Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch 145/1995 účinný od 01.06.2013 do 30.06.2013

Vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov

2

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona, ktorého cieľom je na jednej strane vymedziť práva a povinnosti osôb, ktoré uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov a drahých kameňov a na strane druhej dohľad štátu nad touto činnosťou a ukladanie sankcií v prípade nedodržiavania ustanovení zákona. Okrem toho predkladaná právna úprava rešpektuje záujmy občanov tým, že im ponecháva možnosť nechať si preskúšať výrobky z drahých kovov nezávislým orgánom tak z hľadiska obsahu drahého kovu ako aj prípadnej identifikácie drahých kameňov.

K § 2 a 3

Definícia drah ých kovov vychádza z dlhoročných praktických poznatkov v uvedenej oblasti. Okrem drahých kovov používaných v klenotníckej výrobe (zlato, striebro, platina) sú do definície zahrnuté aj drahé kovy pou žívané pri výrobe dentálnych zliatin a drahé kovy platinovej skupiny, s ktorými Puncový úrad Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad') pracuje v laboratórnej praxi pri stanovovaní ich obsahu v rôznych priemyselných odpadoch. Pokiaľ ide o drahé kamene tie sú definované v súlade s mineralogickými štandardami a medzinárodnou klasifikáciou.

Ustanovenie ďalej vymedzuje výrobkov z drahých kovov, medzi ktoré patria predovšetkým klenotnícke výrobky, pre ktoré je charakteristické spojenie drahého kovu s drahokamami, polodrahokamami, perlami, koralmi, syntetickými kameňmi. Pre bižutérne výrobky z drahých kovov je charakteristická ich strojová výroba väčších sérii. Patria sem predov šetkým rôzne druhy prsteňov, náušníc, retiazok, príveskov, náramkov a náhrdelníkov. Medzi iné výrobky patria napríklad príbory, podnosy, svietniky, tabatierky, pudrenky, predmety kultového charakteru, devocionálie a iné obdobné vý robky. Do uvedenej skupiny, ktorá podlieha povinnej puncovej kontrole, sa nanovo zaraďujú kompozitné výrobky s charakteristickou povrchovou štruktúrou vyrobené vrstvením viacerých zliatin rôzneho druhu a zloženia. Najčastejšie sa takéto predmety vyr ábali z nízkokarátových zliatin drahých kovov kombináciou s obyčajnými kovmi, ktoré nespadali pod pôsobnosť puncového zákona. S rozvojom technológii sa na trhu začali objavovať šperky zhotovené aj touto technológiou zložené iba zo zliatin drahých kovov taký ch rýdzostí, ktoré spadajú pod pôsobnosť puncového zákona.

Zaradenie klenotn íckych zliatin, spájok a polotovarov medzi výrobky z drahých kovov má význam pri následnej puncovej kontrole tovaru, najmä pri nedeštruktívnej skúške na skúšobnom kameni, kde má význam najm ä prítomnosť a obsah legujúcich kovov.

Medzi výrobky z drahých kovov sa v súlade s doterajšou praxou zaraďujú tiež mince pri rôznych príležitostiach a dentálne drahé kovy. V záujme ochrany spotrebiteľa si štát ponechá va kontrolu nad ich razbou. Je žiaduce, aby mince vydávané štátom mali nielen perfektný vzhľad, ale aj zaručený deklarovaný obsah drahých kovov. Pri dentálnych drahých kovoch je treba pamätať na skutočnos ť, že obsah drahého kovu a ostatných legujúcich prvkov má význam aj z medicínskeho hľadiska.

Opotrebovaný , neúplný alebo poškodený klenotnícky tovar je v zákone definovaný ako zlomky, pretože tento pojem je bežne používaný odbornou aj laickou verejnosťou. Zlomky sú zaradené medzi výrobky z drahý ch kovov z dôvodu, že sú tiež predmetom obchodovania.

V záujme ochrany spotrebiteľa, ak dôjde pri oprave tovaru k poškodeniu alebo odstráneniu puncovej značky, musí vý robca alebo obchodník dokladovať, že objednávateľ sa práva na úradné označenie opraveného tovaru puncovou značkou vzdal.

Kvôli jednoznačnosti výkladu zákona je zliatinou drahých kovov zliatina, ktorá obsahuje aspoň jeden drahý kov a obyčajným kovom kov okrem kovov uvedených v § 2 ods.1 písm. a) zákona.

Tak výrobná ako aj zodpovednostná značka slúžia na identifikáciu výrobcu alebo obchodníka a preto dochádza k zjednoteniu oboch pojmov. V súlade s európskou praxou sa zavádza pre obidve značky spoločný názov 'zodpovednostná značka'.

Zákon definuje 'puncovú značku' , ktorou je znak vyjadrujúci príslušnú zákonnú rýdzosť drahého kovu umiestnený v charakteristickom obryse, ktorým úrad ozna čuje tovar a tiež rýdzostné číslo.

Pre účely tohto zákona sa vymedzuje výrobca, obchodn ík, dovozca výrobkov z drahých kovov a drahých kameňov.

Návrh zá kona v § 3 rozdeľuje tovar do dvoch zá kladných skupín. Prvú skupinu predstavuje nový tovar vyrobený na území Slovenskej republiky včítane tovaru, ktorý vznikol podstatnou úpravou iného tovaru (prerábky, prirábky) alebo nový tovar dovezený na obchodovanie na území Slovenskej republiky z iného štátu (tzv. cudzí tovar). Podstatnou úpravou sa pritom rozumie zmena charakteru tovaru napríklad prerobenie prsteňa na náušnicu a pod. Druhú skupinu tovaru tvor í tovar, ktorý unikol povinnej puncovej kontrole bez ohľadu na to, či sa tak stalo v súlade alebo v rozpore s právnymi predpismi (tzv. starý tovar). Na trhu v súčasnom období je a aj v budúcnosti zrejme bude značn é množstvo nepuncovaného tovaru, pri ktorom nie je možné spoľahlivo zistiť jeho časový ani miestny pôvod, a preto sa označuje ako starý. Typickým príkladom je tovar dovezený obč anmi pre svoju potrebu zo zahraničia. Tento tovar nepodlieha puncovej kontrole pri dovoze, ale až v okamžiku, keď sa má stať predmetom obchodovania. Inou kategóriou je tovar, ktorý uviedol do obehu výrobca alebo dovozca bez toho, aby tento predložil na puncovú kontrolu, aj keď tak urobiť mal. Na základe uvedeného je definícia starého tovaru navrhnutá tak, aby sa zabránilo práve legalizácii nelegálnej výroby a dovozov a tým aj daňovým a colným únikom.

Ustanovenie § 3 definuje tovar a odsek 2 určuje, že spod pôsobnosti zákona sa vylučujú výrobky s nižšou rýdzosťou , pri ktorých je trhová hodnota určená na základe úžitkových vlastností a nie na základe hodnoty obsiahnutého drahého kovu.

Spod pô sobnosti zákona sú tiež vylúčené drahé kovy a výrobky z drahých kovov používané v priemysle, školstve, vede bez ohľadu na ich rýdzosť. Obsah drahých kovov v týchto výrobkoch je predmetom zmluvn ých vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom.

K § 4

Oproti doterajš ej právnej úprave sa z dôvodu konkurencieschopnosti domáceho trhu s klenotníckym tovarom s trhmi okolitých krajín, najmä poľským a maďarským, zavádzajú pre zlatý tovar nová zákonná rýdzosť 375/1000. To var uvedených rýdzosti sa vo svete bežne vyrába. Zákonná rýdzosť 375/1000 pre zlatý tovar bola už na našom území zavedená v roku 1968 ale zákonom č. 539/1992 Zb. bola zrušená.

Ná vrhom sa upravujú aj zákonné rýdzosti pre strieborný a platinový tovar.

K § 5 až 8

Výkon štá tnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov spadá podľa navrhovaného zákona do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') a úradu.

Z dôvodov hospodárneho a operatívneho výkonu štátnej správy na úseku puncovníctva a skúšania drahých kovov je sídlo úradu v Bratislave. Z titulu približovania poskytovaných služieb k podnikateľským subjektom podnikajúcim v oblasti drahých kovov má úrad zriadené pobočky a expozitúry v Trenčíne, Košiciach, Leviciach a v Kremnici.

Ustanovenie § 7 rámcovo vymedzuje úlohy Puncového úradu. Vychádza sa pritom z doterajšej praxe. ažiskom činnosti Puncového úradu je naďalej výkon puncovej kontroly a puncovej inšpekcie. Nemenej dôležitou činnosťou je prideľovanie a zruš ovanie zodpovednostných značiek výrobcom a dovozcom tovaru. Novinkou je uznávanie zodpovednostných značiek pridelených úradmi iných krajín na základe žiadosti dovozcu, aby sa predišlo zbytočnému hromadeniu značiek a tým aj s ťaženej identifikácii pôvodu tovaru. úrad vykonáva dohľad nad razbou mincí, overuje a zisťuje rýdzosť dentálnych drahých kovov a ostatných výrobkov z drahých kovov, vykonáva identifikáciu drahý ch kameňov, vedie register výrobcov a obchodníkov s drahými kovmi a neopracovanými diamantmi a iné. V rámci efektívnejšieho využitia technického a personálneho vybavenia vykonáva úrad expertíznu č innosť v odbore drahých kameňov v súlade s plnením ustanovení Nariadenia Rady ES č. 2368/2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovaný mi diamantmi.

V súlade so živnostenským zákonom úrad preveruje odbornú spôsobilosť výrobcov klenotníckych zliatin; vydáva a odníma osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K § 9

Upravuje sa spr áva majetku štátu pri výrobkoch z drahých kovov a drahých kameňov, ktoré nadobudol štát, pričom sa vychádza z toho, že úrad má na výkon tejto činnosti všetky predpoklady tak technické ako aj odborné. V rámci využitia svojho technického a odborného potenciálu poskytuje úrad na základe žiadosti služby aj iným štátnym orgánom.

K § 10 a 11

Návrh zá kona špecifikuje predmet a rozsah puncovej kontroly a jej jednotlivé súčasti. Zákon nezavádza povinnú puncovú kontrolu všetkého tovaru z drahých kovov. V záujme dosiahnutia cieľa právnej ú pravy t.j. ochrany spotrebiteľa je však potrebné podrobiť zo zákona puncovej kontrole a následnému označeniu puncovými značkami tuzemský a cudzí tovar určený na obchodovanie na území Slovenskej republiky, starý tovar určený na ten istý účel a opravený tovar. Puncová kontrola opraveného tovaru sa zavádza preto, aby spotrebiteľ mal uľahčenú pozíciu pri prípadnom obchodovaní s uveden ým tovarom v budúcnosti.

Zákon ďalej upravuje fakultatívny výkon puncovej kontroly, ktorý požadujú najmä občania za účelom zistenia rýdzosti vlastného tovaru a jeho prípadnej realizácie na trhu. Z fakultatívneho vý konu puncovej kontroly nie sú samozrejme vylúčené ani fyzické a právnické osoby.

Novinkou je zavedenie puncovej kontroly tovaru vyrobeného vrstvením viacerých zliatin drahých kovov. Na skúšanie takýchto výrobkov bol zavedený špeciálny režim skúš ania z toho dôvodu, že vzhľadom na spôsob technológie ich výroby nie je možné u finálnych výrobkov dostupnými technickými prostriedkami jednoznačne stanoviť rýdzosť. Výrobky vykazujú značnú nehomogénnosť (čo je pre danú technológiu výroby charakteristické) a každý výrobok je originál nielen vzhľadovo ale aj svojim zložením. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné z istiť výslednú rýdzosť takéhoto výrobku, nie je možné takýto výrobok ani označiť konkrétnou puncovou značkou. Puncovanie sa nahrádza vydávaním osvedčenia s uvedením rýdzosti vstupných drah ých kovov, ich hmotnosti a ich vzájomných pomerov.

Povinnosti stanovené pri predkladaní tovaru na puncovú kontrolu majú za cieľ umožniť samotnú bezproblémovú skúšku rýdzosti a následné označenie puncovou značkou, ako aj uľahčiť kontakt predkladateľa s úradom. Zákon umožňuje predložiť na puncovú kontrolu tak úplne dohotovený, ako aj nedohotovený tovar s jedinou podmienkou a to, že tento tovar musí byť vždy trvalo označiteľn ý puncovou značkou, pokiaľ sa predkladateľ nedohodne s úradom výnimočne inak. Sleduje sa tým cieľ, aby neprevládalo predkladanie tovaru, ktorý nie je možné trvalo označiť, pretože ostatné spôsoby označovania sú považované za ná hradné a nie je pri nich možné zabezpečiť následnú spoľahlivú kontrolu. Umiestnenie zodpovednostnej značky na jednotlivých druhoch výrobkov upravuje verejne prístupný metodický pokyn Puncového ú radu. Oproti predchádzajúcej právnej úprave je predkladateľ povinný tovar označiť nielen pridelenou zodpovednostnou značkou, ak tento tovar nie je už označený zodpovednostnou značkou uznanou úradom.

Ak predkladate ľ tovaru, ktorý je kombinovaný s inými materiálmi, najmä kameňmi, nedokladuje hmotnosť iných materiálov, ponecháva sa možnosť úradu určiť hmotnosť odhadom.

K § 12

Postup pri predkladaní cudzieho tovaru na puncovú kontrolu je prakticky taký istý ako pri tuzemskom tovare, iba s tým rozdielom, že dovozca, ktorý dováža tovar i iného štátu, musí predložiť aj doklady o colnom konaní. Lehota na predlož enie tovaru je lehotou poriadkovou a jej cieľom je, aby dovezený tovar bol predložený na puncovú kontrolu bez zbytočných prieťahov.

Tovar dováž aný z iného štátu, ktorý nie je označený puncovými značkami Dohovoru o kontrole a označovaní tovaru z drahých kovov alebo tovar, ktorý nie je označený nezávislým orgánom príslušného členského štátu ekvivalentným spôsobom v súlade s t ýmto zákonom, predkladá dovozca spolu s originálom faktúry preukazujúcou jeho pôvod a rozhodnutím v colnom konaní o prepustení cudzieho tovaru do voľného obehu. Cieľom tohto ustanovenia je zabrániť legaliz ácii nelegálnych dovozov zo štátov mimo Európskej únie a tým aj daňovým a colným únikom.

K § 13

So značne vo ľnejším režimom počíta zákon pri predkladaní starého tovaru, kde sa predpokladá, že vo väčšine prípadov ide o tovar, ktorý je majetkom občanov alebo z tohto majetku pochádza a obchodn ík iba sprostredkuje jeho predloženie na puncovú kontrolu. Zákon taktiež umožňuje predložiť starý tovar aj inej osobe ako je jeho výrobca alebo dovozca, aby sa umožnilo najmä občanom zistiť rýdzosť vlastn ého tovaru bez toho, aby tento musel byť predmetom obchodovania.

Predložení m vymenenej súčasti opraveného tovaru sa dokladuje jeho pôvodné označenie puncovou značkou.

K § 14

Základnou skúš kou rýdzosti tovaru je nedeštruktívna skúška na skúšobnom kameni. V praxi však môže nastať situácia, kedy úrad nebude schopný touto skúškou objektívne zistiť rýdzosť a preto musí mať mo žnosť vykonať deštruktívnu chemickú skúšku rýdzosti. Chemickú skúšku rýdzosti vykoná úrad vždy, ak je tuzemský alebo cudzí tovar vyrobený z inej ako registrovanej zliatiny. V rozdielnom preveden í skúšky rýdzosti tovaru spočíva výhodnosť používania registrovaných zliatin na výrobu tovaru. Aby sa predišlo rozbíjaniu tovaru, ponecháva sa predkladateľovi možnosť predložiť vzorku tovaru. Dôvodom zavedenia poplatku za vý kon chemickej skúšky je časová a finančná náročnosť.

U staré ho alebo opraveného tovaru, ktorý je vo väčšine prípadov majetkom občanov, je možné pristúpiť k vykonaniu chemickej skúšky len so sú hlasom predkladateľa.

K § 15 a 16

Uvedené ustanovenia definujú predpísaný stav, ktorý musí tovar spĺňať, okrem zákonnej rýdzosti, aby mohol byť úradne označený. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti drahých kovov je preto niekedy nevyhnutné vyrobiť niektoré súčasti tovaru potrebné na dosiahnutie požadovanej pevnosti a pružnosti z obyčajných kovov alebo iných materiálov. Iné použitie obyčajných kovov je možné len so súhlasom ú radu, aby sa predišlo nekontrolovateľným kombináciám.

Obmedzenie kombinácií legujúcich kovov v klenotníckych zliatinách je základným predpokladom k tomu, aby mohol úrad vykonávať nedeštruktívne skúšky rýdzosti tovaru na skúšobnom kameni. Z uvedeného d ôvodu sa ukladá výrobcom alebo dovozcom klenotníckych zliatin na výrobu tovaru, ktoré nie sú registrované, povinnosť zabezpečiť ich chemické preskúšanie, aby sa predišlo následnému rozbíjaniu tovaru.

Problémy pri nedeštruktívnej skúške rýdzosti spôsobuje aj povlak z obyčajných kovov, preto je jeho používanie zákonom zakázané. Obdobná prax je uplatňovaná prakticky vo všetký ch európskych krajinách.

Pri starom klenotníckom tovare nie je možný takýto striktný postup a je ponechané na úvahu úradu, aby posúdil, či stav starého tovaru môže viesť pri predaji k poškodeniu zákazníka napríklad v dô sledku neprimeraného použitia iných materiálov, použitia materiálov spôsobujúcich zdravotné problémy a prípadne takýto tovar neoznačil.

Použí vanie spájok na spájkovaní tovaru z drahých kovov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V niektorých prípadoch je technologicky odôvodnené používanie iný ch ako ustanovených spájok alebo spájok nekovových, a preto je ponechané na úvahu úradu povoliť výnimku.

K § 17 až 19

Trvalým ozna čením tovaru sa rozumie nielen klasické mechanické vyrazenie puncovej značky, ale aj ďalšie vhodné spôsoby trvalého označenia, ktoré so sebou priniesol technický pokrok ako napríklad laserové označ enie, elektroerozívne označenie, holografické označenie. Ak sa v zákone hovorí iba o 'označení' tovaru, myslia sa tým všetky možné spôsoby včítane 'netrvalého označenia,' akým je naprí klad zavesenie plomby s puncovou značkou alebo vydanie osvedčenia o rýdzosti. Uvedené ustanovenie sa netýka len označovania puncovými značkami, ale aj zodpovednostnými značkami.

Trvalé označenie tovaru puncovou značkou je najspoľahlivejším a kontrolovateľným označením, a preto je hlavným spôsobom označovania nového tovaru. Použitie iného označenia nového tovaru je možn é len po predchádzajúcej dohode s úradom, alebo ak je to najmä z dôvodu charakteru, tvaru alebo rozmerov tovaru účelné. Ú rad na žiadosť vykoná označenie tovaru značkou úradu a tzv. spoločnou kontrolnou značkou podľa Dohovoru o kontrole a označovaní tovaru z drahých kovov.

Pre každú zákonnú rýdzosť a pre každý drahý kov je ustanovená puncová značka, osobitné puncové značky sú pre starý tovar, ktorý nedosahuje ani najnižšiu zákonnú rýdzosť.

Vzhľadom na skutočnosť, že v iných krajinách sú iné zákonné rýdzosti, umožňuje zákon povoliť pri cudzom tovare označenie zákonnou rýdzosťou platnou v krajine pôvodu cudzieho tovaru.

Menej prísny režim ustanovuje zákon pre označovanie starého tovaru, najmä ak ide o tovar kultúrno-historickej hodnoty tým, že je ho možné označiť iným spôsobom (zavesením plomby, vydaním osvedčenia) bez predchádzajúcej dohody na zá klade výslovnej žiadosti predkladateľa.

Postup pri označovaní tovaru, ktorý je zložený z viacerých drahých kovov závisí od toho z koľkých drahých kovov je výrobok zhotovený a aký je ich obsah. V prípade tovaru zhotoveného z jedného drah ého kovu rôznych rýdzosti je dôležité, aby najnižšia rýdzosť bola vyššia ako najnižšia zákonná rýdzosť. V opačnom prípade výrobok nie je možné označiť puncovou značkou.

Matrice na výrobu razníc s puncovými značkami sú jediným platným vzorom v prípade preukazovania pravosti puncovej značky v prípadných sporoch, a preto sú pod správou Puncového úradu.

K rozbitiu tovaru, ktorého rýdzosť niektorej zo vstupných zliatin drahých kovov je nižšia ako najnižšia zákonná rýdzosť alebo niektorá zo vstupných zliatin je z obyčajného kovu sa nepristupuje z dô vodu vysokej umeleckej hodnoty, ceny a náročnosti výroby. Zákon umožňuje takýto výrobok vrátiť predkladateľovi, ktorý ich má možnosť uviesť na trh ako výrobok nespadajúci pod režim puncové ho zákona.

K § 20 až 22

Úč elom rozbitia nového tovaru predloženého na puncovú kontrolu, ktorý nezodpovedá ustanoveniam zákona, je zabrániť jeho ďalšiemu predaju a v konečnom dôsledku zastaviť jeho výrobu alebo dovoz. Rozbitie tovaru sa vykonáva najčastejšie jeho rozstrihan ím alebo stavením do zliatku.

Okamžité rozbitie tovaru zákon oddiaľuje v prípade, keď predkladateľ nového tovaru využije právo podať proti výsledku puncovej kontroly námietky. Predkladateľ cudzieho tovaru má právo chybný tovar vyviezť späť do zahraničia. Zmyslom spätného vývozu je umožniť dovozcovi jeho reklamáciu u zahraničného dodávateľa. Nie je totiž účelom právnej úpravy tovar rozbíjať, ale iba zabrániť jeho uvedeniu na trh. K tomu slúži v prípade tovaru z dovozu peňažná zábezpeka, ktorej výška je stanovená tak, aby prípadný ďalší predaj neoznačeného tovaru nebol pre obchodníka výhodný.

Starý a opravený tovar, ktorý nemá predpísaný stav alebo rýdzosť, nie je možné rozbiť z dôvodu, že často ide o rodinné šperky, ku ktorým majú ich vlastníci citový alebo iný vzť ah. Uvedený tovar sa vracia predkladateľovi neoznačený.

Účelom opr ávnenia Puncového úradu odstrániť zavádzajúce údaje o rýdzosti nielen z tovaru, ale aj z predmetov, ktoré sú s tovarom ľahko, najmä vzhľadovo zameniteľné, je chrániť spotrebiteľ a pred možným uvedením do omylu.

K § 23

V zá ujme ochrany výrobcov a obchodníkov je účelné poskytnúť im právo na podanie námietok a umožniť im tak overiť si správnosť vykonanej skúšky. Má sa tým obmedziť pôsobenie určitých subjektívnych vplyvov, ktoré nie je možn é nikdy vylúčiť. Lehota pre podanie námietok bola zvolená tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu puncovej kontroly a predkladateľ mal dosť času na zváženie svojho postupu.

Ak námietky smerujú proti výsledku skúšky rýdzosti vykoná sa opakovaná skúška rýdzosti tovaru, ktorá sa musí vykonať chemicky, na inom pracovisku ako sa vykonala prvá skúška.

O námietkach rozhoduje riaditeľ úradu. Označenie tovaru je možné na základe výsledkov opakovanej skúšky rýdzosti tovaru potvrdiť, zmeniť alebo odstrániť. Rozhodnutie riaditeľa je konečné .

Ak opakovaná skúška r ýdzosti tovaru preukáže, že tovar nemá deklarovanú rýdzosť, náklady na túto skúšku znáša predkladateľ.

K § 24

Ustanovenie vymedzuje tovar, ktor ý nepodlieha povinnej puncovej kontrole preto, že ho nie je možné bez poškodenia skúšať alebo označiť puncovou značkou alebo preto, že hmotnosť drahý ch kovov vzhľadom k hmotnosti drahých kameňov, perál, koralov je zanedbateľná (ide napríklad o uzávery, obruby, úchyty kameňov, ušká). V prípade tovaru s veľmi nízkou hmotnosťou, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, je d ôvodom vylúčenia z puncovej kontroly veľká pracnosť a obtiažnosť skúšania a označovania a tiež skutočnosť, že takého drobné výrobky nepredstavujú z cenového hľadiska veľk ú hodnotu.

Tuzemský tovar určený na vývoz môže byť predmetom puncovej kontroly a ak vyhovuje puncovým predpisom môže byť označený slovenskými puncovými značkami alebo značkami Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov, ak takýto tovar vývozca predloží. Inak tento tovar puncovej kontrole nepodlieha. Označenie tovaru uľahčuje vývozcom realizovať obchod v zahraničí a pre úrad je ekonomickým prínosom.

Mince z drahých kovov sú vylúčené z puncovej kontroly preto, že skúška rýdzosti by mala nenapraviteľné následky. Došlo by k poškodeniu a tým aj zníženiu numizmatickej hodnoty.

Zákon ponech áva úradu rozhodovaciu právomoc v prípade pochybností, či tovar podlieha puncovej kontrole alebo nie.

K § 25

V zá ujme ochrany spotrebiteľa sa ukladá výrobcom a obchodníkom trvalo označovať tovar s veľmi nízkou hmotnosťou, ktorý nepodlieha puncovej kontrole zodpovednostnou značkou a rýdzostným číslom. Označenie tovaru puncovou značkou, inej rýdzosti ako je skutočná rýdzosť tovaru je sankcionované.

K § 26

Navrhované ustanovenie výslovne upravuje zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla na predloženom tovare, ktorý podlieha povinnej puncovej kontrole. Úrad nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikne na tovare jeho poš kodením v dôsledku chemickej skúšky, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom. Taktiež nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikne výrobcovi alebo obchodníkovi rozbitím tovaru podľa tohto zákona.

Vo všetký ch ostatných prípadoch nesie úrad plnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri výkone puncovej kontroly, podľa ustanovení osobitn ého predpisu.

K § 27 až 30

Dohľad ú radu nad razbou mincí alebo overovanie rýdzosti dentálnych drahých kovov nemá už charakter klasickej puncovej kontroly, ktorej výsledkom je označenie puncovou značkou a je v zákone upravený iba rámcovo. Avšak aj u týchto výrobkov zákon požaduje určitú kvalitu najmä pokiaľ ide o dodržanie predpísanej rýdzosti. Tá sa v prípade mincí overuje na predložených vzorkách z razby. V prípade dentálnych drahý ch kovov je rýdzosť overovaná odoberaním vzoriek pri výkone puncovej inšpekcie. Pred uvedením na trh musia tieto výrobky spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými právnymi predpismi.

Na základe žiadosti vykoná úrad skúšku rýdzosti drahých kovov obsiahnutých v rôznych veciach a súčasne tieto veci môže so súhlasom predkladateľa pretaviť do zliatkov alebo inak upraviť. Môž u to byť rôzne klenotnícke zlomky, starý nepotrebný klenotnícky tovar, dentálne drahé kovy a výrobky z nich, rôzne priemyselné odpady, laboratórne náčinie, ktoré predkladateľ už nebude ďalej uží vať. Úradné označenie zliatkov má význam pri ďalšom nakladaní napríklad ak ho zákazník mieni použiť ako protihodnotu na zákazkovú výrobu šperku alebo ho odpredať ako zlomok.

V záujme riadneho a spoľahlivého výkonu skúšky rýdzosti zákon ponecháva úradu možnosť odmietnuť jej vykonanie v prípadoch, keď jej vykonanie nie je v jeho technických možnostiach napr. nemá potrebn é vybavenie na spracovanie obtiažne taviteľných zliatin alebo skúšku nie je možné vykonať z dôvodov ochrany zdravia zamestnancov.

Je účelné, aby aj pri skúšaní iných výrobkov, nielen tovaru, mal predkladateľ právo na opravný prostriedok voči výsledku chemickej skúšky.

Z dô vodu efektívnejšieho využitia technického vybavenia a odborného zázemia ako aj na základe požiadaviek zo strany občanov a podnikateľov vykonáva úrad na základe žiadosti predkladateľa identifikáciu drahý ch kameňov nedeštruktívnymi gemologickými skúškami bez stanovenia ceny drahých kameňov.

K § 31

Oproti doteraz platnej právnej úprave sa upravuje rozsah oznamovaných údajov; kvôli zníženiu administratívneho zaťaženia podnikateľov sa už nepožaduje pri plnení ohlasovacej povinnosti dokladať úradne overen é živnostenské oprávnenie a výpis z obchodného registra nakoľko sú tieto verejne prístupné.

Dôvodom oznamovať predaj tovaru na predajných trhoch, výstavách, internete tri dni vopred je, aby sa úrad mohol na výkon puncovej inšpekcie na danom mieste pripraviť. Zároveň sa má zabrániť tomu, aby sa takéto subjekty vyhýbali v ýkonu puncovej inšpekcie.

Zákon ď alej ustanovuje, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na osoby, ktoré predávajú tovar, ktorý je výsledkom ich tvorivej činnosti, zahraničné osoby, ktoré realizujú predaj tovaru na našom trhu.

K § 32

Zodpovednostná značka je významným prvkom ochrany spotrebiteľa. Označením tovaru touto značkou preberá výrobca alebo obchodník záruku za kvalitu predávaného tovaru. Musí byť preto nielen v záujme úradu, ale aj v z áujme výrobcu a obchodníka, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu na iné účely.

K § 33

Povinnosti uveden é v tomto ustanovení slúžia k tomu, aby úrad bol schopný efektívne a kvalitne vykonávať dozor nad výrobou a predajom tovaru. Konkrétnym zákonným ustanovením mať na každom mieste, kde dochá dza ku styku so zákazníkom určené váhy, nie je možné sa tejto povinnosti vyhnúť.

K § 34 až 36

V zá ujme ochrany spotrebiteľských záujmov nie je dovolené obchodovať s neoznačeným tovarom. Ten istý režim je požadovaný aj pre tovar, ktorý je výsledkom duševnej tvorivej činnosti napríklad umelcov a pod.

Povinnosť vystavovať tovar rôznych rýdzosti a rôznych drahých kovov oddelene (napríklad zlatý od strieborného, pozlátený strieborný od zlatého, 14 karátový od 18 karátového a pod.) vyplýva z toho, že môže ľahko dôjsť k ich zámene a uviesť tak spotrebiteľa do omylu. Je preto v záujme ochrany spotrebiteľa zakotviť takúto povinnosť priamo v zákone.

Náležitosti nákupného dokladu slúžia na identifikáciu tovaru v prípade jeho reklamácie a slúžia tak na ochranu oprávnených záujmov nielen spotrebiteľa, ale aj obchodníka.

V niektorých záložniach, bazároch a pod. je snahou vydávať najmä zlatý tovar ponúkaný na predaj za tovar bižutérny, vyhotovený z obyčajných kovov, ktorého predaj nepodlieha ustanoveniam puncového zá kona a tak sa beztrestné vyhýbať povinnostiam súvisiacim s predajom tovaru z drahých kovov. Z uvedeného dôvodu sú takého snahy zahrnuté v navrhovanej právnej úprave pod pojem 'klamlivé označenie', ktor é je sankcionované.

Účelom z ákonnej ochrany názvov 'zlatý', 'strieborný' a 'platinový', včítane výrazov odvodených alebo prekladov do cudzieho jazyka je chrániť spotrebiteľa a vylúčiť vydávanie predaja ní zkokarátovej bižutérie, bižutérie s povlakom drahého kovu za predaj tovaru z drahých kovov.

K § 37

Upravuje sa vedenie registra výrobcov a obchodníkov úradom v súlade s platnou právnou úpravou v oblasti ochrany osobných údajov a vedenia informač ných systémov orgánmi štátnej správy.

Vedenie registra nie je samoúčelné a m á veľký význam pre výkon puncovej inšpekcie. Bez registra by bol výkon puncovej inšpekcie chaotický, vyhľadávanie subjektov by bolo časovo náročné, spojené s nemalými finančnými ná kladmi. Nebolo by možné zachovať periodicitu výkonu inšpekcie u jednotlivých subjektov.

Zverejnenie verejnej časti registra na webovom sídle úradu priaznivo vplýva na rozvoj malého podnikania, pretože drobní podnikatelia majú možnosť nadväzovať obchodné kontakty bez vynaloženia finančný ch prostriedkov na reklamu.

K § 38 a 39

Puncový dozor nie je možné realizovať bez priamej kontroly výroby a predaja tovaru. Z uvedeného dôvodu sa preto upravujú práva a povinnosti inšpektorov na vykonanie potrebných úkonov pri zachovaní nevyhnutnej ochrany kontrolovaných osôb proti neoprávneným alebo nadbytočným zásahom do ich činnosti. Zároveň sa ukladá kontrolovanej osobe poskytnúť potrebnú súčinnosť, aby sa výkon inš pekcie zbytočne nepreťahoval.

Vykoná vanie kontrolných nákupov sa javí ako jediná možnosť kontroly elektronického obchodovania, ktoré by inak zostalo celkom mimo dosahu puncovej inšpekcie. Zmyslom utajenia identity kupujúceho je to, aby sa predávajú ci predčasne nedozvedel, že uzatváraný obchod má povahu kontrolného nákupu, čím by bol jeho zmysel zmarený. Kontrolný nákup pod utajenou identitou bude možné použiť aj pri priamom predaji, predovšetký m v prípadoch, keď obchodník tvrdí, že žiadny tovar na predaj nemá, aj keď je z okolností jasné, že tomu tak nie je.

Lehoty boli ustanovené tak, aby poskytovali obchodníkovi dostatočnú právnu istotu a úradu dostatok času na korešpondenciu a preskúmanie tovaru. Prerušenie plynutia lehoty je potrebné v prípade, keď je tovar chybn ý alebo je začaté správne konanie vo veci uloženia sankcie a dotyčný tovar slúži v tomto konaní, ako dôkazový materiál.

Účelom oprávnenia inšpektora požadovať úplné predloženie tovaru, pričom sa za tovar na tento účel považujú aj výrobky s tovarom vzhľadovo zameniteľné, je skutočnosť, že niektorí obchodn íci v snahe vyhnúť sa puncovej inšpekcii tvrdia, že vystavený tovar je z obyčajného kovu, ktorý nepodlieha inšpekcii podľa puncového zákona.

Nie je v technick ých možnostiach inšpektora, (napríklad pri posúdení pravosti puncovej značky, ktoré si vyžaduje špeciálne prístrojové vybavenie) určiť s konečnou platnosťou, či konkré tny tovar neunikol puncovej kontrole. V niektorých prípadoch má inšpektor iba podozrenie, a je potom predmetom ďalšieho skúmania, či sa podozrenie definitívne potvrdí alebo nie. To však nesmie brániť mož nosti tovar odobrať alebo zaistiť, lebo by sa tým zmaril zmysel inšpekcie.

K § 40 až 42

Poruš ovanie ustanovení puncového zákona zo strany výrobcov a obchodníkov je sankcionované v správnom konaní. Skutkové podstaty sú rozlíšené podľa závažnosti protiprávneho konania. Výška ulož enej pokuty závisí od závažnosti, spôsobu, doby trvania a následkov protiprávneho konania a včasnosti a účinnej súčinnosti pri ich odstraňovaní.

Ochrana záujmov štátu a spotrebiteľov si vyžaduje, aby úrad mohol vykonávať puncový dohľad aj nad právnickými a fyzickými osobami, prípadne občanmi, ktorí vyrábajú alebo obchodujú s tovarom alebo inými výrobkami z drahých kovov bez príslušného, či už živnostenského alebo iného oprávnenia. Práve u týchto osôb je najväčší predpoklad, že nimi uvádzané vý robky na trh nevyhovujú všeobecne záväzným právnym predpisom, čo môže mať za následok poškodenie spotrebiteľov.

Zvláštnym pr ípadom je oprávnený verejný predaj iných predmetov ako tovaru, pri ktorom môže tak isto dôjsť ku klamlivému označeniu. Napríklad oprávnený predajca bižutérie z obyčajných kovov bude tieto označova ť za tovar z drahých kovov. Nepôjde pritom o obchodníka podľa tohto zákona, ani o osobu vykonávajúcu činnosť bez príslušn ého povolenia. Za marenie výkonu puncovej inšpekcie je úradu daná možnosť uložiť kontrolovanej osobe poriadkovú pokutu.

K § 43 a 44

Okrem toho, ž e zodpovednostná značka je dôležitým prvkom v systéme puncovníctva, slúži zároveň na identifikáciu výrobcu alebo obchodníka. Z uvedeného dôvodu sú základne podmienky pre jej pridelenie ustanovené zákonom. Aplikačná prax ukázala, že nie je vhodné ani účelne prenechať zodpovednostnú značku zanikajúceho subjektu, subjektu nastupujúcemu. Ustanovenie upravuje uznávanie iných zodpovednostných značiek na základe žiadosti obchodníka.

Dô vodom pre zavedenie povinnosti požiadať po ukončení činnosti o zrušenie zodpovednostnej značky je zabezpečenie prehľadnosti registra.

K § 45

Cieľom vydá vania a odnímania osvedčení o odbornej spôsobilosti pre uchádzačov žiadajúcich prevádzkovanie živnosti 'zlievanie drahých kovov' je zabrániť už v počiatkoch tomu, aby uvedenú činnosť mohli vykonávať osoby, ktoré nie sú technicky, technologicky, prístrojovo ani personálne dostatočne vybavené k prevádzkovaniu tak náročnej živnosti, pretože by to mohlo spôsobiť v procese vý roby, ako aj v procese puncovej kontroly nemalé problémy. Klenotnícke zliatiny bez zabezpečenia spoľahlivého výkonu kontroly rýdzosti môžu v konečnom dôsledku spôsobiť problé my pri puncovej kontrole, kde nedodržanie predpísanej zákonnej rýdzosti má za následok rozbitie tovaru. Ustanovenie upravuje podmienky, za ktor ých je možné vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ako aj náležitosti žiadosti o vydanie povolenia. Odbornú spôsobilosť posudzuje komisia vymenovaná riaditeľom úradu. Zriadenia a činnosť komisie, rozsah skúšky, priebeh skúšky a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný prá vny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 46

Výhody spojen é s registráciou klenotníckych zliatin súvisia predovšetkým s výkonom puncovej kontroly (skúšky rýdzosti). Tovar vyrobený z registrovaných zliatin sa skúša nedeštruktívnym spôsobom na skúš obnom kameni, čo je značnou výhodou oproti tovaru vyrábanému z neregistrovaných zliatin, kde sa vykonáva deštruktívna chemická skúška, ktorá je navyše oproti predchádzajúcej právnej úprave spoplatnen á.

Požiadavka na z ískanie potrebného množstva zliatiny, aj za úhradu, je odôvodnená tým, že bez toho si úrad nemôže zhotoviť skúšobné štandardy potrebné k vykonávaniu nedeštruktívnej skúšky na skúšobnom kameni.

K § 47

Pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kontrole a označovaní tovaru z drahých kovov je Slovenská republika povinná uznávať spoločn é puncové značky a zabezpečovať výkon puncovej kontroly v súlade s prijatými záväzkami z neho vyplývajúcimi.

K § 48

Za úkony Puncov ého úradu ustanovené osobitným predpisom (pridelenie, zrušenie a uznanie zodpovednostnej značky a zápis registrovanej zliatiny do registra) sa vyberajú správne poplatky. Ostatné úkony sa vykonávajú za ú hradu, ktorej druh a výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 49

Navrhuje sa, aby sa konanie vo veciach upravených týmto zákonom vzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní s odchýlkami uveden ými v tomto zákone (konanie podľa § 23).

K § 50

Opis a vyobrazenie puncový ch značiek, označenia 'METAL', značky úradu, úradného znaku na označovanie zliatkov, podrobnosti vykonávania puncovej kontroly a skúšania výrobkov a veci z drahý ch kovov, zloženie klenotníckych zliatin, rýdzosť spájok, tovar s nízkou hmotnosťou, starý tovar, ktorý nepodlieha puncovej kontrole, spôsob výberu vzoriek z razby mincí na overenie rýdzosti, podrobnosti označovania zliatkov uprav í ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 51

Tak výrobná ako aj zodpovednostná značka majú jediný cieľ - identifikovať výrobcu alebo obchodníka. Preto sa v súlade s európskou praxou pristúpilo k zavedeniu jednotného názvu 'zodpovednostná značka'. To vš ak nezakladá dôvod na to, aby sa už pridelené výrobné značky menili alebo rušili, ale sa ponechávajú v platnosti a odo dňa účinnosti zákona sa považujú za zodpovednostné.

Kvô li doplneniu chýbajúcich údajov do registra má podnikateľ povinnosť tieto údaje doplniť. Termín troch mesiacov je možné považovať za postačujúci, pretože väčšinu údajov má úrad k dispozícii.

Lehota na ozna čenie všetkého tovaru ponúkaného na predaj zodpovednostnými značkami z dôvodu identifikácie pôvodu tovaru do 31. decembra 2013 je dostatočná na to, aby obchodní k takýto tovar v prechodnom období odpredal. V opačnom prípade je povinný tovar označiť alebo nechať označiť úradom.

K § 52

Návrh zákona rieši aj problém vyplývajúci zo skutočnosti, že puncov á služba je na území dnešnej Slovenskej republiky vykonávaná takmer dve storočia. Tovar označený v priebehu tohto obdobia resp. jeho majiteľov nie je možné znevýhodniť a požadovať od nich opätovné predloženie na puncovú kontrolu. T ým by sa poprela správnosť vykonávania tejto služby štátom v minulosti. Výnimku tvorí iba tovar, ktorý bol označený na zabratých územiach počas druhej svetovej vojny cudzími štátmi, pretože tieto značky sa v týchto krajinách ď alej používali aj v povojnovom období (Maďarsko, Rakúsko). Avšak protektorátne puncové značky a puncové značky Slovenského štátu sa uznávajú.

Ïalšiu vý nimku predstavujú predmety z drahých kovov, ktoré nie je možné označiť za tovar, ale v minulosti boli úradne označované. Ide o predmety zo zlata o rýdzosti 333/1000, ktorých výrobu a distribúciu povoľoval zákon č. 2/1928 Zb.

K § 53

Obsahuje informáciu o tom, že zákon bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania podľa článku 15 Legislatívnych pravidiel vlá dy Slovenskej republiky a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických, nakoľko ide o technický predpis, tzv. neharmonizovanej oblasti, ktorý podlieha notifikačnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technick ých noriem a predpisov.

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie sa premietol aj do oblasti puncovníctva a skúšania drahých kovov. Aj keď Európska únia nemá pre oblasť puncovníctva spoločnú právnu úpravu a táto sa ani v dohľadnej dobe neo čakáva, platnou právnou úpravou zostávajú jednotlivé národné úpravy, pričom vzájomný obchod sa riadi príslušnou judikatúrou. Zásadný judikát vyniesol Európsky súdny dvor dň a 15. septembra 1994, ktorým bolo konštatované, že nie je možné požadovať nové preskúšanie a označenie importovaného tovaru, ktorý už bol preskúšaný a zrozumiteľným a rozpoznateľným sp ôsobom označený nezávislým orgánom iného členského štátu. Podľa článku 34 Zmluvy o fungovaní EÚ, množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi člensk ými štátmi zakázané. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvoru (ESD) sú opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia, všetky právne úpravy členských štátov, ktoré by mohli, či už priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne ohroziť obchod v rámci Európskej únie (porov. rozsudok súdneho dvora z 11. júla 1974 vo veci 8/74, Dassonville, ESD 1974, 837, bod 5). Na základe článku 34 Zmluvy o fungovaní E Ú je ESD stanovená povinnosť členských štátov prijať na ich trh výrobok, ktorý bol zákonne vyrobený a/alebo uvedených na trh v inom členskom štáte EÚ alebo v Turecku, alebo legálne vyrobený v št áte Európskeho združenia voľného obchodu EZVO, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Tento základný princíp platí aj v prípade, ak sa nedá sa zaručiť, že výrobok bude doslova spĺňať vš etky stanovené požiadavky na tovar podľa právneho predpisu SR. Puncový úrad si však vyhradzuje právo preskúmať splnenie podmienok na vzájomné uznávanie a teda na základe tohto môže požadovať dokumenty potvrdzujúce, že tovar bol zákonne vyrobený a/alebo uvedený na trh v inom členskom štáte EÚ alebo v Turecku, alebo legálne vyrobený v štáte Európskeho združenia voľného obchodu EZVO, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Taktiež nie je v rozpore so zá sadou voľného pohybu tovaru požiadavka na preskúšanie a označenie importovaného tovaru, ktorý by bol bez takéhoto označenia dovezený z iného členského štátu, aj keď vnútorn é predpisy tohto štátu takéto preskúšanie a označenie nepožadovali. Na základe uvedených skutočnosti úrad uznáva puncové značky členských štátov EÚ, Turecka a štátov Európskeho združenia voľné ho obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

V prípade rozhodnutí úradu, ktoré budú brániť voľnému pohybu tovarov spadajúcich do vzájomného uznávania bude úrad postupovať podľ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, ako je navrhované v § 7 ods. 2 písm. m) návrhu zákona.

K § 54

Obsahuje zrušovacie ustanovenie.

K Èl. II

Upravuje sa z ákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu zosúladenie s navrhovanou úpravou puncového zákona.

K Èl. III

Upravuje sa zá kon č. 455/1991 Zb. živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) z dôvodu zosúladenia s navrhovanou právnou úpravou.

K Èl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. apríla 2013.

Bratislava 9. januára 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľ om predkladanej právnej úpravy je odstrániť problémy aplikačnej praxe a komplexne upraviť skúšanie drahých kovov, identifikáciu voľných drahých kameňov, práva a povinnosti fyzických os ôb a právnických osôb, ktoré uvádzajú na trh výrobky z drahých kovov a neopracovaných diamantov a dohľad štátu nad touto činnosťou.

Návrh zákona definuje, čo sa považuje za výrobky z drahých kovov, upravuje zákonné rýdzosti pre zlatý, strieborný a platinový tovar, nakladanie s tovarom vyrobeným z kompozitných materiálov. Návrh ď alej vymedzuje pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky, zjednocuje definíciu pojmov 'zodpovednostná značka' a 'výrobná značka' podľa praxe aplikovanej v štátoch Európskej únie.

Navrhovan á právna úprava obsahuje aj ustanovenia upravujúce výkon kontroly dodržiavania tohto zákona. Dôležitou súčasťou zákona je vymedzenie priestupkov a iných správnych deliktov za porušenia jednotlivý ch ustanovení zákona, ktoré sú odstupňované podľa závažnosti porušenia.

Predloženým návrhom zá kona sa upravujú z dôvodu zosúladenia s navrhovanou právnou úpravou v jednotlivých článkoch aj súvisiace právne predpisy a to:

-zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

-zákon č . 455/1991 Zb. živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými vš eobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie novej právnej úpravy bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1 (§7 ods. 1)

Ustanovuje sa povinnosť správcu kanceláriu riadne označiť a zabezpeči ť jej primerané technické vybavenie a minimálnu výmeru, pričom podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

K bodom 2 a 3 (§ 7 ods. 2 až 4, § 8 ods. 1)

V reštrukturalizačnom konaní a ak súd ustanovuje v konkurze sprá vcu na základe návrhu veriteľov, bude správca môcť byť ustanovený do funkcie z väčšieho územného obvodu a to z obvodu odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný sú d, ak má v tomto obvode zriadenú kanceláriu. S tým súvisí aj úprava ustanovení týkajúcich sa doručovania písomností správcovi a správcovského spisu.

K bodu 4 (§ 9)

Èasová špecifikácia práce, ktorú správca vyhotovoval najmä za účelom preukázania ďalšieho vzdelávania pre potreby ministerstva sa nahrádza praktickejším spisovým prehľadom.

K bodu 5 (§17 ods. 3)

Upravuje sa dátum, ku ktorému ministerstvo vyhodnocuje riadne vykonanie ďalš ieho vzdelávania na 31. január párneho kalendárneho roka z dôvodu, že doterajší termín vyhodnocovania pripadal na obdobie sviatkov.

K bodu 6 a 8 (§ 20 ods. 2)

Zoznam správcov sa rozčlení na oddiel reštrukturalizačných sprá vcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby. Pre náhodný výber správcov budú platiť nové pravidlá. V konkurznom konaní voči prá vnickej osobe sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zaradení do oddielu konkurzných správcov pre právnické osoby. V konkurznom konaní voči fyzickej osobe a v konaní o oddlžení sa n áhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zaradení do oddielu konkurzných správcov pre fyzické osoby.

Správcovi zapísanému iba do oddielu konkurzných správcov pre právnické osoby náhodný generátor nepridelí konkurz fyzickej osoby. Správcovi zapísanému iba do oddielu reštrukturalizačných správcov ná hodný generátor nepridelí konkurz. Znamená to, že správcovia s a budú môcť špecializovať a vykonávať iba tú agendu, ktorej sa chcú venovať.

K bodu 7 (§20 ods. 7)

Správca sa bude pri výkone svojej činnosti preukazovať preukazom na pož iadanie osôb, ktoré správcovi poskytujú súčinnosť, čím sa odstránia niektoré praktické problémy. Vzor preukazu upraví vykonávací predpis.

K bodu 9 (§ 21 ods. 2)

Správca, ktorému bola uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu správcov, nebude môcť byť počas nasledujúcich dvoch rokov zapísaný do zoznamu správcov.

K bodu 10 až 12 (§ 24)

Technické ustanovenia súvisiace so zápisom do zoznamu správcov a s č lenením zoznamu na tri oddiely. Správca si môže vybrať, do ktorého oddielu si želá byť zapísaný, môže byť zapísaný aj do všetkých troch. Oddiel, do ktorého žiada byť zapísaný uvedie v žiadosti o zápis do zoznamu správcov (odsek 2 a 3) alebo v samostatnej žiadosti (odsek 7), ak žiada vykonať zmenu zapísaných údajov v zozname správcov.

K bodom 13 a 14 (§25 a 26)

Ustanovenia riešia praktickú situáciu, ak súd odvolá sprá vcu zo zdravotných dôvodov a správca nepožiada o pozastavenie výkonu správcovskej činnosti.

K bodu 15 a 16 (§ 26 ods. 1 písm. i) a j), § 26 ods. 2 písm. g) a h))

Dopĺňajú sa nové dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu sprá vcov. Ministerstvo vyčiarkne správcu zo zoznamu správcov, ak v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy neuhradil ročný poplatok. Ministerstvo vyčiarkne správcu zo zoznamu správcov, ak opakovane v priebehu 6 mesiacov zistí, že podateľňa kancelárie správcu nie je otvorená v súlade s týmto zákonom. Doplnenie nového dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu pre nezaplatenie poplatku súvisí so zistenou ní zkou disciplínou správcov pri plnení poplatkovej povinnosti.

K bodu 17 (§26 ods. 4 až 6)

Ide o vyčiarknutie správcu z oddielu zoznamu správcov, ak je zapísaný vo viacerých oddieloch.

Ustanovenie odseku 6 má za cieľ zabrániť, aby sa správca vyhol zodpovednosti za správny delikt vyčiarknutím zo zoznamu.

K bodom 18 až 20 (§ 36)

Zvyšuje sa maximálna sadzba pokuty. V ustanovených lehotách postačí správne konanie začať, nie je potrebné v tejto lehote sankciu aj uložiť. Objektívna lehota sa predlžuje na 5 rokov.

K bodu 21 (§ 36a)

Zavádza sa zodpovednosť za priestupok. Priestupku sa dopustí ten, kto sa neopr ávnene vydáva za správcu.

K bodu 22 (§ 38)

Spresňuje sa znenie splnomoc ňovacieho ustanovenia.

K bodu 23 (§ 46 a 47)

Prechodné ustanovenia. Správcovi zapísanému do zoznamu správcov pred ú činnosťou tohto zákona ministerstvo vydá preukaz, ak o to písomne požiada a k žiadosti pripojí fotografiu požadovaných rozmerov.

Správcov zapísaných do zoznamu správcov pred účinnosťou tohto zákona ministerstvo bez zbytočného odkladu zapíše do všetkých oddielov zoznamu správcov. Na zápis nie je potrebné podávať osobitnú žiadosť. Na žiadosť však ministerstvo vyčiarkne správcu z toho oddielu zoznamu správcov, ktorý uvedie v písomnej žiadosti.

K Èl. II

Zvýšenie sadzieb správnych poplatkov súvisí so zvýšený mi administratívnymi nákladmi ministerstva pri vedení agendy správcov, napr. v súvislosti s novými ustanoveniami o vydávaní preukazov.

K Èl. III

Navrhuje sa účinnosť právneho predpisu.

V Bratislave, 19. decembra 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona sa zaoberá niekoľkými hlavnými okruhmi problémov. Nový m spôsobom sa upravuje generovanie správcov. Zoznam správcov sa rozčlení na oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby. To umožní správcom vykonávať iba tú agendu, o ktorú majú záujem. V konkurznom konaní voči právnickej osobe sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zaradení do odd ielu konkurzných správcov pre právnické osoby. V konkurznom konaní voči fyzickej osobe a v konaní o oddlžení sa náhodný výber uskutoční iba zo správcov, ktorí sú zaradení do oddielu konkurzný ch správcov pre fyzické osoby. Správcovi zapísanému iba do oddielu konkurzných správcov pre právnické osoby náhodný generátor nepridelí konkurz fyzickej osoby. Správcovi zapísanému iba do oddielu reš trukturalizačných správcov náhodný generátor nepridelí konkurz. Dochádza aj k zmene územných obvodov, z ktorých môže byť vymenovaný správca. Ak ide o reštrukturalizačné konanie alebo ak je spr ávca v konkurznom konaní ustanovený na návrh veriteľov, môže byť ustanovený z obvodu odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd.

V rámci okruhu otázok súvisiacich s preukazovaním vzdelávania sa časov á špecifikácia nahrádza praktickejším spisovým prehľadom a upravuje sa dátum, ku ktorému ministerstvo vyhodnocuje riadne vykonanie ďalšieho vzdelávania na 31. január párneho kalendárneho roka.

Návrh zákona zavádza vydávanie preukazu pre správcu, čím sa odstraňujú niektoré praktické problémy súvisiace s preukazovaním sa správcu tretím osobám.

Ïalší tematický okruh súvisí s úpravou ukladania sankcií , lehotami na zánik zodpovednosti a dopĺňajú sa dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov.

Nakoniec sa novela zaoberá aj okruhom otázok súvisiacich s vedením kancelá rie správcu. Správca bude povinný kanceláriu riadne označiť a zabezpečiť jej primerané technické vybavenie a minimálnu výmeru. Ministerstvo pri výkone dohľadu zistilo, že niektorí správcovia nemajú dostupnú, resp. otvorenú podateľňu kancelárie, čo pre veriteľov môže spôsobiť značnú komplikáciu pri výkone ich práv v konkurznom konaní. Opakované zistenie ministerstva, že podateľňa kancel árie správcu nie je otvorená v súlade s týmto zákonom, bude dôvodom na vyčiarknutie správcu zo zoznamu správcov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodn ými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke vybraných vplyvov.

zobraziť dôvodovú správu