Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 01.07.2015 do 31.10.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA


A. Všeobecná časť


Predmetným návrhom zákona sa upravuje základný právny predpis v oblasti účtovníctva a to zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Zákon o účtovníctve upravuje účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundárnu legislatívu Európskej únie. Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení zameraných na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.

Predmetom novely zákona o účtovníctve je
• subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami budú povinné vo výročnej správe uvádzať aj ďalšie nefinančné informácie o sociálnom prostredí, o dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii a úplatkárstvu
• účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu uvedú vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňujú vo svojich správnych, riadiacich a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov
• veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnými spoločnosťami a subjekty verejného záujmu , ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov budú povinné zostavovať a zverejňovať ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci
• upravujú sa podmienky pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku
• vypúšťa sa oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou, upravujú sa podmienky pre oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou a dopĺňa sa odpisovanie goodwillu
• nadväzne na výsledky III. fázy hodnotenia OECD Slovenskej republiky sa dopĺňa pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom, ak neexistuje možnosť dať účtovnej jednotke pokutu z celkovej vykázanej sumy majetku.


Predmetným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Doplnením zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov sa upravuje požiadavka odberateľov kontrolných známok, pričom sa umožňuje flexibilne reagovať na potreby odberateľov kontrolných známok tak, že bude možné dohodnúť aj iný termín prevzatia kontrolných známok v tlačiarni.
Predmetom novely zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice je úprava tržieb prijatých bezhotovostne.

Z dôvodu požiadavky spresnenia v rámci legislatívno – technickej úpravy sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti a bude mať nepatrný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie veľkých účtovných jednotiek.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.


Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia MPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne* Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky
Novela zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, novela zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a novela zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá žiadny sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné




A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom
ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre veľkú účtovnú jednotku a časť malých účtovných jednotiek, ktoré majú povinnosť vyhotoviť výročnú správu, pôsobiacich v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov. Týka sa to asi 9,6% účtovných jednotiek ťažobného priemyslu.
Ďalej budú návrhom zákona ovplyvnené subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami, ktorým vzniká povinnosť rozšíriť výročnú správu o nefinančné informácie. Táto povinnosť zasiahne asi 260 účtovných jednotiek.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o účtovníctve bude mať negatívny vplyv z dôvodu mierneho zvýšenia administratívnych nákladov súvisiacich s doplnením výročnej správy o nefinančné informácie týkajúce sa sociálneho prostredia, dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti
s implementáciou návrhu?

Vo vzťahu k rozšíreniu výročnej správy nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu)?
Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.



3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Z pohľadu spoločensko-ekonomických dôsledkov pripravovanej úpravy nastane vyššia informovanosť spoločnosti o informácie o vplyve účtovnej jednotky na zamestnanosť, životné prostredie, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu.


DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 4 ods. 2, čl. 106, 110 až 115 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
- čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):
1. legislatívne akty:
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014),
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013) v platnom znení,
- nariadenie Rady (ES) č. 389/2012 zo 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia 2073/2004 (Ú.v. EÚ L 121, 8.5. 2012).
2. nelegislatívne akty:
- smernica Rady 2014/102/EÚ zo 7. novembra 2014, ktorou sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky (Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014),
- smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 176, 5.7. 2011),
- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 162/2013 z 21. februára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 3199/93 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (Ú.v. EÚ L 49, 22.2. 2013),
- rozhodnutie Komisie (EÚ) z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/21/EÚ) (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
- smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,
- smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,
- smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1),
- smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1),
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,
- smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2006),
- smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006),
- smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29. 12. 2007),
- smernica Rady 2008/118/ES z 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1. 2009) v platnom znení,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),
- nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 2/zv. 4) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009) v platnom znení,
- rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (Ú. v. EÚ L 162, 1.7. 2003).
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, EK v. Spolková republika Nemecko, [1999],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní, [2002],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 395/00, Distillerie Fratelli Cipriani SpA v. Ministero delle Finanze, rok 2002,
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 147/01, Weber's Wine World Handels-GmbH, Ernestine Rathgeber, Karl Schlosser, Beta-Leasing GmbH v. Abgabenberufungskommission Wien, rok 2003,
- rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C - 197/04, Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko, rok 2005,
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 96/2005, EK v. Helénska republika, [nepublikované],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 115/2005, EK v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované],
- rozhodnutie Súdneho dvora (druhá komora) vo veci C - 140/05, Amalia Valeško proti Zollamt Klagenfurt, rok 2006,
- rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft für Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008),
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 163/09, Repertoire Culinaire Ltd v. The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs, rok 2011.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je stanovená do 20. júla 2015. Lehota na prebratie smernice 2014/95/EÚ je stanovená do 6. decembra 2016. Lehota na prebratie smernice 2014/102/EÚ je stanovená do 20. júla 2015.
b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu 2013/34/EÚ je stanovená do 31. marca 2015.
Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu 2014/95/EÚ zatiaľ nebola stanovená.
Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu 2014/102/EÚ zatiaľ nebola stanovená.
c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d) Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:
- zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č. MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,
- opatrenia MF SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,
- zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

Smernica 2014/95/EÚ bola prebratá do:
- zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
- zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/102/EÚ bola prebratá do:
- zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do:
- zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- nariadenia vlády č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu opatrenia s právom Európskej únie:
Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Dôvodová správa – osobitná časť
K článku I

K bodu 1 (§ 2 ods. 4)

V nadväznosti na transpozíciu definícií vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sú zákonom ustanovené definície podielovej účasti na účely ocenenia cenných papierov a podielov metódou vlastného imania podľa § 27. Pre podielovú účasť smernica vyžaduje aspoň 20 % podiel na základnom imaní, ktorý zakladá trvalú väzbu s účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka má podiel s úmyslom trvalého prepojenia s účtovnou jednotkou, aby jej prinášal majetkový alebo iný prospech a tým prispel k činnosti účtovnej jednotky.

K bodu 2 (§ 2 ods. 10)

V § 2 v odseku 10 sa ustanovuje začlenenie do veľkostných skupín tých účtovných jednotiek, u ktorých sa nedá identifikovať splnenie veľkostných podmienok podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona. Zákon doplnením priamo určuje postup účtovnej jednotky pri začlenení sa do veľkostnej skupiny, ktorý podľa ustanovení do novely zákona vyplýval len nepriamo. Účtovná jednotka, ktorá priamo nespĺňa podmienky zatriedenia sa do veľkostnej skupiny, zatriedi sa ako malá účtovná jednotka. V nadväznosti na trvanie likvidácie alebo konkurzu sa ustanovuje, že účtovná jednotka počas týchto období sa začlení do veľkostnej skupiny, v ktorej bola pred vstupom do likvidácie alebo konkurzu.

K bodu 3 (§ 3 ods. 8)

Ustanovením sa reaguje na problematické vykonávanie eliminačných operácií pre účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe, v prípade, ak účtovná jednotka nezostavuje individuálnu účtovnú závierku za kalendárny rok.

K bodu 4 (§ 6 ods. 4)

Zákonom sa precizujú základné pojmy ako je vymedzenie skupiny účtovných jednotiek, pre ktorú zákon naďalej používa pojem konsolidovaný celok z dôvodu zaužívania tohto pojmu v praxi a iných právnych predpisoch. Vymedzenie a obsahová náplň skupiny, materskej účtovnej jednotky ako aj dcérskej účtovnej jednotky sú prijaté v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ a taktiež podľa IFRS/EÚ. Základné povinnosti účtovnej jednotky vo vzťahu ku konsolidovanej účtovnej závierke za konsolidovaný celok (skupinu) sú obsiahnuté v § 22.

K bodu 5 (§ 9 ods. 2)

Údaje z účtovných závierok subjektov verejnej správy sú predmetom centralizácie a následne tvoria databázu údajov pre výpočet schodku a dlhu verejnej správy. Podstatným predpokladom pre centralizáciu údajov je účtovanie v jednej účtovnej sústave, a to konkrétne v sústave podvojného účtovníctva.
K bodu 7 a 8 (§ 17 ods. 5 a ods. 8)

Obsah všeobecných náležitostí uvedený v § 17 ods. 2 požaduje povinne pripojiť podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V priebehu roka 2014 sa zmenili vzory účtovných závierok tak, že všetky výkazy – súčasti účtovnej závierky tvoria jeden celok a nepripájajú sa k nim podpisy osobitne. Každá zostavená účtovná závierka musí byť podpísaná osobou ustanovenou v § 17 ods. 2 písm. g) zákona. Samotný deň zostavenia účtovnej závierky si určuje účtovná jednotka, vo svojich vnútorných predpisoch. Do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zohľadňujú všetky informácie, týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovná závierka.

K bodu 9 (§ 18 ods. 4)

Predmetným ustanovením sa vymedzuje rozsah informácií poskytovaných vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje, ak povinnosť zostaviť individuálnu účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia ustanovuje osobitný predpis a zostavuje sa najmä, ak činnosť účtovnej jednotky je obmedzená, napríklad v konkurze alebo v likvidácii. V ostatných prípadoch sa priebežná účtovná závierka zostavuje, ak sa z dôvodu vecného účelu sledujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia k určitému dátumu. Navrhuje sa vykazovať údaje vo výkaze ziskov a strát za obdobie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

K bodu 11 (§ 20 ods. 2)

Nadväzne na transpozíciu kapitoly 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sa rozširuje obsah výročnej správy pre vybrané účtovné jednotky o osobitnú časť, ktorá sa zaoberá vykazovaním informácií o platbách orgánom verejnej moci.

K bodom 10 a 12 (§ 20 ods. 1 a § 20 ods. 3)

Článok 34 ods. 1 písm. b) Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ vyžaduje, aby audítor vyjadril názor, či výročná správa je v súlade s účtovnou závierkou, vyjadril názor na vybrané informácie vo výročnej správe a v prípade, ak audítor zistí na základe poznatkov o účtovnej jednotke významné nesprávnosti vo výročnej správe, musí uviesť charakter každej takejto významnej nesprávnosti.

K bodu 13 (§ 20 ods. 6)

Precizuje sa ustanovenie vo výročnej správe, podľa ktorého účtovná jednotka uvádza opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke.

K bodu 14 (§ 20 ods. 9 až 15)

V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ subjekty verejného záujmu, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov uvádzajú vo výročnej správe ďalšie nefinančné informácie, ktoré popisujú prístup účtovnej jednotky k oblastiam ako sú životné prostredie, zamestnanosť, sociálna oblasť, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu, pre ktoré je zavedená skratka „oblasť spoločenskej zodpovednosti“. Obsahová náplň týchto informácií je prevzatá zo smernice. Účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu budú navyše zverejňovať opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňujú vo svojich správnych, riadiacich a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov, ciele takejto politiky, spôsob akým sa vykonáva a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období. Pre konsolidovanú výročnú správu platia tieto ustanovenia primerane. Subjekt verejného záujmu môže pri uvádzaní nefinančných informácií vychádzať aj z rámca Európskej únie alebo iného medzinárodného rámca upravujúceho nefinančné informácie, pričom musí presne uviesť podľa akého postupoval. Môže ísť napríklad o schému pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), iniciatívu OSN s názvom Global Compact, hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, usmernenie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti, normu Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu ISO 26000, tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky, globálnu iniciatívu pre podávanie správ alebo iné uznávané medzinárodné rámce.

K bodu 15 (§ 20a a 20b)

V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ čl. 41 až 46 veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnou spoločnosťou a pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov zostavujú a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci. V správe osobitne uvedú platby podľa druhov a podľa štátov, ktorých hodnota je vyššia ako 100 000 €. Ak správu o platbách orgánom verejnej moci zostavuje materská účtovná jednotka a do svojej správy zahrnie aj platby za svoje dcérske účtovné jednotky, nemusia tieto jednotky zostavovať osobitnú správu.

K bodom 16 až 25 (§ 22)

V predmetnom návrhu sa transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ týkajúce sa konsolidovanej účtovnej závierky. Predmetom je prijatie povinných ustanovení smernice týkajúcich sa vymedzenia povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. V súlade s ustanoveniami smernice konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód stanovených podľa IFRS/EÚ. Predmetom návrhu je tiež prijatie smernicou vymedzených podmienok na oslobodenie materskej účtovnej jednotky od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. Oslobodenie sa týka oslobodenia z dôvodu nedosahovania veľkostných podmienok ako aj oslobodenia na medzistupni skupiny.

K bodu 26 (§ 22a)

Novelizovaným znením § 22a sa upravuje rozsah typov účtovných jednotiek zahrnovaných do jednotlivých úrovní konsolidácie vo verejnej správe, a to na základe doterajších poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom zjednodušiť proces konsolidácie.
K bodu 27 (§ 22b)

Ustanovuje sa rámcový obsah výročnej správy a ustanovenia z rôznych častí doterajšieho znenia zákona o účtovníctve týkajúce sa výročných správ vo verejnej správe, sa sústreďujú do tohto ustanovenia.

K bodu 28 (§ 23a)

Dopĺňa sa povinnosť mať schválenú účtovnú závierku uloženú v registri účtovných závierok do jedného roka odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 30 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ.

K bodu 29 (§ 23c)

Upresňuje sa znenie § 23c ods. 5 tak, aby ak nie je dokument uložený, mohol prevádzkovateľ registra poskytnúť žiadateľovi informáciu, že požadovaný dokument nie je uložený v registri.

K bodom 30 až 35 (§ 25 ods. 1, ods. 6 a ods.8)

Pri prvotnom ocenení majetku smernica zrušila možnosť oceňovania reprodukčnou obstarávacou cenou. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ako jednu z navrhovaných foriem miesto reprodukčnej obstarávacej ceny umožňuje ocenenie reálnou hodnotou. Ako jedna z možností na ocenenie majetku reálnou hodnotou sa navrhuje ocenenie oceňovacím modelom, pričom v § 27 sa rozširuje súbor použiteľných oceňovacích modelov. Tu sa preferuje výdavkový oceňovací model, ktorý môže fungovať podobne, ako postup pri ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou. Dopĺňa sa do § 25 ods. 8, ktorý ustanovuje možnosť, aby cenné papiere a podiely určené na predaj (používa sa tiež odborný výraz krátkodobé realizovateľné cenné papiera a podiely) sa mohli prvotne a tiež ku dňu, ktorému sa zostavuje účtovná závierka oceniť reálnou hodnotou podľa § 27. V prípade, ak sa pri prvotnom ocenení nepoužije reálna hodnota, nie je možné tieto cenné papiere a podiely oceniť reálnou hodnotou ani ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 27 ods. 10).

V bodoch 31 a 32 v nadväznosti na úpravu § 27 sa dávajú do súladu ustanovenia, ktoré sa odvolávajú na § 27.

V súlade s čl. 2 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sa definuje ocenenie obstarávacou cenou.

K bodu 36 (§ 27)

Na novo sa ustanovuje znenie § 27. Dôvodom je ustanoviť ocenenie reálnou hodnotou tak, aby ju bolo možné vždy získať a aby nebolo potrebné v niektorom účtovnom období oceniť jednotlivý majetok obstarávacou cenou iba z dôvodu, že reálna hodnota nie je k dispozícii. Použitie obstarávacej ceny vytváralo časový rad nekonzistentných ocenení toho istého jednotlivého majetku, keďže obstarávacia cena na rozdiel od reálnej hodnoty obsahuje okrem kúpnej ceny aj ďalšie výdavky na obstaranie jednotlivej položky majetku a vracia ocenenie do okamihu prvotného ocenenia jednotlivej majetkovej položky, čo je v rozpore s účelom precenenia majetku reálnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Predchádzajúce znenie umožňovalo použiť 10 dní starú cenu, ktorá je aproximáciou trhovej ceny ku dňu ocenenia iba v prípade, ak trh v danom čase bolo málo premenlivý.

Na ten účel sa ustanovuje používanie oceňovacích modelov vhodných na odhad reálnej hodnoty. Podľa kvality ocenenia, ktorá sa od nich očakáva sú rozdelené do dvoch úrovní, úroveň modelov využívajúcich informácie prevažne z operácií na aktívnych trhoch a úroveň modelov využívajúcich informácie prevažne z operácií na iných ako aktívnych trhoch. Podľa druhu metódy odhadu ocenenia sú rozdelené do troch tried podľa hlavného prístupu, ktorý model používa, trhového prístupu, výdavkového prístupu a príjmového prístupu. Účtovná jednotka si model môže vytvoriť sama, vychádzajúc z odbornej literatúry popisujúcej modelovanú vec, zo svojich poznatkov o modelovanej veci a zo zásad matematického modelovania, najmä z ustanovenia premenných, ktoré zásadne ovplyvňujú modelované správanie predmetného javu alebo veci a z ustanovenia miery zjednodušenia modelovanej reality v modeli, ktorá je primeraná cieľu modelu. Alebo si môže oceňovací model zakúpiť, napríklad od poradenskej firmy.

Zložitosť modelu by mala zodpovedať zložitosti majetku, ktorého ocenenie odhaduje. Napríklad pre ocenenie opcií sa používajú pomerne zložité opčné modely, ako napríklad Black-Sholes-Merton model alebo binomický model. Pre ocenenie majetku nájdeného pri inventarizácii stačí použiť jednoduchý model vytvorený na základe výdavkového prístupu. To znamená kúpnu cenu najvýhodnejšej kúpy z hľadiska oceňujúcej účtovnej jednotky (vzdialenosť k predajcovi, parametre produktu najviac sa blížiace oceňovanému produktu) upravenú o mieru opotrebenia produktu.

V prípade, že žiadny z modelov nie je vhodné použiť pre ocenenie konkrétnej položky majetku, použije sa posudok znalca.

Ďalej sa ustanovuje postup pre ocenenie podielov metódou vlastného imania v individuálnej účtovnej závierke a to s rozhodujúcim vplyvom a s podielovou účasťou.

K bodu 37 (§ 28 ods. 4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ požaduje obmedzenie doby odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj v prípade, ak sa ich životnosť nedá spoľahlivo oceniť. V takomto prípade sa vymedzený nehmotný majetok musí odpísať do piatich rokov od obstarania.

K bodu 6, 38, 39 a 40 (§ 11 a § 38)

Výsledkom plenárneho zasadnutia Pracovnej skupiny OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a III. fázy hodnotenia OECD Slovenskej republiky bolo, že po poslednej zmene § 38, kde sa pokuty za účtovníctvo znížili, prestala Slovenská republika spĺňať čl. 8 Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných transakciách a sankcie za chybné účtovníctvo nie sú účinné, primerané a odradzujúce. Nadväzne na tieto závery sa dopĺňa do zákona o účtovníctve pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom, ak neexistuje možnosť dať účtovnej jednotke pokutu z celkovej vykázanej sumy majetku a súčasne sa prepracovalo znenie § 11 ods. 3 tak, aby lepšie vystihoval obsah dohovoru.

K bodu 41

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. júlu 2015 a k 1. januáru 2016.

K bodu 42

Týmto zákonom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ a smernica Rady 2014/102/EÚ.


K článku II (zákon č. 106/2004 Z. z.)

K § 9b ods. 7

V súvislosti s požiadavkou odberateľov kontrolných známok, ako aj z dôvodu efektívnejšieho postupu pri vydávaní kontrolných známok, sa navrhuje umožniť prevzatie kontrolných známok z tlačiarne aj v lehote, ktorá je dlhšia ako desať dní po dni pripísania finančných prostriedkov na bankový účet oznámený colným úradom, a to ak túto požiadavku uvedie odberateľ kontrolných známok v informačnom systéme na odber kontrolných známok a na oznamovanie údajov odberateľom kontrolných známok.


K článku III (zákon č. 289/2008 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 písm. i)

Z dôvodu legislatívnej techniky sa z § 3 ods. 2 navrhuje vypustiť písm. c), ktorým bolo upravené, že používanie elektronickej registračnej pokladnice sa nevzťahuje na tržby prijaté bezhotovostne, t. j. platby uskutočnené, napr. platobnými príkazmi v banke, prostredníctvom internetbankingu.
Vzhľadom na túto skutočnosť sa predmetná úprava navrhuje presunúť do § 2 písm. i), v ktorom sa definuje tržba.

K bodu 2 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

Nadväzne na bod 1, v ktorom sa navrhuje doplniť, že na bezhotovostné platby sa nevzťahuje používanie elektronickej registračnej pokladnice, je potrebné túto skutočnosť z § 3 ods. 2 vypustiť.

K bodu 3 (§ 7a ods. 3)

S prihliadnutím na to, že u právnickej osoby je identifikačným údajom sídlo, navrhuje sa predmetné ustanovenie v tomto smere spresniť.

K bodu 4 (Príloha č. 3)

Ide o sprecizovanie prílohy č. 3 nadväzne na § 7 ods. 1 písm. a) štvrtý bod zákona, podľa ktorého je podnikateľ povinný uviesť v knihe elektronickej registračnej pokladnice aj daňové identifikačné číslo servisnej organizácie.


K článku IV (zákon č. 563/2009 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V nadväznosti na § 55 ods. 6 a 7 sa spresňuje znenie § 79 ods. 8.


K článku V (zákon č. 530/2011 Z. z.)

K § 53 ods. 7

V nadväznosti na doterajšie požiadavky odberateľov kontrolných známok, ako aj z dôvodu operatívnejšieho prístupu pri vydávaní kontrolných známok sa umožňuje prevziať kontrolné známky z tlačiarne aj v lehote, ktorá je dlhšia ako desať dní po dni pripísania finančných prostriedkov na bankový účet oznámený colným úradom, ak túto požiadavku uvedie odberateľ kontrolných známok v informačnom systéme na odber kontrolných známok a na oznamovanie údajov odberateľom kontrolných známok.


K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15 až 37 a § 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016 a čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 18. februára 2015.



Robert F i c o, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády
a minister financií Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

23

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov je súčasťou novej daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januá ra 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili bývalú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, ví no, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ÈSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivý ch predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľú čové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Z toho dô vodu bolo potrebné vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom Slovenskej republiky do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať, a preto boli vypracované samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemô že dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, výnos z ktorých predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpoč tu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto vý robkov a súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zároveň zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (u niektorých predmetov spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni procesu výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zá sade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektí vne dôvody, aby sa rizikový predmet dane ”pohyboval” na daňovom území nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane na konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe doch ádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tý m, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

- postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

- sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod vý robku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane sú v tuzemsku vyrobené a do tuzemska dovezené tabakové výrobky, pričom sa na účely zákona tabakovými výrobkami rozumejú cigareta, cigara, cigarka, tabak na fajč enie, žuvací a šnupavý tabak.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré tabakové výrobky vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušný ch ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane.

Platiteľ, ktorý je výrobcom, dovozcom alebo vývozcom cigariet, je povinný po registrácii písomne požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ”ministerstvo”) o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontrolných známok, ktorými sa označujú spotrebiteľské balenia cigariet. Spotrebite ľské balenie cigariet musí byť označené už pred vznikom daňovej povinnosti.

Základom dane je vyskladnené alebo dovezené množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo kilogramoch, ktoré podlieha daňovej povinnosti.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je kus v prípade cigariet, cigariek a cigár alebo kilogram v prípade tabakového zvyšku, cigaretové ho tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet, ostatného tabaku na fajčenie a žuvacieho a šnupacieho tabaku. V krajinách EÚ je u cigariet zavedená kombinovaná sadzba dane, ktorá pozostáva zo špecifickej č asti sadzby dane a percentuálnej časti sadzby dane.

Súčasná výška sadzieb dane na tabak a tabakové výrobky v Slovenskej republike už dosiahla úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v príslušnej smernici EÚ, s výnimkou výš ky sadzby spotrebnej dane platnej na cigarety, kde má Slovenská republika schválené päťročné prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnej sadzby spotrebnej dane z cigariet.

Od dane sú oslobodené tabakové výrobky:

-odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky z vlastného podnetu platiteľa oprávnenému orgánu alebo odobraté z podnetu tohto orgánu,

-dovezené výrobcom bez prostredn íctva druhej osoby na výrobu tabakových výrobkov,

-vyvezené priamo vý robcom vzhľadom k tomu, že nedochádza ku konečnej spotrebe tabakových výrobkov v tuzemsku. Ak vývoz uskutočňuje iný subjekt ako výrobca, má nárok na vrátenie dane.

-vyvezené platiteľ om, ak sú označené vývoznou známkou alebo známkou krajiny, do ktorej sa tabakové výrobky vyvážajú.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdanen ých tabakových výrobkov, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-prevzatí zdanený ch tabakových výrobkov na výrobu výrobkov a balenie do obalov, v ktorých sa vyskladňujú na konečnú spotrebu.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Správu dane vykonávajú dva subjekty:

-pri dovoze vyrubujú a vyberajú daň colné úrady, pričom v ustanovených prípadoch daň vyrubenú a zaplatenú pri dovoze vracajú daňovým subjektom daňové úrady,

-v tuzemsku vykonávajú správu dane daňové úrady,

-pri vývoze vracaj ú daň daňovým subjektom daňové úrady na základe dokladov potvrdených colnými úradmi o uskutočnení vývozu.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom EÚ podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení . Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov je z veľkej časti prispôsobená predpisom EÚ, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajú ce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Uvedené úpravy si vyžaduj ú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z povinnosti úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady EÚ ku dňu vstupu Slovenskej republiky do EÚ, a to

-č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice Rady č. 92/108/EHS, č. 94/74/ES a č. 96/99/ES,

- č. 92/79/EHS priblížení sadzieb daní z cigariet v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 92/80/EHS o pribl ížení sadzieb daní z tabakových výrobkov iných ako cigarety v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 95/59/ES o iný ch spotrebných daniach z tabaku a tabakových výrobkov, ako je daň z obratu v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 69/169/EHS o zos úladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz v rámci medzinárodného cestovania v znení zmien a doplnkov.

Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť ustanovenia základnej smernice Rady č . 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených pr íjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujú cich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby tabakových výrobkov, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dô slednou správou a kontrolou.

Zavedenie nových mechanizmov daňových režimov a s tým súvisiacim finančný m zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoloč enstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Oproti súčasnému stavu sa mení názov zákona a predmetu dane v súlade so smernicami EÚ, a to z tabaku a tabakových výrobkov na tabakové výrobky.

Návrh zákona, vypracovaný na základe smerníc EÚ, neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá prá vnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus tejto dane je založený

-na existencii daňový ch skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať podniky na výrobu tabakových výrobkov a sklady tabakových výrobkov za podmienok ustanovených zákonom,

-na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

-na systéme finančn ých zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Dovoz a vývoz tabakových výrobkov sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadv äzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a tabakové výrobky budú prepravované cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na územ í spoločenstva uplatnia postupy prepravy tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou tabakových výrobkov je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretož e pri liberálnejšie koncipovanom návrhu zákona je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane, ktorú budú vykonávať colné úrady pri dovoze predmetu dane i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčový ch zmien v systéme uplatňovania spotrebných daní. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb taký chto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytv árali podmienky pre možné daňové úniky.

Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu tovarov v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri tovaroch, ktoré boli prepustené do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu tovarov končí momentom ich prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s tý mto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti, a zároveň aj so správou spotrebných daní, ktoré v súčasnosti vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Pri vý voze je nevyhnutná vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov. Presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady je okrem vyššie uvedených dôvodov opodstatnený i v súvislosti s výkonom správy spotrebných daní colnými orgánmi v krajinách EÚ, s výnimkou Švédska, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzá jomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné ú rady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný . Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

V predpokladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z tabakových výrobkov a z uvedené ho dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby, pohybu a spotreby tabakových výrobkov.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členský mi krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií SR “Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004”, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu EÚ od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zá kon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných ú radov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovní kov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej služ be, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej služ be. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociá lnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré nové pojmy pou žívané v zákone ako napr. daňové územie Slovenskej republiky, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie tabakových výrobkov do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z tabaku v Slovenskej republike, t.j. krajiny konečnej spotreby (”cieľa”), je potrebné definovať daňové územie, ktorým je územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde sa tabakové výrobky na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrábajú, spracov ávajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú v pozastavení dane, pričom ide o priestorovo ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia tabakového výrobku do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z da ňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje zdanenie spotrebnou daňou v krajine jeho konečnej spotreby.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakov é výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale tabakové výrobky nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môž e ísť napr. o obchodníka, distributéra tabakových výrobkov, ktorý môže prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane, ale na daňovom území nakupuje tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, t.j. už zdanené.

Uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane, vyrobenie tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaných tabakových výrobkov do voľného obehu (z colného hľadiska), ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], napr. nezákonný dovoz alebo nezákonné odňatie spod colného dohľadu.

Tabakové výrobky v pozastavení dane sú nezdanené tabakové výrobky, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby ich uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť. Vy ňatím tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňové ho skladu, ale aj pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane. Ide aj o prípad, kedy sa vyrábajú tabakové výrobky mimo pozastavenia dane.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 - Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady sa na úč ely zákona definuje správa dane, ktorú bude vykonávať colný úrad, pričom miestna príslušnosť colného úradu sa bude riadiť ak pôjde o právnickú osobu jej sídlom a ak pô jde o fyzickú osobu jej trvalým pobytom. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť inak Colné riaditeľ stvo Slovenskej republiky (ďalej len ”colné riaditeľstvo”). Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo č asti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak fyzická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodan é na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu, pričom štruktúra a definície predmetu dane zodpovedajú štruktúre a definíciá m taxatívne vymedzeným v smernici Rady č. 95/59/ES v znení smerníc Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES.

K § 5 – Základ dane, výpočet dane

Základom dane pri tabakových výrobkoch je množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo v kilogramoch s výnimkou cigariet. Základom dane pri cigaretách je počet kusov cigariet a cena cigariet za spotrebiteľské balenie uvedená na kontrolnej známke, ktorou je spotrebiteľské balenie cigariet označené, pričom cenou cigariet sa rozumie cena za spotrebiteľské balenie pre konečného spotrebiteľa vrátane spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty, ktorá bude musieť byť uvedená na kontrolnej zná mke, ktorou sa povinne musí označovať spotrebiteľské balenie cigariet. Na účely výpočtu dane sa za jeden kus cigarety považuje tabakový povrazec dĺžky 90 mm; každých aj 90 mm tabakové ho povrazca, sa považuje pre účely výpočtu dane za ďalší kus cigarety (napr. 91 – 180 mm dlhý tabakový povrazec sa považuje za dva kusy cigarety, 181 mm – 270 mm dlhý tabakový povrazec sa pova žuje za tri kusy cigarety).

Daň z tabakových výrobkov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, s vý nimkou cigariet, kedy sa daň vypočíta ako súčet špecifickej časti dane a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane. Špecifická časť dane sa vypočíta ako súčin počtu kusov cigariet v spotrebiteľ skom balení a špecifickej časti kombinovanej sadzby dane. Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa vypočíta ako percento z ceny cigariet za spotrebiteľské balenie cigariet.

K § 6 – Sadzba dane

V súlade so smernicou Rady č. 92/79/EHS sa u cigariet zavádza kombinovaná sadzba dane. Pre ostatné tabakov é výrobky sa bude uplatňovať len špecifická sadzba dane.

Kombinovaná sadzba dane pozostáva zo špecifickej časti vyjadrenej v Sk na kus cigarety a z percentuálnej časti, vyjadrenej percentom z ceny cigariet spotrebiteľského balenia pre konečného spotrebiteľa.

Zavedením kombinovanej sadzby dane je zároveň potrebné ustanoviť aj minimálnu výšku špecifickej sadzby dane z cigariet z dôvodu zamedzenia možného poklesu výnosu z tejto dane, nakoľko percentuálna časť kombinovanej sadzby dane je závislá od ceny, ktorú prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet bude určovať a uvádzať na kontrolnej zn ámke.

Pri navrhovaní výšky špecifickej a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane sa vychádzalo z návrhov predložených v súčasnosti najväčším výrobcom cigariet v Slovenskej republike (S.I.T. a.s.) a najväčším dovozcom cigariet (Philip Morris Slovakia s.r.o.), z údajov o výške sadzieb dane v členských krajinách EÚ, z potreby zabezpečenia priblíženia sa k minimá lnemu daňovému zaťaženiu ustanovenému príslušnou smernicou EÚ ako i zabezpečenia doterajšej úrovne výnosu.

Slovenská republika sa pri negociačných rokovaniach ku kapitole č. 10 – DANE zaviazala v rámci 5 – ročného prechodného obdobia zabezpečiť rovnomerné zvyšovanie daňového zaťaž enia cigariet tak, že 1.1.2009 dosiahne EÚ požadované minimálne daňové zaťaženie 57% z predajnej ceny, resp. 64 EURO/1000 kusov (cca 2700 Sk/1000 kusov).

Jednou z kľúčových otázok nového systému zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je optimálne určenie podielu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane a percentuálnej čast i kombinovanej sadzby dane, pričom špecifická časť by sa mala pohybovať v rozmedzí 5 – 55% celkového daňového zaťaženia. Súčasťou zavedenia kombinovanej sadzby dane bude povinnosť uvádzať cenu cigariet pre konečného spotrebiteľa na kontrolnej známke spotrebiteľského balenia cigariet. Cenu pre konečného spotrebiteľa bude oznamovať a uvádzať na kontrolnej známke prevádzkovateľ daňov ého skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

Špecifická časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako pevná čiastka vyjadrená v Sk na kus cigarety a predstavuje priame zdanenie tabakového povrazca. Na výšku dane nemá vplyv kvalita tabaku a ani jeho cena. Prevá dzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec ani dovozca cigariet nemá nástroje na ovplyvňovanie výšky dane vypočítanej na základe špecifickej časti dane cigarety.

Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako percento z ceny spotrebiteľského balenia cigariet pre konečného spotrebiteľa a má teda obdobný charakter ako daň z pridanej hodnoty. Z uvedených dô vodov nie je typickou pre spotrebné dane, pretože u ostatných predmetov spotrebných daní (minerálne oleje, pivo, víno, lieh) sa sadzby dane vždy stanovujú absolútnou čiastkou v Sk na jednotku množstv a (1000 kg, 1000 l, 1 hl, 1 l absolútneho alkoholu).

Vysoká percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zvýhodňuje lacnejšie tabaky a z nich vyrábané cigarety. Výšku dane a teda aj výšku príjmov do štátneho rozpočtu môže ovplyvniť vý robca alebo dovozca tabakových výrobkov úpravami ceny pre konečného spotrebiteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zdaňuje okrem tabakového povrazca aj filter, obal a iné zložky tvoriace cenu pre konečného spotrebiteľa, a teda popiera princíp zdanenia tabaku, ktorý cigareta obsahuje.

Pre účely príjmu štátneho rozpočtu je výhodnejšie preniesť vyššie daňové zaťaženie do špecifickej časti kombinovanej sadzby dane, ktorá zaručuje stabilnejší príjem, nakoľko š pecifickú sadzbu dane nemôže ovplyvňovať prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

K § 7 – Oslobodenie od dane

Smernicami Rady č. 69/169/EHS, č. 92/12/EHS čl. 23 a č. 95/59/ES čl. 11 sú určené obligatórne a fakultatí vne oslobodenia od spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky odobraté ako vzorka na účely daňové ho dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobraté a použité v daňovom sklade na vlastné kvalitatívne skúšky, ako i tabakové výrobky preukázateľne zničené alebo znehodnotené v dôsledku ná hodnej udalosti alebo vyššej moci.

Ïalšie oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky zaslané fyzickou osobou z územia tretích štátov fyzickej osobe na daňové územie v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve stanovenom osobitným predpisom.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie tabakových výrobkov od dane, prepraveného zahraničnými zástupcami uvedenými v § 15 ods. 2 a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spô sobom uvedeným v právnom predpise spoločenstva.

V zmysle smernice Rady č. 95/59/ES sú od dane oslobodené aj denaturované tabakové výrobky použité na priemyselné účely alebo v záhradníctve pri ochrane rastlín proti chorobám a škodcom.

K § 8 Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na zá klade poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 (ďalej len “odberný poukaz”) je oprávnená odoberať a používať tabakové výrobky oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 2.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť obchodný názov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a účel použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom pož adované údaje o tabakových výrobkoch oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu tabakových výrobkov oslobodených od dane podľ a § 7 ods. 2 vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť dodávateľovi odberný poukaz.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisten ého zneužitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2, alebo ak užívateľský podnik prestane spĺňať podmienky uvedené v § 19 ods. 4 písm. c) až e), na základe ktorých by odbern ý poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendá rnych mesiacov od jeho vydania. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

K § 9 – Označovanie spotrebiteľského balenia cigariet kontrolnou známkou

Nadväzne na prechod zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je potrebné oproti doteraz platné mu stavu upraviť povinnosti pri označovaní cigariet kontrolnou známkou.

Spotrebiteľské balenie cigariet možno do daňového voľného obehu uviesť, len ak je označené kontrolnou známkou. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou je možné len v podniku, ktorý vyrába cigarety.

Prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet sú povinní uvádzať na kontrolnej známke cenu cigariet. Kontrolné známky môže vyhotovovať tlačiareň, ktorá má povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom.

Na označenie spotrebiteľského balenia cigariet sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej ú daje zodpovedajú príslušnej cene cigariet, počtu kusov cigariet v tomto balení, dĺžke jednej cigarety, registračnému odbernému číslu na odber kontrolných známok (ďalej len “registračné odbern é číslo”) a ďalším údajom identifikácie odberateľa kontrolných známok. Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky a údaje, ak neznemožňujú identifiká ciu prvkov a údajov uvedených v tomto zákone a všeobecne záväznom predpise vydanom podľa odseku 32.

Spotrebiteľské balenie cigariet označené poškodenou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej zná mky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydanom podľa odseku 32 a spotrebiteľské balenie cigariet, ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 32, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené, s výnimkou zaslania fyzickou osobou z územia tretích štá tov fyzickej osobe na daňové územie v malých zásielkach neobchodného charakteru alebo ak spotrebiteľské balenie cigariet nachádza v osobnej batožine cestujúceho z územia tretieho štá tu ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve ustanovenom osobitným predpisom, s výnimkou prepravenia na daňové územie z členských štátov osobami v § 15 ods. 2, alebo prepravenia na daňové územie z iných členských štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medziná rodnej zmluvy, s výnimkou dovozu na daňové územie z územia tretích štátov osobami uvedenými v § 15 ods. 2, alebo dovozu na daňové územie z územia tretích štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, s výnimkou vývozu na územie tretích štátov alebo s výnimkou predaja za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov.

Kompetencia prideľovania a zrušenia registračného odberného čísla sa presúva z ministerstva financií na colné riaditeľstvo, pretože sa jedná o úkony súvisiace so správou tejto dane a priamo nadväzujú na vystavenie odberných poukazov a zúčtovanie známok.

Prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet ( ďalej len “odberateľ kontrolných známok”) po pridelení registračného odberného čísla uzatvorí s tlačiarňou písomnú zmluvu o vyhotovení kontrolných známok, ktorej kópiu predloží colnému úradu; zmeny v zmluve bezodkladne oznámi colnému úradu, požiada colný úrad o vydanie poukazu na odber kontrolných známok (ďalej len ”poukaz”) a zašle colnému úradu najneskôr s predložení m žiadosti o vydanie prvého poukazu zoznam cigariet uvádzaných do daňového voľného obehu, v ktorom uvedie cenu cigariet s dátumom uvedenia do daňového voľného obehu za túto cenu, obchodný ná zov cigariet, počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet, dĺžku jednej cigarety, krajinu pôvodu cigariet a identifikačné údaje výrobcu cigariet, ak nejde o výrobcu cigariet na daňovom území ; zmenu údajov v zozname alebo doplnenie údajov v zozname je odberateľ kontrolných známok povinný oznámiť colnému úradu najneskôr v deň uvedenia cigariet do daňového voľného obehu.

Dovozca cigariet a daňový splnomocnenec je povinný pred vydaním poukazu zložiť zá bezpeku na daň spôsobom podľa § 20 ods. 4 písm. a) vo výške dane pripadajúcej na dovážané množstvo cigariet, ktoré chce uviesť do daňového voľného obehu. Na zábezpeku dane sa použije § 20 primerane.

Colný úrad vydá prevádzkovateľovi daňového skladu a oprávnenému prí jemcovi po splnení podmienok podľa odseku 12 a dovozcovi cigariet a daňovému splnomocnencovi po splnení podmienok podľa odsekov 12 a 13 poukaz, ktorý sa vyhotovuje v troch dieloch označených písmenami A, B a C, prič om si ponechá diel C. Odberateľ kontrolných známok predloží diel A tlačiarni a ponechá si diel B poukazu. Tlačiareň na dieloch A a B potvrdzuje skutočný počet prevzatých kontrolných známok.

Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a tieto nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok výrobcovi cigariet na daňovom území alebo zahraničnému vý robcovi cigariet na nalepenie na spotrebiteľské balenie cigariet, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.

Dovozca cigariet je povinný dať si potvrdiť počet kontrolných známok vyvezených na ú zemie tretieho štátu výstupným colným úradom, a to počet kusov kontrolných známok v členení podľa počtu spotrebiteľských balení cigariet, ceny cigariet, počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balen í cigariet a dĺžky jednej cigarety.

Odberateľ kontrolných známok zúčtuje použitie prevzatých kontrolných známok s colným ú radom mesačne, a to v lehote na podanie daňového priznania (§ 13); dovozca zúčtuje kontrolné známky použité na deklarované dovezené množstvo cigariet najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa vzniku daň ovej povinnosti.

Odberateľ kontrolných známok je povinný oznámiť colnému riaditeľstvu prostrední ctvom colného úradu množstvo spotrebiteľských balení cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území podľa ceny cigariet, počtu kusov v spotrebiteľskom balení a dĺž ky jednej cigarety za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. júla príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Tieto ú daje sú potrebné pre stanovenie najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet za predchádzajúce obdobie na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou.

K § 10 – Zákaz predaja

Na daňovom území sa zakazuje predaj cigariet neoznačený ch na spotrebiteľskom balení cigariet kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak, ďalej predaj cigariet podmienený kúpou iného tabakového výrobku alebo iného tovaru za cenu inú, ako je uvedená na kontrolnej známke a za cenu vyššiu ako je uvedené na kontrolnej známke. Taktiež sa zakazuje predaj cigariet z otvoreného spotrebiteľské ho balenia cigariet alebo mimo tohto balenia po kusoch. S cieľom zabrániť vzniku možných daňových únikov ako i zdravotných dôvodov sa navrhuje ničiť všetky tabakové výrobky, ktoré boli zhabané a prepadli v prospech štátu. Obdobný postup používajú i členské krajiny EÚ.

K § 11 – Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanoven ých v smerniciach EÚ daňová povinnosť vzniká najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na konečnú spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou, čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení tabakových výrobkov. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umož ňuje smernica Rady č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku da ňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo nadobudne mimoriadnu dôležitosť najmä v čase vstupu do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia tabakových výrobkov z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie tabakových výrobkov z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľ ovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a teda nie je oprávnený odoberať tabakové výrobky v pozastavení dane.

Vyňatím tabakových výrobkov z pozastavenia dane je aj použitie tabakových výrobkov na vlastné kvalitatívne skúšky alebo rozbory v daňovom sklade výrobcu, ktoré je oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 1 písm. b).

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane, t.j. ak tabakové výrobky vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážan ých tabakových výrobkov do colného režimu voľný obeh, ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane. Daňová povinnosť vzniká aj dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia tabakových výrobkov spod colného dohľadu.

V prípade použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane na iný účel ako na ten, ktorý je uvedený v povolení na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, vzniká daňová povinnosť dňom pou žitia tabakových výrobkov na iný účel.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípadoch zistenia odcudzenia tabakových výrobkov, ktoré sú v režime pozastavenia dane.

V prípade, že colný úrad zistí držbu tabakových výrobkov, ktorých pôvod a spô sob nadobudnutia nevie právnická alebo fyzická osoba preukázať, vznikne daňová povinnosť dňom takéhoto zistenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že právnická osoba alebo fyzická osoba napriek zá kazu predá spotrebiteľské balenie cigariet konečnému spotrebiteľovi za cenu vyššiu, ako je cena uvedená na kontrolnej známke. Tejto osobe vzniká povinnosť priznať a zaplatiť daň, ktorá sa vypočí ta ako súčin rozdielu medzi cenou za ktorú sa spotrebiteľské balenie cigariet predalo a cenou uvedenou na kontrolnej známke a sadzby percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane podľa § 6 odseku 2.

K § 12 - Daňový dlžník

Na rozdiel od súčasne platnej legislatívy, návrh zákona vypracovaný na základe transpozície smerníc EÚ neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daň ovej povinnosti.

K § 13 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendá rny mesiac ako zdaňovacie obdobie, a to pre daňových dlžníkov s pravidelnou daňovou povinnosťou, ktorými budú najmä prevádzkovatelia daňových skladov.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daň ovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty pre predkladanie daňových priznaní a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V rovnakej lehote je povinný aj zaplatiť daň. Daňové priznanie je však povinný podať aj keď mu v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť.

Daňový dlžník, ktorý vyrobil tabakové výrobky mimo pozastavenia dane, je povinný predloži ť daňové priznanie nasledujúci deň po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pretože v týchto prípadoch vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane. Pôjde o takých daňových dlžníkov, ktorým náhodile vznikne daňová povinnosť napríklad dodaním alebo zistením držby neoznačeného spotrebiteľské ho balenia cigariet.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúži ť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívan é vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňový ch dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžn íci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracuje ministerstvo financií.

K § 14 - Vrátenie dane

Z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov je možné v určitých prípadoch vrátiť už zaplaten ú daň.

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať tabakové výrobky v pozastavení dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov, ak

-dodala tabakové vý robky na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

-uskutočnila vý voz tabakových výrobkov do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

Ïalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti o vrátenie dane. Oprá vnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia tabakových vý robkov, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 15 - Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane sa uplatní v prípadoch, ktoré boli do návrhu zákona zahrnuté podľa ustanovenia čl. 23 smernice Rady č. 92/12/EHS a to osobám používajúcim výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv. Daň sa bude vracať zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie osobám, ktoré sú rovnako zvýhodnené a sú občanmi Slovenskej republiky, pričom sú navrhnuté maximálne limity do výšky ktorých môže byť daň vrátená. Podmienkou vrátenia dane je predloženie dokladu, z ktorého mus í byť zrejmý dodávateľ, odberateľ, identifikácia predmetu dane a najmä výška zaplatenej dane, ktorá má byť vrátená.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 16 - Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento re žim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave tabakových výrobkov. Podstatné je, že tabakové výrobky sa musia nachádzať v daňovom sklade alebo preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčší ch objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, t. j. ich uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice Rady č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu tabakových výrobkov (§ 17 ods. 1) a sklad tabakových výrobkov (§ 18 ods. 1), ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 19 odseku 4.

K § 17 – Podnik na výrobu tabakových výrobkov

Nadväzne na príslušné ustanovenia smernice je podnik na výrobu tabakových výrobkov definovaný ako podnik nachádzajú ci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrábajú tabakové výrobky uvedené v § 4 ods. 2 a definované v odseku 3.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí písomne po žiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 – Sklad tabakových výrobkov

Skladom tabakových výrobkov, ktorý je daňovým skladom, sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, v ktorom sa v rámci podnikania tabakové výrobky skladujú, prijímajú a odosielajú.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, pričom sú navrhnuté kritériá, ktoré musí sklad tabakových výrobkov spĺňať, aby mohol byť prevádzkovaný ako daňový sklad v pozastavení dane.

K § 19 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevá dzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje ”zvýhodnené daňové postavenie”, ktoré bude v praxi znamenať, že vznik daňovej povinnosti bude posunutý od momentu vyrobenia tabakových výrobkov až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevá dzkovanie daňového skladu nebolo vydané, colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odníme. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových ú nikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 20 Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských š tátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v predchádzajú com kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, zloží žiadateľ zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na predpokladané dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov, ktor é bude uvedené do daňového voľného obehu v bežnom roku. Do množstva tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaný ch tabakových výrobkov na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej z ábezpeky na daň vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpoč tu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prí pade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň na ne pripadajú ca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množ stvo tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia z ábezpeky na daň v prípade, že nie sú žiadne pochybnosti o daňovej spoľahlivosti žiadateľa a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivú sa považuje právnická osoba alebo fyzick á osoba, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a), c) až f), v prípade prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu tabakových vý robkov alebo skladom tabakových výrobkov, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a) až f). Colný úrad upustí od povinnosti zloženia zábezpeky úplne, ak je žiadate ľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 24 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, alebo čiastočne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovate ľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

K § 21 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ako aj tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2. Tabakové vý robky v pozastavení dane je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdanených tabakových výrobkov na ceste od ich výroby až po ich konečnú spotrebu, resp. po ich vývoz z daňového územia, ak nedochádza k ich konečnej spotrebe na daňovom území. Po začlenení do EÚ bude možné priamo nadviazať na systém používania sprievodného dokumentu pri preprave tabakových výrobkov v rámci jednotného trhu EÚ.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaných tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko vzniku možných daňových únikov. Naprí klad na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (v ývozcom). Zloženie zábezpeky na daň na tabakové výrobky, ktoré majú byť prepravované v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 20 je zložen á vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované tabakové výrobky v pozastavení dane. Ak je preprava tabakových výrobkov ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na da ň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu tabakových výrobkov môže byť trvalé, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Platí, že tabakové výrobky v pozastavení dane musia byť po skončení prepravy neodkladne umiestnené v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu.

K § 22 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môžu tabakové výrobky v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom ú zemí do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na pož iadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane, ak neboli uvedené do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 25. Po ukončení prepravy musia byť tabakové výrobky bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu (odberateľa).

Pri preprave tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému prí jemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému ú radu Poprad; túto kópiu je povinný zaslať aj colnému úradu písomne najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy.

K § 23 – Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rá mci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakové výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie tabakové vý robky v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice Rady č. 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného č lenského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou tabakových výrobkov pokr ývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, je povinný pred vydan ím povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu dvoch kalendárnych mesiacov.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výš ke dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrokov, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať a musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

K § 24 – Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území , aby dodávky tabakových výrobkov na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť colnému riaditeľ stvu, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s ú radne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie by ť totožný s odberateľom.

K § 25 - Sprievodný dokument

Ïalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako ná stroj kontroly pohybu tabakových výrobkov. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb tabakových výrobkov v pozastavení dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v č l. 18 až 20 smernice Rady č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebn ým daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice bude mať prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ zodpovednosť za vyskladnené tabakové výrobky v pozastavení dane až dovtedy, kým sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom nepreukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodn ého dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet TIR alebo karnet A.T.A.

K § 26 – Nezrovnalosti pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ktoré má za ná sledok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný tabakové výrobky zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v č ase odoslania tabakových výrobkov.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo iné mu protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňov ému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 27 - Dovoz tabakových výrobkov z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze tabakových výrobkov na daňové územie, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do coln ého režimu voľný obeh. Dovoz tabakových výrobkov je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážané tabakové výrobky po prepustení do colné ho režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze tabakových výrobkov musí byť zabezpečená kontrola pohybu, drž by, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz tabakových výrobkov, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 28 - Vývoz tabakových výrobkov v pozastavení dane

Vývozom tabakových výrobkov v pozastavení dane sa rozumie dopravenie tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze tabakových výrobkov do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu tabakových výrobkov sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca tabakových výrobkov sa uvedie colný ú rad, ktorý prepustil tabakové výrobky do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom colný úrad v ýstupu potvrdil, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

K § 29 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepravených na daňové územie na podnikateľské ú čely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia tabakových výrobkov na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom tabakov ých výrobkov.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh tabakových výrobkov, ktoré chce odobrať, identifikačné ú daje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaných tabakových výrobkov. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktor á podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely.

Na takúto prepravu tabakových výrobkov musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravované tabakové výrobky.

K § 30 – Zjednodušený sprievodný dokument

Tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely do iného č lenského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice Rady č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č . 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom územ í, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS).

K § 31 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutých tabakových výrobkov nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Pri posudzovaní, či sú tabakové výrobky určené na súkromné účely, bude colný úrad bra ť do úvahy napr. predmet činnosti fyzickej osoby, ak je podnikateľom, ako boli tabakové výrobky prepravované, množstvo prepravovaných tabakových výrobkov podľa odporúčaní č l. 9 smernice Rady č. 92/12/EHS.

K § 32 – Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného člensk ého štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom tabakových výrobkov. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberate ľ, a to dodaním tabakových výrobkov odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušn é údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktorý je predmetom dodávky.

K § 33 – Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Tabakové výrobky predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel sú oslobodené od dane, ak sú predané osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva. Od dane sú oslobodené aj tabakové výrobky dodávané na paluby lietadiel určené na spotrebu počas letu.

K § 34, 35, 36, 37, a 38 – Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu tabakových výrobkov je vedenie evidencií slúžia cich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu tabakových výrobkov alebo v sklade tabakových vý robkov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr v šak nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobených, prevzatých, spotrebovaných, vydaných, prijatých tabakových vý robkov.

K § 39 – Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalé bydlisko.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby tabakové výrobky unikli zdaneniu na ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribú ciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb tabakových výrobkov od výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu tabakových výrobkov a ich zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený

-vstupovať do priestorov, kde sa nachádzajú tabakové výrobky alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza,

-zisťovať stav zá sob a nariadiť vykonanie inventúry,

-zastavovať vozidlá , kontrolovať prepravu tabakových výrobkov,

-odoberať bezplatne vzorky,

-kontrolovať doklady s úvisiace s činnosťou daňového subjektu,

-zisťovať prirodzené úbytky tabakových výrobkov pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určovať najviac pr ípustnú výšku strát tabakových výrobkov v daňových skladoch.

K § 40 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie elektronickej databázy colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, daňových skladov ako aj evidenciu splnomocnencov pre zásielkový obchod, užívateľských podnikov a dovozcov cigariet.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov v intenciách č l. 15a ods. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či tá to je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad.

Colné riaditeľstvo vedie evidenciu údajov podľa § 9 ods. 26, na základe ktorej oznámi ministerstvu najpredávanejšiu cenovú kateg óriu cigariet za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. augusta príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou. Najpredávanejšia cenová kategória cigariet je kategória cigariet, z ktorých najväčšie množstvo spotrebiteľských balení cigariet s rovnakou cenou, s rovnakým počtom kusov cigariet v spotrebiteľskom balení a rovnakou dĺžkou jednej cigarety bolo uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území.

K § 41 – Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie tabakových výrobkov spôsobuje, že ide o daňovo citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové ú niky. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 42 až 46 - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z tabakových výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu, spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov s pozastavením dane a finančnou zá bezpekou, ako aj prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady, si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod zo súčasne platného právneho stavu na nový právny stav, vrátane uspor iadania dane zo skladovaných zásob tabakových výrobkov.

Z dôvodu prechodu správy dane z daňových úradov na colné úrady sa navrhuje, aby správu dane podľa doterajší ch predpisov vykonávali doterajší správcovia dane v prípadoch, v ktorých ku dňu prechodu na nový systém ešte nezaniklo právo daň vyrubiť alebo vymáhať.

Ustanovenia nového zákona sa budú vzťahovať na tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, dovezené a vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ïalej sa v týchto paragrafoch riešia registrácie (v období pred 1. májom 2004) právnických a fyzických osôb, ktoré chcú byť podľa nového zákona prevádzkovateľmi daňových skladov, oprávnen ými príjemcami alebo dovozcami cigariet.

Vzhľadom na to, že sa menia daňové režimy (napr. pozastavenie dane, oslobodenie od dane a ďalšie daňové zvýhodnenie), bude v ustanovených prípadoch potrebné uskutočniť inventarizáciu zásob k 30. aprí lu 2004 a daň vysporiadať.

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 9 ods. 1 až 31, § 10 až 43 a § 45, ktoré nadobudnú úč innosť 1. mája 2004. Takéto riešenie si vyžaduje nová, doteraz v Slovenskej republike v praxi neuplatnená koncepcia zákona, do ktorého je v maximálne možnej miere premietnutá požiadavka aproximácie práva s pr ávnymi predpismi EÚ, čo nevyhnutne vyžaduje vytvoriť dostatočný časový priestor pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov a pod.

Nadväzne na prechod na nový systém zdaňovania cigariet je potrebné vyriešiť prechodné obdobia napr. na dopredaj spotrebiteľsk ých balení cigariet so známkami bez uvedenej ceny, ktoré budú po 1. máji 2004 v obchodnej sieti, u ktorých sa navrhuje trojmesačná lehota na dopredaj. Zároveň sa umožňuje uvádzať do daňového voľné ho obehu od 1. mája 2004 do 31. júla 2004 spotrebiteľské balenia cigariet označené známkou podľa doterajších predpisov, ak bude vo voľnom poli známky uvedená cena cigariet.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1060/2003 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu