Občiansky súdny poriadok 99/1963 účinný od 01.01.1993 do 31.03.1994

§ 8a
Spory o právomoc


Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.

§ 9

(1)
Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
(2)
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa
a)
vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a ochrany proti uverejňovaniu informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu, slova a tlače podľa právnych predpisov o hromadných informačných prostriedkoch,
b)
o nárokoch vychádzajúcich z autorského zákona,
c)
vo veciach pôvodcovstva k predmetom priemyselného vlastníctva, práva ich prihlásiť na ochranu, spolumajiteľstva a o nárokoch z týchto vecí, prípadne z porušenia práv v týchto veciach,
d)
v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,
e)
v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,
f)
v sporoch o určenie nezákonnosti štrajku alebo výluky,
g)
v sporoch o neplatnosť skončenia pracovného alebo služobného pomeru podľa § 18 ods. 2 zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky,
h)
v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky,
i)
v konkurznom a vyrovnacom konaní, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,
j)
v konaní o určenie, či návrh na registráciu politickej strany alebo politického hnutia nemá nedostatky, ktoré by bránili ich registrácii.1)
(3)
Krajské súdy rozhodujú ďalej ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory
a)
z právnych vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak suma požadovaná navrhovateľom prevyšuje 200 000 Kčs.
b)
bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia, spory

aa) z právnych vzťahov súvisiacich so zakladaním obchodných spoločností alebo družstiev,
bb) z burzových obchodov a ich sprostredkovania,
cc) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti,2)
dd) zo zmluvy o kontrolnej činnosti,3)
ee) zo zasielateľskej zmluvy,4)
ff) zo zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku,5)
gg) zo zmluvy o tichom spoločenstve,6)
hh) zo zmluvy o otvorení akreditívu,7)
ii) zo zmluvy o inkase,8)
jj) zo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt,9)
kk) zo zmluvy o bežnom účte,10)
ll) zo zmluvy o vkladovom účte,11)
mm) z cestovného šeku,12)
nn) zo zmluvy o úvere,
oo) zo záväzkových vzťahov zo sľubu odškodnenia,13)
pp) z právnych vzťahov vzniknutých pri zabezpečení záväzkov uvedených pod aa) až nn),
rr) z práv z patentov, chránených úžitkových a priemyselných vzorov a topografií polovodičových výrobkov ako predmetu obchodu,
qq) zo záväzkových vzťahov z bankovej záruky;
c)
bez zreteľa na to, že nejde o obchody podľa písmena a) alebo b), spory

aa) z právnych vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami (družstvami) a ich zakladateľmi (spoločníkmi alebo členmi), ako aj medzi spoločníkmi (členmi alebo zakladateľmi) navzájom,
bb) z právnych vzťahov medzi prokuristom a podnikateľom, ktorý prokúru udelil, a ak bola prokúra udelená viacerým osobám, z právnych vzťahov medzi týmito osobami navzájom, a z právnych vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom, ktorý obchodného zástupcu poveril, ibaže ide o spor z pracovnoprávneho vzťahu,
cc) z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov, včítane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov,
dd) z právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže14) a týkajúcich sa nekalej súťaže,15)
ee) z práv k obchodnému menu,16) ochranným známkam17) a označeniu pôvodu,18)
ff) z poistenia spojeného s predmetom obchodnej činnosti,
gg) o návrhu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na jej zrušenie pre porušovanie spoločenskej zmluvy iným spoločníkom,19)
hh) o návrhu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie jeho účasti v spoločnosti,20)
ii) o návrhu spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným na zrušenie spoločnosti,21)
jj) o návrhu člena družstva na zrušenie rozhodnutia členskej schôdze o jeho vylúčení,22)
kk) o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušení rozhodcovských nálezov vydaných rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy,23)
ll) zo vzťahov vznikajúcich z medzinárodného obchodného styku právnických a fyzických osôb včítane sporov, v ktorých bola právomoc súdu Slovenskej republiky založená písomnou zmluvou účastníkov.24)
(4)
Krajské súdy konečne ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach ďalej
a)
prejednávajú konkurzy a vyrovnania, ak je úpadcom (dlžníkom) fyzická alebo právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, včítane sporov týmto konaním vyvolaných,
b)
rozhodujú o návrhoch na zrušenie spoločnosti a jej likvidácii,25)
c)
rozhodujú o vymenovaní likvidátora spoločnosti, ak k likvidácii spoločnosti došlo na základe rozhodnutia súdu,26)
d)
rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora spoločnosti a jeho nahradení inou osobou,27)
e)
rozhodujú o určení odmeny likvidátora vymenovaného súdom,28)
f)
rozhodujú o vymenovaní likvidátora obchodnej spoločnosti,29)
g)
rozhodujú o návrhu na odvolanie likvidátora obchodnej spoločnosti a jeho nahradení,30)
h)
rozhodujú o návrhu na zrušenie družstva,31)
i)
rozhodujú o návrhu na vyhlásenie členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného zostatku za neplatné.32)

§ 10

(1)
Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
(2)
O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 10a

(1)
O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(2)
O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

§ 11

(1)
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
(2)
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
(3)
Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

§ 12

(1)
Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2)
Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3)
O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.

§ 16

(1)
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne iný senát toho istého súdu.
(2)
Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu alebo prikáže vec inému senátu.

§ 17

(1)
O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu.
(2)
Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia § 14 až 16. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára vykonaním úkonov súdneho komisára poveril; proti jeho rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.

§ 35
Účasť prokurátora

(1)
Prokurátor môže podať návrh na začatie konania, len ak to ustanovuje osobitný právny predpis 33a).
(2)
Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania vo veciach
a)
spôsobilosti na právne úkony,
b)
vyhlásenia za mŕtveho,
c)
zápisu do obchodného registra.
(3)
Prokurátor je v takom konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, pokiaľ nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu.

§ 36c

Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.

§ 48

(1)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
(2)
Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok; to platí primerane aj pre doručovanie písomností určených komerčnému právnikovi.
(3)
Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

§ 76

(1)
Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
a)
platil výživné v nevyhnutnej miere;
b)
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;
c)
poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d)
zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e)
nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f)
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
(2)
Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3)
Súd môže pri nariadení predbežného opatrenia uložiť navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

§ 81

(1)
Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2)
O začatí konania bez návrhu vydá predseda senátu uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk, ak zákon neustanovuje inak.

§ 86

(1)
Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
(2)
Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
(3)
Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí.

§ 87
Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého

a)
má odporca svoje stále pracovisko;
b)
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;
c)
je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky;
d)
je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku;
e)
je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu.

§ 88

(1)
Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
a)
v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa;
b)
ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu;
c)
v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;
d)
ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony; ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný súd, v ktorého obvode je tento ústav;
e)
v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého majú tieto osoby majetok;
f)
ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho;
g)
v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádzať konanie u tohto orgánu;
h)
v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b);
ch)
v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve;
i)
na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh;
j)
na ktorom sa vykonáva konkurz alebo vyrovnanie, ak ide o spory nimi vyvolané;
k)
v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor na strane odporcu týka tejto jednotky;
l)
v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve;
m)
v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr začne konanie;
n)
v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín; ak nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného tuzemským peňažným ústavom, je príslušný súd, v ktorého obvode má tento peňažný ústav svoje sídlo.
(2)
Na konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcami na základe rozhodcovskej zmluvy, je príslušný súd, v ktorého obvode sa konalo rozhodcovské konanie, ak je toto miesto v tuzemsku. Inak je príslušný súd, do ktorého právomoci by vec patrila, keby nebola rozhodcovská zmluva.

§ 89a

Účastníci konania v obchodnej veci sa môžu písomne dohodnúť na miestnej príslušnosti iného súdu prvého stupňa, ibaže zákon ustanovuje výlučnú príslušnosť. To platí aj v sporoch podľa § 9 ods. 3 písm. a), ak suma požadovaná navrhovateľom neprevyšuje 200 000 Kčs. Taká zmluva alebo jej overený odpis sa musia doložiť už v návrhu na začatie konania.

§ 105

(1)
Miestnu príslušnosť súd skúma pred tým, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2)
Ak súd vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti tohto uznesenia príslušnému súdu alebo ju za podmienok § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
(3)
Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží ju na rozhodnutie, pokiaľ otázku príslušnosti nerozhodol už odvolací súd, svojmu nadriadenému súdu; rozhodnutím tohto súdu je viazaný i súd, ktorý vec postúpil.

§ 106

(1)
Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v konaní pred rozhodcami, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v konaní pred rozhodcami presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
(2)
Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie konania pred rozhodcami, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie konania pred rozhodcami podaný do 30 dní od doručenia uznesenia súdu o zastavení konania.
(3)
Ak sa konanie pred rozhodcami začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

§ 109

(1)
Súd konanie preruší, ak
a)
účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;
b)
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
(2)
Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a)
sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;
b)
zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c)
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

§ 115

(1)
Ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná.
(2)
Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 116

(1)
Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.
(2)
Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť. Súd však môže v takom prípade povoliť jednotlivým občanom, aby boli na pojednávaní prítomní, ale musí ich poučiť o trestných následkoch porušenia tajomstva.
(3)
Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

§ 121

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 134

Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

§ 135

(1)
Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2)
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

§ 137

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát alebo komerčný právnik.

§ 140

(1)
Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
(2)
Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.
(3)
V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

§ 156

(1)
Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
(2)
Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí konanie najdlhšie na tri dni. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.
(3)
Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

§ 157

(1)
V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2)
V odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
(3)
V záujme výchovného pôsobenia rozsudku dbá súd na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa i príčinami sporu.

§ 172

(1)
Predseda senátu môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 20 000 Kčs, v obchodných veciach neprevyšujúcej 500 000 Kčs alebo právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu, ak uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze odporcovi uloží, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
(2)
Platobný rozkaz nemožno vydať
a)
ak ide o vec, v ktorej má konať a rozhodovať senát;
b)
ak nie je známy pobyt odporcu alebo keby sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny;
(3)
Ak predseda senátu nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.

§ 200d

(1)
Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu (ďalej len „registrový súd“) pre podnikateľov, ktorí majú svoje sídlo v obvode tohto krajského súdu. Ak svoje sídlo nemajú, je príslušný súd podľa miesta podnikania; ak podnikateľ nemá ani miesto podnikania, je na vedenie obchodného registra príslušný súd podľa miesta bydliska podnikateľa.
(2)
Osobitný zákon ustanovuje, ktorý okresný súd alebo jemu na roveň postavený súd v sídle krajského súdu je registrovým súdom.
(3)
Obchodný register pre zahraničnú osobu (§ 21 ods. 2 Obch. zák.) vedie súd, v ktorého obvode je umiestnený jej podnik alebo jeho organizačná zložka (§ 21 ods. 3 Obch. zák.).

§ 239

(1)
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa.
(2)
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a)
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b)
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
c)
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g) a h).
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

§ 240

(1)
Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
(2)
Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 243b

(1)
Dovolací súd dovolanie rozsudkom zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne; inak napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší.
(2)
Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie. Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
(3)
Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 237 písm. a), b), d) a e), rozhodne svojím uznesením tiež o zastavení konania.
(4)
Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.

§ 243d

(1)
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania.
(2)
Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 246

(1)
Na preskúmavanie rozhodnutí sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
(2)
Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí ústredných orgánov Slovenskej republiky, s výnimkou vecí dôchodkového a nemocenského zabezpečenia a hmotného zabezpečenia uchádzačov o zamestnanie podľa predpisov o zamestnanosti.
(3)
Okresné súdy sú vecne príslušné na preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon.

§ 250s

(1)
Proti rozhodnutiu súdu nie sú s výnimkou prípadov podľa odseku 2 prípustné opravné prostriedky.
(2)
Vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky; dovolanie je prípustné.

§ 252

(1)
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinného.
(2)
Ak nemá povinný všeobecný súd v Slovenskej republike, je príslušný súd, v obvode ktorého má povinný majetok; ak ide o výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, je príslušný všeobecný súd dlžníka povinného.
(3)
Ak sa výkon rozhodnutia týka nehnuteľnosti, je však vždy príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť.
(4)
Ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa, je na nariadenie a vykonanie výkonu vždy príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko. Príslušný súd môže zo závažných dôvodov preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 277

(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta daň z príjmov fyzických osôb.
(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

§ 278

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

§ 279

(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom dolu na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
(2)
Prednostnými pohľadávkami sú
a)
pohľadávky výživného;
b)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;
c)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi;
d)
pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na náhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti.
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

§ 303

(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v tuzemskom peňažnom ústave sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných knižkách.

§ 373

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) upraví vyhláškou výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, ako aj chovancov v domovoch mládeže.

§ 374

(1)
Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym predpisom správny poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy pracovníkov pri výkone súdnictva, včítane postupu notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí, kancelárske práce na súdoch včítane správnej agendy.
Najmä v ňom môže ustanoviť,
a)
ktoré jednoduché úkony zverené predsedovi senátu môžu vykonávať justiční čakatelia alebo administratívni pracovníci a ktorými úkonmi v konaní o dedičstve môže notár poveriť svojich pracovníkov,
b)
v ktorých prípadoch sú pracovníci súdov oprávnení overiť pravosť podpisu na listinách a správnosť odpisov listín,
c)
kedy možno upustiť od prítomnosti zapisovateľa pri pojednávaní pred súdom a akým spôsobom treba v takých prípadoch zaznamenať obsah pojednávania,
d)
aké nevyhnutné trovy sa uhrádzajú osobám zúčastneným na konaní.
(2)
Predseda senátu, ktorému je inak vec podľa rozvrhu práce prikázaná, si môže vyhradiť vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakateľom alebo administratívnym pracovníkom, a to buď vôbec, alebo v jednotlivých prípadoch.
(3)
Ak sa podá odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal justičný čakateľ alebo poverený administratívny pracovník, môže mu úplne vyhovieť predseda senátu. Jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť odvolaním.