Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69037
Dôvodové správy: 1805
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
17.04.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o sťažnostiach 9/2010 účinný od 01.02.2019


Platnosť od: 13.01.2010
Účinnosť od: 01.02.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány, Prokuratúra

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6 JUD40712 DS5 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 9/2010 s účinnosťou od 01.02.2019 na základe 6/2019

Vládny návrh zákona o sťažnostiach

K predpisu 9/2010, dátum vydania: 13.01.2010

14

I. Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 164/2008 Z. z. (ďalej len „platný zákon“) bol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý v roku 1998. V čase od jeho prijatia až po súčasnosť došlo k mnohým legislatívnym zmenám, na ktoré je potrebné reagovať, aby zákon o sťažnostiach bol naďalej účinným nástrojom ochrany práv fyzických a právnických osôb v prípade, ak boli porušené činnosťou respektíve nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iného orgánu Slovenskej republiky.

Zákon o sťažnostiachje právny predpis, ktorý v súlade s ustanovením článku 46 Ústavy SR zabezpečuje ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb, porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Zákonná úprava možnosti obracať sa na orgány verejnej správy prostredníctvom sťažností sa dotýka širokej verejnosti.

Prax ukázala, že niektoré ustanovenia platného zákona už nevyhovujú jeho bezproblémovej aplikácii. V prvom rade bolo potrebné precizovať základnú terminológiu zákona, subjekty na ktoré sa vzťahuje, obsah, formu a náležitosti podania rozhodujúce pre jeho posúdenie a vybavenie. Najvýraznejšie sa potreba zmeny právnej úpravy prejavila v ustanovení o príslušnosti na vybavenie sťažnosti. V platnom zákone je na vybavenie sťažnosti príslušný vedúci orgánu verejnej správy, alebo ním poverený zamestnanec. Vzhľadom na to, že sťažnosťou sa poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, je potrebné príslušnosť na jej vybavenie určiť ako príslušnosť tohto orgánu a nie jeho vedúceho. Taktiež je potrebné upraviť lehoty na posúdenie podania, postúpenie a vybavenie sťažnosti, ich počítanie a spočívanie. Nanovo je potrebné upraviť vybavovanie opakovaných sťažností a ustanovenia o poriadkovej pokute.

Počas viac ako jedenástich rokov účinnosti bol platný zákon novelizovaný iba raz a to zapracovaním možnosti pre vedúceho orgánu verejnej správy poveriť zamestnanca tohto orgánu vybaviť sťažnosť (§ 11 ods. 1). Takouto novelou sa v roku 2008 urgentne riešila situácia v niektorých orgánoch verejnej správy, v ktorých bolo neúnosné, aby vedúci orgánu verejnej správy vybavoval všetky sťažnosti.

II. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o sťažnostiach

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Bezpredmetné

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné

III. Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na verejné financie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Vplyvy na životné prostredie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na životné prostredie

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na zamestnanosť

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Predkladaný materiál nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie

OSObitná časť:

K § 1

V ustanovení je deklarovaný predmet úpravy zákona o sťažnostiach.

K § 2

Ustanovenie upravuje, ktoré subjekty sú povinné postupovať pri vybavovaní sťažností podľa tohto zákona. Subjekty uvedené v prvom odseku nazýva orgánmi verejnej správy.

Podľa písm. a) sú to orgány štátnej správy a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie.

Podľa písmena b), podľa tohto zákona postupujú aj orgány územnej samosprávy (obce, mestá, vyššie územné celky) a nimi zriadené organizácie.

Podľa písm. c), sú povinné podľa tohto zákona postupovať aj fyzické osoby a právnické osoby, ktoré rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach iných osôb. Toto rozhodovanie im však musí byť zverené zákonom.

V druhom odseku zákon ukladá povinnosť postupovať podľa tohto zákona aj iným štátnym orgánom. Ide o orgány, ktoré nie sú uvedené v prvom odseku a majú podľa Ústavy SR nezávislé postavenie, napríklad Najvyšší kontrolný úrad SR, Kancelária Národnej rady SR. Aj na tieto orgány sa fyzické osoby a právnické osoby obracajú s podaniami, ktorými sa domáhajú ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Tieto subjekty na účely zákona o sťažnostiach nie sú orgánmi verejnej správy, pri vybavovaní sťažností však majú povinnosť postupovať tak, ako zákon stanovuje orgánom verejnej správy.

K § 3

Navrhované pozitívne vymedzenie sťažnosti vychádza z úpravy platného zákona, avšak reaguje na praktické skúsenosti z jeho viac ako jedenásťročnej aplikácie. Text je formulovaný tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že pre posúdenie podania ako sťažnosti je dôležité, aby sa sťažovateľ domáhal svojich individuálnych práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že ich orgán verejnej správy svojou činnosťou alebo nečinnosťou porušil. Pre posúdenie takéhoto podania ako sťažnosti nie je pritom rozhodujúce, či sťažovateľ konanie orgánu verejnej správy, či už omisívne alebo komisívne, kvalifikoval konkrétnou právnou úpravou. Pre posúdenie podania ako sťažnosti je však dôležité, aby sťažovateľ poukázal na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy. Je nevyhnutné, aby bolo v pôsobnosti orgánu verejnej správy takýto nedostatok odstrániť. Preto sa podanie musí posudzovať podľa jeho obsahu.

V porovnaní s platným zákonom sa podrobne upravuje posúdenie a spôsob vybavenia podania, ktoré má viacej častí, z ktorých iba niektoré sú sťažnosťou, ako aj prípady ak je orgán verejnej správy príslušný na vybavenie iba niektorých z nich.

K § 4

Ustanovenie odseku 1 a 2 obsahuje negatívne vymedzenie sťažnosti. Ide o vylúčenie takých podaní, ktoré síce zodpovedajú kritériám uvedeným v § 3, avšak existuje niektorá tu uvedená prekážka, ktorá neumožňuje vybaviť ich ako sťažnosť podľa tohto zákona.

Jednotlivé dôvody negatívneho vymedzenia podaní sú štruktúrované podľa obsahu a podľa toho, kto ich podáva.

Prvý ods.

písm. a): Dôvodom pre vylúčenie z vybavenia podľa tohto zákona je napríklad podanie, v ktorom osoba neuvádza, ochrany akých svojich práv alebo právom chránených záujmov sa domáha, ale kladie otázky, vyjadruje svoje názory, predkladá žiadosť alebo návrh.

písm. b): Ďalej je to podanie, v ktorom pisateľ poukazuje na konkrétny nedostatok, ktorým ako sa domnieva, orgán verejnej správy porušuje jeho právo alebo právom chránený záujem, ale domôcť sa odstránenia tohto protiprávneho zásahu možno napríklad súdnou žalobou, alebo podnetom na začatie trestného stíhania, prípadne iným úradným postupom (napr. vykonaním inšpekcie, dohľadu, dozoru a pod.), ktorý nemožno nahradiť podaním sťažnosti.

písm. c): Sťažnosťou podľa tohto zákona nie je ďalej sťažnosť, ktorej vybavovanie je upravené osobitným predpisom, napríklad sťažnosť daňovníka na postup platiteľa dane, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby a pod.

písm. d): Sťažnosťou nie sú podania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, vydaným v konaní podľa iných právnych predpisov (ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom zákonom upraveného konania).

Druhý ods.

Sťažnosťou podľa tohto zákona nie sú ani podania orgánov uvedených v § 2 a iných orgánov (exekútor, notár), hoci upozorňujú na nedostatky v činnosti iných orgánov verejnej správy.

Tretí ods.

Navrhovaný zákon upravuje, ako majú orgány verejnej správy postupovať, ak sú im doručené podania označené ako sťažnosť, ktoré však z niektorého z vyššie uvedených dôvodov nie sú sťažnosťou podľa tohto zákona. Principiálne sa uplatňujú dva rôzne postupy.

Pri podaniach, ktoré majú prekážku uvedenú v odseku 1 písmeno a), b) a d) a v odseku 2, je orgán verejnej správy povinný podanie vrátiť (K písm. d) pozri aj dôvodovú správu k odseku 5 tohto ustanovenia). Oproti doterajšej úprave sa mení lehota na vrátenie podania z piatich dní, na bezodkladne po zistení, že podanie nie je sťažnosťou, najneskôr v lehote do 30 pracovných dní od doručenia. Takto stanovená lehota zohľadňuje fakt, že orgán verejnej správy môže prekážku, pre ktorú podanie nie je sťažnosťou, zistiť až po jej posúdení. Dodržať platným zákonom stanovenú lehotu na preštudovanie a vrátenie podania, so začiatkom jej plynutia od doručenia podania, je pre orgány verejnej správy, najmä v prípadoch zložitých podaní, problematické. Navrhované určenie lehoty na vrátenie podania bezodkladne po zistení, že nie je sťažnosťou, s hraničným termínom 30 pracovných dní, je korektné tak pre toho, kto podanie predložil, ako aj pre toho, kto má posúdiť, ako sa má s podaním naložiť.

Na rozdiel oproti doterajšej úprave sa navrhuje, aby orgán verejnej správy podanie označené ako sťažnosť, ktoré nie je sťažnosťou z niektorého z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, nemohol vrátiť v prípade, ak je na jeho vybavenie príslušný podľa iného právneho predpisu.

Štvrtý ods.

Sťažnosť podľa osobitného predpisu (ods. 1 písm. c), orgán verejnej správy nevracia sťažovateľovi, ale v lehote do desiatich pracovných dní ju postúpi tomu orgánu, ktorý je na jej vybavenie príslušný a súčasne to oznámi sťažovateľovi.

Piaty ods.

Pri podaní, ktoré nie je sťažnosťou z dôvodu uvedeného v odseku 1 písmeno d), teda smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu, zákon čiastočne preberá platnú právnu úpravu v prípade, ak rozhodnutie nie je v čase jeho napadnutia podaním právoplatné. Ukladá povinnosť postúpiť takéto podania orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a oznámiť to pisateľovi. Vzhľadom na to, že podanie postupuje orgánu príslušnému na konanie o opravných prostriedkoch, orgán verejnej správy ho pisateľovi nevracia. Oproti doterajšej úprave sa lehota na postúpenie podania z bezodkladnej mení na päť pracovných dní od jeho doručenia.

K § 5

Upravuje sa spôsob a forma podania, povinné náležitosti a predmet sťažnosti. Podmienka, aby sťažnosť bola čitateľná a zrozumiteľná bezprostredne súvisí s ustanovením § 3 ods. 2, na základe ktorého sa sťažnosť posudzuje podľa obsahu. Povinnými náležitosťami sťažnosti sú údaje, ktorými je identifikovaný sťažovateľ. Sťažnosť, ktorá neobsahuje povinné náležitosti sa považuje za anonymnú sťažnosť a podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) sa nevybavuje. Vylúčenie anonymnej sťažnosti vychádza z princípu ochrany práv v individuálnom záujme konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, zakotveného v článku 46 Ústavy SR, ktorý neumožňuje domáhať sa takejto ochrany anonymným spôsobom. Zavedená legislatívna skratka „predmet sťažnosti“ vychádza z platnej právnej úpravy a nadväzuje na ustanovenie § 3 ods. 1 návrhu zákona. Uvedenie predmetu sťažnosti je základom pre jej bezproblémové, včasné a správne vybavenie. Náprava nedostatkov týkajúcich sa predmetu sťažnosti je v návrhu zákona riešená v § 6 ods. 2 výzvou sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v zákonnej lehote. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za neposkytnutie spolupráce podľa § 16 ods. 1 a v súlade s § 6 ods. 2 má za následok odloženie sťažnosti.

Vo štvrtom, piatom a šiestom odseku tohto ustanovenia je upravený postup, pri podávaní ústnej sťažnosti. Ak nemožno sťažnosť vybaviť ihneď pri jej podaní, orgán verejnej správy je povinný vyhotoviť záznam o ústne podanej sťažnosti. Na rozdiel od písomnej sťažnosti upravuje ďalšie náležitosti, ktorých potreba vyplýva z uplatnenia tejto formy podania sťažnosti. Upravuje postup, ak sťažovateľ pri vyhotovení záznamu s orgánom verejnej správy nespolupracuje, robí obštrukcie, domáha sa jeho protiprávneho konania, alebo ak sťažovateľ odmietne vyhotovenie záznamu, prípadne ak vyhotovený záznam odmietne podpísať.

V siedmom odseku sa s prihliadnutím na čoraz rozšírenejšie využívanie telefaxu a najmä elektronickej pošty upravuje postup pri podaní sťažnosti takouto formou. Z predchádzajúcich ustanovení zákona vyplýva, že sťažnosť musí mať písomnú formu. Z toho dôvodu, sťažnosť podaná telefaxom alebo elektronickou poštou (s výnimkou sťažnosti podanej elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom) sa považuje za písomnú iba ak ju sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote v súlade s ods. 2 a 3 zákona potvrdí. Sťažnosť podaná elektronickou poštou so zaručeným elektronickým podpisom, je písomnou sťažnosťou. Lehota na vybavenie takejto sťažnosti, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia. Lehota na vybavenie sťažnosti podanej telefaxom alebo elektronickou poštou bez zaručeného elektronického podpisu začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia jej písomného potvrdenia. Podanie formou elektronického nosiča dát sa nepovažuje za sťažnosť.

Nová oproti doterajšej právnej úprave je možnosť ustanovenia zástupcu na podanie sťažnosti a na úkony súvisiace s jej vybavovaním.

K § 6

Ustanovenie § 6 uvádza dôvody, oprávňujúce orgán verejnej správy sťažnosť odložiť, upravuje povinnosť vyzvať sťažovateľa na doplnenie sťažnosti v prípade, ak sťažnosť nie je v súlade s § 5 ods. 3, alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie a oznamovaciu povinnosť voči sťažovateľovi pri odložení sťažnosti.

Podľa prvého odseku, orgán verejnej správy sťažnosť odloží, ak neobsahuje všetky povinné náležitosti (anonymná sťažnosť). Sťažnosť odloží aj vtedy, ak ju sťažovateľ predloží v mene inej osoby bez splnomocnenia.

Dôvodom na odloženie je kolízia s ustanovením § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa sťažovateľ môže domáhať iba ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov.

Sťažnosť sa odloží aj v prípade, ak je z nej zrejmé, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní. Prešetrovať takúto sťažnosť by mohlo byť kontraproduktívne (mohlo by byť zmarené trestné konanie). Dotknutý orgán nemusí disponovať potrebnou dokumentáciou (bola predložená súdu, prokuratúre alebo orgánu činnému v trestnom konaní) a pod.

Ďalším dôvodom na odloženie sťažnosti je skutočnosť, že od udalosti ktorej sa sťažnosť týka, uplynula doba dlhšia než tri roky. Absencia obmedzenia lehoty na podanie sťažnosti v platnom zákone má za následok, že sú podávané sťažnosti, pri ktorých už nemožno odstrániť nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, v samotnom orgáne nastali zmeny, orgán bol zrušený a pod.

Podľa § 21 ods. 2 sa odkladá ďalšia opakovaná sťažnosť. Podľa § 22 ods. 3 sa odkladá sťažnosť, ktorá smeruje proti postupu ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ( Úradu vlády SR) pri vybavovaní sťažnosti vyjadrujúcej nesúhlas sťažovateľa s vybavovaním alebo odložením jeho predchádzajúcej sťažnosti v prípade, ak takúto sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Dôvodom pre odloženie takýchto sťažností je, že na základe opakovanej sťažnosti už bolo prekontrolované, či predchádzajúca sťažnosť bola vybavená správne; na základe sťažnosti proti postupu pri vybavovaní predchádzajúcej sťažnosti už bolo prešetrené, či orgán verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti postupoval správne, teda či neporušil príslušné ustanovenia zákona o sťažnostiach. Navrhovaná úprava vyplynula z praktických skúseností, kedy po predchádzajúcej, spravidla neopodstatnenej sťažnosti nasledujú ďalšie, bezdôvodné, opakujúce sa sťažnosti toho istého sťažovateľa proti postupu pri vybavovaní jeho predchádzajúcich sťažností.

Orgán verejnej správy odloží sťažnosť, ktorá mu bola zaslaná na vedomie. Odloží tiež sťažnosť, ktorá je nečitateľná alebo nezrozumiteľná, alebo neobsahuje jednoznačný predmet sťažnosti alebo ak chýbajú informácie potrebné na jej prešetrenie, v prípade, ak sťažovateľ napriek písomnej výzve na doplnenie požadovanú spoluprácu najneskôr v zákonom stanovenej neposkytol, hoci bol o dôsledkoch vyplývajúcich z neposkytnutia spolupráce poučený.

Oproti doterajšej právnej úprave sa navrhuje možnosť odložiť sťažnosť v prípade, ak sťažovateľ podanie vezme späť a v prípade, ak sťažovateľ orgánu verejnej správy oznámi, že na vybavení sťažnosti netrvá. V oboch prípadoch musí byť tento úkon urobený písomne ešte pred vybavením sťažnosti.

K § 7

Ustanovenie prvého odseku obsahuje aj platný zákon; je opatrením proti postihovaniu sťažovateľa za to, že podal sťažnosť.

Novým opatrením je úprava obsiahnutá v druhom odseku. Samotná sťažnosť ako aj ďalšie informácie týkajúce sa sťažovateľa (fyzickej osoby), ktoré orgán verejnej správy vybavujúci sťažnosť spracúva, sú podľa ustanovenia § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov osobnými údajmi. V prípade, ak je sťažovateľom právnická osoba, na samotnú sťažnosť a ďalšie informácie získané v rámci spolupráce sťažovateľa alebo súčinnosti orgánov verejnej správy sa vzťahuje ustanovenie § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenie výrazne zvyšuje ochranu sťažovateľa a obmedzuje možnosť zneužitia jeho osobných a iných údajov.

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť orgánu verejnej správy utajiť totožnosť sťažovateľa, ak o to požiada.

Taktiež je zakotvená možnosť, aby tak orgán verejnej správy urobil aj bez požiadania, ak je utajenie totožnosti sťažovateľa v záujme vybavenia sťažnosti. Oproti doterajšej úprave, kedy sa pri vybavovaní sťažnosti používal iba jej odpis, možno použiť aj kópiu sťažnosti, ak je možné zabezpečiť, aby z nej neboli zrejmé údaje, ktoré by identifikovali sťažovateľa. Povinnosť mlčanlivosti o osobe sťažovateľa sa na rozdiel od platnej úpravy rozširuje na všetky osoby, ktoré vedia o totožnosti sťažovateľa.

Druhý ods. upravuje postup orgánu verejnej správy v prípade, ak nie je možné bez uvedenia niektorých údajov o osobe sťažovateľa sťažnosť prešetriť, resp. pokračovať v jej vybavovaní.

V treťom odseku sa oproti všeobecnej úprave, podľa ktorej orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie sťažnosti je povinný sťažnosť postúpiť orgánu príslušnému na jej vybavenie, upravuje postup v prípade, ak sťažovateľ požiadal o utajenie svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie takejto sťažnosti je povinný vrátiť ju sťažovateľovi. Výslovne sa uvádza, že takúto sťažnosť nepostupuje orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie.

Dôvodom pre takúto úpravu je ochrana sťažovateľa, ktorý má výslovný záujem na utajení svojej totožnosti. Orgán verejnej správy, ktorý nie je príslušný na vybavenie takejto sťažnosti by jej postúpením mohol zasiahnuť do práva alebo právom chráneného záujmu sťažovateľa. Postúpenie sťažnosti orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie by mohlo byť kontraproduktívne dôvodu utajenia totožnosti sťažovateľa. Sťažovateľovi sa podanie vráti s odôvodnením, že nebolo postúpené práve z dôvodu ochrany jeho záujmov.

K § 9

Prijímať sťažnosti sú povinné všetky orgány, bez ohľadu na to, či sú na vybavenie konkrétnej sťažnosti príslušné. Zakotvená je povinnosť (s výnimkou podľa § 8 ods. 3), sťažnosti, na vybavenie ktorých nie sú príslušné, postúpiť v stanovenej lehote orgánom príslušným na ich vybavenie a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa.

Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť efektívnosť pri vybavovaní sťažností.

K § 10

Ustanovenie ukladá povinnosť viesť centrálnu evidenciu sťažností oddelene od ostatných písomností, úpravu obsahu tejto evidencie a spôsobu evidencie opakovanej sťažnosti a ďalšej opakovanej sťažnosti.

Zachováva sa povinnosť, aby orgány verejnej správy na požiadanie predkladali ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností ročné správy o vybavovaní sťažností. Termín predloženia správy, ako aj jej štruktúru určuje ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

K § 11

Navrhovaná úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti vychádza z vymedzenia sťažnosti v § 3, podľa ktorého sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, porušených činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. V porovnaní s platnou úpravou je navrhovaná formulácia pre aplikačnú prax značným prínosom. Napriek tomu, že to predkladaný návrh explicitne neuvádza, vedúci orgánu verejnej správy, ako štatutárny zástupca zodpovedá za činnosť ním riadeného orgánu ako celku, teda zodpovedá aj za vybavovanie sťažností ním riadeným orgánom verejnej správy. Je jeho povinnosťou zabezpečiť všetky činnosti súvisiace s vybavovaním sťažností. Navrhovaná úprava ukladá vedúcemu orgánu verejnej správy upraviť spôsob vybavovania sťažností vnútorným predpisom.

Jednoznačnejšie sa upravuje príslušnosť na vybavenie sťažností, ak sa sťažovateľ domnieva, že jeho práva porušil alebo ohrozil priamo vedúci orgánu verejnej správy. Precizuje sa úprava príslušnosti na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu územnej správy pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy. Vedúci orgánu územnej samosprávy je v súvislosti so zákonom prenesenými kompetenciami povinný plniť úlohy štátnej správy v postavení vedúceho orgánu štátnej správy. Príslušnosť na vybavenie sťažnosti smerujúcej proti tomuto vedúcemu orgánu verejnej správy je odvodená od právnej úpravy riadenia a kontroly štátnej správy v konkrétnej oblasti štátnej správy.

V prípade vzniku sporu o príslušnosť na vybavenie sťažnosti, je orgán, v ktorom spor vznikol, povinný bezodkladne, najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa vzniku sporu postúpiť orgánu príslušnému na rozhodnutie sporu a zároveň o tom upovedomiť sťažovateľa. Spor o príslušnosť vzniká dňom, keď orgánu verejnej správy, ktorý sťažnosť postúpil podľa § 9 ods. 1 inému orgánu verejnej správy bola sťažnosť doručená späť. Za orgán verejnej správy, v ktorom spor vznikol sa považuje orgán, ktorému bola sťažnosť doručená späť. Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje nová lehota na rozhodnutie sporu o príslušnosti na vybavenie sťažnosti, a to do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti.

Odlišne od platnej právnej úpravy sa upravuje aj príslušnosť na vybavovanie sťažností orgánmi územnej samosprávy, ktoré sú v zmysle § 2 písm. b) na účely tohto zákona orgánmi verejnej správy. Ich postavenie, ako už bolo naznačené, je potrebné posudzovať vo dvoch polohách: pri plnení úloh preneseného výkonu štátnej správy a pri plnení ich samosprávnych funkcií. Pokiaľ ide o sťažnosti, ktoré smerujú do oblasti preneseného výkonu štátnej správy, vzťahuje sa na ne tento zákon rovnako ako na orgány verejnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Primerane sa použije iba v prípade sťažností, ktoré smerujú do oblasti ich samosprávnych funkcií.

Primeranosť použitia tohto zákona pri sťažnostiach smerujúcich proti činnosti v oblasti samosprávnych funkcií sa navrhuje z dôvodu, že v platnom zákone úprava príslušnosti vo vzťahu k územnej samospráve spôsobovala v praxi problémy. Jedným z dôvodov nemožnosti aplikovať ustanovenia doteraz platného zákona je, že rieši príslušnosť na prešetrenie sťažnosti, avšak neupravuje príslušnosť na jej vybavenie. Pôsobnosť a postavenie majú orgány územnej samosprávy zakotvené v osobitnom právnom predpise, ktorý súčasne upravuje aj ich oprávnenia v oblasti vybavovania sťažností.

K § 12

Ustanovenie upravuje, ktoré osoby nemôžu byť zapojené do prešetrovania a vybavenia sťažnosti, ako aj dôvody pre ich vylúčenie z tohto procesu.

Podľa prvého odseku nesmie sťažnosť prešetriť ani vybaviť osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje ani zamestnanec, ktorý je tejto osobe podriadený.

V druhom odseku sa upravuje, ktoré ďalšie osoby sú vylúčené z uvedených činností.

Podľa písmena a) ide o osobu, ktorá je zamestnancom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, pričom dôvodom na vylúčenie je skutočnosť, že sa zúčastnila na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti. Vzhľadom na príslušnosť podľa § 11 sa toto vylúčenie môže vzťahovať tak na zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý porušil práva sťažovateľa, ako aj na zamestnanca nadriadeného orgánu alebo zamestnanca ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, ak sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti.

Podľa písmena b) je vylúčený zamestnanec iného orgánu verejnej správy, ktorý sa zúčastnil na činnosti, ktorá je predmetom sťažnosti; okrem týchto zamestnancov sú vylúčené z prešetrovania a vybavenia sťažnosti aj iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré na napadnutej činnosti participovali. Takáto úprava je potrebná z dôvodu, že prešetrujúci orgán môže požiadať o súčinnosť iné orgány verejnej správy, fyzické osoby alebo právnické osoby.

V písmene c) sa navrhuje upraviť, že dôvodom pre vylúčenie z prešetrovania a vybavenia je predpojatosť. Predpojatosť je prekážka osobného vzťahu zamestnanca prešetrujúceho alebo vybavujúceho sťažnosť, a to okrem vzťahu k sťažovateľovi aj k zamestnancovi orgánu, ktorý je sťažnosťou napadnutý, ako aj k predmetu sťažnosti.

K § 13

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje lehotu na vybavenie sťažnosti stanoviť v pracovných dňoch. Dôvodom na úpravu je, že v dňoch pracovného pokoja a vo sviatky plynula lehota, v ktorej zamestnanci orgánu príslušného na vybavenie sťažnosti v skutočnosti nemohli sťažnosť prešetrovať a lehota plynula márne. Navyše, počas účinnosti platného zákona enormne narástla náročnosť na posudzovanie a prešetrovanie sťažností. Z tohto dôvodu sa oproti platnej úprave navrhuje jedna 60-dňová lehota na vybavenie, ktorú tak ako v platnom zákone, možno z dôvodu náročnosti na prešetrenie predĺžiť o 30 dní.

Lehotu na vybavenie sťažnosti je oprávnený predĺžiť vedúci orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti, alebo ním splnomocnený zástupca. Lehota musí byť predĺžená pred jej uplynutím. Orgán verejnej správy je povinný predĺženie lehoty sťažovateľovi bezodkladne písomne oznámiť a zdôvodniť. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný informovať sťažovateľa o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti ešte pred uplynutím základnej 60 dňovej lehoty.

K § 14

Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje jednoznačná úprava počítania lehôt. Začiatok plynutia lehoty sa stanovuje na prvý pracovný deň nasledujúci po dni doručenia sťažnosti. Lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty.

Rovnako lehota na vybavenie sťažnosti, pri ktorej je spor o príslušnosť na vybavenie, začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia o príslušnosti orgánu verejnej správy, o ktorého príslušnosti rozhodol najbližší spoločný nadriadený orgán alebo ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností.

K § 15

Rovnakú úpravu obsahuje aj platný právny predpis. Pre orgán verejnej správy, ktorý sťažnosť vybavuje zakladá povinnosť, oboznámiť osobu, proti ktorej sťažnosť smeruje s jej obsahom. Upravuje sa primeranosť oboznámenia – v rozsahu a v čase tak, aby nemohlo byť zmarené jej prešetrovanie.

Taktiež sa umožňuje, aby sa ten, proti komu sťažnosť smeruje, mohol k predmetu sťažnosti vyjadrovať, aby mohol predkladať podklady potrebné na vybavovanie sťažnosti.

K § 16

Upravuje sa oprávnenie orgánu verejnej správy vyzvať sťažovateľa, aby mu poskytol spoluprácu. Požadovať spoluprácu však môže iba v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti; rozsah požadovanej spolupráce je limitovaný ustanovením § 6 ods. 2 navrhovaného zákona. Súčasne sa orgánu verejnej správy ukladá povinnosť poučiť sťažovateľa o dôsledku neposkytnutia spolupráce, alebo jej neposkytnutia v stanovenej lehote. Dôsledkom každej z uvedených skutočností je odloženie sťažnosti. Odložením sťažnosti sa jednak akcentuje význam poskytnutia spolupráce pre úspešné prešetrenie sťažnosti, jednak stimuluje záujem sťažovateľa na jej vybavení.

Lehota na poskytnutie spolupráce je desať pracovných dní a začína plynúť doručením žiadosti sťažovateľovi.

Navrhuje sa možnosť predĺženia lehoty na spoluprácu v prípade, ak na jej poskytnutie zákonná lehota z objektívnych dôvodov (bez zavinenia sťažovateľa) nepostačuje. V odôvodnených prípadoch orgán verejnej správy môže stanoviť novú lehotu na poskytnutie spolupráce. To bude mať praktické uplatnenie najmä v prípadoch, ak v čase, kedy orgán verejnej správy sťažovateľa požiadal o spoluprácu, bol sťažovateľ napríklad hospitalizovaný, alebo bol odcestovaný mimo svojho bydliska a teda požadovanú spoluprácu v stanovenej lehote nemohol poskytnúť.

Predĺženie zákonnej lehoty, ako aj stanovenie novej lehoty, je prípustné iba z objektívnych dôvodov, ktoré neboli zapríčinené sťažovateľom. Navrhovaná úprava tak zmierňuje tvrdosť zákona.

Navrhuje sa spočívanie lehoty na vybavovanie sťažnosti v čase od odoslania výzvy do poskytnutia spolupráce sťažovateľom. Začiatok spočívania lehoty na vybavenie sťažnosti nie je totožný so začiatkom plynutia lehoty sťažovateľovi pre poskytnutie spolupráce, ktorému začína plynúť doručením písomnej výzvy. Takáto úprava je logická a praktická. Orgán verejnej správy požaduje nevyhnutnú spoluprácu preto, že bez jej poskytnutia nemôže vo vybavovaní sťažnosti pokračovať, a to už v čase od odoslania žiadosti o spoluprácu do jej doručenia sťažovateľovi. Lehota spočíva až do okamihu poskytnutia spolupráce (doručenia podkladov), bez ohľadu na to, či bola spolupráca poskytnutá v pôvodne stanovenej, predĺženej alebo novej lehote.

Navrhuje sa, aby orgán verejnej správy pokračoval vo vybavovaní sťažnosti aj bez poskytnutia spolupráce zo strany sťažovateľa, iba ak je to možné. V takom prípade sa výsledok prešetrenia sťažovateľovi neoznamuje.

K § 17

Zakladá sa povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať orgánu verejnej správy príslušnému na vybavenie sťažnosti doklady, iné písomnosti, vyjadrenia, informácie, údaje potrebné na vybavovanie sťažnosti, ako aj ďalšiu nevyhnutnú súčinnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Lehota na poskytnutie súčinnosti sa stanovuje do desiatich pracovných dní od doručenia žiadosti. Navrhuje sa spočívanie lehoty odo dňa odoslania žiadosti o poskytnutie súčinnosti až do dňa poskytnutia súčinnosti a to aj v prípade, ak bola poskytnutá oneskorene. Vzhľadom na to, že dôsledkom neposkytnutia súčinnosti nie je odloženie sťažnosti ako pri neposkytnutí spolupráce sťažovateľom, orgán verejnej správy je povinný sťažnosť vybaviť. Preto poriadkovým opatrením pri neposkytnutí, resp. oneskorenom poskytnutí súčinnosti, je poriadková pokuta podľa § 24 ods. 1.

Skutočnosť, že lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu žiadosti o súčinnosť je prerušená, je orgán verejnej správy povinný sťažovateľovi oznámiť.

K § 18

Prešetrovanie sťažnosti je činnosť, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Zisťujú sa aj príčiny zistených nedostatkov a ich následky.

Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z predmetu sťažnosti (§ 5 ods. 3). Na prešetrenie sťažnosti nemá vplyv kto sťažnosť podáva, proti komu sťažnosť smeruje ani ako je podanie označené. Navrhuje sa, aby v prípade, ak je sťažnosťou iba časť podania, orgán príslušný na vybavenie prešetril iba túto časť vo všetkých bodoch. Upravuje sa aj situácia, kedy nie je možné sťažnosť alebo jej časť prešetriť. Dôvodom môže byť napríklad „tvrdenie proti tvrdeniu“ a niet inej skutočnosti potvrdzujúcej pravdivosť niektorého z tvrdení. Takúto skutočnosť orgán verejnej správy uvedie v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámi ju sťažovateľovi.

Podľa tretieho odseku je prešetrovanie sťažnosti ukončené prerokovaním zápisnice. Úpravou uvedenou v druhej vete sa sleduje možnosť ukončiť prešetrovanie sťažnosti aj v prípade, ak by sa vyskytli subjektívne alebo objektívne príčiny, ktoré by mohli ohroziť dodržanie lehoty na jej vybavenie. Napríklad ak vedúci prešetrovaného orgánu ignoruje výzvy na prerokovanie zápisnice, alebo ak existujú objektívne organizačné dôvody, ktoré neumožňujú prerokovať zápisnicu (napríklad zložitá organizačná štruktúra, organizačné jednotky prešetrovaného orgánu sú rozmiestnené v rôznych, značne vzdialených lokalitách a pod.). Navrhuje sa, aby v takom prípade bolo prešetrovanie sťažnosti ukončené preukázateľným doručením jedného vyhotovenia zápisnice orgánu verejnej správy, v ktorom bola sťažnosť prešetrovaná.

K § 19

O prešetrení sťažnosti orgán verejnej správy vyhotovuje zápisnicu. Zákon upravuje, aké náležitosti zápisnica musí obsahovať.

Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa navrhuje podrobná úprava povinností vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala alebo ním splnomocneného zástupcu v prípade, ak pri prešetrovaní sťažnosti boli zistené nedostatky.

Navrhované ustanovenie odseku 2 reaguje na praktické skúsenosti, keď vedúci prešetrovaného orgánu verejnej správy pri ukončení prešetrovania sťažnosti robil obštrukcie a prešetrujúci orgán prešetrovanie sťažnosti v zákonom stanovenej lehote prakticky nemohol ukončiť. Uvedené konanie sa považuje za neplnenie povinností podľa tohto zákona a môže byť dôvodom pre vyrubenie poriadkovej pokuty podľa § 24 ods. 1.

K § 20

Ustanovenie upravuje ukončenie procesu vybavovania sťažnosti, a to oznámením výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Ustanovenie hovorí, že tým je sťažnosť vybavená. Oznámenie musí byť písomné a musí obsahovať konštatovanie, či sťažnosť je alebo nie je opodstatnená. Bez ohľadu na jeho povahu, konštatovanie je potrebné odôvodniť. Odôvodnenie musí vychádzať zo zápisnice. Pri opodstatnenej sťažnosti sa sťažovateľovi musí oznámiť aj to, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, prešetrujúci orgán uložil povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).

Písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktorá obsahuje viacero častí, musí obsahovať výsledok prešetrenia a odôvodnenie opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti každej z nich. Z uvedeného vyplýva, že v prípade opodstatnených častí sťažnosti, sa musí sťažovateľovi za každú časť samostatne oznámiť, že orgánu verejnej správy v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). Uvedený postup je určujúci aj pre plnenie povinností podľa § 19 ods. 1 písm. i).

K § 21

Obsahom ustanovenia je opakovaná sťažnosť a ďalšia opakovaná sťažnosť. Opakovanou sťažnosťou a ďalšou opakovanou sťažnosťou je také podanie, ktorého predmet je totožný s predmetom predchádzajúcej sťažnosti a v ktorom sťažovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti. Na vybavenie opakovanej sťažnosti, ak to nie je v rozpore s § 12, je príslušný orgán verejnej správy, ktorý vybavoval predchádzajúcu sťažnosť. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti a o prekontrolovaní vyhotoví záznam. V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že táto bola vybavená správne, orgán verejnej správy výsledok oznámi sťažovateľovi s poučením, že ďalšiu opakovanú sťažnosť odloží. Ďalšia opakovaná sťažnosť sa neprešetruje ani nekontroluje ale sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. e).

V prípade, ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že správne vybavená nebola, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví. Pri vybavovaní takejto opakovanej sťažnosti sa postupuje rovnako ako pri novej sťažnosti.

Upravuje sa postup, ak iný sťažovateľ podá rovnakú sťažnosť akú už orgán verejnej správy vybavil. V tomto prípade orgán verejnej správy sťažnosť znova neprešetruje, ale oznámi sťažovateľovi výsledok prešetrenia rovnakej sťažnosti predchádzajúceho sťažovateľa, ktorú už vybavil. Takáto úprava je zakotvená aj v platnom právnom predpise.

K § 22

Predmetom úpravy tohto ustanovenia je klasifikácia povahy sťažnosti proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti a sťažnosti proti odloženiu sťažnosti, určenie príslušnosti na jej vybavenie a osoby oprávnenej sťažnosť vybaviť alebo podľa § 6 ods. 1 písm. f) odložiť.

S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi platného zákona a zamedziť zneužívanie inštitútu sťažnosti tzv. chronickými sťažovateľmi, ktorí novými sťažnosťami napádajú vybavenie každej ich predchádzajúcej sťažnosti, predkladaný zákon jednoznačne odlišuje sťažnosť proti vybavovaniu predchádzajúcej sťažnosti od opakovanej sťažnosti a upravuje postup pri jej vybavovaní.

Ak sťažovateľ podá orgánu verejnej správy sťažnosť, v ktorej sa sťažuje na spôsob vybavovania alebo výsledok prešetrenia predchádzajúcej sťažnosti, takáto sťažnosť nie je opakovanou sťažnosťou, pretože neobsahuje rovnaký predmet. Nesmeruje proti tomu, čo bolo predmetom predchádzajúcej sťažnosti, ale proti tomu, ako bola sťažnosť vybavená. Preto ide o novú sťažnosť. Pri určení príslušnosti na vybavenie takejto sťažnosti je potrebné postupovať podľa § 11 ods. 1 a 2, v spojení s § 12 zákona. V prípade, ak takúto sťažnosť vybavil (podpísal oznámenie o výsledku prešetrenia podľa § 20 ods. 1) alebo odložil vedúci orgánu verejnej správy jedná sa o sťažnosť, ktorá smeruje proti vedúcemu orgánu verejnej správy a príslušný na jej vybavenie je najbližší nadriadený orgán. Uvedený princíp sa uplatní vždy, ak sťažovateľ ďalšou sťažnosťou vyjadrí nesúhlas s vybavovaním predchádzajúcej sťažnosti. Ak predmetnú sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy ktorý nemá nadriadený orgán, v oblasti štátnej správy je na vybavenie takejto sťažnosti príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak dotknutú sťažnosť vybavil vedúci ústredného orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností, podanie smerujúce proti vybavovaniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f). V prípade, ak sťažnosť podľa ods. 1 smeruje proti samosprávnej činnosti orgánov územnej samosprávy alebo proti činnosti orgánov uvedených v § 2 ods. 1 písm. c) a v ods. 2, na postup pri jej vybavovaní sa ustanovenie ods. 3 vzťahuje primerane.

S prihliadnutím rozšírenie právneho titulu na odloženie sťažnosti (za predpokladu splnenia príslušných ustanovení zákona) možno očakávať, že vzrastie počet sťažností smerujúcich voči jeho uplatneniu. Preto sa osobitne uvádza aj postup pri vybavovaní sťažnosti proti odloženiu sťažnosti.

K § 23

Vzhľadom na príslušnosť na vybavenie sťažností sa navrhuje, aby orgán verejnej správy kontroloval vybavovanie vnútornou kontrolou podľa príslušných predpisov. Napríklad orgány verejnej správy, ktorými sú orgány štátnej správy, budú vybavovanie sťažností kontrolovať podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Zakladá sa právo, aby orgán verejnej správy, ktorý vybavoval sťažnosť, mohol kontrolovať, či sa opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku aj plnia.

K § 24

Oproti platnej právnej úprave poriadkové opatrenie sa uplatňuje vo vzťahu k orgánu verejnej správy, nie vo vzťahu k jeho zamestnancom. Pokutu, ako poriadkové opatrenie možno uložiť orgánu verejnej správy, ktorý neplní povinnosti podľa tohto zákona. Neplnenie povinností musí súvisieť so sťažovaním priebehu vybavovania sťažnosti, marením jej vybavovania alebo marením nápravy nedostatkov.

Stanovuje sa možnosť jej opakovaného uloženia v prípade, ak povinnosť nebola splnená napriek uloženiu pokuty. Neupravuje sa, koľkokrát možno pokutu uložiť, stanovuje sa úhrnná výška pokuty.

Inak sa upravuje aj rozpočtové určenie príjmu z pokút a subjektívna a objektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetruje, aby vytvoril vhodné podmienky pre včasné a správne prešetrenie a vybavenie sťažnosti.

Upravuje sa, že trovy súvisiace s vybavovaním sťažnosti znáša ten, komu vznikli; a to tak sťažovateľ, ako aj orgán verejnej správy.

Zakladá sa povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach súvisiacich s vybavovaním sťažností. Povinnou osobou podľa tohto ustanovenia je každý, kto sa pri vybavovaní sťažnosti o týchto skutočnostiach dozvedel.

Z dôvodu právnej istoty sa upravuje, že na postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažností sa nevzťahuje správny poriadok, pokiaľ zákon o sťažnostiach neupravuje inak.

K § 26

Navrhované ustanovenie obsahuje prechodné opatrenia vzťahujúce sa na vybavovanie sťažností doručených orgánu verejnej správy a na konanie o uložení poriadkovej pokuty začaté pred účinnosťou tohto zákona.

K § 28

Účinnosť zákona sa navrhuje prvým januárom 2010.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore