Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 10.07.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V dôsledku globálnej finančnej krízy, ktorá sa začala prejavovať v druhej polovici roka 2007, sú finančné trhy vystavené mimoriadne turbulentnému vývoju. Súčasná kríza sa vyznačuje najmä poklesom dôvery investorov a jej charakteristickým znakom sa stala rýchlosť, s akou dokáže zasiahnuť vybrané segmenty finančného trhu. Vzhľadom na vzájomné prepojenia národných finančných trhov nemožno ani v Slovenskej republike vylúčiť scenáre podobné tým, ktoré nastali v niektorých iných krajinách. V záujme posilnenia predpokladov na zachovanie fungovania finančného trhu a udržanie finančnej stability, ako aj vytvorenia mechanizmu na nápravu potenciálnej vážnej poruchy v hospodárstve Slovenskej republiky, je potrebné prijatie určitých preventívnych opatrení, ktoré zvýšia úroveň pripravenosti na riešenie krízovej finančnej situácie v bankách.

Cieľom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému a zároveň zmiernenie možného prenosu krízy z finančného sektora do reálnej ekonomiky. Oba tieto ciele, ako aj návrh zákona sú v súlade s Koordinovaným európskym akčným plánom krajín eurozóny, prijatým dňa 12. októbra 2008 na stretnutí hláv štátov a vlád krajín eurozóny, dokumentmi Európskej komisie prijatými pre oblasť poskytovania štátnej pomoci finančným inštitúciám v súvislosti s globálnou finančnou krízou, ako aj s odporúčaniami Európskej centrálnej banky pre oceňovanie tejto pomoci. Ide o nasledovné dokumenty:

1.Oznámenie Komisie – Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8).

2.Oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 010, 15.1.2009 s. 2).

3.Odporúčanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o štátnych zárukách za dlhy bánk, zverejnené dňa 19. decembra 2008.

4.Odporúčanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o oceňovaní rekapitalizácií, zverejnené dňa 19. decembra 2008.

Z hľadiska pôsobnosti sa návrh zákona vzťahuje na všetky banky so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorým bolo vydané povolenie na vykonávanie bankových činnosti. Vytvára podmienky na rýchle a efektívne poskytnutie osobitnej záruky banke alebo na rekapitalizáciu banky zo strany štátu. O poskytovaní pomoci bude rozhodovať vláda Slovenskej republiky, poskytovateľom pomoci bude Ministerstvo financií SR. Pomoc sa bude poskytovať na základe žiadosti banky. Administratívny proces predkladania a posudzovania žiadosti sa navrhuje veľmi flexibilný, v ideálnom prípade by mal trvať štyri kalendárne dni. K žiadosti sa vyjadruje Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

Návrh zákona ďalej stanovuje podmienky poskytnutia osobitnej záruky a vkladu majetku štátu (najmä zaplatenie odplaty) a upravuje opatrenia, ktoré banka musí prijať na zabránenie zneužitia poskytnutej pomoci.

V súlade s oznámeniami Európskej komisie týkajúcimi sa poskytovania štátnej pomoci, návrh zákona zakotvuje povinnosť Ministerstva financií SR monitorovať fungovanie, účinnosť opatrení pomoci a využitie jednotlivých nástrojov.

Doložka pre posudzovanie vplyvov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Poskytnutie stabilizačnej pomoci formou rekapitalizácie banky (zvýšenie základného imania zo štátnych finančných aktív) a formou poskytnutia osobitnej záruky za dlhové cenné papiere banky alebo za úver banky môže mať negatívny vplyv na schodok a dlh verejnej správy a to v závislosti od schopnosi jednotlivých bánk tieto prostriedky do štátnych finančných aktív vrátiť. Správne posúdenie tejto schopnosti bude vyžadovať uplatnenie individuálneho prístupu k dotknutým bankám podľa pravidiel ESA 95.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Predmetom právnej úpravy zákona je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému ako celku a na zmiernenie možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy z bankového sektora do hospodárstva SR, čo môže mať pozitívny vplyv aj na bezpečnosť úspor a vkladov obyvateľstva a podnikateľskej sféry.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nepredpokladá sa vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Zámerom poskytnutia stabilizačnej pomoci banke je pokračovanie jej ďalšieho fungovania a tým aj vytvorenia predpokladov pre výkon úverových a iných aktívnych obchodov, čo by malo prispieť k rozšíreniu zdrojových možností pre financovanie prevádzkových ale aj vývozných činností podnikov a tým aj k udržaniu, resp. k postupnému rastu zamestnanosti v SR.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Cieľom zákona je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor, pričom jedným z účelov poskytnutia stabilizačnej pomoci banke je podpora ekonomiky prostredníctvom poskytovania úverov na uspokojenie existujúceho dopytu po úveroch, čo by malo pozitívne vplývať na udržanie, resp. rozvoj podnikateľských aktivít a sekundárne na celkové zvýšenie spotreby.

6.Odhad dopadov na informatizáciu spoločnosti:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne právo:

◊čl. 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov v platnom znení ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv.2),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií v platnom znení (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006),

◊Usmernenie Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2004/C 244/02) (Ú.v. EÚ C 244, 1.10.2004),

◊oznámenie Komisie - Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou krízou (2008/C 270/02) (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008),

◊oznámenie Komisie - Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčastnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (2009/C 10/03) (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009).

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica 2006/48/ES bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým sú podmienky, postup poskytovania stabilizačnej pomoci bankám s cieľom zmiernenia možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy z bankového sektora na ekonomiku Slovenska a kontrola dodržiavania podmienok tejto stabilizačnej pomoci.

K § 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje formy stabilizačnej pomoci banke, ktorými môžu byť peňažný vklad zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky a osobitná záruka za zákonom stanovené záväzky banky, ktorými môžu byť dlhopisy vydané bankou s termínom splatnosti najmenej tri mesiace a najviac tri roky a krátkodobý úver s lehotou splatnosti od troch mesiacov do jedného roka poskytnutý banke napr. inou bankou, Národnou bankou Slovenska alebo inou osobou, napr. materskou bankou. V prípade úveru od Národnej banky Slovenska môže ísť o krátkodobý úver na dočasnú podporu likvidity banky za podmienok vymedzených v § 24 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska. V prípade krátkodobého úveru od inej banky sa môže osobitná záruka poskytnúť len na úverový záväzok banky a nemôže sa týkať medzibankových depozít. Stabilizačná pomoc môže byť poskytnutá len na zákonom stanovené účely. Maximálna výška stabilizačnej pomoci vo forme peňažného vkladu zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky poskytnutá jednej banke nesmie presiahnuť 50 % požiadaviek na vlastné zdroje banky. Stabilizačnú pomoc poskytuje Ministerstvo financií SR, prijímateľom je banka, možno ju poskytnúť opakovane a súbežne, avšak na jej poskytnutie nie je právny nárok. Jednotlivú stabilizačnú pomoc formou osobitnej záruky za dlhopisy možno poskytnúť najdlhšie na obdobie troch rokov, za krátkodobý úver najdlhšie na obdobie jedného roka.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na základe žiadosti o poskytnutie stabilizačnej pomoci, ktorú predkladá banka. Vymedzujú sa tu náležitosti žiadosti, vrátane príloh (odseky 3 a 4). Úplnú žiadosť predkladá Ministerstvo financií SR na zaujatie stanoviska Národnej banke Slovenska (odsek 5). Národná banka Slovenska svoje stanovisko k žiadosti predloží do 2 kalendárnych dní od jej doručenia. Obsah stanoviska je vymedzený v odseku 6.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje postup Ministerstva financií SR v závislosti od stanoviska Národnej banky Slovenska k predloženej žiadosti banky o poskytnutie stabilizačnej pomoci. Ak Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku odporúča poskytnúť stabilizačnú pomoc, Ministerstvo financií SR predloží návrh na poskytnutie stabilizačnej pomoci vláde na schválenie do dvoch kalendárnych dní od doručenia tohto stanoviska. V prípade neodporučenia poskytnúť stabilizačnú pomoc Ministerstvo financií SR banke oznámi, že žiadosť zamieta.

Vláda o poskytnutí, resp. neposkytnutí stabilizačnej pomoci rozhodne do 2 kalendárnych dní od doručenia návrhu zo strany Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR bezodkladne po schválení poskytnutia stabilizačnej pomoci vládou vydá rozhodnutie o schválení stabilizačnej pomoci banke a o vydaní rozhodnutia informuje Národnú banku Slovenska. Ak vláda návrh na poskytnutie stabilizačnej pomoci neschváli, Ministerstvo financií SR banke oznámi, že žiadosť zamieta.

Rozhodnutie Ministerstva financií SR o schválení stabilizačnej pomoci okrem náležitostí podľa zákona č. 71/1967 Zb. obsahuje aj formu schválenej stabilizačnej pomoci, jej výšku, účel a dobu, na ktorú sa poskytuje. Prílohou tohto rozhodnutia je stabilizačný plán. Ak ide o stabilizačnú pomoc formou poskytnutia osobitnej záruky rozhodnutie Ministerstva financií SR obsahuje aj špecifikáciu krátkodobého úveru alebo dlhopisov, za ktoré sa osobitná záruka poskytuje. Ak zo stanoviska Národnej banky Slovenska vyplýva, že finančná situácia v banke je obzvlášť nepriaznivá, stabilizačný plán musí spĺňať aj náležitosti reštrukturalizačného plánu podľa Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje podmienky poskytnutia stabilizačnej pomoci, ktoré je povinná banka, ktorej bola schválená stabilizačná pomoc splniť. Sú to najmä nasledovné podmienky: zaplatenie odplaty, použitie stabilizačnej pomoci na schválený účel a v súlade so zmluvou o poskytnutí stabilizačnej pomoci a so stabilizačným plánom, prijatie opatrení bankou na zabránenie zneužitia stabilizačnej pomoci a ďalšie podmienky uvedené v zmluve o poskytnutí stabilizačnej pomoci. Podrobnosti o určovaní výšky odplaty, o zmene jej výšky, spôsob jej platenia a podrobnosti o spôsobe vrátenia stabilizačnej pomoci ustanoví vyhláška Ministerstva financií SR po dohode s Národnou bankou Slovenska. V prípade porušenia stanovených podmienok sú v predmetnom ustanovení (odseky 7 a 8) vymedzené sankčné mechanizmy.

K § 6

V § 6 odsek 1 sa ustanovuje, že Ministerstvo financií SR uzatvorí s bankou zmluvu o stabilizačnej pomoci bezodkladne po vydaní rozhodnutia o schválení stabilizačnej pomoci. Zmluva sa uzatvára medzi Ministerstvom financií SR a bankou. Zároveň sa v odsekoch 2 a 3 vymedzujú náležitostí tejto zmluvy, pričom jej prílohou je stabilizačný plán. Zmluva bude okrem iných náležitosti podrobne upravovať aj spôsob vrátenia stabilizačnej pomoci, ak ide o stabilizačnú pomoc formou peňažného vkladu do základného imania banky. Takýmto spôsobom môže byť spätné odkúpenie štátneho podielu alebo spätné zníženie základného imania banky a vyplatenie štátu ako akcionára.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje problematiku kontroly dodržiavania podmienok, za ktorých bola stabilizačná pomoc poskytnutá a plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o stabilizačnej pomoci bankou. Túto kontrolu vykonáva Ministerstvo financií SR, ktoré prvýkrát vykoná kontrolu po uplynutí dvoch mesiacov uzavretia zmluvy o stabilizačnej pomoci. Pri výkone kontroly postupuje Ministerstvo financií SR primerane podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

Ustanovenie § 7 zároveň vymedzuje právomoc MF SR ukladať a vymáhať sankcie podľa tohto zákona.

Ak je predmetom kontroly splnenie povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a), Ministerstvo financií SR je oprávnené prizvať zamestnancov Národnej banky Slovenska, ktorí sa na môžu na takejto kontrole zúčastniť na zmluvnom základe.

K § 8

Ustanovenie § 8 je spoločným a prechodným ustanovením. Predovšetkým ustanovuje, aby banka vytvorila predpoklady na poskytnutie stabilizačnej pomoci formou peňažného vkladu zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky spočívajúce v zabezpečení vylúčenia práv akcionárov na prednostné upisovanie akcií postupom podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka. Zároveň sa ustanovuje, že na postup pri vrátení takejto stabilizačnej pomoci sa nepoužije osobitný predpis, t.j. zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje postup nakladania s majetkovými účasťami štátu na podnikaní právnických osôb. Ďalej sa ustanovuje správa poskytnutých osobitných záruk, ktorú vykonáva Ministerstvo financií SR, ak dôjde k realizácií osobitnej záruky pri stabilizačnej pomoci poskytnutej formou záruk. V tomto prípade sa ďalej ustanovuje povinnosť pre banku uzavrieť s Ministerstvom financií SR písomnú zmluvu o návratnej finančnej výpomoci a jej náležitosti. Upravuje sa aj mechanizmus v prípade, ak banka túto povinnosť nesplní. Ustanovenie § 8 v odsekoch 6 a 7 obsahuje informačnú povinnosť voči Európskej komisii.

K § 9

V § 9 sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ani ustanovenia zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom okrem ustanovenia § 7 ods. 1, ktoré upravuje ukladanie a vymáhanie sankcii podľa tohto zákona.

K § 10

§ 10 stanovuje najneskorší termín, do ktorého je možné uzavrieť zmluvu o poskytnutí stabilizačnej pomoci banke podľa tohto zákona, ktorým 31. december 2010.

K čl. II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Cieľom je vytvoriť priestor na možnosť vylúčenia prednostného práva na upisovanie akcií, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu návrhu zákona o zmiernení vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor.

K bodu 2

Navrhnuté doplnenie § 408a ods. 8 Obchodného zákonníka je nevyhnutné na zachovanie účinkov záväzku podriadenosti v prípade zmeny veriteľa pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti. Inak by sa v prípade zmeny veriteľa stratil a zanikol by zmysel a podstata existencie pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, čo by mohlo ohroziť klientov dlžníkov z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, napríklad klientov finančných inštitúcií, ktoré sú dlžníkmi z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti. Ide o opatrenie súvisiace so stabilizáciou finančnej situácie banky.

K čl. III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, konkrétne sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 3f) o zákon č. 386/1992 Zb. o štátnom dlhu a štátnych zárukách v znení neskorších predpisov, čím sa umožní vydať štátne dlhopisy na účely zvýšenia štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády SR. Ide o opatrenie, ktoré umožňuje získať dodatočné volné zdroje na realizáciu protikrízových opatrení vlády vrátane stabilizácie bankového sektora.

K čl. IV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa možnosť predĺžiť lehotu na vyplatenie náhrad za nedostupné vklady, ktorá je v trvaní troch mesiacov. Ide o transpozíciu čl. 1, bodu 6, písm. b) Smernica európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa mení transpozičná príloha o Smernicu európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu.

K čl. V

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 5 a 10 až 12, 14 a 17

Tieto zmeny majú terminologicky vyriešiť čiastočne chybnú transformáciu pojmu „primeranosti vlastných zdrojov“ na pojem „požiadaviek na vlastné zdroje“, ako bolo uskutočnené zákonom č. 644/2006 Z. z., čím sa do znenia zákona č. 483/2001 Z. z. neúmyselne dostala určitá terminologická dvojkoľajnosť používania označovania „požiadaviek na vlastné zdroje“. V uvedených prípadoch ustanovení tohto zákona sa bude text upravovať v tom zmysle, ako je banka povinná „udržiavať svoje vlastné zdroje najmenej vo výške“ súčtu položiek požiadaviek na vlastné zdroje, ako je upravené v § 30 ods. 5 písm. a) až d) zákona č. 483/2001 Z. z.

K bodu 4

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach banky, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára banky. V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára banky, nad ktorou vykonáva Národná banka Slovenska dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára banky, ktorú reguluje Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z ods. 1 písm. d) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník zahraničnej pobočky banky, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára banky alebo postavenie vlastníka pobočky zahraničnej banky. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K bodu 6

Úvodná veta pôvodného § 33e ods. 8 sa spresňuje tak, aby bolo jasné, že výnimky podľa tohto ustanovenia sa netýkajú plnenia celkového limitu 800 % vlastných zdrojov banky podľa § 33e ods. 2. Zároveň sa v úvodnej vete spolu s pôvodným textom, ktorý je teraz navrhovaný do písmena a), upravuje gramatika tak, aby sa povolené výnimky podľa tohto ustanovenia vzťahovali na banku, na rozdiel od súčasného znenia, ktoré vyžaduje, aby povolené výnimky realizovala Národná banka Slovenska, čo nie je celkom v súlade s povahou povinností podľa § 33e (adresátom povinností sú banky, preto sú banky adresátom aj udeľovaných výnimiek). Z dôvodu zreteľnosti ustanovenia sa explicitne zavádza aj mechanizmus podania žiadosti banky, čo síce doterajšia prax vyžadovala, ale ustanovenie v tomto ohľade nebolo celkom úplné.

V novom písmene b) a c) sa ustanovuje čiastková výnimka v súlade s článkom 111 ods. 2 smernice 2006/48/ES v spojení s článkom 113 ods. 2 tejto smernice, a to vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam bánk a vo vzťahu k skupinám hospodársky spojených osôb, ktorých súčasťou sú dcérske spoločnosti banky. Ide o možnosť uplatňovania menej prísneho 25%-tného limitu majetkovej angažovanosti banky voči svojim dcérskym spoločnostiam, namiesto štandardného a inak smernicou vyžadovaného 20%-tného limitu. Ak sa táto možnosť použije, na základe využitia oprávnenia Národnej banky Slovenska to banke umožniť, v uvedených prípadoch expozícií banky voči svojim dcérskym spoločnostiam, možno, ak sa tak Národná banka Slovenska rozhodne, tieto expozície vyňať zo súhrnu expozícií banky voči takých skupinám hospodársky spojených osôb, v ktorých sú zahrnuté aj jej dcérske spoločnosti. Ustanovenie sa netýka vzťahu banky voči jej materskej spoločnosti ani vzťahu banky voči iným dcérskym spoločnostiam jej materskej spoločnosti ani vzťahu banky voči inak definovaným skupinám hospodársky spojených osôb. Cieľom úpravy týchto nových výnimiek je zefektívnenie činnosti banky vzhľadom na meniace sa podmienky na vnútornom trhu a podpora podnikania banky na vnútornom trhu prostredníctvom svojich dcérskych spoločností; dochádza týmto krokom k optimalizácii regulačného rámca banky.

K bodu 7

Výnimky podľa § 33e ods. 8 písm. b) a c) sa nemajú zohľadňovať v prípade výpočtov majetkových angažovaností na konsolidovanom základe. Preto, z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty, sa v novom § 33e ods. 13 ustanovuje, že predmetné výnimky sa na tento účel (účel dohľadu na konsolidovanom základe a na účel výpočtu majetkových angažovaností banky za konsolidovaný celok) neberú do úvahy.

Výnimky podľa § 33e ods. 8 nemajú platiť natrvalo. Je potrebné preto ustanoviť (viď nový odsek 14 v § 33e), z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty, mechanizmus a právne a vecné predpoklady, za ktorých sa tieto výnimky ďalej nesmú uplatňovať. Novým odsekom 15 v § 33e sa spresňuje, že postup podľa § 33e ods. 8 a 14 sa procesne realizuje mimo konania pred Národnou bankou Slovenska resp. mimo konania podľa iného predpisu v oblasti správneho konania.

K bodu 8

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 42 ods. 1 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodu 9

Je žiaduce, aby pri uplatňovaní výnimky podľa § 33e ods. 8 písm. b) a c) banka riadila svoje riziká v súlade s § 27 aj na konsolidovanom základe, nakoľko predmetnými dcérskymi spoločnosťami môžu byť aj osoby, nad ktorými Národná banka Slovenska priamo nevykonáva dohľad. Vyžadovať zriadenie a prevádzku systému riadenia rizík banky tak, aby v ňom boli zohľadnené riziká vyplývajúce z činností všetkých členov príslušného konsolidovaného celku, je efektívny nástroj dohľadu na zabránenie vzniku neprimeraných strát a škôd banky v dôsledku nesprávneho výkonu svojich činností ale aj činností svojich dcérskych spoločností. Uvedená úprava je aj v súlade s požiadavkou podľa ustanovenia článku 113 ods. 2 v spojení s článkom 111 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom zjednotenia charakteristiky opatrenia, ktorým je nútená správa, s charakteristikou v iných zákonoch v oblasti finančného trhu a s terminológiou o reštrukturalizácii finančných inštitúcií v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 15

Navrhovaná zmena je potrebná v záujme ochrany práv klientov banky, pobočky zahraničnej banky a zvýšenia efektívnosti dohľadu.

K bodu 16

Podmienka neobmedzeného poistenia, ktorá je ustanovená doterajším predpisom sa javí ako nesplniteľná pre stanovenie právnickej osoby za núteného správcu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie je účelné, aby mala možnosť pribrať odborných poradcov napr. z oblasti auditu.

K bodu 18

Navrhuje sa doplnenie ustanovení § 63 odseku 2 o nové písmená g) a h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 63 ods. 2 zákona o bankách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 19

Navrhovanou zmenou sa umožní, aby Národná banka Slovenska v konaní postupovala pri vypracovávaní stanovísk k žiadostiam o poskytnutie stabilizačnej pomoci podľa zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VI

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 a 5

Ide o spresnenie náležitostí a evidencie nekapitálových cenných papierov s pohľadávkou, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

K bodu 2

Navrhuje sa do zákona o cenných papieroch a investičných službách doplniť nový § 52a, ktorý súvisí najmä s navrhnutými doplneniami v § 12 ods. 1 a § 103 ods. 2 písm. t) zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorých spoločným cieľom je zabezpečiť jasné náležitosti, prehľadnú evidenciu a potrebné údaje na evidenciu cenných papierov s pohľadávkami spojenými so záväzkom podriadenosti.

K bodu 3

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 73 ods. 6 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodom 4 a 9 až 12, 14 a 19

Navrhnuté zmeny majú terminologicky vyriešiť čiastočne chybnú a niekedy aj neúplnú transformáciu pojmu „primeranosti vlastných zdrojov“ na pojem „požiadaviek na vlastné zdroje“, ako bolo uskutočnené zákonom č. 644/2006 Z. z., čím sa do znenia zákona č. 566/2001 Z. z. neúmyselne dostala určitá terminologická dvojkoľajnosť používania označovania „požiadaviek na vlastné zdroje“. V uvedených prípadoch ustanovení tohto zákona sa bude text upravovať v tom zmysle, ako je obchodník s cennými papiermi povinný „udržiavať svoje vlastné zdroje najmenej vo výške“ súčtu položiek požiadaviek na vlastné zdroje, ako je upravené v § 74 zákona č. 566/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa spresniť dikciu ustanovenia § 135 ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách (a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 108a) tak, aby novelizovaná dikcia § 135 ods. 1 a 2 explicitne a precíznejšie zohľadňovala vzájomné súvislosti medzi ustanovením § 135 ods. 2 a ďalšími ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách (napríklad § 135 ods. 1, § 144 ods. 1, § 138 ods. 3 a § 143a zákona o cenných papieroch a investičných službách) a tiež súvislosti medzi ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách a ustanoveniami iných zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách (predovšetkým zákona o dohľade nad finančným trhom).

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom zjednotenia charakteristiky opatrenia, ktorým je nútená správa, s charakteristikou v iných zákonoch v oblasti finančného trhu a s terminológiou o reštrukturalizácii finančných inštitúcií v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodom 15 a 16

Zákon o cenných papieroch podľa súčasného znenia neumožňuje, aby nútenú správu vykonávala aj právnická osoba. Podľa zákona o poisťovníctve a zákona o bankách však môže nútenú správu za podmienok stanovených v zákone vykonávať aj právnická osoba. Doplnením právnickej osoby za núteného správcu v zákone o cenných papieroch sa zosúladí osoba núteného správcu v predmetnom zákone so zákonom o bankách a zákonom o poisťovníctve.

K bodu 17

Ukončiť činnosť obchodníka s cennými papiermi môže len orgán dohľadu a to odobratím povolenia, preto je potrebné túto kompetenciu núteného správcu spresniť tak, aby sa vzťahovala len na pobočky a iné organizačné zložky obchodníka s cennými papiermi. Zároveň sa zabezpečuje harmonizácia tohto ustanovenia s analogickým ustanovením v § 55 ods. 3 zákona o bankách.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením § 149 o nový odsek 4.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa upraviť v § 156 ods. 2 písmeno g), tak, že sa konkrétnejšie špecifikuje dôvod pre ktorý Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie obchodníkovi s cennými papiermi pri marení výkonu dohľadu a zároveň sa navrhuje doplniť ustanovenie § 156 odseku 2 o nové písmeno h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 63 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 22

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach obchodníka s cennými papiermi, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi. V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi, ktorého činnosť dohliada Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z § 70 odseku 1 písm. f) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z § 70 odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník zahraničnej pobočky obchodníka s cennými papiermi, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi alebo postavenie vlastníka pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K bodu 23

Navrhované ustanovenie je prechodným ustanovením, ktorým ukladá povinnosť, aby Centrálny depozitár zriadil evidenciu cenných papierov s pohľadávkou, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti (§ 103 ods. 2 písm. t)) a zosúladil prevádzkový poriadok s ustanoveniami tohoto zákona do 31. decembra 2009.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Ide o vylúčenie mechanizmu osobitných záruk poskytovaných podľa návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor z pôsobnosti zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

K bodu 2

Emisiami štátnych cenných papierov v roku 2009 a 2010 sa sleduje možnosť zvýšenia štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády SR. Na použitie získaných peňažných prostriedkov sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zmenu súvisiacu s čl. IV (viď. odôvodnenie k čl. IV).

K čl. VIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods. 7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedení v § 1 ods. 2] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom (nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti).

K bodom 3 a 4

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu na mieste a posilniť predpoklady na zabezpečenie efektívneho výkonu dohľadu nad finančným trhom aj v záujme zmiernenia možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy do slovenského finančného systému a hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 25 [ktorá je zavedená v § 12 ods. 1] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods. 3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami § 44 zákona o NBS a jednak sa NBS umožní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodom 7 a 8

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek 6, ktorého cieľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej úpravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadaných subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť ustanovenie § 43 ods. 2 tak, aby pri postupe podľa § 43 ods. 2 bolo jednoznačne zrejmé, že žiadosť na ochranu aj v prípade prizvaných osôb a ďalších osôb zúčastnených na výkone dohľadu uplatňuje a predkladá Národná banka Slovenska.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 a 2 (§ 46 ods. 1, 2 a 3)

Cieľom navrhnutých úprav § 46 ods. 1 (ktorý pôvodne tvoril jediný odsek v § 46) a doplnenia § 46 o nový odsek 2 je zmiernenie a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá (na rozdiel od niektorých výnimiek v predchádzajúcej právnej úprave podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) nedomyslene a neopodstatnene zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (vrátane všetkých pohľadávok finančných inštitúcií a tiež vrátane osobitných pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadených pohľadávok). Napríklad pri pohľadávkach úpadcu spojených so záväzkom podriadenosti pohľadávky (podriadených pohľadávkach) ide o neopodstatnenú anomáliu v porovnaní s inými krajinami, keďže tieto podriadené pohľadávky plnia funkciu vlastných zdrojov financovania (teda majú porovnateľnú funkciu ako vklady do základného imania).

Zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nadväzné opatrenie NBS č. 4/2007 vyhlásené pod č. 121/2007 Z. z. (viď § 5 a § 7 predmetného opatrenia) obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej medzi regulatórne vlastné zdroje banky/obchodníka s cennými papiermi patria aj finančné prostriedky nadobudnuté bankou/obchodníkom s cennými papiermi na základe zmluvy spĺňajúcej špecifické podmienky záväzku podriadenosti (viď § 5 a § 7 predmetného opatrenia).

Vzhľadom na funkciu vlastných zdrojov vyplývajúcu zo zákona o bankách (predstavujú určitú „rezervu“ pre prípad, ak by banka utrpela väčšiu stratu ako pôvodne očakávala) je nutné, aby výška vlastných zdrojov bola čo najstabilnejšia, respektíve čo najlepšie predvídateľná. Požadovaná „stabilita“ však je v terajšej právnej úprave zabezpečená len v súkromnoprávnej rovine ustanoveniami § 408a ods. 3 až 9 Obchodného zákonníka (v rámci zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti pohľadávky nie je možné dohodnúť podmienky, ktoré by viedli k predčasnému zániku tejto pohľadávky, napríklad predčasnou splatnosťou a splatením tejto pohľadávky). Pokiaľ ide o terajšiu právnu úpravu konkurzného konania, tak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neopodstatnene ustanovuje – ako jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu – aj splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (§ 46 ods. 1). To znamená, že pokiaľ by bol vyhlásený konkurz na majetok subjektu oprávneného zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, tak vyhlásením konkurzu na majetok tohto subjektu by sa stali (predčasne) splatné aj jeho pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti. Uvedené by mohlo mať za následok náhly pokles vlastných zdrojov banky ako prijímateľa finančných prostriedkov na základe zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, čo by mohlo ohroziť aj jej samotnú existenciu (uvedené by mohlo viesť k zníženiu ratingu banky, čo okrem iného znamená zvýšenie nákladov na obstarávanie zdrojov banky – okrem iného aj na predčasné splatenie záväzku banky voči úpadcovi, a následne by mohla hroziť banke strata likvidity, teda schopnosť vyplatiť klientom ich vklady).

Ak by sa na pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv obsahujúcich záväzok podriadenosti vzťahoval režim hnuteľných vecí podľa navrhnutého doplnenia § 46 o nový odsek 2 a keby a taktiež upravil § 46 odsek 1 (pôvodný jediný odsek v § 46) smerovalo by to k podstatnému zmierneniu a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov ako účinok vyhlásenia konkurzu.

V ustanovení § 46 nového ods. 3 sa zámerne navrhuje uplatňovať režim hnuteľných vecí len na nekapitálové cenné papiere, ktoré sú súčasťou majetku, na ktorý je vyhlásený konkurz, keďže v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, je nutné aj naďalej uplatňovať právny režim (bežného) záväzku splatného v okamihu vyhlásenia konkurzu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preklenutie negatívnych účinkov ustanovenia § 46 ods. 1 (pôvodne jediného ods. v § 46) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, respektíve vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, a to negatívnych účinkov na emitenta (napríklad banku) nekapitálového cenného papiera. Uvedené by navyše prispelo aj k objasneniu postavenia dlhových cenných papierov (napríklad zmeniek, dlhopisov a pokladničných poukážok) v rámci súčasnej právnej úpravy konkurzného konanie (najmä pokiaľ ide o (ne)aplikáciu ustanovenia § 46 ods. 1 (pôvodne jediného ods. v § 46) zákona o konkurze a reštrukturalizácii), a tým aj podpore predpokladov na rozvoj trhu s cennými papiermi na Slovensku.

K bodom 3, 4 a 5 (§ 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6)

Úpravou § 88 ods. 1 sa precizujú ustanovenia o prevádzkovaní úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že konkurzný správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní úpadcovho podniku, ak možno odôvodnene predpokladať, že podstatne vyšší efekt z konkurzu (výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku) sa získa právnymi úkonmi počas prevádzkovania úpadcovho podniku, ako keby sa postupovalo inými spôsobmi. Úpravami § 92 ods. 3 a 6 sa precizujú ustanovenia o spôsobe speňažovania majetku patriaceho k úpadcovmu podniku (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku úpadcu, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu (vrátane finančnej inštitúcie), môže správca previesť alebo prenajať na účely ďalšieho prevádzkovania len na subjekt, ktorý má príslušné povolenie alebo licenciu. Navrhnutými úpravami ustanovení § 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6 sa vytvárajú predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií.

K bodom 6 a 7 (§ 195)

Zavádza sa označenie oddielu, ktorý je úpravou pre spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. Doplnením § 195 o nový odsek 1 sa vytvárajú predpoklady na to, aby do kľúčových krokov pri prípadných konkurzoch na slovenské finančné inštitúcie bol zainteresovaný aj orgán dohľadu nad príslušnou finančnou inštitúciou. Doplnením § 195 o nový odsek 2 sa spresňujú osobitné postupy pre konkurz na slovenské finančné inštitúcie postupoch pri konkurze na slovenské finančné inštitúcie a vytvárajú sa predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií. Legislatívno-technické doplnenie označenia a nadpisu tretieho oddielu nad § 195 prispieva k sprehľadneniu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 43 ods. 6 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 77 ods. 7 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 43 ods. 6 a § 66 ods. 1 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 2

Ide o legislatívne spresnenie § 45 ods. 2 písm. a), ktoré je potrebné vzhľadom na poznatky z aplikácie predmetného ustanovenia v praxi.

K bodu 3

Navrhované zmeny si vyžiadala aplikačná prax v záujme zabezpečenia plynulého výkonu funkcie aktuára a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad činnosťou a výkonom funkcie aktuárov.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 47 ods. 9 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa spresniť dikciu ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 zákona o poisťovníctve tak, aby novelizovaná dikcie § 48 ods. 1 a 2 explicitne a precíznejšie zohľadňovali vzájomné súvislosti medzi ustanoveniami § 48 ods. 1 a 2 a ďalšími ustanoveniami zákona o poisťovníctve (napríklad § 67 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 52 zákona o poisťovníctve) a tiež súvislosti medzi ustanoveniami zákona o poisťovníctve a ustanoveniami iných zákonov súvisiacich so zákonom o poisťovníctve (predovšetkým zákona o dohľade nad finančným trhom).

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia § 48 nový odsek 11 v záujme zabezpečenia harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, pri ktorých by mali byť rovnako uplatňované pravidlá a postup pri výkone dohľadu. V danom prípade sa zabezpečenia harmonizácie medzi ustanovením § 48 nového odseku 11 zákona o poisťovníctve a ustanoveniami § 6 ods. 7 zákona o bankách a § 135 ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 8

Ide o legislatívnotechnickú úpravu a spresnenie úvodnej vety v § 67 ods. 1.

K bodu 9

Navrhuje sa doplniť do § 69 nový odsek 6, ktorým sa Národnej banke Slovenska umožní znížiť koeficient zaistenia v prípade, ak sa povaha alebo kvalita zaistných zmlúv od posledného finančného roku podstatne zmenila, prípadne ak v zaistných zmluvách nie je zabezpečený prenos rizika, alebo je tento prenos iba obmedzený. Navrhnutá úprava korešponduje so smernicou EP a Rady č.2005/68/ES zo 16.11.2005 o zaistení (Ú.v. EÚ L323, 9.12.2005) v platnom znení.

K bodu10

Zmena sa navrhuje v záujme zvýšenia miery harmonizácie s inými zákonmi v oblasti finančného trhu, zvýšenia ochrany klientov a zvýšenia efektívnosti dohľadu.

K bodu 11

Ide o legislatívne spresnenie v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o poisťovníctve a ustanovení § 148 ods. 1 zákona o cenných papieroch a investičných službách, a § 54 ods. 1 zákona o bankách.

K bodu12

Podmienka neobmedzeného poistenia, ktorá je ustanovená doterajším predpisom sa javí ako nesplniteľná pre stanovenie právnickej osoby za núteného správcu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie je účelné, aby mala možnosť pribrať odborných poradcov napr. z oblasti auditu.

K bodu13

Navrhnutou úpravou sa precizujú kompetencie správcu vo vzťahu k poistnému a zaistnému kmeňu a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že ukončiť činnosť obchodníka s cennými papiermi môže len orgán dohľadu a to odobratím povolenia, preto je potrebné túto kompetenciu núteného správcu spresniť tak, aby sa vzťahovala len na prípadne pobočky a iné organizačné zložky poisťovne alebo zaisťovne.

K bodu 14

Zmenu názvu zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi Národnou bankou Slovenska a núteným správcom, sa navrhuje, z dôvodu jednotného pomenovania a zosúladenia názvu tejto zmluvy so zákonom o bankách, pričom vypustenie odkazu na Obchodný zákonník umožňuje upraviť ustanovenia zmluvy odlišne od Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia nemusia vyhovovať pre úpravu zmluvy o výkone činnosti núteného správcu.

K bodu 15

Zánik povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti je skutočnosť, ktorá má za následok ukončenie nútenej správy, preto je potrebné ho doplniť ako jeden z dôvodov v dôsledku ktorého sa skončí nútená správa. Doplnenie tohto dôvodu skončenia nútenej správy je potrebný aj z titulu zosúladenia právnej úpravy skončenia nútenej správy podľa zákona o poisťovníctve s právnou úpravou podľa zákona o bankách a zákona o cenných papieroch.

K bodu 16

Vzhľadom na náročný proces prevodu poistného kmeňa sa lehota na predloženie návrhu postupu prevodu poistného kmeňa poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovni na schválenie Národnej banke Slovenska navrhuje predĺžiť.

K bodu 17

Vzhľadom na náročný proces prevodu poistného kmeňa je lehota na ukončenie celého prevodu krátka, preto sa navrhuje predĺženie času na nájdenie dobrovoľného záujemcu a dosiahnutie dohody s týmto záujemcom.

K bodom 18 a 19

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 82 ods. 2 o nové písmeno g) a upraviť preznačené písmeno h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 63 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 20

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach poisťovne alebo zaisťovne, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára poisťovne resp. zaisťovne.

V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára poisťovne resp. zaisťovne, nad ktorými vykonáva Národná banka Slovenska dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára poisťovne ani zaisťovne, ktorých činnosť dohliada Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z § 45 odseku 1 písm. f) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z § 45 odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára poisťovne alebo zaisťovne. Rovnako sa zlepšuje postavenie vlastníka pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 10. júna 2009.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu