Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 10.06.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'n ávrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu EP a Rady 2011/89/E Ú, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len 'smernica 2011/89/EÚ'). Smernica 2011/89/EÚ sa okrem zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o bankách') preberá aj do zákona č 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov ( ďalej len 'zákon o cenných papieroch') a zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o poisťovníctve'). Prebratím uvedenej smernice 2011/89/EÚ sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rô znych sektoroch finančného trhu, čiže nad bankami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami, ktoré tvoria súčasť finančných konglomerátov, tzn. Národnej banke Slovenska sa poskytnú doplňujú ce právomoci a nástroje na vykonávanie doplnkového dohľadu nad týmito finančnými konglomerátmi. Prebratie smernice 2011/89/EÚ si nevyžaduje novelizá ciu vykonávacích predpisov (opatrení) vydaných na vykonanie zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a zákona o poisťovníctve v súvislosti s doplnkovým dohľadom nad finančnými inštitúciami vo finan čnom konglomeráte.

Navrhovanou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa bankám, stavebným sporiteľ niam a veriteľom spotrebiteľských úverov zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, resp. vedenie je podmienkou ú verového vzťahu. Taktiež sa v zákone o bankách navrhuje, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplné ho alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru vzťahovalo aj na hypotekárne úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roka nedošlo k jej zmene.

Novelou zákona o bankách sa tiež navrhuje vypustiť z tohto zákona vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov pobočkami zahraničných bánk, vzhľadom na špecifický charakter týchto obchodov. V prípade, že banka, ktorá poskytuje osobitné hypotekárne obchody, ukončí svoju činnosť a pretransformuje sa na pobočku zahraničnej banky, čím jej pohľadávky a záväzky prevezme nástupnícka zahraničná banka, nároky klientov z hypotekárnych obchodov (vrátane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru) zostávajú až do vysporiadania týchto obchodov zachované.

Návrhom sa tiež novelizuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej ná rodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov za účelom odstr ánenia aplikačného problému z praxe, pričom sa navrhuje, aby bol oprávnený požadovať peňažné plnenia od dodávateľa len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

Navrhované zmeny zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o Štátnej pokladnici'), ktorý sa tiež novelizuje týmto návrhom, vychádzajú zo zadania vyplývajúceho z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 21. novembra 2012, v rámci ktorého bola prijatá úloha č. B 6. Cieľom právnej úpravy je zapojiť do systému štátnej pokladnice zostá vajúcich 5 samosprávnych krajov (bratislavský, trnavský, trenčiansky, žilinský a prešovský) celým svojim rozpočtom, ktoré v súčasnosti majú vedené svoje účty v komerčných bankách. Ná vrh novely zákona o Štátnej pokladnici bol prerokovaný so združením samosprávnych krajov SK8. Samosprávne kraje sa stanú povinným klientom Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organiz ácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Novela zabezpečí rovnaké podmienky pre pristupujúce vyššie územné celky ako majú v súčasnosti 3 samosprávne kraje, ktoré sa stali klientom Štá tnej pokladnice na základe dohody.

Predkladaný návrh novelizuje aj zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 129/2010 Z. z. Navrhovanou úpravou sa umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam využívať činnosť finančných agentov a priznáva sporiteľom požívať rovnakú ochranu, aká je priznan á ostatným spotrebiteľom na trhu finančných služieb, a to aj s prihliadnutím na možnosť platenia dobrovoľných príspevkov pre sporiteľov účinnú od 1. januára 2013.

Návrh zákona nebude predložený na vnútrokomunitá rne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlá dy Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie, konkrétne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v oblasti úspory výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona má tiež možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Navrhovanou novelou zákona o Štátnej pokladnici dôjde k zmene trhovej situácie v oblasti finančn ého trhu a pre komerčné banky bude znamenať stratu istej časti segmentu trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 10. júna 2013 v súlade s termínom prebratia vyššie uvedenej smernice 2011/89/EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

27

Osobitná časť

K čl. I

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len 'zákon o bankách') predovšetkým za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len 'smernica 2011/89/EÚ').

K bodom 1 a 2

Navrhované doplnenie § 2 ods. 2 písm. c) tretieho bodu zákona o bankách zohľadňuje skutočnosť, že medzi mince patrí aj kategória zberateľských mincí. Zároveň navrhovaná úprava § 2 ods. 2 pí sm. o) zákona o bankách zohľadňuje terminológiu o spracovávaní bankoviek a mincí v platných a účinných ustanoveniach § 17f zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskor ších predpisov).

K bodu 3

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničných bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypoteká rnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vzťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypoteká rne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zákona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odli šná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypotekárnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tie ž recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také právomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušn ých ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničných bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankový mi obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebrá ni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú ž iadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

K bodom 4 a 5

Navrhovanými úpravami ustanovení § 7 ods. 15 písm. f) a § 7 ods. 16 zákona o bankách sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpeč uje harmonizácia ustanovení zákona o bankách s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodom 6, 7 a 8

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničný ch bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vz ťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zá kona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypoteká rnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také pr ávomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničn ých bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným prá vom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uzná vanie.

K bodu 9

Pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 zákona o bankách (ďalej len 'pobočka zahraničnej banky' alebo 'pobočka') je povinnou osobou podľa § 5 ods. 2 a ďalších ustanovení zákona č . 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len 'zákon o ochrane pred legalizáciou' ). Preto sa na pôsobenie pobočky zahraničnej banky na území Slovenskej republiky vzťahujú všetky povinnosti povinných osôb podľa jednotlivých ustanovení zákona o ochrane pred legalizáciou. Platí to aj o ustanovení § 20 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane pred legalizáciou, podľa ktorého povinná osoba mať program svojej vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, pričom súčasť ou tohto program povinnej osoby musí byť aj určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a ktorá zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou. Predpokladom účinného systému prevencie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (teda prevencie tzv. prania špinavých peňazí) a prevencie financovania terorizmu je to, aby ur čená osoba podliehala najvyššej riadiacej úrovni pobočky zahraničnej banky a aby bola interným zamestnancom príslušnej pobočky zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uveden é skutočnosti sa navrhuje doplnenie § 16 vo vzťahu k osobe zodpovednej v pobočke zahraničnej banky za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K bodu 10

V zmysle navrhovaného ustanovenia budú osoby uvedené v § 28 ods. 6 zákona o bankách povinné bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o zámere vykona ť úkon, na ktorý sa podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúci súhlas.

K bodu 11

V súvislosti s činnosťou spočívajú cou vo vykonávaní osobitných hypotekárnych obchodov je potrebné sa vysporiadať aj s prípadom ukončenia činnosti banky, ktorá má v bankovom povolení činnosť osobitných hypotekárnych obchodov a prevzatí m jej pohľadávok a záväzkov z týchto obchodov nástupníckou zahraničnou bankou. Ustanovením sa navrhuje, aby nástupnícka spoločnosť, ktorou je zahraničná banka dokončila vykonanie a splnenie osobitný ch hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou vrátane úplného vysporiadania všetkých záväzkov a pohľadávok súvisiacich s osobitnými hypotekárnymi obchodmi uzavretými zanikajúcou bankou, prič om postupuje podľa ustanovení zákona o bankách o hypotekárnom bankovníctve spočívajúcom v osobitných hypotekárnych obchodoch. Nástupní cka zahraničná banka sa do dokončenia vykonania a splnenia hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou považuje za hypotekárnu banku a jej klientom zostávajú zachované nároky z hypotekárnych obchodov (vrá tane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru). Do dokončenia vykonania a splnenia týchto osobitných hypotekárnych obchodov sa pre túto zahraničnú banku ustanoví hypotekárny správca a jeho zá stupca.

K bodu 12

Úpravou v § 33 ods. 20 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 12 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banky môžu uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko aj na expozície voč i spoločnostiam, ktoré sú zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

K bodu 13

Úpravou v § 33 ods. 24 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spolo čnosti, pokiaľ ide o úmysel používať prístup interných ratingov.

K bodu 14

Úpravou v § 33d ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 13 bodu 3 a ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti, pokiaľ ide o používanie pokročilého prístupu merania operačného rizika.

K bodu 15

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti (úvery na býv anie).

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplného alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou, pri ktorom nedošlo počas predchádzajú ceho roka k zmene úrokovej sadzby, vzťahovalo aj na úvery zabezpečené záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktoré banky a pobočky zahraničných bánk poskytujú fyzickým osobám – nepodnikate ľom. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre klientov bánk.

K bodu 16

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 37 ods. 1 sa zabezpečí včasná informovanosť klientov o zámere banky ukončiť bankovú činnosť alebo časť jej činnosti spôsobom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zákona o bankách. Túto informáciu bude banka povinná zverejniť aj na svojej internetovej stránke a v prevádzkových priestoroch, a to nepretržite až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Táto informačná požiadavka voči klientom banky vyplýva aj zo záverov ECOFIN-u.

K bodu 17

Úpravou v § 37 ods. 16 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 7 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu kontrolovať banku, o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, a to v súvislosti s povinnosťou banky poskytovať súčinnosť pri uverejňovaní informácií za konsolidovaný celok.

K bodu 18

Cieľom ustanovení je zakázať bankám, zahraničným bankám a pobočkám zahraničných bánk žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo ú čtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu d ôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 19

Úpravou v § 44 ods. 2 písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. c) bodu 48 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že konsolidovaný celok je tvorený aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoloč nosťou a aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 20

Úpravou v § 44 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 23 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vedie aj zoznam zmiešaných finančných holdingových spoločností.

K bodu 21

Úpravou v § 44 ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 17 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, od ktorých môže Národná banka Slovenska požadovať zákonom stanovené informá cie, a to o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 22

Úpravou v § 44 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska preveruje, či banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľ adu na konsolidovanému dohľadu aj v prípade, ak je materskou spoločnosťou banky, ktorá nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe, zmiešaná finančnú holdingovú spoločnosť so sídlom mimo EÚ alebo EHP.

K bodu 23

Úpravou v § 44 ods. 12 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí, že nad bankou, ktorej materská spoločnosť má sí dlo mimo EÚ alebo EHP, sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný konsolidovanému dohľadu podľa tohto zákona o bankách, môže vyžadovať zriadenie zmiešanej finančnej holdingovej spoloč nosti so sídlom v EÚ alebo EHP.

K bodu 24

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. e) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že regulovanými osobami sa na účely tohto zákona o bankách rozumejú aj zaisťovňa a spr ávca alternatívneho investičného fondu.

K bodu 25

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. f) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 14 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka je taká banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v SR.

K bodu 26

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. g) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 27

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. h) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 16 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka v EÚ je taká banka, ktor á nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v EÚ, resp. v EHP.

K bodu 28

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. i) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 17 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 29

Doplnením písmen j) a k) do § 44 ods. 13 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15a a 17a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa zavádza definícia materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoloč nosti, ako aj materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 30

Úpravou v § 45 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 9 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banka je povinná plniť si zákonom určené povinnosti aj v prípade, ak kontrola alebo majetková účasť patrí materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 31

Úpravou v § 47 ods. 3 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 1 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak má materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sí dlom v iných členských štátoch EÚ, resp. EHP, ktoré rovnako kontrolujú príslušnú banku alebo v nej majú majetkovú účasť.

K bodu 32

Úpravou v § 47 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 2 smernice 2011/89/EÚ. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak banka s najvyššou hodnotou aktiví t spomedzi ostatných bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v EÚ, resp. EHP, má sídlo v SR.

K bodu 33

Úpravou v § 47 ods. 5 druhej vete sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 3 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že v zákonom stanovených prípadoch Národná banka Slovenska umožní aj materskej zmieš anej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, aby sa vyjadrila k rozhodnutiu, ktoré Národná banka Slovenska pripravuje v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov EÚ, resp. EH P.

Úpravou v § 47 ods. 15 písm. a) a l) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. c) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom pokiaľ ide o výkon dohľadu na konsolidovanom základe, rozširuje sa okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.

Úpravou v § 48 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 19 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do činnosti kolégia môže Národná banka Slovenska zapojiť aj príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 34

Úpravou v § 47 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom úprava súvisí so zodpovednosťou Národnej banky za výkon konsolidovaného dohľadu nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ, alebo majú tieto spoločnosti v týchto bankách účasť.

K bodu 35

Úpravou v § 47 ods. 11 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom žiadosť o predchádzajúci súhlas sa týka aj banky, ktorá je kontrolovaná materskou zmiešanou finanč nou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 36

Úprava v § 47 ods. 15 písm. a) a b) súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 37

Úpravou v § 48 ods. 7 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 20 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa bližšie špecifikujú nevyhnutné informácie na výkon konsolidovaného dohľadu, najmä pokiaľ ide o právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru konsolidovaného celku.

K bodu 38

Doplnením písmen g) a h) do § 48 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh úloh, ktoré zabezpečuje Národná banka Slovenska prostredníctvom kolégia , a to o spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu a o plnenie iných úloh pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava § 49a vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie.

K bodu 40

Novým písmenom b) v § 49b sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa vypúšťa inštitúcia elektronických peňazí, keďže táto inštitúcia už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

Taktiež sa zavádzajú nové poznámky pod čiarou za účelom jasnejšieho vymedzenia sektora poisťovníctva v rámci definície finančného sektora.

Vypustením štvrtého bodu v doterajšom § 49b písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 smernice 2011/89/EÚ, tzn. zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa vypúšťa z definície finan čného sektora.

K bodu 41

Úpravou v § 49b písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 12 smernice 2011/89/EÚ a vypúšťa sa neaktuálny odkaz na §44 ods. 5 písm. l).

K bodu 42

Úpravou v § 49c ods. 1 písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 10 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa upresňuje počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujú ci dohľad.

K bodu 43

Navrhuje sa úprava § 49c ods. 1 písm. d) vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES u ž nepatria medzi úverové inštitúcie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje 'celozákonová' úprava podľa čl. I pôvodn ého bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 44

Úpravou v § 49d ods. 2 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska oznámi každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomer átu do doplňujúceho dohľadu aj Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 45

Úprava v § 49d ods. 3 prvej vete súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 46

Doplnením nového odseku 5 do § 49d sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zverejňovať na svojej internetovej strá nke odkaz na zoznam finančných konglomerátov, ktorý je uverejnený na internetovej stránke Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 47

Novým znením odseku 4 v § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodov 3 a 3a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že skupina sa po splnení zákonom stanovených podmienok nebude považovať za finan čný konglomerát, ak tak určí Národná banka Slovenska s ohľadom na ciele doplňujúceho dohľadu.

K bodu 48

Úpravou v § 49e ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodu 3 tretieho pododseku smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v prípade, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia, zverejní svoje rozhodnutie, či sa skupina bude, resp. nebude považovať za finančný konglomerát.

K bodu 49

Novou prvou vetou v § 49e ods. 6 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b) bodu ii) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členský ch štátov a po splnení zákonom stanovených podmienok oprávnená vylúčiť jednu alebo viacero účastí v najmenšom finančnom sektore.

K bodu 50

Úpravou v § 49e ods. 6 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 pí sm. b) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylú čiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu.

K bodu 51

Úpravou v § 49e ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je oprávnená pri výpočte hodnoty podielov nahradiť alebo doplniť krit érium založené na celkových aktívach kritériom založeným na celkových aktívach v správe.

K bodu 52

Doplnením nového odseku 15 do § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu a posudzovať ukazovatele a hodnotenia zamerané na riziká finančný ch skupín.

K bodu 53

Úpravou v § 49f ods. 5 prvej vete sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 15 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu a príslušné orgány dohľadu členských štátov o rozsahu, v akom sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad príslušnými regulovanými osobami.

K bodu 54

Úpravou v § 49g ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 5 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zah àňajú požiadavky na vlastné zdroje aj za zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 55

Navrhuje sa úprava § 49j ods. 2 písm. b) a § 49l ods. 4 písm. a) vzhľadom na skuto čnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitú cie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje 'celozákonová' úprava podľa čl. I bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 56

Doplnením nových odsekov 4 a 5 do § 49j sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. a) a ods. 13 smernice 2011/89/EÚ, pričom banka, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná každoroč ne poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých ňou regulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobo čiek a zverejňovať popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry. Ak je Národná banka Slovenska koordinátorom doplňujúceho dohľadu, oznámi vyššie uvedené informácie Spoločnému vý boru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 57

Úpravou v § 49k ods. 1 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu sleduje aj funkčnosť syst ému riadenia rizík finančného konglomerátu.

K bodu 58

Novým odsekom 4 v § 49k sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ustanovenia týkajúce sa zriadenia kolégia orgánov dohľadu pri výkone dohľ adu na konsolidovanom základe sa primerane použijú aj pri výkone dohľadu na finančnými konglomerátmi.

K bodu 59

Úpravou v § 49l ods. 3 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 12 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných č lenských štátov EÚ, resp. EHP sa týka aj právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry finančného konglomerátu vrátane všetkých regulovaných a neregulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spolo čností a významných pobočiek patriacich do tohto finančného konglomerátu a osôb s kvalifikovanou účasťou na osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát.

K bodu 60

Navrhuje sa úprava § 50 ods. 10 zákona o bankách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľ a európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna ú prava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokú t ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.]

K bodu 61

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničný ch bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vz ťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zá kona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypoteká rnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také pr ávomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničn ých bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným prá vom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uzná vanie.

K bodu 62

Precizovanie textu ustanovenia vyžiadané aplikačnou praxou.

K bodu 63

Reagujúc na prípady z praxe (v niektorých prípadoch sa variabilná úroková sadzba hypotekárneho úveru niekoľko rokov nemenila, tzn. klient nemohol využiť právo na bezplatné splatenie hypotekárneho úveru, ktor é mu umožňuje § 75 ods. 6, v čase zmeny úrokovej sadzby zo strany hypotekárnej banky) sa navrhuje, aby hypotekárny úver s variabilnou úrokovou sadzbou mohol jedenkrát ročne klient čiastočne alebo úplne predč asne splatiť bez poplatkov, ak pri takomto hypotekárnom úvere nedošlo počas predchádzajúceho kalendárneho roka k zmene úrokovej sadzby.

K bodu 64

Novým písmenom p) v § 91 ods. 4 sa zavádza povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky podať na vyžiadanie Vojenskému spravodajstvu správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankov ého tajomstva, a tým umožniť efektívne plnenie úloh tejto spravodajskej služby podľa zákona č. 198/1994 Z. z.

Vojenské spravodajstvo plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky vymedzené v § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon č. 198/1994 Z. z.'). Vojenské spravodajstvo podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 198/1994 Z. z. v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreď uje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme a o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takto získané informácie Vojenské spravodajstvo poskytuje ministrovi obrany Slovenskej republiky, ktorý ich v súlade so zákonom č. 198/1994 Z. z. poskytuje ďalší m oprávneným subjektom.

Jednou z hlavných úloh Vojenského spravodajstva je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 198/1994 Z. z. ochrana rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb. Záujmom cudzích spravodajských slu žieb v rezorte obrany je získavať informácie rôzneho charakteru a zamerania, predovšetkým však vojenské citlivé informácie a utajované skutočnosti. Na získavanie týchto informácií cudzie spravodajské služby využívajú rôzne formy a metódy ako nábor osôb pre spoluprácu, zakladanie krycích podnikateľských subjektov, ako aj finančné podporovanie rôznych občianskych združení, prostredníctvom ktor ých potom prenikajú do štruktúr ich záujmu a presadzujú svoje záujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno predpokladať významné finančné toky a transakcie medzi cudzími spravodajskými službami a t ýmito financovanými subjektmi, ktoré však Vojenské spravodajstvo v súčasnosti nie je schopné efektívne odhaľovať. Možnosť Vojenského spravodajstva v odôvodnených prípadoch kontrolovať finančné t oky medzi podozrivými osobami, podnikateľskými subjektmi a inými subjektmi by značne uľahčilo plnenie zákonnej úlohy ochrany rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb a umožnilo by prijí manie opatrení na zamedzenie takýchto činností.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 194/1998 Z. z. je dôležitou úlohou Vojenského spravodajstva boj proti terorizmu. V súvislosti s touto činnosťou Vojenské spravodajstvo získava, sústreď uje a vyhodnocuje informácie predovšetkým o aktivitách, ktoré nasvedčujú príprave teroristických útokov smerujúcich do prostredia rezortu obrany, o teroristických skupinách a ich aktivitách, tak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí a o vytváraných sieťach a prepojeniach týchto skupín na profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany. V oblasti boja proti terorizmu Vojenské spravodajstvo odhaľ uje a eliminuje ilegálne obchodovanie teroristických skupín s vojenským materiálom a kontrolovaným tovarom a technológiami dvojakého použitia, osobitne so zbraňami hromadného ničenia a látkami použiteľný mi na ich výrobu. Keďže na podporu uvedených teroristických aktivít sa využívajú rôzne finančné toky, pohyby finančných prostriedkov by mali byť v podozrivých prípadoch kontrolované Vojenský m spravodajstvom ako jedným z kľúčových prvkov boja proti terorizmu. Veľkým nedostatkom pri odhaľovaní financovania terorizmu je však absencia zákonnej úpravy umožňujúcej získavanie dôležitý ch informácií týkajúcich sa bankového tajomstva.

Èinnosť Vojenského spravodajstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 194/1998 Z. z. je zameraná aj na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií dôležitých na zabezpeč enie obrany Slovenskej republiky, ak ide o skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Medzi takéto skutočnosti patrí najmä korupčné a klientelistick é správanie zainteresovaných osôb. Takto získané finančné prostriedky sú ukladané na bankové účty, či už samotných aktérov korupcie alebo ich blízkych osôb. S cieľom zabezpečenia aktuá lnych, relevantných, hodnoverných a objektívnych podkladov na boj proti tomuto javu potrebuje Vojenské spravodajstvo v mnohých prípadoch získavať informácie, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva.

K bodu 65

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §122s zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Prechodným ustanovením k § 37 ods. 21 sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Banky nesmú od dňa účinnosti tohto zákona požadovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách (uzatvorených pred aj po účinnosti zákona).

Takisto sa upravuje, aby sa podmienky bezplatného čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou (§ 75 ods. 12) vzťahovali na všetky hypotekárne úvery, t.j. aj na tie, ktor é boli poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona, avšak k takémuto predčasnému splateniu dôjde až po účinnosti tohto zákona.

K bodu 66

Úprava súvisí so skutočnosťou, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové in štitúcie.

K bodu 67

Príloha zákona o bankách sa dopĺňa o smernicu 2011/89/EÚ, ktorá sa preberá týmto zákonom.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Cieľom ustanovenia je zakázať stavebnej sporiteľni požadovať od stavebných sporiteľov, ktorí sú fyzickými osobami nepodnikateľmi, poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu ú veru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverové ho účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

Prechodným ustanovením § 13j sa upravuje účinnosť tohto zákazu vyberania aký chkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Stavebné sporiteľne nesmú od účinnosti tohto zákona požadovať takéto poplatky od vyššie uvedených stavebný ch sporiteľov a pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovaným doplnením § 8 písm. b) zákona o cenných papieroch a investičných službách sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finan čného trhu.

K bodu 2

Zákon č. 209/2007 Z. z., ktorým bol od 1. 11. 2007 novelizovaný zákon o cenných papieroch, zmenil znenie § 6 zákona o cenných papieroch tak, že taxatívne vymedzil investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby. Pritom ustanovenie § 104 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktoré s odkazom na § 6 tohto zákona definuje investičné služby, na ktoré musí mať povolenie obchodník s cennými papiermi ako člen centrálneho depozitára cenný ch papieroch, však nedopatrením zostalo v pôvodnom znení. Z logiky veci a z obsahu znenia § 6 zákona o cenných papieroch pred 1. 11. 2007 a po 1. 11. 2007 vyplýva, že členom centrálneho depozitára môže byť taký obchodník s cennými papiermi, ktorý má v povolení činnosti podľa novelizovaných ustanovení § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d).

K bodu 3

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č . 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 a 5

Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľ adu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systému finančn ého dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývaj ú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 6

Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k centrálnym protistranám a k pravidlám predaja na krátko a swapov na úverové zlyhanie sa určuje Národná banka Slovenska.

K bodu 7

Finančné a nefinančné protistrany pri mimoburzových derivátoch, centrálne protistrany, osoby žiadajúce o povolenie na činnosť centrálnej protistrany, osoby, ktoré majú čisté krátke pozície alebo uzatv árajú swapové transakcie na úverové zlyhanie sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností.

K bodu 8

Ustanovenie upravuje zriadenie kolégia orgánov dohľadu Národnou bankou Slovenska na účely zjednodušenia výkonu úloh dohľadu na konsolidovanom základe a zabezpečenia koordinácie a spolupráce s príslušný mi orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 9

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 143b písm. b) so znením smernice s čl. 2 ods. 1 bod 8.

K bodu 10

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12 sa do definície vymedzenia pojmu 'skupina' dopĺňa pojem 'podskupina' osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodom 11 a 12

Upresňuje sa v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 13

Rozširuje sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 14

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu, majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru eur ópskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 15

Ide o doplnenie správcovských spoločností do finančného sektora, do ktorého patria v rámci skupiny a ak nepatria výlučne do jedného finančného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finan čnému sektoru. Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 2.

K bodu 16

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3 a 3a upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely vý konu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnený ch prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 17

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 17 návrhu zákona je povinn á táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodom 18 a 19

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z č lenského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 20

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice spresňujú kritériá uvedené v bode 15 návrhu zákona.

K bodu 21

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 22

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 23

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorý sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej pr ávnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 24 a 25

Upravuje koordináciu a spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušný mi orgánmi dohľadu pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spoluprá ce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 27

Navrhuje sa úprava § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa euró pskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inš pirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 28

Ustanovuje sa oprávnenie Národnej banke Slovenska uložiť právnickej alebo fyzickej osobe sankcie pri zistení porušenia.

K bodu 29

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §173r zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 30

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe návrhu zákona.'.

K čl. IV

K bodu 1

V §2a odsek 1 písmeno i) je definovaný klient, ktorým je vyšší územný celok vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 2

V §2a odsek 1 písmeno l) sú vzhľadom k novozadefinovanému klientovi v §2a odsek 1 písmeno i) vylúčené z možnosti uzatvoriť dohodu so Štátnou pokladnicou (ďalej len ŠP) rozpočtové a príspevkové organizácie

v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku (ďalej len VÚC).

K bodu 3

Vzhľadom k novej definícii rozpočtu klienta podľa § 7 ods. 4 nie je pre klienta možná dohoda so ŠP v súvislosti predkladaním rozpočtu.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k úprave v bode 13.

K bodu 5

Navrhovaná úprava mení definíciu rozpočtu klienta vo vzťahu ku klientovi, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu uvedenú v bode 8.

K bodu 7 až 10

V § 9a je popísaný postup klienta, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, pri realizácii svojho rozpočtu.

K bodu 11

Pre klienta, ktorý je uvedený v § 2a ods. 1 písm. m) sa týmto zo zákona vypúšťa časť upravujúca minimálne lehoty vo vzťahu k povinnosti klienta predkladať žiadosť na realizáciu tuzemských a cezhrani čných platobných operácií voči ŠP vychádzajúc z toho, že tieto lehoty sú predmetom vzájomnej dohody klienta a ŠP.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že Štátna pokladnica neposkytuje klientom úvery, toto ustanovenie pripúšťa výnimku, na základe ktorej sa umožní klientom mať vedené úverové účty mimo Štátnej pokladnici.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z..

K bodu 14

Ruší sa výnimka, na základe ktorej VÚC nebol povinný zriaďovať účty výlučne v ŠP, ale len zriaďoval účet na účel prijatia transferu zo štátneho rozpočtu.

◊

K bodu 15

V tomto bode sú zadefinované prechodné ustanovenia, na základe ktorých sa pre klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. i) platí v období do 30. júna 2014 výnimka z povinnosti zriaďovať účty výlučne v Š tátnej pokladnici a realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Dôvodom výnimky je vytvorenie dostatočného časového priestoru pre Štátnu pokladnicu a samosprávne kraje pre zabezpe čenie technických podmienok pre prechod účtov a prostriedkov samosprávnych krajov do Štátnej pokladnice ako aj vysporiadanie existujúcich zmluvných vzťahov samosprávnych krajov s bankami.

K čl. V

K bodom 1 a 3

Navrhuje sa vypustenie uzatvárania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení spomedzi činností začlenených pod administráciu v rámci správy dôchodkových fondov, z dôvodu nadbytočnosti, keďže odpadá dô vod tohto členenia vzhľadom na stratu opodstatnenosti zákonného obmedzenia na výkon zverených činností podľa § 67; zároveň sa v § 67 vykonávajú nevyhnutné legislatívne zmeny súvisiace so zmenou v č íslovaní v § 47 ods. 2 písm. b).

K bodu 2

Navrhovaná úprava umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam využiť sprostredkovateľskú činnosť samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorých postavenie a č innosť upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej aj len 'zákon č. 186/2009 Z. z.'). Zároveň navrhnutá úprava v § 47a ods. 2 až 5 ukladá dô chodkovej správcovskej spoločnosti rovnaké povinnosti, aké majú iné finančné inštitúcie na účely zákona č. 186/2009 Z. z. vo vzťahu k jej zamestnancom, ktorí prichádzajú do styku s neprofesioná lnym klientom.

V súčasnosti dôchodkové správcovské spoločnosti získavajú nových klientov prostredníctvom svojich zamestnancov. Zároveň je zákonom stanovený limit na náklady spojené s uzavretím jednej zmluvy o sta robnom dôchodkovom sporení.

Zákon č. 186/2009 Z. z. výraznou mierou prispel k zmene pomerov na trhu sprostredkovania finančných služieb smerom k väčšej transparentnosti a poctivosti v rámci obchodného styku v prospech spotrebiteľa. Zavedený m nových pravidiel uvedený zákon tento trh zjednotil a zároveň zakotvil dotknutým subjektom povinnosti, ktorými prispel k zvýšeniu informovanosti klientov za účelom prijatia kvalifikovaného rozhodnutia (pod dohľ adom NBS). Napriek tomu, že v minulosti existoval inštitút sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, sektor starobného dôchodkového sporenia, ktorý je súčasťou finančného trhu, však, čo do z ískavania nových klientov, zostal predmetnou úpravou nedotknutý.

K bodu 4

Navrhované ustanovenie dáva dôchodkovej správcovskej spoločnosti časový priestor pre splnenie vybraných povinností vyplývajúcich z novely.

K čl. VI

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 2 [a tiež novým § 1 ods. 3 písm. b) a úpravou § 4 ods. 3[ zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľ adu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makro úrovni, ktorý by mal aktívne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektí ve finančného systému. Navrhnutá úprava zároveň zohľadňuje odporúčania pre na výkon obozretného dohľadu vnútroštátnymi orgánmi na makroúrovni podľa odporúčania Európskeho vý boru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012), ktoré vydal Európsky výbor pre systémové riziká na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1092/2010 z 24. 11. 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

K bodom 2 a 3

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) a poznámky pod čiarou k odkazu 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančné ho trhu podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistraná ch a archívoch obchodných údajov] a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho org ánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgá nu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systé mu finančného dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľ adu vyplývajú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 4

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno b) sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finan čných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, pričom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre syst émové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012). Zároveň sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhuje do § 1 ods. 3 explicitne doplniť nové písmeno c) o vybavovaní podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií). Podania klientov vybavuje NBS už aj doteraz, keďže klienti dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) sa v čoraz väčšej miere obracaj ú na NBS so svojimi podaniami vzhľadom na skutočnosť, že medzi zákonom ustanovené ciele dohľadu nad finančným trhom, medzi ktoré patrí aj bezpečné a zdravé fungovanie finančného trhu v zá ujme ochrany klientov. Pritom vybavovanie podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) môže vyústiť predovšetkým do informatívnej odpovede pre klienta, ale potenciálne môže vyústiť aj do využitia zákonných kompetencií NBS voči dohliadaným subjektom (napríklad do začatia konania proti dohliadanému subjektu o uložení sankcie dohliadanému subjektu za porušenie jeho povinnosti podľa zá kona v oblasti finančného trhu, ak sa na takýto postup zistí zákonný dôvod práve na základe podania klienta). Prirodzene pri vybavovaní podaní klientov nemožno prekročiť medze zákonných kompetencií NBS ani iných orgánov verejnej moci, napríklad predmetom vybavovanie podaní klientov už doteraz nie je a ani nebude rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, keďže predmetom dohľ adu nad finančným trhom (už podľa existujúceho § 2 ods. 3 zákona o dohľade) nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov (či už občianskoprávnych, obchodnoprávnych alebo iných právnych vzť ahov) medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, na ktorých rozhodovanie sú príslušné predovšetkým súdy (na základe čl. 142 ods. 1 Ústavy SR) alebo iné orgány verejnej moci na základe osobitných zá konov. Ak sa teda zistí, že v podaní klienta ide o spor medzi klientom a dohliadaným subjektom (finančnou inštitúciou), tak v odpovedi pre klienta na jeho podanie bude klient informovaný o možnosti predložiť dotyčný spor náležitým podaním na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu, respektíve inému vecne a miestne príslušnému orgánu verejnej moci. Celkovo sa navrhuje doplniť § 1 ods. 3 o nové písmená b) a c) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepancií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančné ho trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 2 ods. 8 úvodnej vety zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného vý konu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivý ch oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 6

Navrhované doplnenie § 2 ods. 9 reflektuje požiadavky (v zmysle článkov 16 nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu), aby Národná banka Slovenska ako národný (vnútroštátny) orgán dohľadu nad finan čným trhom vynaložila všetko úsilie na dodržanie usmernení a odporúčaní vydaných európskymi orgánmi dohľadu, ibaže by v lehote dvoch mesiacov od zverejnenia takéhoto usmernenia alebo odporúč ania informovala, že ho nedodrží, alebo nemá v úmysle dodržať (tzv. comply or explain procedure). Pre úplnosť možno uviesť, že v zmysle platných legislatívnych pravidiel je v poznámke pod č iarou k odkazu 6a použitá skrátená citácia nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu, keďže úplnú citáciu týchto nariadení už zákon o dohľade nad finančným trhom obsahuje v pozná mke pod čiarou k odkazu 1b.

K bodu 7

Navrhnutými úpravami § 4 ods. 3 (a tiež § 1 ods. 2) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, ktorý by mal aktí vne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektíve finančného systé mu. Pritom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012).

K bodom 8 a 9

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 2 písm. b) druhom bode, § 9 ods. 1 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatí vnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 10

Navrhuje sa legislatívnotechnické vyprecizovanie poznámky pod čiarou k odkazu 21 zákona o dohľade vzhľadom na súvisiacu aktuálnu legislatívu.

K bodu 11

Vzhľadom na objektívnu globalizáciu a europeizáciu finančného sektora sa navrhuje doplnenie § 16 ods. 5 tak, aby v konaniach vo veciach dohľadu v opodstatnených prípadoch umožnilo v českom jazyku alebo v jazyku bež ne používanom v oblasti medzinárodných financií predkladať technickú dokumentáciu, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu potrebné ho pre systém riadenia rizík dohliadaného subjektu. Obdobnú úpravu už obsahujú ustanovenia § 61 ods. 9, § 142 ods. 2 a § 148 ods. 5 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších p redpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 19 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, č o patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finanč ného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesn é pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňové ho poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.].

K bodu 13

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre zverejňovanie rozhodnutí vydaných pri výkone dohľadu nad finančn ým trhom podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistraná ch a archívoch obchodných údajov].

K bodu 14

Navrhnutým doplnením nového písmena f) do § 37 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestní ku okrem iného aj hodnotiacu správu o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania.

K bodu 15

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 2 tretej vety (a zároveň nadväznou úpravou § 40 ods. 3) sa odstraňujú interpretačné a aplikačné nejasnosti ohľadom základu pre výpočet výšky ročného prí spevku takých prispievateľov spomedzi dohliadaných subjektov, ktorí podľa osobitných zákonov môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľ adu. Konkrétne ide o inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a o platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služ by len v obmedzenom rozsahu. Navrhnutá úprava § 40 ods. 2 (ani nadväzná úprava § 40 ods. 3) nebude mať reálny vplyv na výšku základu príspevku ostatných dohliadaných subjektov finančného inštitúci í a nespôsobí ani navyšovanie celkového objemu ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu (finančných inštitúcií).

K bodu 16

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 3 druhej vety (a zároveň súbežnou úpravou § 40 ods. 2) sa v záujme odstránenia interpretačných a aplikačných nejasností navrhuje sa doplniť medzi subjekty, ktoré platia tzv. paušálnu výšku príspevku aj inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a taktiež platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služby len v obmedzenom rozsahu, ktoré sú od 29. 11. 2012 novým druhom dohliadaných subjektov. Zároveň sa doplnením novej vety do § 40 ods. 3 navrhuje možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotliv ých sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách. Navrhuje sa možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotlivý ch sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívnotechnické nahradenie odkazu a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 49c.

K bodu 18

Navrhnutým čiastkovým legislatívnym vyprecizovaním § 40 ods. 9 sa na základe poznatkov z praxe eliminujú interpretačné a aplikačné nejasnosti.

K bodu 19

Navrhujú sa prechodné ustanovenia v rámci nového § 45c zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K čl. VII

Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/22/ES z 23. apr íla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov nepožaduje od členských štátov, aby zabezpečili, že spotrebiteľské združenia budú oprávnené požadovať relutárne (peňaž né) plnenia od dodávateľov. V tomto ohľade ustanovenie § 3 ods. 5 ide nad rámec tejto smernice, čo v praxi môže spôsobovať vznik neodôvodnených nákladov pre dodávateľov, ktorí môžu byť vystaven í neodôvodneným požiadavkám osôb, ktoré sa zaregistrujú ako spotrebiteľské združenie a požadujú za tvrdené porušenie práv spotrebiteľov peňažné kompenzácie. Z tohto dô vodu sa navrhuje, aby právo požadovať peňažné plnenia od dodávateľa bol oprávnený len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však v súlade s § 25 ods. 2 bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

K čl. VIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa do definícií subjektov poistn ého trhu s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje a ktoré sú potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu dopĺňa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES definícia kaptívnej poisťovne.

K bodu 2 a 3

Navrhovanými úpravami šiesteho a siedmeho bodu zákona o poisťovníctve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov finančného trhu.

K bodu 4

V tomto ustanovení, v ktorom sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona sa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES nahrá dza pojem 'špeciálny účelový nástroj' pojmom 'účelovo vytvoreným subjektom' z dôvodu jeho nového vymedzenia v zmysle čl. 13 smernice 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

K bodu 5 a 6

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Poisťovne poskytujú poistenie kritických chorôb v rámci poistného odvetvia neživotného poistenia uvedeného v prí lohe č. 1 časti B bode 2, ktorého kalkulácia technických rezerv používa techniku životného poistenia. To znamená, že pri kalkulácii sa tvorí tzv. matematická rezerva pri ktorej sa zohľadňuje riziko zvyšuj úcej sa pravdepodobnosti vzniku kritickej choroby v závislosti od veku poisteného. Tento typ rezerv sa tvorí aj v životnom poistení a je začlenený v technickej rezerve na životné poistenie. Z dôvodu dostatočnej tvorby rezerv pri poistení kritických chorôb je potrebné rozšírenie možnosti tvorby technickej rezervy na životné poistenie aj pre neživotné poistenia, kde sa využívajú techniky kalkulácie rezerv životného poistenia.

K bodu 7

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 a 9

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska aj nad zmiešanou holdingovou spoločnosťou.

K bodu 10

Ustanovenie v zmysle smernice upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom.

K bodu 11

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, nakoľko inštitúcie elektronických peňazí už viac nie sú považované za úverové inštitúcie.

K bodu 12

Navrhovaná úprava má za cieľ správnu transpozíciu čl. 2 bod 14 písm. a) bod iii) smernice 2002/87/ES, v ktorom sa nachádza odkaz na ustanovenia čl. 3 ods. 2 a 3 tejto smernice (vymedzenie činnosti, ktoré sa považuj ú za významné). Tieto činnosti sú vymedzené v ustanovení § 53 písm. a) bod 1d. a v § 53 písm. a) bod 2d.

K bodu 13

Ide o zosúladenie znenia v návrhu zákona s čl. 3 ods. 1 smernice 2011/89/EÚ.

K bodu 14

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 53 písm. b) so znením smernice s č l. 2 ods. 1 bod 8.

V ustanovení § 53 písm. b) druhom bode sa v sú lade s čl. 2 smernice 2002/87/ES (ďalej len 'smernica') sa do definícií pojmov potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu, čo sa rozumie finančným sektorom dopĺňa pojem kaptívna poisťovňa a kaptí vna zaisťovňa v zmysle smernice 2009/138/ES.

K bodu 15

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12. sa do definície vymedzenia pojmu skupina dopĺ ňa podskupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodu 16

V návrhu zákona sa dopĺňa regulovaný subjekt o správcu alternatívneho investičného fondu v zmysle čl. 2 ods. 1 bod 4. smernice.

K bodu 17 a 18

Upresňuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) smernice, poč et regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 19

Rozširuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice, oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 20

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru eur ópskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 21

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3. a 3a. upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely v ýkonu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnen ých prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 22

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 13 návrhu zákona je povinná táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodu 23 a 24

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemož no vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) spresňujú kritériá uvedené v bode 20 návrhu zákona.

K bodu 26

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 27

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 28

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej prá vnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 29 a 30

Zriaďuje sa kolégium orgánov dohľadu, prostredníctvom ktorého Národn á banka Slovenska zabezpečuje koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných č lenských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 32

Navrhuje sa úprava § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 33

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §99b zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 34

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K čl. IX

K bodu 1

Zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení umožňuje, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli využívať služby externých sprostredkovateľských sietí, t.j. finančný ch agentov a finančných poradcov. Navrhovanou úpravou sa rozširuje v zákone č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. (ďalej len 'zákon') definícia čo sa rozumie finančnou slu žbou o sektor starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa do definície finančnej inštitúcie dôchodková správcovská spoločnosť a do definície čo sa rozumie zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa dopĺňa zmluva o starobnom d ôchodkovom sporení.

K bodu 4

Upravuje sa register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska doplnením sektora starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 5

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 6

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko sa finančnou inštitúciu rozumie aj dôchodková správcovská spoločnosť.

K bodu 7

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) a § 23 ods. 1 písm. f) sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy, podľa ktorej osoby postihnuté odobratím povolenia udelené ho do 31. decembra 2009 alebo uložením pokuty vyššej ako 50 % z maximálnej možnej sadzby pokuty by sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými osobami navždy, kým v porovnateľných prípadoch (napríklad pri odobrat í povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými osobami iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa v ustanovení, ktoré upravuje dôveryhodnosť osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo dopĺňa osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie č innosti v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 9

Navrhovaným doplnením § 23 odseku 1 o nové písmeno g) zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zá konov v oblasti finančného trhu.

K bodu 10

Navrhovaným doplnením § 23 o nový odsek 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 11

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore starobného dôchodkového sporenia. Finančný agent v sektore starobného dô chodkového sporenia nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky od klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky.

K bodu 12

Navrhuje sa úprava § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančné ho trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

K bodu 13

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sa ustanovuje lehota v rámci ktorej je možné zapísať do registra vedeného Národnou bankou Slovenska zamestnancov, ktorí uzavierali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení . Ïalej sa ustanovuje povinnosť pre zapísané osoby do registra zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona, najmä v oblasti odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Dôchodkové správcovské spoloč nosti sú povinné zosúladiť svoju činnosť s ustanovenia tohto zákona v ustanovenej lehote.

Pritom sa tiež navrhuje explicitne ustanoviť, aby sa navrhnutá novelizácia zákonných pravidiel o dôveryhodnosti (ktorou sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy) vzťahovala aj na také postihnuté osoby, ktoré sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými navždy podľa doterajšej enormne tvrdej zákonnej úpravy (napríklad pri odobratí povolenia udeleného do 31. 12. 2009), kým v iných porovnateľných prí padoch (pri odobratí povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K čl. X

K bodu 1

Precizovanie ustanovení zákona vyžiadané aplikačnou praxou. Novým ustanovením bude spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé informácie potrebné na posú denie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

K bodu 2

Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktoré ho zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 3

Precizovanie ustanovenia s cieľom odstránenia problémov aplikačnej praxe. Podľa nového znenia sa úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ neoverí bonitu spotrebiteľa, resp. pri overovaní bonity spotrebiteľa nebude mať žiadne informácie o spotrebiteľových príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľ alebo nebude bonitu klienta skúmať prostredníctvom nahliadnutia do príslušných databá z, ktoré obsahujú informácie slúžiace na hodnotenie bonity spotrebiteľa – napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych informácií ap.

K bodu 4

Precizovanie textu s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa. Podľa nového znenia bude veriteľ povinný zverejňovať informácie o referenčnej sadzbe aj na svojom webovom sídle – napr. prostredníctvom odk azu na iné webové sídlo, ktoré je verejne prístupné.

K bodom 5 až 7

Z dôvodu precizovania textu zákona sa ustanovenie § 16 ods. 6 premiestnilo do nového písmena d) v § 16 ods. 4. Cieľom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mohol v počas 12 mesiacov uskutočniť čiastočné alebo úpln é predčasné splatenie spotrebiteľského úveru (jedna alebo viacero predčasných splátok) až do výšky 10 000 eur bez poplatku.

V prípade, ak spotrebiteľ uskutoční predčasnú splátku v danom mesiaci, veriteľ vykoná sčítanie všetkých predčasných splátok pri danom spotrebiteľskom úvere za posledných 12 po sebe idú cich mesiacov vrátane tejto poslednej predčasne splatenej splátky a v prípade ak ich výška je menej ako 10 000 eur, veriteľ nemá právo na kompenzáciu nákladov veriteľa súvisiacich s predčasným splatení m spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie predstavuje národnú voľbu, ktorú umožňuje smernica 2008/48/ES.

Z dôvodu precizovania textu zákona sa prvá časť vety z § 16 ods. 7 presúva do § 16 ods. 4 písm. d). Druhá časť vety za bodkočiarkou sa z návrhu vypúšťa z dôvodu duplicity s § 12, podľa ktoré ho je veriteľ povinný spotrebiteľa informovať o akejkoľvek zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Doplnením nových ustanovení v § 16 ods. 4 písm. d) a e) sa odseky 6 a 7 v § 16 stali duplicitným a je potrebné ich vypustiť.

K bodu 8

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa zákazu požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, n áhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu a zákazu požadovať úhradu odplaty, ktorá nie je ustanovená zákonom alebo uvedená v zmluve o spotrebiteľskom ú vere alebo jej prílohách vzťahovali aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre všetkých spotrebiteľov.

K bodu 9

Prechodným ustanovením sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Veritelia nesmú od účinnosti tohto zákona pož adovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

Prechodné ustanovenie uvedené v ods. 2 upravuje, aby sa ustanovenia týkajúce sa predčasného splatenia spotrebiteľského úveru uvedené v § 16 ods. 4 písm. d) a e) vzťahovali na všetky spotrebiteľské úvery, t.j. aj na tie, ktoré boli poskytnuté pred účinnosťou zákona, avšak k predčasnému splateniu takéhoto spotrebiteľského úveru dôjde po účinnosti zákona.

K čl. XI

Vzhľadom na termín prebratia smernice 2011/89/EÚ sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 10. júna 2013.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. februára 2013.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu