Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 01.01.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

38

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Odsek sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Fyzická osoba môže by ť na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier) zúčastnená iba vtedy, ak je dôchodkovo poistená v sociálnom poistení (I. pilier). Keďže policajt a vojak nemôže byť povinne dôchodkovo poistený v soci álnom poistení, nemôže byť z tohto titulu ani zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 2 (§ 2)

Účelom starobného dôchodkového sporenia je spolu s dôchodkovým poistením podľa zákona o sociálnom poistení, zabezpečiť príjem v starobe, resp. príjem pre pozostalých. Pôvodné slová 'spolu so starobným poistením' nevystihovali situáciu, keď napr. sporiteľ je poberateľom invalidného dôchodku z I. piliera aj po dovàšení dôchodkového veku a starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia sa bude vyplácať spolu s invalidným dôchodkom. Ide o významové spresnenie účelu zákona, keďže invalidné poistenie nie je súčasťou starobného poistenia, ale je súčasťou dôchodkového poistenia.

K bodu 3 (§ 3)

V návrhu zákona sa vypúšťa definícia pojmu zárobková činnosť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 4 (§ 6)

Fyzická osoba je sporiteľom od okamihu zápisu zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv v Sociálnej poisťovni do okamihu zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, t.j. v zásade do okamihu, kedy je povinný poistiteľ plniť na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (uvedené platí, ak celá nasporená suma uvedená v certifikáte sa použije na doživotný dôchodok alebo dočasný dôchodok). Od tohto okamihu je fyzická osoba poberateľom doživotného starobného dôchodku, doživotného predčasného starobného d ôchodku, dočasného starobného dôchodku alebo dočasného predčasného starobného dôchodku, ktorý vypláca poisťovňa (pozri § 64 ods. 10).

Ak sa sporiteľ nestal poberateľom dôchodku vyplácaného poisťovňou, ale začal pobera ť starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplácaný programovým výberom dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, má stále zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnos ťou, jeho zmluva o starobnom dôchodkovom sporení stále trvá a zaniká až d ňom vyplatenia poslednej splátky dôchodku vyplácaného programovým výberom (pozri § 64 ods. 10). Do vyplatenia poslednej splátky dôchodku dôchodkovou správcovskou spoločnosťou má poberateľ tohto dô chodku postavenie sporiteľa.

Do definície sporiteľa sa z dôvodu právnej istoty zahàňa aj taká fyzická osoba, ktorá sa v minulosti stala sporiteľom z titulu urč enia dôchodkovej správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou; išlo o t. zv. 'automatické vstupy bez uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení , kedy Sociálna poisťovňa sama určila sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. '.

Napriek zachovaniu si statusu sporiteľa, potom ako sporiteľ začal poberať akýkoľvek starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, nie je už možné platenie príspevkov na starobné dô chodkové sporenie (pozri zdôvodnenie k bodom 8 až 10).

Pojem 'sporiteľ' nie je totožný s pojmom 'osoba z účastnená na starobnom dôchodkovom sporení'. Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je iba taká osoba, za ktorú sa platia povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie okrem obdobia, v ktorom je vylúčená povinnosť platiť poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (dočasná práceneschopnosť a pod.). Pojem 'sporiteľ' vyjadruje širší okruh osôb, ako sú osoby zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení, t.j. ide o osoby, ktoré majú zmluvný vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou bez ohľadu na to, či sú v danom okamihu zú častnené na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 5 (§ 7)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 6 (§ 8)

Vypúšťa sa definícia poberateľa dôchodku z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 7(§ 9)

Vypúšťa sa úprava zákazu diskriminácie z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko zákaz diskriminácie v oblasti starobného dôchodkového sporenia je upravený samotným zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (antidiskriminačný zákon) v § 5 ods. 2 písm. a) tohto z ákona. Ponecháva sa len legislatívny odkaz na antidiskriminačný zákon.

K bodu 8 (§ 11)

Na účely tohto zákona sa osobitne definuje poistiteľ, ktorým môže byť len subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definovaný subjekt musí mať udelené povolenie na vykonávanie poistného odvetvia 'poistenie týkajúce sa dĺžky ľ udského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu', ktoré bolo udelené v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

K bodu 9 (§ 12 a 13)

Definícia pojmu 'príslušná poisťovňa' sa z textu vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Rovnako sa vyp úšťa i definícia pojmu 'obdobie dôchodkového sporenia', pretože sa vypúšťa podmienka vyplácania starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, ktorou je získanie obdobia starobného d ôchodkového sporenia najmenej v rozsahu 10 rokov. Táto podmienka je nadbytočná, nakoľko nezaručuje, že sporiteľ si minimálnou dĺžkou obdobia sporenia zabezpečí dostatočný príjem v starobe. V prí spevkovo definovaných dôchodkových systémoch je pre sumu dôchodku síce podstatná dĺžka obdobia sporenia, tá je však v súčasnosti zabezpečená podmienkou, ktorá stanovuje, že sporiteľovi môž e vzniknúť prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred dovàšením veku 35 rokov. Jedinou podmienkou výplaty starobného dôchodku, ktorú bude musieť sporiteľ splniť, bude teda len dovàšenie d ôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.

Zrušením minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia je zároveň riešená situácia sporiteľov, ktorí už dovàšili dôchodkový vek, majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera, avšak podmienku zí skania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nesplnili. Ak takýto sporiteľ už nepracoval a teda nebol ani dôchodkovo poistený, existovala vysoká pravdepodobnosť, že podmienku získania 10 rokov obdobia starobn ého dôchodkového sporenia by už nikdy nesplnil a teda k svojim úsporám z II. piliera by sa nikdy nedostal. Zámerom predkladateľa je, aby sa z nasporenej sumy vyplácal dôchodok a teda aby mal sporiteľ zabezpečený čo najväčší dôchodkový príjem v starobe a tým sa minimalizovala pravdepodobnosť toho, že sa ocitne v hmotnej núdzi.

K bodom 10 až 12 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 3 a § 16)

Zákon definuje okamih, do ktorého sa fyzická osoba považuje za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení napriek tomu, že môže byť naďalej sporiteľom. Ak sa fyzická osoba stane poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku z II. piliera (okamih, kedy je poistiteľ povinný plniť zo zmluvy o poistení dôchodku alebo dôchodková správcovská spoločnosť vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok na základe dohody o vyplácaní programového výberu), prestane byť zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení a povinné príspevky sa za takú osobu neplatia, aj keď jej vypláca dôchodková správcovská spoloč nosť starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom. Ak poberateľ starobného dôchodku alebo predčasného starobného z II. piliera, vyplácaného poisťovňou alebo dô chodkovou správcovskou spoločnosťou, vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, navrhuje sa v Èl. II, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení , platenie poistného na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne v plnom rozsahu, akoby sporiteľ, ktorému sa vypláca dôchodok programovým výberom, nebol sporiteľom. Platí zásada, že osoba, ktorá už raz začala poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vo forme, ktorú umožňuje zákon (doživotný dôchodok, dočasný dôchodok a programový výber), nemôže už byť nikdy zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení, aj keď je sporiteľom, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poisten ý v I. pilieri..

V § 16 sa ustanovuje vznik a zánik účasti na starobnom d ôchodkovom sporení potom, ako už raz vznikla, resp. zanikla prvá účasť.

K bodu 13 (§ 15 ods. 4)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 14 (§ 15 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nadbytočnosti v nadväznosti na úpravy vykonané v bodoch 11 až 13.

K bodu 16 (§ 17a)

Navrhuje sa spresnenie okamihu zániku právneho postavenia sporiteľa, ktorý požiada o prevod svojich dôchodkových práv z dôchodkového systému SR do dôchodkového systému E Ú vo väzbe na § 82a zákona a § 159 písm. c) o sociálnom poistení. Podmienkou takéhoto prevodu je podľa zákona o sociálnom poistení skuto čnosť, že sporiteľ nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Zároveň sa navrhuje, že ak sa fyzickej osobe začne vyplácať starobný dôchodok z II. piliera skôr ako zo Sociálnej poisťovne, nemôže takáto fyzická osoba požiadať o prevod svojich dôchodkových práv už ani v tomto prípade.

K bodu 17 (§ 21 vrátane nadpisu)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Nakoľko sú v § 20 zavedené legislatívne skratky 'príspevky' a 'povinné príspevky', nie je potrebné ď alej uvádzať aj slová 'na starobné dôchodkové sporenie'.

Navrhuje sa vypustenie okruhu osôb, za ktoré platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie štát alebo Sociálna poisťovňa z dôvodu nadbytočnosti, pretož e okruh osôb je uvedený v zákone o sociálnom poistení.

Navrhovaným ustanovením sa umožň uje do systému starobného dôchodkového sporenia vstúpiť aj sporiteľom dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie. Do systému tak bude môcť so svojou nasporenou sumou z takéhoto dô chodkového systému vstúpiť aj fyzická osoba, ktorá by inak nesplnila podmienky uvedené v § 64 ods. 1, t. j. napr. podmienku hranice 35 rokov veku.

Dobrovoľné príspevky môže sporiteľ platiť len do dňa vydania certifikátu alebo podania žiadosti podľa § 46d ( žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok bez vydania certifikátu). Platenie dobrovoľných príspevkov je potrebné v období, kedy má dôchodková správcovská spoločnosť vydať certifikát o aktuálnej hodnote osobného d ôchodkového účtu, pozastaviť. V prípade, ak by boli dobrovoľné príspevky pripisované aj po vydaní certifikátu ponuky dôchodkov by nezodpovedali aktuálnemu stavu na osobnom dôchodkovom účte. Po uplynutí záväznosti ponuky doživotného dôchodku, dočasného dôchodku a ponuky dôchodku vyplácané ho programovým výberom alebo po uplynutí 30 dní odo dňa požiadania o dôchodok vo vlastnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 46d (bez vydania certifikátu), môže sporiteľ pokračovať v platení dobrovoľných príspevkov. Ak počas uvedený ch období nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poistení dôchodku, resp. dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom, je možné dobrovoľné príspevky za tieto obdobia doplatiť.

Ak boli dobrovoľné príspevky zaplatené aj po termíne uvedenom v odseku 5 (ak napr. sporiteľ neupovedomil zamestnávateľa, aby pozastavil platenie dobrovoľných príspevkov) a došlo k uzatvoreniu zmluvy, resp. dohody, odsek 6 rieši postup, ako priradiť dobrovoľné príspevky sporiteľovi, poberateľovi dô chodku, resp. už bývalému sporiteľovi.

K bodu 18 (§ 22)

Navrhuje sa vypustenie okruhu osôb, za ktoré platí povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie štát alebo Sociálna poisťovňa z dôvodu nadbytočnosti, pretož e okruh osôb je uvedený v zákone o sociálnom poistení.

K bodu 19 (§ 23 ods. 6)

Ak sporiteľ vykoná va viacero zárobkových činností, resp. popri zárobkovej činnosti je ako dobrovoľne dôchodkovo poistený osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení, poradie platenia povinných príspevkov sa spravuje poradím povinnosti platenia poistného podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení.

K bodu 20 (§ 23 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 21 a 22 (§ 27 ods. 2 až 4)

Navrhuje sa nová úprava postupovania povinných príspevkov a penále Sociálnou poisťovň ou. Postupovanie povinných príspevkov a penále na účet nepriradených platieb Sociálna poisťovňa zastavuje dňom vydania certifikátu až do dňa skončenia záväznosti ponúk. Tieto nepostúpené príspevky a penále neskôr Sociá lna poisťovňa postúpi na účet nepriradených platieb tej spoločnosti, ktorá bude sporiteľovi vyplácať programový výber. Ak sa s takouto spoločnosťou na výplate programového výberu nedohodol a dohodol sa na vyplácaní dočasného dôchodku alebo doživotného dôchodku, postúpi tieto príspevky a penále poisťovni, s ktorou sa na ich vyplácaní dohodol (uprednostnená je v tomto prípade tá poisťov ňa, s ktorou si sporiteľ dohodol výplatu doživotného dôchodku). Ak sa sporiteľ nedohodol ani na vyplácaní takéhoto dôchodku (t. zn., že platnosť jeho certifikátu uplynula bez toho, aby sporiteľ uzavrel zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní programového výberu) obnoví Sociálna poisťovňa postupovanie príspevkov a penále dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou má sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení (t.j. najčastejšie pôjde o prípady, kedy si sporiteľ z ponúk predložených cez ponukový systém žiadnu nevybral, neprešiel do v ýplatnej fázy a pristupuje sa k nemu ako k ostatným sporiteľom v sporiacej, akumulačnej fáze). Ak už nie je sporiteľom tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vyplatí sumu nepostúpených príspevkov a penále tomuto bývalému sporiteľovi (ide napr. o situáciu, kedy má sporiteľ pred vstupom do výplatnej fázy na svojom osobnom dôchodkovom účte nasporenú nízku sumu, ktorá mu je, napr. prostredníctvom programového výberu, vyplatená v priebehu niekoľkých mesiacov a ktorý má zároveň pred vstupom do výplatnej fázy nepravidelný príjem a teda povinné prí spevky na starobné dôchodkové sporenie mohli byť jeho zamestnávateľom zaplatené aj niekoľko mesiacov potom, čo takýto bývalý sporiteľ začal poberať dôchodok).

K bodom 23 až 27(§ 28a ods. 2 až 4 a 6)

(K ods. 2)

Podľa platnej právnej úpravy Sociálna poisťovňa žiada vrátenie povinných príspevkov a penále, ktoré boli zaplatené bez právneho d ôvodu, z majetku v dôchodkovom fonde vtedy, ak sporiteľ zomrel, alebo ak nebol viac ako jeden rok dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni. Inak musí Sociálna poisťovňa zúčtovať povinné príspevky a pen ále zaplatené bez právneho dôvodu s príspevkami, ktoré sú do Sociálnej poisťovne zaplatené neskôr, a o to nižšiu sumu povinných príspevkov a penále postúpi dôchodkovej správcovskej spoloč nosti.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa ž iadala vrátenie povinných príspevkov a penále aj vtedy, ak sporiteľ dovàšil 53 rokov veku, a to z dôvodu, že môže ísť o osoby, ktoré by mohli požiadať o dôchodok zo starobného dôchodkové ho sporenia. V súčasnosti majú niektorí poistenci Sociálnej poisťovne nižší dôchodkový vek (napr. podľa § 274 zákona o sociálnom poistení). Najnižší možný dôchodkový vek je podľa § 274 zákona o sociálnom poistení je 55 rokov. Ak by sporiteľ mal záujem požiadať o vyplácanie starobného dôchodku aj zo starobného dôchodkového sporenia, a to po dovàšení jeho dôchodkové ho veku (55 rokov), Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie všetkých povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu. Po spísaní žiadosti o dôchodok zo starobného dôchodkov ého sporenia začnú plynúť lehoty na vydanie certifikátu a uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o vyplácaní programového výberu a akékoľvek vysporiadanie povinných príspevkov zaplatený ch bez právneho dôvodu nebude možné. Podľa navrhovanej právnej úpravy budú povinné príspevky zaplatené za sporiteľa bez právneho dôvodu vysporiadané v maximálnej možnej miere v okamihu vydania certifik átu. Ak by vysporiadanie povinných príspevkov bolo možné aj po vydaní certifikátu, celý proces žiadosti o výplatu dôchodku z II. piliera až po uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku alebo dohody o programovom výbere by sa mohol významne predĺžiť (aj o niekoľko mesiacov).

Pre mladších sporiteľov je takýto spôsob vysporiadania povinných príspevkov neefektí vny a nákladný, pretože dochádza k platobnému úkonu navyše. Preto pre mladších sporiteľov je vhodné priebežné zúčtovávanie povinných príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu s aktuálne platenými povinnými príspevkami.

Ïalej sa navrhuje, aby bola po smrti sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť povinná vrátiť Sociálnej poisťovni sumu povinných príspevkov a penále zaplatených bez právneho dôvodu zo sumy, ktorá je 'zakonzervovaná', t.j. nedochádza k jej ďalšiemu zvyšovaniu ani zniž ovaniu a určená na vyplatenie oprávnenej osobe určenej v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení alebo dedičom. Ak bola suma povinných príspevkov a penále zaplatená bez právneho dôvodu znížená o odplatu za vedenie účtu, vráti dôchodková správcovská spoločnosť aj sumu odplaty, a to z vlastného majetku.

Odsek 6 sa vypúšťa z dôvodu úpravy spôsobu nakladania s povinnými príspevkami a penále postúpenými do dôchodkovej správcovskej spoločnosti po smrti sporiteľa. Povinné príspevky a penále neoprávnene postúpené po smrti sporiteľa vracia dôchodková správcovská spoločnosť Sociálnej poisťovni na základe odseku 3 a oprávnene postúpen é (t. zv. 'dobiehajúce' príspevky) sa zahrnú do vysporiadania sumy podľa § 40 ods. 1.

K bodom 28 a 29 (§ 29 až 33)

Navrhuje sa, aby sa zo starobného dôchodkového sporenia vyplácali starobné dôchodky, pred časné starobné dôchodky, pozostalostné dôchodky (druhy dôchodkov) a výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len 'výnos z investovania'). Pozostalostnými dôchodkami sú vdovský dôchodok, vdovecký dô chodok a sirotský dôchodok.

Zároveň sa navrhuje, aby sa starobné dôchodky a predčasné starobné dôchodky vyplá cali tromi formami, a to osobitne formou doživotného dôchodku, osobitne formou dočasného dôchodku a osobitne formou programového výberu. Ide o zmenu v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej je mo žné vyplácať iba doživotný dôchodok alebo doživotný dôchodok v kombinácii s programovým výberom. Dočasný dôchodok ako formu vyplácania dôchodku súčasná právna úprava neobsahuje.

Navrhuje sa vyplácanie nového typu dávky zo systému starobného dôchodkového sporenia – výnosu z investovania, ktorej popis je bližšie uvedený k § 46i.

(K § 30)

Podmienkou na vyplácanie starobného dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia bude len dovàšenie d ôchodkového veku. Požiadavka minimálneho obdobia sporenia v dĺžke 10 rokov sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko nezaručuje, že sporiteľ si minimálnou dĺžkou obdobia sporenia zabezpečí primeraný príjem v starobe. V príspevkovo definovaných dôchodkových systémoch je na určenie sumy dôchodku síce podstatná dĺžka sporenia, tá je však v súčasnosti zabezpečená podmienkou, ktorá stanovuje, že sporiteľovi môže vzniknúť prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení pred dovàšením 35 rokov veku. Jedinou podmienkou výplaty starobného dôchodku, bude teda len dovàšenie dô chodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení.

Vypustením podmienky minimálneho obdobia starobného dôchodkového sporenia je zároveň rie šená situácia sporiteľov, ktorí už dovàšili dôchodkový vek, majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera, avšak podmienku zí skania 10 rokov starobného dôchodkového sporenia by nesplnili. Ak takýto sporiteľ už nepracoval a teda nebol ani dôchodkovo poistený, existovala vysoká pravdepodobnosť, že podmienku získania 10 rokov starobného d ôchodkového sporenia by už nikdy nesplnil a teda k svojim úsporám z II. piliera by sa nikdy nedostal. Zámerom predkladateľa je, aby sa z nasporenej sumy vyplácal dôchodok a teda aby mal sporiteľ zabezpečený č o najvyšší dôchodkový príjem v starobe a tým sa minimalizovala pravdepodobnosť toho, že sa ocitne v hmotnej núdzi.

(K § 31)

Vyplácanie predčasného starobného dôchodku z II. piliera zostáva podmienené priznaním predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Predčasný starobný dôchodok sa vypláca sporiteľovi, ktorému vznikol nárok na výplatu predčasného starobn ého dôchodku podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. t. j. okrem iného sporiteľ splnil aj podmienku, že suma predčasného starobného dôchodku z I. piliera je vyššia ako 1,2-násobok sumy životn ého minima.Predčasný starobný dôchodok sa vypláca aj vtedy, ak úhrn súm predčasn ého starobného dôchodku z I. piliera, na ktorého výplatu sporiteľovi vznikol nárok (priznan ý predčasný starobný dôchodok) a doživotného predčasného starobného dôchodku z II. piliera je ku dňu začatia ich vyplácania v úhrne vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima. Podmienka úhrnu sa skúma vtedy, ak sporiteľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok z I. piliera pod ľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu nesplnenia podmienky minimálnej sumy tohto dôchodku vo výške 1,2 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (t. zn. sporiteľ žiada o predčasný starobný dôchodok súčasne z oboch pilierov podľa § 67 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a § 31 zákona o starobnom dô chodkovom sporení). V prípade skúmania úhrnu dôchodkov minimálne vo výške 1,2-násobku sumy životného minima, deň vzniku nároku na výplatu predčasného starobného d ôchodku z I. piliera a deň začatia vyplácania predčasného starobného dôchodku z II. piliera musí byť totožný a zo zá kona sa stanovuje na prvý deň nasledujúci po dni uplynutia záväznosti ponúk. Inak (podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku z I. piliera sporiteľa splnil samostatne bez ohľadu na splnenie podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku z II. piliera či už v minulosti alebo v tom istom čase ako žiada o predčasný starobný dôchodok z II. piliera) sa predčasný starobný dôchodok z II. piliera začne vyplácať od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho od uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku, resp. dohody o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

Podmienkou výplaty predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkové ho sporenia je priznanie predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Podľa zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z I. piliera však nevzniká, ak je poistenec ku d ňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo SZÈO (vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo je povinne dôchodkovo poistený ako SZÈO), a preto logicky nesplní ani podmienku výplaty predčasného starobného dôchodku z II. piliera. Na rozdiel od podmienok v I. pilieri platí, že ak sa raz začal predčasný starobný dôchodok z II. piliera vyplácať, tak sa jeho vý plata nepozastavuje ani ak sa stane poberateľ tohto dôchodku znovu dôchodkovo poisteným. Ú pravou uvedenou v predchádzajúcom odseku sa zároveň odstraňuje deformácia v súčasne platnej právne úprave, podľa ktorej stačilo, aby výška úspor na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa postač ovala na výplatu doživotného predčasného starobného dôchodku najmenej v sume 0,6-násobku životného minima. Ak sporiteľ túto podmienku nesplnil, bez ohľ adu na výšku priznaného predčasného starobného dôchodku z I. piliera, pred časný starobný dôchodok z II. piliera nemohol poberať. Na druhej strane poistenec, ktorý je sporiteľ, môže dnes poberať predčasný starobný dôchodok z I. piliera aj vtedy, ak okrem iného splnil podmienku 0,6-násobku sumy životného minima z I. piliera, pričom výška jeho úspor z II. piliera alebo skutočnosť, že nečerpá predčasný starobný dôchodok z II. piliera, je bezvýznamná. Vzhľadom na uvedené, najmä sporiteľ s nižšou nasporenou sumou na osobnom dôchodkovom účte, nemusí byť v starobe dostatočne zabezpečený dôchodkom z I. piliera v sume, ktor á nie je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zámerom predkladateľa je, aby úhrn súm predčasný ch starobných dôchodkov z oboch pilierov bol vo výške, ktorá zabezpečí ich poberateľovi primeraný doživotný príjem v starobe a tak minimalizuje možnosť vzniku nároku na dávku v hmotnej núdzi.

(K § 32)

Navrhuje sa, aby sa zo systému starobného dôchodkového sporenia vyplácal doživotný dôchodok. Doživotný starobný dôchodok alebo doživotný predčasný starobný dô chodok vypláca poistiteľ až do smrti poberateľa tohto dôchodku.

(K § 33)

Do systému starobného dôchodkového sporenia sa zavádza nová forma vyplácania dôchodku – dočasný dôchodok. Dočasný starobný dôchodok alebo dočasný predč asný starobný dôchodok vypláca poistiteľ.

Poistiteľ vypláca dočasný dôchodok do smrti poberateľa dôchodku, najneskôr však do skončenia obdobia dohodnutého v zmluve o poistení dôchodku, resp. skončenia vyplácania sumy podľa § 46e ods. 9. Smrťou poberateľa dôchodku vý plata dočasného dôchodku zaniká. Ak poberateľ zomrie ešte pred vyplatením poslednej splátky dočasného dôchodku alebo pred uplynutím vopred stanoveného obdobia vyplácania dočasného dôchodku, nevyplatené finančné prostriedky nie sú predmetom dedenia a sú príjmom poistiteľa.

Možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou dočasného dôchodku bude mať sporiteľ, ktorého úhrn starobného dôchodku z II. piliera, predčasné ho starobného dôchodku z II. piliera, starobného dôchodku z I. piliera, predčasného starobného dôchodku z I. piliera, invalidného dôchodku z I. piliera a niektorých dôchodkov vyplácaných podľa zákona č . 328/2002 Z. z. zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku) alebo obdobného dôchodku vyplácaného z cudziny je vyšší ako štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu Ak sa má sporiteľovi vyplácať dočasný dôchodok po splnení podmienky úhrnu s iným doživotným dôchodkom (napr. výsluhovým), dohodnuté obdobie vý platy môže trvať päť, sedem alebo desať rokov. Prioritou predkladateľa v oblasti starobného dôchodkového sporenia je, aby bol sporiteľ zabezpe čený dôchodkovým príjmom doživotne. Dôchodok vyplácaný formou dočasného dôchodku však nebude spravidla vyplácaný doživotne, preto je táto forma dôchodku určená sporiteľom, ktorých suma doživotne poberaný ch dôchodkov z oboch pilierov je minimálne v zákonom stanovenej výške. Zákon zá roveň nezaväzuje sporiteľa, ktorý splní podmienku pre vyplácanie dočasného dôchodku, k zakúpeniu doživotného dôchodku.

Starobný dôchodok sa môže vyplácať formou dočasného dôchodku aj vtedy, ak sporiteľovi na jeho žiadosť o doživotný starobný dôchodok žiaden poistiteľ nepredloží ponuku doživotného starobného dôchodku. Prakticky sa to týka sporiteľa, ktorý nemá nasporenú takú sumu, ktorá by postačovala na vyplácanie doživotného dôchodku. U takéhoto sporiteľa sa podmienka sumy doživotne vyplácaných dô chodkov (z oboch pilierov) vo výške 4-násobku životného minima neskúma. Dočasný dôchodok tohto poberateľa je najviac v sume mediá novej hodnoty minimálnej výšky doživotných dôchodkov, ktoré poistitelia ponúkajú (§ 46e ods. 9). Zámerom predkladateľa je zabezpečiť, aby aj sporitelia s nízkou sumou dôchodkových úspor, ktorým ž iadny poistiteľ nepredloží ponuku na doživotný dôchodok, poberali dôchodok z II. piliera čo najdlhšie. Na druhej strane, každý poistiteľ je schopný vyplácať dočasný dôchodok v ním vypočítanej minimálnej výške mesačnej splátky. Sumu mesačnej splátky vyplácaného dô chodku nebude určovať štát, ale stanoví ju trh, pričom sa bude určovať raz ročne ponukovým systémom tak, ako to zákon stanovuje v § 46e v ods. 8 a ods. 9. Na sporiteľa, ktorého nasporená suma síce nepostačuje na vyplácanie doživotného dôchodku, ale podmienku úhrnu doživotne vyplácaných dôchodkov vo výške 4 – násobku životného minima spĺňa (ide napríklad o takého sporiteľa, ktorý poberá výsluhový dôchodok vo výške vyšš ej ako 4 – násobok životného minima, avšak v II. pilieri si sporil len veľmi krátko a jeho nasporená suma je preto nízka) sa obmedzenie poberať dočasný dôchodok najviac v sume mediánu minimálnych doživotných dôchodkov nevzťahuje.

K bodu 30 (§ 33a)

V systéme starobného dôchodkového sporenia zostáva zachovaná možnosť poberať dôchodok z II. piliera formou programového výberu. Dôchodková správcovská spoločnos ť vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný zo sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa alebo jej časti, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dô chodok programovým výberom. Na rozdiel od dočasného dôchodku, nevyplatená suma dôchodku formou programového výberu je predmetom dedenia podľa § 40 (dedí opr ávnená osoba, ktorú určil sporiteľ v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení; ak sporiteľ v zmluve o starobnom dô chodkovom sporení neurčil oprávnenú osobu alebo takejto osoby niet, stáva sa tento majetok predmetom dedenia – t.j. dedí sa podľa Občianskeho zákonníka).Starobný dô chodok alebo predčasný starobný dôchodok sa formou programového výberu môž e začať vyplácať po splnení rovnakých podmienok, ktoré zákon ustanovuje na vyplácanie dočasného dôchodku v § 33 ods. 2 (úhrn taxatívne vymedzených dôchodkov je vyšší ako 4-násobok životného minima alebo je nasporená suma taká nízka, že žiadny poistiteľ nepredložil ponuku doživotného dô chodku. Obdobie programového výberu alebo výšku mesačnej splátky si dohodne sporiteľ v dohode o vyplácaní programového výberu. Ak má sporiteľ nasporenú takú sumu, ktorá nepostačuje na vyhotovenie ponuky doživotného dôchodku od ž iadneho poistiteľa, takáto nízka nasporená suma mu bude vyplácaná vo výške mediánu podľa § 46e ods. 9 (obdobne ako pri dočasnom dô chodku sa toto obmedzenie nevzťahuje na sporiteľa, ktorého nasporená suma síce nepostačuje na vyplácanie doživotného dôchodku, avšak spĺňa podmienku úhrnu doživotných dôchodkov v sume vyššej ako 4 – násobok životného minima). V porovnaní so súčasnou právnou úpravou, zákon nezaväzuje sporiteľa, ktorý splní zákonom stanovenú podmienku, aby zároveň poberal aj doživotný dôchodok.

Programovým výberom je možné vyplatiť aj dobrovoľné príspevky aj bez splnenia podmienok, že ú hrn taxatívne vymedzených dôchodkov je vyšší ako 4-násobok životného minima. Dobrovoľné príspevky nie je sporiteľ povinný zahrnúť do doživotného dôchodku ani do dočasného dôchodku.

K bodom 31 a 32 (§ 34 a 35)

Zákon prináša zásadnú zmenu v právnej úprave pozostalostných dôchodkov vyplácaných zo systému starobného dôchodkového sporenia. Vdove sa vypláca vdovský dô chodok po manželovi, ktorý bol ku dňu smrti poberateľom doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, len ak je v zmluve o poistení dôchodku dohodnuté vyplá canie vdovského dôchodku a vdova o vyplácanie tohto dôchodku požiadala. Obdobná úprava sa vz ťahuje aj na vyplácanie vdoveckých a sirotských dôchodkov.

Po poberateľovi dôchodku programovým výberom alebo po poberateľovi dočasného dôchodku sa pozostalostné dôchodky nevyplácajú. Nevyplatená suma osobného dôchodkového účtu po poberateľovi dôchodku programovým výberom je predmetom dedenia, ktoré upravuje § 40.

Pri zavedení prvku dobrovoľnosti zakúpenia pozostalostného krytia berie predkladateľ do ú vahy aj skutočnosť, že niektorí sporitelia nemusia mať v čase uzatvárania zmluvy o poistení dôchodku žiadnych blízkych, ktorých by pozostalostný dôchodok mohol zabezpečiť. Ak si sporiteľ v zmluve pozostalostné krytie dohodne, zníži to sumu jeho doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku. Je preto právom sporiteľa posúdiť svoju životnú situá ciu a dobrovoľne sa rozhodnúť, či si vyplácanie pozostalostných dôchodkov v zmluve o poistení dôchodku dohodne.

Pozostalostný dôchodok sa vypláca jeden alebo dva roky odo dňa začatia vyplácania prvého pozostalostného dôchodku. Účelom týchto dôchodkov je zabezpečiť pozostalým príjem po smrti partnera alebo rodiča a pomôcť im preklenúť nepriaznivú ekonomickú situáciu, v ktorej sa spravidla neočakávane ocitli aspoň prvé roky po tejto závažnej sociá lnej udalosti. Obdobie vyplácania pozostalostného dôchodku určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku, a neskôr ho už nebude môcť zmeniť. Rovnako už nebude môcť zmeniť zmluvu tak, že si nezvolí vyplácanie pozostalostných dôchodkov, ak si to už zvolil pri uzatvorení zmluvy. Podľa súčasnej právnej úpravy sa vdovecký dôchodok vypláca 1 rok, no za určitých podmienok sa môže pokračovať vo v ýplate aj po uplynutí zákonom stanoveného obdobia. Doba vyplácania pozostalostného dôchodku sa môže prerušiť, ak sa napr. vdovský dôchodok prestane vypl ácať z dôvodu úmrtia vdovy a niet v tom čase žiadnej siroty, ktorá by pozostalostný dôchodok poberala. Obdobie prerušenia však trvá až do uplynutia premlčacej lehoty, ktorá sa uplatňuje v poistení , t.j. tri roky počítané od uplynutia jeného roka od poistnej udalosti, ktorou je v tomto prípade úmrtie vdovy. Ak sa sirota o poberanie nedovyplácaného pozostalostného dôchodku prihlási, plynutie obdobia vý platy pozostalostného dôchodku bude pokračovať s výplatou jej pozostalostného (sirotského) dôchodku. Predkladateľom navrhovaná právna ú prava vychádza zo skutočnosti, že vdovecký dôchodok budú vyplácať poisťovne a reflektuje samotnú aplikačnú prax poisťovní. Na správne ocenenie rizík poistiteľom a stanovenie výšky vyplácané ho doživotného dôchodku je dôležité, aby podmienky, ktoré si dohodne poistník s poistiteľom boli známe na začiatku zmluvného vzťahu. Aj z tohto dôvodu nie je možné zjednotiť podmienky vyplá cania pozostalostného dôchodku s podmienkami nároku na výplatu pozostalostných dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa navrhovaného znenia§ 46f ods. 9 má poberateľ možnosť počas obdobia poberania dôchodku zmeniť skupinu pozostalých (napr. vyplácanie vdovského dôchodku zmeniť na vyplácanie sirotských dô chodkov alebo naopak). Dodatočne vyňať zo zmluvy vyplácanie pozostalostných dôchodkov alebo si ich zvoliť už za existencie zmluvy, nie je prípustné.

Vzhľadom na to, že obdobie vyplácania vdovského dôchodku bude pevne stanovené v zmluve o poistení dôchodku a nebude previazané s nárokmi podľa zákona o sociálnom poistení, zákon vypúšťa ustanovenie o ukončení výplaty pozostalostného dôchodku. Suma nevyplatených pozostalostných dô chodkov je predmetom dedenia, pričom môžu nastať dve situácie, a to, že v čase smrti poberateľa už niet žiadnej pozostalej osoby (dedenie po zomretom poberateľovi doživotného dôchodku) alebo pozostalostný dôchodok nie je možné pozostalej osobe dovyplácať , lebo v čase jeho poberania zomrela (dedenie po poslednej pozostalej osobe).

Zo zákona sa vypúšťa definícia nezaopatreného dieťaťa z dôvodu nepotrebnosti. Na účely výplaty sirotského dôchodku sa už nebude skúmať nezaopatrenosť dieťaťa a splnenie podmienok na jeho výplatu nebude previazané s nárokom podľa zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s vypustením niektorých ustanovení dochádza následne k prečíslovaniu jednotlivých odsekov.

K bodom 33 a 34 (§ 36 nadpis a § 36)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s komplexnou zmenou foriem vyplácaných d ôchodkov. Suma vdovského, resp. vdoveckého dôchodku sa upravuje z pôvodných 60 % na 100 %. Neexistuje dôvod na nevyplácanie tohto dôchodku (počas jedného roka alebo dvoch rokov od smrti poberateľa) v plnej výške dôchodku, ktorý sa vyplácal zomretému. Ak sa pozostalostný dôchodok vypláca aj ďalším osobám (sirotám), v úhrne bude musie ť suma pozostalostných dôchodkov tvoriť 100 % dôchodku zomretého poberateľa. Vtedy budú sumy pozostalostných dôchodkov pomerne upravené tak, aby ich úhrn nepresiahol 100 % sumy dôchodku zomretého (§ 43).

K bodom 35 až 38 (§ 37 až 39)

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa na účely výplaty sirotského dôchodku nebude skúmať nezaopatrenosť dieťaťa a splnenie podmienok na výplatu sirotského dôchodku už nebude previazané s nárokom na sirotský dô chodok podľa zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce bude len to, či poberateľ doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku mal dieťa, resp. viac detí, v zmluve o poistení dôchodku si zvolil pre pozostalé deti poberanie sirotského dôchodku a sirota o takýto dôchodok požiadala. Sirotou sa na účely návrhu zákona rozumie dieťa zomretého (aj osvojené) bez ohľ adu na jeho vek a ekonomické zabezpečenie.

V § 38 ide opäť o legislatívno-technickú úpravu, podobne ako v § 35.

K bodom 39 a 40 (nadpis tretej hlavy a § 40)

V nadpise tretej hlavy ide o legislatívno-technickú úpravu.

(K § 40)

Sporiteľ bude mať naďalej možnosť v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení určiť oprávnenú osobu, ktorá po smrti sporiteľa (vrátane sporiteľa, ktorý je poberateľom dôchodku vyplácaného programovým výberom) nadobudne prá vo na vyplatenie nasporenej sumy sporiteľa, resp. na jej prevod na vlastný osobný dôchodkový účet, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je sporiteľom. Zmena v porovnaní so súčasnou právnou úpravou spočíva v tom, že ďalšími oprávnenými osobami po osobe uvedenej v zmluve už nebudú ďalšie zákonom stanovené osoby (manžel/ka, deti atď.), ale nevyplatená nasporená suma sa stane predmetom dedenia podľa Občianskeho zákonníka. Uvedenou zmenou sa odstráni rozpor s postupnosťou dedičských skupín uvedených v Občianskom zákonníku.

Suma, ktorá má byť vyplatená, resp. prevedená musí byť najskôr vysporiadaná vo vz ťahu k povinným príspevkom, ktoré boli Sociálnou poisťovňou postúpené bez právneho dôvodu alebo majú byť Sociálnou poisťovň ou postúpené a zatiaľ neboli postúpené a upravená o sumu vynaložených nákladov na prevod do členského štátu EMÚ, resp. na hotovostnú výplatu.

Oproti doterajšej právnej úprave sa mení aj okamih, k akému sa bude posudzovať nasporená suma vyplatená oprávnenej osobe alebo dedič ovi. Po tom, čo sa dozvedela o smrti sporiteľa je dôchodková správcovská spoločnosť povinná odpísať všetky dôchodkové jednotky z jeho osobného dôchodkového účtu, čo znamená, ž e majetok zomretého sporiteľa už nebude ovplyvňovaný zmenou hodnoty dôchodkovej jednotky. Je to tak preto, aby bolo možné v prípadnom dedičskom konaní jednoznačne určiť hodnotu dedičstva a táto sa v č ase prevodu majetku dedičovi nelíšila od hodnoty uvedenej v osvedčení o dedičstve alebo v rozhodnutí o dedičstve (suma na osobnom dôchodkovom účte zomretého sporiteľa sa 'zmrazí' ku dňu, v ktorom sa dô chodková správcovská spoločnosť o smrti sporiteľa dozvedela a nie ku dňu, ktorý predchádza dňu výplaty – medzi týmito dvoma okamihmi môže uplynúť dlhší čas). Zákon neurčuje spôsob dôchodkovej správcovskej spoločnosti akým má zabezpečiť, aby sa nemenila hodnota majetku zomretého sporiteľa. Prakticky to môže urobiť tak, že majetok prevedie na účet nepriradených platieb alebo ho ponechá v dôchodkovom fonde a zároveň zaúčtuje v dôchodkovom fonde záväzok voči oprá vnenej osobe alebo dedičovi.

Podmienka, že uvedená suma sa nevyplatí oprávnenej osobe, ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť sporiteľa, zostáva zachovan á.

Dôchodková správcovská spoločnosť zruší osobný dôchodkový účet zomret ého sporiteľa najneskôr ku dňu výplaty alebo ku dňu prevedenia prostriedkov (t. zn., že zru šenie môže uskutočniť k spätnému dátumu).

K bodu 41 (§ 41 a 42)

Zákon vymedzuje spoločné ustanovenia týkajúce sa výplaty starobného dôchodku, predč asného starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov, ktoré sú v súčasnej právnej úprave obsiahnuté najmä v § 44 a 46.

Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostné dôchodky sa vyplá cajú mesačne pozadu a sú splatné najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tieto dôchodky vyplácajú. Vzhľadom na to, že povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku (účinnosť zmluvy o poistení dôchodku) v prípade naplnenia podmienky podľa § 31 písm. b) nastáva skôr a obdobie medzi účinnosťou zmluvy a splatnosťou prvej splátky dôchodku by nebolo dostatočne dlhé, ustanovuje sa pre poistiteľa možnosť odkladu splatnosti o jeden mesiac. Spätnou výplatou dôchodkov z II. piliera sa minimalizuje vznik komplikácií s vymáhaním vopred vyplatenej splátky dôchodku po zomretom poberateľovi dôchodku. Dô chodková správcovská spoločnosť alebo poistiteľ si môže oprávnene vynaložené náklady na výplatu dôchodkov zohľadniť v sume vyplácaného dôchodku. Oprávnene vynaloženými nákladmi sú napr. náklady na poštovné (t .j. výplata v hotovosti) a bankové prevody do iného ako členského štátu Európskej menovej únie. Ak by dôchodková správcovská spolo čnosť alebo poistiteľ túto možnosť nemali, tieto náklady by sa zohľadnili v sume všetkých vyplácaných dôchodkov.

Ustanovenie o spisovaní žiadosti o vyplácanie dôchodku starobného dôchodkové ho sporenia sa vypúšťa v súvislosti s novou právnou úpravou žiadosti o starobný dôchodok a žiadosti o predčasný starobný dôchodok vymedzenou v predkladanom § 44.

V odseku 4 sú stanovené osoby, ktorým sa vypláca dôchodok z II. piliera. Osobám, ktoré sú vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa dôchodok vypláca prostredníctvom ústavu na výkon v äzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(K § 42)

Sporiteľ si môže v zmluve o poistení dôchodku dohodnúť zvyšovanie doživotné ho dôchodku za účelom minimalizovania rizika poklesu jeho reálnej hodnoty v dôsledku inflácie. Keďže zvyšovanie dôchodku zníži dôchodkový príjem v počiatočných rokoch, sporiteľ si ho môž e, ale nemusí vybrať. Hlavný cieľ Európskej centrálnej banky je zachovanie cenovej stability v eurozóne, a to udržaním inflácie pod úrovňou 2 %. Keďže Európska centrálna banka svoj hlavný cieľ aktualizuje, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie s platným percentom zvyšovania dô chodku i v priebehu kalendárneho roka.

K bodu 42 (§ 42a)

Poisťovne prerozdeľujú prebytky z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré vzniknú ich lepším zhodnotením ako bolo pôvodne predpokladané pri výpočte dôchodku. Pomer, v akom sa tento prebytok rozdelí medzi klientov a poisťovňu musí byť najmenej 80:20 v prospech klientov.Odsek 1 stanovuje poisťovniam túto povinnosť a zavádza sa v ňom legislatívna skratka 'prebytok z výnosov', ktorou sa rozumie výnos dosiahnutý nad rámec garantovaného výnosu daného technickou úrokovou mierou platnou v čase uzatvorenia zmluvy o poistení dôchodku. Percento prerozdelenia musí byť obsiahnuté v zmluve o poistení dôchodku. Odsek 2 stanovuje spôsob výpočtu príslušného podielu na prebytku pre poberateľa dôchodku. Vzhľadom na rozdielne investičné strat égie poisťovní je vhodné ponechať priestor na rozhodnutie, akou formou budú klientom prebytky prerozdeľovať.

K bodu 43 (§ 43 až 46)

V § 43 sa stanovuje spô sob určenia sumy pozostalostného dôchodku, ak je viac pozostalých tak, aby úhrn nepresiahol sumu doživotného dôchodku zomretého.

(K § 44)

Zákon stanovuje spôsob ako sa žiada o starobný dôchodok a predčasný starobný dô chodok z II. piliera a miesto, kde môže sporiteľ podať žiadosť o dôchodok. Žiadosť o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok je bezodplatná. Zákon nestanovuje, ako často možno poda ť žiadosť o starobný dôchodok alebo o predčasný starobný dôchodok starobného dôchodkového sporenia.

Sporiteľ môže požiadať o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dô chodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej je sporiteľom, avšak žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže podať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej je sporiteľom iba vtedy, ak sa mu vypláca predčasný starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení . Sporiteľ môže o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok požiadať aj v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu sporiteľa podľa miesta prechodného pobytu ak sa sporiteľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dô vodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo v ústredí, ak sporiteľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Sporiteľ vo výkone väzby alebo vo vý kone trestu odňatia slobody žiada o dôchodok prostredníctvom ústavu na výkon väzby, resp. trestu odňatia slobody, a to v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu.

Sporiteľ, ktorému sa nevypláca predčasný starobný dôchodok z I. piliera a žiada o predčasný starobný dôchodok z II. piliera, musí podať žiadosť v Sociálnej poisťovni, a to preto, že výplata predčasného starobného dôchodku z II. piliera je podmienená výplatou predčasného starobného dôchodku z I. piliera. Sporiteľ musí teda štandardný m postupom podať žiadosť o predčasný starobný dôchodok z I. piliera v Sociálnej poisťovni.

Stanovuje sa kedy a za akých podmienok príjme Sociálna poisťovňa alebo dôchodcovská správcovská spoločnosť žiadosť o starobný dôchodok alebo žiadosť o predčasný starobný dôchodok a následne zadá pokyn dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou m á sporiteľ uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, aby vydala elektronické potvrdenie o aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa (certifikát). Právna úprava ods. 3 umožňuje, aby sporiteľ mohol zadať svoju žiadosť o starobný dôchodok i pred dovàšením dôchodkového veku tak, aby sa mu po splnení podmienok mohol začať vyplácať starobný dôchodok už od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dovàšil dôchodkový vek.

Spôsob podávania žiadosti (listinne, elektronicky) určuje dôchodková správcovská spolo čnosť alebo Sociálna poisťovňa. V žiadosti si sporiteľ určí spôsob zaslania ponukového listu, napr. elektronickou poštou, listinne.

Postup spracovania a spisovania žiadosti o dôchodok z II. piliera nie je konaním vo veciach sociálneho poistenia, ani správnym konaním. Z predkladaného materiálu vyplynie Sociálnej poisťovni nová povinnosť prijímať žiadosť o dôchodok podľa osobitné ho zákona a preto bola tato kompetencia doplnená do ustanovenia § 178 ods. 1 zákona o sociá lnom poistení. Nie každá kompetencia Sociálnej poisťovne uvedená v § 178 ods. 1 predstavuje konanie vo veciach sociálneho poistenia; ani v tomto prípade nejde o konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Zákon v odseku 5 vylučuje zadanie pokynu na vydanie certifiká tu počas prestupovej fázy medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami.

Postup žiadania o predčasný starobný dôchodok z I. piliera ostáva nedotknutý a riadi sa zákonom o sociálnom poistení.

(K § 45)

Certifikát je elektronické potvrdenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti o aktuá lnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ktorá je významná najmä pre vystavenie ponúk dôchodkov z II. piliera. Ak si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, môže si v žiadosti určiť či a v akej miere sa mu suma zodpovedajúca aktu álnej hodnote dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov zahrnie do sumy uvedenej v certifikáte. Podľa odseku 1 dôchodková správcovská spoločnosť zadá údaje o osobnom dôchodkovom účte sporiteľa do ponukového systému a ten následne vygeneruje certifikát.

Odseky 2 a 3 stanovujú lehotu na vydanie certifik átu na tretí pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom bol zadaný pokyn na vydanie certifikátu cez ponukový systém a popisujú prevod hodnoty osobného dôchodkové ho účtu na jej peňažné vyjadrenie. Je nevyhnutné, aby majetok na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa počas platnosti certifikátu zostal nezmenený, preto dôchodková správcovská spoločnosť zabezpeč í, aby hodnota osobného dôchodkového účtu nepodliehala zhodnoteniu alebo znehodnoteniu počas platnosti certifikátu – to je možné len premenou dôchodkových jednotiek na ich peňažné vyjadrenie. Inak by nebolo možné ponúknuť sporiteľovi cez ponukový systém záväzné ponuky dôchodkov. Na fixáciu hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa dôchodková správcovská spoločnosť potrebuje určitý čas na vykonanie potrebných úkonov (prípadný odpredaj majetku, účtovné operácie, známa hodnota dôchodkovej jednotky a pod.), preto je deň vydania certifikátu stanovený na tretí pracovný deň od zadania pokynu (presný deň vydania namiesto formulácie 'najneskôr tretí pracovný deň ' je použitý preto, že je nevyhnutné určiť v predstihu deň, ktorým končí platnosť ponúk); a to z dôvodu vytvorenia časového priestoru na vykonanie procesných úkonov súvisiacich s rozhodovaním o nároku na predčasný starobný dôchodok z I. piliera, ak je na nárok na tento dôchodok rozhodujúci úhrn sumy tohto predčasného starobného dôchodku a sumy predčasného starobného dôchodku z II. piliera.

Ak sporiteľ nepoužil plnú sumu svojho osobného dôchodkového účtu na zakúpenie do životného dôchodku, dočasného dôchodku alebo programového výberu, došlo k odstúpeniu od zmluvy o poistení dôchodku, resp. od dohody o vyplácaní dô chodku programovým výberom alebo neprijal žiadnu ponuku, dôchodková správcovská spoločnosť prevedenú sumu opäť prevedie na dôchodkové jednotky v počte zodpovedajú com podielu hodnoty zostatku na majetku na osobnom dôchodkovom účte a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky podľa odseku 4.

Za 'sumu uvedenú v certifikáte' sa pre potreby definície jednorazového poistného bude považovať aj časť nasporenej s umy, ak si sporiteľ rozhodol rozložiť nasporenú sumu medzi viacero foriem vyplácania dôchodku z II. piliera (ide o prípady keď sporiteľ spĺňa podmienku poberania doživotne vyplácaných dôchodkov vo výš ke vyššej než 4-násobok životného minima a rozhodol sa napr. že časť nasporenej sumy použije na do životný dôchodok a časť na dočasný dôchodok; uvedené platí v prípade programového výberu obdobne ).

Odsek 6 rieši prípady, kedy sporiteľova nasporená suma je nižšia ako medián najnižších vyplácaných doživotných dôchodkov – v takomto prípade sa vyplatí nasporená suma jednorazovo bez potreby uzatvárania ďalšej zmluvy resp. dohody (jedná sa o zriedkavé prípady, kedy je výška nasporenej sumy extrémne nízka – zväčša jednociferná).

(K § 46)

Poistitelia ponukovým systémom (§ 46e) v deň vydania certifikátu predložia sporiteľ ovi konkrétne ponuky doživotného dôchodku s povinne voliteľnými atribútmi (zvyšovanie dôchodku a pozostalostný dôchodok) a bez nich. Ponuka je zo strany poistiteľa neodvolateľná a záväzná 30 dní. Ak poistiteľ na základe vý šky nasporenej sumy nevie vygenerovať ponuku doživotného dôchodku, ktorú by vedel vyplácať, túto skutočnosť musí sporiteľovi oznámiť. Ponuka doživotného dôchodku od poistiteľa je z ponukového systému generovaná na 100 % hodnoty osobného dôchodkového účtu (to neplatí ak si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky a tieto sa rozhodol do certifikátu nezahrnúť). Sporiteľ spĺňajú ci podmienky dané zákonom (t.j. podmienky výplaty dočasného dôchodku podľa § 33 ods. 3 alebo podmienky výplaty programového výberu podľa § 33a ods. 2), sa môže rozhodnúť, že si rozloží nasporenú sumu na vyplácanie doživotného dôchodku a dočasného d ôchodku alebo programového výberu. Takýto sporiteľ môže použiť na uzatvorenej zmluvy o poistení dôchodku resp. dohody o vyplácaní programového vý beru iba časť sumy uvedenej v certifikáte. V takomto prípade sa mu mesačná suma dôchodku uvedená v ponuke zníži tak, aby sa rovnala mesač nej sume dôchodku, ktorá by bola v čase vyhotovenia ponuky určená na základe tejto časti sumy uvedenej v certifikáte.

Poistitelia nezohľadňujú individuálne riziko klienta (napr. jeho zdravotný stav) na úč ely výpočtu dôchodku. Môžu požiadať sporiteľa o vyplnenie zdravotného dotazníka, ktorý bude slúžiť len na posúdenie skupinového rizika ich poistného kmeňa, najmä pri oceňovaní svojich budúcich záväzkov. Na ocenenie rizika dlhovekosti použijú poistitelia vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku. Na výpočet sumy dôchodku použijú poistitelia vlastné poistno-matematické metódy používané v tomto poistnom odvetví. Tieto metódy presnejšie zohľadňujú možn é riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov z II. piliera vzhľadom na konkrétny poistný kmeň. Predkladateľ neurč il úmrtnostné tabuľky, ani presnú metódu výpočtu dôchodku, pretože by tým sám nastavil parametre výpočtu poistného rizika. Ocenenie poistného rizika a dostatočnosť kapitálu na jeho krytie je zá kladnou požiadavkou na podnikanie poisťovne podľa európskych smerníc. Uvedené znamená, že určenie poistného rizika a držanie dostatočného kapitálu poisťovne je jej základnou povinnosťou a zodpovednos ťou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

K bodu 44 (§ 46a až 46h)

(K § 46a)

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je možné vyplácať aj vo forme dočasného dôchodku, ktorého výplatu poistiteľ ponúkne, ak sporiteľovi je starobný dôchodok, pred časný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z I. piliera vyplácaný najmenej v sume 4-násobku životného minima. Možnosť poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok formou dočasného dô chodku bude mať aj sporiteľ, ktorého dôchodok z I. piliera alebo iný doživotne vyplácaný dôchodok (napr. v ýsluhový) samostatne nedosahuje sumu 4-násobku životného minima, avšak v úhrne s doživotným dôchodkom vyplácaným z II. piliera tú to podmienku spĺňa. Sporiteľ si môže zvoliť výplatu dočasného dôchodku rovnako, ak žiadny z poistiteľov za nasporenú sumu neponúkol výplatu doživotného dôchodku. Ponuka platí 30 dní, je záväzná zo strany poistiteľa a je neodvolateľná. Rovnako platí, že ak sporiteľ chce využi ť iné rozloženie úspor ako na 100 % dočasného dôchodku, môže sa s poistiteľom dohodn úť na využití nižšej sumy úspor (uvedené platí len v prípade zákonom stanovených podmienok). Poistitelia nezohľadňujú individuálne riziko klienta (napr. jeho zdravotný stav) na účely výpoč tu dôchodku. Môžu požiadať klienta o vyplnenie zdravotného dotazníka, ktorý bude slúžiť len na posúdenie skupinového rizika ich poistného kmeňa, najmä pri oceňovaní záväzkov. Na presnejš ie (objektívnejšie) ocenenie rizika dlhovekosti použije poistiteľ vlastné 'unisexové' úmrtnostné tabuľky pre cel é poistné odvetvie A7, ktoré môžu byť aj generačné. Z biometrického rizika sa použije len vek. Na výpočet výšky dôchodku použijú poistitelia poistno-matematické metódy využívané v tomto poistnom odvetví. Tieto metódy objektívne a presnejšie zohľadňuj ú možné konkrétne riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácaním dôchodkov z II. piliera vzhľadom na konkrétny poistný kmeň.

Poistiteľ, ktorý sa chce zapojiť do vyplácania dôchodkov z II. piliera, má povinnosť ponúkať doživotn é dôchodky, v prípade dočasných dôchodkov je na jeho rozhodnutí či sa do výplaty týchto dôchodkov zapojí (rovnako sa môže rozhodnúť ponúkať napr. len dočasné dôchodky na 5 a 10 rokov a nie na 7 rokov). Uzatvorenie zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej by sa vyplácal dočasný dôchodok, je (rovnako ako pri doživotnom dôchodku) možné len na základe uzatvorenia zmluvy, ktorej podkladom je záv äzná ponuka vyhotovená cez ponukový systém.

(K § 46b)

Starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok je možné vyplácať aj programov ým výberom z dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak je sporiteľovi vyplácaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok len z I. piliera (alebo iný dož ivotne vyplácaný dôchodok) alebo ak suma týchto dôchodkov, ktoré poberá, je v úhrne s doživotným dôchodkom z II piliera najmenej vo výške 4-násobku životné ho minima (vyžaduje sa splnenie rovnakých podmienok ako pri dočasnom dôchodku). Sporiteľ si môže zvoliť programový výber rovnako, ak mu žiadny z poistiteľov neponúkol za nasporenú sumu výplatu doživotného dôchodku. Ponuka je záväzná 30 dní, je záväzná zo strany dôchodkovej správcovskej spoločnosti a je neodvolateľná. Rovnako platí, že sporiteľ môže využiť iné rozloženie úspor ako na 100 % programového výberu, môže sa s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou dohodnúť na využití nižšej sumy úspor.

Výška mesačnej sumy dôchodku vyplácaného programovým výberom (resp. doba výplaty) je určená na základe aktuálnej hodnoty osobného dôchodkové ho účtu sporiteľa, ktorá je uvedená v certifikáte. Vzhľadom k tomu, že počas doby výplaty dôchodku programovým výberom sa hodnota osobného dôchodkového účtu sporiteľa nemení len z dôvodu vyplateného dôchodku, ale i v závislosti od zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky, mesačná suma dôchodku vyplácaného programovým výberom uvedená v ponuke sa môže v závislosti od vývoja výkonnosti fondu, v ktorom si daný sporiteľ sporí, zvýšiť alebo zn ížiť (resp. doba výplaty sa môže predĺžiť alebo skrátiť).

Dôchodkové správcovské spoločnosti majú možnosť, nie však povinnosť ponúkať vyplácanie dôchodku programovým výberom prostredníctvom ponukového systému. Ak však túto možnosť nevyu žijú, môžu ponúkať dôchodok vyplácaný programovým výberom len svojim vlastným sporiteľom a spôsobom daným § 46d. Ponúkať dôchodok vyplácaný programovým výberom okruhu sporiteľov a sp ôsobom uvedeným v § 46d má dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť (t.j. ak sporiteľ podal žiadosť podľa § 46d a spĺňa podmienky dané zákonom, dôchodková správcovská spoločnos ť nemôže odmietnuť s daným sporiteľom uzatvoriť dohodu o vyplácaní dôchodku programovým vý berom.)

(K § 46c, 46d)

Ponuky vygenerované ponukovým systémom a ďalšie predzmluvné informácie, ako má sporiteľ v prípade zvolenia si niektorej z ponúk postupovať, zasiela Sociálna poisťovňa sporiteľ ovi spôsobom, ktorý si sporiteľ určil v žiadosti o dôchodok (napr. elektronickou poštou, listinne). Náležitosti ponukového listu stanoví ministerstvo opatrením.

Sporiteľovi sa vždy zasielajú tie ponuky, na ktorých výplatu spĺňa podmienky, resp. na ktorých výplatu by mohol splniť podmienky dané zákonom. T. j. napríklad sporiteľovi, ktorému sa vypláca iba starobný dôchodok z I. piliera napr. vo výške 2-násobku ž ivotného minima a ktorému boli vydané ponuky na doživotný dôchodok, ktorých výška však nepresahuje napr. 0,2-násobok životného minima (t.j. je zrejmé, že podmienku 4-násobku životného minima danú § 33 ods. 2 resp. § 33a ods. 2 splniť nemôže) nebudú zasielané ponuky na dočasný dôchodok lebo na ich výplatu nespĺňa nárok a tento nárok nemôže splniť ani ak by uzavrel zmluvu na základe ľubovoľnej z ponúk doživotného dôchodku, ktoré mu boli zaslan é. Naopak v prípade, ak napr. sporiteľ poberá dôchodok z I. piliera vo výške 3,5-násobku životné ho minima a minimálne jedna z ponúk na doživotný dôchodok je taká, že podmienku 4-násobku životného minima potrebnej na výplatu dočasného dôchodku by na základe jej akceptácie mohol splniť, tak takémuto sporiteľovi budú zaslané ponuky na doživotný d ôchodok aj ponuky na dočasný dôchodok (a dôchodok vyplácaný programovým výberom). Ak sa v ponukovom liste takéhoto sporiteľa nachádzajú ponuky na doživotný dôchodok na základe ktorý ch by splnil podmienku 4-násobku životného minima (t.j. vyššie ako 0,5-násobok životné ho minima) aj také na základe ktorých by podmienku 4-násobku životného minima nesplnil (t.j. nižšie ako 0,5 -násobok životného minima) zaslané mu budú všetky ponuky doživotného dôchodku, ale tie na zá klade ktorých by sa mohol kvalifikovať na výplatu dočasného dôchodku (resp. dôchodku vyplácaného programovým výberom), budú farebne zvýraznené.

§ 46d ods. 1 písm. a) rieši situáciu, ak sporiteľovi nebola ponukovým systémom predložená žiadna ponuka dôchodku (ide o sporiteľov s veľmi nízkou nasporenou sumou). V tomto prípade môže nezávisle na ponukovom systéme požiadať svoju pôvodnú dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom, o výplatu dôchodku programovým výberom (nasporená suma bude sporiteľovi vyplatená v niekoľkých mesačných splátkach; výška mesačnej splátky pritom nemôže byť vyššia než medián najnižších vyplácaných doživotných dôchodkov).

Rovnako (§ 46d ods. 1 písm. b)) môže postupovať aj sporiteľ, ktorý spĺňa podmienky výplaty dô chodku programovým výberom podľa § 33a ods. 2 alebo podľa ods. 4 má záujem poberať dôchodok z dobrovoľných príspevkov (sporiteľ nemusí o dôchodok žiadať cez ponukový systém, ale môže si ho vybrať formou programového výberu, avšak len od svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, v ktorej si počas sporiacej fázy sporil).

Pre spôsob žiadania o dôchodok v týchto prípadoch sa nepoužije postup pre podávanie žiadosti uvedený v § 44.

(K § 46e)

Účelom ponukového systému je zabezpečiť sporiteľovi čo najvyšší dô chodok vo vzťahu k jeho nasporenej sume na osobnom dôchodkovom účte. Sporiteľ dostane všetky ponuky poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností prehľadne a z jedného zdroja (tieto ponuky sú navyše pre poisťovne a dôchodkové správcovské spoločnosti záväzné). Sporiteľ nemusí kontaktovať každú poisťovňu, či dôchodkovú správcovskú spoločnosť osobitne, čo by v prípade, že by si chcel porovnať ponuky jednotlivých spoločností musel zisť ovať sám. Predkladateľ takto vytvára podmienky na čo najkvalifikovanejšie rozhodnutie sporiteľa pri výbere jeho dôchodku z II. piliera a vytvára transparentné a konkurenčné prostredie pre poisťovne..

Nevyhnutnou funkciou ponukového systému je výmena informácií medzi subjektmi vo výplatnej f áze (Sociálna poisťovňa, dôchodkové správcovské spoločnosti, poisťovne), čím sa zefektívňuje celý proces vyplácania dôchodkov a zabraňuje sa vzniku nadmerného administratívneho zaťaž enia na strane sporiteľa ako i dôchodkových správcovských spoločností. Ponukový systém zároveň slúži na administráciu všetkých dôležitých informácií súvisiacich s výplatou dô chodkov z II. piliera. Databáza ponukového systému bude obsahovať výšky všetkých vyplácaných dôchodkov z II. piliera a poisťovne (resp. dôchodkové správcovské spoločnosti) musia výšku vyplácan ého dôchodku (danému poberateľovi) priebežne aktualizovať (napr. ak si dôchodca dohodol doživotný dôchodok so zvyšovaním alebo, ak počas obdobia výplaty pozostalostného dôchodku sa zmení počet pozostal ých osôb a vyplácaná výška sa prerozdelí znovu). Uvedená databáza vytvorí predpoklad pre zjednodušenie úkonov, pri ktorých je potrebné poznať všetky dôchodkové príjmy určitého dôchodcu.Ponukový systém vytvára predpoklad na minimalizáciu nežiaducej manipulácie so sporiteľom formou sprostredkovateľov a nekalý ch reklamných praktík. Sporiteľ dostane záväzné ponuky od všetkých poisťovní a dôchodkových správcovských spoločností poskytujúcich dôchodky z II. piliera na jednom mieste.

V odseku 1 je v súlade so zákonom č. 275/2006 o informačných systémoch verejnej správy stanovený správca ponukového systému a v odseku 2 sa stanovuje aké údaje Sociálna poisťovňa v ponukovom systéme spracúva..Poistitelia a dôchodkové správcovské spoločnosti poskytujú Sociálnej poisťovni na účely prevádzky ponukové ho systému informácie konkretizované v odseku 3 a 4. Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ako orgány, ktoré disponujú údajmi o vyplácaných tzv. v ýsluhových dôchodkoch podľa zákona č. 328/2002 Z. z. potrebných na účely posú denia splnenia podmienok na vyplácanie programového výberu alebo dočasného dôchodku sú tiež povinné o sporiteľoch poskytovať tieto údaje Sociálnej povinnosti.

Odsek 6 stanovuje rozsah prístupu jednotlivých subjektov k údajom v ponukovom systéme. Z hľ adiska čo najjednoduchšej a najefektívnejšej komunikácie medzi subjektmi v ponukovom systéme je dôležité vhodne určiť prístupové práva a práva meniť jednotlivé druhy informácií, ktoré sú v ňom evidované. Každý subjekt má k dispozícii len údaje, ktoré nevyhnutne potrebuje na vykon ávanie svojich činností v súvislosti s vyplácaním dôchodkov z II. piliera, čím sa predchádza zneužitiu osobných údajov sporiteľov (napr. Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi).

Odsek 8 ukladá poisťovniam povinnosť, ešte pred tým, ako bude môcť ponukový systém generovať ponuky, stanoviť minimálnu hodnotu doživotne vyplácaného dôchodku, ktorú je pre ňu rentabilné vyplácať. Ponukový systém vložené informácie spracuje a vypočíta mediánovú hodnotu (pričom pod mediánom sa rozumie prostredná hodnota štatistického radu všetkých hodnôt tohto radu zaradených podľa veľkosti), ktorá bude použitá na určenie mesačnej výplaty dôchodku pre sporiteľov, ktorí si nenasporili na svojich osobných dôchodkových účtoch dostatočnú sumu na zakúpenie doživotného dôchodku. Odsek 9 stanovuje lehotu zverejnenia mediá novej hodnoty k prvému dňu kalendárneho roka a jeho platnosť po celý kalendárny rok.

V odseku 10 je ustanovená povinnosť uzatvorenia viacstrannej zmluvy medzi Sociálnou poisťovňou, dôchodkový mi správcovskými spoločnosťami a poistiteľmi, ktorá bude vymedzovať vzájomné práva a povinnosti. Náležitosti zmluvy môže ministerstvo ustanoviť vykonávacím predpisom.

Vytvorenie a prevádzkovanie ponukové ho systému bude financované zo správneho fondu Sociálnej poisťovne.

(K § 46f)

Predkladaným znením sa zavádza inštitút zmluvy o poistení dôchodku, ktorú bude uzatv árať poistiteľ, teda poisťovňa, ktorá bude držiteľom oprávnenia v príslušnom odvetví a poistník, teda sporiteľ za účelom vyplácania dôchodku formou doživotného dôchodku alebo dočasné ho dôchodku. Predchádzajúca právna úprava síce obsahovala zmienku o zmluve o vyplácaní doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku, avšak len okrajovú . Navrhovaná právna úprava zmluvy vychádza z toho, že zmluva o poistení dôchodku je poistnou zmluvou podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom sú presne uvedené ustanovenia poistnej zmluvy, ktoré sa na účely zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú (§ 46g ods. 8), vzhľadom na jej osobitosti. Poisteným z tejto zmluvy je sporiteľ. Poistné 'riziko', ktoré sa zmluvou poisťuje je dožitie sa mesiaca, za ktorý má byť dôchodok vyplaten ý. Ak bol v zmluve o poistení dôchodku dohodnutý aj pozostalostný dôchodok, je okrem rizika dlhovekosti poistené aj riziko smrti poisteného. Krytie iného rizika sa nepripúšťa (inými slovami, zmluva o poistení dôchodku kryje iba riziko dlhovekosti poistníka a riziko smrti poisteného a výplata dôchodku je naviazaná iba na poistníkovo dožitie sa daného kalendárneho mesiaca, prípadne výplata pozostalostného dôchodku na smrť poistníka; v prípade dočasného dô chodku je obdobie výplaty obmedzené buď smrťou poistníka alebo uplynutím obdobia, na ktoré bola zmluva uzatvorená). Poistné sa platí vo forme jednorazového poistného, ktoré predstavuje sumu úspor na osobnom dô chodkovom účte uvedenú na certifikáte. To neplatí, ak sporiteľ v lehote 30 dní uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku na inú sumu, pretože nepoužil celú sumu uvedenú v certifikáte na vyplácanie dô chodku jednou formou. Suma dôchodku vychádza zo sumy dôchodku uvedenej v ponuke doživotného a/alebo dočasného dôchodku alebo ak bola zmluva o poistení dôchodku uzatvorená inak ako podľa ponuky z ponukového syst ému 4).

Sporiteľ môže na základe ponuky uzatvoriť len jednu zmluvu na účely vyplácania doživotného dôchodku a jednu zmluvu na účely vyplácania dočasného dôchodku.

Na výpočet výšky dôchodku použijú poistitelia vlastné poistno-matematické metó dy využívané v tomto poistnom odvetví a vlastné úmrtnostné tabuľky. Takéto metódy a úmrtnostné tabuľky najlepšie zohľadňujú možné riziká poistiteľa súvisiace s dlhodobým vyplácan ím dôchodkov vzhľadom na konkrétny poistný kmeň. Ak poistiteľ nepoužíva zákonom predpísané vzorce a úmrtnostné tabuľky na výpočet dôchodku, ale používa vlastné metódy, zabezpečuje sa t ým lepšie ocenenie rizika dlhovekosti a tým aj dlhodobá udržateľnosť vyplácania dôchodkov v tomto poistnom odvetví.

V odseku 7 je uvedený taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré možno zmluvu o dôchodku zmeniť.

Podľa odseku 8 od zmluvy o poistení dôchodku je možné odstúpiť len za dvoch podmienok uvedených v zákone (ak dôchodkov á správcovská spoločnosť nepreviedla poistiteľovi sumu uvedenú v ponuke, resp. inak dohodnutú sumu alebo suma poistného bola nesprávne vypočítaná na základe chybne určeného veku sporiteľa). Odstúpením od zmluvy o poistení zaniká zmluva o poistení dôchodku od počiatku, teda pr ávne vzťahy zúčastnených osôb sa vrátia do stavu pred dňom podania žiadosti podľa § 44 a ak už došlo k vyplateniu dôchodku, poistený ju nie je povinný vrátiť.

Zmluva musí obsahovať aj informáciu o spôsobe výplaty dôchodku a spôsobe a výške prerozdelenia podielu na prebytku z investovania technick ých rezerv (§ 42a).

V odseku 10 sa pripúšťa ďalšia zmena zmluvy, a to zmena pozostalých osôb (z vdovy na sirotu/y alebo zo siroty/sirôt na vdovu), ktoré môžu poberať pozostalostný dôchodok v prí pade smrti poberateľa dôchodku. Ak si sporiteľ pri uzatváraní zmluvy nezvolil možnosť vyplácania pozostalostných dôchodkov, neskôr už zmluvu za účelom ich poberania nemôže zmeniť.

V odseku 11 je umožnené poistiteľovi (len po uzatvorení zmluvy o poisten í dôchodku) zisťovať informácie, ktoré sú potrebné na účely merania skupinového rizika jeho poistného kmeňa. Sporiteľ nie je povinný tieto informácie poskytnúť. Tieto informácie nemajú vplyv na individuálny výpočet dôchodku konkrétneho sporiteľa, poistiteľ tieto údaje môže použiť iba na prípadnú budúcu úpravu úmrtnostn ých tabuliek, na základe ktorých sa budú počítať dôchodky budúcim dôchodcom (údaje sa môžu zohľadniť len na kvantifikáciu skupinového rizika do budúcnosti). Dôvernosť dotazníkov je zabezpečená dodržiavaní m princípov ochrany osobných ú dajov v súlade s platnou legislatívou.

V odseku 13 sa poistiteľovi zakazuje tzv. viazanie dôchodkov z II. piliera s akýmikoľvek nesúvisiacimi tovarmi a službami, či už bude alebo nebude poskytnutie dôchodku alebo tejto inej služby/tovaru v súvislosti s takýmto zviazaním výhodnejšie pre budúceho poberateľ a dôchodku. V odseku 14 sa zakazuje sprostredkovateľská činnosť vo výplatnej fáze starobné ho dôchodkového sporenia. Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia vo fáze sporenia je povolené zákonom č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní.

(K § 46g)

V úvodných odsekoch tohto paragrafu sa nachádzajú ustanovenia slúž iace na stanovenie postupu evidencie zmlúv o poistení dôchodku v ponukovom systéme. Poistiteľ zaeviduje v ponukovom systéme okamih, kedy sporiteľ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku. Odsek 2 stanovuje povinnosť evidencie údajov zo zmluvy. Zároveň sa stanovuje odkedy nastáva povinnosť poistiteľa plniť zo zmluvy o poistení dôchodku. Uvedené je okrem iného potrebné, aby sa zamedzilo tomu, aby sporiteľ počas platnosti ponúk (t.j. počas platnosti certifikátu) mohol uzatvoriť zmluvy (resp. dohody) s viacerými subjektmi, pri ktorých by súčet jednorazového poistného bol vyšší ako hodnota nasporených prostriedkov uvedená v certifikáte.

Ak sporiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zomrie v čase, kedy ešte nie je poistiteľ povinný zo zmluvy plniť, suma jednorazového poistného prevedená poistiteľ ovi (platí pre doživotný dôchodok ako i dočasný dôchodok) sa stáva predmetom dedenia (napr. ak sporiteľ uzavrie zmluvu o poistení dôchodku začiatkom kalendárneho mesiaca a poistiteľ je povinný plniť až prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a v tomto období zomrie, tak sa suma jednorazov ého poistného stáva predmetom dedenia).

Vzhľadom na to, že investičné riziko spojené s umiestňovaním prostriedkov technický ch rezerv spojených s krytím tohto rizika znáša výlučne poistiteľ, nemá poistiteľova schopnosť zhodnocovať tieto prostriedky na výšku dôchodku daného dôchodcu priamy vplyv. V prípade úspešného zhodnotenia technických rezerv (vyššieho ako sa pri kalkulácii dôchodku počí talo) však bude poistníkovi na základe §42a prerozdelená podstatná časť prebytku z výnosov z umiestenia tý chto rezerv (vo výške a spôsobom aký si dohodol poistník s poistiteľom).

Na zmluvu o poistení sa subsidiárne použije Občiansky zákonník okrem ustanovení, ktoré sú vylúčené.

(K § 46h)

Odsek 1 až 4 – v uvedených odsekoch sa obdobným spôsobom ako v § 46g š pecifikuje proces korektnej evidencie dohody o vyplácaní programového výberu v ponukovom systéme ako i začiatok účinkov tejto dohody.

Dohoda sa stáva účinnou v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vykonaná evidencia poznámky o uzatvorení dohody. Ak sa má vyplácať predčasný starobný dôchodok na základe splnenia podmienky pod ľa § 31 písm. b) účinnosť dohody nastane v deň nasledujúci po dni, v ktorom skončila platnosť ponuky.

Odsek 5 až 7 – ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú, ak sporiteľ uzatvára dohodu o vyplácaní programového výberu inak ako na základe ponuky ponukového systému (nebola mu predložená žiadna ponuka doživotného dôchodku, dočasného dôchodku, ide o sporiteľov s ní zkou nasporenou sumou), má právo požiadať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorej je sporiteľom (má s ňou uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení) o vyplácanie dôchodku programovým v ýberom. Dohodu je spoločnosť povinná zaregistrovať v ponukovom systéme. Dohodu o vyplácaní programového výberu môže dôchodková správcovská spoločnosť uzatvoriť dodatkom k existujúcej zmluve o starobnom dôchodkovom sporení.

Ak sporiteľ uzatvoril dohodu s inou spoločnosťou ako so spoločnosťou, ktorej je sporiteľo m, iná spoločnosť prevedie do novej dôchodkovej správcovskej spoločnosti sumu alebo iný majetok uvedenú v certifikáte do troch pracovných dní odo dňa evidencie dohody v ponukovom systéme. Táto dohoda je považovaná za zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení podľa § 64 a ustanovenia § 64b a 97 (ustanovenia o prestupe medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami v sporiacej fáze) sa na účely uzatvárania dohody s inou spoločnosťou ako spoločnosťou, ktorej je sporiteľom , nepoužijú.

Ak sporiteľ uzatvorí dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom z jeho dobrovoľných prí spevkov (§ 33a ods. 4), ide o výnimku zo zásady, že sporiteľ môže mať uzatvorenú len jednu dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom.

Viazanie dôchodkov z II. piliera (vrátane dôchodku vyplácaného programovým výberom) s akýmikoľvek nesúvisiacimi tovarmi a službami, bez ohľadu na výhodnosť poskytnutia dôchodku alebo tejto inej služby/tovaru súvisiacu s tý mto zviazaním sa zakazuje, rovnako ako sprostredkovateľská činnosť vo výplatnej fáze starobného dôchodkového sporenia.

V § 46h sú uvedené obdobné taxatívne dôvody pre odstúpenie od dohody o vyplácaní dô chodku programovým výberom alebo jej zmeny ako v prípade zmluvy o poistení dôchodku.

K bodu 45 (§ 46i)

Predkladaný návrh zavádza novú formu dávky, ktorá vš ak nie je dôchodkom. Poberaním výnosu z investovania si sporiteľ po dovàšení dôchodkového veku zabezpečí príjem z výnosov z investovania jeho majetku v dôchodkovom fonde. Na rozdiel od druhov dôchodkov (starobný, predčasný starobný), pri poberaní výnosu z investovania sporiteľ je naďalej osobou zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení, ak je dôchodkovo poistený v sociálnom poistení (napr. po dovàšení dôchodkového veku vykonáva zárobkovú činnosť). Platí zásada, že osoba, ktorá už raz začala poberať starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vo forme, ktorú umožňuje zákon (doživotný dô chodok, dočasný dôchodok a programový výber), nemôže už byť nikdy zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení aj keď je sporiteľom. Keďže poberanie výnosu z investovania nie je možné pova žovať za dôchodok, v prípade že takýto sporiteľ vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený, bude aj zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (budú sa za neho plati ť povinné príspevky).

K bodom 46 a 47 [§ 47 ods. 2 písm. b) tretí bod a štvrtý bod, § 47 ods. 2 písm. b) v trinástom bode]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s definíciou sporiteľa, ktorý m je aj poberateľ dôchodku vyplácaného programovým výberom. Zmena nadväzuje na predchádzajúce najmä terminologické zmeny v návrhu zákona.

K bodu 48 [§ 48 ods. 2 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 49 [§ 48 ods. 2 písm. j) a § 48 ods. 3 písm. g)]

V taxatívnom vymedzení náležitostí, potrebných na udelenie povolenia podľa § 48 ods. 1 sa navrhuje v § 48 ods. 2 písm. j), že za vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa považuje elektronická komunikácia a výmena informácií s ponukovým systémom. Vo v äzbe na uvedenú zmenu sa rozširujú náležitosti žiadosti o udelenie povolenia.

K bodom 50 a 52 [§ 48 ods. 2 písm. n) a § 48 ods. 3 písm. k) a ods. 14]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51 [§ 48 ods. 3 písm. j)]

Depozitárom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. To znamená, že u osôb, ktoré sú členmi dozornej rady, u ktorých boli už preskúmané tzv. 'fit and proper' požiadavky na výkon činnosti a zároveň nemôžu mať faktický vplyv na výkon depozitárskych činností, nemá zmysel stanovovať túto požiadavku aj v zákone č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 53(poznámka pod čiarou k odkazu 49)

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 54 (§ 48 ods. 22)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55 (§ 48 nový ods. 23)

U týchto osôb už bola podľa osobitného predpisu preskúmavaná odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť, nie je preto opodstatnené robiť to opätovne.

K bodu 56 [§ 51 ods. 1 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 57 [§ 52 ods. 1 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 58 [§ 52 ods. 1 a 2 sa vypúšťa písmeno e)]

Povinnosť predkladať Ná rodnej banke Slovenska zmenené stanovy spoločnosti sa vypúšťa pre nadbytočnosť.

K bodu 59 [§ 52 ods. 1 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 60 [§ 52 ods. 2 písmeno e)]

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia v nadväznosti na § 52 ods. 1.

K bodu 61 [§ 52 ods. 2 písm. f)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 62 [§ 52 ods. 2 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 63 [§ 52 ods. 2 písm. h)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 64 [§ 52 ods. 2 písmeno i)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 65 [§ 52 ods. 2 písm. j)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 66[§ 52 ods. 4 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 67 [§ 52 ods. 4 písm. e)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 68 [§ 52 ods. 4 písm. f)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 69 [§ 52 ods. 4 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 70 (§ 52 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 71 (§ 52 odsek 6)

Ide o spresnenie náležitostí rozhodnutia.

K bodu 72 (§ 52 ods. 7)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 73 (§ 52 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74 (§ 52 nový ods. 11)

Obchodné meno, sídlo depozitára a výška odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnut á v depozitárskej zmluve predstavujú obligatórne obsahové náležitosti štatútu dôchodkového fondu. V záujme zmenšovania administratívnych bariér v rámci podnikania dôchodkových správcovských spolo čností sa javí ako účelné odbúrať vydávanie predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska v prípade, ak štatúty dôchodkových fondov reflektujú výlučne na zmenu depozitára. Národn á banka Slovenska má zo svojej činnosti, z konania o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 52 ods. 1 písm. h) poznatky o obchodnom mene, sídle depozitára a výške odplaty za výkon činnosti depozitára dohodnutej v depozitárskej zmluve, a preto nie je potrebné, aby tieto údaje boli predmetom op ätovného povoľovacieho konania.

K bodu 75 (§ 52 ods. 13)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 76 (§ 54 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 57 až 83 (§ 54a)

Zákon rozširuje okruh osôb, od ktorých je dôchodková správcovská spoločnosť opr ávnená žiadať ich identifikačné údaje, o záujemcu o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je oprávnená spracúvať osobné údaje len o zá ujemcovi o uzatvorenie zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a sporiteľovi. Ochrana osobných údajov poberateľa dôchodku (klienta) formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku a povinnosti poisťovate ľa s tým súvisiace sú stanovené zákonom č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň dochádza k zosúladeniu ustanovení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Spresňuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 58d a 58e v súvislosti so zrušením zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a jeho nahradením zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov.

K bodom 84 až 86 (§ 55 ods. 8, § 55a ods. 2 písm. f), § 55a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 87 (§ 56 ods. 2)

Odstránením slov 'ktorého výber schválila dozorná rada dôchodkovej sprá vcovskej spoločnosti,' a slov 'schváleného dozornou radou dôchodkovej správcovskej spoloč nosti' sa odstraňuje dvojkoľajnosť právnej úpravy výberu osoby audítora. Zákon o účtovníctve ukladá valnému zhromaždeniu spoloč nosti (nie dozornej rade) výber osoby audítora.

K bodu 88 (§ 57 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 89 až 98 [§ 58 odsek 1, § 58 ods. 10, § 59 ods. 1 prvej vete a druhej vete, § 61 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až c) a e), § 61 ods. 2 písm. e), § 61 ods. 2 písm. f), § 61 ods. 8, § 61 ods. 9, § 61 ods. 10 a § 62 ods. 1, § 63b a § 63c ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 99 (§ 64 ods. 3 a 4)

V odseku 4 pribudol dôvod, kedy môže ma ť sporiteľ uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, a to v prípade ak čerpá dôchodok programovým výberom z dobrovoľných príspevkov a zároveň programovým výberom pod ľa § 33a ods.2, keď spĺňa požadovanú podmienku úhrnu dôchodkov alebo podľa § 33a ods. 3, keď mu nebol ponúknutý žiadny doživotný dôchodok z dôvodu nízkej nasporenej sumy.

K bodu 100 [64 ods. 6 písmená c) a d)]

Ide o legislatívno-technickú ú pravu v súvislosti s úpravou množného čísla na jednotné číslo v prípade dôchodkových fondov. Vypúšťa sa na tomto mieste záväzok viesť osobný dôchodkový účet z dôvodu nadbytočnosti; táto povinnosť je ustanovená aj v § 94 ods. 1.

K bodu 101 (§ 64 ods. 8 nová prvá veta)

Do § 64 ods. 8 sa vkladá nová prvá veta, ktorá precizuje možnosť určiť si v zmluve pomer, v akom budú príspevky pripisované do jednotlivých fondov, ak si sporiteľ zvolil sporenie vo viacerých fondoch a zároveň pomer rozloženia doteraz nasporeného 'majetku' vo viacerých fondoch k určit ému dátumu. Pomer rozloženia majetku je možné určiť len k určitému dňu, pretože ďalším pripisovaním príspevkov a z dôvodu zmeny hodnoty dôchodkovej jednotky v čase, by už tento pomer nebolo možné dodržať bez vynaloženia vysokých nákladov súvisiacich s potrebou denného nákupu, či predaja majetku jednotlivých dôchodkových fondov a administráciou s tým spojenou.

K bodu 102 (§ 64 ods. 10 druhej vete)

Rozširujú sa dôvody zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Ide o nadobudnutie ú činnosti dohody o vyplácaní programového výberu inou spoločnosťou ako spoločnosťou, ktorej je sporiteľ sporiteľom a nadobudnutie účinkov poistenia zo zmluvy o poistení dôchodku, ak bola prevedená suma jednorazového poistného do poisťovne (a zostatok na osobnom dôchodkovom účte je nulový). Platí, že po prevedení sumy do dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo poistiteľovi, musí byť zostatok na osobnom dôchodkovom účte nulový. Dňom zániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení prestáva byť fyzická osoba sporiteľom.

K bodu 103 (§ 64 nový ods. 11 a 12)

Týmto ustanovením sa zrovnoprá vnia sporitelia, ktorým bola v minulosti dôchodková správcovská spoločnosť určená so sporiteľmi, ktorí sami aktívne uzatvorili zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Rozlišovanie sporiteľov z uvedené ho dôvodu spôsobovalo nejednoznačnosť i výkladu niektorých ustanovení. V súlade s navrhovanými zmenami je toto ustanovenie napr. užitočné z dôvodu, ak by mal sporiteľ uzatvárať dohodu o vyplácaní programového výberu vo forme dodatku s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorej sporiteľom bol v sporiacej fáze a jeho právny vzťah s ň ou bol založený len určením Sociálnou poisťovňou.

K odseku 12 viď zdôvodnenie k § 21 ods. 4.

K bodu 104 [§ 64a sa odsek 3, písm. d)]

Odsek sa dopĺňa o nové písm. d), kedy Sociálna poisťovňa do registra zmlúv nezapíše prestupovú zmluvu, ak bol pred jej uzatvorením zadaný pokyn na vydanie certifikátu a zároveň trvá lehota záväznosti ponúk. Prestupovať v tomto období teda nie je možné. Ak by sa sporiteľ počas záv äznosti ponúk nerozhodol pre žiadnu z nich, môže prípadný prestup zrealizovať po uplynutí obdobia záväznosti.

K bodu 105 (§ 64a ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 106 a 108 ( § 64a ods. 11, § 64b ods. 2 druhá veta)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 107 (§ 64a ods. 12)

Okrem povinnosti previesť sumu zodpovedajú cu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa uvedeného v § 17a sa ustanovuje aj povinnosť zrušiť jeho osobný dôchodkový účet v lehote 3 dní od prevodu

K bodu 109 (§ 64b ods. 6 a 7)

Rozširuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne zaevidovať do ponukového systému skutočnos ť, že došlo k zaregistrovaniu prestupovej zmluvy.

Stanovuje sa obdobie, počas ktorého nemožno prestupovať medzi dôchodkovými správcovský mi spoločnosťami z dôvodu zadania pokynu na vydanie certifikátu až do uplynutia obdobia záväznosti ponúk. Prestupovanie počas tohto obdobia by skomplikovalo proces priznávania dôchodkov prostredníctvom ponukového systému.

K bodu 110 (§ 65 ods. 1)

Prvá veta sa vypúšťa z dôvodu, že pre zamestnávateľa nie je potrebná informá cia o žiadosti zamestnanca o prevod dôchodkových práv do dôchodkového systému EÚ.

K bodom 111 až 121 [§ 65 ods. 3, § 65 ods. 4, 66 ods. 1, § 67 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a e), § 67 ods. 4, 68 ods. 4, § 68 ods. 6, § 69 ods. 1 a ods. 3, § 69 ods. 5, § 69 ods. 6]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 122 (§ 69 ods. 7 až 11)

Odseky sa vypúšťajú z dô vodu nadbytočnosti; v odseku 6 je dostačujúco uvedený odkaz na osobitný predpis, ktorý sa použ ije ak spoločnosť vstúpi do likvidácie.

K bodom 123 až 126 [§ 71 ods. 5, 71 ods. 6 písm. b) a nadpis § 74a]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 127 až 130 (§ 74a ods. 1, § 74a odseky 2 a 3)

Výnosy na účte nepriradených platieb sú majetkom dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Pôvodné odseky 2 a 3 sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti. V nových odsekoch (vznikli posunom odsekov) dochá dza k legislatívno-technickej úprave.

K bodu 131 (§ 74a ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Definuje sa ďalšia funkcia úč tu nepriradených platieb. Počas platnosti certifikátu môže dôchodková správcovská spoločnosť previesť nasporenú sumu sporiteľa uveden ú v certifikáte na účet nepriradených platieb. Tým jeho nasporená suma nepodlieha zhodnoteniu alebo znehodnoteniu v dôchodkovom fonde. Účet je možné použ iť i na prevody, resp. vyplatenie dobrovoľných príspevkov.

K bodu 132 (§ 74a ods. 5)

Odsek sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 133 (§ 74a nový ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie, že na účte nepriradených platieb nem ôže byť iný majetok než peňažné prostriedky.

K bodu 134 (§77 ods. 2, tretia veta)

Nadväzujúc na skutočnosť, že podľ a predkladaného návrhu nie je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na zmenu štatútu dôchodkového fondu, je žiaduce v zá ujme právnej istoty zakotviť mechanizmus ako táto zmena nadobudne účinnosť.

K bodom 135 až 142 (§ 77 ods. 3, § 79 ods. 8, § 80 ods. 3, § 81 ods. 1 písm. f), § 82 ods. 11, § 84 ods. 6, § 88b ods. 6, § 89 ods. 3 a 4, § 90 ods. 8, § 93 ods. 1, § 94 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 143 (§ 94 ods. 5)

Ustanovenia o zasielaní výpisu sporiteľovi sa použijú aj vtedy, ak sa uzatvorí dohoda o vyplácaní programového výberu, pretože ide tiež o formu prestupu, lebo sporiteľ mení dôchodkovú správcovskú spoločnosť na účely vyplácania programového výberu.

K bodu 144 (§ 94 ods. 6 a 7)

V odseku 6 sa vytvára priestor na dohodu o spôsobe zasielania výpisov. Spresňuje sa možnos ť dohody nie len o adrese doručovania, ale aj o forme zasielania výpisu, napr. elektronicky.

Odsek 7 je splnomocňovacím ustanovením na vydanie opatrenia, ktoré bude ustanovovať podrobnosti výpisu.

K bodu 145 (§ 94 ods. 9)

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 146 (§ 94 ods. 11)

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje obmedzenie spôsobu úhrady nákladov spojených s úpravou výpisu z osobného dôchodkového účtu a nákladov na zaslanie vý pisu z osobného dôchodkového účtu častejšie ako raz ročne v hotovosti.

K bodu 147 (§ 94 nov ý ods. 12)

Pre dôchodkové správcovské spoločnosti sa stanovuje nová informačná povinnosť vo či sporiteľom. Každému sporiteľovi, ktorý dovàši vek 60 rokov a ešte nie je poberateľom dôchodku z II. piliera, je dôchodková správcovská spoločnosť povinná zaslať štandardizovaný list, v ktorom bude informovať o budúcich právach na výber formy výplaty (napr. doživotný dôchodok) a poskytovateľa výplaty (napr. poisťovňa alebo dôchodková správcovská spoločnosť) dôchodku z II. piliera. Vek 60 rokov bol stanovený tak, aby mal budúci dôchodca primeraný čas pred dovàšením dôchodkového veku (62 rokov) na oboznámenie sa so svojimi právami a možnosťami, ktoré mu poskytuje II. piliera a mohol sa tak kvalifikovane rozhodnúť o svojom ďalšom postupe pri uplatňovaní nárokov z II. piliera. Obsah tohto listu bude upravený vo vykonávacom predpise.

K bodom 148 až 160 (§ 95 ods. 1 a 2, § 97 ods. 2, § 99 ods. 1, § 99 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 83, § 100 ods. 4, § 100 ods. 9 druhá veta, § 101 ods. 1 tretia veta, § 101 ods. 3, § 103 ods. 4, § 104, § 106 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 161 [§ 109 odsek 1 písm. e)]

Nová povinnosť predložiť schválené stanovy nadväzuje na vypustenie povinnosti schvaľovania stanov N árodnou bankou Slovenska.

K bodu 162 [§ 109 ods. 5 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 163 (§ 110)

Stanovenie povinnosti poskytovať vybrané údaje ministerstvu má za cieľ poskytnúť tvorcovi politiky starobného dôchodkového sporenia informá cie nevyhnutné na vypracúvanie analýz fungovania systému starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 164 a 165 (§ 112 ods. 4, § 113 ods. 2 druhá veta a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 166 (§ 115 ods. 6)

Navrhuje sa zabezpečenie harmonizácie a zjednotenia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 10 zákona o bankách (z ákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č . 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.) a § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finanč nom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6 zákona o kolektívnom investovan í (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 62 ods. 5, § 78 ods. 6 a § 86 ods. 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) a § 71 ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.)], pričom sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a úč inného výkonu dohľadu nad finančným trhom (vrátane dohľadu v oblasti starobného dôchodkového sporenia), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je tiež inšpirovaná právnymi nástrojmi doh ľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram.

K bodu 167 (§ 117 ods. 2)

Ide o zosúladenie úpravy so zákonnou úpravou správcovských spoločností a doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Uvedený postup je hospodárnejší a časovo menej náročný.

K bodu 168 (§ 118 ods. 9 a 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 169 (prechodné ustanovenia - § 123an až 123ap)

(K § 123an)

(Ods. 1) Podľa súčasného znenia zákona je tiež možné podať žiadosť o dôchodok. Na takúto žiadosť sa nebude prihliadať, nakoľko sa stanovuje úplne nový mechanizmus žiadania o dôchodok.

(Ods. 2) D ôchodková správcovská spoločnosť zašle sporiteľovi, ktorý dovàši 60 rokov (teda všeobecný vek pre splnenie vekovej podmienky pri predčasnom starobnom dôchodku z I. piliera) pred nadobudnutím úč innosti zákona list obsahujúci informácie o dôchodkoch podľa tohto zákona, aby boli v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako bude možné dôchodky podľa tohto zákona vyplácať, informovaní. Keďž e títo sporitelia dovàšia uvedený vek pred 1. januárom 2015, nemohol by im byť uvedený list podľa ustanovení účinných od 1. januára 2015 doručený v roku, v ktorom ho dovàšili.

(K § 123ao)

(Ods. 1) Prechodné ustanovenie stanovuje použitie právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2014, ak sa dôchodková správcovská spoločnosť dozvedela o smrti sporiteľ a pred 1. januárom 2015, na určenie zostatku na osobnom dôchodkovom účte zomretého, ktorý má byť vyplatený alebo prevedený na osobný dôchodkový účet podľa § 40, a to bez ohľadu na dátum prevodu.

(Ods. 2) Ide o špecifikovanie postupu, ktorý by bol uplatnený v prípade, ak bolo za čaté a neskončené konanie podľa tohto zákona pred navrhovanou účinnosťou 1. január 2015.

(Ods. 3) Zákonnou úpravou sa stanovuje percento zvyšovania dôchodku, ktoré mô že inak v budúcnosti ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.

(K § 123ap)

Vypúšťa sa uplatňovanie § 123q, ktorým malo byť pre poberateľa invalidného dôchodku zabezpečené vyplatenie sumy nasporenej k 31. decembru 2007, ktorú za sporiteľa zaplatila na bežný účet dô chodkového fondu Sociálna poisťovňa. Toto prechodné ustanovenie malo zabezpečiť, aby sa nasporená suma mohla vyplatiť invalidnému dôchodcovi z dôvodu, že štát za nich prestal platiť dôchodkové poistenie a tým aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie a radikálne sa tým pre nich zmenili podmienky v porovnaní s podmienkami, ktoré platili pri vstupe do II. piliera. Nebola im daná možnosť vystúpenia z II. piliera a existoval veľký predpoklad, že už nebudú zárobkovo činní a nebudú im do II. piliera plynúť ďalšie príspevky. Bol pre nich stanovený limit, ak obdobie ich sporenia trvalo aspoň 10 rokov, nasporená suma im nemohla byť vyplatená jednorazovo a k svojim prostriedkom by sa tak dostali dovàšením dôchodkového veku, kedy by už boli oprávnení žiadať o jeden z druhov dôchodkov II. piliera. T í, ktorých obdobie dôchodkového sporenia trvalo menej ako 10 rokov, mali možnosť požiadať o jednorazové vyplatenie sumy nasporenej k 31. decembru 2007 (zaplatenej Sociálnou poisťovňou) po dovàšení dôchodkového veku, resp. ak im bol priznaný predčasný starobný dôchodok z I. piliera.

Tým, že sa navrhuje zrušenie podmienky minimálneho obdobia starobného dôchodkové ho sporenia, stráca toto ustanovenie pre túto skupinu sporiteľov opodstatnenie. Na takého sporiteľa sa budú vzťahovať ustanovenia tohto zákona tak ako na všetkých ostatných sporiteľov.

K bodu 170 (§ 124)

Ide o legislatívno-technick ú úpravu.

K bodu 171 (zrušovacie ustanovenia - § 127, príloha č. 1)

Vyhláška sa vypúšťa z dôvodu ďalšieho neuplatňovania prechodného ustanovenia v §123q.

K bodu 172 (vypustená Príloha č. 1)

Príloha č. 1 sa vypúšťa z dôvodu, že vzorce, ktoré obsahuje nereflektujú súč asné metódy výpočtu dôchodkov používané v praxi. V minulosti sa na výpočet doživotného dôchodku používal klasický 'nemecký' poistný prístup. V súčasnosti už väčšina pois ťovní používa anglosaský model peňažných tokov so stochasticky modelovanými vstupnými parametrami. Výpočet stochasticky modelovaných parametrov je pre bežného človeka zložitejší ako samotný vzorec v Prílohe č. 1.

Predkladateľ neurčil úmrtnostné tabuľky ani presnú metódu výpočtu dôchodku, pretože by tým sám nastavil parametre výpočtu poistného rizika. Ocenenie poistné ho rizika a dostatočnosť kapitálu na jeho krytie je základnou požiadavkou na podnikanie poisťovne podľa európskych smerníc. Uvedené znamená, že určenie poistného rizika a držanie dostatočného kapitá lu poisťovne je jej základnou povinnosťou a zodpovednosťou, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

K bodu 173 (vypustený druhý bod novej Prílohy č. 1) a bodu 174 (štvrtý bod novej Prílohy č. 1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/E Ú zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(Ú. v. EÚ , L 180, 15. 7. 2010) ruší a nahrádza smernicu Rady 86/613/EHS. Z tohto dôvodu sa vypúš ťa druhý bod novej Prílohy č. 1, smernica 2010/41/EÚ bude doplnená do transpozič nej prílohy v novom znení bodu č. 4.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa z transpozičnej prílohy (pôvodný bod č. 4 novej Prílohy č. 1) vypúšťa. Smernica 2006/54/ES sa vzťahuje na zamestnanecké systémy sociá lneho zabezpečenie, ktoré vymedzuje čl. 2 písm. f) tejto smernice. Judikatúra Súdneho dvora EÚ určila kritériá, podľa ktorých Súdny dvor EÚ určuje, či daný dôchodkový systém podlieha prá vnemu režimu smernice 79/7/EHS alebo spadá do vecného rozsahu článku 157 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je implementovaný, pre oblasť zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpeč enia, smernicou 2006/54/ES (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-385/11ElbalMoreno, body 20. až 23.) Zo zhodnotenia prv uvedenej definície a kritérií obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dô chodkový systém upravený zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spadá do vecného rozsahu smernice 79/7/EHS a nie do vecné ho rozsahu smernice 2006/54/ES.

K čl. II

Èl. II. bezprostredne súvisí s čl. I., v ktorom sa okrem iného upravuje i platenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu poistným na dôchodkové postenie.

Zamestnávateľ je povinný odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za sporiteľov, ktorí vykon ávajú zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné ho pomeru (ďalej len 'dohodári') a ktorí sú nepravidelne odmeňovaní, až po skončen í dohody. Odhliadnuc od faktu, že správa aktív dôchodkových fondov, ktorú vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti sa manažuje podstatne lepším spôsobom, ak správca podrobne pozná, resp. s vysokou pravdepodobnosťou vie predpovedať, svoj cash-flow (čo je v prípade uvedených dohôd zna čne komplikovanejšie), možnosť vyhýbania sa plateniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, resp. odkladanie platenia týchto príspevkov, má citeľný negatívny vplyv i na dohodára-sporite ľa. Výška nasporenej sumy, ktorú bude môcť sporiteľ po splnení zákonom stanovených podmienok použiť na dojednanie výplaty dôchodku z II. piliera prostredníctvom anuitného produktu alebo dôchodku vyplá caného programovým výberom je pre stanovenie výšky takéhoto dôchodku zásadná. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že hodnota osobného dôchodkov ého účtu vyjadrujúca výšku sporiteľových úspor je daná nielen výškou zaplatených príspevkov, ale aj ich zhodnotením. Skutočnos ť, že za takéhoto dohodára-sporiteľa môže jeho zamestnávateľ i po dobu niekoľkých rokov (pokiaľ dohoda stále trvá) povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie neplatiť, má zásadn ý dosah práve na možnosti a výšku zhodnotenia úspor tohto sporiteľa. Príspevky odvedené a zaplatené s dlhším časovým odstupom, niekedy až niekoľko rokov, sa po dobu, počas ktorej neboli odvedené , nemohli zhodnocovať. Uvedenú stratu sporiteľ žiadnym spôsobom nedoženie, pretože k žiadnemu fiktívnemu spätnému prepočítaniu zhodnotenia dôjsť nemôže. Sporiteľ je preto o svoje vý nosy za toto obdobie navždy ukrátený. Okrem uvedeného nemožno vylúčiť, že zamestnávateľ zo špekulatívnych dôvodov, chcejúc sa vyhnúť zaplateniu poistného a príspevkov na dôchodkové sporenie, privedie svoju spoločnosť ešte pred ukončením dohôd so zamestnancami, ktorí sú nepravidelne odmeňovaní do zániku (bez právneho nástupcu). Ak zamestnávateľ v takomto prípade nezašle Sociá lnej poisťovni ani výkaz o vyplatených odmenách a neurčí vymeriavací základ na platenie poistného, nemôže Sociálna poisťovňa uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ, zo základného fondu garančného poistenia v súlade s § 165 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzniká tak riziko, že prí spevky na starobné dôchodkové sporenie nebudú zaplatené vôbec. V opačnom prípade, t.j. ak výkaz zaslaný bude, príspevky pôjdu na ťarchu garančného fondu, avšak obmedzením trvania dĺžky dohô d bude obmedzený aj rozsah takto uhradených príspevkov.

K bodu 1 (§ 223 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť splatnosť odmeny, výplatu odmeny ako aj zrážky z odmeny a poradie zrážok pri prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru rovnakým spôsobom, ako je upravená splatnosť mzdy, výplata mzdy, zrážky zo mzdy a poradie zr ážok zo mzdy v pracovnom pomere.

K bodu 2 (§ 226 ods. 1)

Navrhuje sa obmedziť trvanie dohody o vykonaní práce najviac na 12 mesiacov, a to z dôvodu, že tieto dohody majú výnimočný charakter, ako aj aby sa zamedzilo zneužívaniu tohto inštitútu v sociálnom poistení.

K bodom 3 až 5 (§ 227 ods. 2 a § 228)

Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe (výnimočnosť dohôd a platenie odvodov na sociálne poistenie z nepravidelného príjmu) sa navrhuje upraviť trvanie dohody o brigádnickej práci š tudentov tak, aby trvala najviac 12 mesiacov. Zároveň je potrebné osobitne upraviť splatnosť odmeny z dohody o brigádnickej práci študentov.

K bodom 6 až 8 (§ 228a)

Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe (výnimočnosť dohôd a platenie odvodov na sociálne poistenie z nepravidelného príjmu) sa navrhuje upraviť trvanie dohody o pracovnej činnosti tak, aby trvala najviac 12 mesiacov. Zároveň je potrebné osobitne upraviť splatnosť odmeny z dohody o pracovnej činnosti.

K bodu 9 (§ 252j)

V súvislosti s navrhovaný mi zmenami týkajúcimi sa obmedzenia trvania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovn ého pomeru sa navrhuje osobitne upraviť skončenie dohôd, ktoré boli uzavreté podľa doterajších právnych predpisov, t.j. pred nadobudnutím účinnosti navrhovaných zmien.

K čl. III

K bodu 1(§ 4 ods. 5)

Navrhuje sa neustanovovať maximálnu sumu mesačného príjmu a maximálnu sumu priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vych ádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tieto údaje bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom s ídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

K bodu 2(§ 11 ods. 4)

Navrhuje sa neustanovovať všeobecný vymeriavací základ opatrením z dôvodu, že pri jeho určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický ú rad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časové ho obmedzenia.

K bodu 3(§ 64 ods. 7)

Navrhuje sa neustanovovať aktuálnu dôchodkovú hodnotu opatrením z dôvodu, že pri jej určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický ú rad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časové ho obmedzenia.

K bodu 4(§ 66 ods. 6)

V súvislosti s novelizáciou definície sporiteľa v zákone o starobnom dôchodkovom sporení a s vypustením definície obdobia starobného dôchodkového sporenia z tohto zákona, je potrebné pojmovo spresniť spôsob určenia sumy starobného dôchodku sporiteľa v zákone o sociálnom poistení.

K bodu 5(§ 67 ods. 2)

V závislosti od podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia sa navrhuje nová právna úprava nároku na predčasný starobný dôchodok sporiteľ a podľa zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa dopĺňa nová podmienka, podľa ktorej nárok na predčasný starobný dôchodok sporiteľa vznikne aj vtedy, ak úhrn sú m predčasných starobných dôchodkov z oboch dôchodkových schém dosiahne stanovenú hranicu.

K bodom 6 a 7(§ 67 ods. 5 a 6)

Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré sú povinne d ôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobné ho dôchodku je potrebné upraviť znenie § 67 ods. 5 tak, ž e sa bude vzťahovať na každý vznik povinného poistenia takýchto osôb, ako aj § 67 ods. 6, aby bolo možné zúčtovať sumy vyplateného predčasného starobného dôchodku aj v prípade krátkodobého trvania zamestnania dlhodobo nezamestnaných.

K bodu 8(§ 82 ods. 12)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 9(§ 82a ods. 4 až 9)

Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Euró pskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú.v. ES L 56, 4.3.1968) v platnom znení (ďalej len 'služobný poriadok') upravuje v prílohe VIII. č l. 11 ods. 1 podmienky vzniku nároku na prevod poistno-matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových prá v úradníka, ktorý odíde zo služieb inštitúcií alebo orgánov Európskej únie vykonávať činnosť zakladajúcu nároky na dôchodok do iného členského štátu Európskej únie.

Z tohto dôvodu sa navrhuje podrobnejšie upraviť v zákone o sociálnom poistení určenie sumy starobného dôchodku v dôchodkovom systé me Slovenskej republiky so zohľadnením dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu doručenia žiadosti o prevod týchto dôchodkových práv.

Navrhuje sa, aby obdobie služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie bolo zohľadnené ako obdobie dôchodkového poistenia na úč ely splnenia podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené obdobia sa však vylúčia z obdobia dôchodkového poistenia na účely určenia sumy dôchodkovej dá vky (nezisťuje sa za tieto obdobia OMB, vylučujú sa na účely určenia POMB aj z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré je rozhodujúce na stanovenie sumy dôchodkovej dávky).

Ak v sume poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie sú zahrnuté aj dôchodkové n ároky získané v Slovenskej republike, ktoré už boli v minulosti prevedené do dôchodkového systému Európskej únie, prevedená suma poistno-matematického ekvivalentu sa zníži o nároky nadobudnuté v Slovenskej republike s tým, že tieto budú zohľadnené v takom rozsahu, v akom boli nadobudnuté pred ich prevedením do dôchodkového systému Európskej únie.

Suma poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok prevedená do dôchodkového systému Slovenskej republiky sa vydelí jednotkovou hodnotou odlož eného starobného dôchodku, k rozhodujúcemu dňu (doručenia žiadosti o prevod, prípadne odo dňa vzniku nároku na prevod podľa Služobného poriadku). Takto určená suma sa pripočíta k sume starobného dô chodku, na ktorý vznikne nárok po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky podľa zákona o sociálnom poistení (t. j. po dovàšení dôchodkového veku a splnen í potrebného obdobia dôchodkového poistenia).

Výsledná suma dôchodkovej dávky bude podliehať režimu zákona o sociálnom poistení na účely zvyšovania i iných zmien a bude na tento úč el posudzovaná ako jedna suma starobného dôchodku. Na splnenie podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia sa prihliada aj na obdobia získané výkonom služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Euró pskej únie, avšak na účely určenia sumy starobného dôchodku sa už toto obdobie nezohľadňuje.

Ak pred dovàšením dôchodkové ho veku osoba, ktorej právo na starobný dôchodok bolo prevedené do dôchodkového systému Slovenskej republiky zomrie, suma, ktorá by bola pripočítaná k sume starobného dôchodku, sa pripočíta k sume invalidnéh o dôchodku, ktorá je základom na výpočet pozostalostných dávok (vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok). Takto určená suma pozostalostných dávok bude podliehať režimu zá kona o sociálnom poistení, či už pri valorizácii takto určených pozostalostných dávok, ako aj pri aplikácii § 81 ods. 6 (súčet pozostalostných dávok je v zásade obmedzený sumou dôchodkovej dá vky, na ktorú by mal nárok zomretý).

K bodu 10(§ 84 ods. 5)

V nadväznosti na zmenu v § 138 ods. 8 sa navrhuje osobitne určiť denný vymeriavací základ pre úrazové dávky dlhodobo nezamestnaných osôb alebo š tudentov, ktorých príjem nepresahuje zákonom ustanovenú hranicu.

K bodu 11(§ 112 ods. 10)

Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré sú povinne dô chodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobného d ôchodku je potrebné doplniť znenie § 112 ods. 10, aby bolo možné zúčtovať sumy predčasného starobného dôchodku vyplateného po zániku ná roku na jeho výplatu aj dlhodobo nezamestnaným.

K bodom 12 a 13(§ 123 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 14(§ 131 ods. 1 a 2)

Zamestnanec, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom je naďalej sporiteľom, ale už sa mu nepostupujú príspevky na starobné dôchodkové sporenie na jeho osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preto tento zamestnanec a jeho zamestnávateľ platí poistné na povinn é starobné poistenie v plnej sadzbe.

K bodu 15 (§ 138 ods. 8)

Navrhuje sa bližšie upraviť vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové poistenie a garančné poistenie u osôb, ktoré nemajú vymeriavací zá klad ako zamestnanci z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.

K bodu 16 (§ 143 ods. 1)

Navrhuje sa doplniť splatnosť poistného na dôchodkové poistenie u študentov s pravidelným príjmom, ktorí na základe príjmu vyplateného po skončen í dohody a rozpočítaného na obdobie trvania dohody podľa § 139c ods. 3 nadobudnú postavenie zamestnanca, ako aj splatnosť poistného na úrazové a garančné poistenie u u osôb, ktoré nemajú vymeriavací základ ako zamestnanci, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.

K bodu 17(§ 167a ods. 2)

Ide o zosúlaďovanie terminológie zákona o sociálnom poistení so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 18(§ 168 ods. 1)

V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné zodpovedajúco upraviť zásady použí vania finančných prostriedkov správneho fondu Sociálnej poisťovne, ktorá plní úlohy podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodom 19 a 20(§ 170 ods. 1 a 6)

V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné primerane upraviť aj povinnosti Sociálnej pois ťovne týkajúce sa zhromažďovania a zverejňovania údajov.

K bodom 21 a 23[§ 178 ods. 1 písm. d), § 179 ods. 1 písm. g), a h)]

Vecná pôsobnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne sa rozširuje o nové pôsobnosti, ktoré zodpovedajú jej povinnostiam podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 22 [§ 179 ods. 1 písm. e)]

Z dôvodu presunu kompetencie vo veciach príplatku za štátnu službu k dô chodku z MPSVR SR na Sociálnu poisťovňu sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredia Sociálnej poisťovne v súvislosti s týmto príplatkom.

K bodom 24, 25, 27 a 32(§ 226 ods. 1 písm. e), f), p) a q), § 241a ods. 1)

Plnenie povinností, ktoré Sociálnej poisťovni vyplývajú zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení si vyžaduje spresniť ich formulácie a terminologicky ich zosúladiť s týmto zákonom.

Okrem toho je potrebné v súvislosti so zrušením ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a valorizácie dôchodkových dávok a úrazovej renty opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, upraviť povinnosti Sociálnej poisťovne tak, aby táto bola povinná tieto údaje stanovova ť a zverejňovať na svojom webovom sídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

K bodu 26 [§ 226 ods. 1 písm. i)]

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 28 (§ 226a ods. 1 a 2)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 29 (§ 231 ods. 1 písm. b) 4. bod)

Navrhuje sa doplniť lehota na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov študenta, ktorý nebol povinne sociálne poistený z dôvodu, že jeho pravidelný príjem z dohody o brigádnickej činnosti nepresahoval zákonom ustanovenú hranicu počas trvania dohody, avšak po skončení dohody mu bol vyplatený príjem, ktorý mu po rozpočítaní na základe § 139c zakladá povinné dôchodkové poistenie.

K bodu 30 [§ 231 ods. 1 písm. b) 5. a 6. bode]

Z dôvodov problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi pri výkone kontrol nelegálneho zamestná vania NIP sa navrhuje vypustiť odkaz na zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

K bodu 31(§ 233 ods. 5)

Z dôvodu zrušenia ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty opatrením a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne zverejňovať tieto údaje na svojom webovom sídle je potrebné upraviť povinnos ť Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať Sociálnej poisťovni potrebné makroekonomických ukazovatele.

K bodu 33[§ 241a ods. 2 písm. d)]

Poistné na starobné poistenie sporiteľa v období, v ktorom sa mu poskytuje materské, platí štát. Sociálna poisťovňa z tohto poistného odvádza pr íspevky na jeho osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sociálnej poisťovni sa z toho dôvodu musí poskytnúť primeraná lehota na odvod príspevkov, ktorá začína plynúť od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské (vydanie rozhodnutia o nároku na materské).

K bodu 34(§ 241a ods. 2 písm. f) nové znenie)

Pôvodný text tohto ustanovenia je už obsolétny (nepoužíva sa), pretože Sociálna poisťovňa už neurčuje sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Dňom vydania certifikátu dôchodková správcovská spoločnosť odpíše z osobného účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky. Na základe tohto certifikátu vyhotovia jednotlivé pois ťovne svoje ponuky dôchodkov. Príspevky, ktoré by mali byť poukázané na osobný účet sporiteľa už nemajú praktický význam na vyhotovenie ponuky dôchodku. Preto nemá praktický význam poukazovať tieto príspevky na osobný účet sporiteľa.

K bodu 35(§ 246 ods. 1)

Zovšeobecňuje sa definícia vecnej pôsobnosti výkonu dozoru štátu nad vykonávaním povinností pri vykonávaní starobného dôchodkové ho sporenia Sociálnou poisťovňou. V tej súvislosti je poznámka pod čiarou k odkazu 106c nepotrebná.

K bodu 36(§ 293de a 293df)

Ide o prechodné ustanovenia.

(K § 293de)

Nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje podľa predpisov účinných v deň, ku ktorému sa skúma splnenie podmienok nároku na tento dô chodok a nároku na jeho výplatu (priznanie) bez ohľadu na to, kedy sa vydáva rozhodnutie.

(K § 293df)

Zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa vypúšťa definícia obdobia starobného dôchodkového sporenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpeč iť relevanciu tohto obdobia pri určovaní sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku aj po 31. decembri 2015.

K čl. IV

Dopĺňa sa okruh príjmov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov, a to o výnosy z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré sa vyplácajú poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, ž e podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv nie je priamo dôchodkom starobného dôchodkového sporenia (ktorý je už v súčasnosti od dane z príjmov oslobodený), ale vypláca sa dô chodcovi spolu s dôchodkom starobného dôchodkového sporenia, ktorý mu vypláca poistiteľ. Zámerom predkladateľa preto je, aby bol aj takýto príjem oslobodený od dane z príjmov.

K čl. V

K bodu 1(§ 41 nové ods. 3 a 4)

V prípade vykonávania poistenia týkajúceho sa dĺžky života, ktoré je upravené právnymi predpismi v oblasti sociálneho poistenia ide o poskytovanie špecifického poistné ho produktu upraveného osobitným zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zvýšenia ochrany poistených a prí jemcov poistného plnenia je potrebné zabezpečiť, aby poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonávajúca poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví zabezpečila oddelenú správu a viedla osobitnú účtovnú evidenciu pre toto poistné odvetvie. Oddelená správa musí zahàňať oddelenú identifikáciu a riadenie portfólia závä zkov tohto poistného odvetvia a k nim prislúchajúcim aktívam. Povinnosť viesť oddelenú správu a účtovníctvo bude analogická platnej povinnosti viesť oddelenú správu a účtovníctvo pri súč asnom vykonávaní životného a neživotného poistenia.

K bodu 2(§ 41 ods. 8)

Ide o legislatívno-technick ú úpravu v nadväznosti na doplnenie dvoch nových odsekov v § 41.

K bodu 3(§ 43 nový ods. 11)

V súvislosti so špecifickým charakterom poistenia týkajúceho sa dĺžky života, ktoré je upravené prá vnymi predpismi v oblasti sociálneho poistenia sa zavádza povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o rozhodnutí o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v tomto poistnom odvetví. Účelom ustanovenia je zabezpečiť informovanosť NBS a zároveň určiť dostatočný časový priestor pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu na ukončenie uzatvárania nových poistných zmlúv. Toto oznámenie bude poisťovňa, poboč ka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu povinná podať najneskôr tri mesiace pred plánovaným ukončením uzatvárania nových poistných zmlúv.

K bodu 4(príloha č. 1)

Zavedenie nového poistného odvetvia 'A.7 Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia' v ž ivotnom poistení je potrebné v dôsledku špecifickej povahy poistného produktu. Znenie nového poistného odvetvia vychádza z platných smerníc EÚ upravujúcich oblasť poisťovníctva.

K čl. VI

V novelizačnom čl. VI, ktorý mení zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa legislatívne precizuje úprava príjmu, ktorý sa v určitom rozsahu nepovažuje za pr íjem posudzovanej osoby na účely nároku na dávku v hmotnej núdzi, aj o starobn ý dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera. Nejde o nový druh príjmu, ktorý nie je príjmom na účely tohto zákona.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2014, v zásade okrem ustanovení upravujúcich samotnú výplatu dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia, ktor é nadobudnú účinnosť 1. januára 2015.

Bratislava 26. februára 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

A. Všeobecn á časť

Ministerstvo prá ce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ako iniciatívny návrh.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje v IV. časti druhy dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, podmienky a formy ich vyplácania. Obsahuje aj niektoré ustanovenia týkajúce sa vyplácania dôchodkov a podmienky výplaty nasporenej sumy v prípade smrti sporiteľa. Keďže vyplácanie dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) sa začne už v roku 2015, bolo potrebné upraviť oblasti, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú , a to najmä proces od spísania žiadosti sporiteľa o dôchodok zo starobného dôchodkov ého sporenia, predkladania ponúk na vyplácanie dôchodkov dôchodkovými správcovskými spoločnosť ami a poisťovňami, úprava zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom dôchodku a sporiteľom, zvyšovanie dôchodkov a rozdeľovanie podielu na prebytku z investovania technických rezerv, platenie poistné ho na dôchodkové poistenie za poberateľa dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a vy brané poistno-matematické a iné technické vlastností dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia. Súčasná právna úprava je okrem iného v niektorých oblastiach, ktorými sú podmienky vyplácania niektorých druhov dôchodkov, ako aj poistno-matematický ch a iných technických vlastností dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia prekonaná.

Predložený vládny návrh zákona obsahuje komplexnú právnu úpravu vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia. Navrhuje sa, aby sa zo starobného dôchodkového sporenia vyplácal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostné dôchodky. Jednotlivé druhy dôchodkov budú môcť vyplácať poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a zahranič né poisťovne, ktoré majú na území Slovenskej republiky oprávnenie vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví 'poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia' podľa zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Účelom starobného sporenia je spolu s dôchodkovým poistením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým pre prípad smrti. Keďže starobné dôchodkové sporenie je sú časťou základného dôchodkového systému, navrhuje sa, aby sa starobné dôchodky a predč asné starobné dôchodky z II. piliera rovnako ako starobné dôchodky a predčasné starobn é dôchodky z I. piliera vyplácali vo forme doživotného dôchodku. Umožňuje sa vyplácanie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku aj vo forme dočasného dôchodku, ktorý vyplácajú poisťovne alebo vo forme programového v ýberu, ktorý vypláca dôchodková správcovská spoločnosť, ale iba v určitých zákonom vymedzených situáciách.

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa zriadila a spravovala centrálny informačný ponukový systém, a to najmä na účely sprostredkovania výberu dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia. Jeho využitie bude povinné pre každého sporiteľa, ktorému sa bude vyplácať doživotný dôchodok alebo dočasný dôchodok. Ponuka dôchodku predložená poisťovňou prostredníctvom tohto ponukového systé mu bude pre poskytovateľ a záväzná. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je ochrana sporiteľa, ktorý dostane všetky relevantné záväzné ponuky v jednom dokumente a na jednom mieste, pričom bude zabezpečené, že pri predkladaní ponuky doživotného alebo dočasného starobného dôchodku nebude poisťovňa zohľadňovať individuálne riziko sporiteľa.

Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj viacero novelizačných článkov, ktorými sa menia a dopĺňajú ďalš ie zákony. Novelizačným čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, sa navrhuje v záujme potreby riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi v súvislosti s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, upraviť maximálne trvanie týchto dohôd, ako aj splatnosť odmeny, výplatu odmeny, zrážky z odmeny a poradie zráž ok z odmeny, plynúcej z týchto dohôd.

Novelizačným čl. III sa mení a dopĺňa z ákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo väzbe na komplexnú právnu úpravu vyplácania dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier).

Novelizačným čl. IV sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa rozširuje úprava príjmu oslobodeného od dane o výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Novelizač ným čl. V, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa do prílohy tohto zákona dopĺňa nové poistné odvetvie pre poisťovne, ktoré budú mať záujem vyplácať dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia.

V novelizačnom čl. VI, ktorý dopĺňa zá kon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa rozširuje úprava príjmu, ktorý sa v určitom rozsahu nepovaž uje za príjem posudzovanej osoby na účely nároku na dávku v hmotnej núdzi, aj o starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Navrhuje sa, aby zá kon nadobudol účinnosť 1. júla 2014, v zásade okrem ustanovení upravujúcich samotnú výplatu dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2015.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu