Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 01.01.2012 do 31.03.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskor ších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný materiál sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády SR pre rok 2011.

Účelom návrhu zákona v čl. I (zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní prá vnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna justícia so zameraním najmä na zvýšenie dostupnosti, odbornosti a rozsahu služ ieb poskytovaných nemajetným prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len 'CPP'), posilnenie preventívnej úlohy CPP pri predchádzaní eskalácie pr ávnych sporov.

Posilnenie preventívnej úlohy CPP je v navrhovanej právne úprave zabezpečené najmä legislatívnym zakotvením možnosti sprostredkovať rieš enie sporu formou mediácie a poskytnúť usmernenia i v oblasti súvisiaceho sociálneho a psychologického problému. Priestor na nové úlohy CPP sa vytvára zavedením prioritného zastupovania oprávnenej osoby v konaní pred súdom advokátom, pričom sa zavá dza povinnosť poskytovať tieto služby všetkým advokátom.

Navrhovaná právna úprava rozširuje dostupnosť služ ieb CPP pre väčšiu skupinu osôb v materiálnej núdzi, pričom sa pre skupiny obyvateľov s príjmami presahujúcimi zákonom ustanovený násobok minimálnej mzdy. Pre túto skupinu sa zavádza povinnosť čiasto čne sa podieľať na financovaní poskytovanej právnej pomoci. Rozširuje sa vecná pôsobnosť CPP o oblasti obchodného práva, správneho súdnictva a v niektorých konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V rámci záväzkov vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa zavádza pôsobnosť CPP v konaní na druhom stupni vo veciach administratívneho vyhostenia cudzincov a v cezhraničných sporoch i vo veciach vyživovacej povinnosti a určenia rodičovstva osoby mladš ej ako 21 rokov, pričom sa pri poskytovaní právnej pomoci v týchto veciach precizuje vzťah CPP s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

V rámci zrýchlenia a zefektívnenia správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa zavádza prezumpcia splnenia príjmových a majetkových podmienok na poskytnutie právnej pomoci u poberateľov dávky v hmotnej núdzi a povinnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, notárov a pod. poskytnú ť centru súčinnosť pri získavaní údajov potrebných na vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situá cie žiadateľa. Zároveň sa precizujú ustanovenia o možnosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci a žiadať náhradu vynaložených nákladov v prípade poskytnutia právnej pomoci na základe uvedenia nepravdivých údajov. Zjednodu šuje sa tiež konanie o náhrade trov konania, kde sa zavádza primárna zodpovednosť advokáta za uplatnenie n áhrady trov konania v súdnom konaní a ich vymoženie od protistrany.

Zavádza sa možnosť podať odvolanie podľa tretej hlavy piatej č asti Občianskeho súdneho poriadku voči rozhodnutiu v správnom konaní, pričom pre zefektívnenie a zrýchlenie konania budú o opravnom prostriedku rozhodovať tri určené krajské súdy, s cieľ om zachovania dostupnosti súdu pre občanov.

Navrhuje sa zriadenie Rady centra, ako konzultačného orgánu riaditeľa a možnosť riaditeľa rozhodnúť o uvoľnení peňažný ch prostriedkov na financovanie právnej pomoci, ktorého účelom je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti v osobitných prípadoch, ktoré neparia do pô sobnosti CPP.

Účelom návrhu zákona v čl. II (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Spravodlivosť so zameraním najmä na cieľ vlády SR vytvoriť na súdoch také podmienky, aby mohli rozhodovať v primeranom čase a aby sa tak zvýšila dôvera ľudí vo vzťahu k súdom.

S ohľadom na zefektívnenie fungovania sú dov a odbremenenia súdnej moci od administratívnej záťaže nesúvisiacej s meritórnym rozhodovaním sa odstraňuje dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o ustanovení advokáta v občianskoprávnych veciach a toto rozhodovanie sa ponecháva len CPP.

Návrhom zákona sú ďalej dotknuté tieto zákony:

·zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorš ích predpisov,

·zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch sú dov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektor ých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 141/2010 Z. z.,

·zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Materiál bol vypracovaný v úzkej spolupráci s Ministerstvom pr áce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Úradom vysokého komisára pre uteč encov, Centrom právnej pomoci, Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenskou advokátskou komorou a zástupcami mimovládnych organizácií.

Nakoľko navrhovaná právna úprava bude mať pozití vny aj negatívny dopad na štátny rozpočet a pozitívny sociálny dopad a dopad na podnikateľsk é prostredie, bol materiál dňa 31. 3. 2011 predložený dotknutým subjektom na predbežné pripomienkové konanie.

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania (od 1. apríla 2011 do 26. apríla 2011). V rámci pripomienkového konania bolo vznesených niekoľko zásadných pripomienok. Na účely odstránenia vzniknutý ch rozporov bolo zvolané v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky rozporové konanie (28. apríl 2011). V rámci rozporového konania boli odstránené všetky rozpory, pričom návrh z ákona bolo doplnený o dva nové novelizačné články, a to novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o sprá ve daní (daňový poriadok) a novelu zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Tieto novelizačné články riešia vzťah navrhovanej právnej úpravy k povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a k povinnosti Slovenskej advokátskej komory viesť zoznamy advokátov podľa ich odborného zameranie, na základe ktorých bude centrum určovať oprávnenej osobe advokáta.

Návrh zákona sa týka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, preto bol prerokovaný na Hospodárskej a sociálnej rade vl ády Slovenskej republiky. Taktiež bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá odporučila jeho predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. júna 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie, pričom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na úč ely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008, s. 98).

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č . 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikan í (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 78 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009)

1. Nariadenie Rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009)

2. Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú . v. ES L 26, 31. 1. 2003).3. Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES L 326, 13. 12. 2005).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprá vnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

1. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. novembra 2009 (ná vrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad - Bulharsko) - Said Shamilovich Kadzoev (Chučbarov) vo veci C-357/09,

2. Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. decembra 2010 'Účinná súdna ochrana práv založených na práve Únie - Právo na prístup k spravodlivosti - Právna pomoc - Vnútroštátna právna ú prava zamietajúca súdnu pomoc právnickým osobám v prípade absencie ‚všeobecného záujmu‘' vo veci C 279/09,

3. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. mája 2008 - Európsky parlament/Rada Európskej únie vo veci C-133/06,

4. Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels- und Beratungsgesellschaft mbH v. Bundesrepublik Deutschland.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie článku 13 ods. 4 smerni ce EP a Rady 2008/115/ES je stanovená do 24. decembra 2011.

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlá dy podľa bodu B.11 Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 247 z 25. marca 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcový ch rozhodnutí je pre článok 13 ods. 4 smernice EP a Rady 2008/115/ES určená do 15. septembra 2011. Tabuľku zhody vo zvyšnej časti vypracováva gestor uvedenej smernice Ministerstvo vnútra SR.

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

-

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov

-zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z. z 11. decembra 2002, ktorým sa vydáva zoznam bezpečný ch tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advok ácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 31. 3. 2011 - 14. 4. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťa ženia?x3. Sociálne vplyvyx- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x- sociálnu exklúziu,x- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predbežné pripomienkové konanie začalo 31. marca 2011, prič om k 1. aprílu 2011 bolo predkladateľovi doručené stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasilo s predloženou dolož kou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ministerstvo financií SR zásadne nesúhlasí s navýšením limitov výdavkov a ž iada predmetné výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.

Ministerstvo hospodárstva SR odporúča označiť aj negatívne vplyvy, nie iba pozitívne vplyvy.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy predloženého návrhu.

B. Osobitná časť

K Èl. I

(novela zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 1)

V súvislosti s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa dopĺň a ustanovenie § 1. Uvedená zmena je daná rozšírením pôsobnosti zákona na poskytovanie právnej pomoci osobám v konaní o administratívnom vyhostení. Súčasne sa zvýrazňuje účel navrhovanej právnej úpravy, ktorá má podstatným spôsobom prispieť k predchádzaniu sporov. Navrhovaná dikcia jasne poukazuje na úmysel, poskytovanie právnej pomoci vnímať aj ako výrazný príspevok k prevencii právnych sporov.

Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická ú prava, ktorou sa zavádza nová poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2 (§ 3)

V odseku 1 sa precizuje rozsah pôsobnosti zákona. Pô jde o poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení v konaní pred sú dom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa teda pôsobnosť rozširuje o konanie o administratívnom vyhostení , konania v správnom súdnictve a o konania pred Ústavným súdom.

Zúžený rozsah bude v cezhraničných sporoch, kedy sa prá vna pomoc bude poskytovať len v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach, teda okrem konaní pred súdom v správnom súdnictve a pred Ústavným sú dom Slovenskej republiky.

V novo navrhovanom odseku 2 sa zavádza právna úprava, ktorá reaguje na povinnosť členského štátu vyplývajúcu z implementácie smernice 2008/115/ES spočívajúcu v poskytnutí právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení. Právna pomoc v týchto veciach sa za zákonom ustanovených podmienok bude poskytovať fyzickým osobám podľa ustanovenia § 24c.

V odseku 3 sa vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. II, bod 1 ná vrhu (§ 30 Občianskeho súdneho poriadku) rieši poskytovanie právnej pomoci osobám, na ktoré sa vzťahujú záväzky Slovenskej republiky z dvojstranných a mnohostranných medzinárodných zmlúv o poskytovaní právnej pomoci, ako aj záväzky vyplývajúce zo vzájomnosti dojednanej s niektorými štátmi najmä vo veciach výživného (USA, niektoré provincie Kanady, Austrália) a vyhlásenej v Zbierke zá konov SR. Tieto zmluvy vychádzajú z princípu štátneho občianstva (bez ohľadu na bydlisko či obvyklý pobyt) a z princípu obvyklého pobytu (príp. minulého obvyklého pobytu - v prípade Dohovoru o uľahčen í prístupu k justičným orgánom v cudzine, ozn. č. 182/2003 Z. z.), pričom sa uplatňuje kritérium rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými štátnymi občanmi či obyvateľmi.

Pôvodné znenie ustanovenia odseku 2 sa presúva do odseku 4.

K bodu 3 (§ 4 ods. 1 písmeno a))

Predkladateľ rozširuje definíciu právnej pomoci poskytovanej opr ávnenej osobe o možnosť sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie (ďalej viď odôvodnenie k bodom 8 a 13).

K bodu 4 (§ 4 ods. 1 písmeno b) prvý bod)

Pojem 'trvalý pobyt alebo prechodný pobyt' sa nahrá dza pojmom 'obvyklý pobyt', pričom sa reaguje na vyprecizovanie implementácie Smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spo ločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch.

Pre prípady poskytovanie právnej pomoci s cudzím prvkom je rozhodným kritériom obvyklý pobyt. Ide o pobyt, kde sa osoba obvykle väčšinu roka reálne zdržiava bez ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať. Nadvä zovanie na 'trvalý' a 'prechodný' pobyt by bolo nesprávne, pretože ide o kategórie správneho práva, ktoré nemusia zodpovedať obvyklému pobytu. Obvyklý pobyt je už v súčasnosti bežnou prá vnou kategóriou aj v právnom poriadku SR (napr. zákon. č. 97/1963 Zb.).

K bodu 5 (§ 4 ods. 1 písmeno d))

V súvislosti s implementáciou smernice sa rozširuje definí cia pojmov o nové konanie a to o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu, pričom sa v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. V súvislosti s týmto novo zavedeným konaním sa zavá dza aj nový § 24c, ktorý upravuje podmienky a proces poskytnutia právnej pomoci centrom v tomto konaní.

K bodu 6 (§ 4 ods. 1 písmeno f))

Zavádza sa definícia oprávnenej osoby, ktorou sa bude rozumieť fyzická osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím centra, po preukázaní splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1 písmeno i))

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou subsidiárne rozš iruje definíciu materiálnej núdze o prípady, kedy fyzická osoba poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, pričom sa odkazuje na zákon č. 599/2003 Z. z. o hmotnej nú dzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne sa rozširuje definícia materiálnej núdze aj s ohľadom na novo ustanovenú výšku násobku sumy životné ho minima, ktorá sa stane hranicou pre posudzovanie nároku na právnu pomoc.

K bodu 8 (§ 5 ods. 1)

V súlade s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci sa ustanovenie odseku 1 dopĺňa o možnosť poskytovať právnu pomoc aj určenými medi átormi. Podmienky sprostredkovania mediácie centrom sú ustanovené v nadväzujúcich ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy.

K bodu 9 (§ 5 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 2 (§ 3 ods. 3).

K bodu 10 (§ 5 ods. 5)

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, ktoré výslovne ustanoví, ž e na čele centra je riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie 3 rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať právnu úpravu centra a jeho postavenia.

K bodu 11 (§ 5 ods. 6 a 7)

Ustanovenie § 5 sa navrhuje doplniť odsekmi 6 a 7, ktoré pre centrum k bližšie špecifikovanému termínu zakotvujú povinnosť vypracúvať a na webovom sídle zverejňovať výročnú správu centra za predchádzajúci rok a koncepciu činnosti centra na obdobie nasledujúcich dvoch rokov. Zároveň sa bližšie ustanovujú obsahové náležitosti vý ročnej správy a výslovne sa zakotvuje, že koncepcia je východiskovým programovým dokumentom centra, ktorý minister predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky.

V novom odseku 7 sa ustanovuje, že centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra. Právna úprava predpokladá, že centrum bude pri zabezpečovaní siete prá vnej pomoci spolupracovať a svoju činnosť bude náležite koordinovať so štátnymi orgánmi (najmä so súdmi, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže), obcami, vyššími územný mi celkami a podobne. Centrum by v tejto sfére malo byť koordinátorom relevantných aktivít a subjektom, ktorý bude formami spolupráce zabezpečovať efektívne poskytovanie právnej pomoci.

K bodu 12 (§ 5a)

§ 5 a

V novom znení ustanovenia § 5a sa zavádza nový orgá n - Rada Centra právnej pomoci, ktorý bude vo svojej podstate pôsobiť ako konzultačný orgán riaditeľa a ktorý sa podieľa na činnosti centra. Ustanovujú sa podmienky členstva v tomto orgáne, jeho právomoci a organizácia. Ustanovuje sa, že funkcia člena rady je čestná funkcia.

Účelom vzniku rady je poskytovať konzultačnú pomoc a podporu riaditeľovi centra. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa rada vyjadrovala k výročnej správe centra predloženej riaditeľom, ku koncepcii činnosti c entra predloženej riaditeľom a k uvoľneniu peňažných prostriedkov na účely podľa § 5b ods. 6. Rada bude zasadať minimálne 2x ročne a zvolávanie a vedenie jej zasadnutí bude prislúchať riaditeľ ovi centra. Súčasne sa ustanovuje možnosť, aby si centrum podrobnosti o činnosti a organizácii rady upravilo vo svojom štatúte.

K bodu 13 (§ 5b až § 5d)

§ 5b

Zavádza sa možnosť centra rozhodnúť o forme poskytnutia prá vnej pomoci, a to aj s ohľadom na to, že sa rozširujú možnosti pomoci o ustanovenie advokáta alebo výber mediátora. Centrum bude pri rozhodovaní o forme pomoci prihliadať na okolnosti jednotlivých prí padov, ako aj na to, aby bola ochrana práv osôb účelná. Prioritne bude centrum zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci advokátmi, ktorí budú zapísaní podľa svojho odborného zamerania v zoznamoch vedený ch Slovenskou advokátskou komorou. V tomto zmysle sa primerane mení dikcia zákona o advokácii v novelizačnom článku III.

Pre prípady, ktoré neznesú odklad, kde by mohlo dôjsť k bezprostrednému zásahu do práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby alebo kde sa bude javiť, že pre osobitné pomery na strane oprá vnenej/zahraničnej oprávnenej osoby by bolo zastupovanie centrom najvhodnejšou formou, oprávnenú osobu/rovnako tak zahraničnú oprávnenú osobu bude môcť v konaní pred súdom zastupovať centrum, samozrejme okrem pr ípadov kde je zastúpenie advokátom obligatórne.

Novo zavedené ustanovenie v § 5b ods. 4 umožní centru zvoliť na riešenie právneho sporu oprávnenej osoby inštitút mediácie, pričom centrum bude môcť v takomto prípade určiť na riešenie sporu medi átora, a to za konsenzuálneho súhlasu oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby a mediátora. V prípadoch, keď to bude vhodné a keď tak centrum uváži, bude môcť mediátora určiť až ke ď získa súčasne súhlas protistrany v spore - v tomto prípade tak nebude súhlas zisťovať sám mediátor.

Aplikačná prax centra priniesla potrebu riešiť aj agendu, kedy e šte nejde o konanie pred súdom, ale oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe je potrebné poskytovať právnu pomoc aj v tomto čase. Centrum bude môcť takéto situácie riešiť najmä formou prá vneho poradenstva a formou predbežného poskytnutia právnej pomoci (§ 11). Rozširuje sa forma pomoci centrom o poskytnutie základných informácií žiadateľovi o inštitúciách, ktoré poskytujú sociálne či psychologické poradenstvo. Z praxe centra možno totiž vysledovať, že riešenie právnej otázky žiadateľa je často krát spojené aj s riešením sociálneho alebo psychologického problé mu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť žiadateľovi o právnu pomoc komplexnú pomoc v jeho ťaživej situácii. Zavádza sa pravidlo, že ak v prípadoch keď bude zrejmé, že rieš enie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú také to poradenstvo. V tejto súvislosti bude centrum spolupracovať najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V odseku 6 sa reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie prá vnej pomoci aj takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavá dza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmu sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba alebo, ak takúto osobu na centrum odkáže súd.

§ 5c

Možnosť ustanoviť tlmočníka, zabezpečiť preklad dokladov a nahradiť nevyhnutné cestovné náklady sa systematicky presúva do ustanovení, ktoré sa týkajú všeobecného režimu poskytovania prá vnej pomoci. Uvedenou zmenou sa teda dosiahne, že centrum bude môcť na rozdiel od úpravy de lege lata poskytnúť právnu pomoc vyššie uvedenou formou aj v iných prípadoch, ako sú cezhraničné spory. Táto pož iadavka vyplynula z aplikačnej praxe. Pokiaľ ide o náhradu nevyhnutných cestovných nákladov, táto však bude môcť byť poskytnutá iba zahraničnej oprávnenej osobe.

§ 5d

Ustanovenie § 5d zavádza možnosť zamestnancov centra zúčastňovať sa úkonov pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi, ktor ých určí centrum. Rovnaká možnosť platí aj pre prípady, ak vec rieši mediátor, pričom v tomto prípade bude zamestnanec centra považovaný za osobu prizvanú mediátorom podľa zákona o mediácii.

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou sleduje, aby k riešeniu problémov oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osoby mohli prispievať aj zamestnanci centra, ktorí budú mať spravidla skúsenosť z prvého a nasledujúceho kontaktu s oprávnenou/zahraničnou oprávnenou osobou a môžu aktívne prispieť k rieš eniu aj súvisiacich komunikačných a sociálno-psychologických problémov osoby. Nie je samozrejme vylúčené, že úkonov sa budú zúčastňovať aj právnici centra, ktorí budú môcť výrazne prispie ť k objasneniu napr. skutkového stavu prípadu. Výslovne sa však ustanovuje, že zamestnanec však nie je oprávnený zasahovať do poskytovania prá vnej pomoci advokátom alebo do výkonu mediácie.

V aplikačnej praxi centra sa vyskytli aj problémy, kedy poskytovaná právna pomoc nebola v požadovanej kvalite. Predkladateľ preto navrhovanou právnou úpravou sleduje možnosť 'dohľadu' nad poskytovanou právnou pomocou oprávneným/zahraničným oprávneným osobám, pričom sa počíta aj s možnosť ou konzekvencií pre prípad, že by centrum malo dôvodné pochybnosti o kvalite poskytovanej právnej pomoci oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe a táto by o zmenu advokáta alebo mediátora pož iadala. V takom prípade by centrum mohlo rozhodnúť, že zmení osobu, ktorej služby sú nekvalitné, či už pôjde o advokáta alebo mediátora. Súčasne sa ustanovuje, že centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená/zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich pomer k protistrane. Pôjde o situácie obdobné, ako ustanovujú niektoré predpisy v súvislosti s otázkou predpojatosti. To znamená, ž e ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže pomer advokáta alebo mediátora k účastníkovi konania, bude to mať za následok, že centrum rozhodne o ich zmene. Centrum rozhodne súč asne aj o odmene za právne zastúpenie a o odmene mediátora podľa tohto zákona, pričom centru sa ponecháva priestor v odôvodnených prípadoch odmenu vôbec nepriznať.

K bodu 14 (§ 6)

Zmena nadpisu pod paragrafom v súvislosti s navrhovanými koncepčn ými zmenami.

K bodu 15 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na zavedenie režimu poskytovania prá vnej pomoci s finančnou účasťou je potrebné rozlíšiť dva možné prípady poskytovania právnej pomoci, v tomto prípade bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 16 (§ 6 ods. 1 písm. a))

V súlade s koncepčnou zmenou sa navrhuje nové znenie písmena a). Ak teda pôjde o osobu v stave materi álnej núdze, ktorej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, vznikne jej pri splnení ďalších podmienok ná rok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18 (§ 6 ods. 2)

Pre navrhované zmeny viď odôvodnenie k bodu 15.

K bodu 19 (§ 6 ods. 3)

Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že predmetnú právnu úpravu je potrebné primerane rozšíriť aj na režim podľa § 6a, a teda navrhuje sa vlo žiť nový § 6b, ktorý komplexne upraví možnosti centra pri zmierňovaní tvrdosti zákona.

K bodu 20 (§ 6a a 6b)

§ 6a

Z dôvodu rozšírenia cieľovej skupiny osôb, ktorým môž e centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nebudú presahova ť 1,6 -násobok sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajú cou 20% nákladov na právnu pomoc. Výslovne sa ustanovuje, že uvedená výnimka sa vzťahuje len na podmienku posúdenia materiálnej núdze, a teda na posúdenie zvyšných podmienok pre nárok na poskytnutie prá vnej pomoci zostáva nedotknuté. Zároveň sa ustanovuje, že aj na režim podľa § 6a sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 2.

Výška hradenej sumy bude závislá od formy poskytovania právnej pomoci v každom jednotlivom prípade. V prípade poskytovania právnej pomoci formou zastupovania v konaní pred súdom prvého a vyššieho stupň a prostredníctvom určeného advokáta, alebo pracovníka centra určí centrum výšku spoluúčasti podľa § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a ná hradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s ohľadom na povahu veci. V prípade, že sa rozhodne určený advokát, alebo centrum využiť vo veci aj riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok, vyzve centrum opr ávnenú osobu doplatiť sumu spoluúčasti osobitným rozhodnutím. Je teda zrejmé, že v prvom rozhodnutí sa bude výška finančnej účasti určovať pre konanie na súde v prvom stupni.

V prípade, že centrum rozhodne o poskytovaní právnej pomoci formou sprostredkovania mediácie, sa stanovuje výška spoluúčasti v rozsahu 20 % odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa § 2 ods. 1 písm. c) vyhlá šky Ministerstva spravodlivosti SR o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak by došlo k uzavretiu dohody, ktorá je výsledkom mediácie. Spolu účasť oprávnenej osoby však prichádza do úvahy iba vtedy, ak by podľa vyhlášky mediátorovi vznikol nárok na odmenu, to znamená ak by došlo prinajmenšom k uzavretiu dohody o začatí mediácie.

Výslovne sa ustanovuje, že povinnosť úhrady finančnej úč asti oprávnenej osoby zaniká splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe advokáta alebo mediátora podľa § 5d ods. 2.

V osobitných prípadoch, kedy finančná situácia neumožň uje oprávnenej osobe stanovenú výšku sumu spoluúčasti uhradiť jednorázovo, zavádza sa možnosť dohodnúť po predchádzajúcej komunikácii s oprávnenou osobou a stanoviť primeraný splátkový kalend ár. Navrhovaná právna úprava predpokladá, že centrum bude splátkový kalendár využívať vždy, keď na strane oprávnenej osoby budú najmä okolnosti odôvodňujúce jej ťaživú situá ciu. Navrhuje sa, aby proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok, keďže ide len o stanovenie výšky spoluúčasti. Navrhovaná právna úprava súčasne predpokladá, že pri stanovení spl átkového kalendára sa centrum vždy dohodne s oprávnenou osobou.

Ak oprávnená osoba spoluúčasť, prípadne dohodnutú splátku v stanovenej lehote neuhradí, Centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.

Spoluúčasť bude z dôvodu procesnej ekonómie oprávnená osoba uhrádzať priamo centru, určenému advokátovi alebo určenému mediátorovi, a to v závislosti od formy poskytnutej právnej pomoci.

§ 6b

V odseku 1 sa zavádza možnosť centra priznať právnu pomoc bezplatne aj v prípadoch, keď príjem osoby prevyšuje 1,4-násobok a zároveň nepresahuje 1,6- násobok životného minima.

V odseku 2 sa zachováva s ohľadom na poznatky z aplikač nej praxe generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona, zmyslom ktorého je umožniť centru priznať pr ávnu pomoc aj osobám, ktoré vôbec nespĺňajú podmienky materiálnej núdze.

K bodu 21 (§ 7 ods. 2 písm. d))

Legislatívno-technická a vecná úprava. V súvislosti so zruš ením zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností sa navrhuje nové znenie, podľa ktorého sa pri posudzovaní osoby budú brať do úvahy ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpo čítaní dane z príjmu.

K bodu 22 (poznámka pod čiarou k odkazom 10, 11, 12 a 14)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 (§ 7 ods. 3 písm. f))

Štipendium v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štú dia značne presahuje sumu materiálnej núdze, preto sa zaraďuje do zoznamu príjmov, ktoré sa považujú za príjem podľa tohto zákona. Z poznatkov aplikačnej praxe vyplynulo, že na rozdiel od iných štipendií by malo byť doktorandské štipendium na účely tohto zákona posudzované odlišne. Ostatné druhy štipendií tým nie sú dotknuté.

K bodu 24 (§ 7 ods. 4)

Návrh vychádza z aplikačnej praxe. Prehodnocovanie príjmov každ ých 6 mesiacov bolo neefektívne a predstavovalo v praxi zbytočnú a nadmernú administratívnu záťaž centra. Zákon pritom obsahuje povinnosť oprávnenej osoby oznámiť zmenu príjmovej situácie centru do 8 dn í pod hrozbou sankcie odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 25 (§ 10 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť, aby sa poč et vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Nakoľko sa zavádza povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických a fyzických osôb disponujúcich informáciami o príjmovej a majetkovej situ ácii žiadateľa poskytovať centru súčinnosť, predpokladá sa vytvorenie mechanizmov, ktoré operatívne zabezpečia pre centrum potrebné informácie. Tým bude možné obmedziť počet dokladov vyžadovaný ch od žiadateľa.

K bodu 26 (§ 10 ods. 5)

Odstránenie dvojkoľajnosti v systéme prístupu k prá vnej pomoci v občianskom súdnom konaní znamená, že centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie. Odpadá teda možnosť, aby sa neúspešný žiadateľ obrátil so žiadosťou o ustanovenie advokáta na súd, ktorý mal možnosť rozhodnúť o ustanovení advokáta aj žiadateľovi, ktorý nespĺňal podmienky centra. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra o poskytnutí právnej pomoci súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom vo či rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Miestne príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku bude niektorý z troch navrhovaný ch krajských súdov, čo bude mať za následok efektívne rozhodovanie na základe rýchlo ustálenej judikatúry. Centrum bude povinné o tomto náležite poučiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6)

Navrhuje sa vypustiť odsek 6, pretože v ňom obsiahnutá právna úprava sa presúva do ustanovenia nového § 5b, ktorý bude komplexne upravovať formy poskytovania právnej pomoci.

K bodu 28 (§ 10 ods. 7)

Zavádza sa prísnejšia právna úprava vo vzťahu k mož nosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci. Osobitne sa vymedzuje, že centrum bude oprávnené poskytovanie právnej pomoci odňať aj v prípade, ak bol nárok priznaný aj na základe nepravdivých alebo neúpln ých údajov.

K bodu 29 (§ 11a)

Navrhovateľ považuje mediáciu za kľúčový inštitú t riešenia právnych sporov. Vytvára sa priestor pre centrum sprostredkovať oprávnenej osobe riešenie jej právneho sporu prostredníctvom mediácie.

Centrum bude oprávnené určiť za mediá tora aj zamestnanca centra, pokiaľ je zapísaný v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto zamestnancovi odmena za vykonanie mediácie nepatrí. Uvedené však nemá vplyv na povinnosť oprávnenej osoby podľa § 6a uhradiť centru spoluúčasť. O odmene bude rozhodovať centrum.

Zavádza sa úprava, podľa ktorej bude mediátor povinn ý informovať centrum bez zbytočného odkladu a to písomne centrum o skončení mediácie. Na žiadosť centra bude mediátor povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať aj o aktuálnom stave a priebehu medi ácie. Zavádza sa povinnosť centra vyzvať oprávnenú osobu na uzavretie dohody o začatí mediácie s určeným mediátorom.

K bodu 30 (§ 12)

Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprá vnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom v závislosti od formy poskytovanie právnej pomoci a na udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advok átovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať. Súčasťou dohody bude aj súhlas opr ávnenej osoby s poskytovaním informácií centru. Pokiaľ ide o výber advokáta, predpokladá sa, že centrum prioritne vyhovie návrhu oprávnenej osoby a ustanoví advokáta, ktorého si sama zvolí. To však neplat í v prípade, že centrum bude mať dôvodné pochybnosti o kvalite advokáta, jeho orientácii v oblasti, do ktorej prípad spadá.

Zavádza sa generálne poňatá povinnosť advokáta bez zbytočn ého odkladu informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní opravného a mimoriadneho opravného prostriedku. Advokát bude súčasne povinný vždy informovať centrum o skončení zastupovania, pričom na žiadosť centra bude tiež povinný informovať o aktuálnom stave konania. Navrhované znenie má teda za cieľ zabezpečiť vykonateľnosť režimu návratnosti vynaložených finančných pro striedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

Zároveň sa odstraňuje nepriaznivý stav, kedy pre protistranu opr ávnenej osoby v konaní pred súdom bolo výhodnejšie, ak bola táto zastupovaná centrom, pretože ani v prípade neúspechu v konaní nebola povinná hradiť trovy, keďže podľa súčasnej právnej ú pravy centru trovy nepatria. Uvedený stav sa mení, centru bude patriť náhrada vo výške odmeny a náhrada trov ako advokátovi a v prípade úspechu v konaní bude centrum povinné vrátiť oprávnenej osobe uhradenú spoluúčasť (ak ide o oprávnenú osobu podľa § 6a).

K bodu 31 (§ 13 ods. 2)

Zavádza sa povinnosť oprávnenej osoby poskytovať súčinnosť aj centrom určenému mediátorovi.

K bodu 32 (§ 13 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1 písm. a))

Zavádza sa nový dôvod odňatia poskytovania prá vnej pomoci, ktorý spočíva v skutočnosti, že oprávnená osoba neposkytne súčinnosť aj mediátorovi určenému centrom.

K bodu 34 (§ 14 ods. 1)

Vkladá sa nové znenie písmen b) a c), ktorého cieľom je spresni ť dôvody odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 35 (§ 14 ods. 2)

Odňatie poskytovania právnej pomoci je zásahom do základného pr áva oprávnenej osoby, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo sú dne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 36 (§ 14 ods. 3)

S ohľadom na zrušenie možnosti súdu ustanoviť za zástupcu centrum alebo advokáta sa navrhuje vypustenie odseku 3, ktorý sa navrhovanou zmenou stane obsolentným.

K bodu 37 (§ 14a)

Navrhuje sa právna úprava, kedy oprávnená osoba bude mať povinnosť vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia, rovnako tak aj náklady súvisiace so zabezpečením dokladov podľa § 5c písm. a) a b). Takáto situá cia nastane, ak fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie právnej pomoci zatajila informácie, na základe ktorých by bolo neposkytnutie právnej pomoci.

K bodu 38 (§ 15)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ jednoznačne upraviť re žim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

V súlade s režimom Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nebude môcť oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať. Advokát bude oprávnený tú to pohľadávku vymáhať na vlastný účet v mene oprávnenej osoby a až okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka bude považovať za postúpenú na advokáta; to nebude platiť vo v ýške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba zaplatila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. V prípade úspechu pritom advokátovi patrí plná tarifná odmena podľa ustanovení vyhláš ky č. 655/2004 Z. z.

Odsek 2 reaguje na situáciu, kedy súd účastníkovi ná hradu trov právneho zastúpenia vôbec neprizná. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že ak si advokát uplatnil riadne a včas právo na trovy právneho zastúpenia, patrí mu, napriek tomu, že súd trovy vô bec nepriznal, odmena podľa zníženej tarify (§ 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Ak si však advokát právo na trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní neuplatnil riadne a včas, právo na za platenie odmeny mu nevznikne.

Podľa odseku 3 ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý m bolo rozhodnuté o náhrade trov konania advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiada ť o vyúčtovanie odmeny podľa osobitného predpisu zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4, centrum. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kó piu rozhodnutia súdu.

K bodu 39 (§ 17 ods. 1 písm. b))

Rozširuje sa možnosť fyzickej osoby podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

K bodu 40 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa výnimka z poskytovania právnej pomoci v prípade, ak o uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia o výživnom alebo o výkon rozhodnutia slovensk ého súdu o výživnom požiadala fyzická osoba mladšia ako 21 rokov prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (bližšie viď odôvodnenie k bodu 45).

K bodu 41 (§ 18 ods. 4)

Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje, aby proti neprávoplatnému rozhodnutiu o ž iadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore bol prípustný opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená zmena reaguje na potrebu reflektovania skutočnosti, ž e centrum aj v tomto prípade rozhoduje o základnom ľudskom práve. Preto sa navrhuje, aby proti takémuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný súd. Ide teda o zabezpeč enie garancie prístupu súdu, pokiaľ ide o otázku preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného centrom.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 42 (§ 18 ods. 5)

Zavádza sa právna úprava, podľa ktorej centrum v rozhodnutí , ktorým prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, zároveň určí formu poskytnutia právnej pomoci. Zmena vecne súvisí s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci centrom.

K bodu 43 (§ 19)

Zavádza sa úpravu, ktorá rieši poskytnutie prá vnej pomoci v cezhraničných sporoch podľa § 17 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodič ovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené. Nové ustanovenie zavádza úpravu, podľa ktorej sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak žiadateľovi nemôže poskytnúť prá vnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci. Nebude sa pritom skúmať splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. c) až e).

Vylúčenie poskytnutia právnej pomoci centrom je v tomto prípade legitímne, pretože ochrana práv takejto osoby bude zaručená právnou pomocou zo strany Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládež e. Nariadenie č. 4/2009 umožňuje členskému štátu 'vyhnúť' sa poskytovaniu právnej pomoci (čl. 44 ods. 3), ak 'konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby prá vnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne'.

Ak jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená, právna pomoc sa musí poskytnúť, avšak u dieťaťa mladšieho ako 21 rokov (čl. 46) sa poskytuje bez akýchkoľvek podmienok (skúmanie ekonomickej odkázanosti, ú spešnosť sporu, a pod), z toho dôvodu je potrebné vylúčiť uplatnenie ustanovení týkajúcich sa podmienenia nároku skúmaním týchto skutočností.

To znamená, že ak žiadateľa nezastupuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (z akéhokoľvek dôvodu; oprávnený v cudzine nemá povinnosť uplatňovať svoj nárok cez Centrum pre medzin árodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak ho aj zastupuje, avšak počas zastupovania by sa ukázalo, že nemožno viesť konanie v SR bez potreby právnej pomoci (žiadateľ je výživou povinná osoba alebo in á osoba, na ktorú sa čl. 46 nariadenia nevzťahuje, atď.), nastúpilo by uplatnenie zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže by v takom prípade žiadateľa z cudziny pou čilo na potrebu podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, resp. mohlo by túto žiadosť postúpiť priamo Centru právnej pomoci (čl. 51 ods. 2 a/ nariadenia).

K bodu 44 (§ 20 ods. 2)

Navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu aj proti neprávoplatné mu rozhodnutiu centra o rozhodnutí nahradiť centru náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci zahraničnou oprávnenou osobou bol prípustný opravný prostriedok v podobe odvolania, o ktorom rozhodne príslušný súd.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravný m prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 45 (§ 21)

Navrhuje sa, aby na režim poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch primerane dopadali všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa režimu poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. Pôjde napríklad o režim finančné účasti na poskytovan í právnej pomoci, ďalej režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov a pod.

Pritom bude platiť pravidlo, že relevantné ustanovenia sa však použijú len vtedy, ak zákon nebude v § 16 až 20 ustanovovať inak.

K bodu 46 (§ 23 ods. 1 písm. d))

Upresňuje sa dikcia písmena d) odkazom na ustanovenie § 5b, ktoré bližšie vymedzuje formy poskytovania právnej pomoci centrom pre prípady poskytnutie právnej pomoci tuzemskej oprávnenej osobe v cezhraničnom spore.

K bodu 47 (§ 23 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48 (§ 23 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49 (§ 24a písm. d))

Navrhuje sa zaviesť nová podmienka poskytnutia právnej pomoci pre prípad azylovej veci, ktorá spočíva v posudzovaní stavu materiálnej núdze žiadateľa.

K bodu 50 (§ 24b ods. 1)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, pričom sa súč asne ustanovuje, že ministerstvo vnútra bezodkladne doručí žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci centru.

K bodu 51 (§ 24b ods. 4)

Zavádza sa povinnosť centra skúmať aj stav materiálnej n údze žiadateľa, okrem prípadu, že fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia pod ľa § 24a písm. c) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

K bodu 52 (§ 24b ods. 8)

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v azylovej veci po splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 24a, nárok na prá vnu pomoc trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa § 24a písm. c).

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v azylovom konaní a teda žiadateľovi o azyl bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred sprá vnym orgánom.

K bodu 53 (§ 24c)

Zavádza sa nová právna úprava, ktorá reaguje na potrebu implementáciu smernice ktorá Právna pomoc v konaní o administratívnom vyhostení Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ustanovujú sa podmienky poskytnutia právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré musí osoba splniť kumulatívne. Osoba musí byť cudzincom krajiny, musí požiadať o poskytnutie právnej pomoci, nemá zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie prá vnej pomoci, nachádza sa v materiálnej núdzi a existuje rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení takejto osoby.

Nasledujúce ustanovenia upravujú podmienky a náležitosti ž iadosti. Zároveň sa ustanovuje povinnosť štátnych orgánov komunikovať so žiadateľom v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu táto osoba rozumie.

Ïalej sa ustanovuje, že centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci a to aj pre prípad, že žiadosť nie je úplná, najmä podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e). Ak vš ak žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centra/určeného advokáta zaniká. O takomto zániku má centrum povinnosť žiadateľa upovedomiť.

Podmienku podľa ods. 1 písm. d) centrum bude skúmať len v prí pade, ak fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa písm. ods. 1 e) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

V prípade, ak si žiadateľ zvolí vlastného právneho zást upcu na konanie, v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, takýto úkon sa považuje za späťvzatie žiadosti.

Pokiaľ bol žiadateľ vyhostený, advokát alebo centrum sú oprá vnení vziať podaný opravný prostriedok späť.

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení, nárok na právnu pomoc trvá aj po zruš ení rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení a teda cudzincovi bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred správnym orgánom.

K bodu 54 (§ 24d)

Ustanovuje sa primerané použitie právnej ú pravy poskytovania právnej pomoci aj na konania upravené v ustanoveniach § 24a až 24c.

K bodu 55 (§ 25)

Navrhuje sa nové znenie § 25. Upravuje sa subsidiárne použ itie správneho poriadku na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiacich nárokov, napr. podľa § 5d ods. 2, § 6a ods. 3. Zavádza sa povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov, rovnako aj právnických a fyzických osôb, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku, oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne všetky údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Zavádza sa generálna povinnosť súčinnosti, ktorej zmyslom je naplnenie cieľa právnej úpravy a to zabezpečenie plnohodnotných informácií na úč ely rozhodovania o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené ustanovenie má vecný súvis aj s povinnosťou centra pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa možností zadovážiť ú daje a podklady, ktoré majú menované osoby k dispozícii.

Povinnosť poskytnúť centru potrebné údaje, listiny a iné veci na účely rozhodovania centra sa zavádza aj pre iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré takýmito údajmi disponujú. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred zničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už nie sú potrebné na úč ely rozhodovania podľa tohto zákona. To platí aj pre poisťovne, pokiaľ ide o oznamovanie poskytnutia poistného plnenia zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vrátane jeho výšky. Uvedené údaje sa budú poskytovať na žiadosť centra a bezodplatne.

Osoby podľa odsekov 2 až 4 budú povinné poskytnúť centru súčinnosť bez zbytočného odkladu.

Nová právna úprava explicitne vymedzuje aj vzájomnú súčinnosť centra s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré majú navzájom spolupracovať a to pri žiadostiach o poskytnutie pr ávnej pomoci vo veciach vyživovacej povinnosti.

K bodu 56 (§ 25b)

Prechodné ustanovenie rieši v súvislosti so zriadení m rady centra povinnosť predsedu Slovenskej advokátskej komory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a verejného ochranca práv navrhnúť ministrovi spravodlivosti členov rady a to v lehote najneskôr do 28. februá ra 2012.

V odseku 2 sa upravuje režim postupovania centra pre prípad, ak bolo podľa doterajších procesných predpisov ustanovené za zástupcu v konaní pred súdom, pričom pri prehodnocovaní nároku na poskytnutie prá vnej pomoci sa bude postupovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2012. Pri prehodnocovaní bude centrum postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy, pričom lehota 12 mesiacov sa bude poč ítať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd ustanovil centrum za zástupcu. Konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov ú činných od 1. januára 2012.

K bodu 57 (§ 26 písm. e))

V súvislosti s rozšírením pôsobnosti zákona aj na posk ytovanie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení sa ustanovuje, že všeobecne záväzný právny predpis ministerstva upraví aj vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratí vnom vyhostení podľa § 24c ods. 2.

K bodu 58 (§ 27)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 59 (Príloha)

Z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v odôvodnení k bodu 42, sa z nadpisu prílohy zákona vypúšťa slovné spojenie označujúce Euró pske spoločenstvá.

Vzhľadom na implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločný ch normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa táto dopĺňa do nasledujúceho bodu pr ílohy v požadovanom znení (vrátane označenia vydania v Úradnom vestníku Európskej únie).

K Èl. II

(novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskor ších predpisov)

K bodu 1 (§ 30)

S ohľadom na zmenu koncepčného prístupu ohľadom poskytovania právnej pomoci centrom sa navrhuje, aby právnu pomoc v podobe ustanovovania advokáta zabezpe čovalo iba centrum právnej pomoci.

Súd bude podľa navrhovanej právnej úpravy oprávnen ý účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého budú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, iba odkázať na Centrum právnej pomoci. Zároveň sa ustanovuje zákonná povinnosť sú du poučiť účastníka o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci.

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že v prípade odk ázania účastníka na Centrum právnej pomoci bude tomuto účastníkovi poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc omnoho rýchlejšie, ako tomu bolo doteraz zo strany súdov. Centrum právnej pomoci bude navyše oprá vnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, čím bude možné zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania (napr. v prípade nevyhnutnosti podať návrh na nariadenie predbežné ho opatrenia a pod.).

K bodu 2 (§ 31 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné. Súčasne sa vypúšťa označenie odseku 1.

K bodu 3 (§ 31a ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa navrhuje nové znenie ustanovenia.

K bodu 4 (§ 137)

Navrhuje sa, aby sa za trovy konania považovali aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní pred súdom podľa osobitné ho predpisu. Osobitným predpisom sa pritom rozumie najmä zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V súlade s navrhovanou dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. bude aj centru patriť náhrada za zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradá ch advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených zá ujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektor ých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane prá v osôb.

K bodu 5 (§ 140 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bodoch 1 a 2 sa navrhované ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 6 (§ 149 ods. 2)

V súlade s novou dikciou § 15 v článku I sa navrhuje nové znenie § 149 ods. 2. V prípade ak bude pred súdom zastupovať centrum alebo advokát určený centrom, bude sa na rozhodovanie o trovách právneho zastupovania vzťahovať ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 151 ods. 8)

S ohľadom na novo navrhovanú dikciu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa zavádza nová právna úprava, podľ a ktorej bude mať súd povinnosť vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne aj iné trovy, ktorých náhradu prizná účastníkovi. Uvedená právna úprava zá roveň umožní presne stanoviť výšku trov, ktoré budú patriť právnemu zástupcovi účastníka a uľahčí tak následné vysporiadanie vzájomných nárokov účastníka a jeho právneho zá stupcu.

K bodu 8 (§ 372t)

Z dôvodu vypustenia inštitútu ustanovovania advokátov s údom sa zavádza prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je upraviť režim neskončených konaní, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa ustanovení doterajších predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom derogácie (napr. v neskončených konaniach o trovách rozhodne súd, ktorý advokáta ustanovil, tento súd bude mať zároveň právo posúdiť, či trvajú podmienky ustanovenia advokáta, a pod.).

K Èl. III

(novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov)

K § 87

V súvislosti s rozšírením pô sobnosti centra sa navrhuje zmena dikcie § 87 ods. 2 a 3 zákona o advokácii, podľa ktorej bude Slovenská advoká tska komora v závislosti od odborného zamerania advokátov viesť osobitné zoznamy na účely poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Do zoznamov budú zaradení všetci advokáti s tým, ž e ich rozdelenie podľa odborného zamerania bude uľahčovať prácu centru, ktoré bude podľa okolností prípadu vyberať vzhľadom na uvedené rozdelenie vhodného advokáta, ktorý sa zaoberá problematikou týkaj úcou sa konkrétneho prípadu budúceho klienta.

Oblasť odborného zamerania pritom ustanoví predpis komory a bude sa prihliadať na pôsobnosť centra. Osobitne sa uvádza, že komora bude povinná viesť zoznam advokátov na poskytovanie právnej pomoci v azylový ch veciach a v konaní o administratívnom vyhostení. Zoznamy bude komora zasielať pravidelne ministerstvu a centru.

K Èl. IV

(novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch sú dov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)

K § 14c

Zavádza sa osobitná miestna príslušnosť správnych s údov, ktoré budú podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam centra vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci.

Snahou je zabezpečiť jednotnú judikatúru vo sfére rozhodovania o nárokoch o priznanie právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodovanie o základnom ľudskom práve, javí sa ako potrebné zalo žiť príslušnosť troch krajských súdov.

Vzhľadom na organizačnú štruktúru centra a jeho územnú pôsobnosť sa navrhujú ako súdy s osobitnou agendou Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský sú d v Košiciach.

K Èl. V

(novela zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorší ch predpisov)

K bodu 1 (§ 4 ods. 3 a 4)

ods. 3

Explicitne sa ustanovuje, že mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. V súlade s charakterom a povahou mediácie ako prostriedku mechanizmu mimos údneho riešenia sporov súkromnoprávneho charakteru, sa vymedzuje, že mediátorovi patrí odmena dohodnutá medzi ním a osobami zúčastnenými na mediácií. Zákonodarca si vyhradil, že zákon môže ustanovi ť inú úpravu odmeňovania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že ak bol mediátor určený centrom podľa osobitného predpisu, patrí mu odmena ktorú ustanovuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.

ods. 4

V súlade s novo navrhovanou koncepciou činnosti centra sa ustanovuje, že podmienky výkonu mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi ustanoví zákon č. 327/2005 Z. z.

Podmienkami výkonu mediácie sa rozumejú najmä podmienky určenia mediátora centrom, ktoré v plnom rozsahu rešpektujú súkromnoprávnu povahu a atribút dobrovoľnosti výkonu mediácie. Z tohto dô vodu je potrebné túto a ďalšie podmienky expressis verbis ustanoviť v zákone č. 327/2005 Z. z., ktorý je v tomto prípade svojou povahou lex specialis.

V rovine legislatívno-technickej sa odsek 3 označ uje ako odsek 4 a vkladá sa poznámka pod čiarou k odkazu 4c.

K bodu 2 (§ 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 1.

K bodu 3 (§ 15a)

Vkladá sa splnomocňovacie ustanovenie, ktoré zakotvuje že výšku odmeny mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním prá vnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa osobitného predpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. To isté platí aj pokiaľ ide o spôsob jej určenia. Obdobne, ako je to v prípade advokátov, vyhláška ministerstva ustanoví výšku a spôsob určenia odmeny mediátorov, pričom budú reflektované jednotlivé štádia výkonu mediácie.

K Èl. VI

(novela zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorší ch predpisov)

K bodu 1 (§ 40 ods. 3)

V súvislosti so zavedením povinnosti poisťovne oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne výplaty poistných plnení zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci sa v § 40 ods. 3 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vkladá nové písmeno, ktorého ustanovuje, že za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať ani poskytnutie predmetnej informá cie centru. Ide o zosúladenie s novonavrhovaným ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z.

V rovine legislatívno-technickej sa mení označenie písmen a vklad á nový odkaz a poznámka pod čiarou.

K bodu 2 (§ 99)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatí m a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 3 (príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatím a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K Èl. VII

(novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov)

K § 11 ods. 6

Navrhuje sa priama novelizácia zákona č. 563/2009 Z. z. o sprá ve daní (daňový poriadok) z dôvodu zavedenia povinnosti súčinnosti zo strany daňových orgánov. Z tohto dôvodu sa výslovne ustanovuje, že porušením daňového tajomstva nebude ani poskytovanie údaj ov centru na účely rozhodovania podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K Èl. VIII

(splnomocň ovacie ustanovenie na vyhlásenie úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej v znení neskorších predpisov)

Vzhľadom na rozsah a povahu navrhovaným zmien a doplnení uskuto čnených v čl. I. sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z.

K Èl. IX

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu