Zákon o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2005 účinný od 01.09.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu sú hrozby, ktorý ch eliminácia si vyžaduje dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Medzinárodné Spoločenstvo stupňuje snahy o prijatie efektí vnych krokov, ktoré zabezpečia účinnejšiu ochranu finančných systémov a umožnia koordinovaný postup celého spoločenstva proti ich zneužitiu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Tieto snahy sa premietli do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len 'Smernica 2005/60/ES') a smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba' a technické kritéria postupov zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (ďalej len 'Smernica 2006/70/ES').

V súčasnosti je v Slovenskej republike oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 367/2000 Z.z.'), ktorý je účinný od 1. januára 2001. Zákonom č. 367/2000 Z.z. bola prijatá nová filozofia predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom postihovanie týchto konaní je ponechané na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu zobera ť, t.j. Trestný zákon a Trestný poriadok.

Zákon č. 367/2000 Z.z. bol viackrát novelizovan ý, pričom najvýznamnejšia novela bola uskutočnená zákonom č. 445/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. Týmto zákonom boli riešené nedostatky v súvislosti so zrušením vkladný ch knižiek na doručiteľa, resp. sprísnenie legislatívneho prostredia regulujúceho nakladanie s vkladnými knižkami na doručiteľa, ďalej ním boli doplnené ustanovenia o skutočnom beneficientovi transakcie, roz šíril sa okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 367/2000 Z.z. a spresnil sa výkon dohľadu nad povinnými osobami.

Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené v máji 2005 hodnoteniu vý borom Rady Európy MONEYVAL. Nezávislí experti porovnávali platný právny stav Slovenskej republiky s medzinárodnými dokumentmi, ktoré upravujú túto oblasť a to:

-Štyridsať odporúčaní FATF,

-Deväť špeciálnych odporúčaní FATF týkajúcich sa financovania terorizmu,

-Smernica Európskeho spoločenstva 91/308/EEC o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991,

-Smernica Európskeho spoločenstva 2001/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady 91/308/EHS o predchádzan í využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí.

Súhrn najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli identifikované:

-absencia základných pojmov, predovšetký m pojmov financovanie terorizmu, konečný užívateľ výhod, politicky exponovaná osoba,

-nedostatočne definovaný rozsah starostlivosti o klienta,

-absencia povinnosti venovať osobitnú pozornosť nezvyčajne veľkým transakciám, ktoré nemajú zjavný ekonomický alebo právny dôvod,

-chýbajúce spresnenie pojmu neobvyklá obchodná operácia predovšetkým vo vzťahu k financovaniu terorizmu,

-nedostatočne vymedzené postavenie Finančnej spravodajskej jednotky predovšetkým v súvislosti s vedení m komplexných štatistík, poskytovaním spätnej väzby povinným osobám v súvislosti s poskytovaním aktualizovaných informácií o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu a o sp ôsoboch ich rozpoznania.

Potreba prijať nový zákon vyplynula popri vyš šie uvedených zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z.z. a zásadným spôsobom ich rozširujú.

Nová právna úprava predovšetkým:

1.Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia 'povinných osôb'.

2.Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu.

3.Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, roz širuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie.

4.Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vz ťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u 'rizikovejších klientov' predpokladá vykoná vanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti.

5.Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích str án alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

6.Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách.

7.Vyžaduje písomné vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti.

8.Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce.

9.Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Návrh zákona bol spracovaný pracovnou skupinou za účasti zá stupcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Návrh zákona bol pred medzirezortným pripomienkovým konaním opätovne zaslaný na vyjadrenie zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Predkladaný návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného konania. Vyhodnotenie pripomienkového konania je uvedené v prílohe.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančný ch, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zá kona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národné ho úradu práce, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zo zákona môžu vzniknúť povinným osobám jednorazové náklady na vypracovanie nového tzv. 'programu vlastnej činnosti povinnej osoby'. Povinná osoba môž e tento program vypracovať samostatne, a preto by mali byť náklady s tým spojené minimálne.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Rovnaké požiadavky, ako vyplývajú z navrhovaného zákona, budú v zhodnom čase platiť v celej Európskej únii, a preto neovplyvnia konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

(hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu,

hlava IV – spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva)

sekundárnom:

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15),

·Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba', a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebra ť platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c) lehota na prebratie smernice 2005/60/ES aj smernice 2006/70/ES je do 15.12.2007.

d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

NBS

B. Osobitná časť

K Èl. I.

K § 1

Predmet a účel zákona zostáva zhodný s doterajšou právnou ú pravou. Podstatne sa rozširujú a spresňujú jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len 'legalizácia') a financovania terorizmu.

K § 2

Nanovo definuje pojem legalizácie ako jeden z najdôležitejších pojmov v navrhovanom zákone, a to v rozsahu určenom Smernicou 2005/60/ES. Zo súčasnej právnej úpravy ná vrh preberá pojem legalizácie ako významovo synonymné slovné spojenie k pojmu 'pranie špinavých peňazí', ktorý používa Smernica 2005/60/ES. Bez ohľadu na označenie týmto vž dy rozumieme aktivitu, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu a jeho ďalšie použitie, ako keby bol jeho pôvod legití mny. Nie je pri tom rozhodujúce, či bola činnosť generujúca majetok vykonaná na území Slovenskej republiky alebo na území ktorejkoľvek inej krajiny.

Pre povinnú osobu, respektíve jej zamestnancov je dôležité vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov prepojenie § 2 s § 4 návrhu, podľa ktorého postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje ', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. § 4 ďalej demonštratívne uvádza niektoré neobvyklé obchodn é operácie, ktoré ako ukázala prax od účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z., t. j. od 1. januára 2001, najčastejšie súvisia s legalizáciou alebo financovaní m terorizmu.

K § 3

Jeden z rozhodujúcich prvkov boja proti terorizmu je zamedzenie jeho financovania. Predchá dzanie a odhaľovanie financovania terorizmu má svoje špecifiká, ktoré sa premietli do jeho definície v návrhu zákona. Ide o pojem, ktorý doposiaľ nebol v právnom priadku Slovenskej republiky definovaný . Pri financovaní terorizmu nie je potrebné, aby finančné prostriedky pochádzali z trestnej činnosti tak, ako sa to predpokladá pri legalizácii a nevyskytuje sa tu charakteristický prvok legalizácie, ktorým je ochota ' práčov' obetovať v procese legalizácie až 30 - 40 % finančných prostriedkov. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je potrebné zlegalizovať, prič om na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné omnoho nižšie sumy. Napríklad na financovanie teroristických útokov, ktoré sa uskutočnili v roku 2006 na mestskú dopravu v Londý ne potrebovali teroristi sumu len niekoľko tisíc libier.

Vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov je rovnako ako pri § 2 dôležité prepojenie § 3 a § 4. Postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

K § 4

Ïalším kľúčovým pojmom v návrhu zákona je pojem neobvyklá obchodná operácia (ďalej len 'NOO'). Tento zachováva jeho vymedzenie tak, ako je uvedené v zákone č. 367/2000 Z.z. NOO je definovaná takým spôsobom, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu. Vzhľadom na široký okruh povinných osôb a ich rozdielny predmet činnosti nie je možné taxatívne vymedziť všetky NOO, a to aj z toho dôvodu, že ide o vysoko odbornú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zá kon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie a financovania terorizmu, ktoré by mohli v praxi nastať. Akýkoľvek taxatívny výpočet NOO by bol neúplný a ľahko by ho bolo možné v praxi obísť.

Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t.j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO. Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahàňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom každá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp 'poznaj svojho klienta'. Aplikačná prax potvrdila potrebu pridať do zákona tak ýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta hodnotiť. Povinná osoba pri posudzovaní obchodnej operácie vždy zohľadňuje konkrétne okolnosti a individuálne hodnotí obchodnú operáciu. Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj v krajinách Európskej únie.

ažisko posúdenia, či ide o NOO, je na povinných osobách, ktoré najmä na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými pripravujú alebo realizujú obchodnú operáciu posúdia, či ide o operáciu neobvyklú. Povinná osoba pritom nemusí vôbec vedieť, o aký trestný čin by mohlo ísť, kto by ho mohol spáchať a nemusí poznať ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah ku znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Povinná osoba skôr posudzuje určit é anomálie, ktoré svojou povahou, obsahom alebo výnimočnosťou viditeľne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodov určitého druhu alebo určitého klienta. Demonštratívny výpočet NOO uvedený v návrhu im umožňuje zamerať pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií.

Posudzovanie obchodných operácií povinnými osobami na základe princípu 'poznaj svojho klienta' je v praxi vykonávaný siedmy rok a v s účasnosti je dobre zabehnutý a uplatňovaný podobne ako v iných krajinách, ktoré bojujú proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 5

V ustanovení sú definované subjekty, ktoré sú pre účely tohto zákona pomenované ako povinné osoby. Na začiatku sú určené povinné osoby, ktoré sú z hľ adiska ich preventívneho pôsobenia najdôležitejšie, a to úverové a finančné inštitúcie a následne sú určené ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

Zastúpenie zahraničnej úverovej inštitúcie v Slovenskej republike sa nezapisuje do obchodného registra, avšak takýto subjekt môže napríklad sprostredkovávať obchody, a preto je dôležité, aby jeho č innosť podliehala tiež tomuto zákonu.

Hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možného financovania terorizmu zvlášť rizikové, a preto je povinnou osobou podľa tohto ustanovenia tiež každý podnikateľ, ak vykoná hotovostnú operáciu v hodnote najmenej 15 000,, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách.

K § 6

Pojem politicky exponovaná osoba je presne definovaný v znení Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES. Transpozíciou nie je možné jeho rozsah zúžiť. Vzťahuje sa na politicky exponované osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejn é funkcie s celoštátnym alebo medzinárodným významom. Pre posúdenie, či je konkrétna osoba politicky exponovaná (môže to byť i cudzí štátny príslušník) je dôležité vyžiadať si od danej osoby takúto informáciu a využívať verejne dostupné zdroje informácií alebo informácie od iných povinných osôb. Na tento účel možno využiť i prípadné komerčné zoznamy. Povinná osoba však musí mať určené rizikovo orientované postupy na zistenie, či je osoba politicky exponovaná. Pri identifikovaní blí zkych spolupracovníkov osôb, ktorým boli zverené významné verejné funkcie sa predpokladá, že vzťah so spolupracovníkom je verejne známy, alebo povinné osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzť ah existuje.

K § 7

Rozsah identifikačných údajov je definovaný s cieľom dostatočne zadokumentova ť činnosť konkrétnych fyzických a právnický osôb tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto konkrétny úkon vykonal a tiež s cieľom zabezpečiť existenciu listinných dôkazov pre orgány činné v trestnom konaní.

K § 8

Toto ustanovenie úzko súvisí s § 7. Zákon rozlišuje medzi identifikáciou klienta a verifikáciou takto získaných informácií. Štandardne bude identifikácia klienta a verifikácia takto získaných údajov vykonávaná v jednom a tom istom kroku. Prvotná identifikácia a verifikácia sú vykonávané za fyzickej prítomnosti osoby.

K § 9

Na účely zákona sú v § 9 definované aj ďalšie pojmy. Pojem majetok je definovaný v tomto zákone preto, lebo v právnom poriadku nie je definovaný v takom rozsahu, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES.

Hoci smernica používa pojem 'skutočný vlastník', obsah tohto pojmu presnejšie vystihuje označenie konečný užívateľ výhod, ktorý nemusí byť s papierovým vlastníkom zhodný. V rámci tejto definície sú určené situácie, v ktorých sa fyzická osoba vždy považuje za konečného užívateľa v ýhod.

Pojem poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti definuje novú povinnú osobu, ktorá je zaradená do § 5.

Namiesto pojmu shell banka, ktorý je použitý v Smernici 2005/60/ES je v zákone použitý pojem fiktívna banka, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Podstata nedôveryhodnosti fiktívnych bánk spočíva v tom, že ide jednak o fiktívne inštitú cie, ktoré fyzicky neexistujú v štáte ich povolenia a jednak, že môžu vykonávať činnosti bez predchádzajúceho posúdenia predpokladov na ich obozretné podnikanie orgánom, ktorý povolenie na činnosť takejto inštitúcie vydal. Èinnosť fiktívnych bánk nepodlieha dohľadu žiadneho regulátora. Uvedené skutočnosti sú východiskom pre to, aby v činnosti fiktívnych bánk nedochádzalo k identifiká cii ich klientov a preverovaniu zdrojov finančných prostriedkov, teda k zisťovaniu vlastníctva prostriedkov používaných ich klientmi na operácie, resp. obchody. Taký systém vytvára dostatočné predpoklady na pranie špinavých peňazí a iné nezákonné činnosti.

Definícia pojmu klient pokrý va v najširšej miere situácie, ktoré sa vyskytujú v praxi. Podľa tejto definície môže povinná osoba požadovať informácie a doklady od všetkých účastníkov konania, ich zástupcov, ako aj osô b, ktoré môžu byť oprávnené nakladať s predmetom konkrétneho obchodu, tak aby mohla príslušná povinná osoba zistiť a overiť ich totožnosť ešte pred založením obchodného vzťahu.

Na účely zákona je definované zduženie majetku, ktorý zahàňa do jednej skupiny subjekty s rovnakým postavením a povinnosťami pri predchádzaní legalizácii a financovaní terorizmu.

Definovanie pojmu obchodný vzťah je dôležité preto, lebo pri jeho zakladaní je povinná osoba povinná vykonať tzv. základnú starostlivosť. Obchodný vzťah je charakteristický tým, že je spojený s odbornými činnosťami povinnej osoby, ktorá ich vykonáva ako podnikateľ. V čase vzniku takéhoto vzťahu sa očakáva, že bude obsahovať prvok trvania a ďalšie alebo opakované plnenia. Typickým príkladom je založenie účtu v banke alebo uzavretie leasingovej zmluvy. Naopak, príležitostná obchodná operácia je obchodná operácia mimo takéhoto obchodného vzťahu, napr. zmena peňazí v zmenárni, tipovanie výsledkov športových podujatí alebo kúpa automobilu, hoci aj v týchto prípadoch vznikaj ú zo zákona určité záväzky (napr. v spojitosti s reklamáciou). Ak by však klient uzavrel zmluvu s konkrétnou zmenárňou o tom, že bude výlučne v tejto zmenárni vykonávať konverzie a zmenáreň mu poskytne 'výhodnejší' úrok, v tomto prípade by už išlo o obchodný vzťah a povinná osoba (zmenáreň) by vykonala základnú starostlivosť.

Pojem obchod vyjadruje prepojenie pojmov obchod a obchodná operácia a tiež pojmu majetok, ktoré sú v zákone používané. Týmto spôsobom sa tiež odstraňujú pochybnosti, či obchodom je aj operá cia, resp. nakladanie s majetkom, ktoré klient vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Tieto pochybnosti mali opakovane hodnotitelia výborov MONEYVAL a GRECO Rady Európy, ktorí v rokoch 2001 a 2005 posudzovali Slovenskú republiku z hľadiska úrovne opatrení proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a korupcii, pričom vyjadrovali pochybnosti, či pojem 'obchod” existujúci v platných zákonoch, najmä v zákone o bankách, zahrňuje aj vlastné operácie klienta, ktoré nemajú vyslovene obchodno-záväzkový charakter.

Na predchádzajúci odsek nadväzuje definovanie pojmu druh obchodu.

Trestnou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek trestná činnosť podľa Trestného zákona.

K § 10

Toto ustanovenie definuje konkrétne prípady, kedy vzniká povinnosť uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť (customer due diligence) a určuje jej rozsah, ktorý povinná osoba uplatní na základe svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Doposia ľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. vyžaduje 'len' identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či fyzická alebo právnická osoba koná vo vlastnom mene. Chýbajú však ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré sú v tomto ustanovení doplnené.

Okrem prípadov, kedy je povinná osoba povinná uplatniť základnú starostlivosť, rozlišuje toto ustanovenie aj prípady, kedy vzniká pre povinnú osobu povinnosť identifikovať klienta a verifikovať takto zí skané údaje bez povinnosti uplatniť ďalšie úkony základnej starostlivosti.

Keďže povinná osoba musí posudzovať operácie klienta, klient je povinný poskytnúť povinnej osobe potrebné informácie a doklady, ktoré môže povinná osoba použiť len na vykonanie príslušnej starostlivosti.

Overenie totožnosti osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia, sa obvykle nevykonáva pri uzatváraní zmluvy, hoci je tam uvedená. Jej overenie totož nosti však musí byť dokončená najneskôr počas vyplatenia poistného plnenia.

K § 11

Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti vymedzuje prípady, kedy povinná osoba nemusí vykonať základnú starostlivosť. Ide predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinn ými osobami a o produkty, pri ktorých je len veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu.

Pri ďalších produktoch uvedených v písmene e) musia byť podmienky splnené kumulatívne.

Výnimky zo základnej starostlivosti neznamenajú, že povinná osoba nemá žiadne povinnosti. Predovšetkým musí vždy skúmať, či sú splnené podmienky na uplatnenie zníženej starostlivosti (napr. v situácii, keď je klient prítomný, musí ho identifikovať a verifikovať takto získané údaje, stále je povinná plniť povinnosti podľa § 14, t.j. posudzovať, či je pripravovaná alebo vykonávaná oper ácia neobvyklá, venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodným operáciám, ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z produktov, obchodných operácií alebo technologických noviniek).

V záujme zjednodušenia činnosti povinných osôb boli výnimky transponované v čo najširšom rozsahu.

K § 12

V ustanovení je uvedená povinnosť, podľa ktorej pri vyššom riziku legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná osoba povinná uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tomto prípade povinná osoba tiež určuje rozsah zvýšenej starostlivosti podľa svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika. § 12 určuje tri prípady, kedy musí byť zvýšená starostlivosť vykonan á vždy. Vedúci zamestnanec môže byť nadriadený na najbližšej riadiacej úrovni.

K § 13

§ 13 plnenie tretími stranami umožňuje prevziať údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej starostlivosti medzi úverovými inš titúciami a určenými finančnými inštitúciami (aj medziná rodne). Tento postup umožňuje úverovej alebo finančnej inštitúcii identifikovať klienta (§ 7 písm. e), ktorý nie je u nej fyzicky prítomný tak, že prevezme údaje od inej úverovej alebo finančnej inštit úcie a postupuje podľa § 12 ods. 2 písm. a). Konečná zodpovednosť za riadne vykonanie starostlivosti je však na úverovej alebo finančnej inštitúcii, ktorej sa klient 'odporú ča' a ktorá musí zabezpečiť aj prevzatie príslušných údajov a dokladov. Pokiaľ úverová alebo finančná inštitúcia, ktorá má prevziať od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie ú daje a písomné doklady o klientovi, tieto neprevezme a neuskutoční postup podľa § 12 ods. 2 písm. a), nesmie realizovať s daným klientom žiadnu obchodnú operáciu ani založiť obchodný vzťah.

Za plnenie tretími stranami sa nepovažujú prípady zmluvných vzťahov povinných osôb s externými poskytovateľmi služieb alebo s agentúrami, ktorí majú byť na základe zmluvy považovaní za súč asť povinnej osoby.

K § 14

Ïalšie základné povinnosti sú definované v § 14 a povinná osoba ich plní bez ohľadu na akékoľvek výnimky. Posudzovanie obchodných operácií umožň uje povinnej osobe zistiť prípadné NOO. Svoju pozornosť musí povinná osoba zameriavať na každé riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže pri svojej činnosti identifikovať.

K § 15

Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, a preto sú na úč ely tohto zákona upravené osobitne. Rozsah dôvodov odmietnutia je daný Smernicou 2005/60/ES.

K § 16

Ustanovenie o zdržaní NOO má veľký význam vo vzťahu k včasnosti a ú činnosti opatrení, ktoré môže Finančná spravodajská jednotka vykonať neodkladne po jej ohlásení. V prípade absencie tohto ustanovenia by Finančná spravodajská jednotka (k Finanč nej spravodajskej jednotke pozri dôvodovú správu k § 26) mohla len následne sledovať už uskutočnené operácie a nemohla by účinne zasiahnuť v priebehu ich vykonávania. Efektívnosť opatrení na preverenie obchodnej operácie, zadokumentovanie jej priebehu a prípadné zaistenie príjmov z trestnej činnosti alebo finančných prostriedkov určených na podporu terorizmu by bola len veľmi malá a neúčinná.

Ak existuje reálne nebezpečenstvo, že vykonaním NOO by mohlo byť zmarené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, povinná osoba zdržiava NOO do prijatia písomné ho oznámenia od Finančnej spravodajskej jednotky, aby NOO vykonala, najviac však 48 hodín od prijatia hlásenia o NOO Finančnou spravodajskou jednotkou. Ak o zdržanie NOO písomne pož iada Finančná spravodajská jednotka, lehota 48 hodín začína plynúť od termínu určeného v jej písomnej žiadosti (spravidla pôjde o okamih, kedy klient zadá príkaz na vykonanie určitej obchodnej operá cie, napr. na výber finančných prostriedkov v hotovosti).

Celková doba zdržania môže trvať najviac 72 hodín (48+24hodín).

Pri zdržiavaní sa vždy zohľadňujú prevádzkové a technické možnosti povinnej osoby, ako aj okamih, kedy mala byť obchodná operácia posúdená ako neobvyklá.

K § 17

Toto ustanovenie úzko nadväzuje na § 16 a stanovuje povinnosť ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, t.j. pri najbližšej príležitosti. Spôsoby ohlasovania a obsah hlásenia je daný praktickými skúsenosťami s následným preverovaním týchto hlásení. § 17 vychádza z doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. V záujme ochrany zamestnancov tak, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES, hlásenie neobsahuje údaje o zamestnancovi, ktorý NOO zistil.

Plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona.

Ak povinná osoba oznámi v určitom prípade orgánom činným v trestnom konan í skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.

K § 18

Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje voči tretím osobám, vrátane osoby, ktorej sa hlásenie týka. Nevzťahuje sa na informácie v rámci povinnej osoby, ak zamestnanec koná pod ľa pravidiel povinnej osoby, ktorými sú upravené postupy pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu. Zamestnanec teda musí presne vedieť, komu môže v rámci povinnej osoby informácie o NOO poskytnú ť. Ak by sprístupnil informácie osobe, ktorá nie je na to určená povinnou osobou, došlo by k porušeniu mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti majú aj pracovníci kontrolných orgánov.

Ustanovenie určuje kedy Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti. Pri pozbavení mlčanlivosti sa prihliada na to, aby takýto postup nemohol ohroziť opatrenia prijaté na ochranu pred legalizáciou alebo financovaním terorizmu.

V záujme účinnejšieho postupu pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu sa obmedzuje zákaz výmeny informácií o NOO medzi podnikateľsky prepojenými úverovými alebo finančnými inštitúciami a tiež medzi povinnými osobami, ktoré sa spolupodieľajú na konkr étnej obchodnej operácii identického klienta. Takáto výmena informácií umožňuje povinným osobám efektívnejšie posudzovať obchodné operácie klienta, ako aj upozorniť ďalšie povinné osoby na identifikované riziká.

Keďže budú štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu podľa § 26 ods. 3 poskytované informácie získané podľa tohto zákona, osobitne je upravená aj ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o poskytnutých informáciách a podkladoch od Finančnej spravodajskej jednotky.

K § 19

Získavať osobné a iné údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie príslušnej starostlivosti môže povinná soba len v súlade so zá konom o ochrane osobných údajov. Návrh zákona preto určuje rozsah osobných údajov, účel ich spracúvania, ako aj okruh dotknutých osôb.

Uvedená povinnosť umožňuje v dostatočnom rozsahu spätne zadokumentovať obchodn é operácie a získať tak listinné dôkazy potrebné pre eventuálne trestné konanie.

V odôvodnených prípadoch môže Finančná spravodajská jednotka uložiť povinnej osobe povinnosť uchovávať určené údaje a doklady aj dlhšie než 5 rokov. V praxi by sa mohlo stať, že listinné d ôkazy budú zničené ešte pred premlčaním trestného stíhania.

Povinnosť uchovávať v stanovených lehotách potrebné údaje a písomné doklady nezaniká pre podnikateľa ani vtedy, keď prestane byť povinnou osobou.

K § 20

Týmto sa zabezpečuje aplikácia ustanovení zákona v podmienkach príslušnej povinnej osoby. Povinnosť vypracovať 'program vlastnej činnosti' určuje aj doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. § 20 v súlade s požiadavkami Smernice 2005/60/ES a na základe praktických skúseností bližšie konkretizuje jeho obligatórne časti. Jasne je určené, že predmetný program musí byť vypracovaný pí somne a musí byť vždy v dosahu príslušných zamestnancov. Povinná osoba je povinná aktualizovať program podľa predmetu svojej činnosti a v súlade s legislatívnymi zmenami.

Obdobne, ako to stanovuje zákon č. 367/2000 Z.z., je povinná osoba povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. O splnení tejto povinnosti musí mať písomné doklady.

Povinná osoba úpravou ochrany informácií, ktoré sa môžu týkať NOO, urč ením informačného toku, ako aj ďalšími opatreniami zvyšuje ochranu zamestnancov, ktorí sa podieľajú na zisťovaní NOO. Pri takejto ochrane zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.

K § 21

Pokiaľ má Finančná spravodajská jednotka plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom pri ochrane pred legalizáciou a financovaní m terorizmu je nevyhnutné, aby mala prístup k potrebným údajom a písomným dokladom.

K § 22

Je nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenie zákona. Táto výnimka v úplnej miere rešpektuje a zachová va podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona. Advokát aj notár sú od 1. septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby aj podľa doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. Tento zákon nejednoznačne stanovoval ich postavenie. Aj z tohto dôvodu neboli v čase od 1. septembra 2002 do 31.12.2006 prijaté od tý chto povinných osôb takmer žiadne hlásenia o NOO.

K § 23

Smernica 2005/60/ES stanovuje určité výnimky aj pre audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, ktoré sú v plnej miere zapracované do § 23.

K § 24

Vo viacerých č astiach Smernice 2005/60/ES sú osobitne pre úverové a finančné inštitúcie upravené viaceré povinnosti, ktoré sú zhrnuté do § 24.

Doteraz nebol v právnom priadku jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou (shell bankou), pričom tieto predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legaliz áciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané.

Rovnako je tu upravený zákaz vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity.

Legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajiná ch, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s legislatívou Spoločenstva, majú úverové a finančné inštitúcie vykonávať starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom v tomto zákone. Ak im to nie je umožnené, informujú o tejto skutočnosti Finančnú spravodajskú jednotku.

Úverové a finančné inštitúcie musia byť schopné dostatočne včas reagovať na žiadosti o informácie, preto sú povinné zaviesť tomu zodpovedajúce elektronické systémy.

Pokiaľ Národná banka Slovenska vykonáva obchody podľa osobitného predpisu, je potrebné zabezpečiť dostatočné opatrenia, aby tieto jej činnosti nemohli byť zneužité v procese legalizácie, či dokonca v s úvislosti s financovaním terorizmu.

K§ 25

Efektívnosť opatrení na predchádzanie financovania terorizmu si vyžaduje zvýš enú pozornosť vo vzťahu k neziskovým organizáciám. Táto požiadavka priamo vychádza zo špeciálneho odporúčania FATF č. VIII. Je potrebné predchádzať tomu, aby mohli subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami, zastierať svoju činnosť vydávajúc sa za neziskové organizácie, prípadne aby mohli byť prevody finančných prostriedkov neziskových organizácií zneužité v procese financovania terorizmu.

Ustanovenie umožňuje v potrebnej miere venovať pozornosť spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami.

K § 26

Každý členský štát má povinnosť zriadiť národnú ústredn ú finančnú spravodajskú jednotku (Financial Intelligence Unit – FIU), ktorá zodpovedá za prijímanie a následné spracovanie hlásení s cieľom účinne bojovať proti legalizácii a financovaniu terorizmu. V Slovenskej republike vznikla táto jednotka v roku 1996 ako samostatný odbor úradu finančnej polície pod názvom odbor finančného spravodajstva. Po organizačných zmenách v roku 2004 došlo k zmene názvu na spravodajskú jednotku finančnej polície, ktorá je súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

V zákone je návrh na zmenu doterajšieho názvu na názov Finančná spravodajská jednotka. Týmto bude jednoznačne určený osobitný útvar služby finančnej polície, ktorý zodpovedá ako národný ústredný orgán za prijímanie hlásení o NOO a za ich ďalšie spracovanie.

Jednoznačné označenie v zákone prispeje aj k prehľadnosti pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí v správnom konaní a umožní povinným osobám adresovať svoje požiadavky priamo príslušnej sú časti Policajného zboru.

Nakoľko spravodajská jednotka finančnej polície aktívne pôsobí vo viacerých medzinárodných organizáciách vrátane združenia národných finančných spravodajských jednotiek EGMONT Group, zmenou ná zvu na Finančnú spravodajskú jednotku by zodpovedala označeniu partnerských spravodajských jednotiek a nevznikali by pre iné krajiny pochybnosti o jej postavení a úlohách ktoré plní.

Úlohy a oprávnenia, ktoré sú definované v § 26 sú dané Smernicou 2005/60/ES a Smernicou 2006/70/ES, ako aj z Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfišká cii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005.

Smernica 2005/60/ES jednoznačne stanovuje, že každá krajina má vytvoriť jednu národnú ústrednú finančnú spravodajskú jednotku s príslušnými oprávneniami a adekvátn ou zodpovednosťou. Toto umožňuje zachovať jeden zo základných princípov, na ktorých je postavený systém prevencie legalizácie a financovanie terorizmu, a to ochranu informácií, ktoré finančná spravodajsk á jednotka prijíma od povinných osôb - predovšetkým informácie o ich pôvode. Ochrana informácií prijatých od povinných osôb je rozhodujúcim prvkom zachovania dôvery medzi povinnými osobami a finanč nou spravodajskou jednotkou a následne medzi povinnými osobami a ich klientmi.

K § 27

Ak má Finančná spravodajská jednotka zodpovedať za vedenie a poskytovanie relevantn ých údajov, ktoré v medzinárodnom kontexte umožnia porovnávať efektivitu opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, musí mať zabezpečený prístup k relevantn ým údajom. Smernica 2005/60/ES stanovuje, aké štatistické údaje musí Finančná spravodajská jednotka viesť, a z toho dôvodu musí byť zabezpečená aj vymáhateľnosť týchto údajov od tých org ánov, ktoré sú zapojené do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 28

So zreteľom na medzinárodný rozmer legalizácie a financovania terorizmu je potrebn é v najväčšej možnej miere podporovať koordináciu a spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami v celosvetovom kontexte, tak ako je to uvedené aj v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októ bra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

Toto ustanovenie umožňuje s ohľadom na samotný cieľ zákona spolupracovať s partnerskými finančnými spravodajskými jednotkami, ako aj medzinárodnými organizáciami zapojenými do procesu boja proti legalizá cii a financovaniu terorizmu.

K § 29

Aby Finančná spravodajská jednotka mohla plniť úlohy stanovené týmto zá konom je nevyhnutné, aby mala zabezpečený prístup k potrebným informáciám, respektíve k prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom. Kontrola má v procese presadzovania opatrení zameraných proti legalizácii a financovaniu terorizmu zásadný význam. Finančná spravodajská jednotka ako ústredná národná jednotka zodpovedná za boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu musí mať prostriedky na kontrolu dodržiavania z ákonných povinností.

Vzhľadom na rozsah a určité špecifiká povinných osôb sú oproti doterajšej úprave v zákone č. 367/2000 Z. z. doplnené priamo v tomto zákone ďalšie kontrolné orgány – Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Oba tieto orgány sú oprávnené kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona v rozsahu povinných osôb, ktoré podliehajú ich dohľadu , respektíve dozoru. Týmto sa zabezpečí aj vyššia efektivita kontroly povinných osôb.

Aby sa predišlo 'dvojkoľajnosti' pri vykonávaní kontrol (Finančná spravodajská jednotka je oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb) Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamujú Finančnej spravodajskej jednotke údaje potrebné na koordináciu kontrolnej činnosti a vedenie príslušných štatistík.

K § 30

Existencia oprávnenia na výkon kontroly si vyžaduje zabezpečenie podmienok pre jej efekt ívny výkon.

K § 31

V snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie preventívne pôsobenie zákona a jeho šírenie medzi povinnými osobami, oznamujú jednotlivé orgány vykonávajúce dohľ ad nad povinnými osobami Finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z jeho porušenia (napr. skutočnosť, že povinná osoba nemá vypracovaný program podľa § 20 alebo, že vykonala NOO bez ohlásenia), ktoré zistia pri výkone ich dohliadacej, kontrolnej či inej činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

K § 32

Ustanovenie upravuje správne delikty a sankcie za porušenie povinností ustanovený ch týmto zákonom. Vzhľadom na účel zákona, ako aj na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky je otvorené pre zahraničné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a ďalších významný ch povinných osôb, bola maximálna výška sankcií (doteraz 2 000 000,- Sk, resp. 4 000 000,- Sk) upravená podľa požiadaviek Smernice 2005/60/ES tak, aby tieto mohli byť účinné, primerané a efektívne.

Správne delikty sú tiež rozdelené z hľadiska ich závažnosti podľa toho, ako môžu jednotlivé porušenia zákona ovplyvniť dosiahnutie jeho účelu.

Navrhuje sa predĺženie objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov v súlade s päťročnou lehotou určenou pre povinné osoby v súvislosti s uchovávaním určených informácií a písomný ch dokladov.

K § 33

V záujme ochrany informácií o NOO a opatreniach vykonaných Finanč nou spravodajskou jednotkou pred ich vyzradením tretej osobe je možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000,- Sk. Príslušnosť na prejednávanie priestupku je v zákone určená pre Finan čnú spravodajskú jednotku. Toto ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca, ktorý NOO v rámci povinnej osoby zistil.

K § 34

Vzhľadom na to, že o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť môže rozhodnúť len orgán, ktorý ho vydal, Finančná spravodajská jednotka podáva podnet na jeho odobranie príslušnému orgánu a zároveň požaduje informáciu o spôsobe vybavenia takéhoto návrhu.

K § 35

Vzhľadom na to, že v súvislosti so zdržaním NOO (§17) alebo jej ohlásením môže vzniknúť klientovi, ktorého sa NOO týka škoda, je potrebné jednoznačne upravi ť zodpovednosť za takto vzniknutú škodu. V týchto prípadoch, ak povinná osoba postupovala v dobrej viere (pri pochybnostiach platí, že postupovala v dobrej viere) a vznikla škoda, za túto zodpovedá štát.

K § 36

Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba v závislosti od rizika, ktoré sama posúdi, uplatniť postupy základnej alebo zvýšenej starostlivosti aj na existuj úcich klientov. Príslušnú starostlivosť voči existujúcim klientom bude povinná osoba uplatňovať postupne od najrizikovejších klientov.

Na prepracovanie programov vlastnej činnosti, resp. na vypracovanie nových programov budú mať povinné osoby k dispozícii časový úsek dlhší než tri mesiace.

K § 37

Vymedzuje preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe návrhu zákona.

K § 38

Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z.z.

K § 39

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 15. 12. 2007 v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

K Èl. II.

Legislatívno-technická úprava nevyhnutná na zosúladenie zákona s návrhom zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovan ím terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. III.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IV.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. V.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VIII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IX.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. X.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti n ávrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XIII.

Účinnosť návrhu zákona je stanovená podľa čl. 45 Smernice 2005/60/ES.

K prí lohe

Obsahuje označenie preberaných právnych aktov Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 22. augusta 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Vo vyspelých trhových ekonomikách sa vyskytujú dva základné modely regulácie výkonu činnosti správcov (ďalej len „ RVČS“). Prvý možno charakterizovať ako formálny – t.j. systém, ktorý je presne zákonne upravený a v ktorom regulačným orgánom je buď orgán štátnej správy alebo komora. Naproti tomu druhý model možno charakterizovať ako neformálny – t. j. systém, ktorý je spravidla v rukách súdu a špecializovaných servisných organizáciách. Z pohľadu cudzích právnych úprav je formálny model RVČS typický pre anglosaské štáty (Spojené štáty americké, Kanada, Južná Afrika, Austrália). Naopak s výnimkou niektorých niekdajších socialistických ekonomík – Rusko a Ukrajina, ktoré majú rozvinutý formálny model RVČS, avšak s odlišnosťami od anglosaského modelu – vo väčšine právnych úprav prevláda neformálny model RVČS. Je príznačné, že i keď ekonomiku vyššie spomenutých anglosaských štátov možno označiť ako vysoko liberálnu, majú tieto štáty silne formálny model RVČS. Racionálnym argumentom pre formálny model RVČS je nepochybne i skutočnosť, že bankrot ako taký kontroluje súd, ktorý potom ale nemá dostatočný priestor na účinnú reguláciu správcov. Regulácia správcov je následne spravidla ponechaná na príslušných stavovských komorách, ktoré však regulujú správcu v prvom rade ako svojho advokáta, audítora, exekútora a pod. – a až následne ako správcu. Výkon takejto regulácie však nemôže byť rovnocenný ale ani účinný, nakoľko je vykonávaný u každého správcu podľa príslušnosti ku komore odlišne. Presadzovanie formálneho modelu RVČS je viditeľný v posledných 15 – 20 rokoch v mnohých krajinách. Je to následkom uznania dôležitosti role kvalifikovanosti správcov v stále rastúcej zložitosti ekonomiky, uznania vhodnosti redukovať administratívnu záťaž súdov (všeobecne, ako i z pohľadu monitoringu správcov súdom) a uznania potreby mať systém, ktorý je transparentný a spoľahlivý (t.j. predvídateľný pre užívateľov a chránený pred korupciou). Návrh zákona o správcoch má preto na základe vyššie uvedených argumentov za ciel vytvoriť silne formálny model RVČS.

Ako prvé pri vytváraní formálneho modelu RVČS je potrebné určiť orgán, ktorý bude za reguláciu RVČS zodpovedný. V rámci vytvárania nového modelu RVČS je možné reguláciu zveriť (i) už existujúcemu orgánu alebo (ii) ju delegovať na novovytvorený nezávislý orgán. Pri posudzovaní tohto rozhodujúceho moment je potrebné mať na zreteli súčasnú ne – existenciu RVČS a vysoký počet registrovaných správcov (> 1 000) Na porovnanie vo Veľkej Británii je ročne približne 50.000 bankrotov, s ktorými sa zaoberá približne 2.500 správcov. , čo vyžaduje účinnú, rýchlu a prísnu realizáciu nového modelu RVČS tak, aby bola jeho legitimita a miera úspechu čo najvyššia. Z tohto pohľadu ako najvhodnejšie z možných riešení je zveriť dohľad už existujúcemu štátnemu orgánu. Súčasne sa navrhuje, aby týmto orgánom bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS“).

I keď za hlavný regulačný orgán sa navrhuje MS je vhodné niektoré funkcie RVČS (napr. vzdelávanie) delegovať na súkromný sektor. Po vytvorení fungujúceho modelu RVČS bude preto potrebné delegovať funkcie, ktorých výkon vie súkromný sektor lepšie zabezpečiť a ktoré na druhej strane budú zbytočne administratívne zaťažovať MS, delegovať na tento sektor.

Úplný model RVČS by mal plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu, monitorovaciu funkciu a disciplinárnu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať MS. Na funkciu správcu bude právny nárok po splnení zákonných podmienok. O udelení licencii sa bude rozhodovať podľa správneho poriadku a rozhodnutie MS bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať MS alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na vzdelávanie prípravné (príprava na správcovsku skúšku a správcovska skúška) a vzdelávanie následné (kreditový systém). V prípadné pochybnosti o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie správcu. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený podzákonným právnym predpisom. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať MS, tým by však nemala byť dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitorovaciu funkciu bude MS vykonávať periodickými previerkami ako i ad hoc previerkami konkrétnych vecí. Monitoring bude jednak aktívny ako i pasívny. Prípadné zistené porušenia povinnosti správcu vyústia do sankcie, ktorou môže byť pokuta alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov.

Fungujúci model RVČS je prioritne záujmom štátu a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov (poplatok za zápis, ročný poplatok) a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia RVČS bude financovaná výlučne poplatkami správcov; tieto poplatky pritom pripadnú tomu, kto vzdelávaciu funkciu zabezpečil.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon o správcoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časť

K § 1

Upravuje sa predmet zákona. Tak ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy návrh zákona upravuje jednak postavenie a činnosť správcov, niektoré práva a povinnosti správcu, mlčanlivosť správcu, poistenie správcu, základný rámec požiadaviek kladených na dokumentáciu správcu, požiadavky na zamestnancov správcu a osoby spolupracujúce so správcom, zodpovednosť správcu za škodu, vzdelávanie správcov, postavenie štátnej správy vo výkone správcovskej činnosti, registračné konanie správcov, vybavovanie sťažnosti na postup správcov, dohľad nad činnosťou správcov, sankcie za porušenie niektorých povinností správcu, poplatkovú a príspevkovú povinnosť správcov a v neposlednom rade disciplinárnu zodpovednosť správcov.

K § 2

V ustanovení § 2 návrhu zákona sa definuje osoba správcu. Správcom môže byť tak fyzická osoba ako aj právnická osoba. Nový zákon o správcoch umožní vykonávať správcovi (FO) správcovskú činnosť samostatne alebo prostredníctvom právnickej osoby. Výkon správcovskej činnosti prostredníctvom právnickej osoby umožní vykonávať správcovskú činnosť efektívnejšie a flexibilnejšie (združenie zdrojov, zamestnancov, vedomostí, skúseností, racionalizácia nákladov, atď.). Zároveň sa tým do budúcnosti dáva priestor, aby na slovenskom trhu vznikli veľké „správcovské spoločnosti“, ktoré budú mať dostatok zdrojov, vedomostí ale i skúsenosti na zvládnutie veľkých bankrotových prípadov. Správca združený v právnickej osobe bude schopný alokovať viac finančných zdrojov pre svoju činnosť a ľahšie prekoná možné recesie v ekonomickom cykle. Mimo toho mu to umožní využívať výhodnejší spôsob zdaňovania ako i existenciu pomerne presnej zákonnej úpravy vzájomných vzťahov spoločníkov. V cudzích právnych úpravách nie sú presne vymedzené podmienky pôsobenia právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť správcu. Všeobecne sa však dajú identifikovať nasledujúce tri podmienky: (i) neobmedzené ručenie správcov (spoločníkov) za záväzky spoločnosti, (ii) prevažná alebo výlučná účasť správcov na spoločnosti a (iii) výlučné pôsobenie správcov v štatutárnych orgánoch spoločnosti. S prihliadnutím k podmienke neobmedzeného ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti prichádzajú do úvahy ako „správcovské spoločnosti“ len verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Aspekt neobmedzeného ručenia je obzvlášť dôležitý a potrebný v prvej etape realizácie nového insolvenčného zákona, ktorý bude vyžadovať silný pocit zodpovednosti jednotlivých správcov.

Správcovskú činnosť podľa návrhu zákonu môže vykonávať len správca. Iné osoby na rozdiel od doterajšej úpravy sú z výkonu správcovskej činnosti vylúčené. Zároveň sa upravuje charakter správcovskej činnosti, ktorá ma nepochybne charakter podnikateľskej činnosti, t. j. činnosti vykonávanej sústavne za účelom dosiahnutia zisku.

K § 3

Upravujú sa základné povinnosti správcu vrátane jeho povinnosti zachovávať nestrannosť pri výkone správcovskej činnosti. Návrh zákona tiež kladie dôraz na profesionalitu správcu najmä s ohľadom na jeho povinnosť vykonávať správcovskú činnosť len v tých veciach, v ktorých ma dostatok skúseností, zručností a odborných vedomostí. Zakazuje sa tiež akokoľvek ovplyvňovanie nestranného spôsobu výberu správcu.

Upravuje sa tiež, kedy môže správca odmietnuť výkon správcovskej činnosti a kedy je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti. Jednotlivé kvalifikované dôvody budú upravené v etickom kódexe správcu. Opodstatnenosť dôvodov vždy posúdi súd.

K § 4

Upravuje sa vylúčenie správcu z výkonu správcovskej činnosti pre jeho zaujatosť. V odseku 2 sa obligatórne uvádza, ktoré vzťahy sa považujú za také, pri ktorých je správca z výkonu správcovskej činnosti vylúčený vždy.

K § 5

Upravuje sa všeobecná informačná povinnosť správcu vo vzťahu k ministerstvu. Zároveň sa upravuje povinnosť správcu oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, o ktorých sa správca dozvedel v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Správca bude mať preto povinnosť oznamovať aj tie trestné činný, ktorých oznamovanie podľa trestného zákona inak nie je povinnosťou.

K § 6

Upravuje sa mlčanlivosť správcu ako aj iných osôb, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom správcovskej činnosti. Týmito osobami sú najmä zamestnanci správcu ako aj spolupracujúce osoby so správcom. V odseku 3 sa upravuje všeobecné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k niektorým orgánom alebo osobám a to vždy na vymedzený účel. V odseku 4 sa upravuje možnosť ministerstva zbaviť správcu mlčanlivosti ako aj zánik povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je chránená informácia na verejnosti už bežne dostupná.

K § 7

Upravuje sa povinnosť správcu zriadiť kanceláriu. Správca vykonávajúci správcovskú činnosť ako predbežný správca alebo správca podstaty musí byť dostupný pre všetkých veriteľov ako aj súd. Je preto žiadúce, aby správca mal väzbu s územím, v ktorom vykonáva správcovskú činnosť. Z tohto dôvodu sa upravuje zásada, že správcu do funkcie predbežného správcu alebo správcu podstaty možno ustanoviť len, ak má v územnom obvode dotknutého konkurzného súdu zriadený úrad alebo kanceláriu.

K § 8

Upravuje sa základný rámec vedenia správcovského spisu. Zároveň sa splnomocňuje ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý podrobnejšie upraví vedenie správcovského spisu.

K § 9

Upravuje sa povinnosť správcu priebežne vyhotovovať časovú špecifikáciu práce, ktorú bude správca povinný v termínoch určených ministerstvom predkladať ministerstvu. Časová špecifikácia práce bude slúžiť ministerstvu najmä na vyhodnotenie ďalšieho vzdelávania správcu (praktický výkon správcovskej činnosti). Na požiadanie je správca povinný predložiť odpis časovej špecifikácie práce aj súdu a veriteľskému výboru v rozsahu, v ktorom sa ich časová špecifikácia práce dotýka, čo umožní súdu a veriteľskému výboru kontrolovať práce vykonané správcom.

K § 10

Upravuje sa povinnosť správcu uložiť peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu uložiť podľa jednotlivých vecí vždy na samostatný účet. Upravuje sa tiež prechod práva nakladať s týmito peňažnými prostriedkami v prípade výmeny správcu počas konkurzu.

K § 11

Upravuje sa postavenie zamestnancov správcu a spolupracujúcich osôb správcu. Zamestnanca alebo spolupracujúcu osobu môže správca poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Podmienku je pritom účelnosť a hospodárnosť vo vzťahu k riadnemu výkonu správcovskej činnosti.

K § 12

Vo všeobecnej rovine sa upravuje základná zodpovednosť správcu za škodu, ktorú spôsobí pri výkone správcovskej činnosti. Zodpovednosť správcu sa pritom rozširuje aj na konanie jeho zamestnancov a konanie spolupracujúcich osôb. Ide o základné vymedzenie zodpovednosti správcu za škodu – širší rámec úpravy zodpovednosti správcu za škodu bude obsiahnutý v novom zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Exkulpácia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú správcom sa upravuje štandardne v porovnaní s inými profesiami. Ide však len o základnú rovinu zbavenia sa zodpovednosti, ktorú v značnej miere doplní nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Aby v budúcnosti nevznikali pochybnosti, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú správcom, výslovne sa v odseku 3 uvádza, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.

K § 13

Upravuje sa povinné zmluvné poistenie správcov. Nová úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii počíta s väčšou mierou právomocí správcu, čo tiež znamená vyššiu mieru zodpovednosti. Chybné rozhodnutia správcu môžu spôsobiť značnú škodu veriteľom čo vyžaduje ich ochranu prostredníctvom poistenia správcu. Z tohto dôvodu sa výška poistenia správcu upravuje minimálne vo výške 500.000 EUR, resp. 500.000 EUR za každého spoločníka, ak je správcom právnická osoba. Ak však rozsah spravovaného majetku presiahne určitú výšku (cca 600.000.000,- Sk), je správca povinný sa poistiť na poistný limit určený zákonným percentom.

K § 14

Upravuje sa povinnosť správcu na požiadanie preukázať ministerstvu splnenie povinnosti zákonného poistenia. Ak správca nepreukáže zodpovedajúce poistenie ide o jeden z dôvodov vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov. Zároveň sa správcovi ako aj poisťovateľovi ustanovuje povinnosť oznamovať ministerstvu každú zmenu poistenia. Ak správca nesplní túto povinnosť ministerstvo môže správcovi uložiť pokutu až do 100.000,- Sk.

K § 15

Upravuje sa možnosť, aby ministerstvo mohlo uzatvoriť vo svojom mene a na účet správcov kolektívnu poistnú zmluvu. Ak správca prejaví súhlas s kolektívnou poistnou zmluvou, je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy najmä riadne a včas platiť ministerstvu dohodnuté poistné. Zároveň správcovi zaniká povinnosť individuálneho poistenia. Kolektívna poistná zmluva, ktorú ministerstvo uzatvorí, bude obsahovo podobná ako je tomu v prípade individuálneho poistenia s tým, že je predpoklad, že ministerstvo dohodne nižšie poistné ako v prípade individuálneho poistenia.

K § 16

Na zlepšenie postavenia poškodeného sa upravuje – spôsobom podobným ako je tomu v prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla – priami nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi v rozsahu dohodnutého poistenia.

K § 17

Správcovská skúška je skúška, ktorou sa zisťuje, či uchádzač má vedomosti a schopnosti potrebné na riadny vykon správcovskej činnosti. Úspešným zložením skúšky uchádzač preukazuje počas jedného roka svoju spôsobilosť na riadny výkon správcovskej činnosti. Na rozdiel od úprav v iných profesiách sa ustanovuje časové obmedzenie „platnosti“ zloženia správcovskej skúšky. Po uvedenej lehote úspešné zloženie skúšky už nie je dostatočným dôkazom na posúdenie odbornej spôsobilosti žiadateľa o zápis, nakoľko pomery v insolvenčenej praxi alebo pomery absolventa skúšky sa mohli v značnej miere zmeniť. Správcovská skúška sa bude skladať z písomnej a ústnej časti. Písomná časť skúšky bude pozostávať z písomného testu, právnej prípadovej štúdie a ekonomickej prípadovej štúdie. Správcovská skúška bude spravidla trvať dva dni, pričom najväčší dôraz sa bude klásť na riešenie prípadových štúdii.

K § 18

Ďalšie vzdelávanie správcov pozostáva z osobného výkonu správcovskej činnosti a zo vzdelávacej zložky, ktorá ďalej pozostáva z účasti na kurzoch alebo odborných konferenciách týkajúcich sa reštrukturalizačnej alebo konkurznej problematiky (ďalej len „odborné podujatie“), prednáškovej činnosti na týchto odborných podujatiach, publikačnej činnosti a samostatného štúdia. Jednotlivé zložky sústavného vzdelávania sa podľa všeobecne záväzného právneho predpisu budú hodnotiť kreditnými bodmi, ktoré správca spôsobom ustanoveným týmto predpisom bude získavať a ktorými po ich získaní bude správca preukazovať riadne splnenie svojej povinnosti sústavne sa vzdelávať. Sústavné vzdelávanie vyhodnocuje ministerstvo k 20. decembru nepárneho kalendárneho roku. Ak správca za hodnotené obdobie nepreukáže získanie potrebného počtu kreditov, ministerstvo postúpi vyhodnotenie sústavného vzdelávania disciplinárnej komisii, ktorá posúdi či porušenie povinnosti sústavne sa vzdelávať bolo zavinené a či je odôvodnené predpokladať, že porušenie povinnosti sústavne sa vzdelávať môže mať nepriaznivý dopad na vedomosti a zručnosti správcu potrebných na riadny výkon správcovskej činnosti. Následne môže disciplinárna komisia odporučiť ministerstvu nariadenie preskúšania správcu, ktoré je ministerstvo povinné nariadiť. Preskúšanie sa vykoná rovnako ako skúška. Ak správca ani pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo správcu vyčiarkne zo zoznamu správcov.

K § 19

Navrhuje sa, aby vzdelávanie správcov zabezpečovalo ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba. Podrobnosti o zabezpečení jednotlivých zložiek vzdelávania upraví vzdelávací poriadok vydaný ministerstvom. Účasť na jednotlivých zložkách vzdelávania sa bude spoplatňovať s tým, že ich cena bude závisieť od ich rozsahu a kvality. Určitý limit ustanoví vzdelávací poriadok, ktorý umožní ministerstvu účtovať len skutočné náklady a poverenej právnickej osobe skutočné náklady a k tomu pripočítaný primeraný zisk.

K § 20

Upravuje sa postavenie ministerstva vo výkone štátnej správy.

K § 21

Upravuje sa zoznam správcov a údaje zapisované do zoznamu správcov. Okrem štandardne zapisovaných údajov sa do zoznamu správcov budú zapisovať aj uložené disciplinárne opatrenia, čo zvýši váhu uložených disciplinárnych opatrení tým, že ich uloženie správcovi bude verejne známe. Podľa návrhu zákona zoznam správcov vedie ministerstvo, ktoré okrem iného má povinnosť zabezpečiť zverejnenie údajov zapísaných v tomto zozname na svojej internetovej stránke.

K § 22

Ustanovujú sa predpoklady zápisu fyzickej osoby do zoznamu správcov. Základný dôraz sa pritom kladie na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť zapisovanej osoby. Rovnako ako v iných profesiách sa zavádza princíp nulovej tolerancie vo vzťahu k trestným činom korupcie. Vo vzťahu k dôveryhodnosti sa vymenúvajú riziká, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť fyzických osôb najmä vo vzťahu riadne, čestne a svedomito vykonávať správcovskú činnosť. V neposlednom rade sa definuje odborná spôsobilosť.

K § 23

Upravujú sa predpoklady na zápis právnickej osoby do zoznamu správcov. Do zoznamu správcov možno zapísať verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť Pri verejnej obchodnej spoločnosti je predpokladom na zápis do zoznamu správcov, aby všetci spoločníci boli správcami. Na rozdiel od toho pri komanditnej spoločnosti postačuje, aby správcami boli len komplementári.

K § 24

V súlade so záväzkami Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii, sa umožňuje zapísať do zoznamu správcov aj zahraničnú právnickú osobu, ak splní zákonom predpísané predpoklady.

K § 25

Upravuje sa podávanie žiadosti o zápis do zoznamu. Formálne náležitosti žiadosti ako aj listiny, ktoré sa k žiadosti pripájajú.

K § 26

Upravujú sa dôvody, pre ktoré možno pozastaviť správcovi výkon správcovskej činnosti. V odseku 1 a 3 sa ustanovuje obligatórna povinnosť ministerstva pozastaviť výkon správcovskej činnosti. Naproti tomu v odseku 2 a 4 sa upravuje len možnosť pozastaviť výkon správcovskej činnosti a nie povinnosť ju pozastaviť. V odseku 5 sa oprávnenie ministerstva pozastaviť výkon správcovskej činnosti podľa odseku 2 alebo 4 čiastočne limituje a to tým, že ministerstvo bude musieť skúmať, či sú dané dôvody spochybňujúce riadny, čestný alebo svedomitý výkon správcovskej činnosti.

K § 27

Upravujú sa dôvody, pre ktoré možno správcu vyčiarknuť zo zoznamu správcov. O vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov rozhodne ministerstvo bezodkladne po tom, čo zistí niektorý z dôvodov uvedený v odseku 1 alebo 2.

K § 28

Upravuje sa rozsah dohľadovej činnosti ministerstva nad správcami ako aj predmet dohľadu.

K § 29

Dohľad sa bude vykonávať najmä podľa previerkového plánu ministerstva (pravidelný dohľad) alebo náhodilým výberom priamo v kancelárii správcu. Ak podané sťažnosti alebo zistenia ministerstva budú signalizovať porušovanie povinností správcu, u ktorého nie je naplánovaná previerka, môže ministerstvo vykonať i ad hoc previerku a to ako účelovú previerku. V prípade odseku 1 písm. b) sa upravuje výkon dohľadu inými spôsobmi ako dohľadom priamo v kancelárii správcu, prípadne inak ako bežným vybavením sťažnosti.

K § 30 až 36

Upravuje sa postavenie osôb, ktoré budú vykonávať dohľad. Ministerstvu sa dáva možnosť prizvať si k výkonu dohľadu aj iné osoby ako svojich zamestnancov najmä v prípadoch ak pôjde o posúdenie zložitých (napr. účtovných) vecí. Zároveň sa tiež štandardne upravuje vylúčenie z výkonu dohľadu v prípade zaujatosti osôb vykonávajúcich dohľad. Oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad zodpovedajú požiadavke efektívneho dohľadu. Obdobné oprávnenia sú obvyklé aj v iných právnych predpisoch upravujúcich dohľad – napr. v zákone č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad sú však limitované ústavnými právami a preto sa upravuje právo dohliadanej osoby odmietnuť poskytnúť požadovanú súčinnosť ak by tým bolo dotknuté ich právo na nedotknuteľnosť obydlia. Upravujú sa tiež formálne náležitosti protokolu, ktorý sa bude vyhotovovať po každom vykonanom dohľade v úrade alebo kancelárii správcu. Protokol sa v prípade zistených porušení zákona doručuje disciplinárnej komisii, ktorá potom na základe zistení z vykonaného dohľadu môže začať disciplinárne konanie. Ak sa pri výkone dohľadu zisti porušenie povinností v konkrétnej veci doručí sa protokol aj súdu a veriteľskému výboru, aby mali vedomosť o porušení povinnosti správcu a prípadne sa podľa toho zariadili. Nakoľko skutočnosti zistené v súvislosti s dohľadom sa dotýkajú nielen dohliadaného správcu ale aj iných osôb ustanovuje sa osobám vykonávajúcim dohľad povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu.

K § 37

Upravuje sa sankcia za porušenie povinnosti správcu.

K § 38

Ustanovuje sa všeobecná povinnosť pre orgány verejnej moci informovať o svojich rozhodnutiach, ktoré sa môžu dotýkať oprávnenia správcu vykonávať správcovskú činnosť. Význam tohto ustanovenia je najmä vo vzťahu ku komorám, ktoré v prípade, ak v rámci svojej disciplinárnej právomoci rozhodnú o uložení disciplinárneho opatrenia spochybňujúceho dôveryhodnosť správcu, sú povinné o tom informovať, nakoľko ide o jeden z dôvodov, pre ktorý možno vyčiarknuť správcu zo zoznamu správcov. Rovnako platí táto povinnosť pre orgány činné v trestnom konaní, ak začnú trestné konanie proti správcovi, čo oprávňuje ministerstvo po zvážení pozastaviť správcovi výkon správcovskej činnosti.

K § 39

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie vzdelávacieho poriadku, ktorý podrobnejšie upraví vzdelávanie správcov ako aj podrobností o náležitostiach a vedení správcovského spisu.

K § 40 až 46

V prechodných ustanoveniach sa ustanovuje zákonné prepísanie správcov (advokátov) zo starého zoznamu správcov do nového zoznamu správcov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť správcov predložiť ministerstvu v lehote 30 dní od účinnosti zákona odpis registra trestov a čestné vyhlásenie o svojej dôveryhodnosti, aby ministerstvo mohlo posúdiť bezúhonnosť a dôveryhodnosť zapísaných správcov. Správcom sa tiež ustanovuje povinnosť do 31. decembra 2005 zložiť správcovskú skúšku, čím správca preukáže svoju spôsobilosť riadne vykonávať správcovskú činnosť. Povinnosť zložiť správcovskú skúšku je odôvodnená aj samou skutočnosťou, že po prijatí nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurzná prax v základoch zmení. Upravuje sa tiež dohľadová právomoc ministerstva vo vzťahu k správcom vykonávajúcich činnosť v starých veciach.

K Čl. II

Správcovská činnosť nie je živnosťou a preto je potrebné vylúčiť použitie živnostenského zákona na správcov.

K Čl. III

Upravuje sa poplatková povinnosť za zápis do zoznamu správcov a ročný poplatok správcu. Výška poplatku za zápis ako aj ročného poplatku sa určuje podľa toho, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. V prípade právnickej osoby sa poplatková povinnosť určuje v závislosti od počtu spoločníkov právnickej osoby.

K Čl. IV

Upravuje sa zákon o advokácii tak, aby aj právnické osoby zriadené za účelom výkonu advokácie mohli vykonávať správcovskú činnosť.

K Čl. V

Vypúšťajú sa niektoré ustanovenia vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. ktoré sa týkajú starého zoznamu správcov. Uvedená úprava je potrebná vzhľadom nato, že navrhovaná účinnosť zákona o správcoch je k 1.1.2005 na rozdiel od navrhovanej účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde sa navrhuje účinnosť až k 1.7.2005.

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipnic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu