Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 10.06.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'n ávrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu EP a Rady 2011/89/E Ú, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len 'smernica 2011/89/EÚ'). Smernica 2011/89/EÚ sa okrem zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o bankách') preberá aj do zákona č 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov ( ďalej len 'zákon o cenných papieroch') a zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o poisťovníctve'). Prebratím uvedenej smernice 2011/89/EÚ sa zabezpečí dodatočné posilnenie doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi pôsobiacimi v rô znych sektoroch finančného trhu, čiže nad bankami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami, ktoré tvoria súčasť finančných konglomerátov, tzn. Národnej banke Slovenska sa poskytnú doplňujú ce právomoci a nástroje na vykonávanie doplnkového dohľadu nad týmito finančnými konglomerátmi. Prebratie smernice 2011/89/EÚ si nevyžaduje novelizá ciu vykonávacích predpisov (opatrení) vydaných na vykonanie zákona o bankách, zákona o cenných papieroch a zákona o poisťovníctve v súvislosti s doplnkovým dohľadom nad finančnými inštitúciami vo finan čnom konglomeráte.

Navrhovanou úpravou zákona o bankách, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa bankám, stavebným sporiteľ niam a veriteľom spotrebiteľských úverov zakazuje žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo úverového účtu, ktorého zriadenie, resp. vedenie je podmienkou ú verového vzťahu. Taktiež sa v zákone o bankách navrhuje, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplné ho alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru vzťahovalo aj na hypotekárne úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak počas predchádzajúceho roka nedošlo k jej zmene.

Novelou zákona o bankách sa tiež navrhuje vypustiť z tohto zákona vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov pobočkami zahraničných bánk, vzhľadom na špecifický charakter týchto obchodov. V prípade, že banka, ktorá poskytuje osobitné hypotekárne obchody, ukončí svoju činnosť a pretransformuje sa na pobočku zahraničnej banky, čím jej pohľadávky a záväzky prevezme nástupnícka zahraničná banka, nároky klientov z hypotekárnych obchodov (vrátane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru) zostávajú až do vysporiadania týchto obchodov zachované.

Návrhom sa tiež novelizuje zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej ná rodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov za účelom odstr ánenia aplikačného problému z praxe, pričom sa navrhuje, aby bol oprávnený požadovať peňažné plnenia od dodávateľa len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

Navrhované zmeny zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o Štátnej pokladnici'), ktorý sa tiež novelizuje týmto návrhom, vychádzajú zo zadania vyplývajúceho z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 21. novembra 2012, v rámci ktorého bola prijatá úloha č. B 6. Cieľom právnej úpravy je zapojiť do systému štátnej pokladnice zostá vajúcich 5 samosprávnych krajov (bratislavský, trnavský, trenčiansky, žilinský a prešovský) celým svojim rozpočtom, ktoré v súčasnosti majú vedené svoje účty v komerčných bankách. Ná vrh novely zákona o Štátnej pokladnici bol prerokovaný so združením samosprávnych krajov SK8. Samosprávne kraje sa stanú povinným klientom Štátnej pokladnice vrátane rozpočtových a príspevkových organiz ácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Novela zabezpečí rovnaké podmienky pre pristupujúce vyššie územné celky ako majú v súčasnosti 3 samosprávne kraje, ktoré sa stali klientom Štá tnej pokladnice na základe dohody.

Predkladaný návrh novelizuje aj zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 129/2010 Z. z. Navrhovanou úpravou sa umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam využívať činnosť finančných agentov a priznáva sporiteľom požívať rovnakú ochranu, aká je priznan á ostatným spotrebiteľom na trhu finančných služieb, a to aj s prihliadnutím na možnosť platenia dobrovoľných príspevkov pre sporiteľov účinnú od 1. januára 2013.

Návrh zákona nebude predložený na vnútrokomunitá rne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlá dy Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na verejné financie, konkrétne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v oblasti úspory výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona má tiež možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Navrhovanou novelou zákona o Štátnej pokladnici dôjde k zmene trhovej situácie v oblasti finančn ého trhu a pre komerčné banky bude znamenať stratu istej časti segmentu trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 10. júna 2013 v súlade s termínom prebratia vyššie uvedenej smernice 2011/89/EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

27

Osobitná časť

K čl. I

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len 'zákon o bankách') predovšetkým za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (ďalej len 'smernica 2011/89/EÚ').

K bodom 1 a 2

Navrhované doplnenie § 2 ods. 2 písm. c) tretieho bodu zákona o bankách zohľadňuje skutočnosť, že medzi mince patrí aj kategória zberateľských mincí. Zároveň navrhovaná úprava § 2 ods. 2 pí sm. o) zákona o bankách zohľadňuje terminológiu o spracovávaní bankoviek a mincí v platných a účinných ustanoveniach § 17f zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskor ších predpisov).

K bodu 3

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničných bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypoteká rnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vzťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypoteká rne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zákona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odli šná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypotekárnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tie ž recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také právomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušn ých ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničných bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankový mi obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebrá ni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú ž iadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uznávanie.

K bodom 4 a 5

Navrhovanými úpravami ustanovení § 7 ods. 15 písm. f) a § 7 ods. 16 zákona o bankách sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpeč uje harmonizácia ustanovení zákona o bankách s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodom 6, 7 a 8

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničný ch bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vz ťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zá kona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypoteká rnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také pr ávomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničn ých bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným prá vom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uzná vanie.

K bodu 9

Pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 zákona o bankách (ďalej len 'pobočka zahraničnej banky' alebo 'pobočka') je povinnou osobou podľa § 5 ods. 2 a ďalších ustanovení zákona č . 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len 'zákon o ochrane pred legalizáciou' ). Preto sa na pôsobenie pobočky zahraničnej banky na území Slovenskej republiky vzťahujú všetky povinnosti povinných osôb podľa jednotlivých ustanovení zákona o ochrane pred legalizáciou. Platí to aj o ustanovení § 20 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane pred legalizáciou, podľa ktorého povinná osoba mať program svojej vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, pričom súčasť ou tohto program povinnej osoby musí byť aj určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a ktorá zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou. Predpokladom účinného systému prevencie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (teda prevencie tzv. prania špinavých peňazí) a prevencie financovania terorizmu je to, aby ur čená osoba podliehala najvyššej riadiacej úrovni pobočky zahraničnej banky a aby bola interným zamestnancom príslušnej pobočky zahraničnej banky pôsobiacej na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uveden é skutočnosti sa navrhuje doplnenie § 16 vo vzťahu k osobe zodpovednej v pobočke zahraničnej banky za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K bodu 10

V zmysle navrhovaného ustanovenia budú osoby uvedené v § 28 ods. 6 zákona o bankách povinné bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o zámere vykona ť úkon, na ktorý sa podľa § 28 ods. 1 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúci súhlas.

K bodu 11

V súvislosti s činnosťou spočívajú cou vo vykonávaní osobitných hypotekárnych obchodov je potrebné sa vysporiadať aj s prípadom ukončenia činnosti banky, ktorá má v bankovom povolení činnosť osobitných hypotekárnych obchodov a prevzatí m jej pohľadávok a záväzkov z týchto obchodov nástupníckou zahraničnou bankou. Ustanovením sa navrhuje, aby nástupnícka spoločnosť, ktorou je zahraničná banka dokončila vykonanie a splnenie osobitný ch hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou vrátane úplného vysporiadania všetkých záväzkov a pohľadávok súvisiacich s osobitnými hypotekárnymi obchodmi uzavretými zanikajúcou bankou, prič om postupuje podľa ustanovení zákona o bankách o hypotekárnom bankovníctve spočívajúcom v osobitných hypotekárnych obchodoch. Nástupní cka zahraničná banka sa do dokončenia vykonania a splnenia hypotekárnych obchodov uzavretých zanikajúcou bankou považuje za hypotekárnu banku a jej klientom zostávajú zachované nároky z hypotekárnych obchodov (vrá tane nárokov na štátny príspevok pre mladých poberateľov hypotekárneho úveru). Do dokončenia vykonania a splnenia týchto osobitných hypotekárnych obchodov sa pre túto zahraničnú banku ustanoví hypotekárny správca a jeho zá stupca.

K bodu 12

Úpravou v § 33 ods. 20 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 12 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banky môžu uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko aj na expozície voč i spoločnostiam, ktoré sú zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

K bodu 13

Úpravou v § 33 ods. 24 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spolo čnosti, pokiaľ ide o úmysel používať prístup interných ratingov.

K bodu 14

Úpravou v § 33d ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 13 bodu 3 a ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti, pokiaľ ide o používanie pokročilého prístupu merania operačného rizika.

K bodu 15

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti (úvery na býv anie).

Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplného alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou, pri ktorom nedošlo počas predchádzajú ceho roka k zmene úrokovej sadzby, vzťahovalo aj na úvery zabezpečené záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktoré banky a pobočky zahraničných bánk poskytujú fyzickým osobám – nepodnikate ľom. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre klientov bánk.

K bodu 16

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 37 ods. 1 sa zabezpečí včasná informovanosť klientov o zámere banky ukončiť bankovú činnosť alebo časť jej činnosti spôsobom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zákona o bankách. Túto informáciu bude banka povinná zverejniť aj na svojej internetovej stránke a v prevádzkových priestoroch, a to nepretržite až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Táto informačná požiadavka voči klientom banky vyplýva aj zo záverov ECOFIN-u.

K bodu 17

Úpravou v § 37 ods. 16 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 7 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu kontrolovať banku, o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, a to v súvislosti s povinnosťou banky poskytovať súčinnosť pri uverejňovaní informácií za konsolidovaný celok.

K bodu 18

Cieľom ustanovení je zakázať bankám, zahraničným bankám a pobočkám zahraničných bánk žiadať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo ú čtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu d ôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 19

Úpravou v § 44 ods. 2 písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. c) bodu 48 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že konsolidovaný celok je tvorený aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoloč nosťou a aj materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 20

Úpravou v § 44 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 23 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vedie aj zoznam zmiešaných finančných holdingových spoločností.

K bodu 21

Úpravou v § 44 ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 17 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh osôb, od ktorých môže Národná banka Slovenska požadovať zákonom stanovené informá cie, a to o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 22

Úpravou v § 44 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska preveruje, či banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľ adu na konsolidovanému dohľadu aj v prípade, ak je materskou spoločnosťou banky, ktorá nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe, zmiešaná finančnú holdingovú spoločnosť so sídlom mimo EÚ alebo EHP.

K bodu 23

Úpravou v § 44 ods. 12 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 25 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí, že nad bankou, ktorej materská spoločnosť má sí dlo mimo EÚ alebo EHP, sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný konsolidovanému dohľadu podľa tohto zákona o bankách, môže vyžadovať zriadenie zmiešanej finančnej holdingovej spoloč nosti so sídlom v EÚ alebo EHP.

K bodu 24

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. e) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 4 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že regulovanými osobami sa na účely tohto zákona o bankách rozumejú aj zaisťovňa a spr ávca alternatívneho investičného fondu.

K bodu 25

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. f) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 14 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka je taká banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v SR.

K bodu 26

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. g) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 27

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. h) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodu 16 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa na účely tohto zákona o bankách ustanovuje, že materská banka v EÚ je taká banka, ktor á nie je dcérskou spoločnosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v EÚ, resp. v EHP.

K bodu 28

Úpravou v § 44 ods. 13 písm. i) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 17 smernice 2011/89/EÚ, v zmysle ktorého sa upravuje definícia materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 29

Doplnením písmen j) a k) do § 44 ods. 13 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 2 písm. a) bodov 15a a 17a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa zavádza definícia materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoloč nosti, ako aj materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 30

Úpravou v § 45 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 9 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že banka je povinná plniť si zákonom určené povinnosti aj v prípade, ak kontrola alebo majetková účasť patrí materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

K bodu 31

Úpravou v § 47 ods. 3 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 1 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak má materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sí dlom v iných členských štátoch EÚ, resp. EHP, ktoré rovnako kontrolujú príslušnú banku alebo v nej majú majetkovú účasť.

K bodu 32

Úpravou v § 47 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 2 smernice 2011/89/EÚ. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak banka s najvyššou hodnotou aktiví t spomedzi ostatných bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v EÚ, resp. EHP, má sídlo v SR.

K bodu 33

Úpravou v § 47 ods. 5 druhej vete sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 16 bodu 3 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že v zákonom stanovených prípadoch Národná banka Slovenska umožní aj materskej zmieš anej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, aby sa vyjadrila k rozhodnutiu, ktoré Národná banka Slovenska pripravuje v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov EÚ, resp. EH P.

Úpravou v § 47 ods. 15 písm. a) a l) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. c) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom pokiaľ ide o výkon dohľadu na konsolidovanom základe, rozširuje sa okruh osôb o materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.

Úpravou v § 48 ods. 10 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 19 smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do činnosti kolégia môže Národná banka Slovenska zapojiť aj príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodu 34

Úpravou v § 47 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom úprava súvisí so zodpovednosťou Národnej banky za výkon konsolidovaného dohľadu nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ, alebo majú tieto spoločnosti v týchto bankách účasť.

K bodu 35

Úpravou v § 47 ods. 11 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 18 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom žiadosť o predchádzajúci súhlas sa týka aj banky, ktorá je kontrolovaná materskou zmiešanou finanč nou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

K bodu 36

Úprava v § 47 ods. 15 písm. a) a b) súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 37

Úpravou v § 48 ods. 7 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 20 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa bližšie špecifikujú nevyhnutné informácie na výkon konsolidovaného dohľadu, najmä pokiaľ ide o právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru konsolidovaného celku.

K bodu 38

Doplnením písmen g) a h) do § 48 ods. 9 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa rozširuje okruh úloh, ktoré zabezpečuje Národná banka Slovenska prostredníctvom kolégia , a to o spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu a o plnenie iných úloh pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 39

Navrhuje sa úprava § 49a vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitúcie.

K bodu 40

Novým písmenom b) v § 49b sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa vypúšťa inštitúcia elektronických peňazí, keďže táto inštitúcia už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

Taktiež sa zavádzajú nové poznámky pod čiarou za účelom jasnejšieho vymedzenia sektora poisťovníctva v rámci definície finančného sektora.

Vypustením štvrtého bodu v doterajšom § 49b písm. b) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 8 smernice 2011/89/EÚ, tzn. zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa vypúšťa z definície finan čného sektora.

K bodu 41

Úpravou v § 49b písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 1 bodu 12 smernice 2011/89/EÚ a vypúšťa sa neaktuálny odkaz na §44 ods. 5 písm. l).

K bodu 42

Úpravou v § 49c ods. 1 písm. c) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 10 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa upresňuje počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujú ci dohľad.

K bodu 43

Navrhuje sa úprava § 49c ods. 1 písm. d) vzhľadom na skutočnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES u ž nepatria medzi úverové inštitúcie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje 'celozákonová' úprava podľa čl. I pôvodn ého bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 44

Úpravou v § 49d ods. 2 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska oznámi každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomer átu do doplňujúceho dohľadu aj Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 45

Úprava v § 49d ods. 3 prvej vete súvisí so skutočnosťou, že inštitúcia elektronických peňazí už viac nie je považovaná za úverovú inštitúciu.

K bodu 46

Doplnením nového odseku 5 do § 49d sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zverejňovať na svojej internetovej strá nke odkaz na zoznam finančných konglomerátov, ktorý je uverejnený na internetovej stránke Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 47

Novým znením odseku 4 v § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodov 3 a 3a smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že skupina sa po splnení zákonom stanovených podmienok nebude považovať za finan čný konglomerát, ak tak určí Národná banka Slovenska s ohľadom na ciele doplňujúceho dohľadu.

K bodu 48

Úpravou v § 49e ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. a) bodu 3 tretieho pododseku smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v prípade, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia, zverejní svoje rozhodnutie, či sa skupina bude, resp. nebude považovať za finančný konglomerát.

K bodu 49

Novou prvou vetou v § 49e ods. 6 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b) bodu ii) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu členský ch štátov a po splnení zákonom stanovených podmienok oprávnená vylúčiť jednu alebo viacero účastí v najmenšom finančnom sektore.

K bodu 50

Úpravou v § 49e ods. 6 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 pí sm. b) bodu i) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylú čiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu.

K bodu 51

Úpravou v § 49e ods. 8 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska je oprávnená pri výpočte hodnoty podielov nahradiť alebo doplniť krit érium založené na celkových aktívach kritériom založeným na celkových aktívach v správe.

K bodu 52

Doplnením nového odseku 15 do § 49e sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu a posudzovať ukazovatele a hodnotenia zamerané na riziká finančný ch skupín.

K bodu 53

Úpravou v § 49f ods. 5 prvej vete sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 15 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu a príslušné orgány dohľadu členských štátov o rozsahu, v akom sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad príslušnými regulovanými osobami.

K bodu 54

Úpravou v § 49g ods. 5 sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 5 písm. c) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zah àňajú požiadavky na vlastné zdroje aj za zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 55

Navrhuje sa úprava § 49j ods. 2 písm. b) a § 49l ods. 4 písm. a) vzhľadom na skuto čnosť, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové inštitú cie. Pritom na ustanovenie § 49c ods. 1 písm. d) sa – vzhľadom na dotknutú slovnú formuláciu – nevzťahuje 'celozákonová' úprava podľa čl. I bodu 54 návrhu zákona.

K bodu 56

Doplnením nových odsekov 4 a 5 do § 49j sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. a) a ods. 13 smernice 2011/89/EÚ, pričom banka, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná každoroč ne poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých ňou regulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobo čiek a zverejňovať popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry. Ak je Národná banka Slovenska koordinátorom doplňujúceho dohľadu, oznámi vyššie uvedené informácie Spoločnému vý boru európskych orgánov dohľadu.

K bodu 57

Úpravou v § 49k ods. 1 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 8 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu sleduje aj funkčnosť syst ému riadenia rizík finančného konglomerátu.

K bodu 58

Novým odsekom 4 v § 49k sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 11 písm. b) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že ustanovenia týkajúce sa zriadenia kolégia orgánov dohľadu pri výkone dohľ adu na konsolidovanom základe sa primerane použijú aj pri výkone dohľadu na finančnými konglomerátmi.

K bodu 59

Úpravou v § 49l ods. 3 písm. a) sa preberá ustanovenie čl. 2 ods. 12 písm. a) smernice 2011/89/EÚ, pričom sa ustanovuje, že spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných č lenských štátov EÚ, resp. EHP sa týka aj právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry finančného konglomerátu vrátane všetkých regulovaných a neregulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spolo čností a významných pobočiek patriacich do tohto finančného konglomerátu a osôb s kvalifikovanou účasťou na osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát.

K bodu 60

Navrhuje sa úprava § 50 ods. 10 zákona o bankách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľ a európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna ú prava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokú t ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.]

K bodu 61

Uvedenými ustanoveniami sa navrhuje vypustiť zo zákona o bankách vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov [vymedzených v § 67 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách] pobočkami zahraničný ch bánk na základe bankového povolenia. Takáto úprava sa vyžaduje vzhľadom na špecifický charakter osobitných hypotekárnych obchodov a mimoriadnu zložitosť s tým súvisiacich cezhraničných právnych vz ťahov pri prelínaní sa viacerých národných právnych poriadkov, v dôsledku čoho pri pobočkách zahraničných bánk tieto obchody reálne nefungujú, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti žiadna zahraničná banka pre jej pobočku na Slovensku nemá udelené povolenie ani nežiada o udelenie povolenia na vykonávanie osobitných hypotekárnych obchodov. Hypotekárne bankovníctvo spočívajúce v osobitných hypotekárnych obchodoch predstavuje osobitnú úpravu podľa zá kona o bankách, ktorá v mnohých zahraničných právnych poriadkoch buď absentuje alebo je značne odlišná, pričom podstatné rozdiely spočívajú napríklad v osobe hypotekárneho správcu, v poskytovaní štátnej podpory niektorými krajinami (vo forme štátnych príspevkov na produkty určené pre vybrané cieľové skupiny klientov), v úprave konkurzných pravidiel či v spôsobe financovania osobitných hypoteká rnych obchodov (buď neregulovanom alebo regulovanom spôsobe napríklad prostredníctvom vydávania osobitných druhov cenných papierov, ktorými sú na Slovensku hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie). Preto sa navrhovaná úprava predkladá predovšetkým v záujme predchádzania možného ohrozenia ochrany spotrebiteľov a iných klientov pri osobitných hypotekárnych obchodoch, pričom sa zohľadňujú ustanovenia čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní EÚ a tiež recitál 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Nad pobočkami zahraničných bánk nemá Národná banka Slovenska také pr ávomoci dohľadu ako nad dcérskymi spoločnosťami. Zmenou príslušných ustanovení sa jednoznačne stanoví, že takúto bankovú činnosť (osobitné hypotekárne obchody) môžu na území Slovenskej republiky vykonávať len banky. Pobočky zahraničn ých bánk však budú môcť naďalej bez obmedzenia poskytovať bežné hypotekárne úvery, ktorými sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti rozumejú úvery zabezpečené záložným prá vom k nehnuteľnostiam a ktoré sú bankovými obchodmi v zmysle § 5 písm. i) zákona o bankách. Navrhovaná úprava nebráni v slobode usadzovať sa zahraničným bankám prostredníctvom pobočiek na území SR a poskytovať činnosti vzájomne uznávané podľa prílohy I smernice č. 2006/48/ES, keďže sa ňou nestanovujú žiadne prekážky vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje vzájomné uzná vanie.

K bodu 62

Precizovanie textu ustanovenia vyžiadané aplikačnou praxou.

K bodu 63

Reagujúc na prípady z praxe (v niektorých prípadoch sa variabilná úroková sadzba hypotekárneho úveru niekoľko rokov nemenila, tzn. klient nemohol využiť právo na bezplatné splatenie hypotekárneho úveru, ktor é mu umožňuje § 75 ods. 6, v čase zmeny úrokovej sadzby zo strany hypotekárnej banky) sa navrhuje, aby hypotekárny úver s variabilnou úrokovou sadzbou mohol jedenkrát ročne klient čiastočne alebo úplne predč asne splatiť bez poplatkov, ak pri takomto hypotekárnom úvere nedošlo počas predchádzajúceho kalendárneho roka k zmene úrokovej sadzby.

K bodu 64

Novým písmenom p) v § 91 ods. 4 sa zavádza povinnosť banky a pobočky zahraničnej banky podať na vyžiadanie Vojenskému spravodajstvu správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankov ého tajomstva, a tým umožniť efektívne plnenie úloh tejto spravodajskej služby podľa zákona č. 198/1994 Z. z.

Vojenské spravodajstvo plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky vymedzené v § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon č. 198/1994 Z. z.'). Vojenské spravodajstvo podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 198/1994 Z. z. v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreď uje a vyhodnocuje informácie dôležité na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme a o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Takto získané informácie Vojenské spravodajstvo poskytuje ministrovi obrany Slovenskej republiky, ktorý ich v súlade so zákonom č. 198/1994 Z. z. poskytuje ďalší m oprávneným subjektom.

Jednou z hlavných úloh Vojenského spravodajstva je podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 198/1994 Z. z. ochrana rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb. Záujmom cudzích spravodajských slu žieb v rezorte obrany je získavať informácie rôzneho charakteru a zamerania, predovšetkým však vojenské citlivé informácie a utajované skutočnosti. Na získavanie týchto informácií cudzie spravodajské služby využívajú rôzne formy a metódy ako nábor osôb pre spoluprácu, zakladanie krycích podnikateľských subjektov, ako aj finančné podporovanie rôznych občianskych združení, prostredníctvom ktor ých potom prenikajú do štruktúr ich záujmu a presadzujú svoje záujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno predpokladať významné finančné toky a transakcie medzi cudzími spravodajskými službami a t ýmito financovanými subjektmi, ktoré však Vojenské spravodajstvo v súčasnosti nie je schopné efektívne odhaľovať. Možnosť Vojenského spravodajstva v odôvodnených prípadoch kontrolovať finančné t oky medzi podozrivými osobami, podnikateľskými subjektmi a inými subjektmi by značne uľahčilo plnenie zákonnej úlohy ochrany rezortu obrany proti aktivitám cudzích spravodajských služieb a umožnilo by prijí manie opatrení na zamedzenie takýchto činností.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 194/1998 Z. z. je dôležitou úlohou Vojenského spravodajstva boj proti terorizmu. V súvislosti s touto činnosťou Vojenské spravodajstvo získava, sústreď uje a vyhodnocuje informácie predovšetkým o aktivitách, ktoré nasvedčujú príprave teroristických útokov smerujúcich do prostredia rezortu obrany, o teroristických skupinách a ich aktivitách, tak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí a o vytváraných sieťach a prepojeniach týchto skupín na profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany. V oblasti boja proti terorizmu Vojenské spravodajstvo odhaľ uje a eliminuje ilegálne obchodovanie teroristických skupín s vojenským materiálom a kontrolovaným tovarom a technológiami dvojakého použitia, osobitne so zbraňami hromadného ničenia a látkami použiteľný mi na ich výrobu. Keďže na podporu uvedených teroristických aktivít sa využívajú rôzne finančné toky, pohyby finančných prostriedkov by mali byť v podozrivých prípadoch kontrolované Vojenský m spravodajstvom ako jedným z kľúčových prvkov boja proti terorizmu. Veľkým nedostatkom pri odhaľovaní financovania terorizmu je však absencia zákonnej úpravy umožňujúcej získavanie dôležitý ch informácií týkajúcich sa bankového tajomstva.

Èinnosť Vojenského spravodajstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 194/1998 Z. z. je zameraná aj na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií dôležitých na zabezpeč enie obrany Slovenskej republiky, ak ide o skutočnosti spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Medzi takéto skutočnosti patrí najmä korupčné a klientelistick é správanie zainteresovaných osôb. Takto získané finančné prostriedky sú ukladané na bankové účty, či už samotných aktérov korupcie alebo ich blízkych osôb. S cieľom zabezpečenia aktuá lnych, relevantných, hodnoverných a objektívnych podkladov na boj proti tomuto javu potrebuje Vojenské spravodajstvo v mnohých prípadoch získavať informácie, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva.

K bodu 65

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §122s zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

Prechodným ustanovením k § 37 ods. 21 sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Banky nesmú od dňa účinnosti tohto zákona požadovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách (uzatvorených pred aj po účinnosti zákona).

Takisto sa upravuje, aby sa podmienky bezplatného čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru s variabilnou úrokovou sadzbou (§ 75 ods. 12) vzťahovali na všetky hypotekárne úvery, t.j. aj na tie, ktor é boli poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona, avšak k takémuto predčasnému splateniu dôjde až po účinnosti tohto zákona.

K bodu 66

Úprava súvisí so skutočnosťou, že inštitúcie elektronických peňazí podľa novelizovaného článku 4 bodu 1 smernice 2006/48/ES v znení článku 20 smernice 2009/110/ES už nepatria medzi úverové in štitúcie.

K bodu 67

Príloha zákona o bankách sa dopĺňa o smernicu 2011/89/EÚ, ktorá sa preberá týmto zákonom.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Cieľom ustanovenia je zakázať stavebnej sporiteľni požadovať od stavebných sporiteľov, ktorí sú fyzickými osobami nepodnikateľmi, poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu ú veru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverové ho účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

Prechodným ustanovením § 13j sa upravuje účinnosť tohto zákazu vyberania aký chkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Stavebné sporiteľne nesmú od účinnosti tohto zákona požadovať takéto poplatky od vyššie uvedených stavebný ch sporiteľov a pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovaným doplnením § 8 písm. b) zákona o cenných papieroch a investičných službách sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finan čného trhu.

K bodu 2

Zákon č. 209/2007 Z. z., ktorým bol od 1. 11. 2007 novelizovaný zákon o cenných papieroch, zmenil znenie § 6 zákona o cenných papieroch tak, že taxatívne vymedzil investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby. Pritom ustanovenie § 104 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktoré s odkazom na § 6 tohto zákona definuje investičné služby, na ktoré musí mať povolenie obchodník s cennými papiermi ako člen centrálneho depozitára cenný ch papieroch, však nedopatrením zostalo v pôvodnom znení. Z logiky veci a z obsahu znenia § 6 zákona o cenných papieroch pred 1. 11. 2007 a po 1. 11. 2007 vyplýva, že členom centrálneho depozitára môže byť taký obchodník s cennými papiermi, ktorý má v povolení činnosti podľa novelizovaných ustanovení § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d).

K bodu 3

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č . 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 a 5

Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľ adu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systému finančn ého dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývaj ú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 6

Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k centrálnym protistranám a k pravidlám predaja na krátko a swapov na úverové zlyhanie sa určuje Národná banka Slovenska.

K bodu 7

Finančné a nefinančné protistrany pri mimoburzových derivátoch, centrálne protistrany, osoby žiadajúce o povolenie na činnosť centrálnej protistrany, osoby, ktoré majú čisté krátke pozície alebo uzatv árajú swapové transakcie na úverové zlyhanie sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností.

K bodu 8

Ustanovenie upravuje zriadenie kolégia orgánov dohľadu Národnou bankou Slovenska na účely zjednodušenia výkonu úloh dohľadu na konsolidovanom základe a zabezpečenia koordinácie a spolupráce s príslušný mi orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 9

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 143b písm. b) so znením smernice s čl. 2 ods. 1 bod 8.

K bodu 10

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12 sa do definície vymedzenia pojmu 'skupina' dopĺňa pojem 'podskupina' osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodom 11 a 12

Upresňuje sa v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) počet regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 13

Rozširuje sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 14

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu, majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru eur ópskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 15

Ide o doplnenie správcovských spoločností do finančného sektora, do ktorého patria v rámci skupiny a ak nepatria výlučne do jedného finančného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finan čnému sektoru. Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 2.

K bodu 16

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3 a 3a upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely vý konu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnený ch prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 17

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 17 návrhu zákona je povinn á táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodom 18 a 19

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemožno vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z č lenského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 20

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) smernice spresňujú kritériá uvedené v bode 15 návrhu zákona.

K bodu 21

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 22

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 23

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorý sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej pr ávnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 24 a 25

Upravuje koordináciu a spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušný mi orgánmi dohľadu pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spoluprá ce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 27

Navrhuje sa úprava § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa euró pskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inš pirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 28

Ustanovuje sa oprávnenie Národnej banke Slovenska uložiť právnickej alebo fyzickej osobe sankcie pri zistení porušenia.

K bodu 29

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §173r zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 30

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe návrhu zákona.'.

K čl. IV

K bodu 1

V §2a odsek 1 písmeno i) je definovaný klient, ktorým je vyšší územný celok vrátane rozpočtových a príspevkových organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 2

V §2a odsek 1 písmeno l) sú vzhľadom k novozadefinovanému klientovi v §2a odsek 1 písmeno i) vylúčené z možnosti uzatvoriť dohodu so Štátnou pokladnicou (ďalej len ŠP) rozpočtové a príspevkové organizácie

v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku (ďalej len VÚC).

K bodu 3

Vzhľadom k novej definícii rozpočtu klienta podľa § 7 ods. 4 nie je pre klienta možná dohoda so ŠP v súvislosti predkladaním rozpočtu.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k úprave v bode 13.

K bodu 5

Navrhovaná úprava mení definíciu rozpočtu klienta vo vzťahu ku klientovi, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu uvedenú v bode 8.

K bodu 7 až 10

V § 9a je popísaný postup klienta, ktorým je VÚC a jeho rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, pri realizácii svojho rozpočtu.

K bodu 11

Pre klienta, ktorý je uvedený v § 2a ods. 1 písm. m) sa týmto zo zákona vypúšťa časť upravujúca minimálne lehoty vo vzťahu k povinnosti klienta predkladať žiadosť na realizáciu tuzemských a cezhrani čných platobných operácií voči ŠP vychádzajúc z toho, že tieto lehoty sú predmetom vzájomnej dohody klienta a ŠP.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že Štátna pokladnica neposkytuje klientom úvery, toto ustanovenie pripúšťa výnimku, na základe ktorej sa umožní klientom mať vedené úverové účty mimo Štátnej pokladnici.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava vzhľadom k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z..

K bodu 14

Ruší sa výnimka, na základe ktorej VÚC nebol povinný zriaďovať účty výlučne v ŠP, ale len zriaďoval účet na účel prijatia transferu zo štátneho rozpočtu.

◊

K bodu 15

V tomto bode sú zadefinované prechodné ustanovenia, na základe ktorých sa pre klienta uvedeného v § 2a ods. 1 písm. i) platí v období do 30. júna 2014 výnimka z povinnosti zriaďovať účty výlučne v Š tátnej pokladnici a realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Dôvodom výnimky je vytvorenie dostatočného časového priestoru pre Štátnu pokladnicu a samosprávne kraje pre zabezpe čenie technických podmienok pre prechod účtov a prostriedkov samosprávnych krajov do Štátnej pokladnice ako aj vysporiadanie existujúcich zmluvných vzťahov samosprávnych krajov s bankami.

K čl. V

K bodom 1 a 3

Navrhuje sa vypustenie uzatvárania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení spomedzi činností začlenených pod administráciu v rámci správy dôchodkových fondov, z dôvodu nadbytočnosti, keďže odpadá dô vod tohto členenia vzhľadom na stratu opodstatnenosti zákonného obmedzenia na výkon zverených činností podľa § 67; zároveň sa v § 67 vykonávajú nevyhnutné legislatívne zmeny súvisiace so zmenou v č íslovaní v § 47 ods. 2 písm. b).

K bodu 2

Navrhovaná úprava umožní dôchodkovým správcovským spoločnostiam využiť sprostredkovateľskú činnosť samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorých postavenie a č innosť upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej aj len 'zákon č. 186/2009 Z. z.'). Zároveň navrhnutá úprava v § 47a ods. 2 až 5 ukladá dô chodkovej správcovskej spoločnosti rovnaké povinnosti, aké majú iné finančné inštitúcie na účely zákona č. 186/2009 Z. z. vo vzťahu k jej zamestnancom, ktorí prichádzajú do styku s neprofesioná lnym klientom.

V súčasnosti dôchodkové správcovské spoločnosti získavajú nových klientov prostredníctvom svojich zamestnancov. Zároveň je zákonom stanovený limit na náklady spojené s uzavretím jednej zmluvy o sta robnom dôchodkovom sporení.

Zákon č. 186/2009 Z. z. výraznou mierou prispel k zmene pomerov na trhu sprostredkovania finančných služieb smerom k väčšej transparentnosti a poctivosti v rámci obchodného styku v prospech spotrebiteľa. Zavedený m nových pravidiel uvedený zákon tento trh zjednotil a zároveň zakotvil dotknutým subjektom povinnosti, ktorými prispel k zvýšeniu informovanosti klientov za účelom prijatia kvalifikovaného rozhodnutia (pod dohľ adom NBS). Napriek tomu, že v minulosti existoval inštitút sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, sektor starobného dôchodkového sporenia, ktorý je súčasťou finančného trhu, však, čo do z ískavania nových klientov, zostal predmetnou úpravou nedotknutý.

K bodu 4

Navrhované ustanovenie dáva dôchodkovej správcovskej spoločnosti časový priestor pre splnenie vybraných povinností vyplývajúcich z novely.

K čl. VI

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 2 [a tiež novým § 1 ods. 3 písm. b) a úpravou § 4 ods. 3[ zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľ adu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makro úrovni, ktorý by mal aktívne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektí ve finančného systému. Navrhnutá úprava zároveň zohľadňuje odporúčania pre na výkon obozretného dohľadu vnútroštátnymi orgánmi na makroúrovni podľa odporúčania Európskeho vý boru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012), ktoré vydal Európsky výbor pre systémové riziká na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1092/2010 z 24. 11. 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

K bodom 2 a 3

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 1 ods. 3 písm. a) a poznámky pod čiarou k odkazu 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančné ho trhu podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistraná ch a archívoch obchodných údajov] a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že dohľad nad ratingovými agentúrami už medzičasom prešiel z pôsobnosti národných orgánov do pôsobnosti Európskeho org ánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy – ESMA), a to podľa novelizovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. 9. 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení nariadenia (EÚ) č. 513/2011 z 11. 5. 2011 a smernice 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011. Na základe ustanovení nariadenia (ES) č. 1060/2009 v platnom znení a zároveň nariadení Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010, č. 1093/2010, č. 1094/2010 a č. 1095/2010 [ktorými bol zriadený Európsky systém finančného dohľadu vrátane Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgá nu pre cenné papiere a trhy)] však Národná banka Slovenska (ako účastník Európskeho systému finančného dohľadu) je naďalej príslušná spolupracovať s ostatnými účastníkmi Európskeho systé mu finančného dohľadu, pričom je tiež príslušná zabezpečovať plnenie úloh pri dohľade nad finančným trhom (vrátane dohľadu nad ratingovými agentúrami), ktoré pre národné orgány dohľ adu vyplývajú z účasti v Európskom systéme finančného dohľadu, čo už plne zohľadňujú existujúce ustanovenia § 1 ods. 3 písm. e) a § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 4

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno b) sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finan čných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, pričom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre syst émové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012). Zároveň sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhuje do § 1 ods. 3 explicitne doplniť nové písmeno c) o vybavovaní podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií). Podania klientov vybavuje NBS už aj doteraz, keďže klienti dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) sa v čoraz väčšej miere obracaj ú na NBS so svojimi podaniami vzhľadom na skutočnosť, že medzi zákonom ustanovené ciele dohľadu nad finančným trhom, medzi ktoré patrí aj bezpečné a zdravé fungovanie finančného trhu v zá ujme ochrany klientov. Pritom vybavovanie podaní klientov dohliadaných subjektov (finančných inštitúcií) môže vyústiť predovšetkým do informatívnej odpovede pre klienta, ale potenciálne môže vyústiť aj do využitia zákonných kompetencií NBS voči dohliadaným subjektom (napríklad do začatia konania proti dohliadanému subjektu o uložení sankcie dohliadanému subjektu za porušenie jeho povinnosti podľa zá kona v oblasti finančného trhu, ak sa na takýto postup zistí zákonný dôvod práve na základe podania klienta). Prirodzene pri vybavovaní podaní klientov nemožno prekročiť medze zákonných kompetencií NBS ani iných orgánov verejnej moci, napríklad predmetom vybavovanie podaní klientov už doteraz nie je a ani nebude rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, keďže predmetom dohľ adu nad finančným trhom (už podľa existujúceho § 2 ods. 3 zákona o dohľade) nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov (či už občianskoprávnych, obchodnoprávnych alebo iných právnych vzť ahov) medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, na ktorých rozhodovanie sú príslušné predovšetkým súdy (na základe čl. 142 ods. 1 Ústavy SR) alebo iné orgány verejnej moci na základe osobitných zá konov. Ak sa teda zistí, že v podaní klienta ide o spor medzi klientom a dohliadaným subjektom (finančnou inštitúciou), tak v odpovedi pre klienta na jeho podanie bude klient informovaný o možnosti predložiť dotyčný spor náležitým podaním na rozhodnutie vecne a miestne príslušnému súdu, respektíve inému vecne a miestne príslušnému orgánu verejnej moci. Celkovo sa navrhuje doplniť § 1 ods. 3 o nové písmená b) a c) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepancií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančné ho trhu.

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 2 ods. 8 úvodnej vety zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného vý konu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivý ch oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 6

Navrhované doplnenie § 2 ods. 9 reflektuje požiadavky (v zmysle článkov 16 nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu), aby Národná banka Slovenska ako národný (vnútroštátny) orgán dohľadu nad finan čným trhom vynaložila všetko úsilie na dodržanie usmernení a odporúčaní vydaných európskymi orgánmi dohľadu, ibaže by v lehote dvoch mesiacov od zverejnenia takéhoto usmernenia alebo odporúč ania informovala, že ho nedodrží, alebo nemá v úmysle dodržať (tzv. comply or explain procedure). Pre úplnosť možno uviesť, že v zmysle platných legislatívnych pravidiel je v poznámke pod č iarou k odkazu 6a použitá skrátená citácia nariadení EÚ o európskych orgánoch dohľadu, keďže úplnú citáciu týchto nariadení už zákon o dohľade nad finančným trhom obsahuje v pozná mke pod čiarou k odkazu 1b.

K bodu 7

Navrhnutými úpravami § 4 ods. 3 (a tiež § 1 ods. 2) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje štruktúra Európskeho systému finančného dohľadu, v ktorej je jeden pilier zameraný na politiku obozretného podnikania individuálnych finančných inštitúcií alebo ich skupín (dohľad na mikroúrovni) a druhý pilier je zameraný na obozretný dohľad na makroúrovni, ktorý by mal aktí vne prispievať k predchádzaniu (prevencii) alebo zmierňovaniu systémových rizík pre finančnú stabilitu a tým aj zabezpečovaniu udržateľného rozvoja finančného trhu, respektíve finančného systé mu. Pritom sa zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/3 z 22. 12. 2011 (Ú. v. EÚ C 41, 14. 2. 2012).

K bodom 8 a 9

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 2 písm. b) druhom bode, § 9 ods. 1 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatí vnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 10

Navrhuje sa legislatívnotechnické vyprecizovanie poznámky pod čiarou k odkazu 21 zákona o dohľade vzhľadom na súvisiacu aktuálnu legislatívu.

K bodu 11

Vzhľadom na objektívnu globalizáciu a europeizáciu finančného sektora sa navrhuje doplnenie § 16 ods. 5 tak, aby v konaniach vo veciach dohľadu v opodstatnených prípadoch umožnilo v českom jazyku alebo v jazyku bež ne používanom v oblasti medzinárodných financií predkladať technickú dokumentáciu, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu potrebné ho pre systém riadenia rizík dohliadaného subjektu. Obdobnú úpravu už obsahujú ustanovenia § 61 ods. 9, § 142 ods. 2 a § 148 ods. 5 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších p redpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 19 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, č o patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finanč ného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesn é pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňové ho poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.].

K bodu 13

Navrhnutou legislatívno-technickou úpravou § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje právna regulácia pre zverejňovanie rozhodnutí vydaných pri výkone dohľadu nad finančn ým trhom podľa všetkých osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistraná ch a archívoch obchodných údajov].

K bodu 14

Navrhnutým doplnením nového písmena f) do § 37 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom sa navrhuje ustanoviť, že Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestní ku okrem iného aj hodnotiacu správu o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania.

K bodu 15

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 2 tretej vety (a zároveň nadväznou úpravou § 40 ods. 3) sa odstraňujú interpretačné a aplikačné nejasnosti ohľadom základu pre výpočet výšky ročného prí spevku takých prispievateľov spomedzi dohliadaných subjektov, ktorí podľa osobitných zákonov môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľ adu. Konkrétne ide o inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a o platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služ by len v obmedzenom rozsahu. Navrhnutá úprava § 40 ods. 2 (ani nadväzná úprava § 40 ods. 3) nebude mať reálny vplyv na výšku základu príspevku ostatných dohliadaných subjektov finančného inštitúci í a nespôsobí ani navyšovanie celkového objemu ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu (finančných inštitúcií).

K bodu 16

Navrhnutou úpravou § 40 ods. 3 druhej vety (a zároveň súbežnou úpravou § 40 ods. 2) sa v záujme odstránenia interpretačných a aplikačných nejasností navrhuje sa doplniť medzi subjekty, ktoré platia tzv. paušálnu výšku príspevku aj inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu a taktiež platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služby len v obmedzenom rozsahu, ktoré sú od 29. 11. 2012 novým druhom dohliadaných subjektov. Zároveň sa doplnením novej vety do § 40 ods. 3 navrhuje možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotliv ých sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách. Navrhuje sa možnosť ustanoviť strop pre príspevky v jednotlivý ch sektoroch finančného trhu tak, aby určená sadzba príspevku mohla byť obmedzená aj maximom určeným absolútnou hodnotou v eurách.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívnotechnické nahradenie odkazu a znenie poznámky pod čiarou k odkazu 49c.

K bodu 18

Navrhnutým čiastkovým legislatívnym vyprecizovaním § 40 ods. 9 sa na základe poznatkov z praxe eliminujú interpretačné a aplikačné nejasnosti.

K bodu 19

Navrhujú sa prechodné ustanovenia v rámci nového § 45c zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K čl. VII

Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/22/ES z 23. apr íla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov nepožaduje od členských štátov, aby zabezpečili, že spotrebiteľské združenia budú oprávnené požadovať relutárne (peňaž né) plnenia od dodávateľov. V tomto ohľade ustanovenie § 3 ods. 5 ide nad rámec tejto smernice, čo v praxi môže spôsobovať vznik neodôvodnených nákladov pre dodávateľov, ktorí môžu byť vystaven í neodôvodneným požiadavkám osôb, ktoré sa zaregistrujú ako spotrebiteľské združenie a požadujú za tvrdené porušenie práv spotrebiteľov peňažné kompenzácie. Z tohto dô vodu sa navrhuje, aby právo požadovať peňažné plnenia od dodávateľa bol oprávnený len spotrebiteľ, alebo aj združenie, ktoré sa však v súlade s § 25 ods. 2 bude nevyhnutne preukazovať plnomocenstvom udeleným spotrebiteľom, prípadne viacerými spotrebiteľmi, ktorí sú v právnom vzťahu k dodávateľovi.

K čl. VIII

K bodu 1

V navrhovanej úprave sa do definícií subjektov poistn ého trhu s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje a ktoré sú potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu dopĺňa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES definícia kaptívnej poisťovne.

K bodu 2 a 3

Navrhovanými úpravami šiesteho a siedmeho bodu zákona o poisťovníctve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov finančného trhu.

K bodu 4

V tomto ustanovení, v ktorom sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona sa v súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES nahrá dza pojem 'špeciálny účelový nástroj' pojmom 'účelovo vytvoreným subjektom' z dôvodu jeho nového vymedzenia v zmysle čl. 13 smernice 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II).

K bodu 5 a 6

Navrhovaná úprava vyplýva z aplikačnej praxe. Poisťovne poskytujú poistenie kritických chorôb v rámci poistného odvetvia neživotného poistenia uvedeného v prí lohe č. 1 časti B bode 2, ktorého kalkulácia technických rezerv používa techniku životného poistenia. To znamená, že pri kalkulácii sa tvorí tzv. matematická rezerva pri ktorej sa zohľadňuje riziko zvyšuj úcej sa pravdepodobnosti vzniku kritickej choroby v závislosti od veku poisteného. Tento typ rezerv sa tvorí aj v životnom poistení a je začlenený v technickej rezerve na životné poistenie. Z dôvodu dostatočnej tvorby rezerv pri poistení kritických chorôb je potrebné rozšírenie možnosti tvorby technickej rezervy na životné poistenie aj pre neživotné poistenia, kde sa využívajú techniky kalkulácie rezerv životného poistenia.

K bodu 7

Ide o terminologické zosúladenie so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 a 9

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska aj nad zmiešanou holdingovou spoločnosťou.

K bodu 10

Ustanovenie v zmysle smernice upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom.

K bodu 11

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, nakoľko inštitúcie elektronických peňazí už viac nie sú považované za úverové inštitúcie.

K bodu 12

Navrhovaná úprava má za cieľ správnu transpozíciu čl. 2 bod 14 písm. a) bod iii) smernice 2002/87/ES, v ktorom sa nachádza odkaz na ustanovenia čl. 3 ods. 2 a 3 tejto smernice (vymedzenie činnosti, ktoré sa považuj ú za významné). Tieto činnosti sú vymedzené v ustanovení § 53 písm. a) bod 1d. a v § 53 písm. a) bod 2d.

K bodu 13

Ide o zosúladenie znenia v návrhu zákona s čl. 3 ods. 1 smernice 2011/89/EÚ.

K bodu 14

Ide o zosúladenie znenia ustanovenia § 53 písm. b) so znením smernice s č l. 2 ods. 1 bod 8.

V ustanovení § 53 písm. b) druhom bode sa v sú lade s čl. 2 smernice 2002/87/ES (ďalej len 'smernica') sa do definícií pojmov potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu, čo sa rozumie finančným sektorom dopĺňa pojem kaptívna poisťovňa a kaptí vna zaisťovňa v zmysle smernice 2009/138/ES.

K bodu 15

V súlade s čl. 2 ods. 1 bod 12. sa do definície vymedzenia pojmu skupina dopĺ ňa podskupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania.

K bodu 16

V návrhu zákona sa dopĺňa regulovaný subjekt o správcu alternatívneho investičného fondu v zmysle čl. 2 ods. 1 bod 4. smernice.

K bodu 17 a 18

Upresňuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 10 písm. a) a b) smernice, poč et regulovaných subjektov, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad.

K bodu 19

Rozširuje sa, v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) smernice, oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska o Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu.

K bodu 20

Všetky regulované subjekty, tvoriace súčasť finančného konglomerátu majú povinnosť zapísať sa do zoznamu finančných konglomerátov, ktorý je zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru eur ópskych orgánov dohľadu. Národná banka Slovenska v súlade s čl. 2 ods. 3 písm. c) smernice zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na tento zoznam.

K bodu 21

V navrhovanom ustanovení sa v zmysle čl. 2 ods. 2 písm. a) bod 3. a 3a. upresňujú kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely v ýkonu doplňujúceho dohľadu. V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnen ých prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu.

K bodu 22

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska uvedené v bode 13 návrhu zákona je povinná táto oznámiť príslušným orgánom dohľadu, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

K bodu 23 a 24

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená vylúčiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov z doplňujúceho dohľadu, ktoré majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu, pričom sa ustanovuje, že z výpočtu podielov nemož no vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do nečlenského štátu s cieľom vyhnúť sa dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice).

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. c) spresňujú kritériá uvedené v bode 20 návrhu zákona.

K bodu 26

V návrhu zákona sa zavádza povinnosť Národnej banky Slovenska každoročne vyhodnocovať odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu (čl. 2 ods. 2 písm. d).

K bodu 27

Ide o zosúladenie s čl. 2 ods. 5 smernice 2011/89/EÚ (čl. 6 ods. 3 smernice 2002/87/ES).

K bodu 28

V súlade s čl. 2 ods. 8 písm. a) smernice sa ustanovujú povinnosti pre poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej prá vnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, vrátane všetkých nimi regulovaných osôb.

K bodu 29 a 30

Zriaďuje sa kolégium orgánov dohľadu, prostredníctvom ktorého Národn á banka Slovenska zabezpečuje koordináciu a spoluprácu s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré nie sú členským štátmi.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa v súlade s čl. 2 ods. 12 upresňuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných č lenských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 32

Navrhuje sa úprava § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č.946/2012 z 12.7.2012 (Ú.v.EÚ L282, 16.10.2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v §69 ods.2 a ods.3 písm.a) a §85 ods.1 zákona č.563/2009Z.z. (daňového poriadku) v znení neskorší ch predpisov a v §87 ods.3 písm.a) a ods.4 zákona č.300/2005Z.z.

K bodu 33

V nadväznosti na navrhované novelizačné ustanovenia sa navrhujú aj prechodné ustanovenia v rámci nového §99b zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 34

Týmto návrhom zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K čl. IX

K bodu 1

Zmena zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení umožňuje, aby dôchodkové správcovské spoločnosti mohli využívať služby externých sprostredkovateľských sietí, t.j. finančný ch agentov a finančných poradcov. Navrhovanou úpravou sa rozširuje v zákone č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. (ďalej len 'zákon') definícia čo sa rozumie finančnou slu žbou o sektor starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa do definície finančnej inštitúcie dôchodková správcovská spoločnosť a do definície čo sa rozumie zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa dopĺňa zmluva o starobnom d ôchodkovom sporení.

K bodu 4

Upravuje sa register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska doplnením sektora starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 5

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 6

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko sa finančnou inštitúciu rozumie aj dôchodková správcovská spoločnosť.

K bodu 7

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) a § 23 ods. 1 písm. f) sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy, podľa ktorej osoby postihnuté odobratím povolenia udelené ho do 31. decembra 2009 alebo uložením pokuty vyššej ako 50 % z maximálnej možnej sadzby pokuty by sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými osobami navždy, kým v porovnateľných prípadoch (napríklad pri odobrat í povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými osobami iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa v ustanovení, ktoré upravuje dôveryhodnosť osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo dopĺňa osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie č innosti v sektore starobného dôchodkového sporenia.

K bodu 9

Navrhovaným doplnením § 23 odseku 1 o nové písmeno g) zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ďalších zá konov v oblasti finančného trhu.

K bodu 10

Navrhovaným doplnením § 23 o nový odsek 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vytvárajú legislatívne predpoklady na eliminovanie tvrdosti zákona v opodstatnených prípadoch a zároveň sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 11

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore starobného dôchodkového sporenia. Finančný agent v sektore starobného dô chodkového sporenia nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky od klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky.

K bodu 12

Navrhuje sa úprava § 39 ods. 2 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančné ho trhu. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. 7. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná zákonnou úpravou v § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a v § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

K bodu 13

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, v ktorých sa ustanovuje lehota v rámci ktorej je možné zapísať do registra vedeného Národnou bankou Slovenska zamestnancov, ktorí uzavierali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení . Ïalej sa ustanovuje povinnosť pre zapísané osoby do registra zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona, najmä v oblasti odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Dôchodkové správcovské spoloč nosti sú povinné zosúladiť svoju činnosť s ustanovenia tohto zákona v ustanovenej lehote.

Pritom sa tiež navrhuje explicitne ustanoviť, aby sa navrhnutá novelizácia zákonných pravidiel o dôveryhodnosti (ktorou sa zmierňuje tvrdosť doterajšej zákonnej úpravy) vzťahovala aj na také postihnuté osoby, ktoré sa nerovnoprávne stali nedôveryhodnými navždy podľa doterajšej enormne tvrdej zákonnej úpravy (napríklad pri odobratí povolenia udeleného do 31. 12. 2009), kým v iných porovnateľných prí padoch (pri odobratí povolenia udeleného po 1. 1. 2010) sa postihnuté osoby stávajú nedôveryhodnými iba na časovo obmedzené obdobie desiatich rokov vymedzené v § 23 ods. 1 písm. b), c) a d).

K čl. X

K bodu 1

Precizovanie ustanovení zákona vyžiadané aplikačnou praxou. Novým ustanovením bude spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé informácie potrebné na posú denie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

K bodu 2

Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktoré ho zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Tieto ustanovenia sa nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t.j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

K bodu 3

Precizovanie ustanovenia s cieľom odstránenia problémov aplikačnej praxe. Podľa nového znenia sa úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ neoverí bonitu spotrebiteľa, resp. pri overovaní bonity spotrebiteľa nebude mať žiadne informácie o spotrebiteľových príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľ alebo nebude bonitu klienta skúmať prostredníctvom nahliadnutia do príslušných databá z, ktoré obsahujú informácie slúžiace na hodnotenie bonity spotrebiteľa – napr. Spoločný register bankových informácií, Nebankový register klientskych informácií ap.

K bodu 4

Precizovanie textu s cieľom zvýšiť ochranu spotrebiteľa. Podľa nového znenia bude veriteľ povinný zverejňovať informácie o referenčnej sadzbe aj na svojom webovom sídle – napr. prostredníctvom odk azu na iné webové sídlo, ktoré je verejne prístupné.

K bodom 5 až 7

Z dôvodu precizovania textu zákona sa ustanovenie § 16 ods. 6 premiestnilo do nového písmena d) v § 16 ods. 4. Cieľom ustanovenia je, aby spotrebiteľ mohol v počas 12 mesiacov uskutočniť čiastočné alebo úpln é predčasné splatenie spotrebiteľského úveru (jedna alebo viacero predčasných splátok) až do výšky 10 000 eur bez poplatku.

V prípade, ak spotrebiteľ uskutoční predčasnú splátku v danom mesiaci, veriteľ vykoná sčítanie všetkých predčasných splátok pri danom spotrebiteľskom úvere za posledných 12 po sebe idú cich mesiacov vrátane tejto poslednej predčasne splatenej splátky a v prípade ak ich výška je menej ako 10 000 eur, veriteľ nemá právo na kompenzáciu nákladov veriteľa súvisiacich s predčasným splatení m spotrebiteľského úveru.

Ustanovenie predstavuje národnú voľbu, ktorú umožňuje smernica 2008/48/ES.

Z dôvodu precizovania textu zákona sa prvá časť vety z § 16 ods. 7 presúva do § 16 ods. 4 písm. d). Druhá časť vety za bodkočiarkou sa z návrhu vypúšťa z dôvodu duplicity s § 12, podľa ktoré ho je veriteľ povinný spotrebiteľa informovať o akejkoľvek zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Doplnením nových ustanovení v § 16 ods. 4 písm. d) a e) sa odseky 6 a 7 v § 16 stali duplicitným a je potrebné ich vypustiť.

K bodu 8

Jedná sa o rozšírenie ustanovení, ktoré sa vzťahujú aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Navrhuje sa, aby sa ustanovenie týkajúce sa zákazu požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, n áhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu a zákazu požadovať úhradu odplaty, ktorá nie je ustanovená zákonom alebo uvedená v zmluve o spotrebiteľskom ú vere alebo jej prílohách vzťahovali aj na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Týmto krokom sa dosiahne porovnateľnosť podmienok pre všetkých spotrebiteľov.

K bodu 9

Prechodným ustanovením sa upravuje účinnosť zákazu vyberania akýchkoľvek poplatkov v súvislosti s vedením, správou úveru alebo úverového účtu. Veritelia nesmú od účinnosti tohto zákona pož adovať od spotrebiteľov takéto poplatky pri všetkých vyššie špecifikovaných úverových zmluvách.

Prechodné ustanovenie uvedené v ods. 2 upravuje, aby sa ustanovenia týkajúce sa predčasného splatenia spotrebiteľského úveru uvedené v § 16 ods. 4 písm. d) a e) vzťahovali na všetky spotrebiteľské úvery, t.j. aj na tie, ktoré boli poskytnuté pred účinnosťou zákona, avšak k predčasnému splateniu takéhoto spotrebiteľského úveru dôjde po účinnosti zákona.

K čl. XI

Vzhľadom na termín prebratia smernice 2011/89/EÚ sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 10. júna 2013.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. februára 2013.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu