Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.08.2014 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financi í Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok 2012.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k č innosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ďalej len 'smernica CRD IV') a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavká ch na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len 'nariadenie CRR'). Smernica CRD IV, ako aj nariadenie CRR sa okrem zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov implementuje aj zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenný ch papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenn ých papieroch) v znení neskorších predpisov. Implementácia oboch právnych predpisov Eur ópskej únie si vyžiada aj úpravu pr íslušných vykonávacích predpisov (opatrení Národnej banky Slovenska), resp. prijatie nových vykonávacích predpisov na vykonanie oboch vyššie uvedených zákonov.

Cieľom implementácie smernice CRD IV a nariadenia CRR je najmä zavedenie nových medzinárodných štandardov Basel III do bankovej regulácie, a to v súvislosti s finan čnou krízou, ktorá odhalila nedostatky vo fungovaní bánk a tiež s procyklickými mechanizmami, ktoré prispeli k jej vzniku. Oba právne predpisy Európskej únie sa zameriavajú na zlepšenie fungovania bánk a investičných spoločností, resp. obchodníkov s cennými papiermi a na pravidlá pre ich správu a riadenie, vrátane efektívnych a primeraných sankčných režimov, ktoré budú odrádzať tieto subjekty od porušovania všeobecných zásad a predpisov. Dô raz sa tiež kladie na obmedzenie nadmernej závislosti na externých ratingoch a na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme použitím kapitálových rezerv, resp. kapitálových vankúš ov ako nástrojov politiky obozretnosti na makroúrovni. Zavedením týchto prísnej ších požiadaviek pre banky a obchodníkov s cennými papiermi sa zníži riziko ich zlyhania, čo prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie.

Návrh zákona nebude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi org ánmi o návrhu právnych predpisov, keďže sa ním implementujú právne predpisy Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoloč nosti, verejné financie a ani sociálne vplyvy, pričom bude mať možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2014 okrem tých ustanovení, ktoré súvisia s implementáciu prechodných ustanovení zo smernice CRD IV, pričom tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. januára 2015, resp. 1. januára 2016.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

17

Osobitná časť

K čl. I

Uvedeným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len 'zákon o bankách') predovšetkým za účelom implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prí stupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ď alej len 'CRD IV') a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č . 648/2012 (ďalej len 'CRR').

K bodu 1

Navrhovaným znením § 2 ods. 1 sa legislatívno-technicky upravila definícia banky. Dôvodom navrhovanej zmeny je presun definície banky z pôvodnej smernicovej úpravy (čl. 4 bod 1, 2006/48/ES) do CRR, a to prostredníctvom čl. 4 ods. 1 bodu 1 CRR. Uvedenou zmenou sa zároveň vykonala transpozícia čl. 3 ods. 1 bodu 1 CRD IV.

K bodu 2

Úprava v § 2 ods. 2 sa navrhuje vzhľadom na legislatívno-technickú úpravu definície banky v § 2 ods. 1.

K bodu 3

Novým znením § 2 ods. 3 sa vymedzuje pojem 'bankové povolenie' s odkazom na jeho definíciu v čl. 4 ods. 1 bode 42 CRR, zároveň ide o transpoz íciu čl. 3 ods. 1 bodu 38 CRD IV.

K bodu 4

Úprava v § 2 ods. 5 sa navrhuje vzhľadom na nové znenie definície banky v § 2 ods. 1 a úpravu týkajúcu sa bankových činností v § 2 ods. 2.

K bodu 5

Úprava v § 2 ods. 7 súvisí s definí ciou banky, resp. úverovej inštitúcie v čl. 4 ods. 1 bode 1 CRR, zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodu 1 CRD IV. Novým znením § 2 ods. 8 sa spresňuje definí cia pobočky zahraničnej banky v nadväznosti na jej definíciu v čl. 4 ods. 1 bode 17 CRR, zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodu 16 CRD IV.

K bodu 6

Úpravou § 5 písm. a) a b) sa spresňuje definícia vkladu a úveru a v písm. c) sa vymedzuje pojem 'pobočka banky' s odkazom na jej definíciu v čl. 4 ods. 1 bode 17 CRR, pričom sa jedná o pobočku banky so sídlom na území Slovenskej republiky. Zároveň tiež ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodu 16 CRD IV.

K bodu 7

Novým znením § 5 písm. p) sa vymedzuje pojem 'dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia na účely zavádzania a uplatňovania zásad odmeňovania' s odkazom na definíciu v čl. 4 ods. 1 bode 73 CRR, zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodu 53 CRD IV.

K bodu 8

Navrhovaným vložením nových písmen t) až ac) do § 5 sa vymedzujú pojmy s odkazmi na ustanovenia CRR. Zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodov 3, 22, 23, 36, 41,42, 50, 55, 56 a 58 CRD IV.

K bodu 9

Novým znením § 6 ods. 2 a 3 sa preberá čl. 97 ods. 5 a 99 ods. 3 CRD IV, t. j. ak Národná banka Slovenska zistí na základe vykonaného preskú mania nedostatky predstavujúce systémové riziko, bezodkladne informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zároveň môže zvýšiť intenzitu dohliadok na mieste, tiež môže vyžadovať predloženie osobitných správ, môže uskutočniť podrobnejšie preskúmania plánov banky alebo tématické zameranie dohliadok.

Novým znením odsekov 13 až 16 v § 6 sa preberá čl. 50 a 51 CRD IV, čím sa upravuje výmena informácií a spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu iných členských štátov a s inými orgánmi pri výkone dohľadu nad bankami, vrátane konsolidovaného dohľadu. Zároveň sa zavádzajú ustanovenia týkajúce sa nakladania so získanými dôvernými informáciami od orgánov dohľadu iných členských štá tov a účel ich použitia.

Novým odsekom 21 v § 6 sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska bude len uverejňovať zoznam externých ratingových agentúr na svojom webovom sídle, nebude ich však uznávať, keďže v zmysle nariadenia CRR táto kompetencia prechádza na iný subjekt.

Novými odsekmi 22 až 27 v § 6 sa preberajú čl. 53 ods. 3, čl. 99, 101 a 107 CRD IV, čím sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska vypracovávať každoročne plán dohliadok na mieste a na diaľku s ohľadom na výsledky stresového testovania bánk, ktoré sa m ôžu zverejňovať alebo poskytnúť Európskemu orgánu dohľadu (Európsky dohľad pre bankovníctvo). Národná banka Slovenska tiež prehodnocuje aspoň každé tri kalendárne roky plnenie podmienok udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 30 až 32. Národná banka Slovenska je tiež povinná aspoň raz roč ne vykonať stresové testovanie, pričom ide o transpozíciu čl. 100 CRD IV.

Taktiež sa upravujú skutočnosti, ktoré sú predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska.

K bodu 10

Legislatívno-technická zmena, vypustenie neaktuálnych poznámok pod čiarou.

K bodu 11

Novým § 6a sa preberá čl. 78 ods. 3 až 5 CRD IV, čím sa ustanovujú podmienky monitorovania a posúdenia interných prístupov bánk pre ich expozície alebo pozície, ktoré sú súčasťou referenčných portfólií v súlade s príslušnými delegovanými nariadeniami Komisie o vydaní regulačných technických predpisov.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou v § 27.

K bodom 13 až 15

Novým znením § 7 ods. 11, 13, 17 až 19 sa vymedzujú vybrané pojmy v nadväznosti na ich definície v č l. 4 ods. 1 CRR, zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodov 14, 15, 33 až 35 CRD IV.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava, pričom ide o ur čenie, že sa jedná o príslušný orgán dohľadu členského štátu, s cieľom zjednotenia v celom texte návrhu zákona.

K bodu 17

Cieľom navrhovanej zmeny je dosiahnutie súladu s právnymi úpravami ostatných sektorov finančného trhu, v ktorých povinnosť zverejňovať rozhodnutia o vydaných povoleniach Národnej banky Slovenska na vykonávanie č innosti subjektu trhu v Obchodnom vestníku nie je ustanovená. Povinnosť, ktorá sa z § 9 ods. 3 zákona o bankách navrhuje vypustiť, stratila svoje opodstatnenie, keďže väčšina bankových povolení bola udelená v čase, keď nebolo takéto zverejňovanie upravené a v súčasnosti Národná banka Slovenska zverejňuje informácie o dôležitých rozhodnutiach na svojom webovom sídle.

K bodom 18 a 19

Úprava v § 11 ods. 1 až 3 sa navrhuje vzhľ adom na nové znenie definície banky v § 2 ods. 1 a úpravu týkajúcu sa bankových činností v § 2 ods. 2. Taktiež sa navrhuje legislatívno-technická úprava s cieľom zjednotenia v celom texte návrhu zákona.

K bodom 20 a 21

Legislatívno-technická úprava v § 11 ods. 4 a § 12 až 14 s cieľom zjednotenia v celom texte návrhu zákona.

K bodom 22 a 23

Úprava v § 13 ods. 5 a 7 sa navrhuje vzhľadom na nové znenie definície banky v § 2 ods. 1 a úpravu týkajúcu sa bankový ch činností v § 2 ods. 2.

K bodu 24

Úprava § 16 pozostáva z legislatívno-technickej úpravy s cieľom zjednotenia v celom texte návrhu zákona a úpravy, ktorou sa preberajú ustanovenia čl. 52 ods. 3 a čl. 99 ods. 4 CRD IV, čím sa ustanovuje, že za účelom finančnej stability môže Národná banka Slovenska vykonať kontrolu na mieste aj v pobočke zahraničnej banky, a to po konzultácií s orgánom dohľadu príslušného členského štátu.

K bodu 25

Úpravou ustanovení § 17 sa preberá č l. 37, 41 a 43 CRD IV, čím sa upravuje komunikácia Národnej banky Slovenska s príslušným orgánom dohľadu zahranič nej banky, resp. s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) pri zistených alebo očakávaných nedostatkoch v činnosti pobočky zahraničnej banky, ako aj prijatie preventívnych opatrení Národnou bankou Slovenska na ochranu jej klientov.

K bodu 26 a 27

Úpravou ustanovení § 18 sa preberá čl. 40 CRD IV, čím sa upravuj ú účely predkladania určených správ, hlásení a výkazov pobočky zahraničnej banky, resp. zahraničnej banky, ktorá vykonáva v SR bankové činnosti prostredníctvom pobočky alebo bez založenia pobočky.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava v § 19, pričom ide o určenie, že sa jedná o príslušný orgán dohľadu členského štátu, s cieľom zjednotenia v celom texte návrhu zákona.

K bodu 29

Úpravou v § 23 ods. 1 písm. d) sa preberá ustanovenie čl. 76 ods. 3 CRD IV, čím sa ustanovuje, že banka je v stanovách povinná upraviť právomoci a zodpovednosť za činnosť vý boru pre riadenie rizík, ktorého zriadenie vyplýva z CRD IV.

K bodu 30

Úpravou v § 23 ods. 4 sa preberá ustanovenie čl. 76 ods. 3 CRD IV, čím sa rozširuje okruh ú loh útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky o skúmanie a hodnotenie zásad odmeňovania, ktoré sú zohľadňované v rámci systému riadenia rizík.

K bodu 31

Novým znením § 23 ods. 6 sa vymedzujú pojmy s odkazmi na ustanovenia CRR. Zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodov 10, 11, 31, 48, 49, 57 a 59 CRD IV.

K bodu 32

Novým odsekom 10 v § 23 sa preberá ustanovenie čl. 74 ods. 4 CRD IV, čím sa ustanovuje, že za účelom ozdravenia banky môže Národná banka Slovenska zaviesť plán na jej obnovu a plán na riešenie jej krízovej situácie. Taktiež sa ustanovuje povinnosť banky spolupracovať s Národnou bankou Slovenska pri rieš ení krízovej situácie.

K bodu 33

Nový znením § 23a ods. 3 a 4 sa preberajú čl. 92 a 94 ods. 1 CRD IV, čím sa upravujú zásady odmeňovania v banke najmä pokiaľ ide o zaručen ú pevnú a pohyblivú zložku celkovej odmeny.

K bodu 34

Novým odsekom 5 a 6 v § 23a sa preberá ustanovenie čl. 93 CRD IV, čím sa ustanovuje, že banka, ktorej bola poskytnutá stabilizačná pomoc je povinná okrem všeobecných zásad odmeňovania uplatňovať aj dodatočné z ásady odmeňovania.

K bodom 35 až 38

Úpravou § 23b sa preberá ustanovenie čl. 94 ods. 1 písm. CRD IV, čím sa upravujú zásady odmeňovania pokiaľ ide o pohyblivé zlož ky celkovej odmeny.

K bodom 39 až 41

Novým písmenom d) v § 23d ods. 1 (a súvisiacimi legislatívno-technickými úpravami) sa preberá ustanovenia čl. 95 CRD IV, čím sa dopĺňajú kompetencie výboru pre odmeň ovanie alebo osoby zodpovednej za systém odmeňovania v banke o dozor nad odmeňovaním v banke.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením písm. h) až s) v § 37 ods. 8.

K bodom 43 a 44

Úpravou ods. 3 a 4 v § 24 sa preberá ustanovenie čl. 88 CRD IV, čím sa upravuje zodpovednosť štatutárneho orgánu banky za riadenie systému riadenia rizík banky a zodpovednosť dozornej rady banky za kontrolu systému riadenia rizík banky.

K bodom 45, 46 a 48

Úpravami v § 25 sa preberajú ustanovenia čl. 91 CRD IV, čím sa upravujú tzv. krížové nominácie členov štatutá rneho orgánu a dozornej rady banky, tzn. pozície, ktoré môžu zastávať aj v orgánoch iných subjektov. T íto členovia orgánov banky sú povinný vykonávať svoje povinnosti riadne, čestne a nezávisle, pričom banka je povinná zabezpečiť priebežné odborné vzdelávanie týchto členov orgánov banky.

K bodu 47

Novým znením § 25 ods. 7 sa spresňuje definí cia pomocného podniku v nadväznosti na jeho definíciu v čl. 4 ods. 1 bodu 18 CRR, zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodu 17 CRD IV.

K bodu 49

Cieľom navrhovanej zmeny je zosúladenie sa s príslušný mi ustanoveniami smernice 2013/16/EÚ, ktoré neukladajú povinnosť uplatňovania ustanovení o odmeňovaní aj na pobočku zahraničnej banky. Z uvedeného vyplýva, že na pobočku zahraničnej banky sa nevzťahujú ustanovenia o odmeňovaní uvedené v § 23, § 23a až 23e a § 24.

K bodu 50

Novým znením § 27 sa preberajú ustanovenia čl. 4 ods. 6, čl. 73, 76 ods. 3 až 5, čl. 83 ods. 3, čl. 84, 86 ods. 1, čl. 98 ods. 1, čl. 105, 108 ods. 1 a čl. 109 ods. 1 CRD IV, čím sa upravujú podmienky zriadenia výboru pre riziká a výkonu funkcie riadenia rizík v banke, a to za účelom zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nesprávneho vý konu bankových činností. Výbor pre riziká radí riadiacemu orgánu banky pokiaľ ide o riziká, resp. stratégiu riadenia rizík, a pomáha riadiacemu orgánu pri vykonávaní dohľadu nad uplatňovaní m tejto stratégie zo strany vrcholového manažmentu. Taktiež sa ustanovujú ďalšie povinnosti banky vo vzťahu k hodnoteniu primeranosti jej vnútorného kapitálu s ohľadom na skutočné trhové riziká, povinnosti banky vo vzťahu k jej platobnej schopnosti, k jej orgánom a pod a vo vzťahu k riadeniu rizík, pričom celkovú zodpovednosť za riadenie rizík má štatutárny orgán banky v súlade s článkom 76 ods. 3 CRD IV.

K bodu 51

Novým znením § 28 ods. 11 sa preberá čl. 26 ods. 1 CRD IV, čím sa upravuje informačná povinnosť banky obchodujúcej na regulovanom trhu ohľadne jej akcioná rov a osôb vykonávajúcich hlasovacie práva.

K bodu 52

Novým odsekom 23 v § 28 sa preberá ustanovenie čl. 23 ods. 2 a 3 CRD IV, čím sa upravujú podmienky zamietnutia predchádzajúceho súhlasu Ná rodnou bankou Slovenska.

K bodom 53 a 54

§ 29 až § 33

Novým znením § 29 sa upravujú povinnosti banky vo vzťahu k jej vlastným zdrojom, pričom sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 1 bodu 47 CRD IV. Zároveň sa v § 30 až 32 upravujú podmienky udeľovania predchádzajúcich sú hlasov Národnou bankou Slovenska, ktoré sú potrebné na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko podľa CRR (nové znenie § 30), na používan ie vlastného modelu výpočtu trhového rizika podľa CRR (nové znenie § 31) a na používanie ďalších prístupov a príslušných ukazovateľov pre operačné riziko podľa CRR (nové znenie § 32). Nové znenie § 33 pozostáva z doterajších ustanovení § 33f, pričom sa jedná o transpozíciu čl. 98 ods. 5 CRD IV.

Navrhovanými §33a až 33n sa vymedzujú jednotlivé kapitálové vankúše, ktoré je banka povinná udržiavať vzhľadom na nové regulačné predpisy týkajúce sa kapitálovej primeranosti bá nk (pravidlá Bazilej III), a to v súvislosti s finančnou krízou a procyklickými mechanizmami, ktoré prispeli k jej vzniku.

§ 33a

Novým § 33a sa preberajú ustanovenia čl. 128 CRD IV, čím sa vymedzujú jednotlivé kapitálové vankúše.

§ 33b

Novým § 33b sa preberajú ustanovenia čl. 129 ods. 1, 5 a 6 CRD IV, čím sa upravuje udržiavanie vankúša na zachovanie kapitálu banky vo forme vlastného kapitálu Tier 1, a to vo výške 2,5 % jej celkovej rizikovej expozície.

§ 33c, § 33g až § 33j

Novým § 33c, § 33g až § 33j sa preberajú ustanovenia čl. 130 ods. 1, 5 a 6, 136, 137, 139 a 140 CRD IV, čím sa upravuje udržiavanie proticyklického kapitálového vankúša. Zároveň sa upravuje určovanie proticyklického vankúša Národnou bankou Slovenska.

§ 33d

Novým § 33d sa preberajú ustanovenia čl. 131 CRD IV, čím sa upravujú kritéria na zaradenie inštitúcií medzi globálne systémovo významné inštitúcie a lokálne systémovo významné inštitúcie a následne sa upravuje udržiavanie vankúšov pre obe tieto kategórie systémovo významných inštitúci í.

§ 33e a § 33f

Novým § 33e a § 33f sa preberajú ustanovenia čl. 133 a 134 CRD IV, čím sa za úč elom predídenia dlhodobým necyklickým systémovým alebo makroprudenciálnym rizikám, ktoré by mohli viesť k narušeniu finančného systému s potenciálnymi vážnymi negatívnymi dôsledkami na finančný sektor a národné hospodárstvo v SR upravuje udržiavanie vankúša vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika pre finančný sektor alebo jeho časti. Národná banka Slovenska zverejní na svojom webovom sídle oznámenie o určení vankúša na krytie systémového rizika.

§ 33k a § 33l

Novými § 33k a § 33l sa preberajú ustanovenia čl. 141 a 142 CRD IV, čím sa upravuje určovanie a udržiavanie kombinovaného vankúša vrátane vypracovania plánu na zachovanie kapitálu, ak inštitúcia nespĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš.

§ 33m

Novým § 33m sa ustanovujú tie národné voľby, ktoré Slovenská republika uplatní z CRR a ktoré určí Národná banka Slovenska rozhodnutím.

§ 33n

Navrhuje sa, aby sa na rozhodovanie v konkrétne vymenovaných veciach neuplatnili ustanovenia o konaní pred Národnou bankou Slovenska a ustanovenia sprá vneho poriadku, ale aby tieto vymenované rozhodnutia Národnej banky Slovenska nadobudli právoplatnosť dňom ich zverejnenia vo vestníku Národnej banky Slovenska.

K bodu 55

Legislatívno-technická úprava v § 34 ods. 5 v súvislosti s úpravou v § 27.

K bodu 56

Navrhuje sa rozšíriť poznámku pod čiarou k odkazu 33 o ustanovenia CRR (čl. 431 až 455) týkajúce sa zverejňovania informácií bankami, ktor é nie sú dotknuté týmto zákonom o bankách.

K bodu 57 a 58

Doplnením novej vety v § 37 ods. 5 a novým odsekom 6 sa preberajú ustanovenia čl. 89 a 90 CRD IV, čím sa ustanovujú skutočnosti, ktoré je banka povinná uverejniť vo svojej výročnej sprá ve.

K bodu 59

Navrhuje sa vypustenie písm. h) až s) v § 37 novooznačenom ods. 9, keďže ich doterajšie ustanovenia sú obsahom čl. 435 až 455 CRR.

K bodu 60

Nové znenie § 37 nového ods. 11 sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že definícia, čo je nepodstatná, vnútorná a dôverná informácia je obsahom CRR (čl. 432).

K bodom 61 a 63

Navrhuje sa vypustenie doterajších odsekov 12, 13, 15 až 17 v § 37, keďže ich ustanovenia sú obsahom CRR (čl. 431 a 432).

K bodom 62, 64 až 66

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou v § 37.

K bodom 67 a 68

Úpravou v prvej vete § 38 ods. 1 zákona o banká ch sa výrazne mení doterajší rozsah údajov vedených v registri. Banková prax ako aj prax centrálneho bankovníctva v oblasti hodnotenia schopnosti splácať úvery a plniť ostatné záväzky na strane dlžní ka vyvolala potrebu rozšíriť diapazón zbieraných údajov aj o informácie o počte podaných písomných žiadostí o úver. Tieto údaje budú porovnávané s údajmi o skutočne poskytnutých úveroch, čo v registri vytvorí významný predpoklad napríklad na zhodnotenie finančnej situácie žiadateľov o úver.

Súčasné opatrenie NBS č. 1/2011 o registri bankových úverov a záruk ustanovuje podmienky, spôsob a lehoty opravovania údajov vedené v tomto registri (viď § 3 ods. 5 opatrenia). Prax ukazuje, že ď alej nie je opodstatnené v tomto registri uchovávať údaje doň poskytnuté v štruktúre odlišujúcej, či údaj bol alebo nebol aktualizovaný (viď dnešný § 2 ods. 3 opatrenia). Naopak, cieľom je, aby vš etky údaje uchovávané v registri boli pravidelne aktualizované, najmä z dôvodu zabezpečenia, aby napríklad žiadatelia o údaje z registra, ktorí sú klientmi bánk, mali o sebe k dispozícii vždy celkom aktuá lne informácie. Aj z toho dôvodu sa navrhuje doplniť § 38 ods. 1 zákona o bankách tak, aby poskytovateľ údajov bol zo zákona viazaný povinnosťou poskytovať do registra údaje správne, ale v danom č ase ako aj v priebehu času úplné (pravidelne doplňované) a aktuálne (z hľadiska času).

Návrh ustanovenia zákon o bankách je aj zosúladením s obdobnými ustanoveniami napríklad zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

Z dôvodu prehľadnosti údajov v registri je žiaduce, aby Národná banka Slovenska poznala presný okamih, v ktorom poskytovateľ údajov do registra vykonal ich opravu. Preto sa zavádza uvedená oznamovacia povinnosť . Oznamovacia povinnosť musí byť naviazaná na povinnosť vykonávania opráv, ak sú údaje v registri nesprávne, neúplné alebo neaktuálne. Týmto sa sleduje najmä zabezpečenie poskytovania kvalitných ú dajov poskytovaných na základe žiadostí klientov bánk.

K bodu 69

Návrhom sa v § 38 odsek 4 dopĺňa nová veta, ktorá upravuje archivačnú povinnosť uchovávať údaje v registri po dobu najmenej 5 rokov. Nutnosť archivácie vyplýva predovšetkým z možnosti poskytovania údajov z registra klientom aj do minulosti. Tá to možnosť bola zákonom upravená pomerne nedávno, preto je aj pre prevádzkovateľa registra vhodné, aby mal možnosť nahliadnuť do minulosti. Predĺženie archivačnej lehoty vyplýva aj z nutnosti zachovať mož nosť nahliadnutia do minulosti aj pre klienta banky, ak požiada o poskytnutie údajov o ňom, ktoré boli vkladané už dávnejšie. Záväzkové vzťahy s bankami, resp. ich rolovanie môže trvať aj niekoľ ko desiatok rokov. Je preto nevyhnutné túto lehotu aj zákonne upraviť; aktuálne ju ustanovuje opatrenie NBS č. 1/2011 o registri bankových úverov a záruk na päť rokov (predmetné ustanovenie opatrenia bude prijatí m tejto zákonnej úpravy vypustené).

Ïalším argumentom pre určenie tejto lehoty je navrhovaná úprava spojená s medzinárodnou výmenou údajov (bod 4).

K bodom 70 a 71

Navrhovanou úpravou zákona sa do § 38 navrhuje doplniť nové znenie odseku 5 a nový odsek 6, ktorými sa umožňuje prístup k informáciám z registra vedeným NBS, ďalšiemu subjektu, ktor ým je centrálna banka alebo iný subjekt z iného členského štátu, ktorému NBS na základe (dohody) Memoranda o porozumení o výmene informácií medzi národnými centrálnymi registrami úverov umožní pr ístup k informáciám z registra. Základný rámec memoranda je určený Európskou centrálnou bankou. Informácie z registra sa budú poskytovať len na základe vzájomnosti, to znamená, že centrá lna banka alebo iný subjekt z iného členského štátu, bude dostávať informácie v takom rozsahu, ktoré sú porovnateľné s informáciami, ktoré ona samotná poskytla do registra, a ktorých spô sob ochrany je na porovnateľnej úrovni, ako vyžaduje slovenská právna úprava (napríklad bankové tajomstvo). Rozsah údajov, ktoré budú predmetom vzájomného zdieľania, bude detailnejšie upravený v dohode medzi NBS a príslušnou centrálnou bankou iného členského štátu alebo iným subjektom z členského štátu.

Do nového odseku 7 sa prenáša pôvodné znenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia NBS k registru (pôvodný odsek 5) a doplňuje sa v rozsahu povinnosti opravovať údaje v registri, ak sú neúplné, nespr ávne a neaktuálne (§ 38 ods. 1 zákona o bankách) a zasielať oznámenia Národnej banke Slovenska. Tým sa vytvára nástroj na ustanovenie podrobností opatrením NBS k plneniu týchto novo vytvorených povinností poskytovateľov údajov do registra.

K bodu 72

Novým znením odseku 1 v § 39 sa preberá ustanovenie čl. 3 ods. 1 bodu 54 CRD IV, pokiaľ ide o povinnosť banky viesť obchodnú knihu.

K bodu 73 a 74

Úprava v § 39 ods. 7 a 15 súvisí so skutočnosťou, že úprava týkajúca sa vypočítavania kreditného rizika je obsahom nariadenia CRR.

K bodu 75

Navrhuje sa, aby boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné v zmluve s audítorom zabezpečiť aj preverenie správnosti údajov uvádzaných vo výroč nej správe podľa novonavrhovaného § 37 ods. 6, zároveň sa jedná o transpozíciu čl. 89 ods. 4 CRD IV.

K bodu 76

Legislatívno-technická úprava, keďže legislatívna skratka 'audítor' bola zavedená v § 6 ods. 13.

K bodu 77

Legislatívno-technická úprava – odkaz na definíciu finančných holdingových spoločností.

K bodu 78

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s presunom pojmov do § 33a.

K bodu 79

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 30 a 33e.

K bodu 80

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravami v § 37.

K bodom 81 až 84

Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie č l. 113 CRD IV, pričom sa upravuje problematika výkonu dohľadu na konsolidovanom základe Národnou bankou Slovenska.

K bodu 85 a 87

Legislatívno-technická úprava s cieľom jednotného používania pojmu 'významná pobočka banky' v celom texte zákona o bankách.

K bodu 86

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 29.

K bodom 88 a 91

Legislatívno-technická úprava, pričom ide o ur čenie, že sa jedná o príslušný orgán dohľadu, s cieľom zjednotenia v celom texte zákona o bankách.

K bodu 89

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s presunom pojmu 'finančná inštitúcia' do § 5 písm. ab).

K bodu 90

Legislatívno-technická úprava uskutočnená v spojitosti s presunom oblasti o vlastných zdrojoch z pôvodnej smernicovej úpravy (2006/48/ES) do CRR, z uvedeného dôvodu bolo pôvodné ustanovenie § 30 ods. 5 vypustené zo zákona o bankách.

K bodom 92 až 94

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 29 až 33.

K bodu 95

Novým znením odseku 7 v § 50 sa preberajú ustanovenia čl. 66 ods. 2 c) a d) CRD IV, čím sa rozširuje okruh sankcií, ktoré možno udeliť právnickej, resp. fyzickej osobe.

K bodu 96

Novými odsekmi 14 až 17 v § 50 sa preberá čl. 104 ods. 2 CRD IV, čím sa upravuje požiadavka na vlastné zdroje krytia špecifického rizika pre korelačné obchodné portfólio, taktiež sa upravujú podmienky zverejňovania Národnou bankou Slovenska pokiaľ ide o informácie týkajúce sa výroku opatrení na nápravu a pokút, proti ktorým už nie je prípustný opravný prostriedok

K bodu 97

Novým § 50a sa preberá ustanovenie čl. 71 CRD IV, čím sa upravuje postup pri oznamovaní nedostatkov v činnosti banky Národnej banke Slovenska a ochrana oznamovate ľa týchto skutočností.

K bodu 98

Novým § 52a sa preberá ustanovenie čl. 69 CRD IV, čím sa za účelom výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi doh ľadu prostredníctvom centrálnej databázy sankcií upravuje oznamovanie uložených sankcií Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo). Taktiež sa upravuje využívanie centrálnej databázy Národnou bankou Slovenska.

K bodu 99

Legislatívno-technická úprava uskutočnená v spojitosti s presunom oblasti o vlastných zdrojoch z pôvodnej smernicovej úpravy (2006/48/ES) do CRR, z uvedeného dôvodu bolo pôvodné ustanovenie § 30 ods. 5 vypustené zo zákona o bankách.

K bodom 100 a 101

Legislatívno-technická úprava, pričom ide o ur čenie, že sa jedná o príslušný orgán dohľadu s cieľom zjednotenia v celom texte zákona o bankách.

K bodu 102

Legislatívno-technická úprava uskutočnená v spojitosti s presunom oblasti o vlastných zdrojoch z pôvodnej smernicovej úpravy (2006/48/ES) do CRR, z uvedeného dôvodu bolo pôvodné ustanovenie § 30 ods. 5 vypustené zo zá kona o bankách.

K bodu 103

Legislatívno-technická úprava, ktorá sa navrhuje vzhľadom na nové znenie definície banky v § 2 ods. 1 a úpravu týkajúcu sa bankových č inností v § 2 ods. 2.

K bodu 104

Novým písmenom g) v § 63 ods. 1 sa preberá ustanovenie čl. 18 písm. f) CRD IV, čím sa rozširuje okruh prípadov, kedy je Národná banka Slovenska povinná odňať banke udelené povolenie.

K bodu 105 až 107

Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom sústrediť ustanovenia o výkone dohľadu nad hypotekárnym správcom v jednom právnom predpise a odstrániť duplicity v právnej úprave dohľadu nad hypotekárnym sprá vcom medzi zákonom o bankách a zákonom o dlhopisoch v záujme konzistentnosti, právnej č istoty ako aj prehľadnosti. Zákon o bankách už v súčasnosti obsahuje ustanovenia súvisiace s hypotekárnym správcom, jeho povinnosťami, dohľadom Národnej banky Slovenska i sankciami, na druhej strane samotný zá kon o dlhopisoch neobsahuje ustanovenia ukladajúce hypotekárnemu správcovi povinnosti. Dotknuté ustanovenia zákona o dlhopisoch sa vypúšťajú v novele zákona o dlhopisoch.

K bodu 108

Doplnením nového písmena t) do § 91 ods. 4 sa pre banky a pobočky zahraničných bánk navrhuje povinnosť podať správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankové ho tajomstva, aj na vyžiadanie Ministerstva financií SR na účely uplatňovania medzinárodných sankcií v kompetentnej oblasti podľa zákona č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení zá kona č. 394/2011 Z. z.

K bodom 109 a 111

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novou vecnou úpravou § 30 až 32.

K bodu 110

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 112

Novým § 114b sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva v Slovenskej republike pô sobnosť a právomoci príslušného orgánu podľa CRR, delegovaných alebo vykonávacích nariadení o vydaní regulačných alebo vykonávacích technických predpisov k CRR.

Taktiež sa zavádza splnomocňovacie ustanovenie na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorými sa budú implementovať národné voľby a opr ávnenia z CRR.

K bodu 113

Novými ustanoveniami § 122t až § 122v sa zavádzajú prechodné ustanovenia, pričom v § 122t ods. 1 sa ustanovuje, že na právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona sa taktiež spravujú týmto zákonom, avšak vznik týchto právnych vzťahov a ná roky z nich vzniknuté pre účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov, v ods. 2 sa ustanovuje v akej výške má banka na obdobie od 1. augusta 2014 do 30. septembra 2014 udr žiavať vankúš na zachovanie kapitálu a tiež sa ustanovuje prechodné obdobie, počas ktorého sú banky a iné osoby podľa § 23a ods. 1 povinné zosúladiť ustanovenia pracovných zmlúv s týmto zá konom. Do § 122u sa preberajú ustanovenia článku 162 ods. 5 CRD IV týkajúce sa problematiky udr žiavania vankúša pre globálne systémovo významné inštitúcie v rokoch 2016 až 2019. Novým § 122v sa zrušuje opatrenie Národnej banky Slovenska č. 11/2010 z dôvodu jeho neopodstatnenosti, vzhľadom na prijatie novej bankovej regulácie (nariadenia CRR, smernice CRD IV) a z nej vyplývajú cich nových podmienok a pravidiel pre danú oblasť. Ustanovenie § 122v je zrušovacím ustanovení m.

K bodu 114 a 115

Príloha zákona o bankách sa dopĺňa o smernicu CRD IV, ktorá sa preberá týmto zákonom a zároveň sa vypúšťajú z prílohy smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2010/76/EÚ, ktoré sa smernicou CRD IV zrušili.

K čl. II

Navrhovanou zmenou a doplnením v § 18 odsek 3 zákona sa zosúlaďuje ustanovenie zákona o Eximbanke s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o bankách.

K čl. III

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z ákon o cenných papieroch).

K bodu 1

Novým znením § 8 písm. u) sa spresňuje definícia dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia na účely zavádzania a uplatňovania zásad odmeňovania v nadväznosti na ich definíciu v č l. 4 ods. 1 bode 73 CRR, zároveň ide o transpozíciu čl. 3 ods. 1 bodu 53 CRD IV.

K bodom 2 a 3

Návrhom sa zjednodušuje spôsob nakladania so zdedenými zdedených cennými papierov s cielom aby sa umožnilo majiteľom zdedených cenných papierov bez reálnej hodnoty previesť ich na FNM SR, ktorý bude môcť uzatvá rať zmluvy o bezodplatnom prevode priamo z dedičmi cenných papierov a z účtu majiteľa – poručiteľa, bez potreby predchádzajúceho prechodu cenných papierov na novozriadený účet dediča.

K bodom 4 až 6

V súvislosti s prípravou pre adaptáciu centrálneho depozitá ra na pripojenie k európskej platforme pre zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi sa navrhujú zmeny v úprave podávania príkazov na registráciu prevodov cenných papierov, tak aby zodpovedala medzinárodn ým štandardom.

K bodu 7

Doplnením odseku 16 do § 54 sa transponuje čl. 29 ods. 4 CRD IV pokiaľ ide o upresnenie požiadaviek na počiatočný kapitál (základné imanie) obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 8

Legislatívno – technická úprava terminológie v súvislosti s výkonom dohľadu.

K bodu 9

Úpravami v § 71 sa preberajú ustanovenia čl. 91 CRD IV, čím sa upravujú tzv. krížové nominácie členov štatutárneho orgánu a dozornej rady obchodníka s cennými papiermi, tzn. pozície, ktoré môžu zastávať aj v orgánoch iný ch subjektov. Títo členovia orgánov obchodníka s cennými papiermi sú povinný vykonávať svoje povinnosti riadne, čestne a nezávisle.

K bodom 10 až 13

Úpravami v § 71b a súviasiacou ú pravou v § 71d sa preberajú ustanovenia čl. 76 ods. 3 až 5 CRD IV, čím sa upravujú podmienky zriadenia výboru pre riziká a vý konu funkcie riadenia rizík v obchodníkov s cennými papiermi, a to za účelom zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nesprávneho výkonu jeho činností. Výbor pre riziká radí riadiacemu orgá nu obchodníka s cennými papiermi pokiaľ ide o riziká, resp. stratégiu riadenia rizík, a pomáha riadiacemu orgánu pri vykonávaní dohľadu nad uplatňovaním tejto stratégie zo strany vrcholového manažmentu.

K bodom 14 a 15

Nový znením § 71da ods. 3 až 5 sa preberajú čl. 92 a 94 ods. 1 CRD IV, čím sa upravujú zásady odmeňovania v obchodníkovi s cennými papiermi najmä pokiaľ ide o zaručenú pevnú a pohyblivú zložku celkovej odmeny.

K bodom 16 až 19

Úpravou § 71da sa preberá ustanovenie čl. 94 ods. 1 písm. CRD IV, čím sa upravujú zá sady odmeňovania pokiaľ ide o pohyblivé zložky celkovej odmeny.

K bodom 20 až 22

Novým písmenom d) v § 71dd ods. 1 (a súvisiacimi legislatívno-technickými úpravami) sa preber á ustanovenia čl. 95 CRD IV, čím sa dopĺňajú kompetencie výboru pre odmeňovanie alebo osoby zodpovednej za systém odmeňovania v banke o dozor nad odmeňovaním v banke.

K bodom 23 až 32

Navrhuje sa vypustenie niektorých doterajších ustanovení § 74 až 74b, ktoré sú už obsahom CRR (čl. 4 ods. 1 bod 118, čl. 92 až 386, čl. 432) . Ide o ustanovenia o výpočte vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi, limitov majetkovej angažovanosti a niektorých informačných povinností obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 33

V súlade s čl. 83 ods. 3 CRD IV sa ustanovujú ďalšie povinnosti vo vzť ahu k hodnoteniu primeranosti vnútorného kapitálu obchodníka s cennými papiermi s ohľadom na skutočné trhové riziká.

K bodu 34

Novým § 74d sa odkazom na príslušné ustanovenia zákona o bankách rozširuje aplikácia po žiadaviek na tzv. kapitálové vankúše (tlmiace rezervy) aj na obchodníkov s cennými papiermi. Tieto požiadavky kladené na banky a obchodníkov s cennými papiermi vyplývajú z čl. 128 až 140 CRD IV a sú reakciou na nové regulačné prístupy týkajúce sa kapitálovej primeranosti (pravidlá Bazilej III) vypracované v súvislosti s finančnou krízou ako reakcia na tzv. procyklické mechanizmy, ktoré prispeli k vzniku finančnej krízy. Súčasne sa navrhuje aby SR využila výnimky podľa čl. 128 a 129 ods. 2 CRD IV, podľa ktorých môže členský štát vyňať spod aplikácie požiadaviek na kapitálové vankúše niektoré kategórie menších obchodníkov s cenný mi papiermi alebo ktorí poskytujú investičné služby len v limitovanom rozsahu.

K bodu 35

Navrhuje sa, aby boli obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníci s cennými papiermi povinní v zmluve s audítorom zabezpečiť aj preverenie správnosti údajov uvádzaných vo výročnej správe podľa novonavrhovaných doplnení § 77 ods. 2, zároveň sa jedná o transpozíciu č l. 89 ods. 4 CRD IV.

K bodu 36

Doplnením nových položiek do ročnej správy obchodníka s cennými papiermi podľa § 77 ods. 2 sa preberajú ustanovenia čl. 89 a 90 CRD IV, čím sa rozširujú skutočnosti, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uviesť vo svojej výročnej správe, napríklad

ukazovateľ návratnosti aktív a spôsob jeho výpočtu.

K bodom 37 a 38

Nadväzujúca úprava k úpravám v § 18 a 18b v sú vislosti so zjednodušením prevodov zdedených cenných papierov

K bodu 39

Úpravou sa spresňuje definícia kvalifikovaného investora na ú čely vykonávania verejnej ponuky cenných papierov a zostavenia prospektu cenného papiera v súlade s čl. 2 ods. 1 písm.e) smernice 2003/71/ES o prospektoch zverejňovaných pri verejnej ponuke cenných papierov.

K bodu 40

Upresňuje sa definícia nemajetkových cenných papierov v sú lade s čl. 1 ods. 2 písm.f) a h) smernice 2003/71/ES.

K bodom 41 a 42

Úpravami v § 135 sa preberá čl. 97 ods. 5 CRD IV, pričom ak Národná banka Slovenska zistí na základe vykonaného preskúmania nedostatky predstavujúce systémové riziko, bezodkladne informuje Európsky orgá n dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), zároveň môže zvýšiť intenzitu dohliadok na mieste, tiež môže vyžadovať predloženie osobitných správ, môže uskutočniť podrobnejšie presk úmania plánov banky alebo tematické zameranie dohliadok.

K bodu 43

Novými odsekmi 10 až 13 v § 135 sa preberajú čl. čl. 99 a 101 CRD IV, čím sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska vypracovávať každoročne plán dohliadok na mieste a na diaľku s ohľadom na vý sledky stresového testovania obchodníkov s cennými papiermi, ktoré sa môžu zverejňovať alebo poskytnúť Európskemu orgánu dohľadu (Európsky dohľad pre bankovníctvo). Národná banka Slovenska tiež prehodnocuje aspoň každé tri kalendárne roky plnenie podmienok udelenia predchádzajúcich súhlasov na použitie interných ratingov, vlastných modelov výpočtu trhového rizika a prístupov k operačné mu riziku.

K bodu 44

Novým § 135d sa preberá čl. 50 a 51 CRD IV, čím sa upravuje výmena informácií a spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu iných členských štátov a s inými orgánmi pri výkone doh ľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi, vrátane konsolidovaného dohľadu. Zároveň sa zavádzajú ustanovenia týkajúce sa nakladania so získanými dôvernými informáciami od orgánov dohľadu iných členských štátov a účel ich použitia.

K bodu 45

Doplnením nového odseku do § 136 sa preberá ustanovenie čl. 99 ods. 4 CRD IV, čím sa ustanovuje, že za účelom finančnej stability môže Národná banka Slovenska vykonať kontrolu na mieste aj v poboč ke zahraničného obchodníka s cennými papiermi, a to po konzultácií s orgánom dohľadu príslušného členského štátu.

K bodu 46

Legislatívno – technická úprava terminológie v súvislosti s výkonom dohľadu.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s upresením rozsahu peňažných pokút a ich uvedením v eurách.

K bodom 48 a 49

Upresňuje sa rozsah sankcií podľa čl. 66 ods. 2 c) a d) CRD IV, ktoré možno udeliť za obchodníkovi s cennými papiermi alebo inej osobe za porušenie ustanovení zákona.

Novým odsekom 24 v § 144 sa preberá čl. 104 ods. 2 CRD IV, čím sa upravuje požiadavka na vlastné zdroje krytia špecifického rizika pre korelačné obchodné portfólio.

K bodu 50

Novým § 146a sa preberá ustanovenie čl. 71 CRD IV, čím sa upravuje postup pri oznamovaní nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska a ochrana oznamovateľa týchto skutočností .

K bodu 51

Novým § 160a sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska vykonáva v Slovenskej republike pô sobnosť a právomoci príslušného orgánu podľa CRR, delegovaných alebo vykonávacích nariadení o vydaní regulačných alebo vykonávacích technických predpisov k CRR.

Taktiež sa zavádza splnomocňovacie ustanovenie na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorými sa budú implementovať národné voľby a oprávnenia z CRR.

K bodu 52

Novým § 173t a § 173u sa zavádzajú prechodné ustanovenia, pričom do § 173u sa preberajú ustanovenia článku 162 ods. 5 CRD IV týkajúce sa problematiky udržiavania vank úša pre globálne systémovo významné inštitúcie v rokoch 2016 až 2019.

K bodu 53 a 54

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu CRD IV a zároveň sa z prílohy vypúšťajú smernice 2006/49/ES a 2010/76/EÚ, ktoré sa smernicou CRD IV zrušili.

K čl. IV

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. má Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť vykonávať činnosti, ku ktorým je potrebné zabezpečiť pr ístup k informáciám zo strany finančnej správy, vrátane individuálnych údajov o daňových subjektoch. Ide najmä o činnosti súvisiace s monitorovaním vývoja verejných financií a poskytovanie stanoví sk k legislatívnym návrhom, vrátane kvantifikácie ich vplyvu na rozpočet verejnej správy. Prístup k údajom v rovnakom rozsahu sa umožňuje aj Kancelárii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je prá vnickou osobou a v zmysle čl. 3 ods. 7 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. zabezpečuje pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť vykonávanie odborných činností.

K čl. V

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

S cieľom zlepšiť kvalitu investícií v oblasti alternatívnych investičných fondov a teda ochraňovať investorov v týchto fondoch sa vyžaduje, aby sa pri posudzovaní rizík predchádzalo výhradné mu alebo mechanickému spoliehaniu sa na úverové ratingy alebo ich využívaniu ako jediného parametra.

K bodu 2

S cieľom zlepšiť kvalitu investícií v oblasti štandardných podielových fondov (UCITS) a teda ochraňovať investorov v týchto fondoch sa vyžaduje, aby sa pri posudzovaní rizík predchádzalo výhradné mu alebo mechanickému spoliehaniu sa na úverové ratingy alebo ich využívaniu ako jediného parametra.

K bodu 3

Predmetným ustanovením sa rozširuje predmet dohľadu o monitorovanie primeranosti postupov správcovskej spoločnosti týkajúcich sa posúdenia kreditnej povahy aktív (úverová bonita aktív) a posudzovanie využí vania odkazov na úverové ratingy.

K bodu 4

Dopĺňa sa smernica 2013/14/EÚ do prílohy č. 1 k zákonu č. 203/2011 Z. z..

K čl. VI

Navrhuje sa vyhlásenie úplného znenia zákona o bankách vzhľadom na rozsah tejto a aj predchádzajúcich noviel tohto zákona.

K čl. VII

Navrhuje sa vyhlásenie úplného znenia zákona o cenných papieroch vzhľadom na rozsah tejto a aj predchádzajúcich noviel tohto zákona.

K čl. VIII

Vzhľadom na termín prebratia CRD IV sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2014 okrem ustanovení čl. I bodu 9 (§ 6 ods. 13, 16, 28 a 29), bodu 25 (§ 17) a čl. III bodu 44 (§ 135d), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015 a okrem ustanovení článku I bodu 53 (§ 33d), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.

Odklad vyššie uvedených ustanovení sa navrhuje vzhľadom na implementáciu prechodných ustanovení uvedených v čl. 151 až 162 CRD IV, pričom v prípade § 6 a § 17 sa jedná o posunutie ú činnosti ustanovení preberajúcich čl. 40, 41, 43 49 až 51 CRD IV.

Pokiaľ ide o zavedenie vankúš a na zachovanie kapitálu (§ 33b) už v roku 2014, základným cieľom vankúša na zachovanie kapitálu v rámci CRD IV je zvýšenie minimálnej úrovne kapitálovej primeranosti bánk v EÚ a t ým aj posilnenie ich schopnosti odolávať negatívnym trendom. Postupné zavádzanie, tzv. phase-in, odráža súčasný stav v EÚ, keď nie všetky banky a bankové sektory sú v schopné plniť plnú výš ku tohto vankúša. Skoršia plná implementácia sa navrhuje z dôvodu, že bankový sektor na Slovensku je už v súčasnosti schopný plniť túto novú kapitálovú požiadavku. Zároveň táto nová pož iadavka, s predpokladom jej plnej implementácie v priebehu roka 2014 výrazne prispeje k stabilite bankového sektora na Slovensku.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 9. apríla 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu