Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.01.2009 do 09.07.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Cieľom ustanovenia je zosúladenie podmienok na vydávanie pokladničných poukážok vrátane štátnych pokladničných poukážok, ktoré majú charakter dlhových cenných papierov s podmienkami na vydávanie dlhopisov, najmä pokiaľ ide o ich náležitosti a emisné podmienky.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava s cieľom upresniť, ktoré ustanovenia zákona o cenných papieroch sa vzťahujú na prospekt cenných papierov, ak sa neuskutočňuje verejná ponuka investičných certifikátov .

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s implementáciu smernice MiFID do zákona o cenných papieroch, kedy sa termín cenné papiere nahradili termínom finančné nástroje.

K bodu 4

Aktualizácia poznámky pod čiarou v nadväznosti na platné znenie zákona o poisťovníctve.

K bodu 5

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje

§ 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 6

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava s cieľom presnejšieho vymedzenia kritérií pre veľkú obchodnú spoločnosť podľa smernice MiFID.

K bodom 8 a 9

Aplikačná prax poukázala na nevhodnosť posudzovania kategórie profesionálnych klientov odkazom na podmienky podľa § 120 ods. 8 (kvalifikovaný investor). Preto je potrebné kritériá pre profesionálneho klienta zadefinovať osobitne v súlade so smernicou MiFID vrátane pojmu „významný obchod“. Ide však o definíciu významného obchodu s finančnými nástrojmi, pričom zákon obsahuje aj definíciu tohto obchodu s cennými papiermi (§ 120 ods. 8).

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava - aktualizácia poznámky pod čiarou vyvolaná zmenou platných zákonov.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s transponovaním smernice MiFID. Pred implementovaním uvedenej smernice bolo iba jediné ustanovenie, ktoré ustanovovalo požiadavky pre obchodníka s cennými papiermi voči klientom, platná právna úprava obsahuje tieto skutočnosti v niekoľkých paragrafoch a preto nie je účelné priamo sa odvolávať na túto skutočnosť.

K bodu 12

Ide o nadväznosť na úpravu, podľa ktorej banka (vrátane pobočky zahraničnej banky), ktorá vykonáva investičné služby (má povolenie na ich výkon), má už iba bankové povolenie, ktoré zahŕňa v sebe aj poskytovanie investičných služieb. V nadväznosti na uvedené sa vypustený text stal prekonaným.

Obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi môže vykonávať obchody s devízovými hodnotami na vlastný účet alebo na cudzí účet v rámci poskytovania vedľajšej služby len v tom prípade, ak takýmto spôsobom získané devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) použije na účel poskytovania investičných služieb podľa § 6 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Vzhľadom ne uvedené sa navrhuje umožniť vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene prostredníctvom explicitnej právnej úpravy v § 54 ods. 7 zákona o cenných papieroch.

V súlade s § 6 Devízového zákona sa devízová licencia neudeľuje obchodníkom s cennými papiermi ani pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, nakoľko títo síce vykonávajú činnosti podľa Devízového zákona, ale v rozsahu podľa osobitného zákona, t.j. zákona o cenných papieroch. Oprávnenie na vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene by sa teda malo obchodníkovi s cennými papiermi a pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi priznať zo zákona o cenných papieroch. Toto oprávnenie by však nemalo byť univerzálne pre všetkých obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ale len tie subjekty, ktoré, primerane podľa § 6 ods. 6 písm. c) a d) Devízového zákona preukážu zavedenie systému riskmanažmentu a vypracované príslušné postupy v podobe vnútornej smernice. Z hľadiska právnej čistoty sa nezavádza odkaz na uvedené ustanovenia Devízového zákona, ale príslušné podmienky, ktorých splnenie musí subjekt preukázať, sa formulujú priamo v zákone o cenných papieroch. O splnení týchto podmienok Národná banka Slovenska vydá obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi oznámenie, na základe ktorého bude možné praktické začatie výkonu činností.

K bodom 13 až 15

Ide o presnejšie vyjadrenie kritérií pre členenie obchodníkov cenných papierov do skupín podľa požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s čl. 5 smernice Capital Requirement Directive 2006/49/ES.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 17

Ide o zosúladenie terminológie s platným znením zákona, nakoľko pôvodný obsah pojmu „vnútorná kontrola“ je obsiahnutý v § 71a až 71c ako funkcia dodržiavania (compliance), riadenie rizík a vnútorný audit.

K bodu 18

Vypustenie z dôvodu duplicity s § 16 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 19

Úpravy vyvolané potrebou zosúladenia s požiadavkami na odbornú spôsobilosť ustanovenú v § 55 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie platného znenia zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 21

Ide o zosúladenie podmienok na odbornú spôsobilosť s pravidlami ustanovenými pre banky, ako sa aj zohľadňuje skutočnosť, že banky aj obchodníci s cennými papiermi pôsobia na kapitálovom trhu.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 24

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 54 vzhľadom na aktuálny stav legislatívy tak, aby táto poznámka pod čiarou zohľadňovala aktuálne ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré sa uplatňujú pri postupe podľa § 59 odseku 2 podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách (kde je zavedený odkaz 54).

K bodu 25

Takéto doplnenie vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa javí ako vhodné najmä z dôvodu odstránenia výkladových problémov, či oprávnenie na postupovanie pokynov sprostredkovateľmi investičných služieb sa vzťahuje na všetky zahraničné banky, obchodníkov a správcovské spoločnosti pôsobiace v Slovenskej republike nielen prostredníctvom pobočiek ale aj na základe tzv. európskeho pasu bez založenia pobočky.

K bodu 26

V nadväznosti na aplikačnú prax sa upravuje situácia, kedy žiadosť o povolenie na výkon sprostredkovateľa investičných služieb môže podať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti Národnej banke Slovenska na výkon tejto činnosti nemá ešte k dispozícii výpis z obchodného registra. Obdobnú úpravu obsahuje zákon o poisťovníctve.

K bodu 27

Nakoľko žiadosť je možné podávať nielen písomne, ale aj elektronicky, nejde o „konanie“ podľa zákona o dohľade nad finančným trhom (§ 16 zákona č. 747/2004 Z. z.).

Vypustenie ďalšieho textu sa týka upresnenia implementácie smernice MiFID – do registra viazaných agentov, ktorý vedie Národná banka Slovenska sa nemôžu zapisovať osoby z hostiteľských členských štátov pri poskytovaní investičných služieb slovenským obchodníkom s cennými papiermi v inom členskom štáte bez zriadenia pobočky a to z toho dôvodu, že podľa režimu ustanoveného smernicou MiFID sa takáto osoba (viazaný agent) bude zapisovať do registra, ktorý vedie príslušný orgán v štáte, v ktorom je „usadená“.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava vykonaná na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením pojmu „údaj“ pojmom „informácia“.

K bodu 30

Obchodník s cennými papiermi, ktorý sa rozhodol podnikať v inom členskom štáte na základe jednotného pasu, môže začať poskytovať služby od dátumu, kedy bolo oznámenie jeho domovského orgánu dohľadu zaslané príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. Pôvodné zákonom ustanovené počítanie lehoty od dátumu doručenia sa mení na uvedený dátum odoslania v súlade s Odporúčaním Európskej komisie – The passport under MiFID, Recommendation for the implementation of the Directive 2004/39/EC, May 2007. odporúčanie č. 1.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava vykonaná na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 32

Úprava vyvolaná zmenou úpravy pre režim podnikania na základe jednotného pasu pre prípad, kedy je Slovenska republika hostiteľským členským štátom a ide teda o zahraničného obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 33

Úprava nadväzujúca na vykonanie predchádzajúcich úprav - predmetné ustanovenie sa stalo nadbytočným, nakoľko nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska informovala zahraničného obchodníka s cennými papiermi o doručení oznámenia, keďže oprávnenie na začatie výkonu činnosti na území Slovenská republika je viazané na moment odoslania predmetného oznámenia a nie jeho doručenia.

K bodu 34 až 36

Smernica MiFID v čl. 32 používa termín „communicate“ a dokumenty vypracované na medzinárodnej úrovni používajú slová „forward“, resp. „dispatch“, čo lepšie vystihuje v slovenskom preklade slovo „odoslať“ ako slovo „odovzdať“.

Upresňuje s a identifikácia orgánu dohľadu vykonávajúceho notifikáciu podľa smernice MiFID – nie v každom členskom štáte je notifikačným orgánom orgán dohľadu.

K bodu 37

Úprava vyvolaná, resp. nadväzujúca na úpravu podľa predchádzajúcich bodov (údaje sa nahradili informáciami).

K bodu 38

Úprava vykonaná v nadväznosti na predchádzajúcu novo navrhovanú úpravu – súhlasné vyjadrenie dáva zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý ho postupuje Národnej banke Slovenska a tá ho postupuje zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi alebo uplynie lehota dvoch mesiacov po tom, ako príslušný orgán domovského členského štátu zahraničného obchodníka s cennými papiermi zaslal oznámenie Národnej banke Slovenska.

K bodu 39

V nadväznosti na zmenu právnej úpravy podľa predchádzajúcich sa ustanovenie § 67 ods. 2 stáva obsolentným. Úpravu už obsahuje novo navrhovaný § 67 ods. 1.

K bodu 40

V zmysle smernice o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť alebo ju zvýšiť na obchodníkovi s cennými papiermi.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových prahových hodnôt (tresholdov - 20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 41

V zmysle požiadaviek smernice na predchádzanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pri zvyšovaní účasti na obchodníkovi s cennými papiermi, banke, poisťovni a zaisťovni sa požaduje, aby bol preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod finančných prostriedkov použitých na vykonanie tohto úkonu v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní schopnosť obchodníka s cennými papiermi plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 43

Úprava vyvolaná novelizáciou § 70 ods. 1.

K bodu 44

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravuje konanie a lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na obchodníkovi s cennými papiermi v súlade so smernicou o akvizíciách.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch (resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodom 46 a 47

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prekonzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na obchodníkovi s cennými papiermi, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci Slovenskej republiky pôsobí integrovaný dohľad nad všetkými subjektami finančného trhu , ktorý vykonáva Národná banka Slovenska, nie je potrebné ustanovovať osobitnú konzultáciu medzi orgánmi v rámci jedného členského štátu ako ustanovuje smernica o akvizíciách.

K bodu 48

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 49

Zosúladenie pojmov v texte zákona, ktorý ustanovuje a definuje manipuláciu s trhom, nie manipuláciu kurzov cenných papierov.

K bodu 50

Ide o upresnenie textu v nadväznosti na skutočnosť, že ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú vykonávania tzv. testu primeranosti.

K bodu 51

Úprava vyvolaná novo upraveným § 54 ods. 14.

K bodu 52

Zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi má možnosť voľby pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa § 17a zákona o účtovníctve postupovať aj podľa príslušného Nariadenia v oblasti účtovníctva, a preto je nutné v zákone o cenných papieroch zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

K bodu 53

Ide o odstránenie duplicity. Uvedená povinnosť týkajúca sa prepočítavania hodnôt majetku obchodníkov s cennými papiermi vyplýva už z § 75 ods. 5.

K bodu 54

V nadväznosti na novelizáciu § 76 ods. 2 je potrebné aktualizovať poznámku pod čiarou.

K bodu 55

Pre účely efektívneho dohľadu nad finančným trhom je v jednotlivých prípadoch potrebné ustanoviť možnosť získavania podkladov o konkrétnych skutočnostiach z audítorskej dokumentácie v súvislosti so závažnými zisteniami pri výkone auditu. Taktiež ide o zosúladenie s platnými predpismi v oblasti dohľadu nad finančným trhom pre ostatné subjekty trhu.

K bodu 56

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, ktorý ustanovuje 4-mesačnú lehotu pre predloženie výročnej správy o hospodárení Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska. Ustanovenie sa rozširuje aj o list odporúčaní audítora.

K bodu 57

Ustanovenie sa rozširuje aj o list odporúčaní audítora. Tento môže byť tiež odovzdaný neskôr podobne ako správa audítora, ak ročná správa nie je odovzdaná v predpísanej lehote.

K bodu 58

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú potrebou zosúladenia vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 67.

K bodu 59

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach obchodníka s cennými papiermi, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú potrebou zosúladenia vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 67.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z vypustenia ods. 5 z § 76 a následného prečíslovania odsekov 6 až 8.

K bodu 63

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 64

Oprava vyvolaná úpravou znenia odseku 5 v znení zákona č. 70/2008 Z. z. (zákon o štátnej pokladnici, ktorý v čl. VI novelizuje zákon o cenných papieroch).

K bodu 65

Doterajšia báza výpočtu ročných príspevkov sa rozširuje o novú bázu založenú na počte klientov. V nadväznosti na zavedenie eura v Slovenskej republike od 1. januára 2009 sa sumy príspevkov uvádzajú prepočítané uvedené sumy v eurách a sú zaokrúhlené v prospech obchodníkov s cennými papiermi na celé desiatky eur.

K bodu 66

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 67

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na skutočnosť, že držiteľské účty sa nevedú iba pre členov.

K bodu 68

Oprava chybného vnútorného odkazu (§ 73 ods. 3 a 4) a doplnenie ustanovení (§ 71b ods. 1, 2 , 4 a 5 ) s cieľom explicitne uzákoniť, že centrálny depozitár cenných papierov je povinný zaviesť a uplatňovať porovnateľný systém riadenia rizík ako obchodníci s cennými papiermi. Táto úprava je potrebná preto, lebo inak by od zavedenia eura (od 1. 1. 2009) bolo podstatne skomplikované a limitované pôsobenie slovenských finančných inštitúcií pri vykonávaní obchodov s Eurosystémom a vykonávaní peňažných prevodov cez európsky platobný systém TARGET 2 (ktoré slúži aj pre klientov finančných inštitúcií), keďže na zábezpeky pri týchto činnostiach by neboli uznávané a využiteľné cenné papiere vedené u slovenského centrálneho depozitára cenných papierov.

K bodu 69

V zmysle platného ustanovenia § 105a ods. 3 zákona o cenných papieroch môže centrálny depozitár zriadiť držiteľský účet len pre centrálneho depozitára, zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, banku alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že predpokladom, resp. podmienkou zriadenia držiteľského účtu je, že všetky uvedené subjekty musia mať povolenie na výkon vedľajšej služby držiteľská správa. Držiteľská správa je explicitne v takomto znení ustanovená pre územie SR a nie je v takomto zadefinovaní všeobecne súčasťou právnych noriem v zahraničí, z čoho je zrejmé, že nie je možné, aby držiteľský účet bol zriadený pre zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa.

K bodu 70

Tieto úpravy zohľadňujú jednak zavedenie inštitútu reštrukturalizácie zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (zákonom č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zároveň súvzťažnosť inštitútu reštrukturalizácie k účastníkom systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi podľa novelizovaného § 179 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení zákona č. 270/2008 Z. . Pritom v prípade vybraných dohliadaných subjektov finančného trhu (najmä slovenských finančných inštitúcií a pobočiek zahraničných finančných inštitúcií) ide o reštrukturalizáciu uskutočňovanú v rámci nútenej správy dohliadaných subjektov finančného trhu vykonávanej podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [viď napríklad § 176 ods. 3 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 147 až § 155 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, § 109 a § 110 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 53 až § 62 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21c ods. 6 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až § 78 zákona č. 8/2008 Z .z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 118 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 74 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].

K bodu 71

Ide o legislatívnu úpravu § 107a ods. 6 (vrátane doplnenia príslušného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 90a).

K bodu 72

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 73

Súčasné znenie § 118i Právo výkupu - je možné vykladať aj ako uloženie povinnosti dať znalecký posudok k dispozícií každému, kto o to požiada bez možnosti vrátenia tohto posudku. Oprávnená osoba také množstvo znaleckých posudkov nikdy nemá k dispozícií.

K bodu 74

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 75

Úprava nadväzujúca na úpravu podľa bodu 9, kde sa zaviedla definícia významného obchodu s finančnými nástrojmi, ale v tejto časti zákona je potrebné mať definíciu významného obchodu s cennými papiermi.

K bodu 76

Upresnenie textu, aby presnejšie zodpovedal smernici č. 2003/71/ES o prospekte.

K bodu 77

Legislatívno-technická úprava (spresnenie textu).

K bodu 78

Legislatívno-technická úprava, definícia prevoditeľných cenných papierov je obsiahnutá v zákone o cenných papieroch (§ 8 písm. m).

K bodu 79

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámkou pod čiarou v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 80

Oprava chybne uvedených ustanovení zákona (neaktualizovaných po novele zákonom č. 336/2005 Z. z.). Prospekty investícií sa neriadia smernicou 2003/71/ES. Doplnenie chýbajúcich ustanovení o konaní pri schvaľovaní prospektov investícií.

K bodu 81

Zákon o cenných papieroch ustanovuje povinnosti rôznym osobám, pričom Národná banka Slovenska nemá možnosť reálne vynútiť plnenie uvedených povinností. Sú to najmä osoby podľa ustanovenia § 118d, t.j. členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti, dozornej rady cieľovej spoločnosti a členovia výkonných orgánov cieľovej spoločnosti, § 132c, t.j. osoby konajúce v mene emitenta, § 132d, t.j. osoba s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osoba s ňou spriaznená, § 132e ods.4, t.j. osoba, ktorá vypracúva investičné odporúčanie alebo rozširuje investičné odporúčania pri výkone svojho povolania alebo podnikateľskej činnosti, § 133, t.j. zamestnanec centrálneho depozitára, člen dozornej rady centrálneho depozitára a pod.

K bodu 82

Ide o legislatívne spresnenie § 135 ods. 2 vrátane doplnenia relevantného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 108aa, ktorá explicitne obsahuje súvisiace ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré treba rešpektovať pri postupe podľa § 135 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna úprava zároveň prispieva k zvýšeniu transparentnosti ustanovení zákona o cenných papieroch a investičných službách z hľadiska súvisiacich relevantných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 83

Legislatívno-technická úprava (spresnenie textu).

K bodu 84

Ide o rozšírenie oprávnenosti Národnej banky Slovenska uložiť pokutu aj za porušenie povinností orgánov cieľovej spoločnosti pri ponukách na prevzatie, za porušenia pri vedení zoznamov osôb s prístupom k dôverným informáciám a porušení zásad predchádzania konfliktu záujmov zamestnancami centrálneho depozitára a verejnými činiteľmi v nadväznosti na ich pracovné pomery a účasť v riadiacich a dozorných orgánoch obchodníkov s cennými papiermi a centrálnom depozitári.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava vyvolaná vypustením pojmu „subkonsolidovaný celok“ zákonom č. 644/2006 Z. z.

K bodu 86

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 87

Registrácia pozastavenia práva nakladať s akciami 5 dní pred konaním valného zhromaždenia je neaplikovateľná v prípade obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú iba jedného akcionára, preto zákon udeľuje výnimku pre tieto spoločnosti z uvedenej povinnosti.

K bodu 88

Úprava v odseku 3 súvisí s predchádzajúcou navrhovanou úpravou v prípade jednoakcionárskych spoločností. Nakoľko sa nedáva príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať, odovzdáva sa Národnej banke Slovenska výpis z registra emitenta nie starší ako 5 pracovných dní.

K bodu 89

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 90

Vypustenie chybného textu - ukončenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi môže byť ukončené vyhlásením konkurzu na tohto obchodníka, ale nie na vyhlásením konkurzu na centrálny depozitár cenných papierov.

K bodu 91

Doplnenie ustanovenia o skutočnosť, že rozhodnutím emitenta o skončení obchodovania s cennými papiermi sa rozumie neplnenie jeho povinností podľa Nariadenia Komisie č. 809/2004/ES o informačných požiadavkách na prospekt (predpísaný formát prospektu, odkaz na prospekt, uverejnenie prospektu a šírenie reklamy).

K bodu 92

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 93

Mení sa režim vykonania prepočtu v registri záložných práv k cenným papierom vedeným Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. nebudú vykonávať zmluvné strany záložných zmlúv, ale centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. Zmena bola vyvolaná požiadavkami dotknutých subjektov. Predmetné ustanovenie doteraz nebolo v praxi aplikované, pretože ide o úpravu v súvislosti s prechodom na euro od 1. januára 2009. Z tohto dôvodu zmenou tohto ustanovenia sa nespôsobí retroaktivita.

K bodu 94

Úprava prechodných ustanovení v nadväznosti na bod 1 a na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením meny euro v Slovenskej republike – cudzia mena sa zavedením eura stáva inou menou. Zároveň ide o opravu označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 96

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu o akvizíciách, resp. doplnenie smernice MiFID o uvedenú smernicu.

K čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, resp. úpravy iných krajín, ktoré sú členmi Európskej menovej únie, kde majú štandardne menovitú hodnotu dlhopisu najmenej jedno euro a celý jeho násobok.

K bodu 2

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou. Zákonom č. 209/2007 Z. z. bola vedľajšia služba podľa § 6 ods. 3 písm. d) zrušená.

K bodu 3

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na pokladničné poukážky vydané pred účinnosťou tejto novely zákona.

K čl. III

K bodu 1

Ide o implementáciu smernice 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Prehľadný a dôveryhodný pôvod musí byť v súlade s osobitným zákonom, ktorý implementuje uvedenú smernicu.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 7 ods. 4 písm. c), a to opravu chybného odkazu vzniknutého po prijatí zákona č. 644/2006 Z. z.

K bodu 3

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje § 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 4

Ide o zosúladenie s ostatnými právnymi predpismi, upravujúcimi podnikanie v oblasti finančného trhu, pokiaľ ide o predloženie dokladu, ktorým sa preukazuje dôveryhodnosť osôb a ktorým je výpis z registra trestov (napr. so zákonom č. 566/2001 Z. z., § 8 písm. b) ods. 1, § 55 ods. 4 písm. e) a pod.).

K bodu 5

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv aj s nižším podielom, ktorý je porovnateľný s podielom 10% - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so platným znením zákona o bankách v znení zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a to opravu chybného odkazu vzniknutého po prijatí zákona č. 644/2006 Z. z.

K bodu 8

Doplnením § 25 ods. 3 zákona o bankách sa prispieva k skvalitneniu podnikového riadenia, správy, kontroly a zodpovednosti a vnútornej firemnej etiky (corporate governance) v bankách a zároveň sa zabezpečuje vytvorenie porovnateľnej právnej regulácie podmienok pre obchody na medzibankovom peňažnom a devízovom trhu s právnou reguláciou podmienok pre obchody s cennými papiermi, derivátmi alebo inými finančnými nástrojmi, ktoré sa vzťahujú na obchodovanie na regulovaných trhoch cenných papierov.

K bodu 9

V zmysle smernice o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť alebo ju zvýšiť na obchodníkovi s cennými papiermi.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových prahových hodnôt (tresholdov - 20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) a g) z dôvodu prebratia čl. 5 bod 2 smernice o akvizíciách do § 28 ods. 1, ktorý zahŕňa aj také prekročenie na základnom imaní osoby banky, ktorým sa banka stane dcérskou spoločnosťou, na čo sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, čím sa ustanovenie § 28 ods. 1 písm. e) stalo nadbytočným. Písm. g) sa vypúšťa z dôvodu nesúladu so smernicou o akvizíciách 2007/44/ES.

K bodom 11

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní schopnosť banky plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 12

Viď odôvodnenie k bodu 1.

K bodu 13

Podľa platného znenia § 28 ods. 4 sa postupuje pri udelení predchádzajúceho súhlasu do jedného roka, ak z rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Avšak pre režim pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu v prípade kvalifikovaných účastí smernica o akvizíciách neustanovuje maximálnu lehotu a ponecháva túto možnosť, resp. na rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým je v prípade Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Preto v súlade so smernicou sa ponecháva toto určenie lehoty na rozhodnutie Národnej banky Slovenska.

K bodu 14

Ide o úpravu vyvolanú novelizáciou § 28 ods. 1 a o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 9.

K bodu 15

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodom 17 a 18

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na banke, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci SR pôsobí integrovaný dohľad nad všetkými subjektami finančného trhu , ktorý vykonáva Národná banka Slovenska, nie je potrebné ustanovovať osobitnú konzultáciu medzi orgánmi v rámci jedného členského štátu ako ustanovuje smernica o akvizíciách.

K bodu 19

Ide o bezpredmetnú definíciu pojmu na účely zákona o bankách vzhľadom na to, že pojem „subjekt verejného sektora“ sa v ostatnom texte zákona o bankách nevyskytuje.

K bodom 20 a 21

Ide o zosúladenie s príslušnými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií.

K bodu 22

Návrh súvisí s vypustením označenia „subjekt verejného sektora“ z § 31 ods. 2 písm. d). Táto pripomienka je teda úzko viazaná na takúto úpravu a na jestvujúce označenie triedy pohľadávok ako „expozícií voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov“.

K bodu 23

Pojem obchodná línia používa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a navrhnutou úpravou sa zabezpečuje terminologické zosúladenie s touto smernicou. Zároveň sa odstraňuje dvojaké označovanie pojmu „obchodnej línie“ (obchodná línia / obchodný útvar).

K bodu 24

Zosúladenie textu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (ktorú už zohľadňuje § 216 ods. 2 opatrenia NBS č. 4/2007).

K bodu 25

Navrhuje sa formulačne (bez zmeny vecnej a právnej podstaty) spresniť ustanovenie § 38 ods. 1 tak, aby formulačne precíznejšie odzrkadľovalo systém poskytovania údajov do registra bankových úverov a záruk. Tým sa pre tretie osoby stane transparentnejším systém poskytovania údajov do registra bankových úverov a záruk, ktorý existuje už od samotného vzniku registra bankových úverov a záruk. Údaje do registra bankových úverov a záruk poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na území SR, technicky tento register vedie (prevádzkuje) Národná banka Slovenska a údaje z tohto registra sa poskytujú (sprístupňujú) Národnej banke Slovenska, pobočkám zahraničných bánk a bankám na ich činnosť.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa zákon o bankách zosúladí s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; banka a pobočka zahraničnej banky je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve, a preto je nutné v zákone o bankách zohľadniť skutočnosť, že audítora má schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit, ktorý má banka a pobočka zahraničnej banky povinnosť mať zriadený podľa § 19a ods. 1 zákona o účtovníctve.

K bodu 27

Úprava súvisí so zmenou v zákone č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve.

K bodu 28

Úpravou sa zavádza aktuálna poznámka pod čiarou.

K bodu 29

Navrhuje sa v poznámke pod čiarou k odkazu 50 doplniť aj odkaz na § 35 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, aby aj exekútor mohol osvedčiť zhodu kópie poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom tak, ako je to upravené v § 35 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z.

K bodom 30 a 31

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového odseku 5 v § 92 a následným prečíslovaním existujúcich odsekov, na ktoré sa v dotknutých ustanoveniach odvoláva.

K bodu 32

Navrhuje sa spresniť znenie § 89 ods. 3 zákona o bankách tak, aby bolo jednoznačné, že aj na správcov bytových domov podľa ustanovení zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vzťahuje ustanovenie § 89 ods. 3 zákona o bankách, teda aby správcovia bytových domov pri bankových obchodoch s hodnotou najmenej 15 000 eur nemuseli banke alebo pobočke zahraničnej banky odovzdávať písomný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na použitie ich prostriedkov na vykonávaný bankový obchod a na vykonanie bankového obchodu na ich účet (čo komplikuje správu bytových domov). V takom prípade by postačovalo záväzné písomné vyhlásenie správcu bytového domu, že bankové obchody vykonáva výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov a že na vykonanie bankových obchodov používa výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov (teda vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), ktoré má zverené a spravuje pre svojich klientov podľa ustanovení zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K bodu 33

Aktualizácia poznámok pod čiarou s súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 34

Navrhovanou novelou § 89 ods. 5 sa zabezpečí súlad zákona o bankách s novým zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 35

Navrhuje sa spresniť znenie § 91 ods. 1 tak, aby písomný súhlas alebo pokyn dotknutého klienta na poskytnutie informácii a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, nemohol byť zneužitý aj na iné účely ako účely uvedené v príslušnom písomnom súhlase alebo pokyne klienta.

K bodu 36

Úpravou § 91 ods. 2 sa navrhuje spresniť definícia klienta. Trinásta časť zákona o bankách v sebe zahŕňa aj riešenie ďalších problémov týkajúcich sa klienta a nielen bankové tajomstvo a spoločný register bankových informácií. Ide napríklad o ochranu osobných údajov alebo rozhodcovský súd.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu § 92 ods. 3 v nadväznosti na zmeny v právnom poriadku SR (od zlúčenia Komory komerčných právnikov SR so Slovenskou advokátskou komorou sa bývalí komerční právnici stali advokátmi).

K bodu 38

Ide o legislatívne spresnenie § 92 ods. 4 za účelom zohľadnenia obsahu a zabezpečenie vzájomnej previazanosti ustanovenia § 92 ods. 4 s ustanoveniami § 91 ods. 1 až 7.

K bodu 39

Doplnenie predmetného ustanovenia nového odseku 6 do § 92 je dôležité z hľadiska možnosti banky poskytnúť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu znalcovi oceňujúcemu záloh, nakoľko tieto informácie sú nevyhnutné pre náležité ocenenie zálohu v prípade, že záložné právo predmetného veriteľa zostáva viaznuť na speňažovanom zálohu ako jeho závada, ktorá sa prejaví na jeho cene.

K bodu 40

Ide o legislatívne spresnenie na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

K bodu 41

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového odseku 6 v § 92 a následným prečíslovaním existujúcich odsekov, na ktoré sa v dotknutých ustanoveniach odvoláva.

K bodu 42

Navrhuje sa úprava prechodných ustanovení účinných od 1. januára 2009.

K bodu 43

Ide o opravu označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Doplnenie transpozičnej prílohy o preberanú smernicu o akvizíciách (2007/44/ES).

K čl. IV

K bodu 1

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 2

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 3

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na burze cenných papierov. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 4

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní o schopnosť burzy plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 5

Úprava vykonaná v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na burze – špecifikovanie osôb, ktoré podávajú žiadosť o udelenie tohto predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 6

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na burze cenných papierov. Zároveň sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na burze cenných papierov, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodu 7

Aktualizácia poznámok pod čiarou v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so skutočnosťou, že predmetné ustanovenia zákona už neobsahuje iba informačné povinnosti burzy (ako uvádzal nadpis), ale aj informačné povinnosti iných osôb (ktoré sa rozhodli zrušiť alebo znížiť kvalifikované podiely) v nadväznosti na nový odsek 6 § 15.

K bodu 9

Od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach burzy sa vyžaduje, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 10

Vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá mnohostranného obchodného systému môžu byť samostatným dokumentom a nie súčasťou burzových pravidiel, bolo potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na povinnosti súvisiace s burzovými pravidlami, rovnako platili aj pre tieto pravidlá.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie odseku 5 v § 29, ktorá vyvolala zmenu tohto vnútorného odkazu.

K bodu 12

Počnúc dňom 1. augusta 2005 a po zavedení jednotného európskeho pasu sa prospekt cenného papiera schvaľuje už len jedenkrát.

K bodu 13

Oprava zrejmej chyby pri písaní.

K bodu 14

Vypustenie odseku 5 z § 29 z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 15

Zosúladenie s platným znením smernice o transparentnosti – uvedená povinnosť sa má vzťahovať nie na emitentov všetkých cenných papierov, ale iba na emitentov akcií.

K bodu 16

Úprava znenia, resp. zosúladenie so smernicou o transparentnosti – slovo dlhových je nadbytočné..

K bodu 17

Napriek skutočnosti, že v rámci Slovenskej republiky neexistujú v právnom poriadku a ani v praxi tzv. schôdze majiteľov dlhopisov (obdoba valného zhromaždenia akcionárov), a teda ustanovenia smernice transparentnosti vo veci povinnosti vo veci poskytovania informácií majiteľom cenných papierov o konaní valných zhromaždení sa na nich nevzťahujú, je potrebné doplniť ustanovenia o povinnosti týkajúcich sa zverejňovania informácií o výplate úrokov, výkonu práv konverzie, výmeny, upisovania alebo zrušenia a splatenia dlhopisov.

K bodu 18

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 19

Povinnú ponuku na prevzatie je možné uskutočniť iba na regulovanom trhu burzy. V prípade vylúčenia nie je možné túto ponuku uskutočniť bez toho, aby emitent opätovne požiadal o schválenie prospektu Národnou bankou Slovenska a následne o prijatie na regulovaný trh. Uvedený postup je časovo náročný a neefektívny, pokiaľ by mal slúžiť iba na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie. Uvedené doplnenie má umožniť realizáciu povinnej ponuky na prevzatie v čo najkratšom čase po jej vzniku.

K bodu 20

Úprava odkazu k poznámke pod čiarou súvisiaca s povinnosťou emitenta zverejňovať všetky regulované informácie a dôverné informácie nadväzuje na platné znenie, ktoré obsahuje odkaz na ustanovenia zákona o cenných papieroch, kde sa vymedzuje pojem dôverných informácií, ale vhodnejší je odkaz na spôsob zverejňovania týchto informácií.

K bodu 21

Ide o spresnenie textu podľa smernice – okrem akcionára sú povinnými osobami aj iné osoby (napr. pri oddelenom držaní cenných papierov).

K bodu 22

Doplnenie chýbajúceho splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 23

Je potrebné rozšíriť okruh osôb, nad ktorými vykonáva Národná banka Slovenska dohľad o ďalšie osoby, ktorým tento zákon ukladá povinnosti (napr. akcionári, ktorí majú informačné povinnosti v súvislosti so zmenami v držaní podielov na hlasovacích právach).

K bodu 24

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava, resp. oprava označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 26

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu o akvizíciách, resp. doplnenie smernice MiFID o uvedenú smernicu.

K čl. V

K bodu 1 až 4

Navrhnuté úpravy § 21 ods. 2 písm. e), § 21d ods. 2 a 3 a § 75 písm. h) sú potrebné jednak vzhľadom na ustanovenia smernice 2000/46/ES (podľa ktorej vydavatelia podľa § 21d sú vlastne zjednodušenou obdobou inštitúcií elektronických peňazí), ďalej na to, aby bolo možné objektívne posudzovať odborných, finančných a organizačno-technických predpokladov na udelenie povolenia podľa § 21d (napríklad priehľadný, dôveryhodný a zákonný pôvod finančných zdrojov žiadateľa), ako aj preto, aby Národná banka mohla na zákonnom podklade náležite postupovať a konať vo veciach týkajúcich sa vydavateľov podľa § 21d zákona o platobnom styku. Na udelenie povolenia podľa § 21d však okrem splnenia ustanovení § 21d a § 21d ods. 2 a 3 nemusia byť splnené požiadavky, podmienky a obmedzenia podľa iných ustanovená zákona o platobnom styku, napríklad podľa § 21b a § 21c. Zároveň sú potrebné úpravy § 21b ods. 8, § 21c ods. 3, § 27 a § 36 ods. 4 preto, lebo ustanovenia § 75 sa od 1. 1. 2009 už nebudú členiť na odseky 1 a 2, ale len na písmená a) až h).

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide o zosúladenie predmetných investičných služieb podľa vymedzenia investičných služieb ustanovené zákonom o cenných papieroch, konkrétne riadenia portfólia a investičného poradenstva.

K bodu 3

Obchodník s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby v rámci konsolidovaného celku, nepotrebuje na ich výkon podľa zákona o cenných papieroch povolenie (§ 54 ods. 3 písm. b). Tento režim sa zavádza aj pre správcovskú spoločnosť, ktorá poskytuje investičné služby (§ 3 ods. 3 zákona o kolektívnom investovaní).

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava - ide o zosúladenie, resp. zjednotenie terminológie so zákonom o cenných papieroch a zákonom o bankách.

K bodu 5

Ide o zosúladenie terminológie používanej v zákone - zákon nepozná pojem „zmiešaná finančná inštitúcia“.

K bodu 6

Správcovská spoločnosť môže vykonávať okrem vytvárania a spravovania podielových fondov aj ďalšie (non-core) činnosti, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 3 zákona, avšak nie v plnom rozsahu ako obchodník s cennými papiermi. Zákon súčasne v § 3 ods. 5 ustanovuje, že na vykonávanie činnosti správcovskej spoločnosti podľa odsekov 2 a 3 sa nevyžaduje povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného zákona. Na správcovskú spoločnosť by nemali byť kladené rovnaké požiadavky, ako na obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 7

Ide o zosúladenie s čl. 5a ods. 1 písm. c) Smernice UCITS.

K bodu 8

Doplnenie chýbajúcich požiadaviek na odbornú spôsobilosť pri členoch predstavenstva, členoch dozornej rady, prokuristoch a vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie poznámky pod čiarou (odkaz na platný zákon o dohľade nad finančným trhom) .

K bodu 10

Doplnenie povinnosti správcovskej spoločnosti pri zmene povolenia na vykonávanie investičných služieb.

K bodu 11

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti na základnom imaní správcovskej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v nej sa v zmysle smernice o akvizíciách vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na týchto subjektoch.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 12

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na správcovskej spoločnosti negatívne neovplyvní jeho schopnosť plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 13

Úprava vykonaná v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na správcovskej spoločnosti.

K bodom 14 a 15

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na správcovskej spoločnosti vyplývajúce zo smernice o akvizíciách.

K bodu 16

K odseku 8 - V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na správcovskej spoločnosti, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K odseku 9 - Skracuje sa lehota na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska z pôvodných 15 dní na 10 dní a to v záujme zefektívnenia, nakoľko v praxi sa povinnosť vyhotovenia notárskej zápisnice ukazovala ako nadbytočná a postačovala len zápisnica zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti. Zároveň ide o zjednotenie tejto povinnosti pri rôznych finančných inštitúciách, napr. dôchodkových správcovských spoločnostiach a doplnkových dôchodkových spoločnostiach.

K bodu 17

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prekonzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na správcovskej spoločnosti, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prekonzultovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodu 18

Rozšírenie povinnosti oznamovať Národnej banke Slovenska okrem stavu o zistených nedostatkoch a ich nápravu aj plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok.

K bodu 19

Ide o zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve - je nutné zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

Z dôvodu komplexného analyzovania správ audítora v subjektoch finančného trhu bolo potrebné stanoviť lehotu na odmietnutie audítora pevným termínom, (31. júl), čím sa tento termín zosúladil s platnou legislatívou pri ostatných subjektoch finančného trhu ako banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi atď.

Ustanoveniami odsekov 6 a 7 sa zabezpečuje základný predpoklad auditu, aby audit vykonávala osoba nezávislá tak, ako bola definovaná v Zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie odkazu na príslušné ustanovenia zákona o cenných papieroch, v ktorom dochádza k zmene definície významného vplyvu, na ktorý sa zákon v tomto ustanovení odkazuje.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava vyvolaná vypustením pojmu „subkonsolidovaný“ celok zákonom č. 644/2006 Z. z..

K bodu 23

Nakoľko ide o správcovskú spoločnosť, ktorá vykonáva investičné služby, zosúlaďuje sa terminológia používaná v súvislosti s vlastnými zdrojmi v zákone o cenných papieroch.

K bodu 24

Pôvodná úprava spôsobuje problémy v aplikačnej praxi, nakoľko poisťovne nie sú ochotné uvedeným spôsobom poistiť nehnuteľnosti v majetku špeciálneho podielového fondu nehnuteľností. Štandardný spôsob poistenia v takýchto prípadoch, ktorý sa bežne využíva aj pri poskytovaní hypotekárnych úverov je poistenie nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zmena tak, aby sa za odbornú starostlivosť považovalo poistenie nehnuteľnosti za štandardných podmienok.

K bodu 25

Odplata audítora za overenie účtovnej závierky podielového fondu je položkou, ktorá sa vzťahuje výlučne na existenciu podielového fondu a keďže jej vykonanie je zákonnou povinnosťou, ktorej cieľom je ochrana investorov, je prirodzené, aby bola uhrádzaná z majetku v podielovom fonde.

K bodu 26

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach správcovskej spoločnosti, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 28

Ide o prijatie rovnakého postupu pri outsourcingu, ako je v prípade obchodníkov s cennými papiermi – zmluva musí mať písomnú formu a jej návrh musí byť predložený na posúdenie Národnej banke Slovenska.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou upresnenia textu.

K bodu 31

Oprava požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť jednotlivých osôb v súlade s ustanoveniami § 36.

K bodu 32

Ide o ustanovenie novej, nižšej sumy na účely predpísania minimálnej hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

K bodu 33

Správcovská spoločnosť bude oprávnená prezentovať a uvádzať údaje o čistej hodnote majetku v podielovom fonde aj v iných menách ako sú SK a euro, napríklad ak pôsobí aj na území iného členského štátu na základe európskeho pasu, čo umožní lepšiu informovanosť o podielových fondov správcovskej spoločnosti v inej menovej oblasti, prípadne aj vtedy, ak investičná stratégia podielového fondu upravuje v štatúte stanovuje odlišnú referenčnú menu. Uvedený návrh je v súlade s poslednými legislatívnymi zmenami v členských krajinách EÚ (napríklad Rakúsko, Francúzsko a pod.).

K bodu 34

Aktualizácia poznámok pod čiarou s súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava – pravidlá obozretného podnikania majú byť v súlade s právnymi predpismi EÚ.

K bodu 37

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenou vymedzenia predmetných investičných služieb podľa vymedzenia investičných služieb ustanovené zákonom o cenných papieroch.

K bodu 38

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou používania jednotnej terminológie.

K bodu 39

Doplnenie chýbajúcej náležitosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska pri prevode správy otvoreného podielového fondu alebo zahraničného otvoreného podielového fondu na inú správcovskú spoločnosť.

K bodu 40

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou používania jednotnej terminológie.

K bodu 41

Doplnenie chýbajúcej náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje zlúčenie otvorených podielových fondov.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 44

Úprava vyvolaná doplnením dňa zlúčenia otvorených podielových fondov do rozhodnutí, ktorým sa povoľuje zlúčenie otvorených podielových fondov.

K bodu 45

Ide o ustanovenie vo veci platenia poplatku podielnikom v prípade zlučovania fondov – spravodlivé vo vzťahu k podielnikom je, aby za obdobie do dňa zlúčenia fondov neplatili poplatok za vyplatenie podielového listu.

K bodu 46

Zjednocuje sa systém poskytovania povinných informácií so systémom poskytovania informácií pri iných subjektoch – dokumenty sa predkladajú v štátnom jazyku alebo v jazyku tzv. medzinárodných financií, čím sa umožní predkladanie notifikácií elektronickou formou bez nutnosti úradne overeného prekladu do štátneho jazyka.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou prepočítania slovenských korún na eurá.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 50

Navrhovaná úprava sleduje spresnenie platného znenia (žiadosť o povolenie).

K bodu 51

Navrhovaná úprava sleduje spresnenie všeobecného vymedzenia predmetu činnosti realitnej spoločnosti v nadväznosti na zoznam živností ako aj spresnenie činností a služieb, ktoré sú nevyhnutne spojené s prenájmom nehnuteľnosti, bez ktorých nie je ekonomicky možné nehnuteľnosť prenajať.

K bodu 52

Návrh na rozšírenie o bod b) v odseku 3 tohto ustanovenia o možnosť zosúladiť znenie stanov realitnej spoločnosti do šiestich mesiacov je iniciovaný praxou, kedy tento nesúlad spôsoboval problém v prípade, ak správcovská spoločnosť chcela nadobudnúť podiel v už existujúcej spoločnosti, ktorej stanovy takéto ustanovenia neobsahovali, ich zmena však spôsobovala predĺženie celého predajného procesu. V prípade realizovania takéhoto prevodu akcií do majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností by úprava stanov z dôvodu väčšiny hlasovacích práv bola výlučne v réžii správcovskej spoločnosti, čo by celý predajný proces značne zjednodušilo.

K bodu 53

Zosúladenie s režimom pre otvorené podielové fondy podľa § 57 ods. 1 písm. g).

K bodu 54

V nadväznosti na novo navrhovanú úpravu § 74 ods. 1 písm. h) sa dopĺňa, že podmienky na udelenie predchádzajúceho súhlasu pre vedenie samostatnej evidencie depozitárom alebo správcovskou spoločnosťou sa spravuje podľa ustanovení pre otvorené podielové fondy.

K bodu 55

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 56

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 57

Ustanovenia § 75 zákona sa vzťahujú na zahraničné správcovské spoločnosti.

K bodu 58

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 59

V prípade zlučovania podielových fondov je vhodné, aby depozitár viedol určitú dobu účty zaniknutých podielových fondov.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61

V záujem zvyšovania ochrany spotrebiteľa (podielnika) zákon ustanovuje výrazným spôsobom upozorniť spotrebiteľa, že podmienky zmluvného vzťahu sa môžu počas jeho trvania meniť.

K bodu 62

Zosúladenie so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov .Úprava sleduje zámer, aby sa na správcovské spoločnosti vzťahoval len termín predkladania 22 dní, správcovské spoločnosti pri zostavení priebežnej účtovnej závierky postupujú podľa IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka, kde je stanovený rozsah účtovnej závierky, vrátane poznámok.

K bodom 63 a 64

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 65

Doplnenie chýbajúceho splnomocňovacieho ustanovenia pre Národnú banku Slovenska.

K bodu 66

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67

Keďže nie je ustanovené obsahové vymedzenie správy o činnosti zamestnanca povereného výkonom vnútornej kontroly, Národnej banke Slovenska sú predkladané správy v rôznych formách a s rôznymi rozsahmi údajov, pričom v niektorých prípadoch nezobrazujú potrebné informácie, preto považujeme za vhodné a pre dohľad prínosné ustanoviť obsahovú formu pre tieto správy. Taktiež navrhujeme bližšie špecifikovať, čo je chápané ako účinný systém vnútornej kontroly v spoločnostiach, jeho význam, atď., keďže v praxi sa stretávame s tým, že tejto oblasti činnosti správcovskej spoločnosti nie je venovaná dostačujúca pozornosť.

K bodu 68

Prechodné ustanovenie ( §125d) má slúžiť na riešenie praktickej situácie ku dňu zavedenia eura a doplnenie §125e znamená doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účasti.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava, resp. oprava označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VII

K bodu 1

Aktualizácia poznámky pod čiarou v nadväznosti na platné znenie zákona o poisťovníctve.

K bodu 2

Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 11 vzhľadom na zmeny legislatívy tak, aby v tejto poznámke bol zohľadnený nový zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale zároveň tiež skutočnosť, že ešte stále prebiehajú konkurzy podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technické spresnenie § 7 ods. 5 vzhľadom na obsah ostatných ustanovení § 7, keďže v ustanoveniach § 7 nejde o rozhodovanie o vylúčení z konania, ale o rozhodovanie o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste.

K bodu 4

Doplnením § 14 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom sa prispieva k efektívnemu riešeniu postupu a situácií pri uplatňovaní poriadkových opatrení (poriadkových pokút) na úrovni Bankovej rady NBS voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú postupu v konaniach pred Bankovou radou NBS vo veciach dohľadu nad finančným trhom zvereného Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

Úpravou § 16 ods. 6 sa spresňuje postup pri začatí konania a pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší postup pri uplatňovaní poriadkových opatrení voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú výkon dohľadu (vrátane sťažovania postupu v konaní), ako aj plynulejší a rýchlejší priebeh konaní pri časovo limitovanom rozhodovaní o námietkach zaujatosti, na ktoré zákon stanovuje krátke lehoty na rozhodnutie.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické doplnenie nadpisu pod označenie § 38, ktorým sa sprehľadňuje systematika zákona v jeho piatej časti o ďalších činnostiach a oprávneniach NBS pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 7

Doplnením § 38 ods. 3 sa spresňuje postup pri konaní o uložení poriadkovej pokuty tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší postup pri uplatňovaní poriadkových opatrení voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú výkon dohľadu nad finančným trhom (vrátane sťažovania postupu v konaní vo veciach dohľadu nad finančným trhom).

K bodu 8

Navrhnutou novelizáciou § 40 ods. 5 sa zohľadňuje súvisiaca aktuálna legislatíva a poznatky z aplikačnej praxe jednak vzhľadom na aktuálne znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ktoré malo v minulosti diametrálne odlišný obsah), ako aj vzhľadom na špecifiká určených ročných príspevkov (poplatkov) dohliadaných subjektov finančného trhu. Tieto skutočnosti boli podkladom pre navrhnuté doplnenie ustanovení § 40 ods. 5 vrátane explicitnej úpravy právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí Národnej banky Slovenska o určení ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu.

K bodu 9

Navrhnutou novelizáciou § 40 ods. 9 sa zohľadňuje súvisiaca aktuálna legislatíva a poznatky z aplikačnej praxe, a to jednak vzhľadom na obmedzený rozsah súdneho výkonu rozhodnutí podľa aktuálneho stavu ustanovení § 251 až § 351 Občianskeho súdneho poriadku (ktoré v minulosti umožňovali a teraz už neumožňujú súdny výkon rozhodnutí o určení ročného príspevku dohliadaných subjektov finančného trhu), ako aj vzhľadom na právne inštitúty a terminológiu pri exekúciách podľa aktuálnych ustanovení Exekučného poriadku, teda zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 10

Navrhnutým doplnením § 43 o nový odsek 2 sa pri výkone dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zabezpečí, aby útvary Policajného zboru mohli poskytovať ochranu zamestnancom NBS, členom bankovej rady, prizvaným osobám a ďalším osobám (súdnym exekútorom) v prípadoch vymedzených v § 73 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, teda zabezpečí sa im ochrana za rovnakých podmienok ako pre iné orgány verejnej moci.

K čl. VIII

K bodu 1

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje

§ 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 2

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 3

Druhá veta sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 6 ods. 7 zákona, v ktorom sa rovnako upravuje problematika udeľovania povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 4

Spôsob preukazovania splnenia podmienok na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa vzťahuje nielen na povolenie pre zaisťovňu, ale aj pre poisťovňu, ktorá chce vykonávať zaisťovaciu činnosť a spĺňa uvedené podmienky, a preto z dôvodu jednoznačnosti je potrebné upraviť aj splnomocňujúce ustanovenie na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 5

Pobočky poisťovní z iných členských štátov, ktoré nemajú v oficiálnom názve uvedené, že ide o poisťovne, boli v praxi ťažko rozlíšiteľné. Preto sa navrhuje, aby vo svojom názve jasne uvádzali, že ide o pobočku poisťovne z iného členského štátu, a to v mieste sídla a pri písomnom styku.

K bodu 6

Ide o zosúladenie znenia s § 32 ods. 1, kde je stanovená povinnosť umiestňovať prostriedky technických rezerv aj pre Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a rovnako by sa na ňu mali vzťahovať aj ustanovenie o limitoch umiestnenia.

K bodu 7

Ide o gramatickú úpravu.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, z dôvodu uvedenia nesprávneho odkazu.

K bodu 9

Ide o formulačné upresnenie, aké podrobnosti upraví opatrením Národná banka Slovenska.

K bodu 10

Účelom doplnenia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) je explicitne doplniť a transparentne zdokonaliť pravidlá obozretného podnikania a posilniť zásadu obozretného riadenia poisťovní a pobočiek zahraničných poisťovní v záujme celkovej ochrany ich klientov. Cieľom tejto úpravy je prispieť k zamedzeniu uzatvárania nápadne nevýhodných zmlúv, v dôsledku ktorých by poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní napríklad neboli schopné splniť svoje záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok klienta na podiel na zisku.

K bodu 11

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť členmi predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristami poisťovne alebo zaisťovne tým, že sa týmto osobám umožní byť členmi predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristami poisťovne alebo zaisťovne, aj keď právnická osoba, v ktorej vykonávajú funkcie podľa § 39 písm. c) má kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou zadefinovanú podľa § 3 písm. f).

K bodu 12

Zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne má možnosť voľby pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa § 17a zákona o účtovníctve postupovať aj podľa príslušného Nariadenia v oblasti účtovníctva, a preto je nutné v zákone o poisťovníctve zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

K bodu 13

Týmto ustanovením sa podrobnejšie upravujú podmienky hradenia nákladov za vykonanie mimoriadneho auditu.

K bodu 14

Dopĺňa sa ustanovenie na základe ktorého sa niektoré zákonom ustanovené osoby nemôžu stať audítormi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

K bodu 15

Pre účely efektívneho dohľadu nad finančným trhom je potrebné ustanoviť možnosť získavania informácií uvádzaných audítorom v liste odporúčaní audítora vedeniu spoločnosti.

K bodom 16 a 17

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach poisťovne alebo zaisťovne, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 20

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v nich sa v zmysle smernice o akvizíciách vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na týchto subjektoch.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 21

Aj rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne by malo byť predmetom predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

K bodu 22

Na základe smernice sa rozširujú kritériá, ktoré musia byť splnené pri posudzovaní žiadosti na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni z dôvodu posúdenia vhodnosti nadobúdateľa a finančnej transparentnosti navrhovaného nadobudnutia.

K bodu 23

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní jeho schopnosť plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 24

Ustanovenie stanovuje, ktoré osoby podávajú žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska v prípade, že sa tieto osoby rozhodli nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni. Zároveň stanovuje, ktorá osoba podáva žiadosť v prípade, že sa poisťovňa alebo zaisťovňa má stať dcérskou spoločnosťou.

K bodom 25 a 26

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni vyplývajúce zo smernice o akvizíciách.

K bodu 27

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na poisťovni alebo zaisťovni, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodom 28 a 29

Ide o zosúladenie povinností aktuára v životnom a v neživotnom poistení.

K bodu 30

Ide o legislatívne spresnenie § 48 ods. 2 vrátane doplnenia relevantného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 53a, ktorá explicitne obsahuje súvisiace ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré treba rešpektovať pri postupe podľa § 48 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna úprava zároveň prispieva k zvýšeniu transparentnosti ustanovení zákona o poisťovníctve z hľadiska súvisiacich relevantných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 31

Ide o zosúladenie platného znenia so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava. Platné znenie zákona o poisťovníctve používa pojem poisťovacia holdingová spoločnosť a z tohto dôvodu je potrebné dodržať používanú terminológiu.

K bodom 33

Ide o legislatívnu úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 58 tak, aby transparentne zohľadňovala relevantnú aktuálnu legislatívu, napríklad aj nový zákon č. 297/2008 Z .z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008.

K bodu 34

Navrhuje sa spresniť dikciu úvodných viet v § 67 ods. 1 a 5 zákona o poisťovníctve tak, aby bola transparentne vyjadrená ich súvzťažnosť k právnej úprave dohľadu nad finančným trhom v oblasti poisťovníctva. Touto úpravou sa podporí naplnenie cieľa dohľadu nad finančným trhom, ktorým je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku (vrátane poisťovníctva), ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Spresnená dikcia § 67 ods. 1 a 5 zároveň explicitne zohľadňuje všetky vzájomné súvislosti medzi ustanovením § 67 ods. 1 a ods. 5 a ďalšími ustanoveniami o dohľade vykonávanom podľa zákona o poisťovníctve (napríklad § 48 ods. 1, § 67 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 52 zákona o poisťovníctve).

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava, nakoľko v odseku 1 chýba zmienka o vydaní rozhodnutia Národnej banky Slovenska, na ktoré sa odvoláva v ďalších ustanoveniach.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu, z dôvodu uvedenia nesprávneho odkazu.

K bodu 37

Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú sumy hodnôt uvádzaných na výpisoch z účtov vyhotovovaných finančnými inštitúciami predmetom duálneho zobrazovania, pričom duálnemu zobrazovaniu podlieha minimálne počiatočný stav a konečný stav príslušnej hodnoty uvedený na výpise z účtu za vykazované obdobie. Keďže táto formulácia by sa netýkala poisťovní je potrebné ustanoviť obdobnú povinnosť aj v životnom poistení, ktoré slúži na investovanie finančných prostriedkov poistených. Obdobné zaokrúhľovanie podielov je aj pri kolektívnom investovaní a starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 38

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 39

Doplnenie transpozičnej prílohy o znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorá sa touto novelou zákona transponuje.

K čl. IX

Účinnosť všetkých ustanovení zákona s výnimkou ustanovenia čl. VIII § 97 zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2009, nakoľko novela okrem ustanovení, ktoré transponujú smernicu o akvizíciách, kde je ustanovený termín transpozície na 21. marca 2009, obsahuje aj ustanovenia, ktoré si vyžadujú najskoršiu možnú účinnosť.

Čl. VIII bodu 37 (§ 97) má navrhovanú účinnosť až od roku 2010 a to v nadväznosti na potrebu vytvorenia dostatočnej časovej rezervy na vykonanie potrebných zmien.

V Bratislave 1. októbra 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“).

Cieľom smernice o akvizíciách je ustanovenie jednotného rámca harmonizovaných procesných pravidiel a kritérií pre obozretné posudzovanie nadobudnutia (ale aj zbavenia sa) stanovených podielov na základnom imaní alebo hlasovacích právach inštitúcií finančného trhu. Vzhľadom na čoraz väčšiu konsolidáciu finančných trhov a jeho subjektov dochádza k situácii, kedy majú konsolidované celky svoje časti vo viacerých členských štátoch. Preto bolo potrebné a účelné ustanoviť režim pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti tak, že takéto nadobudnutie podlieha schváleniu orgánmi dohľadu vo viacerých členských štátoch. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj stanovenie časového rámca, v akom by sa posúdenie nadobudnutia (alebo prevodu na inú osobu) podielu orgánom dohľadu malo vykonať.

Smernica o akvizíciách sa dotýka všetkých sektorov finančného trhu, tzn. bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, kolektívneho investovania a burzy cenných papierov. Vzhľadom na uvedené jednotlivé články návrhu zákona obsahujú novely príslušných právnych predpisov upravujúcich relevantnú oblasť finančného trhu. Okrem transpozície smernice o akvizíciách návrh zákona obsahuje aj ustanovenia, ktoré vyplývajú z potreby riešenia podnetov z aplikačnej praxe k predpisom z oblasti finančného trhu.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, životné prostredie, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 1.10.2008 s pripomienkami, ktoré sú zapracované v predkladanom materiáli.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „návrh zákona o zavedení eura v SR“) je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, a to čo najprecíznejším vytvorením generálneho všeobecného() právneho rámca v Slovenskej republike na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura na Slovensku a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro pri zavedení eura v Slovenskej republike (po splnení všetkých ekonomických konvergenčných kritérií, tzv. maastrichtských kritérií).

V súvislosti s predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR a zároveň v súvislosti s právnym rámcom Európskych spoločenstiev/Európskej únie pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne možno konštatovať, že už Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa Slovenská republika zaviazala ako svoju peňažnú menu prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých podmienok na prijatie a zavedenie eura na Slovensku). Ide predovšetkým o ustanovenie článku 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.), podľa ktorého každý nový členský štát (vrátane Slovenskej republiky) sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (Economic and Monetary Union – EMU) ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura ako spoločnej jednotnej európskej meny. (Ide o dočasnú výnimku na základe článku 122 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.) Táto dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura (ako spoločnej jednotnej európskej meny) a zároveň záväzky členských štátov Európskej únie podľa článkov 4 a 10 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločne znamenajú, že Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce prijatie a zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny.

Cieľom ustanovení v článku I predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je práve čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho právneho rámca v SR na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro. V ustanoveniach článku I návrhu zákona ide predovšetkým o záležitosti súvisiace s hotovostným peňažným obehom vrátane dočasného obdobia duálneho peňažného obehu, ktoré bude trvať prvých 16 dní po zavedení eura na Slovensku. Návrh zákona tiež upravuje postup pri výmenách slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá. Návrh zákona predpokladá, že výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá budú odo dňa zavedenia eura povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky (komerčné banky) pôsobiace na Slovensku, pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov od zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka od zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov od zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia. Zároveň pre úplnosť možno uviesť, že analogicky ako doteraz sa bude postupovať pri výmenách a odoberaní poškodených alebo inak znehodnotených slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri odoberaní falšovaných alebo pozmenených slovenských bankoviek a slovenských mincí, a to až do uplynutia zákonom zakotvených období výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá. (Pritom sa v rámci článku II upravuje aj vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach zo zákona o Národnej banke Slovenska v súvislosti so zavedením eura na Slovensku, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie.) Zároveň v ustanoveniach článku I návrhu zákona ide o záležitosti súvisiace s bezhotovostným peňažným obehom vrátane postupu pri premene bankových vkladov zo slovenských korún na eurá. Návrh zákona predpokladá, že banky budú ku dňu zavedenia eura povinné automaticky a bezodplatne premeniť na eurá všetky bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré budú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenských korunách, a to vykonaním prepočtu a zaokrúhlením na eurá podľa konverzného kurzu. Ďalej v ustanoveniach článku I návrhu zákona ide o záležitosti súvisiace so základnou úrokovou sadzbou a inými referenčnými úrokovými sadzbami, výmennými kurzami a indexmi odvodenými od medzibankových peňažných obchodov v slovenskej mene, ako aj o záležitosti súvisiace s postupom pri premene a prepočte cien, peňažných súm, menovitých hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt majetkových vkladov do imania právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro. Súčasťou článku I návrhu zákona sú taktiež ustanovenia o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v eurách podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na euro. Pritom duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt sa má povinne vykonávať počas obdobia duálneho zobrazovania, ktoré sa podľa predloženého návrhu začne jeden kalendárny mesiac po dni určenia konverzného kurzu pre prechod zo slovenskej meny na euro a skončí sa jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Celková navrhnutá dĺžka obdobia duálneho zobrazovania teda bude trvať približne jeden a pol roka, z toho približne pol roka pred zavedením eura na Slovensku a jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Súčasťou článku I návrhu zákona sú aj ustanovenia o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro, pričom podľa navrhnutej úpravy tento dohľad a kontrolu budú v rámci svojej vecnej pôsobnosti vykonávať Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, obce a ďalšie orgány dohľadu podľa osobitných predpisov. Súčasťou článku I návrhu zákona sú aj spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré súvisia so zavedením eura na Slovensku a s prechodom zo slovenskej meny na euro. Keďže navrhovaný zákon o zavedení eura v SR sa do určitej miery dotkne všetkých občanov, spotrebiteľov, ekonomických subjektov a orgánov verejnej moci, pričom doterajšia vnútroštátna úprava o slovenskej mene bude zrušená a nadradeným sa stane právny rámec ES/EÚ pre euro v eurozóne, tak navrhovaný zákon (zohľadňujúc judikatúru Súdneho dvora ES napríklad vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985; [1985] ECR 1057) za účelom dosiahnutia prehľadnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti obsahuje aj niektoré blanketové ustanovenia s odkazmi na relevantné ustanovenia právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne vrátane odkazov na relevantné ustanovenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonných platidlách v eurozóne. Ustanovenia predloženého návrhu zákona zohľadňujú aj záväznú judikatúru Súdneho dvora ES, ktorej priamou súčasťou bol výklad právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne, a to predovšetkým v jeho rozsudkoch vo veci C-359/05 z 18. 1. 2007 (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007) a vo veci C-19/03 zo 14. 9. 2004 (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004). Táto judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev má mimoriadny význam aj pre vnútroštátnu (národnú) legislatívu členských štátov EÚ pri implementácii a aplikácii právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. V neposlednom rade je pre úplnosť potrebné uviesť, že ustanovenia predloženého návrhu zákona zohľadňujú a musia zohľadňovať skutočnosť, že konverzný kurz pre prechod zo slovenskej meny na euro a tiež termín (dátum) prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike si nemôžu vybrať a určiť inštitúcie Slovenskej republiky, ale určuje ich Rada Európskej únie. Rešpektujúc tieto pravidlá má Slovenská republika riadne prijatý a aktuálny Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005 a ktorého aktualizáciu schválila vláda SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Podľa aktuálneho Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike plánuje Slovenská republika splniť všetky legislatívne podmienky a osobitne ekonomické konvergenčné kritériá na zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie tak, aby euro bolo zavedené v Slovenskej republike s účinnosťou od 1. 1. 2009. Pritom splnenie legislatívnych podmienok na zavedenie eura sa má dosiahnuť predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR.

Súčasťou predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR (ako články II až XXVIII) sú aj sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR, Obchodného zákonníka, ďalej zákonov z oblasti cenných papierov, investičných služieb, kolektívneho investovania, poisťovníctva, bankovníctva a ochrany bankových vkladov, dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia, ako aj novely viacerých ďalších zákonov. Tieto sprievodné novely obsahujú predovšetkým úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a s prechodom z doterajšej slovenskej meny na euro pri samotnom zavedení eura na Slovensku. Pritom osobitne dôležitá je novela zákona o Národnej banke Slovenska (a s ňou súvisiaca novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR), pretože novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska – ktorý doteraz obsahuje všeobecnú právnu úpravu v oblasti slovenskej meny – je kľúčová na dosiahnutie kompatibility slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o národných centrálnych bankách členských štátov EÚ začlenených do eurozóny a teda aj na splnenie legislatívnych podmienok na zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie/Európskych spoločenstiev.

V tejto súvislosti sa predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR predpokladá (v rámci článku II návrhu zákona) vykonať novelizáciu zákona o Národnej banke Slovenska (ďalej aj "NBS"), a to predovšetkým úpravu ustanovení o menovej politike, o nástrojoch menovej politiky a o emisiách bankoviek a mincí a taktiež úpravu ustanovení o obchodoch a ďalších činnostiach Národnej banky Slovenska tak, aby bol náležite zabezpečený súlad zákona o NBS s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre centrálne banky v eurozóne a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. V tejto súvislosti sa upravujú aj ustanovenia zákona o NBS o kompetenciách, úlohách, povinnostiach a zodpovednosti Bankovej rady NBS a členov Bankovej rady NBS. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu novely zákona o NBS, patrí prechod kľúčových kompetencií centrálnej banky v oblasti menovej politiky a emisie hotovostných peňazí a tiež ustanovenia o prevode časti menových rezerv z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. Pritom spomedzi kompetencií centrálnej banky ide najmä o prechod výlučnej právomoci určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a o prechod výlučnej právomoci schvaľovať vydávanie bankoviek a povoľovať vydávanie mincí. Zároveň v oblasti určovania kurzovej politiky ide o prechod kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku a orgány Európskej únie odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. V rámci článku II sa zo zákona o NBS upravuje aj postupné vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach v súvislosti so zavedením eura v SR, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Dôležitou zmenou v článkoch II a III predloženého návrhu zákona (teda v novele zákona o NBS a v novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR) je aj to, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale Rada Európskej únie na základe odporúčania Rady guvernérov Európskej centrálnej banky.

Sprievodné novely, ktoré tvoria čl. II až XXVIII návrhu zákona, obsahujú iba minimum ustanovení o nahradení súm v slovenských korunách sumami v eurách, pričom primárnym dôvodom týchto úprav nie je prepočet peňažných súm pri prechode zo slovenskej meny na euro, ale harmonizácia týchto súm s peňažnými sumami v eurách uvádzanými v iných slovenských alebo európskych právnych normách (napríklad do novely zákona o cenných papieroch v rámci čl. VI sa minimálne peňažné limity pre základné imanie obchodníkov s cennými papiermi namiesto doterajšieho peňažného vyjadrenia v slovenských korunách nahrádzajú peňažným vyjadrením v eurách rešpektujúc právne normy ES/EÚ). Pritom predmetom tých ustanovení návrhu zákona, kde sa sumy v slovenských korunách výnimočne nahrádzajú sumami v eurách, sú v zásade iba také sumy (čiastky), ktoré sú použité len ako prahy (a thresholds), nie ako splatné čiastky (a payable amounts) v zmysle definície redenominácie podľa článku 1 písmena j) nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01) v platnom znení. Keďže totiž konverzný kurz pre prechod zo slovenskej meny na euro zatiaľ nie je stanovený a známy (predpokladá sa jeho stanovenie Radou EÚ približne v polovici roka 2008), tak návrh pripravovaného zákona o zavedení eura v SR neobsahuje a ani nemôže obsahovať ustanovenia o prepočte konkrétnych splatných peňažných čiastok (a payable amounts) zo slovenských korún na eurá výlučne z dôvodu prechodu zo slovenskej meny na euro, pretože v prípade "netrafenia" sa do zatiaľ neznámeho konverzného kurzu by hrozilo porušenie, respektíve došlo by k porušeniu pravidiel ES/EÚ pre zavedenie eura. Podobne postupovali aj iné členské štáty EÚ, ktoré už zaviedli euro a ktoré vo svojich tzv. generálnych eurozákonoch neuvádzali prepočty konkrétnych splatných peňažných čiastok (a payable amounts) zo svojej národnej meny na eurá ešte pred stanovením konverzného kurzu pre prechod z príslušnej národnej meny na euro. Takýto postup zohľadňuje aj rozsudky Európskeho súdneho dvora súvisiace s prechodom z národnej meny na euro, lebo z rozsudku zo dňa 18. 1. 2007 v kauze C–359/05 ESTAGER, vyplýva, že ak sa výlučne z dôvodu prechodu z národnej meny na euro vykonáva prepočet konkrétnych peňažných čiastok, ktoré predstavujú poplatky alebo platby (a payable amounts) pre dotknuté súkromné právnické osoby alebo fyzické osoby, tak prepočet sa v zásade má vykonať podľa konverzného kurzu, prípadne výhodnejšie na prospech (nie však v neprospech) dotknutých súkromných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom zavedenia eura v SR, keďže Slovenská republika sa už pri pristúpení k Európskej únii zaviazala ako svoju peňažnú menu prijať a zaviesť euro, a to splnení všetkých podmienok a kritérií pre prijatie a zavedenie eura na Slovensku. (Pritom o prijatí a zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o prijatí a zavedení eura v SR rozhodne Rada Európskej únie až potom, keď Slovenská republika splní všetky ekonomické konvergenčné kritériá na prijatie a zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie.) Ekonomickými aspektmi (prínosmi a rizikami) zavedenia eura v SR sa zaoberajú viaceré dokumenty, napríklad analytické materiály "Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo", "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS (www.nbs.sk), ale do určitej miery aj aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005, a ktorého aktualizáciu schválila vláda SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Na základe týchto dokumentov možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve Slovenskej republiky (HDP). Pritom napríklad z analytického materiálu "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo" vyplýva, že so zavedením eura v SR budú spojené ekonomické prínosy aj nevýhody, pričom odhadované jednorazové náklady na konverziu pri zavedení eura budú v SR približne 0,3 % HDP, že odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch v SR ušetrí podľa odhadov približne 0,36 % HDP ročne, zanikne kurzové riziko voči euru a celkovo zavedenie eura v SR prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu a priamych zahraničných investícií, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k zvýšeniu úrovne HDP v SR približne o 7 % až 20 %. Vzhľadom na analýzy o vplyvoch zavedenia eura v SR sa prijatím a realizáciou predloženého návrhu zákona celkovo nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov), ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy. Jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je riziko určitého zvýšenia cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine členských štátov EÚ, ktoré zaviedli hotovostné euro už v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo však bolo spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia mylne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (najmä reštauračno-kaviarenských, ubytovacích a rekreačných služieb), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie (environmentálny vplyv), nepredpokladajú sa ani negatívne ekonomické vplyvy a ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a zároveň predložený návrh nebude mať žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Návrh zákona o zavedení eura v SR bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 25. 6. 2007 a v Legislatívnej rade vlády SR dňa 10. 7. 2007. Gestorskými inštitúciami pre predložený návrh zákona o zavedení eura v SR boli spoločne určené Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo hospodárstva SR, pričom tento návrh zákona bol pripravený na základe aktualizovaného Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky, zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/98 z 24. 6. 1998), ako aj rešpektuje medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii vrátane Protokolu o Európskom systéme centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke. Zároveň predložený návrh zákona rešpektuje Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Predložený návrh zákona tiež rešpektuje a zohľadňuje právny rámec Európskych spoločenstiev/Európskej únie pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne [najmä ustanovenia čl. 1 až čl. 5 vrátane preambuly (napríklad bodu 11 – recitálu 11 preambuly) nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení a ustanovenia čl. 1 až čl. 16 vrátane preambuly (napríklad bodov 14 a 20 – recitálov 14 a 20 preambuly) nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení, ustanovenia nariadenie Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o prevodných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro, v platnom znení ako aj záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev predovšetkým v jeho rozsudkoch vo veci C-359/05 z 18. 1. 2007 (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007), vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985; [1985] ECR 1057 a vo veci C-19/03 zo 14. 9. 2004 (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004). Vypracovanie tabuliek zhody k návrhu zákona je bezpredmetné vzhľadom na skutočnosť, že pre návrh zákona o zavedení eura v SR nie sú relevantné a nepreberajú sa ním smernice ES/EÚ. Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR bol z MF SR predložený aj na oficiálne vyjadrenie Európskej centrálnej banke (ECB) v súlade s rozhodnutím Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006), pričom vnútroštátny legislatívny proces pokračoval ďalej v súlade s čl. 3 ods. 4 rozhodnutia Rady (ES) č. 98/415/ES.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa navrhuje od 1. januára◊2008, pričom však kľúčové ustanovenia tohto zákona sa reálne budú aplikovať až od určenia konverzného kurzu a predovšetkým odo dňa zavedenia eura v SR, respektíve nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike (cieľom národného plánu je 1. január 2009). Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o termíne prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na prijatie a zavedenie eura na Slovensku.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31. 12. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31. 12. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3. mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006),

–v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o prevodných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro, v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12. 1998),

–v usmernení Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Ú. v. ES L 310, 11. 12. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúcom opatrenia nevyhnutné na ochranu eura voči falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 04),

–v nariadení Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 04),

–v rozhodnutí Európskej centrálnej banky č. ECB/2001/15 zo 6. decembra 2001 o vydaní eurobankoviek v platnom znení (Ú. v. ES L 337, 20. 12. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v rozhodnutí Európskej centrálnej banky č. ECB/2003/4z 20. marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (Ú. v. EÚ L 078, 25. 3. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v nariadení Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Ú. v. EÚ L 250, 2. 10. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v nariadení Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004),

–v nariadení Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004),

–v usmernení Európskej centrálnej banky č. ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 348, 11. 12. 2006).

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

–v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES):

–v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004, str. 3),

–v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januára 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 056, 10. 3. 2007, str. 8).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Slovenská republika sa Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zaviazala ako svoju peňažnú menu zaviesť euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. Osobitne ide o článok 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č. 185/2004 Z. z.), podľa ktorého každý nový členský štát (vrátane Slovenskej republiky) sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (EMÚ) ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura v zmysle článku 122 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Táto dočasná výnimka na zavedenie eura (ako spoločnej jednotnej európskej meny) a záväzky členských štátov Európskej únie podľa článkov 4 a 10 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spolu znamenajú, že Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy (vrátane legislatívy o národnej centrálnej banke – NBS) s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny. Pritom o zrušení dočasnej výnimky pre členský štát EÚ (vrátane zrušenia dočasnej výnimky pre SR) na prijatie a zavedenie eura rozhoduje Rada Európskej únie (teda nie členský štát), a to na základe periodických konvergenčných správ Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB) predkladaných v zmysle čl. 121 a čl. 122 odseku 2 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Podstatou konvergenčných správ EK a ECB je hodnotenie členských štátov EÚ s dočasnou výnimkou na prijatie a zavedenie eura, a to hodnotenie týchto členských štátov z hľadiska ich pokroku pri plnení záväzkov týkajúcich sa splnenia požiadaviek na dosiahnutie tretej etapy hospodárskej a menovej únie (EMU), a teda vlastne z hľadiska splnenia legislatívnych a osobitne ekonomických požiadaviek a podmienok (kritérií) na začlenenie týchto členských štátov EÚ do eurozóny a na prijatie a zavedenie eura v týchto členských štátoch EÚ.

b) Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, neexistujú pre SR žiadne prechodné obdobia.

c) Bezpredmetné.

d) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

–úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií SR a Národná banka Slovenska.

DOLOŽKA VPLYVOV

k návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

o jeho finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom (prínosom ani rizikám) zavedenia eura v SR, keďže SR sa zaviazala prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých konvergenčných kritériá) už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii, pričom o prijatí a zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o prijatí a zavedení eura v SR rozhodne Rada EÚ. Vzhľadom na existujúce ekonomické analýzy a dokumenty o vplyvoch zavedenia eura v SR však možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve SR a v strednodobom horizonte sa nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy, pretože náklady na zavedenie eura v SR by mali byť už v prvom roku po zavedení eura mierne prevýšené pozitívnymi finančnými vplyvmi zo zavedenia eura v SR. (Viď aj nasledujúci bod o odhade ekonomických vplyvov.)

2.Odhad ekonomických vplyvov:

Ako už bolo uvedené, návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom (prínosom ani rizikám) zavedenia eura, keďže SR sa zaviazala prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých kritériá) už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii, pričom o zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o zavedení eura v SR rozhodne Rada EÚ. Ekonomickými aspektmi (prínosmi a rizikami) zavedenia eura v SR sa zaoberajú viaceré dokumenty, napríklad analytické materiály "Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo", "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS (www.nbs.sk), ale do určitej miery aj Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005, a tiež aktualizácia Národného plánu zavedenia eura v SR, ktorú schválila vlády SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Vzhľadom na existujúce ekonomické analýzy a dokumenty o vplyvoch zavedenia eura v SR možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve SR (HDP) a nepredpokladá sa negatívny ekonomický vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Pritom napríklad z analytického materiálu "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo" vyplýva, že so zavedením eura v SR budú spojené ekonomické prínosy aj nevýhody, pričom odhadované jednorazové náklady na konverziu pri zavedení eura budú v SR približne 0,3 % HDP, že odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch v SR ušetrí podľa odhadov približne 0,36 % HDP ročne, zanikne kurzové riziko voči euru a celkovo zavedenie eura v SR prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu a priamych zahraničných investícií, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k zvýšeniu úrovne HDP v SR približne o 7 % až 20 %. Zároveň na základe existujúcich ekonomických analýz a dokumentov o vplyvoch zavedenia eura v SR možno uviesť, že jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je riziko určitého zvýšenia cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo však bolo spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia mylne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (najmä reštauračno-kaviarenských, ubytovacích a rekreačných služieb), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie.

3.Odhad environmentálnych vplyvov:

Prijatím predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie (žiadny environmentálny vplyv).

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa nepredpokladá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť ani nezamestnanosť v Slovenskej republike, na tvorbu pracovných miest a ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy

K článku I

K § 1 a § 2

Navrhnuté základné ustanovenia v § 1 a § 2 zákona o zavedení eura v Slovenskej republike predovšetkým – v súlade s právne záväznými aktmi ES/EU – definujú (v § 1 ods. 1) predmet a cieľ tohto zákona a popritom zároveň sumarizujú (v § 1 ods. 2) najčastejšie pojmy používané už v procese prípravy na zavedenie eura v Slovenskej republike, ale zároveň sumarizujú (v § 2) základné zásady a princípy uplatňované pri príprave na prechod a prechode zo slovenskej meny na euro, a to aj pri duálnom zobrazovaní cien platieb a iných hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú právne záväzné akty ES/EU. Predmetom a cieľom predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je predovšetkým čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho (všeobecného) právneho rámca v SR na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro pri samotnom zavedení eura v Slovenskej republike ako peňažnej meny, menovej jednotky a výlučného zákonného platidla (zákonných peňazí) v Slovenskej republike. Pritom v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane postupu pri prepočte a zaokrúhľovaní majetkových hodnôt a pri duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných hodnôt) sa – v súlade s právne záväznými aktmi ES/EU – musí vo všetkých vzťahoch zásadne uplatňovať princíp ochrany ekonomických záujmov občanov a spotrebiteľov, princíp cenovej neutrality pri premene a prepočtoch peňazí, cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, ako aj princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzťahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu, ak sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Jednotkové ceny, sadzobníky cien, tarify cien a ďalšie prvky cien alebo iných majetkových hodnôt (súhrnne len „jednotkové ceny“), ktoré sú peňažne vyjadrené v slovenskej mene a ktoré slúžia ako veličiny alebo základňa na čiastkové výpočty alebo výsledné prepočty konečných súm, nebudú podliehať po prepočte na eurá zaokrúhľovaniu (pričom navrhnutý zákon rešpektuje a zohľadňuje záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev). Ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú (budú) konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (súhrnne len „konečné sumy“), tak tieto konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší euro cent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom, ktorým je čl. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení. Pritom na základe záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev možno vyvodiť, že konečnými peňažnými sumami, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované, sú predovšetkým konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, na iných dokladoch o zaplatení. Zároveň na základe právneho rámca ES/EU pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne možno konštatovať, že celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nadol a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nahor na najbližší euro cent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak. Súčasne zo záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vyplýva, že národná legislatíva (teda zákon o zavedení eura v SR alebo osobitný predpis SR) môže – z dôvodu zabezpečenia právnej kontinuity, cenovej neutrality, ochrany záujmov občanov a spotrebiteľov a dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode zo slovenskej meny na euro – ustanoviť vykonávanie prepočtov niektorých bezhotovostných súm na rovnocenné konečné sumy s vyšším stupňom presnosti a vyšším počtom desatinných miest ako na najbližší euro cent, prípadne že národná legislatíva (teda zákon o zavedení euro v SR alebo osobitný predpis SR) môže – z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti konečných súm – ustanoviť väčšie zaokrúhlenie konečných súm v eurách ako na najbližší euro cent.

K § 3 až § 7

Ustanovenia § 3 až § 7 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s hotovostným peňažným obehom vrátane dočasného duálneho peňažného obehu (16 dní), ďalej spracovávania bankoviek a mincí a tiež postupu pri výmenách slovenských bankoviek a mincí za peniaze v eurách. Pritom sa v rámci článku II (teda v novele zákona o NBS) upravuje aj vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach zo zákona o Národnej banke Slovenska v súvislosti so zavedením eura na Slovensku, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Zároveň pre úplnosť možno uviesť, že analogicky ako doteraz sa bude postupovať pri prijímaní slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri ich sťahovaní obehu (až do uplynutia obdobia duálneho hotovostného peňažného obehu), ako aj pri výmenách a odoberaní poškodených alebo inak znehodnotených slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri odoberaní falšovaných alebo pozmenených slovenských bankoviek a slovenských mincí (až do uplynutia zákonom zakotvených období výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá). Návrhom zákona sa predpokladá, že výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí odo dňa zavedenia eura budú povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky pôsobiace na Slovensku (vrátane iných tuzemských a zahraničných úverových inštitúcií pôsobiacich na Slovensku), pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka odo dňa zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia.

K § 8

Ustanovenia § 8 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s bezhotovostným peňažným obehom a bezhotovostnými peňažnými operáciami vrátane postupu pri automatickej konverzii (premene) bankových vkladov, bankových úverov a iných bankových produktov zo slovenských korún na eurá, ako aj postupu pri vykonávaní bezhotovostných tuzemských prevodov alebo cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov pri platobnom styku podľa zákona o platobnom styku (teda pri tzv. bankovom platobnom styku) a tiež postupu pri vykonávaní poštového platobného styku. Banky budú ku dňu zavedenia povinné automaticky a bezodplatne prepočítať premeniť na eurá všetky bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré budú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenských korunách, a to vykonaním prepočtu a zaokrúhlením na eurá podľa konverzného kurzu. Vzhľadom na časovú náročnosť na technické prekonvertovanie softvéru a informačnej databázy platobných systémov po ukončení ich fungovania v slovenskej mene na fungovanie v mene euro (nepretržite niekoľko desiatok hodín, respektíve niekoľko dní) je tiež pri prechode zo slovenskej meny na euro potrebné, aby lehoty na vykonanie prevodov peňažných prostriedkov a lehoty na splnenie peňažných záväzkov boli predĺžené o jeden pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni zavedenia eura (teda o deň 2. 1. 2009).

K § 9 až § 16

Ustanovenia § 9 až § 16 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s postupom pri premene a prepočte cien, peňažných súm, menovitých hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro, ako aj splnomocňovacie ustanovenia na úpravu postupu v niektorých špecifických oblastiach súvisiacich s premenou a prepočtom niektorých osobitných peňažných údajov zo slovenskej meny na euro. Pokiaľ ide o vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania právnických osôb a menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb (vrátane menovitých hodnôt majetkových cenných papierov, napríklad akcií a dočasných listov) zo slovenskej meny na eurá, tak – rešpektujúc odborné analýzy Ministerstva spravodlivosti SR (ktoré zohľadňujú aj postup iných členských štátov EÚ pri zavedení eura) – nepredpokladá sa mocenské vykonanie automatickej premeny ich menovitých hodnôt zo slovenskej meny na eurá zo strany orgánov verejnej moci (ex offo), ale predpokladá sa zákonom uložiť povinnosť vykonať ich premenu a prepočet zo strany samotných dotknutých právnických osôb (štatutárneho orgánu alebo iného príslušného orgánu samotnej dotknutej právnickej osoby). Pokiaľ ide o vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt zaknihovaných dlhových cenných papierov, zaknihovaných podielových listov a zaknihovaných družstevných podielnických listov (ktoré vo svojej podstate predstavujú pohľadávky voči emitentom predmetných zaknihovaných cenných papierov), tak sa navrhuje, aby emitenti zaknihovaných dlhových cenných papierov, emitenti zaknihovaných podielových listov a emitenti zaknihovaných družstevných podielnických listov mali zákonom uloženú povinnosť rozhodnúť o premene a prepočte ich menovitých hodnôt zo slovenskej meny na eurá najneskôr jeden mesiac predo dňom zavedenia eura (vrátane doručenia príslušného oznámenia centrálnemu depozitárovi cenných papierov). Pritom v prípade nedodržania tejto lehoty (nedoručenia príslušného oznámenia centrálnemu depozitárovi cenných papierov) sa navrhuje, aby centrálny depozitár cenných papierov bol príslušný s účinnosťou odo dňa zavedenia eura vykonať prepočet, zaokrúhlenie a zápis údajov v eurách o menovitých hodnotách príslušných zaknihovaných dlhových cenných papierov, zaknihovaných podielových listov a zaknihovaných družstevných podielnických listov. Zároveň § 9 až § 15 obsahujú ustanovenia, ktoré motivujú a vedú právnické osoby so základným imaním a aj emitentov cenných papierov k tomu, aby riadne a včas vykonali premenu a prepočet menovitých hodnôt základných imaní, menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb a menovitých hodnôt cenných papierov zo slovenskej meny na eurá, a to najneskôr do podania návrhu alebo príkazu na zápis akejkoľvek inej zmeny do evidencie cenných papierov alebo iného úradného registra, kde sú zapísané predmetné základné imania a vklady do imania (podiely na imaní) právnických osôb, respektíve predmetné cenné papiere. Na základe Národného plánu zavedenia eura v SR sa zároveň v § 16 navrhuje ustanoviť, že evidované alebo vykazované údaje o peňažných sumách (teda peňažné údaje) vrátane peňažných údajov o historickom vývoji hodnoty majetku alebo výšky peňažných súm, ktoré sú vyjadrené v slovenskej mene a ktoré sa vzťahujú na obdobie predo dňom zavedenia eura, sa na účely ich využívania po prechode zo slovenskej meny na euro alebo na účely duálneho zobrazovania budú vo všeobecnosti prepočítavať zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu, ak osobitný predpis neustanoví inak.

K § 17

Ustanovenia § 17 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich so základnou úrokovou sadzbou NBS (ktorá bude nahradená základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky), s referenčnými výmennými kurzami slovenskej meny k iným menám určenými a vyhlásenými Národnou bankou Slovenska (ktoré pri štandardných cudzích menách budú nahradené referenčnými výmennými kurzami eura k iným menám určenými a vyhlásenými Európskou centrálnou bankou, prípadne pri niektorých cudzích menách budú nahradené referenčnými výmennými kurzami eura k iným menám alebo Národnou bankou Slovenska), ako aj úpravu záležitostí súvisiacich s inými referenčnými úrokovými sadzbami, kurzami a finančnými indexmi (najmä referenčnými úrokovými sadzbami SKONIA, BRIBOR a BRIBID), ktoré sú odvodené od úrokových mier alebo iných parametrov (indexov) používaných pri obchodoch s peňažnými prostriedkami v slovenskej mene na bankovom peňažnom trhu v Slovenskej republike.

K § 18

Ustanovenia § 18 obsahujú právnu úpravu o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v eurách podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na euro. Pritom navrhovaný zákon pri úprave duálneho zobrazovania cien platieb a iných hodnôt vychádza z aktualizovaného Národného plánu zavedenia eura v SR. Podľa predloženého návrhu zákona sa duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt má povinne vykonávať počas obdobia duálneho zobrazovania, ktoré sa začne jeden kalendárny mesiac po dni určenia konverzného kurzu pre prechod zo slovenskej meny na euro a skončí sa jeden rok po zavedení eura v Slovenskej republike. Celková navrhnutá dĺžka obdobia duálneho zobrazovania teda bude približne jeden a pol roka, z toho približne pol roka pred zavedením eura na Slovensku a jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Predloženým návrhom zákona sa predpokladá vo všeobecnosti ustanoviť, že ak predmetom duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt sú peňažné sumy, ktoré sa uvádzajú na faktúrach, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, pokladničných potvrdenkách, na ďalších dokladoch o zaplatení alebo na iných účtovných dokladoch, tak duálnemu zobrazovaniu cien, platieb a iných hodnôt na takýchto dokladoch podliehajú len celkové konečné sumy cien, platieb alebo iných hodnôt, ktoré majú byť skutočne uhradené alebo vyúčtované, najmä konečné sumy mzdy alebo platu vyplácané zamestnancovi alebo poukazované na ním určený bankový účet a konečné ceny výrobkov, tovarov, služieb alebo prác, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Navrhnutá úprava o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných hodnôt nadväzuje na Národný plán zavedenia eura v SR. Aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR (časť I sekcia D bod 3) predurčuje: „Hlavným nástrojom zvýšenej ochrany spotrebiteľov bude duálne zobrazovanie cien. Konečné ceny všetkých tovarov a služieb budú prepočítané presne podľa konverzného kurzu a duálne označované primeraným spôsobom aj v korunách a aj v eurách.“. Zároveň aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR (časť II bod 4.1.2) predurčuje: „Duálne zobrazovanie cien sa bude vyžadovať všade tam, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, cena alebo hodnota v domácej mene. Bude sa týkať všetkých konečných cien tovarov a služieb, hodnoty peňažných čiastok na účtoch, faktúr, bankových služieb, rozpočtovaných nákladov, spotrebiteľských úverov, rôznych platieb, výplat, sociálnych dávok, výpisov z účtov občanov a pod.“. Pritom z aktuálnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nepostačuje duálne zobrazovať sadzobník cien, pretože konečná cena výrobkov, tovarov, služieb alebo prác nie je sadzobník cien, ale cena reálne naúčtovaná spotrebiteľovi (klientovi), respektíve cena zaplatená spotrebiteľom (klientom).

K § 19 až § 22

Ustanovenia § 19 až § 22 obsahujú právnu úpravu o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro. Pritom podľa navrhnutej úpravy sa predpokladá, že tento dohľad a kontrolu budú vykonávať Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, cenové kontrolné orgány, orgány na ochranu spotrebiteľa vrátane obcí a ďalšie orgány dohľadu podľa osobitných predpisov, a to v rozsahu ich doterajšej vecnej pôsobnosti. To znamená, že napríklad obce budú oprávnené tento dohľad a kontrolu vykonávať na trhoviskách a trhových miestach. Kľúčové postavenie pri tomto dohľade a kontrole však bude mať Slovenská obchodná inšpekcia, cenové kontrolné orgány a Národná banka Slovenska. Zároveň sa predpokladá, že v rámci dohľadu a kontroly nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro budú príslušné orgány dohľadu (vrátane obcí) primárne postupovať podľa existujúcej základnej právnej úpravy, ktorá upravuje konanie príslušných orgánov dohľadu pri nimi vykonávanom dohľade a kontrolách. Ide teda o obdobné riešenie, aké je už uzákonené napríklad v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo v zákone č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 23 až § 25

Ustanovenia § 23 až § 25 obsahujú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré súvisia so zavedením eura na Slovensku a s prechodom zo slovenskej meny na euro. Pritom – v súlade s aktuálnym Národným plánom zavedenia eura v SR – sa navrhuje ustanoviť, že každá osoba sama znáša svoje náklady a výdavky súvisiace so zavedením eura, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením eura sa nesmú zvyšovať ceny vrátane jednotkových cien, poplatky alebo iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, príplatky alebo iné plnenia na úhradu nákladov súvisiacich so zavedením eura vrátane nákladov súvisiacich s premenou a prepočtom majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá.

Súhrnne k čl. II až čl. XXVIII

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR v článkoch II až XXVIII obsahuje návrhy sprievodných noviel zákonov súvisiacich s právnou úpravou o zavedení eura v SR, najmä návrh novely zákona o Národnej banke Slovenska, návrh novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, návrh novely Obchodného zákonníka, návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, návrh novely zákona o cenných papieroch a investičných službách, návrh novely zákona o dlhopisoch, návrh novely zákona zmenkového a šekového, návrh novely zákona o kolektívnom investovaní, návrh novely zákona o bankách, návrh novely zákona o stavebnom sporení, návrh novely zákona o ochrane vkladov, návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, návrh novely zákona o sociálnom poistení, návrh novely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, návrh novely zákona o platobnom styku, návrh novely Devízového zákona, návrh novely zákona o hazardných hrách, návrh novely zákona o obchodnom registri, návrh novely zákona o cenách, návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch, návrh novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, návrh novely zákona o štátnej pomoci, návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách, návrh novely zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, návrh novely zákona o poštových službách a návrh novely zákona o Štátnej pokladnici. Tieto sprievodné novely obsahujú predovšetkým úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Popritom sprievodné novely, vzhľadom na legislatívnu ekonomiku a efektívnosť, obsahujú aj niektoré čiastkové úpravy (spresnenia a doplnenia) novelizovaných zákonov, pri ktorých sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou, respektíve aby sa dosiahlo eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych a čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v terajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení v novelizovaných zákonoch. Spomedzi navrhnutých sprievodných noviel zákonov je – aj podľa aktuálneho Národného plánu zavedenia eura v SR – osobitne dôležitá novela zákona o Národnej banke Slovenska (a s ňou súvisiaca novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR), pretože novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska je nevyhnutná na dosiahnutie kompatibility slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre centrálne banky v eurozóne a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne.

K čl. II

Článok II predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o NBS"), ktorá vychádza jednak z vládou schváleného Národného plánu zavedenia eura v SR, pričom zároveň plne zohľadňuje ustanovenia Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (vrátane k nej pripojeného Aktu o podmienkach pristúpenia) a ustanovenia platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (vrátane k nej pripojeného Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky). Navrhnutou novelizáciou zákona o NBS (ktorá tvorí článok II predloženého návrhu zákona) sa predpokladá vykonať v zákone o NBS predovšetkým úpravu ustanovení o menovej politike, o nástrojoch menovej politiky a o emisiách bankoviek a mincí a taktiež úpravu ustanovení o obchodoch, finančnom hospodárení, účtovníctve, legislatíve, štatistike a ďalších činnostiach Národnej banky Slovenska tak, aby bol náležite zabezpečený súlad zákona o NBS s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a pre centrálne banky v eurozóne, teda pre centrálne banky tvoriace súčasť Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva pre eurozónu v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Pri navrhnutých úpravách zákona o NBS boli zohľadnené aj viaceré aspekty právnych úprav o národných centrálnych bankách v iných členských štátoch EÚ tvoriacich súčasť eurozóny (napríklad v Belgicku, Slovinsku, Španielsku, Grécku, Portugalsku, Írsku a Rakúsku) Navrhnutou novelizáciou zákona o NBS sa čiastočne upravujú a spresňujú aj viaceré ustanovenia [napríklad § 6 až § 9, § 12, § 13, § 41a a § 45a] zákona o NBS o kompetenciách, úlohách, povinnostiach, zodpovednosti a postavení NBS, Bankovej rady NBS a členov Bankovej rady NBS tak, aby sa slovenská právna úprava priblížila k právnej úprave o väčšine centrálnych bánk tvoriacich súčasť Európskeho systému centrálnych bánk. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré vyplývajú z navrhnutej novely zákona o NBS, patrí prechod kľúčových kompetencií centrálnej banky v oblasti menovej politiky a emisie hotovostných peňazí a tiež o prevod časti devízových rezerv (menových rezerv) z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. Pritom spomedzi kompetencií centrálnej banky ide najmä o prechod výlučnej právomoci určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a o prechod výlučnej právomoci schvaľovať vydávanie bankoviek a povoľovať vydávanie mincí. Zároveň v oblasti kurzovej politiky ide o prechod kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku a orgány Európskej únie odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. V rámci článku II sa zo zákona o NBS upravuje aj postupné vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach v súvislosti so zavedením eura v SR, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Dôležitou zmenou v článkoch II a III predloženého návrhu zákona (teda v novele zákona o NBS a v novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR) je aj to, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale Rada Európskej únie na základe odporúčania Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Zároveň sa spresňuje a precizuje aj právna úprava o spracovávaní a spracovateľoch bankoviek a mincí tak, aby sa postupne zabezpečilo spracovávanie bankoviek a mincí v súlade s požiadavkami EÚ/ES (vrátane ESCB a Eurosystému). Ďalej sa niektoré ustanovenia zákona o NBS [najmä § 45 ods. 1] harmonizujú s ustanoveniami čl. I návrhu zákona o zavedení eura v SR, niektoré ustanovenia [napríklad § 35, § 41, § 43, § 44 a § 49aa] zákona o NBS sa legislatívne upravujú, spresňujú a precizujú a súčasne sa niektoré ustanovenia zákona o NBS harmonizujú so súvisiacou aktuálnou legislatívou [napríklad § 33 ods. 2 zákona o NBS sa harmonizuje s aktuálnou úpravou o pôsobnosti a činnosti Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity].

K čl. III

Článok III predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tejto novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR reagujú na skutočnosť, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska od zavedenia eura v SR už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad SR, ale túto právomoc bude mať Rada Európskej únie na základe ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

K čl. IV

Článok IV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Táto novela Obchodného zákonníka obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulé a bezproblémové vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania a menovitých hodnôt vkladov do základného imania obchodných spoločností a družstiev (vrátane akcií akciových spoločností) zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR. Pritom sa touto novelou Obchodného zákonníka upravujú, spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia o obchodných spoločnostiach a družstvách (vrátane prechodného ustanovenia v novom § 768e) a súčasne sa upravuje ustanovenie § 369 ods. 1 o výške úrokov z omeškania. Zároveň sa novelizáciu Obchodného zákonníka zabezpečuje rovnosť komanditných spoločností a inými obchodnými spoločnosťami (akciovými spoločnosťami; spoločnosťami s ručením obmedzeným) a aj s družstvami, ktoré už v súčasnosti môžu základné imanie a menovité hodnoty vkladov do základného imania vytvárať a vyjadrovať jednak v slovenských korunách a jednak v eurách. Taktiež sa (s účinnosťou ku dňu zavedenia eura v SR) novelizujú ustanovenia Obchodného zákonníka o minimálnej predpísanej hodnote základných imaní a vkladov do základných imaní obchodných spoločnosti a družstiev (§ 108 ods. 1, § 109 ods. 1, § 162 ods. 3, § 93 ods. 3 prvá veta, § 223 ods. 3 druhá veta) tak, že zo znenia účinného pred zavedením eura sa v konečnom dôsledku iba vynechajú (vypustia sa) sumy uvedené v slovenských korunách a od zavedenia eura v týchto ustanoveniach naďalej zostanú už iba sumy uvádzané v eurách. Súčasne sa novelou Obchodného zákonníka upravujú a spresňujú aj ustanovenia § 223 ods. 2 a § 235 ods. 2 tak, aby zákonná úprava o výške členských vkladov do družstva a o používaní nedeliteľného fondu družstva (s exaktnou možnosťou jeho čiastočného využitia aj na premenu vkladov a základného imania družstva zo slovenskej meny na eurá) bola analogická ako pri rezervnom fonde obchodných spoločností a pri vkladoch do obchodných spoločnosti tvoriacich základné imanie. Okrem toho sa novelou Obchodného zákonníka upravujú a spresňujú aj ustanovenia § 109 ods. 2 druhej vety, § 111 ods. 1 druhej vety a § 127 odsek 2 o spoločnosti s ručením obmedzením tak, aby už neobsahovali peňažné sumy (obdobne ako vecne analogické ustanovenia o akciových spoločnostiach), respektíve úpravou § 109 ods. 2 druhej vete sa zrušuje viazanosť výšky vkladu spoločníka na deliteľnosť tisícom (keďže doterajšia minimálna predpísaná hodnota vkladu vyjadrená v eurách je 750 eur a už doteraz nie je bezo zvyšku deliteľná tisícom), úpravou § 111 ods. 1 druhej vety sa povinne splatená časť vkladov spoločníkov odvodzuje od percentuálnej časti (50 % z minimálnej zákonom predpísanej výšky vkladu namiesto odvodenia od predurčenej peňažnej sumy a úpravou § 127 odsek 2 sa ustanovuje zisťovanie počtu hlasov spoločníkov podľa pomeru hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti namiesto odvodenia od peňažnej sumy. Takto sa bez potreby ďalších novelizácií zohľadňuje skutočnosť, že už doterajšie ustanovenia § 108 ods. 1 a § 109 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvujú, že menovitá hodnota vkladu spoločníka a základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť už v súčasnosti vyjadrovaná jednak v slovenských korunách a jednak v eurách, pričom od zavedenia eura bude môcť byť vyjadrovaná už len v eurách.

K čl. V

Článok V predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť finančného trhu. Táto novela zákona o dohľade nad finančným trhom obsahuje úpravy § 40 ods. 10 a § 42 ods. 6 a 7 súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 2 ods. 2, 3 a 6 a § 14 ods. 8 zákona o dohľade nad finančným trhom tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s ďalšími ustanoveniami zákona o dohľade nad finančným trhom a v prípade § 2 ods. 6 s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu. Pritom ustanovenie § 2 ods. 3 sa upravuje a spresňuje tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom s tým, aby bolo celkom jasné a jednoznačné, že pri výkone dohľade nad finančným trhom sa nemôžu rozhodovať jednotlivé spory medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi (keďže sú na to príslušné súdy), ale že NBS ako orgán dohľadu si od dohliadaných subjektov môže vyžiadať aj informácie, doklady a podklady čiastočne súvisiace s konkrétnymi obchodmi a spormi medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, napríklad na účely zisťovania, či pri konkrétnych obchodoch boli dodržané povinnosti dohliadaných subjektov o osobitnej evidencii zákonom chránených vkladov a investícií klientov (teda zákonom chráneného majetku klientov).

K čl. VI

Článok VI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť kapitálového trhu v rámci finančného trhu. Táto novela zákona o cenných papieroch obsahuje najmä úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulú a bezproblémovú prípravu a vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt cenných papierov zo slovenskej meny na euro podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR [vrátane prechodných ustanovení v novom § 173i]. Pritom novelizáciou ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cenných papieroch sa od 1. 1. 2008 výslovne uvedú prahy (a thresholds) pre emitovanie pokladničných poukážok v SR popri slovenskej mene aj v eurách (hoci emitovanie v eurách bolo možné už aj v minulosti) s tým, že od zavedenia eura bude zrušená a zanikne možnosť emitovať pokladničné poukážky v slovenskej mene. Zároveň sa novelou zákona o cenných papieroch upravujú a spresňujú ustanovenia § 28 ods. 3 písm. d), § 45 ods. 6, § 50 ods. 1 tretej vety a § 53a ods. 3 a 4 tak, aby pri uzatvorení obchodov centrálnych bánk, ktoré tvoria súčasť Eurosystému (v rámci Európskeho systému centrálnych bánk), bolo možné operatívne zriaďovať zábezpeky (tzv. kolaterály) k cenným papierom (vrátane záložného práva k cenným papierom) v súlade s pravidlami platnými pre Európsky systém centrálnych bánk. Novelou zákona o cenných papieroch sa tiež upravujú ustanovenia § 54 ods. 11, 12 a 13 o minimálnych sumách základného imania obchodníkov s cennými papiermi tak, že sumy slovne uvedené v slovenských korunách sa od 1. 1. 2008 nahrádzajú sumami uvedené v eurách, pričom sumy v eurách ("euro-slovníkom") sú zhodné s minimálnou úrovňou základného imania pre príslušné kategórie obchodníkov s cennými papiermi podľa pravidiel EÚ. Pri úprave § 54 ods. 11, 12 a 13 zákona o cenných papieroch ide o obdobné riešenie, aké už obsahuje napríklad § 54 ods. 15 zákona o cenných papieroch (suma poistného plnenia nahrádzajúceho požiadavku na základné imanie obchodníkov s cennými papiermi je uvedená v eurách) alebo § 4 ods. 12 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (minimálna suma základného imania poisťovní je uvedená v eurách). Novelou zákona o cenných papieroch sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o cenných papieroch tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi. Pritom úpravou § 86 ods. 5 sa zohľadňuje znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, úpravou § 91 ods. 5 sa zohľadňujú zmeny vyplývajúce z novelizácie § 80 ods. 2 vykonanej zákonom č. 644/2006 Z. z., legislatívne sa spresňuje § 91 ods. 3 a úpravou § 110 ods. 1 písm. c) sa zohľadňujú úlohy Národnej banky Slovenska podľa pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk. Zároveň sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 136 ods. 1 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Navrhovaným doplnením § 2 ods. 2 o nové písmeno r), doplnením nového § 4a a úpravou § 10 ods. 3 sa rozširuje doterajšia sústava cenných papierov o investičné certifikáty ako nový druh cenných papierov. Investičné certifikáty sú mimoriadne perspektívny a na vyspelých kapitálových trhoch prudko sa rozvíjajúci druh cenného papiera, ktorý môže významným spôsobom napomôcť slabo rozvinutému trhu s cennými papiermi na Slovensku. Navrhovaným doplnením § 99 ods. 4 o nové písmeno f) sa umožňuje, aby centrálny depozitár cenných papierov vo svojej evidencii centrálneho depozitára viedol popri cenných papieroch aj iné druhy finančných nástrojov, pretože doterajšia neexistovala možnosť viesť v evidencii centrálneho depozitára aj iné druhy finančných nástrojov (okrem cenných papierov), čo bez vecného opodstatnenia spôsobovalo zásadné obmedzenia pri nakladaní so všetkými druhmi finančných nástrojov (okrem cenných papierov). Navrhovaným doplnením § 103 ods. 2 o nové písmeno r) sa centrálnemu depozitárovi cenných papierov ukladá, aby vo svojom prevádzkovom poriadku upravil spôsob a postup nakladania so zahraničnými zaknihovanými cennými papiermi, ak centrálny depozitár poskytuje služby súvisiace so zahraničnými zaknihovanými cennými papiermi. Okrem toho sa na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania upravuje aj znenie § 110 ods. 1 písm. i) a j) o prelomení utajovania informácií o finančných nástrojoch (vrátane cenných papierov) a o ich majiteľoch (tzv. finančného tajomstva) tak, že centrálny depozitár cenných papierov, členovia centrálneho depozitára a obchodníci s cennými papiermi budú povinní utajované informácie o finančných nástrojoch a o ich majiteľoch poskytovať na zákonom vymedzené účely pre Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania sa tiež upravujú, spresňujú, a precizujú ustanovenia § 5 písm. d), e) a j), § 61 ods. 1 písm. a), § 61 ods. 8, § 71 ods. 6 písm. c), § 71d ods. 3, § 71o ods. 5, § 73 ods. 4, 5 a 7, § 73f ods. 6, § 73h ods. 1, § 73i ods. 2, § 73j ods. 4, § 73m, § 73o ods. 6, § 73r ods. 4, § 75 ods. 1 a 2, § 79a ods. 2, § 105a ods. 3, § 143f ods. 1 písm. c) a § 173f ods. 2, dopĺňa sa § 75 ods. 5 a vypúšťajú sa § 133 ods. 1 a 5 zákona o cenných papieroch tak aby sa dosiahlo eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych a čiastkových vecných nepresností, medzier a nezrovnalostí, ktoré vznikli v záverečných štádiách legislatívneho procesu pri prerokúvaní ostatnej novely zákona o cenných papieroch, ktorú obsahuje zákon č. 644/2006 Z. z.

K čl. VII

Článok VII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o dlhopisoch obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Pritom novelizáciou ustanovení § 3 ods. 1 písm. c) zákona o dlhopisoch sa od 1. 1. 2008 výslovne uvedú prahy (a thresholds) pre emitovanie dlhopisov v SR popri slovenskej mene aj v eurách (hoci emitovanie v eurách bolo možné už aj v minulosti) s tým, že od zavedenia eura bude zrušená a zanikne možnosť emitovať dlhopisy v slovenskej mene. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 22 ods. 3 druhej vety a § 25 zákona o dlhopisoch tak, aby dôsledne reflektovali zjednotenie dohľadu nad finančným trhom (vrátane vydávania sekundárnej legislatívy v oblasti finančného trhu) a jeho začlenenie do pôsobnosti Národnej banky Slovenska.

K čl. VIII

Článok VIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ktorá obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. V tejto súvislosti tiež nový čl. III § 9a upravuje prechodné ustanovenia o zmenkách a šekoch znejúcich na slovenskú menu, ako aj o zmenkách a šekoch, na ktorých nie je vyznačená menová jednotka platby, pričom boli vydané a sú splatné v Slovenskej republike.

K čl. IX

Článok IX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o kolektívnom investovaní obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 125c). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 125c upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) správcovských spoločnosti, zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania, ktoré súvisia s vykonávaním kolektívneho investovania na území Slovenskej republiky. Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Zároveň § 41 nový odsek 8 ustanovuje, že počiatočná hodnota podielu v podielovom fonde a aktuálna cena podielového listu podielového fondu sa bude vypočítavať s presnosťou na štyri desatinné miesta pri ich vyjadrovaní v slovenských korunách na šesť desatinných miest pri ich vyjadrovaní v eurách. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 99 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 12 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. c) a § 21 ods. 4 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. X

Článok X predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť bankovníctva v rámci finančného trhu. Táto novela zákona o bankách obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 122g). Novelou zákona o bankách sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o bankách tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky z aplikačnej praxe. Pritom úpravou a spresnením § 2 ods. 2 písm. n) sa zohľadňuje odborná teória a aplikačná prax pri úverových obchodoch (medzi hypotekárne obchody sa vo všeobecnosti – aj v rámci EÚ – zaraďujú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, kým slovenský zákon o bankách v skutočnosti reguluje iba osobitné hypotekárne obchody vymedzené týmto zákonom). Ďalej sa spresnením § 89 ods. 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 73 zohľadňuje aktuálna legislatíva o dokladoch totožnosti, úpravou § 91 ods. 4 písm. b) sa zohľadňuje zmena definície orgánov činných v trestom konaní podľa § 10 ods. 1 nového Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z.) a tiež sa čiastočne spresňujú a upravujú ustanovenia § 2 ods. 5, § 5 písm. i), § 11 ods. 7, § 37 ods. 8 písm. d) a § 91 ods. 4 písm. k) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 86a a aj poznámka pod čiarou k odkazu 46. Súčasne sa úpravou § 91 ods. 3 zohľadňujú úlohy Národnej banky Slovenska podľa pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 6 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 41 ods. 4, § 91 ods. 4 písm. g) a § 93a ods. 7 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. XI

Článok XI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o stavebnom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XII

Článok XII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o ochrane vkladov obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie euro v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Novelou zákona o ochrane vkladov sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o ochrane vkladov tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi, pričom úpravou § 8 ods. 4 sa zohľadňuje znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, úpravou § 13 ods. 4 sa zohľadňujú zmeny vyplývajúce zo § 26a ods. 2 zavedeného zákonom č. 340/2000 Z. z. a zároveň sa legislatívne spresňuje § 13 ods. 2.

K čl. XIII

Článok XIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o platobnom styku obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane vypustenia doterajšieho ustanovenia § 77 ods. 2 o doterajšom pojme základnej úrokovej sadzbe Národnej banky Slovenska). Zároveň sa novelou zákona o platobnom styku odo dňa zavedenia eura vypúšťajú (rušia) ustanovenia § 4 ods. 4 písm. d), § 75 ods. 1 a § 78a o povinnom používaní konštantných symbolov pri platobnom styku (vzhľadom na pripravované začlenenie Slovenska do SEPA – Single Euro Payment Area), pričom od zavedenia eura bude možné dobrovoľné používanie konštantných symbolov pri platobnom styku. Zároveň sa legislatívne upravuje a spresňuje ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o platobnom styku tak, aby jeho znenie precíznejšie zohľadňovalo ustanovenie § 34 ods. 4 zákona o platobnom styku. Súčasne sa novelou zákona o platobnom styku dopĺňajú a spresňujú ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) a § 12 ods. 6 písm. h) zákona o platobnom styku tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu (nariadenie ES č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov).

K čl. XIV

Článok XIV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto novela Devízového zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane vypustenia doterajšieho ustanovenia § 43 ods. 3 o doterajšom pojme peňažných prostriedkov v cudzej mene vo výmennom kurze vyhlasovanom Národnou bankou Slovenska).

K čl. XV

Článok XV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 123e). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 123e upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) dôchodkových správcovských spoločnosti, ktoré súvisia s vykonávaním starobného dôchodkového sporenia (vrátane povinností súvisiacich s hodnotou dôchodkových jednotiek a aktuálnou hodnotou osobných dôchodkových účtov sporiteľov). Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Zároveň upravený § 75 ods. 2 ustanovuje, že hodnota dôchodkovej jednotky sa bude vypočítavať s presnosťou na šesť desatinných miest pri jej vyjadrovaní v eurách. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 114 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

K čl. XVI

Článok XVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 87c). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 87c upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) doplnkových dôchodkových spoločnosti, ktoré súvisia s vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia (vrátane povinností súvisiacich s hodnotou hodnoty osobných účtov účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia). Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 70 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravuje a spresňuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby jeho znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. XVII

Článok XVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o sociálnom poistení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 293t).

K čl. XVIII

Článok XVIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely je úprava [ustanovenia § 10 ods. 2], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XIX

Článok XIX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto novela zákona o hazardných hrách obsahuje predovšetkým úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, pričom zároveň sa viaceré ustanovenia zákona o hazardných hrách upravujú, precizujú, spresňujú a dopĺňajú (vrátane doplnenia prechodných ustanovení novým § 58a) tak, aby sa náležite zohľadnila súvisiaca legislatíva (napríklad o ochrane pred legalizáciu nezákonných príjmov a pred financovaním terorizmu) a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi. Navrhnutou novelou zákona o hazardných hrách sa v záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti upravujú vybrané sumy prahov (a thresholds) v oblasti hazardných hier (najmä sumy prahov pre vklady, výhry a hernú istinu pri hazardných hrách a pre spôsob osvedčovania správneho priebehu žrebovania pri hazardných hrách) tak, aby sumy týchto prahov boli čo najskôr (od 1. 1. 2008) vyjadrené v eurách, čím sa napomôže jasnej a jednoznačnej príprave v oblasti hazardných hier na zavedenie eura a samotnému plynulému prechodu na euro, zamedzuje sa interpretačným a aplikačným problémom v praxi pri prevádzkovaní hazardných hier a zároveň sa vytvárajú predpoklady na náležitý výkon dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (vrátane technickej kontroly), ktorý je nevyhnutný aj v záujme ochrany pred legalizáciu nezákonných príjmov a pred financovaním terorizmu. Pritom predmetom tých ustanovení navrhnutej novely zákona o hazardných hrách, kde sa sumy v slovenských korunách nahrádzajú sumami v eurách, sú v zásade iba také sumy (čiastky), ktoré sú použité len ako prahy (a thresholds), nie ako splatné čiastky (a payable amounts) v zmysle definície redenominácie podľa článku 1 písmena j) nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01) v platnom znení. Návrh novely zákona o hazardných hrách obsahuje aj vybrané spresňujúce úpravy, ktorých zavedenie vyplýva z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona. Ide najmä o zjednotenie podmienok licencovania a prevádzkovania vybraných hazardných hier (vyjadrenie obcí v rámci licenčného konania sa nahrádza súhlasom, v rámci lotériových hier sa upravuje povinnosť zloženia finančnej zábezpeky pre okamžité lotérie, spresňujú sa podmienky prevádzkovania videohier na úroveň porovnateľných hier). V záujme zefektívnenia správy a vymáhania pohľadávok vzniknutých neuhradením odvodov a sankcií sa tiež do systému zavádza daňové exekučné konanie. V záujme zamedzenia rôznych foriem nelegitímnych aktivít sa upresňuje okruh dozorovaných osôb. Na základe poznatkov a skúseností z regulácie a dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (vrátane technickej kontroly) sa navrhovaným novým § 57a dopĺňajú doteraz absentujúce splnomocňovacie ustanovenia, ktoré sú potrebné v záujme v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi v oblasti hazardných hier. Súčasťou navrhovaných zmien je aj úprava postupov a konaní v prechodnom období pričom konkrétne termíny počas prechodného obdobia (v roku 2008 až 2010) boli navrhnuté na základe poznatkov a skúseností z regulácie a dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (nie sú primárne vyvolané plánovanými termínmi zavedenia eura v SR).

K čl. XX

Článok XX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o obchodnom registri obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Konkrétne ide o úpravu postupu pri zápise údajov do obchodného registra o premene a prepočte menovitých hodnôt základného imania v eurách a menovitých hodnôt vkladov do základného imania v eurách (vrátane menovitej hodnoty akcií v eurách) po ich premene zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXI

Článok XXI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o cenách obsahuje úpravy, ktorými sa vytvárajú predpoklady na náležitý výkon cenovej kontroly a ukladanie sankcií za porušenie cenovej disciplíny počas prípravy na zavedenie eura a samotného prechodu zo slovenskej meny na euro. Konkrétne sa v záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti upravujú ustanovenia o cenových informáciách a o prahoch (a thresholds) pre ukladanie sankcií (pokút) za porušenie cenovej disciplíny (porušenie cenových pravidiel), pričom sa ustanovenia zákona o cenách [§ 18 ods. 1 písm. b) a ods. 2] harmonizujú s ustanoveniami čl. I návrhu zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXII

Článok XXII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Predmetom tejto novely zákona o spotrebiteľských úveroch je úprava [ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXIII

Článok XXIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnych symboloch SR je úprava [ustanovenia § 3 ods. 6 písm. i)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro a ktorá je potrebná vzhľadom na pravidlá EÚ/ES o dizajne eurových bankoviek a mincí.

K čl. XXIV

Článok XXVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnej pomoci je úprava [ustanovenia § 18 ods. 4 písm. b)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXV

Článok XXV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnych hmotných rezervách sú úpravy [ustanovení § 5d ods. 4 a § 56 ods. 4], ktoré súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXVI

Článok XXVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o Eximbanke SR sú úpravy [ustanovení §◊18 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 5 písm. d) a e)], ktoré súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane úprav zohľadňujúcich zmenu úloh a pôsobnosti NBS od zavedenia eura v SR).

K čl. XXVII

Článok XXVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o poštových službách obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 42a). Tieto úpravy sa týkajú jednak ustanovenia § 26 ods. 1 o tarife za služby poskytovateľa univerzálnej poštovej služby (tarifa, ktorá je spravidla aj konečnou sumou môže obsahovať aj jednotkové ceny prepočítané len na dve desatinné miesta), ako aj prechodných ustanovení v novom § 42a o používaní, skončení platnosti, sťahovaní a zničení poštových známok a poštových celín emitovaných predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike, na ktorých je nominálna hodnota uvedená v slovenskej mene. Takéto poštové známky a poštové celiny bude možné používať pri poskytovaní poštových služieb do uplynutia jedného roka po dni zavedenia eura v Slovenskej republike. Obsah navrhnutého prechodného ustanovenia je obdobný ako obsah prechodných ustanovení, aké uplatňovali aj niektoré iné členské štáty EÚ (napríklad Fínsko a Rakúsko).

K čl. XXVIII

Článok XXVIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o Štátnej pokladnici obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Ustanovenia navrhnutej novely zákona o Štátnej pokladnici zohľadňujú najmä potrebu zapojenia sa Štátnej pokladnice do platobného systému TARGET II s podporou systému SWIFT, pričom je potrebné rozšíriť právne možnosti pre Štátnu pokladnicu na zriaďovanie jej účtov a na zabezpečovanie platobného styku prostredníctvom jej účtov zriadených nielen v Národnej banke Slovenska, bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré existujú v Slovenskej republike, ale aj v Európskej centrálnej banke, iných centrálnych bankách, ktoré sú súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, a tiež v komerčných zahraničných bankách, ktorá majú udelené bankové povolenie v zmysle práva Európskej únie a ktoré majú sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. Štátna pokladnica bude tiež riadiť a využívať zostatky na účtoch Štátnej pokladnice, ktoré budú zriadené v uvedených centrálnych bankách a iných bankových subjektoch. V záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti sa zároveň návrhom novely zákona o Štátnej pokladnici upravuje aj ustanovenie § 13 ods. 1 o prahu (a threshold) pre ukladanie sankcií (pokút), ktoré Štátna pokladnica môže uložiť klientom Štátnej pokladnice za porušenie ich povinností v rámci systému štátnej pokladnice.

K čl. XXIX

Ustanovenie článku XXIX obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o Národnej banke Slovenska (NBS), a to v záujme prehľadnosti zákona o Národnej banke Slovenska vzhľadom na počet doterajších noviel zákona o NBS a tiež na súhrnný rozsah doterajších noviel zákona o NBS vrátane rozsahu návrhu novely zákona o NBS, ktorú v článku II obsahuje predložený návrh zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR navrhuje od 1. januára◊2008, pričom však kľúčové ustanovenia tohto zákona sa reálne budú aplikovať až od určenia konverzného kurzu a predovšetkým odo dňa zavedenia eura v SR, respektíve nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike (cieľom národného plánu je 1. január 2009). Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o termíne (dátume) prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na prijatie a zavedenie eura v členskom štáte EÚ.

V Bratislave 26. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu