Zákon o ochrane pred povodňami 7/2010 účinný od 09.04.2020

opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť,

plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami,

povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí,

povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb (ďalej len „osoba“) pri ochrane pred povodňami,

zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká v dôsledku

Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná

Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla.

Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Povodňou ohrozeným územím je spravidla

Povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň

Povodňová škoda na stavbe, na príslušenstve stavby alebo na dočasnom zariadení staveniska sa na účely tohto zákona uznáva, ak v čase vzniku povodňovej škody

Štát, orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku4a) nezodpovedá za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. O vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa osobitného predpisu.5)

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

Ochranu pred povodňami vykonávajú

Každý je povinný vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní.

Osoba, ktorá zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň, je povinná to ihneď ohlásiť koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému na jednotné európske číslo tiesňového volania 112. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému informáciu o povodňovej situácii bezodkladne oznámi orgánu ochrany pred povodňami, obci ohrozenej povodňou, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, alebo správcovi drobného vodného toku. Osoba, ktorá vypracúva povodňový plán podľa § 10, oznamuje povodeň subjektom určeným v povodňovom pláne.

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:

Opatrenia v čase povodňovej situácie sú:

Opatrenia po povodni sú:

Predbežným hodnotením povodňového rizika sa na území Slovenskej republiky určujú geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zabezpečuje prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vykonávanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné aj aktualizovanie predbežného hodnotenia povodňového rizika v čiastkových povodiach, ktorými je na území Slovenskej republiky vymedzené správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly;9) správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (ďalej len „ústav“).

Subjekty uvedené v odseku 2 poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika všetky potrebné podklady. Obec a vyšší územný celok poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov informácie z územnoplánovacej dokumentácie.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva tak, aby poskytovalo hodnotenie potenciálneho rizika. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracuje na základe informácií, ktoré sú dostupné alebo ktoré možno ľahko získať na základe správ o priebehu a následkoch povodní, správ o príčinách a priebehu povodní, záznamov a štúdií dlhodobého vývoja, najmä informácií o vplyve klimatických zmien na výskyt povodní.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika zahŕňa najmä

Ministerstvo na účely vypracovania, prehodnotenia a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisie pre hraničné vody. Určenie geografickej oblasti, ktorá je spoločná so susedným štátom, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo je pravdepodobný jeho výskyt, koordinuje ministerstvo prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykoná prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu každých šesť rokov. Aktualizované prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika predloží správca vodohospodársky významných vodných tokov ministerstvu. Pri prehodnoteniach predbežného hodnotenia povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

Mapa povodňového ohrozenia sa vypracuje v najvhodnejšej mierke pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt významného povodňového rizika.

Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia

Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje

Ak vznikol rozdiel medzi skutočnou záplavou spôsobenou povodňou a priebehom záplavovej čiary zobrazenej na mape povodňového ohrozenia a záplava spôsobená povodňou siahala za záplavovú čiaru zobrazenú na mape povodňového ohrozenia, nevznikne nárok na vymáhanie odškodnenia.

V geografickej oblasti, v ktorej je potenciálna možnosť zaplavenia územia vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, sa mapa povodňového ohrozenia vyhotovuje len pre povodeň s malou pravdepodobnosťou výskytu. Ministerstvo môže uložiť ústavu povinnosť zabezpečiť vypracovanie mapy povodňového ohrozenia zaplavením územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu do 22. júna 2012 a potom každých šesť rokov.

Odhad maximálneho prietoku povodne, ktorá je zobrazovaná na mape povodňového ohrozenia, vypracúva a aktualizuje ústav.

Mapa povodňového ohrozenia územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov

Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa osobitného predpisu;14) ak obec nemá spracovaný územný plán obce, využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu.

Mapa povodňového rizika obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia. Mapa povodňového rizika sa vyhotovuje v tej istej mierke, v akej je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia a obsahuje

Správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo ďalšia poverená právnická osoba v pôsobnosti ministerstva (ďalej len „poverená osoba“) zabezpečuje vypracovanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné, aktualizáciu mapy povodňového rizika. Podklady na tieto účely poskytujú orgány verejnej správy vo vzájomne dohodnutom termíne, forme a formáte bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu15) tým nie je dotknutá.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

Mapa povodňového rizika územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov

Ministerstvo zabezpečí prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly podľa máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika; správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami. Plán manažmentu povodňového rizika sa vypracúva pre každé čiastkové povodie správneho územia povodia, v ktorom bola v predbežnom hodnotení povodňového rizika alebo v jeho aktualizácii určená aspoň jedna geografická oblasť podľa § 5 ods. 1.

Ak sa vypracúva jeden medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja a správneho územia povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly, ministerstvo zabezpečí ich koordináciu prostredníctvom komisií pre hraničné vody. Ak sa medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika nevypracujú, vypracuje sa plán manažmentu povodňového rizika, ktorý pokrýva časť príslušného správneho územia medzinárodného povodia, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky a ministerstvo zabezpečí v čo najväčšej miere jeho koordináciu na úrovni medzinárodného správneho územia povodia.

Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť v geografických oblastiach podľa § 5 ods. 1, a ak je to vhodné, aj na netechnické iniciatívy na zníženie pravdepodobnosti záplav spôsobovaných povodňami.

Plán manažmentu povodňového rizika určuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov podľa odseku 3. Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje

Plán manažmentu povodňového rizika po aktualizácii obsahuje

Plán manažmentu povodňového rizika zohľadňuje relevantné aspekty, ako sú náklady a prínosy, rozsah a trasy postupu povodní a územie s retenčným potenciálom ako prirodzené záplavové oblasti, environmentálne ciele,17) pôdne hospodárstvo a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú infraštruktúru a prístavnú infraštruktúru.

Plán manažmentu povodňového rizika rieši všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plány manažmentu povodňového rizika môžu tiež zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré svojím rozsahom a vplyvom významne zvyšujú povodňové riziká v smere toku alebo proti nemu v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky alebo v iných štátoch toho istého povodia alebo čiastkového povodia, ak tieto opatrenia neboli dohodnuté a koordinované na úrovni dotknutých štátov.

Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenie na ochranu pred povodňami, ktoré má odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti vyššie, ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území počas rovnakého obdobia bez realizácie opatrenia.

Plány manažmentu povodňového rizika podľa odseku 2 môžu byť doplnené o podrobnejší plán manažmentu povodňového rizika koordinovaný na úrovni spoločného čiastkového povodia, ktorý sa vypracuje po dohode so susedným štátom v komisii pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami zabezpečí dokončenie plánov manažmentu povodňového rizika a predloží ich ministerstvu. Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie plánov manažmentu povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika ministerstvu každých šesť rokov. Pri prehodnoteniach plánov manažmentu povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii informácie o plánoch manažmentu povodňového rizika v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

Obec zosúlaďuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika a v jeho aktualizácii.

Ministerstvo koordinuje prípravu a realizáciu plánu manažmentu povodňového rizika s prípravou a realizáciou plánu manažmentu povodia s cieľom zvýšiť efektívnosť, zabezpečiť výmenu informácií a dosiahnuť súčinnosť a úžitok so zreteľom na environmentálne ciele. Ministerstvo zabezpečí, aby sa

Ministerstvo zabezpečí zapracovanie prvého plánu manažmentu povodňového rizika a jeho aktualizáciu do plánu manažmentu povodia a v potrebnom rozsahu do Vodného plánu Slovenska.19)

Povodňový plán je dokument organizačného charakteru a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo podľa § 50 ods. 1 písm. a). Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác.

Povodňový plán zabezpečovacích prác vypracúva

Povodňový plán vypracúva

Povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne. Zmenami podstatného významu sú zmeny

Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou.

Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje ministerstvo na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku po prerokovaní s okresným úradom alebo okresným úradom v sídle kraja a ústavom.

I. stupeň povodňovej aktivity nastáva

II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje

III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje

Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvo ohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vzniku povodňových škôd, obec alebo orgán ochrany pred povodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovej aktivity.

Ak je pochybnosť o tom, či v určitom území a v určitom čase bola povodeň, rozhoduje orgán ochrany pred povodňami na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku. Pri rozhodovaní sa posudzuje situácia, ktorá zapríčinila alebo mohla zapríčiniť povodeň podľa okolností uvedených v § 2.

I. stupeň povodňovej aktivity zaniká

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity sa odvoláva, keď

Po odvolaní III. stupňa povodňovej aktivity je vyhlásený až do odvolania II. stupeň povodňovej aktivity, počas ktorého sa dokončia povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce.

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku, správcu drobného vodného toku alebo z vlastného podnetu

Ak orgán ochrany pred povodňami zistí, že sa podmienky podľa odseku 9 alebo odseku 10 splnili a napriek tomu je naďalej vyhlásený II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity,

Prednosta okresného úradu, prednosta okresného úradu v sídle kraja a minister odvolajú II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity podľa odseku 12 až po vykonaní a prijatí záverov z vykonanej povodňovej prehliadky podľa § 13 ods. 7.

Obec alebo orgán ochrany pred povodňami, ktorý vyhlásil alebo odvolal stupeň povodňovej aktivity, bezodkladne o tom informuje podľa povodňového plánu orgány ochrany pred povodňami a orgány štátnej správy, Hasičský a záchranný zbor, osoby zaradené do ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, dotknutých správcov drobných vodných tokov a ústav.

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou.

Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje osobitný predpis.35)

Povodňovou prehliadkou sa

Povodňovú prehliadku vykonáva okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobného vodného toku, vyšším územným celkom, Hasičským a záchranným zborom, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov a zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú umiestnené na inundačnom území. Povodňová prehliadka sa môže vykonať súčasne s vykonaním štátneho vodoochranného dozoru alebo s vykonaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.36)

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja musí povodňovú prehliadku vykonať

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja môže povodňovú prehliadku vykonať z vlastného podnetu.

Vykonanie povodňovej prehliadky je povinný umožniť

Vlastník, správca alebo užívateľ stavby, ktorá je umiestnená na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je na inundačnom území, je povinný pri povodňovej prehliadke na požiadanie predložiť stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu na nahliadnutie

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja vyhotovuje z povodňovej prehliadky záznam, v ktorom uvedie nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a ďalšie okolnosti charakterizujúce priebeh a výsledky povodňovej prehliadky. Prílohou k záznamu z povodňovej prehliadky je zoznam stavieb, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavieb križujúcich vodný tok a stavieb na inundačných územiach, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby a stavieb, ktoré neboli ohlásené stavebnému úradu a stavieb, ktorých vlastník, správca alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil na nahliadnutie stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu. Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja po povodňovej prehliadke z vlastného podnetu oznamuje stavebnému úradu porušenia povinností na úseku stavebného poriadku.

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím ukladá povinnosť odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a určuje termín na ich odstránenie. Splnenie povinnosti odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja zisťuje povodňovou prehliadkou najneskôr do desiatich pracovných dní po uplynutí určeného termínu. Ak sa počas povodňovej prehliadky zistí, že povinnosť uložená rozhodnutím nebola splnená, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja bezodkladne uloží sankcie za porušenie povinnosti podľa § 46 alebo § 47.

Predpovedná povodňová služba poskytuje informácie o meteorologickej situácii a o hydrologickej situácii, nebezpečenstve povodne, vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji meteorologických podmienok a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh povodne. Predpovednú povodňovú službu vykonáva ústav.

Ústav je povinný bezodkladne informovať o vzniku povodňovej situácie orgány ochrany pred povodňami ministerstvo vnútra, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a zložky Hasičského a záchranného zboru.

Ústav poskytuje

Pri poskytovaní hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a pri poskytovaní medzištátnej pomoci pri ochrane pred povodňami postupujú orgány ochrany pred povodňami, ústav, správca vodohospodársky významných vodných tokov a ďalšie poverené osoby v súlade s medzištátnymi zmluvami o hraničných vodách.37)

Hlásna povodňová služba prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany38) zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území.

Hlásnu povodňovú službu zabezpečuje:

Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa osobitného predpisu.39)

Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej povodňovej služby, varovania obyvateľstva a na riadenie a koordináciu vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku po zistení I. stupňa povodňovej aktivity vysiela hliadky na úseky vodných tokov, na ktorých predpokladá zvýšený výskyt povodňového rizika. Na základe získaných informácií môže správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej aktivity.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác.

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, môže zriadiť a vykonávať hliadkovú službu podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác spravidla od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity je povinný zriadiť a vykonávať hliadkovú službu.

Obec zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity.

Regionálna správa ciest zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu počas povodňovej situácie podľa vlastného plánu.

Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií. Na účely tohto zákona sa povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách považujú za verejné práce a výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa uhrádzajú z verejných prostriedkov.

Povodňové zabezpečovacie práce sú:

Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami a obce počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú:

Povodňové zabezpečovacie práce vykonávané vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území alebo v povodňou ohrozenom území, ktoré nie sú uvedené v povodňovom pláne zabezpečovacích prác, musí vopred odsúhlasiť správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku.

Povodňové zabezpečovacie práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a sú skončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Povodňové záchranné práce41) sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach.

Povodňové záchranné práce riadi obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu.42) Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja.

Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňových záchranných prác podľa odseku 1 sú:

Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10.

Priebežné správy o povodňovej situácii predkladajú v čase od vyhlásenia do odvolania

Ústav vyhotovuje správu o povodňovej situácii, v ktorej sú analyzované meteorologické príčiny a hydrologické príčiny a priebeh povodne.

Priebežné správy o povodňovej situácii podľa

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracúva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a predkladá ju ministerstvu do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Vykonávanie povodňových záchranných prác a výdavky na vykonávanie povodňových záchranných prác analyzuje a vyhodnocuje obec, okresný úrad, okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu.45)

Osoba vyhodnocuje povodňové škody na majetku, ktorý má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní. Vyhodnotenie povodňových škôd predkladá

Správnosť vyhodnotenia povodňových škôd overujú verifikačné komisie, ktoré ustanovujú prednostovia okresných úradov.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy predkladajú správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity ministerstvu.

Súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách predkladajú

Ministerstvo môže určiť termín predkladania súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách pred časom odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10, ak povodne zasiahli najmenej dve čiastkové povodia alebo, ak sa povodne vyskytovali na rôznych miestach na území Slovenskej republiky počas dlhšieho obdobia.

Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom vnútra predkladá Správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky vláde.

Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta. Inundačné územie smerom od koryta vodného toku vymedzuje

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracuje pre lokalitu ležiacu pri neohrádzovanom vodnom toku návrh na určenie rozsahu inundačného územia a predloží ho okresnému úradu. Rozsah inundačného územia určí okresný úrad vyhláškou.46)

Inundačné územie pri neohrádzovanom vodnom toku možno rozšíriť, ak sa medzi hranicou inundačného územia určenou podľa odseku 1 písm. b) a záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu nachádza stavba, objekt alebo zariadenie podľa odseku 5 alebo odseku 6 písm. e).

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykonáva evidenciu inundačného územia, a ak je to potrebné, navrhuje zmenu rozsahu inundačného územia.

V inundačnom území je zakázané umiestňovať

V inundačnom území je zakázané

V inundačnom území možno povoliť

Ak je na inundačnom území nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu prírody a krajiny, ktoré by mohli zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov, je potrebné súčasne realizovať opatrenia na kompenzáciu ich nepriaznivých účinkov.

V lokalite pri neohrádzovanom vodnom toku, v ktorej nie je určené inundačné územie alebo nie je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia, podkladmi pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby, objektu a zariadenia alebo pre posudzovanie žiadosti o povolenie činnosti, ktorá je na inundačnom území zakázaná, sú

Orgán ochrany pred povodňami alebo obec môže rozhodnutím určiť územie s retenčným potenciálom ako záplavové územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny. Pri určení územia s retenčným potenciálom ako záplavového územia pre potreby sploštenia povodňovej vlny sa postupuje rovnako ako pri určovaní inundačného územia, na ktorom sú zakázané stavby a činnosti podľa § 20 ods. 5 a 6. Keď sa na území s retenčným potenciálom vybuduje polder, podmienky využívania územia v suchej nádrži upravuje manipulačný poriadok vodnej stavby.

Ak nemožno zriadiť vodnú stavbu na ochranu pred povodňami na cudzej nehnuteľnosti, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nej obmedziť podľa osobitného predpisu.49)

Orgánmi ochrany pred povodňami sú:

Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce.

Vláda, orgány ochrany pred povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán. Povodňové komisie sú:

Okresný úrad a okresný úrad v sídle kraja môže počas III. stupňa povodňovej aktivity vyhláseného podľa § 11 ods. 11 písm. b) a c) zriadiť operačnú skupinu ochrany pred povodňami. Činnosť operačnej skupiny ochrany pred povodňami upravuje pracovný poriadok operačnej skupiny, ktorý schvaľuje

Ministerstvo

Ministerstvo sprístupňuje verejnosti na svojom webovom sídle

riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území kraja,

spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s vyšším územným celkom a so správcom vodohospodársky významných vodných tokov,

v oblasti prevencie

počas povodňovej situácie

po povodni

riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obvodu,

spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov,

v oblasti prevencie

počas povodňovej situácie

po povodni

vydáva vyjadrenie podľa osobitného predpisu,49a)

určuje rozsah inundačného územia,

odovzdáva mapovú dokumentáciu určeného inundačného územia príslušnému stavebnému úradu,

vedie evidenciu určených inundačných území.

Obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce.

Obec spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s okresným úradom, s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov v katastrálnom území obce.

Obec vykonáva v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami tieto činnosti:

Obec vykonáva pri ochrane pred povodňami v rámci preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku tieto činnosti:

Obec okrem úloh podľa odsekov 3 a 4

Povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami.

Postavenie Ústrednej povodňovej komisie, krajskej povodňovej komisie a okresnej povodňovej komisie počas mimoriadnej situácie upravuje osobitný predpis.54)

Povodňová komisia

Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda. Ministerstvo vypracúva štatút Ústrednej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy, zloženie a zásady rokovania. Štatút Ústrednej povodňovej komisie schvaľuje vláda.

Predseda Ústrednej povodňovej komisie je minister a podpredseda Ústrednej povodňovej komisie je minister vnútra Slovenskej republiky. Ostatných členov Ústrednej povodňovej komisie na návrh ministra schvaľuje vláda.

Ústredná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je zástupca ministerstva a jeho zástupcom je prezident Hasičského a záchranného zboru.

Ústredná povodňová komisia okrem plnenia úloh podľa odseku 3

Krajskú povodňovú komisiu zriaďuje okresný úrad v sídle kraja. Pôsobnosť krajskej povodňovej komisie je zhodná s územnou pôsobnosťou okresného úradu v sídle kraja. Okresný úrad v sídle kraja vypracúva štatút krajskej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy krajskej povodňovej komisie, jej technického štábu a zásady rokovania, ktorý schvaľuje ministerstvo.

Predseda krajskej povodňovej komisie je prednosta okresného úradu v sídle kraja a tajomník je zástupca organizačného útvaru štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja. Prednosta okresného úradu v sídle kraja žiada o vyslanie zástupcov do krajskej povodňovej komisie krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, krajské riaditeľstvo Policajného zboru, vyšší územný celok, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, regionálny úrad verejného zdravotníctva a ďalšie orgány a organizácie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť. Vyzvané orgány a organizácie vysielajú do krajskej povodňovej komisie zástupcov s rozhodovacími a riadiacimi právomocami na organizovanie vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Krajská povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

Návrhy krajskej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi okresný úrad v sídle kraja.

Okresnú povodňovú komisiu zriaďuje okresný úrad. Okresný úrad vypracúva štatút okresnej povodňovej komisie, ktorý obsahuje úlohy okresnej povodňovej komisie, jej technického štábu a zásady rokovania. Štatút okresnej povodňovej komisie schvaľuje okresný úrad v sídle kraja.

Predseda okresnej povodňovej komisie je prednosta okresného úradu a tajomník je zástupca organizačného útvaru štátnej vodnej správy okresného úradu. Prednosta okresného úradu žiada o vyslanie zástupcov do okresnej povodňovej komisie okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Policajného zboru, regionálnu správu ciest, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, regionálny úrad verejného zdravotníctva a ďalšie orgány a organizácie podľa potreby a s ohľadom na ich územnú pôsobnosť. Vyzvané orgány a organizácie vysielajú do okresnej povodňovej komisie zástupcov s rozhodovacími a riadiacimi právomocami na organizovanie vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Okresná povodňová komisia zriaďuje technický štáb ako svoj odborný a výkonný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru; v obvodoch, v ktorých nie je zriadené sídlo okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, je členom okresnej povodňovej komisie a zároveň vedúcim technického štábu veliteľ hasičskej stanice alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

Návrhy okresnej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi okresný úrad.

Návrhy obecnej povodňovej komisie alebo krízového štábu obce na vykonanie opatrení na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi obec.

riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie opatrení na úseku ochrany pred povodňami v oblasti povodňových záchranných prác,

riadi prípravu a podieľa sa na riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov, zložiek Hasičského a záchranného zboru a jednotiek civilnej ochrany,

metodicky riadi spracovanie, schvaľovanie a aktualizáciu povodňových plánov záchranných prác prostredníctvom okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov,

koordinuje zabezpečovanie organizačnej a odbornej prípravy záchranných zložiek ministerstva vnútra a ich materiálno-technického vybavenia na výkon povodňových záchranných prác,

vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných zložiek ministerstva vnútra na výkon povodňových záchranných prác,

spracúva a predkladá ministerstvu správu o vykonávaní povodňových záchranných prác, o výdavkoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra,

schvaľuje povodňový plán záchranných prác kraja.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami

Ministerstvo obrany vyhodnocuje výdavky vynaložené na vykonávanie povodňových záchranných prác ozbrojenými silami Slovenskej republiky a predkladá ich ministerstvu do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhodnocuje výdavky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vynaložené na ich činnosť súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vykonanú podľa osobitného predpisu55) a predkladá ich ministerstvu do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

vykonáva povodňové záchranné práce podľa osobitných predpisov,57) počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov okresného úradu sídle kraja,

plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých okresoch súčasne alebo keď si to vyžaduje situácia,

vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území kraja,

riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme okresný úrad v sídle kraja,

informuje bezodkladne okresný úrad v sídle kraja a Prezídium Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území kraja,

spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov okresných úradov, okresných úradov v sídle kraja, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

spolupracuje s poverenými osobami, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, s orgánmi štátnej vodnej správy a s obcami na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika a častí plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sa týkajú územia vyššieho územného celku,

využíva predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a informácie o určených inundačných územiach na určenie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v procesoch územného plánovania,

podieľa sa v súčinnosti s okresným úradom v sídle kraja, okresným úradom a obcami na príprave a kontrole zabezpečenia ochrany pred povodňami,

spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja na zostavovaní povodňového plánu kraja,

podieľa sa na riešení problémov zabezpečovania ochrany pred povodňami, ktoré sa týkajú viacerých obcí, a taktiež na riešení problémov, ktoré vzniknú počas povodní a pri obnove územia postihnutého povodňami,

vytvára pre regionálnu správu ciest podmienky na plnenie jej úloh na úseku ochrany pred povodňami,

schvaľuje plán hliadkovej služby regionálnej správy ciest,

spolupracuje s organizáciami, ktoré poskytujú alebo sprostredkúvajú humanitnú, vecnú alebo finančnú pomoc obciam a občanom postihnutým povodňami,

plní úlohy počas mimoriadnej situácie podľa osobitného predpisu,58)

vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a vyhodnotené povodňové škody predkladá okresnému úradu v sídle kraja,

vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a správu predkladá okresnému úradu v sídle kraja.

Regionálna správa ciest na úseku ochrany pred povodňami je povinná chrániť majetok, ktorý má v správe, pred poškodením alebo zničením.59)

Regionálna správa ciest

vykonáva povodňové záchranné práce podľa osobitných predpisov57) počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami,

plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých obciach okresu súčasne, alebo keď si to vyžaduje situácia,

vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území okresu,

riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme obec alebo okresný úrad,

informuje bezodkladne okresný úrad a krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území okresu,

spolupracuje s okresným úradom na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov okresných úradov, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku je oprávnený požadovať spoluprácu osôb a vstupovať na nehnuteľnosti počas povodne.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

Správca drobných vodných tokov

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami.

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je povinný

Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorých stavba, objekt alebo zariadenie na území obce môže byť postihnuté povodňou, vypracujú povodňový plán záchranných prác na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

Na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v záplavových územiach plní primerane úlohy vlastníka, správcu a užívateľa stavby pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej časti alebo technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.

Vlastník, správca a užívateľ môže umiestniť plávajúce zariadenie60) na vodnom toku len so súhlasom správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku a je povinný vykonať preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami podľa jeho pokynov.

Vlastník, správca a užívateľ plavidla, zariadenia, ktoré slúži na plavbu, alebo vlastník, správca a užívateľ plávajúceho zariadenia zabezpečuje jeho ochranu a koná tak, aby nezhoršoval odtok vody vo vodnom toku, chod ľadov alebo kvalitu vody, odstraňuje zachytené priplavené predmety; riadi sa pokynmi orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo drobného vodného toku a Dopravného úradu.61)

Hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce a povodňové zabezpečovacie práce podľa osobitného predpisu62) v čase povodňovej situácie podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami a podľa povodňových plánov.

Na vykonávanie povodňových záchranných prác hasičské jednotky zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické prostriedky a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území vo svojej pôsobnosti.

Ak zásah pri povodňových záchranných prácach vykonávajú viaceré hasičské jednotky, právomoc a povinnosti veliteľa zásahu sa určujú podľa osobitného predpisu.63) Ak sa na výkone povodňových záchranných prác zúčastňujú okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, veliteľ zásahu sa určuje podľa osobitného predpisu.64)

Hasičské jednotky poskytujú počas povodňovej situácie v rámci svojich možností pomoc správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov, vlastníkom, správcom a užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území a na povodňou ohrozenom území, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov.

Osoba je povinná konať tak, aby svojou činnosťou nepoškodzovala vodný tok, vodnú stavbu a nezhoršovala podmienky na prirodzený odtok povrchovej vody z povodia alebo kvalitu vody počas povodne.

Osoba je na zabezpečenie ochrany pred povodňami povinná

Vecné prostriedky, ktoré sa poskytli, sa bezprostredne po zániku dôvodov vrátia oprávnenej osobe; o ich vrátení rozhoduje ten, kto o ne žiadal.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v potrebnom rozsahu na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečovaním ochrany pred povodňami podľa pracovnoprávneho predpisu.67)

Poskytovanie osobnej pomoci a vecných prostriedkov podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na fyzické osoby podľa osobitného predpisu.68)

Výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika, plány manažmentu povodňového rizík sa hradia z rozpočtovej kapitoly ministerstva alebo z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskej únie a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69)

Výdavky na vypracovanie mapy povodňového ohrozenia a návrhu rozsahu inundačného územia na povolenie stavby, objektu alebo zariadenia podľa § 20 ods. 8 na území v blízkosti neohradzovaného vodného toku v možnom dosahu záplavy povodňou, pre ktoré nevznikla povinnosť vyhotoviť mapu povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 1, hradí stavebník, ak sa preukáže, že navrhovaná stavba, objekt alebo zariadenie sa nenachádza v inundačnom území.

Výdavky na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo opravy preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Na financovanie možno použiť aj prostriedky zo Spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69) Ministerstvo môže navrhnúť a správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku navrhuje orgánom územnej samosprávy a osobám účasť na spolufinancovaní preventívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu ich majetku pred povodňami.

Po schválení prvého plánu manažmentu povodňového rizika a po jeho aktualizácii možno financovať výstavbu nových alebo rekonštrukciu vybudovaných preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, iba ak sú zahrnuté v pláne manažmentu povodňového rizika.

Výdavky na ochranu pred povodňami na nové stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré sú povolené v inundačnom území podľa § 20 ods. 9, uhrádza stavebník. Stavebník odsúhlasuje spôsob riešenia ochrany stavby, objektu alebo zariadenia pred povodňami so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo so správcom drobného vodného toku.

Výdavky na vyhotovovanie a aktualizácie povodňových plánov uhrádza z vlastných prostriedkov každý, kto má povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác alebo povodňový plán záchranných prác.

Výdavky spojené s vykonávaním povodňových prehliadok uhrádzajú účastníci povodňových prehliadok z vlastných prostriedkov.

Výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity, okrem výdavkov podľa odseku 2, sa uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Do výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác sa zahŕňajú len výdavky, ktoré vznikli do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Výdavky, ktoré vznikli počas povodne vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pri vykonávaní opatrení na ochranu stavby alebo hnuteľného majetku v inundačnom území a v povodňou ohrozenom území, uhrádza vlastník, správca alebo užívateľ.

Výdavkami na povodňové zabezpečovacie práce správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku a správcu vodnej stavby sú aj výdavky za práce a služby, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom tretích osôb počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity.

Výdavky vynaložené na povodňové zabezpečovacie práce vyhodnocuje ministerstvo podľa súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach. Do výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce sa zahŕňajú aj výdavky za práce a služby vykonané predpovednou povodňovou službou, výdavky ústavu na hydrologické merania a pozorovania, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne, výdavky na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií. Obce tieto výdavky zahŕňajú do výdavkov na povodňové záchranné práce.

Výdavky vynaložené na

Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva patrí osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie nezakladá nárok na uznanie náhrady nad rámec povodňových škôd a škôd na nehnuteľnom majetku a hnuteľnom majetku osoby, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ktoré nariadila obec alebo orgán ochrany pred povodňami.

Peňažná náhrada za splnenú osobnú pomoc sa určuje dohodou. Ak nemožno peňažnú náhradu určiť dohodou, výšku peňažnej náhrady určí ten, kto jej plnenie nariadil. Určená výška peňažnej náhrady za splnenú osobnú pomoc zodpovedá obvyklej odmene za rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Nárok na peňažnú náhradu za splnenú osobnú pomoc zaniká uplynutím piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Osoba je povinná škodu na majetku v jej vlastníctve, správe alebo užívaní, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác písomne oznámiť tomu, kto vydal príkaz na vykonávanie povodňových záchranných prác, alebo obci, na ktorej území sa poškodený majetok nachádzal počas povodne. Po márnom uplynutí ustanovenej lehoty podľa odseku 2 nárok na náhradu tejto škody zaniká. Za škodu na majetku spôsobenú v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, zodpovedá štát. Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody.71)

Ak nemožno vecný prostriedok poskytnutý podľa § 41 ods. 2 písm. c) vrátiť, postupuje sa podľa osobitného predpisu.72)

Nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do piatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa odseku 6.

Uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 posudzuje a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, o výške uznanej peňažnej náhrady rozhoduje

Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správca drobného vodného toku, vlastník, správca a užívateľ stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, je povinný zabezpečiť, udržiavať a obmieňať vecné prostriedky na povodňové zabezpečovacie práce ako súčasť opatrení na ochranu pred povodňami.

Vecné prostriedky na povodňové záchranné práce zabezpečujú, udržiavajú a obmieňajú na vlastné výdavky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí budú vykonávať povodňové záchranné práce.

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu

Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja pokutu uloží do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne poruší v čase dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola uložená, uloží sa mu ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v odseku 1.

Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja neurčí v rozhodnutí dlhšiu lehotu splatnosti.

Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.

Výnos pokút uložený okresným úradom alebo okresným úradom v sídle kraja je príjmom štátneho rozpočtu.

Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí ten, kto vo vodnom toku a v inundačnom území

Priestupku na úseku ochrany pred povodňami sa dopustí aj ten, kto

Obec prejednáva priestupky podľa odseku 1 a uloží pokutu do 1 700 eur.

Okresný úrad a okresný úrad v sídle kraja prejednáva priestupky podľa odseku 2 a uloží pokutu do 1 700 eur.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis,73) ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnos pokút uložených okresným úradom a okresným úradom v sídle kraja je príjmom štátneho rozpočtu. Výnos pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,74) ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

Ak sa do 21. decembra 2010 zistí, že v geografickej oblasti existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno predpokladať, že jeho výskyt je pravdepodobný, predbežné hodnotenie povodňového rizika sa nevykoná a do 22. decembra 2013 sa zabezpečí vyhotovenie mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika.

Ak mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené do 21. decembra 2010 poskytujú informácie ustanovené v tomto zákone, môže ministerstvo rozhodnúť o ich používaní.

Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie v inundačnom území je zakázané, ale ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení vykoná opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka po určení inundačného územia na vlastné výdavky.

Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie na inundačnom území je zakázané, ale ku dňu určenia inundačného územia boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení je povinný vykonať opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka odo dňa určenia inundačného územia na vlastné náklady.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii

Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytne

Ministerstvo

Vyhodnotenie povodňových škôd podľa § 19 ods. 6 sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity obci, v ktorej území povodňová škoda vznikla, a najneskôr do piatich pracovných dní po odvolaní mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“).

Súhrnná správa o priebehu povodní podľa § 19 ods. 9 písm. a) sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity​ a do piatich pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Súhrnná správa o priebehu povodní podľa § 19 ods. 9 písm. b) sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity​ a do desiatich pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Súhrnná správa o priebehu povodní podľa § 19 ods. 9 písm. c) sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity​ a do 20 pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Súhrnná správa o priebehu povodní podľa § 19 ods. 9 písm. d) sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity​ a do 20 pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Súhrnná správa o priebehu povodní podľa § 19 ods. 9 písm. e) sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity​ a do 25 pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Súhrnná správa o priebehu povodní podľa § 19 ods. 9 písm. f) sa predkladá po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity​ a do 30 pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Nárok na peňažnú náhradu podľa § 44 ods. 5 sa uplatní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity a do piatich pracovných dní po odvolaní krízovej situácie.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra, ustanoví podrobnosti

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti

zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z. a zákona č. 515/2008 Z. z.,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 384/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 385/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 386/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a súhrnných správ o priebehu a o následkoch povodní a o vykonaných opatreniach,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 387/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.