Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.09.2010 do 29.06.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný návrh zá kona je iniciatívnym materiálom ministerstva spravodlivosti.

Účelom navrhovanej úpravy Trestn ého zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky sankcionovanie právnických osôb prostredníctvom noriem trestného práva, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného č inu tak, ako je to popísané v predkladanom návrhu zákona (pozri najmä § 83a a 83b Trestného zákona).

Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestn ého práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský syst ém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto pr ípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaní m fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňuje aj model tzv. nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických os ôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožň uje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty (napr. Španielsko). V tomto prípade o tzv. vedľajšie dôsledky trestného č inu fyzickej osoby, ktoré sa pričítajú právnickej osobe. Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy (napr. Nemecko).

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší pr ísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). V ýsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoloč enstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť implementácie sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vy čerpávajúci výpočet):

1.Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejn ých činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21.novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23.novembra 1999, uverejnený pod č .318/1999 Z. z.

2.Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahrani čných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9.novembra 2005

3.Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európ y týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20.októbra 1988 na 420. schôdzke ministerský ch zástupcov

4.Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfišká cii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8.novembra 1990 v Štrasburgu, platný pre SR od 1.septembra.2001, uverejnený pod č.109/2002 Z. z.

5.Dohovor o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní špinavých peň azí a financovaní terorizmu č.198 prijatý 16.mája 2005 bol vo Varšave, schválený vládou Slovenskej republiky 1. augusta 2007, ktorý v prípade vstupu do platnosti nahradí pôvodný Dohovor z roku 1990 č.141.

6.Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27.januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu, platn ý pre SR od 1.júla 2002, uverejnený pod č.375/2002 Z. z.

7.XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO-m na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12.mája 2006

8.Dohovor o počítačovej kriminalite z 23.novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004, schválený vládou SR 1.augusta 2007

9.Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16.mája 2005 vo Varš ave, platný pre SR od 1.júna 2007, uverejnený pod č.186/2007 Z. z.

10.Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varš ave, ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007, nadobudne platnosť 1. februára 2008. Zavádza monitorovací orgán GRETA, ktorý bude hodnotiť implementáciu tohto dohovoru a ako aj Výbor štátov, ktorý má posilniť spoluprácu štátov a monitorovacieho orgánu

11.Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9.decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13.októbra 2002, uverejnený pod č.593/2002 Z. z.

12.Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

13.Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitú cii a detskej pornografii prijatý 25.mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25.júla 2004, uverejnený pod č. 424/2004 Z. z.

14.Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. j úla 2006, uverejnený pod č. 434/2006 Z. z.

15.Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej ú nii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19.júna 1997 v Bruseli, zatiaľ nie je platný (SR ho ratifikovala), pretože jeho ratifikáciu nevykonalo ešte 7 členských štátov E Ú: Èeská republika, Maďarsko, Taliansko, Malta, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko. Prezident SR ratifikoval Druhý protokol 25.augusta 2004

16.Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29.mája 2000 o zvýšenej ochrane pred fal šovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura uverejnené v čiastke L 140, 14.6.2000, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ). Tretia Sprá va Komisie ES zo 17. septembra 2007 o dosiahnutí súladu členských štátov EÚ s rámcovým rozhodnutím 2000/383/SVV uvádza, že orgány Èeskej republiky, Slovenskej republiky a Spojeného kráľovstva musia prija ť potrebné opatrenia na ustanovenie zodpovednosti právnických osôb, aby dosiahli súlad s čl. 8 a 9 rámcového rozhodnutia

17.Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falš ovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, uverejnené v čiastke L 149, 2.6.2001, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ). Správa Komisie ES z 20.februára 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské št áty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2001/413/SVV uvádza, že päť členských štátov (Rakúsko, Lotyšsko, Èeská republika, Portugalsko a Slovenská republika) oznámilo, že legislatí vny návrh, ktoré cieľom je transpozícia ustanovení článku 7 a 8 rámcového rozhodnutia, je ešte v súčasnosti prejednávaný parlamentom

18.Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu, uverejnen é v čiastke L 164, 22.6.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota pred vstupom do EÚ)

19.Rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľu ďmi, uverejnené v čiastke L 203, 1.8.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota 1.augusta 2004) Správa Komisie ES z 2.mája 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnut ím 2002/629/SVV uvádza, že len podľa právnych predpisov Èeskej republiky, Lotyšska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy.

20.Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28.novembra 2002 o posilnení trestného syst ému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska, uverejnené v čiastke L 328, 5.12.2002, Ú.v. ES (implementačná lehota 5.decembra 2004) Správa Komisie ES z 6.decembra 2006 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rámcovým rozhodnutím 2002/946/SVV uvádza, že len podľa právnych predpisov Èeskej republiky, Lotyšska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedn é za tam požadované trestné činy.

21.Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v sú kromnom sektore, uverejnené v čiastke L 192, 31.7.2003, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 22. júla 2005). Správa Komisie ES z 18.júna 2007 o opatreniach, ktoré prijali členské štáty na dosiahnutie súladu s rá mcovým rozhodnutím 2003/568/SVV uvádza, že podľa právnych predpisov Rakúska, Talianska a Slovenskej republiky nie sú právnické osoby zodpovedné za tam požadované trestné činy (Èeská republika nebola vyhodnotená)

22.Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneuž ívaniu detí a detskej pornografii, uverejnené v čiastke L 13, 23.1.2004, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 20.januára 2006)

23.Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, uverejnené v čiastke L 335, 11.11.2004, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 12.mája 2006)

24.Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24.februára 2005 o útokoch na informačn é systémy, uverejnené v čiastke L 69, 16.03.2005, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 16.marca 2007)

25.Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24.februára 2005 o uplatňovaní zá sady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, uverejnené v čiastke 76, 22.3.2005, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 22.marca 2007)

26.Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vz ájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu, uverejnené v čiastke L 328, 24.11.2006, Ú.v. EÚ (implementačná lehota 24.novembra 2008)

27.Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuá lnym zneužívaním, schválený Výborom ministrov Rady Európy 12.júla 2007 na 1002-om zasadnutí a bude otvorený na podpis

28.Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a nezná šanlivosti prostredníctvom trestného práva, v júli 2007 vyhotovené konečné znenie a bude otvorené na podpis.

Záväzok právnej zodpovednosti pr ávnických osôb za trestné činy fyzických osôb so zastupovacími, rozhodovacími a kontrolnými oprávneniami, alebo pri ktorých zanedbali tieto fyzické osoby so zastupovacími, rozhodovacími a kontrolnými oprá vneniami náležitý dohľad alebo kontrolu voči fyzickým osobám, ktoré tieto trestné činy spáchali a boli právnickej osobe pri spáchaní trestného činu podriadené a konali v jej mene nevyž aduje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, avšak štyri uvedené dokumenty (Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, 1990, Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu, 2005, rámcové rozhodnutie Rady o uznávaní peňažných sankcií, 2005 a rámcové rozhodnutie Rady o uznávaní konfiškácii, 2006) vyžadujú uznanie rozhodnutí cudzích orgánov s trestnoprávnou povahou vo veciach peňažných sankcií a prepadnutia majetku voči právnickým osobám orgánmi Slovenskej republiky. V jednom prípade ide o cudzie rozhodnutia vydané zmluvnými štátmi Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, v dvoch ďalších prí padoch o cudzie rozhodnutia vydané členskými štátmi Európskej únie.

Pokiaľ by Slovenská republika nebola viazaná troma uvedenými dokumentmi, mohla by bez väčších problémov zaviesť občianskoprávnu, prípadne administratívnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy spáchané fyzickými osobami v jej prospech formou inštitútov primeraného finančného zadosťučinenia a vydania prospechu z trestného činu (prípadne modifikované vydanie bezdôvodného obohatenia).

Vzhľadom na jeden medzinárodný záväzok (oba Dohovory RE o praní špinavých peňazí 1990 aj 2005) a dva medzivládne záväzky (obe rámcové rozhodnutia Rady o uznávaní peňažných sankcií a konfišk ácií) je potrebné zaviesť výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám uloženým nielen cudzími orgánmi, ale aj slovenskými orgánmi, keďže by jeho nezavedením vznikla z hľadiska vnútroštátneho práva neodôvodnená disproporcia spočívajúca v tom, že výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám by bolo možné uskutočňovať len vtedy, ak by boli uložené cudzími orgánmi. To by viedlo zrejme k diskriminácií s ústavnoprávnymi dôsledkami (nerovnaké zaobchádzanie v rovnakom postavení, išlo by vž dy len o právnické osoby, voči ktorým by sa trest peňažný alebo trest prepadnutia majetku vykonával opäť len prostredníctvom slovenských orgánov).

Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb nie je prípustné vo vzťahu k zásade individuá lnej zodpovednosti za zavinenie, k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. Uvedené kon štatovanie bolo určujúce pre formovanie výsledného znenia predkladaného návrhu zákona. Hlavným účelom zavádzania prá vnej zodpovednosti právnických osôb (teda nielen trestnoprávnej) je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak nedôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktú r riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci prá vnickej osoby. Samozrejme, na druhej strane páchatelia v rámci právnickej osoby používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných zákonov štátov. Medzinárodn é a európske spoločenstvo vidí cestu riešenia v tom, že sa umožní zaviesť štátom akýkoľvek typ zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak európske štáty v r ámci Rady Európy a Európskej únie zároveň vyžadujú od štátov uznanie rozhodnutí cudzích štátov, ktoré zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, štátmi, ktoré trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb nezaviedli.

V skutočnosti teda ani nemožno konštatovať, že by sa požadoval záväzok zaviesť zodpovednosť za páchanie trestných činov právnickou osobou do Trestného zákona. Právnická osoba má niesť zodpovednos ť za fyzickú osobu, za jej trestné činy. Táto zodpovednosť nesmie byť podmienená odsúdením fyzickej osoby. Zodpovednosť právnických osôb musí byť teda nepodmienená akýmkoľvek napojením na zisť ovanie zodpovednosti fyzickej osoby.

Treba konštatovať, že legit ímnym zámerom pri postihu právnických osôb za trestné činy fyzických osôb je generálna prevencia. Avšak absencia vôle u právnickej osoby, slobodnej vôle porušiť právo, zabraňuje možnosti skonštruovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Vzhľadom na doterajšie zistenia a doterajšie pokusy o zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike v podobe tzv. priamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, sa navrhuje, aby sa Slovenská republika vydala kompromisnou cestou tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa španielskeho vzoru, pričom základné princípy, na ktorých je postavená navrhovaná právna úprava možno zhrnú ť nasledovne:

1. Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení (nie priamych trestov) voči právnickým osobám:

a)zhabanie určenej výšky finančný ch prostriedkov

b)zhabanie majetku.

Zhabanie určenej výšky finanč ných prostriedkov bude ochranný opatrením, ktoré bude pozostávať z výroku súdu o tom, že najprv by sa uložila finančná čiastka, na ktorú by bola povinná právnická osoba povinná reagovať jej uhraden ím a v prípade neuhradenia by sa prikročilo k výkonu uloženého ochranného opatrenia zhabaním takto určenej výšky finančných prostriedkov. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne určen ých trestných činov, pri ktorých je, ak by súd odsudzoval fyzickú osobu za ich spáchanie a preukázalo by sa nadobudnutie majetku z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, povinný trest prepadnutia majetku – výnimka z obligatórnej aplikácie tohto pravidla sa však na závažnosť sankcie a jej možné dôsledky pripúšťať bude. Súd bude zvažovať poľahčujúce a priťažujúce okolnosti pri ur čovaní výmeru výšky finančných prostriedkov v závislosti najmä od výšky škody, výšky prospechu, trpenia alebo podporovania protiprávneho správania fyzickej osoby, prijatých opatrení na zabrá nenie takéhoto trestného činu fyzickej osoby ešte pred jeho spáchaním, náprav následkov činu, pričinenie sa o zistenie pravdy po čine, podniknutie podstatných krokov na zabránenie podobných činov v budú cnosti, dobrovoľný prenos ujmy páchateľa na jeho osobu. Je riešená aj otázka časového obmedzenia práva uložiť ochranné opatrenie z hľadiska premlčania trestného stíhania činu, v súvislosti s ktor ým sa ochranné opatrenie ukladá.

2. Uloženie týchto ochranný ch opatrení navrhne prokurátor návrhom na ich uloženie podaným na trestnoprávny súd, vo veci, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Návrh prokurátora nebude podmienený žiadnou väzbou na trestné stí hanie fyzických osôb. Bude sa môcť podať v okamihu, ak výsledkom vyšetrovania bude zistenie (preukázané bez dôvodných pochybností), že

a)riadiace (zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné ú lohy) osoby zanedbali dohľad a kontrolu a v dôsledku tohto zanedbania došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenými právnickej osobe

b)riadiace osoby (zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy) sa dopustili trestného činu.

Nebude však potrebné v rámci vy šetrovania zistiť, kto spáchal trestný čin. Bez ohľadu na to, či sa v rámci trestného stíhania vo veci zistí, kto spáchal trestný čin, alebo sa to nezistí, a bude bez dôvodných pochybností zistený z áver o skutočnostiach uvedených v písmene a) alebo v písmene b), prokurátor je povinný podať návrh na ochranné opatrenie.

Materiálne tak Slovenská republika naplní požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb v prípadoch, aj keď ju formálno-právne nevyjadrí, čoho príčiny spočívajú v objektívnej neschopnosti právnickej osoby niesť deliktuálnu zodpovednosť v zmysle zodpovednosti za vinu resp. zavinenie, ktoré sú viazané na psychický (duševný) vzťah ku konaniu resp. nekonaniu. Právnické osoby nie sú osoby s duševným a vôľovým základom. Usilovať sa stanoviť právnou fikciou (napr. Francúzsko a Rakúsko) ich duševnú spôsobilosť by nebolo únosné a bolo by to celkom iste zbytočné, pretože by to neviedlo k uspokojivému súladu s koncepciou slovenského trestného práva hmotného založeného na zásade individuálnej zodpovednosti a zásade personality trestov.

Okruh navrhovaných sankcií, t.j. uvádzaných ochranných opatrení majetkovej povahy je naplnením základných požiadaviek vyplývajúcich z právnych aktov uvedených v úvode všeobecnej časti dôvodovej spr ávy. Uvedené medzinárodné dokumenty upravujú sankcie, ktoré možno ukladať právnickým osobám v trestnom konaní fakultatívnym spôsobom, pričom pri zhabaní majetku, či určenej peňažnej č iastky možno vyvodiť ich záväznosť. Už v súčasnosti existuje rad právnych aktov EÚ, ktoré predpokladajú osobitné právne úpravy vo vzťahu k vzájomného uznávania a výkonu sankcií majetkové ho charakteru vo vzťahu právnickým osobám. V závislosti od praktických skúseností a prípadného ďalšieho vývoja právnej úpravy nemožno vylúčiť aj zavedenie ďalších ochranných opatren í.

Problematiku trestnej zodpovednosti pr ávnických osôb však nie je možné vníma ť izolovane, len v intenciách predmetu právnej úpravy trestného práva. Vyvodenie právnej zodpovednosti voči prá vnickej osobe nepochybne vyvoláva dopady na súkromnoprávne vzťahy, ktorých subjektom je táto právnická osoba. Nakoľko účelom vyššie uvádzaných ochranných opatrení je ochrana spoločnosti pred trestný mi činmi alebo činmi inak trestnými (§ 31 ods. 3 Trestného zákona) a je s nimi spojená majetková ujma na strane dotknutej osoby, možno predpokladať sekundárne prejavy tejto ujmy aj u tretích osôb. Inak povedané , previazanosť trestnoprávnej a súkromnoprávnej úpravy najmä u ochranného opatrenia zhabania majetku (rovnako aj v prípade trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb) je viac ako zreteľná. Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby – veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej č innosti, vrátane jej zamestnancov. Preto sa v záujme ochrany práv a právom chránených tretích osôb, ktoré budú spravidla v sú kromnoprávnom vzťahu k právnickej osobe (napr. veritelia), ktorej majetok postihne ochranné opatrenie navrhuje, aby logickým dôsledkom uloženia tohto ochranného opatrenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok tejto prá vnickej osoby. Rešpektuje sa pri tom účel konkurzného konania, ktorým je vo všeobecnosti riešenie úpadku veriteľa a zákonné uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Trest prepadnutia majetku, resp. ochranné opatrenie zhabanie majetku bude postihovať len majetok, ktorého vlastníkom bude odsúdený, resp. právnická osoba (ako zúčastnená osoba) po skončení konkurzného konania. Právna úprava bude v tomto prípade preferovať primárne uspokojenie pohľadávok veriteľov dotknutej osoby a až ná sledne zámer štátu spôsobiť majetkovú ujmu dotknutej právnickej osobe.

Paralelne sa do Trestné ho poriadku zakomponuje vykonanie cudzozemských rozhodnutí ukladajúcich peňažné sankcie a prepadnutie majetku právnickým osobám. V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že ide o generálnu a rámcovú pr ávnu úpravu, ktorej aplikácia sa predpokladá v prípadoch uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí majetkovej povahy voči právnickým osobám, ak takéto rozhodnutie vydá štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie. Pre potreby spolupráce v trestných veciach v rámci Európskej únie sa plánuje vydanie osobitnej zákonnej úpravy, ktorá bude predložená do legislatívneho procesu bezprostredne po schv álení predkladanej právnej úpravy.

Okrem zmien Trestného zákona a Trestného poriadku sa teda súčasne navrhuje vykonanie zmien súvisiacich zákonov, a to zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a zákona č. 33/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z hľadiska významu predstavuje zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii najdôležitejšiu zmenu v osobitnej právnej úprave.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie tak, ako je to uvedené v dôvodovej správe v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. februára 2010.

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vlá da Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

v sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7.septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zaveden í sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 105, 13.4.2006)

smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú.v. EÚ L 280/52, 31.10.2003) ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 255, 30.09.2005)

smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)

smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29.mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)

rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28.mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)

rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13.júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)

rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19.júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Ú.v. ES L 203, 1.8.2002)

rámcové rozho dnutie Rady 2002/946/SVV z 28.novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)

rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)

rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22.decembra 2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii (Ú.v. EÚ L 013, 20.1.2004)

rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25.októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.1.2004)

rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú.v. EÚ L 69, 16.3.2005)

rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)

rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti určitým formám a vyjadreniam rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z gestorstva určeného ústredným orgánom š tátnej správy zodpovedným za prebratie smerníc a rámcových rozhodnutí vyplýva pre Slovenskú republiku záväzok transponovať smernice a rámcové rozhodnutia: smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životn ého prostredia najneskôr do 26. decembra 2010, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009 ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov najneskôr do 20. júla 2011, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie najneskôr do 16. novembra 2010, rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach z 27. novembra 2008 najneskô r do 27. novembra 2010, rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV z 24. februára 2005 o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti najneskôr do 15. marca 20007, rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy najneskôr do 16. marca 2007, rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu najneskôr do 11. mája 2010, rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva 28. novembra 2010

b)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach je čiastočne prebraté zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, zákonom č . 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov a je zároveň prebraté týmto zákonom, ostatné smernice a rámcové rozhodnutia sú čiastočne prebraté zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a procesno-právne otázky výkonu práva zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Èiastočný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spr avodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejn é financie.

2.Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľ skej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nezakladá priame dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Za predpokladu schvá lenia návrhu zákona však možno očakávať ukladanie navrhovaných ochranných opatrení právnickým osobám, ak nastanú okolnosti predpokladané v návrhu zákona. Takto uložené ochranné opatrenie mô že významným spôsobom ovplyvniť fungovanie ktorejkoľvek právnickej osoby, resp. hospodárenie podnikateľskej sféry. Navrhovaná právna úprava má však v prvom rade preventívny charakter a jej apliká cia je podmienená vývojom kriminality v Slovenskej republike.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie:

Návrh zákona nezakladá žiadne dopady na životné prostredie.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona nezakladá negatí vne dopady na zamestnanosť.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie:

Pozri bod 2 doložky.

6.Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nezakladá ž iadne dopad na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I (zákon č. 300/2005 Z. z.)

K bodu 1

Nakoľko sa v návrhu novely Trestného zákona zav ádzajú nové prechodné ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku z uplatňovania zásady vyjadrenej v § 2 ods. 3 (ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje"), navrhuje sa vykonanie príslušnej zmeny v platnom znení predmetné ho ustanovenia ("Ak tento zákon neustanovuje inak...").

K bodu 2

Zavedenie nových typov ochranný ch opatrení a podmienok ich ukladania právnickým osobám si vyžaduje exaktnejšie vymedzenie pôsobnosti, či aplikácie Trestného zákona pri ich ukladaní. Uvedená požiadavka je preto premietnutá v navrhovanom § 7a.

K bodu 3

Ustanovujú sa nové ochranné opatrenia, ktoré sa budú ukladať právnickým osobám zneužitým na spáchanie trestnej činnosti fyzickými osobami. Navrhovaná koncepcia postihu právnických osôb v trestnom konaní vychádza pri definovaní možných sankcií z charakteru ochranného opatrenia, t.j. určitej zákonom dovolenej ujmy, v tomto prípade ujmy na majetku, v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestný mi. Ako bolo uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, medzinárodné záväzky Slovenskej republiky explicitne neurčujú typ trestnej sankcie, ktoré sa má vyvodiť voči právnickej osobe – nakoľ ko sa volí model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, navrhuje sa využiť trestnú sankciu v podobe ochranného opatrenia.

Z hľadiska okruhu alebo počtu navrhovaných ochranných opatrení v budúcnosti nemožno vylúčiť ich rozšírenie; uvedené však závisí od uplatňovania predloženého návrhu zákona v praxi, ako aj od vývoja najmä európskej legislatívy.

K bodu 4

Dôvodom rozší renia rozsahu trestných činov podliehajúcich obligatórnemu ukladaniu trestu prepadnutia majetku je plnenie záväzku vyplývajúceho z rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, ná strojov a majetku z trestnej činnosti, ktorý v čl.3 upravuje konfiškačné trestné činy odkazom na ďalšie rámcové rozhodnutia ako:

a)rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura

b)rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV o praní špinavých peňazí, identifiká cii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti

c)rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV o boji proti obchodovaniu s ľuďmi

d)rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV o posilnení penalizačného rá mca na prevenciu uľahčovania vstupu , tranzitu a pobytu

e)rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii

f)rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimá lne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami

g)rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ak je horná hranica trestu odňatia slobody 5 až 10 rokov a ak sa týka prania špinavých peňazí, tak horná hranica trestu odňatia slobody je najmenej 4 roky

h)trestný čin, ktorý môže viesť k dosiahnutiu finančného prospechu.

Zároveň druhou podmienkou konfiš kácie je preukázanie, že konfiškovateľný majetok pochádza z trestných činností osoby z obdobia pred odsúdením. Zároveň sa upresňuje pôvod majetku resp. príjmov ako majetku resp. príjmov pochádzaj úcich z trestnej činnosti, nakoľko pojem nelegálny príjem sa v Trestnom zákone nepoužíva. Po implementácii III. smernice EÚ proti praniu špinavých peňazí a nového Dohovoru proti praniu špinavých peňaz í, o zaistení, vyhľadávaní a konfiškácii a o financovaní terorizmu by malo ísť o totožné príjmy resp. zisky. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV formuluje záväzok členského štátu EÚ tak, aby majetok pochádzal z trestnej činnosti.

Okruh trestných činov uvedený ch v navrhovanom znení § 58 ods. 2 bude určujúci aj pre skúmanie podmienok uloženia ochranného opatrenia zhabania majetku právnickej osobe; k tomu pozri dikciu úvodnej vety navrhovaného § 83b ods. 1

K bodu 5

Keďže trest prepadnutia majetku u fyzickej osoby a ochranné opatrenie zhabanie majetku u právnickej osoby sú vo svojej podstate rovnaké z hľadiska účinkov na majetkovú sféru dotknutej osoby, navrhuje sa zjednotiť právnu úpravu okruhu majetku, ktor ý možno týmito trestnými sankciami postihnúť. Keďže aj v jednom aj v druhom prípade bude po uložení sankcie nasledovať konkurzné konanie, navrhuje sa odvíjať okruh majetku, ktorý tieto sankcie postihnú od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizá cii. Majetok, ktorý ako taký vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Právna konštrukcia je postavená na pozitívnej enumerácii majetku, ktorý bude postihovaný trestom prepadnutia majetku (konštrukcia je rovnaká aj v prípade ochranného opatrenia zhabania majetku). V prvom rade pôjde o výťažok zo speňaženia majetku, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu. Ïalej pôjde o majetok, ktor ý je vylúčený zo súpisu majetku podstát (§ 81 zákona č. 7/2005 Z. z.) za splnenia podmienky, že ide o majetok, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu. Súčasne pôjde o majetok podliehajú ci konkurzu, ak nedošlo k jeho speňaženiu (k dôvodom pozri zákon č. 7/2005 Z. z.), za splnenia rovnakej podmienky, že ide o majetok, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu.

Právna úprava síce ponechá va zachovanú základnú črtu trestu prepadnutia majetku, ktorou je to, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, t.j. Slovenská republika, ale iba v rozsahu po prioritnom vyporiadaní záväzkov odsúde nej fyzickej osoby, resp. v prípade ochranného opatrenia dotknutej právnickej osoby v konkurznom konaní. To znamená, že ide o odklon od doterajšej ú pravy, kedy sa Slovenská republiky sávala vlastníkom prepadnutého majetku právoplatnosťou (vykonateľnosťou) rozhodnutia súdu – právoplatn é rozhodnutie súdu o prepadnutí majetku (príp. o zhabaní majetku) bude podkladom pre začatie konkurzného konania, pričom nebude postihovať majetok odsúdeného (zúčastnenej osoby), ktorý vlastní ku dňu pr ávoplatnosti tohto rozhodnutia, ale bude postihovať majetok, ktorý táto osoba vlastní ku dňu skončenia konkurzného konania.

K bodu 6

Odôvodnenie nevyhnutnosti zaviesť ochranné opatrenia proti právnickým osobám ako uskutočnenie medzinárodnoprávnych záväzkov a odporúčaní voči Slovenskej republike týkajúcich sa zavedenia sankcií voči právnickým osobám za trestné činy fyzických osôb spáchaných v rá mci oprávnení resp. podriadenosti voči právnickej osobe je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Sankcie vo výške 1 660 000 eur (cca 50 miliónov Sk) sa považujú v praxi GRECO sa dostatočne odrádzaj úce, pozri Nemecko a Švédsko.

Otázka splnenia záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k zavedeniu zodpovednosti právnickej osoby za trestné činy fyzických osôb je splnená ustanoveniami § 83a ods. 1 a § 83b ods. 1, ktoré stanovujú podmienky, bez splnenia ktorých nie je právnická osoba 'zodpovedná'. Pre účely vykazovania splnenia závä zkov Slovenskej republiky sa bude uvádzať v časti 'zavedenie zodpovednosti právnických osôb' ustanovenie § 83a a § 83b Trestného zákona. Obdobný režim sa aplikuje v Španielsku.

Zhabanie peňažnej čistky je fakultatívne, kým v prípade splnenia podmienok podľa § 83b súd uloží ochranné opatrenie zhabania majetku obligatórne, pričom v tomto prípade sa v rámci výkon u rozhodnutia vyhlasuje konkurz aj bez návrhu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa novelizuje paralelne a mal by nadobudnúť účinnosť najneskô r so zákonom v znení tohto návrhu. Zhabanie majetku postihuje, t.j. jeho vlastníkom sa stane štát v rozsahu, ktorý právnickej osobe patrí po skonč ení konkurzného konania (k tomu pozri odôvodnenie právnej ú pravy nového znenia § 59 ods. 1). Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby – veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej činnosti, vrátane jej zamestnancov. Ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky predstavuje pohľadávku štátu z tohto zhabania, ktorá sa uspokojuje resp. vymá ha postupom, upraveným v Trestnom poriadku.

Uloženie ochranných opatrení je viazané na súvislosť s činnosťami, týkajúcimi sa právnickej osoby, uvedenými v § 83a ods. 1 a § 83b ods. 1, pričom táto súvislosť sa viaže na spáchanie trestné ho činu aj v štádiu pokusu a na všetky formy účastníctva na ňom.

V trestnom konaní môže byť návrh na uloženie ochranného opatrenia prokurátorom uplatnený samostatne alebo ako súčasť obžaloby, pokiaľ sa táto podáva na určitú osobu obvineného, ako to vyplýva z navrhovaného znenia § 236 ods. 1 novely Trestného poriadku. Ïalší postup je upraven ý taktiež uvedeným návrhom. Uloženie ochranného opatrenia podľa § 83a alebo § 83b sa teda neviaže na odsúdenie fyzickej osoby za spáchanie trestného činu, tieto sankcie však nemožno uložiť popri sebe (zhabanie majetku sa týka celého majetku právnickej osoby).

Ide zároveň o implementáciu medzinárodných a nadnárodných záväzkov Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, pričom výnimka z pre právnické osoby ustanovenej zodpovednosti sa týka práve definície právnickej osoby v dotknutých dokumentoch, pod ktorú nespadajú verejné orgány vykonávajúce štátnu moc a ďalšie subjekty.

Èasovo sa možnosť uložiť ochranné opatrenie viaže na zánik trestnosti činu, v súvislosti s ktorým sa ochranné opatrenie ukladá z dôvodu premlčania trestného stíhania a taktiež z dôvodu úč innej ľútosti, v prípade nastania ktorej podľa úpravy Trestného zákona sa zamedzí nastaniu následku trestného činu alebo sa tento následok reparuje.

Osobitne je potrebné upriamiť pozornosť na zákonné podmienky ukladania zavádzaných ochranných opatrení:

V § 83a ods. 1 a 83b ods. 1 sú definované základné podmienky, kedy možno ochranné opatrenie uložiť právnickej osobe. Ide teda o pozitívne formulovanie zavedenia sankcií voči právnickým osobám za trestné činy fyzických osôb spá chaných v rámci oprávnení resp. podriadenosti voči právnickej osobe. Podstatný rozdiel v konštrukcii oboch ustanovení je v povahe sankcie – zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť, zhabanie majetku súd uloží (k tomu pozri aj § 83b ods. 3), ak nastanú zákonom ustanovené podmienky,

V § 83a ods. 2 a § 83b ods. 2 sa vymedzujú negatívne podmienky uloženia oboch ochranných opatrení. To znamená, že sa jednak vymedzujú právnické osoby, ktorým nebude možné uložiť navrhované ochranné opatrenia (ide o právnické osoby požívajúce tzv. konkurznú imunitu; k tomu pozri § 2 zákona č. 7/2005 Z. z.) a na strane druhej sa vymedzuje nemožnosť uloženia ochranných opatrení v zá vislosti na povahe majetku, ktorý by bol týmto rozhodnutím postihnutý – majetok štátu, Európskej únie, orgánov cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie verejného práva. Koncept je v tomto prí pade rovnaký u obchod ochranných opatrení.

Zhabanie peňažnej čiastky bude postihovať súdom určenú peňažnú čiastku. V prípade zhabania majetku, je okruh majetku, ktorý možno týmto ochranným opatrením postihnúť, totožný ako v prí pade trestu prepadnutia majetku; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 4.

Z hľadiska prípadného zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia právnickej osoby, sa bude postupovať podľa § 83a ods. 4 a § 83b ods. 5. Trestnoprá vna sankcia môže teda postihnúť aj právneho nástupcu (nástupcov) právnickej osoby.

Osobitným spôsobom je riešený liberalizačný dôvod na neuloženie ochranného opatrenia zhabania majetku, a to v § 83b ods. 3. Uloženie zhabania majetku za podmienok v § 83b ods. 1 je obligatórne; ustanovenie § 83b ods. 3 je výnimkou z tejto zásady. Slová 'dôležitý verejný záujem' je v tomto prípade potrebné vnímať v každom prípade individuálne, zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu, majúc na zreteli dôležité záujmy štátu realizované pri vý kone verejnej moci, ktoré prevažujú nad oprávneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech ostatným osobám alebo mnohým z nich a bez jeho realizá cie by mohli vzniknúť rozsiahle alebo nenahraditeľné škody. Aplikácia tohto ustanovenie prichádza do úvahy napríklad v prípadoch, ak by uloženie a výkon ochranného opatrenia zhabania majetku by mohlo mať za n ásledok likvidáciu veľkého počtu pracovných miest a pod.

K bodu 7

Dôvodom rozší renia ustanovenia o účinnej ľútosti o nové písmeno d) je umožniť aplikáciu osobitných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže o neuložení, resp. znížení pokuty (ďalej len ' Leniency program') a vytvoriť priestor pre trestnoprávny postih tých ostatných účastníkov kartelovej dohody, ktorých účasť na takejto zakázanej dohode bola odhalená prostrední ctvom Leniency programu. Leniency program je legálny, účinný a často krát jediný nástroj súťažných orgánov, vrátane Európskej komisie, na odhaľovanie najzávažnejších typov dohôd obmedzujú cich súťaž, tzv. kartelových dohôd, ktorých preukázanie je bez jeho aplikácie takmer nemožné. Svojim charakterom ide o najzávažnejšie porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže s výrazný m negatívnym dopadom na spotrebiteľa, ako aj na celé odvetvie (napr. dohody uzatvorené medzi konkurentmi a týkajúce sa určenia cien, delenia trhov, obmedzovania výroby alebo koordinácie správania v procese verejného obstar ávania). Ich cieľom je zvýšenie cien tovarov a služieb poskytovaných účastníkmi dohody a tým aj ich zisku, pričom pre spotrebiteľov neprinášajú žiadne objektívne výhody. Leniency program v súč asnosti upravuje v § 38 ods. 11 a 12 zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredný ch orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, ak podnikateľ – účastník kartelovej dohody – predloží pr íslušnému súťažnému orgánu rozhodujúci, resp. významný dôkaz o existencii takejto dohody a zároveň splní kumulatívne zákonom stanovené taxatívne podmienky, súťažný orgá n mu pokutu neuloží, resp. zníži. Zavedenie tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku bolo súčasťou aproximácie národného súťažného práva. Súčasne je však potrebné konštatova ť, že bariérou jeho reálnej aplikácie je skutočnosť, že nepostihovanie podnikateľa za jeho konanie, vyplývajúce z tohto programu sa vzťahuje len na správny delikt, nie aj na trestný čin. V zmysle Trestného z ákona je však takýto podnikateľ – fyzická osoba, resp. fyzická osoba konajúca za právnickú osobu – naďalej potenciálnym páchateľom trestného činu podľa § 250 Trestného zá kona. Podnikatelia, vrátane nadnárodných spoločností, tak z obavy z trestnoprávneho postihu napr. ich konateľov neposkytujú súťažnému orgánu, ktorý je v takýchto prípadoch vo veľkej dôkaznej nú dzi, dôkazy o kartelových dohodách. Návrh tiež reflektuje úpravu iných členských krajín EÚ, kde aplikácia Leniency programu je dôvodom na to, aby sa voči takémuto podnikateľovi nezačalo trestné stí hanie.

K bodu 8

Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, hoci nepravej, je vo svojej podstate otázkou rozš irovania trestnosti určitých zákonom definovaných konaní, preto sa navrhuje aplikovať v rámci prechodných ustanovení novú právnu úpravu len na trestné čin spáchané po účinnosti návrhu zákona.

K bodu 9

Transpozičná príloha sa dopĺňa o prá vne akty Európskej únie, ktoré sa predkladaným návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. II (zákon č. 301/2005 Z. z.)

K bodu 1

Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že zákonom č . 70/2009 Z.z. bola Železničná polícia začlenená do pôsobnosti ministerstva vnútra. Keďže ministrovi vnútra sú podriadené dva ozbrojené bezpečnostné zbory, je žiaduce, aby trestné činy prísluš níkov oboch týchto zborov vyšetroval jeden nezávislý útvar. V rámci ministerstva vnútra ide o sekciu kontroly a inšpekčnej služby, ktorá je podriadená priamo ministrovi a jej príslušníci sú vyňatí z právomoci orgánov, ktorých príslušníkov vyšetruje.

K bodu 2

Rozširuje sa rozsah subjektov spadaj úcich pod pojem 'zúčastnená osoba', medzi ktoré je potrebné na základe nových inštitútov zhabania určenej peňažnej čiastky a zhabania majetku zaradiť aj právnické osoby, voči ktorým sa tieto sankcie môžu uplatniť, podľa návrhu majú uplatniť, alebo sa uplatnili (použite formulácie 'môžu byť uplatnené' referuje na možnosť aktívne vystupovať v trestnom konaní ešte pred podaním návrhu alebo obžaloby). V súlade s právom na spravodlivý proces sa týmto právnický m osobám zabezpečuje právo na rovnosť zbraní, teda právo na vyjadrenie sa ku každému dôkazu, ktorý smeruje proti právnickej osobe. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, ž e postih na vlastníckych právach právnickej osoby odlišnej od páchateľa trestného činu nie je obvinením v zmysle čl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd. Na strane druhej čl. 47 ods. 3 Dohovoru garantuje rovnosť strán v konaní pred súdom a inými orgánmi, rovnako aj § 2 ods. 14 Trestného poriadku, takže je potrebné zosúladiť požiadavky na práva, ktoré majú obvinený, po škodený a zúčastnená osoba, a to aj z hľadiska splnomocnenca ustanoveného z dôvodu nedostatku prostriedkov na úhradu trov spojených s uplatnením procesných oprávnení. Zmeny v procesných právach zúčastnenej osoby vo význame ich posilnenia sa prejavujú aj zmenou súvisiacich ustanovení; k tomu pozri nasledujúce časti osobitnej časti dô vodovej správy.

K bodu 3

V nadväznosti sa navrhovaný mechanizmus ukladania a výkonu ochranného opatrenia zhabania určenej peňažnej čiastky sa navrhuje vykonať súvisiacu zmenu inštitútov právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia. Ide v podstate o legislatívno-technickú zmenu vyplývajúcu z novo dopĺňaných, súvisiacich ustanovení Trestného poriadku.

K bodu 4

Podľa § 196 ods. 2 môže prokurátor alebo policajt na doplnenie trestného oznámenia vyslúchnuť oznamovateľa alebo vyžiadať si písomné podklady od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu. Taktiež môže prokurátor alebo policajt vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Navrhuje sa umožniť doplnenie trestného oznámenia nielen výsluchom tejto osoby a oznamovateľa, ale aj výsluchom osoby, ktorá je podľa trestné ho oznámenia alebo iného podnetu poškodená, pričom by sa na ňu obdobne vzťahovali aj podmienky výsluchu podľa § 192 ods. 2 pre osobu, ktorú je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spá chať trestný čin. Táto požiadavka vychádza z odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT), ktorého ú lohou je preverovať zaobchádzanie s osobami zbavenými slobody. V podmienkach Slovenskej republiky ide prevažne o podnety Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré vyšetruje sekcia kontroly a inšpekčnej služ by Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Keďže Zbor väzenskej a justičnej stráže je v týchto prípadoch oznamovateľom, podľa súčasnej právnej úpravy nemôže policajt doplniť trestné ozná menie po jeho prijatí výsluchom poškodeného.

K bodu 5

V súlade s posilnení m postavenia zúčastnenej osoby v trestnom konaní tak, ako vyplýva z navrhovaného znenie § 45, je potrebné umožniť zúčastnenej osobe 'vstúpiť' do konania nie až po podaní obžaloby, resp. návrhu na uloženie ochranného opatrenia, ale už v časti konania predchádzajúcej konaniu pred súdom. Na tento účel sa v nadvä znosti na nové znenie § 45 ods. 2 navrhuje výslovne upraviť právo z účastnenej osoby preštudovať si spisy po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a súčasne podať ná vrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

K bodu 6

Úprava v tomto ustanovení sú visí s úpravou navrhovanou v novele Trestného zákona v § 83a a § 83b. Toto ustanovenie upravuje postup prokurátora v prípade, ak je dokázané, že bol spáchaný trestný čin, alebo že došlo k účasti na trestnom čine spôsobom uvedeným v § 83a alebo § 83b Trestného zákona, kedy prokurátor podá návrh na ulož enie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky právnickej osobe alebo návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania majetku právnickej osoby, a to ako náležitosť obžaloby podľa § 235 pí sm. f) alebo samostatným návrhom. Zároveň je tu stanovený zákaz dvojitého postihu ako obdoba prekážky právoplatne rozhodnutej veci v § 9 ods. 1 písm. e), ktorý sa vzťahuje na akékoľvek rozhodnu tie o takomto ochrannom opatrení v trestnom konaní, v prípade sankcie v inom konaní to platí, len ak sankcia bola aj uložená (t.j. nestačí, že sa v takom konaní rozhodlo negatívne) a možno ju považovať za dostatočnú. Pri riešení tejto otázky nebolo dopĺňané ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e), nakoľko toto ustanovenie upravuje podmienky neprípustnosti trestného stíhania osoby a v prípade ochranných opatren í, ukladaných právnickej osobe ide o súčasť trestného konania, nie však o trestné stíhanie právnickej osoby, keďže podľa návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku nejde o trestnoprá vnu zodpovednosť právnických osôb (aj keď má táto zodpovednosť sankčný charakter a preto návrhy zmien oboch týchto predpisov odrážajú jej špecifiká oproti ukladaniu iných ochranných opatrení z r ôznych hľadísk) – to platí i v prípade, ak je rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia (vydané ako súčasť rozsudku) výsledkom súdneho konania na základe obžaloby, podanej na obvineného, ktorý je v tejto fáze trestne stíhaný, zúčastnená osoba však trestne stíhaná nie je (tak ako zúčastnené osoby podľa doterajšej úpravy). V prípade rozhodnutia cudzozemských orgánov bola použitá zhodn á úprava ako pre trestné stíhanie osoby stanovená v § 9 ods. 1 písm. g).

K bodu 7

Súčasťou obžaloby môže byť podľa § 235 písm. f) aj návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak ide o ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku a prokurátor ustupuje od ob žaloby čiastočne v rozsahu tohto návrhu, nebude súd reagovať obligatórnym rozhodnutím o oslobodení obžalovaného, ale zamietnutím návrhu prokurátora v rovnakom režime, aký sa vzťahuje na ustú penie od samostatne podaného návrhu na uloženie ochranného opatrenia právnickej osobe podľa § 362a ods. 4.

K bodom 8 a 9

Navrhované zmeny inštitútov preskúmania a predbežného prejednania obžaloby vytvárajú možnosť pre súd aplikovať zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 a 11 Trestného poriadku, t.j. rozhodovať spravodlivo. Navrhuje sa umožniť súdu odmietnuť obžalobu, ak pri preskúmavaní veci alebo predbežnom prejednaní obžaloby zistí, že neboli predložené existujúce dôkazy, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie. Uvedené platí pochopiteľne aj pre prípade, ak je súčasťou obžaloby aj návrh na uloženie niektorého z novo zavádzaných ochranný ch opatrení.

K bodu 10

Pozri odôvodnenie k bodom 1 a 3.

K bodu 11

Súd rozhodne o návrhu prokurá tora na uloženie ochranného opatrenia pozitívne alebo negatívne, pri ukladaní ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky stanoví lehotu na dobrovoľné plnenie v súlade s úpravou uznesenia podľa § 362a ods. 5. Aj bez návrhu môže uložiť ochranné opatrenie, ak zistí u obžalovaného dôvod na jeho uloženie.

K bodu 12

Postup súdu pri vylúčení rozhodovania o ochrannom opatrení na konanie na verejnom zasadnutí je upravený pre prípad, že prokurátor podal návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej č iastky alebo zhabania majetku ako súčasť obžaloby § 235 písm. f) a súd vylučuje z rozhodnutia rozsudkom rozhodnutie o tomto návrhu. Vzhľadom k štádiu konania nemôže prokurátor v tomto ďalšom konaní vziať návrh späť s účinkami podľa § 362a ods. 2, môže však od neho ustúpiť podľa § 362a ods. 3.

K bodu 13

V uvedených prípadoch ide o konanie na prvom stupni, ktoré aj prakticky začína prednesením návrhu navrhovateľom.

K bodom 14 až 16

Vzhľadom na množiace sa prípady trestných vecí s 'cudzím prvkom' je aktuálne reagovať rozšírením druhu trestov, ktoré môže uložiť samosudca trestným rozkazom a tým citeľne prispieť k urýchlenému vybaveniu takýchto prípadov. Zároveň ustanovenie reaguje na novo - zavádzané opatrenia zhabania majetku a zhabania peňažnej čiastky, pričom zhabanie majetku právnickej osobe trestným rozkazom nemo žno uložiť a zhabanie peňažnej čiastky len do výšky, zodpovedajúcej maximálnej výške peňažného trestu. V prípade uloženia zhabania peňažnej čiastky sa stanovuje paričná lehota ako podľ a § 362a ods. 4 , resp. podľa § 289 ods. 1.

K bodu 17

Rozhodnutie o ochranných opatreniach, sankčného charakteru ukladaných inej osobe ako obvinenému t.j. zúčastnenej osobe sú podmienené rozhodnutím o vine, preto nie je vhodné v tomto štádiu konania oddeliť rozhodovanie o vine a o takomto ochrannom opatrení, takýto postup sa pripúšťa až pri vyhlásení rozsudku podľa § 289 ods. 4.

K bodu 18

Upresňuje sa dikcia tohto ustanovenia tak, aby povinnosť súdu doručiť trestný rozkaz sa týkala iba poškodeného, ktorý uplatnil svoj nárok na náhradu škody, zavádza sa povinnosť doručiť trestný rozkaz aj zúčastnenej osobe, ktorej bolo uložené ochranné opatrenie zhabania veci alebo zhabania peňažnej čiastky.

K bodu 19

Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iné ho, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci.

K bodu 20

Vzhľadom na navrhovaný počet zmien celého § 355 sa navrhuje jeho celková nová úprava. K zmenám oproti súčasnému zneniu:

K odseku 3

Úprava sa dopĺňa o účinky prednesenia obžaloby na hlavnom pojednávaní, nakoľko trestný rozkaz sa neruší podaním odporu (len v prípade poškodeného podľa § 355 ods. 2), až do prednesenia obž aloby je možné oprávnenou osobou vziať odpor späť (§ 355 ods. 8 v znení návrhu), trestný rozkaz však môže nadobudnúť právoplatnosť aj bez čiastočnej realizácie postupu podľa § 355 ods. 3 ( § 356). Osobitná úprava vykonateľnosti sa týka úpravy § 362a ods. 4 a výkonu rozhodnutia podľa čl. V návrhu.

K odseku 4

Úprava podania odporu zúčastnenou osobou, po ktorom nasleduje buď hlavné pojednávanie v prípade, ak bol odpor podaný prokurátorom alebo obvineným alebo ak bol odpor podaný len zúčastnenou osobou (alebo aj poš kodeným podľa odseku 2), samosudca ďalej postupuje podľa § 362a. To isté v prípade podania odporu zúčastnenou osobou platí, ak trestný rozkaz v dôsledku vzdania sa pôvodne podaného odporu prokurá torom alebo obvineným nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste. Keďže však už bolo právoplatne rozhodnuté o vine odsúdením, nemožno návrh vziať späť s účinkami podľa § 362a ods. 2 (mo žno však od neho ustúpiť podľa § 362a ods. 3).

K odseku 5

Návrh reaguje na prípady, keď napr. samosudca správoplatní trestný rozkaz po tom, čo obdržal odpor o ktorom rozhodne, že bol podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo už bol skôr vzatý späť , hoci bol podaný včas, oprávnenou osobou alebo nebol vzatý späť. Takúto chybu súčasný stav neumožňuje napraviť, a musí sa riešiť ústavnou sťažnosťou. Vytvára sa priestor na dorieš enie veci všeobecným súdom

K odseku 6

Legislatívno-technická oprava. Samosudca koná aj o zločinoch.

K odseku 8

Posúva sa možnosť späťvzatia odporu podaného proti trestnému rozkazu zo štádia 'do začatia hlavného pojednávania' na neskoršie štádium z dôvodov, že praktické skúsenosti ukazujú, ž e v mnohých prípadoch sa obvinení tejto otázke vyjadrujú až po začatí hlavného pojednávania, keď sa má už predniesť obžaloba. Akoby si až vtedy uvedomili, že z rozhodnutím, trestným rozkazom sú spokojní a neželajú si ďalšie konanie vo veci.

K odseku 10

Zosúladenie koncepcie tohto ustanovenia vo väzbe na odsek 3 a na § 336.

K bodu 21

Pozri odôvodnenie k bodu 2.

K bodu 22

Zavádza sa možnosť vzdania sa odporu s účinkom na právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu, ak sa obvinený a prokurátor vzdá odporu a obvinený vyhlási, že nesúhlasí, aby iná oprávnen á osoba podala odpor v jeho prospech. To sa týka výroku o vine a treste, vo svoj prospech môžu podať odpor poškodený a zúčastnená osoba, pokiaľ bolo rozhodnuté o náhrade škody alebo uložení ochranné ho opatrenia zhabania veci alebo zhabania peňažnej čiastky. Ak obvinený učiní vyhlásenie v zmysle § 356 písm. c), nie je potrebné, aby sa vzdali odporu osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie (§ 355 ods. 1), nakoľko odpor nemôžu podať podľa tejto úpravy proti vôli obvineného.

K bodu 23

Určuje sa procesný orgán, ktorý prerokuje návrh prokurátora (samosudca), aj forma zasadnutia (verejné zasadnutie), ktorá zodpovedá závažnosti tohto konania a možného rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje aj procesný postup, najprv dobrovoľné plnenie v stanovenej lehote. Aj proti tomuto rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 sa navrhuje pripustiť sťažnosť pre ev. opravné konanie na nadriadenom súde. V ustanovení je upravená i možnosť vziať návrh späť do za čatia verejného zasadnutia a neskôr ustúpiť od návrhu na uloženie ochranného opatrenia – pri ustúpení prokurátora od návrhu súd návrh zamietne , čo má za následok nemožnosť jeho opätovného podania podľa § 236 ods. 1.

K bodu 24

V súvislosti s novozavedenými ochrannými opatreniami, ukladanými právnickým osobám je potrebné zaviesť i inštitút obnovy konania, ktoré sa skončilo uznesením, vydaným v konaní o návrhu prokurá tora na uloženie tohto ochranného opatrenia. Ustanovenia tretieho dielu ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku sa použijú na obnovu konania, týkajúcu sa uloženia ochranného opatrenia zhabania peňažnej č iastky alebo zhabania majetku primerane, v ustanovení § 405a je vymedzený okruh oprávnených subjektov a niektoré výnimky z možnosti podať návrh na povolenie obnovy konania, ako je zánik právnickej osoby bez prá vneho nástupcu, v prípade podania návrhu v neprospech zúčastnenej osoby uplynutie času, zodpovedajúceho premlčacej dobe trestného činu, v súvislosti s ktorým bol pôvodný návrh podaný a taktiež možnos ť na základe obnovy len zvýšiť zhabanú peňažnú čiastku, čo nie je prípustné podľa odseku 1. Odmietnutím v zmysle § 405a ods. 2 a 3 je pri primeranom použití ostatných ustanovení o obn ove konania postup podľa § 399 ods. 1.

Ak sa v ochrannom opatrení rozhodovalo rozsudkom (§ 289 ods.1 ) obnova konania je viazaná na podmienky § 394 ods. 1.

K bodu 25

Postup pri výkone trestu prepadnutia majetku je upravený za účelom nezmarenia uspokojenia veriteľov obvineného tak, že po nadobudnutí vykonateľnosti sa zašle rovnopis rozsudku, ktorým bol trest prepadnutia majetku ulo žený príslušnému konkurznému súdu a ten ďalej postupuje podľa návrhu novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (tento návrh je v legislatí vnom procese a ním predpokladaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť najneskôr súčasne so zákonom v znení tohto návrhu). Podľa uvedenej úpravy po skončení konkurzného konania (konkurz sa vyhlá si bez návrhu) postihne trest prepadnutia majetku majetok patriaci obvinenému vo zvyšnom rozsahu (ak mu po skončení konkurzného konania ešte časť majetku patrí), čo je aj v súlade so znením návrhu zmeny § 59 Trestného zákona. Cieľom úpravy je postihnúť páchateľa, prednostne však neukrátiť tretie osoby – veriteľov obvineného na ich právach.

K bodu 26

Úprava § 424 je nadbytočná vzhľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode v nadväznosti na ustanovenie § 72 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorší ch predpisov vo väzbe na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 61a ods. 1 cit. zák.).

K bodu 27

Doplnenie úpravy postupu pri zaistení majetku na účel výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý môže byť neskôr uložený alebo už bol neprávoplatne uložený, pričom ustanovenie § 425 ods. 1 odkazuje na primerané použitie ustanovenia o zaistení majetku obvineného na účel uspokojenia nárokov poškodených (§ 50 ods. 2 a 3).

K bodu 28

Vypustenie odseku 2 v § 426 vyplýva z navrhovanej úpravy § 425 ods. 1 vo väzbe na primerané použitie § 50 ods. 3.

K bodu 29

Podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že "pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvinen ého, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.". Navrhovaná právna úprava upúšťa od používania pojmu "neúčinnosť" právnych ú konov (neúčinnosť neznamená neplatnosť) a preferuje vhodnejší pojem "neplatnosť" právnych úkonov. Uvedená zmena sa premieta aj v rámci úpravy výkonu ochranného opatrenia zhabania majetku.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu názvu príslušného dielu.

K bodu 31

V návrhu Trestného zákona novozavedené ochranné opatrenie zhabania majetku sa upravuje z hľadiska výkonu analogicky ako výkon trestu prepadnutia majetku, výkon ochranného opatrenia zhabanej peňažnej č iastky je upravený osobitne v § 461a a následne v Èl. III novelizáciou zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodom 32 a 33

V reakcii na záväzky Slovenskej republiky vo vz ťahu k právnickým osobám, ako aj vo väzbe na vnútroštátnu úpravu sankčného mechanizmu súvisiaceho so spáchaním trestného činu právnickou osobou, bolo potrebné vytvoriť systém výkonu cudzí ch rozhodnutí, na ktoré SR zaväzujú viaceré medzinárodné zmluvy. K výkonu cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe môže dôjsť iba vtedy, ak sú splnené podmienky v odseku 1. Zároveň je možné vykonať rozhodnutie obsahujúce výlučne sankcie uvedené v tomto ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava vytvára osobitný sankčný mechanizmus, nie je možné zabezpečiť výkon cudz ích rozhodnutí voči právnickým osobám na základe uznávacieho konania, preto sa uznanie rozhodnutia voči právnickej osobe nezavádza. Výkon takéhoto rozhodnutia je však možný iba vtedy, ak nie je v rozpore so záujmami chránenými § 481.

Súčasne je potrebné uviesť, že účinnosťou Lisabonskej zmluvy (v konečnom dôsledku aj bez nej) sa očakáva značný nárast právnej úpravy inštitútov právneho styku s cudzinou, resp. vo vzť ahu k členským štátom Európskej únie. Schválením generálne právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb, hoci aj nepravej, sa vytvára priestor pre osobitnú právnu úpravu uznávania a v ýkonu cudzích rozhodnutí postihujúcich majetok. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky plánuje zaradiť túto osobitnú právnu úpravu do osobitných zákon (vo vzťahu k Trestnému poriadku). Právna ú prava v Trestnom poriadku je však základným právnym rámcom uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia súdu postihujúceho majetok, bez ohľadu na to, či ide o prepadnutie majetku alebo jeho zhabanie. Takto generálne koncipovan á právna úprav súčasne umožní preklenúť obdobie od zavedenia úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb do času schválenia osobitnej zákonnej úpravy uznávania a výkonu tzv. príkazov na konfi škáciu v rámci Európskej únie.

K bodu 34

Navrhujú sa prechodné ustanovenie, ktoré jednak reagujú na zmeny v právnej úprave konania o trestnom rozkaze, a súčasne definujú rámec využitia doplnených ustanovení v priatej časti vo vzťahu k vý konu cudzích rozhodnuté postihujúcich majetok odsúdeného alebo zúčastnenej osoby.

K Èl. III (zákon č. 65/2001 Z. z.)

V nadväznosti na navrhovanú prá vnu úpravu v Trestnom zákone (§ 83a) a v Trestnom poriadku (§ 362a, § 461a) sa navrhuje zmena zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Trestný poriadok v navrhovanom § 461a zakladá pr ávomoc justičnej pokladnice prijať zhabanú peňažnú čiastku, resp. zakladá právomoc justičnej pokladnice vykonať všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky vyplývajúce z rozhodnutia sú du v trestnom konaní, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie podľa § 83a Trestného zákona. Podstata novelizácie citovaného zákona spočíva v rozšírení definície súdnej pohľadávky aj o pohľad ávku štátu vyplývajúcu z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky (bod 1), úpravy výnimky z postupovania súdnej pohľadávky zmluvou, keďže v tomto prípade je právomoc justičnej pokladnice zalo žená priamo zákonom (§ 461a Trestného poriadku) a podkladom pre činnosť justičnej pokladnice je právoplatné súdne rozhodnutie (body 2 a 3). Ïalej sa osobitným spôsobom upravuje moment začatia vlastné ho konania o výkone rozhodnutia v prípade pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní (bod 4), kde sa navrhuje, aby toto konanie začínalo márnym uplynutí m lehoty na plnenie vyplývajúcej zo samotného rozhodnutia súdu.

K Èl. IV (zákon č. 330/2007 Z. z.)

Zavá dza sa do registra trestov aj zmienka o ochranných opatreniach ukladaných právnickým osobám. Ide o záväznú požiadavku GRECO na štáty, ktoré už majú zavedenú právnu zodpovednosť právnických osô b za trestné činy fyzických osôb.

K Èl. V (zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodu 1

Majetok vylúčený zo súpisu podstát pod ľa § 81 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je postihovaný prepadnutím, resp. zhabaním podľa § 59 ods. 1 a § 83 ods. 4 Trestného zákona. Nakoľko účinky zhabania (prepadnutia) nastávajú až po zrušení konkurzu (k tomu pozri dikciu 'ktorý patrí ... po ukončení konania podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie' v Trestnom zákone) a k vylúčeniu majetku zo súpisu podstát dochádza počas konkurzu, je potrebné vyrie šiť otázku nakladania s týmto majetkom od momentu jeho vylúčenia zo súpisu podstát až do momentu zrušenia konkurzu, kedy nastanú účinky zhabania (prepadnutia) majetku. Podľa platnej právnej úpravy platí, že vylúčením majetku zo súpisu podstát tento majetok prestáva podliehať konkurzu, čím sa negujú účinky vyplývajú ce z § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii – právo nakladať s majetkom vylúčeným zo súpisu podstát prechádza späť na úpadcu. Táto právna konštrukcia však v súvislosti s konkurzom vyhláseným podľa navrhovaného znenia § 107a nie je žiaduca, keďže vytvára možnosť pre úpadcu nakladať s týmto majetkom sp ôsobom, ktorý znemožní výkon ochranného opatrenia zhabania majetku, resp. trestu prepadnutia majetku. Z dôvodu zamedzenia týchto dô sledkov sa preto navrhuje aplikovať na nakladenie s týmto majetkom režim vyplývajúci z § 44 ods. 1, a to aj napriek tomu, že pôjde o majetok, ktorý konkurzu nepodlieha. To znamená, že ak sa v konkurze vyhlásenom podľa § 107a vylúči určený majetok zo súpisu podstát, právo nakladať s týmto majetok a právo vykonávať právne úkony ohľadom tohto majetku, bude mať naďalej sprá vca konkurznej podstaty.

K bodu 2

V ustanovení sa upravuje previazanos ť trestu prepadnutia majetku alebo ochranného opatrenia zhabania majetku v nadväznosti na konkurzné konanie. V takomto prípade súd rozhodne o vyhlásení konkurzu ex offo bez ďalšieho a to uznesením, proti ktoré mu nie je prípustné odvolanie. V takto začatom konaní sa správca nevyberá náhodným výberom, ani o osobe správcu nerozhodujú veritelia, ale právo vybrať osobu správcu zákon dáva orgánu štátnej spr ávy príslušnému podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 325/2007 Z. z. spravovať majetok, ktorý prejde do vlastníctva štátu (ď alej len 'dočasný správca'). V takomto konaní ďalej právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca (veritelia takéto právo nemajú).

Pokiaľ ide o príslušný orgán, jeho pôsobnosť nevykonávajú veritelia, ale dočasný správca alebo ním určená osoba, t.j. takéto konanie sa bude vždy viesť pod dohľadom a ingerenciou štá tu. Na druhej strane veritelia majú právo byť uspokojení pred štátom, t.j. nárok štátu z prepadnutia majetku, zhabania majetku, možno uspokojiť až po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a vš etkých prihlásených pohľadávok. Zvyšný majetok správca vydá dočasnému správcovi.

K Èl. VI (účinnosť)

Navrhuje účinnosť právnej úpravy, a to od 1. júna 2010.

V Bratislave, 3. februára 2010

Robert Fico, v.r.

Predseda vlády Slovenskej republiky

Viera Petríková, v.r.

Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu