Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.06.2023 do 31.07.2023

Platnosť od: 14.01.2005
Účinnosť od: 01.06.2023
Účinnosť do: 31.07.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Cenné papiere, Občianske súdne konanie, Poisťovníctvo, Všeobecné súdnictvo, Konkurz a reštrukturalizácia
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST39JUD902598DS46EUPP6ČL42

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.06.2023 do 31.07.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 7/2005 s účinnosťou od 01.06.2023 na základe 150/2022

Legislatívny proces k zákonu 150/2022

Vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov

K predpisu 150/2022, dátum vydania: 30.04.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.

Východiská reformy súdnej mapy – okresné súdy

Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento cieľ je reforma súdnej mapy.

(Zdroj: Európska komisia (Eurobarometer FL 483), graf autorov)

Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.

2

Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené a malé súdy menej efektívne a menej odolné proti miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie sudcov, ktorá je jedným z predpokladov pre efektívne fungujúce súdnictvo.

Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve. Súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, ktorá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy.

Nové súdne obvody navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:

Primeraná dostupnosť nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendy a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.

Rýchlejšie konania špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.

Kvalita rozhodnutí s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.

Transparentnosť na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať občania a riadiace orgány súdnictva lepší prehľad, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.

Efektívnosť špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a optimalizácia počtu sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.

3

Vývoj súdnej mapy na Slovensku a jej súčasný stav

Do konca roku 1996 súdna mapa kopírovala vtedajšie administratívne členenie Slovenska na 36 okresov a jej úprava bola v zákone Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Sústavu súdov tvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky, štyri krajské súdy (Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Košiciach a Mestský súd v Bratislave) a 42 okresných súdov (9 bratislavských a košických súdov a 33 ostatných súdov). Agenda obchodného registra bola pridelená trom okresným súdom: Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Košice 1.

Významná zmena súdnej mapy prebehla za druhej vlády Vladimíra Mečiara v októbri 1996, v nadväznosti na zmenu administratívneho členenia Slovenska v júli toho istého roku. V roku 1996 bolo vytvorených 79 administratívnych okresov. Išlo o zásadný zvrat v dovtedajšej tendencii počet okresov postupne znižovať (od roku 1949 z 97 do roku 1996 na 36). Z praktických dôvodov nebolo možné v roku 1997 zriadiť aj 79 okresných súdov, pretože 24 z nich by vo svojom obvode nemalo dosť prípadov na to, aby vôbec mohli existovať (na niektorých súdoch pôsobili reálne 2-3 sudcovia). len dlhšie trvajúca práceneschopnosť jedného sudcu spôsobila ochromenie fakticky 1/3 súdu. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z. ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zriadená sieť 8 odvolacích súdov (krajské súdy) a 55 obvodov prvostupňových okresných súdov (8 bratislavských a košických súdov a 47 ostatných súdov). V rámci kauzálnej príslušnosti bola agenda registrových súdov pridelená ôsmim okresným súdom v sídle kraja, agenda pre konkurz a vyrovnanie trom krajským súdom (Bratislava, Banská Bystrica a v Košice).

Okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pôsobili ešte aj vojenské obvodové súdy (zriadené v roku 1993) s tromi obvodmi so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove a odvolacím Vyšším vojenským súdom v Trenčíne.

Čiastočne zvrátiť tento nepriaznivý stav mala zmena súdnej mapy za druhej vlády Mikuláša Dzurindu s účinnosťou od 1. januára 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Počet obvodov okresných súdov bol z 55 znížený na 45 a z 8 okresných súdov v sídle kraja sa stali kauzálne príslušné na veci obchodného registra, konkurzu a reštrukturalizácie. Zrušené boli okresné súdy v Malackách, v Pezinku, v Piešťanoch, v Skalici, v Bánovciach nad Bebravou, v Novom Meste nad Váhom, v Partizánskom, v Šali, v Revúcej a v Námestove.

V roku 2003 bol zriadený spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry v Pezinku Špeciálny súd na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.

Nesystémovým krokom za prvej vlády Roberta Fica bolo opätovné zriadenie 9 z 10 zrušených súdov (okrem súdu v Šali) s účinnosťou od 1. januára 2008 (zákon č. 511/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992

4

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a počet okresných súdov sa zvýšil na 54. Počet 8 odvolacích súdov sa nemenil.

Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 17/08 bol Špeciálny súd v roku 2009 zrušený a vzápätí nahradený Špecializovaným trestným súdom so sídlom v Pezinku, a to zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poslednou výraznejšou zmenou v sústave súdov a súdnej mapy bolo zrušenie vojenských obvodových súdov a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v roku 2009 (zákon č. 59/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

 

(Mapa 1: Súčasná súdna mapa)

Návrh novej súdnej mapy

V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborné a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.

Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak budú priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré budú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných

5

súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.

Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov napokon nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Reforma súdnej mapy zameraná na oblasť správneho súdnictva je nadstavbou vo vzťahu k reforme súdnej mapy v časti týkajúcej sa krajských súdov, preto návrh zákona pojednávajúci o zriadení správnych súdov je posledným návrhom v rámci reformy súdnej mapy.

Účelom predkladaného návrhu zákona je nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov. Počet okresných súdov sa redukuje zo súčasných 54 na 30 okresných súdov vrátane dvoch mestských súdov.

Súdnu mapu všeobecných súdov v občianskoprávnej agende, trestnoprávnej agende a rodinnej agende sa navrhuje rozdeliť do tridsiatich obvodov prvostupňových súdov (vrátane dvoch mestských súdov v Bratislave a v Košiciach) a ôsmich obvodov odvolacích súdov:

 

(Mapa 2: Nová súdna mapa)

Zlúčené obvody okresných súdov budú dostatočne veľké na to, aby v nich boli splnené kritériá minimálnej veľkosti súdneho obvodu, a to pri optimálnom minimálnom počte troch špecializovaných sudcov vo všetkých hlavných agendách. Uvedené sa v terajšej súdnej sústave nedá zabezpečiť v každom súdnom obvode samostatne. Zväčšenie obvodov okresných súdov zabezpečí väčší priestor (väčšia množina sudcov) na realizáciu kritéria náhodného výberu sudcu z optimálneho počtu sudcov.

6

Špecifikom predkladaného návrhu zákona v porovnaní s verziou predloženou do legislatívneho procesu v roku 2020 je aj to, že v prípade štyroch okresných súdov sa výslovne v návrhu zákona upravujú ich pracoviská mimo ich sídla.

Ďalej návrh zákona nanovo nastavuje kauzálnu príslušnosť pre obchodnoprávne spory, čo zahŕňa sústredenie tejto agendy na osem okresných súdov v sídle krajských súdov z doterajších 54 okresných súdov.

V súlade so zámermi schválenými v rokoch 2018 a 2021 vládou Slovenskej republiky v materiáloch o opatreniach na zlepšenie fungovania obchodného registra sa tiež navrhuje koncentrácia agendy obchodného registra na jediný okresný súd, ktorým bude Okresný súd Žilina.

Poslednou systémovou zmenou je odčlenenie agend správneho súdnictva z okresných súdov a jej presun na krajské súdy. Zavŕši sa tak dlhodobá snaha o to, aby prvostupňovými súdmi v agende správneho súdnictva boli primárne krajské súdy.

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je tento rozdelený do ôsmich novelizačných článkov. Pre úpravu nových sídiel a obvodov okresných súdov je nosnou úpravou novelizácia v čl. VII, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Vo zvyšku sa vykonáva novelizácia súvisiacich zákonov procesnej povahy upravujúcich kauzálnu príslušnosť súdov.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023. K tomuto dátumu dôjde k zániku určených okresných súdov formou ich zlúčenia s nástupnickými okresnými súdmi. Delená účinnosť zákona od 1. júna 2022 sa navrhuje v prípade ustanovenia týkajúceho sa kreovania funkcie predsedu súdu, ktorého zánik sa plánuje k 1. januáru 2023.

Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.1)

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 26. októbra 2021. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 3. novembra 2021.

1)

https://web.ac-mssr.sk/sudna-mapa-otazky-a-odpovede/

 

7

B.Osobitná časť

K čl. I

(Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 248 ods. 1)

Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú môcť mať svoje vlastné obvody za splnenia podmienok uvedených v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pojednávacie miestnosti mimo sídla súdu na vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Kritéria, ktoré bude súd brať do úvahy pri využívaní postupu podľa § 248 ods. 2 bude najmä miesto výkonu väzby, ak ide o väzobnú vec a sídlo okresnej prokuratúry v rámci obvodu súdu, pretože nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a s tým spojené nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr vedie k situácii, kedy v rámci obvodu súdu môže pôsobiť viac okresných prokuratúr.

Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či sa v konkrétnom prípade hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.

Právna úprava je použiteľná aj v opačnom garde, a teda ak bude v rámci obvodu okresného súdu vytvorený obvod pracoviska súdu, tak pojednávanie bude možné vykonať namiesto pracoviska aj v sídle súdu. Opätovne sa pri tom berú do úvahy tie isté kritéria vhodnosti a účelnosti s ohľadom na plynulosť súdnej konania.

K bodu 2 (§ 301)

Pravidlo obsiahnuté v § 248 ods. 1 sa navrhuje umožniť uplatňovať aj v prípade vykonávania neverejného zasadnutia. V prípade verejných zasadnutí nie je potrebné osobitne normovať pravidlo o použití § 248 ods. 2 aj na verejné zasadnutia, pretože toto pravidlo bude platiť pre verejné zasadnutia na základe už platného znenia § 298 Trestného poriadku.

K čl. II

(Civilný sporový poriadok)

K bodu 1 (§ 22a)

Ako vyplýva z odôvodnenia k čl. I, jedným z prvkov reformy súdnej mapy je aj koncentrácia obchodnoprávnej agendy na tri, resp. štyri okresné súdy. V novom znení § 22 sa vymedzuje kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávnu agendu. V tomto prípade ide

8

o štandardnú sporovú agendu v obchodných veciach, ktorá sa na okresných súdoch zapisuje do súdneho registra Cb. Podľa doterajšej právnej úpravy túto agendu vybavovalo všetkých 54 okresných súdov.

Počty vecí v tejto sporovej agende na mnohých menších okresných súdoch naplno nevyťažia ani jedného (obchodného) sudcu. Ani v rámci navrhovaných 30 obvodov platných pre civilnú, rodinnú a trestnú agendu by na obchodnej agende nebola splnená podmienka minimálne troch špecializovaných sudcov potrebných na správne fungovanie špecializovaného úseku a náhodného prideľovania spisov.

Na účely špecializácie sudcov obchodnej agendy sa navrhuje v odseku 1 zriadiť osem obvodov obchodných prvostupňových súdov, ktorými budú okresné súdy v sídle krajských súdov.

Dôležitým momentom v tejto súvislosti je navrhované prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že obchodnoprávne spory budú dokončené na vecne a miestne príslušných súdov podľa doterajších predpisov s výnimkou tých situácií, kedy sa doterajší vecne a mieste príslušný okresný súd zrušuje, pretože v takomto prípade konanie dokončí nástupnícky okresný súd.

K bodu 2 (§ 23)

Nové znenie § 23 upravujúceho kauzálnu príslušnosť okresných súdov v pracovnoprávnych sporoch reflektuje nové nastavenie súdnej mapy vo vzťahu k okresným súdom.

Na základe výsledkov pripomienkového konania sa navrhuje zachovanie ôsmich kauzálne príslušných okresných súdov pre agendu pracovnoprávnych sporov a sporov s kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky.

Po novom budú kauzálne príslušné okresné súdy sídliace v krajských mestách, pretože toto usporiadanie sa javí byť z hľadiska dostupnosti súdu podstatne logickejšie ako doterajšia nie úplne koncepčná právna úprava.

K bodom 3 a 4 (§ 30 ods. 1 a 2)

Doterajšie znenie § 30 ods. 1 upravovalo kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Malacky v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhom zákona dochádza k zrušeniu Okresného súdu Malacky, preto je potrebné sa vysporiadať s otázkou určenia nového kauzálne príslušného súdu pre túto agendu. Ako najideálnejšie riešenie sa javí zveriť túto agendu Okresnému súdu Trnava, čo zohľadňuje aj tú skutočnosť, že podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615) byť kauzálne príslušným na súdny prieskum určených rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie Krajský súd v Trnave. Dôjde tým k skoncentrovaniu agendy verejného obstarávania v jednom meste. Druhou možnosťou bolo presunúť kauzálnu príslušnosť na nástupnícky súd Okresného súdu Malacky,

9

ktorým je Okresný súd Senica. Geografická poloha mesta Senica však nie je úplne vhodnou v porovnaní s mestom Trnava.

V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné v odseku 2 vykonať súvisiacu zmenu a upraviť nanovo odvolací súd, ktorým bude po novom – logicky – Krajský súd v Trnave.

Z hľadiska kolízie pôvodnej a novej právnej úpravy bude platiť, že konania začaté pred účinnosťou zákona na Okresnom súde Malacky dokončí jeho nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Senica. Nový nápad v tejto agende však bude smerovať na Okresný súd Trnava.

K bodu 5 (§ 40)

V nadväznosti na výsledky pripomienkového konania sa do Civilného sporového poriadku dopĺňa právna úprava, v zmysle ktorej sa kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch 22a) bude skúmať len na námietku žalovaného, a teda nebude sa skúmať ex offo počas celého konania tak ako tomu bolo doteraz.

Rigidita a istú nevyváženosť súčasnej aplikácie kauzálnej príslušnosti určuje ustanovenie § 40 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje, že súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania a táto úprava bola viackrát pertraktovaná v rámci odborných diskusií k civilnému sporovému poriadku s tým, že takáto koncepcia nie je vhodná. Predovšetkým sa neprihliada na to, že často v rámci sporu uplatňované nároky, ktoré majú povahu viacerých kauzálnych príslušností a je náročné splniť podmienky uvedenej úpravy. Ak na začiatku sporu ani jedna z procesných strán nerieši príslušnosť a počas sporu sa začne javiť nárok ako spadajúci pod niektorú z kauzálnych príslušností, je potrebné takýto spor predložiť na rozhodnutie inému súdu, čo sa javí ako nehospodárne a neefektívne. Uvedené má tiež priamo vplyv na právo na zákonného sudcu. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné, aby prehodnotiť súčasnú úpravu kauzálnej príslušnosti v Civilnom sporovom poriadku, keďže ide o príslušnosť, ktorá prednosť pred miestnou príslušnosťou, pričom ide o osobitnú miestnu príslušnosť a jej postavenie nad princíp viazanosti na miesto je po skúsenostiach s aplikáciou civilného sporového poriadku sporné.

Pre riešenie kolízií kauzálnej príslušnosti sa navrhuje zmena existujúcej právnej úpravy, kedy by kauzálna príslušnosť bola riešená len na námietku strán a len do ich prvého úkonu, prípadne ex offo len na začiatku konania podľa stavu k začatiu konania (rovnako ako pri miestnej príslušnosti). Rovnako boli riešené spory o príslušnosť aj v minulosti pri účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj vtedy ak miestna príslušnosť bola určená podľa osobitného predpisu.

Navrhované riešenie zároveň ambíciu minimalizovať prípadní spory o príslušnosť medzi viacerými súdmi.

K bodu 6 (§ 173 ods. 1)

Obdobná úprava, ktorá sa zavádza do Trestného poriadku (pozri zmenu § 248 v čl. I), sa navrhuje aj v prípade Civilného sporového poriadku. Cieľom zmeny § 173 ods. 1 je rozšíriť možnosti súdu v civilnom sporovom konaní pre uskutočnenie pojednávania mimo sídla súdu, a to v pojednávacej miestnosti jeho pracoviska zriadeného mimo sídla súdu v obvode tohto súdu alebo v inej pojednávacej miestnosti mimo sídla súdu. Toto doplnenie právnej úpravy

10

umožní priblíženie súdu účastníkovi konania, ktorého bydlisko (sídlo, či miesto podnikania) je určujúce pre založenie miestnej príslušnosti súdu.

K bodu 6 (§ 417c)

Cieľom prechodného ustanovenia je potvrdiť koncepciu prechodu výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi súdmi, ktorá je ovládaná týmito pravidlami:

Vo všeobecnosti sa bude uplatňovať prvé pravidlo, podľa ktorého výkon súdnictva bude prechádzať zo zanikajúcich súdov na nástupnícke súdy. Prechod výkonu súdnictva je v tomto prípade upravený napríklad v prechodných ustanoveniach čl. VI.

V prípade, ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd.

Kombinácia oboch pravidiel sa premieta do navrhovaného prechodného ustanovenia. Pričom platí, že doterajšie konania sa dokončia na doterajších súdoch. Toto pravidlo však platí len v rozsahu, v akom neustanovuje predpis o sídlach a obvodoch súdov inak. Týmto predpisom je návrh zákona v čl. VI.

K čl. III

(Civilný mimosporový poriadok)

Obdobne ako je tomu v prípade Civilného sporového poriadku 173 ods. 1) a Trestného poriadku 248 ods. 2), aj v prípade konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa navrhuje osobitné pravidlo pre vykonávanie pojednávania mimo sídla súdu, resp. pojednávania v sídle súdu namiesto pojednávania na pracovisku súdu. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla.

Cieľom takto navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre priblíženie pojednávania účastníkom konania, ak je to vhodné a účelné s ohľadom na plynulosť pojednávania.

Berúc do úvahy nový koncept fungovania pracovísk okresných súdov, ktoré za určitých okolností môžu mať vymedzený svoj vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu je namieste pravidlo o priblížení pojednávania účastníkom konania umožniť aplikovať aj v prípade, ak by sa malo pojednávanie vykonávať na pracovisku súdu. Aj v týchto prípadoch môže byť pojednávanie vykonané na inom mieste ako na pracovisku súdu.

Osobitné pravidlo sa navrhuje v odseku 4, pričom bude platiť, že miestom, na ktorom môže súd vykonať pojednávanie môžu byť aj priestory iných štátnych orgánov, a to v tomto prípade najmä priestory orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobitne návrh zákona prízvukuje použitie tejto právnej úpravy aj na iné úkony súdu ako len pojednávanie. V tomto prípade sa berú do úvahy úkony ako napríklad informatívny výsluch podľa § 115 Civilného mimosporového poriadku.

11

K čl. IV

(Správny súdny poriadok)

K bodu 1 (§ 12)

Rekodifikácia civilného procesu obmedzila vecnú príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve iba na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach zoznamov voličov na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a na hlasovanie v referende, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja. Rekodifikácia tak nadviazala na trend nastolený v rokoch 2004 a 2005, kedy došlo k výraznému presunu agendy správneho súdnictva v prvom stupni na krajské súdy. Zavŕšenie tohto procesu predstavuje predkladaný návrh, ktorý definitívne ruší postavenie okresných súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva, čím sa potvrdzuje postavenie krajských súdov ako primárnych prvostupňových súdov správneho súdnictva. Správne súdnictvo bude v prvom stupni v osobitných a výnimočných prípadoch vykonávať aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napríklad vo volebných veciach, resp. vo veciach týkajúcich sa politických práv. Avšak vo všetkých ostatných otázkach bude prvostupňová agenda správneho súdnictva sústredená na krajských súdoch.

K bodu 2 (§ 14)

Vypustenie § 14 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 14 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 3 (§ 19 ods. 1)

Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Z tohto dôvodu sa v § 19 ods. 1, ktorý upravuje pojem správnych súdov na účely Správneho súdneho poriadku, navrhuje vypustenie zmienky o okresných súdoch.

K bodu 4 (§ 23 ods. 2)

Doplnenie § 23 ods. 2 súvisí so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. Doplnenie právnej úpravy samosudcovského rozhodovania na zriaďovaných správnych súdov reflektuje doterajšiu samosudcovskú správnu agendu okresných súdov. A teda vo veciach správneho súdnictva, o ktorých na okresnom súde konal a rozhodoval samosudca, bude aj na krajskom súde konať a rozhodovať samosudca. Uvedené platí o to viac, že táto agenda sa svojou povahou nehodí na senátne rozhodovanie, a to aj s ohľadom na potrebu okamžitého rozhodnutia v pomerne krátkych lehotách.

K bodu 5 (§ 24)

Vypustenie § 24 nadväzuje na vypustenie § 12. Tým, že okresné súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva, stráca § 24 svoje opodstatnenie a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 6 [§ 49 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na presun volebnej agendy z okresných súdov na správne súdy je potrebné vykonať aktualizáciu znenia § 49 ods. 2 písm. a) tak, aby v agende volebného súdnictva, ktorá

12

prechádza z okresných súdov na správne súdy naďalej nebolo potrebné zastúpenie advokátom. Vecná podstata ustanovenia sa nemení a zachováva sa doterajšia výnimka z povinného zastúpenia pre konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov

K bodom 7 a 8 (§ 85 ods. 2 a 4)

Ustanovenie § 85 upravuje prikázanie veci v rámci správneho súdnictva. Berúc do úvahy fakt, že okresné súdy prestávajú byť správnymi súdmi, navrhuje sa vykonať aktualizáciu aj inštitútu prikázania veci, pretože prikázanie veci okresnému súdu v rámci správneho súdnictva prestáva byť aktuálnym.

K bodu 9 (§ 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2)

Zmeny v § 264 ods. 2, § 293 ods. 2 a § 303 ods. 2 sa vykonávajú v súvislosti so zrušením postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva. V osobitných konaniach upravených v cit. ustanoveniach sa preto okresné súdy nahrádzajú správnymi súdmi, ktoré preberajú ich agendu. Pod pojmom správny súd treba v nadväznosti na § 10, § 11 a § 19 rozumieť krajské súdy.

K bodu 10 (§ 439 ods. 4)

Zmena právnej úpravy postavenia okresných súdov ako správnych súdov a prenesenie ich doterajšej agendy na krajské súdy prináša so sebou aj potrebu vysporiadania sa s otázkou prípustnosti kasačnej sťažnosti vo veciach volebného súdnictva pôvodne patriacich do pôsobnosti okresných súdov.

Podľa všeobecnej právnej úpravy v § 439 ods. 1 je kasačná sťažnosť prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia plynú dva dôležité poznatky. Prvým je ten, že kasačná sťažnosť je prípustná len proti rozhodnutiu krajského súdu, čo vylučuje jej podanie v prípade rozhodnutia okresného súdu. Druhým poznatkom je to, že samotný Správny súdny poriadok pripúšťa odchýlnu právnu úpravu, t.j. umožňuje vylúčiť prípustnosť kasačnej sťažnosti, čo robí v § 439 ods. 2 a 3.

Vo väzbe na uvedené možno dovodiť, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiam vo veciach podľa § 12, v ktorých rozhoduje okresný súd, nie je prípustná, pretože nejde o rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom na povahu konaní podľa § 12, ktorá vyžaduje rýchle rozhodovanie správneho súdu, je tento záver logický, pretože prípadné pripustenie kasačnej sťažnosti by viedlo k tomu, že o žalovanom nároku by nebolo rozhodnuté dostatočne rýchlo, čo by vo výsledku znamenalo stav, kedy nie je poskytnutá dotknutým osobám účinná súdna ochrana ich záujmov.

Berúc do úvahy vyššie uvedené je potrebné v nadväznosti na presun agendy z okresných súdov na krajské súdy pristúpiť k tomu, že vo volebných veciach, o ktorých pôvodne rozhodovali okresné súdy, nebude prípustná kasačná sťažnosť. Zachová sa tak súčasný štandard súdnej ochrany v týchto veciach.

K bodu 11 (§ 493a)

13

Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy dokončili prípadné konania začaté pred dňom účinnosti predkladanej právnej úpravy (1. január 2023), na ktoré vecne príslušné podľa § 12 Správneho súdneho poriadku. Ide o konania vo volebných veciach, pre ktoré je charakteristická pomerne krátka lehota na rozhodovanie, v rámci ktorej nie je účelné, aby došlo k zmene súdu, ktorý v tejto veci má rozhodnúť. Opačný prístup by mohol viesť k tomu, že by konanie v týchto veciach nebolo zavŕšené meritórnym rozhodnutím v zákonom ustanovenej lehote. A teda, začaté konania dokončia okresné súdy ako správne súdy, a to aj po účinnosti zákona.

K čl. V

(zákon č. 153/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46 ods. 3)

Cieľom doplnenia právnej úpravy je pružnejšie nastaviť konanie prokurátorov pred krajským súdom, a to tým spôsobom, že sa vytvára legislatívnou zmenou priestor preto, aby aj prokurátori okresnej prokuratúry mohli konať pred krajskými súdmi, ale len vo veciach, kde konali pre súdom prvého stupňa. Aj s ohľadom na znalosť danej veci je účelnejšie a hospodárnejšie, aby táto možnosť bola v zákone výslovne upravená, pretože vytvára predpoklad pre efektívnejší výkon pôsobnosti prokuratúry.

K bodu 2 (§ 51 ods. 1)

V záujme efektívnejšieho plnenia úloh prokuratúry sa navrhuje zmena úpravy § 51 zákona o prokuratúre spôsobom, ktorý umožní úpravu „rozvrhu práce“ prokuratúr tak, aby umožňoval pružnejšie reagovať na vývoj jednotlivých prokurátorských agend a lepšie zodpovedal požiadavkám plnenia úloh prokuratúry z pohľadu rovnomernosti zaťaženia ako aj špecializácie prokurátorov.

K bodu 3 (§ 56af)

Odsek 1

Podobne ako je tomu v prípade zlúčenia okresných súdov (pozri čl. VI), aj v prípade zmien v sídlach a obvodoch okresných prokuratúr je potrebné sa vysporiadať s otázkou prechodu výkonu pôsobnosti a personálneho substrátu medzi zanikajúcou prokuratúrou a nástupníckou prokuratúrou. Tomuto zámeru je podriadené znenie navrhovaného § 56af ods. 1. Jeho cieľom je zabezpečiť jednoznačným a výslovným spôsobom právne nástupníctvo medzi zanikajúcou a nástupníckou prokuratúrou. Predmetom prechodu je v tomto prípade výkon pôsobnosti a právne vzťahy prokurátorov a iných zamestnancov zanikajúcich prokuratúr. Právne nástupníctvo možno v tomto prípade vyjadriť nasledovne:

Zanikajúca okresná prokuratúra

Nástupnícky okresný súd

Okresná prokuratúra Skalica

Okresná prokuratúra Senica

Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou

Okresná prokuratúra Partizánske

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresná prokuratúra Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresná prokuratúra Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

14

Okresná prokuratúra Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresná prokuratúra Kežmarok

Okresná prokuratúra Stará Ľubovňa

Odsek 2

Berúc do úvahy skutočnosť, že zamestnanci okresnej prokuratúry, ktorá bude zrušená sa môžu ocitnúť v obdobnej situácii ako zamestnanci okresných súdov dotknutí zrušením okresného súdu, navrhuje sa v odseku 2 rovnaký režim zohľadňovania náhrady zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresnej prokuratúry; k tomu pozri bližšie odôvodnenie k čl. VI.

K bodu 4 (príloha)

Podľa platnej právnej úpravy v § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre platí, že „Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr [pozn. rozumej okresných a krajských prokuratúr] sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“. Z uvedenej dikcie teda vyplýva, že okresné prokuratúry majú sídla tam, kde majú sídla okresné súdy, pričom ich obvody rovnaké ako obvody okresných súdov. Analogicky to platí aj pre krajské prokuratúry. Vzhľadom na toto nastavenie usporiadania okresných a krajských prokuratúr je zrejmé, že ak dôjde k zmene sídiel a obvodov okresných súdov alebo krajských súdov, automaticky dochádza k zmene obvodov a sídiel okresných, resp. krajských prokuratúr. Zámerom predkladateľa nie je docieliť stav, aby sa v nadväznosti na novú súdnu mapu automaticky zmenilo usporiadanie okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Preto sa navrhuje „odstrihnúť“ v nevyhnutnom rozsahu usporiadanie sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr od sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov.

Pôvodný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý bol predložený do legislatívneho procesu na sklonku roku 2020 predpokladal rovnaký zámer, pričom usporiadanie sídiel a obvodov tento návrh zákona zveroval do pôsobnosti generálneho prokuratúra Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na závažnosť a význam tejto pôsobnosti sa navrhovalo, aby bola do procesu určovania sídiel a obvodov okresných prokuratúr vtiahnutá aj samospráva prokurátorov, a to v forme ingerencie Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá mala spočívať v udeľovaní súhlasu s usporiadaním sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr. Tento koncept však bol v pôvodnom pripomienkovom konaní spochybnený. V nadväznosti na to predkladateľ zvolil v prípade nových návrhov zákonov reformujúcich súdnu mapu odlišný prístup spočívajúci v dôslednom rešpektovaní naviazania sídiel a obvodov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr na sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov. Ani tento prístup však nenašiel úplnú a bezvýhradnú podporu zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, resp. Rady prokurátorov Slovenskej republiky, o čom svedčia aj zásadný pripomienky, ktoré si uplatnila generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania ako k návrhom zákonov o zriadení mestských súdov, tak aj k návrhom zákonov upravujúcich nové sídla a obvody okresných súdov a krajských súdov.

Na poklade uskutočnených rozporových konaní s generálnou prokuratúrou možno konštatovať, že reforma súdnej mapy bude mať nepochybne dopad na usporiadanie okresných a krajských prokuratúr. So zreteľom na platné znenie § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre sa ako optimálne riešenie javí také riešenie, ktoré čiastočne „odpojí“ okresné a krajské prokuratúry od sídiel a obvodov súdov, resp. ktoré túto previazanosť zachová, avšak v užšom rozsahu ako tomu bolo doteraz. A teda na poklade diskusie s generálnou prokuratúrou a radou prokurátorov sa

15

volí riešenie spočívajúce v tom, že budú existovať okresné prokuratúry, ktoré budú dôsledne kopírovať sídla a obvody okresných súdov, ale zároveň vo vybraných nových obvodoch určených okresných súdov budú pôsobiť viaceré prokuratúry s vlastným sídlom a obvodom, t.j. v obvod súdu sa rozdelí medzi dve prokuratúry so súčasným ukotvením pravidla pre určovanie príslušnosti pre konanie pred súdom v prípade dvoch okresných prokuratúr pôsobiacich v obvode jedného okresného súdu.

Z hľadiska formálno-právneho je potrebné uviesť, že dikcia platného znenia § 39 ods. 2 zákona o prokuratúre nevylučuje existenciu vyššie popísaného riešenia, pretože v súčasnosti pravidlo o kopírovaní sídiel a obvodov súdov obsahuje výnimku zo svojho uplatňovania, o čom svedčí formulácia „ak tento zákon neustanovuje inak“. Uvedená skutočnosť je určujúca pre koncipovane novelizácie zákona o prokuratúre, ktorá implementovať vyššie popísané riešenie. Berúc do úvahy postavenie prokuratúry ako orgánu verejnej moci sa javí nanajvýš žiaduce, aby právna úprava sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr mala svoje zákonné ukotvenie, a preto sa navrhuje, aby priamo zákon o prokuratúre ustanovil sídla a obvody prokuratúr. Opätovne treba zdôrazniť, že je tomu tak aj v súčasnosti, aj keď zákonodarca tak robí odkazom na sídla a obvody súdov.

Z hľadiska budúceho usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských prokuratúr sa navrhuje, aby vo všeobecnosti platilo pravidlo, že sídla a obvody okresných a krajských prokuratúr kopírovali sídla a obvody okresných a krajských súdov. Toto pravidlo bude mať priamo v zákone upravené výnimky zo svojho uplatňovania, a to v tých prípadoch, ak v obvode okresného súdu alebo krajského súdu bude pôsobiť viac okresných, resp. krajských prokuratúr.

Z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti právnej úpravy sa v prílohe k zákonu o prokuratúre upravujú sídla a obvody okresných prokuratúr. Sídla a obvody krajských prokuratúr nie je potrebné upravovať, pretože tie kopírujú sídla a obvody krajských súdov.

Z dôvodu prehľadnosti sa uvádza prehľad sídiel okresných súdov, okresných prokuratúr, krajských súdov a krajských prokuratúr:

Okresný súd

Okresná prokuratúra

Krajský súd

Krajská prokuratúra

Okresná prokuratúra Bratislava I

Okresná prokuratúra Bratislava II

Okresná prokuratúra Bratislava III

Okresná prokuratúra Bratislava IV

Mestský súd Bratislava

Okresná prokuratúra Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Krajská prokuratúra

v Bratislave

Okresný súd Dunajská Streda

Okresná prokuratúra Streda

Okresný súd Galanta

Okresná prokuratúra Galanta

Okresný súd Pezinok

Okresná prokuratúra Pezinok

Okresný súd Senica

Okresná prokuratúra Senica

pracovisko Malacky

Okresná prokuratúra Malacky

Okresný súd Trnava

Okresná prokuratúra Trnava

pracovisko Piešťany

Okresná prokuratúra Piešťany

Krajský súd v Trnave

Krajská prokuratúra

v Trnave

Okresný súd Komárno

Okresná prokuratúra Komárno

Okresný súd Levice

Okresná prokuratúra Levice

Okresný súd Nitra

Okresná prokuratúra Nitra

pracovisko Topoľčany

Okresná prokuratúra Topoľčany

Krajský súd v Nitre

Krajská prokuratúra v Nitre

16

Okresný súd Nové Zámky

Okresná prokuratúra Nové Zámky

Okresný súd Banská Bystrica

Okresná prokuratúra Banská Bystrica

pracovisko Brezno

Okresná prokuratúra Brezno

Okresný súd Lučenec

pracovisko Veľký Krtíš

Okresná prokuratúra Lučenec

Okresný súd Rimavská Sobota

pracovisko Revúca

Okresná prokuratúra Rimavská Sobota

Okresný súd Zvolen

Okresná prokuratúra Zvolen

Okresný súd Žiar nad Hronom

Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom

Krajský súd v Banskej Bystrici

Krajská prokuratúra

v B.Bystrici

Okresný súd Dolný Kubín

Okresná prokuratúra Dolný Kubín

pracovisko Námestovo

Okresná prokuratúra Námestovo

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš

pracovisko Ružomberok

Okresná prokuratúra Ružomberok

Okresný súd Martin

Okresná prokuratúra Martin

Okresný súd Žilina

Okresná prokuratúra Žilina

pracovisko Čadca

Okresná prokuratúra Čadca

pracovisko P.Bystrica

Okresná prokuratúra Bystrica

Krajský súd v Žiline

Krajská prokuratúra

v Žiline

Okresný súd Prievidza

Okresná prokuratúra Prievidza

Okresný súd Trenčín

Okresná prokuratúra Trenčín

pracovisko N.M.n.Váhom

Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom

Krajský súd v Trenčíne

Krajská prokuratúra

v Trenčíne

Okresná prokuratúra Košice I

Okresná prokuratúra Košice II

Mestský súd Košice

Okresná prokuratúra Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Okresná prokuratúra Michalovce

Okresný súd Rožňava

Okresná prokuratúra Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves

Okresný súd Trebišov

Okresná prokuratúra Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Krajská prokuratúra v Košiciach

Okresný súd Bardejov

pracovisko Svidník

Okresná prokuratúra Bardejov

Okresný súd Humenné

Okresná prokuratúra Humenné

pracovisko V.n.Topľou

Okresná prokuratúra V.n.Topľou

Okresný súd Poprad

pracovisko S.Ľubovňa

Okresná prokuratúra Poprad

Okresný súd Prešov

Okresná prokuratúra Prešov

Krajský súd v Prešove

Krajská prokuratúra

v Prešove

K čl. VI

(zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1

§ 2

17

Ustanovenie § 2 upravuje nové sídla a obvody okresných súdov.

Na účely špecializácie sudcov na občianskoprávnu, rodinnoprávnu a trestnoprávnu agendu sa navrhuje znížiť počet súčasných 54 obvodov okresných súdov na 30 súdnych obvodov. Znamená to aj, že na Slovensku bude namiesto doterajších 54 okresných súdov pôsobiť 30 okresných súdov.

Výrazným posunom, ktorý nastal v rámci doterajšieho legislatívneho procesu je rozšírenie siete pracovísk okresných súdov mimo ich sídla, a to s cieľom priblíženia súdu občanom a podnikateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu zavádzanú v § 51b zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá umožňuje vytvoriť pre pracovisko jeho vlastný obvod v rámci obvodu okresného súdu.

Formálno-právne sa 18 súdov zrušuje formou ich zlúčenia s inými okresnými súdmi (tzv. nástupnícke súdy). V prípade ôsmich okresných súdov so sídlom v mestách Bratislava a Košice dochádza k ich nahradeniu dvoma mestskými súdmi.2) V prípade 16 okresných súdov sú tieto naďalej zachované, pričom sa však menia ich obvody. V celkovo 13 prípadoch zostávajú sídla a obvody okresných súdov bez zmeny.

Zrušovanými okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom je niektorý z existujúcich okresných súdov, sú:

1.Okresný súd Bánovce nad Bebravou

2.Okresný súd Brezno,

3.Okresný súd Čadca,

4.Okresný súd Považská Bystrica,

5.Okresný súd Kežmarok,

6.Okresný súd Stará Ľubovňa,

7.Okresný súd Malacky,

8.Okresný súd Skalica,

9.Okresný súd Námestovo,

10.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,

11.Okresný súd Partizánske,

12.Okresný súd Piešťany,

13.Okresný súd Revúca,

14.Okresný súd Ružomberok,

15.Okresný súd Svidník,

16.Okresný súd Topoľčany,

17.Okresný súd Veľký Krtíš,

18.Okresný súd Vranov nad Topľou.

Zanikajúcimi okresnými súdmi, ktorých právnym nástupcom zriaďované mestské súdy, sú:

1.Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V,

2.Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice-okolie.

Okresnými súdmi, ktoré zostávajú zachované a ktorým sa mení ich doterajší obvod pričlenením obvodu alebo jeho časti iných okresných súdov, sú:

2) K tomu pozri návrh zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov a návrh zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18

1.Okresný súd Banská Bystrica s pracoviskom v meste Brezno,

2.Okresný súd Bardejov s pracoviskom v meste Svidník,

3.Okresný súd Dolný Kubín s pracoviskom v meste Námestovo,

4.Okresný súd Humenné s pracoviskom v meste Vranov nad Topľou,

5.Okresný súd Liptovský Mikuláš s pracoviskom v meste Ružomberok,

6.Okresný súd Lučenec s pracoviskom v meste Veľký Krtíš,

7.Okresný súd Nitra s pracoviskom v meste Topoľčany,

8.Okresný súd Poprad s pracoviskom v meste Stará Ľubovňa,

9.Okresný súd Pezinok,

10.Okresný súd Prešov,

11.Okresný súd Prievidza,

12.Okresný súd Rimavská Sobota s pracoviskom v meste Revúca,

13.Okresný súd Senica s pracoviskom v meste Malacky,

14.Okresný súd Trenčín s pracoviskom v meste Nové Mesto nad Váhom,

15.Okresný súd Trnava s pracoviskom v meste Piešťany,

16.Okresný súd Žilina s pracoviskami v meste Považská Bystrica a v meste Čadca.

Okresnými súdmi, ktorých sídla a obvody nie novou súdnou mapou nijako dotknuté, sú:

1.Okresný súd Dunajská Streda,

2.Okresný súd Galanta,

3.Okresný súd Komárno,

4.Okresný súd Levice,

5.Okresný súd Martin,

6.Okresný súd Michalovce,

7.Okresný súd Nové Zámky,

8.Okresný súd Prešov,

9.Okresný súd Rožňava,

10.Okresný súd Spišská Nová Ves,

11.Okresný súd Trebišov,

12.Okresný súd Zvolen,

13.Okresný súd Žiar nad Hronom.

Pri modelovaní navrhovaných súdnych obvodov predkladateľ vychádzal:

•z podmienky veľkosti súdu odrážajúcej sa v predpoklade, že v každom obvode musia byť k dispozícii pre každú špecializáciu (v tomto prípade na civilnú, rodinnú a trestnú agendu) aspoň traja špecializovaní sudcovia, aby na tomto súde mohol efektívne fungovať mechanizmus náhodného výberu sudcu; na pôde ministerstva spravodlivosti bol vytvorený mechanizmus odhadu počtu potrebných špecializovaných sudcov v modelovaných obvodoch. Vstupovali do neho údaje o súčasných výkonoch, výkonnostné normy sudcu a historický nápad,

•z kritéria jednoduchosti, čo sa v praxi prejavilo napríklad v tom, že pre civilnú, rodinnú aj trestnú agendu boli navrhnuté rovnaké obvody, čím sa súdna mapa stáva prehľadnou pre všetkých adresátov právnej úpravy,

•z kritéria spoločných kultúrnych a regionálnych identít, aby si v jednotlivých obvodoch si boli obyvatelia aj v tomto smere blízki, s predpokladom lepšieho vzájomného porozumenia. Aj týmto spôsobom sa sudcom uľahčiť ich náročná práca pri hľadaní objektívnej spravodlivosti v nie vždy jednoduchých a transparentných sporoch. Vychádza sa pri tom z máp nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, z výsledkov regionalizácie cestovného ruchu, z analýz historického kontextu (napr. hranice

19

historických žúp), a pod. Neprekvapivo výsledné hranice navrhovaných obvodov boli vo vysokej miere v súlade s hranicami návrhov vyšších územných celkov na báze návrhov prirodzených regiónov z rokov 1991-2001, presadzovaných odbornou verejnosťou, zástupcami regiónov (Klubom primátorov SR a Úniou miest SR), ako aj vládou v rámci reformy verejnej správy. Hranice kultúrnych regiónov úzko súvisia s hranicami prírodných bariér a s nimi súvisiacimi spádovými regiónmi, ktoré taktiež boli zohľadňované,

•z kritéria dochádzky obyvateľov za prácou, cestnej a dopravnej infraštruktúry, dostupnosti hromadnou dopravou a pod.

Východiskovým predpokladom pre rozhodnutie o umiestnení sídiel týchto 30 prvostupňových súdov bolo v rámci možných alternatívnych miest označené jedno ako tzv. „centrum“. Návrh centier (sídiel) vychádza z kritéria najnižšej časovej a kilometrovej dostupnosti po cestách pre všetkých obyvateľov obvodu z centra svojej obce do budovy súdu, ich dochádzky za prácou, hospodárskej funkcie, veľkosti a hierarchického stupňa miest v sídelnej štruktúre. Pri modelovaní vhodného umiestnenia sídiel v nových súdnych obvodoch boli zvažované aj ďalšie kritériá ako kapacita a stav existujúcich budov súdov, blízkosť ústavov na výkon väzby a ústavov na výkon trestu odňatia slobody a pod. Pri argumentácii o dostupnosti je potrebné brať do úvahy aj to, že bežný občan prichádza počas celého svojho života do styku so súdom v priemere len jeden alebo dvakrát za život. Zo všetkých miest so súčasným okresným súdom premáva niekoľko priamych liniek hromadnej dopravy s dostupnosťou do dvoch hodín. V prípade potreby (napríklad v prechodnom období) môžu kolektívy jednotlivých špecializovaných sudcov využívať aj rôzne budovy v rámci sídla súdu alebo jeho obvodu. V jednom meste môžu napríklad prebiehať konania v rodinnej a civilnej agende a v inom mieste v trestnej agende. Pri tvorbe nových súdnych obvodov predkladateľ uvažuje aj o možnosti fungovania pracovísk mimo sídla súdu, a to na úrovni okresných súdov a aj krajských súdov.

V neposlednom rade si treba uvedomiť aj to, že otázka dostupnosti súdu nie je len otázkou fyzickej dostupnosti budovy súdu, ale najmä otázkou rýchlosti napĺňania práva na súdnu ochranu. Inak povedané, je dôležitejšie, aby bol spor rozhodnutý rýchlo a spravodlivo hoci na súde, ktorý bude vzdialenejší od bydliska účastníka konania, ako keby mal byť rozhodovaný na súde, ktorý je síce bližšie, ale ktorý vo veci rozhodne výrazne v dlhšom časovom horizonte.

Model tvorby nových súdnych obvodov počíta so špecializáciou sudcov v tzv. hlavných súdnych agendách, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda a rodinná agenda. Pre ucelený prehľad je potrebné uviesť všeobecný princíp na rozdelenie všetkých súdnych registrov pod jednotlivé skupiny špecializovaných sudcov:

•občianskoprávna agenda súdne registre C, Cpr, Cr, Csr, Csp, Ca, Cd, Ccud, U, UL, D, Dd, Dcud, Ek, Er, Erd, Ercud, Up, Ecud (okrem maloletých), Ed (okrem maloletých),

•špecializovaný sudca na obchodnú agendu (v terajšej platnej legislatíve) súdne registre Cb, CbPv, Cbcud, CbR, Cbd, CbBu, CbHs, Cbi, CbZm, CbVo, agenda obchodného registra (Re, Nre, Exre, Nsre, Pok, Vym), konkurzy a reštrukturalizácia (K, R, NcKR, OdK, OdS, Odi), agenda registra partnerov verejného sektora (Pre, PNre, PExre, PNsre, PPok, PVym).

•rodinná agenda súdne registre P, PPOm, Pc, Ps, Po, Pu, Pd, Pcud, ďalej Em, Ed (iba maloletí), Ecud (iba maloletí) a prevzatie z agendy C všetkého, čo sa týka rodiny (napr. rozvody a s tým súvisiace otázky), medzinárodné únosy maloletých,

20

•trestnoprávna agenda súdne registre T, Tk, Tv, Nt, Ntd, Pp, Td, Tp, Tcud, Pr, M, Ntt.

Jedným z kritérií pri návrhu 30 obvodov okresných súdov bola veľkosť vyjadrená v minimálnych odhadovaných počtoch špecializovaných sudcov, ktoré ešte umožňujú ich špecializáciu na hlavné agendy. Toto kritérium nám ukázalo, ktoré súdy bude potrebné zlúčiť.

Rozhodovanie o tom, s ktorým súdom bude veľkosťou nevyhovujúci súd zlúčený, sa uskutočňovalo aj na základe aspektov regionalizácie. Podrobne boli pritom skúmané aspekty ako rýchlosť a kvalita dopravných spojení po ceste vlastným vozidlom ako aj spojmi MHD, denná dochádzka za prácou, prirodzené bariéry a pod. Dôležitým pomocným ukazovateľom, ktorý úzko súvisí s bariérami pohybu obyvateľstva a prirodzenými regiónmi bol aj ukazovateľ kultúrnych identít meraných jazykovými rozdielmi.

V každom z nových regiónov bol vytypované jeho centrum, vypočítané najmä na základe najväčšej dostupnosti pre všetkých obyvateľov prostredníctvom modelov, pri ktorých sme každého obyvateľa nechali vycestovať na súd. Pre trestnú agendu sa brala do úvahy aj blízkosť relevantnej infraštruktúry (väzníc).

Z hľadiska legislatívno-technického spracovania odseky v § 2 usporiadané abecedne, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá okresné súdy radila podľa toho, do ktorého obvodu tieto okresné súdy patrili. Predkladateľ nepovažuje usporiadanie pôvodnej úpravy za úplne vhodné z hľadiska jeho prehľadnosti. Preto volí nový prístup pri usporiadaní sídiel a obvodov okresných súdov. Zároveň sa z hľadiska štylistiky právnej úpravy upúšťa od ťažkopádneho vyjadrovania územných odvodov okresných súdov (Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Martin a územný obvod okresu Turčianske Teplice) na miesto toho sa volí prehľadnejšie riešenie v podobe „Sídlom Okresného súdu Martin je mesto Martin; jeho obvod tvoria územné obvody okresov Martin a Turčianske Teplice.“

Sídlom súdu treba rozumieť mesto, v ktorom sídli súd, čo zodpovedá konceptu sídla štátnych orgánov (na rozdiel od právnických osôb súkromného práva, u ktorých je sídlom konkrétna adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v príslušnej evidencii). Sídlom súdu je vždy konkrétne mesto a nie konkrétna adresa. Ukotvenie sídla súdu predurčuje aj názov okresných súdov, krajských súdov a správnych súdov, ktorý obsahuje názov mesta, v ktorom súd sídli. Na označovanie okresných súdov sa preberá zaužívaný tvar „Okresný súd [názov mesta v nominatíve]“, pre označovanie krajských súdov sa preberá zaužívaný tvar „Krajský súd v [názov mesta v datíve]“. Predkladateľ nevzhliadol žiaden relevantný dôvod na odklon od zažitého označovania súdov.

§ 3

V nadväznosti na nové nastavenie sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje nanovo nastaviť aj obvody krajských súdov.

Návrh zákona predpokladá zachovanie ôsmich krajských súdov, ktorých sídla budú totožné z ich doterajšími sídlami. Vzhľadom na zmeny v obvodoch okresných súdov logicky dochádza k zmenám v obvodoch doterajších krajských súdov, preto je tieto obvody potrebné nastaviť nanovo v intenciách nových obvodov 30 okresných súdov.

21

Tak ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy reforma súdnej mapy týkajúca sa sídiel a obvodov okresných súdov nadväzuje na zriadenie mestských súdov (t.j. predpokladá ich existenciu), ale súčasne je oddelená od zámeru reformovať sídla a obvody krajských súdov, a preto je zasadená do právneho stavu predpokladajúceho existenciu ôsmich krajských súdov, čo umožňuje jej schválenie bez ohľadu na schválenie alebo neschválenie reformného zámeru ohľadom nového usporiadania krajských súdov. Návrh zákona zaoberajúci sa reformou sídiel a obvodov krajských súdov predstavuje samostatný návrh zákona, ktorý nadväzuje na zriadenie mestských súdov a nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a je predmetom samostatného legislatívneho procesu.

V nadväznosti na vyššie uvedené bude usporiadanie súdnej mapy okresných súdov nasledovné:

Okresný súd

Obvod krajského súdu podľa územných obvodov okresov

Krajský súd

Okresný súd Banská Bystrica

Banská Bystrica, Brezno

Okresný súd Lučenec

Lučenec, Poltár, Veľký Krtíš

Okresný súd Rimavská Sobota

Rimavská Sobota, Revúca

Okresný súd Zvolen

Zvolen, Detva, Krupina

Okresný súd Žiar nad Hronom

Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Žarnovica

Krajský súd v Banskej Bystrici

Mestský súd Bratislava

Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V

Krajský súd v Bratislave

Mestský súd Košice

Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie

Okresný súd Michalovce

Michalovce, Sobrance

Okresný súd Rožňava

Rožňava

Okresný súd Spišská Nová Ves

Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča

Okresný súd Trebišov

Trebišov

Krajský súd v Košiciach

Okresný súd Komárno

Komárno

Okresný súd Levice

Levice

Okresný súd Nitra

Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce

Okresný súd Nové Zámky

Nové Zámky

Krajský súd v Nitre

Okresný súd Bardejov

Bardejov, Svidník, Stropkov

Okresný súd Humenné

Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou

Okresný súd Poprad

Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa

Okresný súd Prešov

Prešov, Sabinov

Krajský súd v Prešove

Okresný súd Prievidza

Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Trenčín

Trenčín, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava

Krajský súd v Trenčíne

Okresný súd Dunajská Streda

Dunajská Streda

Okresný súd Galanta

Galanta, Šaľa

Okresný súd Pezinok

Pezinok, Senec

Okresný súd Senica

Senica, Malacky, Skalica

Okresný súd Trnava

Trnava, Hlohovec

Krajský súd v Trnave

Okresný súd Dolný Kubín

Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš, Ružomberok

Okresný súd Martin

Martin, Turčianske Teplice

Krajský súd v Žiline

22

Okresný súd Žilina

Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica, Púchov

(Tabuľka 1: Prehľad nových sídiel a obvodov okresných súdov a ich zaradenia do obvod krajských súdov)

K bodu 2

Odsek 1

Navrhovaný odsek 1 je prechodným ustanovením, ktoré rieši usporiadanie vzťahov medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi. Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v rámci novej súdnej mapy bude na Slovensku pôsobiť 30 okresných súdov, pričom časť okresných súdov zanikne buď ich zlúčením s iným okresným súdom alebo ich zlúčením do podoby nového nástupníckeho súdu (týka sa okresných súdov v mestách Bratislava a Košice, ktoré budú nahradené mestskými súdmi). Navrhovaný odsek 1 rieši právne nástupníctvo medzi „zostávajúcimi“ okresnými súdmi a zanikajúcimi okresnými súdmi.

Právne nástupníctvo je univerzálneho charakteru a týka sa ako výkonu súdnictva (presun uzavretých aj živých spisov), tak aj personálu (sudcovia, administratíva), majetku, či práv a povinností zo všetkých existujúcich právnych vzťahov. To znamená, že konania začaté pred termínom začatia vykonávania činnosti okresných súdov podľa novej súdnej mapy, dokončí nástupnícky okresný súd. Sudcovia a zamestnanci zanikajúcich okresných súdov budú od 1. januára 2023 sudcami a zamestnancami nástupníckych okresných súdov. Správa majetku štátu, ktorú vykonávajú zanikajúce okresné súdy prechádza na nástupnícky okresný súd. Nástupnícky okresný súd vstupuje do všetkých ostatných práv a povinností zanikajúceho okresného súdu (napr. do zmluvných vzťahov), tam, kde vystupoval zanikajúci okresný súd ako účastník konania, tam od 1. januára 2023 bude ako účastník konania vystupovať nástupnícky okresný súd atď.

Právne nástupníctvo medzi okresnými súdmi je upravené nasledovne:

Zanikajúci okresný súd

Nástupnícky okresný súd

Okresný súd Bratislava I

Okresný súd Bratislava II

Okresný súd Bratislava III

Okresný súd Bratislava IV

Okresný súd Bratislava V

Mestský súd Bratislava

Okresný súd Bánovce nad Bebravou

Okresný súd Partizánske

Okresný súd Prievidza

Okresný súd Brezno

Okresný súd Banská Bystrica

Okresný súd Čadca

Okresný súd Považská Bystrica

Okresný súd Žilina

Okresný súd Kežmarok

Okresný súd Stará Ľubovňa

Okresný súd Poprad

Okresný súd Košice I

Okresný súd Košice II

Okresný súd Košice-okolie

Mestský súd Košice

Okresný súd Malacky

Okresný súd Skalica

Okresný súd Senica

Okresný súd Námestovo

Okresný súd Dolný Kubín

23

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

Okresný súd Trenčín

Okresný súd Piešťany

Okresný súd Trnava

Okresný súd Revúca

Okresný súd Rimavská Sobota

Okresný súd Ružomberok

Okresný súd Liptovský Mikuláš

Okresný súd Svidník

Okresný súd Bardejov

Okresný súd Topoľčany

Okresný súd Nitra

Okresný súd Veľký Krtíš

Okresný súd Lučenec

Okresný súd Vranov nad Topľou

Okresný súd Humenné

(Tabuľka 2: Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi okresnými súdmi a nástupníckymi okresnými súdmi)

Prechod výkonu súdnictva medzi zanikajúcimi a nástupníckymi okresnými súdmi podľa pravidiel v odseku 1 nie je univerzálneho charakteru, pretože v prípade agendy obchodného registra sa budú uplatňovať osobitné pravidlá. Uvedené vyplýva z dikcie „Ak odsek 2 neustanovuje inak, ...“. Práve ustanovenie odseku 2 upravuje odlišný postup, pretože predpokladá odlišné pravidlá právneho nástupníctva v prípade agendy obchodného registra. K tomu pozri bližšie odôvodnenie k odseku 2.

V súvislosti so zánikom určených okresných súdov je potrebné poukázať aj niektoré súvislosti týkajúce sa postavenia sudcov, súdnych funkcionárov a zamestnancov zanikajúcich súdov.

V prípade sudcov zanikajúcich súdov dochádza k ich „prechodu“ na nástupnícke súdy priamo zo zákona, a to na základe pravidla uvedeného v odseku 1 „...práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu prechádzajú...“. Tento koncept bol v právnej úprave uplatnený niekoľkokrát a možno ho považovať za praxou osvedčený. Bolo tomu tak pri zrušení niektorých okresných súdov v roku 2005, rovnako aj v prípade zrušenia vojenských súdov v roku 2009, či v prípade zriadenia Špecializovaného trestného súdu v tom istom roku. To znamená, že v tomto prípade sa neuplatňuje režim prekladania sudcu Súdnou radou Slovenskej republiky, pretože v prípade zrušenia súdu nie je možné sudcu preložiť vzhľadom na to, že niet súdu, z ktorého by bol sudca preložený na iný súd. Namiesto toho sa uplatňuje režim právneho nástupníctva, ktorý v sebe zahŕňa sukcesiu aj čo sa týka osobitného vzťahu sudcu k štátu.

Analogicky sa pristupuje aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov. A teda prísediaci sudcovia z radov občanov pokračujú vo výkone svojej funkcie na nových okresných súdoch.

V prípade funkcionárov súdov (predseda a podpredseda súdu) sa uplatňuje režim, že v ich prípade dôjde k zániku riadiacej funkcie z dôvodu zániku samotného súdu. To platí aj pre funkcie predsedov grémií zanikajúcich okresných súdov.

V prípade zamestnancov súdov, bez ohľadu na to, či v štátnozamestnaneckom pomere alebo v inom obdobnom vzťahu, sa uplatní taktiež mechanizmus ich prechodu na nástupnícky súd. V prípade štátnych zamestnancov treba brať na zreteľ § 24 písm. d) a § 177 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitne sa však treba zmieniť o zamestnancoch, ktorí sú v pozícii vedúcich štátnych zamestnancov (napr. riaditeľ správy okresného súdu). Tu treba uviesť, že prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého vzťahu riaditeľa správy súdu na nástupnícky súd neznamená, že na nástupníckom súde budú pôsobiť dvaja riaditelia správy súdu. Funkcia vedúceho štátneho

24

zamestnanca zo zanikajúceho súdu v tomto prípade zaniká spolu so zánikom súdu (služobného úradu).

Odsek 2

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným zo zámerov reformy súdnej mapy je posilnenie špecializácie sudcov tým, že sa vytvoria personálne robustnejšie súdy, na ktorých bude jednoduchšie dosiahnuť špecializáciu sudcov na základné sudcovské agendy. Súčasný stav na súdoch je charakteristický tým, že sudcovia okrem svojej prevažujúcej agendy vybavujú v obmedzenom rozsahu aj agendu, ktorá netvorí prevažujúci rozsah ich rozhodovacej činnosti. Typickým príkladom je situácia, kedy sa poručenský sudca venuje čiastočnej aj inej „klasickej“ sporovej občianskoprávnej agende, alebo kedy sa trestný sudca v obmedzenom rozsahu venuje exekučnej agende a pod. Reforma súdnej mapy vytvára predpoklady, aby takéto situácie do budúcna ohľadom nového nápadu nevznikali.

Treba si však uvedomiť, že každý zo sudcov si na nový súd priváža všetky veci, ktoré mu boli dovtedy pridelené. A to jednak veci, ktoré do budúca budú tvoriť prevažujúci rozsah jeho rozhodovacej činnosti, ale aj veci, ktoré tvoria okrajovú, či minoritnú časť jeho rozhodovacej činnosti.

Navrhovaný odsek 3 vytvára možnosť, aby v prípade pridelených vecí došlo k ich prerozdeleniu, ale len v prípade, ak sa toto prerozdelenie týka agendy sudcu, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že ide o zákonnú možnosť na prerozdelenie vecí a nie povinnosť prerozdelenia vecí. Pre lepšiu ilustráciu podstaty právnej úpravy uvádza predkladateľ nasledovný príklad:

Na zrušovaných okresných súdoch je celkovo šesť sudcov vybavujúcich poručenskú agendu. Každý z týchto sudcov okrem poručenskej agendy vybavuje aj inú nesúvisiaci agendu, pretože to odôvodňujú pomery na súde nasledovným spôsobom:

Agenda

Sudca 1

Sudca 2

Sudca 3

Sudca 4

Sudca 5

Sudca 6

prevažujúca agenda

P (90%)

P (75%)

P (60%)

P (80%)

P (60%)

P (55%)

minoritná agenda

C (10%)

C (15%)

Csp (10%)

Er (40%)

T (10%)

Cb (10%)

C (40%)

C (20%)

D (25%)

(Tabuľka 4: Ilustratívny príklad na účely prerozdelenia minoritnej agendy z dôvodu špecializácie)

Návrhom zákona sa v odseku 3 vytvára možnosť, aby minoritná agenda bola sudcom odňatá a prerozdelená tým sudcom, u ktorých táto agenda tvorí prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti. Docieli sa tak stav špecializácie sudcov okresného súdu od prvých dní jeho fungovania. Odsek 3 tak akcentuje špecializáciu s vyhliadkou skoršieho rozhodovania v prípade špecializovaných sudcov.

Berúc do úvahy skutočnosť, že všeobecná právna úprava prerozdeľovania vecí v § 51 ods. 4 zákona o súdoch neupravuje dôvod pre prerozdelenie vecí spočívajúci v dosiahnutí cieľa, ktorým je špecializácia sudcov, navrhuje sa takýto dôvod normovať osobitne na účely zriadenia nových okresných súdov.

25

Odsek 3

Nová súdna mapa so sebou prináša zlučovanie súdov do väčších celkov. V dôsledku zrušenia súdu a jeho zlúčenia s iným súdom prechádza výkon súdnictva vrátane sudcov zo zrušovaného súdu na nástupnícky súd. Toto zlúčenie môže so sebou priniesť situáciu, kedy sudcovia zrušeného súdu a sudcovia nástupnického súdu nebudú musieť byť nevyhnutne zaťažení porovnateľným spôsobom. A teda môže nastať situácia nerovnomernej zaťaženosti sudcov. Ak sa tak stane, vzniká podľa § 51 ods. 4 písm. c) dôvod na prerozdelenie raz pridelených súdnych spisov (vecí). Prerozdelenie vecí je zákonom dovolený spôsob odňatia veci zákonnému sudcovi a jej pridelenia novému zákonnému sudcovi. Predkladateľ za to, že reforma súdnej mapy a s tým spojená prípadná nerovnomerný zaťaženosť sudcov nemôže byť dôvodom pre odňatie veci zákonnému sudcovi. Preto sa navrhuje, aby v týchto prípadoch nerovnomernej zaťaženosti sudcov nebolo možné využiť možnosť prerozdelenia vecí podľa § 51 ods. 4 písm. c). Namiesto toho sa vyslovene predpisu, aby takto vzniknutá nerovnomerná zaťaženosť sudcov bola riešená zmenou rozvrhu práce, v ktorom sa upraví pomer v akom je medzi sudcov prerozdeľovaný nový nápad. A teda viac zaťaženým sudcom sa zníži nápad nových vecí na úkor menej zaťažených sudcov, ktorým sa naopak zvýši nápad prideľovaných nových vecí. Predkladateľ považuje toto usporiadanie za spravodlivejšie, pretože minimalizuje zásahy do práva účastníka konania na zákonného sudcu. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností si treba uvedomiť, že použitie prerozdelenia vecí pri zlúčení súdov z dôvodu podľa § 51 ods. 4 písm. b), pretože prechod sudcov zo zrušeného súdu na nový súd nemôže na nástupníckom súde vytvárať možnosť prerozdeľovania vecí, t.j. zmeny zákonného sudcu, z dôvodu zmeny v personálnom obsadení súdu.

Odsek 4

V odseku 5 sa vylučuje aplikácia povinnosti ministra spravodlivosti vyhlásiť výberové konanie na tých súdoch, ktoré majú podľa reformy súdnej mapy zaniknúť, ak dôjde k zániku funkcie predsedu súdu na týchto súdoch v čase od vyhlásenia zákona do jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023).

Platné znenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch ukladá ministrovi spravodlivosti povinnosť vyhlásiť výberové konanie na funkciu predsedu súdu, ak nastanú tam uvedené skutočnosti. Javí sa ako neúčelné obsadzovať funkciu predsedu súdu tesne predtým než dôjde k zániku samotného súdu, pretože je zrejme vysoko pravdepodobné, že do tohto výberového konania sa sudcovia „nepohrnú“. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že dôjsť k zániku funkcie predsedu súdu na súde, ktorý od 1. januára 2023zaniknúť, tak ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o súdoch sa nepoužije. Riadenie a správu súdu možno zabezpečiť prostredníctvom podpredsedu súdu, a ak ho niet, poverením ktoréhokoľvek sudcu dotknutého súdu podľa § 39 ods. 3 zákona o súdoch.

Okrem toho sa zároveň navrhuje formálno-právne predĺženie funkčného obdobia predsedu súdu, ktorý od januára 2023 zaniknúť, za predpokladu, že by tomuto predsedovi súdu malo uplynúť funkčné obdobie v čase od vyhlásenia zákona do momentu jeho plnej implementácie (t.j. do 1. januára 2023). Docieli sa tak stav riadneho obsadenia funkcie predsedu súdu, a teda aj riadenia tohto súdu. Faktom však zostáva, že nič nebráni dotknutému predsedovi vzdať sa funkcie predsedu súdu, ak bude chcieť odvrátiť predĺženie svojho funkčného obdobia.

26

Vzhľadom na to, že efekt tohto ustanovenia sa vyžaduje ešte pred účinnosťou reformy súdnej mapy okresných súdov, navrhuje sa, aby toto ustanovenie nadobudlo účinnosť skôr, a to od 1. júna 2022.

Odsek 5

V odseku 5 sa zavádza nárok zamestnancov súdov dotknutých reformou súdnej mapy, na úhradu zvýšených výdavkov spojených so zrušením okresného súdu, na ktorom ku dňu účinnosti zákona vykonávali svoju funkciu. Cieľom tejto právnej úpravy je aspoň čiastočne kompenzovať výdavky spojené so zmenou miesta výkonu ich funkcie, či práce. Pôjde najmä o zvýšené cestovné výdavky. Zavádzaná náhrad nebude súčasťou platových náležitostí, ale ide o osobitný typ cestovnej náhrady.

Náhrada bude patriť dotknutým osobám len po obmedzený čas, a to po dobu jedného roka od skutočnej zmeny miesta výkonu práce. Preto sa právna úprava sústreďuje do prechodných ustanovení, čo zvýrazňuje dočasný charakter tejto úpravy.

Odsek 5 upravuje aj splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti ustanoviť podmienky nároku a výšku náhrady vo vykonávacom predpise. Návrh vykonávajúceho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu a bude predmetom samostatného legislatívneho procesu vrátane pripomienkového konania.

K čl. VII

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 5)

Ústrednou myšlienkou, ktorá charakterizuje reformu súdnej mapy je podpora špecializácie sudcov. Cieľom doplnenia základných zásad činnosti súdov je normatívne vyjadrenie zásady špecializácie, ktorá musí byť zohľadňovaná pri organizácii práce na súde. Doterajšie právne predpisy regulujúce organizáciu súdov a konanie pred nimi výslovne používajú pojem špecializácia sudcov len v jedinom prípade, a to v § 55 ods. 2 písm. i), podľa ktorého vnútorná revízia súdu sa zameriavať okrem iného aj na zachovávanie požiadaviek špecializácie sudcov. Vzhľadom na význam požiadavky na špecializáciu sudcov v kontexte reformy súdnej mapy predkladateľ za to, že je dôležité uchopiť v normatívnom texte zásadu špecializácie sudcov výslovným spôsobom.

Špecializácia sa podľa návrhu zákona chápe ako špecializácia na hlavné súdne agendy, ktorými občianskoprávna agenda, obchodnoprávna agenda, trestnoprávna agenda, rodinnoprávna agenda a agenda správneho súdnictva.

K bodu 2 (§ 6)

V nadväznosti na zámer definitívne presunúť agendu správneho súdnictva z okresných súdov na krajské súdy sa navrhuje vypustenie súvisiaceho ustanovenia, ktoré zakladalo postavenie okresných súdov ako správnych súdov.

27

K bodom 3 a 5 (§ 50 ods. 3 a § 52 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie výslovnej úpravy zásady špecializácie sudcov sa navrhuje premietnuť túto zásadu do rozvrhu práce, kde sa výslovne upravuje požiadavka na rešpektovanie zásady špecializácie sudcov.

K bodu 4 (§ 51b)

Z novelizácie zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov vyplýva, že časť okresných súdov bude mať okrem svojho sídla aj pracovisko v rámci svojho obvodu. Navrhovaný § 51b s cieľom priblíženia súdu a tým aj spravodlivosti účastníkom konania upravuje možnosť vytvorenia obvodu pracoviska v rámci obvodu súdu pre vybavovanie niektorej z hlavných agend súdu, ktorými sú agendy uvedené v § 3 ods. 5.

Právnym aktom, ktorým bude dochádzať k vytváraniu obvodu pracoviska okresného súdu bude rozvrh práce príslušného súdu.

Podmienkou pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu bude, že na vybavovanie konkrétnej hlavnej agendy na súde vytvorené aspoň tri senáty alebo jej vybavovaním sú poverení aspoň traja samosudcovia, pričom musí ísť o senáty, resp. samosudcov, ktorý vybavujú výlučne jednu hlavnú agendu. Inak povedané, ak sudcovia okresného súdu poverení vybavovaním viacerých hlavných agend, tak nebude splnená podmienka pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu.

Pri vytváraní obvodu pracoviska bude musieť predseda súdu rešpektovať územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čo v praxi znamená, že obvod pracoviska sa bude odvíjať od územného obvodu okresu. Napríklad v rámci obvod Okresného súdu Žilina bude možné vytvoriť obvod pre pracovisko v Považskej Bystrici, pričom obvod pracoviska môže zahŕňať územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov. Požiadavka na rešpektovanie územného a správneho členenia Slovenskej republiky však nebude dodržaná, ak by malo dôjsť k vytvoreniu obvodu pracoviska podľa území obcí, či miest. Osobitné a vo väzbe na územnosprávne členenie komplementárne pravidlo sa normuje v prípade trestnoprávnej agendy, pri ktorej sa výslovne požaduje, aby obvod pracoviska „kopíroval“ obvod okresnej prokuratúry, ak ide o situácie, že v obvode okresného súdu majú sídla dve alebo viaceré prokuratúry.

Ak dôjde k vytvoreniu obvodu pracoviska, tak podľa odseku 2 bude platiť, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať tým sudcom alebo senátom, ktorí určení v rozvrhu práce. Napríklad na Okresnom súde Žilina je vytvorených sedem občianskoprávnych oddelení senátov (oddelení), a to 1C 7C. Ak rozvrh práce vytvorí obvod pracoviska v Považskej Bystrici, tak zároveň určí, že veci, v ktorých je miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti okresného súdu v obvode pracoviska, sa budú prideľovať medzi senáty 1C, 2C a 3C.

Ak zákon používa pojem „pracovisko“, treba ním rozumieť pracovisko súdu zriadené zákonom, ktorým je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

28

K čl. VIII

(účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, predpokladaný čas potrebný pre implementáciu nového nastavenia sídiel a obvodov okresných súdov sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023. K tomuto dátumu zaniknú určené okresné súdy formou ich zlúčenia s nástupníckymi okresnými súdmi. Jediným ustanovením, ktoré nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona je navrhovaný § 18l ods. 4 v čl. VI, pretože tam zavádzané pravidlo vyvolá cielený efekt len vtedy, ak nadobudne účinnosť skôr ako zvyšok zákona.

V Bratislave, 12. január 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Mária Kolíková

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 7/2005, dátum vydania: 14.01.2005

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore