Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2019 do 31.12.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1
D Ô V O D O V Á S P R Á V A
A.Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ako potrebný nástroj pre ďalšie zvýšenie odolnosti bánk SR s ohľadom na pretrvávajúce výzvy pre finančnú stabilitu, pri zabezpečení toho, aby banky mohli pokračovať v podporovaní reálneho hospodárstva.
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (“smernica”). Smernica je uvedená v transpozičnej prílohe návrhu zákona.
Smernica je súčasťou úsilia Európskej Komisie zaviesť normu TLAC (globálne stanovené normy pre celkovú kapacitu na absorpciu strát) v Únii spolu s niekoľkými ďalšími návrhmi, ktorými sa mení súčasný rámec Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií.
EÚ implementovala v posledných rokoch zásadnú reformu regulačného rámca pre finančné služby s cieľom zvýšiť odolnosť finančných inštitúcií v EÚ z veľkej časti na základe globálnych štandardov, ktoré boli zahrnuté do tzv. reformného legislatívneho balíka. V rámci tohto reformného legislatívneho balíka sú navrhované aj zmeny smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk – „smernica BRRD“), zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (nariadenie o kapitálových požiadavkách alebo CRR), smernice 2013/36/EÚ (smernica o kapitálových požiadavkách alebo CRD) a nariadenia (ES) 806/2014 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií alebo SRM).
Predmetné opatrenia boli prijaté v reakcii na finančnú krízu, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008. Smernicou BRRD sa zaviedol robustný rámec pre riešenie krízových situácií bánk s cieľom účinne riadiť bankové krízy. Základným stavebným kameňom je opatrenie kapitalizácie (bail-in), ktoré pozostáva z odpísania dlhu a konverzie záväzkov na vlastný kapitál podľa vopred definovanej hierarchie. Tento nástroj sa môže použiť na absorpciu strát a vnútornú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak, aby bolo možné obnoviť jej životaschopnosť. Z tohto dôvodu budú bremeno zlyhania inštitúcie znášať namiesto daňovníkov akcionári a veritelia. Jedným z hlavných cieľov smernice BRRD je uľahčiť absorpciu strát v súkromnom sektore v prípade bankovej krízy. Na dosiahnutie tohto cieľa musia všetky banky spĺňať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné zdroje na odpísanie alebo konverziu na vlastný kapitál. Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v rámci smernice BRRD spravidla nevyžaduje povinnú podriadenosť oprávnených nástrojov pre minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.
Rada pre finančnú stabilitu (FSB) vydala dňa 9. novembra 2015 na globálnej úrovni hlavné prvky týkajúce sa celkovej schopnosti absorbovať straty („norma TLAC“), ktoré boli prijaté o týždeň neskôr na summite G20 v Turecku. Na základe normy TLAC sa požaduje, aby globálne systémovo dôležité banky (G-SIB), ktoré sa v právnych predpisoch Únie uvádzajú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), mali dostatočné minimálne množstvo záväzkov vysoko absorbujúcich straty, na ktoré je možné použiť opatrenie kapitalizácie, s cieľom zabezpečiť plynulú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízových situácií.

Návrh zákona implementuje konkrétne opatrenia smernice EP a Rady (EÚ) 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, v súvislosti so zaradením dlhových nástrojov v konkurze. Tieto dlhové nástroje môžu banky vydávať s cieľom vyhovieť požiadavkám MREL a TLAC, ktoré sa týkajú schopnosti absorbovať straty a schopnosti rekapitalizovať banku . S cieľom zvýšiť robustnosť opatrenia kapitalizácie a s cieľom predísť právnej neistote sa v norme TLAC požaduje, aby záväzky mohli byť oprávnené na TLAC len v prípade, ak sú podriadené iným záväzkom, teda v prípade, že absorbujú straty v konkurze alebo v rezolučnom konaní pred tými záväzkami, ktoré sú výslovne vylúčené z oprávnenosti na TLAC, ako sú napr. deriváty, kryté vklady alebo daňové záväzky.
Vďaka navrhovanej legislatívnej úprave, ktorou sa vytvára nová trieda veriteľov v konkurze bánk, budú môcť banky vydávať dlhové nástroje, ktoré spĺňajú požiadavku na podriadenosť, hoci nepôjde o podriadený dlh. V konkurz
e bude táto nová trieda uspokojená pred podriadeným dlhom, vďaka čomu by mohlo byť vydávanie dlhových nástrojov v tejto triede pre banky lacnejšie ako emisia kapitálových nástrojov a podriadeného dlhu.
V súvislosti s úpravou poskytovania údajov chránených bankovým tajomstvom v návrhu novely zákona o bankách, ktorý je súčasťou tohto návrhu zákona, je potrebné novelizovať aj zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky z dôvodu zjednotenia právnej úpravy ochrany informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky.
Legislatívna úprava zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva z oznámenia Európskej komisie (2018/C233/01) o úprave minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2009/103/ES sa prehodnotili sumy stanovené v eurách v článku 9 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien zahŕňajúceho všetky členské štáty, ktorý zverejnil Eurostat.
Súčasťou novely je aj legislatívna úprava týkajúca sa zrušenia povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (SRS SBA). Podnet na túto zmenu vzišiel od Slovenskej bankovej asociácie a to z viacerých dôvodov – nová legislatíva (novela zákona o rozhodcovskom konaní zredukovala počet rozhodcovských súdov z takmer 200 na 8), ako aj negatívny prístup slovenských súdov k rozhodnutiam rozhodcovských súdov (tieto boli v minulosti zneužívané nebankovými spoločnosťami a absentovala nad nimi štátna kontrola, preto bežné súdy v zásade prestali ich rozhodnutia uznávať, čo spôsobilo prudké zníženie podaných žalôb – v roku 2014 vyše 7 000, v roku 2015 až 2017 iba okolo 70 ročne). Všetky tieto uvedené skutočnosti mali negatívny dopad na hospodársky výsledok SRS SBA za posledné roky. Legislatívne zmeny v tejto oblasti boli pripravené v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a ďalšími dotknutými ministerstvami a v tejto súvislosti bolo potrebné novelizovať viacero zákonov – zákon o platobných službách, zákon o bankách, zákon o rozhodcovskom konaní, zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon o alternatívnom riešení sporov.
Ďalšou súčasťou materiálu sú novely zákona o cenných papieroch, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o burze cenných papierov. Tieto boli upravované na základe aplikačnej praxe a podnetov od účastníkov trhu tak, aby sa zefektívnili procesy najmä v súvislosti s fondmi kolektívneho investovania.
Navrhovaná zmena zákona o obchodnom registri súvisí so zmenou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorej došlo zákonom č. 52/2018 Z. z. a ktorou vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť nemajú subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu). Táto nová povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri a vzniká ňou popri registri partnerov verejného sektora zavedenom zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora ďalší mechanizmus evidencie údajov o konečných užívateľoch výhod.
Novelizácia zákona o dohľade nad finančným trhom sleduje najmä zámer zdokonalenia legislatívneho rámca pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov prispievateľov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Zároveň sa navrhuje vyprecizovanie viacerých ustanovení predmetného zákona, a to s cieľom reagovania na skutočnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy, ako aj v záujme zapracovania skutočností identifikovaných v praxi a v tomto smere eliminovania interpretačno-aplikačných komplikácií.
Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa týka najmä konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. V praxi teda pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov (ďalej len „FOV“) z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.
Návrhom novely zákona o spotrebiteľských úveroch sa zavádza legislatívna úprava, ktorá sa týka najmä financovania pri motorových vozidlách spôsobom, aby sa spotrebiteľovi na konci splácania úveru umožnilo rozhodnúť ako s nadobudnutým automobilom naloží, napr. zaplatením poslednej splátky alebo vrátením leasingovej spoločnosti. Súčasne sa precizuje výnimka z povinnosti overovania informácií súvisiacich s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni pri tzv. predschválenych úveroch. V prípade zákonom splnených náležitostí veriteľ môže ponúkať predschválené úvery iba svojim dlhodobým klientom, u ktorých si vie preukázateľne preveriť ich príjem. Návrhy noviel zákona o úveroch na bývanie a zákona o spotrebiteľských úveroch reagujú na aplikačnú prax doplnením splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité podrobnosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.
Do zákona o kritickej infraštruktúre sa dopĺňa ministerstvo financií ako orgán zodpovedný za štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry pre nový sektor financie a príslušné podsektory a detailne sa vymedzujú výnimky z pôsobnosti dané legislatívou EU.
Úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií ako aj finančného riaditeľstva, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.

V nadväznosti na úpravu zákona o kybernetickej bezpečnosti sa bližšie špecifikujú podmienky spolupráce s orgánmi verejnej moci a právnickými osobami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, implementuje sa stanovisko Európskej centrálnej banky a tiež sa upravujú niektoré podsektory základnej služby a prevádzkovatelia týchto služieb.
Návrhy novelizácií zákonov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, sú vecne súvisiace a predstavujú komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Ich cieľom je obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Súbor navrhovaných opatrení zvyšuje efektivitu finančných inštitúcií, čím prispieva k ich odolnosti voči možným krízovým situáciám a prispieva k zvýšeniu stability finančného trhu Slovenskej republiky.
Podľa čl. 16 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov (98/415/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, kap. 01/zv. 01) bol návrh zákona predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke. Pripomienky Európskej centrálnej banky boli zapracované do predkladaného návrhu zákona.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Legislatívny návrh bude mať pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019 a okrem čl. VI bodov 2, 16, 36 až 38, 40, 41, 43 a 48 a čl. VIII bodov 2 až 7,13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 21. júla 2019. Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.
5
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
 Materiál nelegislatívnej povahy
 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
 Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 14.09.2018Ukončenie: 20.09.2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Materiál po MPK (doplnenie PPK z dôvodu negatívneho stanoviska Komisie zo dňa 9.08.2018))

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
26.09. 2018

2. Definícia problému
JEDNOTLIVÉ ČLÁNKY MATERIÁLU:
V rámci MPK (11.7 – 31.7) bol do materiálu na základe zásadnej pripomienky NBS zapracovaný nový článok - zákon č. 381/2001, a z tohto dôvodu sa prečíslovalo poradie článkov oproti zneniu, ktoré bolo zaslané do MPK.
Predmetný návrh zákona (381/2001) nemá žiadne vplyvy.
Na základe pripomienok Legislatívnej rady vlády SR, bol do zákona doplnený nový čl. II – novela zákona č. 42/1980 Zb. o hospodársky stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov, čo viedlo k ďalšiemu prečíslovaniu článkov oproti zneniu, ktoré bolo zaslané do MPK. Predmetná novela zákona č. 42/1980 Zb. nemá žiadne vplyvy.

Čl. I (zákon č.371/2014): Nemá žiadne vplyvy – novela sa týka len postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania, čo nebude mať žiadne vplyvy.
Čl.III (zákon č.80/1997): Nemá žiadne vplyvy - Predmetom novelizácie zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky je ustanovenie, na základe ktorého bude jednoznačné, že Eximbanka je subjektom verejnej správy len na účely vykazovania podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, čo nebude mať žiadne vplyvy.
Čl.IV (zákon č.381/2001): Nemá žiadne vplyvy - Navrhované zvýšenie minimálnej sumy poistného krytia nebude mať žiadne vplyvy. Výška limitov je dostatočná už v súčasnosti a nezaznamenali sme škody z povinne zmluvného poistenia, ktoré by prekračovali súčasné limity. K navýšeniu limitov došlo len z dôvodu pravidelného, automatického prehodnocovania limitov poistného krytia Európskou komisiou a to v rozsahu, ktorý nemá merateľný dopad na dotknuté subjekty.
Čl.V (zákon č.483/2001):
Vplyvy na podnikateľské prostredie a MSP – POZITÍVNE. Novela obsahuje návrh na zrušenie vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú MF SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady.
Čl.VI (zákon č.566/2001): Nemá žiadne vplyvy – novela súvisí s vyprecizovaním textu zákona v súvislosti s novoprijatými nariadeniami EÚ
Čl.VII (zákon č.244/2002): Nemá žiadne vplyvy - v súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o rozhodcovskom konaní (244/2002) upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie veci s tým súvisiace.
Čl.VIII (zákon č.429/2002): Nemá žiadne vplyvy - novela súvisí s vyprecizovaním textu zákona v súvislosti s novoprijatými nariadeniami EÚ.
Čl.IX (zákon č.530/2003): Nemá žiadne vplyvy - cieľom novely je zabezpečiť realizovateľnosť výkonu odpísania a konverzie kapitálových nástrojov ako aj opatrenia kapitalizácie.
Čl.X (zákon č.747/2004): Vplyvy na podnikateľské prostredie a MSP – POZITÍVNE A NEGATÍVNE. Novelou sa sleduje zámer zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov dohliadaných subjektov podľa § 40 tohto zákona a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi príslušné dohliadané subjekty finančného trhu. Pri predmetnej úprave návrh zohľadňuje povahu, resp. špecifické znaky činnosti prispievateľov, ako aj rozsah a náročnosť výkonu dohľadu nad nimi. V tomto kontexte sa navrhuje úprava režimu výberu, resp. spôsobu výpočtu ročných príspevkov samostatných finančných agentov.
Čl.XI (zákon č.7/2005): Nemá žiadne vplyvy - cieľom navrhovanej úpravy je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.
Čl.XII (zákon č. 492/2009): Nemá žiadny vplyvy - novela súvisí s vyprecizovaním textu zákona v súvislosti s korigendom k smernici.
Čl.XIII (zákon č. 129/2010): Nemá žiadne vplyvy – v novele zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je identifikovaný žiaden vplyv, keďže ide o úpravu, ktorá reflektuje aktuálnu prax a vytvára jednoznačné podmienky pre jej fungovanie.
Čl.XIV (zákon č. 45/2011): Nemá žiadne vplyvy - v novele zákona sa rieši potenciálna ochrana podsektorov kritickej infraštruktúry v navrhovanej pôsobnosti MF SR pre prípady ich ohrozenia a narušenia, pričom organizačné mechanizmy ochrany existujú na základe požiadaviek vyplývajúcich v týchto platných predpisoch. Z toho dôvodu navrhovaná kompetencia MF SR nemá ani žiadne vplyvy.
Čl. XV (zákon č. 203/2011): Nemá žiadne vplyvy – novela súvisí s vylepšením nedostatkov v legislatíve zistené v aplikačnej praxi.
Čl.XVI (zákon č. 333/2011): Nemá žiadne vplyvy - úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne Ministerstva financií SR ako aj Finančného riaditeľstva SR, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy, ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.
Čl.XVII (zákon č. 335/2014): Nemá žiadne vplyvy – novela súvisí s precizovaním už existujúceho systému riešenia spotrebiteľských sporov a nezavádza nové povinnosti, ktoré by mali vplyvy.
Čl.XVIII (zákon č.391/2015): Nemá žiadne vplyvy - v súvislosti s národnou voľbou v zákone o platobných službách, podľa ktorej sa pri presunoch platobného účtu sa za spotrebiteľa považuje aj osoba, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, bolo potrebné v tomto smere upraviť aj zákon o alternatívnom riešení sporov.
Čl.XIX (zákon 90/2016): Nemá žiadne vplyvy - Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu stanovené v zákone sú v niektorých prípadoch nedostatočným detailným návodom, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2014/17/EU. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.
Čl.XX (zákon č. 69/2018) – Nemá žiadne vplyvy - v novele zákona sa rieši potenciálna ochrana podsektorov kritickej infraštruktúry v navrhovanej pôsobnosti MF SR pre prípady ich ohrozenia a narušenia, pričom organizačné mechanizmy ochrany existujú na základe požiadaviek vyplývajúcich v týchto platných predpisoch. Z toho dôvodu navrhovaná kompetencia MF SR nemá ani žiadne vplyvy.

3. Ciele a výsledný stav
K Čl. V (zákon č. 483/2001):
Zrušenie vyhlášky 123/2003: MF SR s cieľom zníženia administratívnej záťaže bánk a pobočiek zahraničných bánk navrhuje zrušenie vyhlášky č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk pravidelne zasielajú MF SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady. Zároveň zostáva zachovaná možnosť (§ 42 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z.), podľa ktorej MF SR bude oprávnené v prípade potreby a na účely podľa zákona č. 575/2001 Z. z. požiadať banky a pobočky zahraničných bánk o poskytnutie súhrnných údajov, avšak len v rozsahu, v akom takéto údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska.
K Čl. X (zákon č. 747/2004):
-S cieľom zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie výberu ročných príspevkov návrh zákona upravuje režim výberu, resp. spôsob výpočtu ročných príspevkov samostatných finančných agentov podľa § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4. Dotknuté subjekty
Banky a pobočky zahraničných bánk (k čl. V – zákon 483/2001)
Samostatní finanční agenti (k čl. X – zákon 747/2004)

5. Alternatívne riešenia

9
NIE

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?  Áno  Nie

7. Transpozícia práva EÚ
nie

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
 Áno
 Nie
 Čiastočne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Sociálne vplyvy
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne

10

10. Poznámky
K článku V:
Na základe žiadosti Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a dotknutými ministerstvami vypracovalo novelu zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. XI), ktorej súčasťou sú aj ustanovenia týkajúce sa zrušenia povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd SBA (SRS SBA).
Na základe uvedeného bude možné v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. a č. 335/2014 Z. z. zrušiť SRS SBA. Spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb medzi poskytovateľmi platobných služieb a ich klientmi a spory z bankových obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi, ktoré doteraz rozhodoval SRS SBA, sa budú riešiť nasledovne:
1)Klienti, ktorí nie sú spotrebiteľmi, sa môžu obrátiť na iný Stály rozhodcovský súd zriadený napr. pri Burze cenných papierov alebo Komoditnej burze.
2)V prípade spotrebiteľov sa spory budú v súlade s čl. 102 smernice 2015/2366 a návrhom novely zákona č. 492/2009 Z. z. (§ 90 a nasl.) riešiť prostredníctvom subjektu alternatívneho riešenia sporov so sídlom v Bratislave.
Vzhľadom na to, že SBA je zapísaná v zozname Ministerstva hospodárstva SR ako subjekt alternatívneho riešenia sporov a na tento účel zriadila Inštitút alternatívneho riešenia sporov SBA (Inštitút ARS SBA), poskytovateľom platobných služieb v súvislosti s povinnosťou uvedenou v § 90 ods. 1 návrhu zákona č. 492/2009 Z. z. zriadiť a zabezpečiť činnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov nevzniknú žiadne nové náklady. Z tohto dôvodu predpokladáme, že návrhy v čl. XII nebudú mať žiadne vplyvy na poskytovateľov platobných služieb. Obdobne je to aj v prípade ustanovení v čl. V (novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) súvisiacich s riešením sporov z bankových obchodov medzi bankou a pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi.
V súvislosti so zrušením povinnosti zriadiť SRS SBA a nahradenie subjektom alternatívneho riešenia sporov nepredpokladáme ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vzhľadom na to, že poskytovatelia platobných služieb a banky a pobočky zahraničných bánk už v súčasnosti zverejňujú na svojich webových sídlach informácie ohľadom riešenia sporov súvisiacich s bankovými obchodmi (čl. V) alebo súvisiacich s poskytovaním platobných služieb (čl. XII). Tzn. jedná sa len o „aktualizáciu“ už zverejňovaných informácií.

11. Kontakt na spracovateľa
lucia.cirakova@mfsr.sk
, 02 59 58 45 41

roman.chandoga@mfsr.sk
, 02 59 58 2517


12. Zdroje
Registre Národnej banky Slovenska

11


13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
MF SR dňa 2. augusta 2018 predložilo predmetný návrh zákona Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie vybraných vplyvov. Návrh zákona predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

MF SR obdržalo dňa 9.08.2018 emailom negatívne stanovisko od Komisie, v zmysle dopracovania Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, a to spresnením, v čom spočíva rozšírenie informačných povinností bánk, nakoľko ide o zásadnú zmenu v podobe povinnosti bánk poskytovať MF SR a FR SR informácie tvoriace predmet bankového tajomstva o záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi (plošné poskytovanie údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva). Z dôvodu prebiehajúcej rozsiahlej odbornej diskusie k problematike plošného poskytovania údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva MF SR uvedené ustanovenie z novelizačného článku - zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. (Pôvodný čl. IV bod 13) ) v návrhu zákona VYPUSTILO, čo znamená, že časť, ktorú bolo potrebné dopracovať bola z textu návrhu zákona vyňatá.
MF SR po ukončení medzirezortného pripomienkového konania dňa 14.09.2018 požiadalo Komisiu o opätovné posúdenie vybraných vplyvov.
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila dňa 20.09.2018 súhlasné stanovisko.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

12
☐
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
☐
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
☒
na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
K čl. V (zákon č. 483/2001 o bankách):
1)Časť - Zrušenie vyhlášky č. 126/2003:
Návrhom na zrušenie vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. ohľadne zasielania výkazov, hlásení alebo prehľadov MF SR bude dotknutých 27 bánk a pobočiek zahraničných

bánk.

K čl. X (zákon č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom):
-Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (upravujúceho ročné príspevky príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) uvádzame, že návrhom na úpravu ročných príspevkov samostatných finančných agentov bude dotknutých približne 544 subjektov,

z toho 66 fyzických osôb.


3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
K čl. V:
Časť - Zrušenie vyhlášky 126/2003:
Návrh súvisiaci so zrušením vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. nebol predmetom konzultácií a bol vypracovaný na základe internej analýzy dostupnosti, využívania a potreby zasielaných výkazov, hlásení alebo prehľadov MF SR.
K čl. X:
▪Predložený návrh úpravy spôsobu určovania ročných príspevkov samostatných finančných agentov bol prerokovaný na stretnutiach s príslušnými asociáciami a subjektmi zastupujúcimi záujmy sprostredkovateľov. Návrh bol v tejto súvislosti zmenený podľa výsledkov rokovaní, t.j. najmä došlo k zmene prístupu k spôsobu určovania príspevkov z sledovania počtu oprávnení podriadených finančných agentov vykonávajúcich činnosť pre samostatného finančného agenta na sledovanie rozdielov kladných a záporných finančných tokov v účtovníctve samostatného finančného agenta.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
K čl. X:

13
Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) bude mať tento návrh za následok zvýšenie celkového objemu ročných príspevkov vybratých od samostatných finančných agentov; na jednotlivých samostatných finančných agentov môže mať aj pozitívny aj negatívny vplyv, pričom väčšie zaťaženie sa sústreďuje na subjekty s väčším rozdielom kladných a záporných finančných tokov, teda na subjekty náročnejšie na dohľad.
Namiesto ročného príspevku z rozsahu 50 eur až 1000 eur pre právnické osoby a 50 eur až 200 eur pre fyzické osoby by podľa návrhu samostatní finanční agenti uhrádzali ročný príspevok, ktorý sa určuje pevnou sumou osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby v rámci rozpätí ustanovených v § 40 ods. 6. Návrh úpravy spôsobu výpočtu ročných príspevkov samostatných finančných agentov by sa prvýkrát uplatnil pri určovaní ročných príspevkov predmetných subjektov na rok 2020.
V roku 2018 bol ročný príspevok vyrubený 68 samostatným finančným agentom fyzickým osobám a 495 právnickým osobám, pričom ročný príspevok stanovený Rozhodnutím Národnej banky Slovenska o určení ročných príspevkov a o osobitnom príspevku dohliadaných subjektov finančného trhu na rok 2018 bol 100 eur pre fyzické osoby a 500 eur pre právnické osoby. Celkový príspevok samostatných finančných agentov teda predstavoval čiastku 254 300 eur.
Pri uplatnení návrhu úpravy zákona by minimálny celkový príspevok v roku 2020 samostatných finančných agentov predstavoval čiastku 291 500 eur. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast o 37 200 eur. Maximálny celkový príspevok samostatných finančných agentov v roku 2020 pri uplatnení návrhu úpravy zákona by bol 1 056 000 eur. Oproti maximálnemu celkovému príspevku v roku 2018 je to nárast o 801 700 eur.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrhy zákonov nepredpokladajú nepriame finančné náklady, resp. vplyv na vyššie uvedené skutočnosti.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
K čl. V:
Návrh súvisiaci so zrušením vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z., tzn. povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk zasielať MF SR výkazy, hlásenia alebo prehľady (19 výkazov, hlásení alebo prehľadov s intenzitou zasielania od raz ročne po štvrťročné zasielanie) predstavuje zníženie administratívnej záťaže dotknutých subjektov, čo sa odrazí v znížení ich finančných nákladov. Na základe výpočtov, pri ktorých bola využitá Kalkulačka nákladov regulácie odporúčaná v Jednotnej metodike na posudzovanie vybraných vplyvov, bolo určené, že zrušením vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. dôjde k zníženiu finančných nákladov dotknutých subjektov spolu vo výške cca 6 898 eur ročne (cca. 255,48 eur ročne na jednu banku resp. pobočku zahraničnej banky).
K čl. X:

14
Úprava ročných príspevkov samostatných finančných agentov nevyžaduje žiadne dodatočné administratívne náklady.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
od 68,38eur do 1473,71eur
od 37 200eur do 801 700eur
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
od 68,38eur do 1473,71eur
od 37 200eur do 801 700eur

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
K čl. V:
V prípade zrušenia vyhlášky MF SR č. 126/2003 Z. z. nepredpokladáme vplyvy na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
K čl. X: Vo vzťahu k navrhovanej úprave § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ohľadom ročných príspevkov príslušných dohliadaných subjektov finančného trhu) uvádzame, že návrh môže mať za následok zníženie počtu podriadených finančných agentov vykonávajúcich činnosť pre samostatných finančných agentov.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Nepredpokladáme vplyv návrhu zákona na inovácie, resp. na iné vyššie uvedené skutočnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
15
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 a čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
-čl. 3 Zmluvy o Európskej únii,
-Protokol (č.4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
b)Sekundárne právo
1.smernice:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017,

ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017), gestor: MF SR, spolugestor: MS SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o

platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2017/593 zo 7. apríla 2016, ktorou sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014

o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch

s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa

stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií
16
a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch

alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: MPSVR SR, NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii

zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5. 2008) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o

harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na

prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: MS SR,
2. nariadenia:
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017,

ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o

fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o

prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017), gestor: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS
17
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/438 zo 17. decembra 2015, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o povinnosti depozitárov (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2016), gestor: MF SR, NBS
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch

používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o

transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o

európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015), gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014

o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.08.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestor: PÚ SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MDV SR, MK SR
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch

s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014

o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa

dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o

prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013

o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MH SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013

o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MH SR, MPSVR SR,
18
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2013 z 19. decembra 2012, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o výnimky, všeobecné podmienky výkonu činnosti, depozitárov, pákový efekt, transparentnosť a dohľad (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2013), gestor: MF SR, MPSVaR SR, NBS,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009

o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/575 z 8. júna 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa údajov o kvalite vykonávania transakcií, ktoré majú zverejňovať miesta výkonu (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017),
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/576 z 8. júna 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa každoročného uverejňovania informácií investičnými spoločnosťami o totožnosti miest výkonu a o kvalite vykonávania (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016)),
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 596/2014 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016)“ a ich gestorov.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 88/13, Philippe Gruslin proti Beobank SA,

[2014].
Výrok rozhodnutia:
Povinnosť stanovená v článku 45 smernice Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 (v súčasnosti čl. 92 smernice 2009/65/ES) o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, podľa ktorej je podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktorý predáva svoje podielové listy na území iného členského štátu, než v ktorom má svoje sídlo, povinný zabezpečiť podielnikom vyplácanie v členskom štáte, kde sa podielové listy predávajú, sa má vykladať tak, že nezahŕňa vydávanie osvedčení podielnikom o vlastníctve podielových listov, ktoré sú zapísané na ich meno v emitentovom registri podielnikov.
19
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre

Bíróovej, [2016].
Výrok rozhodnutia:
1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
– zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,
– nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 206/16, Marco Tronchetti Provera SpA, a i. proti

Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), [2017].
Výrok rozhodnutia:
Článok 5 ods. 4 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je tá v konaní vo veci samej, ktorá oprávňuje vnútroštátny orgán dohľadu zvýšiť cenu ponuky na prevzatie v prípade „kolúzie“, pričom nešpecifikuje konania, ktoré tento pojem charakterizujú, za predpokladu, že výklad uvedeného pojmu možno prostredníctvom výkladových metód uznaných
20
vnútroštátnym právom vyvodiť dostatočne jasným, presným a predvídateľným spôsobom z tejto právnej úpravy.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebranie smernice (EÚ) 2017/2399 bola určená do 29.12. 2018.
Lehota na prebranie delegovanej smernice (EÚ) 2017/593 bola určená do 3.7. 2017.
Lehota na prebranie smernice (EÚ) 2015/2366 bola určená do 13.1. 2018.
Lehota na prebratie smernice 2014/92/EÚ bola určená do 18. 9. 2016.
Lehota na prebranie smernice 2014/65/EÚ v znení smernice (EÚ) 2016/1034 bola určená do 3.7. 2017.
Lehota na prebranie smernice 2014/59/EÚ bola určená do 31.12. 2014.
Lehota na prebranie smernice 2011/61/ES bola určená do 22.7. 2013.
Lehota na prebranie smernice 2009/65/ES bola určená do 30. 6. 2011.
Lehota na prebranie smernice 2008/48/ES bola určená do 12.5. 2010.
Lehota na prebranie smernice 2004/25/ES bola určená do 20.5.2006.
b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“.
Proti Slovenskej republike bolo začatý postup EK:
- konanie č. 2017/0508 v súvislosti zo smernicou 2014/65/ES,

- konanie č. 2017/0509 v súvislosti zo smernicou (EÚ) 2016/1034,

- konanie č. 2017/0510 v súvislosti zo smernicou (EÚ) 2017/593.

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ.
c)Smernica (EÚ) 2017/2399 bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Delegovaná smernica (EÚ) 2017/593 bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
Smernica (EÚ) 2015/2366 bola prebratá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, do zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, do zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
Smernica 2014/92/EÚ bola prebratá do zákona 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
21
predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2014/65/EÚ bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ bola prebratá do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES je prebratá do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2008/48/ES bola prebratá do zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2004/25/ES bola prebratá do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
22
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
OSOBITNÁ ČASŤ
Čl. I
23
K bodu 1
Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 1 smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie veriteľov z nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017).
Úprava v § 2 písm. aj) zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je transpozíciou čl. 2 ods.1 bodu 107 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa na účely zákona a § 180a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze“) rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.K bodu 2
Ide o legislatívno - technickú zmenu spočívajúcu v odstránení duplicity uvedenej v ustanovení § 5 ods. 1 písm. e) zákona.
K bodom 3 a 4
Ide o transpozíciu čl. 1 bodu 1 smernice (EÚ) 2017/2399.
K bodu 5
Cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny je zabezpečiť realizovateľnosť odpísania a konverzie kapitálových nástrojov aj mimo rezolučného konania rozhodnutím Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada ).
K bodu 6
Navrhovaná úprava reflektuje obmedzené množstvo údajov, ktoré sa zapisujú do Obchodného registra Slovenskej republiky vo vzťahu k organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby. Z tohto dôvodu je neúčelné, aby sa vo vzťahu k týmto osobám do Obchodného registra Slovenskej republiky zapisovalo zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu.
K bodu 7
Navrhovaná zmena súvisí s výkonom odpísania a konverzie kapitálových nástrojov mimo rezolučného konania v kontexte zmien uvedených v novelizačných bodoch 18 až 20.
K bodu 8
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na znenie § 176 ods. 3 zákona o konkurze.
K bodom 9 a 10
24
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na znenie transpozície čl. 17 ods. 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Pozastavenie vypracovania plánu riešenia krízových situácií trvá do momentu, kým rada rozhodnutím prijme opatrenia navrhované vybranou inštitúciou alebo neuloží povinnosť vybranej inštitúcii prijať náhradné opatrenia. Navrhovaná zmena v bode 10 vymedzuje, akým spôsobom rada vyjadrí svoj súhlas s navrhovaným opatreniami. V prípade, že rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“) posúdi navrhované opatrenia ako dostatočné pre účinné riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, uloží rozhodnutím vybranej inštitúcii povinnosť prijať tieto opatrenia. V predmetnom rozhodnutí určí lehotu na ich splnenie a rozhodnutie doručí dotknutej vybranej inštitúcii.
K bodu 11
Ide o spresnenie znenia transpozície čl. 18 (1) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 12
Úprava súvisí s transpozíciou článku 18 ods. 6 a 7 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Z doplnených ustanovení v § 29 ods. 8 vyplýva, že samostatné rozhodnutie rady o opatreniach, ktoré sa prijímajú na úrovni skupiny, musí byť odôvodnené. Navrhované úpravy v § 29 ods. 9 spresňujú, za akých podmienok môže rada prijať samostatné rozhodnutie v prípade, keď nie je rezolučným orgánom na úrovni skupiny, ale vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou. Ak nedošlo k prijatiu spoločného rozhodnutia do štyroch mesiacov odo dňa, keď materská spoločnosť so sídlom v členskom štáte doručila rezolučnému orgánu na úrovni skupiny pripomienky alebo do štyroch mesiacov od márneho uplynutia lehoty na doručenie pripomienok, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr, a zároveň ak sa žiadny z rezolučných orgánov v tejto lehote neobráti na Európsky orgán pre bankovníctvo, príjme rada rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti samostatne. Toto rozhodnutie musí byť odôvodnené.

K bodu 13
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Dochádza k bližšej špecifikácii, aké opatrenia rada posudzuje pred začatím rezolučného konania. Podmienka pre začatie rezolučného konania uvedená v § 34 ods. 1 písm. c) zákona je naplnená iba v prípade, ak nemôžu byť prijaté akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora, opatrenia dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísanie a konverzia kapitálových nástrojov, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Alternatívnym opatrením súkromného sektora môže byť akékoľvek riešenie vďaka ktorému by sa predišlo zlyhaniu vybranej inštitúcie, okrem riešení zo strany orgánov verejnej moci. Môže ísť napr. o navýšenie kapitálu (vlastný kapitál Tier 1, dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 2) či už zo strany existujúcich akcionárov alebo iných osôb, zlúčenie s inou bankou. Opatrením dohľadu je akékoľvek opatrenie príslušného orgánu dohľadu vyplývajúce z desiatej časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len" zákon o bankách) a z ôsmej časti zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), vďaka
25
ktorému by sa predišlo zlyhaniu vybranej inštitúcie. Môže ísť napr. o vykonanie opatrení z ozdravného plánu alebo vykonanie zmien v obchodnej stratégii banky.
K bodu 14
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 32 ods. 4 písm. d) ii) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení .
K bodu 15
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície čl. 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 16
Úprava súvisí s transpozíciou čl. 81 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Predstavenstvo má povinnosť vyhodnocovať, či nedošlo k naplneniu podmienok uvedených v § 34 ods. 2 zákona. V prípade, že sa predstavenstvo dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že je splnená niektorá z týchto podmienok, bezodkladne to musí oznámiť príslušnému orgánu dohľadu .
K bodu 17
Navrhovaná legislatívna zmena umožní rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu bez ohľadu na to, či bol podaný návrh na začatie rezolučného konania.
K bodu 18
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na ustanovenie § 176 ods. 3 zákona o konkurze.
K bodu 19
Účelom navrhovaných zmien je zjednodušiť a urýchliť časový priebeh realizácie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov ako aj opatrenia kapitalizácie. Úprava súvisí s transpozíciou čl. 123 smernice 1 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 20
Navrhovaná úprava nadväzuje na predchádzajúci novelizačný bod týkajúci sa realizácie odpisu a konverzie kapitálových nástrojov a opatrenia kapitalizácie a ďalej precizuje transpozíciu čl. 38 ods. 1, 40 ods. 1 a 42 ods. 1 smernice2014/59/EÚ v platnom znení s cieľom vylúčiť prípadné prekážky realizovateľnosti opatrení predaja podniku, preklenovacej inštitúcie a oddelenia aktív.
26
K bodu 21
V § 40 ods. 10 zákona sú vymedzené ustanovenia, ktoré sa neuplatňujú v rezolučnom konaní. Odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov však môže rada vykonať aj mimo rezolučného konania. Podľa súčasného znenia zákona sa však na túto situáciu § 40 ods. 10 zákona nevzťahuje. Navrhovaná zmena zabezpečí, aby sa predmetné ustanovenia neuplatňovali aj pri odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov mimo rezolučného konania, čo je nevyhnutné pre realizovateľnosť výkonu tejto právomoci.
K bodu 22
Úprava súvisí s transpozíciou článku 37 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení . Rada je povinná pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje pred alebo spolu s uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácii, ktoré by viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. Dá sa predpokladať, že vo väčšine prípadov by opatrenie na riešenie krízových situácii viedlo k stratám pre veriteľov a preto v rámci rezolučného konania bude spravidla nutné pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje.
K bodu 23
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície čl. 44 ods. 2 písm. f) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Opatrenie kapitalizácie sa nevzťahuje nielen na záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči platobným systémom, ich prevádzkovateľom a účastníkom, ak vyplývajú z účasti v tomto systéme, ale aj na záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ich prevádzkovateľom a účastníkom, ak vyplývajú z účasti v takom systéme.
K bodu 24
Ide o spresnenie textu zákona zadefinovaním pojmu podriadený dlh. Výklad „podriadeného dlhu“ vychádza z definície záväzku podriadenosti podľa § 408a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Zákon o konkurze v ustanovení § 95 ods. 2 a 3 ustanovuje rovnaký režim uspokojovania pohľadávok pre pohľadávky so záväzkom podriadenosti podľa § 408a Obchodného zákonníka ako aj pre spriaznené pohľadávky a pohľadávky zo zmluvných pokút. Predmetná právna úprava vyvoláva otázku, či majú byť spriaznené pohľadávky a zmluvné pokuty považované za podriadený dlh aj na účely zákona. Absencia vymedzenia podriadeného dlhu v súčasnom znení zákona zakladá právnu neistotu, čo vedie k nevyhnutnej potrebe jeho definície na účely riešenia krízových situácií v súvislosti s poradím odpisovania a konverzie pohľadávok v rámci opatrenia kapitalizácie. Vzhľadom na to, že pohľadávky zo zmluvných pokút a spriaznené pohľadávky sa v konkurze uspokojujú rovnako ako pohľadávky so záväzkom podriadenosti, je vhodné, aby mali rovnaké poradie aj na účely riešenia krízových situácií. Nezaradením týchto pohľadávok pod podriadený dlh by vznikla neodôvodnená diskrepancia medzi rezolučným konaním a konkurzom, ktorá by
27
v niektorých prípadoch mohla viesť k situácii, v rámci ktorej by časť veriteľov utrpela vyššie straty v rezolučnom konaní ako by utrpela v konkurze.
K bodu 25
Ide o spresnenie textu zákona vzhľadom na zmenu v bode 22. Rada je povinná pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje podľa § 70 ods. 3 písm. a) zákona, len ak sú splnené podmienky podľa § 34 alebo § 48 a zároveň by opatrenie na riešenie krízových situácií viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok. Rada teda nemusí v rámci rezolučného konania pristúpiť k výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje, ak by plánované opatrenie na riešenie krízových situácií neviedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok.
K bodu 26
Navrhované znenie je spresnením transpozície čl. 59 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení. Ide rovnako ako v bode 13 o bližšiu špecifikáciu opatrení, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu vybranej inštitúcie, osoby podľa odseku 1 ods. 3 písm. b) až d) zákona alebo skupiny. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d) zákona alebo skupina nie je stabilná, ak zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá a žiadne opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora a opatrení dohľadu, okrem výkonu právomoci odpísať a konvertovať kapitálové nástroje či už nezávisle na rezolučnom konaní alebo v rámci rezolučného konania nedokáže zabrániť zlyhaniu v primeranom čase.
K bodu 27
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2017/2399 sa dopĺňa príloha zákona o smernicu (EÚ) 2017/2399.
Čl. II
Navrhuje sa zrušiť § 47 a § 48 zákona č. 42/1980 Zb., keďže obsahujú zastaranú reguláciu stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nie je kompatibilná s aktuálnou reguláciou stálych rozhodcovských súdov v zmysle novelizovaného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Čl. III
28
K bodu 1
Navrhuje sa doplniť § 1 zákona o Eximbanke o ustanovenie, na základe ktorého bude jednoznačné, že Eximbanka je subjektom verejnej správy len na účely vykazovania podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Eximbanka nie je plnohodnotným subjektom verejnej správy a bola zapísaná do registra organizácií vedenom Štatistickým úradom SR podľa príslušných predpisov len na účely vykazovania národných účtov voči Eurostatu. Na túto skutočnosť reagovala aj novelizácia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v tom zmysle, že ustanovila, že na Eximbanku sa vzťahuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy len ak osobitný zákon (v tomto prípade zákon o Eximbanke) neustanovuje inak. Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je túto skutočnosť potrebné recipročne upraviť aj v zákone o Eximbanke.
K bodu 2
V súvislosti s úpravou poskytovania údajov chránených bankovým tajomstvom v návrhu novely zákona o bankách (čl. III návrhu zákona), ako aj z dôvodu zjednotenia právnej úpravy ochrany informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky s platným ustanovením § 18 ods. 4 zákona o Eximbanke, je potrebné upraviť znenie ustanovenia § 37 zákona o Eximbanke tak, aby sa pri ochrane týchto informácií a údajov postupovalo rovnako ako pri ochrane informácií a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Vzhľadom na skutočnosť, že Eximbanka nie je bankou podľa zákona o bankách a nevťahuje na ňu bankové tajomstvo, avšak vykonáva činnosti obdobné bankovým činnostiam, je pri ochrane informácií a údajov týkajúcich sa klientov Eximbanky nevyhnuté postupovať rovnako ako pri ochrane informácií a dokladov chránených bankovým tajomstvom. To sa tiež bude týkať ochrany údajov o osobách, o ktorých Eximbanka dostala údaje od banky, poisťovne alebo zaisťovne alebo z registra bankových úverov a záruk podľa § 18 ods. 3.

Čl. IV
Legislatívna úprava vyplýva z oznámenia Európskej komisie (2018/C 233/01) o úprave minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, podľa inflácie, uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 4. júla 2018. Toto oznámenie sa týka určitých členských štátov, ktoré využívajú prechodné obdobie na uplatňovanie smernice 2009/103/ES. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 2009/103/ES sa prehodnotili sumy stanovené v eurách v článku 9 ods. 1, aby sa zohľadnili zmeny európskeho indexu spotrebiteľských cien zahŕňajúceho všetky členské štáty, ktorý zverejnil Eurostat, a preto je potrebné túto zmenu súm zapracovať do predmetného právneho predpisu.
Čl. V (483/2001)
29
K bodom 1 až 4 (§27c ods. 5, 13, 15 a 16)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 5 (§ 33p ods. 1 písm. c))
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 6 ods. 2 písm. b) smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 6 (§38 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie § 38 ods. 10.
K bodu 7 (§ 38 ods. 7)
V záujme zabezpečenia požiadaviek Európskej únie – Európskej centrálnej banky na národné registre sa navrhované ustanovenie § 38 ods. 7 harmonizuje s aktuálnym znením § 34a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii).
K bodu 8 (§ 38 ods. 9)
Vyprecizovanie a spresnenie textu ustanovenia týkajúceho sa vydávania prevádzkového poriadku registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska.
K bodu 9 (§ 38 ods. 10)
Z aplikačnej praxe vyplynuli prípady, keď banka poskytla do registra bankových úverov a záruk údaje o úvere poskytnutom spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločenstvo“) alebo správcovi na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu (prípadne aj údaje o zábezpeke), pričom zmluvu o úvere uzatvorilo spoločenstvo alebo správca v mene a na účet vlastníkov bytov alebo nebytového priestoru v dome, ktorí ručia za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome. V praxi v dôsledku toho dochádzalo k situáciám, že spoločenstvu alebo správcovi nemohol byť poskytnutý úver z dôvodu „nadmernej“ úverovej zaťaženosti. Pri posudzovaní, či spoločenstvo alebo správca majú byť vedení v registri bankových úverov a záruk je kľúčové, či podľa obsahu úverovej zmluvy spoločenstvo alebo správca spoluzodpovedá za splatenie poskytnutého úveru, teda či je spoludlžníkom, či patrí medzi poskytovateľov zábezpeky za pohľadávku z poskytnutého úveru, prípadne či patrí medzi vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, na ktorý bol poskytnutý úver.
30
Účelom navrhovaného ustanovenia § 38 ods. 10 zákona je predovšetkým zjednotiť postup bánk a pobočiek zahraničných bánk pri poskytovaní údajov do registra bankových úverov a záruk.
K bodu 10 a 28 (§ 42 ods. 4 a § 123c)
Cieľom ustanovení je upraviť a aktualizovať spôsob zasielania výkazov, hlásení alebo prehľadov Ministerstvu financií SR. Niektoré zo zasielaných údajov je už teraz možné nájsť v Registri účtovných závierok vedenom podľa § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ostatné údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska elektronicky v presne ustanovenom rozsahu a termínoch. V tejto súvislosti sa navrhuje zrušenie vyhlášky Ministerstva financií SR č. 126/2003 Z. z., podľa ktorej banky a pobočky zahraničných bánk zasielali Ministerstvu financií SR v písomnej podobe účtovné závierky a výkazy, hlásenia a prehľady. Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce Ministerstvu financií SR napríklad z § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bude Ministerstvo financií SR podľa nového znenia § 42 ods. 4 zákona o bankách oprávnené v prípade potreby požiadať banky a pobočky zahraničných bánk o poskytnutie súhrnných údajov, avšak len v rozsahu, v akom takéto údaje banky a pobočky zahraničných bánk zasielajú Národnej banke Slovenska.
K bodu 11
Aktualizácia poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia právneho predpisu, ktorý je v súčasnosti uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 48d (Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany osobných údajov.
K bodu 12 (§ 50 ods. 19)
Úprava súvisí s transpozíciou čl. 27 ods. 2 a 81 ods. 2 smernice. Národná banka Slovenska má povinnosť bezodkladne po vydaní rozhodnutia na základe § 50 zákona o bankách, po prijatí opatrenia na prechádzanie krízovej situácie (napr. odstránenie nedostatkov alebo prekážok v súvislosti s ozdravným plánom, uloženie opatrenia včasnej intervencie, vymenovanie núteného správcu) a po obdŕžaní oznámenia o tom, že predstavenstvo banky sa dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že banka zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá, oznámiť danú skutočnosť rade. Rada môže banke uložiť povinnosť začať rokovať s prípadnými záujemcami o kúpu za účelom prípravy na rezolučné konanie.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 14 (§ 70 ods. 3)
31
Navrhovanou zmenou sa precizuje ustanovenie týkajúce sa minimálneho limitu na základné aktíva v záujme zachovania kvality krycieho súboru.
K bodu 15 (§ 70 ods. 5)
Zosúlaďuje sa postup vyraďovania základných aktív z registra krytých dlhopisov. V prípade, ak dôjde k zlyhaniu dlžníka alebo predĺženiu doby splatnosti hypotekárneho úveru nad 30 rokov, je banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov, povinná bezodkladne vyradiť takúto pohľadávku zo základných aktív a vykonať výmaz z registra krytých dlhopisov. Na takéto vymazanie aktív z registra krytých dlhopisov nie je potrebný súhlas správcu programu krytých dlhopisov. Takisto je to aj v prípade, ak poklesne hodnota založenej nehnuteľnosti pod výšku nesplatenej istiny hypotekárneho úveru (§ 71 ods. 2). Vo všetkých ostatných prípadoch iných ako uvedených v § 70 ods. 5 je na výmaz základného aktíva z registra krytých dlhopisov potrebný súhlas správcu programu krytých dlhopisov.
K bodu 16 (§ 71 ods. 2)
Odstránenie chyby a zosúladenie znenia ustanovenia s ustanovením § 71 ods. 1.
K bodu 17 (§ 72 ods. 2)
Navrhovaným novým znením sa spresňuje vhodné použitie doplňujúcich aktív a oddelenie od likvidných aktív.
K bodu 18 (§ 75 ods. 2)
Navrhovanou úpravou sa explicitne uvádza, že zápisy hodnôt aktív a iných majetkových hodnôt tvoriacich krycí súbor v registri krytých dlhopisov sa budú vykonávať pre každú emisiu, ale s výnimkou likvidných aktív, ktoré sa do registra krytých dlhopisov zapisujú buď pre jednotlivé emisie alebo za celý program krytých dlhopisov.
K bodu 19 (§ 75 ods. 6)
Spresňuje sa rozsah a obsah splnomocnenia pre Národnú banku Slovenska na vydanie opatrenia.
K bodu 20 (§ 79 ods. 2)
Uvedenou zmenou sa spresňuje procesno-technický detail pri vydávaní a registrovaní krytých dlhopisov.
K bodu 21 (§ 89 ods. 4)
32
Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nemajú povinnosť predkladať písomný súhlas dotknutej osoby z obdobných dôvodov, ako pri existujúcich subjektoch, aj na platobné inštitúcie, pobočky zahraničných platobných inštitúcií, zahraničných platobných inštitúcií so sídlom v členskom štáte EÚ, inštitúcií elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí. Zároveň sa upravuje aj situácia, kedy je v obdobnom postavení správca a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Obidva tieto subjekty (správca i spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) totiž rovnako otvárajú účty, ktorých majiteľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov.
K bodu 22 (§ 91 ods. 4 písm. c))
Legislatívna úprava v súvislosti s definíciou správcu dane zavedenou v § 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodom 23 a 24 (§ 91 ods. 4 písm. s), § 91 ods. 5)
Účelom navrhovaného ustanovenia je zjednotiť postup bánk a pobočiek zahraničných bánk pri poskytovaní údajov ich klientov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva daňovým úradom, colným úradom, Finančnému riaditeľstvu SR a správcovi dane, ktorým je obec, v rozsahu ustanovenom zákonom. V praxi sa stáva, že banky odmietajú daňovým úradom poskytovať informácie o svojich klientoch z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie, napríklad keď daňový úrad pri vyžiadaní údajov o klientovi banky disponuje len číslom jeho bankového účtu, alebo pozmenia a anonymizujú údaje o svojich klientoch pri výkone daňovej kontroly. Navrhovaným ustanovením by sa mala táto nejednotnosť v postupe bánk odstrániť a v záujme právnej istoty sa jednoznačne ustanovuje, že daňový úrad a colný úrad nemusí pri získavaní informácií vo veciach správy daní uvádzať identifikačné údaje osoby.
K bodu 25 (§ 92 ods. 1 písm. a))
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením použitých pojmov.
K bodu 26 (§ 92 ods. 4)
Navrhovanou úpravou sa zabezpečí harmonizácia § 92 ods. 4 s aktuálnym znením § 90, 91, 92a, 92b.
K bodu 27 (§ 93b)
Ide o zosúladenie s obdobným ustanovením § 91 ods.1zákona o platobných službách. Cieľom navrhovaných úprav je upraviť právne vzťahy súvisiace so zrušením povinnosti zriadenia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len „SRS SBA“) a jeho nahradenie subjektom alternatívnym riešenia spotrebiteľských sporov zriadeným podľa zákona o platobných službách. Navrhovaná úprava zároveň zabezpečuje pre klientov, ktorí nie sú
33
spotrebitelia, povinnosť zo strany bánk byť informovaní o mimosúdnom riešení sporov z bankových obchodov.
Čl. VI
K bodu 1
Navrhuje sa jednoduchší prístup k informáciám majiteľom investičných certifikátov ako aj držiteľom investičných certifikátov, ktorí využívajú služby finančných inštitúcií pri ich spravovaní prostredníctvom držiteľskej správy.
K bodu 2
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129/EÚ o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „nariadenie o prospekte“).
K bodu 3
Ide o presnejšiu transpozíciu znenia časti II. Prílohy II smernice 2014/65/EÚ (MiFID II) Identifikačné kritéria, podľa ktorej obce a lokálne samosprávy nie sú v súvislosti s účinnosťou smernice MiFID II automaticky kategorizované ako profesionálny klient. V prípade potreby však tieto subjekty môžu požiadať, aby boli považovaní za profesionálneho klienta.
K bodu 4
Vypúšťa sa definícia pojmov "významný obchod" a "relevantný trh", nakoľko tieto pojmy sú definované iným spôsobom v usmernení európskeho orgánu dohľadu (ESMA).
K bodu 5
Súčasné znenie ustanovenia prináša v praxi problémy s jeho uplatňovaním. Emitenti cenných papierov v niektorých prípadoch vykonávajú zmeny podoby cenných papierov v evidencii centrálneho depozitára až následne po vykonaní zmeny podoby v zmysel rozhodnutia emitenta (teda v čase po dni určenom ako deň zmeny podoby cenných papierov v zmysle rozhodnutia emitenta a/alebo v čase, keď už emitent odovzdal majiteľom listinné cenné papiere. V uvedených prípadoch nie je možné dodržať postup v rámci centrálneho depozitára, tak aby sa deň zmeny podoby uvedený v zmluve o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier podľa § 17 ods. 1 zhodoval s reálnym dňom zmeny podoby v zmysle rozhodnutia emitenta – centrálny depozitár nemôže vykonať zmeny v evidencii spätne. Podľa súčasného znenia § 17 nie je možné zabezpečiť riadne plnenie povinností emitentov, takým spôsobom, aby bolo možné v plnom rozsahu dodržať súčasné znenie tohto ustanovenia.
34
K bodom 6 a 7
Podľa nových požiadaviek Target2-Securities (T2S) sa zavádza pravidlo, že emisiu je možné zrušiť až 20 prevádzkových dní po dátume splatnosti/exspirácie. S ohľadom na úpravu zmeny podoby cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch sa navrhuje, aby na deň určený emitentom zmluve o poskytovaní služieb pri zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier bolo viazané vykonanie zápisov na ťarchu účtov vedených v centrálnom depozitári (odpísanie cenných papierov z účtov), pričom zrušenie registrácie by bolo možné vykonať až následne tak, aby bolo splnené požiadavky T2S. Uvedenom úpravou možno predísť aplikačným problémom.
K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie § 17 ods. 3 neobsahuje oznamovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné odkazovať.
K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie § 17 ods. 4 a 5 neobsahuje oznamovaciu povinnosť, na ktorú by bolo potrebné odkazovať.
K bodu 10
Navrhnutá úprava § 19 ods. 3 reaguje na navrhnuté nové znenie § 118i ods. 15 prvej vety a zároveň taktiež už existujúce znenie ustanovení § 159 ods. 3, v záujme odstránenia potenciálnych výkladových problémov.
K bodu 11
Spresnenie požiadaviek na odbornú starostlivosť v súlade s čl. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2017/1943, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa informácií a požiadaviek na účely povolení investičných spoločností .
K bodu 12
Spresnenie transpozície čl. 42 smernice 2014/65/EÚ.
K bodu 13
Ide o spresnenie transpozície čl. 75 (1) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).
K bodom 14 a 39 a 44
35
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012.
K bodu 15
Ide o spresnenie znenia transpozície článku 5 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ v platnom znení.
K bodu 16
Ide o spresnenie transpozície čl. 24(10) smernice MiFID II.
K bodu 17
Ide o transpozíciu čl. 25 (1) smernice MiFID II. a požiadaviek na odbornú spôsobilosť podľa Usmernenia o posudzovaní znalostí a odbornej spôsobilosti ESMA/2015/1886.
K bodu 18
Ide o spresnenie transpozície čl. 11(2) druhý odsek delegovanej smernice (EÚ) č. 2017/593, ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o ochranu finančných nástrojov a finančných prostriedkov patriacich klientom, povinnosti v oblasti riadenia produktov a pravidlá uplatniteľné na poskytovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo akýchkoľvek peňažných alebo nepeňažných benefitov (ďalej len „delegovaná smernica (EÚ) č. 2017/593“).
K bodu 19
Ide o spresnenie transpozície čl. 11(5) delegovanej smernice (EÚ) č. 2017/593.
K bodu 20
Oprava nesprávneho odkazu.
K bodu 21
Ide o spresnenie transpozície čl. 25(3) smernice MiFID II.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Oprava nesprávneho odkazu.
36
K bodu 23 a 26
Z § 73p ods. 6 a § 73o ods. 4 nie je zrejmý ich vzťah k vykonávacím nariadeniam Komisie (tzv. RTS 28 a RTS27), teda nebolo zrejmé, či povinnosti uvedené v § 73p ods. 6 a § 73o ods. 4 ZoCP sú povinnosťami, ktoré detailnejšie upravujú práve predmetné regulačné technické predpisy (del. nariadenie Komisie 2017/576 a 2017/575). Tiež nebolo zrejmé, či sa na obchodníkov s cennými papiermi vzťahujú povinnosti len v rozsahu týchto delegovaných nariadení Komisie alebo či ide o samostatné povinnosti podľa ZoCP, ktoré musia obchodníci s cennými papiermi plniť bez ohľadu na to, či sa na nich vzťahujú alebo nevzťahujú predmetné delegované nariadenia Komisie.
K bodu 24
Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré bolo zapracované do vecne nesúvisiaceho ustanovenia § 73p.
K bodu 25
Z dôvodu duplicity s ustanovením § 73t je potrebné uvedené ustanovenie vypustiť.
K bodu 27
Ide o spresnenie transpozície čl. 28 (1) smernice MiFID II.
K bodu 28
Ide o spresnenie transpozície čl. 28 (2) smernice MiFID II.
K bodu 29
Ide o spresnenie transpozície čl. 30(3) smernice MiFID II.
K bodu 30
Ide o legislatívne spresnenie odkazu na čl. 2 písm. f) nariadenia o prospekte.
K bodu 31
Na banky, zahraničné banky a zahraničných obchodníkov s cennými papiermi sa taktiež vzťahujú požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré prichádzajú do styku s klientami a ktorým poskytujú investičné služby a vedľajšie služby.
37
K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Oprava nesprávneho odkazu.
K bodu 33
Presnejšie vymedzenie podmienok, za akých môže depozitár poskytovať investičné služby a vykonávať investičné činnosti v zmysle čl. 73 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012. Podmienky by mali byť rovnaké ako v prípade obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje rovnaké investičné služby a vykonáva rovnaké investičné činnosti.
K bodu 34
Zverejňovanie predmetných informácií o vymazaných emitentoch na webovom sídle centrálneho depozitára je dostatočné a v súčasnosti aj efektívnejšie.
K bodom 35, 46 a 47
Ide o úpravu, ktorej cieľom je zjednodušiť proces výkupu (squeeze out) zmenou procesu (v súčasnosti režim prevodu t. j. zmluvnou formou za účasti oboch strán), kde sa navrhuje prejsť na systém prechodu (na základe rozhodnutia valného zhromaždenia), nakoľko súčasné znenie zákona o cenných papieroch neumožňuje efektívne zrealizovanie práva výkupu v prospech akcionára, ktorý má majoritný podiel presahujúci 95 % v akciovej spoločnosti. Táto situácia komplikuje fungovanie akciových spoločností s majoritným akcionárom, ktorého podiel na základnom imaní a hlasovacích právach presahuje uvedenú hranicu 95 % a zvyšuje náklady fungovania takýchto spoločností. Okrem toho obchodovanie akcií uvedených emitentov na Burze cenných papierov v Bratislave trpí nedostatkom likvidity, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje aj cenu akcií v držbe minoritných akcionárov.
Jednou zo základných otázok, ktoré navrhovateľ zvažuje pri rozhodovaní sa, či uplatní právo výkupu, je predpokladaná dĺžka trvania celého procesu, a preto je potrebné, aby sa dĺžka trvania squeeze outu dala dopredu predvídať, čo je spolu s možnosťou praktickej aplikácie právnej úpravy, ktorej výsledkom bude dosiahnutie cieľa squeeze outu v reálnom časovom horizonte, základným dôvodom navrhnutého riešenia. Rozhodnutie valného zhromaždenia o prechode vlastníckeho práva akcií je zákonný spôsob umožňujúci dosiahnutie všetkých vyššie uvedených cieľov, pričom právo akcionárov požiadať súd o preskúmanie primeranosti protiplnenia ostáva naďalej zachované, nemá však ako doteraz vplyv na priebeh a ukončenie squeeze outu. Súčasne vzhľadom na zloženie finančných prostriedkov určených na výplatu protiplnení je zabezpečená aj výplata protiplnení.
38
V odseku 10 sa ukladá navrhovateľovi povinnosť zložiť u oprávnenej osoby (napríklad obchodníka s cennými papiermi alebo banky) finančné prostriedky vo výške potrebnej na výplatu protiplnení zostávajúcim akcionárom dotknutej spoločnosti, čo na jednej strane zabezpečuje akcionárom dotknutej spoločnosti, že im protiplnenie bude vyplatené a na strane druhej je tým splnená požiadavka smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie na dostatočnosť zdrojov navrhovateľa.
Predkladaný text návrhu novely sa nedotýka spôsobu určenia výšky ponúknutého protiplnenia za akcie dotknutých akcionárov, ktorý ostáva nezmenený, tak ako to ustanovuje v súčasnosti účinné znenie t. j. výška ponúknutého protiplnenia sa určí primerane podľa § 118g ods. 5 až 7, pričom znalecký posudok nesmie byť starší ako tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia o uplatnení práva výkupu.
Doplnením nového odseku 17 sa upresňuje postup pri uplatnení práva menšinového akcionára na dorovnanie výšky protiplnenia. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo priznané dorovnanie na základe návrhu niektorého z menšinových akcionárov, je záväzné aj vo vzťahu k všetkým ostatným akcionárom (teda aj tým, ktorí nepodali návrh na dorovnanie, prípadne akceptovali navrhnutú výšku dorovnania).
Oprávnená osoba, ktorá si právo na dorovnanie úspešne uplatnila na súde, má nárok voči navrhovateľovi na dorovnanie, ktorý je povinný jej ho vyplatiť. Ak ho však navrhovateľ nevyplatí, žalujúca oprávnená osoba si môže toto právo uplatniť v premlčacej lehote, ktorá v tomto prípade plynie odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože oprávnené osoby, ktoré nepodali návrh na súd na dorovnanie, nemusia vedieť, že súd rozhodol o dorovnaní a že majú nárok na jeho vyplatenie, keďže nie sú stranami sporu, bolo potrebné upresniť, že tieto oprávnené osoby sa môžu v premlčacej lehote, ktorá plynie až odo dňa zverejnenia rozhodnutia súdu o priznaní dorovnania, domáhať vyplatenia dorovnania, ak tak navrhovateľ neurobí iniciatívne. V opačnom prípade by tieto oprávnené osoby by boli znevýhodnené oproti tým menšinovým akcionárom, ktorí podali návrh na súd a sú stranami sporu. Z navrhovaného znenia § 118i odsekov 16 a 17 nevyplýva, že by títo minoritní akcionári mali podávať osobitnú žiadosť, len sa v nich upresňuje, že premlčacia lehota plynie až po zverejnení súdneho rozhodnutia.
K bodom 36 až 38, 40 a 41, 43, 45 a 48
Ide o zosúladenie s nariadením o prospekte, najmä vypustenie ustanovení zákona, ktoré už upravuje nariadenie.
K bodu 42
39
Úprava súvisí s transpozíciou čl. 27 ods. 2 a 81 ods. 2 smernice. Národná banka Slovenska má povinnosť bezodkladne po vydaní rozhodnutia na základe § 144 zákona o cenných papieroch, po prijatí opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a po obdŕžaní oznámenia o tom, že predstavenstvo sa dozvedelo a s odbornou starostlivosťou vyhodnotilo, že obchodník s cennými papiermi zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá, oznámiť danú skutočnosť rade. Rada môže obchodníkovi s cennými papiermi uložiť povinnosť začať rokovať s prípadnými záujemcami o kúpu za účelom prípravy na rezolučné konanie. Predmetné ustanovenia sa vzťahujú iba na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí sú na základe § 1 ods. 3 písm. a) zákona považovaní za vybranú inštitúciu. Ide o obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú základné imanie najmenej vo výške 730 000 eur.
Čl. VII (244/2002)

K bodom 1 až 5
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o rozhodcovskom konaní upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie veci s tým súvisiace. Súčasne sa navrhuje povinnosť poskytovať súčinnosť orgánom dohľadu, dozoru alebo kontroly zo strany rozhodcu. Navrhnuté doplnenie § 12 ods. 2 písm. b) reflektuje skutočnosť, že k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu môže dôjsť nielen osobitným rozhodnutím jeho zriaďovateľa, ale taktiež k nemu môže dôjsť v dôsledku rozhodnutia o zrušení jeho zriaďovateľa. Navrhnutá úprava § 12 ods. 2 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie spoločných ustanovení v § 51 o nové odseky 4 až 6 tak, aby bola zabezpečená možnosť viesť rozhodcovské konanie aj pre prípad, že sa rozhodcovský súd zruší z dôvodu zrušenia jeho zriaďovateľa.
Zároveň sa v tejto súvislosti upravuje povinnosť zriaďovateľa zrušeného stáleho rozhodcovského súdu vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok a postup v prípade ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený, strata platnosti rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu.
Čl. VIII
K bodu 1
Ide o spresnenie transpozície čl. 45(7) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).
K bodom 2 až 7, 13 a 14
40
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129/EÚ o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu.
K bodu 8
Ide o zosúladenie s § 18 ods. 4 posledná veta zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
K bodu 9
Ide o legislatívne spresnenie.
K bodu 10
Ide o legislatívne spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 11
Ide o nadbytočnosť v nadväznosti na požiadavky stanovené v čl. 4 ods. 7 smernice 2013/50/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES.
K bodu 12
Je potrebné rozšíriť aplikáciu aj na organizovaný obchodný systém zavedený smernicou MiFID II. Režim zverejňovania Národnou bankou Slovenska je upravený v zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čl. IX

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ku ktorej došlo zákonom č. 52/2018 Z. z. a ktorou vznikla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb (povinnosť nemajú subjekty verejnej správy, ani emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu). Táto nová povinnosť sa premietla v rámci ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom
41
registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) a vzniká ňou popri registri partnerov verejného sektora zavedenom zákonom č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o registri partnerov“) ďalší mechanizmus evidencie údajov o konečných užívateľoch výhod. V praxi to znamená, že u niektorých subjektov sa vyžaduje zapisovať údaje o konečných užívateľoch výhod dvakrát. Raz z pozície obchodnej spoločnosti (zápis konečných užívateľov výhod do obchodného registra), druhýkrát z pozície partnera verejného sektora (zápis do registra partnerov verejného sektora). Logickou sa preto javí požiadavka, aby tieto dve povinnosti boli splnené jedným úkonom súčasne v zmysle zásady jedenkrát a dosť. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vyjadriť skutočnosť, že povinnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod okrem subjektov verejnej správy a emitentov cenných papierov podľa § 2 ods. 3 zákona o obchodnom registri nemá ani subjekt, ktorý je už zapísaný v registri partnerov verejného sektora.
Čl. X
K bodom 1 až 10 a 15
Ide o legislatívne čiastkové vyprecizovanie textu v záujme predchádzania aplikačných nejasností a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívnejšieho a účinnejšieho plnenia úloh v rámci výkonu dohľadu.
K bodu 11 až 14
V ustanovení § 40 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, upravujúcom ročné príspevky, ktoré sú Národnej banke Slovenska povinné uhrádzať príslušné dohliadané subjekty finančného trhu (prispievatelia), sa navrhujú nižšie uvedené úpravy. S cieľom spravodlivejšieho nastavenia výberu ročných príspevkov a v tomto smere spravodlivejšieho prerozdelenia súvisiaceho finančného zaťaženia medzi prispievateľov sa navrhuje úprava režimu výberu ročných príspevkov v prípade samostatných finančných agentov. Za spomínaným účelom sa navrhuje, aby nový spôsob určovania ročných príspevkov samostatných finančných agentov bol založený na sledovaní kladných finančných tokov a záporných finančných tokov v účtovníctve samostatného finančného agenta. Podľa nového spôsobu sa v závislosti od základu sadzby pre ročné príspevky samostatných finančných agentov zisteného spôsobom ustanoveným v § 40 ods. 6 sadzba ročného príspevku samostatných finančných agentov určí pevnou sumou osobitne pre fyzické osoby a právnické osoby v rámci rozpätí ustanovených v § 40 ods. 6.
K bodu 16
Navrhujú sa štandardné prechodné ustanovenia, aké obsahovali už doterajšie novely zákona o dohľade.".
42
Čl. XI

K bodu 1
Doplnenie je žiaduce za účelom presnejšieho vymedzenia veriteľov, na ktorých by sa nemala vzťahovať domnienka spriaznenosti pri neosvedčení zápisu do registra partnerov verejného sektora. Ide o subjekty, ktoré sú regulované osobitnými predpismi a ktoré v zmysle § 67i Obchodného zákonníka nemôžu byť spoločnosťou v kríze.
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu (opravu), keďže zákonom č. 344/2011 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zmene označenia paragrafov, pričom vnútorný odkaz v § 103 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nebol upravený vo vzťahu k zaniknutým zabezpečovacím právam. V súčasnosti je v platnom a účinnom znení stále odkaz na obnovu zaniknutých zabezpečovacích práv podľa § 29 ods. 2, ktorý predmetnú problematiku už neupravuje. Úprava zániku zabezpečovacích práv, ktoré sa majú v zmysle § 103 ods. 1 obnovovať je obsahom ustanovenia § 28 ods. 4.
K bodu 3
Doplnenie je z dôvodu odstránenia legislatívno-technickej chyby.
K bodu 4
Navrhovaná zmena v časti konkurzu finančných inštitúcií sa týka výhradne konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom navrhovanej úpravy textu zákona o konkurze je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.
Po uspokojení pohľadávok proti všeobecnej podstate sa zo zostávajúceho výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu uspokoja pohľadávky z krytých vkladov, tak ako ich vymedzuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane vkladov“). V praxi teda pôjde o pohľadávky, ktoré vzniknú Fondu ochrany vkladov (ďalej len „FOV“) z výplat náhrad za nedostupné vklady alebo z financovania riešenia krízových situácií. Ďalej nasleduje uspokojenie pohľadávok z chránených vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré prevyšujú úroveň krytia upravenú v § 9 ods. 2 a 6 zákona o ochrane vkladov ako aj pohľadávky z vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by boli považované za chránené vklady, ak by neboli vložené do pobočky banky umiestnenej v inom ako členskom štáte Mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi sa rozumejú podniky, ktorých ročný obrat nepresiahne 50 miliónov eur.
43
V navrhovanom odseku 2 je transponovaný čl. 1 bod 2 smernice (EÚ) 2017/2399. Predmetnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádza nová trieda pohľadávok v konkurze bánk a pobočiek zahraničných bánk – nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou. Do tejto novej triedy budú spadať iba pohľadávky z dlhových nástrojov, ktoré sú definované v novo doplnenom § 2 ods. 1 písm. ai) zákona. Dlhovými nástrojmi sú podľa tejto definície dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, ako aj nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh. Na to, aby mohli dlhové nástroje byť zaradené do triedy - nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou musia kumulatívne splniť tri podmienky:
a) ich pôvodná zmluvná splatnosť je aspoň jeden rok,
b) neobsahujú žiadne vložené deriváty a samy nie sú derivátmi,
c) v zmluvnej dokumentácii a ak sa na dlhové nástroje vzťahuje povinnosť zverejniť prospekt tak aj v prospekte sa výslovne odkazuje na nižšie postavenie v konkurze podľa tohto odseku.
V navrhovanom odseku 3 je explicitne vymedzené, že na účely podmienky uvedenej v ods. 2 písm. b) nie je možné považovať dlhové nástroje, ktoré majú variabilnú úrokovú sadzbu odvodenú zo všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako aj dlhové nástroje, ktoré nie sú denominované v domácej mene emitenta a istina, splátka a úrok sú denominované v tej istej mene, iba na základe týchto charakteristík za dlhové nástroje obsahujúce vložené deriváty.
Pohľadávky, ktoré budú zaradené do triedy nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou budú v konkurze uspokojené až po uspokojení pohľadávok z krytých vkladov, chránených vkladov o ostatných pohľadávok podľa odseku 1 a po uspokojení ostatných nezabezpečených pohľadávok podľa § 95 ods. 1 zákona o konkurze. Pohľadávky zaradené do tejto novovytvorenej triedy budú v konkurze uspokojené pred podriadenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 2, pred pohľadávkami zo zmluvných pokút a spriaznenými pohľadávkami podľa § 95 ods. 3 ako aj pred pohľadávkami z cenných papierov podľa odseku 4.

Vďaka novej právnej úprave budú môcť banky na účely splnenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane požiadavky na podriadenosť využívať dlhové nástroje zaradené do novej triedy - nezabezpečené pohľadávky s nižšou prioritou.
Navrhovaný odsek 4 explicitne stanovuje, že pohľadávky z cenných papierov, ktoré majú vlastnosti nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 podľa čl. 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sú v konkurze banky alebo pobočky zahraničnej banky uspokojené ako posledné. Tieto pohľadávky môžu byť uspokojené až po uspokojení podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré sa uspokojujú rovnako ako podriadené pohľadávky v celom rozsahu, bez ohľadu na zmluvné ustanovenia podriadených pohľadávok. Navrhovaná definícia priamo neuvádza, že musí ísť o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, avšak uvedené vlastnosti (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1) sa vzťahujú práve na tieto nástroje. Toto legislatívne riešenie zabezpečí, že v konkurze nebude
44
nutné skúmať, či sa jedná o nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ale postačí posúdiť, či sa v emisných podmienkach cenných papierov nachádzajú predmetné ustanovenia (trvalý finančný nástroj bez povinnosti vyrovnania a skutočnosť, ktorá trvalo alebo dočasne znižuje hodnotu cenného papiera alebo umožňuje jeho konverziu na nástroje vlastného kapitálu Tier 1).
K bodu 5
V súvislosti s transpozíciou smernice(EÚ) 2017 /2399 sa dopĺňa príloha zákona o smernicu (EÚ) 2017/2399.
Čl. XII

K bodu 1 (§ 13 ods. 3)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 76 ods. 1 štvrtý pododsek).
K bodu 2 (§ 23)
Úprava nadväzuje na zmeny v § 24 ods. 1 vyplývajúce zo zmeny čl. 92 korigendom smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.
K bodu 3 (§ 24 ods. 1)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 92 ods. 1 prvá veta).
K bodu 4 (§ 31 ods. 5 písm. f) bod 6)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 52 bod 5 písm.f).
K bodu 5 (§ 31 ods. 5 písm. h) druhý bod, § 80 ods. 4 písm. h) druhý bod a § 89 ods. 3)
45
Legislatívno-technická úprava. Oprava vnútorných odkazov v súvislosti s vypustením § 94 a 95.
K bodu 6 (§ 65 ods. 2)
Dôvodom navrhovanej zmeny je rozptýliť pochybnosti, že takto predpísané náležitosti rozhodnutia musí mať len prvé rozhodnutie o udelení povolenia, nie jeho zmeny, nakoľko pri zmene povolenia toto bolo nejasné a boli možné rôzne výklady ustanovenia. Z logického hľadiska ide o jasnejšie zadefinovanie (spresnenie) predmetného ustanovenia.
K bodu 7 (§ 81 ods. 2 písm. b))
Ide o legislatívne spresnenie predmetného ustanovenia, nakoľko sa tu nezohľadnila zmena podľa zákona č. 281/2017 Z. z. z § 77 ods. 5.
K bodu 8 (§ 88 ods. 9)
Vzhľadom na zmenu spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia a poskytovateľmi platobných služieb, je potrebné platobné tajomstvo „prelomiť“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako v súčasnosti platí pre stály rozhodcovský súd aj pre subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov zriadeného touto novelou.
K bodu 9 (§ 90 až 93)
V § 90 sa ukladá povinnosť zriadiť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie spotrebiteľských sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb subjekt alternatívneho riešenia sporov so sídlom v Bratislave – a to buď spoločne alebo prostredníctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom SBA).
Subjekt alternatívneho riešenia sporov zriadený podľa § 90 ods. 1 je príslušný riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia, a poskytovateľmi platobných služieb. To sa rovnako vzťahuje aj na spory súvisiace s presunom platobného účtu podľa § 44d.
Doplnenie § 90 ods. 2 o ďalšiu vetu sa navrhuje vzhľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, ktorá nepozná možnosť odmietnuť riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb v prípadoch vymedzených v § 13 ods. 4 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Preto je navrhnutým doplnením potrebné zabezpečiť legislatívne predpoklady pre alternatívne riešenie sporov bez možnosti odmietnutia ich riešenia. V tejto súvislosti sa zohľadňuje aj možnosť využitia prostriedkov podľa §101i ods. 4 zákona.
V § 91 sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť poskytnúť alebo sprístupniť spotrebiteľom informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov subjektmi alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú oprávnené riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb.
46
Zároveň sa stanovuje, že alternatívne riešenie sporu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov podľa § 90 ods. 1 o sporoch medzi používateľmi platobných služieb, ktorými sú spotrebitelia, a poskytovateľmi platobných služieb, je bezplatné.
V § 92 sa rieši spolupráca s orgánmi členských štátov, ktoré sú príslušné na mimosúdne riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb, a informačné povinnosti voči Národnej banke Slovenska pre všetky subjekty alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú oprávnené riešiť spory súvisiace s poskytovaním platobných služieb, a to vo vzťahu k takýmto sporom.
Podľa § 93 je poskytovateľ platobných služieb povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, informáciu o možnosti rozhodcovského alebo iného mimosúdneho riešenia sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb a informáciu o osobitných predpisoch upravujúcich rozhodcovské alebo iné mimosúdne riešenie takýchto sporov.
K bodu 10
Legislatívno-technická úprava – vypustenie § 94 a 95, súvisí so zrušením povinnosti zriadiť stály rozhodcovský súd pri SBA.
K bodu 11 (§ 97a ods. 6)
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že ak Národná banka nevyzve limitovaného poskytovateľa na doplnenie oznámenia podľa §97a ods. 2 až 5 do desiatich pracovných dní od doručenia oznámenia, doručené oznámenie sa považuje za úplné.
K bodu 12 a 13 (§ 97a ods. 8 a 9)
Na nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 97a ods. 9 nie je viazané uloženie žiadnej konkrétnej sankcie. Dopĺňa sa lehota, resp. časový údaj na splnenie oznamovacej povinnosti.
K bodu 14 (§ 97a ods. 10)
Ide o spresnenie postupu Národnej banky Slovenska v prípade zápisu limitovaného poskytovateľa do zoznamu podľa § 74 ods. 1 písm. f) alebo informovania limitovaného poskytovateľa ak sa na jeho činnosť už nevzťahuje § 1 ods. 3 písm. k) prvého alebo druhého bodu.
K bodu 15 (§ 98 ods. 1)
Úprava súvisí s korigendom k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (čl. 61 ods. 1).
47
K bodom 16 a 17 (§ 98 ods. 9 písm. b) a § 101i)
Navrhovanou úpravou prechodných ustanovení sa precizuje postup zrušenia SRS SBA a právne vzťahy s tým súvisiace. Takisto sa stanovuje povinnosť vyplývajúca zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami.
Čl. XIII
K bodu 1
Zosúladenie s náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K bodu 2, 4 a 6
Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa výnimka pre spotrebiteľské úvery, ktorých výška je určená bez aktívnej účasti spotrebiteľa. Súčasne sa upravuje postup v zmysle ktorého tieto úvery nebude potrebné preverovať prostredníctvom Sociálnej poisťovne za určitých zákonom ustanovených podmienok. Táto úprava platí pre banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú spotrebiteľa ako svojho klienta aspoň šesť mesiacov a vedia na základe historického prehľadu a údajov získaných od spotrebiteľa preukázateľne zistiť jeho príjem, resp. jeho pravidelný príjem, ktorý mu je poukazovaný.
K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s vypustením písmena b) v odseku 24.
K bodu 5
Návrhom zákona sa reflektuje potreba legislatívnej úpravy pri financovaní motorových vozidiel spôsobom, ktorý spotrebiteľovi umožní väčšiu mieru flexibility v rozhodovaní. Spotrebiteľ uzatvorí zmluvu o finančnom leasingu/úvere so zabezpečením/predaj na splátky. Návrh zákona vyžaduje zaplatenie platby aspoň vo výške 10 % kúpnej ceny pred odovzdaním predmetu kúpy, zostatková hodnota úveru následne neprevyšuje 90 % kúpnej ceny a zároveň je spotrebiteľ povinný splatiť každý rok aspoň 10 % z celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Pri poslednej splátke sa môže spotrebiteľ rozhodnúť ako s danou hnuteľnou vecou naloží, či už zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru, vrátením hnuteľnej veci bez povinnosti ďalšej úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru z výťažku predaja hnuteľnej veci spotrebiteľom zmluvne určenej osobe alebo iným spotrebiteľským úverom, alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru v ďalších splátkach.
48
Pri zaplatení poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ktorá sa rozvrhne na viac častí si veriteľ nemôže uplatniť nové úroky a poplatky. Na poslednú splátku, rozdelenú na viacero častí sa vzťahujú úroky a poplatky dohodnuté pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Rozdelenie na viacero častí sa nepovažuje za nový spotrebiteľský úver. V prípade zaplatenia poslednej splátky iným spotrebiteľským úverom, ide o poskytnutie nového spotrebiteľského úveru.
K bodu 7
Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu ustanovené v zákone sú v niektorých prípadoch nedostatočne detailným návodom, NBS môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2008/48/ES. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.
K bodu 8
Na základe požiadaviek z praxe sa pripúšťa okrem osvedčenej kópie dokladu o odbornej praxi aj predloženie originálu dokladu o odbornej praxi.

Čl. XIV

K bodu 1
Ministerstvo financií SR má identifikované prvky kritickej infraštruktúry, a preto je potrebné, aby malo aj príslušný sektor, v ktorom budú tieto prvky zaradené. Preto je nevyhnutné, aby uvedený rezort aj naďalej zostal v štruktúre orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, s čím bezprostredne súvisí zriadenie nového sektora s názvom Financie, ktorý je navrhovaný v 3. bode tohto návrhu.

K bodu 2
V záujme právnej istoty aj transparentnosti a eliminovania interpretačných pochybností je dôležité jednoznačne, jasne a explicitne doplniť spoločné ustanovenia v § 16 zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre (o navrhnutý nový odsek 6) tak, aby bolo explicitne zakotvené, nepochybné a zrejmé, že ustanoveniami zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, napríklad ak prevádzkovateľ pri plnení bezpečnostných opatrení na ochranu prvku podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ich plní v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) na rovnocennej alebo vyššej úrovni ako stanovuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.

K bodu 3
49
Zriaďuje sa nový sektor Financie s príslušnými podsektormi v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré podľa kompetenčného zákona je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií. Do tohto sektora sa zaradia prvky kritickej infraštruktúry, ktoré sú zatiaľ identifikované v rámci sektora Informačné a komunikačné technológie, prípadne ďalšie príslušné prvky kritickej infraštruktúry určené podľa zákonom ustanovených kritérií. Zároveň týmito ustanoveniami nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.
Čl. XV
K bodu 1
Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov.
K bodu 2
Ide o vyprecizovanie podkladových aktív tak, aby bolo zrejmé, že ide o cenné papiere.
K bodu 3
Ide o vyprecizovanie podkladových aktív tak, aby bolo zrejmé, že ide o cenné papiere.
K bodu 4
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 5
Ide o odstránenie nejednoznačnosti a zavedenie pojmologického zjednotenia aj napríklad so zákonom o účtovníctve.
K bodu 6
Zavádza sa prepracovanejšie členenie fondov z dôvodu odstránenia nejednotnej a zmätočnej aplikačnej praxe (bližšie sa napríklad špecifikuje štandardný fond, alternatívny investičný fond, tuzemský subjekt kolektívneho investovania, ktorý môže byť vytvorený ako štandardný fond alebo špeciálny fond a pod.).
K bodu 7
50
Ide o odstránenie nejednoznačnosti a pojmologické zjednotenie aj napríklad so zákonom o účtovníctve.
K bodu 8
Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2017/1131/EÚ o fondoch peňažného trhu.
K bodu 9
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o zmenu obchodného mena a zmenu sídla depozitára.
K bodu 10
Spresnenie vnútorných odkazov (§ 110), kde okrem iného je správcovská spoločnosť oprávnená určiť v štatúte fondu rozhodujúci deň na určenie hodnoty podielu na deň, ktorý je skorší ako deň, ktorý nasleduje po treťom pracovnom dni od doručenia žiadosti o vyplatenie podielového listu.
K bodom 11, 20, 30, 34, 38, 66, 132 a 139
Ide o legislatívne spresnenie poznámok pod čiarou reflektujúce smernice EÚ, nariadenia EÚ a delegované nariadenia EÚ ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II) a pod.
K bodom 12, 14, 15, 28, 37, 45, 62, 103
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 13
Ide o odstránenie nadbytočnosti vypusteného ustanovenia nakoľko sa navrhuje ustanovenie, v ktorom sa spresňuje, že investičný fond s premenlivým základným imaním môže byť vytvorený len ako otvorený fond.
K bodu 16
Ide o legislatívne spresnenie, že môže ísť aj o spravovanie podielového fondu.
51
K bodu 17
Ide o legislatívne spresnenie. Ďalej sa spresňuje, že likvidátorom investičného fondu s premenlivým základným imaním a jeho podfondov je správcovská spoločnosť, ktorá tento fond spravuje.
K bodu 18
Ide o nadbytočné ustanovenie v súvislosti s Obchodným zákonníkom.
K bodu 19
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu duplicity v prvej časti vety.
K bodom 21 a 22
Ide o legislatívne spresnenie. Ďalej sa určuje, že pri členoch štatutárneho orgánu finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej spoločnosti sa za odborne spôsobilú osobu považuje fyzická osoba, ktorá má primerané znalosti a skúsenosti vo finančnej oblasti.
K bodu 23
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu duplicity v prvej časti vety.
K bodu 24
Ide o zosúladenie s § 28 tohto zákona tak, aby stanovy boli zahrnuté do podmienok udelenia povolenia na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov.
K bodu 25
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu stanovenia maximálnej hranice riadneho posúdenia žiadosti o udelenie povolenia.
K bodu 26
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 27
52
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o povolenie na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov a aj povolenie na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov.
K bodu 29
Ide o rozšírenie registra správcov o register Európskych fondov rizikového kapitálu a Európskych fondov sociálneho podnikania.
K bodu 31
Legislatívna úprava z dôvodu zavedenia nového členenia fondov a zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov.
K bodu 32
Ide o legislatívne spresnenie.
K bodu 33
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 35
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 36
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu vyprecizovania podkladových aktív.
K bodom 39 a 40
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 41
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že príslušným podielovým fondom sa rozumie spravovaný fond.
K bodom 42 a 43
53
Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/EÚ o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov.
K bodu 44
Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti s novým členením fondov.
K bodom 46 až 48
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 49
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodom 50 a 51
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zlúčenia správcovskej spoločnosti aj so zahraničnou správcovskou spoločnosťou.
K bodu 52
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 53
Ide o spresnenie, že na zlučovanie samosprávnych investičných fondov sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o zlučovaní fondov a ustanovenia Obchodného zákonníka.
K bodom 54 a 55
Ide o vyjasnenie, že aj povolenie podľa § 28 a teda nielen povolenie podľa § 28a, udelené samosprávnemu investičnému fondu, ktorý sa ruší bez likvidácie, zaniká dňom jeho zlúčenia s iným samosprávnym investičným fondom alebo zahraničným samosprávnym investičným fondom. Taktiež sa spresňuje zrušenie samosprávneho investičného fondu s likvidáciou.
K bodu 56 až 59
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
54
K bodu 60
Ide o legislatívne spresnenie, že ak správcovská spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zmenu depozitára, tak Národná banka Slovenska určí depozitára správcovskej spoločnosti.
K bodu 61
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov a zavádza sa odkaz na delegované nariadenie 2016/438.
K bodu 63
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 64
Ide o spresnenie že, majetok špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov a subjektu podľa § 4 odseku 2 písm. b) možno znovu použiť len s predchádzajúcim súhlasom správcovskej spoločnosti,
K bodom 65 a 66, 67 až 70
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 71
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 72 a 73
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 74
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 75
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, čo nekryté predaje zahŕňajú a čo predaj nakrátko nezahŕňa. Ide o zosúladenie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 236/2012/EÚ o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie.
55
K bodu 76
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 77
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 78
Ide o spresnenie, že správcovská spoločnosť je oprávnená v prípade žiadosti podielnika o vyplatenie cenného papiera fondu určiť rozhodujúci deň na určenie hodnoty podielu na deň, ktorý je skorší ako deň, ktorý nasleduje po treťom pracovnom dni od doručenia žiadosti o vyplatenie podielového listu.
K bodom 79 až 84
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 85
Ide o vyprecizovanie podkladových aktív.
K bodom 86 až 89, 91
Ide o legislatívne spresnenie, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o verejný špeciálny fond nehnuteľností.
K bodu 90
Navýšenie limitu pôžičiek poskytnutých z majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností môže v niektorých situáciách znamenať zvýšené riziko pre podielnikov verejného špeciálneho fondu nehnuteľností vyplývajúceho z investovania majetku tohto fondu do majetkovej časti v realitnej spoločnosti. Z tohto dôvodu sa povoľuje zvýšenie limitu pôžičiek z majetku verejného špeciálneho fondu nehnuteľností len za splnenia podmienok, ktoré zmierňujú uvedené riziko pre podielnikov verejného špeciálneho fondu nehnuteľností.
K bodu 92
Ide o spresnenie vnútorného odkazu, aby bolo jasné a zrejmé, že ide o profesionálneho investora podľa zákona o cenných papieroch.
56
K bodom 93 až 95
Ide o spresnenie, že v prípade ak ide o nesamosprávny špeciálny fond kvalifikovaných investorov, ktorý je investičným fondom s premenlivým základným imaním, za jeho vytvorenie sa považuje jeho vznik. Ak ide o samosprávny špeciálny fond kvalifikovaných investorov, ktorý je investičným fondom s premenlivým základným imaním, na jeho vznik a činnosť je potrebné aj povolenie pre alternatívne investičné fondy.
K bodu 96
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodu 97
Ide o zosúladenie s § 26 ods. 10 tohto zákona.
K bodom 98 až 101
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 102
Ide o legislatívne spresnenie, kde právo na distribúciu cenných papierov alebo majetkových účastí zahraničných alternatívnych investičných fondov podľa §§ 150b až 150h sa vzťahuje len na distribúciu profesionálnym investorom alebo investorom podľa § 136 ods. 1 písm. b).
K bodom 104 až 110
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 111 až 113
Ide o legislatívne spresnenie a zosúladenie s § 160 tohto zákona.
K bodu 114
Ide o legislatívne spresnenie a zosúladenie s § 160a tohto zákona. Ide o odstránenie nejednoznačnosti a zavedenie pojmologického zjednotenia aj napríklad so zákonom o účtovníctve ako aj legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
57
K bodom 115 až 118
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 119
Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Národnú banku Slovenska.
K bodu 120
Ide o spresnenie, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je okrem iného aj podmienkou na zlúčenie správcovskej spoločnosti s inou správcovskou spoločnosťou alebo so zahraničnou správcovskou spoločnosťou.
K bodu 121
Spresnenie vnútorných odkazov.
K bodom 122 až 127, 129
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov, kde je potrebné reflektovať rozšírenie predchádzajúceho súhlasu na zlúčenie samospravovaného investičného fondu s iným samosprávnym investičným fondom alebo so zahraničným samosprávnym investičným fondom. Ak žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podáva samospravovaný investičný fond, preukazuje sa okrem iného aj vyrovnanie všetkých záväzkov voči svojim podielnikom.
K bodu 128
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 130 a 131
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodom 133 až 136
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 137
Spresnenie vnútorných odkazov.
58
K bodom 138 a 141
Ide o zosúladenie s nariadením o fondoch peňažného trhu, nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 345/2013/EÚ o európskych fondoch rizikového kapitálu, nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 346/2013/EÚ o európskych fondoch sociálneho podnikania ,nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/760/EÚ o európskych dlhodobých investičných fondoch .
K bodom 140 a 142
Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu zavedenia nového členenia fondov.
K bodu 143
Ide o doplnenie transpozičnej prílohy.
K bodu 144
Ide o pojmologické spresnenie.

Čl. XVI
K bodom 1 a 2
Uvedená úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií ako aj finančného riaditeľstva, ktorých primárnym cieľom je okrem iného identifikovať možnosť napĺňania rozpočtu verejnej správy ako aj identifikácia modelov nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva a nástrojov jeho eliminácie.
Čl. XVII
K bodom 1 až 5
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v zákone o platobných službách, ktorými sa ruší povinnosť zriadiť SRS SBA, je potrebné v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní upraviť všeobecný postup zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, plynutie lehôt, premlčacie doby a ďalšie záležitosti s tým súvisiace. Súčasne sa navrhuje povinnosť poskytovať súčinnosť orgánu dohľadu zo strany rozhodcu a zriaďovateľa rozhodcovského súdu.
Navrhnuté doplnenie § 13 ods. 1 písm. b) reflektuje skutočnosť, že k zrušeniu spotrebiteľského stáleho rozhodcovského súdu môže dôjsť nielen osobitným rozhodnutím jeho zriaďovateľa, ale
59
taktiež k nemu môže dôjsť v dôsledku rozhodnutia o zrušení jeho zriaďovateľa. Zároveň navrhnutá úprava § 13 ods. 1 písm. b) súvisí s návrhom na doplnenie spoločných ustanovení v § 71 o nové odseky 3 až 5 tak, aby bola zabezpečená možnosť viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie aj pre prípad, že rozhodcovský súd sa zruší z dôvodu zrušenia jeho zriaďovateľa.
Zároveň sa v tejto súvislosti upravuje povinnosť zriaďovateľa zrušeného stáleho rozhodcovského súdu vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok a postup v prípade, ak všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom zrušený, strata platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu.

Čl. XVIII
K bodom 1 a 3 (§ 2 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 8)
V súvislosti s národnou voľbou v zákone o platobných službách, podľa ktorej sa pri presunoch platobného účtu za spotrebiteľa považuje aj osoba, ktorá v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zamestnáva menej ako desať osôb a ktorej ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 000 000 eur, je potrebné v tomto smere upraviť aj zákon o alternatívnom riešení sporov. Taktiež sa upravuje povinnosť poskytovať súčinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov voči Národnej banke Slovenska v prípadoch, keď tento subjekt alternatívneho riešenia sporov rieši spory medzi spotrebiteľmi a subjektmi, ktoré sú dohliadané Národnou bankou Slovenska.
K bodu 2
Aktualizácia poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia právneho predpisu, ktorý je v súčasnosti uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 23 (zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.) a nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov upravujúcich problematiku ochrany osobných údajov.
K bodu 4 (§ 13 ods. 4)
Navrhnuté doplnenie § 13 ods. 4 reflektuje skutočnosť, že pravidlá podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 nepoznajú možnosť odmietnutia riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb v prípadoch vymedzených v § 13 ods. 4 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, preto je potrebné zabezpečiť legislatívne predpoklady pre alternatívne riešenie sporov bez možnosti odmietnutia ich riešenia. Pritom navrhnuté doplnenie § 13 ods. 4 zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov súvisí aj s navrhnutým doplnením § 90 ods. 2 zákona o platobných službách.
Čl. XIX
Z dôvodu, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú nejasnosti, týkajúce sa postupu pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom predpoklady výpočtu stanovené v zákone sú v niektorých
60
prípadoch nedostatočným detailným návodom, Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité technické špecifiká tohto výpočtu. Bude pritom postupovať v súlade s legislatívou EÚ a v mantineloch vymedzených smernicou 2014/17/EU. Uvedené doplnenie zabezpečí správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bude viesť k zvýšeniu právnej istoty.
Čl. XX
K bodom 1, 2 a 5
Ide o legislatívno-technické úpravy textu, ktoré je potrebné vykonať z dôvodu implementácie stanoviska Európskej centrálnej banky z 31. augusta 2018 ku kritickej infraštruktúre, kybernetickej bezpečnosti a krytým dlhopisom (CON/2018/39).
K bodom 3 a 4
Navrhuje sa upraviť spoluprácu pri implementácii úloh vyplývajúcich zo zákona formou písomnej dohody o spolupráci a o výmene informácií a podkladov .
K bodu 6
Navrhované ustanovenie obsahujú taktiež ostatné sektory, a preto je potrebné z hľadiska komplexnosti úpravy uviesť ho aj v sektore Bankovníctvo, pričom sa tiež dopĺňa ustanovenie, že nie sú dotknuté vylúčenia podľa § 2 ods. 2 zákona č. 69/2018 Z. z., napríklad ak prevádzkovateľ pri plnení bezpečnostných opatrení na ochranu prvku podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti ich plní v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) na rovnocennej alebo vyššej úrovni ako stanovuje zákon o kybernetickej bezpečnosti.
K bodu 7
Národný bezpečnostný úrad na základe aplikačnej praxe neustále vyhodnocuje vplyvy zákona na spoločnosť s cieľom zabezpečiť v spoločensky akceptovateľnej miere kybernetickú
bezpečnosť naprieč celým spektrom hospodárskych vzťahov v Slovenskej republike. V Návrhu akčného plánu inteligentného priemyslu sa navrhujú opatrenia zaradené v rámci prioritných
oblastí. Sú medzi nimi aj opatrenia bezpečnosti informačných technológií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 69/2018 Z. z. Vzhľadom na uvedené je potrebné premietnuť nový celospoločenský fenomén inteligentného priemyslu ako prioritnej oblasti do nového podsektoru v rámci sektoru Priemysel v prílohe č. 1 zákona č. 69/2018 Z. z.
K bodu 8
Národný bezpečnostný úrad podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní úlohy aj na úseku verejnej regulovanej služby, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v
61
rámci programu Galileo, ktorý poskytuje služby navigácie, časovej synchronizácie, šifrovanej navigácie pre vládne aplikácie a tvorí súčasť záchranného systému. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj tento systém zaradiť medzi prvky kybernetickej bezpečnosti.
Čl. XXI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019 a okrem čl. V bodov 2, 15, 35 až 37, 40 a 47 a čl. VII bodov 2 až 7,13 a 14, ktoré nadobúdajú účinnosť 21. júla 2019.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.
Peter P e l l e g r i n i, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter K a ž i m í r, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
Jozef M a k ú c h, v. r.
guvernér
Národnej banky Slovenska
 

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu