Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2013 do 31.10.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako 'návrh zákona').

Pri spracovaní všeobecnej časti dôvodovej správy v úvode uvádzame analýzu doterajšieho právneho stavu so zameraním na jednotlivé aspekty zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako 'zákon č. 7/2005 Z. z.' alebo 'zákon '), ktorého novelu pripravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') do legislatívneho procesu.

I.Analýza doterajšieho stavu

Obsahom nového zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola nová právna úprava úpadku, ktorá mala za cieľ zohľadniť osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otá zky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzali z legislatívnemu zámeru z ákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Podľa legislatívneho zámeru cieľom nového zákona bolo upraviť bankrot moderným zákonom, ktorý by zohľadnil osobitosti slovenského právneho a ekonomické ho prostredia, riešil problematické otázky súčasného právneho stavu a dosiahol podľa možností nasledujúce: (1) zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; (2) zabezpečenie zrýchlenia konania (zohľadňujúc však prirodzené obmedzenia, ktoré zväzujú súdny systém) a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene kona ť a v konaní postupovať pro-aktívne; (3) naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ako alternatívy formálneho konania pred súdom; (4) zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; (5) zabezpečenie konzistencie cieľov reformy a práva zabezpečenia záväzkov, konkurzného práva a koherentnosti právnej úpravy; (6) odstránenie alebo zmenš enie priestoru pre korupciu; (7) odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesné ho v oblasti konkurzu.

Nový zákon upravil dve z ákladné konania: konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, ktoré nahradilo vyrovnacie konanie. Rozhodovacia agenda bola v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy premiestnená z troch krajských sú dov, na osem okresných súdov sídliacich v sídle toho ktorého krajského s údu. Súčasťou reformy bankrotového práva bola ďalej statusová úprava správcov, kde sa vytvoril jeden zoznam správcov vedený Ministerstvom spravodlivosti a upravili sa základné štandardy pre fungovanie správcovských kancelárií, v rátane dohľadu a sankcií.

Nová právna úprava posilnila postavenie zúčastnených strán a oslabila zasahovanie súdu do procesu, ktorý vstupuje do procesu iba v prípade ak vznikne medzi zúč astneným i stranami spor, prípadne ak niektorá strana nekoná. Naproti tomu, právna úprava mala za cieľ posilniť zodpovednosť zúčastnených strán za ich rozhodovanie. Nový zákon mal zámer byť pro-veriteľský, avšak prax ukázala, že niektoré opatrenia posilnili nakoniec skôr postavenie dlžníka, ako veriteľov. Inštitút reštrukturalizácie mož no hodnotiť úspešne s tým, že aplikačná prax prirodzene vyhodila potrebu zaviesť do procesu mechanizmy zužujúce priestor na zneužitie tohto inštitútu. Nový zákon upravil tiež osobný bankrot fyzický ch osôb, ktorý sa však zatiaľ nerozvinul v takom rozsahu, ako je to bežné v západných jurisdikciách.

II.CIEle návrhu zákona:

Predložený návrh zákona má snahu nadviazať na pôvodné zámery nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii s cieľom riešiť tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené. Predložený návrh zákona rieši problematiku korporátnych bankrotov, nie osobných bankrotov. Osobné bankroty budú riešené v rámci samostatnej novely zákona.

V rámci všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzame hlavné okruhy, ktoré návrh zákona rieši, resp. mení a upravuje, ide o tieto nasledovné ciele:

Všeobecne

(A)Upraviť definíciu predĺženia spôsobom bežným vo vyspelých zahraničných právnych úpravách, po vzore napr. v Èeskej republike alebo Nemecku.

Viď najmä § 3 ods. 3 návrhu zákona.

(B)Upraviť zodpovednosť štatutárov pre prípad oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, aby sledovala princíp zachovania základného kapitálu a bola rýchlo a efektívne ustálená a vymáhaná.

Viď najmä § 11 ods. 4.

Konkurz

(C)Spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka a tým vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj tlak na včasné riešenie hroziaceho ú padku alebo úpadku dlžníkom iným spôsobom ako konkurzom, a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou. Naproti tomu sa navrhuje vypustiť povinnos ť dlžníka iniciovať konkurzné konanie z dôvodu platobnej neschopnosti, t.j ponechať moment iniciovania konkurzného konania z d ôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenútiť iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

Viď najmä § 12 ods. 2 návrhu zákona.

(D)Upraviť 'konanie' o vyhlásení konkurzu v prípade veriteľského ná vrhu tak, aby konanie bolo efektívne a rýchle, avšak tak, aby dlžník mal účinnú možnosť sa brániť v prípade, že jeho úpadok je sporný.

Viď najmä § 19 návrhu zákona.

(E)Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok nasledovne:

oumožniť prihlásiť veriteľom viacero nezabezpečených pohľadávok jednou prihláškou a tým zjednodušiť proces prihlasovania nezabezpečeným veriteľom;

oupraviť povinné prihlasovanie pohľadávok veriteľmi už len u správcu, a to len v jednom rovnopise;

oumožniť veriteľovi prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez hlasovacieho práva.

Viď najmä § 28 a nasl. návrhu zákona

(F)Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov zo súčasným zavedením prekážok obmedzujúcich zneužívanie tohto práva.

Vid najmä § 32 návrhu zákona.

(G)Komplexne riešiť postavenie zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi dlžní ka, najmä umožniť prihlasovať do konkurzu pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi úpadcu.

Viď najmä § 28 ods. 7 návrhu zákona.

(H)Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v konkurze a podriadiť ich uspokojenie ostatným veriteľom.

Viď najmä § 35 ods. 4 a § 95 návrhu zákona.

(I)Vypustiť zodpovednosť veriteľov za nesprávnos ť údajov uvedených v prihláške vzhľadom na jednoduchú možnosť 'obísť' tento inštitút v prípadoch, pre ktoré bol pôvodne zavedený, t.j. pre prípady prihlasovania zjavne neexistujúcich pohľ adávok.

(J)Riešiť odporovateľnosť právnych úkonov, resp. riešiť niektoré aplikačné problémy v sú vislosti s odporovateľnosťou, najmä upraviť v prospech odporovateľnosti niektoré lehoty spojené s uplatnením odporovaciwho práva.

Viď najmä § 57 návrhu zákona.

(K)Pripustiť výmenu správcu kedykoľvek počas konkurzu v prípade rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny verite ľov.

Viď najmä § 36 ods. 1 návrhu zákona.

(L)Znížiť náklady konkurzu reštriktívnou úpravou rozsahu pohľadávok proti podstate, t.j. reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate tak, aby šlo výlučne o pohľadávky, ktor é súvisia so správou a speňažovaním majetku, odmenou a výdavkami správcu, prípadne prevádzkou podniku počas konkurzu.

Viď najmä § 87 návrhu zákona.

Reštrukturalizácia

(M)Upraviť povinnosť skúmať odporovateľnosť právnych úkonov v rámci prípravy reštrukturalizačn ého posudku.

Viď najmä § 110 návrhu zákona.

(N)Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii obdobne ako v konkurze.

Viď najmä § 121 a nasl. návrhu zákona.

(O)Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v reštrukturalizácii a zaraďovať ich vždy do samostatnej skupiny.

Viď najmä § 126 ods. 3, § 137 ods. 5 a § 146 ods. 5 návrhu zákona.

(P)Uložiť dlžníkovi povinnosť poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať pre potreby reštrukturalizačného plánu stanoviť hodnotu svojho zabezpečenia znalecký m posudkom.

Viď najmä § 134 ods. 4 návrhu zákona.

(Q)Stanoviť rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľ adu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upraviť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

Viď najmä § 135 ods. 1 návrhu zákona.

(R)Zaviesť povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre každú zabezpečenú pohľadávku a tým posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii.

Viď najmä § 137 ods. 4 návrhu zákona.

(S)Umožniť hlasovať na schôdzi veriteľov a schvaľovacej schôdzi aj zabezpečené mu veriteľovi popretému čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečovacieho práva.

Viď najmä § 146 ods. 5 návrhu zákona.

Osobný bankrot

Návrh zákona rieši osobný bankrot iba okrajovo, nako ľko apriori sa zameriava na riešenie korporátnych bankrotov. Komplexné riešenie osobného bankrotu bude predmetom samostatnej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

články 67 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Euró pskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vz ťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedný ch za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov,

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie,

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia.

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvý šeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

V prípade, ak sa na zá klade uvedenej novely predmetného zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku oproti doterajšej právnej úprave nové informácie (zoznamy, rozvrhy, uznesenia atď.), potom je potrebné v doložke vplyvov vyznačiť pozit ívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a následne je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, a to nasledovne:

V časti 6.1. analýzy navrhujeme doplniť vetu: ' Áno, zverejňovaním ...............(napíšete čoho) v Obchodnom vestníku sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I. (informatívna úroveň).

Ostatné časti analýzy navrhujeme vyplniť slovom 'Nie'.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie z ákladných pilierov informatizácieObsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Áno

Zverejňovaním predvolania a upovedomenia o pojednávaní podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 2, zapísania pohľadávky doručenej po zá kladnej prihlasovacej lehote do zoznamu pohľadávok (§ 28 ods. 3), zoznamu pohľadávok proti podstate a zámeru zostaviť rozvrh (§ 96 ods. 2) v Obchodnom vestníku sa zavádza nová elektronická služba s úrovň ou I. (informatívna úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.) Nie¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.) Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.) Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.) Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) NieInfraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.) Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.) Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.) Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.) NieRiadenie procesu informatizá cie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.) NieFinancovanie procesu informatiz ácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.) NieLegislatí vne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.) Nie

Nejde o nelegislatívny materiál.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie 3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Všetky subjekty s výnimkou tých, na ktoré sa nevzťahuje zá kon č. 7/7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prpredpisov (§ 2), teda subjekty na ktoré nie je možné vyhlásiť konkurz.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Navrhovaná právna úprava neobsahuje žiadne nové opatrenia, ktoré by predstavovali zvýšenie nákladov podnikateľských subjektov; výška nákladov v porovnaní so sú časným stavom ostane zachovaná.

Prínosom návrhu je zmena vo vymáhateľnosti práva a zvýšené uspokojenie pohľadávok po lehote splatnosti.3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu? Administratívne náklady zostávajú v rovnakej výške ako podľa súčasnej právnej úpravy. Súdne poplatky ani náklady na vedenie konania sa nemenia.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?) Predpokladá sa zvýšený počet reštrukturalizácií u podnikateľských subjektov s platobnou neschopnosťou.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Zásadným opatrením smerujúcim k vymožiteľnosti prá va je novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií a súvisiacich zákonov. Nová právna úprava má umožniť veriteľom podať návrh na vyhlásenie konkurzu i bez toho aby mali uznanú pohľadávku dlžn íkom alebo vykonateľnú pohľadávku. Táto zásadná zmena umožní veriteľom uplatňovať si svoje nároky voči dlžníkovi skôr ako ,,skonzumuje' svoj nezabezpečený majetok čím sa predpokladá vyššie uspokojenie veriteľov. S tým úzko súvisia zmeny definícií úpadku najmä predĺženia, s čím sa zabezpečí motivácia štatutárnych orgánov dlžníka riešiť úpadok dlžní ka včas. ,,Motivácia' sa na novo formuluje ako zodpovednostný vzťah vznikajúci nepodaním návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu včas, pričom iniciatíva na vyvodenie zodpovednosti sa necháva v plne dispozí cii veriteľa.

Otvorením veriteľských návrhov sa predpokladá riešenie väčšiny veriteľských návrhov, ktoré sú inak prejednávané súdmi najmä v civilných a obchodných veciach nie z dôvodu ich spornosti ale z dôvodu možnosti oddialenia vykonateľnosti pohľadávky dlžníka, ktorý ma problémy s platovou neschopnosťou pri použití všetkých známych legálnych spôsobov obštrukcii v konaní.

Túto úpravu smerujúcu k vymožiteľnosti práva považujeme za zásadnú. Nová úprava má dlžníkov motivovať pri riešení svojho úpadku najmä reštrukturalizáciou.

B. OSOBITNÁ ÈAS

K Èl. I (Zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodu 1

Rozpočtové organizácie a prí spevkové organizácie obce a vyššieho územného celku ako samostatné právnické osoby sú subjekty plne alebo väčšinovo napojené na rozpočet zriaďovateľa (rozpočtové organizácie hospodá ria len s prostriedkami obce a vyššieho územného celku a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu obce a vyššieho územného celku; príspevkové organizácie hospodária s príspevkom poskytnutým z rozpoč tu zriaďovateľa, ktorý musí pokrývať viac ako 50% ich výrobných nákladov), pričom nie sú subjektmi vlastníckych práv - nemajú vlastný majetok a spravujú len majetok vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto typy organizácií zabezpečujú plnenie samosprávnych resp. verejnoprospešných funkcií samospráv (rovnako ako štátne rozpočtové organizácie a prí spevkové organizácie zabezpečujú plnenie základných verejných funkcií štátu alebo verejnoprospešné činnosti, teda sú v obdobnom postavení) sa rozširuje okruh subjektov, u ktorých sa vylučuje použ itie zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 2

Ide o spresnenie. Doterajšie znenie nebolo správne nakoľko návrh na povolenie reštrukturalizácie môže dlžník alebo verite ľ podať aj v prípade hroziaceho úpadku, tj. v čase keď dlžník ešte nie je v úpadku.

K bodu 3

Ide o spresnenie v tom smere, že pre platobnú neschopnosť sa vyžaduje neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti peňažný záväzok viac ako jedného veriteľa, tj. dvoch veriteľov prípadne viac veriteľov.

K bodu 4

Spresňuje sa definícia predĺženia spôsobom obvykl ým v zahraničných právnych úpravách napr. v nemeckej právnej úprave, resp. v českej právnej úprave.

Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na vš etky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.

Znamená to, že pri stanovení predĺženia sa nebude vychádzať len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, avšak v prípade, že dlžník je objektí vne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, tj. možno odôvodnene predpokladať, že dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky, pri stanovení predĺž enia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku.

V záujme umožniť podnikateľom aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania v rá mci definície predĺženia sa navrhuje, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obch. zákonní ka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov. Naproti tomu však veritelia z týchto záväzkov nebudú mať v konkurze ani v reštrukturalizácii možnosť ovplyvňovať priebeh týchto konaní hlasovaním vo veriteľských orgánoch a v prípadnom konkurze budú uspokojovaní až ako poslední v rámci skupiny podriaden ých pohľadávok. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze sa automaticky premietne aj do miery ich uspokojenia v prípadnej reštrukturalizácii.

Navrhnutá definícia predĺženia vychádza z osvedčený ch zahraničných insolvenčných úprav, kde týmto spôsobom je stav predĺženia upravený napr. v Nemecku prípadne Èeskej republike, ale aj v anglosask ých a franko-hispánskych systémoch. Tieto systémy sú niekedy založené na princípe, že veriteľ má právo iniciovať insolvenčné konanie, resp. dlžník je povinný iniciovať takéto konanie, ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník nebude schopný v budúcnosti splniť niektorý zo svojich aktuálnych záväzkov, a to aj v prí pade, že v danom čase takýto záväzok ešte nie je splatný, resp. jeho splatnosť nastane až v budúcnosti.

Negatíva teraz platnej definície predlženia: Doterajšia definícia predĺženia predstavuje len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá však nastáva omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Platná právna úprava definuje predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu majetku, t.j. hodnotu majetku neporovnáva so sumou všetkých záväzkov avšak iba so sumou splatných záväzkov. Negatíva takejto právnej úpravy predĺženia sú najmä nasledovné:

oprávna úprava umožňuje podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazujú stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nekryje ich záväzky. Takýto stav teraz platná úprava nielenže nesankcionuje ale svojim spôsobom právne dovoľuje a podporuje.

oprávna úprava umožňuje zbavovať sa majetku dlžníkovi, ktorý je účtovne v predĺž ení, avšak právne predĺžený nie je, t.j. takéto chovanie dlžníka nie je možné postihovať ani prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov v rámci konkurzu, ani trestnoprávne, nakoľko dlžník, ktor ý je účtovne / fakticky v predlžení nie je v predlžení v právnom slova zmysle.

oprávna úprava podporuje financovania dlžníka zo strany akcionára, resp. spriaznených osôb, nie do equity, resp. základného imania ale spôsobom ako bežní veritelia, v dôsledku čoho akcionári, resp. osoby spriaznené s dlžníkom neskôr v priebehu konkurzu prípadne reštrukturalizácii zásadne ovplyvňujú, resp. deformujú priebeh týchto konaní v postavení bežných veriteľov anie v postavení akcionárov. Záujmy tý chto 'spriaznených veriteľov' sú však zásadne iné ako základný záujem sledovaný konkurzom, resp. reštrukturalizáciou, a to dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadá vok.

K bodu 5

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby za spriaznenú osobu fyzickej osoby bola považovaná aj právnická osoba, v ktorej má blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa teraz platnej právnej úpravy pod spriaznenú osobu fyzickej osoby nepatrí napr. právnická osoba s účasťou manžela (manželky) dlžníka.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Spresňuje sa, že návrh na vyhlásenie konkurzu likvidátor podáva v mene dlžníka nie vo svojom vlastnom mene.

K bodu 7

Ide o úpravu v nadväznosti na upravenú úpravu predĺženia ako aj otvorenie veriteľ ských návrhov. Pôvodná právna úprava ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak z dô vodu predĺženia, ako aj z dôvodu platobnej neschopnosti.

Navrhovaná právna úprava pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka ponecháva moment iniciovania konkurzného konania z dô vodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenúti iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

K bodu 8

Novým spôsobom sa definuje oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Navrhuje sa aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžní k viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných z áväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu mô že veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.

K bodu 9

Upravuje sa zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť sa navrhuje objektivizovať výškou dlžníkovho zap ísaného základného imania, tj. v prípade, že dlžník sa stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zap ísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedený model zodpovednosti štatutárov sleduje princíp zachovania základného kapitálu, kde už predpisy obchodného práva ako aj príslušné smernice EU sú budovan é na princípe aby štatutári robili všetky opatrenia tak, aby došlo k zachovaniu základného kapitálu, ktorý je evidovaný v príslušných registroch, spravidla v obchodnom registri. V prípade, ž e zachovanie základného kapitálu nie je objektívne možné, tj. dlžník sa stane predĺžený, zákon automaticky nezakladá zodpovednosť štatutára, avšak len vyžaduje aby v ustanovenej lehote urobil prí slušné opatrenia, tj. buď sa pokúsil o neformálnu reštrukturalizáciu alebo o formálnu reštrukturalizáciu alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že štatutár tieto opatrenia včas urob í, zodpovednosť mu nevznikne.

Pôvodná konštrukcia zodpovednosti napriek tomu, že obsahovala mechanizmy aby ju bolo možné jednoduchším spôsobom vymedzovať, tieto mechanizmy v praktickom živote nefungovali.

K rýchlejšiemu ustáleniu a vyvodeniu zodpovednosti, za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu viď. mechanizmus upravený v §74 a.

V poslednej vete sa rieši prípad, pokiaľ členovia štatutárneho orgánu sú oprávnení konať iba spoločne. V takomto prípade, sa ten člen štatutárneho orgánu, ktorý v lehote na podanie návrhu ulož í do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je predĺžená a že nedosiahol súhlas ostatných členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu, sa zbaví zodpovednosti za oneskorené podanie ná vrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 10

Zjednodušujú sa formálne náležitosti pri návrhoch podávaných orgánmi verejnej moci. V týchto prípadoch sa navrhuje aby sa nevyžadovalo úradné osvedč enie podpisu navrhovateľa.

Spresňuje sa, že každý navrhovateľ je povinný podať návrh v dvoch rovnopisoch, bez ohľadu, či ide o dlžníka, verite ľa, likvidátora, prípadne inú oprávnenú osobu.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2)

Upravujú sa náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka a uvádza sa explicitný výpočet, akým spôsobom môže veriteľ svoju pohľadávku v návrhu doložiť.

K bodu 12 (§13 ods. 1)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 13 (§ 13 ods. 2)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodom 14 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2)

Upravuje sa vyzývacia povinnosť pre súd v prípade, že návrh nespĺňa všetky podstatné nálež itosti. Podľa doterajšej úpravy súd navrhovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov, ale návrh rovno odmietol. Podľa novej právnej úpravy súd obdobne ako podľa OSP bude navrhovateľa vyzývať na odstrá nenie nedostatkov. Vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov má praktický význam, pričom samotný priebeh procesu to spravidla skôr urýchli ako skomplikuje.

K bodu 16

Ide o procesno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou predpisov obchodného práva.

K bodu 17 (§ 14 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov sa navrhuje poskytnúť dlžníkovi väčší časový priestor aby sa pokúsil riešiť svoj úpadok reš trukturalizáciou a to už v čase keď prebieha samotné konkurzné konanie, avšak ešte nedošlo k vyhláseniu konkurzu. V tomto smere sa navrhuje aby sa lehota počas ktorej sa preruší konkurzné konanie z dô vodu, že dlžníkom poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok predĺžila z 30 dní na 60 dní.

K bodu 19 (§ 19)

V nadväznosti na spriechodnenie veriteľských návrhov sa novým spôsobom upravuje proces vyhlásenia konkurzu na základe veriteľského návrhu nasledovný m spôsobom:

a)V písmene a, bod.1 sa upravuje okrem iného obsah výzvy, ktorú bude súd doručovať dlžníkovi do vlastných rúk, hneď v úvode konkurzného konania. Obsahom výzvy, je vyžiadanie si všetkých relevantných informácií, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie platobnej neschopnosti alebo platobnej schopnosti dlžníka, tj. súd vyzve dlžn íka aby mu ku dňu začatia konkurzného konania predložil na jednej strane zoznam všetkých jeho splatných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti a na druhej strane, prehľad finančného majetku dlžní ka, tj. stav bankových účtov, pokladne a kvázy peňazí na ceste, tj. prehľad pohľadávok pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od zač atia konkurzného konania.

b)V písmene a, bod. 2 sa upravuje, že súd hneď v úvode konkurzného kania je povinný určiť termín pojednávania, ako aj okruh účastníkov, ktorých musí predvolať a to dlžníka; prípadných veriteľov o termíne pojednávania súd len upovedomí. Je výlučne na ich rozhodnutí, či sa pojednávania zúčastnia alebo nie.

c)V písmene a, bod. 3 sa upravuje, že výzva súdu a možnosť dlžníka súhlasiť aby súd rozhodol vo veci vyhlá senia konkurzu bez pojednávania; tj. ide z pravidla najmä o prípady, keď úpadok dlžníka je evidentný, tj. pojednávať ohľadom úpadku dlžníka je zbytočné.

d)V písmene b) sa upravujú poriadkové lehoty, v ktorých sa ukladá súdu rozhodnúť vo veci vyhlásenia konkurzu, tj. či vyhlási ť konkurz, alebo zastaviť konanie.

e)V písmene c, sa upravuje rozhodovanie súdu vo veci vyhlásenia konkurzu; o vyhlásení konkurzu súd rozhodne vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, tj. je úlohou a povinnosťou dlžníka osvedčiť svoju platobnú schopnosť, tj. osvedčiť skutočnosť, že nie je v úpadku v podobe platobnej neschopnosti, tak ako ju zákon definuje v §3 ods.2; v tejto súvislosti postačuje, aby dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť , nevyžaduje sa preukázanie platobnej schopnosti. Pri osvedčovaní platobnej schopnosti dlžníka je ďalej významné uviesť, že z pohľadu záväzkov dlžníka sa neprihliada na tie dlžníkové závä zky, pri ktorých zo strany dlžníka bola osvedčená ich spornosť.

f)V písmene d) sa upravuje postup v prípade, ak sú pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, kedy v danom prípade súd pred vyhlásení m konkurzu ustanoví do funkcie predbežného správcu.

K bodu 20 až 24 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ako aj novým spôsobom úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhov na vyhlásenie konkurzu sa upravujú lehoty v ktorých je predbežný spr ávca povinný zistiť majetnosť alebo nemajetnosť dlžníka resp. hodnoty, z ktorých má predbežný správca vychádzať pri posúdení majetnosti, či nemajetnosti dlžníka.

Najmä v prípade veriteľských návrhov možno očakávať, že súčinnosť zo strany dlžníka bude problematická , pričom objektívne zistenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka si v týchto prípadoch bude vyžadovať dlhší časový priestor. Pre tieto prípady sa navrhuje, aby súd mohol predĺžiť lehotu predbežné mu správcovi na podanie záverečnej správy o majetnosti a nemajetnosti dlžníka.

Z pohľadu novej úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu, sa navrhuje aby predbežný správca pri stanovení majetnosti dlžníka vychádzal aj z prípadnej pohľadávky voči štatutá rom z titulu zodpovednosti, ktorú možno v prípadnom konkurze voči nim vymáhať v prospech všeobecnej podstaty.

K bodu 25 (§ 22 ods. 1)

Navrhuje sa skrátiť rozsah poučenia v uznesení o vyhlásení konkurzu v tom smere, aby sa neuvádzali úplné citácie všetkých ustanovení ale aby postačovalo odkázať na príslušné ustanovenia zá konov.

K bodu 26

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v nadväznosti na úpravu v bode 18, konkrétne viď. §19 ods.2

K bodu 28 až 31

Navrhuje sa aby obligatórnou náležitosťou návrhu na procesnú zmenu veriteľa v konaní, bol odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok pod ktorými je pohľadávka zapísaná v zozname pohľad ávok, tj. aby sa v návrhu na procesnú zámenu veriteľov vždy uviedlo aj číslo pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok. Uvedené má za cieľ zjednodušiť proces rozhodovania o procesnej zámene veriteľ ov.

V bode 29 a 31 ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32 (§ 27)

Ide o procesno-technickú úpravu. Upravujú sa konkré tne momenty, kedy veriteľovi zaniká postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj procesný postup v prípade, že ohľadom zániku postavenia účastníka sú pochybnosti.

Upravuje sa tiež povinnosť veriteľa, bezodkladne písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Prípadné vážne úmyselné poruš enie tejto povinnosti zo strany veriteľa môže založiť aj prípadnú trestnoprávnu povinnosť z pohľadu marenia konkurzného konania.

K bodu 33 (§ 28 až 32)

Návrh zákona novým spôsobom upravuje spôsob prihlasovania, preskúmania, popierania a zistenia prihlásených pohľadávok, pričom oproti teraz platnej právnej úprave má za cieľ:

a)Zjednodušiť veriteľom spôsob prihlasovania pohľadávok

b)Umožniť veriteľom prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, tj. v zásade počas celého konkurzného konania.

c)Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov.

Návrh zákona zakladá pravidlo, že každá pohľadávka, ktorá nie je výslovne definovaná ako pohľadávka proti podstate, musí byť v konkurze uplatnená prihláškou a to bez ohľadu na moment, kedy takáto pohľadávka vznikla, tj. či pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu.

Lehota na prihlásenie

Návrh zákona ponecháva v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožňuje veriteľom prihlásiť svoje pohľ adávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlá senou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Po základnej prihlasovacej lehote už bude možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú pohľadávku. Možnosť prihlásiť pohľadávku po určitej krátkej lehote od vyhlásenia konkurzu je v našej právnej úpravu novum, avšak v zahraničných právnych úpravách ide o bežnú procesn ú možnosť veriteľov.

Možnosť veriteľov prihlásiť svoju pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty okrem toho, že poskytuje veriteľom komfort z pohľadu prihlasovania pohľadávok, rieši najmä tieto problémy:

a)Pri zahraničných veriteľoch je otázne odkedy im plynie lehota na prihlásenie ich pohľadávok. Pri zahraničných veriteľoch, ktorý majú svoj domicil v krajinách EU sa v ždy aplikuje nadriadená právna úprava Nariadenia EU v zmysle, ktorého je súd alebo správca vždy povinný informovať zahrani čného veriteľa o vyhlásení konkurzu ako aj o lehotách v ktorých je zahraničný veriteľ povinný prihlásiť svoje pohľadávky. V tomto smere je sporné odkedy zahraničnému veriteľ ovi vlastne plynie lehota na prihlásenie jeho pohľadávky, tj. či od vyhlásenia konkurzu alebo od doručenia výzvy na prihlásenie pohľadávky. Uvedené v rámci teraz platnej právnej ú pravy nie je uspokojivo judikované, avšak z pohľadu sledovania judikatúry iných čl. štátov prípadne ESD možno odôvodnene predpokladať, že pri zahraničnom veriteľovi by takáto lehota začala plynúť a ž doručením výzvy na prihlásenie pohľadávky.

b)Z pohľadu bežných, jednoduchých veriteľov, najmä niektorých živnostníkov prípadne menších firiem nie je reálne aby títo veritelia sledovali obchodný vestní k a vždy sa včas dozvedeli o vyhlásení konkurzu. Pre týchto veriteľov následok zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky znamená jednak účtovné problémy z pohľadu odpisu ich pohľadávky ako aj ak ákoľvek strata možnosti dosiahnuť aspoň čiastočné pomerné uspokojenie ich pohľadávok.

c)Procesný mechanizmus, ktorý vyžaduje aby pohľadávky boli prihlásené v určitej zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia konkurzu automaticky tlačí na to aby pohľadávky, ktoré právne vzniknú až po uplynutí tejto lehoty, avšak vecne spravidla súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu boli kvalifikované ako pohľad ávky proti podstate, tj. ako náklady konkurzu. Takýto postup však deformuje pravidlá uspokojovania veriteľov v konkurze, absolútnym spôsobom demotivuje nezabezpečených veriteľov konať a vystupovať proaktívne a zásadným spôsobom zneisťuje zabezpečeného veriteľa v miere jeho uspokojenia. V prípade, že právna úprava umožňuje prihlásiť pohľadávku v zásade kedykoľvek, umožňuje tiež reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate, tj. ná kladov konkurzu.

Miesto prihlasovania

Oproti teraz platnej právnej úprave sa ďalej navrhuje aby sa pohľadávka obligató rne prihlasovala už výlučne u správcu, pričom poriadkovo sa prihláška môže doručiť aj na príslušný súd. V prípade, že veriteľ nedoručí svoju prihlášku na súd, nebude to mať pre veriteľa žiadne právne následky. Doručenie prihlášky na súd môže mať pre veriteľa už výlučne prevenčný charakter, pre prípady hrubého zlyhania správcu. Z pohľadu zachovania lehoty, tj. č i prihláška bola alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote však bude vždy rozhodujúci okamih doručenia prihlášky správcovi.

Postavenie vecno-právneho zabezpečeného veriteľa

Návrh zákona v záujme komplexne riešiť majetkové pomery dlžníka, zvýšiť výťažok zo speňaženia majetku dlžníka, ako aj posilniť postavenie iba vecno -právneho zabezpečeného veriteľa v konkurze, upravuje právo ale aj povinnosť takéhoto zabezpečeného veriteľa, tj. obliga čného veriteľa inej osoby ako úpadcu prihlásiť si zabezpečenú pohľadá vku do konkurzu. Takýto veriteľ bude mať v konkurze plné procesné práva s tým rozdielom, že uspokojený môže byť iba do hodnoty zabezpečenia a hlasovacie prá va môže v konkurze vykonávať tiež iba v hodnote zabezpečenia. V súvislosti s touto úpravou viď. tiež úpravu v bode 59.

Náležitosti prihlášky

Zrozumiteľným spôsobom sa definujú základné náležitosti prihlášky, ktoré musí obsahovať každá prihláška aby sa na ňu vôbec prihliadalo. V tomto smere sa v rámci nového znenia § 30 upravuje aj procesný postup ako postupovať v prípade, že prihláška tieto základné náležitosti neobsahuje.

Doterajšia prax vyžadovala aby pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška. Uvedené však bolo v niektorých prípadoch vyslovene nepraktické, prípadne spôsobovalo aplikačné problémy v tom smere, čo sa rozumie jednou pohľad ávkou. V tomto smere jasné pravidlá v našom právnom poriadku nemáme.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje aby samostatná prihláška musela byť vždy podaná pre zabezpečenú pohľadávku, avšak pri nezabezpečených pohľadávkach sa pripúšťa aby tieto boli uplatnené prípadne aj jednou prihláškou. Samozrejme zhrnutie viacerých pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak sa veriteľ bude vystavovať riziku, že jeho pohľadávka môže byť popretá z dôvodu nepresk úmateľnosti.

Pokiaľ ide o tlačivo prihlášky prihlasovanie formou tlačív sa navrhuje ponechať, pričom sa uvažuje o zavedení zjednodušených tlačív práve pre prí pad prihlasovania viacerých nezabezpečených pohľadávok.

Popieranie pohľadávok

Podľa teraz platnej právnej úpravy oprávnenie popierať pohľadávky veriteľov patrí výlučne správcovi. Navrhovaná právna úprava poskytuje právo popierať poh ľadávky aj veriteľom. Aby popretie pohľadávky veriteľom bolo účinné, návrh zákona vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok a to: zrozumiteľnosť, viď. ods. 5, podanie na predpísanom tlačive viď . ods. 7 a zloženie preddavku na prípadné trovy konania viď. ods. 10. V súvislosti so zavedením práva veriteľov popierať pohľadávky iných veriteľov sa v § 32 rieši tiež rozhodovanie súdu o priznaní hlasovacích práv veriteľovi popretému iným veriteľom.

K bodu 34

Ide o procesno-technickú úpravu. Termín konania prvej schôdze veriteľov sa navrhuje posunúť tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadá vok, resp. ich zistením, najmä s ohľadom na skutočnosť či majú alebo nemajú hlasovacie práva.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na kompetenciu súdu rozhodovať o priznaní hlasovacieho práva v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá iným veriteľom. Vo všeobecnosti právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú iba veritelia pohľadávok zistených čo do právneho d ôvodu a vymáhateľnosti. Ak však pohľadávka veriteľa bola popretá iba iným veriteľom/nie správcom v takom prípade súd rozhodne či tomuto veriteľovi prizná alebo neprizná hlasovacie prá vo. Ak mu hlasovacie právo prizná veriteľ napriek tomu, že jeho pohľadávka je popretá, čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, bude mať oprávnenie hlasovať na schôdzi veriteľov.

K bodu 36

Ide o zásadnú zmenu oproti doterajšej právnej úprave. Podľa teraz platného právneho stavu, právo hlasovať na schôdzi veriteľov a tým ovplyvňovať priebeh konkurzu majú veritelia, ktorí sú spriaznení, resp. v minulosti boli spriaznení s úpadcom, vrátane akcionárov ako aj členov predstavenstva. Tieto osoby však z pravidla nesú zodpovednosť za úpadok dlžn íka. Okrem toho v chovaní týchto veriteľov sa spravidla neprejavuje záujem na legitímnom cieli dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ale záujem zachovať status quo v právnych vzťahoch tak ako boli založené tieto právne vzťahy pred vyhlásení m konkurzu, vrátane nespochybňovania akýchkoľvek úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, z ktorých z pravidla profitovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti obdobne ako je tomu aj v zahraničných právnych ú pravách sa navrhuje týmto veriteľom odňať hlasovacie právo. K vymedzeniu okruhu týchto osôb viď. znenie bodu 64.

K bodu 37 až 39

Návrh zákona dopĺňa právo veriteľov rozhodnúť o výmene správcov a to kedykoľvek počas konkurzu, ak sa na tom uznesie kvalifikovaná väčšina a to ľ väčšina hlasov všetkých veriteľov.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Ide o procesno-technickú úpravu. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje aby správca pravidelne informoval veriteľský výbor v trojmesačných intervaloch. V prípade, že veriteľský v ýbor má potrebu byť informovaný v kratších intervaloch môže tým zaviazať správcu svojim uznesením.

K bodu 42

Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov z pohľadu náležitostí, ktoré sa vyžadujú na prípadné plnomocenstvo pri zastupovaní veriteľa vo veriteľskom výbore. V prípade, že správca nemá pochybnosť o autenticite plnomocenstva, nie je dôvod vyžadovať aby veriteľ osvedčil svoj podpis na plnomocenstve. V prípade, že sprá vca bude mať pochybnosti, vždy je oprávnený v zmysle kancelárskeho poriadku vyžadovať overenie podpisu veriteľa.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44

V súvislosti s konaniami, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu neprerušujú, navrhuje sa upraviť plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku tak, aby správca bol reálne schopný posúdiť všetky prípadn é ešte neprávoplatné rozhodnutia a podať voči nim prípadný opravný prostriedok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 46

Ide o spresnenie ako posudzovať predmet zabezpečenia resp. rozsah oddelenej podstaty v prípade meniaceho sa predmetu zabezpečenia v dôsledku prevádzky podniku. Typicky ak sú predmetom zabezpečenia pohľadávky prí padne tovarové zásoby a pod. rozsah oddelenej podstaty sa určí ku dňu ukončenia prevádzky.

K bodu 47

Ide o úpravu v spojení s novou úpravou zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 48

Ide o procesno-technickú úpravu. Teraz platná 6 mesačná prekluzívna lehota v ktorej musia byť uplatnené všetky odporovacie ž aloby, je v niektorých prípadoch objektívne krátka najmä ak dôjde k výmene správcu alebo ide o zložitý konkurz s vysokým počtom veriteľov a veľký m rozsahom konkurznej podstaty. V týchto prípadoch správca z objektívnych dôvodov nie je vždy schopný v 6 mesačnej lehote zistiť a posúdiť všetky potencionálne odporovateľné právne úkony a podať voči ním odporovacie žaloby. Z týchto dôvodov sa navrhuje prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva predĺžiť zo 6 mesiacov na 1 rok.

K bodu 49

V prípade, že pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, navrhuje sa aby spätné lehoty v ktorých možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti sa počí tala nie od začatia konkurzného konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o zjednodušenie postupu akým spôsobom vymáhať pohľadávku voči štatutárom z titulu ich zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. O zodpovednosti ako aj záväzku štatutá ra zaplatiť v prospech podstaty určenú sumu rozhodne konkurzný súd v rámci konkurzného konania na návrh správcu a to uznesením proti ktorému je prípustné odvolanie. V záujme spriechodniť vyvodzovanie zodpovednosti ako aj ustálenie zodpovednosti je v rámci tohto konania tiež upravené obrátené dôkazné bremeno, kde úlohou vyviniť sa zo zodpovednosti má štatutárny orgán.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o procesno-technickú úpravu, kvalifikovane zostaviť prvý súpis majetku možno objektívne až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty tj. v čase, keď sú už ust álené všetky zabezpečovacie práva, ktoré ovplyvňujú rozčlenenie konkurznej podstaty na všeobecnú podstatu a príslušné oddelené podstaty.

K bodu 54 a 55

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 56 (§ 78)

Podľa teraz platnej právnej úpravy v prípade, že správca konkurznej podstaty zapísal sporný majetok do súpisu, vyzval tretiu osobu, aby mu predložila dô kazy a listiny vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Následne, ak takéto listiny a dôkazy správca konkurznej podstaty neuznal, bol povinný vyzvať tretiu osobu, aby voči nemu podala žalobu o vylúč enie majetku zo súpisu. Novelou sa navrhuje zvýšiť právna istota tretích osôb a to v tom smere, aby na podanie žaloby vyzýval tretiu osobu súd namiesto správcu konkurznej podstaty. Lehota na podanie žaloby zostala za chovaná, vrátane následkov jej zmeškania. Ide o lehotu hmotnoprávnu, t.j. žaloba musí byť v tejto lehote doručená príslušnému súdu, inak právo zanikne a súd takúto žalobu zamietne ako oneskorenú.

V záujme odstránenia právnej neistoty a rô znych legislatívnych výkladov, sa navrhuje určiť len jednu prekluzívnu lehotu, v ktorej musí byť uplatnené právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Podľa novely sa vyžaduje, aby žaloba o vylúč enie majetku zo súpisu bola podaná najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy súdu na podanie takejto žaloby. V prípade, že žaloba nebude v tejto lehote podaná právo na vylúčenie majetku zo súpisu zanikne a správca konkurznej podstaty je oprávnený tento majetok speňažiť.

Z dôvodu, precizovania právnej úpravy pri sú behu viacerých konkurzných konaní, v ktorých správcovia zapísali do súpisu totožný majetok, navrhuje sa úprava prednosti podľa zásady skorší v čase, silnejší v práve, pričom rozhodujú cim momentom pre posúdenie práva je zverejnenie zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. V prípade, ak takéto zverejnenie nastane v ten istý čas, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti také hoto zápisu je čas vyhlásenia konkurzu, tzn. že majetok po práve má byť zapísaný v tom konkurznom konaní, v ktorom bol vyhlásený konkurz skôr z časového hľadiska. Samozrejme sprá vca konkurznej podstaty, ktorý bol povinný majetok vylúčiť zo súpisu, je oprávnený podať žalobu o vylúčenie majetku, ak sa domnieva, že vlastnícke právo svedčí jeho úpadcovi. Nutnosť zavedenia takejto právnej úpravy vyplynula zo skutočnosti, že viacerí správcovia konkurznej podstaty v praxi zapisovali totožný majetok do svojho súpisu a nastavali praktické problémy s jeho správou, nakladaním a pod.

Obdobne ako zaviedla novela OSP vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. v § 44a z dôvodu ochrany práv a oprávnených záujmov tretích osôb, ktorých sa zápis do súpisu majetku týka, resp. nadobúdateľ ov tohto majetku, novela upravuje, aby správca konkurznej podstaty bol povinný takúto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu, ktorý vedie evidencii tohto majetku. Tento orgán je povinný skutočnosť, ž e tento majetok je zapísaný do súpisu majetku vyznačiť v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

K bodu 57

Návrh zákona upresňuje akým spôsobom postupovať v prípade, že pohľadávka veriteľa je zabezpečená majetkom inej osoby ako úpadcu tj. tretej osoby. Podľ a teraz platnej právnej úpravy správca vyzýva tretiu osobu aby uhradila do príslušnej oddelenej podstaty sumu rovnajúcu sa pohľadávke zabezpečeného veriteľa bez ohľadu na skutočnosť aká bola hodnota samotn ého zabezpečenia. V tomto smere návrh zákona upravuje plnenie tretej osoby do výšky všeobecnej hodnoty majetku, ktorú určí správca s odbornou starostlivosťou. Návrh zákona ďalej výslovne rieši ná sledky keď tretia osoba splní výzvu správcu. Dôsledkom splnenia je zánik zabezpečovacieho práva viažúceho sa k majetku tretej osoby.

K bodu 58 (§ 87) až 60

Novým spôsobom sa definuje okruh pohľadávok proti podstate, ktoré predstavujú náklady konkurzu, ktoré znášajú všetci veritelia. Rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadá vku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky ale charakter tejto pohľadávky. Aby šlo o pohľadávku proti podstate, pohľadávka musí spĺňať všetky definičné znaky uvedené v § 87 ods. 2, resp. ods. 4.

Pre prípad, že výťažok zo speňaženej konkurznej podstaty nebude postačovať ani na úhradu všetkých pohľadávok voči podstate, upravuje sa poradie v ktorom sa majú tieto pohľadá vky proti podstate uspokojiť.

Návrh zákona ďalej upravuje miesto, kde sa pohľadávky proti podstate uplatňujú a to u správcu ako aj postup pri riešení spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci inciden čného konania. Návrh zákona tiež upravuje zodpovednosť správcu veriteľom prípade iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí nehospodárne alebo neúčelne vynaloženými nákladmi na správu alebo spe ňažovanie majetku, alebo na prevádzkovanie podniku.

K bodu 61 a 62

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vymedzením nového okruhu pohľadávok proti podstate.

K bodu 63

Ide o úpravu v súvislosti s novým spôsobom riešenia, uplatňovania nárokov zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je obligačným veriteľom úpadcu, viď. bod 33, §28 ods.7.

K bodu 64

Z teraz platného prelomenia zásady nemo plus iuris sa vylučuje prípad, pokiaľ nadobúdateľ nebol dobromyseľný, tj. prípad ak vedel alebo musel vedieť, že ú padca nie je vlastníkom veci.

K bodu 65 až 66

Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s novou úpravou pohľadávok proti podstate.

K bodu 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s úpravou v bode 3. viď. legislatívnu skratku zavedenú v bode 3.

K bodu 68

Upravuje sa nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto triedy sa navrhuj ú zaradiť, veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na ú kor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevyluč uje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda zohľadň uje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upraven é v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách.

Okrem spriaznených veriteľov sa do podriadenej triedy zaraďujú aj zmluvné pokuty, ktoré bez ekonomického zdôvodnenia zásadný m spôsobom zvýhodňujú niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov, resp. cez hlasovacie pomery deformujú konkurzné konania.

K bodu 69 až 71

V §96 až 98 sa upravuje postup, pri zostavovaní rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, resp. z oddelených podstát.

Postup, pri zostavení a schválení každého rozvrhu, či u ž rozvrhu zo všeobecnej podstaty alebo rozvrhu z oddelenej podstaty je nasledovný:

a)Rozvrhový proces začína tým, že spr ávca zverejní v obchodnom vestníku zámer zostaviť rozvrh z príslušnej podstaty, návrh zákona ďalej ukladá správcovi zostaviť rozvrh vždy bez zbytočného odkladu po speňažení majetku príslušnej podstaty, s tým, že pokiaľ to povaha veci pripúšťa, zákon ukladá správcovi zostavi ť aj čiastkový rozvrh výťažku. Viď. § 97 a 98 návrhu zákona.

b)Pred samotným zostavením rozvrhu z príslušnej podstaty správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťa žku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje, tj. správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli, resp. majú byť uspokojené z výťaž ku zaradeného do tejto podstaty. V takto zostavenom zozname pohľadávok proti podstate je spr ávca okrem iného povinný uviesť zákonné poradie pohľadávok proti podstate a sumy, v akej boli alebo majú byť tieto pohľadávky proti podstate uspokojené.

c)Zostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate, správca oznámi zverejnením v obchodnom vestníku.

d)Od zverejnenia informácie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate v obchodnom vestníku, začína plynúť veriteľom 30 dňová hmotnoprávna lehota na podanie prí padných námietok smerujúcich voči poradiu pohľadávok proti podstate. Námietka poradia pohľadávky proti podstate musí byť v ždy odôvodnená a podaná včas, tj. v ustanovenej lehote u správcu na predpísanom tlačive, inak sa na ňu neprihliada. Námietkou poradia sa rozumie aj námietka, že poh ľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude spravidla namietať veriteľ pohľadá vky proti podstate alebo námietka, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude namietať spravidla veriteľský vý bor alebo dotknutý zabezpečený veriteľ, ako aj námietka, že pohľadávka proti podstate má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu ako rozsahu určenom správcom, č o sa bude namietať v prípade sporu v akom rozsahu má byť pohľadávka proti podstate rozdelená medzi dve prípadne viaceré rôzne podstaty, napr. v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu z oddelenej podstaty a v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Ten, kto podal námietku je povinný v lehote 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, podať v rámci konkurzného konania návrh, aby súd určil poradie pohľadávky proti podstate, ak takýto návrh včas nepodá, na jeho ná mietku sa neprihliada. Viď. § 96 ods. 6

e)Po uplynutí 30 dňovej lehoty na podanie námietok, správca začne pripravovať rozvrh pod ľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate ako aj uplatnených námietok, tj. správca upraví ním zostavený zoznam pohľadávok proti podstate podľa všetkých námietok, na ktoré sa prihliada, a na základe takto upraveného zoznamu pohľ adávok proti podstate, v ktorom sú zapracované všetky riadne a včas doručené a 'zažalované' námietky, pripraví rozvrh. Na zostavenie rozvrhu má správca lehotu 45 dní, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia lehoty na podanie námietok. Zoznam pohľadávok proti podstate sa neupravuje ani o námietky, pri ktorých nebol včas podaný návrh v zmysle odseku 6, nakoľko na tieto námietky sa zo zákona neprihliada.

f)Zostavený rozvrh správca predloží na schválenie príslušnému orgánu + určí mu lehotu na schválenie rozvrhu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej spr ávcom neschváli, tj. buď nerozhodne alebo rozhodne zamietavo, správca predloží rozvrh na schválenie súdu. Súd môže rozvrh buď schváliť alebo vrátiť správcovi na prepracovanie, ak sú tu dô vody, pre ktoré rozvrh nie je možné schváliť.

K bodu 72 (§ 102 ods. 2)

Upravuje sa procesný postup súdu v prípade, že sa v priebehu konkurzu zistí, že tu nie sú niektoré predpoklady pre vedenie konkurzu. Napr. sa neprihlási žiadny veriteľ, súd nemá právomoc na konanie, prí padne je tu iná neodstrániteľná podmienka konania.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74 (§ 103 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 75 (§ 105)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V konkurze sa zostavuje zoznam pohľadávok, nie zoznam prihlášok.

K bodu 76

Navrhuje sa, aby obligatórnou náležitosťou posudku bolo tiež podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpoklada ť ich odporovateľnosť. Následne v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu bude na komerčnom rozhodnutí veriteľov, či plnenie podľa plánu je pre nich priaznivejšie ako v alternatívnom konkurze v rámci ktorého by bolo možné odporovať právnym úkonom.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 78

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 79

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 80

V prípade pracovnoprávnych nárokov sa zjednodušuje spôsob ich posudzovania pre potreby reštrukturalizácie v tom smere, že v prípade ak reštrukturalizačn é konanie začalo v priebehu mesiaca, nebude sa vyžadovať aby mzda sa rozdeľovala ale celý nárok zamestnanca za dotknutý kalendárny mesiac sa bude považovať za prednostnú pohľadávku.

K bodu 81

Návrh zákona upravuje prihlasovanie pohľadávok obdobne ako v konkurze a to v navrhnutom zjednodušenom režime.

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 84 až 86

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 87

Vypúšťa sa zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške, táto zodpovednosť neriešila prípady, pre ktorá bola apriori určená , naopak postihovala spravidla dobromyseľných veriteľov.

K bodu 88

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 89

V súlade s návrhom obmedziť ovplyvňovanie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi, navrhuje sa aby títo veritelia nemali vo veriteľský ch orgánoch hlasovacie právo obdobne ako v konkurze.

K bodu 90

Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov. Viď argumentáciu k bodu 40.

K bodu 91

Procesné ustanovenie.

K bodu 92

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere aby mal reálnu možnosť zabezpečiť si stanovenie hodnoty svojho zabezpečenia znaleckým posudkom a tý m získať všetky potrebné informácie tak, aby sa s odbornou starostlivosťou mohol rozhodnúť, či hlasovať alebo nehlasovať za prijatie plánu, resp. aby mal k dispozícii dôkazný prostriedok pre prí pad rozhodovania súdu o nahradení jeho súhlasu v rámci skupiny. Návrh zákona ukladá dlžníkovi aby súčinnosť v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku poskytoval bezodkladne a bezodplatne. Prípadn é porušenie tejto povinnosti dlžníkom môže byť dôvodom na zastavenie RK a vyhlásenie konkurzu z dôvodu porušovania povinnosti dlžníkom.

K bodu 93

Upravuje sa rozhodný dátum, ku ktorému sa porovná va uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upravi ť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

K bodu 94

Ide o spresnenie. Za preberajúcu osobu sa bude vždy považovať aj taká osoba, na ktorú bude v zmysle plánu prevedená podstatná časť majetku dlžníka.

K bodu 95

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5

K bodu 96

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere, že pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať , že majetok , ktorým je zabezpečená bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, tj. bez súhlasu zabezpe čených veriteľov, týchto nebude možné zaradiť do tej istej skupiny.

Navrhuje sa aby sa samostatná skupina vytvárala tiež pre podriadené pohľadávky, resp. kvázi podriadené pohľadávky. Poradie uspokojovania veriteľov na základe reštrukturalizačného plánu musí sledovať poradie ich uspokojovania v prípadnom konkurze. Z toho dôvodu je nevyhnutné vytvoriť pre podriadené resp. kvázi podriadené pohľadávky vždy samostatnú skupinu.

K bodu 97

Ide o legislatívno-technické spresnenie. V prípade, že uspokojenie zabezpečenej pohľadávky možno riešiť v rámci jednej skupiny, je zbytočné pohľadávku rozde ľovať do dvoch skupín.

K bodu 98

Ide o spresnenie v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5.

K bodu 99

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v tom smere, že právo hlasovať o prijatí plánu majú aj zabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky s ú popreté čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečenia, ak sú ich pohľadávky zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Tj. sú zistené resp. neboli popreté čo do ich právneho základu.

K bodu 100

Ide o úpravu v súvislosti s pravidlom vytvárať pre každého zabezpečeného veriteľa vždy samostatnú skupinu.

K bodu 101

Upravuje sa pravidlo, pokiaľ v skupine nehlasoval žiaden veriteľ, v takom prípade sa takáto skupina považuje zo zákona za súhlasiacu skupinu.

K bodu 102

Upravuje sa moment, ku ktorému sa posudzuje uspokojenie veriteľov predpokladané plánom s uspokojením veriteľov v prípadnom konkurze, tj. moment ku ktorému sa v rámci plá nu simuluje uspokojenie veriteľov v prípadnom konkurze, je moment začatia reštrukturalizačného konania. K tomuto momentu sa robia tiež príslušné ocenenia majetku. Pri nahradení súhlasu skupiny súd vychád za apriori z údajov uvedených v reštrukturalizačnom pláne s tým, že dotknutý veriteľ môže preukázať opak, tj. že uspokojenie predpokladané plánom v rámci konkurzu nie je stanovené sprá vne, napr. že v rámci konkurzu možno predpokladať iný / vyšší výťažok zo speňaženia, iné / nižšie náklady konkurzu, resp. iný / rýchlejší čas rozdeľovania výťažku veriteľov.

K bodu 103

Ide o upresnenie. Zabezpečenie pohľadávky treťou osobou môže zaniknúť alebo byť obmedzené iba výlučne v prípade, že s tým výslovne súhlasí verite ľ. Uvedené platí aj podľa teraz platnej právnej úpravy, s tým, že v tomto smere sa navrhuje dotknuté ustanovenie spresniť.

K bodu 104

Ide o procesno-technickú úpravu. V prípade osobné ho bankrotu je praktické, aby skúšobné obdobie administroval ten istý správca, ktorý administroval samotný konkurz, resp. vykon ával funkciu v čase zrušenia konkurzu.

K bodu 105 až 108

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 109

Upresňuje sa pravidlo, podľa ktorého je odvolanie prípustné iba ak to ustanovuje tento zákon. V štádiu konania pred začatím konkurzného konania, resp. pred za čatím reštrukturalizačného konania sa pripúšťa odvolanie vo všeobecnosti, tj. platí úprava OSP.

K bodu 110

Ide o usmernenie pre súdy, akým spôsobom formulovať výrok rozhodnutia. Návrh zákona vyžaduje aby súd vo výroku rozhodnutia vždy uviedol aj zákonný dôvod svojho rozhodnutia, čo vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. že zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku, že zrušuje konkurz po splnení konečného rozvrhu, že zrušuje konkurz pretože zistil, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, že zrušil konkurz pretože majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a pod.

K bodu 111 a 112

Procesné ustanovenie.

K bodu 113

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 114

Upravujú sa lehoty.

K bodu 115

Ide o upresnenie v súvislosti s dlžníkmi, ktorí hospodária na poľnohospodárskej pôde. Pri týchto dlžníkoch je vylúčená aplikácia konkurzného práva v rozhodnom období, tj. v čase od 1. apríla do 30. septembra iba v časti konkurzu. Prípadná reštrukturalizácia takéhoto dlžníka v uvedenom období nie je vylúčená.

K bodu 116

Ustanovenie súvisiace s úpravou pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. j)).

K bodu 117

Ide o prechodné ustanovenie v súvislosti s právnou úpravou vo vzťahu k EU.

K bodu 118 a 119

Technická zmena.

K Èl. II

K bodu 1

Tieto zmeny súvisia so zavedením osobitnej príslušnosti súdov na incidenčné spory.

K bodom 2 a 3

Názov transpozičnej prílohy a znenie odkazu dáva do súladu s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K Èl. III

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie reaguje na aktuálnu aplikačnú prax. Cieľom návrhu na odklad exekúcie má byť dosiahnutie stavu, kedy exekúcia v každom jej št ádiu prebieha zákonne a sú tak splnené formálne i materiálne podmienky jej oprávnenosti. Na strane druhej je však potrebné zabezpečiť aj ochranu práv oprávneného v exekúcii, a to s ohľadom na vymáhate ľnosť jeho nárokov. Z týchto dôvodov sa navrhuje ustanoviť, že v situácii, keď povinný podá opakovaný návrh na odklad po doručení dražobnej vyhlášky, exekútor bude môcť vykonávať aj in é ako zabezpečovacie právne úkony. Musí však ísť o návrh na odklad podaný opakovane a v čase po preukázateľnom doručení dražobnej vyhlášky povinnému. Vo vzťahu k ustanoveniu § 56 Exekuč ného poriadku ide o normu lex specialis, ktorá sa bude týkať výhradne exekúcie predajom nehnuteľností. Navrhovanou úpravou sa predíde prípadom zmarenia vykonania dražby, čo sa v niektorých prí padoch dosahovalo podávaním opakovaných návrhov na odklad exekúcie.

K bodu 3 a 4

Navrhovaná zmena reaguje na pretrvávajúce výkladové nejasnosti Exekučného poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorš ích predpisov. Navrhovaným znením sa má dosiahnuť, aby sa o výšku dane z pridanej hodnoty zvyšovali aj náhrady, ktoré súdnemu exekútorovi patria podľa Exekučného poriadku. Uvedenou zmenou sa súč asne dosiahne vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k náhradám súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných právnick ých profesií.

Upravuje sa tiež, kto znáša trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O ich výške rozhodne na návrh exekútora súd.

K bodom 5 a 6

Názov transpozičnej prílohy a znenie odkazu sa dáva do súladu s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K Èl. IV

Predloženým návrhom sa jednoznačne ustanoví deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a posudzovania nároku na dávku z garančného poistenia.

K Èl. V

Tieto zmeny súvisia so zavedením osobitnej príslušnosti sú dov na incidenčné spory.

K Èl. VI

Úprava súvisiaca s podávaním špekulatívnych návrhov na vyhlásenie konkurzu.

K Èl. VII

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu