Zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 659/2007 účinný od 01.01.2012 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februá ra 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré s ú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov (ďalej len 'poštový zákon') je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poš tovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštový ch podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerz álnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľ adu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavný mi zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom – čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služ ieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú. v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú . v. ES L 176, 5.7.2002) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3).

2. Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. októbra 2008, K(2008) 5912 o slovenský ch právnych predpisoch týkajúcich sa hybridnej pošty,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 2. marca 2010 vo veci T-70/05 Evropaiki Dynamiki v. EMSA,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 23. apríla 2009 vo veci C-357/07 TNT Post UK Ltd. v. Coln ý a daňový úrad Jej Veličenstva,

Rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. marca 2008 v spojených veciach C-287/06 až C-292/06 Deutsche Post AG et al. v. Spolková republika Nemecko,

Rozhodnutie Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-220/06 APERMC v. Španielsko.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a) lehota na prebratie smerníc alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) uplynie 1. januára 2013.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády uplynie 31. decembra 2012.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa článku 258 až 260 tejto zmluvy

Odôvodnené stanovisko Komisie, vydané 29. 10. 2009 – Porušenie č. 2008/2333 vo veci nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie K(2008)5912 zo 7. 10. 2008, podľa čl. 86 ods. 3 Zmluvy o ES vo veci rozš írenia monopolu Slovenskej pošty, a. s., vo vzťahu k službe dodávania hybridnej pošty.

d) informácie o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 15, 21.1.1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú.v. ES L 176, 5.7.2002) bola v úplnom rozsahu dokončen á zákonom č. 15/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) sa transponuje týmto n ávrhom zákona.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o poštových služb ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, č i bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Finančné zdroje na vykrytie financovania neprimeranej záťaže závä zku univerzálnej služby na základe vyčíslenia tzv. čistých nákladov, ktoré ostanú nepokryté z kompenzačného fondu tvoreného príspevkami poštových podnikov zo zameniteľných služieb, sú navrhované zo štátneho rozpočtu.

Predkladaný materiál má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z titulu zvýšenia príjmov, ktoré je možné predpokladať v súvislosti s poplatkami za udelenie poštovej licencie a jednorazovými poplatkami za registráciu, poplatkami za zmenu registrácie a v súvislosti s ukladaním pokút za priestupky na úseku poštových činností.

Predkladaný materiál má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na narušenie hospodárskej súťaže.

Predkladaný materiál nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, nemá sociálnu exklúziu a nemá vplyv na zamestnanosť.

Predkladaný materiál nemá vplyv na životné prostredie.

Predkladaný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2011201220132014Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR035 49300- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0363 5828 026 6708 027 018v tom: ERDF000 ŠR363 5828 026 6708 027 018z toho: - vplyv na ŠR0363 5828 026 6708 027 018- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 00Financovanie zabezpečené v rozpočte0399 0758 026 6708 027 018

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0+ 363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 z toho vplyv na ŠR0 +363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 financovanie zabezpe čené v rozpočte0+363 582

- 35 493+8 026 670+8 027 018 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zvýšené krytie sa bude riešiť z kapitoly MDVRR SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona sa predpokladá financovanie neprimeranej záťaže záväzku univerzálnej služby poskytovateľa univerzálnej služby kombináciou tzv. kompenzačného fondu (osobitným účtom v Štátnej pokladnici), ktorý na tento úč el zriadi a bude spravovať Poštový regulačný úrad (ďalej len 'PRÚ' a finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu. Kompenzačný fond bude tvorený z príspevkov poštových podnikov poskytuj úcich v príslušnom kalendárnom roku zameniteľné poštové služby, a to sumou určenou PRÚ, ktorá sa rovná percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby zodpovedajú cemu podielu tohto poštového podniku na trhu, vo výške najviac 3% z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb. Inštitút zameniteľných poštových služieb sa v zá kone navrhol zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby, a to na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu budú prispievať do kompenzačného fondu na úhradu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby. Kompetenciu na rozhodovanie o tom, či ide o zameniteľnú poštovú službu, má v konkrétnom prípade na podnet poštového podniku PRÚ.

Prostriedky budú určené na kompenzáciu neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby, kedy 'čisté náklady' univerzálnej služby dosahujú takú sumu, že nie je vzhľ adom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby možné od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Po zavedení liberalizovaného prostredia budú hlavné úlohy PRÚ spoč ívať vo vytvorení podmienok na uplatnenie nového systému udeľovania povolení, a to najmä v súvislosti so zameniteľnými službami, zároveň PRÚ zabezpečí overovanie oddeleného účtovníctva poštových podnikov, posudzovanie 'čistých nákladov' univerzálnej služby a podmienky na uplatnenie ich kompenzácie, ktoré predstavujú pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranú záťaž. S touto problematikou bude súvisieť aj zabezpečenie podmienok na fungovanie univerzálnej služby, a to v súvislosti s ukončením platnosti poštovej licencie uloženej Slovenskej pošte, a. s. (ďalej len 'SP, a.s. ') V zmysle návrhu nového zákona o poštových službách taktiež dôjde k rozšíreniu aktivít regulátora v oblasti kontrolnej (dohľadovej) či nnosti.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabu ľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2 r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpoč ty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Metodika výpočtu na základe súčasného stavu:

Využívanie uvedených zdrojov financovania náhrady neprimeranej finančnej záťaže poskytovateľa univerzálnej služby musí byť vopred preukázané tzv. 'čistými nákladmi' záväzku univerz álnej služby, ktorej povinnosť je stanovená zo zákona, v licencii a v požiadavkách na kvalitu. 'Èisté náklady' záväzku univerzálnej služby sú rozdielom medzi čistými nákladmi poštového podniku, ktorý je viazaný záväzkom univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poštového podniku bez záväzku univerzálnej služby (tzv. 'komerčný scenár'). Od vypočítanej hodnoty 'čist ých nákladov' sa odrátajú tzv. hmotné a nehmotné výhody poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré má z toho, že poskytuje univerzálnu službu. Tzv. 'komerčný scenár' je hypotetickou konštrukciou toho, ako by sa ten istý poštový podnik správal, keby nebol zaťažený záväzkom univerzálnej služby. Predstava PRÚ o komerčnom scenári je založená na tom, že SP, a. s., by sa aj v takýchto podmienkach snažila plniť svoje záväzky, udržať dominantné postavenie na trhu a zamestnanosť a zefektívniť svoje fungovanie. Európska komisia a dostupná odborná literatúra odporúčajú pri formulovaní tzv. 'komerčného scenára' vychádzať zo zemepisného pokrytia poskytovanej služby, frekvencie dodá vania zásielok, skladby služby a produktov, kvality služby a poštovej sieti. Niektoré uvedené základné veličiny môžu byť zmenené, napr. poštová sieť z hľ adiska stratovosti. Celková strata z prevádzkovania stratových pôšt SP, a. s., v roku 2010 predstavovala 27 500 000 EUR s počtom stratových pôšt 1 318 (podľa údajov SP, a. s.). Do bremena univerzálnej služ by sa započíta len strata z pôšt, ktoré sú prevádzkované z požiadaviek na kvalitu univerzálnej služby a nie tých, ktoré sú prevádzkované nad rámec univerzálnej služby.

PRÚ odhaduje celkové 'čisté náklady' SP, a. s., v rozpätí od 15 000 000 do 20 000 000 EUR, a to v závislosti od vývoja situácie na trhu poštových služieb ako aj zvýšenia efektívnosti fungovania poskytovateľa univerzálnej služby, čo predstavuje 4,5% až 6,5% z celkových nákladov SP, a. s. Podľa údajov uvedených riešiteľmi štúdie pre Európsku komisiu je podiel 'čistých nákladov' univerzálnej služby v krajinách, ktoré publikovali tento údaj (väč šina európskych krajín nemá odhad k dispozícii), v rozpätí od 1,5% – 7,8 % z prevádzkových nákladov, pričom najvyšší podiel bol vykalkulovaný vo Švajčiarsku, a to 7,8%.

V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služ ieb 50 500 000 EUR) čiastkou 1 515 000 EUR a SP, a .s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 EUR. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 EUR, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe uvedených údajov, a to 'čistých nákladov' ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu PRÚ, t.j. 15 000 000 EUR, po zohľ adnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 EUR), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 EUR (pozri položku bežné transfery v tab. č. 5).

(Analýza vychádza z údajov PRÚ, ktorá je založená na odhadoch, nakoľko nie sú k dispozícii transparentným a objektívnym spôsobom vykalkulované 'čisté náklady' a nie sú údaje o obratoch zo zameniteľných služieb a tiež podniky nemajú povinnosť viesť oddelené účtovn íctvo).

Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie sú k dispozícii presné údaje, týkaj úce sa odhadu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby a z toho sa odvíjajúcej požiadavky na štátny rozpočet, z ktorého bude uhradená nepokrytá čiastka z kompenzačné ho fondu, nemôže byť v doložke vplyvov presne uvedená finančná čiastka požadovaná zo štátneho rozpočtu na rok 2013 a 2014, ale len kvalifikovaný odhad. Na základe dohodnutého harmonogramu, SP, a. s., predloží v septembri 2011 výsledky analýz a koncom roka 2011 predloží presné podklady na vyč íslenie 'čistých nákladov'. Predložené podklady budú následne verifikované PRÚ. Na základe uvedeného je v doložke vplyvov uvedený kvalifikovaný odhad čiastky ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v roku 2013 a 2014, a to dolná hranica rozpätia stanoveného PRÚ 7 670 000 EUR.

Výpočty v tabuľke č. 5 a č. 6

Vzhľadom na legislatívu EÚ a zákon o poštových službách je potrebné overenie výpočtu 'čistých nákladov' poskytovateľa univerzálnej služby vykonať nezávislou audítorskou spoločnosťou, ktoré bude následne prerokované s EK. Vzhľadom na predpokladaný výsledok verejného obstarávania obdobného typu služieb v krajinách EÚ je možné predpokladať, že výsledok verejného obstarávania overenia výpočtu 'čistých nákladov' by mohol byť navrhovaný v cene približne do 315 000 EUR.

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2013 predstavuje odhadovanú čiastku 8 026 670 EUR, ktorá pozostáva z finančných prostriedkov vo výške 7 670 000 EUR, určených na kompenzáciu rozdielu medzi 'čistými nákladmi' poskytovateľa univerzálnej služby a príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu a z výdavkov na tovary a služby a na osobné náklady, ktoré bude PRÚ potrebovať v s úvislosti s rozšírením jeho pôsobnosti.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančný mi aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a n ávratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej sprá vy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Bežné vý davky (600)0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Poistné a prí spevok do poisťovní (620)0+ 12 582+ 12 672+ 12 762 Tovary a služby (630)20+ 315 000+ 307 740+ 307 740 z toho31 Cestovné náklady0+ 2 400+ 2 400+ 2 40032 Energie0+ 1 200+ 1 200+ 1 20033 Materiál0+ 8 010+ 750+ 75034 Dopravné0+ 900+ 900+ 90037 Služby0+ 302 490+ 302 490+ 302 490 Bežné transfery (640)200 + 7 670 000 + 7 670 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové vý davky (700)0000 Obstarávanie kapitálov ých aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR0 + 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Bežné výdavky (600) 0+ 363 582+ 8 026 670+ 8 027 018 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0+ 36 000+ 36 258+ 36 516 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľ ka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2011201220132014Počet zamestnancov celkom*0+3+3+3 z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*1 0001 0071 014 z toho vplyv na ŠR 00 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0+36 000+36 258+36 516 z toho vplyv na ŠR0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0+12 582+12 672 +12 762 z toho vplyv na ŠR0000 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedn ého zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* poč et zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Poznámka: Zvýšenie poč tu zamestnancov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Poštového regulačného úradu v roku 2012 o 3 pracovníkov sa bude riešiť v rámci limitu počtu zamestnancov kapitoly MDVRR SR na príslušný rozpo čtový rok a rovnako zvýšenie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) v roku 2012 a nadväzne v roku 2013 a 2014 s príslušným medziročným nárastom a na poistné a príspevok do poisťovní (620) bude zabezpečené v rámci limitu výdavkov kapitoly MDVRR SR. 27

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona vytvára pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, preto že sa ruší výhradné právo poskytovateľa univerzálnej poštovej služby a vzniká úplne liberalizovaný trh poštových služieb. Poštové podniky budú môcť po splnení podmienok registrácie vo ľne poskytovať poštové služby, pričom výška poplatku za registráciu sa znižuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Slovenská poš ta, a. s.

23 už zaregistrovaných poštových podnikov

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Text je uvedený nižšie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?Text je uvedený nižšie3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)Zlepší sa transparentnosť podmienok vstupu na trh, nové podmienky rozšíria rozsah podnikania pre podnikateľské subjekty, rozšíri sa ochrana spotrebiteľa aj u ostatných poštových podnikov; mierne sa zvýšia administratívne náklady, ktoré sú prevažne jednorázové, súvisiace s evidenciou údajov o zásielkach3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Liberalizovaný trh poštov ých služieb a rozšírené podnikateľské prostredie.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona úplne otvára poštový trh pre podnikateľské subjekty, ktoré za účelom dodržiavania pravidiel nediskriminácie a ochrany spotrebiteľa musia (ak doteraz tak nerobili dobrovoľne) zabezpečiť uchovávanie evidencie údajov o zásielkach počas troch rokov, označ ovať poštové zásielky, ktoré doručujú a uhradiť spotrebiteľovi prípadnú vzniknutú škodu na zásielke. Tieto náklady sú prevažne jednorázové a súvisia so zabezpečením systé mu. Podniky, ktoré sa zaregistrujú na poskytovanie zameniteľných služieb, budú musieť viesť oddelené účtovníctvo nákladov a výnosov a v prípade vzniku neprimeranej záťaže pre poskytovateľ a univerzálnej služby prispievať do kompenzačného fondu vo výške max. 3 % z obratu zameniteľných poštových služieb.

Prínosom je, že podmienky, ako aj zodpovednosť za škodu, budú rovnaké pre poskytovateľa univerzálnej služby aj pre poštové podniky. Podmienky budú nediskriminačné a spotrebiteľ si bude môcť uplatniť n áhradu škody za zásielku u každého poštového podniku. Znížia sa administratívne poplatky za registráciu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Poštovým podnikom vzniknú priame jednorázové finančné náklady na registráciu, zmenu registrácie a poskytovateľovi univerzálnej služby poplatok za udelenie licencie a jej zmenu.

Vplyv administratívnych poplatkov na poštové podniky

v €

Súčasná výška poplatkuNov ý poplatok

od roku 2012Predpokladané jednorázové poplatky spolu za poštové podniky v roku 2012Predpokladané ročné poplatkyRegistrácia165,50100,- 2 300,- podľa výskytuZmena registrácie0,-33,-0,- * 150,-Udelenie licencie** 33 193,50 33 193,50 33 193,500,-Zmena licencie165,50165,500,-podľa výskytu* V sú časnosti je ročne priemerne 5 zmien

** Licencia bola v roku 2002 udelená len SP, a.s., ktorá za jej udelenie neplatila poplatok, nakoľ ko nebol aktualizovaný zákon o správnych poplatkoch. Licencia je platná do 31.12.2012.

Ïalšie náklady súvisiace s plnením regulácie sú najmä prevá dzkové a administratívne náklady na zabezpečenie požadovanej evidencie. Ich výška je zanedbateľná, je možné ju odhadnúť na 150,- až 1 500,- € ročne za celý poštový trh.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzť ahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktor é oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajš ej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za po štovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poš tová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová z ásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež rie šiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslan é v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poš tový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto d ôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uveden é nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú slu žbu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu 'doručenie' odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľ a zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností nap ĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštov ému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zá sielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštov ých služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé n áležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľ a, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť , t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu m á štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, prič om tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzá lnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zá sielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifiká cia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové . Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerz álnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových slu žieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkré tnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatí vy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na zá klade registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvola ť, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poš tovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľ a poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej 'pendantom' z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa 'nahraditeľná' službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťa že a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č . 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečn á rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zamenite ľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresá ta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatí vnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zá sielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje 'proti podpisu'. Tieto zásielky sú , vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprá vnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na t úto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajš ia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľ a univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštový ch služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemus í byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštov á sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštov é služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatí vne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštový m podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospod árskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o pr ístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné nálež itosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napr íklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnos ť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratí vnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poš tou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšíren á ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zá sielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služ ieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poš tový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení .

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zá sielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových slu žieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprá vnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanoven ú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie po štového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služ by dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, aký m sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a ú prava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzh ľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej ž ivnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštový ch sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadvä znosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožň uje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, ob dobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vz ťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštový ch podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštový ch podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poš tovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoloč ne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci št átneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prí pade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pri čom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštový ch služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poš tovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej ú pravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetký m poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovní ctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačné ho fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštové ho podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody po štový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dô vodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone s ú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresá tovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí , vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. ú bytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v pož adovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštov ých celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interný m predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančné ho krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadost í o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služ by na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poš tovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, prič om sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v po dmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzá lnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychá dza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej ú nie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzá lnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľ adiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej č asti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý pr ávo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej prá vnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktú r vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielate ľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštový ch podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžní kom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytuj ú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poš tovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli pou žívanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely n áhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovný ch postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom prí spevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľ a tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a vý nosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých ná kladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú vý počet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutí m na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa ná hrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy ulo žil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí ' konečnú' sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služ by.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanovi ť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dô sledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovensk á pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže p re poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad č iastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých ná kladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súč asnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milió na eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľný ch služieb.

Na účel posudzovania podielu poštové ho podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, prič om sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného po štového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzované ho podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných slu žieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tie ž v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štá tneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, prič om tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesný ch ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktor é sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú š tandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistený ch skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho vý konu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorý ch nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o preč iny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnut ý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť 'všeobecnú' skutkovú podstatu pre prípad poruš enia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o spr ávnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné spr ávny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutý ch subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačn ý úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštov é služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Po štový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa pr ávoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytova ť poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajší ch predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poš tovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprá vnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o sprá vnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výluč ne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnú ť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „návrh zákona o zavedení eura v SR“) je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, a to čo najprecíznejším vytvorením generálneho všeobecného() právneho rámca v Slovenskej republike na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura na Slovensku a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro pri zavedení eura v Slovenskej republike (po splnení všetkých ekonomických konvergenčných kritérií, tzv. maastrichtských kritérií).

V súvislosti s predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR a zároveň v súvislosti s právnym rámcom Európskych spoločenstiev/Európskej únie pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne možno konštatovať, že už Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa Slovenská republika zaviazala ako svoju peňažnú menu prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých podmienok na prijatie a zavedenie eura na Slovensku). Ide predovšetkým o ustanovenie článku 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.), podľa ktorého každý nový členský štát (vrátane Slovenskej republiky) sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (Economic and Monetary Union – EMU) ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura ako spoločnej jednotnej európskej meny. (Ide o dočasnú výnimku na základe článku 122 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.) Táto dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura (ako spoločnej jednotnej európskej meny) a zároveň záväzky členských štátov Európskej únie podľa článkov 4 a 10 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločne znamenajú, že Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce prijatie a zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny.

Cieľom ustanovení v článku I predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je práve čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho právneho rámca v SR na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro. V ustanoveniach článku I návrhu zákona ide predovšetkým o záležitosti súvisiace s hotovostným peňažným obehom vrátane dočasného obdobia duálneho peňažného obehu, ktoré bude trvať prvých 16 dní po zavedení eura na Slovensku. Návrh zákona tiež upravuje postup pri výmenách slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá. Návrh zákona predpokladá, že výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá budú odo dňa zavedenia eura povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky (komerčné banky) pôsobiace na Slovensku, pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov od zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka od zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov od zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia. Zároveň pre úplnosť možno uviesť, že analogicky ako doteraz sa bude postupovať pri výmenách a odoberaní poškodených alebo inak znehodnotených slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri odoberaní falšovaných alebo pozmenených slovenských bankoviek a slovenských mincí, a to až do uplynutia zákonom zakotvených období výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá. (Pritom sa v rámci článku II upravuje aj vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach zo zákona o Národnej banke Slovenska v súvislosti so zavedením eura na Slovensku, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie.) Zároveň v ustanoveniach článku I návrhu zákona ide o záležitosti súvisiace s bezhotovostným peňažným obehom vrátane postupu pri premene bankových vkladov zo slovenských korún na eurá. Návrh zákona predpokladá, že banky budú ku dňu zavedenia eura povinné automaticky a bezodplatne premeniť na eurá všetky bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré budú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenských korunách, a to vykonaním prepočtu a zaokrúhlením na eurá podľa konverzného kurzu. Ďalej v ustanoveniach článku I návrhu zákona ide o záležitosti súvisiace so základnou úrokovou sadzbou a inými referenčnými úrokovými sadzbami, výmennými kurzami a indexmi odvodenými od medzibankových peňažných obchodov v slovenskej mene, ako aj o záležitosti súvisiace s postupom pri premene a prepočte cien, peňažných súm, menovitých hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt majetkových vkladov do imania právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro. Súčasťou článku I návrhu zákona sú taktiež ustanovenia o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v eurách podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na euro. Pritom duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt sa má povinne vykonávať počas obdobia duálneho zobrazovania, ktoré sa podľa predloženého návrhu začne jeden kalendárny mesiac po dni určenia konverzného kurzu pre prechod zo slovenskej meny na euro a skončí sa jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Celková navrhnutá dĺžka obdobia duálneho zobrazovania teda bude trvať približne jeden a pol roka, z toho približne pol roka pred zavedením eura na Slovensku a jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Súčasťou článku I návrhu zákona sú aj ustanovenia o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro, pričom podľa navrhnutej úpravy tento dohľad a kontrolu budú v rámci svojej vecnej pôsobnosti vykonávať Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, obce a ďalšie orgány dohľadu podľa osobitných predpisov. Súčasťou článku I návrhu zákona sú aj spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré súvisia so zavedením eura na Slovensku a s prechodom zo slovenskej meny na euro. Keďže navrhovaný zákon o zavedení eura v SR sa do určitej miery dotkne všetkých občanov, spotrebiteľov, ekonomických subjektov a orgánov verejnej moci, pričom doterajšia vnútroštátna úprava o slovenskej mene bude zrušená a nadradeným sa stane právny rámec ES/EÚ pre euro v eurozóne, tak navrhovaný zákon (zohľadňujúc judikatúru Súdneho dvora ES napríklad vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985; [1985] ECR 1057) za účelom dosiahnutia prehľadnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti obsahuje aj niektoré blanketové ustanovenia s odkazmi na relevantné ustanovenia právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne vrátane odkazov na relevantné ustanovenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonných platidlách v eurozóne. Ustanovenia predloženého návrhu zákona zohľadňujú aj záväznú judikatúru Súdneho dvora ES, ktorej priamou súčasťou bol výklad právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne, a to predovšetkým v jeho rozsudkoch vo veci C-359/05 z 18. 1. 2007 (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007) a vo veci C-19/03 zo 14. 9. 2004 (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004). Táto judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev má mimoriadny význam aj pre vnútroštátnu (národnú) legislatívu členských štátov EÚ pri implementácii a aplikácii právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. V neposlednom rade je pre úplnosť potrebné uviesť, že ustanovenia predloženého návrhu zákona zohľadňujú a musia zohľadňovať skutočnosť, že konverzný kurz pre prechod zo slovenskej meny na euro a tiež termín (dátum) prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike si nemôžu vybrať a určiť inštitúcie Slovenskej republiky, ale určuje ich Rada Európskej únie. Rešpektujúc tieto pravidlá má Slovenská republika riadne prijatý a aktuálny Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005 a ktorého aktualizáciu schválila vláda SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Podľa aktuálneho Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike plánuje Slovenská republika splniť všetky legislatívne podmienky a osobitne ekonomické konvergenčné kritériá na zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie tak, aby euro bolo zavedené v Slovenskej republike s účinnosťou od 1. 1. 2009. Pritom splnenie legislatívnych podmienok na zavedenie eura sa má dosiahnuť predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR.

Súčasťou predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR (ako články II až XXVIII) sú aj sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR, Obchodného zákonníka, ďalej zákonov z oblasti cenných papierov, investičných služieb, kolektívneho investovania, poisťovníctva, bankovníctva a ochrany bankových vkladov, dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia, ako aj novely viacerých ďalších zákonov. Tieto sprievodné novely obsahujú predovšetkým úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a s prechodom z doterajšej slovenskej meny na euro pri samotnom zavedení eura na Slovensku. Pritom osobitne dôležitá je novela zákona o Národnej banke Slovenska (a s ňou súvisiaca novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR), pretože novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska – ktorý doteraz obsahuje všeobecnú právnu úpravu v oblasti slovenskej meny – je kľúčová na dosiahnutie kompatibility slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o národných centrálnych bankách členských štátov EÚ začlenených do eurozóny a teda aj na splnenie legislatívnych podmienok na zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie/Európskych spoločenstiev.

V tejto súvislosti sa predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR predpokladá (v rámci článku II návrhu zákona) vykonať novelizáciu zákona o Národnej banke Slovenska (ďalej aj "NBS"), a to predovšetkým úpravu ustanovení o menovej politike, o nástrojoch menovej politiky a o emisiách bankoviek a mincí a taktiež úpravu ustanovení o obchodoch a ďalších činnostiach Národnej banky Slovenska tak, aby bol náležite zabezpečený súlad zákona o NBS s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre centrálne banky v eurozóne a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. V tejto súvislosti sa upravujú aj ustanovenia zákona o NBS o kompetenciách, úlohách, povinnostiach a zodpovednosti Bankovej rady NBS a členov Bankovej rady NBS. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu novely zákona o NBS, patrí prechod kľúčových kompetencií centrálnej banky v oblasti menovej politiky a emisie hotovostných peňazí a tiež ustanovenia o prevode časti menových rezerv z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. Pritom spomedzi kompetencií centrálnej banky ide najmä o prechod výlučnej právomoci určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a o prechod výlučnej právomoci schvaľovať vydávanie bankoviek a povoľovať vydávanie mincí. Zároveň v oblasti určovania kurzovej politiky ide o prechod kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku a orgány Európskej únie odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. V rámci článku II sa zo zákona o NBS upravuje aj postupné vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach v súvislosti so zavedením eura v SR, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Dôležitou zmenou v článkoch II a III predloženého návrhu zákona (teda v novele zákona o NBS a v novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR) je aj to, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale Rada Európskej únie na základe odporúčania Rady guvernérov Európskej centrálnej banky.

Sprievodné novely, ktoré tvoria čl. II až XXVIII návrhu zákona, obsahujú iba minimum ustanovení o nahradení súm v slovenských korunách sumami v eurách, pričom primárnym dôvodom týchto úprav nie je prepočet peňažných súm pri prechode zo slovenskej meny na euro, ale harmonizácia týchto súm s peňažnými sumami v eurách uvádzanými v iných slovenských alebo európskych právnych normách (napríklad do novely zákona o cenných papieroch v rámci čl. VI sa minimálne peňažné limity pre základné imanie obchodníkov s cennými papiermi namiesto doterajšieho peňažného vyjadrenia v slovenských korunách nahrádzajú peňažným vyjadrením v eurách rešpektujúc právne normy ES/EÚ). Pritom predmetom tých ustanovení návrhu zákona, kde sa sumy v slovenských korunách výnimočne nahrádzajú sumami v eurách, sú v zásade iba také sumy (čiastky), ktoré sú použité len ako prahy (a thresholds), nie ako splatné čiastky (a payable amounts) v zmysle definície redenominácie podľa článku 1 písmena j) nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01) v platnom znení. Keďže totiž konverzný kurz pre prechod zo slovenskej meny na euro zatiaľ nie je stanovený a známy (predpokladá sa jeho stanovenie Radou EÚ približne v polovici roka 2008), tak návrh pripravovaného zákona o zavedení eura v SR neobsahuje a ani nemôže obsahovať ustanovenia o prepočte konkrétnych splatných peňažných čiastok (a payable amounts) zo slovenských korún na eurá výlučne z dôvodu prechodu zo slovenskej meny na euro, pretože v prípade "netrafenia" sa do zatiaľ neznámeho konverzného kurzu by hrozilo porušenie, respektíve došlo by k porušeniu pravidiel ES/EÚ pre zavedenie eura. Podobne postupovali aj iné členské štáty EÚ, ktoré už zaviedli euro a ktoré vo svojich tzv. generálnych eurozákonoch neuvádzali prepočty konkrétnych splatných peňažných čiastok (a payable amounts) zo svojej národnej meny na eurá ešte pred stanovením konverzného kurzu pre prechod z príslušnej národnej meny na euro. Takýto postup zohľadňuje aj rozsudky Európskeho súdneho dvora súvisiace s prechodom z národnej meny na euro, lebo z rozsudku zo dňa 18. 1. 2007 v kauze C–359/05 ESTAGER, vyplýva, že ak sa výlučne z dôvodu prechodu z národnej meny na euro vykonáva prepočet konkrétnych peňažných čiastok, ktoré predstavujú poplatky alebo platby (a payable amounts) pre dotknuté súkromné právnické osoby alebo fyzické osoby, tak prepočet sa v zásade má vykonať podľa konverzného kurzu, prípadne výhodnejšie na prospech (nie však v neprospech) dotknutých súkromných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom zavedenia eura v SR, keďže Slovenská republika sa už pri pristúpení k Európskej únii zaviazala ako svoju peňažnú menu prijať a zaviesť euro, a to splnení všetkých podmienok a kritérií pre prijatie a zavedenie eura na Slovensku. (Pritom o prijatí a zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o prijatí a zavedení eura v SR rozhodne Rada Európskej únie až potom, keď Slovenská republika splní všetky ekonomické konvergenčné kritériá na prijatie a zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie.) Ekonomickými aspektmi (prínosmi a rizikami) zavedenia eura v SR sa zaoberajú viaceré dokumenty, napríklad analytické materiály "Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo", "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS (www.nbs.sk), ale do určitej miery aj aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005, a ktorého aktualizáciu schválila vláda SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Na základe týchto dokumentov možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve Slovenskej republiky (HDP). Pritom napríklad z analytického materiálu "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo" vyplýva, že so zavedením eura v SR budú spojené ekonomické prínosy aj nevýhody, pričom odhadované jednorazové náklady na konverziu pri zavedení eura budú v SR približne 0,3 % HDP, že odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch v SR ušetrí podľa odhadov približne 0,36 % HDP ročne, zanikne kurzové riziko voči euru a celkovo zavedenie eura v SR prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu a priamych zahraničných investícií, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k zvýšeniu úrovne HDP v SR približne o 7 % až 20 %. Vzhľadom na analýzy o vplyvoch zavedenia eura v SR sa prijatím a realizáciou predloženého návrhu zákona celkovo nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov), ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy. Jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je riziko určitého zvýšenia cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine členských štátov EÚ, ktoré zaviedli hotovostné euro už v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo však bolo spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia mylne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (najmä reštauračno-kaviarenských, ubytovacích a rekreačných služieb), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie (environmentálny vplyv), nepredpokladajú sa ani negatívne ekonomické vplyvy a ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a zároveň predložený návrh nebude mať žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Návrh zákona o zavedení eura v SR bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 25. 6. 2007 a v Legislatívnej rade vlády SR dňa 10. 7. 2007. Gestorskými inštitúciami pre predložený návrh zákona o zavedení eura v SR boli spoločne určené Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo hospodárstva SR, pričom tento návrh zákona bol pripravený na základe aktualizovaného Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky, zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/98 z 24. 6. 1998), ako aj rešpektuje medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii vrátane Protokolu o Európskom systéme centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke. Zároveň predložený návrh zákona rešpektuje Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Predložený návrh zákona tiež rešpektuje a zohľadňuje právny rámec Európskych spoločenstiev/Európskej únie pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne [najmä ustanovenia čl. 1 až čl. 5 vrátane preambuly (napríklad bodu 11 – recitálu 11 preambuly) nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení a ustanovenia čl. 1 až čl. 16 vrátane preambuly (napríklad bodov 14 a 20 – recitálov 14 a 20 preambuly) nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení, ustanovenia nariadenie Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o prevodných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro, v platnom znení ako aj záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev predovšetkým v jeho rozsudkoch vo veci C-359/05 z 18. 1. 2007 (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007), vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985; [1985] ECR 1057 a vo veci C-19/03 zo 14. 9. 2004 (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004). Vypracovanie tabuliek zhody k návrhu zákona je bezpredmetné vzhľadom na skutočnosť, že pre návrh zákona o zavedení eura v SR nie sú relevantné a nepreberajú sa ním smernice ES/EÚ. Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR bol z MF SR predložený aj na oficiálne vyjadrenie Európskej centrálnej banke (ECB) v súlade s rozhodnutím Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006), pričom vnútroštátny legislatívny proces pokračoval ďalej v súlade s čl. 3 ods. 4 rozhodnutia Rady (ES) č. 98/415/ES.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa navrhuje od 1. januára◊2008, pričom však kľúčové ustanovenia tohto zákona sa reálne budú aplikovať až od určenia konverzného kurzu a predovšetkým odo dňa zavedenia eura v SR, respektíve nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike (cieľom národného plánu je 1. január 2009). Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o termíne prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na prijatie a zavedenie eura na Slovensku.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31. 12. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31. 12. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3. mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006),

–v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o prevodných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro, v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12. 1998),

–v usmernení Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Ú. v. ES L 310, 11. 12. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúcom opatrenia nevyhnutné na ochranu eura voči falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 04),

–v nariadení Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 04),

–v rozhodnutí Európskej centrálnej banky č. ECB/2001/15 zo 6. decembra 2001 o vydaní eurobankoviek v platnom znení (Ú. v. ES L 337, 20. 12. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v rozhodnutí Európskej centrálnej banky č. ECB/2003/4z 20. marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (Ú. v. EÚ L 078, 25. 3. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v nariadení Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Ú. v. EÚ L 250, 2. 10. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v nariadení Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004),

–v nariadení Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004),

–v usmernení Európskej centrálnej banky č. ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 348, 11. 12. 2006).

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

–v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES):

–v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004, str. 3),

–v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januára 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 056, 10. 3. 2007, str. 8).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Slovenská republika sa Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zaviazala ako svoju peňažnú menu zaviesť euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. Osobitne ide o článok 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č. 185/2004 Z. z.), podľa ktorého každý nový členský štát (vrátane Slovenskej republiky) sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (EMÚ) ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura v zmysle článku 122 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Táto dočasná výnimka na zavedenie eura (ako spoločnej jednotnej európskej meny) a záväzky členských štátov Európskej únie podľa článkov 4 a 10 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spolu znamenajú, že Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy (vrátane legislatívy o národnej centrálnej banke – NBS) s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny. Pritom o zrušení dočasnej výnimky pre členský štát EÚ (vrátane zrušenia dočasnej výnimky pre SR) na prijatie a zavedenie eura rozhoduje Rada Európskej únie (teda nie členský štát), a to na základe periodických konvergenčných správ Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB) predkladaných v zmysle čl. 121 a čl. 122 odseku 2 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Podstatou konvergenčných správ EK a ECB je hodnotenie členských štátov EÚ s dočasnou výnimkou na prijatie a zavedenie eura, a to hodnotenie týchto členských štátov z hľadiska ich pokroku pri plnení záväzkov týkajúcich sa splnenia požiadaviek na dosiahnutie tretej etapy hospodárskej a menovej únie (EMU), a teda vlastne z hľadiska splnenia legislatívnych a osobitne ekonomických požiadaviek a podmienok (kritérií) na začlenenie týchto členských štátov EÚ do eurozóny a na prijatie a zavedenie eura v týchto členských štátoch EÚ.

b) Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, neexistujú pre SR žiadne prechodné obdobia.

c) Bezpredmetné.

d) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

–úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií SR a Národná banka Slovenska.

DOLOŽKA VPLYVOV

k návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

o jeho finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom (prínosom ani rizikám) zavedenia eura v SR, keďže SR sa zaviazala prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých konvergenčných kritériá) už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii, pričom o prijatí a zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o prijatí a zavedení eura v SR rozhodne Rada EÚ. Vzhľadom na existujúce ekonomické analýzy a dokumenty o vplyvoch zavedenia eura v SR však možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve SR a v strednodobom horizonte sa nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy, pretože náklady na zavedenie eura v SR by mali byť už v prvom roku po zavedení eura mierne prevýšené pozitívnymi finančnými vplyvmi zo zavedenia eura v SR. (Viď aj nasledujúci bod o odhade ekonomických vplyvov.)

2.Odhad ekonomických vplyvov:

Ako už bolo uvedené, návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom (prínosom ani rizikám) zavedenia eura, keďže SR sa zaviazala prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých kritériá) už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii, pričom o zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o zavedení eura v SR rozhodne Rada EÚ. Ekonomickými aspektmi (prínosmi a rizikami) zavedenia eura v SR sa zaoberajú viaceré dokumenty, napríklad analytické materiály "Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo", "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS (www.nbs.sk), ale do určitej miery aj Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005, a tiež aktualizácia Národného plánu zavedenia eura v SR, ktorú schválila vlády SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Vzhľadom na existujúce ekonomické analýzy a dokumenty o vplyvoch zavedenia eura v SR možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve SR (HDP) a nepredpokladá sa negatívny ekonomický vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Pritom napríklad z analytického materiálu "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo" vyplýva, že so zavedením eura v SR budú spojené ekonomické prínosy aj nevýhody, pričom odhadované jednorazové náklady na konverziu pri zavedení eura budú v SR približne 0,3 % HDP, že odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch v SR ušetrí podľa odhadov približne 0,36 % HDP ročne, zanikne kurzové riziko voči euru a celkovo zavedenie eura v SR prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu a priamych zahraničných investícií, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k zvýšeniu úrovne HDP v SR približne o 7 % až 20 %. Zároveň na základe existujúcich ekonomických analýz a dokumentov o vplyvoch zavedenia eura v SR možno uviesť, že jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je riziko určitého zvýšenia cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo však bolo spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia mylne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (najmä reštauračno-kaviarenských, ubytovacích a rekreačných služieb), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie.

3.Odhad environmentálnych vplyvov:

Prijatím predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie (žiadny environmentálny vplyv).

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa nepredpokladá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť ani nezamestnanosť v Slovenskej republike, na tvorbu pracovných miest a ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy

K článku I

K § 1 a § 2

Navrhnuté základné ustanovenia v § 1 a § 2 zákona o zavedení eura v Slovenskej republike predovšetkým – v súlade s právne záväznými aktmi ES/EU – definujú (v § 1 ods. 1) predmet a cieľ tohto zákona a popritom zároveň sumarizujú (v § 1 ods. 2) najčastejšie pojmy používané už v procese prípravy na zavedenie eura v Slovenskej republike, ale zároveň sumarizujú (v § 2) základné zásady a princípy uplatňované pri príprave na prechod a prechode zo slovenskej meny na euro, a to aj pri duálnom zobrazovaní cien platieb a iných hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú právne záväzné akty ES/EU. Predmetom a cieľom predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je predovšetkým čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho (všeobecného) právneho rámca v SR na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro pri samotnom zavedení eura v Slovenskej republike ako peňažnej meny, menovej jednotky a výlučného zákonného platidla (zákonných peňazí) v Slovenskej republike. Pritom v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane postupu pri prepočte a zaokrúhľovaní majetkových hodnôt a pri duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných hodnôt) sa – v súlade s právne záväznými aktmi ES/EU – musí vo všetkých vzťahoch zásadne uplatňovať princíp ochrany ekonomických záujmov občanov a spotrebiteľov, princíp cenovej neutrality pri premene a prepočtoch peňazí, cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, ako aj princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzťahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu, ak sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Jednotkové ceny, sadzobníky cien, tarify cien a ďalšie prvky cien alebo iných majetkových hodnôt (súhrnne len „jednotkové ceny“), ktoré sú peňažne vyjadrené v slovenskej mene a ktoré slúžia ako veličiny alebo základňa na čiastkové výpočty alebo výsledné prepočty konečných súm, nebudú podliehať po prepočte na eurá zaokrúhľovaniu (pričom navrhnutý zákon rešpektuje a zohľadňuje záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev). Ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú (budú) konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (súhrnne len „konečné sumy“), tak tieto konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší euro cent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom, ktorým je čl. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení. Pritom na základe záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev možno vyvodiť, že konečnými peňažnými sumami, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované, sú predovšetkým konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, na iných dokladoch o zaplatení. Zároveň na základe právneho rámca ES/EU pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne možno konštatovať, že celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nadol a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nahor na najbližší euro cent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak. Súčasne zo záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vyplýva, že národná legislatíva (teda zákon o zavedení eura v SR alebo osobitný predpis SR) môže – z dôvodu zabezpečenia právnej kontinuity, cenovej neutrality, ochrany záujmov občanov a spotrebiteľov a dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode zo slovenskej meny na euro – ustanoviť vykonávanie prepočtov niektorých bezhotovostných súm na rovnocenné konečné sumy s vyšším stupňom presnosti a vyšším počtom desatinných miest ako na najbližší euro cent, prípadne že národná legislatíva (teda zákon o zavedení euro v SR alebo osobitný predpis SR) môže – z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti konečných súm – ustanoviť väčšie zaokrúhlenie konečných súm v eurách ako na najbližší euro cent.

K § 3 až § 7

Ustanovenia § 3 až § 7 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s hotovostným peňažným obehom vrátane dočasného duálneho peňažného obehu (16 dní), ďalej spracovávania bankoviek a mincí a tiež postupu pri výmenách slovenských bankoviek a mincí za peniaze v eurách. Pritom sa v rámci článku II (teda v novele zákona o NBS) upravuje aj vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach zo zákona o Národnej banke Slovenska v súvislosti so zavedením eura na Slovensku, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Zároveň pre úplnosť možno uviesť, že analogicky ako doteraz sa bude postupovať pri prijímaní slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri ich sťahovaní obehu (až do uplynutia obdobia duálneho hotovostného peňažného obehu), ako aj pri výmenách a odoberaní poškodených alebo inak znehodnotených slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri odoberaní falšovaných alebo pozmenených slovenských bankoviek a slovenských mincí (až do uplynutia zákonom zakotvených období výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá). Návrhom zákona sa predpokladá, že výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí odo dňa zavedenia eura budú povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky pôsobiace na Slovensku (vrátane iných tuzemských a zahraničných úverových inštitúcií pôsobiacich na Slovensku), pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka odo dňa zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia.

K § 8

Ustanovenia § 8 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s bezhotovostným peňažným obehom a bezhotovostnými peňažnými operáciami vrátane postupu pri automatickej konverzii (premene) bankových vkladov, bankových úverov a iných bankových produktov zo slovenských korún na eurá, ako aj postupu pri vykonávaní bezhotovostných tuzemských prevodov alebo cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov pri platobnom styku podľa zákona o platobnom styku (teda pri tzv. bankovom platobnom styku) a tiež postupu pri vykonávaní poštového platobného styku. Banky budú ku dňu zavedenia povinné automaticky a bezodplatne prepočítať premeniť na eurá všetky bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré budú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenských korunách, a to vykonaním prepočtu a zaokrúhlením na eurá podľa konverzného kurzu. Vzhľadom na časovú náročnosť na technické prekonvertovanie softvéru a informačnej databázy platobných systémov po ukončení ich fungovania v slovenskej mene na fungovanie v mene euro (nepretržite niekoľko desiatok hodín, respektíve niekoľko dní) je tiež pri prechode zo slovenskej meny na euro potrebné, aby lehoty na vykonanie prevodov peňažných prostriedkov a lehoty na splnenie peňažných záväzkov boli predĺžené o jeden pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni zavedenia eura (teda o deň 2. 1. 2009).

K § 9 až § 16

Ustanovenia § 9 až § 16 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s postupom pri premene a prepočte cien, peňažných súm, menovitých hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro, ako aj splnomocňovacie ustanovenia na úpravu postupu v niektorých špecifických oblastiach súvisiacich s premenou a prepočtom niektorých osobitných peňažných údajov zo slovenskej meny na euro. Pokiaľ ide o vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania právnických osôb a menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb (vrátane menovitých hodnôt majetkových cenných papierov, napríklad akcií a dočasných listov) zo slovenskej meny na eurá, tak – rešpektujúc odborné analýzy Ministerstva spravodlivosti SR (ktoré zohľadňujú aj postup iných členských štátov EÚ pri zavedení eura) – nepredpokladá sa mocenské vykonanie automatickej premeny ich menovitých hodnôt zo slovenskej meny na eurá zo strany orgánov verejnej moci (ex offo), ale predpokladá sa zákonom uložiť povinnosť vykonať ich premenu a prepočet zo strany samotných dotknutých právnických osôb (štatutárneho orgánu alebo iného príslušného orgánu samotnej dotknutej právnickej osoby). Pokiaľ ide o vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt zaknihovaných dlhových cenných papierov, zaknihovaných podielových listov a zaknihovaných družstevných podielnických listov (ktoré vo svojej podstate predstavujú pohľadávky voči emitentom predmetných zaknihovaných cenných papierov), tak sa navrhuje, aby emitenti zaknihovaných dlhových cenných papierov, emitenti zaknihovaných podielových listov a emitenti zaknihovaných družstevných podielnických listov mali zákonom uloženú povinnosť rozhodnúť o premene a prepočte ich menovitých hodnôt zo slovenskej meny na eurá najneskôr jeden mesiac predo dňom zavedenia eura (vrátane doručenia príslušného oznámenia centrálnemu depozitárovi cenných papierov). Pritom v prípade nedodržania tejto lehoty (nedoručenia príslušného oznámenia centrálnemu depozitárovi cenných papierov) sa navrhuje, aby centrálny depozitár cenných papierov bol príslušný s účinnosťou odo dňa zavedenia eura vykonať prepočet, zaokrúhlenie a zápis údajov v eurách o menovitých hodnotách príslušných zaknihovaných dlhových cenných papierov, zaknihovaných podielových listov a zaknihovaných družstevných podielnických listov. Zároveň § 9 až § 15 obsahujú ustanovenia, ktoré motivujú a vedú právnické osoby so základným imaním a aj emitentov cenných papierov k tomu, aby riadne a včas vykonali premenu a prepočet menovitých hodnôt základných imaní, menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb a menovitých hodnôt cenných papierov zo slovenskej meny na eurá, a to najneskôr do podania návrhu alebo príkazu na zápis akejkoľvek inej zmeny do evidencie cenných papierov alebo iného úradného registra, kde sú zapísané predmetné základné imania a vklady do imania (podiely na imaní) právnických osôb, respektíve predmetné cenné papiere. Na základe Národného plánu zavedenia eura v SR sa zároveň v § 16 navrhuje ustanoviť, že evidované alebo vykazované údaje o peňažných sumách (teda peňažné údaje) vrátane peňažných údajov o historickom vývoji hodnoty majetku alebo výšky peňažných súm, ktoré sú vyjadrené v slovenskej mene a ktoré sa vzťahujú na obdobie predo dňom zavedenia eura, sa na účely ich využívania po prechode zo slovenskej meny na euro alebo na účely duálneho zobrazovania budú vo všeobecnosti prepočítavať zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu, ak osobitný predpis neustanoví inak.

K § 17

Ustanovenia § 17 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich so základnou úrokovou sadzbou NBS (ktorá bude nahradená základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky), s referenčnými výmennými kurzami slovenskej meny k iným menám určenými a vyhlásenými Národnou bankou Slovenska (ktoré pri štandardných cudzích menách budú nahradené referenčnými výmennými kurzami eura k iným menám určenými a vyhlásenými Európskou centrálnou bankou, prípadne pri niektorých cudzích menách budú nahradené referenčnými výmennými kurzami eura k iným menám alebo Národnou bankou Slovenska), ako aj úpravu záležitostí súvisiacich s inými referenčnými úrokovými sadzbami, kurzami a finančnými indexmi (najmä referenčnými úrokovými sadzbami SKONIA, BRIBOR a BRIBID), ktoré sú odvodené od úrokových mier alebo iných parametrov (indexov) používaných pri obchodoch s peňažnými prostriedkami v slovenskej mene na bankovom peňažnom trhu v Slovenskej republike.

K § 18

Ustanovenia § 18 obsahujú právnu úpravu o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v eurách podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na euro. Pritom navrhovaný zákon pri úprave duálneho zobrazovania cien platieb a iných hodnôt vychádza z aktualizovaného Národného plánu zavedenia eura v SR. Podľa predloženého návrhu zákona sa duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt má povinne vykonávať počas obdobia duálneho zobrazovania, ktoré sa začne jeden kalendárny mesiac po dni určenia konverzného kurzu pre prechod zo slovenskej meny na euro a skončí sa jeden rok po zavedení eura v Slovenskej republike. Celková navrhnutá dĺžka obdobia duálneho zobrazovania teda bude približne jeden a pol roka, z toho približne pol roka pred zavedením eura na Slovensku a jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Predloženým návrhom zákona sa predpokladá vo všeobecnosti ustanoviť, že ak predmetom duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt sú peňažné sumy, ktoré sa uvádzajú na faktúrach, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, pokladničných potvrdenkách, na ďalších dokladoch o zaplatení alebo na iných účtovných dokladoch, tak duálnemu zobrazovaniu cien, platieb a iných hodnôt na takýchto dokladoch podliehajú len celkové konečné sumy cien, platieb alebo iných hodnôt, ktoré majú byť skutočne uhradené alebo vyúčtované, najmä konečné sumy mzdy alebo platu vyplácané zamestnancovi alebo poukazované na ním určený bankový účet a konečné ceny výrobkov, tovarov, služieb alebo prác, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Navrhnutá úprava o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných hodnôt nadväzuje na Národný plán zavedenia eura v SR. Aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR (časť I sekcia D bod 3) predurčuje: „Hlavným nástrojom zvýšenej ochrany spotrebiteľov bude duálne zobrazovanie cien. Konečné ceny všetkých tovarov a služieb budú prepočítané presne podľa konverzného kurzu a duálne označované primeraným spôsobom aj v korunách a aj v eurách.“. Zároveň aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR (časť II bod 4.1.2) predurčuje: „Duálne zobrazovanie cien sa bude vyžadovať všade tam, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, cena alebo hodnota v domácej mene. Bude sa týkať všetkých konečných cien tovarov a služieb, hodnoty peňažných čiastok na účtoch, faktúr, bankových služieb, rozpočtovaných nákladov, spotrebiteľských úverov, rôznych platieb, výplat, sociálnych dávok, výpisov z účtov občanov a pod.“. Pritom z aktuálnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nepostačuje duálne zobrazovať sadzobník cien, pretože konečná cena výrobkov, tovarov, služieb alebo prác nie je sadzobník cien, ale cena reálne naúčtovaná spotrebiteľovi (klientovi), respektíve cena zaplatená spotrebiteľom (klientom).

K § 19 až § 22

Ustanovenia § 19 až § 22 obsahujú právnu úpravu o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro. Pritom podľa navrhnutej úpravy sa predpokladá, že tento dohľad a kontrolu budú vykonávať Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, cenové kontrolné orgány, orgány na ochranu spotrebiteľa vrátane obcí a ďalšie orgány dohľadu podľa osobitných predpisov, a to v rozsahu ich doterajšej vecnej pôsobnosti. To znamená, že napríklad obce budú oprávnené tento dohľad a kontrolu vykonávať na trhoviskách a trhových miestach. Kľúčové postavenie pri tomto dohľade a kontrole však bude mať Slovenská obchodná inšpekcia, cenové kontrolné orgány a Národná banka Slovenska. Zároveň sa predpokladá, že v rámci dohľadu a kontroly nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro budú príslušné orgány dohľadu (vrátane obcí) primárne postupovať podľa existujúcej základnej právnej úpravy, ktorá upravuje konanie príslušných orgánov dohľadu pri nimi vykonávanom dohľade a kontrolách. Ide teda o obdobné riešenie, aké je už uzákonené napríklad v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo v zákone č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 23 až § 25

Ustanovenia § 23 až § 25 obsahujú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré súvisia so zavedením eura na Slovensku a s prechodom zo slovenskej meny na euro. Pritom – v súlade s aktuálnym Národným plánom zavedenia eura v SR – sa navrhuje ustanoviť, že každá osoba sama znáša svoje náklady a výdavky súvisiace so zavedením eura, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením eura sa nesmú zvyšovať ceny vrátane jednotkových cien, poplatky alebo iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, príplatky alebo iné plnenia na úhradu nákladov súvisiacich so zavedením eura vrátane nákladov súvisiacich s premenou a prepočtom majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá.

Súhrnne k čl. II až čl. XXVIII

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR v článkoch II až XXVIII obsahuje návrhy sprievodných noviel zákonov súvisiacich s právnou úpravou o zavedení eura v SR, najmä návrh novely zákona o Národnej banke Slovenska, návrh novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, návrh novely Obchodného zákonníka, návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, návrh novely zákona o cenných papieroch a investičných službách, návrh novely zákona o dlhopisoch, návrh novely zákona zmenkového a šekového, návrh novely zákona o kolektívnom investovaní, návrh novely zákona o bankách, návrh novely zákona o stavebnom sporení, návrh novely zákona o ochrane vkladov, návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, návrh novely zákona o sociálnom poistení, návrh novely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, návrh novely zákona o platobnom styku, návrh novely Devízového zákona, návrh novely zákona o hazardných hrách, návrh novely zákona o obchodnom registri, návrh novely zákona o cenách, návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch, návrh novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, návrh novely zákona o štátnej pomoci, návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách, návrh novely zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, návrh novely zákona o poštových službách a návrh novely zákona o Štátnej pokladnici. Tieto sprievodné novely obsahujú predovšetkým úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Popritom sprievodné novely, vzhľadom na legislatívnu ekonomiku a efektívnosť, obsahujú aj niektoré čiastkové úpravy (spresnenia a doplnenia) novelizovaných zákonov, pri ktorých sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou, respektíve aby sa dosiahlo eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych a čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v terajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení v novelizovaných zákonoch. Spomedzi navrhnutých sprievodných noviel zákonov je – aj podľa aktuálneho Národného plánu zavedenia eura v SR – osobitne dôležitá novela zákona o Národnej banke Slovenska (a s ňou súvisiaca novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR), pretože novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska je nevyhnutná na dosiahnutie kompatibility slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre centrálne banky v eurozóne a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne.

K čl. II

Článok II predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o NBS"), ktorá vychádza jednak z vládou schváleného Národného plánu zavedenia eura v SR, pričom zároveň plne zohľadňuje ustanovenia Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (vrátane k nej pripojeného Aktu o podmienkach pristúpenia) a ustanovenia platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (vrátane k nej pripojeného Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky). Navrhnutou novelizáciou zákona o NBS (ktorá tvorí článok II predloženého návrhu zákona) sa predpokladá vykonať v zákone o NBS predovšetkým úpravu ustanovení o menovej politike, o nástrojoch menovej politiky a o emisiách bankoviek a mincí a taktiež úpravu ustanovení o obchodoch, finančnom hospodárení, účtovníctve, legislatíve, štatistike a ďalších činnostiach Národnej banky Slovenska tak, aby bol náležite zabezpečený súlad zákona o NBS s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a pre centrálne banky v eurozóne, teda pre centrálne banky tvoriace súčasť Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva pre eurozónu v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Pri navrhnutých úpravách zákona o NBS boli zohľadnené aj viaceré aspekty právnych úprav o národných centrálnych bankách v iných členských štátoch EÚ tvoriacich súčasť eurozóny (napríklad v Belgicku, Slovinsku, Španielsku, Grécku, Portugalsku, Írsku a Rakúsku) Navrhnutou novelizáciou zákona o NBS sa čiastočne upravujú a spresňujú aj viaceré ustanovenia [napríklad § 6 až § 9, § 12, § 13, § 41a a § 45a] zákona o NBS o kompetenciách, úlohách, povinnostiach, zodpovednosti a postavení NBS, Bankovej rady NBS a členov Bankovej rady NBS tak, aby sa slovenská právna úprava priblížila k právnej úprave o väčšine centrálnych bánk tvoriacich súčasť Európskeho systému centrálnych bánk. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré vyplývajú z navrhnutej novely zákona o NBS, patrí prechod kľúčových kompetencií centrálnej banky v oblasti menovej politiky a emisie hotovostných peňazí a tiež o prevod časti devízových rezerv (menových rezerv) z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. Pritom spomedzi kompetencií centrálnej banky ide najmä o prechod výlučnej právomoci určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a o prechod výlučnej právomoci schvaľovať vydávanie bankoviek a povoľovať vydávanie mincí. Zároveň v oblasti kurzovej politiky ide o prechod kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku a orgány Európskej únie odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. V rámci článku II sa zo zákona o NBS upravuje aj postupné vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach v súvislosti so zavedením eura v SR, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Dôležitou zmenou v článkoch II a III predloženého návrhu zákona (teda v novele zákona o NBS a v novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR) je aj to, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale Rada Európskej únie na základe odporúčania Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Zároveň sa spresňuje a precizuje aj právna úprava o spracovávaní a spracovateľoch bankoviek a mincí tak, aby sa postupne zabezpečilo spracovávanie bankoviek a mincí v súlade s požiadavkami EÚ/ES (vrátane ESCB a Eurosystému). Ďalej sa niektoré ustanovenia zákona o NBS [najmä § 45 ods. 1] harmonizujú s ustanoveniami čl. I návrhu zákona o zavedení eura v SR, niektoré ustanovenia [napríklad § 35, § 41, § 43, § 44 a § 49aa] zákona o NBS sa legislatívne upravujú, spresňujú a precizujú a súčasne sa niektoré ustanovenia zákona o NBS harmonizujú so súvisiacou aktuálnou legislatívou [napríklad § 33 ods. 2 zákona o NBS sa harmonizuje s aktuálnou úpravou o pôsobnosti a činnosti Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity].

K čl. III

Článok III predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tejto novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR reagujú na skutočnosť, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska od zavedenia eura v SR už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad SR, ale túto právomoc bude mať Rada Európskej únie na základe ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

K čl. IV

Článok IV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Táto novela Obchodného zákonníka obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulé a bezproblémové vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania a menovitých hodnôt vkladov do základného imania obchodných spoločností a družstiev (vrátane akcií akciových spoločností) zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR. Pritom sa touto novelou Obchodného zákonníka upravujú, spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia o obchodných spoločnostiach a družstvách (vrátane prechodného ustanovenia v novom § 768e) a súčasne sa upravuje ustanovenie § 369 ods. 1 o výške úrokov z omeškania. Zároveň sa novelizáciu Obchodného zákonníka zabezpečuje rovnosť komanditných spoločností a inými obchodnými spoločnosťami (akciovými spoločnosťami; spoločnosťami s ručením obmedzeným) a aj s družstvami, ktoré už v súčasnosti môžu základné imanie a menovité hodnoty vkladov do základného imania vytvárať a vyjadrovať jednak v slovenských korunách a jednak v eurách. Taktiež sa (s účinnosťou ku dňu zavedenia eura v SR) novelizujú ustanovenia Obchodného zákonníka o minimálnej predpísanej hodnote základných imaní a vkladov do základných imaní obchodných spoločnosti a družstiev (§ 108 ods. 1, § 109 ods. 1, § 162 ods. 3, § 93 ods. 3 prvá veta, § 223 ods. 3 druhá veta) tak, že zo znenia účinného pred zavedením eura sa v konečnom dôsledku iba vynechajú (vypustia sa) sumy uvedené v slovenských korunách a od zavedenia eura v týchto ustanoveniach naďalej zostanú už iba sumy uvádzané v eurách. Súčasne sa novelou Obchodného zákonníka upravujú a spresňujú aj ustanovenia § 223 ods. 2 a § 235 ods. 2 tak, aby zákonná úprava o výške členských vkladov do družstva a o používaní nedeliteľného fondu družstva (s exaktnou možnosťou jeho čiastočného využitia aj na premenu vkladov a základného imania družstva zo slovenskej meny na eurá) bola analogická ako pri rezervnom fonde obchodných spoločností a pri vkladoch do obchodných spoločnosti tvoriacich základné imanie. Okrem toho sa novelou Obchodného zákonníka upravujú a spresňujú aj ustanovenia § 109 ods. 2 druhej vety, § 111 ods. 1 druhej vety a § 127 odsek 2 o spoločnosti s ručením obmedzením tak, aby už neobsahovali peňažné sumy (obdobne ako vecne analogické ustanovenia o akciových spoločnostiach), respektíve úpravou § 109 ods. 2 druhej vete sa zrušuje viazanosť výšky vkladu spoločníka na deliteľnosť tisícom (keďže doterajšia minimálna predpísaná hodnota vkladu vyjadrená v eurách je 750 eur a už doteraz nie je bezo zvyšku deliteľná tisícom), úpravou § 111 ods. 1 druhej vety sa povinne splatená časť vkladov spoločníkov odvodzuje od percentuálnej časti (50 % z minimálnej zákonom predpísanej výšky vkladu namiesto odvodenia od predurčenej peňažnej sumy a úpravou § 127 odsek 2 sa ustanovuje zisťovanie počtu hlasov spoločníkov podľa pomeru hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti namiesto odvodenia od peňažnej sumy. Takto sa bez potreby ďalších novelizácií zohľadňuje skutočnosť, že už doterajšie ustanovenia § 108 ods. 1 a § 109 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvujú, že menovitá hodnota vkladu spoločníka a základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť už v súčasnosti vyjadrovaná jednak v slovenských korunách a jednak v eurách, pričom od zavedenia eura bude môcť byť vyjadrovaná už len v eurách.

K čl. V

Článok V predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť finančného trhu. Táto novela zákona o dohľade nad finančným trhom obsahuje úpravy § 40 ods. 10 a § 42 ods. 6 a 7 súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 2 ods. 2, 3 a 6 a § 14 ods. 8 zákona o dohľade nad finančným trhom tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s ďalšími ustanoveniami zákona o dohľade nad finančným trhom a v prípade § 2 ods. 6 s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu. Pritom ustanovenie § 2 ods. 3 sa upravuje a spresňuje tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom s tým, aby bolo celkom jasné a jednoznačné, že pri výkone dohľade nad finančným trhom sa nemôžu rozhodovať jednotlivé spory medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi (keďže sú na to príslušné súdy), ale že NBS ako orgán dohľadu si od dohliadaných subjektov môže vyžiadať aj informácie, doklady a podklady čiastočne súvisiace s konkrétnymi obchodmi a spormi medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, napríklad na účely zisťovania, či pri konkrétnych obchodoch boli dodržané povinnosti dohliadaných subjektov o osobitnej evidencii zákonom chránených vkladov a investícií klientov (teda zákonom chráneného majetku klientov).

K čl. VI

Článok VI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť kapitálového trhu v rámci finančného trhu. Táto novela zákona o cenných papieroch obsahuje najmä úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulú a bezproblémovú prípravu a vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt cenných papierov zo slovenskej meny na euro podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR [vrátane prechodných ustanovení v novom § 173i]. Pritom novelizáciou ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cenných papieroch sa od 1. 1. 2008 výslovne uvedú prahy (a thresholds) pre emitovanie pokladničných poukážok v SR popri slovenskej mene aj v eurách (hoci emitovanie v eurách bolo možné už aj v minulosti) s tým, že od zavedenia eura bude zrušená a zanikne možnosť emitovať pokladničné poukážky v slovenskej mene. Zároveň sa novelou zákona o cenných papieroch upravujú a spresňujú ustanovenia § 28 ods. 3 písm. d), § 45 ods. 6, § 50 ods. 1 tretej vety a § 53a ods. 3 a 4 tak, aby pri uzatvorení obchodov centrálnych bánk, ktoré tvoria súčasť Eurosystému (v rámci Európskeho systému centrálnych bánk), bolo možné operatívne zriaďovať zábezpeky (tzv. kolaterály) k cenným papierom (vrátane záložného práva k cenným papierom) v súlade s pravidlami platnými pre Európsky systém centrálnych bánk. Novelou zákona o cenných papieroch sa tiež upravujú ustanovenia § 54 ods. 11, 12 a 13 o minimálnych sumách základného imania obchodníkov s cennými papiermi tak, že sumy slovne uvedené v slovenských korunách sa od 1. 1. 2008 nahrádzajú sumami uvedené v eurách, pričom sumy v eurách ("euro-slovníkom") sú zhodné s minimálnou úrovňou základného imania pre príslušné kategórie obchodníkov s cennými papiermi podľa pravidiel EÚ. Pri úprave § 54 ods. 11, 12 a 13 zákona o cenných papieroch ide o obdobné riešenie, aké už obsahuje napríklad § 54 ods. 15 zákona o cenných papieroch (suma poistného plnenia nahrádzajúceho požiadavku na základné imanie obchodníkov s cennými papiermi je uvedená v eurách) alebo § 4 ods. 12 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (minimálna suma základného imania poisťovní je uvedená v eurách). Novelou zákona o cenných papieroch sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o cenných papieroch tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi. Pritom úpravou § 86 ods. 5 sa zohľadňuje znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, úpravou § 91 ods. 5 sa zohľadňujú zmeny vyplývajúce z novelizácie § 80 ods. 2 vykonanej zákonom č. 644/2006 Z. z., legislatívne sa spresňuje § 91 ods. 3 a úpravou § 110 ods. 1 písm. c) sa zohľadňujú úlohy Národnej banky Slovenska podľa pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk. Zároveň sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 136 ods. 1 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Navrhovaným doplnením § 2 ods. 2 o nové písmeno r), doplnením nového § 4a a úpravou § 10 ods. 3 sa rozširuje doterajšia sústava cenných papierov o investičné certifikáty ako nový druh cenných papierov. Investičné certifikáty sú mimoriadne perspektívny a na vyspelých kapitálových trhoch prudko sa rozvíjajúci druh cenného papiera, ktorý môže významným spôsobom napomôcť slabo rozvinutému trhu s cennými papiermi na Slovensku. Navrhovaným doplnením § 99 ods. 4 o nové písmeno f) sa umožňuje, aby centrálny depozitár cenných papierov vo svojej evidencii centrálneho depozitára viedol popri cenných papieroch aj iné druhy finančných nástrojov, pretože doterajšia neexistovala možnosť viesť v evidencii centrálneho depozitára aj iné druhy finančných nástrojov (okrem cenných papierov), čo bez vecného opodstatnenia spôsobovalo zásadné obmedzenia pri nakladaní so všetkými druhmi finančných nástrojov (okrem cenných papierov). Navrhovaným doplnením § 103 ods. 2 o nové písmeno r) sa centrálnemu depozitárovi cenných papierov ukladá, aby vo svojom prevádzkovom poriadku upravil spôsob a postup nakladania so zahraničnými zaknihovanými cennými papiermi, ak centrálny depozitár poskytuje služby súvisiace so zahraničnými zaknihovanými cennými papiermi. Okrem toho sa na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania upravuje aj znenie § 110 ods. 1 písm. i) a j) o prelomení utajovania informácií o finančných nástrojoch (vrátane cenných papierov) a o ich majiteľoch (tzv. finančného tajomstva) tak, že centrálny depozitár cenných papierov, členovia centrálneho depozitára a obchodníci s cennými papiermi budú povinní utajované informácie o finančných nástrojoch a o ich majiteľoch poskytovať na zákonom vymedzené účely pre Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania sa tiež upravujú, spresňujú, a precizujú ustanovenia § 5 písm. d), e) a j), § 61 ods. 1 písm. a), § 61 ods. 8, § 71 ods. 6 písm. c), § 71d ods. 3, § 71o ods. 5, § 73 ods. 4, 5 a 7, § 73f ods. 6, § 73h ods. 1, § 73i ods. 2, § 73j ods. 4, § 73m, § 73o ods. 6, § 73r ods. 4, § 75 ods. 1 a 2, § 79a ods. 2, § 105a ods. 3, § 143f ods. 1 písm. c) a § 173f ods. 2, dopĺňa sa § 75 ods. 5 a vypúšťajú sa § 133 ods. 1 a 5 zákona o cenných papieroch tak aby sa dosiahlo eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych a čiastkových vecných nepresností, medzier a nezrovnalostí, ktoré vznikli v záverečných štádiách legislatívneho procesu pri prerokúvaní ostatnej novely zákona o cenných papieroch, ktorú obsahuje zákon č. 644/2006 Z. z.

K čl. VII

Článok VII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o dlhopisoch obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Pritom novelizáciou ustanovení § 3 ods. 1 písm. c) zákona o dlhopisoch sa od 1. 1. 2008 výslovne uvedú prahy (a thresholds) pre emitovanie dlhopisov v SR popri slovenskej mene aj v eurách (hoci emitovanie v eurách bolo možné už aj v minulosti) s tým, že od zavedenia eura bude zrušená a zanikne možnosť emitovať dlhopisy v slovenskej mene. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 22 ods. 3 druhej vety a § 25 zákona o dlhopisoch tak, aby dôsledne reflektovali zjednotenie dohľadu nad finančným trhom (vrátane vydávania sekundárnej legislatívy v oblasti finančného trhu) a jeho začlenenie do pôsobnosti Národnej banky Slovenska.

K čl. VIII

Článok VIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ktorá obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. V tejto súvislosti tiež nový čl. III § 9a upravuje prechodné ustanovenia o zmenkách a šekoch znejúcich na slovenskú menu, ako aj o zmenkách a šekoch, na ktorých nie je vyznačená menová jednotka platby, pričom boli vydané a sú splatné v Slovenskej republike.

K čl. IX

Článok IX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o kolektívnom investovaní obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 125c). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 125c upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) správcovských spoločnosti, zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania, ktoré súvisia s vykonávaním kolektívneho investovania na území Slovenskej republiky. Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Zároveň § 41 nový odsek 8 ustanovuje, že počiatočná hodnota podielu v podielovom fonde a aktuálna cena podielového listu podielového fondu sa bude vypočítavať s presnosťou na štyri desatinné miesta pri ich vyjadrovaní v slovenských korunách na šesť desatinných miest pri ich vyjadrovaní v eurách. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 99 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 12 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. c) a § 21 ods. 4 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. X

Článok X predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť bankovníctva v rámci finančného trhu. Táto novela zákona o bankách obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 122g). Novelou zákona o bankách sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o bankách tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky z aplikačnej praxe. Pritom úpravou a spresnením § 2 ods. 2 písm. n) sa zohľadňuje odborná teória a aplikačná prax pri úverových obchodoch (medzi hypotekárne obchody sa vo všeobecnosti – aj v rámci EÚ – zaraďujú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, kým slovenský zákon o bankách v skutočnosti reguluje iba osobitné hypotekárne obchody vymedzené týmto zákonom). Ďalej sa spresnením § 89 ods. 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 73 zohľadňuje aktuálna legislatíva o dokladoch totožnosti, úpravou § 91 ods. 4 písm. b) sa zohľadňuje zmena definície orgánov činných v trestom konaní podľa § 10 ods. 1 nového Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z.) a tiež sa čiastočne spresňujú a upravujú ustanovenia § 2 ods. 5, § 5 písm. i), § 11 ods. 7, § 37 ods. 8 písm. d) a § 91 ods. 4 písm. k) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 86a a aj poznámka pod čiarou k odkazu 46. Súčasne sa úpravou § 91 ods. 3 zohľadňujú úlohy Národnej banky Slovenska podľa pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 6 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 41 ods. 4, § 91 ods. 4 písm. g) a § 93a ods. 7 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. XI

Článok XI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o stavebnom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XII

Článok XII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o ochrane vkladov obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie euro v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Novelou zákona o ochrane vkladov sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o ochrane vkladov tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi, pričom úpravou § 8 ods. 4 sa zohľadňuje znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, úpravou § 13 ods. 4 sa zohľadňujú zmeny vyplývajúce zo § 26a ods. 2 zavedeného zákonom č. 340/2000 Z. z. a zároveň sa legislatívne spresňuje § 13 ods. 2.

K čl. XIII

Článok XIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o platobnom styku obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane vypustenia doterajšieho ustanovenia § 77 ods. 2 o doterajšom pojme základnej úrokovej sadzbe Národnej banky Slovenska). Zároveň sa novelou zákona o platobnom styku odo dňa zavedenia eura vypúšťajú (rušia) ustanovenia § 4 ods. 4 písm. d), § 75 ods. 1 a § 78a o povinnom používaní konštantných symbolov pri platobnom styku (vzhľadom na pripravované začlenenie Slovenska do SEPA – Single Euro Payment Area), pričom od zavedenia eura bude možné dobrovoľné používanie konštantných symbolov pri platobnom styku. Zároveň sa legislatívne upravuje a spresňuje ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o platobnom styku tak, aby jeho znenie precíznejšie zohľadňovalo ustanovenie § 34 ods. 4 zákona o platobnom styku. Súčasne sa novelou zákona o platobnom styku dopĺňajú a spresňujú ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) a § 12 ods. 6 písm. h) zákona o platobnom styku tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu (nariadenie ES č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov).

K čl. XIV

Článok XIV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto novela Devízového zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane vypustenia doterajšieho ustanovenia § 43 ods. 3 o doterajšom pojme peňažných prostriedkov v cudzej mene vo výmennom kurze vyhlasovanom Národnou bankou Slovenska).

K čl. XV

Článok XV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 123e). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 123e upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) dôchodkových správcovských spoločnosti, ktoré súvisia s vykonávaním starobného dôchodkového sporenia (vrátane povinností súvisiacich s hodnotou dôchodkových jednotiek a aktuálnou hodnotou osobných dôchodkových účtov sporiteľov). Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Zároveň upravený § 75 ods. 2 ustanovuje, že hodnota dôchodkovej jednotky sa bude vypočítavať s presnosťou na šesť desatinných miest pri jej vyjadrovaní v eurách. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 114 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

K čl. XVI

Článok XVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 87c). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 87c upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) doplnkových dôchodkových spoločnosti, ktoré súvisia s vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia (vrátane povinností súvisiacich s hodnotou hodnoty osobných účtov účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia). Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 70 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravuje a spresňuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby jeho znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. XVII

Článok XVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o sociálnom poistení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 293t).

K čl. XVIII

Článok XVIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely je úprava [ustanovenia § 10 ods. 2], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XIX

Článok XIX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto novela zákona o hazardných hrách obsahuje predovšetkým úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, pričom zároveň sa viaceré ustanovenia zákona o hazardných hrách upravujú, precizujú, spresňujú a dopĺňajú (vrátane doplnenia prechodných ustanovení novým § 58a) tak, aby sa náležite zohľadnila súvisiaca legislatíva (napríklad o ochrane pred legalizáciu nezákonných príjmov a pred financovaním terorizmu) a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi. Navrhnutou novelou zákona o hazardných hrách sa v záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti upravujú vybrané sumy prahov (a thresholds) v oblasti hazardných hier (najmä sumy prahov pre vklady, výhry a hernú istinu pri hazardných hrách a pre spôsob osvedčovania správneho priebehu žrebovania pri hazardných hrách) tak, aby sumy týchto prahov boli čo najskôr (od 1. 1. 2008) vyjadrené v eurách, čím sa napomôže jasnej a jednoznačnej príprave v oblasti hazardných hier na zavedenie eura a samotnému plynulému prechodu na euro, zamedzuje sa interpretačným a aplikačným problémom v praxi pri prevádzkovaní hazardných hier a zároveň sa vytvárajú predpoklady na náležitý výkon dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (vrátane technickej kontroly), ktorý je nevyhnutný aj v záujme ochrany pred legalizáciu nezákonných príjmov a pred financovaním terorizmu. Pritom predmetom tých ustanovení navrhnutej novely zákona o hazardných hrách, kde sa sumy v slovenských korunách nahrádzajú sumami v eurách, sú v zásade iba také sumy (čiastky), ktoré sú použité len ako prahy (a thresholds), nie ako splatné čiastky (a payable amounts) v zmysle definície redenominácie podľa článku 1 písmena j) nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01) v platnom znení. Návrh novely zákona o hazardných hrách obsahuje aj vybrané spresňujúce úpravy, ktorých zavedenie vyplýva z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona. Ide najmä o zjednotenie podmienok licencovania a prevádzkovania vybraných hazardných hier (vyjadrenie obcí v rámci licenčného konania sa nahrádza súhlasom, v rámci lotériových hier sa upravuje povinnosť zloženia finančnej zábezpeky pre okamžité lotérie, spresňujú sa podmienky prevádzkovania videohier na úroveň porovnateľných hier). V záujme zefektívnenia správy a vymáhania pohľadávok vzniknutých neuhradením odvodov a sankcií sa tiež do systému zavádza daňové exekučné konanie. V záujme zamedzenia rôznych foriem nelegitímnych aktivít sa upresňuje okruh dozorovaných osôb. Na základe poznatkov a skúseností z regulácie a dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (vrátane technickej kontroly) sa navrhovaným novým § 57a dopĺňajú doteraz absentujúce splnomocňovacie ustanovenia, ktoré sú potrebné v záujme v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi v oblasti hazardných hier. Súčasťou navrhovaných zmien je aj úprava postupov a konaní v prechodnom období pričom konkrétne termíny počas prechodného obdobia (v roku 2008 až 2010) boli navrhnuté na základe poznatkov a skúseností z regulácie a dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (nie sú primárne vyvolané plánovanými termínmi zavedenia eura v SR).

K čl. XX

Článok XX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o obchodnom registri obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Konkrétne ide o úpravu postupu pri zápise údajov do obchodného registra o premene a prepočte menovitých hodnôt základného imania v eurách a menovitých hodnôt vkladov do základného imania v eurách (vrátane menovitej hodnoty akcií v eurách) po ich premene zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXI

Článok XXI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o cenách obsahuje úpravy, ktorými sa vytvárajú predpoklady na náležitý výkon cenovej kontroly a ukladanie sankcií za porušenie cenovej disciplíny počas prípravy na zavedenie eura a samotného prechodu zo slovenskej meny na euro. Konkrétne sa v záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti upravujú ustanovenia o cenových informáciách a o prahoch (a thresholds) pre ukladanie sankcií (pokút) za porušenie cenovej disciplíny (porušenie cenových pravidiel), pričom sa ustanovenia zákona o cenách [§ 18 ods. 1 písm. b) a ods. 2] harmonizujú s ustanoveniami čl. I návrhu zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXII

Článok XXII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Predmetom tejto novely zákona o spotrebiteľských úveroch je úprava [ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXIII

Článok XXIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnych symboloch SR je úprava [ustanovenia § 3 ods. 6 písm. i)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro a ktorá je potrebná vzhľadom na pravidlá EÚ/ES o dizajne eurových bankoviek a mincí.

K čl. XXIV

Článok XXVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnej pomoci je úprava [ustanovenia § 18 ods. 4 písm. b)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXV

Článok XXV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnych hmotných rezervách sú úpravy [ustanovení § 5d ods. 4 a § 56 ods. 4], ktoré súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXVI

Článok XXVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o Eximbanke SR sú úpravy [ustanovení §◊18 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 5 písm. d) a e)], ktoré súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane úprav zohľadňujúcich zmenu úloh a pôsobnosti NBS od zavedenia eura v SR).

K čl. XXVII

Článok XXVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o poštových službách obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 42a). Tieto úpravy sa týkajú jednak ustanovenia § 26 ods. 1 o tarife za služby poskytovateľa univerzálnej poštovej služby (tarifa, ktorá je spravidla aj konečnou sumou môže obsahovať aj jednotkové ceny prepočítané len na dve desatinné miesta), ako aj prechodných ustanovení v novom § 42a o používaní, skončení platnosti, sťahovaní a zničení poštových známok a poštových celín emitovaných predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike, na ktorých je nominálna hodnota uvedená v slovenskej mene. Takéto poštové známky a poštové celiny bude možné používať pri poskytovaní poštových služieb do uplynutia jedného roka po dni zavedenia eura v Slovenskej republike. Obsah navrhnutého prechodného ustanovenia je obdobný ako obsah prechodných ustanovení, aké uplatňovali aj niektoré iné členské štáty EÚ (napríklad Fínsko a Rakúsko).

K čl. XXVIII

Článok XXVIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o Štátnej pokladnici obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Ustanovenia navrhnutej novely zákona o Štátnej pokladnici zohľadňujú najmä potrebu zapojenia sa Štátnej pokladnice do platobného systému TARGET II s podporou systému SWIFT, pričom je potrebné rozšíriť právne možnosti pre Štátnu pokladnicu na zriaďovanie jej účtov a na zabezpečovanie platobného styku prostredníctvom jej účtov zriadených nielen v Národnej banke Slovenska, bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré existujú v Slovenskej republike, ale aj v Európskej centrálnej banke, iných centrálnych bankách, ktoré sú súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, a tiež v komerčných zahraničných bankách, ktorá majú udelené bankové povolenie v zmysle práva Európskej únie a ktoré majú sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. Štátna pokladnica bude tiež riadiť a využívať zostatky na účtoch Štátnej pokladnice, ktoré budú zriadené v uvedených centrálnych bankách a iných bankových subjektoch. V záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti sa zároveň návrhom novely zákona o Štátnej pokladnici upravuje aj ustanovenie § 13 ods. 1 o prahu (a threshold) pre ukladanie sankcií (pokút), ktoré Štátna pokladnica môže uložiť klientom Štátnej pokladnice za porušenie ich povinností v rámci systému štátnej pokladnice.

K čl. XXIX

Ustanovenie článku XXIX obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o Národnej banke Slovenska (NBS), a to v záujme prehľadnosti zákona o Národnej banke Slovenska vzhľadom na počet doterajších noviel zákona o NBS a tiež na súhrnný rozsah doterajších noviel zákona o NBS vrátane rozsahu návrhu novely zákona o NBS, ktorú v článku II obsahuje predložený návrh zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR navrhuje od 1. januára◊2008, pričom však kľúčové ustanovenia tohto zákona sa reálne budú aplikovať až od určenia konverzného kurzu a predovšetkým odo dňa zavedenia eura v SR, respektíve nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike (cieľom národného plánu je 1. január 2009). Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o termíne (dátume) prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na prijatie a zavedenie eura v členskom štáte EÚ.

V Bratislave 26. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu