Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.06.2014 do 30.11.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základný legislatívny rámec v tepelnej energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzť ahy medzi účastníkmi trhu s teplom upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona č. 657/2004 Z. z.

Návrhom zákona sa transponujú niektoré ustanovenia smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a spres ňujú a dopĺňajú vybrané ustanovenia z dôvodov, ktoré vyplynuli z praktickej aplikácie zákona.

V návrhu zákona sa okrem iného definuje aj výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove. Pôsobnosť zákona sa rozširuje na práva a povinnosti fyzických osô b a právnických osôb pri výrobe tepla v centrálnom zdroji tepla v budove. V súvislosti s definí ciou koncového odberateľa tepla sa spresňuje pojem konečný spotrebiteľ. Z dôvodu transpozície vybraný ch ustanovení smernice 2012/27/EÚ sa definujú viaceré typy zdrojov tepla vrátane účinného centralizovaného zásobovania teplom. Ako reakcia na pod nety z praxe sa spresňujú podmienky pre výkon funkcie zodpovedného zástupcu. V súvislosti s podporou účinného centralizovaného zásobovania teplom sa stanovujú doplňujúce podmienky pri výstavbe sústavy tepeln ých zariadení. Z povinnosti prednostného pokrytia potreby tepla z existujúcich zdrojov na využí vanie obnoviteľnej energie sú vyňaté nové budovy s maximálnou výpočtovou ročnou potrebou tepla 30 MWh. Povinnosť inš talovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla u konečného spotrebiteľa sa z dôvodu implementácie smernice 2012/27/EÚ rozširuje aj na kone čného spotrebiteľa tepla v budove s centrálnym zdrojom tepla. Obdobne to platí aj pre pravidlá rozpočítania nákladov na výrobe tepla. Z dôvodu optimalizácie dodávok tepla je potrebné koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky pravidelne aktualizovať.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejn é financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. V oblasti sociálnych vplyvov sa predpokladá, že negatívne vplyvy budú kompenzované znížením výdavkov na teplo.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1: Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s názvom dokumentu.

K bodu 2: V § 1 odseku sa doplnením písm. g) pôsobnosť zákona rozširuje aj na práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe tepla v centrálnom zdroji tepla v budove. Toto rozšírenie súvisí s niektorými povinnosťami, vyplývajúcimi z čl. 9 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

K bodu 3: V § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenom c), ktorým sa definuje výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove. Ide o také budovy, v ktorých je inštalovan é zariadenie na výrobu tepla ako napr. kotol, tepelné čerpadlo alebo slnečný kolektor a v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava náklady súvisiace s výrobou tepla konečným spotrebiteľ om. Doplnením písmena d) do § 1 odseku 3 sa spresňuje, čo nie je podnikaním v tepelnej energetike a ide o činnosti, ktoré s úvisia s výrobou a rozvodom tepla, ale ich cieľom nie je tvorba zisku.

K bodu 4: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 5: V § 2 písm. d) a e) sa spresňuje definícia odberateľa a dodávateľa v súvislosti s doplnením definície koncového odberateľa. V písm. f) sa spresňuje definícia konečného spotrebiteľa v súvislosti s doplnením definície koncového odberateľa a rozšírením pôsobnosti zákona aj na fyzické osoby a právnické osoby pri výrobe tepla v centrálnom zdroji tepla v budove.

K bodu 6: V § 2 písm. i) sa pojem dodávka tepla rozširuje aj na predaj tepla na výrobu chladu. Rozšírenie súvisí s transpozíciou čl. 2 smernice 2012/27/EÚ.

K bodu 7: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 8: V § 2 sa dopĺňajú p ísmená s) až aa) t.j. definície koncového odberateľa tepla, inštalovan ého výkonu zariadenia na výrobu tepla, centrálneho zdroja tepla v budove, centrálneho okrskového zdroja tepla, zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom ako aj centralizovaného zásobovania teplom a účinné ho centralizovaného zásobovania teplom. Predmetnými definíciami sa transponuje čl. 9 smernice 2012/27/EÚ.

K bodu 9: V § 3 ods. 3 sa spresňuje, že odborne spôsobilá osoba na podnikanie v tepelnej energetike môže vykon ávať funkciu zodpovedného zástupcu len pre jedného držiteľa povolenia.

K bodu 10: V § 3 ods. 5 sa spresňuje, kedy držiteľ povolenia na podnikanie v tepelnej energetike má povinnosť ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Ide o prípady, ak doterajší zodpovedný zástupca skončil výkon funkcie alebo prestal spĺňať niektorú z podmienok stanovených pre zodpovedného zástupcu napr. bez úhonnosť alebo odbornú spôsobilosť.

K bodu 11: V § 4 ods. 2 písm. b) sa rozširuje možnosť získania odbornej spôsobilosti aj na osoby s úplným stredným všeobecným vzdelaním so zameraním na prírodné vedy.

K bodu 12: V § 4 ods. 5 sa spresňuje, ako často sa má držiteľ osvedčenia o odbornej spô sobilosti zúčastňovať aktualizačnej odbornej prípravy, ktorú vykonáva ministerstvo alebo právnická osoba určená ministerstvom. Interval účasti na tzv. "preš kolení" je stanovený na päť rokov, počas ktorých spravidla nastanú významné zmeny, najmä v oblasti všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých by odborne spôsobilé osoby mali byť informovan é.

K bodu 13: V § 4 ods. 6 sa ministerstvo hospodá rstva splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanovia podrobnosti o aktualizačnej odbornej príprave.

K bodu 14: V § 5 ods. 1 sa spresňuje, že podnikať v tepelnej energetike možno len na základe povolenia a v súlade s povolením. Pôvodné znenie, že podnikať možno "na základe povolenia", neobsiahlo prípady, ž e podnikateľ mal síce povolenie na podnikanie, ale v praxi mu nastali určité zmeny a on naďalej podnikal na základe pôvodného povolenia.

K bodu 15: legislatívno-technická úprava textu

K bodu 16: V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písmeno a). Pre vydanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike sa nebude vyžadovať záväzné stanovisko obce o súlade požadované ho rozsahu a miesta, predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Záväzné stanovisko obce bude postačovať pri výstavbe sú stavy tepelno technických zariadení.

K bodu 17: V § 7 ods. 2 sa vypúšťa písmeno k) z dôvodu ochrany osobných údajov

K bodu 18: V § 9 odseku 2 písm. e) a h) sa spresňuje, kedy ÚRSO rozhodne o zrušení povolenia. v súvislosti s nevykonávaním činností, na ktoré bolo vydané povolenie. Doterajšia úprava nestanovuje ako dlho je potrebné nevykonávať činnosť, aby ÚRSO rozhodlo o zrušení povolenia. V predloženom návrhu je stanovená lehota 3 roky, počas ktorej nemôže ÚRSO rozhodnúť o zrušení povolenia z dôvodu nevykonávania činnosti.

K bodu 19: V § 10 sa spresňujú práva a povinnosti držiteľa povolenia v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri vý kone povolených činností. Ustanovenia sú navrhnuté v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike. Úprava bola do návrhu zaradená na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania.

K bodu 20: V § 11 ods. 1 sa oznamovacia povinnosť rozširuje aj na osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d), t.j. vyrábajú teplo v centrálnom zdroji tepla v budove alebo vykonávajú výrobu alebo rozvod tepla bez nároku na zisk. Povinnosť sa zavádza z dôvodu zosúladenia práv a povinností pri výrobe tepla z rôznych zdrojov tepla.

K bodu 21: V § 11 ods. 4 sa uvádzajú údaje, ktoré povinná osoba, ktorá je fyzickou osobou- podnikateľom poskytuje v oznámení. Doterajšia právna úprava uvažovala pri oznamovacej povinnosti len s právnickými osobami. Obdobne sa uvedené vzťahuje aj na odsek 5, ktorý stanovuje, kedy fyzická osoba- podnikate ľ oznamuje ÚRSO skončenie výroby tepla v zdroji tepla v budove.

K bodu 22: Ide o legislatívno-technickú ú pravu v súvislosti s definíciou systému centralizovaného zásobovania teplom.

K bodu 23: Doplnením písmena g) do § 12 odseku 2 bude MH SR zaviazané, pri posudzovaní žiadosti o vydanie osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac posudzovať aj dopady na hospodárnosť a energetickú efektívnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom území.

K bodu 24: V § 12 sa za odsek 2 dopĺňa odsek 3, ktorým sa MH SR uklad á, kedy nevydá osvedčenie na výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkový m inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac. Ide o prípady, kedy sa preukázateľne, na základe energetického auditu, zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom a okrem toho sa zhorší vplyv na životné prostredie alebo sa zhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo sa zvýšia ná klady za teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva účinným centralizovaným zásobovaním teplom. Doplnením odseku 4 sa účastníkom konania o vydanie osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľa tepla zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom stane osoba, ktorá podala žiadosť o vydanie osvedčenia a dodávateľ tepla vo vymedzenom území. Podľa odseku 5 je písomnú správu o energetickom audite k žiadosti povinný priložiť žiadateľ.

K bodu 25: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 26: V § 12 sa dop ĺňajú odseky 10 a 11, na základe ktorého bude dodávateľ tepla účastníkom stavebného konania podľa § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území a pri rekonštrukcii alebo modernizá cii, na ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie. Ustanovenia sa dopĺňa z toho dôvodu, že niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelno-technických zariadení dodávateľa tepla.

K bodu 27: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 28: V § 15 odseku 1 písm. c) sa stanovuje výnimka pre fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), t.j. vyrábajú teplo v centrálnom zdroji tepla v budove nakoľko tieto osoby nepodliehajú cenovej regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z. z..

K bodu 29: V § 16 ods. 1 sa skupina povinných subjektov rozširuje aj o fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), t.j. vyrábajú teplo v centrálnom zdroji tepla v budove. Predmetná ú prava sa navrhuje z dôvodu transpozície čl. 9 ods. 3 smernice 2012/27/EÚ z dôvodu zrovnoprávnenia konečných spotrebiteľ ov, ktorým sa rozpočítavajú náklady na teplo z rôznych typov zdrojov tepla.

K bodu 30: V § 17 ods. 4 sa skupina povinných subjektov rozširuje aj o fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), t.j. vyrábajú teplo v centrálnom zdroji tepla v budove. Predmetná úprava sa navrhuje z dô vodu transpozície čl. 9 ods. 3 smernice 2012/27/EÚ z dôvodu zrovnoprávnenia konečných spotrebiteľov, ktorým sa rozpočí tavajú náklady na teplo z rôznych typov zdrojov tepla.

K bodu 31: Ide o legislatívno-technickú úpravu textu z dôvodu definovania koncového odberateľa.

K bodu 32: § 17 sa dopĺňa odsekom 7, na základe ktorého bude dodávate ľ tepla v teplej úžitkovej vode povinný Od 1. júla 2014 inštalovať určené meradlo, ktoré okrem skutočnej spotreby tepla na prípravu teplej úž itkovej vody zobrazuje aj časový priebeh spotreby tepla. Uvedená povinnosť vyplýva z čl. 9 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

K bodu 33: V § 18 ods. 4 sa skupina povinných subjektov rozširuje aj o fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), t.j. vyrábajú teplo v centrálnom zdroji tepla v budove. Predmetná úprava sa navrhuje z dôvodu transpozície čl. 9 ods. 3 smernice 2012/27/EÚ .

K bodu 34: V § 18 ods. 4 písm. a) v spojení s prechodným ustanovením v §38a ods. 4 sa termín 31. december 2016 stanovuje ako hraničný termín pre zabezpe čenie obstarania, zapojenia, udržiavania a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Predmetná úprava sa navrhuje z dô vodu transpozície čl. 9 ods. 3 smernice 2012/27/EÚ.

K bodu 35: Povinnosti podľa § 18 ods. 4 sa netýkajú budov s celkovou podlahovou plochou menšou ako 500 m2. V praxi teda nebude nevyhnutné byty v bytových domoch s počtom bytov zhruba do 10 vybaviť určenými meradlami alebo pomerovými rozdeľovačmi tepla u konečného spotrebiteľa. Navrhovaná úprava je zvolená z dôvodu neprimerane vysokých nákladov vzhľadom k potenciálu ú spor energie z dôvodu inštalácie individuálnych meraní.

V § 18 ods. 6 sú stanovené údaje, ktoré fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), t.j. vyrábajúce teplo v centrálnom zdroji tepla v budove oznamujú do 30. apríla na ÚRSO. Údaje sa požadujú z dôvodu nezávislého hodnotenia efektívnosti výroby tepla v centrálnom zdroji tepla v budove.

K bodu 36: V § 18 sa mení znenie odseku 9. Zrušuje sa doterajšie ustanovenie podľa ktorého sa dodávateľ mohol s odberateľmi dohodn úť na spoločnom meracom mieste jedným určeným meradlom, ak dodávateľ uskutočňuje dodávku tepla pre viacerých odberateľov. Dodávateľ tepla bude povinný od 1. júna 2014 inštalovať určené meradlo, ktoré okrem skutočnej spotreby tepla vody zobrazuje aj časový priebeh spotreby tepla. Uvedená povinnosť vyplýva z čl. 9 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

K bodu 37: V §19 sa do odseku 2 vkladá nové písmeno m), ktorý m sa ustanovuje nová podstatná náležitosť zmluvy o dodávke a odbere tepla - dohodnutie povinnosti odberateľa oznámiť dodávateľovi najneskô r do 31. augusta kalendárneho roka, množstvo objednaného tepla na príslušný kalendárny rok. Dodávateľ a odberateľ sa môžu dohodnúť aj na skoršom termí ne ako 31. august, avšak tento termín je hraničný. Termín 31. august súvisí s termínom predkladania cenových návrhov.

K bodu 38: V súvislosti s ustanovením novej podstatnej náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla sa vypúšťa § 19 ods. 4 ako nadbytočný.

K bodu 39: Ide o legislatívno-technickú úpravu. Doterajšia úprava v § 20 odseku 1 umožňovala konečnému spotrebiteľovi skon čiť odber tepla. Konečný spotrebiteľ však nemal žiadny zmluvný vzťah s dodávateľom tepla a nemohol odber tepla skončiť.

K bodu 40: Pre § 21 je navrhované nové znenie. Povinný odber tepla je voči doterajšej úprave spresnený s tým, že držiteľ povolenia na rozvod tepla je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dod ávok tepla na vymedzenom území odoberať za schválenú cenu teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktor ý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, avšak len vtedy, ak sa taký mto odberom nezhorší energetická efektívnosť existujúceho zariadenia a ak sú splnené stanovené technické podmienky odberu. Ak držiteľ povolenia na rozvod tepla sám vyrába teplo vo vymedzenom území z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, nie je povinný nakupovať teplo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

Ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ tepla na tomto vymedzenom území dodáva teplo z obnoviteľných zdrojov energie, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný vý kon zariadení na výrobu tepla. Podľa doterajšej úpravy aj objekt s menšou projektovanou potrebou mal byť zásobovaný od dodávateľa, ktorý vyrába teplo z obnovite ľných zdrojov. Nová úprava zohľadňuje skutočnosť, že nové budovy sa budú musieť stavať ako nízkoenergetické budovy a budú musieť využívať obnoviteľné zdroje energie či už vlastné , alebo od dodávateľov.

K bodu 41: Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z dôvodu doplnenia do § 22 sa navrhuje zmena názvu na „Neoprávnený odber tepla a zásah do sústavy tepelných zariadení“.

K bodu 42: Zakazuje sa akýkoľvek zásah do tepelného zariadenia, verejného rozvodu alebo prípojky tepla. Zásah je možné vykonať len so súhlasom prevádzkovateľa alebo dodávateľa tepla. Za nedodržanie zákazu, bude osoba, ktorá poškodí alebo ovplyvní činnosť tepelného zariadenia, verejného rozvodu alebo prípojky tepla povinná uhradiť náklady vzniknuté neoprávneným zásahom na základe ustanovení o zodpovednosti za škodu pod ľa Občianskeho zákonníka.

K bodu 43: Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nahradenia krajských úradov, okresnými úradmi v sídle kraja.

K bodu 44: Nová úprava stanovuje povinnosť pre MH SR zabezpečovať aktualizačnú odbornú prípravu odborne spôsobilých osôb.

K bodu 45: Na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa nebude vzťahovať predpis o správnom konaní. Zníži sa tým administratívna záťaž pri vydávaní osvedčení.

K bodu 46: Pre obce sa stanovuje povinnosť minimálne raz za päť rokov prerokovať obecným zastupiteľstvom aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky doplniť do územno-pl ánovacej dokumentácie obce postupom podľa stavebného zákona. Ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná vydať záväzné stanovisko o sú lade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby.

K bodu 47: Ustanovuje sa právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie uží vania nehnuteľnosti, za zriadenie zákonného vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme za podmienok podľa § 10 ods. 6, 9 a 12 a na primeranú jednorazovú ná hradu za užívanie časti sústavy tepelných zariadení tvoriacej verejný rozvod tepla, ktorej je vlastníkom.

K bodu 48: Legislatí vno-technická úprava v súvislosti so zmenou §10, 12 a vypúšťa sa sankcia za porušenie §15 ods. 1 písm. a).

K bodu 49: Nahradením odseku 5 odsekom 4 v § 17 sa odstraňuje nesprávne zaradenie spôsobené novelou č. 184/2011 Z. z.. V § 18 sa dopĺňa novou povinnosťou podľa odseku 6 a odsek 5 bol prečíslovaný na odsek 7. Dolná hranica pokuty sa znižuje na 16,50 Eur.

K bodu 50: Presunutím § 17 a prečíslovaním odseku 4 na odsek 5 sa odstránilo nesprávne zaradenie spôsobené novelou č . 184/2011 Z. z.. Po tejto úprave sa ustanovenia § 17 ods. 5 a § 18 ods. 6 vzťahujú na konečných spotrebiteľov – fyzické osoby, na ktoré sa správne delikty nevzťahujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustenie písmena d).

K bodu 51: Stanovujú sa prechodné ustanovenia.

K bodu 52: Návrhom zákona sa čiastočne implementuje smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.

K bodu 53: Návrhom zákona sa čiastočne implementuje smernica 2012/27/EÚ o energ etickej efektívnosti.

K čl. II

Navrhovaná účinnosť je od 1. mája 2014 okrem čl. I bodov 29 a 33, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2014.

Bratislava 8. januára 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý upravoval aj problematiku podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej úžitkovej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac jednoznačne a prehľadnejšie.

Prechod kompetencií v tepelnej energetike zo štátnych orgánov na orgány samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2008 s tým, že odborné a metodické usmerňovanie výkonu týchto kompetencií orgánmi samosprávy bude naďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

Prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom.

V dôsledku navrhovaného sprísnenia podmienok vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike z hľadiska zvýšenia požiadaviek na dodržanie požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj životného prostredia sa predpokladá, že navrhovaný zákon bude mať pozitívny ekologický a environmentálny dopad.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poisťovní.

V dôsledku prijatia navrhovaného zákona sa nezvýši počet zamestnancov v štátnej správe, ani vo verejnej správe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami.

Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, odporúčané v partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie, screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 mesiac marec,

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 14.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: v primárnom práve v Zmluve o založení ES v znení Zmluvy z Nice (čl. 86, čl. 43),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: neboli

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: nebola

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvovna zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, rozpočty obcí a VÚC, na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní. Tiež nebude mať dopad na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

Aj keď niektoré ustanovenia zákona určujú povinnosť pre obyvateľstvo niečo zriadiť (napr. inštalovať pomerové merače tepla) nebude mať táto povinnosť dopad na jeho životnú úroveň, naopak nastane zlepšenie kvality jeho života. Okrem toho väčšina nákladov spojených s predkladanou právnou úpravou bola už realizovaná podľa doterajšej právnej úpravy.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie okrem iného aj tým, že uprednostňuje výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a lebo zo zdrojov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časťK § 1Vymedzuje sa v súlade s osnovou zákona a predmet úpravy zákona.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú základné pojmy používané v tomto zákone.

K § 3 a 4

Vymedzujú požiadavky na osobu, odbornú spôsobilosť a zodpovednosť zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá musí byť odborne spôsobilá, bezúhonná a ktorá nemôže byť členom dozorného alebo kontrolného orgánu ak túto funkciu vykonáva pre právnickú osobu. Ustanovením zodpovedného zástupcu však nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby.

K § 5 až 9

Upravujú sa podmienky na podnikanie v tepelnej energetike pre fyzické osoby a právnické osoby. Navrhuje sa, aby možnosť podnikať v tepelnej energetike bola daná len pre držiteľov povolenia, pričom podmienky na vydanie povolenia sa upravujú v zákone.

Ustanovuje sa tiež, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach je povinný vydať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike ak žiadateľ o toto povolenie splní zákonom jednoznačne a transparentne ustanovené podmienky pre vydanie tohto povolenia. Upravujú sa tiež podmienky pre zjednodušený postup pre rozhodovanie úradu o zmene, zániku alebo zrušení povolenia a spôsob riešenia pri prevzatí zásobovacej povinnosti za držiteľa povolenia, ktorému povolenie zaniklo alebo bolo zrušené, v prípade ohrozenia alebo obmedzenia dodávok tepla na vymedzenom území, na ktorom mal povinnosť dodávateľ teplo doterajší držiteľ povolenia.

K § 10Upravujú sa všeobecné práva a povinnosti držiteľov povolení s tým, že ich osobitné práva a povinnosti pre jednotlivé činnosti v tepelnej energetike sú podrobne vymedzené v ustanoveniach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom v tretej a štvrtej časti zákona.

K § 11Navrhuje sa, aby fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a vyrábajú teplo alebo vykonávajú rozvod tepla, mohli toto vykonávať aj bez povolenia len na základe oznámenia tejto skutočnosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

K § 12 a 13Výstavbu sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu tepla, výrobu a rozvod tepla alebo na rozvod tepla s celkovým inštalovaným výkonom 5 MWt a viac, je možné uskutočniť len na základe osvedčenia, ktoré vydá ministerstvo. Týmto osvedčením ministerstvo potvrdzuje súlad navrhovanej výstavby s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Energetická politika Slovenskej republiky je vládou Slovenskej republiky schválená strednodobá alebo dlhodobá koncepcia rozvoja energetiky Slovenska. Ustanovuje sa postup pri vydaní tohto osvedčenia a obsah rozhodnutia o osvedčení. Vydaním tohto osvedčenia nie sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní, navrhuje sa ale, aby ministerstvo bolo neopomenuteľným účastníkom územného konania a dotknutým štátnym orgánom v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení. V prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt rozhoduje o vydaní takéhoto osvedčenia len obec, na území ktorej sa má výstavba takéhoto zariadenia uskutočniť.

K § 14

Vymedzujú sa účastníci trhu s teplom; sú nimi výrobca tepla, dodávateľ tepla, odberateľ tepla a konečný spotrebiteľ tepla. Sú to osoby, ktoré reálne na trhu s teplom vystupujú.

K § 15Ustanovujú sa osobitné práva a povinnosti pre účastníkov trhu s teplom, teda aj pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla a osobitne aj pre držiteľa povolenia na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny, pričom podrobné pravidlá pre výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 16Navrhuje sa, aby sa dodávateľ tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi a pre odberateľa tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, pri dodávke tepla postupoval tak, aby zabezpečil kvalitnú dodávku tepla pre odberateľa aj pre konečného spotrebiteľa. Za tým účelom je povinný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi ustanoviť odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Aj odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, túto povinnosť zabezpečuje ustanovením zodpovedného zástupcu podľa § 3 a 4.

K § 17

Ustanovujú sa podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode a povinnosti pre odberateľa tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom tepla a povinnosti pre konečných spotrebiteľov. Za účelom kontroly dodržiavania povinnosti sa konečnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť umožniť odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava teplo dodané v teplej úžitkovej vode prístup k určenému meradlu teplej úžitkovej vody v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. na nevyhnutne nutnú dobu bez predchádzajúceho oznámenia za podmienky, že sa na mieste umiestnenia meradla konečný spotrebiteľ nachádza.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti pre dodávateľa tepla, odberateľa tepla a pre konečného spotrebiteľa tepla vo vzťahu k meraniu tepla, pričom osobitne sa upravujú aj povinnosti pre dodávateľa tepla zo zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak dôjde k porušeniu povinností u konečného spotrebiteľa tepla, rozpočítavanie spotreby sa uskutoční podľa pravidiel, ktoré upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 19

Navrhuje sa, aby sa dodávka tepla uskutočňovala na základe zmluvného vzťahu medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Vymedzuje sa obsah zmluvy na tieto účely a vymedzujú sa tiež práva a povinnosti dodávateľa tepla. V zásade dodávateľ tepla má povinnosť dodávať teplo každému, kto o dodávku písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené dodávateľom tepla a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla. Upravuje sa aj postup pre prípad, ak nastanú spory o uzavretí zmluvy alebo o zmene zmluvy ako aj podmienky a dôvody pre vypovedanie zmluvy zo strany dodávateľa aj odberateľa.

K § 20

Vymedzujú sa podmienky na ukončenie odberu tepla.

K § 21

Ustanovuje sa, kedy je držiteľ povolenia povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

K § 22

Vymedzuje sa, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnený odber tepla a súčasne sa umožňuje, aby dodávateľ ukončil pri neoprávnenom odbere tepla dodávku tepla odberateľovi, ak ani po písomnej výzve neukončil neoprávnený odber tepla. Na náhradu škody spôsobenú dodávateľovi neoprávneným odberom tepla sa budú vzťahovať všeobecné predpisy o náhrade škody (Občiansky zákonník).

K § 23

Navrhuje sa pre dodávateľa možnosť zmeniť teplonosné médium alebo spôsob dodávky tepla, ak takúto zmenu oznámi odberateľovi tepla najmenej jeden rok pred jeho uskutočnením. V takom prípade dodávateľ tepla je povinný na svoje náklady upraviť odberné zariadenie tepla, pričom sa dáva možnosť aj inej dohody s odberateľom tepla.

K § 24

Vymedzuje sa pojem preložka verejného rozvodu tepla a vymedzujú sa aj podmienky preložky a zároveň sa ustanovuje, že kto zriaďuje, opravuje a udržiava tepelnú prípojku a kto uhrádza náklady s tým súvisiace.

K § 25Vymedzuje sa pojem hospodárnosť sústavy tepelných zariadení, ktorá úzko súvisí s problematikou výroby, rozvodu a dodávky tepla, súčasne sa ustanovujú povinnosti pre dodávateľa tepla a pre odberateľa tepla.

K § 26 až 28Upravujú podmienky na obmedzenie a prerušenie dodávky tepla. Súčasne sa vymedzujú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi a rieši sa aj náhrada škody. Osobitne sa upravuje stav núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť na vyhlasovanie a koordináciu opatrení a povinností v čase jeho vyhlásenia.

K § 29

Vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tepelnej energetiky.

K § 30

Vymedzuje pôsobnosť úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach v oblasti tepelnej energetiky.K § 31

Vymedzuje sa pôsobnosť obce v oblasti tepelnej energetiky. V tepelnej energetike obec bude vypracúvať v rámci spracovania koncepcie rozvoja obce aj koncepciu rozvoja tepelnej energetiky a bude rozhodovať o vydaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt, ak uskutočnenie takejto výstavby bude v súlade s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Takisto bude rozhodovať o vydaní potvrdenia o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Prenesením týchto oprávnení na obce sa vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky dostáva pod účinnejšiu kontrolu konečných spotrebiteľov občanov, ale aj ostatných odberateľov. Okrem toho obec podľa návrhu bude vydávať príkazy na vecné plnenie a na osobné úkony, v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike. Navrhuje sa, aby náhrady a škody, ktoré vzniknú v dôsledku plnenia príkazu obec uspokojovala, pričom obec si vzniklé výdavky s tým spojené uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, a ak taká osoba nie je tak na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

K § 32

Vymedzuje pôsobnosť vyššieho územného celku pri regulácii ceny tepla. Podľa návrhu sa vyšší územný celok stane cenovým orgánom (viď aj novelu zákona o cenách navrhnutú v čl. II). Podľa návrhu cenu tepla na území svojej pôsobnosti bude určovať vyšší územný celok na základe cenového predpisu, ktorý vydá Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a na základe podkladov od dodávateľa spôsobom a v rozsahu podľa cenového predpisu vydaného úradom. Vyšší územný celok bude zároveň kontrolovať aj dodržiavanie ním určenej ceny tepla a v prípade nedodržania určenej ceny tepla bude navrhovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví príslušné sankčné opatrenia voči výrobcovi alebo dodávateľovi tepla, ktorý porušil cenové predpisy.

K § 33 a 34Vymedzuje sa pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátu, ktorý vykonáva dozor podľa tohto zákona. V teórii práva platí zásada, že každý zákon by mal obsahovať tzv. „hypotézu, dispozíciu a sankciu“. Bez kontrolných mechanizmov vykonávaných konkrétnymi osobami v tomto prípade Štátnou energetickou inšpekciou by nemohlo dôjsť k ukladaniu sankcií, ak dôjde k porušeniu tohto zákona.

Štátna energetická inšpekcia si môžu k výkonu dozoru prizvať fyzické osoby. Má sa na mysli, že tieto fyzické osoby budú spravidla súdnymi znalcami podľa osobitného právneho predpisu alebo tzv. notifikovanými osobami takisto podľa osobitného zákona (zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Kontrolovaná osoba, či už sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, je povinná umožniť povereným zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a prizvaným osobám vykonanie dozoru aj v priestoroch, o ktorých sa dozorné orgány domnievajú, že sa v nich vykonáva činnosť pri výrobe a dodávke tepla bez povolenia.

Kontrolovaná osoba má právo zoznámiť sa s obsahom protokolu, dostať rovnopis protokolu o výsledku kontroly a vyjadriť sa k jeho obsahu v určenej lehote. Postup pri výkone dozoru sa rieši odkazom na zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 35

Vymedzujú sa práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

K § 36

Ustanovujú sa podmienky, za akých možno nariadiť vecné plnenie, pričom sa ustanovuje aj povinnosť uhradiť náhradu tomu, kto vecné plnenie poskytol, ak mu toto plnenie nemôže byť riadne alebo včas vrátené. Toto právo poskytovateľa uspokojí orgán, ktorý vecné plnenie nariadil, prípadne ten, kto škodu na poskytnutom vecnom prostriedku spôsobil.

K § 37

Za neplnenie povinností alebo za porušenie niektorých ustanovení tohto zákona Štátna energetická inšpekcia uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu. Na konanie o pokutách sa vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom výška pokuty sa stanoví na základe posúdenia spoločenskej nebezpečnosti porušenia ustanovenia zákona, ako aj skutočnosti, či ide o opakované porušenie alebo nie a aký má celospoločenský dopad takéto porušenie.

K § 38Na zabezpečenie ochrany sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma a vymedzujú rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako boli ustanovené v zákone č. 70/1998 Z. z. Podrobnosti o ochrannom pásme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 39

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom zákon v niektorých ustanoveniach ustanovuje odchýlky (najmä z hľadiska lehôt).

K § 40

Prechodné ustanovenia zákona riešia platnosť licencií a predchádzajúcich súhlasov na výstavbu tepelnoenergetických zariadení (v tomto zákone vymedzené ako osvedčenia o súlade výstavby energetického zariadenia s energetickou politikou štátu alebo obce), ktoré boli vydané podľa doterajších predpisov tak, aby zostali v platnosti 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia riešia aj platnosť doteraz vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti ako aj postupné zavádzanie určených meradiel na odbernom mieste na teplo dodávané v teplej úžitkovej vode ako aj pre teplo dodávané odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorému sa dodané teplo rozpočítava. Ustanovuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia kontinuity v určovaní cien tepla, ceny tepla určené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach zostali v platnosti až do účinnosti rozhodnutí o schválení alebo určení ceny tepla vydaného podľa tohto zákona obcou alebo vyšším územným celkom.

K § 41 V nadväznosti na zrušenie zákona č. 70/1998 Z. z. sa zrušuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 15/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody.

K Čl. II Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, aby tvorba cien v tepelnej energetike mohla v roku 2008 prejsť na vyššie územné celky.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na reálnosť legislatívneho procesu. Ustanovenie čl. I § 32 písm. d) a e) a čl. II, ktorým sa upravuje prechod kompetencií v určovaní regulovaných cien tepelnej energie na vyššie územné celky nadobudnú účinnosť 1. januára 2008 tak, aby vyššie územné celky mali vytvorený dostatočný časový priestor na prevzatie týchto kompetencií.

Bratislava 18. augusta 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu