Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov 656/2004 účinný od 01.04.2008 do 31.07.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo hospodárstva SR na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Hlavnou témou návrhu zákona je bezpečnosť dodávky elektriny a plynu. Zámerom návrhu zákona je vytvorenie podmienok pre zvýšenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, ako aj bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí.

Cieľom návrhu predmetnej novely zákona je transpozícia energetickej legislatívy EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide konkrétne o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a a investícií do infraštruktúry. Zároveň je cieľom aj aplikácia poznatkov z praxe doterajšej legislatívno - právnej úpravy predovšetkým vo vzťahu k bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, ako aj k bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí.

Návrhom zákona sú napĺňané aj zámery programového vyhlásenia vlády SR na roky 2006 až 2010, osobitne vo vzťahu k zabezpečeniu rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu a prevencie zneužívania dominantného postavenia na trhu, precizovania úlohy Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pri zabezpečení vyrovnanej elektrickej bilancie a pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri uskutočňovaní optimálnej cenovej politiky.

Návrh zákona je rozčlenený do dvoch častí.

Prvá časť návrhu zákona obsahuje aplikáciu poznatkov z aplikačnej praxe zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a implementáciu ustanovení Smernice č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a a investícií do infraštruktúry.

Druhá časť obsahuje legislatívno-technické úpravy vzťahujúce sa na oblasť energetiky v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákone NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Novela zákona v druhej časti obsahuje tiež nevyhnutné legislatívno-technické úpravy potrebné v zákone č. 276/2001 Z .z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré nadväzujú na potreby aplikačnej praxe, ako aj previazanosť vzťahov s konkrétnymi ustanoveniami zákona o energetike.

Ministerstvo financií SR listom č. MF/23567/2007-81 vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, ani vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 100),

- v sekundárnom práve:

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES zo dňa 26. júna 2003 o

spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 176, 15. 07. 2003);

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES zo dňa 26. júna 2003 o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom (Ú. v. EÚ L 176, 15. 07. 2003);

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES zo dňa 27. januára 2001 o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Ú. v. EÚ L 283, 27. 10. 2001);

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a a investícií do infraštruktúry (Ú. V. EÚ L 33, 04.02.2006);

v Smernici Rady 2004/67/ES zo dňa 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2004).“.

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky,

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2005/89/ES najneskôr 24. februára 2008,

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

-Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z. a zákona č. 107/2007 Z. z.

-Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

-Zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

a na podnikateľské prostredie

a)Schválenie predkladaného návrhu zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

b)Schválenie predloženého návrhu zákona nebude mať finančný dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

c)Predkladaný návrh zákona nebude mať dopady na životné prostredie.

d)Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

e)Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K bodu 1

Ustanovenie dopĺňa predmet úpravy zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov o opatrenia na zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok elektriny v nadväznosti na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.

K bodu 2

S ohľadom na potrebu implementácie Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, ako aj Smernice Rady 2004/67/ES zo dňa 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu, bolo potrebné všeobecnú časť definícií zákona o energetike doplniť o bezpečnosť dodávky elektriny a plynu.

K bodom 3 až 5

Ide o precíznejšie vymedzenie základných pojmov v záujme ich jednoznačného výkladu pri aplikácii v praxi. Doplnenie nových pojmov ako pripojenie a prístup do sústavy alebo siete, koncový dodávateľ elektriny a plynu, malý podnik, nový účastník trhu, prevádzková bezpečnosť, vychádza z aplikačnej praxe zákona, ale aj z potrieb prevzatia nových pojmov smernice č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry do novelizovanej dikcie zákona. Upravované pojmy sú plne v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES a 2003/55/ES. Pojem horizontálne integrovaný podnik sa precizuje legislatívno-technicky tým spôsobom, horizontálnym podnikom je podnik vykonávajúci aspoň jednu z činností v sektore elektroenergetiky alebo plynárenstva, čo môže byť samostatnou činnosťou horizontálne integrovaného podniku a zároveň vykonáva činnosť, ktorá nie je činnosťou vykonávanou v sektore elektroenergetiky alebo plynárenstva, čo môže byť akákoľvek iná činnosť, ako je to explicitne vyjadrené v súčasne platnej dikcii zákona.

K bodom 6 až 10

Navrhovanými zmenami v predmetnom návrhu novely zákona sa riešia poznatky z aplikačnej praxe ohľadom jednoznačného výkladu pojmov, napr. prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, prenosu elektriny, spojovacieho vedenia, regulačnej elektriny, typového diagramu odberu a podporných služieb.

K bodu 11

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 5 návrhu, kde je navrhovaná nová definícia koncového dodávateľa elektriny a plynu, ktorá nahradzuje doposiaľ platnú definíciu koncového dodávateľa elektriny, podľa § 2 písm. b) bod 21 zákona.

K bodu 12

Navrhuje sa definovať obchodníka s elektrinou ako fyzickú resp. právnickú osobu, ktorá nakupuje elektrinu za účelom ďalšieho predaja a je držiteľom povolenia na dodávku elektriny, v súlade s navrhnutou úpravou podľa 28 ods.2 zákona.

K bodom 13 a 14

Navrhuje sa precizovať definíciu koncového odberateľa elektriny a regulačnej elektriny z ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 15

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu, súvisiacu s vypustením pôvodnej definície regulačnej elektriny a s novou úpravou v predchádzajúcom bode 14 návrhu.

K bodu 16

Do dikcie zákona sa navrhuje zaviesť pojem užívateľ sústavy a rovnováha medzi ponukou a dopytom elektriny, pre potreby aplikačnej praxe.

K bodom 17 až 19

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Navrhuje sa upraviť všeobecný základný pojem „dlhodobá zmluva na dodávky plynu“, ktorý vymedzuje dlhodobú zmluvu tak, ako je upravená v smernici 2004/67/ES o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu, a typový diagram dodávky plynu.

K bodu 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá precizuje dikciu postupu ministerstva. Ministerstvo podľa navrhovanej dikcie opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu nielen vypracúva, ale tieto opatrenia prijíma.

K bodu 22

Navrhuje sa úprava povinností ministerstva s ohľadom na navrhovanú úpravu v ustanovení v § 14 návrhu zákona. Ministerstvo hospodárstva SR v priamej nadväznosti na navrhované znenie § 14 už nemá rozhodovať o uplatnení opatrení, ak ide o predchádzanie stavu núdze alebo o stav núdze, pretože táto povinnosť prechádza na dispečing prevádzkovateľa prenosovej sústavy a plynárenský dispečing. Z dôvodu duplicitnej úpravy, obsiahnutej v predpisoch na ochranu životného prostredia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nebude ministerstvo rozhodovať o uplatnení opatrení pri ohrození života a zdravia a porušení predpisov, vzťahujúcich sa na ochranu životného prostredia.

K bodu 23

Navrhuje sa úprava povinnosti ministerstva z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, resp. Smernice Rady 2004/67/ES zo dňa 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu. Povinnosť uverejniť vo vestníku ministerstva ako aj na internetovej stránke ministerstva každoročne do 31. júla iba jednu správu o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a plynu sa rozširuje na povinnosť uverejniť dve správy, jedna správa sa vyťahuje na výsledky monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a druhá správa na výsledky monitorovania bezpečnosti dodávok plynu.

K bodu 24

Navrhuje sa úprava postupu ministerstva pri návrhu opatrení podľa odseku 2 písm. d), s poukazom na povinnosť vypracúvať návrh opatrení, zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, podľa doterajšej právnej úpravy. Navrhovaná úprava je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.

K bodu 25

Navrhuje sa rozšírenie povinností ministerstva z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, o novú povinnosť informovať Komisiu o vypracovaní návrhu opatrení zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu.

K bodu 26

Na základe transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry sa navrhuje doplniť novú povinnosť ministerstva zrušiť uložené opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu., ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli uložené. Uvedené povinnosti môžu byť uložené len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

K bodu 27

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/67/ES je ministerstvo povinné zabezpečiť, aby uverejňovaná správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu podľa § 3 odseku 2 písm. m) zákona obsahovala zákonom ustanovené náležitosti.

K bodu 28

V navrhovanom ustanovení sa rozširuje negatívne vymedzenie, čo nie je podnikaním v energetike na účely tohto zákona, o činnosť dodávky elektriny a plynu pre iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn za nákupné ceny, bez ďalšieho zvýšenia ceny, pričom cena za jednotku dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu.

Navrhuje sa ustanoviť osobám, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn pre iné fyzické alebo právnické osoby za nákupné ceny bez cenového zvýšenia, oznamovacia povinnosť, v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti.

K bodom 29 a 30

Navrhuje sa znížiť doposiaľ stanovené kritérium zákona, kde sa nevyžaduje povolenie na podnikanie v energetike na výrobu elektriny, a to aj pri výrobe z obnoviteľných zdrojov energie, na 1 MW inštalovaného výkonu, z pôvodne stanovených 5 MW. Novelizácia tohto ustanovenia je potrebná z dôvodu, že ide o úpravu kritéria, ktorá v platnom znení zákona bola ustanovená neprimerane vysoko. Úpravou kritéria sa dosiahne aj potrebná lepšia informovanosť štátnej správy o výrobcoch elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Podmienky podnikania sú zjednodušené aj znížením správnych poplatkov pre výrobcov s inštalovaným výkonom do 5 MW a ohlasovacou povinnosťou pre výrobcov elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW.

K bodu 31

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zohľadnenia požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 32

Navrhuje sa ustanoviť, že potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 5 ods. 4 je dokladom o oprávnení podnikať.

K bodu 33

Ustanovenie rozširuje právnu úpravu podmienok pre vydanie povolenia na podnikanie podľa tohto zákona, okrem umiestnenia sídla právnickej osoby na vymedzenom území, aj alternatívu umiestnenia organizačnej zložky právnickej osoby na vymedzenom území.

K bodu 34

Navrhuje sa ustanoviť, aby žiadateľ o vydanie povolenia na distribúciu elektriny a distribúciu plynu bol povinný, v prípade nových distribučných sústav a sietí, preukázať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako podmienku na vydanie povolenia podľa § 6 zákona, aj osvedčenie ministerstva podľa § 11 zákona o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.

K bodu 35

Jedná sa o precizovanie dikcie zákona s ohľadom na konkrétne potreby aplikačnej praxe. V tých prípadoch, že sa výslovne jedná o bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb, stavy núdze a predchádzanie ich vzniku, poruchy a havárie na zariadeniach sústavy alebo siete, v novele sa navrhuje ustanoviť, že predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti by sa tiež nevyžadoval pri zákonom už stanovenom oprávnení držiteľa povolenia odstrániť a okliesňovať tie stromy a porasty, ktoré by ohrozili bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak by to po predchádzajúcej písomnej výzve nezabezpečili ich vlastníci.

K bodu 36

Ide o precíznejšie vymedzenie dikcie zákona, vyplývajúce tiež z poznatkov aplikácie v praxi pri vydávaní osvedčení o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.

S ohľadom na doterajšie skúsenosti z aplikačnej praxe, potreby monitoringu a prognóz rozvoja výrobných kapacít, je potrebné, aby ministerstvo malo informácie o aktuálnom stave prípravy nových investícii, ako aj o tom, či držiteľ osvedčenia má skutočný záujem ho využiť.

Súčasne sa navrhuje vypustenie povinnosti požiadať o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. pri výstavbe energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, čo predstavuje ďalšiu podporu výrobe z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi SR a EÚ.

Navrhovaná úprava súvisí so žiadosťami na vydanie osvedčenia jednak na výstavbu nových vedení a jednak na výstavbu ostatných energetických zariadení.

K všetkým relevantným žiadostiam musí prevádzkovateľ prenosovej sústavy oznámiť svoje stanovisko, nakoľko je zo zákona zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej elektrizačnej sústavy a povinný zabezpečiť ďalšie činnosti v zmysle § 22 zákona o energetike. Podobne je to aj z hľadiska stanoviska príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Ďalšia podmienka na vydanie osvedčenia sa navrhuje ustanoviť v súvislosti a budovaním nových zariadení. Účelom je efektívne využitie existujúcich sietí, alebo v pláne rozvoja sústavy a siete schválených distribučných sústav a sietí.

Podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2003/55/ES môžu členské štáty Európskej únie odmietnuť výstavbu a prevádzku ďalších distribučných systémov, okrem iného, aj z dôvodu zabezpečenia efektívnej prevádzky vo všeobecnosti a za predpokladu, že nie je využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita (prostredníctvom posilnenia siete v primeranom časovom období). Viaceré kapacity pre toho istého odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady. Tým sa zabráni fragmentácii distribučnej plynovodnej sústavy, ktoré by viedlo k zvýšeniu cien plynu v dôsledku rastu jednotkových nákladov na distribúciu plynu.

Distribučné tarifné systémy, sú takmer vždy založené (vrátane Slovenskej republiky) na princípe tzv. poštovej známky. Tento princíp spočíva v tom, že všetci odberatelia platia rovnaké distribučné poplatky bez ohľadu na to, do akej vzdialenosti im bol ich plyn distribučnou spoločnosťou distribuovaný a teda tiež bez ohľadu na rôznu výšku nákladov na distribúciu ich plynu.

K bodu 37

Navrhuje sa stanoviť povinnosť príslušného prevádzkovateľa sústavy, do ktorej pripojený výrobca elektriny alebo odberateľ elektriny využívajúci priame vedenie, uverejniť na svojej internetovej stránke zoznam priamych vedení i množstvo elektriny prepravené týmito vedeniami.

K bodu 38

Vzhľadom k nevyhnutnosti bezprostredne reagovať na náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok jednotlivých druhov energie (stav núdze) ustanovenie upravuje podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike a plynárenstve prechádza z ministerstva na prevádzkovateľa prenosovej sústavy a plynárenský dispečing.

Na základe doterajších skúseností s prerušením dodávok resp. z ohrozenia plynulého zásobovania v členských štátov Európskej únie je z dôvodov pružnosti a operatívnosti rozhodovania delegované vyhlasovanie stavov núdze na príslušných prevádzkovateľov sústav a sietí, aby sa predišlo prípadným škodám z oneskorenia. Vzhľadom na nutnosť rýchleho reagovania na aktuálnu situáciu pri vyhlasovaní stavu núdze, sa navrhuje aby stav núdze vyhlasoval a odvolával v elektroenergetike prevádzkovateľ prenosovej sústavy a v plynárenstve prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území.

Rozsah náhleho nedostatku alebo hroziaceho nedostatku jednotlivých druhov energie posudzuje v súlade s výkonom svojich oprávnení a povinností prevádzkovateľ prenosovej sústavy, resp. plynárenský dispečing, ktorý je zodpovedný za operatívne riadenie distribučnej siete. V uvedenej súvislosti sa navrhuje tiež vypustiť lehotu, ktorá vymedzuje lehotu pre posúdenie trvania nedostatku energie, pretože prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu, musia operatívne vykonať neodkladné a nevyhnutné opatrenia v sústave alebo sieti, bez ohľadu na 24 hodinovú lehotu vymedzenú doposiaľ platnou právnou úpravou.

Presnejšie sú definované aj príčiny spôsobujúce stavy núdze, riešenie nárokov z prípadných škôd, ktoré vznikli v súvislosti s opatreniami na riešenie resp. predchádzanie stavom núdze.

V elektroenergetike sa vyžaduje stanovenie a dodržiavanie kritérií riadenia nerovnováhy a spolupráca s prepojenými prenosovými sústavami pri obmedzení dodávok na základe transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. V plynárenstve sa zavádza povinnosť zabezpečovať štandard bezpečnosti dodávok podľa Smernice Rady 2004/67/ES zo dňa 26. apríla 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu.

Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, sa navrhuje doplniť zákon o vymáhanie náhrady škody, ktoré by hrozili odberateľom plynu pri nedodržaní obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, opatrení zameraných na predchádzanie stavu núdze a opatrení zameraných na odstránenie stavu núdze.

K bodu 39

Navrhuje sa, aby technické podmienky prístupu a pripojenia do sústavy a siete a pravidlá prevádzkovania sústavy a siete, ktoré je prevádzkovateľ sústavy alebo siete povinný v záujme zabezpečenia nediskriminačného a transparentného pripojenia resp. prevádzkovania sústavy a siete určiť, v demonštratívnom výpočte nemuseli obsahovať taktiež podmienky univerzálnej služby, nakoľko tieto sú skôr zmluvnými, ako technickými podmienkami, a vypracováva ich dodávateľ elektriny a dodávateľ plynu, nie prevádzkovateľ sústavy a siete.

K bodu 40

Jedná sa o implementáciu Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, resp. riešenie potrieb aplikácie zákona. V technických podmienkach prevádzkovateľa sústavy sa navrhuje vymedziť aj postupy na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti sústavy.

K bodu 41

Ide o stanovenie povinnosti účastníka trhu s plynom s právom regulovaného prístupu prevziať zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu s plynom. V doterajšom znení zákona nebola doposiaľ pri plynárenstve uvedená otázka odchýlky účastníka trhu s plynom riešená. V navrhovanom ustanovení predkladateľ upravuje vzťahy účastníkov trhu s plynom ako subjektu zúčtovania, ako aj prenesenie zodpovednosti na trhu s plynom za odchýlku siete.

K bodu 42

Navrhuje sa upraviť povinnosti pre dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu viesť oddelenú evidenciu na účely účtovníctva osobitne pri dodávkach elektriny a plynu pre odberateľov v domácnosti a pre odberateľov mimo domácnosti.

K bodu 43

Navrhuje sa .vypustiť z dikcie platnej legislatívnej úpravy lehotu, v ktorej je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia, s ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu ku unbundlingu, pričom táto povinnosť sa presúva na prevádzkovateľa sústavy a siete.

K bodu 44

Navrhovaná úprava v nadväznosti na bod 43 stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečiť pripojenie odberateľov elektriny a odberateľov plynu v domácnosti do sústavy a siete za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K bodu 45

Navrhovaná úprava rozširuje práva domácností oboznámiť sa so skladbou ceny za dodávku elektriny a plynu, ktorá pozostáva z regulovaných a neregulovaných zložiek ceny. Vyplýva z realizovaného unbundlingu energetických spoločností, ako aj zo skutočnosti, že už aj domácnosti sa stali oprávnenými odberateľmi.

K bodu 46

Ustanovuje sa dodávateľ poslednej inštancie, určený rozhodnutím úradu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť dodávku elektriny alebo plynu v zákonom stanovených situáciách. Týmito situáciami sú tie situácie, v ktorých dodávateľ elektriny alebo plynu stratí v priebehu výkonu činnosti povolenie alebo možnosť uskutočňovať dodávku elektriny alebo plynu odberateľom, pričom títo odberatelia nemajú ku dňu prerušenia alebo ukončenia činnosti dodávateľa zabezpečenú dodávku iným spôsobom.

Dodávateľ poslednej inštancie je v týchto situáciách povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom najviac po dobu troch mesiacov odo dňa, od ktorého predchádzajúci dodávateľ nie je schopný elektrinu alebo plyn dodávať.

Dodávateľ poslednej inštancie je vopred stanovený úradom. Do termínu stanovenia dodávateľa poslednej inštancie úradom je stanovený zákonom v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona. Dodávateľ poslednej inštancie oznamuje úradu, že začal vykonávať dodávku poslednej inštancie t.j., že nastali situácie stanovené zákonom.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý bude povinný oznamovať odberateľom a dodávateľovi poslednej inštancie skutočnosti uvedené odseku 1 pri neodovzdaní denného diagramu zo strany subjektu zúčtovania.

Nemožnosťou uskutočňovať dodávku elektriny a plynu je akákoľvek technická, ekonomická, alebo iná nespôsobilosť dodávku energie odberateľom zabezpečovať: Jedná sa o stratu tejto spôsobilosti vo vzťahu ku zmluvným odberateľom, ktorá je riešená určením dodávateľa poslednej inštancie.

Kritériá výberu dodávateľa poslednej inštancie a rozhodnutie o výbere dodávateľa poslednej inštancie pre dané územie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámi vo vestníku a svojej internetovej stránke.

K bodu 47

Ustanovuje sa rozšírenie povinností výrobcu elektriny poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy technické údaje, potrebné na prípravu prevádzky sústavy, za účelom spracovania správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, ako aj na účely fakturácie za poskytovanie systémových služieb a prevádzkovanie systému, z dôvodov transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.

K bodu 48

Navrhuje sa oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví schvaľovať záväzné pravidlá aukcií pre výrobcu elektriny, ktorý je dodávateľom elektriny. Takýto výrobca elektriny je povinný predložiť úradu na schválenie každoročne do 31. marca návrh pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií.

K bodom 49 až 53

Jedná sa o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry ako i o ďalšie opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy, s ohľadom na úpravu práv a povinností prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

K bodu 54

Navrhuje sa skrátenie lehoty, v ktorej je prevádzkovateľ prenosovej sústavy povinný oznámiť odberateľom prerušenie prenosu elektriny, z dôvodu existencie dostatočného časového priestoru pre splnenie tejto povinnosti v súvislosti s mesačnou prípravou prevádzky.

K bodu 55

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyplývajúcej z členstva v medzinárodných združeniach UCTE a ETSO, ako aj úprava povinností vyplývajúca z implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. Taktiež sa navrhuje povinnosť registrovať a viesť evidenciu odberných miest účastníkov trhu pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

K bodu 56

Ide o precíznejšie vymedzenie znenia zákona v záujme aplikačnej praxe, osobitne vo vzťahu k prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. ktorý distribuoval na vymedzenom území elektrinu, pričom sa na neho vzťahovali práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Nakoľko práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a distribučnej sústavy nie sú pri ich výkone zlučiteľné, navrhuje sa táto konštrukcia vypustiť zo zákona.

K bodu 57

Jedná sa o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. Navrhuje sa doplniť oprávnenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyžadovať od účastníkov trhu s elektrinou údaje potrebné na prípravu a riadenie prevádzky.

K bodom 58 a 59

Navrhuje sa uplatnenie v záujme potrieb aplikačnej praxe ustanoviť možnosť preniesť zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu na iný subjekt, na základe osobitnej zmluvy o prenesení zodpovednosti za odchýlku. Povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky účastníka trhu so subjektom zúčtovania odchýlky sústavy sa nebude aplikovať v prípade prenesenia zodpovednosti za odchýlku.

K bodu 60

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 61

Navrhuje sa skrátiť lehotu, v ktorej je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný oznámiť odberateľom prerušenie prenosu elektriny, z dôvodu existencie dostatočného časového priestoru pre splnenie tejto povinnosti v súvislosti s mesačnou prípravou prevádzky.

Jedná sa o obdobné riešenie, ako navrhnuté v bode 54.

K bodu 62

Jedná sa o úpravu povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vyplývajúcu z implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.

K bodu 63

Ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý zabezpečuje distribúciu elektriny pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov pre krytie strát pri stanovených kritériách nakupovať prednostne elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombinovanej výroby.

Objem elektriny potrebnej na krytie strát v sústave presahuje objem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a preto je tento nástroj v súčasnosti dostatočný na garanciu výkupu elektriny, vyrobenej z OZE. Pripravovaným zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie bude stanovený komplexný mechanizmus výkupu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov pre budúce obdobia.

K bodu 64

Navrhuje sa oprávnenie úradu odsúhlasovať podmienky prepravy elektriny v režime prepravy distribučnou sústavou v prípadoch stanovených v § 2 písm. b) bod 9.

K bodu 65

Riadenie sústavy vykonáva elektroenergetický dispečing prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ide preto výhradne o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 66

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť elektroenergetického dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečovať dodržiavanie pravidiel operatívneho riadenia sústavy v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosových sústav susedných štátov, vyhodnocovať a schvaľovať výmenu elektriny medzi prenosovými sústavami.

Ide o precizovanie povinností prevádzkovateľa prenosovej sústavy z dôvodu jeho z členstva v medzinárodných združeniach UCTE a ETSO.

K bodu 67

Navrhovaná zmena vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a precizovania potrebných oprávnení dispečingu. prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Navrhuje sa, aby elektroenergetický dispečing mal právo na informácie o objeme plánovaných obchodných transakcií na vymedzenom území.

K bodu 68

Navrhuje sa, aby pravidlá vzájomnej spolupráce medzi dispečingami navzájom určil dispečerský poriadok, ktorý po schválení úradom vydá prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Súčasne sa navrhuje, aby dispečerský poriadok bol záväzným pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou.

K bodu 69

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 70

Navrhuje sa pre dodávateľa elektriny ustanoviť informačnú povinnosť informovať domácnosti a malé podniky o možnosti uzatvoriť zmluvu o poskytnutí univerzálnej služby a kontraktačnú povinnosť v prípade, ak odberateľ v domácnosti alebo malý podnik o uzavretie tejto zmluvy požiadajú.

K bodu 71

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry sa navrhuje ustanoviť nové povinnosti dodávateľovi elektriny, osobitne povinnosť poskytovať údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pre spracovanie návrhov na riešenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom. V zmysle nariadenia vlády o pravidlách trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť preukazovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy krajinu pôvodu elektriny určenej na vývoz v prípade, ak elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

K bodu 72

Navrhuje sa oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví schvaľovať záväzné pravidlá aukcií pre dodávateľa elektriny .Dodávateľ elektriny bude povinný predložiť úradu na schválenie každoročne do 31. marca návrh pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií.

K bodu 73

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu. Povinnosť preukázať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy krajinu pôvodu elektriny, určenej na vývoz, ak elektrina bola na vymedzené územie dovezená, sa navrhuje stanoviť tiež pre obchodníka s elektrinou.

K bodu 74

Navrhuje sa rozšírenie povinností obchodníka s elektrinou za účelom zabezpečenia spoľahlivého výkonu funkcie prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Navrhuje sa tiež nová legislatívna úprava vo vzťahu k obchodníkom s elektrinou, zrušiť pre nich doposiaľ platný ohlasovací režim začatia a ukončenia činnosti voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a ustanoviť obchodníkom s elektrinou oprávnenie pôsobiť na vymedzenom území iba na základe povolenia, čo sprehľadňuje vzťahy účastníkov trhu s elektrinou a povinnosti zdaniteľných subjektov.

K bodu 75

Navrhuje sa oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví schvaľovať záväzné pravidlá aukcií pre obchodníka s elektrinou. Obchodník s elektrinou bude povinný predložiť úradu na schválenie každoročne do 31. marca návrh pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií.

K bodom 76 a 77

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa tiež pre oprávneného odberateľa možnosť zmluvne preniesť zodpovednosť za odchýlku účastníka trhu na iný subjekt. Povinnosť uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky účastníka trhu so subjektom zúčtovania sa nebude aplikovať v prípadoch prenesenia zodpovednosti za odchýlku.

K bodu 78

Navrhuje sa precizovanie dikcie zákona v záujme potrieb aplikačnej praxe. Výrobca elektriny z výrobných zariadení kombinovanej výroby, bude dodávať celý objem vyrobenej elektriny okrem vlastnej spotreby elektriny iba jednému účastníkovi trhu s elektrinou, s výnimkou regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

K bodom 79 a 80

K obnoviteľným zdrojom energie sa dopĺňa pojem biogénny energonosič, ktorým je produkt prvotného spracovania biomasy a každá substancia s obsahom uvoľniteľnej energie v chemickej forme, pochádzajúca z účelového spracovania biomasy.

K bodu 81

Navrhuje sa pre výrobcu elektriny z výrobných zariadení z OZE, ktorý dodáva elektrinu za regulované ceny, za účelom zefektívnenia krytia strát a tým aj taríf za prevádzkovanie sústavy, dodávať celý objem takto vyrobenej elektriny okrem vlastnej spotreby iba jednému účastníkovi trhu s elektrinou s výnimkou regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Úpravy na umiestnenie určeného meradla zabezpečuje na vlastné náklady, okrem odberateľa podľa doposiaľ platnej právnej úpravy, aj výrobca elektriny.

K bodu 83

Navrhuje sa precíznejšie vymedziť ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia pre potreby aplikačnej praxe.

K bodu 84

Ide o precíznejšie vymedzenie v záujme potrieb aplikácie zákona, s ohľadom na bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, nakoľko v prípade obštrukcií vlastníka nehnuteľnosti a neumožnenia držiteľovi povolenia urobiť úpravy terénu tak, aby nedošlo k ohrozeniu prevádzkovej bezpečnosti alebo spoľahlivosti prevádzky energetických zariadení, je reálne, že vysoký porast môže bezprostredne ohroziť život a zdravie ľudí, príp. majetok osôb.

K bodu 85

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu, ktorá umožňuje kvalifikovať neoprávnený odber elektriny aj pri odbere bez zmluvy o distribúcii elektriny, alebo v rozpore s touto zmluvou.

K bodu 86

Pre prípady, že nie je možné zistiť skutočne vzniknutú škodu, na spôsob výpočtu spôsobenej škody z dôvodu neoprávneného odberu elektriny sa navrhuje vydať všeobecne záväzný právny predpis ministerstva.

K bodom 87 až 90

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu, presnejšie vymedzenie dikcie zákona záujme potreby aplikačnej praxe a to doplnenie zásobníka a prevádzkovateľa zásobníka vo vzťahu k povinnostiam výrobcu plynu.

K bodom 91 a 92

Vypúšťa sa možnosť odmietnuť prístup do prepravnej a distribučnej siete pre prevádzkovateľov siete, v prípade. ak dodávka plynu je zo štátu, ktorý neuplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania s účastníkmi trhu s plynom, nakoľko by šlo o diskriminačný prístup.

K bodu 93

Navrhuje sa ustanoviť pre prevádzkovateľa distribučnej siete zabezpečiť meranie distribuovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje alebo údaje určené na základe typového diagramu dodávky, teda možnosť použiť typové diagramy dodávky ako náhradnej metódy na určenie dodaného množstva plynu.

K bodom 94 a 95

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k bodu 38, ktorý upravuje vzťahy pri stave núdze v plynárenstve. Plynárenský dispečing bude v nadväznosti na nové ustanovenie § 14 návrhu zákona vyhlasovať stav núdze i obmedzujúce opatrenia pri stave núdze.

K bodu 96

Navrhuje sa ustanoviť, aby plynárenský dispečing mal nielen právo vyžadovať od účastníkov trhu s plynom pripojených na distribučnú sieť informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale aj účastník trhu s plynom bol vyžadované informácie povinný poskytnúť.

K bodu 97

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý neplní úlohy plynárenského dispečingu, mohol zabezpečiť plnenie úloh dispečerského riadenia prostredníctvom už zriadeného plynárenského dispečingu, pokiaľ mu to umožňujú technické podmienky. V prípade, ak technické podmienky toto neumožňujú, bude si povinný zriadiť vlastný dispečing.

K bodu 98

Navrhuje sa ustanoviť oprávnenie prevádzkovateľa zásobníka nakupovať plyn potrebný na krytie vlastných strát, alebo pre vlastnú spotrebu.

K bodu 99

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

Oprávnenie dodávateľa plynu na dopravu plynu, ktorý spĺňa technické a obchodné na uskladnenie plynu, sa navrhuje rozšíriť aj na prepravu a distribúciu plynu prepravnou a distribučnou sieťou.

K bodu 100

Navrhuje sa upraviť povinnosti dodávateľa plynu o povinnosť poskytnúť odberateľom plynu informácie týkajúce skladby ceny za dodávku plynu, ako tiež povinnosť poskytovať pre prevádzkovateľa siete, ktorej je užívateľom, údaje o odberateľoch, potrebné na uzavretie zmluvy o dodávke plynu.

K bodu 101

Navrhuje sa pre dodávateľa plynu ustanoviť informačnú povinnosť informovať odberateľa plynu v domácnosti a malé podniky o možnosti uzatvoriť zmluvu o poskytnutí univerzálnej služby a kontraktačnú povinnosť v prípade, ak odberateľ plynu v domácnosti alebo malý podnik o uzavretie tejto zmluvy požiadajú.

Súčasne sa navrhuje pre dodávateľa plynu aj povinnosť uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky účastníka trhu so subjektom zúčtovania a zmluvu o preprave plynu s prevádzkovateľom siete.

K bodom 102 a 103

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko už aj domácnosti sú oprávnenými odberateľmi.

K bodu 104

Navrhuje sa precizovať dikciu zákona s ohľadom na potreby aplikačnej praxe. Navrhuje sa podrobne definovať, kde začína a končí odberné plynové zariadenie a spoločné odberné plynové zariadenie.

K bodu 105

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu. Pojem zmluva o doprave plynu v poslednej vete predmetného ustanovenia sa nahrádza pojmom „zmluva o distribúcii plynu“. Ustanovenie sa upravuje so zámerom zjednotenia pojmov a ich precizovania.

K bodu 106

Navrhuje sa ustanoviť pre prevádzkovateľa distribučnej siete oprávnenie použiť typové diagramy dodávky ako náhradnej metódy na určenie dodaného množstva plynu odberateľom v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribúcii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu. Dodávateľ plynu bude fakturovať dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.

K bodom 107 a 108

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 109 a 110

Navrhuje sa podmieniť vydanie rozhodnutia o povolení stavby v ochrannom, alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia predchádzajúcim súhlasom, resp. vyjadrením prevádzkovateľa siete.

K bodu 111

Navrhuje sa ustanoviť, že neoprávneným odberom plynu bude skutočnosť, že odberateľ nedodržal taktiež obmedzenia určené prevádzkovateľom zásobníka.

K bodom 112 až 114

Navrhuje sa , aby odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, bol povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, aj prevádzkovateľovi zásobníka. V prípade, že nie je možné jednoznačne vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, spôsob jej výpočtu ustanoví osobitný všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Dôvodom neoprávneného odberu plynu však nebude nesplnenie povinnosti odberateľ odovzdať dodávateľovi plynu odberový diagram.

K bodom 115 až 118

Navrhuje sa ustanoviť, že Štátna energetická inšpekcia bude vykonáva dozor aj nad dodržiavaním povinností účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Dozor v energetických zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu a v osobitne vybraných objektoch a zariadeniach ozbrojených síl sa bude vzťahovať na príslušné právne predpisy. Navrhuje sa rozšíriť ukladanie pokút i v prípade neplnenia ďalších povinností podľa tohto zákona.

K bodu 119

Navrhuje sa v prechodných ustanoveniach riešiť aplikáciu navrhovaných ustanovení zákona. Ustanovenie rieši prechodné obdobie po nadobudnutí účinnosti tejto novelizácie zákona z hľadiska platnosti zmlúv uzatvorených pred 1. 3. 2008, konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti, platnosti živnostenských oprávnení. Do doby rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o výbere dodávateľa poslednej inštancie podľa § 20a sa navrhujú vopred určiť dodávatelia poslednej inštancie. Upravuje sa aj oznamovacia povinnosť pre tých, ktorí vykonávali činnosť podľa § 4 ods. 2 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K bodu 120

Dopĺňa sa obligatórna príloha č. 2 o zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K čl. II

V zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje legislatívne upraviť, čo nie je živnosťou, vo vzťahu k dikcii už prijatého zákona č.656/2004 Z. z. o energetike. Navrhované ustanovenie mení živnostenský zákon tak, že vyníma zo živnosti tie činnosti, na ktoré sa podľa zákona o energetike vydáva povolenie podľa . § 5 zákona.

K čl. III

Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, týkajúci sa položiek 207 a 209, jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. IV

Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné novelizovať nasledovne:

K bodu 1

Predmet regulácie, ktorým je určovanie alebo schvaľovanie spôsobu, postupov a podmienok v zákonom vymedzených oblastiach regulácie sa navrhuje doplniť o prevádzkovanie sústavy.

K bodu 2

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu. Pojem národnej sústavy a siete sa v texte terminologicky upravuje na pojem „národnej prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete alebo distribučnej siete, čo nadväzuje na definíciu národnej prenosovej sústavy obsiahnutú v bode 3 článku I. návrhu, obsahovo ide o identické pojmy.

K bodu 3

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

Pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa navrhuje podľa § 5 ods. 1 sa navrhuje rozšíriť o schvaľovanie záväzných pravidiel pre aukcie a dohľadom nad priebehom aukcií u výrobcu elektriny, dodávateľa elektriny a obchodníka s elektrinou, čo súvisí s bodmi 48, 72 a 75 obsiahnutými v článku I. Pôsobnosť úradu sa navrhuje rozšíriť aj o určenie kritérií výberu a rozhodovanie o výbere dodávateľa poslednej inštancie v nadväznosti na bod 46 článku I. a potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. ustanovenej v bode 32 článku I. návrhu.

V zmysle príslušných smerníc EÚ je úlohou regulátora okrem iného aj vytvoriť vhodné a účinné mechanizmy zamerané na regulovanie, kontrolu a transparentnosť trhu s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zneužitiu dominantného postavenia, najmä poškodzovaniu odberateľov a dravému správaniu. Rozšírenie právomoci dohľadom nad aukčným predajom elektriny, rozšírením predmetu kontroly a uložením sankcií za porušenie povinností stanovených týmto zákonom sa dosiahne vyššia kvalita regulácie, transparentnosť na trhu a vyššia disciplína regulovaných subjektov.

K bodu 5

Ide o precizovanie dikcie zákona, kde povinnosť úradu zverejniť vo vestníku a na internetovej stránke správu o dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom sa vymedzuje lehotou „ každoročne do 31. mája“ a zároveň sa rozširuje i na povinnosť zverejniť taktiež opatrenia na dodržiavanie týchto pravidiel.

K bodu 6

Ide o precizovanie súčasného znenia vo vzťahu k predmetu cenovej regulácie. Vecne ostáva aj po precizovaní textu kompetencia v oblasti cenovej regulácie zo strany úradu zachovaná. Predmet cenovej regulácie podľa § 12 ods. 1 sa však navrhuje upraviť tak, že cenovej regulácii bude podliehať preprava plynu nielen pre koncových odberateľov plynu na vymedzenom území, ale preprava plynu vo všeobecnosti.

K bodu 7

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa termínovo upraviť povinnosti regulovaného subjektu predkladať úradu návrh ceny tovaru alebo ceny služieb.

K bodu 8

Navrhuje sa upraviť postup pri posúdení návrhu ceny tým spôsobom, že po posúdení návrhu cien

- pre výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom

- odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou

- poskytovanie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využitím hydroenergetického potenciálu vodného toku,

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schváli pri kladnom stanovisku Ministerstva životného prostredia SR návrh ceny do 60 dní od doručenia návrhu regulovaného subjektu.

Pri ostatných činnostiach podľa § 12 ods.1 zákona a kladnom stanovisku Ministerstva hospodárstva SR úrad schváli návrh ceny v lehote do 30 dní..

K bodu 9

V regulačnom rámci sa navrhuje zohľadnenie povinnosti prevádzkovateľa sústavy vykonávať pravidelnú údržbu a obnovu sústavy v posúdení oprávnených nákladov, ako to požaduje transpozícia Smernice č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a a investícií do infraštruktúry.

K bodu 10

Navrhuje sa upraviť znenie splnomocňovacích ustanovení na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu pre postup Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. pri cenovej regulácii.

K bodu 11

Navrhuje sa definovať primeranosť vynaložených nákladov na účely cenovej regulácie regulovaných subjektov.

K bodu 12

Navrhuje sa pri výkupe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie oprávnenie úradu určiť spôsob tvorby výkupných cien na dobu 12 rokov všeobecne záväzným právnym predpisom.

K bodom 13 až 16

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu z dôvodov uplatnenia aplikačnej praxe pri vykonávaní zákona resp. obsahovom zjednotení terminológie.

K bodu 17

Navrhuje sa doplnenie povinnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zverejniť opatrenia prijaté na podporu fungovania trhu na základe transpozície Smernice č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a a investícií do infraštruktúry.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť postup Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri predložení návrhu ceny, ktorý je neúplný alebo je v rozpore s § 12 ods. 10 a § 14 ods. 3 písm. c) zákona.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby do konania vo veciach podľa § 5 ods. 1 písm. e) až k) zákona, ktoré sa začína z podnetu úradu alebo na návrh účastníka konania, bolo zahrnuté aj určenie kritérií výberu a rozhodovanie o výbere dodávateľa poslednej inštancie.

K bodu 20

Navrhuje sa, aby určenie kritérií výberu a rozhodovanie o výbere dodávateľa poslednej inštancie úradom podľa § 5 sa odsek 1 písm. qq) návrhu zákona bolo zaradené medzi konania, kde je navrhovateľ ustanovený ako účastník konania.

K bodu 21

Navrhuje sa rozšíriť kontrolné právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o overovanie primeranosti nákladov.

K bodu 22

Navrhovaná spodná hranica pokuty z 1 milióna Sk na 10 tisíc Sk umožní sankcionovať za porušenie povinnosti ustanovenej v § 13 ods. 2 písm. b) zákona aj malé regulované subjekty a subjekty, ktoré nevykonávajú regulovanú činnosť ako hlavnú činnosť, ale ako vedľajšiu podnikateľskú činnosť.

Pri aplikácii platného znenia zákona, v ktorom spodná hranica predstavuje 1 milión Sk, nebolo možné uvedeným subjektom pokutu ukladať, nakoľko miera protiprávneho konania týchto subjektov nedosahovala spodnú hranicu pokuty, 1 milión Sk. Podľa § 16 ods. 3 je úrad viazaný pri ukladaní pokuty prihliadať na závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky porušenia povinnosti.

Zo zistených prípadov porušenia zákona úrad po preskúmaní miery zavinenia, závažnosti, času trvania, možných následkov protiprávneho konania hore uvedených subjektov zistil, že na uplatnenie sankcií za porušenie zákona u všetkých regulovaných subjektov s rozdielnou právnou formou alebo štruktúrou podnikateľskej činnosti, je potrebné znížiť spodnú hranicu pokút.

Navrhovaná zmena nemá dopad na sankcionovanie veľkých regulovaných subjektov, u ktorých predpokladaná miera zavinenia sa pohybuje v hornej hranici pokút, t. j. do 100 miliónov.

K bodu 23

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa doplňuje o Smernicu EP a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry.

K čl. V

Vzhľadom na rozsah zmien, ktoré sa navrhujú v zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje splnomocnenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenie tohto zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť novely zákona od 1. marca 2008 ako to pri predložení návrhu zákona vyplýva z prebiehajúceho legislatívneho procesu.

V Bratislave dňa 7. novembra 2007.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k, v.r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

15

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Perspektíva vysielania verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej programovej služby vyplýva z jej poslania a úlohy v ob čianskej spoločnosti a pre občiansku spoločnosť. Existencia aspoň jednej programovej služby (rozhlasovej/televíznej/spojenej), ktorá by plnila úlohu národného informačného zdroja, je nevyhnutnosťou najmä v kontexte narastajúcej rozmanitosti a individualizácie informačných zdrojov. Nové trendy v oblasti vysielania súvisiace najmä s technickým a technologickým vývojom (digitaliz ácia, koncentrácia a pod.), poskytovanie rôznych doplnkových foriem dodávania programov (satelit, kábel, internet), zvyšovanie počtu programov, vrátane tematických kanálov, nevynímajúc ani nové metó dy financovania (platená TV, platenie za sledovanie), musia nevyhnutne reflektovať aj verejnoprávni vysielatelia. Európske štáty zhodne konštatovali, že práve v období globalizácie a nástupu informačnej spoloč nosti sa posilňuje význam a nezastupiteľnosť programovej služby verejnoprávnych médií, nakoľko tieto zabezpečujú napĺňanie základných ústavných práv občanov. Pri spoločnej zodpovednosti je ú lohou jednotlivých štátov garantovať prístup k informáciám, vzdelávaniu a ku kultúrnemu bohatstvu. Súčasne je nevyhnutné presadzovať princípy podpory relácií, programov a iných produktov, ktoré reflektujú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych štátov.

Príjmy z koncesionárskych poplatkov sú dlhodobo hlavným zdrojom financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Každoročne sa však znehodnocujú infláciou a najmä poklesom ich celkového objemu v dôsledku neustáleho znižovania platobnej discipl íny koncesionárov. Nárast cien vstupov spôsobuje vysokú zadlženosť t ýchto inštitúcií. Rast nákladov vysielateľov televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme je vyšší ako rast indexu spotrebiteľských cien, a to sa prejavuje nielen v transformujú cich sa ekonomikách, ale aj vo vyspelých krajinách Európskej únie, kde sú poplatky za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi vysielateľmi nieko ľkonásobne vyššie.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia zabezpečujú kvalifikovaný a špecifický, v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej tak v záujme verejnosti, ako aj v zá ujme zachovania a šírenia národného kultúrneho dedičstva. Súčasné finančné zabezpečenie týchto inštitúcií v kontexte kladených nárokov a nevyhnutných potrieb rozvoja programovej služby je však nepostačujúce.

Pri analýze možných riešení financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa prioritne vychádzalo z komparácie foriem a spôsobov, resp. systémov finančného zabezpečenia televíznej a rozhlasovej programovej služby uplatňovaných v jednotlivých členských krajinách Európskej ú nie. V tomto kontexte sa ukazuje ako najvhodnejší už zavedený systém poplatkov.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe zákona poskytujú službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že univerzálne je určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však v súčasnosti nie je možné zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania vysielateľov na základe zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dô vodu sa za podmienok ustanovených zákonom umožňuje obom inštitúciám čerpať i príjmy z predaja reklamy, ako aj vykonávať podnikateľské aktivity, ktoré však musia súvisieť s predmetom ich činnosti a nesmú ohroziť plnenie ich poslania. Takýto zmiešaný spôsob financovania je ustáleným modelom zabezpečovania činnosti verejnoprávnych vysielateľov v Európe.

Platná právna úprava – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televí zneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov – bola viackrát novelizovaná najmä v súvislosti s ú pravou sadzby poplatku. Poukazujúc na aplikačnú prax možno konštatovať, že nie je dostatočným a stabilným zdrojom príjmov, pretože samotný systém platenia a vý beru koncesionárskych poplatkov má značné rezervy, najmä v súvislosti s komplikovaným a nákladným vymáhaním nezaplatených poplatkov.

Analýza podielu jednotlivých zdrojov na financovaní verejnoprávnych médií na príklade 45 rozhlasových a televíznych organizácií európskych štátov dokumentuje, ž e poplatky zostávajú hlavným zdrojom hospodárenia verejnoprávnych médií (pozri graf č. 1).

Európsky systém rozhlasových a televíznych poplatkov je založený na princípe solidárnej platby. Napríklad v Spolkovej republike Nemecko sa poplatok stanovuje na základe odporúčania mimovládnej komisie na obdobie štyroch rokov. Sadzba sa určuje tak, aby sa v prvej polovici poplatkové ho obdobia vytvorili určité finančné prebytky a rezervy, ktorými sa obyčajne pokryje v druhej polovici poplatkového obdobia prirodzene vznikajúci finančný deficit. Sadzbu poplatku pre britskú BBC urč uje na obdobie piatich rokov vláda zohľadňujúc predovšetkým rast indexu spotrebiteľských cien. Pri svojom rozhodovaní sa opiera aj o odporúčania nezávislej komisie. Osobitný re žim tvorby poplatku je v Nórsku, kde sa jeho výška vypočítava podľa priemernej ceny dennej tlače, t.j. násobkom dní a cenou denníka.

Graf č. 1

Verejnoprávne médiá s najvyšším podielom financovania z poplatkov v roku 2003 (%)

Spracované podľa : EBU Guides .Volume 4 : EBU Members' key financial and personal data.February 2005, s. 1-6 a OMV SRo

Navrhovaná právna úprava kladie dôraz na také zmeny v tradičnom systéme koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečia väčšiu adresnosť platiteľov, čím urobia úhradu vymáhateľnejšou, a tak zabezpečia Slovenské mu rozhlasu a Slovenskej televízii primeraný príjem s nižšími nákladmi na systém výberu. Nakoľko ide o platbu, ktorá má osobitný charakter, zavádza sa namiesto doterajšieho názvu koncesionársky poplatok nový pojem úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

Navrhovaná právna úprava mení vymedzenie samotnej úhrady, ktorá sa už neviaže na vlastníctvo prijímača, ale je osobitnou úhradou na finančné zabezpečenie služ ieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom. Povinnosť platiť úhradu sa ustanovuje každej fyzickej osobe, ktor á je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Táto konštrukcia zohľadňuje okrem princípu solidárnosti aj skutočnosť, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem slu žby verejnosti poskytovanej Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Zároveň sa však uplatňuje zásada, že jedna fyzická osoba platí úhradu za služby verejnosti len za jedno koncové odberné miesto. Povinnosť platiť ú hradu sa ukladá aj každej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere, prič om výška úhrady reflektuje počet zamestnancov.

Doterajší systém platieb a výberu koncesionárskych poplatkov rešpektuje princíp solidarity, avšak v nežiaducej podobe. Nielen problematické plnenie zá konom ustanovenej povinnosti zaevidovať sa u vyberateľa poplatkov, ale predovšetkým nerealizovateľný výkon kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach, aj u právnických osôb, spôsobuje neustály nárast počtu neplatičov, a tým aj stámiliónové finančné straty Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Pokus o radikálnejšie kroky pri vymáhaní koncesionárskych poplatkov a poplatkov z omeškania zo strany Slovenského rozhlasu sa stal predmetom značnej kritiky verejnosti.

Na nedokonalosť platného zákona možno poukázať najmä v kontexte nie celkom precízneho vymedzenia platiteľa koncesionárskeho poplatku. Podľa platného zákona je platiteľom koncesionárskeho poplatku v prípade fyzických osôb vlastník prijímača a u právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb ('ďalej len 'SZÈO') ten, kto eviduje prijímače v účtovníctve. Evidentné nedostatky tak éhoto vymedzenia platiteľa využívajú 'neplatiči', keďže zo strany vyberateľa a príjemcu poplatkov nie je možné vykonať fyzickú kontrolu vlastníctva prijímača v domácnosti, ani účtovnú kontrolu v prípade právnickej osoby a SZÈO. Podľa platných predpisov v oblasti účtovníctva a daní nedosahuje prijímač cenu stanovenú pre obstarávanie investícií a preto sa takýto majetok v účtovníctve neeviduj e. Tieto bezprostredné príčiny neustáleho poklesu platiteľov koncesionárskych poplatkov v konečnom dôsledku spôsobujú dlhodobé finančné problémy Slovenské ho rozhlasu a Slovenskej televízie.

Rozdielny počet platiteľov koncesionárskych poplatkov podľa evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie (evidovaný počet platiteľov) v porovnaní s počtom domácností, právnických osôb a SZÈ O podľa štatistických údajov (predpokladaný počet platiteľov), teda rozdiel medzi počtom evidovaných platiteľov a počtom potenciálnych platiteľov, predstavuje aj po zohľadnení zákonných výnimiek (zákonom oslobodené osoby a osoby s polovičnou sadzbou poplatku) značné finančné straty pre obe inštitúcie.

Pri prepočtoch sa využili aktuálne údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len 'ŠÚ SR'), INFOSTAT-u a tiež ú daje z databáz Obchodného registra a Sociálnej poisťovne. Podľa údajov ŠÚ SR z ostatného sčítania obyvateľstva bytov a domov (2001) je v Slovenskej republike 1 900 344 domácností. Podľa aktuálnej evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, a.s., je evidovaných priemerne 1 320 000 domácností (priemerný evidovaný počet platiteľov koncesionárskeho poplatku). Z uvedeného počtu evidovaných domácností/platiteľov je od platenia poplatku oslobodených 22 643 platiteľov a platiteľ ov s polovičnou sadzbou poplatku (dôchodcovia) je cca 227 000.

Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR možno predpokladať, že po zohľadnení 'duplicitných domácností' t.j. domácností viažucich sa k fyzickým osobám, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát (jedna fyzická osoba platí len za jednu domácnosť), je okruh neplatičov cca 425 000 domácností/platiteľov. Na základe štatistických zistení mož no usudzovať, že rádioprijímač vlastní každá domácnosť a televízny prijímač cca 98 % domácností.

Graf č. 2

Podiel evidovaných a oslobodený ch platiteľov poplatku a neplatičov – fyzických osôb (2006)

SRo

Podľa údajov ŠÚ SR bolo k 30. 6. 2007 v Slovenskej republike evidovaných vyše 536 tisíc prá vnických osôb a SZÈO. Podľa kvalifikovaných odhadov dosiahol počet neplatičov v tejto kategórii platiteľov 75 až 80 %.

Graf č. 3

Podiel evidovaných a oslobodený ch platiteľov poplatku a neplatičov – fyzických osôb (2006)

STV

Graf č. 4

Počet evidovaných platiteľov poplatku v kategórii fyzických osôb (2006)

SRo

Graf č. 5

Počet evidovaných platiteľov poplatku v kategórii fyzických osôb (2006)

STV

Graf č. 6

Graf č. 7

Počet evidovaných platiteľov poplatku a prijímačov v kategórii prá vnických osôb a SZÈO (2006)

STV

Ako uviedli vo svojom spoločnom stanovisku manažmenty verejnoprávnych médií, záujmom Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je zabezpečiť plynulý prechod výberu ú hrady tak, aby bolo financovanie verejnoprávnych médií dostatočné a priebežné. Zjednodušenie spôsobu výberu úhrady, a to spojením dvoch ú hrad do jednej a založením spoločného vyberateľa, predpokladá zníženie nákladov spojených s výberom úhrad.

Vyberateľ úhrady, spoločnosť s ručením obmedzeným, bude vystavaná na báze spoločnosti Koncesia, s. r. o., ktorá v súčasnosti zabezpečuje výber koncesionárskych poplatkov pre Slovenskú televíziu. Spoločnosť Koncesia, s. r. o. je podľa vedenia Slovenskej televízie technicky a personálne vybavená na plnenie tejto úlohy a spô sob vedenia evidencie platiteľov zodpovedá požiadavkám ochrany osobných údajov a je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Riešenie výberu úhrad prostrední ctvom obchodnej spoločnosti nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Efektívnosť výberu úhrad formou vyberateľa úhrady – obchodnej spoločnosti odôvodňujú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe týchto údajov:

Náklady na výber koncesionárskych poplatkov za rok 2006SRo73 163 tis. SkSTV - inkaso koncesionárskych poplatkov prostredníctvom SP a.s.71 976 tis. Sk- Koncesia s.r.o. služby za rok 200621 420 tis. SkNáklady STV spolu93 396 tis. SkNáklady na výber SRo a STV celkom166 559 tis. SkOdhadované náklady obchodnej spoločnosti podľa návrhu zákona113 433 tis. Sk

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. Na uvedenú problematiku nie je Slovenská republika viazaná medzinárodnými zmluvami.

Predložený návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpoč et Slovenskej republiky, na rozpočty vyšších územných celkov, na rozpočty obcí a nemá vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

Doložka

zlučite ľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva – Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

b nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté ž iadne prechodné obdobie;

c)z gestorstva smerníc nevyplýva pre Slovenskú republiku v tejto oblasti žiadna povinnosť transponovať smernicu;

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení;

e)oblasť neupravuje žiada smernica.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s právom EÚ/ES.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude mať celkový pozitívny prínos na hospodárenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a zabezpečí primeraný zdroj verejných financií, a to nasledovne:

Zaokrúhlené v tis. Sk

STVSRoSpolu STV a SRoPríjem z koncesionárskych poplatkov v roku 2006 1 480 286650 285 2 130 571*·Zdroj Výročná správa Slovenskej televízie 2006

Výročná správa Slovenského rozhlasu 2006

Fyzické osoby1 419 226550 809 1 970 035Právnické osoby a samostatne zárobkovo činné osoby 61 060 99 476 160 536Odhadovaný príjem podľa nového návrhu 3 100 000 Fyzické osoby2 600 000Zamestnávatelia 500 000

Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí.

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Väzba medzi výškou úhrady pre právnickú osobu a počtom zamestnancov v pracovnom pomere nie je z hľadiska prístupu k inštitú tu zamestnanosti rozhodujúca a ani schopná ovplyvniť rozhodovanie právnickej osoby o počte zamestnancov v pracovnom pomere.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – fyzických osôb. Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľ ko ustanovuje, že platiteľ – fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Základným pozití vnym sociálno-ekonomickým vplyvom na obyvateľstvo je zmena systému platenia a vyberania úhrady, ktorá zavádza spravodlivejší princíp solidárnej platby domácností a odstraňuje deformácie súčasného syst ému. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú kumulatívnu úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 Sk.

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Podľ a predloženého návrhu bude platiteľom úhrady reálne väčší počet subjektov ako doteraz, z čoho vyplýva predpokladan ý vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady, ale naopak spravidla ich pokles v prípade tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky v zákonom ustanovenom rozsahu.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie vo všeobecnosti. Navrhovaný systé m transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady v prípade tých zamestn ávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Návrh zákona upravuje primárny zdroj financovania verejnoprávnych médií Slovenskej republiky – Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Návrh zákona rieši systém platenia, vyberania a vymáhania úhrady, ktorá je určená pre verejnoprávne médiá za služby, ktoré poskytujú verejnosti.

K § 2

Úhrada vytvára na princípe solidarity priamy vzťah medzi verejnoprávnymi médiami a verejnosťou. Úhrada je určená na finančné zabezpečenie plnenia poslania, činností a úloh, ktoré poskytujú verejnopr ávne média verejnosti.

Vzhľadom na možnosti, ktoré sa otvárajú digitalizáciou vysielania, neobmedzuje sa verejná služba iba na vysielanie, ale vzťahuje sa na komplex obsahových služieb, ktoré budú Slovenský rozhlas aj Slovenská telev ízia poskytovať verejnosti. V súlade s Odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania je odsekom 1 zabezpečená jeho finančná nezávislosť, a to explicitným určením úhrady ako osobitného príspevku na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televí zii osobitnými predpismi.

K § 3

Verejnoprávne médiá poskytujú službu verejnosti, ktorá participuje na existencii tejto služby solid árnym financovaním. Pojem verejnosť je právne neurčitý pojem, ktorý sa však v právnom poriadku používa často, pričom samotná verejnosť subjektom práva nie je. Pri systéme financovania verejnej služ by v oblasti vysielania respektíve v mediálnej oblasti prostredníctvom verejnej platby, ktorá je jedným z tradičných systémov financovania, je nevyhnutné špecifikovať osobu platiteľa, ktorá je súčasť ou verejnosti a zároveň subjektom práva. Historicky sa osoba platiteľa spájala s vlastníctvom prijímača, čo však nelimituje možnosť či využiteľnosť služby verejnoprávneho vysielania ani v tom naju žšom slova zmysle t. j. pasívne sledovanie programovej služby STV, resp. počúvanie programovej služby SRo. Definovanie osoby platiteľa prostredníctvom vlastníctva prijímača má v prostredí Slovenskej republiky aj ďalšie marginálne nedostatky, a to s identifikáciou osoby (administratívne nákladný systém prihlášok napríklad pri kúpe prijímača) a s identifikáciou prijímač a (neurčiteľnosť z hľadiska rýchleho technického pokroku, 100 % počet domácností, ktoré majú aspoň jeden prijímač). Uvedené nedostatky viedli k hľadaniu novej identifikácie osoby platiteľa, a to pri zachovaní princípu solidarity, verejnej väzby, vzťahu k možnosti priameho používania služby verejnoprávnych médií a zohľadnení ekonomickej náročnosti systému.

Vzhľadom na efektívnosť, určiteľnosť, ale aj možnosť priameho vymáhania úhrady od konkrétnej osoby, naviazala sa povinnosť platiť úhradu na fyzickú osobu, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome.

Platenie úhrady fyzickými osobami je teda postavené tiež na princípe solidárnosti v domácnosti. Táto konštrukcia zohľadňuje aj to, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem služ by verejnosti STV a SRo. Zároveň však platí, že jedna fyzická osoba, ktorá nie je zároveň zamestnávateľom, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno koncové odberné miesto.

Platiteľom je aj každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom aspoň troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere.

K § 4

Príjemcom úhrady je Slovenský rozhlas ktorému patrí 30 % z každej platby a Slovenská televí zia ktorej patrí 70 % z každej platby úhrady. V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia prostriedkov verejnej platby sa explicitne ustanovuje povinnosť pre príjemcov úhrady viesť príjmy z ú hrady na osobitnom účte. Z príjmov z úhrady sa hradí aj činnosť vyberateľa úhrady.

K § 5

Oslobodenie od povinnosti platiť úhradu môže vzniknúť len v prípadoch platiteľa, ktorý je fyzickou osobou, ak dôjde k naplneniu pasívnej a aktívnej podmienky oslobodenia. Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ – fyzická osoba, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutí m podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov alebo žije v domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (pasívna podmienka), a t úto skutočnosť platiteľ riadne preukáže vyberateľovi úhrady (aktívna podmienka).

Od povinnosti platiť úhradu sú na základe zákona oslobodené aj právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na poskytovaní služby verejnosti (TÚ SR, RVR SR, STV, SRo), ale aj vzdelávacie inštitúcie, pred školské zariadenia, školy, nemocnice, liečebne a zariadenia sociálnych služieb. Zachovaná ostáva aj výnimka pre osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunity, ak je zaručená vzájomnosť.

K § 6

Výška úhrady je 140 Sk, za každý aj začatý mesiac.

Mesačná úhrada platiteľa, ktorý je poberateľom dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nežije v spoločnej domácnosti s osobou s pravidelný m príjmom zo zárobkovej činnosti, alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zníži na polovicu z ustanovenej výšky úhrady.

Mesačná úhrada platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa diferencuje podľa počtu zamestnancov v pracovnom pomere alebo služobnom pomere, t. j. do počtu sa nezapočítavajú zamestnanci na základe dohôd o prá cach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Platiteľom nie je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako troch zamestnancov v pracovnom alebo služobnom pomere a pre kategóriu zamestnávateľ ov od 3-9 zamestnancov sa navrhuje základná sadzba úhrady, čím sa sleduje minimalizácia finančnej záťaže najmenších zamestnávateľov a tzv. rodinných podnikov. Vo všeobecnosti sa predpokladá rast poč tu televíznych a rozhlasových prijímačov v závislosti od počtu zamestnancov. Uvádzané modelové príklady vychádzajú z podkladov o konkrétnych platiteľoch koncesionárskych podkladov v súčasnosti:

Modelový príklad 1

1/ zamestnávateľ (kategória 50-249 zamestnancov)

Počet rozhl. prijímačov 89 89x 40 = 3560,- Sk mesačne x 12= 42 720,- Sk/rok

Počet. tel. prijímačov 20 20x 100 = 2 000,- Sk mesačne x 12 = 24 000,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 66 720,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 2 400 Sk x 12 = 28 800,- Sk

podľa platného zákona 66 720,- Sk

podľa navrhovaného zákona 28 800,- Sk

rozdiel - 37 920,- Sk

Modelový príklad 2

2/ zamestnávateľ (kategória 250 -499 zamestnancov)

Počet rozhl. prijímačov 31 31x 40 = 1 240,- Sk mesačne x 12 = 14 880,- Sk/rok

Počet. tel. prijímačov 52 52x 100 = 5 200,- Sk mesačne x 12 = 62 400,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 77 280,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 6000 x 12 = 72 000, - Sk

Podľa platného zákona 77 280,- Sk

podľa navrhovaného zákona 72 000,- Sk

rozdiel -5 280,- Sk

Modelový príklad 3

3/ zamestnávateľ (kategória nad 999 zamestnancov)

počet rozhlasových prijímačov766 766x40x12367 680,- Sk/rok

počet televíznych prijímačov101 101x100x12121 200,- Sk/rok

Ročné náklady na koncesionárske poplatky 488 880,- Sk/rok

Náklady podľa návrhu nového zákona 14 000x12=168 000,- Sk/rok

podľa platného zákona 488 880,- Sk

podľa navrhovaného zákona 168 000,- Sk

rozdiel -320 880,- Sk

Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz, vzniká nová skupina platiteľov, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov – zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky. Povinnosťou platiteľa podľa § 3 písm. b) platiť ú hradu podľa odseku 3 nie je dotknutá jeho povinnosť platiť úhradu podľa odseku 1, ak je zároveň platiteľom podľa § 3 písm. a).

K § 7

Povinnosť zaplatiť úhradu vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendá rnom mesiaci, v ktorom sa fyzická osoba alebo právnická osoba stala platiteľom; táto povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady úhradu mesačne, a to do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Priamo v zákone sa zavádza aj možnosť zaplatiť ú hradu aj vopred za kalendárny polrok alebo rok. Platiteľ je povinný zaplatiť úhradu vyberateľovi úhrady dohodnutým spôsobom napríklad prevodom na účet alebo prostredníctvom poskytovateľa univerz álnej poštovej služby. Vyberateľovi úhrady a platiteľovi úhrady tak ostáva zachovaná možnosť platby úhrady prostredníctvom produktu SIPO.

K § 8

Vyberateľ úhrady vykonáva kontrolu platenia úhrady priebežne, s ohľadom na hospodárnosť použitia prostriedkov spravidla štvrťročne, s ohľadom na periodicitu platenia najmenej však raz za rok. Systé m vedenia platieb by z hľadiska transparentnosti mohol umožniť aj on-line kontrolu platenia úhrady samotnými platiteľmi.

K § 9

Vyberateľ úhrady vedie na účely tohto zákona evidenciu platiteľov, ktorú vytvára z údajov poskytnutých platiteľmi, prevádzkovateľmi distribučnej sústavy, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a katastrálnymi úradmi. Všetky osobné údaje získané podľa tohto zákona podliehajú ochrane osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných ú dajov a využívať ich možno len na účely podľa tohto zákona.

Platiteľovi sa ukladá povinnosť oznámiť do 30 dní vyberateľovi úhrady zač atie a ukončenie odberu elektriny na odbernom mieste, za ktoré bude platiť úhradu, platiteľ zároveň identifikuje tú adresu odberného miesta alebo adresy na doručovanie, ktorá bude pre styk s vyberateľom ú hrady rozhodujúca. Ak platiteľ zomrel, oznamuje túto skutočnosť tá osoba, ktorá začne nakupovať elektrinu na tom istom odbernom mieste. Platiteľ, ktorý je poberateľom dôchodku a ktorý žije sám alebo v dom ácnosti s iným poberateľom dôchodku alebo maloletou osobou, alebo poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi a oznámi túto skutočnosť vyberate ľovi úhrady, má nárok na zníženú sadzbu úhrady.

Obdobná povinnosť sa ukladá aj platiteľovi zamestnávateľovi, ktorý vyberateľovi úhrady oznamuje, ak je prá vnickou osobou obchodné meno, sí dlo, identifikačné číslo, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady, a ak je fyzickou osobou obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie úhrady.

K § 10

Vyberateľom úhrady je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú za nepodnikateľským účelom výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a vymá hania úhrady a pokút zriadi Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Navrhuje sa ustanoviť všetky obmedzenia nevyhnutné na zabezpečenie nepodnikateľského charakteru tejto spoločnosti, ako aj zá kladné pravidlá činnosti, ktoré sa ďalej upravia v spoločenskej zmluve. Vyberateľ úhrady bude založený na dobu neurčitú, pričom nebude môcť zmeniť svoju právnu formu na inú pr ávnu formu spoločnosti alebo na družstvo a Slovenská televízia a Slovenský rozhlas nebudú oprávnení previesť svoj obchodný podiel na inú osobu. Hodnota základného imania vyberateľa ú hrady bude záležať od rozhodnutia spoločníkov, avšak vzhľadom na nepodnikateľský charakter je predpoklad, že bude v hodnote 200 000 Sk a nebude sa zvyšovať. Kontrola spoločnosti bude zabezpečovaná prostredn íctvom navrhovania kandidátov na členov dozornej rady Radou STV a Rozhlasovou radou (počet členov dozornej rady určí spoločenská zmluva; pre dozornú radu je v Obchodnom zákonní ku ustanovený minimálny počet 3 členov). Zároveň bude hospodárenie vyberateľa úhrady kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č . 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov kontroluje hospodárenie právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií. Náklady vyberateľa ú hrady budú uhrádzané Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom rovnakým podielom, a to z príjmov z úhrady (§ 4 ods. 3). Vyberateľ ú hrady zverejňuje na svojej internetovej stránke vzor písomného oznámenia. Vzor písomného oznámenia je pomôckou pre platiteľa úhrady. Oznámenie bude účinné, aj keď bude vyberateľovi úhrady zaslané inak ako na zverejnenom vzore.

Z dôvodu, že finančné prostriedky z úhrad za služby verejnosti sú verejnými finančný mi prostriedkami, je potrebné stanoviť hornú hranicu nákladov vyberateľa úhrady, a to 4% z príjmov z úhrady a pokút. Návrh vychádza z predpokladu výšky ročných n ákladov STV a SRo na výber úhrady za služby verejnosti.

Výška a podiel nákladov STV a SRo na výber koncesionárskych poplatkov v roku 2006

Subjekt

Príjem v tis. SkNáklady v tis. Sk Podiel v %STV1 480 300 93 395 6,3SRo650 300 73 16311,3Spolu 2 130 600166 5587,8

Predpoklad výšky ročných nákladov STV a SRo na výber úhrady za služby verejnosti podľa novej pr ávnej úpravy*

SubjektPríjem v tis. Sk Náklady v tis. SkPodiel v %STV, SRo3 100 000113 4333,7

* Podľa údajov STV a SRo

K § 11

Vymáhanie nezaplatenej úhrady bude vyberateľ úhrady uskutočňovať prostrední ctvom uplatnenia si svojho nároku na súde. Ak vyberateľ úhrady, zistí na základe kontroly platenia úhrady, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, vyzve ho predpísaným spôsobom do 60 dní na zaplatenie všetkých omeškaných platieb v sledovanom/kontrolovanom období. Zároveň je takýto platiteľ vyzvaný aj na zaplatenie poštovného, spojené ho s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Stanovuje sa lehota 60 dní na zaslanie výzvy na zaplatenie úhrady, nakoľko rozhodnutie o zaslaní/nezaslaní výzvy nie je možné prenechať na ľubovoľné rozhodnutie vyberateľa úhrady.

Ak platiteľ po výzve nezaplatí úhradu a poštovné ani v zákonnej lehote, je povinný zaplatiť aj pokutu, a to platiteľ – fyzická osoba päťsto slovenských korún a platiteľ – zamestnávate ľ pokutu od 1000 až 5000 Sk, v závislosti od nezaplatenej úhrady. S ohľadom na hospodárnosť konania vyberateľ ú hrady nie je povinný uplatniť nárok na omeškanú úhradu na súde, ak o tom rozhodne spoločne generálny riaditeľ STV a generálny riaditeľ SRo a zároveň je zrejmé, ž e vzhľadom na majetkové pomery platiteľa vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku alebo je vymáhanie spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku alebo s ohľadom na výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.

K § 12

S ohľadom na systém výberu a vymáhania úhrady sa osobitne upravuje doručovanie výzvy platiteľ ovi.

K § 13

Upravujú sa vzťahy STV, SRo a vyberateľa úhrady, ako aj vzťahy platiteľov koncesionárskeho poplatku (platná právna úprava) a platiteľa (navrhovaná právna úprava) v prechodnom období.

K § 14

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 225/1996 Z. z., zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 320/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 241/2003 Z. z. a zákona č. 96/2006 Z. z.

K Èl. II

V platnom zákone o Slovenskom rozhlase (zákon č. 619/2003 Z. z. v znení zákona č. 587/2006 Z. z. ) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť pôsobnosť Rozhlasovej rady o voľbu kandidátov na členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je vyberateľom úhrady.

V platnom zákone o Slovenskom rozhlase sa ďalej navrhuje vypustiť ustanovenie súvisiace s financovaním vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách. V § 21 predmetného zákona je v rámci demonštratí vneho výpočtu príjmov Slovenského rozhlasu uvedený aj transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpe čenie vysielania v pásme stredných vĺn (§ 21 ods. 1 písm. b). V zmysle § 69 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách sú pre Slovenský rozhlas vyčlenené dve vysielacie siete v pásme stredných vĺn na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Keďže v zmysle čl. I navrhovanej úpravy sa v § 2 predpokladá financovanie programovej služby Slovenského rozhlasu z úhrady za služby verejnosti, je uvedený osobitný transfer zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn (§ 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 619/2003 Z. z.) neopodstatnený.

V nadväznosti na navrhované vypustenie § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 619/2003 Z. z. sa legislatívno-technicky upravujú súvisiace ustanovenia.

K Èl. III

V platnom zákone o Slovenskej televízii (zákon č. 16/2004 Z. z. v znen í zákona č. 588/2006 Z. z. ) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť pôsobnosť Rady Slovenskej televízie o voľbu kandidátov na čl enov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je vyberateľom úhrady.

K Èl. IV

V platnom zákone o energetike (zákon č. 656/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa s ohľadom na čl. I navrhuje doplniť medzi povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy aj povinnosť viesť evidenciu koncových odberateľ ov elektriny (verejná databáza), ktorá obsahuje údaje v závislosti od osoby odberateľa elektriny. Uvedená povinnosť sa dopĺňa v nadväznosti na ochranu osobných údajov a s ohľadom na zabezpeč enie potreby overovania údajov o povinnej osobe (platiteľovi podľa čl. I) vyberateľom úhrady za služby verejnosti.

K Èl. V

S ohľadom na zabezpečenie kontinuity pri financovaní verejnoprávnych médií a s ohľadom na l egislatívny proces a citlivosť upravovanej problematiky sa navrhuje delená účinnosť zákona, a to generálne od 1. apríla 2008 s tým, že v prípade ustanovení, ktoré súvisia so zriadením vyberateľa ú hrady, sa ustanovuje účinnosť od 1. januára 2008.

Bratislava 26.septembra 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu