Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 650/2004 účinný od 01.12.2014 do 31.12.2014

§ 53b

(1)
Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom nesmie tvoriť viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak v odsekoch 4, 6, 8, 9 a 10 nie je ustanovené inak.
(2)
Súčet menovitých hodnôt prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vo všetkých spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch z jednej emisie nesmie tvoriť viac ako 30 % čistej hodnoty celej emisie; to neplatí pre cenné papiere a nástroje peňažného trhu vydané alebo zaručené členským štátom.
(3)
Vklady na bežných účtoch alebo na vkladových účtoch v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 53a ods. 1 písm. b) nesmú tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(4)
Hodnota hypotekárnych záložných listov vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov, nesmie tvoriť viac ako 25 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(5)
Celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde; tento limit sa nevzťahuje na investície podľa odseku 9.
(6)
Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených jedným členským štátom, Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodným menovým fondom nesmie tvoriť viac ako 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(7)
Riziko protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu, nesmie prekročiť
a)
10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou banka spĺňajúca podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b),
b)
5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou iná osoba ako banka podľa písmena a).
(8)
Súčet investícií do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu podľa odseku 1 vydaných bankou spĺňajúcou podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b), hypotekárnych záložných listov podľa odseku 4 vydaných touto bankou, vkladov v tejto banke, a hodnoty rizika protistrany podľa odseku 7 písm. a), ktorou je táto banka, nesmie prekročiť 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(9)
Hodnota podielových listov
a)
jedného štandardného podielového fondu, cenných papierov jedného európskeho štandardného fondu nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,
b)
jedného špeciálneho podielového fondu alebo cenných papierov iného subjektu kolektívneho investovania, ako je uvedené v písmene a), nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(10)
Súčet investícií do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo cenných papierov iných subjektov kolektívneho investovania spravovaných jednou správcovskou spoločnosťou nesmie prekročiť 40 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(11)
Súhrn peňažných prostriedkov podľa § 53a ods. 5 nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.
(12)
Na účely výpočtu limitov podľa odsekov 1 až 10 sa právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka podľa osobitného predpisu40) alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov, považujú za jednu osobu. Ak ide o skupinu podľa prvej vety kontrolovanú finančnou inštitúciou, hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných emitentmi podľa odseku 1 z takejto skupiny nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
(13)
Aktíva denominované v inej mene ako euro, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a nie sú zabezpečené voči menovému riziku, nesmú prekročiť 30 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri riadení menového rizika je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť aj investície do nástrojov, ktoré sú denominované v eurách, ak ich podkladové aktíva tvoria nástroje, ktoré sú denominované v inej mene ako euro.
(14)
Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit 30 % podľa odseku 13 na 60 %, ak podľa jeho štatútu je investičnou politikou doplnkového dôchodkového fondu vytvárať výnosy zo zmien výmenných kurzov.
(15)
Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob zabezpečenia voči menovému riziku.

§ 55

(1)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde
a)
zriadiť a udržiavať systém riadenia rizík umožňujúci
1.
včasné identifikovanie, priebežné meranie a riadenie všetkých významných rizík, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje,
2.
priebežné sledovanie a meranie rizika pozícií a ich vplyv na celkové riziko spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,
3.
priebežné sledovanie, meranie a zabezpečenie dodržiavania limitu celkového rizika týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5,
4.
riadny výkon funkcie riadenia rizík podľa § 29a,
b)
používať postupy na presné a spoľahlivé ocenenie finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozlišuje najmä
a)
kreditné riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si nesplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko protistrany, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce zo skutočnosti, že protistrana v rámci uzatvoreného obchodu si nesplní svoje záväzky pred konečným vyrovnaním peňažných tokov v rámci obchodu,
b)
trhové riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce zo zmeny trhovej hodnoty pozícií v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde spôsobenej zmenami v premenlivých trhových faktoroch, ako sú úrokové sadzby, devízové kurzy, ceny akcií a komodít alebo zhoršenie úverovej spoľahlivosti emitenta,
c)
operačné riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce z neprimeraných vnútorných postupov a zlyhaní v súvislosti s osobami a so systémami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo z vonkajších udalostí a zahŕňa právne riziko a dokumentačné riziko a riziko vyplývajúce z postupov obchodovania, vysporiadania a oceňovania vykonávaných v mene doplnkového dôchodkového fondu.
(3)
Na účely zabezpečenia povinností podľa odseku 1 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeranú a zdokumentovanú politiku riadenia rizík, v ktorej identifikuje riziká, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje.
(4)
Politika riadenia rizík musí obsahovať najmä také postupy, ktoré sú nevyhnutné na to, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla pre každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, posúdiť vystavenie doplnkového dôchodkového fondu rizikám podľa odseku 2, ako aj vystavenie doplnkového dôchodkového fondu všetkým ostatným významným rizikám. Na účely riadenia rizík sa za významné riziká považujú také riziká, ktoré môžu byť očakávané s primeranou pravdepodobnosťou, že sa dotknú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.
(5)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v politike riadenia rizík vymedziť najmä
a)
postupy, nástroje a opatrenia, ktoré umožnia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti plnenie povinností podľa odsekov 10 až 12 a podľa § 55a, a
b)
rozdelenie zodpovedností súvisiacich s riadením rizík v rámci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
(6)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby politika riadenia rizík podľa odsekov 3 až 5 vymedzovala podmienky, obsah a pravidelnosť správ o výkone funkcie riadenia rizík podávaných vrcholovému manažmentu a dozornej rade.
(7)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri plnení povinností podľa odsekov 3 až 6 zohľadniť povahu, rozsah a zložitosť svojej činnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje.
(8)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná posudzovať, sledovať a pravidelne preskúmavať
a)
primeranosť a účinnosť politiky riadenia rizík, ako aj postupov, nástrojov a opatrení podľa odsekov 10 až 12 a podľa § 55a,
b)
mieru, do akej doplnková dôchodková spoločnosť dodržiava politiku riadenia rizík a postupy, nástroje a opatrenia podľa odsekov 10 až 12 a podľa § 55a,
c)
primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov pri výkone postupov riadenia rizík.
(9)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú podstatnú zmenu v systéme riadenia rizík.
(10)
Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať primerané a účinné postupy, nástroje a opatrenia na
a)
priebežné meranie a riadenie rizík, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje,
b)
zabezpečenie dodržiavania limitov celkového rizika a rizika protistrany.
(11)
Postupy, nástroje a opatrenia podľa odseku 10 musia byť primerané vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, a musia byť v súlade s rizikovými profilmi týchto doplnkových dôchodkových fondov.
(12)
Na účely zabezpečenia povinností podľa odseku 10 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná
a)
zaviesť také opatrenia a postupy na meranie rizík, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riziká spojené s pozíciami portfólia a ich vplyv na celkový rizikový profil boli presne merané na základe riadnych a spoľahlivých údajov a aby opatrenia a postupy na meranie rizík boli náležitým spôsobom zdokumentované,
b)
vykonávať spätné testovanie s cieľom preskúmať funkčnosť opatrení na meranie rizík, ktoré zahŕňa predpovede a odhady založené na príslušných modeloch, ak doplnková dôchodková spoločnosť meria trhové riziko alebo vypočítava celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5 spôsobom podľa § 55a ods. 1 písm. b),
c)
vykonávať pravidelné stresové testy a analýzy scenárov s cieľom zohľadniť riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na spravovaný doplnkový dôchodkový fond, ak doplnková dôchodková spoločnosť meria trhové riziko alebo vypočítava celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5 spôsobom podľa § 55a ods. 1 písm. b),
d)
zaviesť, uplatňovať a udržiavať zdokumentovaný systém vnútorných limitov týkajúci sa opatrení používaných na riadenie a kontrolu príslušných rizík pre každý doplnkový dôchodkový fond, zohľadňujúci všetky riziká, ktoré môžu byť významné pre príslušný doplnkový dôchodkový fond, a zabezpečujúci súlad s rizikovým profilom príslušného doplnkového dôchodkového fondu,
e)
zabezpečiť, aby aktuálna úroveň rizík zodpovedala systému vnútorných limitov podľa písmena d) príslušného doplnkového dôchodkového fondu,
f)
zaviesť, uplatňovať a udržiavať primerané postupy, ktoré pri skutočnom alebo predpokladanom porušení systému vnútorných limitov podľa písmena d) zabezpečia včasné nápravné opatrenia v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany.
g)
zdržať sa výhradného alebo automatického spoliehania sa len na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami40b) pri posudzovaní kreditnej kvality aktív doplnkového dôchodkového fondu.
(13)
Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
a)
ďalšie riziká, ktoré sa rozlišujú na účely riadenia rizík,
b)
podrobnosti o
1.
systéme riadenia rizík pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,
2.
vykonávaní spätného testovania podľa odseku 12 písm. b),
3.
vykonávaní stresového testovania podľa odseku 12 písm. c),
4.
kvalitatívnych a kvantitatívnych požiadavkách na stresové testovanie podľa tretieho bodu.“.

§ 70
Pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu

(1)
Dohľadu podlieha činnosť vykonávaná
a)
doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou v rozsahu jej činností vykonávaných na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
členmi predstavenstva, členmi dozornej rady a prokuristami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
c)
akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
d)
finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia,
e)
depozitárom,
f)
núteným správcom,
g)
fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým zverila doplnková dôchodková spoločnosť výkon časti svojich činností podľa § 37,
h)
fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosť, na ktorú je podľa tohto zákona oprávnená len doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár.
(2)
Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je najmä
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov,
b)
dodržiavanie štatútu doplnkového dôchodkového fondu a stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
c)
monitorovanie primeranosti postupov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti týkajúcich sa posúdenia kreditnej kvality aktív doplnkového dôchodkového fondu pri zohľadnení povahy, rozsahu a komplexnosti spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a posudzovanie využívania odkazov na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami40b) v investičných politikách spravovaných doplnkových dôchodkových fondov, a ak je nevyhnutné, odporúčanie zmiernenia dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a automatické spoliehanie sa na tieto úverové ratingy,
d)
dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie,
e)
plnenie sankčného opatrenia uloženého právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska,
f)
dodržiavanie systému vnútornej kontroly vypracovávaného podľa § 29.
(3)
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie je príslušný súd alebo iný orgán podľa osobitného predpisu45) a plnenie povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky za týchto zamestnancov.

40b)  Čl. 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení.

Príloha č. 2 k zákonu č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 209, 25. 7. 1998).
2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3. Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 2001).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 235, 23. 9. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28. 10. 2008).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/14/EÚ z 21. mája 2013, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernica 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy (Ú. v. EÚ L 145, 31. 5. 2013).