Zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) 618/2003 účinný od 01.01.2014 do 28.10.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Základným právnym predpisom v oblasti účtovníctva je zákon č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Zákon upravuje finančné účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundá rnu legislatívu Európskej únie, predovšetkým smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach. V návrhu zákona je zapracovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektor ých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty. Návrh zákona mikrosubjekty definuje ako mikro účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 až 7 návrhu zákona.

Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení na zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov účtuj úcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva. Ná vrh zákona obsahuje závery analýzy na zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti účtovníctva vypracovanej Ministerstvom financií. Predmetom novely zákona je

·Zostavovanie účtovnej závierky v skrátenom rozsahu pre mikro účtovné jednotky. Účtovná závierka obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Zjednodušuje sa rozsah účtovnej závierky. Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenom rozsahu. Poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré smernica požaduje uvádzať. Obsah účtovnej závierky je vymedzený tak, aby obsahoval všetky základné údaje potrebné pre používateľa účtovnej závierky.

·Zverejňovanie údajov úč tovnej závierky prostredníctvom registra účtovných závierok (ďalej len „register“). Novela zákona pokračuje v legislatívnom procese dotvárania registra a zdokonaľuje sa jeho aplikácia. Na rozdiel od sú časnej úpravy, do registra sa budú ukladať aj výročné správy a zaniká povinnosť ukladania priebežných účtovných závierok.

·Zaniká povinnosť ocenenia cenný ch papierov a derivátov reálnou hodnotou pre mikro účtovné jednotky. Ide o významné odbúranie oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vytvára sa priestor, aby mikro účtovné jednotky nemuseli vynakladať finančné prostriedky na získanie informácií o reálnej hodnote.

·Znižuje sa periodicita na inventariz áciu majetku. Dlhodobý majetok sa bude musieť inventarizovať len raz za štyri roky a peňažné prostriedky v hotovosti len ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

·Zmierňujú sa povinnosti pri veden í účtovníctva pre účtovné jednotky, ktoré neboli zriadené na účely podnikania. Medzi tieto úpravy patrí

- zrušenie povinnosti účtovania zásob spôsobom A, ak majú povinnosť overenia účtovnej zá vierky audítorom,

- mož nosť uplatniť v účtovníctve daňové odpisy, ak tento spôsob vyhovuje účtovnej jednotke na požiadavky vykázania základu dane,

- možnosť účtovania opravných položiek a rezerv v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov a so zohľadnením významnosti hodn ôt rezerv a opravných položiek,

- zrušenie povinnosti oceňovania cenných papierov a derivátov reálnou hodnotou,

- umožniť účtovnej jednotke účtovať na účtoch časového rozlíšenia podľa hladiny významnosti týchto položiek a podľ a toho, či ide o každoročne sa opakujúce plnenia.

·Spresňuje sa oceňovanie pre účtovné jednotky finančného sektora. Návrh zá kona spresňuje oceňovanie reálnou hodnotou pre obchodníka s cennými papiermi, platobnú inštitúciu, inštitúciu elektronických peňazí, pobočku zahraničnej finančnej inštitúcie a pre cenné papiere a deriváty v majetku fondu.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ prijať také opatrenia, ktoré v súčasnej situácii zmiernia povinnosti vyplývajúce podnikateľom z ú čtovníctva. Účtovná jednotka musí vyčleniť časť svojich prostriedkov na vedenie účtovníctva a na zostavenie účtovnej závierky. Tieto náklady sú nevyhnutnou súčasť ou samotnej existencie firiem, nie je možné potrieť ich opodstatnenie a význam. Z pohľadu štruktúry nákladov ide o čisto administratívne náklady. Užitočnosť vynakladania týchto nákladov naberá na v ýznamnosti v podnikoch podnikajúcich v skupine a vo významných štátnych podnikoch. V malých podnikoch môžu tieto náklady predstavovať neprimeranú administratívnu záťaž. Návrh zákona zmierň uje tieto povinnosti, pričom dbá na zabezpečenie vypovedacej schopnosti účtovníctva v súlade s účtovnými zásadami pre podvojné účtovníctvo v súlade s právom EÚ.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republiky viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 4 ods. 2 písm. a) a čl. 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty (Ú. v. EÚ L 81, 21. 3. 2012),

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

štvrtá smernica Rady 1978/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej ú čtovnej závierke niektorých typov spoločností vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

siedma smernica Rady 1983/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. E Ú L 318, 17. 11. 2006),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štá toch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.09.2002) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní , [2002], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999], rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 96/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Helénska republika, [nepublikované]. rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 115/2005, Komisia Európskych spoločenstiev v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice 2012/6/EÚ nie je určená, jej transpozícia je dobrovoľná.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nebola stanovená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo hospodárstva Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000 - 510 000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť – MS SR0- 510 000- 510 000- 510 000z toho: - vplyv na ŠR0- 510 000- 510 000- 510 000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom546 000000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR – Program 0740602 – Rozpočtový informačný systém 546 000000z toho: - vplyv na ŠR 546 000000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 00 00- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte 546 000000

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013 201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)546 000510 000510 000510 000 z toho vplyv na ŠR546 000510 000510 000510 000 financovanie zabezpečené v rozpočte546 000000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených vý davkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Register účtovných závierok pri doplnení funkcionality uloženia výročných správ si nevyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale bude financovan ý zo schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na príslušný rozpočtový rok – konkrétne z Programu 0740602 – Rozpočtov ý informačný systém. Zároveň uvádzame, že ide o maximálnu sumu, ktorá môže byť nižšia v závislosti od rozsahu skutočne objednaných prác.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10- 510 000- 510 000- 510 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom0- 510 000- 510 000- 510 000 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

(MF SR)

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)20000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700)546 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2546 000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom546 000000 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypozná mka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR

Kľúčovým prínosom realizácie rozšírenia registra účtovných závierok je významné zlepšenie dostupnosti a zvýšenie kvality ekonomických a ďalších informáci í o komerčných subjektoch a inštitúciách v Slovenskej republike. To je základný predpoklad pre rôzne analýzy potrebné pri posudzovaní jednotlivých subjektov, odvetví a trhu ako celku. Z makroekonomické ho pohľadu umožní lepšie pochopiť rôzne vplyvy na ekonomiku a fungovanie spoločnosti.

Verejná správa má príjmy súvisiace so zverejňovaní m dokumentov podnikateľských subjektov v Obchodnom vestníku približne vo výške 510 000,- eur ročne. Z globálneho hľadiska minimálne v tejto výške ušetrí suma, ktorú platia podnikateľské subjekty na poplatkoch za zverejňovanie dokumentov.

Vstupné investičné náklady verejnej správy budú predstavova ť následnú výraznú úsporu rozpočtových nákladov verejnej správy kvôli elektronizácii administratívnych procesov a postupným vytláčaním listinnej komunikácie z administratívneho života, a to úsporou nákladov na nižší počet obslužného personálu, administratívne priestory, archívne kapacity, kancelársky spotrebný materiál a podobne, dôsledkom čoho príde k zrýchleniu administratí vnych procesov.

K realizácii niektorých ustanovení návrhu zákona k ukladaniu dokumentov v registri účtovných závierok môžu byť využívané nástroje, ktoré už v súčasnosti slúžia na realizáciu povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Týmito ná strojmi sú napríklad elektronický podpis a elektronická podateľňa, ktoré sú orgány povinné využívať na základe zákona o elektronickom podpise a procesných predpisov upravujúcich výkon ich pô sobnosti.

Okrem značnej úspory času a zníženia administratívnej náročnosti, dôjde tiež k úspore nákladov práve u podnikateľských subjektov, a tým dôjde aj k zníženiu byrokratickej záťaž e spojenej s administratívnymi prekážkami podnikania, čo bude mať pozitívny efekt na kvalitu podnikateľského prostredia v SR. Obdobným spôsobom dôjde k úspore času a nákladov u občanov. Tieto efekty však vzh ľadom na vyššie uvedené nie je možné vyčísliť.

V nadväznosti na návrh projektových zámerov registra účtovných závierok v roku 2013 bola uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu prác v roku 2013, ktorej súčasť ou je aj rozpočet projektu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové zámery registra účtovných závierok v roku 2013 predstavujú 546 000 eur, ktoré sa budú čerpať postupne v závislosti od čiastkových objedn ávok na jednotlivé rozvojové zámery, ku ktorým budú vypracovávané čiastkové štúdie realizovateľnosti s uvedením kalkulácie nákladov. Ministerstvo financií SR neeviduje žiadne ďalšie finanč ne nekryté aktivity, ktoré sú plnené z titulu realizácie projektu (najmä na FS a MS SR).

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Všetky podnikateľské subjekty v SR

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívne: Zjednotenie predkladacích miest výročných správ – výročná správa sa bude predkladať iba do registra účtovných závierok, zníženie administratívnych ná kladov spojených s ich predkladaním a zvereňovaním. Všetky dotknuté subjekty budú mať prístup nielen k účtovným závierkam ale aj výročným správam v registri.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Z pohľadu ukladania dokumentov do registra sú to bežné náklady na udrž iavanie internetového pripojenia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Výrazne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity komuniká cie s verejnou správou, transparentnosti a odstraňovaním administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Odstránenie administratívnej náročnosti procesov pri komuniká cii s verejnými orgánmi. Podnikatelia budú mať povinnosť ukladania výročných správ na jedno miesto.

Register účtovných závierok zníži administratívne náklady podnikateľských subjektov a prispeje k rozvoju elektronizácie spoločnosti, ako ná stroja zvyšovania efektívnosti verejnej správy a služieb občanom.

Znížia sa administratívne náklady aj na zostavovanie účtovnej závierky v skrátenej forme a zjednodušeného rozsahu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, realizáciou Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) sa zavádza elektronická služba úrovne IV. (transakčná úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, t. j. bude prepojený na ďalšie registre a iné zdroje informácií. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdel ávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Rozširuje sa register úč tovných závierok za účelom jednorazového predkladania výročných správ do registra v elektronickej forme. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, RÚZ bude využ ívať referenčné údaje a referenčné prepojenia z iných základných registrov, existujúcu aplikačno-technologickú infraštruktúru DataCentra a komunikačných kaná lov (napr. Finet II pre prepojenie so systémom DÚ SR, Govnet pre komunikáciu registra a s ďalšími rezortnými informačnými systémami a Internet pre sprístupnenie výstupov registra ďalším subjektom )6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, doplnením bezpečnostných prvkov ako šifrovanie údajov a garantovaného doručenia.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Áno,

dobudovaním softvéru, hardvéru a relevantných aplikácií.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál. Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa však navrhujú legislatívne zmeny v 41 zákonoch.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úprava odkazu 4a je vyvolaná legislatívnou úpravou daň ovej evidencie v pripravovanej novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodom 2 a 3 (§ 1)

Daňovníci, ktorými sú právnické osoby s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú stálu prevádzkareň na území SR, majú povinnosť viesť na našom území účtovníctvo na účely vyčíslenia základu dane z príjmov za stálu prevádzkareň. Táto právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou nie je účtovnou jednotkou, ale na účely správneho vyčíslenia dane z príjmov sa na ňu vzťahujú povinnosti na vedenie podvojného účtovníctva. Podľa zásad podvojného účtovníctva vedie účtovníctvo v účtovn ých knihách (hlavná kniha a denník) a po uzatvorení účtovných kníh k poslednému dňu účtovného obdobia vyčísľuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Táto právnická osoba nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku.

K bodu 4 (§ 2 ods. 5 a 7)

Zákon definuje mikro účtovnú jednotku za účelom ďalš ích legislatívnych úprav na vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na zostavenie účtovnej závierky pre mikro účtovné jednotky budú upravené v Opatrení MF SR č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky. Povinnosti na vedenie účtovníctva sú zapracované v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 2 ods. 5 zákona sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovn ú jednotku. Ak však začne postupovať a zostavovať účtovnú závierku ako mikro účtovná jednotka, musí tento postup dodržať do času, kým spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku. Ide o zabezpečenie zásady kontinuity vykazovania, ktorá je jednou zo základných zásad vykazovania v súlade s právom EÚ.

Mikro účtovná jednotka je účtovná jednotka, ktorá dve po sebe idúce účtovné obdobia nebude prekračovať dve z tý chto troch podmienok: objem majetku neprekročí 350 000 eur, čistý obrat neprekročí 700 000 eur a počet zamestnancov 10. Účtovná jednotka, ktorá je na hranici prekročenia alebo neprekročenia veľkostný ch podmienok prestane byť mikro účtovnou jednotkou, ak prekročí veľkostné podmienky dve po sebe idúce účtovné obdobia.

Za účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka vznikla sa môže rozhodnúť, či sa bude považovať za mikro účtovnú jednotku.

K bodu 5

Ide o legislatívno–technickú úpravu, ktorou sa znenie ustanovenia dáva do súladu so zmenenou terminológiu Daňového poriadku.

K bodu 6

Predmetným návrhom sa ustanovuje povinnosť ustanoviť podrobnosti týkajúce sa vedenia účtovníctva pre právnickú osobu s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR v opatrení Ministerstva financií SR.

K bodu 7 (§ 8 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu a to z dôvodu zmeny označenia ustanovení, na ktoré sa § 8 ods. 3 odkazuje.

K bodom 8 a 9 (§ 17 ods. 2)

Predmetnou zmenou ustanovení § 17 odsek 2 sa menia povinnosti poskytovania informácií účtovnou jednotkou vo všeobecných náležitostiach účtovnej závierky. Fyzické osoby budú poskytovať informáciu o mieste podnikania. Na rozdiel od súč asného znenia účtovná závierka bude obsahovať podpisový záznam len jednej osoby a to štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V prípade ú čtovnej jednotky fyzickej osoby bude účtovná závierka obsahovať podpisový záznam fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Ustanovenie je upravené z dôvodu, že vo väčšine prípadov sa predkladajú dokumenty elektronicky a je postačujúce, aby účtovná jednotka zabezpečila podpísanie účtovnej závierky len jedným elektronicky zaručeným podpisom alebo jedným certifikátom, ak má účtovná jednotka uzatvorenú dohodu o elektronickom podaní.

K bodu 10 (§ 17a ods. 1)

Predmetná úprava nemení rozsah účtovných jednotiek, ktor é musia vykazovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Mení sa štruktúra usporiadania týchto účtovných jednotiek, aby bolo možné vyňať pobočky pri vymedzení niektorý ch povinností ustanovených zákonom.

K bodu 11 (§ 17a ods. 2)

Zákon mierne zvyšuje veľkostné podmienky, ktoré ak účtovná jednotka splní, musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľ a IFRS/EÚ.

K bodu 12 (§ 17a ods. 3)

Predmetným doplnením sa rozširuje okruh účtovných jednotiek, ktoré môžu zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ . Ide o nástupnícku účtovnú jednotku, ktorá do rozhodného dňa zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a preberá majetok a záväzky od zanikajúcej účtovnej jednotky, ktorá nezostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovná jednotka má možnosť pokračovať v zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa IFRS/EÚ. V tejto časti navrhovaná ú prava nemení rozsah účtovných jednotiek vykazujúcich podľa IFRS/EÚ, ide len o sprecizovanie legislatívneho textu. Predmetné ustanovenie ale umožňuje, aby aj v prípade, ak zanikajúca účtovná jednotka zostavovala účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ a nástupnícka pred rozhodným dňom nezostavovala individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, mohla nástupnícka účtovná jednotka zostavovať po rozhodnom dni individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ sa umožňuje aj novovzniknutej dcérskej účtovnej jednotke, ktorá v prvom účtovnom období spĺňa veľkostné podmienky podľa § 17a ods. 2 a jej materská účtovná jednotka, ktorá sa spravuje právom niektorého členského štátu, zostavuje individuálnu účtovn ú závierku podľa IFRS/EÚ.

K bodu 13 (§ 18)

Predmetným návrhom sa ustanovujú informácie poskytované mikro účtovnou jednotkou v priebežnej účtovnej závierke. Navrhuje sa za úč elom zjednodušenia vykazovaných skutočností vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky, aby mikro účtovná jednotka poskytovala len informácie o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodáreni a za vykazovanú časť účtovného obdobia.

K bodu 14 (§ 19 ods. 1)

Navrhuje sa v § 19 zvýšenie podmienok pre obchodné spoločnosti a družstvá na vznik povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom, a to veľkosť majetku a čistý obrat. Týmto sa na podmienky nášho štátu, pri zohľadnení veľkosti ekonomiky, aplikujú všeobecné veľkostné podmienky na povinnosť overenia účtovnej závierky vymedzené v čl. 11 v nadväznosti na čl. 51 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností.

K bodu 15 (§ 19 ods. 2)

Znenie sa zosúlaďuje s požiadavkami zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení neskorších predpisov.

K bodu 16 (§ 19 ods. 4)

V § 19 odseku 4 sa mení podmienka povinnosti nechať si overiť individuálnu účtovnú závierku audítorom v účtovných jednotkách, ktoré z ískavajú 2 % z daní.

K bodu 17 (§ 20)

Zákon ustanovuje oslobodenie od zostavenia výročnej správy pre účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 1 písm. b) zákona. Ide o pobočky – organizačné zložky, ktoré sú súčasťou výročnej správy obchodnej spoločnosti, ktorá ich zriadila.

K bodu 18 (§ 21)

Od 1. januára 2014 s prijatím registra účtovných závierok sa mení spôsob zverejňovania účtovných závierok, výročných správ a spr áv audítora. Povinnosti spojené so zverejňovaním dokumentov upravuje § 23d zákona.

K bodu 19 (§ 22a)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaný ch účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok prá vnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o štátnom podniku. Ide o cca 8 000 účtovných jednotiek, ktoré hospodária v odlišnom regula čnom prostredí, majú množstvo vzájomných vzťahov medzi sebou, pričom nie všetky majú povinnosť externého auditu. To má za následok mimoriadnu rôznorodosť súhrnného celku a navyše absentuje vzť ah ovládajúcej a ovládanej účtovnej jednotky najmä vo vzťahu samosprávy k zostavovateľovi súhrnnej účtovnej závierky, t.j. k Ministerstvu financií SR. Reálne možno predpokladať, že nie je možn é v plnom rozsahu zabezpečiť požiadavky dané medzinárodným audítorským štandardom ISA 210.3. resp. ISA 210.6., a to tak z hľadiska spoločnosti, ktorá by mala audit vykonať, ako aj z hľadiska zostavovateľ a závierky a objednávateľa auditu. V súlade s odporúčaním Riadiacej komisie projektu zavedenia jednotného štátneho účtovníctva a výkazníctva ako aj názorom Úradu pre dohľad nad vý konom auditu sa povinnosť audítorského overenia súhrnnej účtovnej závierky vypúšťa.

K bodom 20 až 22 (§ 23 ods. 2 až 4)

§ 23 ods. 2 ustanovuje dokumenty, ktoré sa ukladajú a zverejňujú v registri účtovných závierok. Predmetom úpravy je zaradenie ukladania výročn ých správ do registra účtovných závierok. Podľa súčasného znenia sa majú do registra účtovných závierok ukladať aj priebežné individuálne účtovné závierky a priebežné konsolidovan é účtovné závierky. Novela vypúšťa ukladanie priebežných účtovných závierok do registra účtovných závierok. Ide o špeciálne závierky, ktoré majú spoločnosti povinnosť vyhotovova ť počas účtovného obdobia, ktoré sa obvykle neschvaľujú. Zverejňovanie priebežných závierok by mohlo užívateľov uvádzať do omylu, a preto sa budú vyhotovovať a predkladať iba na miesta určen é zákonom (napr. dohľadu).

K bodom 23 a 24 (§ 23 ods. 6)

Zákon z verejnej časti registra účtovných závierok vypúšťa ukladanie dokumentov účtovným jednotkám, ktorými sú pobočka zahranič nej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie. Ich dokumenty sa budú ukladať v neverejnej časti, nakoľko článok 2 smernice 89/117/EHS zakazuje zverejňovanie účtovných závierok pobočiek zahraničných bánk. Rovnaký postup ako v prípade pobočiek zahraničných bánk je žiadú ce uplatniť aj v prípade všetkých druhov zahraničných finančných inštitúcií. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje zaradenie NBS medzi subjekty, ktoré budú mať prístup k uvedenej databáze v neverejnej časti.

K bodom 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu. Znenie sa zosúlaďuje s terminológiou Občianskeho zákonníka.

K bodom 26 a 27 (§ 23a ods. 2 a 3)

Dokumenty ustanovené v § 23 ods. 2 sa do registra účtovných závierok ukladajú v elektronickej alebo listinnej podobe. Návrh zákona rozš iruje dokumenty aj počet účtovných jednotiek, ktoré budú ukladať dokumenty v elektronickej podobe. Dokumenty, ktorých štruktúra nie je štandardizovaná (výročná správa, správa audí tora, dokumenty vyhotovované v cudzom jazyku) sa budú ukladať do registra účtovných závierok elektronicky priložením dokumentu vo forme prílohy všeobecného podania. Rovnako účtovné závierky účtovný ch jednotiek, ktorých početnosť je nízka, sa budú ukladať v elektronickej podobe. Účtovné závierky podnikateľov a neziskových organizácií sa môžu uložiť v písomnej alebo elektronickej podobe, rozhodnutie je ponechané na účtovnú jednotku.

K bodu 28 (§ 23a ods. 4)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že účtovná jednotka má povinnosť uložiť do registra účtovných závierok oznámenie dátumu schválenia účtovnej závierky.

K bodu 29 (§ 23a ods. 6)

Predmetné novelizačné úpravy v § 23a ods. 6 vyjadrujú povinnosť účtovnej jednotky uloženia novej výročnej správy, ak účtovná jednotka realizovala úpravy vo výročnej správe, ktorá je uložená v registri účtovných závierok.

K bodu 30 (§ 23a ods. 7)

V § 23a ods. 7 sa ustanovuje termín na predkladanie výročných správ. Individuálna aj konsolidovaná výročná správa sa ukladá do registra ú čtovných závierok najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje. Prvýkrát sa do registra účtovných závierok predkladajú výročné spr ávy vyhotovené za účtovné obdobie končiace k 31. decembru 2013 a neskôr a tieto sa musia uložiť do registra účtovných závierok do 31. decembra 2014. Podľa § 20 zákona výročná sprá va obsahuje účtovnú závierku a správu audítora. V súlade s termínmi predkladania jednotlivých dokumentov do registra účtovných závierok, ak už má účtovná jednotka účtovnú závierku a spr ávu audítora uloženú v registri účtovných závierok v čase ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok, ukladaná výročná správa do registra účtovných závierok nemus í (ale môže) obsahovať účtovnú závierku a správu audítora.

K bodu 31 (§ 23a ods. 9)

Spresňuje sa legislatívne znenie. Register účtovných závierok bude slúžiť na zobrazovanie tých skutočností, ktoré sú požadované zá konom, z tohto dôvodu je potrebné zohľadniť požiadavky zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 32 a 33 (§ 23b ods. 1)

Bližšie sa upravuje postup na prevod listinnej podoby dokumentu do elektronickej podoby. Ako identifikátor pre priradenie účtovnej závierky do registra úč tovných závierok bolo vybrané IÈO ako univerzálny identifikátor, ktorý má zo zákona pridelená každá spoločnosť. Preto už pri podaní skontroluje správca dane, či dokument, ktorý prijal má uveden ý správny identifikátor a názov účtovnej jednotky, čo eliminuje množstvo následných opráv z dôvodu nemožnosti identifikovať, ku ktorej účtovnej jednotke má byť účtovná závierka priraden á. Súčasne sa predlžuje lehota na prevod listinnej podoby do elektronickej podoby pri obchodných spoločnostiach na 10 dní a pri ostatných spoločnostiach na 30 dní. Rešpektujú sa tým kapacitné možnosti sprá vcov dane, nakoľko rozsah ukladaných dokumentov sa zväčšil. Súčasne sa umožňuje ukladať elektronické podoby dokumentov všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje zákon č. 563/2009 Z. z. V súč asnosti sa využívajú na vkladanie dve aplikácie a pri jednej z nich má účtovná jednotka povinnosť doručiť prvú stranu podania do piatich pracovných dní, čo následne posúva aj možnosť postúpi ť elektronický dokument o päť dní.

K bodu 34 (§ 23b ods. 4 a 5 )

Predmetné novelizačné úpravy v § 23b ods. 4 sú vyvolané potrebou legislatívneho spresnenia tohto ustanovenia. Úprava precizuje potrebu vyjadriť, že správca registra zaradí, zverejní a sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila. Predlžuje sa lehota na postúpenie dokumentov do zbierky listín na 30 dní. Pri príprave on-line prepojenia so zbierkou listín sa ukázalo, že elektronická podateľň a Ministerstva spravodlivosti SR je schopná prijať iba obmedzené množstvo dát. Aby sa predišlo znefunkčneniu podateľne v čase keď sa predpokladá najväčší objem dát (od marca do júla), rozloží sa zasielanie dát v čase.

Účtovná jednotka má povinnosť ukladať dokumenty do registra. Samotné miesto na doručenie dokumentov a oznámenia vymedzujú ustanovenia § 23b. Dokumenty sa doručujú daňovému úradu alebo prostrední ctvom systému štátnej pokladnice. Doručením dokumentov a oznámenia daňovému úradu alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má zato, že účtovná jednotka si splnila povinnosť ulož enia dokumentov a oznámenia podľa § 23a.

K bodu 35 (§ 23c ods. 1)

Predmetným ustanovením sa zdôrazňuje, že správca registra sprístupní dokumenty tak ako ich účtovná jednotka uložila.

K bodu 36 (§ 23c ods. 2)

Dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sprístupní správca registra (DataCentrum) účtovnej jednotke, ktorej sa týkajú na požiadanie prostredníctvom správcu registra, Ná rodnej banke Slovenska a subjektom verejnej správy prostredníctvom zriadenia kontrolovaného vstupu do neverejnej časti registra. Na dokumenty uložené v neverejnej časti registra účtovných závierok sa nevzťahuje zá kon o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 37 (§ 23d)

V § 23d ods. 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť zverejňovania účtovných závierok a nadväzujúcich dokumentov v registri účtovných závierok. Samotná povinnosť sprístupnenia týchto dokumentov použí vateľom formou zverejnenia nadväzuje na čl. 47 smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/101/ES zo 16. septembra 2009. V Slovenskej republike sa na základe uznesenia vlády SR č. 516/2011 zabezpečuje zverejňovanie týchto dokumentov prostredníctvom ukladania do registra účtovných závierok. Spô sob ukladania dokumentov do registra účtovných závierok je upravený v § 23 až 23c zákona. Účtovná jednotka si povinnosť zverejnenia dokumentov splní ich doručením na stanovené kontaktné miesto. Kontaktn ým miestom pre obchodné spoločnosti, družstvá, štátne podniky a neziskové organizácie je daňový úrad, resp. pri elektronickej forme doručením prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevá dzkuje Finančné riaditeľstvo SR podľa zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade účtovných jednotiek verejnej správy si účtovná jednotka splní povinnosť zverejnenia doruč ením prostredníctvom systému štátnej pokladnice podľa zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca registra (DataCentrum) zabezpečí, aby sa účtovné závierky, správa audítora, v ýročná správa obchodných spoločností, družstiev a štátneho podniku uložila do zbierky listín obchodného registra. Termíny na ukladanie dokumentov do registra účtovných závierok upravuje § 23 a ž 23c zákona.

K bodu 38 (§ 25 ods.1 písm. a) tret í bod)

Zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní umožnil vytvárať aj špeciálne podielové fondy alternatívnych investícií, pričom touto alternatívnou investíciou môže byť aj majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, ktorý nie je reprezentovaný cennými papiermi, akým je podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, v komanditnej spoločnosti alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti. Pretože fond sa zriaď uje na účel zhodnotenia majetku podielnikov, je potrebné toto zhodnotenie priebežne sledovať a takúto informáciu poskytnúť podielnikom. Preto je potrebné tieto podiely oceňovať od začiatku reá lnou hodnotou. Rovnako tak aj deriváty, ktoré držia účtovné jednotky menované v § 25 ods. 1 písm. e) treťom bode.

K bodu 39 (§ 25 ods. 1 písm. e) tret í bod)

Pre účtovné jednotky v oblasti finančného sektora je prioritné, aby mali vybrané druhy majetku ocenené reálnou hodnotou. Ide o fondy (kolektívneho investovania, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy), obchodníkov s cennými papiermi, platobné inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí a niektorých druhov pobočiek finančných inštitúcií. Ak by prvotné ocenenie majetku bolo obstará vacou cenou, ktorá v sebe obsahuje výdavky na obstaranie tohto majetku, pričom sa následne oceňuje tento majetok reálnou hodnotou, ktorá neobsahuje výdavky na obstaranie majetku, rady ocenení každej jednotlivej polož ky majetku by neboli konzistentné, pretože obsah jednotlivých ocenení tej istej majetkovej položky by nebol totožný. Hneď pri prvom precenení tejto majetkovej položky po jej prvotnom zaúčtovaní by toto ocenenie bolo nižšie o výdavok na jej obstaranie a toto zníženie jej ocenenia by bolo vo výkaze ziskov a strát zobrazené ako strata z ocenenia, nie ako výdavok na obstaranie tejto majetkovej položky, ktorým v skuto čnosti je. Pre posúdenie úspešnosti obchodovania s finančným majetkom je potrebné výdavky na obstaranie majetku zobraziť oddelene, nie kapitalizovať ich do ceny príslušnej položky majetku.

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Z ocenenia súčasnou hodnotou vo fondoch sa vynímajú bankové vklady, u ktorých ich ocenenie menovitou hodnotou je obchodnou zvyklosťou a ktorých časť nie je možné oceniť súčasnou hodnotou, pretože nemaj ú pevnú splatnosť, ani fixné úročenie. Ïalej sa z ocenenia súčasnou hodnotou vynímajú pohľadávky a záväzky, ktoré neboli obstarané s cieľom investovania alebo financovania, teda neboli obstarané v rámci obchodnej politiky fondu. Majú väčšinou tranzitný charakter, napríklad pohľadávky zo vstupov do fondu, záväzky z výstupov z fondu.

K bodu 41 (§ 25 ods. 7)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva neoceň uje obstarané cenné papiere určené na obchodovanie reálnou hodnotou. Tieto účtovné jednotky oceňujú cenné papiere určené na obchodovanie obstarávacou cenou.

K bodu 42 (§ 26 ods. 7)

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti vedenia účtovníctva v neziskových účtovných jednotkách sa navrhuje upustenie od povinnosti účtovať o opravných položkách a rezervách. Bude v k ompetencii účtovnej jednotky, aby sa rozhodla či účtovanie rezerv a opravných položiek je významné pre vykázanie účtovného výsledku hospodárenia, pričom hlavne pri malých sumách nie je potrebné o t ýchto položkách účtovať. Takisto o opakujúcich sa sumách medzi jednotlivými účtovnými obdobiami, ktorými sú napríklad rezervy na mzdy na dovolenky, nebude nezisková organizácia povinná účtova ť. Nezisková organizácia bude povinná účtovať o odpisoch dlhodobého majetku. Pri tejto položke si môže zvoliť účtovanie daňových odpisov, ak sa dlhodobý majetok používa na zdaňovanú činnos ť.

Podrobnejšie bude uvedená problematika rozpracovaná v opatrení MF SR, ktoré ustanovuje postupy účtovania pre tieto účtovné jednotky.

K bodu 43 (§ 27 ods. 1)

Zákon upravuje ocenenie podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií reá lnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

K bodu 44 (§ 27 ods. 3)

Trhová cena sa vymedzuje s prihliadnutím na možnosti a schopnosti profesionálnych investorov, ako sú fondy, obchodníci s cennými papiermi a pod. tak, aby v prípade, keď nie je v deň ocenenia cena na trhu k dispozí cii, títo použili odhad trhovej ceny prostredníctvom modelu.

K bodu 45 (§ 27 ods. 6)

V § 27 ods. 6 sa dopĺňa definícia kvalifikovaného odhadu. Oceňovacie modely, ktoré sú základom kvalifikovaných odhadov, vychádzajú všetky zo súčasnej hodnoty budúcich výdavkov na majetok a príjmov z majetku.

K bodu 46 (§ 27 ods. 11)

V § 27 ods. 11 sa ustanovuje oslobodenie od oceňovania reálnou hodnotou a metódou vlastného imania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Oslobodenie sa netýka oceňovania majetku a záväzkov z dô vodu zániku účtovnej jednotky bez likvidácie. Oslobodenie sa vzťahuje na mikro účtovnú jednotku, účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovnú jednotku, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Ide o odbúranie administratívnej záťaže spojenej zo získaním reálnej hodnoty a ocenením metódou vlastného imania a odstrá ni sa vznik možných chýb z dôvodu nesprávneho zaúčtovania týchto hodnôt.

K bodu 47 (§ 28 ods. 3)

V záujme zníženia administratívnej záťaže v účtovných jednotkách, ktoré nie sú zriadené alebo založené na účel podnikania, sa umožňuje účtovať odpisy v súlade s ustanoveniami z ákona o dani z príjmov tzv. daňové odpisy. Využitie tejto možnosti je vhodné predovšetkým v neziskových organizáciách, ktoré využívajú dlhodobý majetok aj na účely zdaňovanej činnosti.

K bodu 48 (§ 29 ods. 3)

Inventarizácia majetku a záväzkov predstavuje kľúčovú podmienku na zabezpečenie zásady preukázateľnosti skutočností v účtovníctve. Dlhodobý majetok je jednoznačne preukázateľný a obstará va sa na účely dlhodobého používania. Za účelom odbúrania nadbytočných povinností pre účtovnú jednotku sa mení periodicita inventarizácie dlhodobého majetku z dvoch rokov na štyri roky. Podľa s účasného znenia zákona sa peňažné prostriedky v hotovosti museli inventarizovať minimálne štyrikrát za účtovné obdobie. Na účely účtovnej závierky je postačujúca inventarizácia peňa žných prostriedkov v hotovosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Účtovná jednotka, ktorá chce častejšie inventarizovať majetok, môže túto povinnosť ustanoviť vo svojom internom predpise.

K bodu 49 (§ 30 ods. 2)

Ustanovenie precizuje situáciu, ak nie je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti.

K bodom 50 (§ 31 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 51 (§ 32 ods. 2)

Umožňuje sa, aby podpisový záznam, ktorým sa zabezpečuje účtovný záznam určený na prenos, nemusel byť obsahom tohto účtovného záznamu.

K bodu 52 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 53 (§ 39j)

Prechodné ustanovenia

§ 39j ods. 1

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) a § 1 ods. 2 určujú, že na právnická osoba s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má stálu prevádzkareň na území SR sa vzťahujú povinnosti vedenia účtovní ctva podľa tohto zákona. Povinnosť viesť účtovníctvo za stálu prevádzkareň sa vzťahuje na právnickú osobu na účtovné obdobie, ktoré sa začína od 1. januára 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 2

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovnej obdobie, v ktorom účtovné jednotky prvýkrát budú posudzovať ich zaradenie medzi mikro účtovné jednotky. Podmienky na zaradenie účtovnej jednotky medzi mikro účtovné jednotky ustanovuje § 2 ods. 5 a 7. Pri zostavovaní účtovnej závierky po 1. januári 2014 účtovná jednotka posudzuje splnenie veľkostných kritérií za účtovné obdobie, za ktoré zostavuje účtovnú závierku a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

§ 39j ods. 3 a 4

Ustanovenie § 39j ods. 2 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či musí zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ, a to na zá klade splnenia podmienok ustanovených v § 17a ods. 2 písm. a) a b) po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 39j ods. 3 určuje účtovné obdobie, v ktorom účtovná jednotka prvý krát posudzuje, či môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ. Nástupnícka účtovn á jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. c) môže zostaviť individuálnu účtovná závierku podľa IFRS/EÚ k 1 . januáru 2014 a neskôr. Novovzniknutá dcérska úč tovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v § 17a ods. 3 písm. d) môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS/EÚ k 1. januáru 2014 a neskôr.

§ 39j ods. 5

Od 1. januára 2014 sa zvyšuje suma podielu prijatej dane, od ktorej má nezisková účtovná jednotka povinnosť auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, počas ktorých sa tieto prostriedky č erpajú. Prechodné ustanovenie určuje, že na podiel prijatej dane, ktorý bol prijatý neziskovou organizáciou do 31. decembra 2013 sa vzťahuje doterajší limit 33 193,92 eur. Ak použije nezisková organizácia taký to podiel prijatej dane v roku 2014 bude sa na ňu vzťahovať povinnosť auditu podľa výšky doterajšieho limitu aj pre rok 2014.

Zvýšená suma 35 000 eur sa vzťahuje až na sumu podielu prijatej dane, ktorá bude prijatá po 1. januári 2014.

§ 39j ods. 6 a 7

Ustanovenia § 39j ods. 6 a 7 určujú ako postupovať pri oneskorenom ukladaní súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Od roku 2014 zaniká obchodný m spoločnostiam (túto povinnosť zabezpečí za účtovné jednotky register) povinnosť ukladania súvahy a výkazu ziskov a strát do obchodného registra a zverejňovanie súvahy a výkazu ziskov a strát v Obchodnom vestníku. Prechodné ustanovenia určujú povinnosť účtovnej jednotky, ktorá za predchádzajúce roky ide si splniť povinnosť zverejnenie súvahy a výkazu ziskov a strát. V prípade, ak úč tovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov strát za účtovné obdobie končiace najneskôr do 31. decembra 2008, zverejňuje súvahu a výkaz ziskov a strát v Obchodnom vestní ku.

V prípade, ak účtovná jednotka po 1. januári 2014 ide zverejňovať súvahu a výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie končiace v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2012, ukladá súvahu a v ýkaz ziskov strát do registra účtovných závierok, ktorý ju zverejní. Register obsahuje aj historické dáta, ale iba od roku 2009, kedy sa po prvý krát vykazovalo v mene euro.

§ 39j ods. 8 a 9

Ustanovenia § 39j ods. 8 a 9 upravujú povinnosť neziskových organizácií, ktoré nie sú založené na účel podnikania, v prípade predkladania účtovnej závierky overenej audítorom za účtovné obdobie končiace 31. 12. 2008 a skôr. Predkladacím miestom týchto účtovných závierok ostáva Obchodný vestník podľa príslušných právnych predpisov.

§ 39j ods. 10

V § 39j ods. 10 sa upravuje povinnosť, že prvýkrát sa do registra účtovných závierok ukladajú výročné správy, ktoré sa zostavujú k 31. decembru 2013 a neskôr.

§ 39j ods.11

V § 39j ods. 11 sa ustanovuje, že mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduché ho účtovníctva, nebudú na ocenenie majetku a záväzkov používať reálnu hodnotu alebo metódu vlastného imania pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce po 1. januá ri 2014.

K bodu 54

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K článku II (513/1991Zb.)

K bodom 1 až 5

Predmetnými novelizačnými bodmi dochádza k zmene § 27 ods. 3 a zmene a doplneniu § 40 Obchodného zákonníka v znení zákona č . 547/2011 Z. z. pri zachovaní cieľa, ktorý bol deklarovaný už pri zákone č. 547/2011 Z. z., t.j. odstránenie duplicitnej požiadavky na predkladanie závierky správcom dane a zbierke listín obchodného registra (tý m, že sa v novo navrhovanom § 40 ods. 4 uvádza, že povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra si povinný subjekt splní jej uložením do registra účtovných zá vierok podľa osobitného zákona). Navrhnuté riešenie je zároveň súladné s požiadavkami prvej publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES). Smernica v čl. 3 ods. 5 ustanovuje, aby sa doklady a údaje uvedené v č l. 2 zverejnili uverejnením v celoštátnom vestníku (v podmienkach Slovenskej republiky rozumej v Obchodnom vestníku), ktorý na tento účel určí členský štát, v úplnosti alebo čiastoč ne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra (pričom slovami „vložil do registra“ je potrebné v podmienkach Slovenskej republiky rozumieť uložil do zbierky listín obchodné ho registra). Uvedené jednoznačne viaže účinky materiálnej publicity údajov zapísaných v obchodnom registri ako aj listín ukladaných do zbierky listín obchodného registra na krité rium ich zverejnenia v Obchodnom vestníku.

Predmetné novelizačné body sa navrhujú zapracovať v záujme zníženia administratívnej záťaže podnikateľov. V zmysle návrhu zákona bude účtovným jednotkám s účinnosťou od 1. januára 2014 umožnené elektronicky ukladať do registra účtovných závierok okrem účtovných závierok aj výročné správy. Špeciálna povinnosť „zverejnenia výročnej správy, zostavenia a zverejnenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť“ podľa § 192 ods. 1 Obchodné ho zákonníka, ktorá sa aplikuje na akciové spoločnosti popri všeobecnej povinnosti uloženia riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín obchodné ho registra podľa § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva z čl. 38 ods. 1 siedmej smernice Rady č. 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 p ísm. g) zmluvy a čl. 47 štvrtej smernice Rady č. 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy. Citované smernice ustanovujú povinnosť „zverejnenia“ v súlade s čl. 3 publikačnej smernice. Samotný čl. 3 publikačnej smernice (smernica 2009/101/ES) však umožňuje členskému štátu voliť medzi niekoľkými „spôsobmi“ realizácie zverejnenia, keď v odseku 5 ustanovuje, že „Doklady a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štá t, v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.“. Vzhľ adom na uvedené, ale najmä z poukazom na potrebu znižovania administratívnej záťaže, ktorá je aj hlavným motívom prebiehajúceho legislatívneho procesu došlo k zmene § 192 ods. 1 a doplneniu § 192 o nový odsek 3, ktorými sa odstraňuje duplicita v povinnosti podľa Obchodného zákonníka (zverejniť v úplnosti výročnú správu, konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu) a z ákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (uložiť do registra účtovných závierok). V súlade so zmenami navrhovanými v novelizačných bodoch 1. až 5. (§ 27 ods. 3, § 40), duplicita sa odstraňuje tým, že povinnosť uloženia uvedených dokumentov do zbierky listín obchodného registra bude splnená ich uložením do registra účtovných závierok, ktorý následne automatizovan ým spôsobom zabezpečí ich export do zbierky listín obchodného registra. Zverejnenie podľa čl. 38 siedmej smernice a čl. 47 štvrtej smernice sa uskutoční formou zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku o ulož ení listiny do zbierky listín v súlade s § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda v zmysle terminológie čl. 3 ods. 5 publikačnej smernice „odkazom na dokument, ktorý sa vložil do registra“).

K článku III (118/1996 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby Fond ochrany vkladov uložil svoju výročnú správu v registri účtovných zá vierok.

K článku IV (80/1997 Z. z.)

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť predkladanie výročnej správy Národnej banke Slovenska, nakoľko ju Eximbanka bude ukladať do registra účtovných zá vierok.

K článku V (147/1997 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby neinvestičný fond uložil svoju výročnú správu v registri účtovných z ávierok.

K článku VI (213/1997 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v ktorom štatút musí obsahovať spôsob zverejnenia výročnej sprá vy, nakoľko výročné správy neziskových organizácií sa budú zverejňovať v registri účtovných závierok.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu uloženia výročnej správy do registra účtovných závierok sa upravuje aj dôvod zrušenia neziskovej organizácie.

K bodu 3

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje úprava, aby nezisková organizácia uložila svoju výročnú správu v registri účtovný ch závierok.

K článku VII (144/1998 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku VIII (308/2000 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku IX (483/2001 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa ustanovenie sa upravuje na základe vypustenia predkladania správy audítora a doplnením lehoty predkladania listu audítora Národnej banke Slovenska.

K bodom 2 a 6

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravujú ustanovenia o uložení výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa priebežných účtovných závierok, ktoré aj naďalej budú zasielané Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa do registra účtovných závierok ukladá aj správa audítora.

K článku X (566/2001 Z. z.)

Navrhuje sa legislatívna zmena na základe zmeny zákona o účtovníctve, do registra účtovných závierok sa ukladá správa audítora a výroč ná správa.

K článku XI (34/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy a správy audítora do registra účtovných závierok. Z tohto d ôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XII (131/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje ukladanie výročnej správy do registra účtovných závierok. Z tohto dôvodu je potrebné upraviť príslušné ustanovenia.

K článku XIII (386/2002 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XIV (429/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XV (461/2002 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok.

K článku XVI (618/2003 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok nie na ministerst vo.

K článku XVII (5/2004 Z. z.)

V súvislosti s predkladaným návrhom je potrebné novelizovať aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko tieto údaje si bude môcť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných zá vierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

K článku XVIII (43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti uložiť v registri účtovných závierok správu o hospodárení s vlastný m majetkom, ako aj ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežnej účtovnej závierky Národnej banke Slovenska, prič om sa vypúšťa povinnosť uložiť priebežnú účtovnú závierku a polročnú účtovnú závierku do registra účtovných závierok.

K článku XIX (523/2004 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje zverejňovanie v registri účtovných závierok.

K článku XX (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa navrhuje, aby aj naďalej bola priebežná účtovná závierka predkladaná Ministerstvu zdravotní ctva SR, Ministerstvu financií SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodom 2, 4 a 7

Z dôvodu centralizácie miesta predkladania výročných správ účtovných jednotiek, racionalizácie a efektívnosti verejnej správy, sa výročn á správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude ukladať do registra účtovných závierok.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 2.

K bodom 5 a 6

V rámci zníženia administratívnej záťaže Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vypúšťa povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky a z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve následne aj ukladania priebežnej účtovnej závierky v registri účtovných závierok.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu úpravy bodu 4.

K článku XXI (650/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXII (747/2004 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť predkladania priebežných účtovných závierok Národnej banke Slovenska.

K článku XXIII (85/2005 Z. z.)

Na základe navrhovanej zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje ustanovenie o uložení výročnej správy vo verejnej časti registra účtovný ch závierok. Ponecháva sa povinnosť politických strán predkladať výročné správy do Národnej rady SR, pričom Kancelária NR SR bude povinná zverejniť tieto výročné správy na svojom webovom sídl e, ako aj v rovnakom formáte vo verejnej časti registra účtovných závierok.

K článku XXIV (172/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok. V rea lizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXV (460/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXVI (540/2007 Z. z.)

V nadväznosti na zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejňovania správy audítora a výročnej správy v registri účtovn ých závierok.

K článku XXVII (561/2007 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok sa vypúšťa ustanovenie.

K bodom 2 a 3

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXVIII (8/2008 Z. z.)

K bodu 1

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 2 a 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa správa audítora ukladá do registra účtovných závierok.

K bodu 6

V nadväznosti na navrhované zmeny sa navrhuje aj úprava tohto ustanovenia.

K článku XXIX (90/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXX (385/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXI (516/2008 Z. z.)

Na základe zmeny zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia aj výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXII (583/2008 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIII (185/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia účtovnej závierky a výročnej správy v registri účtovný ch závierok do 10 dní. V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 4

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXIV (492/2009 Z. z.)

Upravuje sa ustanovenie o povinnosť uložiť správu audítora do registra účtovných závierok.

K článku XXXV (505/2009 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K článku XXXVI (513/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa ustanovuje povinnosť výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVII (514/2009 Z. z.)

K bodu 1

V realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej z ávierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná, preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XXXVIII (91/2010 Z. z.)

Navrhuje sa povinnosť uložiť na základe zákona o účtovníctve účtovnú závierku v registri účtovných závierok.

K článku XXXIX (525/2010 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa, aby do termínu podania žiadosti žiadateľ zabezpečil uloženie účtovnej závierky v registri účtovných závierok, nakoľko v realizačnej fáze registra účtovných závierok počas rokov 2011 a 2012 sa zistilo, že lehota piatich dní na uloženie a spracovanie účtovnej závierky uloženej najmä v listinnej podobe nie je dostatočná , preto sa aj v nadväznosti na úpravu zákona o účtovníctve predlžuje na 15 dní.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XL (203/2011 Z. z.)

K bodom 1 až 3, 8 a 10

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť uloženia výročnej správy v registri účtovných závierok.

K bodom 4 až 7

Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa priebežné účtovné závierky aj naďalej predkladajú Národnej banke Slovenska.

K bodom 9 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia niektorých ustanovení.

K článku XLI (324/2011 Z. z.)

Navrhuje sa úprava ustanovenia v nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa priebežné závierky nebudú ukladať do registra účtovných závierok.

K článku XLII (351/2011 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve, na základe ktorého sa ukladajú výročné správy do registra účtovných závierok sa z d ôvodu nadbytočnosti a duplicity vypúšťa príslušná povinnosť Telekomunikačného úradu.

K článku XLIII (392/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok najnesk ôr 10 pracovných dní pred termínom podania žiadosti.

K bodu 3

Z dôvodu právnej istoty bolo doplnené prechodné ustanovenie pre prípad predkladania dokumentov v období, kedy by termín pre ich uloženie v registri ú čtovných závierok nebolo možné dodržať.

K článku XLIV (251/2012 Z. z.)

V nadväznosti na zmenu zákona o účtovníctve sa upravuje povinnosť ukladania výročných správ do registra účtovných závierok.

K článku XLV (396/2012 Z. z.)

Doplňuje sa povinnosť ukladania výročnej správy do registra účtovných závierok.

K článku XLVI

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 14. augusta 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

19

142

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy zahŕňajúci predovšetkým oblasť autorského práva. Vzhľadom na to, že literárne diela sú diela umelecké alebo vedecké upúšťa sa od vymedzenia predmetu úpravy podľa dosiaľ platnej úpravy. Navrhovaná úprava sa vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom, ktoré zahŕňajú práva výkonného umelca, výrobcu zvukových záznamov, výrobcu zvukovo-obrazových záznamov a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa.

Úprava ďalej zahŕňa práva zhotoviteľa databázy a kolektívnu správu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorá bola dosiaľ upravená samostatným zákonom č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z., a to vzhľadom na potrebu komplexnej právnej úpravy v jednej právnej norme.

Dosiaľ zaužívaný pojem „práva príbuzné autorskému právu“, ktorý bol prevzatý zo zahraničnej terminológie nie je dostatočne presný, pretože o „príbuznosti k autorskému právu“ možno hovoriť len pri práve výkonných umelcov, ktoré jediné z tejto skupiny práv sa vyznačuje osobnostnou (tvorivou) aj majetkovou zložkou rovnako, ako autorské práv. Práva výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa sú čisto majetkovej povahy, a preto úprava uprednostnila podstatne širší pojem „práva súvisiace s autorským právom“; tento terminologický posun zohľadňuje už názov navrhovanej úpravy.K § 2 až 4Ustanovenia upravujú vzťahy s medzinárodným prvkom v tradičnom chápaní. Navrhovaná úprava sa v podstate neodlišuje od platnej úpravy. Podľa § 2, ktorý zakotvuje vecnú pôsobnosť zákona, sa zákon vždy vzťahuje na diela štátnych občanov Slovenskej republiky, a to bezpodmienečne. Na diela cudzích štátnych občanov resp. osôb bez štátneho občianstva sa zákon vzťahuje podľa medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Ak takýchto zmlúv niet, postupuje sa podľa zásady vzájomnosti (reciprocity). (V prípade autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom je, na rozdiel od § 32 ods. 1 zákona. č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, predpokladom rovnakého zaobchádzania splnenie podmienky vzájomnosti.). Ak nie je splnená podmienka vzájomnosti, potom je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu diela v Slovenskej republike, alebo či má autor trvalé bydlisko v Slovenskej republike. Navrhovaná úprava sa oproti platnej úprave rozširuje podľa čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES. Tento článok ukladá členským štátom povinnosť dodržiavať pri práve na ďalší predaj zásadu vzájomnosti.

Vecnú pôsobnosť zákona v prípade umeleckých výkonov výkonných umelcov, záznamov výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovo-obrazových záznamov, ako aj vysielania rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa upravuje § 3.

Ustanovenie § 4 zakotvuje personálnu pôsobnosť zákona.

Zákon sa vzťahuje na vydavateľa predtým nezverejneného diela, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo má na jej území trvalý pobyt alebo sídlo. Na výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa, televízneho vysielateľa a vydavateľa predtým nezverejneného diela sa zákon vzťahuje, ak tak vyplýva z medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a ak ich niet, ak je zaručená vzájomnosť.

V súlade s požiadavkou smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES sa osobitne upravuje pôsobnosť zákona aj v prípade zhotoviteľa databázy.

K § 5 S ohľadom na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES a súvisiace smernice Európskej únie (najmä smernica Rady č. 92/100/EHS, smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES a smernica Rady č. 93/83/EHS), ako aj pod vplyvom aplikačnej praxe sa oproti platnej úprave viaceré vymedzenia pojmov spresňujú. Zároveň sa dopĺňajú aj nové vymedzenia pojmov potrebné pre navrhovanú úpravu.

Úprava odsekov dotýkajúca sa „nájmu“ a „vypožičania“ spresňuje tieto vymedzenia tak, aby bol zrejmý ich súlad so smernicou Rady č. 92/100/EHS o práve nájmu a práve vypožičania, ako aj o niektorých právach príbuzných autorskému právu v oblasti duševného vlastníctva a so Zmluvou WIPO o autorskom práve vo väzbe na smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Z týchto dokumentov je zrejmé, že uvedené pojmy sa vzťahujú výlučne na originály a trvalé rozmnoženiny nielen diel, ale aj predmetov práv súvisiacich s autorským právom, ktoré možno uvádzať do obehu ako hmotné predmety (odkazovacie ustanovenia § 71). Aj keď to zákon výslovne neustanovuje, možno z kontextu zákona, ale aj jazykovým výkladom vyvodiť, že rovnako ako „rozširovanie“ sa „nájom“ a „vypožičanie“ vzťahujú výlučne na hmotnú podobu diela alebo predmetu súvisiacich práv (pri spôsobe použitia v hmotnej podobe sa dôsledne používa pojem „originál diela alebo jeho rozmnoženina“, zatiaľ čo pri použitiach diela v nehmotnej podobe sa používa všeobecný pojem „dielo“; obdobné rozlíšenie platí aj pre predmety súvisiacich práv); vymedzuje sa teda právny režim nakladania s vecou a nie s nehmotným statkom (ideálnym objektom) v nej obsiahnutým.Základným znakom „nájmu“ je rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny alebo záznamu (zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu zahŕňajúceho aj záznam výkonu výkonného umelca a záznam vysielania) ich prenechaním na obmedzený čas nájomcovi. Povinnou osobou je prenajímateľ, ktorý od autora (iného nositeľa práv) získa súhlas na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom. Rozhodujúcim znakom nájmu je jeho časové ohraničenie a hospodárske a obchodné zhodnotenie (získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu); rozširovanie, ktoré tieto znaky nespĺňa, sa za nájom nepovažuje. Ďalším znakom „nájmu“ je poskytnutie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájomcovi na súkromné využitie. Nezahŕňa totiž verejné použitie, ako je napr. verejný prenos audiovizuálneho diela v kine, zvukového záznamu na diskotéke, nájom výtvarného diela na účely jeho verejného vystavenia, ani nájom hudobnej partitúry alebo textu divadelnej hry vydavateľom na účely verejného vykonania; bez toho, aby tieto originály diel alebo ich rozmnoženiny boli poskytnuté na trh na rozširovanie predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k tomuto originálu diela alebo k jeho rozmnoženie, nie je možné rozširovať ich ani nájmom.

Výhradné právo udeľovať súhlas na rozširovanie nájmom sa dotýka predovšetkým počítačových programov, zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov, a preto sa upravuje pre autorov aj pre ďalších nositeľov práv, ako sú výkonní umelci, výrobcovia zvukových záznamov, výrobcovia zvukovo-obrazových záznamov a vysielatelia, ak sú výrobcami zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov. Toto právo sa uvedeným nositeľom práv priznáva najmä s ohľadom na možnosť zakázať rozširovanie nájmom aspoň na určitý čas, napr. po vydaní zvukových alebo zvukovo-obrazových záznamov na obchodné účely, a to z dôvodu, že rozširovanie nájmom môže podstatne ovplyvniť predaj ich rozmnoženín.

Právo na rozširovanie vypožičaním sa od práva na rozširovanie nájmom odlišuje len tým, že originál diela alebo jeho rozmnoženina sa rozširujú prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti (požičiavateľ) ich prenechaním na obmedzený čas vypožičiavateľovi pre jeho súkromnú potrebu, avšak nekomerčne (bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu). Priznanie výhradného práva na rozširovanie vypožičaním sleduje ten istý cieľ ako pri rozširovaní nájmom, a to zakázať rozširovanie vypožičaním, ak by sa tým podstatne ovplyvnil odbyt rozmnoženín na trhu.

„Nájom“ a „vypožičiavanie“ podľa tohto zákona nemožno stotožňovať s vymedzeniami podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (§ 663 a § 659).

Aktuálne sa dopĺňajú aj vymedzenia „zamestnanecké dielo“ a „školské dielo“. Oba tieto pojmy charakterizujú diela, ktoré sa od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva) odlišujú právnym režimom ich použitia.

K § 6

Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb, ktorým je zákonom zverený výkon majetkových práv alebo ktorým autor udelí súhlas na použitie diela, sa dopĺňa vymedzenie pojmu „autor“. Autor je fyzická , ktorá vytvorila dielo. Druhovo je odlíšený len autor súborného diela (odsek 2), ktorý tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal obsah súborného diela. (Z uvedeného možno vyvodiť, že autorom prekladu je fyzická osoba, ktorá dielo preložila, autorom spracovania je fyzická osoba, ktorá dielo spracovala a pod.) Autorské právo autora súborného diela a autorské práva autorov diel zaradených do tohto diela existujú súbežne; autorovi súborného diela vzniká nové (pôvodné) právo k súbornému dielu bez toho, aby boli dotknuté práva autorov diel zaradených do tohto diela.

K § 7 Predmetom autorského práva je dielo ako výsledok vlastnej tvorivej intelektuálnej činnosti autora (duševnej tvorivosti). Podmienkou je, aby nebolo z autorskoprávnej ochrany vylúčené (odsek 3) a aby bolo vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe, pričom nie je podstatná forma jeho stvárnenia (slovom, písmom, náčrtom a pod.) ani to, či bolo vyjadrené pominuteľne (efemérne), alebo hmotne zachytené na nosiči (fixované) (§ 15 ods. 1). Výsledok tvorivej činnosti sa chápe ako základný pojmový znak diela, chápaný v zmysle autorskoprávnej individuality. Predmetom autorského práva je len taký výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, ktorý je dielom literárnym alebo iným umeleckým dielom, alebo vedeckým dielom. Tento pojmový znak sa nechápe v zmysle oblasti, do ktorej dielo patrí, ale v zmysle tvorivej kategórie diel, takže predmetom autorského práva je len dielo, ktoré je stvárnené takým spôsobom, že môže byť takto vnímané.

Ustanovenie demonštratívnym výpočtom vymedzuje jednotlivé diela z hľadiska ich foriem stvárnenia, pričom ich člení z hľadiska základných druhov.

Jednotlivé druhy diela možno z hľadiska druhov rozčleniť na niekoľko základných skupín. Pre slovesné diela je prostriedkom vyjadrenia zaznamenanie (zachytenie) slova či už písmom, rečou, ale aj záznamom na zvukový nosič. Za slovesné dielo sa považuje aj publicistické dielo.

Pri divadelnom diele podľa spôsobu jeho predvedenia rozlišujeme dielo dramatické, hudobnodramatické, choreografické, pantomimické alebo iné dielo, určené na verejné predvedenie; súhrnne sa tieto diela nazývajú diela scénické.

Pri hudobnom diele sa nevyžaduje jeho zachytenie na zvukový záznam alebo jeho zaznamenanie písanou formou na notovú partitúru, ale z hľadiska vzniku autorského práva postačuje aj vyjadrenie improvizáciou. Hudobné dielo môže byť samostatné bez textu alebo spojené s literárnym dielom (textom).

Pri diele výtvarného umenia dochádza k stvárneniu hmoty tvorivým spracovaním (napríklad grafika, sochárstvo, maliarstvo, medailérstvo, rytectvo). Aj pri tomto diele je podstatný nehmotný výsledok vlastnej tvorivej činnosti, ktorý je však fixne materializovaný do hmoty. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že za dielo sa nepovažuje výsledok činnosti reštaurátora umeleckých diel, pretože tento výsledok nevedie (pokiaľ reštaurátor v rozpore s poslaním reštaurátorskej činnosti nevybočí z medzí daných účelom a funkciou reštaurácie a nezasiahne neprípustne do reštaurovaného diela) ku vzniku nového umeleckého diela, a to ani vo forme individuálneho spracovania. Ide predovšetkým o čo najvernejšie obnovenie pôvodného diela, ktorého umeleckým poňatím je reštaurátor prísne viazaný.

Pri fotografickom diele, ako aj pri niektorých iných dielach, je nevyhnutná fixná materializácia do hmoty. Nie všetky fotografické diela spĺňajú kritériá ochrany podľa autorského zákona, preto treba posudzovať jednotlivé prípady s dôrazom na určenie pojmových znakov diela.

Audiovizuálne dielo podľa autorského zákona zahŕňa vo svojej šírke nielen filmové diela (kinematografické), ale aj celú skupinu diel vyjadrených podobným spôsobom. Do tejto skupiny patria napríklad televízne diela, ktoré sú určené na vysielanie televíziou (napríklad televízne inscenácie literárnych diel), ale aj diela, ktoré sa označujú ako videogramy alebo videografické diela.

Okruh týchto diel je stále otvorený vďaka technickému rozvoju. Nie všetky audiovizuálne diela spĺňajú zákonné predpoklady autorskoprávnej ochrany. Činnosť, ktorou vzniká takéto nechránené dielo, môže napĺňať napríklad verejnoprávne znaky živnostenského podnikania (rutinné, reportážne zachytenie rôznych rodinných udalostí), a to na rozdiel od tvorby, ktorá je už svojou vlastnou povahou slobodná.

Televízne, alebo akékoľvek iné dielo zaznamenané podobným spôsobom ako audiovizuálne dielo nemožno zamieňať s osobitnými predmetmi ochrany, ako sú televízne a rozhlasové programy, zvukové, obrazové alebo zvukovo-obrazové záznamy a ich rozmnoženiny, ktoré sú predmetom ochrany samostatných práv (práva súvisiace s autorským právom).

Pri diele úžitkového umenia, ktoré je vyjadrené napríklad v gobelínoch, kobercoch, textíliách, skle, keramike, ale aj v módnych modeloch a šperkoch, navrhovaná úprava nebráni tomu, aby sa takéto dielo chránilo aj podľa predpisov o ochrane priemyselných vzorov, ak spĺňa zákonné kritériá priemyselnej (vzorovej) ochrany.

Z hľadiska praktických potrieb aplikácie zákona sa oproti platnej úprave na podnet Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do katalógu chránených diel (§ 7 ods. 1), ktorý demonštratívnym výpočtom uvádza predovšetkým dielo druhovo všeobecne známe, ale aj málo známe (rozšírené) alebo druhovo nové, zaraďuje „slovenská technická norma“.

Vychádzajúc z § 7 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., ktorý ustanovuje, že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná okrem prípadov, keď je ich dodržiavanie povinné, možno takú slovenskú technickú normu, ktorej dodržiavanie nie je povinné, považovať za dielo (obyčajne odborné v kategórii literárnych diel), avšak len za predpokladu, že spĺňa legálne znaky diela (teda je jedinečným, neopakovateľným výtvorom fyzickej osoby (osôb) vyjadrený vo vnímateľnej podobe).

Na slovenskú technickú normu, ktorej zhoda (dodržiavanie) je v zmysle zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. povinná, nemožno viazať autorskoprávnu ochranu, a to s ohľadom na verejný záujem na jej uvedení na verejnosti (zabezpečenie jej všeobecnej známosti). Z uvedeného dôvodu sa slovenská technická norma, ktorej dodržiavanie je povinné, zaraďuje medzi „úradné diela“ uvádzané v odseku 3 tohto ustanovenia (teda diela vylúčené z autorskoprávnej ochrany).

Predmetom autorského práva podľa odseku 2 je zborník, ako je časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu jedinečným výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Autorom takéhoto diela ako celku je ten, kto ho tvorivým spôsobom vybral alebo usporiadal, pričom práva autorov diel zaradených do takéhoto súboru nie sú týmto dotknuté (§ 6 ods. 2).V súlade s európskym právom je pojem „databáza“, ako výsledok výberu alebo usporiadania obsahu, synonymom dosiaľ používaného pojmu „súborné dielo“. Na rozdiel od pôvodnej úpravy sa už nevyžaduje, aby boli do „súborného diela“ zaradené iba „diela“ v zmysle tohto zákona.

Súborné dielo je teda samostatným predmetom autorského práva. Jeho základným pojmovým znakom je vlastná tvorivá duševná činnosť usporiadateľa (autora) spočívajúca vo výbere alebo usporiadaní celku a nie je pritom rozhodujúce, či pri takejto tvorivej činnosti dochádza k výberu alebo zoraďovaniu diel v zmysle tohto zákona, alebo iných informácií, alebo skutočností, ktoré nespĺňajú podmienku diela podľa tohto zákona. Jedinečným výsledkom takejto tvorivej činnosti je vznik súborného diela, ako nového (ďalšieho) diela. Autorské právo k súbornému dielu patrí jeho usporiadateľovi (§ 6). Súborným dielom je teda databáza (§ 5 ods. 4), či už je súborom nezávislých diel alebo len určitých skutočností (faktov), ktoré jednotlivo nevykazujú náležitosti „diela“, ak je spôsobom výberu a usporiadaním obsahu jedinečným výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Tvorba súborných diel sa v praxi môže často vyskytovať v pracovnoprávnom vzťahu usporiadateľa, na základe ktorého bude majetkové práva k súboru vykonávať zamestnávateľ. Ak budú do súboru zaradené (v súbore použité) „diela“, je samozrejmé, že na zaradenie do súboru (použitie v súbore) musia ich autori udeliť predchádzajúci súhlas. Aj po zaradení diela do súboru sa zachováva právo autora samostatne nakladať so svojím dielom.

V súlade s čl. 3 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa posilňuje ochrana verejného záujmu, ako jedna zo základných slobôd vnútorného trhu. Tento trend sa prejavuje nielen v odseku 3 obsahujúcom výnimky z ochrany podľa autorského práva vo verejnom záujme, ale najmä v ustanoveniach § 24 až 37 (obmedzenia majetkových práv) a v 5 časti zákona upravujúcej kolektívnu správu práv.

V odseku 3 sú vo verejnom záujme vylúčené z ochrany autorským právom také výtvory, ktoré pojmové znaky diela síce spĺňajú, avšak vo verejnom záujme im zákon autorskoprávnu ochranu neposkytuje (vylučuje ich zo svojej pôsobnosti). V rámci výpočtu tzv. úradných diel je tradične uvedený text právneho predpisu, akékoľvek úradné rozhodnutie (rozhodnutia v správnom konaní a súdnom konaní) a verejná listina (vydaná súdom SR alebo iným štátnym orgánom v medziach ich právomoci, verejná listina podľa osobitného predpisu a pod.). Ochrana sa nevzťahuje ani na verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu, s ktorou je zhoda povinná a ich prípravnú dokumentáciu (napr. úradný návrh tzv. úradného diela)´, ale ani na preklady uvedených „diel“. Tradične sú zaradené medzi „úradné diela“ aj denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných vrátane ich prekladov.

K § 8

Ustanovenie bližšie vymedzuje pojem „dielo spoluautorov“. Vo všeobecnosti je chápané ako dielo dvoch a viacerých autorov priamo spolupracujúcich na tvorbe daného diela, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť. Vzniká teda jediné, jednotné a nedeliteľné dielo. Kritérium pre posúdenie jednotnosti a nedeliteľnosti diela je v spôsobilosti samostatného použitia jednotlivých príspevkov, alebo má túto spôsobilosť dielo ako celok. O dielo spoluautorov ide len v druhom prípade; v prvom prípade by mohlo ísť napr. o dielo súborné (databázu). Dielo spoluautorov vzniká zvyčajne spoluprácou autorov v rovnakom umeleckom alebo vedeckom odbore.

K § 9

Ustanovenie vymedzuje pojem „spojené diela“. Označuje spojenie rôznych samostatných diel na účel spoločného uplatnenia bez toho, aby došlo k ich osobitnému tvorivému usporiadaniu do celku. Nedochádza teda k vzniku nového diela (autorského).

K § 10

Pod pojmom „spoločné dielo“ sa vo všeobecnosti rozumie dielo pripravené fyzickou alebo právnickou osobou z príspevkov autorov participujúcich na tvorbe spoločného diela. Základom tohto pojmu je dôraz, ktorý sa kladie na osobu, ktorá vyvinula iniciatívu s cieľom vytvoriť dielo s tým, že táto osoba určuje účel diela a vyberá, koordinuje a upravuje príspevky, ktoré ho tvoria. Pojmovo je spoločné dielo dielom jediným. Pojmovými znakmi takého diela je jeho vytvorenie na podnet a pod vedením fyzickej osoby alebo právnickej osoby; podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet právne relevantný, teda záväzný pre inú osobu a jeho uvádzanie na verejnosti pod menom takejto osoby. Tento pojem zavedený v predchádzajúcom období korešponduje so vymedzením podľa smernice Rady č. 93/83/EHS. Vzťahuje sa naň aj osobitný režim trvania majetkových práv (§ 21 ods. 3). Pri posudzovaní, či sa v tom-ktorom prípade na vytvorení diela podieľalo viacero autorov, prípadne či sa použilo viacero diel súčasne, treba sa prioritne zaoberať otázkou, či dielo vzniklo nielen z podnetu, ale aj pod vedením určitej osoby, ako aj tým, či táto osoba usmerňovala a zabezpečovala vytvorenie diela (napr. finančne, technicky) a či sa dielo uvádza na verejnosti pod menom takejto osoby. Na „spoločné dielo“ sa vzťahuje režim zamestnaneckého diela (§ 50), a to aj ak bolo vytvorené na základe zmluvy o vytvorení diela (na objednávku).

K § 11

Ustanovenie vymedzuje dielo, ktoré vzniklo spracovaním, to je spracovaním iného diela (napríklad sfilmovaním, televíznou dramatizáciou, rozhlasovou úpravou, hudobným aranžmán a pod.), ak má povahu samostatnej tvorivej činnosti. Predpokladá sa, že každé spracovanie diela je podmienené súhlasom autora spracovávaného diela. Súhlas autora sa vyžaduje aj na preklad diela do iného jazyka, ako je pôvodný jazyk.

K § 12

Dielom anonymným alebo pseudonymným je také dielo, ktoré bolo zverejnené bez uvedenia mena autora (anonymné dielo), alebo s uvedením autora pod krycím menom (pseudonymom). Právo autora rozhodnúť, či má byť dielo zverejnené pod pravým menom autora, alebo či má byť zverejnené pod pseudonymom alebo anonymne (právo na označenie diela), je ako súčasť obsahu práva na ochranu autorstva, jedným zo základných osobnostných práv autora. Ustanovenie zabezpečuje uvedené právo autora tým, že stanovuje všeobecný zákaz prezradiť bez súhlasu autora jeho totožnosť. Tento zákaz trvá len dotiaľ, kým pravé meno autora nie je všeobecne známe, alebo dokiaľ sa autor verejne nevyhlásil.

Na uplatnenie autorského práva k anonymnému alebo pseudonymnému dielu, ktorého autor nie je známy, ani sa verejne nevyhlásil, je oprávnený ten, kto dielo oprávnene ( t.j. zo súhlasom autora ) vydal alebo inak uverejnil. Toto oprávnenie vydavateľa alebo inej osoby je zákonným splnomocnením, ktoré zaniká, keď sa autor verejne vyhlási, alebo v okamihu keď sa meno autora stane všeobecne známym.

Skutočnosť, že dielo je anonymné alebo pseudonymné má význam najmä pre počítanie, a tým aj pre trvanie práv k dielu (§ 21 ods. 5 ).

K § 13

Zverejnenie diela (prvé uverejnenie) je uvedenie diela verejnosti (t.j. okruhu individuálne neurčených osôb), a to spôsobom, ktorý umožňuje dielo vnímať zmyslami. Ide o také uvedenie diela na verejnosti, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o zverejnení diela.

Vydanie diela je šírenie diela prostredníctvom jeho hmotných rozmnoženín (knihy, časopisy, umelecké reprodukcie, notový materiál, zvukové záznamy a pod.), myslí sa tým vydanie, ku ktorému došlo z hľadiska autorského práva oprávnene, teda na základe rozhodnutia autora o vydaní diela. Vydanie ako dôležitá právna skutočnosť, viaže na seba právne účinky, a to najmä pri určení krajiny pôvodu diela a pri voľnom použití diela.

K § 14

Za krajinu pôvodu diela sa pokladá u nevydaných diel štát, ktorého je autor štátnym občanom, a pri vydaných dielach štát, kde sa uskutočnilo prvé vydanie diela, pričom sa na dielo vydané súčasne aj inde (súčasným je vydanie v rozpätí 30 dní) hľadí ako na dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike. Dôsledkom tohto ustanovenia je, že za dielo vydané po prvý krát v Slovenskej republike sa považuje aj také dielo, ktoré bolo predtým prvý krát vydané v inom štáte, nie však skôr ako v rozpätí 30 dní pred dňom, kedy došlo k jeho vydaniu v Slovenskej republike.

Pokiaľ je dielo občana iného štátu chránené v Slovenskej republike podľa medzinárodnej zmluvy alebo dohody (§ 2 ods. 2) spravuje sa podľa príslušného ustanovenia tejto medzinárodnej zmluvy alebo dohody. Určenie krajiny pôvodu diela má význam pre určenie trvania ochrany diela, porovnávanie trvania ochrany aj pre rozsah medzinárodnej ochrany diela.

K § 15

Ustanovenie nadväzuje na platnú úpravu vzniku autorského práva, spresňuje a dopĺňa ju.

Autorské právo vzniká originálnemu subjektu tohto práva, teda osobe, ktorá vlastnou tvorivou činnosťou vytvorila dielo (autor), okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vytvorené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej podobe. Podmienkou vzniku autorského práva nie je zverejnenie diela, či už v hmotnej alebo nehmotnej podobe, ani jeho vyjadrenie v hmotnej podobe, dočasne alebo trvale, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.) Podstatným pre vznik autorského práva nie je ani uvedenie tzv. výhrada autorského práva (copyrightová doložka – symbol ◊ s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela, a to na všetkých rozmnoženinách).

Autorské právo sa vzťahuje nielen na dielo dokončené, ale tiež na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti, vrátane názvu a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela podľa tohto zákona.

K § 16

Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá platná úprava kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Východisková koncepcia dualizmu osobnostných práv a majetkových práv naznačená v § 16 platnej právnej úpravy spočíva v zániku osobnostných práv mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dedičov (v prípade odúmrti pripadli štátu); platná úprava v podstate opustila koncepciu tzv. osobno-majetkových práv a v § 16 síce nepomenovala, ale v rámci členenia ustanovenia uvádzala základné osobnostné práva (odsek 1) základné majetkové práva (odsek 2 a 3). Vzhľadom na právnu prax vznikali určité pochybnosti o novej koncepcii Autorského zákona a v dôsledku predchádzajúcej koncepcie aplikovanej na tento zákon vznikali aj výkladové problémy. Rozdelenie práv autora na osobnostné práva a majetkové práva a jednoznačná formulácia ustanovení riešiacich dispozíciu autora s dielom má svoje opodstatnenie najmä s ohľadom na požiadavku zlaďovania právnych úprav v oblasti práv duševného vlastníctva, ktorá, ako už bolo uvedené, súvisí predovšetkým so vznikom jednotného trhu a voľného pohybu tovarov a služieb s predmetmi chránenými týmito právami, ovplyvnenú či už medzinárodnými autorskoprávnymi dohovormi a zmluvami alebo relevantnými predpismi práva ES/EÚ, ktoré sa dôsledne sústreďujú len na majetkové práva (otázky osobnostných práv nie sú upravované).

K § 17

Zmenou vo vzťahu k platnej právnej úprave je v súlade s čl. 6 bis Bernského dohovoru a v súlade so štandardnými úpravami európskych krajín zánik osobnostných práv autora jeho smrťou. Po smrti autora vzniká na základe zákona osobám blízkym v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka (príbuzný v prvom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu), autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana). Ide tu o originálny vznik práva (časovo neobmedzeného) tak, ako ho poznáme pri všeobecnej ochrane osobnosti (§ 15 Občianskeho zákonníka); oproti všeobecnej úprave ochrany osobnosti je však okruh oprávnených (aktívne legitimovaných) osôb širší; určený okruh oprávnených osôb súvisí predovšetkým s trvaním majetkových práv (autorských) 70 rokov po smrti autora, pričom nie je vylúčené, že žiadna z osôb blízkych v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka toto právo už nebude môcť využiť.

Vzhľadom na to, že po smrti autora osobnostné práva zanikajú, zaniká aj právo autora rozhodnúť o zverejnení svojho diela. O zverejnení diela budú teda rozhodovať dediči práv, resp. osoby, ktoré s dielom nakladajú, a to z titulu majetkových práv (nie osobnostných). Dielo teda môže byť zverejnené, aj keď autor počas svojho života o tom nerozhodol (nedošlo ku konzumpcii práva na zverejnenie). S uvedeným korešponduje aj úprava v § 51 o zverejnení dosiaľ nezverejneného diela, ku ktorému uplynulo trvanie majetkových práv (voľné dielo). Podľa navrhovanej úpravy niet prekážky na verejné použitie diela po smrti autora, aj keď autorom nebolo určené na zverejnenie. Ak by takúto podmienku obsahoval napr. závet, išlo by skôr o rovinu morálnu ako právnu, a to s ohľadom na právne následky akýchkoľvek podmienok pripojených k závetu (§ 478 Občianskeho zákonníka). K určitej kolízii záujmov by však mohlo dôjsť, napr. medzi záujmami osôb podľa odseku. 3 a dedičmi, a to v prípade použitia spôsobom znižujúcim hodnotu diela.

K § 18Základnými majetkovými právami autora je právo použiť svoje dielo a právo udeliť inému súhlas (zmluvou) na použitie tohto diela niektorým zo spôsobov uvedených demonštratívnym výpočtom v odseku 2 tohto ustanovenia (inými majetkovými právami autora je právo na odmenu za ďalší predaj umeleckého diela (§ 19) a právo na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela podľa § 24).

Podľa odseku 5 autor nemôže previesť (scudziť) majetkové práva ani ako celok, ani jednotlivé „majetkové oprávnenia“; nemôže sa ich ani vzdať a tieto práva nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ani sa neoceňujú.

Odsek 6 upravuje prechod majetkových práv pre prípad smrti autora. Pre tento prechod platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení. Dediči však nemôžu zdediť práva, ktoré sú spojené s osobou autora, ako napr. právo na autorskú korektúru.

Právo autora na odmenu zakotvené platnom § 16 ods. 5 sa rieši prostredníctvom zásady odplatnosti ustanovenej v § 40 o licenčnej zmluve; licenčná zmluva má konštitutívnu povahu, pretože poskytnutím licencie právo autora použiť dielo nezaniká; autor má len povinnosť strpieť zásah do tohto práva, ohraničený rozsahom podľa licenčnej zmluvy. Právo autora na primeranú odmenu sa zakotvuje len v prípade rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním (odsek 7).

K § 19

Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela rieši problematiku autorovho práva na podiel z výnosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela. Na území Slovenskej republiky sa podľa francúzskeho vzoru tradične zachováva toto právo, označované aj ako tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, už od roku 1926.

Platné znenie § 31 upravuje túto problematiku v súlade s čl. 14ter Bernského dohovoru, avšak koncepcia navrhovanej právnej úpravy tohto práva umožňujúceho autorovi získať odmenu za následné prevody svojho umeleckého diela je v porovnaní s dosiaľ platnou úpravou užšia, a to v záujme dosiahnutia jeho výraznejšej presaditeľnosti v praxi. Z aplikačnej praxe doterajšej právnej úpravy totiž možno vyvodiť, že má skôr proklamatívny charakter ako reálnu všeobecnú použiteľnosť.

Navrhované znenie ustanovenia plne korešponduje so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES, ako aj s článkom 14ter Bernského dohovoru. Podľa Bernského dohovoru je toto právo fakultatívne a domáhať sa ho môže len občan členského štátu Bernskej únie v krajine, ktorej zákonodarstvo tiež uznáva toto právo. Smernica toto právo upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami. Od koncepcie podľa Bernského dohovoru sa úprava podľa smernice odlišuje tým, že už nejde o podiel na rozdiele v cene docielenej pri predaji diela, lebo sa nemusí spravovať cena, za ktorú sa originál diela realizuje na trhu, s cenou pri prvom predaji autorom; základom na výpočet odmeny je len cena dosiahnutá pri druhom, resp. ďalšom predaji (povinná kolektívna správa).

Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť do vlastníctva inej osoby originál svojho umeleckého diela. Po autorovej smrti právo na tzv. slušné vyrovnanie patrí dedičom majetkových práv (autorských) počas celého trvania týchto práv. Odsek 3 rieši otázku uplatňovania tohto práva, a to prostredníctvom organizácie kolektívnej správy podľa zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z. Z praktických dôvodov sa v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES určuje aj osoba povinná na zaplatenie takejto odmeny, ktorou je ten, kto vlastníkovi v rámci svojho podnikania predaj realizuje (odsek 2 a 4). Ak sa predaj uskutočňuje medzi jednotlivými občanmi ako súkromnými osobami, toto právo sa neuplatňuje. V odsekoch 5 až 7 sa vymedzuje predmet tohto práva s tým, že právo na odmenu sa nevzťahuje na architektonické diela a diela úžitkového umenia.

Ustanovenie pri určení ceny vychádza z predmetnej smernice, ktorá určuje minimálnu cenu predaja, od ktorej sa bude pri uplatnení tohto práva vypočítavať cena pri ďalšom predaji. Limitná cena je 3 000 eur s tým, že členské štáty si môžu určiť aj nižšiu limitnú cenu, ak sú splnené podmienky podľa smernice (sadzba pre predajnú cenu do 3 000 eur nesmie byť nižšia ako 4 % (5 %)). Členský štát môže určiť aj sadzbu pre predajnú cenu nižšiu ako 3 000; táto sadzba však nesmie byť nižšia ako 4 %. Celková výška poplatku však nesmie presiahnuť 12 500 eur (525 000 Sk). Smernicou určené sadzby majú klesajúce rozpätie od 4 % (5 %) do 0, 25 %. Navrhovaná úprava v súlade s uvedenými možnosťami určuje pre predajnú cenu do 126 000 Sk (3 000 eur) sadzbu 5 %. a sadzbu 4 %. pre predajnú cenu nad 126 000 Sk (3 000 eur). V zmysle čl. 1 ods. 3 smernice môžu členské štáty prijať vnútornú úpravu, ktorá umožní neuplatnenie tohto práva v prípade, že predávajúci získal dielo v hmotnej podobe priamo od autora, a to v lehote do troch rokov pred jeho ďalším predajom, a zároveň predajná cena nepresiahne sumu 10 000 eur. Členské štáty sú povinné implementovať smernicu do národných úprav do roku 2006, pričom členské štáty, ktoré toto právo nevzťahujú na dedičov autora k termínu účinnosti smernice (publikovania v OJ), majú možnosť neuplatňovať toto právo až do 1. januára 2010.

Aj keď ide o tradičné právo upravené autorskoprávnych predpisoch, jeho uplatnenie nadobúda podstatný význam až v súvislosti s pôsobením trhového hospodárstva.

K § 20

Toto ustanovenie vyjadruje nezávislosť autorského práva ako osobnostného práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva a vyjadruje aj jeho nedotknuteľnosť vlastníckym právom alebo iným vecným právom (problematikou sa čiastočne zaoberal platný § 31 ods. 1).

Z navrhovaného znenia odseku 1 vyplýva, že vlastník alebo subjekt iného vecného práva k veci môže dielo použiť len na základe licenčnej zmluvy, ktorou by nadobudol súhlas na použitie diela (okrem vyhotovovania rozmnoženín zverejneného diela pre osobnú potrebu podľa § 24 ods. 1 a verejného vystavenia originálu diela podľa § 37 alebo, ak tak vyplýva z osobitného predpisu). Autorské právo k dielu (ako právo k nehmotnému statku) a vlastnícke právo k veci (ako právo k hmotnému substrátu diela), prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené, sa každé riadi vlastným právnym režimom.

V odseku 2 sa rieši otázka práv vlastníka alebo osoby oprávnenej z iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorého vlastnícke právo alebo iné vecné právo k tejto veci je autorským právom nedotknuté, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu nevyplýva inak; užívanie veci, ktoré by bolo použitím diela, nie je bez zmluvného alebo zákonného podkladu dovolené. V podstate sú autor aj vlastník povinní rešpektovať práva druhého a tretia osoba potom práva oboch.

V odseku 3 sa zdôrazňuje, že vlastník originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nemá žiadne osobitné povinnosti k predmetu vlastníctva, ktorý je chránený podľa Autorského zákona; to nevylučuje, aby v tomto zmysle zmluvne prevzal osobitný záväzok alebo aby musel rešpektovať osobitné právne povinnosti vyplývajúce z verejnoprávnej úpravy. Ustanovením nie sú dotknuté osobnostné práva autora k dielu, vlastník alebo iný subjekt iného vecného práva teda nemôže zasahovať do diela a vykonávať na ňom zmeny, ak nie je dohodnuté inak alebo ak z osobitného predpisu alebo z tohto zákona nevyplýva inak.

Odsek 4 vyjadruje nezávislosť autorského práva od vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci. Výslovne rieši otázku autorského práva v súvislosti so zničením originálu diela, teda veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, a to tak, že autorské právo k dielu zničením originálu diela nezaniká. Takto je vyjadrená povaha autorského diela ako nehmotného statku, jeho odlišnosť od hmotného statku a jeho nezávislosť od neho; autorské právo teda trvá nezávisle od existencie hmotného substrátu.

Ustanovenie odseku 5 zakotvuje osobnostné právo autora na prístup k dielu, ktoré sa dosiaľ vyvodzovalo len doktrinálne. Podľa tohto ustanovenia má autor právo v prípade, že už nie je vlastníkom veci (hmotného substrátu diela), požadovať od vlastníka tejto veci, aby mu ju sprístupnil, ak je to nevyhnutné na uplatnenie jeho autorského práva a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka veci. Vlastníkovi veci, rešpektujúc jeho práva, sa neukladá povinnosť vydať autorovi túto vec, ale ukladá sa mu povinnosť na žiadosť a náklady autora vyhotoviť autorovi fotografiu alebo inú rozmnoženinu diela podľa charakteru diela a účelu použitia diela autorom a odovzdať ju autorovi. Predpokladá sa, že autor si môže právo na prístup k dielu uplatňovať nielen voči vlastníkovi, ale aj osobám, ktoré vecou disponujú.

Ustanovenie odseku 6 upravuje vzťah vlastníka alebo iného užívateľa stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, k jej autorovi. Navrhované ustanovenie má odstrániť spory vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s úpravou stavieb zo strany ich vlastníkov alebo užívateľov. Podľa tohto ustanovenia možno bez súhlasu autora vykonať na takejto stavbe stavebné úpravy a bežné udržiavacie práce za predpokladu, že neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorského práva (pri ich rozsahu sa možno orientovať napr. aj podľa § 55 ods. 2 písm. b) a c) a § 139b ods. 14 stavebného zákona).

K § 21

Úprava trvania výhradných majetkových práv obsahom aj rozsahom plne korešponduje so smernicou Rady č.93/98/EHS.

K § 22

V záujme predchádzania sporom sa v súlade so smernicou Rady č. 93/98/EHS ustanovuje aj začiatok počítania lehoty trvania ochrany výhradných majetkových práv.

K § 23

Ustanovenie upravuje právo autora udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny v súlade so znením smernice Rady č. 92/100/EHS.

Zánik práva verejného rozširovania má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Európskej únie. Týmto ustanovením sa Slovenská republika pripravuje na zapojenie sa do systému jednotného trhu tak, že zavádza zánik výhradného práva autora udeľovať súhlas s predajom alebo s inou formou prevodu vlastníckeho práva k originálu diela alebo k jeho rozmnoženinám v prípade prvého oprávneného prevodu vlastníckeho práva k predmetnému originálu alebo rozmnoženinám pre územie Slovenskej republiky.

Uplatňovanie ustanovenia v praxi znamená napríklad, že autor v zmysle § 18 ods. 2 písm. b) udelí vydavateľstvu súhlas na verejné rozširovanie určitého počtu výtlačkov knihy na území Slovenskej republiky. Vydavateľstvo vydá a prevedie svoje vlastnícke práva k vydaným výtlačkom na ďalšiu osobu, napr. na veľkoobchod. Oprávneným prevodom vlastníckeho práva k týmto výtlačkom z vydavateľstva na veľkoobchod zanikne pre tieto výtlačky autorovo právo verejného rozširovania (autor už nemôže zakázať ich ďalší predaj) a tieto výtlačky sa teda môžu predávať tretím osobám (napr. maloobchodom) bez jeho súhlasu.

Toto právo zaniká pre teritórium Slovenskej republiky a v prípade vývozu predmetných výtlačkov do zahraničia autor za predpokladu, že zmluva neustanovuje jeho zánik aj pre ďalšie teritóriá, toto právo má, pokiaľ ho pozná právny poriadok daného štátu.

V krajinách Európskej únie však prvým oprávneným predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva zaniká autorovo právo verejného rozširovania pre územie všetkých členských štátov Európskej únie, čím sa toto územie správa ako jednotný trh. Z týchto dôvodov nie je možné, aby po prvom oprávnenom prevode vlastníckeho práva k určitému výtlačku napr. na území Talianska mal autor právo zakázať jeho predaj napr. na území Dánska.

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bude toto ustanovenie následne potrebné preformulovať tak, aby právo verejného rozširovania zanikalo nielen pre územie Slovenskej republiky, ale aj pre územia všetkých členských štátov, čím sa aj v tejto oblasti zavedie princíp jednotného trhu.

K § 24 až 38

Pôvodné obmedzenia autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a z čl. 10 WCT sú formulované tak, aby čo v najmenšej miere zasahovali do výhradných práv autora a aby nenarúšali bežné využitie diela a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora. Rovnaké podmienky platia aj na novoformulované výnimky zavádzané navrhovanou úpravou v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, ktorej cieľom je predovšetkým odstrániť rozdiely v obmedzeniach a výnimkách z jednotlivých práv medzi jednotlivými národnými úpravami, ako aj obmedziť výnimky, výhrady a obmedzenia. Z tohto dôvodu smernica ustanovuje taxatívnym výpočtom výnimky z práva rozmnožovania, verejného prenosu a sprístupňovania verejnosti, pričom zohľadňuje rozdiely medzi súkromným digitálnym a analógovým rozmnožovaním; v niektorých prípadoch, keď nie je riešený ani inštitút náhrady odmeny, sa výnimky a obmedzenia vzťahujú len na právo rozmnožovania (v žiadnom prípade nie na použitie on-line). S týmito výnimkami a obmedzeniami je spätá aj úprava technických prostriedkov určených na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, a to aj v prípade zneužitia zákonom dovolených použití nad ustanovený rámec, ako aj úprava informácií na správu práv.

Ustanovenia dotýkajúce sa obmedzení výhradných majetkových práv (ďalej len „výnimky“) sa zlaďujú, či už terminologicky alebo rozsahom a spôsobom dovoleného použitia diela, so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č.2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňajú aj nové výnimky, tak ako ich umožňuje predmetná smernica. Ide o širokú oblasť právnych vzťahov, kde je možnosť oprávneného použitia diel vzhľadom na ich povahu a požiadavky ich praktického využitia bez zavedenia takýchto výnimiek komplikovaná. Zároveň však treba mať na zreteli, či v každom jednotlivom prípade nenarúšajú bežné využitie diela a nespôsobujú neospravedlniteľnú ujmu oprávnených záujmov autora. Navrhovaná úprava tieto výnimky uvádza taxatívne a ich aplikácia nedovoľuje extenzívny výklad.

K § 24Pôvodná výnimka z výhradného práva autora na rozmnožovanie umožňujúca fyzickej osobe vyhotoviť si bez súhlasu autora rozmnoženinu diela pre osobnú potrebu sa spresňuje tak, aby korešpondovala s čl. 5 ods. 2 písm. b) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. V tomto kontexte sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) tejto smernice postihuje prípady vyhotovovania rozmnoženiny zverejneného diela prostredníctvom reprografického zariadenia, ktoré na rozdiel od odseku 1 nie je viazané len na fyzickú osobu a jej osobnú potrebu, ale vo všeobecnosti umožňuje prostredníctvom reprografického alebo iného technického zariadenia vyhotoviť rozmnoženinu diela (tlačeného), ktorej následné využitie nie je obmedzené účelom; každé ďalšie použitie v zmysle tohto zákona sa viaže na súhlas autora.

Oba uvedené prípady voľného rozmnožovania zverejneného diela platia len za predpokladu, že nejde o výnimky ustanovené v odseku 3, kde by už len vyhotovenie jednej rozmnoženiny, či už pre osobnú potrebu fyzickej osoby (odsek 1) alebo tlačovú rozmnoženinu (odsek 2), mohlo byť vážnym a neospravedlniteľným zásahom do autorského práva.

Za použitie diela podľa odseku 1 a 2 nie je potrebné uhradiť autorovi odmenu (odseky 3 a 4), avšak patrí mu náhrada odmeny uhrádzaná prostredníctvom organizácie kolektívnej správy podľa odseku 6. Touto úpravou sa rieši aj v súčasnosti aktuálny problém vyhotovovania rozmnoženín tlačených diel pre osobnú potrebu fyzickej osoby vyhotovovaných inou osobou (na objednávku), ktorý platná úprava nepostihovala.

Ustanovenie odseku 10 vyjadruje spojitosť tohto dovoleného použitia diela (vyhotovovanie rozmnoženiny zverejneného diela) s technickými prostriedkami ochrany určenými na zabránenie alebo obmedzenie protiprávneho konania, teda aj zneužitia vyhotovovania rozmnoženín, ktoré by presahovalo napr. osobnú (súkromnú) potrebu, resp. zákonom určený rámec; úprava právnej ochrany takýchto zariadení, opatrení a informácií na správu práv nemôže byť použitím diela podľa ustanovenej výnimky dotknutá.

K § 25Výnimka umožňuje citovať určitú časť zverejneného diela v inom diele sa v súlade s čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES ohraničuje (zužuje) určením účelu, na aký je použitie diela citáciou viazané. Citáciu možno použiť pri recenziách a kritike zverejneného diela, pričom v prípade vyučovacích, vedeckovýskumných a umeleckých účelov je podmienkou nekomerčné využitie. Uplatňuje sa teda zásada účelovej a funkčnej odôvodnenosti citácie vo vzťahu diela, do ktorého sa cituje, k dielu, z ktorého sa cituje. Pri citácii naďalej platí, že aj keď nie je potrebný súhlas autora ani zaplatenie odmeny za použitie diela, nie sú dotknuté osobnostné práva autora, predovšetkým právo autora na nedotknuteľnosť diela, teda že sa nesmie zmeniť obsah ani zmysel citovaného diela. Takisto platí nevyhnutnosť zreteľného odlíšenia citácie od obsahu diela, do ktorého sa cituje. Zároveň sa však musí splniť podmienka uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, názvu diela a prameňa. Z dikcie zákona vyplýva, že predpokladom citácie je existencia vlastného diela, do ktorého sa cituje, teda že len samým výberom a usporiadaním citácií nemožno oprávnene vytvoriť dielo.

K § 26Podľa ustanovenej výnimky, ktorú predpokladá aj smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES v čl. 5 ods. 3 písm. j), môže usporiadateľ výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel použiť bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny takto vystavené dielo na propagáciu vyhotovením jeho rozmnoženiny, ktorú môže rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva alebo verejným prenosom; nie je pritom podstatné, či takáto propagácia diela bude odplatná alebo bezodplatná, ak sa tým sleduje ustanovený cieľ. Predpokladom využitia tejto výnimky je totiž oprávnenosť vystavenia umeleckého diela ako prvotného (základného) použitia.

Podľa tejto výnimky možno napríklad zaradiť vyobrazenie takto vystaveného diela do katalógu alebo ho inak propagovať, pričom takýto katalóg alebo iný propagačný materiál možno rozširovať predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva, ale aj verejným prenosom, a to za podmienky uvedenia mena autora alebo osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, a názvu diela.

K § 27Výnimka umožňuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. h) Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny uvedenými spôsobmi, t. j. kresbou, maľbou, grafikou, reliéfnym obrázkom či reliéfnym modelom, fotografiou alebo filmom, iba zaznamenať či vyjadriť dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve (architektonické dielo vyjadrené stavbou alebo sochu). Povoľuje sa teda len verné zachytenie takéhoto diela a len niektorým z uvedených spôsobov. Táto v podstate tradičná výnimka nezahŕňa vyhotovenie napodobeniny diela napr. vo forme trojrozmernej rozmnoženiny, ale takisto nie je dovolené vyjadriť niektorým z uvedených spôsobov dielo (vyhotoviť rozmnoženinu diela) rovnakého druhu, čo možno vyvodiť z väzby slovného spojenia „dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve“ a taxatívneho výpočtu jeho možného vyjadrenia. Spôsob rozširovania predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva a verejný prenos takto verne zachyteného diela nie sú obmedzené. Zároveň však musí byť primerane splnená podmienka uvedenia mena autora takto vyjadreného diela alebo osoby, pod ktorej menom sa takéto dielo uvádza na verejnosti, resp. názov diela.

K § 28V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa upravuje rozsah tradičnej výnimky viazanej na vyučovacie účely.

K § 29V súlade s čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES sa rozširuje platná výnimka na použitie diela pre potreby zdravotne postihnutých. Toto použitie je priamo viazané na postihnutie; rozsah použitia je ohraničený druhom postihnutia a nesmie mať komerčnú povahu.

K § 30Zavádza sa výnimka, ktorá zohľadňuje požiadavky a potreby verejnosti na mimozmluvné použitie diela v prípadoch, ako sú občianske a náboženské obrady, školské predstavenia a pri použití školského diela školou (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav).

Použitie diela pri občianskych a náboženských obradoch korešponduje s čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Táto smernica umožňuje aj zaradenie výnimky uplatňovanej pri školských predstaveniach, keď je použitie diela viazané výlučne na tento účel a zároveň je taxatívnym výpočtom obmedzený aj rozsah účinkujúcich pri takomto predstavení. Ak ide o školské dielo vymedzené v § 5 ods. 12, jeho použitie je viazané len na vnútorné potreby školy. Uvedené použitia však nesmú mať komerčný charakter, (uskutočňujú sa bezodplatne resp. len za úhradu nákladov spojených s použitím).

K § 31Výnimka pri použití diela knižnicou alebo archívom sa oproti platnej úprave aktuálne rozširuje v súlade s čl. 5 ods. 2. písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

K § 32Medzi najvýznamnejšie výnimky z pohľadu smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES patrí výnimka zavedená v tomto ustanovení, umožňujúca niektoré akty dočasného rozmnožovania, pri ktorých vznikajú dočasné alebo náhodné (príležitostné) rozmnoženiny, tvoriace neoddeliteľnú súčasť technologického procesu. Dôvodom vyhotovenia takýchto rozmnoženín môže byť len umožnenie pohotového zaslania do siete medzi tretími stranami a sprostredkovateľom alebo dovoleného použitia predmetu ochrany. Takýto akt rozmnožovania by sám o sebe nemal mať samostatnú ekonomickú hodnotu.

Ide predovšetkým o také konanie, ktoré umožní vkladanie do rýchlej vyrovnávacej pamäte a letmé prehliadanie, ako aj konanie, ktoré umožní, aby prenosové systémy pohotovo vykonávali svoju funkciu za podmienky, že sprostredkovateľ neupravuje informáciu a nebráni dovolenému použitiu diela (iných predmetov ochrany). Smernica takto reaguje na vyhotovovanie rozmnoženín (dočasných alebo náhodných), ktoré prebieha predovšetkým pri prehliadaní webových stránok a pri využívaní elektronickej pošty. Podľa tohto zákona totiž právo na rozmnožovanie patrí medzi výhradné práva autora a iných oprávnených nositeľov práv, pričom pri prehliadaní webových stránok si prehliadač ukladá určité druhy súborov, teda vytvára ich rozmnoženiny, a to na účely opätovného rýchlejšieho stiahnutia týchto stránok, pretože načítanie súborov z pevného disku je obyčajne omnoho rýchlejšie ako načítanie prostredníctvom siete. (Takáto činnosť je však činnosťou nezavinenou a zodpovednosť za porušenie Autorského zákona je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna.) Vo väčšine prípadov však uvedené činnosti možno podradiť pod použitie predmetov ochrany pre osobnú potrebu (výnimku z autorského práva), nie však bezvýhradne, lebo sa nevzťahuje na počítačové programy ani na elektronické databázy. V druhom prípade ide o vyhotovovanie dočasných rozmnoženín predmetov ochrany sprostredkovateľmi elektronickej pošty a o všeobecné ukladanie súborov na tzv. proxy serveroch (nie je použitím pre osobnú potrebu).

Uvedená úprava „technických rozmnoženín“ korešponduje s úpravou smernice Rady č. 91/250/EHS a smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES.

K § 33Ustanovenie o použití diela na informačné účely sa oproti platnej úprave spresňuje a rozsahom sa upravuje v súlade s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES. Platná výnimka umožňujúca vyhotovovať rozmnoženinu diela bez súhlasu autora a bez zaplatenia odmeny sa rozširuje o ďalšie spôsoby použitia takýchto rozmnoženín, predovšetkým o verejný prenos, ako aj o ich rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva za predpokladu, že si autor alebo iný nositeľ práv nevyhradil takéto práva.

K § 34Ustanovenie v súlade s čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz zavádza výnimku dotýkajúcu sa autorského práva k súbornému dielu (autorská databáza), ktorá sa odlišuje od výnimky ustanovenej v rámci osobitných práv k databáze (§ 75). Výnimka umožňuje oprávnenému používateľovi databázy využívať databázu alebo jej časť bez ohľadu na to, či ide o databázu elektronickú alebo neelektronickú, na účely a spôsobom podľa zmluvy s nositeľom práv, a to aj vtedy, ak je takýto prístup k obsahu diela a použitie obsahu diela inak nevyhnutne vyhradené autorovi, avšak za predpokladu, že sa takéto použitie uskutočňuje v rozsahu odôvodnenom účelmi (prístup k obsahu databázy a riadne využitie obsahu databázy) a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Na súborné dielo (autorskú databázu) sa vzťahujú aj ostatné obmedzenia autorského práva vrátane výnimky podľa § 24, ktorá vzhľadom na značné riziká, ktoré autorovi takejto databázy prináša digitálne prostredie, neumožňuje vyhotovovanie rozmnoženín elektronickej databázy.

K § 35 a 36Ustanovenie rieši právnu ochranu počítačových programov v súlade so smernicou Rady č. 91/250/EHS, kde vo všeobecnosti platia rovnaké kritériá ako pri literárnych dielach s dôrazom na kritérium autorskoprávnej individuality v zmysle neopakovateľnosti výtvoru. Ochranu v zmysle zákona nepožíva vlastné vyriešenie, ale autorskoprávne stvárnenie riešenia. V ustanovení sa zohľadňujú špecifiká počítačového programu a jeho využiteľnosti v praxi. Umožňuje sa, aby oprávnený používateľ autorizovanej rozmnoženiny (vytvorenej autorom alebo iným nositeľom práv) mohol na nej vykonať úpravu alebo preklad, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie interoperability a prevádzku počítača.

Nie je porušením autorského práva k počítačovému programu vyhotovenie rozmnoženiny z autorizovanej rozmnoženiny počítačového programu na záložné účely (archivovanie pre prípad straty, zničenia alebo znehodnotenia) Oprávnený používateľ rozmnoženiny počítačového programu nepotrebuje súhlas autora alebo iného nositeľa práv na preskúmavanie, študovanie, preskúšavanie funkčnosti počítačového programu s cieľom riadneho fungovania a následného použitia, na ktoré bol oprávnený. Tieto činnosti nemôžu byť vylúčené ani zmluvne.

V prípade, že by došlo k využitiu nad rámec uvedených činností, ide o neoprávnené použitie a každá rozmnoženina takto vyhotovená musí byť znehodnotená.

Ustanovenie predpokladá splnenie určitých podmienok, ktoré sú nevyhnutné na dekompiláciu počítačového programu (spätný preklad programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka), na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie interoperability (vzájomná súčinnosť – spolupráca) nezávisle vytvorených počítačových programov s inými počítačovými programami. (Pojem kompilácia vyjadruje preklad zdrojového textu z programovacieho jazyka do strojového kódu.) Ide o naplnenie funkčnosti počítačových programov a zladenie vnútorného hardvérového a softvérového prostredia.

Vyhotovenie rozmnoženiny kódu počítačového programu alebo prekladu jeho formy nie je možné zmluvne vylúčiť.

Informácie získané dekompiláciou počítačového programu sa nemôžu použiť na iný cieľ a iným spôsobom, ako je vymedzené zákonom.

K § 37Ustanovenie konkretizuje inštitút voľného vystavenia originálu diela alebo jeho rozmnoženiny, keď sa nevyžaduje súhlas autora. Ide o verejné vystavenie na miestach, kde je takáto činnosť obvyklá (galéria, múzeum, výstavná sieň a iné kultúrne zariadenie). Pri origináli diela sa predpokladá, že bolo predané alebo vlastníctvo k nemu bolo prevedené iným spôsobom na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej náplňou činnosti je verejné vystavenie, a autor alebo iný nositeľ práv bol pri prevode alebo predaji diela alebo jeho rozmnoženiny s touto skutočnosťou uzrozumený.

K § 38Pravidlo uplatňovania tzv. trojkrokového testu pri zavadzaní zákonných obmedzení autorského práva vychádzajúce z čl. 9 ods. 2 Bernského dohovoru a čl. 10 WCT (čl. 16 WPPT ) sa spresňuje v kontexte navrhovaných úprav; (trojkrokový test: poskytnuté obmedzenia a výnimky sa môžu zaviesť len v osobitných prípadoch (1. krok), ak nie sú v rozpore s bežným využitím diela (2. krok) a bezdôvodne nespôsobovali neospravedlniteľnú ujmu oprávneným záujmom autora (3. krok).

K § 39

Tradičné miesto v slovenskom právnom poriadku má zmluva o vytvorení diela. V záujme jednotnosti právneho poriadku navrhované ustanovenie vyjadruje len zásady zmluvy o vytvorení (autorského) diela, na ktorú sa primerane použije zmluvný typ zmluvy o dielo podľa § 631 až 643 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy nenadobúda objednávateľ právo použiť vytvorené dielo; právo použiť dielo objednávateľ nadobudne až na základe licenčnej zmluvy (možno ju uzatvoriť súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo v inom čase).

K § 40 až 47

Autorský zákon ako osobitný zákon k Občianskemu zákonníku preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t. j. zásadu zmluvnej voľnosti; zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Zároveň sa aj pre oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom upravuje jednotný zmluvný typ – licenčná zmluva, pričom navrhovaná úprava zohľadňuje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva podľa Obchodného zákonníka.

Zásada zmluvnej voľnosti je obmedzená potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, ako napr. nemožnosť vzdania sa autorského práva, nemožnosť prevodu autorského práva (18 ods. 5), povinná kolektívna správa práv v určitých zákonom ustanovených prípadoch.

Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa vôle a jej prejavu sú obsiahnuté v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, tzn., že i pre autorskoprávne vzťahy platí, že právny úkon musí byť vykonaný slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, inak je absolútne neplatný.

Upravuje sa licenčná zmluva vzťahujúca sa na diela (autorské). V záujme jednoty právneho poriadku sa opúšťa doterajší skôr formálny rozdiel autorských zmlúv podľa spôsobu použitia, ktoré boli svojou povahou vždy licenčnými zmluvami, akurát sa tak v zákone neoznačovali, a aj pre oblasť autorského práva sa výslovne zavádza jednotná licenčná zmluva ako základný zmluvný typ zvyčajný pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Úprava sleduje aj terminologickú jednotu s existujúcou úpravou licenčnej zmluvy na predmety priemyselného vlastníctva (§ 508 a nasl. Obchodného zákonníka).

Súčasne sa plne rešpektujú špecifiká autorských diel ako osobitných prejavov osobnosti autora. V súlade so základným princípom súkromného práva, do ktorého autorské právo patrí, sa posilňuje zmluvná voľnosť. Navrhovaná úprava odstraňuje už prekonanú reguláciu záväzkových vzťahov v autorskom práve, ktorá autora proti jeho vlastnej vôli obmedzovala a ktorá so sebou niesla riziko absolútnej neplatnosti prejavu vôle, a tým aj značnú právnu neistotu v oblasti regulovanej Autorským zákonom.

Úprava jednotnej licenčnej zmluvy sa v zásade neodlišuje od platnej právnej úpravy obsahujúcej zmluvu o šírení diela a demonštratívne aj niektoré typy tejto zmluvy.

Základnými princípmi, z ktorých vychádza navrhovaná koncepcia licenčnej zmluvy, je princíp zmluvnej slobody a princíp zmluvnej istoty strán; v platnej právnej úprave nie sú tieto princípy adekvátne zdôraznené.

Úprava však neposkytuje absolútnu slobodu, zmluvné právo naďalej zotrváva na nemožnosti translatívneho prevodu (nemožnosti scudzenia) autorského práva a práva k umeleckému výkonu a zabezpečuje autorovi, resp. výkonnému umelcovi návrat poskytnutého oprávnenia, ak strana, ktorá takéto oprávnenie získa, zanikne bez právneho nástupcu. Vzhľadom na to, že v rámci zmluvných vzťahov je autor častejšie slabšou stranou, navrhovaná úprava ďalej rozvíja princíp uplatňovaný v platnej právnej úprave, že zákonná úprava zvýhodňuje autora, ak nie je v zmluve výslovne ustanovené inak. Novým prístupom sa navrhovaná úprava snaží koncepčne riešiť použitie diel a zavŕšiť tak prechod od štátom riadeného hospodárstva k trhovému hospodárstvu, bez nadbytočných regulácií zo strany štátu. Ochrana autora vo vzťahu k používateľom (objednávateľ, nadobúdateľ a iní) spočíva predovšetkým v tom, že autor má výhradné právo rozhodovať o nakladaní s dielom, a teda rozhodovať aj o tom, kto a akým spôsobom alebo akými spôsobmi a v akom rozsahu bude jeho dielo používať. Ochrana ekonomického postavenia autora je dostatočne zabezpečená tak, že pri uzatváraní zmluvy s používateľom si autor ako disponent s výhradnými majetkovými právami dohodne v zmluve odmenu. V odôvodnených prípadoch má autor možnosť udeliť súhlas na použitie svojho diela bezodplatne.

Licenčná zmluva obsahovo zachováva niektoré mechanizmy a podstatné náležitosti zo zmluvy o rozširovaní diela. Niektoré nadbytočné náležitosti, ktoré boli prekážkou pre autorov a v neposlednom rade aj pre používateľov autorských diel, sa vypúšťajú. Rozsah nevyhnutný na zachovanie určitosti dojednaní v licenčnej zmluve, ako je požiadavka vymedzenia jednotlivých spôsobov použitia diela a vymedzenie rozsahu jeho použitia, a to predovšetkým v prípadoch, keď autor udeľuje obmedzenú licenciu na použitie diela, zostáva zachovaný.

K § 40Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti licenčnej zmluvy. Licenčná zmluva je zmluva zásadne odplatná. V záujme zachovania princípu zmluvnej voľnosti sa vo výnimočných prípadoch umožňuje aj bezodplatnosť tejto zmluvy (ak sa tak zmluvné strany dohodnú). Odstraňuje sa tak doterajšia právna nemožnosť uzavrieť pri zhodnej vôli zmluvných strán zmluvu, ktorou sa oprávnenie na použitie diela poskytuje bezodplatne (napr. na charitatívne účely). (Na rozdiel od platnej úpravy, podľa ktorej má autor právo na odmenu, je navrhovaná úprava postavená na zásade odplatnosti licenčnej zmluvy, z ktorej existujú výnimky.)

V súlade s väčšinou autorských zákonov európskych štátov sa zakotvuje všeobecná súkromnoprávna zásada zákazu vzdania sa práva, ktoré vznikne až v budúcnosti, a tak sa autorovi zachováva možnosť zhodnotenia jeho práv v súvislosti so vznikom nových technológií. (Licenciu možno udeliť v obmedzenom rozsahu s dohodnutým rozsahom alebo v neobmedzenom rozsahu.)

Licenčná zmluva vychádza zo všeobecného princípu zmlúv, ktorých obsahom je súhlas na použitie; tieto zmluvy sú súčasne zaväzujúce len vtedy, ak sa povinnosť použitia výslovne dohodne. Z tohto dôvodu sa odmena poskytuje za udelenie súhlasu na použitie a nie za použitie samo ako doteraz. Pri neoprávnenom použití diela inou osobou (tzn. bez udelenej licencie alebo bez zmocnenia zákona) má autor voči tejto osobe všeobecný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zvyčajnej autorskej odmeny.

S ohľadom na špecifiká sa ustanovuje požiadavka písomnej formy takýchto licenčných zmlúv (ako výnimka zo súkromnoprávnej zásady neformálnosti právnych úkonov).

§ 41 a 42Ustanovenia bližšie špecifikujú spôsob použitia diela a rozsah licencie (podstatné náležitosti licenčnej zmluvy).

K § 43Ustanovenie vymedzuje obsah výhradnej licencie a nevýhradnej licencie ako základných pojmov zaužívaných v záväzkových vzťahoch. Ak sa autor s nadobúdateľom nedohodne inak, platí že licencia bola udelená nevýhradne. V prípade udelenia výhradnej licencie priamo z jej povahy vyplývajú obmedzenia autora uvedené v tomto ustanovení pri dispozícii s majetkovými právami k dielu.

K § 44Poskytnutie práv z licencie tretej osobe pri zachovaní rozsahu licencie je výrazom osobnostno-právnej povahy diela, z ktorej vyplýva autorov záujem rozhodovať o osobe používateľa diela. Z tohto dôvodu môže nadobúdateľ so súhlasom autora poskytnúť súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (úplne alebo čiastočne) tretej osobe, a to osobitnou zmluvou, príp. postúpením licencie. Tento princíp v záujme jednoty právneho poriedku neplatí len v prípade predaja podniku. Pri poskytnutí oprávnenia podľa odseku 1 nedochádza k zmene zmluvných strán licenčnej zmluvy; postúpenie licencie podľa odseku 2 má za následok zmenu v osobe nadobúdateľa. V druhom prípade možno predpokladať súbežné prevzatie dlhov, a tým aj cesiu všetkých práv a povinností zmluvy.

K § 45V prípade určenia odmeny v závislosti od zisku nadobúdateľa licencie z využívania diela poskytuje zákon autorovi právne prostriedky na kontrolu riadneho vykazovania odmeny. Ochrana sa poskytuje aj záujmom nadobúdateľa; autorovi ukladá povinnosť mlčanlivosti, ak nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené ako dôverné v tom zmysle, že ich autor nesmie poskytnúť tretej osobe ani ich použiť sám pre svoje účely v rozpore s účelom, na ktorý mu boli poskytnuté

Nadobúdateľovi sa kogentne ukladá povinnosť poskytnúť autorovi pravidelné vyúčtovanie v periodicite, akú si strany dohodnú, a ak sa nedohodnú, je určená ročná periodicita.

K § 46Navrhovaná úprava aj vzhľadom na špecifický charakter majetkových práv autora nevyhnutne obsahuje osobitné ustanovenia o prechode licencie a zániku licencie. Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností z licenčnej zmluvy (licencia) v prípade zániku právnickej osoby alebo úmrtia fyzickej osoby, ktorej bola licencia udelená. Zánik licencie nastáva vtedy, keď licenčná zmluva vylúčila prechod práv a povinností na právneho nástupcu či dediča.

K § 47S ohľadom na špecifiká sa navrhuje podrobnejšia úprava aj na použitie diela licenčnou zmluvou na vydanie diela a použitie diela jeho vydaním ako jedného zo spôsobov použitia diela.

K § 48 a 49

Zavádzajú sa inštitúty hromadnej licenčnej zmluvy a kolektívnej licenčnej zmluvy, ktoré sa v autorskoprávnej oblasti aj v oblasti súvisiacich práv bežne využívajú už od roku 1954. Hromadnosť sa vníma vo vzťahu k predmetom ochrany, ku ktorým práva spravuje organizácia kolektívnej správy. Kolektívnosť sa potom vníma vo vzťahu ku kolektívu (združeniu) používateľov, ktorý je zmluvnou stranou s organizáciou kolektívnej správy. Pri oboch týchto zmluvných typoch sa predpokladá primerané použitie ustanovení o licenčnej zmluve.

K § 50 a 51

Predložený návrh v osobitných ustanoveniach upravuje použitie zamestnaneckého diela a školského diela (vymedzených v § 5), ktorých špecifická povaha odôvodňuje osobitný právny režim a nakladanie s týmito dielami. Pri nakladaní s týmito dielami sa nič nemení na tom, že autor zostáva autorom s tým, že jeho osobnostné práva sú navrhovanou právnou úpravou dotknuté v minimálnom rozsahu.

K § 50Navrhovaná úprava „zamestnaneckého diela“ zodpovedá európskym štandardom a významným spôsobom posilňuje postavenie zamestnávateľa. Na rozdiel od platnej právnej úpravy, ktorá výkon autorovho práva dielo použiť zveruje (ex lege) zamestnávateľovi len vo vzťahu k počítačovým programom, navrhovaná úprava zveruje výkon majetkových práv autora zamestnávateľovi pri všetkých zamestnaneckých dielach. V súvislosti so zamestnaneckým dielom, ktorým rozumieme dielo vytvorené autorom na splnenie si povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom (§ 5 ods. 22), sa dispozitívne ustanovuje (odsek 1), že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ak nie je dohodnuté inak; to znamená že medzi zamestnancom – autorom a zamestnávateľom možno dohodou právo výkonu vylúčiť alebo obmedziť. Dôvodom na zverenie výkonu majetkových práv autora priamo zákonom zamestnávateľovi je ochrana jeho investícií (rozsah tohto výkonu ohraničený nie je). Zamestnávateľ môže teda bez ďalšieho dielo použiť sám alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má právo aj na odmenu za takéto použitie. V súlade s povahou tohto výkonu (zamestnávateľ vykonáva cudzie majetkové práva) sa zakotvuje konsolidačná zásada pri zániku alebo smrti zamestnávateľa bez právneho nástupcu, keď právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor (ods. 2).

Zamestnávateľovi je zverený len výkon majetkových práv autora-zamestnanca, nie jeho osobnostných práv (právo na autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení, právo na nedotknuteľnosť diela (§ 17 ods. 1 písm. d)). Ustanovenie odseku 3 však obsahuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora, tak platí, že autor-zamestnanec súhlasil so zverejnením diela, ako aj s tým, aby zamestnávateľ uvádzal dielo na verejnosti pod svojím menom. Zamestnávateľ je teda oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá sa dotýka práva na zverejnenie diela a označenia diela. Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi zamestnávateľom a autorom- zamestnancom upraviť podmienky aj inak (pre autora výhodnejšie). Majetkové práva autora- zamestnanca je obmedzené tak osobne, ako aj vo vzťahu k tretím osobám, ak zo zmluvy nevyplýva inak (ods. 4). To znamená, že autor-zamestnanec môže použiť (svoje) dielo alebo udeliť súhlas na použitie diela inej osobe, len ak sa tak dohodne so zamestnávateľom; takáto odchylná dohoda by však musela byť dohodnutá ešte pred vytvorením diela, pretože vtedy vznikne zamestnávateľovi ex lege právo výkonu v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).

K § 51Pri školskom diele sa škole (základná škola, stredná škola, vysoká škola, ako aj jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografický ústav) umožňuje použiť dielo niektorými ustanovenými spôsobmi, pričom autor je obmedzený len v prípade ohrozenia oprávnených záujmov školy, tzn., že môže dielo použiť alebo udeliť súhlas (licenciu) na použitie diela inej osobe. Ochrana investícií školy je upravená v odseku 3.

K § 52

Ustanovenie rieši otázku práva k predtým nezverejnenému dielu, ktoré bolo prvý raz zverejnené po uplynutí trvania autorského práva. Autorské právo k takémuto dielu má osoba, ktorá dielo zverejní vydaním a to v rozsahu, aký prináleží pôvodnému autorovi diela, s výnimkou práv viažucich sa k osobe autora (§ 17). Ide o právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a tiež právo na odmenu za použitie diela.

K § 53

Pod inštitútom voľného diela sa rozumie dielo pôvodne autorskoprávne chránené, pri ktorom však uplynulo trvanie majetkových práv (§ 21); dielo sa stáva voľným aj tým, že majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov.

K § 54

Úprava autorstva k dielu je založená na predpoklade, že za autora sa považuje ten, kto je takto na diele označený, pokiaľ sa nepreukáže opak.

K § 55

Povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri vyplýva Slovenskej republike z Čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb.

K § 56 až 61

Úpravou sa rozširujú hmotnoprávne nároky autora, ktorých sa môže domáhať pri porušení svojho práva, a to o stiahnutie a zničenie neoprávnene vyhotovených rozmnoženín diela.

Novým spôsobom sa riešia aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá, nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj dohode TRIPS.

V niektorých krajinách je do autorskoprávnych úprav zahrnutá aj úprava procesných prostriedkov uplatňovania týchto práv. Vzhľadom na to, že platný Autorský zákon rešpektuje odvetvový systém práva, ani v predloženom návrhu sa nenavrhuje úprava procesných prostriedkov na uplatnenie práv duševného vlastníctva, ktorá by presahovala kompetencie Ministerstva kultúry SR.

K § 56Ustanovením sa posilňuje význam ochrany autorského práva. Sprehľadňuje a rozširuje sa katalóg nárokov a aktívne legitimovaných osôb. V odseku 1 sa demonštratívne vypočítavajú nároky proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačné problémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Okrem tohto určovacieho nároku sa upravujú aj tradičné prostriedky ochrany, ako je nárok zdržovací, odstraňovací a satisfakčný. V písmene b) sú obsiahnuté rôzne formy zdržovacieho nároku, a to v závislosti od povahy protiprávneho konania, ktorým môže byť ohrozenie práva a neoprávnený zásah do práva, teda porušenie práva. Všeobecne formulovaný nárok na poskytnutie údajov o pôvode neoprávnene zhotovených rozmnoženín, o spôsobe ich použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa zúčastnili na tomto neoprávnenom zhotovení (podľa písmena c), umožňuje dotknutej osobe získať dôkazy na uplatnenie ďalších nárokov; tento nárok bude možné využiť najmä v prípadoch, keď dotknutej osobe chýba nielen dôkaz, ale aj dostatok informácií na určité tvrdenie. Nárok na odstránenie následkov podľa písmena d) smeruje k odstráneniu následkov porušenia práva (pri ohrození práva je vylúčený). Podmienkou uplatnenia tohto nároku je trvanie následkov, aj keď porušenie samo o sebe už trvať nemusí.

Náhrada nemajetkovej ujmy podľa písmena e) je možná formou morálneho zadosťučinenia, ale aj v materiálnej forme v peniazoch; zadosťučinenie v peniazoch patrí len vtedy, ak sa priznanie iného (morálneho) zadosťučinenia ukázalo ako nepostačujúce. Pri určení výšky sa prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo. Strany sa na výške zadosťučinenia môžu dohodnúť na základe dohody o urovnaní (§ 585 Občianskeho zákonníka), keď sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým. Ak sa strany na výške zadosťučinenia nedohodnú, určí ju súd (podľa uvedených kritérií). V odseku 2 tohto ustanovenia sa súdu umožňuje priznať autorovi na jeho návrh právo uverejniť rozsudok na náklady neúspešného účastníka (kontinuita s právnou úpravou ochrany proti nekalej súťaži). V zmysle odseku 3 patrí autorovi aj nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia podľa osobitných predpisov. Navrhovanou úpravou sa opúšťa koncepcia absolútneho nároku na odmenu za každé, teda aj neoprávnené použitie diela. Ten, kto neoprávnene nakladá s dielom, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie. V prípade neoprávneného použitia diela prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj náhrada škody (zisku); v trestnom konaní sa vydanie bezdôvodného obohatenia zaraďuje pod pojem náhrady škody (Trestný zákon tieto pojmy nerozlišuje).

K § 57

V ustanovení sa nadobúdateľovi výhradnej licencie priznáva aktívna legitimácia na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 Obchodného zákonníka). Uvedené oprávnenie prináleží aj osobe, ktorej je zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50). Posilní sa tým postavenie osôb, do ktorých práv je najviac zasiahnuté neoprávnenými používateľmi. V súvislosti s nadobúdateľom výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu, pri ktorej je aj autor sám povinný zdržať sa výkonu práva, alebo či toto právo môže vykonať.

K § 58

Ustanovenie korešponduje s čl. 51 a nasl. dohody TRIPS. Autor má právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu svojich práv nielen na súde prostredníctvom nároku podľa § 56 ods. 1 písm. c), ale aj v rozsahu podľa § 58 ods. 1 a 2 na colných orgánoch. Cieľom ustanovenia je zabezpečiť čo najefektívnejšiu ochranu práv. Podľa odseku 3 sa informácií môže domáhať nielen autor osobne, ale aj príslušná organizácia kolektívnej správy a právnická osoba oprávnená chrániť záujmy autorov; takéto oprávnenie nepatrí nadobúdateľovi výhradnej licencie ani vykonávateľovi majetkových práv (autorských). Navrhovaná úprava nadväzuje na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru.

K § 59

Cieľom ustanovenia je posilniť právne postavenie autorov pri ochrane opatrení slúžiacich na ochranu pred neoprávneným vyhotovovaním rozmnoženín diel a iným neoprávneným konaním. Významným prostriedkom zabezpečenia práv autorov pri súčasnom rozvoji možností prístupu k dielam a uľahčení vyhotovovania ich rozmnoženín a iných použití je technická a technologická ochrana diel. Autorskému právu sa takto poskytne rovnaká ochrana pred zneužitím prostriedkov slúžiacich na ich ochranu ako pred neoprávneným použitím diela. Podľa tohto ustanovenia sa za neoprávnený zásah do práv považuje konanie, ktoré síce nie je použitím diela, avšak jeho cieľom je umožniť nechránený prístup k dielu prekonaním opatrení (prekážok) slúžiacich na ochranu práv.

Pojem „účinné technologické opatrenia“ zahŕňa akýkoľvek postup alebo súčiastku vloženú do postupu, prístroja alebo výrobku, ktoré majú predchádzať alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do práv (tzv. ochranný systém). Neoprávneným zásahom do práv je teda výroba, dovoz, rozširovanie pomôcok alebo akýkoľvek spôsob využitia pomôcok zasahujúcich do takéhoto ochranného systému s cieľom dosiahnuť majetkový prospech (napr. aj návod na zásah do ochranného systému možno považovať za takýto zásah do práv, pretože je vlastne zásahom (krokom) narúšajúcim „ochranný“ postup); nevyžaduje sa, aby sa odstránenie (vyradenie, obmedzenie) účinných technologických opatrení vykonalo priamo, postačovať budú aj kroky na jeho umožnenie. V tejto súvislosti nie je rozdiel medzi konaním osoby, ktorá odplatne umožní vnímať dielo (s cieľom dosiahnuť majetkový prospech), a konaním koncového používateľa (konzumenta), ktorý takto usporí náklady spojené s oprávneným odstránením prostriedkov ochrany. Použitý výraz „odkódovanie“ v najširšom význame zahŕňa aj odstránenie šifier, transformácií, kopírovacieho kontrolného mechanizmu (mechanizmu kontrolnej rozmnoženiny) (čl. 6 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES), pričom sa nevyžaduje, aby odstránenie technologických opatrení na ochranu práv bolo výlučným účelom pomôcok, ale postačuje, ak budú využiteľné (zamýšľané) aj na takýto účel.

K § 60

Ustanovenie nadväzuje na § 59. Ide tu takisto o neoprávnený zásah do práva konaním, ktoré samo osebe nie je neoprávneným použitím diela. Znenie ustanovenia v podstate obsahovo korešponduje s platným § 44 ods. 4 zohľadňujúcim predovšetkým čl. 12 zmluvy WIPO o autorskom práve, aktuálne sa však spresňuje, a to v kontexte už navrhovaných úprav a s ohľadom na čl. 7 smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

K § 61

Ustanovenie rozširuje autorskoprávnu ochranu aj na niektoré názvy diela a vonkajšiu úpravu diela, ktoré samy osebe nespĺňajú základné pojmové znaky diela. Aj keď sa táto ochrana svojím chápaním približuje k súťažnoprávnej ochrane, nejde o takúto ochranu, pričom sa nevylučuje súbeh autorskoprávnej ochrany a súťažnoprávnej ochrany.

K § 62

Výhradné osobnostné práva výkonného umelca svojím rozsahom v podstate zodpovedajú osobnostným právam autora ustanoveným v § 17, a preto sa ich úprava rieši odkazom na toto ustanovenie. Tieto práva boli výkonným umelcom priznané zmluvou WPPT (Rímsky dohovor takéto práva výkonným umelcom nepriznával a zmluva WPPT tento deficit odstránila).

K § 63

Úprava výhradných majetkových práv výkonného umelca je v súlade s medzinárodnými dohovormi (Rímsky dohovor a WPPT) a so smernicami Európskej únie (smernica Rady č. 92/100/EHS a smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES). Výhradné majetkové práva priznané výkonnému umelcovi v tomto ustanovení v podstate znamenajú, že výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a udeliť inej osobe súhlas na jeho použitie. Spôsoby použitia, ktoré podliehajú súhlasu výkonného umelca, sú uvedené v odseku 2. Bez súhlasu výkonného umelca nemožno teda vyhotoviť originál záznamu jeho umeleckého výkonu ani jeho rozmnoženinu, ani verejne rozširovať originál alebo rozmnoženinu záznamu umeleckého výkonu predajom, nájmom alebo vypožičaním, ani sprístupňovať záznam umeleckého výkonu verejnosti. Pri výhradnom práve udeľovať súhlas na verejný prenos umeleckého výkonu sa ustanovuje výnimka, keď sa súhlas výkonného umelca nevyžaduje; ide o verejný prenos už vysielaného ešte nezaznamenaného umeleckého výkonu.

Odsek 4 ustanovuje právo na primeranú odmenu, ktoré patrí výrobcovi záznamu za oprávnené rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženín nájmom a vypožičiavaním.

V odsekoch 5 a 6 sa z praktických dôvodov rieši otázka nakladania s právami k výkonom výkonných umelcov, ktoré spoločne vytvárajú celé súbory, ako sú orchestre, divadelné súbory a pod.

K § 64

Práva výrobcu zvukového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu výhradných majetkových práv výrobcu zvukového záznamu patrí právo použiť tento zvukový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu záznamu alebo jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukového záznamu.

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 65

Ustanovenie upravuje právo na primeranú odmenu pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov, ako aj jeho trvanie.

K § 66

Výhradné majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu priznané Rímskym dohovorom, dohodou TRIPS, zmluvou WPPT, ako aj smernicou Rady č. 92/100/EHS a smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES rozsahom korešpondujú s navrhovaným znením odsekov 1 a 2. Do rozsahu majetkových práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu patrí právo použiť tento zvukovo-obrazový záznam a udeľovať inej osobe súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, na verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu a jeho rozmnoženín predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom či vypožičiavaním, ako aj na vysielanie a sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu.

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv výrobcu zvukovo-obrazového záznamu (na rozdiel od majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 67

Ustanovenie upravuje právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu na primeranú odmenu, ako aj jeho trvanie.

K § 68

Ustanovenie upravuje tradičné majetkové práva (výhradné) vysielateľov priznané už Rímskym dohovorom, rozširujúc ich v kontexte so smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES.

Odseky 1 a 2 upravujú základné majetkové práva vysielateľa: právo vysielateľa použiť svoje vysielanie a udeľovať inej osobe súhlas na jeho verejný prenos, ak sa uskutočňuje za vstupný poplatok, na vyhotovenie originálu záznamu svojho vysielania alebo jeho rozmnoženiny, na ich verejné rozširovanie predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, nájmom alebo vypožičaním, na káblovú retransmisiu svojho vysielania a sprístupňovanie záznamu svojho vysielania verejnosti. Právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejný prenos rozsahom v podstate zodpovedá Rímskemu dohovoru, podľa ktorého právo na verejný prenos televízneho vysielania patrí len vo vzťahu k verejnému prenosu vysielania na verejne prístupných miestach za vstupné (verejný prenos rozhlasového vysielania existenciu vstupného podľa tohto dohovoru nevyžaduje).

V odseku 4 je výslovne vyjadrený následok čisto majetkovej povahy práv vysielateľa (na rozdiel od výhradných majetkových práv autora a výkonného umelca), teda spôsobilosť byť predmetom translatívneho prevodu.

K § 69 a 70

Na výhradné majetkové práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa primerane vzťahujú výnimky (obmedzenia) zavedené pri majetkových právach autora. Vysielateľovi sa však v zmysle čl. 5 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. c) smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES osobitne umožňuje použiť krátku časť diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo vysielania iného vysielateľa v informačnom spravodajstve a vyhotoviť dočasný záznam svojho vysielania pomocou vlastných zariadení a pre vlastné vysielanie, s možnosťou jeho archivácie v prípade výnimočnej dokumentačnej hodnoty.

K § 71

Vzhľadom na povahu práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (nositelia súvisiacich práv) sa odkazuje na ustanovenia autorskoprávnej časti tohto zákona (II. časť). Aj keď aplikácia v praxi môže byť do určitej miery problematická, opakovanie všetkých ustanovení možno z legislatívnotechnického hľadiska považovať za nadbytočné. Ak navrhované odkazujúce ustanovenie nezahŕňa niektoré z ustanovení z autorskoprávnej časti zákona, vždy to neznamená, že obdobná úprava neplatí aj pre nositeľov súvisiacich práv (III. časť); v niektorých prípadoch sa osobitne pre jednotlivé kategórie nositeľov súvisiacich práv formuluje obdobné, čiastočne modifikované ustanovenie.

K § 72 až 77 Úprava osobitného práva zhotoviteľa databázy plne korešponduje s čl. 7 – 17 Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES.

Podľa § 5 ods. 4 sa databázou rozumie súbor na sebe nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov (dôraz na „na sebe nezávislých“), systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. (Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.)

Poskytovaná ochrana sa vzťahuje na všetky formy databáz, teda elektronické alebo neelektronické, on-line alebo off-line, dynamické alebo statické vrátane systematicky alebo metodicky usporiadaných zbierok diel, pokiaľ sú tieto individuálne prístupné (dôraz na „individuálny prístup“).

Databáza môže byť predmetom autorskoprávnej ochrany alebo ochrany podľa práva sui generis, pričom sa nevylučuje ich kumulácia.

Hodnotiacim kritériom na poskytnutie autorskoprávnej ochrany je originalita (pôvodnosť, jedinečnosť, neopakovateľnosť) databázy spočívajúca na vlastnej kreácii autora (skupiny autorov). Ochrana pokrýva štruktúru databázy; práva tretích osôb ostávajú nedotknuté. Ochrana sa teda nevzťahuje na obsah databázy (tvorený jednotlivými dielami, materiálmi, údajmi a pod.) ani na práva k tomuto obsahu. Autorovi (autorom) takejto databázy patria morálne a ekonomické práva v rozsahu podľa § 17 a 18.

Ochrana databáz sui generis (§ 72 až 77) sa poskytuje bez ohľadu na to, či databáza spĺňa autorskoprávne kritériá; toto právo poukazuje na to, že došlo k podstatnému vkladu (investovaniu) do získania, overenia alebo prezentácie obsahu databázy s tým, že prostredníctvom tohto práva sa má zabrániť extrakcii alebo reutilizácii celej alebo podstatnej časti databázy. To znamená, že jeho cieľom je ochrániť investície (podstatný vklad) do získania, overenia alebo sprístupňovania obsahov databázy. Investície (podstatnosť vkladu) sa určujú aplikovaním kvalitatívneho alebo kvantitatívneho meradla a môžu pozostávať z vloženia finančných zdrojov, času, úsilia, energie a pod. Toto výhradne ekonomické právo, na rozdiel od autorského práva nevyžaduje pôvodnosť (originalitu).Ustanovenie § 77 odkazuje na primeranú použiteľnosť príslušných ustanovení zákona na zhotoviteľa databázy; primerane sa použijú napr. ustanovenia o zverejnení a vydaní, o vzniku práva a vzťahu k vecným právam, o niektorých výnimkách, o zákonnom predpoklade autorstva, o počítaní trvania ochrany.

K § 78

Ustanovenie vymedzuje účel kolektívnej správy, ktorý spočíva najmä v efektívnom výkone (uplatňovaní) majetkových práv autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, umožniť uvádzanie predmetov ochrany na verejnosti, ale tiež uplatňovať ochranu týchto práv. Z odseku 1 a 2 vyplýva, že predmetom kolektívnej správy (dobrovoľnej) môže byť akékoľvek majetkové právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výkon práv neúčelný.

Aj keď v súčasnosti je určité nebezpečenstvo zneužitia dominantného postavenia na trhu či monopolného postavenia organizácií kolektívnej správy, vzniká potreba kolektívnu správu rozširovať v záujme dostupnosti určitých práv, keď je možnosť získať súhlas na použitie predmetu ochrany individuálne zložitá.

Odsek 3 obsahuje taxatívny výpočet majetkových práv, ktoré možno vykonávať len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy. Ide predovšetkým o použitia, ku ktorým netreba súhlas nositeľa práv, avšak právo na primeranú odmenu mu ostáva zachované. Typickým príkladom je právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu za káblovú retransmisiu ich predmetov ochrany. Povinná kolektívna správa sa zavádza aj v prípade práva udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu diela. Oba uvedené prípady povinnej kolektívnej správy predpokladá čl. 10 smernice Rady č. 93/83/EHS. V zmysle smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES sa do tejto skupiny zaraďuje aj právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, ktorá toto právo upravuje z hľadiska potrieb fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami.

Povinná kolektívna správa sa zavádza len tam, kde nie je prakticky možné, aby si ich nositeľ práv uplatnil individuálne, alebo je to možné len za mimoriadnych ťažkostí a nákladov alebo za cenu veľkých komplikácií pre používateľov.

K § 79

Ustanovenia upravujú náležitosti, ktoré musí spĺňať organizácia kolektívnej správy. V súčasnosti existujú organizácie vykonávajú kolektívnu správu ako občianske združenia. Princíp združovania sa zachováva, pretože najlepšie vyhovuje zásade účasti zastupovaných nositeľov práv na demokratickom riadení organizácie kolektívnej správy a na rozhodovaní o rozdeľovaní vybraných odmien, ako aj iných významných otázkach, valným zhromaždením všetkých zastupovaných nositeľov práv.

K § 80

Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy ako aj postup ministerstva pri udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy žiadateľovi. Oprávnenie sa udeľuje v správnom konaní a na jeho udelenie nie je právny nárok. Dôvody na odňatie oprávnenia ako aj postup ministerstva v tejto veci upravuje § 83. Udelenie a odňatie oprávnenia na výkon kolektívnej správy je správnym rozhodnutím.

K § 81Ustanovenie upravuje povinnosti organizácie kolektívnej správy k nositeľovi práv, ale aj niektoré osobitné povinnosti používateľov k organizácii kolektívnej správy, ktorých cieľom je zefektívniť a sfunkčniť výkon kolektívnej správy.

Z odseku 2 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy má povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) len vo vzťahu k nositeľom práv uvedeným v tomto ustanovení; to však neznamená, že by organizácia kolektívnej správy nemohla zastupovať aj iných nositeľov práv, nie je však na to povinná. Z odseku 3 vyplýva, že organizácia kolektívnej správy nepriamo zastupuje nositeľa práv, ako aj to, že výkon kolektívnej správy nemôže byť podnikaním a organizácia kolektívnej správy má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Odsek 4 ustanovuje povinnosť súčinnosti používateľov. Odseky 5 a 6 ustanovujú osobitné povinnosti prevádzkovateľov verejných produkcií (zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach).

K bodu 82

Odsek 1 upravuje situáciu, keď organizácia kolektívnej správy a používateľ, prípadne právnická osoba združujúca používateľov, nedohodnú licenčnú zmluvu, hromadnú licenčnú zmluvu alebo kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorými udelia súhlas na použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, kde je na ich použitie potrebný súhlas nositeľa tohto práva, resp. sa nedohodnú na výške primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany v tých prípadoch, keď súhlas nie je v zmysle Autorského zákona potrebný (napr. ide o použitie umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu verejným prenosom). Ide o ustanovenie, ktoré súvisí s nárokmi z neoprávneného použitia predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona.

Žalobu možno podať za podmienok uvedených v odseku 2 aj v prípade, že právo na použitie predmetov ochrany stále trvá, zánik práva však pravdepodobne nastane po naplnení určitej skutočnosti (napr. v závislosti od plynutia času).

Odsek 3 upravuje tradičnú výnimku z práv k predmetom ochrany podľa Autorského zákona. Vzhľadom na sporný výklad platnej úpravy (§ 7 ods. 5) navrhované ustanovenie obsahuje presnejšie pravidlá pre vznik práva použiť predmet ochrany ex lege. Zákon zakladá osobitnú zákonnú odplatnú licenciu na použitie spravovaných predmetov ochrany v období, kým sporné otázky medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp.. právnickou osobou združujúcou používateľov, nevyrieši súd. V tomto období až do rozhodnutia súdu, resp. do uzatvorenia dohody, môže prísť k splneniu podmienok a k oprávnenému použitiu spravovaných predmetov ochrany používateľom ex lege napriek neexistencii zmluvného vzťahu. V tomto prípade ide o odplatné použitie (odsek 5). Pre vznik práva na použitie predmetu ochrany musí používateľ splniť súčasne niekoľko podmienok. Jednou z podmienok je podanie žaloby podľa odseku 1 používateľom, prípadne v spojení s odsekom 6 organizáciou kolektívnej správy alebo právnickou osobou združujúcou používateľov, a to v stanovenej 60-dňovej lehote. Začiatok tejto lehoty sa počíta od momentu zániku práva na použitie predmetov ochrany alebo od momentu, keď začal používateľ používať predmety ochrany potom, ako sa s organizáciou kolektívnej správy nedohodol na uzatvorení príslušnej zmluvy. Ďalšou podmienkou, ktorú musí používateľ splniť, je preukázať organizácii kolektívnej správy vznik bankovej záruky (napr. predložením vyhlásenia banky v záručnej listine) v zákonom stanovenej minimálnej výške alebo musí platiť odmenu určenú podľa podanej žaloby (odsek 3 písm. b)), resp. podľa poslednej platnej zmluvy (odsek 6) stanoveným spôsobom.

V zmysle odseku 4 stráca zákonná licencia podľa odseku 3 svoje opodstatnenie po rozhodnutí súdu o žalobe podľa odseku 1, prípadne po vzniku práva na použitie predmetov ochrany na základe iného dôvodu. V praxi pôjde o prípad zamietnutia žaloby podľa odseku 1 alebo o vydanie rozsudku nahradzujúceho prejav vôle na základe žaloby podľa odseku 1 alebo o prípad zastavenia konania, napr. na základe späťvzatia návrhu. Súd vyrieši spornú otázku medzi účastníkmi konania a používateľ bude používať predmety ochrany naďalej z dôvodu zmluvy, alebo bude povinný prestať s používaním predmetov ochrany, pretože zanikne na takéto použitie aj zákonná licencia uvedená v odseku 3. Právo na použitie spravovaných predmetov ochrany môže vzniknúť používateľovi aj skôr ako právoplatným nahradením prejavu vôle. Pôjde napr. o prípady, ak sa organizácia kolektívnej správy dohodne s používateľom na uzatvorení licenčnej zmluvy, hromadnej licenčnej zmluvy alebo ak používateľ vysloví súhlas s kolektívnou licenčnou zmluvou uzatvorenou po podaní žaloby právnickou osobou združujúcou používateľov.

V zmysle odseku 5 je zákonná licencia podľa odseku 3 odplatná. Zavedenie bezodplatnej zákonnej licencie by predstavovalo neprimeraný zásah do práv organizácií kolektívnej správy a sprostredkovane aj do právneho postavenia nositeľov práv a mohlo by viesť k zneužívaniu ustanovenia odseku 3 používateľmi, ktorých by bezodplatná licencia motivovala, aby dohodu s organizáciou kolektívnej správy neuzatvorili a predmety ochrany používali v zmysle odseku 3 až do ukončenia súdneho sporu na základe žaloby podanej podľa odseku 1. Odmenu, ak sa na jej výške strany nedohodnú, možno spoľahlivo určiť až po vyriešení sporných otázok súdom, resp. dohodou strán, pretože až v tomto momente bude možné prihliadnuť na zistenia v súdnom konaní, prípadne na dohodu, ktorú strany po začatí súdneho konania uzatvorili.

Úprava v odseku 6 nadväzuje na úpravu v odseku 3.

Odsek 7 má do vytvorenia kolektívnej správy práv k predmetom ochrany vo všetkých odboroch skôr prechodný charakter. Mimoriadny význam má zákonná licencia podľa odseku 7 v prípade tzv. povinnej kolektívnej správy práv. Ustanovenie bude možné aplikovať aj v prípade, ak licencia udelená organizácii kolektívnej správy zanikne. Výšku rezervného fondu, ktorý musí používateľ podľa odseku 7 vytvárať odhadne, napr. primerane zohľadní rozsah a spôsob použitia predmetov ochrany, výšku odmeny za právo na použitie pri iných právach k predmetom ochrany dohodnutých s ďalšími organizáciami kolektívnej správy, resp. iných zvyčajných kritérií, ktoré sú bežne určujúce pre výpočet odmeny, resp. zohľadnenie zvyčajných zliav vzhľadom na rozsah použitia a pod.

Odsek 8 reaguje na existujúce výkladové problémy aplikačnej praxe súvisiace so vzťahom medzi platným § 7 ods. 5 a ustanoveniami zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (napr. § 16 písm. f), § 17 ods. 1 písm. c) § 46.ods. 2 písm. d), § 57 ods. 2 písm. d) a e)). Ustanovenie § 7 ods. 5 zakladalo zákonnú licenciu, na základe ktorej mohol používateľ predmetov ochrany používať predmety ochrany, ak splnil podmienky uvedené v tomto ustanovení. Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov a takýmto spôsobom preukázania oprávneného použitia predmetu ochrany nepočítal. V praxi dochádzalo k situácii, že používateľ predmetov ochrany používal predmety ochrany v súlade so zákonom, na základe zákonnej licencie uvedenej v platnom § 7 ods. 5, ale napriek tomu nemohol predložiť všetky doklady požadované zákonom č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov; dôvodom predkladania týchto dokladov pritom bolo, aby používateľ preukázal, že predmety ochrany používa v súlade so zákonom. V praxi tak prichádzalo k zúženiu možností používateľov predmetov ochrany vyplývajúcich z Autorského zákona a tohto zákona o zákonné licencie uvedené v týchto predpisoch, pretože predpis verejného práva reflektoval výlučne na uzatvorenú zmluvu a nepriamo aj k negácii významného mechanizmu zavedeného zákonom predovšetkým kvôli procesu uzatvárania tzv. hromadných zmlúv. Navrhovanou úpravou dochádza k jednoznačnému prepojeniu uvedených ustanovení a odstráneniu sporných výkladov, ktoré priniesla aplikačná prax.

K § 83

Dohľad nad riadnym výkonom kolektívnej správy vykonáva ministerstvo kultúry; nejde však o dohľad univerzálny – aj ostatné štátne orgány môžu vykonávať dohľad v rozsahu svojej právomoci a pôsobnosti podľa osobitných predpisov (napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky).

K § 84 Ustanovenie rešpektuje právo slobodnej voľby nositeľa práv. Porušovanie autorského práva možno postihnúť iba v priestupkovom konaní alebo súdnom konaní.

Vo vzťahu medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom predmetov ochrany najčastejšie dochádza k prípadom, že používateľ predvádza predmety ochrany bez súhlasu nositeľa práv ako aj bez vyrovnania nárokov nositeľa práv, čo v konečnom dôsledku možno charakterizovať ako protiprávne konanie, postihnuteľné v priestupkovom konaní alebo v súdnom konaní

K § 85Ustanovenie upravuje problematiku hospodárenia a majetku organizácie kolektívnej správy.

Organizácie kolektívnej správy sú právnické osoby, založené výlučne na nepodnikateľské účely. Kolektívna správa nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani živnosťou podľa živnostenského zákona ani podľa iných právnych predpisov.

Finančné prostriedky vynaložené na výkon kolektívnej správy si organizácie uhrádzajú zrážkou z vybraných odmien a náhrad odmien, prípadne členskými príspevkami. Prípadné odmeny, náhrady odmien a členské príspevky nie sú ziskom organizácie kolektívnej správy.

K § 86

S výnimkami uvedenými v § 80 sa konanie o udelení oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ako aj konanie o uložení pokuty alebo odňatí oprávnenia vykonávať kolektívnu správu ponecháva vo všeobecnom režime správneho poriadku.

K § 87

Upravuje sa prechod z predchádzajúcej úpravy (zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) na novú úpravu.

K § 88

Ustanovením si Slovenská republika plní záväzok vo vzťahu vyplývajúci z prístupového o procesu k Európskej únii a budúceho členstva v nej.

K § 89

Ustanovením sa zrušuje platná autorskoprávna legislatíva zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov, v znení zákona

č. 234/2000 Z. z. a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.

K § 90Účinnosť sa predpokladá 1. januára 2004.

Bratislava 16. september 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

M i k u l á š D z u r i n d a v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

R u d o l f C h m e l v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

2

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Navrhovaná úprava je predovšetkým komplexnou úpravou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom tak, ako sa vyvíjala v rámci medzinárodných autorskoprávnych zmlúv a dohôd vrátane práva Európskeho spoločenstva/Európskej únie v tejto oblasti.

Navrhovaná úprava plne rešpektuje základné medzinárodné zmluvy a dohovory dotýkajúce sa autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ako sú:

◊Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z 8. septembra 1886, naposledy revidovaný v Paríži v roku 1971, ktorého sa Slovenská republika zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením, ktorým je viazaná od 11. apríla 1980. Ide o tradičný autorskoprávny dohovor, ktorý určuje členským štátom povinnosť ochrany autorského práva aspoň na minimálnej úrovni zakotvenej v dohovore. Zároveň obsahuje výhrady v prospech národných úprav pre oblasti výslovne uvedené v dohovore, napr. výnimky z výlučného práva autora, rozsah pôsobnosti autorského zákona na diela úžitkového umenia, zásadu teritoriality, podľa ktorej sa ochrana práv duševného vlastníctva riadi právnou úpravou štátu, kde sa ochrana uplatňuje. Dohovor obsahuje aj pravidlo porovnávania trvania ochrany, podľa ktorého ochrana nepresiahne trvanie ustanovené v štáte pôvodu diela. Táto zásada však bola prelomená priatím smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 93/98/EHS.

◊Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a televíznych a rozhlasových organizácií, uzatvorený v Ríme 26. októbra 1961, ktorého sa zúčastňuje Slovenská republika s účinnosťou od 14. augusta 1964. Pri prístupe k tomuto dohovoru Slovenská republika uplatnila výhradu v zmysle čl. 16 ods. 1 písm. a) bod (iii) a (iv), pokiaľ ide o odmenu za druhotné použitie zvukového záznamu vydaného na obchodné účely pre rozhlasové vysielanie alebo pre verejný prednes podľa čl. 12. Podľa tejto výhrady neplatí čl. 12 v Slovenskej republike vôbec, pre zvukové záznamy vydané na obchodné účely výrobcom, ktorý nie je občanom (subjektom) iného zmluvného štátu; na zvukové záznamy, ktorých výrobcom je občan iného zmluvného štátu platí tento článok len v rozsahu a len dovtedy, pokiaľ tento štát poskytuje ochranu zvukovým záznamom prvý krát zaznamenaným subjektom Slovenskej republiky. Tento dohovor upravuje minimálnu úroveň majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových a televíznych vysielateľov. Smernica Rady a Európskeho parlamentu 92/100/EHS priznáva výkonným umelcom práva v širšom rozsahu.

◊Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorená v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996. Táto dohoda odkazuje v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s právom autorským na minimálnu úroveň ochrany podľa Bernského dohovoru a Rímskeho dohovoru. Upravuje niektoré nové medzinárodne uznávané práva, ako je právo na ochranu počítačových programov, právo na nájom a vypožičiavanie, ochranu databáz, zásadu vyčerpania práva a najmä zaväzuje štáty chrániť zvukové záznamy 50 rokov od vyhotovenia záznamu, a to aj tie, pri ktorých doterajšie, kratšie trvanie ochrany uplynulo. Dohoda TRIPS je skôr známa ako dohoda, ktorá prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré majú prijať v oblasti vynucovania práva, a to tak v správnom, civilnom alebo trestnom konaní. Obsahuje aj ustanovenia o opatreniach na hraniciach, ktorých sa nositelia práv môžu domáhať v prípade dovozu alebo vývozu nedovolených rozmnoženín diel, výkonov a zvukových záznamov. Navrhovaná právna úprava je taktiež v súlade s ďalšími medzinárodnými zmluvami Svetovej organizácie duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization (WIPO)), ktoré boli prijaté na diplomatickej konferencii v roku 1996 a pre ktoré sa používa názov internetové zmluvy. Sú to Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT) a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT), ktoré Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 (s platnosťou: WCT od 6. marca 2002 a WPPT od 20. mája 2002). Záväzky z týchto zmlúv nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

Navrhovanou úpravou pokračuje Slovenská republika v plnení záväzkov vyplývajúcich jej z Dohody o pridružení, uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami na jednej strane a ich členskými štátmi a Slovenskou republikou na strane druhej, publikovanej pod č. 158/1997 Z. z. (ďalej len „dohoda“). V čl. 67 tejto dohody sa Slovenská republika zaviazala pokračovať v zlepšovaní ochrany práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva tak, aby dosiahla úroveň ochrany v Spoločenstve vrátane porovnateľných prostriedkov na presadzovanie takýchto práv. Zároveň v čl. 69 tejto dohody Slovenská republika uznala za dôležitú podmienku ekonomického zapojenia do Spoločenstva, zbližovanie existujúcich a budúcich právnych predpisov Slovenskej republiky s právnymi predpismi Spoločenstva a zaviazala sa vyvíjať úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho poriadku s predpismi Spoločenstva.

Cieľom navrhovanej úpravy je zladiť úroveň poskytovanej ochrany so súčasným vysokým štandardom v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Snahy o zladenie ochrany práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni sa zintenzívnili najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky.

Z hľadiska zlučiteľnosti autorskoprávnej legislatívy s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva navrhovaná úprava rešpektuje a v podstatnej miere premieta úpravu platného zákona (Zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z.), ktorého harmonizačný rámec tvorili:

-smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotoviteľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice

- smernica Rady č. 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva

a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu,

možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby šírenia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.

-smernica Rady č. 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady č. 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza výlučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

-smernica Rady č. 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasťou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja

V súlade so zoznamom acquis na rok 2001 sa harmonizačný rámec navrhovanej úpravy rozširuje o smernicu Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana záujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoločnosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Pod vplyvom týchto zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, bola prijatá novela Autorského zákona (zákon č. 234/2000 Z. z.), ktorá rozšírila poskytovanú autorskoprávnu ochranu v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.

ďalšou smernicou v rámci aktuálneho harmonizačného rámca je smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.

Navrhovaná úprava zodpovedá úpravám práv duševného vlastníctva v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou. Až v súvislosti s rozvojom jednotného trhu a nových technológií, umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov sa zintenzívňujú snahy o zladenie práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni. Uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy je v tejto súvislosti ďalším argumentom pre vypracovanie komplexnej právnej normy, ktorá by zodpovedala vysokému štandardu ochrany práv duševného vlastníctva.

Z hľadiska koncepcie práv duševného vlastníctva zodpovedá predložený návrh kontinentálnemu chápaniu práva. Právo k výsledkom duševnej činnosti sa priznáva fyzickej osobe a je zaradené do základných ľudských práv. Osobnostnoprávne chápanie práv duševného vlastníctva určuje povahu týchto práv, ktoré sú nescudziteľné a nemožno sa ich vzdať. Na rozdiel do doterajšej úpravy, podľa ktorej osobné (osobnostné) a majetkové práva tvorili nedeliteľný celok aj z hľadiska prechodu týchto práv pre prípad smrti, je základom navrhovanej právnej úpravy koncepcia dualizmu práv osobnostných a práv majetkových. Pri tomto chápaní osobnostné práva zanikajú mortis causa; majetkové práva prechádzajú na dediča. V dôsledku tejto koncepcie sa dielo nemôže stať voľným pred uplynutím trvania práv tak, ako to bolo dosiaľ.

Zásada zmluvnej voľnosti je dotknutá potrebou výnimočne upraviť niektoré inštitúty, pri ktorých nie je možné, aby sa strany dohodli inak, tak napr. nemožnosť vzdať sa práva autorského, nemožnosť prevodu práva autorského, povinná kolektívna správa v určitých zákonom určených prípadoch.

Platná úprava už obsahuje viaceré ustanovenia, dôležité z hľadiska čoraz širšej prístupnosti špičkových technológií reprodukcie a prenosu verejnosti a ich čoraz širšie využívanie na porušovanie autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom (duševného vlastníctva), ktoré posilňujú a kvalitatívne zlepšujú prostriedky právnej ochrany nositeľov práv proti osobám, ktoré konajú spôsobom poškodzujúcim ich záujmy, či už napríklad zásahmi do informácií na správu práv alebo výrobou zariadení odstraňujúcich pôsobenie technologických opatrení.

Navrhovaná úprava novým spôsobom rieši aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k porušovaniu autorského práva alebo práv súvisiacich s autorským právom. Vzhľadom na to, že nové colné predpisy nezahŕňajú niektoré aspekty podstatné pre autorskoprávnu ochranu, a to najmä informačnú povinnosť colných orgánov vo vzťahu k autorom alebo iným nositeľom práv (upravenú v predchádzajúcej právnej úprave), navrhuje sa úprava, ktorá –nadväzujúc najmä na zákon č. 271/2001 Z. z. o opatreniach na zamedzenie dovozu, vývozu a spätného vývozu tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva – dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES, zmluve WIPO o autorskom práve, ako aj čl. 44, 50 a 51 až 60 dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). V súlade s týmito dokumentmi sa posilňuje aj ochrana autorského práva podrobnejšou úpravou súkromnoprávnych nárokov autorov.

S cieľom vytvoriť zladenú komplexnú štruktúru autorskoprávnej legislatívy, sústredenú dosiaľ do dvoch základných právnych predpisov (Autorský zákon a zákon č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.) navrhované znenie zákona zahŕňa aj úpravu kolektívnej správy. Reflektuje predovšetkým požiadavku smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti, vo väzbe na súlad s pravidlami konkurencie. V tejto súvislosti navrhovaná úprava spresňuje a kategorizuje jednotlivé odbory výkonu kolektívnej správy, taxatívne vypočítava povinne kolektívne spravované práva, spresňuje práva a povinnosti organizácie kolektívnej správy a zároveň posilňuje dohľad orgánu udeľujúceho oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

Navrhovaná úprava rozvíja základné slobody a práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ústavným východiskom je predovšetkým čl. 43, ktorý garantuje slobodu vedeckého bádania a umenia s tým, že predpokladá zákonnú ochranu duševného vlastníctva, ako aj čl. 7 ods. 4 a 5, ktorý rieši otázky vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva v Slovenskej republike.

Riešená problematika nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a z tohto dôvodu neobsahuje doložku uvedených vplyvov.

Navrhovaná úprava sa nedotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite), a preto sa nepredkladá na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Navrhovanú úpravu 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila predložiť ju na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu