Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 603/2003 účinný od 01.01.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

337

Osobitná časť dôvodovej správy

K ustanoveniam článku IK bodu 1

Navrhnutou úpravou §◊2 odseku◊2 písmena◊a) zákona o bankách sa reaguje na nový zákon o platobnom styku (zákon č.◊510/2002◊Z.◊z.), ktorý namiesto pôvodného pojmu bankovej činnosti „platobný styk a zúčtovanie“ používa pojmy „tuzemské prevody peňažných prostriedkov“ a „cezhraničné prevody peňažných prostriedkov“. Dôvodom je skutočnosť, že zákon o platobnom styku využíva pojem „platobný styk“ v podstatne širšom význame a do platobného styku zahŕňa nielen tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov, ale aj vydávanie a správu elektronických platobných prostriedkov ◊ktoré tvoria súčasť osobitnej bankovej činnosti uvedenej v §◊2 ods.◊2 písm.◊g) zákona o bankách◊ a tiež prevádzkovanie platobných systémov ◊ktoré vôbec nepatrí medzi bankové činnosti vykonávané na základe bankového povolenia, ale ide o osobitnú činnosť regulovanú iba zákonom o platobnom styku◊. Navrhnutou úpravou §◊2 ods.◊2 písm.◊a) zákona o bankách sa teda terminologicky správne vymedzujú činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk v oblasti platobného styku tak, že banky a pobočky zahraničných bánk zabezpečujú tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov (nezabezpečujú však a de◊iure ani nemôžu zabezpečovať prevádzkovanie peňažných platobných systémov). Navrhnutá úprava je v súlade s bodom◊4 prílohy◊I Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2000/12/ES o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií v znení Smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.◊2000/28/ES a 2002/87/ES ◊ďalej len „európska banková smernica č.◊2000/12/ES“◊. Navrhované terminologické spresnenie §◊2 ods.◊2 písm.◊a) zákona o bankách je tiež v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR, ktoré v čl.◊4 ods.◊2 a aj v bode◊2 prílohy č.◊2 určujú, že každý zákon (teda aj zákon o bankách) musí byť terminologicky presný a treba v ňom používať právnu terminológiu zavedenú v právnom poriadku Slovenskej republiky.

K bodu◊2

Navrhnutým doplnením §◊2 odseku◊2 písmena◊b) zákona o bankách sa reaguje na nový zákon o cenných papieroch a investičných službách (zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ktorý ako základnú činnosť obchodníkov s cennými papiermi (vrátane bánk ako obchodníkov s cennými papiermi a pobočiek zahraničných bánk ako pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi) uzákonil poskytovanie hlavných a vedľajších investičných služieb pre klientov. Navrhnutým doplnením §◊2 ods.◊2 písm.◊b) zákona o bankách sa teda terminologicky správne vymedzujú činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk v oblasti investičných služieb. Navrhnutá úprava je v súlade s prílohou◊I európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES. Navrhované terminologické spresnenie §◊2 ods.◊2 písm.◊b) zákona o bankách je tiež v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR, ktoré v čl.◊4 ods.◊2 a aj v bode◊2 prílohy č.◊2 určujú, že každý zákon (teda aj zákon o bankách) musí byť terminologicky presný a treba v ňom používať právnu terminológiu zavedenú v právnom poriadku Slovenskej republiky.

K bodu◊3

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazom◊5 a◊6 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na úpravy vykonané zákonmi a novelami zákonov, ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách, respektíve na pripravované nové zákony. V poznámke pod čiarou k odkazu◊5 sa reaguje na pripravovaný nový zákon o kolektívnom investovaní. V poznámke pod čiarou k odkazu◊6 už nemožno uvádzať zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, pretože vydávanie dlhopisov je už liberalizované a zákon o dlhopisoch v znení neskorších predpisov už nepozná osobitné povolenia na vydávanie dlhopisov. Zároveň je v aktualizovanom znení tejto poznámky potrebné zohľadniť pripravovaný nový zákon o kolektívnom investovaní a tiež skutočnosť, že bývalý zákon o cenných papieroch (zákon č.◊600/1992◊Zb. v znení neskorších predpisov) je od 1.◊1.◊2002 v podstate zrušený a nahradený novým zákonom o cenných papieroch a investičných službách (zákonom č.◊566/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

K bodu◊4

Navrhnutou úpravou §◊2 odseku◊13 zákona o bankách sa reaguje na nový zákon o platobnom styku (zákon č.◊510/2002◊Z.◊z.), ktorý už obsahuje presné pravidlá vykonávania tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov. Pritom nový zákon o platobnom styku umožňuje, aby v budúcnosti na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému vznikol na Slovensku aj taký platobný systém, ktorý nebude prevádzkovať Národná banka Slovenska alebo právnická osoba určená Národnou bankou Slovenska. Vzhľadom na právnu úpravu v zákone o platobnom styku je potrebné a účelné vykonať navrhovanú úpravu §◊2 ods.◊13 zákona o bankách.

K bodu◊5

Aktualizáciou poznámok pod čiarou k odkazom◊9, 11, 12 a 13 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nové zákony a novely zákonov, ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách (a čiastočne sa reaguje aj na aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu◊6. Spomedzi nových zákonov ide predovšetkým o nový zákon č. 510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a o zákon č. 507/2001◊Z.◊z. o poštových službách, ako aj zákon č.◊553/2001◊Z.◊z. o zrušení niektorých štátnych fondov a o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením v znení zákona č.◊440/2002◊Z.◊z.

K bodu◊6

Navrhovanou úpravou §◊5 písmena◊e) zákona o bankách sa reaguje na skutočnosť, že nový zákon o cenných papieroch a investičných službách v ustanoveniach §◊5 písm.◊f) až◊i) a §◊8 písm.◊d) vymedzil a uzákonil pojem derivát, ktorý sa používa v oblasti finančného trhu vrátane bankovníctva. Zároveň sa doplnením o § 5 písm. e) zlato spresňuje vymedzenie finančných nástrojov. Pritom v sprievodnej poznámke pod čiarou k odkazu◊13a odkazuje zákon o bankách (pri pojme derivát) na príslušné ustanovenia zákona o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu◊7

Navrhovanou úpravou §◊5 písmena◊f) zákona o bankách sa reaguje na skutočnosť, že nový zákon o cenných papieroch a investičných službách a sprievodné novely zákonov z oblasti kapitálového trhu zrušili používanie pôvodného pojmu „verejne obchodovateľné cenné papiere“, teda pojmu cenné papiere obchodovateľné na verejných trhoch s cennými papiermi. Organizátormi verejných trhov s cennými papiermi sú v súčasnosti už len burzy cenných papierov, kým v minulosti bol mimoburzovým organizátorom verejných trhov s cennými papiermi bývalý RMS Systém. Ekvivalentom pojmu „verejne obchodovateľné cenné papiere“ je od 1.◊1. 2002 v podstate pojem „cenné papiere prijaté na trh cenných papierov burzy cenných papierov“, teda na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo na voľný trh cenných papierov burzy cenných papierov.

Keďže nový zákon o cenných papieroch a investičných službách už nepozná pojem verejne obchodovateľné cenné papiere ◊okrem zmienky v prechodnom §◊170 odseku◊1◊, je potrebné aj v zákone o bankách nahradiť (jeden raz použitý) pojem „verejne obchodovateľné cenné papiere“ aktuálnym pojmom „cenné papiere prijaté na trh cenných papierov burzy cenných papierov“. Pritom v sprievodnej poznámke pod čiarou k odkazu◊13b v zákone o bankách sa odkazuje na aktuálny zákon o burze cenných papierov (na ustanovenia o trhoch cenných papierov burzy cenných papierov).

K bodu◊8

Navrhnutým novým znením §◊5 písmen◊h) a◊i) sa medzi definície základných pojmov v zákone o bankách zaraďuje definícia pojmu „klient“ (tento pojem nebol v zákone o bankách upravený, pričom sa používa v celom rade ustanovení tohto zákona) a tiež spresnená definícia pojmu „obchod“ (tento pojem bol v zákone o bankách upravený len na účely jeho §◊23 odseku◊2, pričom sa používa aj v celom rade iných ustanovení tohto zákona). Definícia pojmu „obchod“ sa spresňuje tak, aby táto definícia platila na účely celého zákona o bankách (nie iba na účely jeho §◊23 odseku◊2) a zároveň sa spresňuje tak, aby sa pojem „obchod“ vzťahoval len na operácie súvisiace s bankovými činnosťami (nie na akékoľvek operácie). Táto úprava definícií pojmu „klient“ a pojmu „obchod“ je potrebná preto, lebo tieto pojmy „obchod“ sa používajú vo viacerých ustanoveniach zákona o bankách, napríklad v ustanoveniach o požiadavkách na podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk, v ustanoveniach o zisťovaní a preukazovaní totožnosti bankových klientov a v ustanoveniach o bankovom tajomstve.

Navrhnutou novým znením §◊5 písmen◊h) a◊i) sa súčasne zo zákona o bankách vypúšťajú definície pôvodných pojmov „platobný styk“ a „zúčtovanie“. Tieto pojmy sa v zákone o bankách stali nadbytočné vzhľadom na nový zákon o platobnom styku (zákon č.◊510/2002◊Z.◊z.), ktorý namiesto pôvodných pojmov „platobný styk“ a „zúčtovanie“ používa pojmy „tuzemské prevody peňažných prostriedkov“ a „cezhraničné prevody peňažných prostriedkov“.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou §◊5 písmena◊l) sa spresňuje definícia verejnej výzvy na účely zákona o bankách tak, aby v praxi bolo úplne jednoznačne ustanovené, že zákaz poskytovania úverov a pôžičiek podľa §◊3 ods.◊2 zákona o bankách sa vzťahuje iba na nezákonné zhromažďovanie návratných peňažných prostriedkov od verejnosti, pričom nie je zakázané poskytovanie úverov z finančných prostriedkov, ktoré boli sústredené od skupiny investorov vo forme tzv. investičného kapitálu.

K bodu◊10

Aktualizáciou poznámok pod čiarou k odkazom◊14 a 15 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nové zákony a novely zákonov, ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách. Spomedzi nových zákonov ide predovšetkým o nový zákon č.◊244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní a o nový zákon č. 96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom ◊ktorým bol zrušený a nahradený zákon č. 329/2000◊Z.◊z. o Úrade pre finančný trh v znení neskorších zákonov◊.

K bodu◊11

Navrhovaným doplnením §◊6 ods.◊7 zákona o bankách sa upravujú oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť poverených osôb orgánov bankového dohľadu iných štátov pri vykonávaní individuálneho bankového dohľadu na mieste na území Slovenska nad činnosťou pobočiek zahraničných bánk a nad bankami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami zahraničných bánk. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní individuálneho bankového dohľadu podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES. Pritom v sprievodnej poznámke pod čiarou k odkazu◊15a odkazuje zákon o bankách na príslušné ustanovenia novelizovaného zákona o Národnej banke Slovenska, ktoré upravujú postup pri vykonávaní bankového dohľadu na mieste na území Slovenska. Na rozdiel od zamestnancov Národnej banky Slovenska poverených výkonom dohľadu na mieste však zahraničné poverené osoby orgánov bankového dohľadu iných štátov nemajú pri vykonávaní bankového dohľadu na mieste na území Slovenska povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade ani povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade, pretože možnosť uloženia takýchto povinností zahraničným povereným osobám neobsahuje európska banková smernica č.◊2000/12/ES.

K bodu 12

Navrhnutou úpravou §◊6 ods.◊9 zákona o bankách sa reaguje na skutočnosť, že nový zákon o cenných papieroch a investičných službách uzákonil nový inštitút centrálneho depozitára cenných papierov a členov centrálneho depozitára cenných papierov, ktorým sa postupne (po prechodnom období) nahrádza doterajšie Stredisko cenných papierov SR. Pritom v novom znení sprievodnej poznámky pod čiarou k odkazu◊16 odkazuje zákon o bankách na príslušné ustanovenia nového zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktoré upravujú nový inštitút centrálneho depozitára cenných papierov a jeho členov.

K bodu 13

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊17 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nový zákon č.◊466/2002◊Z.◊z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, ktorý bol schválený až po prijatí zákona o bankách.

K bodu 14

Navrhnutým doplnením §◊6 zákona o bankách o nový odsek◊12 sa v oblasti bankového dohľadu ukladá Národnej banke Slovenska obdobná povinnosť (zverejňovať vo Vestníku Národnej banky Slovenska metodické usmernenia a odporúčania určené pre osoby, subjekty a celky podliehajúce bankovému dohľadu), akú v oblasti dohľadu nad finančným trhom už v súčasnosti Úradu pre finančný trh ukladá §◊46 odsek◊1 písmeno◊f) zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom. Zverejňovaním metodických usmernení a odporúčaní súvisiacich s bankovým dohľadom sa prispieva k predvídateľnosti a transparentnosti bankového dohľadu. Navrhnutým §◊6 novým odsekom◊12 zákona o bankách sa zároveň smeruje k harmonizácii postupov a nástrojov používaných pri bankovom dohľade vykonávanom Národnou bankou Slovenska a postupov a nástrojov používaných pri dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, čím sa prispieva k postupnému vytváraniu predpokladov na dosiahnutie funkčnej integrácie týchto dohľadov.

K bodu 15

Navrhnutým doplnením §◊6 odseku◊13 (pôvodne odseku◊12) zákona o bankách sa spresňuje definícia finančnej inštitúcie na účely zákona o bankách tak, aby táto definícia zahŕňala aj inštitúcie elektronických peňazí a tiež právnické osoby vykonávajúce úverové činnosti (vrátane poskytovania pôžičiek a vykonávania faktoringu a forfajtingu), pretože ich činnosti sú rovnaké ako vecne zhodné bankové činnosti. Touto úpravou sa v §◊6 ods.◊13 zákona o bankách rozširuje rozsah bankových činností, ktoré priamo zo zákona výslovne predstavujú ekvivalent pre rozhodujúce (podstatné) činností nebankových finančných inštitúcií. Konkrétne sa navrhuje rozšírenie o úverové činnosti vrátane faktoringu a forfajtingu. Nebankové finančné inštitúcie však pri takýchto činnostiach musia rešpektovať zákonný zákaz v §◊3 ods.◊2 zákona o bankách, podľa ktorého nebankové subjekty nesmú v rámci predmetu svojho podnikania alebo inej svojej činnosti poskytovať úvery (vrátane poskytovania pôžičiek a vykonávania faktoringu a forfajtingu) z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy. Navrhovaná úprava §◊6 ods.◊13 zákona o bankách maximálne využíva zároveň tri časti (článok◊1 bod◊5, článok◊3 a zároveň prílohu◊I) európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES. Navrhovanou úpravou §◊6 ods.◊13 zákona o bankách v spojení s §◊29 ods.◊1 zákona o bankách sa zároveň umožní, aby banky mohli mať kontrolu aj nad inštitúciami elektronických peňazí, faktoringovými spoločnosťami a forfajtingovými spoločnosťami, čo je možné aj v členských štátoch Európskej únie na základe článku◊51 bodu◊1 v spojení s článkom◊1 bodom◊5 a prílohou◊I európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

K bodu 16

Navrhovanou zmenou §◊7 odseku◊2 písmena◊e) zákona o bankách sa upravujú zákonom predpísané podmienky na udelenie bankového povolenia tak, že v konaní o žiadostiach o udelenie bankového povolenia sa bude preukazovať a skúmať aj odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za prokuristov banky, čím sa zabezpečuje harmonizácia zákona o bankách s neskôr prijatým zákonom o cenných papieroch (ktorý vyžaduje preukazovanie a skúmanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti aj pri fyzických osobách navrhovaných za prokuristov obchodníkov s cennými papiermi vrátane bánk - obchodníkov s cennými papiermi).

K bodu 17

Cieľom navrhovanej úpravy §◊7 odseku◊14 zákona o bankách je dostatočne výstižná a pre prax pružnejšia definícia odbornej spôsobilosti na účely zákona o bankách. Navrhovanou úpravou §◊7 odseku◊14 sa spružní vymedzenie požadovaného vzdelania a požadovanej praxe, ktoré sú predpokladom na ustanovenie do funkcie člena predstavenstva banky, prokuristu, vedúceho pobočky zahraničnej banky a funkcie vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Pritom sa Národnej banke Slovenska (útvaru bankovému dohľadu) zveruje možnosť uznať za odbornú spôsobilosť na ustanovenie do uvedených funkcií v bankách a pobočkách zahraničných bánk aj stredoškolské vzdelanie (namiesto vysokoškolského vzdelania), ak je doplnené náležite dlhou praxou v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti (vrátane riadiacich skúseností). Pritom sa v §◊7 odseku◊14 nahrádza nepresný výraz „stredoškolské odborné vzdelanie“, ktorý sa v záverečných štádiách legislatívneho procesu stal súčasťou prvej novely zákona o bankách (novely doplnenej do zákona č. 510/2002◊Z.◊z.), hoci takýto výraz nepozná zákon č.◊29/1984◊Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu 18

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊22 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na skutočnosť, že starý (bývalý) Zákonník práce (zákon č.◊65/1965◊Zb. v znení neskorších predpisov) je od 1.◊4. 2002 zrušený a nahradený novým Zákonníkom práce (zákonom č.◊311/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 19

Navrhovaným novým znením §◊7 odseku◊15 zákona o bankách sa spresňuje pojem dôveryhodnej osoby predovšetkým tak, aby sa na skúmanie a posudzovanie dôveryhodnosti fyzickej osoby používal odpis z registra trestov (nie iba výpis z registra trestov), aby sa odsúdenie za trestný čin nezohľadňovalo iba za posledných desať rokov a aby sa pri skúmaní a posudzovaní dôveryhodnosti fyzickej osoby zohľadňovala aj jej spoľahlivosť, poctivosť a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri vykonávaní doterajších funkcií alebo podnikania príslušnej fyzickej osoby. Zároveň sa novým znením §◊7 odseku◊15 písmen◊b) až◊f) zákona o bankách zabezpečuje zohľadňujú neskôr prijaté zákony v oblasti finančného trhu (nový zákon o cenných papieroch, zákon o kolektívnom investovaní a zákon o poisťovníctve).

K bodu 20

Vzhľadom na poznatky z praktického výkonu bankového dohľadu sa navrhuje úprava §◊9 odseku◊4 zákona o bankách tak, aby právnou podmienkou (v zmysle §◊36 Občianskeho zákonníka) na nadobudnutie platnosti a účinnosti zmeny stanov banky (alebo nových stanov banky) bolo udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska na príslušnú zmenu stanov banky (prípadne na nové stanovy banky) rozhodnutie o zmene alebo úplnom nahradení svojich stanov mohli banky prijímať len s takými právnymi podmienkami (v zmysle §◊36 Občianskeho zákonníka). Takto by právne následky (a teda vlastne platnosť) rozhodnutí banky o zmene stanov banky (alebo prijatí nových stanov banky) boli podmienečne viazané na súhlas Národnej banky Slovenska.

K bodom 21 až 23

Ustanovenia §◊11 odsekov◊1, 5 a◊7 zákona o bankách sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť predovšetkým vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách, ale čiastočne tiež vzhľadom na legislatívne úpravy navrhované predloženou novelou zákona o bankách.

K bodom 24 a 25

Podľa navrhovaného doplnenia §◊12 odsekov◊1 a◊2 zákona o bankách bude Národná banka Slovenska príslušná oznámiť zahraničnej banke so sídlom na území členského štátu Európskej únie podmienky, za ktorých sa bankové činnosti plánované touto zahraničnou bankou môžu alebo musia vo verejnom záujme vykonávať na území Slovenska. Navrhovanou úpravou sa §◊12 odseky◊1 a 2 zákona o bankách dôsledne zosúlaďujú s ustanoveniami článku◊20 bodu◊4 a článku◊22 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES s tým, že namiesto výrazu „verejné blaho“ (používaného v uvedenej smernici) sa v zákone o bankách ako ekvivalent používa pojem „verejný záujem“, ktorý je zaužívaný v právnom poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 26

Doplnením §◊13 ods.◊1 písm.◊d) sa navrhuje spresniť podklady, ktoré musí bankovému dohľadu predložiť taká banka, ktorá chce pôsobiť mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom založenia svojej pobočky na území iného členského štátu Európskej únie.

K bodu 27

Ustanovenie §◊17 odseku◊1 zákona o bankách sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách.

K bodu 28

Úpravou §◊17 odseku◊4 sa v zákone o bankách spresňuje názov Európskej komisie (ktorá sa v aktuálnych právnych dokumentoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie už neoznačuje iba ako Komisia Európskych spoločenstiev).

K bodu 29

Do §◊19 odseku◊4 sa dopĺňa ďalší údaj, ktorý bude musieť Národná banka Slovenska oznamovať Európskej komisii v súvislosti s bankovým dohľadom. Dôvodom tejto úpravy §◊19 odseku◊4 je rozsah informácií, ktoré treba oznamovať Európskej komisii na základe článku◊23 bode◊1 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

K bodu 30

Ustanovenie §◊23 odseku◊1 písmena◊d) zákona o bankách sa navrhuje spresniť v súvislosti s doplnením definície riadenia rizík do §◊23 odseku◊4 zákona o bankách.

K bodu 31

Novým znením §◊23 odseku◊4 sa navrhuje doplniť do zákona o bankách definíciu riadenia rizík v záujme jednoznačnosti používania tohto pojmu v oblasti bankovníctva a bankového dohľadu. Zároveň sa novým znením §◊23 odseku◊4 vypúšťa z tohto odseku pôvodná definícia obchodu vzhľadom na zaradenie spresnenej a zovšeobecnenej definície obchodov do §◊5 písmena◊i), teda medzi definície základných pojmov v zákone o bankách.

K bodu 32

Ustanovenie §◊24 odseku◊5 zákona o bankách sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách.

K bodom 33 a 34

Navrhnutými úpravami §◊25 odseky◊1 a 2 zákona o bankách sa upravujú a spresňujú zákazy konkurencie a konfliktu záujmov a osobitné obmedzenia pre členov predstavenstiev (štatutárnych orgánov) bánk, pre členov dozorných rád bánk a pre zamestnancov bánk, a to predovšetkým zákaz mať a vykonávať funkcie štatutárnych, riadiacich a dozorných (kontrolných) orgánoch väčšiny iných právnických osôb kvôli špecifickému charakteru činnosti bánk.

Pritom úpravou §◊25 odseku◊1 tretej vety zákona o bankách sa čiastočne zmierňuje špecifický zákaz konkurencie a konfliktu záujmov ustanovený pre členov predstavenstiev bánk a zamestnancov bánk tak, aby členovia predstavenstiev bánk a zamestnanci bánk mohli mať a vykonávať funkcie predovšetkým v štatutárnych orgánoch a dozorných radách všetkých právnických osôb, ktoré sú (v súlade so zákonom) pod kontrolou banky, teda v predstavenstvách a dozorných radách finančných inštitúcií, poisťovní, prevádzkovateľov platobných systémov, nadácií a podnikov pomocných bankových služieb pod kontrolou banky. Zároveň sa navrhuje, aby členovia predstavenstiev bánk a zamestnanci bánk mohli zastávať a vykonávať funkcie aj v predstavenstve (štatutárnom orgáne) a dozornej rade burzy cenných papierov a tiež centrálneho depozitára cenných papierov. Dôvodom je nový zákon o cenných papieroch a investičných službách (zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov) a nový zákon o burze cenných papierov (zákon č.◊429/2002◊Z.◊z.), ktoré výslovne umožňujú, aby banky boli zakladateľmi centrálneho depozitára cenných papierov a aby obchodníci s cennými papiermi (teda aj banky ako obchodníci s cennými papiermi) boli zakladateľmi burzy cenných papierov.

Zároveň sa spresňuje §◊25 odsek◊1 prvá veta zákona o bankách tým, že do tohto ustanovenia sa pri použití pojmu „podnikateľ“ dopĺňa odkaz na definíciu tohto pojmu v §◊2 odseku◊2 a §◊23 Obchodného zákonníka (zákona č.◊513/1992◊Zb. v znení neskorších predpisov). Týmto sa v praxi zabezpečuje jasná a jednoznačná aplikácia §◊25 odseku◊1 prvej vety zákona o bankách vo vzťahu k slovenským podnikateľom aj k zahraničným podnikateľom.

Doplnením §◊25 odseku◊2 zákona o bankách sa súčasne čiastočne zmierňuje špecifický zákaz konkurencie a konfliktu záujmov ustanovený pre členov dozorných rád bánk tak, aby členmi dozorných rád jednej banky mohli byť aj funkčne najvyšší predstavitelia takých iných bánk alebo zahraničných bánk, ktoré majú kontrolu nad tou bankou, o ktorej dozornú radu ide.

K bodu 35

Doplnením úvodnej vety v §◊27 odseku◊1 zákona o bankách sa rozširujú požiadavky na obozretné podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk tak, aby medzi povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk v tejto oblasti bola doplnená aj ich povinnosť riadiť svoje riziká, teda povinnosť predchádzať možným stratám z rizík včasnou identifikáciou týchto rizík, ich sledovaním, meraním, minimalizáciou a kontrolou. Navrhované doplnenie tejto povinnosti, respektíve požiadavky na obozretné riadenie rizík, ktorým sú banky a pobočky zahraničných bánk vystavené, plne rešpektuje Bazilejské princípy na účinný výkon bankového dohľadu. Tieto princípy tvoria medzinárodné štandardy pre bankový dohľad, ktoré vydal Bazilejský výbor pre bankový dohľad (The Basel Committee on Banking Supervision) pri Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) so sídlom v Bazileji.

K bodu 36

Navrhovaným doplnením §◊27 odseku◊1 písmena◊d) zákona o bankách sa spresňujú pravidlá pre uplatňovanie tzv.◊princípu štyroch očí pri obchodoch vykonávaných bankami a pobočkami zahraničných bánk. Banky a pobočky zahraničných bánk musia tzv.◊princíp štyroch očí uplatňovať pri vykonávaných obchodoch naďalej v zásade tak, aby pri každom obchode za ne konali najmenej dve osoby. Ak však z prevádzkových dôvodov nie je možný takýto postup, tak sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu takými osobami, ktoré sa nezúčastnili na vykonaní príslušného obchodu. Navrhované doplnenie tejto požiadavky na obozretné riadenie rizík, ktorým sú banky a pobočky zahraničných bánk vystavené, plne rešpektuje Bazilejské princípy na účinný výkon bankového dohľadu. Tieto princípy tvoria medzinárodné štandardy pre bankový dohľad, ktoré vydal Bazilejský výbor pre bankový dohľad (The Basel Committee on Banking Supervision) pri Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) so sídlom v Bazileji.

K bodu 37

Na základe podnetu Asociácie bánk sa novým znením §◊27 odseku◊2 zákona o bankách spresňuje definícia „nakladania s vkladmi“, pretože podľa skúseností a poznatkov Asociácie bánk by medzi základnými znakmi definície nakladania klientov v vkladmi nemali byť uvedené niektoré znaky, ktoré boli zakotvené v pôvodnom znení zákona o bankách (predovšetkým znak obchodovania s vkladom, ktorý patrí medzi finančné obchodné operácie a nepatrí medzi štandardné nakladanie vkladateľov s ich vkladmi).

K bodom 38 a 39

Ustanovenie §◊28 odseku◊1 písmena◊a) zákona o bankách sa navrhuje doplniť tak, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa už bude vyžadovať aj na nadobudnutie alebo prekročenie podielu v rozsahu 66◊% na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke. Doteraz sa predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska vyžaduje na nadobudnutie alebo prekročenie takéhoto podielu v rozsahu 5◊%, 10◊%, 20◊%, 33◊% alebo 50◊%.

Zároveň sa navrhuje ustanovenie §◊28 odseku◊9 zákona o bankách doplniť tak, že zamýšľané zníženie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke sa povinne bude musieť vopred oznamovať Národnej banke Slovenska už aj pri zamýšľanom znížení takéhoto podielu pod 66◊%. Doteraz sa zamýšľané zníženie takéhoto podielu povinne musí vopred oznamovať Národnej banke Slovenska pri zamýšľanom znížení podielu pod 5◊%, 10◊%, 20◊%, 33◊% alebo 50◊%.

Navrhnutými úpravami §◊28 odseku◊1 písmena◊a) a §◊28 odseku◊9 zákona o bankách sa medzi percentuálne limity podielov, ktoré obsahuje zákon o bankách, doplní rovnaký limit ◊66◊%◊, aký už obsahuje aj §◊70 odsek◊1 písmeno◊a) nového zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Navrhnutými úpravami §◊28 odseku◊1 písmena◊a) a §◊28 odseku◊9 zákona o bankách sa teda smeruje k harmonizácii percentuálnych limitov pre podiely na základnom imaní na hlasovacích právach subjektov v oblasti finančného trhu, a to limitov ustanovených pre bankový dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska a limitov ustanovených pre dohľad nad finančným trhom vykonávaný Úradom pre finančný trh, čím sa prispieva k postupnému vytváraniu predpokladov na dosiahnutie funkčnej integrácie týchto dohľadov.

K bodu 40

Ustanovenie §◊28 odseku◊10 zákona o bankách sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách.

K bodu 41

Ustanovenia §◊29 odsekov◊1 a 2 zákona o bankách sa navrhuje doplniť tak, aby banky mohli mať kontrolu aj nad poisťovňami, nadáciami a prevádzkovateľmi platobných systémov podľa zákona o platobnom styku. Pri doplnení nadácií a prevádzkovateľov platobných systémov medzi subjekty, nad ktorými môže mať banka kontrolu, sa vychádza jednak z nového zákona o platobnom styku (zákona č. 510/2002◊Z.◊z.) a z nového zákona o nadáciách (zákona č. 34/2002◊Z.◊z.), ako aj z ustanovení článku◊51 bodu◊1, článku◊1 bodu◊5 a prílohy◊I európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES. Doplnenie poisťovní medzi subjekty, nad ktorými môže mať banka kontrolu, umožnilo prijatie nového zákona o poisťovníctve (zákona č. 95/2002◊Z.◊z.) a zároveň využitie výnimky upravenej v článku◊51 bode◊3 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES. Článok◊51 bod◊3 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES umožňuje doplniť poisťovne medzi subjekty, nad ktorými môže mať banka kontrolu, ak ide o poisťovne v zmysle smerníc platných v Európskej únii pre oblasť poisťovníctva. Pritom prijatím nového zákona o poisťovníctve (zákona č. 95/2002◊Z.◊z.) sa v zásade zabezpečila harmonizácia práva Slovenskej republiky v oblasti poisťovníctva s právom platným v Európskej únii pre oblasť poisťovníctva. Preto poisťovne podľa slovenského zákona o poisťovníctve sú zároveň poisťovňami v zmysle smerníc platných v Európskej únii pre oblasť poisťovníctva.

K bodom 42 a 43

Navrhnutou úpravou §◊30 odseku◊3 zákona o bankách sa spresňuje definícia primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (vrátane vymedzenia rizikovo vážených aktív). Na základe pôvodnej definície vlastných zdrojov financovania bánk mali na primeranosť týchto vlastných zdrojov vplyv len úverové riziko a trhové riziko (teda nie všetky riziká), ktorým sú vystavené aktíva bánk (a tiež iné pozície bánk). Podľa aktuálnych Bazilejských princípov na účinný výkon bankového dohľadu (ktoré tvoria medzinárodné štandardy pre bankový dohľad) je však už potrebné upraviť definíciu vlastných zdrojov financovania bánk tak, aby na primeranosť týchto vlastných zdrojov mali vplyv všetky riziká, ktorým sú vystavené aktíva bánk a tiež iné pozície bánk. Komplexnejšie a dôslednejšie zohľadnenie a riadenie všetkých existujúcich rizík je nevyhnutné v záujme bezpečného fungovania jednotlivých bánk, pobočiek zahraničných bánk a celého bankového systému.

Zároveň sa úpravou §◊30 odseku◊5 zákona o bankách navrhuje spresniť splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho opatrenia k problematike vlastných zdrojov financovania a ich výpočtu, pozícií, rezerv, aktív a ich úpravy, rizikovo vážených aktív a ich výpočtu rizík, spôsobov a postupov riadenia rizík a tiež modelov pre výpočet rizík, ktorým sú vystavené banky, pobočky zahraničných bánk, konsolidované celky a subkonsolidované celky, ako aj aktíva a iné pozície bánk, pobočiek zahraničných bánk, konsolidované celky, a subkonsolidované celky.

K bodu 44

Doplnením nových písmen◊c) a◊d) do §◊31 odseku◊7 sa na účely zákona o bankách navrhuje rozšíriť pôvodnú definíciu skupiny hospodársky spojených osôb tak, aby táto definícia zodpovedala medzinárodným účtovným štandardom, ktoré rešpektuje aj nový zákon o účtovníctve (zákon č. 431/2002◊Z.◊z.). Navrhnuté doplnenie §◊31 odseku◊7 rešpektuje tiež článok◊1 bod◊25 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES, ako aj Bazilejské princípy na účinný výkon bankového dohľadu. Tieto princípy tvoria medzinárodné štandardy pre bankový dohľad, ktoré vydal Bazilejský výbor pre bankový dohľad (The Basel Committee on Banking Supervision) pri Banke pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) so sídlom v Bazileji.

K bodu 45

Doplnením nového odseku◊8 do §◊31 sa navrhuje zveriť Národnej banke Slovenska oprávnenie vyňať (za zákonom vymedzených podmienok) osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb. Navrhnutá úprava plne korešponduje s článkom◊49 bodom◊3 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

K bodu 46

Navrhnutou úpravou §◊32 odseku◊5 zákona o bankách sa spresňuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho opatrenia k problematike pravidiel obozretného podnikania a pomerov majetkovej angažovanosti tak, aby sa zabezpečil súlad medzi ustanoveniami §◊32 odseku◊3 a §◊32 odseku◊5 zákona o bankách.

K bodu 47

Ustanovenie §◊35 odsek◊1 sa spresňuje tak, aby sa odstránili pochybnosti o tom, či druhá veta §◊35 odseku◊1 nadväzuje alebo nenadväzuje na vecnú úpravu obsiahnutú v prvej vete §◊35 odseku◊1 zákona o bankách. Súčasne sa §◊35 odsek◊1 spresňuje a dopĺňa tak, aby pred uzavretím a vykonaním neštandardného obchodu mali banky a pobočky zahraničných bánk povinnosť preveriť či klient, s ktorým chcú uzavrieť a vykonať neštandardný obchod, má alebo nemá k príslušnej banke a pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Zároveň sa príslušnému klientovi ukladá povinnosť poskytnúť banke a pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré príslušná banka a pobočka zahraničnej banky potrebuje na účel preverenia existencie alebo neexistencie osobitného vzťahu tohto klienta k zainteresovanej banke alebo pobočke zahraničnej banky. Popri tom sa navrhuje, aby prípadná nepravdivosť údajov o neexistencii osobitného (privilegovaného) vzťahu k banke, ktorá viedla k uzavretiu inak zákonom zakázaného neštandardného obchodu na prospech protežovaného klienta banky, bola zabezpečená v zmluvách o poskytnutých zárukách a v zmluvách o vkladoch sankciu neplatnosti zmluvy a v zmluvách o úveroch sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy vrátane celých úrokov. Takéto dôrazné sankcie sú primerané a potrebné vzhľadom na mieru nebezpečnosti a rizikovosti uzatvárania inak zákonom zakázaných neštandardných obchodov na prospech protežovaných klientov banky. Uvedenými úpravami sa v praxi zabezpečuje jasnejšia, jednoznačnejšia a precíznejšia aplikácia §◊35 odseku◊1 zákona o bankách.

K bodom 48 a 49

Navrhnutým doplnením §◊35 odseku◊4 o nové písmeno◊l) a §◊35 odseku◊5 o nové písmeno◊k) sa rozširuje okruh osôb s osobitným vzťahom k banke a okruh osôb s osobitným vzťahom k pobočke zahraničnej banky tak, aby medzi osoby s osobitným vzťahom k hypotekárnej banke alebo k hypotekárnej pobočke zahraničnej banky patril aj jej hypotekárny správca a zástupca tohto hypotekárneho správcu. Dôvodom takejto úpravy je vplyv a význam činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu pre hypotekárnu banku a pre hypotekárnu pobočku zahraničnej banky.

K bodu 50

V §◊36 ods.◊1 sa na základe podnetu Asociácie bánk navrhuje umožniť, aby banky boli pri poskytovaní zvýhodnených úverov svojim zamestnancom obmedzená do výšky 20◊% vlastných zdrojov banky a nie iba do výšky 5◊% základného imania banky, čo limituje pôvodné znenie zákona o bankách.

K bodu 51

Ustanovenie §◊37 odseku◊1 zákona o bankách sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách, ako aj vzhľadom na zaradenie spresnenej a zovšeobecnenej definície obchodov do §◊5 písmena◊i), teda medzi definície základných pojmov v zákone o bankách. V pôvodnom znení §◊37 odseku◊1 bol nedopatrením použitý výraz „bankový obchod“, hoci v iných ustanoveniach zákon o bankách sa používa len pojem „obchod“. Na základe pripomienok z legislatívneho procesu sa zároveň navrhuje doplniť ustanovenie §◊37 odseku◊1 zákona o bankách tak, aby banky a pobočky zahraničných bánk mali zákonom uloženú povinnosť zverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v slovenskom jazyku zrozumiteľnú informáciu o každej zmene svojich obchodných podmienok pre vykonávanie obchodov alebo zmene ich cien, a to najmenej 15◊dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny. Navrhnuté doplnenie §◊37 odseku◊1 zákona o bankách je obdobou §◊23 odseku◊4 zákona o platobnom styku (zákona č.◊510/2002◊Z.◊z.), ktorý vydavateľom elektronických platobných prostriedkov (vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk ukladá povinnosť v písomnej alebo elektronickej forme doručiť oprávnenému držiteľovi informáciu o každej zmene svojich obchodných podmienok na vydanie a používanie elektronických platobných prostriedkov, a to najmenej 30◊dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny.

K bodu 52

Novým znením §◊37 ods.◊4 zákona o bankách sa upravujú termíny a rozsah uverejňovania informácií, ktoré musia povinne zverejňovať banky. Dôvodom je skutočnosť, že niektoré informácie o konsolidovaných celkoch a subkonsolidovaných celkoch, ktorých sú banky súčasťou, sa objektívne nedajú zistiť a uverejniť štvrťročne, ale iba polročne z polročných priebežných účtovných závierok za konsolidované celky a subkonsolidované celky podliehajúce bankovému dohľadu na konsolidovanom základe a z polročných priebežných účtovných závierok takých právnických osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaných celkov a subkonsolidovaných celkov podliehajúcich bankovému dohľadu na konsolidovanom základe. Dôvodom sú ustanovenia §◊39 pôvodných odsekov◊6 a◊8 (§◊39 prečíslovaných odsekov◊7 a◊9) zákona o bankách, ktoré na účely bankového dohľadu na konsolidovanom základe ukladajú iba vypracúvanie polročných (nie štvrťročných) priebežných účtovných závierok.

K bodu 53

Aktualizáciou poznámok pod čiarou k odkazom◊34, 35 a 37 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nový zákon o účtovníctve (zákon č. 431/2002◊Z.◊z. - zrušil bývalý zákon č.◊563/1991◊Zb. o účtovníctve v znení neskorších zákonov), na nový zákon o ochrane osobných údajov (zákon č. 428/2002◊Z.◊z. – zrušil bývalý zákon č.◊52/1998◊Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch), ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách.

K bodom 54 až 56

Navrhnutou úpravou §◊38 odsekov◊1 a 4 zákona o bankách sa mení rozsah údajov poskytovaných do registra a z registra bankových úverov a záruk a zároveň sa upravuje ochrana týchto údajov z hľadiska bankového tajomstva. Podľa upraveného §◊38 odseku◊1 sa do tohto registra a z tohto registra budú poskytovať iba údaje o bankových úveroch a zárukách poskytnutých podnikateľom, prípadne nepodnikateľským právnickým osobám (vrátane štátu, obcí a samosprávnych krajov), ale už sa však nepredpokladá poskytovanie údajov o bankových úveroch a zárukách poskytnutých nepodnikateľským fyzických osobám. Zároveň sa spresňuje §◊38 odsek◊4 tak, aby sa zamedzilo výkladovej nejednotnosti v praxi a aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že údaje poskytnuté do registra alebo z registra bankových úverov a záruk zostávajú naďalej predmetom bankového tajomstva, čo je v záujme ochrany bankových klientov.

Zároveň navrhovaná úprava §◊38 odsek◊3 výslovne upravuje, že Národná banka Slovenska môže využívať údaje z registra aj pri výkone pri výkone svojich úloh, činností a pôsobnosti podľa zákona o bankách a zákona o Národnej banke Slovenska, čo je potrebné na plnenie týchto zákonov.

K bodom 57 až 60

Navrhnutými úpravami §◊39 zákona o bankách sa spresňujú a dopĺňajú ustanovenia o obchodných knihách a bankových knihách, ktoré sú povinné viesť banky a pobočky zahraničných bánk, vrátane doplnenia definície finančného nástroja na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy ◊spresňuje sa odsek◊1 a dopĺňajú sa nové odseky◊2 a◊3◊. Týmito úpravami sa zabezpečuje terminologické a vecné zosúladenie ustanovení §◊39 zákona o bankách s novým zákonom o účtovníctve ◊zákonom č.◊431/2002◊Z.◊z.◊ a účtovnými predpismi vydanými na vykonanie nového zákona o účtovníctve a tiež s medzinárodnými účtovnými štandardami ◊IAS◊ a s aktuálnymi Bazilejskými princípmi na účinný výkon bankového dohľadu (ktoré tvoria medzinárodné štandardy pre bankový dohľad), ako aj s požiadavkami Európskej únie na postupnú harmonizáciu účtovníctva a ostatného výkazníctva členských krajín Európskej únie s medzinárodnými účtovnými štandardami, a to prednostne účtovníctva a ostatného výkazníctva bánk a ďalších finančných inštitúcií (vrátane bankových kníh a obchodných kníh bánk a pobočiek zahraničných bánk). Zároveň sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť §◊39 odsek◊11 (pôvodne odsek◊9) zákona o bankách vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách.

K bodu 61

Aktualizáciou poznámok pod čiarou k odkazom◊38, 39, 40 a 41 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje predovšetkým na nový zákon o účtovníctve (zákon č.◊431/2002◊Z.◊z.) a na nový zákon o audítoroch a Slovenskej komore audítorov (zákon č.◊466/2002◊Z.◊z.), ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách.

K bodom 62 až 64

Navrhnutými úpravami §◊40 odsekov◊3 a◊7 zákona o bankách sa spresňujú a dopĺňajú ustanovenia o postupe pri výbere a odmietaní audítorov na overenie ročnej účtovnej závierky bánk a pobočiek zahraničných bánk a o informačných povinnostiach audítorov voči Národnej banke Slovenska na účely výkonu bankového dohľadu. Úpravou §◊40 odseku◊3 sa umožní, aby Národná banka Slovenska mala možnosť odmietnuť navrhovaného audítora až do obdobia, keď je už možné vyhodnotiť kvalitu audítormi predkladaných správ o overení ročnej účtovnej závierky za uplynulý (predchádzajúci) kalendárny rok a až na základe tohto vyhodnotenia rozhodnúť o odmietnutí audítora, ktorý sa svojou audítorskou činnosťou neosvedčil. Úpravou §◊40 odseku◊7 sa rozšíri informačná povinnosť audítorov voči Národnej banke Slovenska tak, aby audítorom zo zákona jednoznačne vyplývala povinnosť poskytnúť Národnej banky Slovenska (na jej požiadanie) akékoľvek dôležité informácie a podklady zistené počas výkonu činnosti audítora v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Táto úprava je v súlade s aktuálnymi Bazilejskými princípmi na účinný výkon bankového dohľadu (ktoré tvoria medzinárodné štandardy pre bankový dohľad) a s ustanoveniami článkov◊30 a◊31 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

Pritom aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊42 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nový zákon o účtovníctve (zákon č.◊431/2002◊Z.◊z.), ktorý bol schválený až po prijatí zákona o bankách.

K bodu 65

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊44 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nový zákon o účtovníctve (zákon č. 431/2002◊Z.◊z.), ktorý bol schválený až po prijatí zákona o bankách.

K bodu 66 a 67

Navrhnutým doplnením §◊44 o nové odseky◊10 a 11 a doplnením §◊47 o nový odsek◊5 sa do zákona o bankách dopĺňa definícia zmiešaného konsolidovaného celku a definícia zmiešaného subkonsolidovaného celku, ako aj informačné povinnosti súvisiace so zmiešanými konsolidovanými celkami a zmiešanými subkonsolidovanými celkami. Doplnenie týchto ustanovení do zákona o bankách je v súlade s ustanoveniami článku◊1 bodu◊22 a článku◊55 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

K bodu◊68

Navrhnutým doplnením §◊49 odseku◊1 zákona o bankách sa reguluje vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe nad takých konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami, ktoré kontroluje zahraničná banka alebo zahraničná finančná a ktorých súčasťou je tuzemská banka, pričom medzi Národnou bankou Slovenska a zainteresovaným zahraničným orgánom dohľadu neexistuje dohoda o výkone bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Navrhnutým doplnením §◊49 odseku◊1 zákona o bankách sa dôslednejšie zabezpečuje súlad tohto ustanovenia s článkom◊52 bodom◊9 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

K bodu 69

Navrhovaným doplnením §◊49 ods.◊2 zákona o bankách sa upravujú oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť poverených osôb orgánov bankového dohľadu iných štátov pri vykonávaní konsolidovaného bankového dohľadu na mieste na území Slovenska nad činnosťou takých právnických osôb, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku a z tohto dôvodu podliehajú konsolidovanému bankovému dohľadu. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní konsolidovaného bankového dohľadu podľa článku◊29 bodu◊1 a článku◊56 bodu◊7 európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES. Pritom v sprievodnej poznámke pod čiarou k odkazu◊15a odkazuje zákon o bankách na príslušné ustanovenia novelizovaného zákona o Národnej banke Slovenska, ktoré upravujú postup pri vykonávaní pri vykonávaní bankového dohľadu na mieste na území Slovenska. Na rozdiel od zamestnancov Národnej banky Slovenska poverených výkonom dohľadu na mieste však zahraničné poverené osoby orgánov bankového dohľadu iných štátov nemajú pri vykonávaní bankového dohľadu na mieste na území Slovenska povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade ani povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade, pretože možnosť uloženia takýchto povinností zahraničným povereným osobám neobsahuje európska banková smernica č.◊2000/12/ES.

K bodu 70

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊46 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na nový zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002◊Z.◊z.) a na nový zákon o účtovníctve (zákon č.◊431/2002◊Z.◊z.), ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách.

K bodom◊71 až 73

Cieľom úpravy ustanovení §◊50 odsekov◊1 až◊3 o opatreniach na nápravu a sankciách je umožniť ukladanie takých opatrení na nápravu vrátane opatrení na ozdravenie bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré sú potrebné na účinný výkon bankového dohľadu vrátane výkonu dohľadu v oblasti riadenia rizík, ktorým sú banky a pobočky zahraničných bánk vystavené. Za tým účelom sa navrhuje predovšetkým doplniť znenie písmena◊e) v §◊50 odseku◊1 a doplniť nové písmeno◊f) do §◊50 odseku◊3. Pritom §◊50 odsek◊1 písmeno◊e) sa navrhuje doplniť tak, aby pri výkone bankového dohľadu bolo možné za zistené nedostatky uložiť bankám a pobočkám zahraničných bánk ako opatrenie na nápravu aj obmedzenie alebo pozastavenie výkonu niektorého druhu bankových obchodov. Doteraz je podľa §◊50 ods.◊1 písm.◊e) možné uložiť len obmedzenie alebo pozastavenie výkonu niektorej celej bankovej činnosti. Dôvodom navrhovanej úpravy je to, že pri zistení nedostatkov, ktoré sa v rámci jednej bankovej činnosti dotýkajú iba niektorého konkrétneho druhu bankového obchodu (napríklad konkrétneho druhu úverového produktu alebo vkladového produktu) by obmedzenie alebo pozastavenie výkonu tohto druhu bankových obchodov bolo efektívnejšie a aj primeranejšie ako obmedzenie alebo pozastavenie výkonu celej bankovej činnosti. Konkrétny druh bankového obchodu, pri ktorom došlo k porušeniu ustanovení zákona o bankách, totiž môže predstavovať len jeden z viacerých druhov bankových obchodov vykonávaných v rámci príslušnej bankovej činnosti. V takomto prípade by teda obmedzenie alebo pozastavenie výkonu celej bankovej činnosti mohlo byť prísnejšie ako by bolo primerané a nevyhnutne potrebné. Zároveň sa navrhuje upraviť ustanovenia §◊50 odseku◊3 tak, aby sa ozdravné opatrenia podľa §◊50 odseku◊3 vzťahovali aj na pobočku zahraničnej banky, pričom medzi ozdravné opatrenia sa navrhuje doplniť opatrenia na zlepšenie riadenia rizík. Súčasne sa legislatívnotechnicky spresňuje posledná veta v §◊50 odseku◊2, v ktorej nemá ísť iba o pobočku zahraničnej banky, ale o celú zahraničnú banku (aby sa odstránili potenciálne komplikácie pri vykonávaní príslušných opatrení voči vedúcemu pobočky zahraničnej banky).

K bodu◊74

Ustanovenie §◊50 odseku◊6 zákona o bankách sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť vzhľadom na legislatívne úpravy, ktoré boli v záverečných štádiách legislatívneho procesu vykonané v návrhu pôvodného zákona o bankách.

K bodu 75

Na základe pripomienok z legislatívneho procesu sa navrhuje spresniť a doplniť §◊50 odsek◊9 zákona o bankách, ktorý upravuje postup pri vymáhaní pokút a príjmové určenie výnosov z pokút, ktoré boli právoplatne uložené pri výkone bankového dohľadu podľa zákona o bankách.

K bodom◊76 a 77

Ustanovenia §◊50 odseku◊10 a 51 odseku◊2 zákona o bankách sa navrhuje doplniť tak, aby zákon o bankách presnejšie ustanovoval podmienky (lehoty) pre ukladanie pokút za nedostatky zistené pri výkone bankového dohľadu na konsolidovanom základe.

K bodu◊78

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊49 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na skutočnosť, že bývalý zákon o cenných papieroch (zákon č.◊600/1992◊Zb. v znení neskorších predpisov) je od 1.◊1. 2002 v podstate zrušený a nahradený novým zákonom o cenných papieroch a investičných službách (zákonom č.◊566/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

K bodu◊79

Navrhovaným novým znením §◊53 a §◊54 zákona o bankách ◊a zároveň v iných bodoch predloženej novely aj novým znením §◊59 a doplnením §◊60◊ sa upravujú a spresňujú ustanovenia o nútenej správe zavedenej v Slovenskej republike a o obdobných zahraničných reorganizačných opatreniach zavedených v členských štátoch Európskej únie tak, aby sa predloženým návrhom zabezpečila harmonizácia zákona o bankách (ustanovení o nútenej správe) so smernicou 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4.◊4.◊2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov ◊ďalej len „európska smernica č.◊2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov“◊. Zároveň sa v rámci zmien §◊53 navrhuje upraviť znenie odsekov◊3 a◊4 (pôvodných odsekov◊2 a◊3) zákona o bankách, ktoré upravujú dôvody povinného zavedenia a možného zavedenia nútenej správy. Zavedenie nútenej správy nad bankou má byť naďalej povinné vtedy, ak primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 4◊%. Zavedenie nútenej správy nad bankou má byť možné pri závažnom nedostatku v činnosti banky, predovšetkým v prípade, ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie a akcionári banky neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov, ako aj v prípade, ak banka dosiahne stratu z hospodárenia za bežné účtovné obdobie a predchádzajúce účtovné obdobia prevyšujúcu 30◊% z jej základného imania. Ďalej sa v rámci úprav §◊54 navrhuje doplniť do §◊54 nový odsek◊5 tak, aby za správcu banky na výkon nútenej správy banky mohla byť vymenovaná aj taká právnická osoba, ktorá je advokátskou spoločnosťou alebo audítorskou spoločnosťou. Okrem toho sa v rámci zmien §◊54 navrhuje upraviť znenie odsekov◊6 a◊7 (pôvodných odsekov◊3 a◊4) tak, aby sa spresnili požiadavky na zmluvy o výkone činnosti správcu banky alebo zástupcu správcu banky a aby sa zároveň v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce zabezpečilo uvoľnenie vymenovaného správcu banky a zástupcu správcu banky (fyzických osôb) na výkon tejto ich funkcie, teda vlastne uvoľnenie na výkon nútenej správy banky.

K bodu◊80

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊50 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na skutočnosť, že bývalý zákon NR SR č. 15/1993◊Z.◊z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi je od 1.◊1. 2002 zrušený a nahradený novým zákonom č. 599/2001◊Z.◊z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.

K bodu◊81

Úprava §◊57 odseku◊1 sa navrhuje v záujme jeho zosúladenia s §◊54 odsekom◊3 zákona o bankách, pričom sa zároveň zohľadňuje, že vecná podstata zmlúv o výkone činnosti správcu banky alebo zástupcu správcu nekorešponduje s náležitosťami mandátnych zmlúv podľa Obchodného zákonníka. Zmluvy o výkone činnosti správcu banky a zmluvy o výkone činnosti zástupcu správcu banky sa nedajú jednoznačne zaradiť medzi žiadne tzv.◊typové zmluvy, ale v zásade patria medzi tzv.◊nepomenované (inominátne) zmluvy podľa §◊269 ods.◊2 Obchodného zákonníka. Pritom však pri zmluvách o výkone činnosti správcu banky alebo zástupcu správcu banky sa využívajú určité prvky z niektorých typových zmlúv, napríklad zo zmlúv o kontrolnej činnosti.

K bodu◊82

V §◊57 odseku◊2 zákona o bankách sa vykonáva legislatívnotechnická úprava vzhľadom na zvýšenie počtu odsekov a doplnenie nového odseku do §◊54 zákona o bankách.

K bodu◊83

Navrhovaným novým znením §◊59 zákona o bankách ◊a zároveň v iných bodoch predloženej novely aj novým znením §◊53 a §◊54 a doplnením §◊60◊ sa upravujú a spresňujú ustanovenia o nútenej správe zavedenej v Slovenskej republike a o obdobných zahraničných reorganizačných opatreniach zavedených v členských štátoch Európskej únie tak, aby sa predloženým návrhom zabezpečila harmonizácia zákona o bankách (ustanovení o nútenej správe) s európskou smernicou č.◊2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov.

K bodu 84

Touto úpravou sa aktualizuje a spresňuje poznámka pod čiarou k odkazu◊55 v zákone o bankách tak, aby v tejto poznámke nebol uvedený odkaz na celé zákony, ale správnejší a presnejší odkaz na príslušné jednotlivé (konkrétne vymenované) ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona o konkurze a vyrovnaní (zákona č.◊328/1991◊Zb. v znení neskorších predpisov).

K bodu 85

V záujme zabezpečenia súladu s európskou smernicou č.◊2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov sa navrhuje doplnenie nových odsekov◊3 a◊4 do §◊60 zákona o bankách, ktoré upravujú oprávnenie správcu banky navrhnúť zápis nútenej správy do obchodného registra alebo obdobného registra vedeného v inom členskom štáte Európskej únie, na ktorého území je umiestnená pobočka banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Zároveň sa upravuje povinnosť zapísať do obchodného registra v Slovenskej republike zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, ako aj povinnosť zapísať do obchodného registra v Slovenskej republike skončenie takéhoto zahraničného reorganizačného opatrenia a s tým súvisiace zmeny.

K bodu 86

Ustanovenie §◊63 odseku◊1 písmena◊c) zákona o bankách sa upravuje tak, aby Národná banka Slovenska bola povinná odobrať bankové povolenie, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nezačne vykonávať bankové činnosti do dvanástich mesiacov (a nie do iba šiestich mesiacov ako to zákonom o bankách bolo určené pôvodne). Navrhnutá úprava je v súlade s článkom◊14 bodom◊1 písmenom◊a) európskej bankovej smernice č.◊2000/12/ES.

K bodu 87

Navrhovaným novým znením §◊66 zákona o bankách sa upravujú a spresňujú ustanovenia o likvidácii bánk v Slovenskej republike a pobočiek zahraničných bánk, ktoré majú sídlo mimo Európskej únie, tak, aby sa predloženým návrhom zabezpečila harmonizácia zákona o bankách (ustanovení o likvidácii) s európskou smernicou č.◊2001/24/ES o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov.

K bodu 88

Cieľom navrhovanej zmeny v §◊68 je, aby hypotekárne úvery boli kryté emisiami hypotekárnych záložných listov, pričom sa rešpektuje úprava vydávania hypotekárnych záložných listov podľa zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Podľa upraveného §◊68 bude potrebné hypotekárne úvery najmenej vo výške 90◊% týchto úverov financovať prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou (bez náhradného krytia upraveného v zákone o dlhopisoch). Uvedená zmena v §◊68 zohľadňuje podmienky financovania hypotekárnych úverov v členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj doterajšie (pôvodné) právne a ekonomické podmienky financovania hypotekárnych úverov v Slovenskej republike, pričom sa v prechodných ustanoveniach (v §◊122b odseku◊5) vytvára trojročné prechodné obdobie na dosiahnutie stavu požadovaného podľa navrhovanej zmeny v §◊68.

K bodom 89 a 90

Ustanovenie §◊72 odsekov◊1 a◊3 zákona o bankách sa navrhuje spresniť tak, aby sa zamedzilo výkladovej nejednotnosti v praxi a aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môžu hypotekárne banky použiť výlučne také pohľadávky z hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré sú v súlade so zákonom o bankách zabezpečené záložným právom k tuzemským nehnuteľnostiam. Vzhľadom na akcesorickú (podpornú) povahu týchto záložných práv) sa zároveň spresňuje, že záložné práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru alebo z komunálneho úveru, patria (popri pohľadávkach z hypotekárnych úverov a pohľadávkach z komunálnych úverov) medzi také majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, ktoré hypotekárna banka nemôže založiť, ani použiť na iné zabezpečenie svojich záväzkov.

K bodom 91 a 92

Ustanovenie §◊74 odsekov◊2 a◊3 zákona o bankách sa navrhuje spresniť a doplniť predovšetkým vzhľadom na komplexnú zmenu právnej úpravy záložného práva (podľa novelizovaných §◊151a až §◊151md Občianskeho zákonníka), ktorá bola s účinnosťou od 1.◊1.◊2003 vykonaná zákonom č.◊526/2002◊Z.◊z. (novelou Občianskeho zákonníka). Podľa upraveného a doplneného znenia §◊74 odsekov◊2 a◊3 zákona o bankách sa bude naďalej vyžadovať, aby záložné právo slúžiace na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru bolo v zásade vždy na prvom mieste (s niektorými zákonom presne ustanovenými výnimkami), pričom hypotekárne banka si ani po vzniku záložného práva nebude môcť dohodnúť zmenu poradia záložného práva na nevýhodnejšie miesto ako na prvé miesto (s niektorými zákonom presne ustanovenými výnimkami).

K bodom 93 a 94

Cieľom navrhovaného spresnenia §◊75 odseku◊1 písmena◊c) a zároveň doplnenia nových odsekov◊3 až◊6 do §◊75 je zabezpečiť jasné, jednoznačné a pre klientov priehľadné finančné a právne vzťahy medzi hypotekárnymi bankami a ich klientmi, ako aj zabezpečiť, aby klienti každej hypotekárnej banky boli vopred jasne, jednoznačne a komplexne informovaní o všetkých finančných a právnych podmienkach príslušnej hypotekárnej banky na poskytnutie a splácanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov. Za tým účelom sa spresňuje a rozširuje povinný obsah všeobecných podmienok hypotekárnych bánk na poskytovanie a splácanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov. Zároveň sa vymedzujú informácie, ktoré sú hypotekárne banky povinné zverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch. Súčasne sa tiež upravujú náležitosti zmlúv o hypotekárnych úveroch a zmlúv o komunálnych úveroch tak, aby v týchto zmluvách boli povinne upravené všetky významné finančné a právne vzťahy medzi hypotekárnou bankou a jej klientmi.

K bodu 95

Ustanovenie §◊79 odseku◊1 sa dopĺňa tak, aby sa zamedzilo výkladovej nejednotnosti v praxi a aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že hypotekárny správca je pri výkone svojej činnosti viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodnutiami vydanými pri bankovom dohľade alebo pri dohľade pre finančný trh nad činnosťou hypotekárneho správcu, ale že je viazaný aj zmluvou o výkone činnosti hypotekárneho správcu uzavretou medzi hypotekárnou bankou a jej hypotekárnym správcom.

K bodu 96

Ustanovenie §◊80 odseku◊3 sa spresňuje tak, aby sa odstránili legislatívne nepresnosti, ku ktorým došlo v záverečných štádiách legislatívneho procesu prerokúvania návrhu pôvodného zákona o bankách. Znenie pôvodného zákona o bankách, ktoré bolo zverejnené v Zbierke zákonov, možno vykladať tak, že hypotekárny správca má síce povinnosť kontrolovať, či hypotekárna banka vôbec poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery, ale nemá povinnosť kontrolovať, či hypotekárna banka pri poskytovaní hypotekárnych úverov a komunálnych úverov postupuje v súlade so zákonom o bankách a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z tohto dôvodu je potrebné znenie §◊80 odseku◊3 spresniť tak, aby v praxi nebolo spochybniteľné, že z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi je hypotekárny správca povinný kontrolovať nielen to, či si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra hypoték v súlade so zákonom o bankách a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj to, či hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery v súlade so zákonom o bankách a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K bodu◊97

Na základe podnetov hypotekárnych bánk a hypotekárnych správcov sa navrhuje doplniť §◊81 o nový odsek◊5 tak, aby sa jednoznačne spresnila doteraz rôznorodá (ba až protichodná) prax hypotekárnych bánk pri riešení vzájomného vzťahu medzi zákonnou právnou úpravou a možnou zmluvnou právnou úpravou právneho postavenia, práv a povinností hypotekárneho správcu a zástupcu hypotekárneho správcu vymenovaných pre jednotlivé hypotekárne banky. Preto sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že každá hypotekárna banka uzatvorí so svojím hypotekárnym správcom a tiež so zástupcom svojho hypotekárneho správcu zmluvu o výkone ich činnosti, ktorá (v nadväznosti na ustanovenia zákona o bankách) podrobnejšie upraví jednak vzájomné práva a povinnosti hypotekárnej banky a hypotekárneho správcu a jednak vzájomné práva a povinnosti hypotekárnej banky a zástupcu hypotekárneho správcu. Pri navrhovanom riešení sa prihliadalo aj na doterajšie ustanovenie §◊57 odseku◊1 zákona o bankách, ktorý upravuje uzatváranie zmlúv o výkone činnosti správcu banky a o výkone činnosti zástupcu správcu banky pre výkon nútenej správy banky.

K bodu 98

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊69 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na skutočnosť, že bývalý zákon o cenných papieroch (zákon č.◊600/1992◊Zb. v znení neskorších predpisov) je od 1.◊1. 2002 v podstate zrušený a nahradený novým zákonom o cenných papieroch a investičných službách (zákonom č.◊566/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

K bodom 99 až 101

Ustanovenia §◊84 odsekov◊1, 2 a◊4 zákona o bankách sa terminologicky a legislatívno-technicky spresňujú, a to jednak vzhľadom na používanie pojmu dlžník vo všeobecnej právnej terminológii pre zmluvy o úveroch (§◊497 až §◊507 Obchodného zákonníka) a jednak vzhľadom na novelizáciu zákona o bankách, ktorá bola vykonaná zákonom č.◊165/2003◊Z.◊z. Pritom sa zároveň aktualizuje a spresňuje poznámka pod čiarou k odkazu◊71 v zákone o bankách tak, aby v tejto poznámke nebol uvedený odkaz na celý §◊43b, ale správnejší a presnejší odkaz na jednotlivé vecne príslušné (konkrétne vymenované) odseky v §◊43b novelizovaného zákona č. 50/1976◊Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona) v znení neskorších predpisov.

K bodom 102 a 103

Novým znením §◊85 odseku◊4 a zároveň doplnením nového odseku◊5 do §◊85 zákona o bankách sa spresňujú a dopĺňajú dôvody a podmienky pre zánik nároku na štátny príspevok k hypotekárnemu úveru, ako aj dôvody a podmienky pre prechod nároku na štátny príspevok k hypotekárnemu úveru z poberateľa hypotekárneho úveru (teda z pôvodného dlžníka) na inú osobu. V záujme zamedziť obchádzanie účelu poskytovania štátneho príspevku sa pritom navrhuje jednoznačne upraviť, že nárok na štátny príspevok zaniká aj v prípade, ak poberateľ hypotekárneho úveru (dlžník) prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou najbližších rodinných príslušníkov (blízkych osôb) pre poberateľa hypotekárneho úveru (dlžníka).

K bodu 104

Doplnením nových písmen◊h) a◊i) do §◊87 odseku◊2 zákona o bankách sa rozširuje zoznam informácií o novo uzatvorených zmluvách o hypotekárnych úveroch, ktoré sú hypotekárne banky povinné mesačne poskytovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky alebo ním určenej osobe, a to na účely štátneho dozoru nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom a centrálnej evidencie zmlúv o hypotekárnych úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok. Do zoznamu povinne poskytovaných informácií o novo uzatvorených zmluvách o hypotekárnych úveroch sa dopĺňa účel poskytnutia hypotekárneho úveru a tiež výška štátneho príspevku v slovenskej mene.

K bodu 105

Doplnením nových odsekov◊5 až◊7 do §◊87 zákona o bankách sa rozširujú kompetencie a upravuje sa postup Ministerstva financií Slovenskej republiky pri výkone štátneho dozoru nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom. Ministerstvo financií bude mať právomoc uložiť hypotekárnej banke povinnosť vrátiť do štátneho rozpočtu sumu vo výške neoprávnene použitého štátneho príspevku k hypotekárnym úverom, ako aj právomoc ukladať hypotekárnej banke pokuty (aj opakovane) za neoprávnené použitie štátneho príspevku k hypotekárnym úverom.

K bodu 106

Ustanovenie §◊89 odseku◊3 zákona o bankách sa navrhuje doplniť tak, že bankám a pobočkám zahraničných bánk netreba predkladať písomný súhlas dotknutej osoby (klienta) na vykonanie bankového obchodu na účet dotknutej osoby (na jej náklady alebo prospech) a na použitie finančných prostriedkov patriacich dotknutej osobe v prípadoch, ak bankové obchody zabezpečujú a pre dotknutú osobu vykonávajú zákonom presne určené odborné finančné subjekty, ktoré sú oprávnené pôsobiť a pôsobia na finančnom trhu podľa osobitných zákonov. Medzi tieto odborné finančné subjekty patrí Národná banka Slovenska, banky, pobočky zahraničných bánk, burzy cenných papierov, komoditné burzy, centrálni depozitári cenných papierov, obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, sprostredkovatelia investičných služieb, poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní, správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie a pobočky zahraničných správcovských spoločností pre kolektívne investovanie. V navrhovanom doplnení §◊89 odseku◊3 zákona o bankách ide o analogickú úpravu ako je úprava, ktorú obsahuje §◊5 odsek◊5 zákona č.◊367/2000◊Z.◊z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K bodu 107

Novým znením §◊89 odseku◊4 zákona o bankách sa navrhuje, aby banky a pobočky zahraničných bánk už neboli povinné zisťovať totožnosť svojho klienta pri takých bankových operáciách (takých nakladaniach s vkladom), ktoré sa vykonávajú až po vzniku bankového obchodu (až po zriadení vkladu), na ktorý banková operácia nadväzuje, a to vtedy, ak hodnota bankovej operácie nepresahuje 2◊500◊EUR. Pri každom zriadení vkladu (teda pri vzniku každého nového bankového obchodu) však naďalej zostáva zachovaná povinnosť zisťovať a preukazovať totožnosť klienta. Navrhované nové znenie §◊89 odseku◊4 zákona o bankách je v súlade s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medzinárodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K bodu 108

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊50 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na skutočnosť, že bývalý branný zákon (zákon č.◊351/1997◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov) bol od 1.◊9.◊2002 zrušený (bol zrušený zákonom č.◊512/2002◊Z.◊z.), ako aj na skutočnosť, že bývalý zákon č. 73/1995◊Z.◊z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je od 1.◊4. 2002 zrušený a nahradený novým č. 48/2002◊Z.◊z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu◊109

Ustanovenie §◊91 odseku◊2 zákona o bankách sa navrhuje spresniť a doplniť tak, aby sa jednoznačne zabezpečilo uplatňovanie ustanovení o bankovom tajomstve na všetky údaje o iných osobách a záležitostiach iných osôb, ktoré získali banky a pobočky zahraničných bánk v súvislosti s bankovými činnosťami. Preto spresnený a doplnený §◊91 odsek◊2 zákona o bankách určuje, že na účely bankového tajomstva sa za klientov banky alebo pobočky zahraničnej banky považujú aj osoby, s ktorými banka alebo pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, hoci sa tento obchod neuskutočnil, ďalej osoby, s ktorými banka alebo pobočka zahraničnej banky mala a už nemá uzavretý obchod (bývalí klienti), ako aj osoby, o ktorých banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa zákona o bankách údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií.

K bodu 110

Ustanovenie §◊91 odseku◊3 zákona o bankách sa na podnet hypotekárnych bánk navrhuje doplniť tak, aby sa jednoznačne spresnilo a vymedzilo v doterajšej praxi nie celkom jednotne uplatňované ustanovenia o povinnosti hypotekárnej banky (aj bez súhlasu klientov) sprístupniť svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho správcu všetky bankovým tajomstvom chránené informácie a doklady o jednotlivých konkrétnych hypotekárnych obchodoch. Keby však hypotekárny správca a jeho zástupca nemali oprávnenie vyžadovať od hypotekárnej banky, pre ktorú sú vymenovaní, sprístupnenie bankovým tajomstvom chránených informácií a dokladov o jednotlivých konkrétnych hypotekárnych obchodoch, tak hypotekárni správcovia a ich zástupcovia by objektívne nemohli na náležitej úrovni plniť svoje kontrolné povinnosti podľa zákona o bankách.

K bodu 111

Ustanovenie §◊91 odseku◊4 písmena◊g) zákona o bankách sa na podnet Prezídia Policajného zboru navrhuje doplniť tak, aby banky a pobočky zahraničných bánk mali povinnosť poskytovať informácie chránené bankovým tajomstvom nielen službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia zákonom ustanovených úloh tejto služby, ale aj pre službe kriminálnej polície Policajného zboru na účely plnenia zákonom ustanovených úloh tejto služby, čiže na účely objasňovanie ekonomickej kriminality.

K bodu 112

Poznámky pod čiarou k odkazom◊85 a◊86 sa aktualizujú a spresňujú predovšetkým vzhľadom na nový zákon č.◊460/2002◊Z.◊z. o vykonávaní medzinárodných sankcií zabezpečujúcich medzinárodný mier a bezpečnosť (ktorý nadobudol účinnosť 1.◊9.◊2002) a zároveň vzhľadom na pristúpenie Slovenskej republiky k viacerým novým medzinárodným dohovorom v oblasti medzinárodnej spolupráce pri boji proti zločinnosti (najmä proti terorizmu a proti korupcii).

K bodu◊113

Ustanovenie §◊91 odseku◊5 zákona o bankách sa na podnet Asociácie bánk navrhuje doplniť tak, aby zákon presne vymedzil povinné prílohy a náležitosti povinných príloh k žiadostiam adresovaným bankám o podanie správ (alebo poskytnutie informácií) o bankových záležitostiach týkajúcich sa bankového klienta, ktoré sú zo zákona chránené bankovým tajomstvom.

K bodu 114

Doplnením nového odseku◊8 do §◊91 zákona o bankách sa zabezpečí, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky mohlo od bánk a pobočiek zahraničných bánk dostávať bankovým tajomstvom chránené informácie o bankových klientoch, proti ktorým jednotlivé banky a pobočky zahraničných bánk realizovali zavedené medzinárodné sankcie, ktoré boli vyhlásené aj na území Slovenskej republiky. Takáto úprava je potrebná na zisťovanie a sumarizáciu konkrétneho rozsahu realizácie medzinárodných sankcií v oblasti finančných (bankových) služieb na území Slovenskej republiky, ako aj na poskytovanie náležitých informácií príslušným medzinárodným inštitúciám.

K bodu 115

Aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu◊87 v zákone o bankách sa legislatívnotechnicky reaguje na novelizovaný zákon č. 36/1967◊Zb. o znalcoch a tlmočníkoch a predovšetkým na nový zákon č.◊466/2002◊Z.◊z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, ktorý bol schválený až po prijatí zákona o bankách.

K bodu◊116

Novým znením §◊92 odseku◊3 zákona o bankách sa na základe podnetu Asociácie bánk navrhuje doplniť a jednoznačne vymedziť podmienky, za ktorých sú banky a pobočky zahraničných bánk (aj bez súhlasu klienta) oprávnené informácie o klientovi podliehajúce bankovému tajomstvu poskytovať svojim advokátom alebo komerčným právnikom na účely svojho zastupovania proti klientovi, znalcom na účely finančného ocenenia záväzku klienta, súdnemu exekútorovi na účely exekúcie vedenej proti klientovi a tiež dražobníkovi na účely dobrovoľnej dražby súvisiacej s neplneným záväzkom klienta a vykonávanej podľa zákona č.◊527/2002◊Z.◊z. o dobrovoľných dražbách. V rámci nového znenia §◊92 odseku◊3 zákona o bankách sa umožňuje, aby banky a pobočky zahraničných bánk (aj bez súhlasu klienta) mohli informácie o klientovi podliehajúce bankovému tajomstvu poskytovať svojim advokátom alebo komerčným právnikom nielen na účely domáhania sa splnenia záväzkov klienta, ale aj na účely ochrany sporných práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, a to takému advokátovi alebo komerčnému právnikovi, ktorému banka alebo pobočka zahraničnej banky udelila písomné plnomocenstvo na svoje zastupovanie proti príslušnému klientovi. Navrhovaná úprava §◊92 odseku◊3 zákona o bankách zohľadňuje skutočnosť, že platné zákony vyhradzujú advokátom a komerčným právnikom právo profesionálne podnikateľsky poskytovať právne služby pri zastupovaní na súdoch, ako aj skutočnosť, že advokáti a komerční právnici majú osobitne upravenú profesionálnu povinnosť mlčanlivosti o nimi získaných informáciách, čo je dostatočný predpoklad na plné zachovanie bankového tajomstva o poskytnutých informáciách chránených bankovým tajomstvom. Navrhovaná úprava §◊92 odseku◊3 zákona o bankách je tiež v súlade s princípom rovnosti účastníkov (strán) civilných súdnych konaní, lebo po ostatných novelách Občianskeho súdneho poriadku by bez takejto úpravy mohli byť banky a pobočky zahraničných bánk znevýhodnené v súdnych sporoch so svojimi klientmi z hľadiska možnosti operatívne predkladať súdu dôkazy chránené bankovým tajomstvom.

K bodu◊117

Ustanovenie §◊92 odseku◊4 sa navrhuje doplniť tak, aby zákon o bankách ukladal povinnosť mlčanlivosti a predpisoval pravidlá nakladania s informáciami chránenými bankovým tajomstvom nielen pre orgány a osoby, ktorým boli takéto informácie poskytnuté podľa §◊91 odsekov◊3 až◊7, ale aj pre osoby, ktorým boli takéto informácie poskytnuté podľa §◊92 odsekov◊1 až◊3.

K bodu 118

Ustanovenie §◊92 odseku◊5 zákona o bankách sa navrhuje doplniť tak, aby sa čiastočne rozšírilo oprávnenie bánk a pobočiek zahraničných bánk informovať iné banky alebo pobočky zahraničnej banky o porušení povinností (nesplácaní dlhov) zo strany bankového klienta. Toto oprávnenie sa navrhuje rozšíriť na informácie súvisiace s takým omeškaním klienta pri splácaní jeho záväzkov (dlhov) voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, v dôsledku ktorého bola následne zatriedená príslušná pohľadávka banky alebo pobočky zahraničnej banky voči klientovi medzi pohľadávky, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty.

K bodu 119

Doplnením nového odseku◊10 do §◊92 zákona o bankách sa navrhuje, aby informácie týkajúce sa bankového tajomstva mohla banka aj bez súhlasu klienta poskytnúť bankovému a finančnému subjektu kontrolujúcemu konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorého súčasťou je aj táto banka a to v rozsahu nevyhnutnom na zostavenie zákonom predpísaných účtovných závierok a iných výkazov a hlásení na konsolidovanom základe.

K bodu 120

Doplnením §◊92a do zákona o bankách sa umožňuje, aby si banky a pobočky zahraničných bánk mohli vytvoriť spoločný register bankových informácií, a to iba v rámci podniku pomocných bankových služieb. Zákon o bankách pritom presne ustanovuje a vymedzuje podmienky, za ktorých banky a pobočky zahraničných bánk budú môcť prostredníctvom spoločného registra bankových informácií navzájom si sprístupniť a poskytovať údaje o bankových úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom a s tým súvisiace ďalšie údaje. Na základe pripomienok Úradu na ochranu osobných údajov budú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené poskytovať údaje do spoločného registra bankových informácií len za podmienok ustanovených zákonom o bankách a zároveň len za podmienok ustanovených zákonom o ochrane osobných údajov (zákonom č.◊428/2002◊Z.◊z.), čo znamená, že banky a pobočky zahraničných bánk budú oprávnené do spoločného registra bankových informácií poskytovať údaje o jednotlivých klientoch len so súhlasom týchto klientov. Vzhľadom na osobitný charakter spoločného registra bankových informácií, ktorý obsahuje výlučne informácie chránené bankovým tajomstvom, možno prevádzkovanie spoločného bankového registra zveriť len spoločnému podniku pomocných bankových služieb, na ktorého základnom imaní môžu mať majetkový podiel výlučne banky, pobočky zahraničných bánk a Národná banka Slovenska. Okrem toho spoločný podnik pomocných bankových služieb a spoločný bankový register budú podliehať bankovému dohľadu.

K bodu 121

Navrhnutým doplnením §◊93a do zákona o bankách sa reaguje predovšetkým na nový zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.◊428/2002◊Z.◊z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov (vrátane zákona o bankách), na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia §◊3 a §◊4 písm.◊a) a◊g) zákona o ochrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z týchto definícií vyplýva, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane bankových klientov a ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkrétnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o bankových obchodoch s jednotlivými fyzickými osobami (bankovými klientmi a ich zástupcami). Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná identifikácia klientov a ich zástupcov a príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie bankových obchodov (bankových služieb). To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o bankových klientoch (a o ich prípadných zástupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť vykonávanie bankových činností zo strany bánk a pobočiek zahraničných bánk a vôbec funkčnosť bankového systému v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na oblasť bankovníctva (predovšetkým s európskou bankovou smernicou č.◊2000/12/ES). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa do zákona o bankách dopĺňa nový §◊93a. V tejto súvislosti možno uviesť, že ochrana osobných údajov a všetkých ďalších individuálnych informácií, ktoré sa týkajú bankových klientov (vrátane údajov o bankových obchodoch), je okrem iného zabezpečená aj bankovým tajomstvom a zákonom uloženou povinnosťou mlčanlivosti podľa §◊91 až §◊93 zákona o bankách. Navrhnuté znenie §◊93a zákona o bankách je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto údajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medzinárodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

Zároveň sa navrhnutým doplnením §◊93b odsekov◊1 a◊2 do zákona o bankách ukladá bankám a pobočkám zahraničných bánk povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že na rozhodovanie ich vzájomných sporov z bankových obchodov bude príslušný stály rozhodcovský súd, ktorý je povinne zriadený na základe zákona o platobnom styku (zákona č.◊510/2002◊Z.◊z.). Tento stály rozhodcovský súd bol pôvodne zriadený predovšetkým na rozhodovanie sporov z platobného styku, ale na základe zákona č.◊244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní môže tento stály rozhodcovský súd rozhodovať aj iné spory z bankových obchodov ako spory z platobného styku. Okrem toho sa navrhnutým doplnením §◊93b odseku◊3 do zákona o bankách ustanovuje, že pri poskytovaní, získavaní, sprístupňovaní a spracúvaní údajov na účely konania a rozhodovania stáleho rozhodcovského súdu o sporoch z bankových obchodov sa postupuje rovnako ako pri poskytovaní, získavaní, sprístupňovaní a spracúvaní údajov na účely uzatvárania a vykonávania bankových obchodov medzi bankami a pobočkami zahraničných bánk a ich klientmi. Vzhľadom na osobitný charakter činnosti stáleho rozhodcovského súdu je však tento stály rozhodcovský súd obmedzený pri ich poskytovaní údajov iným osobám.

K bodu◊122

V ustanovení §◊95 odseku◊6 zákona o bankách sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu (nahradenie výrazu „predpojatosti“ výrazom „zaujatosti“) v záujme terminologického spresnenia tohto ustanovenia preto, lebo vo všetkých ostatných súvisiacich ustanoveniach zákona o bankách sa používa len výraz „zaujatosť“.

K bodu◊123

Cieľom navrhnutého doplnenia §◊96 odseku◊1 zákona o bankách je jednoznačné a presné vymedzenie účastníkov konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na zrušenie banky ◊predchádzajúceho súhlasu podľa §◊28 ods.◊1 písm.◊c)◊ a účastníkov konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na poskytnutie bankovým tajomstvom chránených informácií o záležitostiach bankových klientov ◊predchádzajúceho súhlasu podľa §◊92 ods.◊8◊. Prípadné udelenie takýchto predchádzajúcich súhlasov môže sprostredkovane súvisieť so záujmami bankových klientov. Keby však účastníkom konania o žiadosti banky o udelenie takéhoto predchádzajúceho súhlasu mal byť každý klient tejto banky, v podstate by prakticky nebolo možné naplniť zmysel príslušných ustanovení zákona o bankách. Práve preto sa navrhuje doplniť §◊96 odsek◊6 zákona o bankách v záujme jednoznačného a presného vymedzenia účastníkov konania o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa §◊28 ods.◊1 písm.◊c) alebo podľa §◊92 ods.◊8 tak, že účastníkom takéhoto konania je banka (prípadne pobočka zahraničnej banky), ktorá si podala žiadosť o udelenie požadovaného predchádzajúceho súhlasu.

K bodom 124 a 125

Navrhovaným doplnením §◊97 odseku◊1 a novým znením §◊97 odseku◊2 sa predovšetkým spresňuje vymedzenie obsahu a náležitostí žiadostí, na základe ktorých sa na podnet účastníka konania začína konanie pred Národnou bankou Slovenska. Vzhľadom na nový zákon č.◊428/2002◊Z.◊z. o ochrane osobných údajov sa obsah a náležitosti žiadostí, na základe ktorých sa začína konanie na podnet účastníka konania, vymedzuje tak, aby v týchto žiadostiach mohli byť aj po 1.◊1.◊2004 uvádzané osobné údaje účastníkov konania a ďalších dotknutých osôb. Zároveň sa pri konaniach začatých z podnetu Národnej banke Slovenska ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska bezodkladne informovať všetkých jej známych účastníkov konania o prvom úkone v konaní voči účastníkovi konania, ktorým sa začína toto konanie (teda vlastne informovať účastníkov konania o začatí konania). Výslovným doplnením tejto povinnosti Národnej banke Slovenska do zákona sa zabezpečuje, že informovanie účastníkov konania o prvom úkone v konaní (ktorý môže byť urobený aj voči prípadným iným prípadným účastníkom konania) nebude problematické z hľadiska nového zákona č.◊428/2002◊Z.◊z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 126

V ustanovení §◊99 odseku◊5 zákona o bankách sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu (nahradenie výrazu „návrh“ výrazom „žiadosť“) v záujme terminologického spresnenia tohto ustanovenia preto, lebo vo všetkých ostatných súvisiacich ustanoveniach zákona o bankách sa používa len výraz „žiadosť“.

K bodom 127 a 128

Navrhovaným doplnením nového odseku◊2 do §◊104 sa spresňuje postup súvisiaci s vydávaním predbežných opatrení v konaniach začatých z podnetu Národnej banky Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania a aby sa zároveň zlepšili predpoklady na dosiahnutie účelu predbežných opatrení, ktorých neodkladná, rýchla a pokiaľ možno nezmariteľná realizácia je potrebná napríklad na zabezpečenie „pominuteľných“ dôkazov alebo na zamedzenie (prerušenie, pozastavenie, zvrátenie) nekalého konania osôb, na ktoré sa vzťahuje realizácia predbežného opatrenia. Zároveň sa legislatívno-technicky spresňuje §◊104 odsek◊1 v záujme jeho terminologického previazania a zosúladenia s ostanými odsekmi v §◊104.

K bodu 129

Navrhovanou úpravou §◊106 sa spresňuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K bodu 130

Ustanovenie §◊109 odseku◊2 zákona o bankách sa navrhuje doplniť tak, že o žiadosti o udelenie súhlasu Národnej banky Slovenska na použitie vlastných modelov na výpočty rizík banky, pobočky zahraničnej banky, konsolidovaného celku alebo subkonsolidovanom celku sa musí rozhodnúť do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti. Toto doplnenie §◊109 odseku◊2 sa navrhuje v nadväznosti na nové znenie §◊30 odseku◊3, ktorým sa zavádza možnosť použitia vlastných modelov na výpočty rizík na základe udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

K bodu 131

Navrhovanou úpravou §◊112 odseku◊2 sa spresňuje postup v druhom stupni pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K bod 132

Navrhnutým doplnením §◊114a a zároveň novou prílohou sa do zákona o bankách dopĺňa zoznam smerníc Európskej únie a Európskych spoločenstiev, ktoré sú zákonom o bankách a jeho novelami transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky. Doplnením tohto odkazu do zákona o bankách sa reaguje na požiadavku Európskej únie, že ak členské štáty Európskej únie prijmú opatrenia (právne normy) na realizáciu smerníc Európskych spoločenstiev/Európskej únie, tak tieto opatrenia (právne normy vrátane zákonov) budú obsahovať odkaz na príslušnú smernicu alebo tieto opatrenia (právne normy vrátane zákonov) bude pri príležitosti ich úradného uverejnenia sprevádzať odkaz na príslušnú smernicu.

K bodu◊133

Úpravou §◊115 zákona o bankách sa navrhuje vypustiť slová „fyzických osôb“ z ustanovenia, ktoré sa odvoláva na ochranu bankových vkladov podľa zákona o ochrane vkladov (podľa zákona č.◊118/1996◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Dôvodom tejto úpravy §◊115 zákona o bankách je skutočnosť, že zákonom č.◊492/2001◊Z.◊z. (teda novelou zákona o ochrane vkladov) bola ochrana bankových vkladov od 1.◊12.◊2001 rozšírená aj na bankové vklady vybraných právnických osôb neziskového charakteru. Ochrana bankových vkladov podľa zákona o ochrane vkladov sa teda už nevzťahuje iba na bankové vklady fyzických osôb. Navyše, od začlenenia Slovenskej republiky do Európskej únie (teda podľa všetkého od 1.◊5.◊2004) sa ochrana bankových vkladov rozšíri aj na vklady väčšiny ostatných právnických osôb.

K bodu◊134

V rámci nového §◊122b sa do zákona o bankách dopĺňajú prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu novely zákona o bankách, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2004.

K bodu◊135

Týmto bodom sa navrhuje v celom zákone o bankách (okrem §◊78 ods.◊1, §◊80 ods.◊1 a §◊87 ods.◊3) zmeniť pojem dozor na pojem dohľad preto, lebo podľa nového zákona o dohľade nad finančným trhom sa dozor nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva zmenil od 1.◊4.◊2002 na dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva. Podľa tohto bodu sa vykonajú úpravy konkrétne v pôvodných ustanoveniach §◊6 ods.◊3, 10 a◊11, §◊44 ods.◊3, §◊45 ods.◊1 a◊2, §◊48 ods.◊2, §◊49 ods.◊1, §◊79 ods.◊1 a◊2, §◊81 ods.◊1, §◊82 ods.◊1 a◊3 a §◊91 ods.◊4 písm.◊j) zákona o bankách. Tento bod sa nevzťahuje na §◊78 ods.◊1, §◊80 ods.◊1 a §◊87 ods.◊3 zákona o bankách preto, lebo jedine v týchto ustanoveniach sa pojem dozor nepoužíva v zmysle dozoru (dohľadu) nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva. V §◊87 ods.◊3 zákona o bankách ide o štátny dozor nad dodržiavaním podmienok používania štátneho príspevku poskytnutého na zníženie výšky úrokov z hypotekárnych úverov. V §◊78 ods.◊1 a §◊80 ods.◊1 zákona o bankách zasa ide o dozor nad vykonávaním hypotekárnych obchodov, ktorý vykonáva hypotekárny správca a zástupca hypotekárneho správcu, ktorí sú vymenovaní pre príslušnú hypotekárnu banku.

K bodu 136

V tomto ustanovení sa navrhuje v celom texte zákona o bankách nahradiť pojem Európske spoločenstvo pojmom Európska únia vzhľadom na oficiálny názov Zmluvy zo 16.◊4.◊2003 o pristúpení Slovenskej republiky (a ďalších deviatich krajín) k Európskej únii (viď novela zákona o Národnej banke Slovenska, resp. zákon o vkladoch).

K článku◊II

Vzhľadom na rozsah a na význam úprav zákona o bankách podľa predchádzajúcich noviel a podľa predloženého návrhu novely zákona o bankách sa navrhuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o bankách, čo je v záujme prehľadnosti tohto zákona.

K článku◊III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a zároveň vzhľadom na naliehavosť viacerých navrhovaných legislatívnych úprav sa termín nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu novely zákona o bankách navrhuje na 1.◊január 2004.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30.◊septembra◊2003.

Bratislava, 30. 9. 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v.◊r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.◊r.

minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.◊r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu