Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 25.04.2020 do 15.12.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je reakcia na vyhlásenie mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlásenie núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020, č. 115 z 18. marca 2020 a č. 169 z 27. marca 2020 podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.

Návrh upravuje okruhy riešení

-v oblasti regionálneho školstva: zabezpečenie elektronickej verzie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov ako aj snaha o otvorenie trhu s učebnicami, učebnými textami a pracovnými zošitmi, ktorá súvisí s potrebou skvalitnenia procesu zabezpečenia týchto materiálov vzhľadom na ich nedostatok, úprava činnosti orgánov školskej samosprávy (funkčné obdobia, zásada verejnosti, videokonferencie), možnosť použiť finančné prostriedky na školy v prírode a na kurz pohybových aktivít v prírode na súčasných štvrtákov aj v ďalšom školskom roku do konca roka 2020, úprava dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia a slovného hodnotenia,

-v oblasti vysokého školstva: úprava činnosti kolektívnych orgánov (funkčné obdobia, zásada verejnosti, videokonferencie), úprava prezenčnej metódy tak, aby bola akceptovaná aj elektronická komunikácia (napr. online prenos), úprava mimoriadneho predĺženia štúdia,

-v oblasti výskumu a vývoja: operatívne riešenia financovania projektov a doby ich riešenia počas krízovej situácie.

Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 131/2002 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na bod 2, z dôvodu aby nebolo potrebné získavať individuálny súhlas na spracúvanie osobných údajov podľa osobitného predpisu sa dopĺňa možnosť využitia (zvukového aj audiovizuálneho) verejného prenosu zo zákona i v ďalších situáciách pri ktorých sa predpokladá podmienka verejnosti ich priebehu.

K bodu 2

V niektorých situáciách sa vyžaduje verejnosť aktivít na vysokej škole (v praxi ide napr. o štátne skúšky, rigorózne skúšky, habilitačné prednášky a inauguračné prednášky). Za situácie, ak je prítomnosť väčšieho počtu osôb významne obmedzená, prípadne úplne znemožnená je problematické zásadu verejnosti dodržať. Preto sa s ohľadom aj na súčasné obmedzenia navrhuje, aby bolo možné zásadu verejnosti dodržať aj pri online prenose príslušnej udalosti, či už samostatne zvukom alebo audiovizuálne. Návrh neupravuje bližšie, akým spôsobom má byť priamy prenos zabezpečený, teda môže ísť o youtube, vlastný web vysokej školy, facebook, zoom.us, MS Teams, ... Môže ísť napríklad o živý prenos prostredníctvom počítačových sietí. S ohľadom na technické obmedzenia sa pripúšťa, že počet používateľov, ktorí môžu sledovať priamy prenos, môže byť limitovaný, čo je rovnocenné s obmedzeniami posluchární, v ktorých sa koná za bežných okolností štátna skúška. Vysoká škola by však nemala účelovo obmedzovať počty možných používateľov a jej cieľom je zabezpečiť čo najširšiu možnosť verejnosti. Vzhľadom na odlišný charakter obhajoby habilitačnej práce, resp. habilitačnej/inauguračnej prednášky sa navrhuje v týchto prípadoch neumožniť samostatný zvukový priamy prenos bez obrazu (pre posúdenie pedagogických kompetencií môže byť relevantné mať komplexnejšiu ako len zvukovú informáciu prednášajúceho).

V prípade, že počas fyzickej prítomnosti pri úkone má verejnosť možnosť zapojiť sa do daného úkonu (napríklad vystúpiť na zasadnutí akademického senátu), mali by sa využiť také nástroje verejného priameho prenosu, ktoré umožňujú obojstrannú (moderovanú) komunikáciu. V prípade rozhodovania o skutočnostiach, pri ktorých zákon predpokladá tajnosť hlasovania, môžu k nim uvedené orgány pristúpiť len v prípade, že vysoká škola disponuje technickými prostriedkami nespochybniteľne zaručujúcimi podmienku tajnosti hlasovania, t.j. nemožnosť identifikácie konkrétnej hlasujúcej osoby. Vysoká škola si podrobnosti o priebehu zasadnutia kolektívneho orgánu formou videokonferencie môže upraviť vo svojom vnútornom predpise (v rámci rokovacieho poriadku).

Zároveň sa z hľadiska zvýšenia miery elektronizácie navrhuje toto opatrenie neobmedzovať len na súčasnú situáciu, resp. na krízové situácie vo všeobecnosti, ale aby išlo o systémové opatrenie. Konkrétna aplikácia je na rozhodnutí vysokej školy/fakulty.

K bodu 3

Vzhľadom na súčasnú situáciu sa ukazuje potrebné zvýšiť otvorenosť viacerých inštitútov, ktorých limity sú upravené zákonom. Keďže jednotlivé návrhy sú uplatniteľné pre krízové situácie vo všeobecnosti, navrhuje sa neobmedzovať ich len na súčasnú situáciu.

Prvá skupina sa týka orgánov vysokých škôl. Vzhľadom na to, že orgánu vysokej školy môže skončiť funkčné obdobie v priebehu krízovej situácie, v ktorej môže byť na konkrétnej vysokej škole problematické zabezpečiť vykonanie volieb, navrhuje sa, aby funkčné obdobia týchto orgánov boli zo zákona predĺžené. Vysokým školám sa po skončení krízovej situácie ponecháva dostatočný trojmesačný časový úsek na nahradenie takýchto členov v zmysle ustanovení zákona (napr. ak sa krízová situácia skončí 8. 8., funkčné obdobie sa takémuto členovi skončí 30. 11.).

Vzhľadom na to, že návrh umožňuje elektronické rokovania, do úvahy prichádza možnosť, že sa členov príslušného orgánu podarí zvoliť, preto by predĺženie funkčného obdobia nemalo význam na celé obdobie. Navrhuje sa teda, aby v prípade úspešnej voľby (vymenovania) došlo k plynulej výmene členov (napr. ak by malo predĺžené funkčné obdobie skončiť 30. 11., ale nového člena sa podarí zvoliť 20. 9., predĺženie funkčného obdobia skončí 21. 9.); to platí aj pre bod 4. Ide o obdobný prístup ako pri hlavnom kontrolórovi obce (§ 30f ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.).

Vzhľadom na obmedzenie zoskupovania väčšieho počtu ľudí je problematické zabezpečovať poskytovanie vzdelávania v prezenčnej metóde. Preto sa navrhuje v krízových situáciách akceptovať poskytovanie online vzdelávania za prezenčnú metódu (využitie informačných a komunikačných technológii), bez potreby prípadnej úpravy informačných listov jednotlivých predmetov. Zároveň sa navrhuje časové vymedzenie akceptácie na obdobie trvania výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie. Toto časové obmedzenie sa navrhuje preto, že pri bežnej situácii nie je dôvod pri prezenčnej metóde na to, aby študent nenavštevoval školu osobne.

Z dôvodu potreby reakcie na rozhodnutia a opatrenia iných orgánov je žiaduce, aby mali vysoké školy možnosť zmeniť termíny a už zverejnené ďalšie podmienky prijímania na štúdium, a to aj bez potreby schválenia týchto zmien v akademickom senáte. Napríklad, ak by vysoká škola chcela zohľadniť v prijímacom konaní výsledky externej časti maturitnej skúšky, ale táto sa rozhodnutím ministra školstva, vedy, výskumu a športu (ďalej len „minister“) neuskutoční, je potrebné určiť nové podmienky prijatia. Obdobne, ak vysoká škola plánovala prijímaciu skúšku v deň, keď rozhodnutím úradu verejného zdravotníctva nebude možné vykonať prijímaciu skúšku, vysoká škola zverejní nový dátum konania skúšky. Pri dátumoch sa však z dôvodu právnej istoty navrhuje, aby sa zmena termínov uskutočňovala v dostatočnom časovom predstihu (napr. ak by mal byť termín prijímacej skúšky 30. 4., informáciu o tomto dátume má vysoká škola zverejniť najneskôr 16. 4.). Zároveň ak má ísť o študijný program uskutočňovaný fakultou, tieto zmeny môže uskutočňovať v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti fakulta.

Počas krízovej situácie môžu nastať objektívne situácie, kedy z dôvodov, ktoré nezapríčiní sám študent, nemá možnosť svoje štúdium ukončiť v zákonom ustanovenej lehote. Táto lehota je dva roky po uplynutí štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a po jej uplynutí dochádza k skončeniu štúdia ex lege. Práve z dôvodu krízovej situácie sa navrhuje, aby mala vysoká škola (rektor) možnosť posúdiť okolnosti podľa jednotlivých prípadov a následne predĺžiť štúdium o ním určenú lehotu. Konkrétnym dôvodom je napríklad nemožnosť absolvovať predmet/štátnu skúšku, hoci si ho/ju študent pôvodne v danom akademickom roku zapísal, ale vysoká škola ho/ju nemohla uskutočniť plánovaným spôsobom a vykonala presun do ďalšieho akademického roka, kedy by už študent mal byť podľa zákona inak vylúčený z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia o viac ako dva roky.

Obdobne ako pri zasadnutí orgánov sa navrhuje možnosť videokonferencie bez fyzickej prítomnosti aj pre štátne skúšky, rigorózne skúšky, ... Vzhľadom na odlišný charakter tejto výnimky sa však navrhuje jej obmedzenie len na krízové situácie. Vysoká škola musí zvážiť

také podmienky, aby zabezpečila rovnosť šancí (zamedziť prípadným podvodom, dostupnosť zvolených prostriedkov pre všetkých študentov a pod.).

Tak ako sa pri štandardnej situácii upravujú možnosti verejnosti, osobitne sa táto situácia navrhuje rozšíriť aj pri krízovej situácii o zvukový záznam, avšak len pre štátne skúšky, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác. Takže ak vysoká škola nevie zabezpečiť prezenčný priebeh skúšky s možnou účasťou verejnosti, ani živý prenos, pre zachovanie verejnosti v krízovej situácií bude postačovať vyhotovenie zvukového záznamu.

Počas krízovej situácie majú vysoké školy obmedzené možnosti uskutočňovania výberových konaní. Preto sa navrhuje predĺženie pracovných pomerov na dobu určitú, ktorá by mala uplynúť počas krízovej situácie tak, aby vysoká škola mohla v primeranom čase uskutočniť výberové konanie. Keďže po skončení krízovej situácie sa predpokladá potreba obsadenia pracovného miesta výberovým konaním, obmedzuje sa možnosť predĺženia maximálne do uplynutia posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca po skončení krízovej situácie (napr. ak sa krízová situácia skončí 8. 8., pracovný pomer sa takémuto vysokoškolskému učiteľovi môže predĺžiť maximálne do 30. 11.).

K bodu 4

Vzhľadom na to, že členom niektorých orgánov vysokých škôl mohlo počas súčasnej krízovej situácie uplynúť funkčné obdobie a nebola možnosť vykonať voľby, resp. doplňujúce voľby navrhuje sa výlučne na trvanie súčasnej krízovej situácie „obnoviť“ funkciu osobám, ktorým funkčné obdobie zaniklo, na nevyhnutný čas (trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19) tak, aby sa zabezpečila plynulá činnosť týchto orgánov.

Z dôvodu jednoznačného postupu prechodné ustanovenie rozlišuje dve situácie: tie orgány, ktorých členstvo už skončilo pred tým, ako novela nadobudne účinnosť a tie orgány, ktorých členstvo by ešte len malo skončiť. V prvom prípade platí zmienené „obnovenie“ funkcie, v druhom predĺženie funkčného obdobia.

K Čl. II (zákon č. 596/2003 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V súčasnosti má povolenie iného termínu podania žiadosti v praxi za následok, že škola alebo školské zariadenie (prípadne aj elokované pracovisko) môže začať pôsobiť o rok skôr ako v termíne predpokladanom zákonom.

Keďže je možné očakávať zmeny týkajúce sa siete škôl a školských zariadení vo vzťahu k situácii ohľadom COVID-19, navrhuje sa umožniť zohľadňovať aj špecifické podmienky, ktoré by za určitých okolností mohli odôvodňovať skoršie začatie činnosti - preto by povolenie výnimky mohlo byť naviazané na špecifické podmienky činnosti (môže ísť napríklad o podmienku, ktorú už zákon č. 596/2003 Z. z. uvádza v účinnom znení, t.j. že tento skorší začiatok činnosti nebude mať zvýšené nároky na štátny rozpočet).

K bodu 3

Vzhľadom na súčasnú situáciu sa ukazuje potrebné zvýšiť otvorenosť viacerých inštitútov, ktorých limity sú upravené zákonom. Keďže jednotlivé návrhy sú uplatniteľné pre krízové situácie vo všeobecnosti, navrhuje sa neobmedzovať ich len na súčasnú situáciu.

Vzhľadom na to, že v čase krízovej situácie môže dôjsť k uplynutiu funkčného obdobia riaditeľa a konanie výberových konaní je obmedzené, navrhuje sa jednotný postup pre všetkých zriaďovateľov, ktorý spočíva v možnosti dočasného obsadenia funkcie bez výberového konania (ak nie je možné zorganizovať výberové konanie); z hľadiska obsahu ide o rovnaký postup ako podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z. z. Vo vzťahu ku kolektívnym orgánom školskej samosprávy sa z dôvodu komplikácií pri voľbe navrhuje, obdobne ako v oblasti vysokého školstva, predĺženie funkčného obdobia, ak nie je možné ustanoviť nový orgán (voľby a delegovanie členov).

Vzhľadom na to, že návrh umožňuje elektronické rokovania, do úvahy prichádza možnosť, že sa členov príslušného orgánu podarí zvoliť, preto by predĺženie funkčného obdobia nemalo význam na celé obdobie. Navrhuje sa teda, aby v prípade úspešnej voľby (vymenovania) došlo k plynulej výmene členov (napr. ak by malo predĺžené funkčné obdobie skončiť 30. 11., ale nového člena sa podarí zvoliť 20. 9., predĺženie funkčného obdobia skončí 21. 9.); to platí aj pre bod 2. Ide o obdobný prístup ako pri hlavnom kontrolórovi obce (§ 30f ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.).

Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 596/2003 Z. z. „Zasadnutie orgánu školskej samosprávy je verejné, ak orgán školskej samosprávy dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov nerozhodne inak.“. Za situácie, ak je prítomnosť väčšieho počtu osôb významne obmedzená, prípadne úplne znemožnená, je problematické zásadu verejnosti dodržať. Preto sa s ohľadom na súčasné obmedzenia navrhuje, aby v zákonom ustanovených situáciách bolo možné zásadu verejnosti dodržať aj pri online prenose príslušnej udalosti.

Posledným opatrením je úprava správnych konaní, kde v nadväznosti na obmedzenia v súvislosti s krízovými situáciami môžu nastať komplikácie pri riadnom zisťovaní skutkového stavu, najmä ak účastník konania nemá možnosť predložiť príslušné podklady pre rozhodnutie. Preto sa navrhuje zákonné spočívanie lehôt na rozhodnutie vo vymedzených prípadoch.

K bodu 4

Obdobne ako v oblasti vysokého školstva, aj v oblasti regionálneho školstva sú prípady, keď v súčasnosti došlo k skončeniu funkčného obdobia orgánu školskej samosprávy (ide najmä o radu školy). Preto sa rovnako navrhuje „obnovenie“ funkčného obdobia na čas krízovej situácie.

Z dôvodu jednoznačného postupu prechodné ustanovenie rozlišuje dve situácie: tie orgány, ktorých funkčné obdobie už skončilo pred tým, ako novela nadobudne účinnosť a tie orgány, ktorých funkčné obdobie by ešte len malo skončiť.

K čl. III (zákon č. 597/2003 Z. z.)

K bodu 1

Návrh súvisí s novelou zákona č. 245/2008 Z. z. a z nižšie uvedených dôvodov sa navrhuje umožnenie poskytovanie príspevku aj na odporúčané pracovné zošity.

K bodu 2

Podľa § 4ab ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z. „Príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode môže verejná škola použiť na toho istého žiaka iba jedenkrát počas jeho štúdia v príslušnom druhu školy. Stredná škola s osemročným vzdelávacím programom môže použiť príspevok na

kurz pohybových aktivít v prírode na toho istého žiaka jedenkrát počas jeho štúdia v prvom až štvrtom ročníku a jedenkrát počas jeho štúdia v piatom až ôsmom ročníku.“.

Podľa § 4ac ods. 1 zákona č. 597/2003 Z. z. „Ministerstvo môže prideliť z kapitoly ministerstva a z kapitoly ministerstva vnútra v priebehu kalendárneho roka zriaďovateľovi verejnej školy príspevok na školu v prírode na žiaka prvého až štvrtého ročníka základnej školy a žiaka prvého až štvrtého ročníka základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov ministerstva a ministerstva vnútra.“.

Vzhľadom na to, že uvedené príspevky sú obmedzené na konkrétne ročníky a vo viacerých prípadoch nemohli byť z dôvodu súčasnej situácie vyčerpané, je potrebné upraviť režim pre súčasných štvrtákov tak, aby ich mohli použiť aj ako piataci. Keďže zúčtovanie je štandardne do konca kalendárneho roka, v piatom ročníku nebude možné príspevok použiť počas celého školského roka, ale len do 31. 12. 2020.

Zároveň sa navrhuje otvorenie možností pre školy a školské zariadenia na použitie finančných prostriedkov zo vzdelávacích poukazov. Vzhľadom na to, že v súčasnosti majú významne obmedzené možnosti uskutočňovania záujmového vzdelávania, finančné prostriedky by bolo možné použiť napr. na tovary, ktoré sú v súčasnosti potrebné, t.j. dezinfekčné prostriedky, ochranné prostriedky, ...

K čl. IV (zákon č. 172/2005 Z. z.)

Návrh súvisí s potrebou operatívneho riešenia v krízových situáciách, ktoré vyžadujú odlišný postup, ako je štandard ustanovený zákonom. Prvé tri opatrenia sú v pôsobnosti ministra.

Prvé opatrenie sa týka doby poskytovania finančných prostriedkov. Súčasná právna úprava rozlišuje dve lehoty na poskytovanie finančných prostriedkov úspešným projektom, a to v závislosti od doby riešenia programu APVV. Štandardom sú 3 roky. Ak je doba riešenia programu APVV 5 rokov, finančné prostriedky možno poskytovať úspešnému projektu 4 roky. V krízových situáciách môže nastať prípad, že riešenie konkrétneho projektu je obmedzené, resp. nemožné. Za týchto okolností môže byť problematické vyčerpať finančné prostriedky v zákonom ustanovenej lehote. Preto sa navrhuje, aby možnosť v krízových situáciách dobu čerpania finančných prostriedkov predĺžiť, avšak len vo vymedzenom rozsahu.

Druhé opatrenie sa týka potreby zmeny náležitostí jednotlivých už vyhlásených výziev. Pri niektorých výzvach môžu byť podmienky nastavené tak, že za krízovej situácie nie je reálne ich plnenie v plnom rozsahu. Preto môže byť relevantné niektoré z nich zmeniť.

Tretie opatrenie sa týka doby riešenia projektov. Podľa súčasnej právnej úpravy je „nie dlhšia ako štyri roky“. Tak, ako už bolo uvedené, v krízovej situácii sa môže stať, že na dlhšie obdobie sa realizácia projektu pozastaví. Preto sa navrhuje, v krízových situáciách predĺžiť dobu realizácie projektu.

Štvrté opatrenie sa týka vo všeobecnosti podmienok upravených v rámci nákladov na riešenie projektov, predkladania žiadostí a posudzovania žiadostí. Programy APVV schvaľuje vláda SR. Schválené programy APVV predstavujú základný rámec pre jednotlivé projekty realizované v rámci daného programu APVV. Tento rámec však môže byť nastavený len v rámci možností vymedzených v § 17 až 19 zákona č. 172/2005 Z. z. V krízových situáciách môže aj tu nastať potreba tieto možnosti operatívne modifikovať. Preto sa navrhuje, aby

v prípade, ak vláda SR bude schvaľovať programy APVV v krízovej situácii, bolo možné niektoré parametre upraviť odchýlne oproti ustanoveniam § 17 až 19 zákona č. 172/2005 Z. z. Keďže konkrétne verejné výzvy v rámci príslušného programu APVV vyhlasuje poskytovateľ (v tomto prípade APVV), navrhuje sa, aby konkrétne modifikované podmienky v medziach schválených vládou SR určil riaditeľ APVV.

K Čl. V (zákon č. 245/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Cieľom návrhu zákona je zvýšenie otvorenosti trhu s učebnicami, učebnými textami a pracovnými zošitmi. Súčasné znenie príslušného ustanovenia umožňuje používanie a financovanie jedného druhu vzdelávacích materiálov, ktoré majú od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) nie schvaľovaciu, ale odporúčaciu doložku. Týmto druhom sú učebnice. V rámci otvárania trhu sa navrhuje rozšíriť tento okruh aj o pracovné zošity, ktoré získajú odporúčaciu doložku, t.j. aj na odporúčané pracovné zošity by mohol štát poskytovať finančné prostriedky.

K bodu 3

V nadväznosti na mimoriadne prerušenie vyučovania sa navrhuje zabezpečenie elektronickej verzie schválených (resp. odporúčaných) učebníc, učebných textov a pracovných zošitov centrálne na jednom, štátom určenom webovom sídle. Toto opatrenie sa navrhuje aplikovať nielen na súčasnú situáciu, ale na krízové situácie vo všeobecnosti.

Na rôznych webových sídlach je v súčasnosti k dispozícii množstvo vzdelávacích materiálov, no z hľadiska aplikačnej praxe je potrebné, aby mali žiaci, ich zákonní zástupcovia, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci k dispozícii v elektronickej podobe aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity.

Vo vzťahu k miestu sprístupnenia učebnice, učebného textu alebo pracovného zošitu pôjde o webové sídlo určené ministerstvom školstva. Nemusí ísť teda priamo o webové sídlo ministerstva školstva, ale o niektorý centrálny portál.

Vo vzťahu k okruhu osôb, ktorým bude elektronická verzia prístupná sa navrhuje, aby išlo len o žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, t.j. osoby, pre ktoré sú učebnica, učebný text a pracovný zošit primárne určené. Vo vzťahu k dobe sprístupňovania sa tiež navrhuje obmedzenie, a to len na čas trvania krízovej situácie.

Vo vzťahu k rozsahu súhlasu sa navrhuje len zverejnenie a sprístupnenie. Z hľadiska formy súhlasu sa navrhuje rovnaké riešenie, ako je použité pri zverejňovaní a sprístupňovaní záverečných, diplomových a habilitačných prác. Teda nevýhradná bezodplatná licencia. Zároveň sa navrhuje aj rovnaká možnosť vo vzťahu k použitiu technologických opatrení. Teda bude na nositeľovi autorských práv (autor, dedič, vydavateľstvo), či si učebnicu, učebný text alebo pracovný zošit bude môcť niekto uložiť a vytlačiť alebo nie. Dôležité je, že sprístupnením verejnosti nie sú dotknuté majetkové práva súvisiace s následným použitím diela.

K bodu 4

Vzhľadom na obmedzenie zoskupovania väčšieho počtu ľudí je problematické zabezpečovať poskytovanie vzdelávania v dennej forme. Preto sa navrhuje pri mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách (t.j. v krízových situáciách) umožniť dennú formu uskutočňovať aj dištančne.

K bodu 5

V čase mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v súvislosti s ochorením COVID-19 sa hodnotenie výhradne formou klasifikácie ukazuje ako neefektívny spôsob spätnej väzby pre žiakov. Tým, že sa žiaci učia v domácich podmienkach, ktoré môžu byť veľmi odlišné, klasifikácia znevýhodňuje tých žiakov, ktorí sa z objektívnych dôvodov nedokážu plnohodnotne zapojiť do vzdelávania. Preto sa navrhuje doterajší spôsob slovného hodnotenia na prvom stupni základnej školy rozšíriť aj na druhý stupeň.

K bodu 6

V nadväznosti na mimoriadne prerušenie vyučovania v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné operatívne nastaviť viacero procesov v oblasti výchovy a vzdelávania odlišne oproti súčasnému právnemu stavu (napr. podávanie prihlášok, hodnotenie – či už klasifikáciou alebo slovným hodnotením, zápisy, ...), preto sa navrhuje výlučne na čas trvania zveriť ministerstvu školstva možnosť tieto postupy upraviť tak, aby školy, školské zariadenia, zriaďovatelia, ... postupovali v súlade s opatreniami na riešenie súčasnej krízovej situácie.

K čl. VI

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.

V Bratislave, 16. apríla 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu