Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2010 do 28.02.2011

Vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnen í niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. Návrh zákona vychádza zo schváleného Legislatívneho zámeru zákona o odbornom vzdelávaní a odbornej pr íprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 564 zo dňa 27. augusta 2008.

Problematika odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach je v súčasnosti upravená v niekoľkých právnych predpisoch, a to v zákone č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelá vaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov a zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Zároveň túto problematiku okrajovo upravujú zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č . 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej ž ivnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z prí jmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov a ďalšie.

Právna úprava v oblasti vzdelávania a výchovy v stredných školách a školských zariadeniach bola do 31. augusta 2008 poplatná časom, v ktorých vznikla, a zmeny, ktoré v spoločnosti a v oblasti výchovy a vzdel ávania nastali, nepostihovala komplexne a úplne. Neupravovala alebo len čiastočne upravovala štátom vyžadovaný obsah, nevytvárala podmienky pre spoluprácu systému odborného vzdelávania a odbornej prí pravy so zamestnávateľskou sférou, nedefinovala aktivačné a motivačné kritériá a nevytvárala podmienky pre štúdium špecificky zameraných odborov.

Odborné vzdelávanie a prípravu v stredných školách a školských zariadeniach je potrebné upraviť systémovo v jednom predpise tak, aby výsledky výchovy a vzdelávania boli kompatibilné s výchovno-vzdelávac ími systémami ostatných krajín Európskej únie.

Účelom návrhu zákona je komplexná právna úprava podmienok na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike s cieľ om pripraviť absolventov na život a prácu v podmienkach vedomostnej spoločnosti a trhu práce. Zároveň návrh zákona upravuje postavenie a úlohy subjektov štvorstrannej spolupráce v oblasti odborného vzdelá vania a prípravy, ktorými sú štátna správa, samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci.

Navrhovaná právna norma opätovne zavádza pojmy finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiaka. Pod finančným zabezpečením žiaka sa rozumejú motivačné štipendiá a odmena za produktívnu pr ácu. Hmotné zabezpečenie zahàňa stravovanie, ubytovanie, cestovné a poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Motivačné štipendiá, stravovanie, ubytovanie a cestovné môžu byť hradené z prostriedkov zamestnávateľov, s ktorými má žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce. Takýto právny vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom učebného odboru alebo študijné ho odboru strednej odbornej školy pripravujúcim sa pre potreby zamestnávateľa vytvorí priestor pre motiváciu zamestnávateľa poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie a opačne motiváciu pre ž iaka zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky alebo po skončení štúdia.

V súlade s Legislatívnym zámerom zákona o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zriadi Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Prostriedky tohto neštátneho účelového fondu budú používané na modernizáciu materiálno technického vybavenia škôl nad rámec normatívu priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti a ďalšie vzdelávanie pedagogický ch zamestnancov. Zdrojmi fondu budú podiel zaplatenej dane na osobitné účely v súlade s § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, dary a príspevky od tuzemských a zahraničn ých právnických osôb alebo fyzických osôb, úroky z prostriedkov fondu a sankcie za porušenie zmluvných podmienok.

Návrh zákona upravuje i príslušné ustanovenia školského zákona, ktorými sa ukladá povinnosť prerokovať školský vzdelávací program pre odborné vzdelávanie so zamestnávateľom, združení m zamestnávateľov alebo s príslušnou stavovskou organizáciou. Pri ukončovaní štúdia učebných odborov stredných odborných škôl záverečnou skúškou bude zástupca príslušnej stavovskej organiz ácie stálym členom skúšobnej komisie s právom klásť otázky a hodnotiť. Pri ukončovaní štúdia študijných odborov stredných odborných škôl maturitnou skúškou alebo závereč nou pomaturitnou skúškou bude delegovaný zástupca príslušnej stavovskej organizácie členom predmetových maturitných komisií pre jednotlivé časti odbornej zložky maturitnej skúšky s právom klásť ot ázky a hodnotiť.

Príslušné ustanovenia zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravujú tak, že súčas ťou žiadosti o zaradenie strednej odbornej školy do siete škôl bude súhlas samosprávneho kraja, ak o ide strednú odbornú školu na území samosprávneho kraja. Tento súhlas bude vydávaný v nadvä znosti na potreby odborného vzdelávania v príslušnom regióne.

Zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa upravuje tak, aby pri určovaní podrobností rozpisu finančných prostr iedkov sa prihliadalo na zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah plánu potrieb trhu práce.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov a zákon č. 59/1998 Z. z. o Slovenskej banskej komore sa upravujú tak, že všetky stavovské komory budú mať v oblasti odborného vzdelá vania a prípravy rovnakú pôsobnosť.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť zamestnávateľom do budúcnosti dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čím sa udrží tvorba hrubého domáceho produktu na štátom požadovanej úrovni. Budú cu kvalifikovanú pracovnú silu získame aj v krátkodobom časovom horizonte a to tým, že sa štúdium na stredných odborných školách stane lukratívnym. Tento cieľ sa dosiahne tak, že sa presne určia daňov é výdavky, prostredníctvom ktorých sa umožní zamestnávateľom prispievať žiakom, ako svojim budúcim zamestnancom na náklady štúdia.

Kvalifikovaná pracovná sila je potrebná pre dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Navrhuje sa aby príjem z finančného zabezpečenia (okrem odmeny za produktívnu prácu) a hmotného zabezpečenia pre jednotliv ých žiakov bol z hľadiska dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb podľa navrhovanej novely § 5 a § 9 zákona o dani z príjmov. Zároveň výplata finančné ho zabezpečenia a hmotného zabezpečenia bude oprávneným daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa navrhovanej novely § 19.

Zároveň sa zjednocuje terminológia Zákonníka práce so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa príslušných ustanovení školského zákona je stredné odborné učilište a učilište strednou odbornou školou.

Úpravou zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi navrhované finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiakov poskytované v rámci ich vzdelávania nebude nepovažovať za príjem.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Navrhovaný zákon o odbornom vzdelávan í a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na verejné financie.

Personálne a finančné zabezpečenie predmetného návrhu bude Ministerstvo školstva SR realizovať v rámci schváleného limitu rozpočtu verejnej správy na jednotlivé rozpočtové roky. Vyššie územné celky budú navrhované kompetencie financovať zo svojich rozpočtov.

Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne:

Navrhovaná položka Odhadovaný dopad Odhadovaný dopad Odhadovaný dopad zmena na rok 2009 na rok 2010 na rok 2011

(v tis. Sk) (v tis. Sk) (v tis. Sk)

1. Odhadovaný dopad 610 158 493 513

na rozpočet MŠ SR

vzhľadom na zriadenie, 620 56 173 180

prevádzku a odmeny

členov Rady vlády 630 234 500 520

SR pre odborné

vzdelávanie a prípravu 600 448 1166 1213

(počet zamestnancov: 2)

2. Odhadovaný dopad 610

na rozpočty všetkých

VÚC vzhľadom na 620

zriadenie, prevádzku

a odmeny členov 630 473 1475 1534

Krajských rád odborného

vzdelávania a prípravy 600 473 1475 1534

3. Odhadovaný dopad

na rozpočty obcí,

VÚC a ŠR vzhľadom

na priame financovanie

odborného vzdelávania

zo strany zamestnávateľov

uznané ako daňový výdavok

Celkom 3500 12500 15625

Z toho zníženie výnosu dane pre:

Obce 2460,5 8787,5 10984

VÚC 822,5 2937,5 3672

Štátny rozpočet 217 775 968,7

Odhadovaný dopad priameho financovania odborného vzdelávania zo strany zamestnávateľov – uznaného ako daňový výdavok vychádza zo skutočnosti v roku 2008, kedy sa pre zamestnávateľov, s ktorými mali ž iaci uzatvorené pracovné zmluvy podľa § 53 Zákonníka práce pripravovalo 1017 žiakov, čo predstavuje 0,8 % z celkového počtu 127 675 žiakov stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť , učilíšť a združených stredných škôl. Pri výpočte boli použité údaje z Ústavu informácií a prognóz školstva a údaje poskytnuté príslušnými zriaďovateľmi uvedených škô l.

V súvislosti s navrhovanou úpravou ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) zákona č.595/2003 Z. z. sa finančné a hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl poskytované podľa ustanovení § 12 a § 13 zákona č......./2008 Z. z. o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za oprávnený daňový výdavok.

Predpokladané výdavky na finančné a hmotné zabezpečenie (motivačné štipendium, stravovanie, ubytovanie, cestovné a odmena za produktívnu prácu) jedného žiaka pripravujúceho sa pre zamestnávateľa podľa § 53 zákonníka práce budú predstavovať priemerne 47000,- Sk na rok.

Predpokladá sa, že počet žiakov, ktorí sa budú pripravovať pre zamestnávateľa podľa § 53 zákonníka práce bude medziročne stúpať o 25 % a v rokoch 2009 – 2011 bude počet týchto žia kov nasledovný: 2009 - 1100 žiakov, 2010 – 1400 žiakov a v roku 2011 - 1750 žiakov.

2.Vplyvy na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou predloženého návrhu z ákona sa predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb z dôvodu nárastu kvalifikovanej pracovnej sily v súlade s potrebami trhu práce.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na ž ivotné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Návrh zákona predpokladá pozití vny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike z dôvodu vyššej uplatniteľnosti absolventov stredných odborných škôl pripravených v súlade s požiadavkami zamestnávateľov.

5.Vplyvy na podnikateľsk é prostredie:

Návrh zákona predpokladá pozití vny dopad na podnikateľské prostredie z dôvodu zvýšeného počtu absolventov, ktorí získajú podnikateľské zručnosti už počas štúdia v strednej odbornej škole.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Ná zov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektor ých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mlá dež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež

-sekundárnom

b)je upraven á v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o Európskej únii v platnom znení v Hlave I Spoločné ustanovenia, článku 6 odsek 2

-sekundárnom

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záv äzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné,

b)inform ácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spolo čenstiev v platnom znení

bezpredmetné,

c)inform ácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

je bezpredmetné.

5.Stupe ň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Ustanovenie obsahuje predmet úpravy zákona, ktorým je osobitná úprava podmienok zabezpečenia odborného vzdelávania a prípravy, ktoré v strednej odbornej škole rozvíja vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka zí skané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností. Zákon osobitne upravuje i postavenie a úlohy účastníkov š tvorstrannej spolupráce v systéme odborného vzdelávania a prípravy, ktorými sú štátna správa, samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Vytvára ďalšie možnosti využitia systému viaczdrojové ho financovania odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú riešiť tvorbu a prerozdelenie finančných zdrojov pre potreby odborného vzdelávania a prípravy za účasti zamestnávateľskej sféry napr. zaveden ím nového zdroja financovania, ktorým budú prostriedky od zamestnávateľov vo forme zavedenia oprávneného prijímateľa podielu zaplatenej dane na osobitné účely, zavádza systém finančného zabezpeč enia a hmotného zabezpečenia žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť a určuje pravidlá jeho poskytovania.

K § 2

Predmetné ustanovenie vymenúva subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

K § 3

V nadväznosti na zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predmetn é ustanovenie popisuje osobitnú úpravu pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy v odbornom vzdelávaní a príprave. Ustanovuje sa požiadavka na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo v ýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracúva ť v oblasti svojej pôsobnosti odvetvovú koncepciu odborného vzdelávania a prípravy, ktorú budú upravovať najmenej raz za štyri roky.

K § 4

Predmetné ustanovenie osobitne upravuje pôsobnosť samosprávneho kraja v odbornom vzdelávaní a príprave. V rámci svojej pôsobnosti bude samosprávny kraj v súčinnosti s partnermi na úrovni samosprávneho kraja vytv árať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania a prípravy ako podklad k určovaniu počtov tried prvého ročníka stredných odborných škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti pre nasledujúce prij ímacie konanie ako aj k vyjadrovaniu sa k počtom tried všetkých stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti v prípade, že sú otvárané triedy nad rámec požiadaviek trhu práce, resp. neotvárajú sa triedy pre nedostatkové povolania. O týchto skutočnostiach zabezpečuje informovanosť žiakov a ich zákonných zástupcov. Spôsob zabezpečenia tejto informovanosti je v kompetencii príslušného samosprá vneho kraja.

K § 5

Príslušné ustanovenie určuje pôsobnosť zamestnávateľov, stavovských organizácií a profesijných organizácií v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Pod zamestnávateľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Ak je zamestnávateľ združený v organiz ácii zamestnávateľov (zamestnávateľský zväz, zamestnávateľské združenie), jeho pôsobnosť môže plniť táto organizácia. Zamestnávateľ sa môže podieľať na tvorbe častí školsk ých vzdelávacích programov pre odborné vzdelávania a vytvárať podmienky pre praktické vyučovanie žiakov stredných odborných škôl. Veľmi dôležitým je ustanovenie o zavedení povinnosti pre zamestná vateľa, ktorý zamestnáva desať a viac osôb poskytovať každoročne príslušnej stavovskej organizácie požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu za účelom zisťovania potrieb trhu práce v oblasti odborné ho vzdelávania a prípravy.

Ustanovenia tohto paragrafu prvýkrát určujú povinnosti zástupcov zamestnávateľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorými sú Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodá rska a potravinárska komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenská banská komora, iné právnické osoby, ktoré majú pôsobnosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy pod ľa osobitných predpisov (napr. Slovenská akadémia vied) a zástupcovia reprezentatívnych zamestnávateľských zväzov i združení v súlade so zákonom o tripartite. Ustanovenie obsahuje splnomocň ovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vecná pôsobnosť príslušnej stavovskej organizácie a profesijnej organizácie k jednotlivým študijným odborom a uč ebným odborom sústavy odborov vzdelávania. Týmto všeobecne záväzným predpisom bude vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva š kolstva Slovenskej republiky č. 314/2008 Z.z. o stredných školách a o zozname študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

K § 6

Predmetné ustanovenie osobitne upravuje pôsobnosť zástupcov zamestnancov v odbornom vzdelávaní a príprave.

K § 7

Rada vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu je poradný orgán vlády Slovenskej republiky. Èlenstvo v rade vlády bude založené na princípe paritného zastúpenie všetkých účastníkov štvorstrannej spolupráce.

K § 8

Krajskú radu odborného vzdelávania a prípravy bude zriaďova ť príslušný samosprávny kraj ako svoj poradný orgán Èlenstvo v krajskej rade bude založené na princípe paritného zastúpenie všetkých účastníkov štvorstrannej spolupráce. Èinnosť krajskej rady bude materiálne a finančne zabezpečovať príslušný samosprávny kraj. Transfer informácií o záveroch z rokovaní krajských rád a rady vlády bude zabezpečený prostrední ctvom predsedov krajských rád, ktorí budú členmi Rady vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu.

K § 9

Hlavnou úlohou zamestnávateľov je zabezpečovať relevanciu cie ľov, obsahu a kvality odborného vzdelávania a prípravy v príslušnom sektore. V tejto súvislosti sa vytvoria sektorové rady odborného vzdelávania a prípravy. Sektorové rady odborného vzdelávania a prípr avy budú zriaďované stavovskými organizáciami a profesijnými organizáciami vecne príslušnými ku konkrétnej skupine študijných odborov a učebných odborov stredných odborných škôl v súč innosti s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodá rstva Slovenskej republiky a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Pôvodne Legislatívny zámer zákona o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvažoval o vytvorení možnosti pre zriaďovanie krajských sektorových rád odborného vzdelávania a prípravy. Od tejto možnosti sa ustúpilo z dôvodu neefektívnosti ich zriaďovania (asi 136 rád) s tým, že ich predpokladaná povinnosť spolupracovať so strednými odbornými školami pri tvorbe školských vzdelávacích programov pre odborné vzdelávanie podľa potrieb škôl je zapísaná ako povinnosť príslušnej stavovskej organiz ácie alebo profesijnej organizácie.

K § 10

Podľa § 43 ods. 12 školského zákona sa praktické vyučovanie žiakov bude uskutočňovať i u právnických osôb alebo fyzických osôb. Podľa písmena h) citovaného odseku dohoda medzi riaditeľ om strednej odbornej školy a právnickou osobou alebo fyzickou osobou bude obsahovať i počet inštruktorov. Predmetné ustanovenie zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zá konov ustanovuje požiadavky na vzdelanie a odbornú spôsobilosť inštruktorov, pod vedením ktorých žiaci budú vykonávať praktické vyučovanie.

K § 11

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky kedy môže stredná odborná škola, stredisko praktického vyučovania, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe a zdravotnícke zariadeniu pôsobiť ako centrum odborné ho vzdelávania a prípravy.

K § 12

Ustanovuje sa možnosť poskytovania motivačného štipendia a upresňuje sa pojem odmena za produktívnu prácu, ktorá sa poskytuje žiakovi strednej odbornej školy, ktorý je v pracovnom pomere so zamestnávateľom.

V zmysle predloženého návrhu má právo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou má žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, poskytnúť mesačne tomuto žiakovi motivačn é štipendium a to až do výšky 65 % sumy životného minima mesačne. Pri určovaní výšky motivačného š tipendia sa bude zohľadňovať najmä dosiahnutý prospech žiaka a jeho pravidelná účasť na výchove a vzdelávaní. Navrhnutá formulácia umožní zároveň zamestnávateľovi poskytnúť motivačn é štipendium i za prihlásenie sa na štúdium na nedostatkové odbory stredných odborných škôl podľa aktuálnych požiadaviek trhu práce (v prípade, že zamestnávateľ so žiakom uzavrie pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu).

Podľa právneho stavu do 31. augusta 2008 možnosť pridelenia motivačného štipendia upravovala vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 245/1993 Z.z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredn ých odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení neskorších predpisov nasledovne: 'Organizácia alebo občan môž u poskytovať žiakom mesačnú odmenu do 300 Sk aj v prípade, ak v rámci odborného výcviku nevykonávali produktívnu prácu.' Táto vyhláška bola prijatím zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávan í (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušená a súčasný stav je taký, že neexistuje právny podklad pre možnosť priznať ž iakovi strednej odbornej školy motivačné štipendium.

Výška mesačných odmien uvedená vo vyhláške 245/1993 Z.z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborný ch učilíšť a učilíšť v znení neskorších predpisov nebola upravovaná už po dobu viac ako 15 rokov. V súčasnosti je teda zrejmé, že 300,- slovenských korún mesačne už nepredstavuje dostatočn ú motiváciu pre žiakov zlepšiť si prospech a dochádzku a prihlásiť sa strednú odbornú školu, ktorá pripravuje absolventov pre nedostatkové profesie. Navrhovaný nárast výšky odmeny na 65 % sumy životn ého minima predstavuje výrazné zlepšenie a dostatočný nárast v porovnaní s doteraz platnou čiastkou 300,- Sk. Prijatá zákonná úprava nebude zároveň vyžadovať žiadnu ďalšiu novelizáciu smerom do budúcnosti, keďže výška životného minima sa pravidelne upravuje.

V súčasnosti napriek tomu, že zamestnávatelia pociťujú akútny nedostatok technicky vzdelanej pracovnej sily, nie je doriešený problém motivácie žiakov navštevovať konkrétne stredné odborné školy, ktor ých žiaci by mali napĺňať hlavné potreby trhu práce. Navrhovaná forma motivačného štipendia vytvá ra priestor pre zamestnávateľov motivovať žiakov k štúdiu na konkrétnych študijných odboroch nedostatkových profesií a k zlepšeniu prospechu.

Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva v roku 1989 bolo na Slovensku 128 gymnázií, na ktorých sa vyučovalo 52 tisíc žiakov. Dnes sa ich počet takmer zdvojnásobil na 99 931 žiakov. Oproti tomu počet ž iakov učebných odborov a študijných odborov bývalých stredných odborných učilíšť klesol za rovnaký čas z 155 240 na necelých 60 621. Navyše od roku 2005 sa začína na stredných školá ch prejavovať demografický faktor – nižšia pôrodnosť a s tým súvisiaci menší počet žiakov končiacich základnú školu. Podľa prognózy Ústavu informácií a prognóz š kolstva poklesne v rámci Slovenskej republiky do roku 2010 počet týchto žiakov o 21 762 žiakov, čo predstavuje pokles o 20,6%. Do roku 2015 poklesne počet týchto žiakov až o 37 129 žiakov, čo pred stavuje oproti roku 2006 pokles o 35,1 %.

Návrh predmetného ustanovenia zároveň vytvára možnosť, aby v prípade prípravy žiaka na výkon povolania a odborných činností, ktoré sú výkonom práce vo verejnom záujme mohlo byť motivačné štipendium vyplácané aj z prostriedkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

Predmetné ustanovenie určuje i odmenu za produktívnu prácu. V tomto paragrafe sa prvýkrát definuje pojem produktívna práca, ktorou na účely tohto zákona je zhotovovanie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré s ú v súlade s predmetom činnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva. Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výš ke 50 % až 100 % z minimálnej mzdy za každú hodinu. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka.

V prípade, že žiak vykonáva produktívnu prácu v škole, stredisku praktického vyučovania alebo školskom zariadení a dochádza k prelínaniu podnikateľskej činnosti školy, strediska praktického vyuč ovania alebo školského zariadenia a produktívnej práce žiakov tak, že ich nie je možné konkrétne oddeliť, vypočítavajú sa pomerné náklady pre obe činnosti na základe výkonov a výsledky produktí vnej práce žiakov v rámci praktického vyučovania sa zahrnú do hlavnej činnosti školy. Problematiku produktívnej práce žiakov rieši tiež Metodický pokyn č. 5/2007-R z 1.marca 2007, ktorým sa urč uje postup škôl a školských zariadení pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

K § 13

Urgentnou potrebou zamestnávateľov je podieľať sa na hmotnej a finančnej podpore žiakov pri ich štúdiu cestou prispievania na stravovanie, ubytovanie a cestovné. Zároveň sa určuje povinnosť pre fyzické osoby alebo právnické osoby na pracovisku ktorej sa praktické vyučovanie uskutočňuje hradiť zo svojich prostriedkov poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a náklady na posú denie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

V súčasnej dobe umiestňovanie žiakov do stredných odborných škôl silne ovplyvnené ekonomickými faktormi. V prípade, že dostupnosť strednej odbornej školy predstavuje viac ako 20 km od miesta bydliska ž iaka bez možnosti umiestniť dieťa do školského internátu, predstavuje takéto štúdium značnú ekonomickú záťaž na rodinný rozpočet.

Vzhľadom na potrebu vzdelávania žiakov na stredných odborných školách, ako aj na rastúcu prepojenosť žiakov s konkrétnymi zamestnávateľmi sa umožňuje zamestnávateľom prevziať na seba vybrané ná klady žiakov, ktorých úhradou by umožnili žiakom navštevovať strednú odbornú školu. Len týmto spôsobom je možné podporiť účasť zamestnávateľov na výchove a vzdelávaní žiakov stredn ých odborných škôl a najmä pomôcť národnému hospodárstvu zabezpečiť dostatočný počet kvalitatívne schopných žiakov, absolventov stredných škôl. Zároveň sa zavá dza obmedzenie takto vynaložených prostriedkov na cestovné žiakov spoločne pre všetky typy cestovného na sumu do výšky 65 % sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom za jeden kalendárny mesiac.

Predkladaný zákon navrhuje umožniť zamestnávateľovi podieľať sa na úhrade stravy pre žiaka strednej školy až do výšky ustanovenej § 152 ods. 3 Zákonníka práce.

Umožňuje sa zamestnávateľom podieľať sa na úhrade príspevku za ubytovanie žiaka v školskom internáte najviac do výšky 45 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa zákona č . 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 14 až 22

Zriaďuje sa Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Prostriedky tohto neštátneho účelového fondu budú používané na modernizáciu materiálno technického vybavenia škôl nad rámec normatí vu priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti a ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Zdrojmi fondu budú podiel zaplatenej dane na osobitné účely v súlade s § 50 zákona č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb alebo fyzických osôb, príspevky od zamestnávateľov a stavovských organizá cií, ktoré sú dobrovoľné. Ïalšími zdrojmi fondu sú úroky z prostriedkov fondu a sankcie za porušenie zmluvných podmienok.

Príslušné ustanovenia upravujú orgány fondu, ktorými sú rada fondu, riaditeľ fondu a dozorná rada fondu. Zákon ďalej určuje pôsobnosť rady fondu, riaditeľa fondu a dozornej rady, zdroje fondu, použ itie a poskytovanie prostriedkov fondu a hospodárenie fondu.

K § 23

Ustanovenia tohto zákona o finančnom zabezpečení a hmotnom zabezpečení sa vzťahujú i na žiaka odborného učilišťa, ktorému je poskytovaná odborná príprava na výkon nenáročných činností.

K Èl. II

K bodom 1 až 4

Podľa § 161 ods. 17 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajší ch predpisov strednou odbornou školou. Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu ustanovení Zákonníka práce s ustanoveniami školského zákona.

K bodom 5

Vzhľadom k tomu, že činnosť žiaka pri teoretickom vyučovaní a praktickom vyučovaní nie je pracovnoprávnym vzťahom ani obdobným pracovným vzťahom, uvedené ustanovenie vypúšťa § 214. Právna ú prava práva na náhradu škody žiakov základných škôl a stredných škôl sa upravuje v Èl. II. návrhu zákona. Náhrada škody na zdraví žiakov strednej školy, ktorí utrpeli pracovný ú raz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe je riešená z ich úrazového poistenia podľa § 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorš ích predpisov.

K Èl. III až VII

Zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov a zákon č. 59/1998 Z. z. o Slovenskej banskej komore sa upravujú tak, že všetky stavovské komory budú mať v oblasti odborného vzdelá vania a prípravy rovnakú pôsobnosť. Týmito úpravami sa zabezpečí aby sa komory podieľali na úpravách učebných plánov a učebných osnov jednotlivých odborov vzdelávania, navrhovali zá stupcov komory do predmetových maturitných komisií a do skúšobných komisií pri záverečných skúškach, zúčastňovali sa v rámci štátneho odborného dozoru nad praktickým vyučovaní m na kontrole podmienok a úrovne praktického vyučovania a spolupracovali s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky pri skvalitňovaní odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách.

K Èl. VIII

K bodu 1

Predmetným ustanovením sa určuje, že okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, nie je predmetom dane z príjmov ani nepeňažné plnenie poskytované žiakom stredných odborných škôl, s ktorý mi má zamestnávateľ uzavretú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce. Toto ustanovenie sa uvádza z dôvodu, že v kontexte Zákonníka práce nie je ešte takýto žiak považovaný za zamestnanca, hoci vykon áva závislú činnosť, v zmysle platného zákona o dani z príjmov.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa oslobodzuje od dane z príjmu motivačné štipendium poskytované podľa § 9 ods. 2 návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa t ýchto ustanovení sa motivačné štipendium žiakovi uhrádza z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, s ktorou má tento žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce a motivačn é štipendium sa poskytuje mesačne v období školského vyučovania vo výške najviac 65 % sumy životného minima. Pri urč ovaní jeho výšky sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech a pravidelnú účasť na výchove a vzdelávaní.

V súčasnosti napriek tomu, že zamestnávatelia pociťujú akútny nedostatok technicky vzdelanej pracovnej sily, nie je doriešený problém motivácie žiakov navštevovať konkrétne stredné odborné školy, ktor ých žiaci by mali napĺňať hlavné potreby trhu práce. Navrhovaná forma motivačného štipendia vytvá ra priestor pre zamestnávateľov motivovať žiakov k štúdiu na konkrétnych študijných odboroch nedostatkových profesií a k zlepšeniu prospechu.

Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva v roku 1989 bolo na Slovensku 128 gymnázií, na ktorých sa vyučovalo 52 tisíc žiakov. Dnes sa ich počet takmer zdvojnásobil na 99 931 žiakov. Oproti tomu počet ž iakov učebných odborov a študijných odborov bývalých stredných odborných učilíšť klesol za rovnaký čas z 155 240 na necelých 60 621. Navyše od roku 2005 sa začína na stredných školá ch prejavovať demografický faktor – nižšia pôrodnosť a s tým súvisiaci menší počet žiakov končiacich základnú školu. Podľa prognózy Ústavu informácií a prognóz š kolstva poklesne v rámci Slovenskej republiky do roku 2010 počet týchto žiakov o 21 762 žiakov, čo predstavuje pokles o 20,6%. Do roku 2015 poklesne počet týchto žiakov až o 37 129 žiakov, čo predstavuje oproti roku 2006 pokles o 35,1 %.

Z hľadiska dane z príjmov osôb, ktoré prispievajú na náklady na štúdium žiakov, s ktorými majú uzavretú zmluvu bude takýto výdavok považovaný za daňový výdavok.

K bodu 3

Navrhovaným ustanovením sa oslobodzujú od dane z príjmu príjmy žiakov stredných odborných škôl, ktoré poberajú podľa § 13 ods. 2 návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnen í niektorých zákonov.

Podľa tohto ustanovenia sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe, s ktorou má žiak uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce umožňuje podieľať sa na úhrade stravy pre žiaka strednej školy a ž do výšky ustanovenej § 152 ods. 3 Zákonníka práce a podieľať sa na úhrade príspevku za ubytovanie žiaka v školskom internáte najviac do výšky 45 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa umožňuje zamestnávateľovi uhradiť žiakovi preukázané cestovné verejnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého bydliska do školského internátu, strednej odbornej školy a miesta konania praktického vyučovania a späť a zo školského interná tu do strednej odbornej školy a miesta konania praktického vyučovania a späť. Tieto náklady sa uhrádzajú spoločne najviac do výšky 65 % sumy životného minima za kalendárny mesiac.

Zo znenia § 9 a § 10 návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že odmena za produktívnu prácu by naďalej bola zdaňovaná daňou zo závislej č innosti.

Ak by sa uvažovalo držať celkové príjmy žiaka, teda finančné a hmotné zabezpečenie, ako aj odmenu za produktívnu prácu, na hranici nezdaniteľného ročného minima, zvýšilo by to administratívnu ná ročnosť pre zamestnávateľov a tým aj prípadné daňovo uznané výdavky na sledovanie jednotlivých príjmov žiaka.

Vzhľadom na potrebu vzdelávania žiakov na stredných odborných školách, ako aj na rastúcu prepojenosť žiakov s konkrétnymi zamestnávateľmi sa umožňuje zamestnávateľom prevziať na seba vybrané ná klady žiakov, ktorých úhradou by umožnili žiakom navštevovať strednú odbornú školu. Len týmto spôsobom je možné podporiť účasť zamestnávateľov na výchove a vzdelávaní žiakov stredn ých odborných škôl a najmä pomôcť národnému hospodárstvu zabezpečiť dostatočný počet kvalitatívne schopných žiakov, absolventov stredných škôl. Zároveň sa urč uje obmedzenie takto vynaložených prostriedkov na cestovné žiakov spoločne pre všetky typy cestovného na sumu 65 % sumy životn ého minima ustanoveného osobitným predpisom za jeden kalendárny mesiac.

K bodom 4 a 5

Finančné a hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl bude mať v krátkodobom horizonte reálny dopad na mierne zníženie štátnych príjmov, ako dôsledok uplatnenia uvedených vý davkov ako daňovo uznaných výdavkov podľa navrhovanej novely § 19 zákona o dani z príjmov.

Avšak pridaná hodnota, ktorú kvalifikovaný pracovník vytvorí neskôr a tým zvýši zdaňované príjmy zamestnávateľa, v časovom horizonte 5 rokov, prevýši tento dočasný mierny pokles v príjmoch štátneho rozpočtu.

K bodu 6

Predmetné ustanovenie určuje nového prijímateľa podielu zaplatenej dane, ktorým je Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy sa zriaďuje navrhovaným zá konom o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IX

K bodu 1

Ustanovuje sa, že súčasťou žiadosti o zaradenie strednej odbornej školy do siete škôl je aj vyjadrenie samosprávneho kraja, ak o ide strednú odbornú školu na území samosprávneho kraja. Tento súhlas bude vyd ávaný v nadväznosti na potreby odborného vzdelávania a prípravy v príslušnom regióne.

K bodu 2 a 3

Predmetné ustanovenia sú legislatívno-technickou úpravou zabezpečujúcou súlad medzi znením zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. X

V uvedenom ustanovení sa v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopĺňa, že pri určovaní podrobností rozpisu finančný ch prostriedkov sa prihliada na zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah plánu potrieb trhu práce. To znamená, že finančné prostriedky nebudú pridelené študijným odborom a učebn ým odborom, o ktorých absolventov nemajú zamestnávatelia záujem a ich uplatniteľnosť v praxi je veľmi nízka.

K Èl. XI

Z hľadiska potrieb cieľových skupín sociálnej inklúzie sa návrhom na doplnenie zákona č. zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov podporuje vzdelávanie detí v systéme pomoci v hmotnej núdzi účasťou na odbornom vzdelávaní, ktoré zvyšujú možnosti zamestnateľnosti detí pripravujúce sa na trh práce. Navrhuje sa, aby na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi navrhované finančné a hmotné zabezpečenie žiakov poskytované v rámci ich vzdelávania sa nepovažovali za príjem. Dávka v hmotnej núdzi a prí spevky k dávke v hmotnej núdzi sa pre občana alebo pre okruh spoločne posudzovaných osôb, pri splnení ďalších podmienok, naďalej ponechávajú v nezmenenej výške.

K Èl. XII

K bodu 1

Predmetným ustanovením sa určuje povinnosť pre riaditeľa strednej odbornej školy prerokovať školský vzdelávací program pre odborné vzdelávanie so zamestnávateľom, združením zamestnávateľ ov alebo s príslušnou stavovskou organizáciou. Predpokladá sa, že najlepším riešením by bolo prerokovať školský vzdelávací program priamo so zamestnávateľmi, ktorí pôsobia v mieste sídla š koly. Keďže ale stredné odborné školy v niektorých prípadoch signalizujú neochotu príslušných zamestnávateľov komunikovať s nimi o danej problematike, úlohu týchto zamestnávateľov môže prevzia ť združenie zamestnávateľov. Ak ani v tomto prípade riaditeľ školy neuspeje, povinnosť prerokovať školský vzdelávací program pre odborné vzdelávanie má príslušná stavovská organizácia.

K bodu 2

Predmetné ustanovenie bližšie špecifikuje podmienky, za ktorých žiaci zdravotníckych študijných odborov vykonávajú cvičné práce.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa spresňuje kedy môže vykonať internú časť maturitnej skúšky.

K bodu 4

Predmetným ustanovením sa delegovaný zástupca príslušnej stavovskej organizácie stáva členom predmetovej maturitnej komisie pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovej maturitnej komisi e pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky s právom klásť otázky a hodnotiť.

K bodu 5

Týmto ustanovením sa zavádza povinnosť, aby členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku bol zástupca príslušnej stavovskej organizácie stálym členom skúšobnej komisie s právom klásť ot ázky a hodnotiť. Mení sa doterajší stav, podľa ktorého bol členom skúšobnej komisie delegovaný člen komory, ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

K bodu 6 a 7

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8

Predmetné ustanovenie zavádza právo žiaka, na úhradu škody ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní, s výnimkou nároku na úrazové dávky pre žiaka, ktorí utrpel pracovný ú raz alebo chorobu z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

K Èl. XIII

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

Bratislava 17. decembra 2008

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva SR predkladá materiál do legislatí vneho procesu na základe úlohy B.2. uznesenia vlády SR z 5. marca 2008 č. 147, na základe bodu 4.2 Návrhu legislatívneho zámeru zákona o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave a o zmene a doplnení niektorých z ákonov, ktorý schválila vláda SR 27. 8. 2008 uznesením č.564, a aj ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu novely zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov je najmä doplnenie ďalš ieho zdroja financovania škôl. Ako ďalší zdroj financovania škôl, predovšetkým stredných odborných škôl, sa navrhuje príspevok od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov.

Ïalej sa spresňuje využitie finančných prostriedkov z ďalších zdrojov financovania štátnych, cirkevných a súkromných škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení . Upresňuje sa účel použitia finančných prostriedkov.

Ministerstvo školstva SR navrhuje prispievať zriaďovateľom na prístavbu, výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie a prispievať zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení na rekonštrukciu a modernizáciu. Tento príspevok sa bude poskytovať zriaďovateľom na základe ž iadosti z rezervy kapitoly ministerstva vytvorenej podľa § 7 ods. 7. Výšku príspevku určí ministerstvo. Príspevok na prístavbu, výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu škôl sa bude zriaďovateľom poskytovať podľa naliehavosti riešenia prístavby, výstavby, modernizácie a rekonštrukcie škôl a podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Navrhuje sa, aby Ministerstvo školstva SR posielalo finančné prostriedky priamo na samosprávne kraje. Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva sa v súčasnosti prideľujú samosprávnym krajom prostredníctvom krajský ch školských úradov.

Návrh zákona ďalej rozširuje aj dohľad nad dodržiavaním tohto zákona. Navrhuje sa, aby aj orgán miestnej štátnej správy v školstve vykonával dohľad nad dodržiavaním zákona č. 597/2003 Z. z. Rozš írenie dohľadu sa navrhuje z dôvodu vyššieho počtu subjektov, ktoré je potrebné kontrolovať.

Návrh zákona nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Návrh zákona nemá vplyv na verejn é financie.

V ustanovení § 3 ods. 4 sa navrhuje zmena v prideľovaní finančných prostriedkov vyšším územným celkom. Finančné prostriedky sa nebudú prideľovať prostredníctvom krajských školských ú radov, ale bude ich prideľovať ministerstvo. Namiesto tejto kompetencie sa upravuje pôsobnosť krajským školským úradom o výkon dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Výkon novej kompetencie v pôsobnosti krasjk ých školských úradov bude zabezpečený zamestnancami, ktorých kompetencia sa ruší. Novela zákona nezakladá nároky na zvyšovanie počtu zamestnancov a objemu finančných prostriedkov schválených Ná rodnou radou Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte na rok 2009 a vládou Slovenskej republiky v rozpočte verejnej správy na roky 2009 až 2011.

2.Vplyvy na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nemá vplyv na obyvate ľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Návrh zákona nemá vplyv na životn é prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanos ť:

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

V ustanovení § 3 ods. 4 sa navrhuje zmena v prideľovaní finančných prostriedkov vyšším územným celkom. Finančné prostriedky sa nebudú prideľovať prostredníctvom krajských školských ú radov, ale bude ich prideľovať ministerstvo. Namiesto tejto kompetencie sa upravuje pôsobnosť krajským školským úradom o výkon dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Výkon novej kompetencie v pôsobnosti krasjk ých školských úradov bude zabezpečený zamestnancami, ktorých kompetencia sa ruší. Novela zákona nezakladá nároky na zvyšovanie počtu zamestnancov a objemu finančných prostriedkov schválených Ná rodnou radou Slovenskej republiky zákonom o štátnom rozpočte na rok 2009 a vládou Slovenskej republiky v rozpočte verejnej správy na roky 2009 až 2011.

5.Vplyvy na podnikateľ ské prostredie:

Návrh zákona nemá vplyv na podnikate ľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Ná zov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Úvodné ustanovenie § 1 ods. 2 sa navrhuje doplniť o ďalšie písmeno c) – príspevok na výstavbu a prístavbu škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ministerstvo školstva SR navrhuje, aby sa zo štátneho rozpočtu prideľovali finančné prostriedky aj na tento účel obciam, samosprávnym krajom, orgánu miestnej štátnej správy v školstve a štátom uznanej cirkvi alebo n áboženskej spoločnosti. V spojení s § 1 ods. 3 sa toto ustanovenie vzťahuje na všetkých zriaďovateľov základných škôl, stredných škôl, vrátane špeciálnych škôl (okrem špeciá lnych materských škôl). K tomuto návrhu pristúpilo Ministerstvo školstva SR najmä z toho dôvodu, že v niektorých obciach sa zvýšil počet žiakov základných škôl natoľko, že priestory sú neposta čujúce a nevyhovujúce na ich vzdelávanie. Ide najmä o žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Zároveň sa u niektorých zriaďovateľov zvýšil poč et tried v súvislosti so znižovaním počtu žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl, ktoré ustanovil zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnen í niektorých zákonov. Ministerstvo školstva SR navrhuje riešiť tento problém prístavbou nových priestorov školy, nových učební alebo výstavbou ďalšej školskej budovy.

Finančné prostriedky na tento účel navrhuje Ministerstvo školstva SR vyčleniť z rezervy kapitoly ministerstva v súlade s § 7 ods. 7 zákona.

K bodom 2 a 3

Navrhujú sa zdroje financovania štátnych škôl, cirkevných a súkromných škôl doplniť o nový zdroj - príspevok od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov. Tento nový zdroj financovania šk ôl súvisí s pripravovaným zákonom o odbornom vzdelávaní a najmä s podporou vzdelávania žiakov stredných odborných škôl. Niektoré školy už v súčasnosti dostávajú príspevky od zamestnávate ľov a zamestnávateľských zväzov.

K bodu 4

Spresňuje sa účel použitia normatívnych finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materskýcm školám a štátnym školským zariadeniam podľa § 4 a 5 zo štátneho rozpoč tu z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva SR. Účel použitia finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materskýcm školám a štátnym školským zariadeniam nenormatívnym spô sobom je upravený v príslušnom ustanovení §, napr. § 4a až 4d, 6b a § 7 ods. 8 a 10.

K bodu 5

Navrhuje sa spresniť účel použitia finančných prostriedkov z ostaných zdrojov financovania štátnych, cirkevných a súkromných škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariaden í. Navrhuje sa, aby cirkevné a súkromné školy použili finančné prostriedky získané od rodičov, žiakov, ... (§ 2 ods. 2 písm. d) zákona) na rovnaký účel ako finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu. Ostatné zdroje financovania môžu cirkevné a súkromné školy využiť na rozvoj výchovy a vzdelávania. Umožňuje sa, aby cirkevné a súkromné školy mohli tieto finančné prostriedky využiť aj na kapitálové výdavky. Zriaďovateľovi cirkevnej a súkromnej školy sa ukladá povinnosť prerokovať s radou školy a s riaditeľom školy výšku príspevku od zákonných zá stupcov žiakov na úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie. Riaditeľ súkromnej školy a riaditeľ cirkevnej školy je povinný informovať na požiadanie zákonného zástupcu žiaka o účele použitia finan čných prostriedkov, ktoré zákonný zástupca žiaka poskytol škole na úradu nákladov na výchovu a vzdelávanie.

K bodom 6 a 7

Návrh zmeny ustanovenia súvisí s bodom 1.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby Ministerstvo školstva SR prideľovalo samosprávnym krajom finančné prostriedky priamo, nie prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Ide o 8 zriaďovateľov škôl.

K bodu 9

Navrhuje sa upraviť obsah žiadosti zriaďovateľa základnej školy na dopravné. Ministerstvo školstva SR pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na základe výšky zľavneného žiackeho cestovného l ístka na cestu do školy a späť. Finančné prostriedky budú zriaďovateľovi školy poskytnuté podľa skutočného počtu dní prítomnosti žiaka v škole.

K bodu 10

Navrhuje sa upraviť znenie ustanovenia, za porušenie ktorého Ministerstvo školstva SR zníži zriaďovateľovi súkromnej školy mesačný normatívny príspevok o 15 %. Znenie sa navrhuje upraviť v súlade s § 13 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Ide o úpravu znenia ustanovenia so znením poznámky pod čiarou k odkazu 23g).

K bodu 12

Navrhuje sa, aby zriaďovatelia materských škôl a špeciálnych materských škôl, ktorí dostávajú finančné prostriedky len na účel podľa § 6b zákona, nepredkladali správu o hospodárení . Ide o príspevok, ktorý zriaďovateľ musí použiť len na účel ustanovený týmto zákonom.

K bodu 13

Do ustanovenia § 7 ods. 10 sa dopĺňa veta, ktorá súvisí s návrhom poskytovania príspevku uvedeného v bode 1.

K bodu 14

V rámci plnenia uznesenia vlády SR č. 833 z 3. októbra 2007, Akčný program znižovania administratívneho zaťaženia podnikania v Slovenskej republike 2007-2012 Štatistický úrad Slovenskej republiky vypustil z Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2009-2011 štatistické zisťovania zberu údajov za školy a školské zariadenia vo vzťahu k výkazu Škol (MŠ SR) 40-01 o počte žiakov základných umeleck ých škôl, detí materských škôl a školských zariadení, poslucháčov jazykových škôl v územnej pôsobnosti obce podľa stavu k 15. 9. 2008.

Podľa údajov zozberaných prostredníctvom výkazu Škol (MŠ SR) 40-01 sa rozdeľuje výnos dane z príjmov obciam na príslušný kalendárny rok. Toto rozhodnutie malo za následok, že žiadnym zá konom nebola ustanovená spravodajská povinnosť pre tieto školy a školské zariadenia na zber údajov potrebných na rozdeľovanie výnosu dane obciam. Aby bolo možné uskutočňovať zber štatistických ú dajov v rezorte školstva, bolo potrebné túto spravodajskú povinnosť zakotviť prostredníctvom tohto zákona.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby aj krajský školský úrad vykonával dohľad nad dodržiavaním zákona č. 597/2003 Z. z. Rozšírenie dohľadu nad dodržiavaním zákona sa navrhuje z dôvodu vyššieho počtu subjektov, ktor é je potrebné kontrolovať. Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v čl. III (novela zákona č. 597/2003 Z. z. ) sa uložila povinnosť vykonávať dohľad aj nad poskytovaním finančných príspevkov zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl podľa § 6b na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej š kolskej dochádzky.

K bodu 16

Ustanovenie § 8b sa dopĺňa o sankcie vo vzťahu k poskytovaniu údajov o hospodárení škôl, ktoré uvádzajú školy do správy o hospodárení. Táto sankcia sa zavádza z toho dôvodu, že Ministerstvo š kolstva SR bude využívať údaje o hospodárení škôl za predchádzajúci kalendárny rok zo súhrnnej správy o hospodárení, ktorú predkladá ministerstvu zriaďovateľ podľa § 7 ods. 1 až 3 zák ona, vo vzťahu k prideľovaniu finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania.

K bodu 17

Navrhuje sa zaviesť pokuta škole a školskému zariadeniu a obci vo vzťahu k výkazu Škol (MŠ SR) 40-01 za nesplnenie povinnosti uloženej v § 7 ods. 12 zákona – za nepravdivé údaje a za neposkytnutie údajov.

K Èl. II

Navrhuje sa účinnosť 1. septembra 2009 okrem ustanovení § 1 ods. 2 písm. c), § 2 ods. 3 až 6, § 3 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 3 poslednej vety, § 3 ods. 4 poslednej vety, § 7 ods. 10 druhej vety, ktoré nadobúdaj ú účinnosť 1. januára 2010.

Bratislava 17. decembra 2008

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu