Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.12.2011 do 31.12.2011

§ 8
Ostatné príjmy

(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä
a)
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
b)
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
d)
príjmy z prevodu opcií,
e)
príjmy z prevodu cenných papierov,
f)
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
g)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,36)
h)
dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky,
i)
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
j)
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b)],
k)
príjmy z derivátových operácií,
l)
peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,37aa) jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby.
(2)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri
a)
majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)
1.
cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,
2.
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),
3.
úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
b)
individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,
c)
zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).
(3)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky, ak ide o
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,
b)
dôchodky,37)
c)
príjmy podľa odseku 1 písm. l).
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) až e) je výdavkom
a)
kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu,
b)
cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25,
c)
zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,
d)
finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,
e)
výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,
f)
výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.
(6)
Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu.
(8)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9)
Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov.
(10)
Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.
(11)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

§ 9
Príjmy oslobodené od dane

(1)
Od dane je oslobodený príjem
a)
z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
b)
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
c)
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
d)
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,3) prijatý touto osobou,
e)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
f)
prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,39)
g)
podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,
h)
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,
i)
podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,
j)
získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov3) alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia40a) vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu40b) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
b)
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,41) sociálne služby,42) peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia42) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi43) a ďalšie sociálne dávky,44)
c)
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,45)
d)
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce46) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,
e)
jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby poskytovaný podľa osobitného predpisu,47)
f)
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov49) okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
g)
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,50)
h)
plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,35)
i)
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
1.
stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c),
2.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
3.
škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
4.
škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
j)
štipendiá51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu,51a) podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6,
k)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,55)
l)
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov56) a obdobné výhry zo zahraničia,
m)
prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura za cenu alebo výhru; cenou alebo výhrou sa rozumie
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),
n)
suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33,
o)
peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov58) a z Garančného fondu investícií,59)
p)
príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
r)
prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,59b)
s)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
t)
suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),
u)
hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,59c)
v)
peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté Fondom národného majetku Slovenskej republiky fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,59d)
w)
príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka,59e)
x)
výnosy (príjmy) povinného účastníka schémy obchodovania,59f) ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,59g) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu,59h)
y)
plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa osobitného predpisu.59i)
(3)
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,60) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(4)
Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.
(5)
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14.

§ 17
Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane

(1)
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza
a)
u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b)
u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,
c)
u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”), alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane,
c)
zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a)
príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,
b)
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,
c)
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d)
daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,
1.
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
2.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,
e)
suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
f)
dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,
g)
príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať,
h)
dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane
1.
postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
2.
v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
i)
príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.
(4)
Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až d) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.
(5)
Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane zahraničnej závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak
a)
služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b)
by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c)
cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),
d)
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.
(6)
Úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzinárodnú zmluvu, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.
(7)
Základ dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, vykázaný podľa odseku 1, nemôže byť nižší, ako by bol dosiahnutý, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatňuje sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.
(8)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo 14 , o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i) a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,
c)
uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) a i).
(9)
Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(10)
Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)
(11)
Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri
a)
kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),
b)
nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v
1.
reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,
c)
zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v
1.
reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c, alebo
2.
pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17e.
(12)
Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, sa
a)
zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,
b)
zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i),
c)
zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a písm. i),
d)
zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.
(13)
Postup podľa odseku 19 a § 19 ods. 4 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý
a)
kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),
b)
je prijímateľom nepeňažného vkladu,
c)
je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.
(14)
Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.
(15)
Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.
(16)
Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.
(17)
Ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Daňovník za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, uplatní postup o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak doručí oznámenie správcovi dane v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane bez doručenia oznámenia správcovi dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie.
(18)
Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,
a)
na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),
b)
ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)
(19)
Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania79) okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a prijatých bankami a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám a prijatých bankami, sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.
(20)
Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom
a)
bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,
b)
došlo k skončeniu nájmu; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).
(21)
Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)
(22)
Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.
(23)
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.
(24)
Základ dane nájomcu v zdaňovacom období, v ktorom došlo
a)
k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s), sa upraví o rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28,
b)
po skončení nájmu okrem finančného prenájmu ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa § 27 alebo § 28, sa upraví o rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by uplatnil vlastník podľa § 27 alebo § 28.
(25)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.
(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa postupuje podľa § 17e ods. 8 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
(27)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov s výnimkou daňovníka podľa osobitného predpisu.80a) Ak po tomto období dôjde
a)
k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,
b)
k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.
(28)
Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde
a)
k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h),
b)
k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r),
c)
k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.
(29)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15.
(30)
Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
(31)
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu je aj peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti37aa) od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov,37ab) výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny37ac) alebo prostredníctvom tretej osoby.

§ 21

(1)
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),
b)
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c)
úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,
d)
výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,
g)
výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),
h)
výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 eura za jeden predmet,
1.
darčekové reklamné poukážky,
2.
tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
3.
alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,
i)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),
j)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
(2)
Daňovými výdavkami nie sú tiež
a)
zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút,
b)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)
c)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,105)
d)
tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)
e)
manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,
f)
zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),
g)
daň podľa tohto zákona,
h)
dane zaplatené za iného daňovníka,
i)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,
j)
tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20,
k)
rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,
l)
daň z emisných kvót,
m)
výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 37aa) vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému plneniu prijatému podľa § 17 ods. 31.

§ 50
Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1)
Daňovník, ktorý je
a)
fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo vo vyhlásení predloženom miestne príslušnému správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ”) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu59j) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu59k); ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus,
b)
právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1,5 % zaplatenej dane.
(2)
Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 je najmenej
a)
3,32 eura, ak daňovníkom je fyzická osoba,
b)
8,30 eura pre jedného prijímateľa, ak daňovníkom je právnická osoba.
(3)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí (ďalej len „vyhlásenie“), obsahuje
a)
presné označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, a to
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2.
obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
e)
uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa.
(4)
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je
a)
občianske združenie,137)
b)
nadácia,138)
c)
neinvestičný fond,139)
d)
nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,140)
e)
účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,141)
f)
organizácia s medzinárodným prvkom,142)
g)
Slovenský Červený kríž,
h)
subjekty výskumu a vývoja,142a)
i)
Protidrogový fond,
j)
Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.
(5)
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú
a)
ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
b)
podpora a rozvoj telesnej kultúry,
c)
poskytovanie sociálnej pomoci,
d)
zachovanie kultúrnych hodnôt,
e)
podpora vzdelávania,
f)
ochrana ľudských práv,
g)
ochrana a tvorba životného prostredia,
h)
veda a výskum,
i)
organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.
(6)
Správca dane podľa odseku 1 (ďalej len „správca dane“) poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
daňovník nemá do lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva vyhlásenie, zaplatil v lehote na podanie daňového priznania, ak podáva daňové priznanie, ani povolený odklad platenia dane a ani povolenie platenia dane v splátkach; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1; takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7), pričom toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,
b)
daňovník vo vyhlásení určil ako prijímateľa
1.
len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo
2.
jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu,
c)
prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu143) (ďalej len „komora“),
d)
prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5,
e)
prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),
f)
prijímateľ nemá nedoplatok na dani v deň bezprostredne nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania,
g)
prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,
h)
prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu,
i)
notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu.
(7)
Notár144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g) a h), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky.
(8)
Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)
(9)
Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)
(10)
Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.
(11)
Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5.
(12)
Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.
(13)
Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 319,39 eura, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia podielu zaplatenej dane a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.
(14)
Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.
(15)
Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu82) alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len „rozdiel“). Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úroku z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí, že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 7,5 %. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky určené podľa osobitného predpisu.59l)