Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2016 do 01.01.2016

Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“

Pierre de Coubertin

„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“

Tissot, francúzsky lekár

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport -  v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.

Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.

Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.

Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:

špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,

potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;

špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce

akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,

zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,

nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,

zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.

Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.

Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.

Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.

Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.

Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.

Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.

Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.

Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.

V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.

V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.

Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.

Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.

Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)

Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.

Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.

Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.

Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.

Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).

Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.

Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.

V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.

Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.

Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.

Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.

Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo   evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.

Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.

V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.

ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.

Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.

Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.

Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.

Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.

Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.

Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.

Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.

Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.

Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.

Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1
Ide o doplnenie a sprehľadnenie znenia ustanovenia upravujúceho cieľ zákona, pričom je zvýraznený cieľ zákona spočívajúci v  zabránení významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Slovenskej republiky.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia za účelom spresnenia definície riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorá je významnou súčasťou riešenia krízovej situácie vybraných inštitúcií upravenej týmto zákonom.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu ustanovenia zákona.

K bodu 4
Ide o spresnenie znenia a zosúladenie ustanovenia vo vzťahu k definícii rezolučného orgánu na úrovni skupiny.

K bodu 5
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia definície orgánu dohľadu na úrovni skupiny v súlade so znením článku 4 odsek 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

K bodu 6 až 8
Návrhom znenia sa spresňujú definície „nástrojov vlastníctva“, „iných nástrojov vlastníctva a „príslušného kapitálového nástroja“ pre potreby zákona a jeho aplikácie v praxi.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie znenia ustanovenia a spresnenie definície kritickej funkcie vybranej inštitúcie vo vzťahu k iným členským štátom.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena poznámok pod čiarou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie textu zákona doplnením definícií pojmov „osoby v skupine“, „ vybranej inštitúcie tretej krajiny“, „mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, „hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a „zabezpečeného záväzku“ v nadväznosti na článok 2 odsek 1 body 31, 86, 28, 36 a 67 smernice.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú zmenu – precizuje sa okruh úloh zamestnancov v osobitnom organizačnom útvare Národnej banky Slovenska. Jednoznačne sa stanovuje, že zamestnanci vykonávajúci úlohy podľa § 3 ods. 2 zákona sú oprávnení vykonávať úkony potrebné v konaní vedenom pred radou a zavádza sa legislatívna skratka „určený zamestnanec“.

K bodu 13
Ide o vecnú zmenu – spresnenie požiadaviek na osobu, ktorá je členom rady a do ktorého riadiacej pôsobnosti spadá osobitný organizačný útvar riešenia krízových situácií Národnej banky Slovenska. Zároveň sa rozširuje okruh členov rady o riaditeľa Štátnej pokladnice, nakoľko súčinnosť Štátnej pokladnice a jej spolurozhodovanie je pre riešenie krízových situácií je pre ich úspešné zvládnutie nevyhnutná.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie označenia subjektu, ktorý dohľad vykonáva.

K bodu 15
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu odborných a iných kritérií, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá je členom rady.

K bodu 16
Ide o vecnú zmenu – rozšírenie rozsahu dôvodov pre zánik členstva v rade.

K bodu 17
Návrh má legislatívno-technický charakter, pričom spresňuje znenie a odstraňuje duplicity znenia zákona.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s doplnením nových § 6a a 6b.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s premiestnením tohto ustanovenia v pôvodne duplicitnom výskyte v § 33 odsek 2 a § 52 odsek 3 zákona.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie postavenia predsedu rady.

K bodu 21
Ide o vecnú zmenu – nadväzujúcu na zmenu v § 6, doplnenie § 6a až § 6i vyplýva z potreby sprehľadnenia konania a rozhodovania rady v pléne ako aj prostredníctvom jej členov a sprehľadnenia právomocí jednotlivých členov. Navrhované znenie spresňuje okruh individuálnych rozhodnutí, ktoré bude rada vydávať ako orgán verejnej moci v konaní v prvom stupni v pléne a prostredníctvom výkonného člena rady. 
Novelu sa zavádza druhý stupeň konania v rámci rady, a to vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje výkonný člen rady (rozhodnutia mimo rezolučného konania podľa štvrtej časti) s výnimkou rozhodnutia o vylúčení z konania alebo zamietnutí námietky zaujatosti proti určenému zamestnancovi a prizvanej osobe podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na konanie a rozhodovanie v druhom stupni o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je príslušná rada v pléne. Rozklad nemá odkladný účinok.

Vzhľadom na pripravovaný nový Správny súdny poriadok sa z textu zákona vypúšťajú ustanovenia ustanovujúce Najvyšší súd Slovenskej republiky za odvolací orgán rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam rady v rezolučnom konaní. Orgán druhého stupňa v rezolučnom konaní sa upravuje všeobecnejšie (pravdepodobne s účinnosťou od 1. júla 2015 to bude Krajský súd Bratislava) a bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti všetkých prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne. Všeobecná správna žaloba proti prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne nemá odkladný účinok okrem rozhodnutia o uložení pokuty.
Na konanie a rozhodovanie rady sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vzťah zákona k zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa teda dá charakterizovať ako „lex specialis“ k „lex generalis“, ustanovenia zákona budú mať prednosť pred úpravou podľa zákona č.  747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh spresňuje a dopĺňa ochranu práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere a ich oprávnených záujmov. Rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku, ktoré zruší alebo zmení rozhodnutie rady nebude mať vplyv na platnosť a účinnosť prevodu vlastníctva, ak tretia osoba nadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu na základe alebo v súvislosti so zrušeným alebo zmeneným rozhodnutím v dobrej viere.

Ustanovenie § 6g oprávňuje radu na zabezpečenie výkonu rozhodnutí a podávanie návrhov na vykonanie rozhodnutia súdnym exekútorom s výnimkou výkonu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 98 zákona a vymáhaním príspevkov podľa dvanástej časti zákona, ktoré v rámci správy zabezpečuje Fond ochrany vkladov. 
Navrhované znenie jednoznačne stanovuje, že o proteste prokurátora proti rozhodnutiu rady bude rozhodovať rada v pléne.
Vzhľadom na požiadavku na rýchlosť rezolučného konania je účelné, aby odchylne od úpravy rozhodovania o námietke zaujatosti podľa §14 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov   rada v pléne rozhodla o námietke zaujatosti podanej proti jej členovi bezodkladne.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia ustanovenia vo vzťahu k dotknutým osobám a trvaniu povinnosti mlčanlivosti aj po skončení výkonu funkcie.

K bodu 23
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. b) smernice.

K bodu 24
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. i) smernice.

K bodu 26
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 27
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 84 odsek 1 písm. l) smernice.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie nadbytočnosti.

K bodu 29
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia § 10 a 11 a odstránenie duplicity pre výskyt ustanovení predmetného článku v § 9 odsek 1 písm. a) a § 40 zákona.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov v súlade s používaním pojmu „riadiaci orgán“ ako štatutárny orgán a dozorná rada aj v iných právnych predpisoch (napr. zákon o bankách), zmena pojmu v súlade s používaním pojmu „akcie a iné nástroje vlastníctva“.

K bodu 31
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 64 odsek 1 písm. a) a d) smernice.

K bodu 33 až 35
Návrh sprehľadňuje a upravuje znenie zákona a mení pojmy v súlade s používaním pojmov v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 36 až 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k právomociam rady.

K bodu 39
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 65 odsek 1 smernice a zosúladenie znenia so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 40 až 44
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 66 smernice.

K bodu 45
Návrh spresňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k rezolučnému orgánu tretej krajiny.

K bodu 46
Návrh spresňuje právomoci rady pri medzinárodnej spolupráci pri riešení krízových situácií.

K bodu 47
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície článku 93 a 97 smernice, na základe ktorého môže Slovenská republika uzavrieť dohodu o spolupráci s treťou krajinou na účely riešenia krízových situácií a podmienky za ktorých sa môže táto dohoda uzavrieť.

K bodu 48, 49 a51 a 52
Návrh bodov ustaľuje znenie zákona vo vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 50
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre spoločné  rozhodovanie orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „spoločná dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „spoločné rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie, legislatívno-technickú a vecnú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice, ktorou sa zabezpečuje, aby orgány poverené riešením krízovej situácie obmedzili rozsah a v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

K bodu 54
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre dosiahnutie spoločného  rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 55
Návrh spresňuje použitie pojmu materskej spoločnosti v predmetnom ustanovení zákona.

K bodu 56
Ustanovenie spresňuje podmienky na posúdenie krízovej situácie ako riešiteľnej pre potreby posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny.

K bodu 57 až 60
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona v o vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 61
Ide o legislatívno-technickú zmenu vzťahu k iným častiam zákona, iným všeobecne záväzným právnym predpisom, odvolaním sa proti rozhodnutiu rady a odkladného účinku odvolanie. Tieto vzťahy sú návrhom zákona riešené samostatne v znení jednotlivých ustanovení a preto nie je potrebná ich všeobecná úprava v odseku 10.

K bodu 62
Ide vecné a legislatívno-technické spresnenie znenia ustanovenia § 30 ods. 1 zákona.

K bodom 63 až 68
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 45 smernice.

K bodom 69 až 71
Návrh ustanovení upravuje znenie transpozície článku 45 odsek 12 písm. g) smernice.

K bodu 72
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu a spresnenie definície verejného záujmu v nadväznosti na návrh zmeny ustanovení § 77 až 78b zákona.

K bodu 73
Spresnenie znenia a zmena pojmov v súvislosti so zmenenou definíciou pojmu „nástroje vlastníctva“.

K bodu 74
Návrh odstraňuje duplicitu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 zákona.

K bodu 75
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 76
Návrh zákona upravuje znenie transpozície článku 32 odsek 1 písm. b) smernice .

K bodu 77
Návrh znenia upravuje ustanovenie v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 34 odsek 4 zákona.

K bodom 78 až 80
Návrh spresňuje hodnotenie splnenia podmienok rezolučného konania.

K bodu 81 a 82
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu za účelom zvýšenia efektivity rezolučného konania v súlade s cieľmi zákona.

K bodu 83
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s doplnením nového § 6d a spresnenie znenia.

K bodom 84 až 87
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6f.

K bodu 88
Návrh ustanovuje procesnoprávnu možnosť osoby, ktorá o sebe tvrdí, že má byť účastníkom rezolučného konania, na napadnutie rozhodnutia rady o odmietnutí návrhu na začatie rezolučného konania.

K bodu 89
Ide o vecnú zmenu, ktorou sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa doručuje rozhodnutie o zloženie rady o zástupcu štátnej pokladnice. 

K bodu 90
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 91
Návrh spresňuje znenie transpozície článku 87 odsek 1 smernice, v dôsledku ktorého sa ustanovujú rade zásady rozhodovania s možným vplyvom na viac ako jeden členský štát a v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje prerokovanie s príslušným orgánom pred prijatím rozhodnutia.

K bodu 92
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k riešeniu krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny, riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oceňovania pre potreby rezolučného konania. Dôslednejšie sa ustanovuje postup pri riešení krízových situácií ako napr. spoluprácu s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, informačné povinnosti medzi príslušnými rezolučnými orgánmi, podmienky programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny ako aj postup pre prípad, ak rada nesúhlasí s programom, ktorý navrhol iný orgán pre riešenie krízových situácií. 

K bodom  93 a 94
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie pre nadbytočnosť vzhľadom na právnu úpravu v § 5 odsek 7,  38 odsek 1, 41 odsek 1 a 70 odsek 1 písm. b). Spresnenie znenia v súvislosti s vypustením pôvodných odsekov 1 až 3.

K bodu 95
Ide o legislatívno-technickú spresnenie znenia vzhľadom k ukladaniu opatrení radou vo forme rozhodnutí.

K bodom 96 až 98
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenami navrhovanými v § 52.

K bodu 99
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona tak, aby boli pre radu zabezpečené financovanie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou najmä rozhodnutí o uložení opatrení v rezolučnom konaní, a to až do momentu ich vymoženia od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

K bodu 100
Jedná sa o legislatívno-technickú zmenu presunom ustanovení § 52 ods. 8  do navrhovaného znenia § 73 za účelom zjednotenia podmienok pre uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov v ustanoveniach § 72 až 75, ktoré upravujú podmienky a postup predchádzajúci vykonaniu a postup uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení.

K bodu 101
Navrhované znenie sprehľadňuje úpravu opatrenia prevodu majetku a to najmä vo vzťahu k okruhu osôb, ktorých súhlas sa na prevod nevyžaduje. Dopĺňa sa povinnosť nadobúdateľa požiadať orgán dohľadu o udelenie povolenia na výkon činnosti, ak takéto povolenie nemá. V súvislosti s podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti a vydaním rozhodnutia orgánu dohľadu sa upravuje postup, tak aby rozhodnutie o uložení opatrenie o prevode majetku nebolo zmarené, pokiaľ si situácia nevyžiada spätný prevod. Návrh zároveň upravuje použitie pojmov, spresnenie znenia a odkazov na súvisiace ustanovenia zákona.

K bodom 102 a 103
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 39 ods. 2 smernice, ktorý odkazuje na osobitný predpis umožňujúci oddialiť povinnosť zverejnenia ponuky na trhu a rovnako nedáva možnosť rozhodnutia inštitúcie zverejniť alebo nezverejniť takúto ponuku.

K bodu 104
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia použitia opatrenia preklenovacej inštitúcie tak, aby rada nebola povinná rozhodnúť o prevode vlastníctva nástrojov vlastníctva výhradne len na preklenovaciu inštitúciu.

K bodu 105
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia § 55 ods. 5.

K bodu 106 až 111
Ide o legislatívno-technickú zmenu zmenou a spresnením pojmov.

K bodu 112
Ide o spresnenie znenia a rozšírenie pôsobnosti rady aj na určenie osôb, ich zodpovednosti a odmeňovania v dozornej rade preklenovacej inštitúcie.

K bodu 113
Návrh ustanovenia spresňuje jeho znenie vo vzťahu k použitiu pojmu „predaj“.

K bodu 114
Návrh spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia odseku 7.

K bodu 115
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov v ustanovení zákona

K bodu 116
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia na účely súladu s pojmoslovím používaným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 117
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v zákone.

K bodu 118
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie a úpravy prechodu práv a povinností na preklenovaciu inštitúciu.

K bodom 119 až 123
Návrh zákona mení použitie pojmov a spresňuje znenie zákona na účely súladu so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 124
Návrh spresňuje znenie ustanovenia § 57 ods. 7 a 8.

K bodom 125 a 126
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 42 odsek 7 smernice. Zmena pojmov.
K bodu 127
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu správcu aktív a úpravy prechodu práv a povinností na správcu aktív.

K bodom 128 až 131
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu použitia pojmov.

K bodu 132
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 1 a článkom 44 smernice.

K bodom 133 až 135
Návrh legislatívno-technicky upravuje a spresňuje použité pojmy.

K bodom 136 a 137
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 6 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodu 138
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odseku 7 a odseku 8 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodom 139 a 140
Legislatívno-technická úprava znenia zákona.

K bodom 141 až 145
Ide o spresnenie ustanovení a úpravu textu a použitých pojmov.

K bodu 146
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia zákona spresnením terminológie v zmysle osobitných predpisov.

K bodom 147 a 148
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodu 149
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodom 150 až 1520
Návrh upravuje a spresňuje transpozíciu článku 48 odseku 1 písm. e) a odseku 5 smernice.

K bodom 153 až 157
Návrh upravuje a spresňuje použitie pojmov vzhľadom na znenie smernice a v nadväznosti na zmeny navrhované v § 12 zákona.

K bodom 158 až 161
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov a spresnenie znenia ustanovení zákona.

K bodom 162 a 163
Návrh úpravy znenia spresňuje transpozíciu článku 52 odsek 8 a 11 smernice.

K bodu 164
Návrh zmeny ustanovenia spresňuje znenie § 67 ods. 2 písm. d).

K bodu 165 až 170
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článkov 53, 54 a 55 smernice.

K bodu 171
Návrhom ustanovenia sa upravuje znenie § 70 odsekov 1 až 3, pričom sa znenie sprehľadňuje.

K bodom 172 a 173
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia aj v súvislosti s novo navrhovaným znením § 70a.

K bodu 174
Návrh nového ustanovenia sprehľadňuje transpozíciu článku 59 a článkov 61 a 62 smernice.

K bodu  175 až 178
Návrh zmeny ustanovení § 71 spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k postupu pri odpísaní a konverzií kapitálových nástrojov.

K bodu 179
Navrhovaná zmena ustanovení § 72 až 75 má za cieľ legislatívno-technickú úpravu textu pôvodných ustanovení a ich zosúladenie s navrhovanou novelou zákona č. 276/2009 Z.z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 72 sa uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení obmedzuje na prípady systémovej krízy ako situácie, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančný trh a stabilitu Slovenskej republiky a preventívne uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení môže pomôcť vybranej inštitúcií preklenúť krízovú situáciu a tak zabrániť je rozšíreniu do finančného systému, kedy by náklady na jej zmiernenie výrazne presiahli hodnotu pomoci poskytnutej prostredníctvom vládnych stabilizačných opatrení.

Právomoc rady uplatniť vládne stabilizačné opatrenia je previazaná s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc a sú precizované podmienky pre možnosť vykonania vládnych stabilizačných opatrení a postup schvaľovania opatrení verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctva. Ministerstvo má vedúcu úlohu v procese prípravy a schvaľovania opatrení a pri komunikácií s Európskou komisiou, ktorej schválenie poskytnutia štátnej podpory je podmienkou na schválenie vykonania opatrení vládou Slovenskej republiky. Novelizácia posilňuje postavenie vlády Slovenskej republiky pri rozhodovaní o uplatnení opatrení, ktoré môžu mať závažný dopad na verejné financie a prostriedky občanov.

Ustanovenie § 73 precizuje podmienky uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení. Ich uplatnenie musí byť vo verejnom záujme na predchádzaní a riešenie krízových situácií v súlade s týmto zákonom a v súlade s Európskym rámcom pre štátnu pomoc. Zjednocuje sa znenie povinnosti pre akcionárov a ostatných podriadených veriteľov podieľať sa na znášaní strát vybranej inštitúcie, pričom táto povinnosť musí byť splnená pred uplatnením vládnych stabilizačných opatrení. Zároveň je ustanovená povinnosť rady v procese prípravy žiadosti o uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení skúmať možnosť uplatnenia a vykonateľnosti iných opatrení na riešenie krízových situácií podľa tohto zákona a požiadať o ich uplatnenie len v prípade ak iné opatrenia nie je možné použiť alebo už použité boli, avšak toto ich použitie neviedlo k vyriešeniu krízovej situácie.

Nasledujúce § 74 a 75 upravujú opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctve. Obe sú previazané s postupom pre schvaľovanie stabilizačnej pomoci podľa zákona č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a potrebu ich schválenia Európskou komisiou pre ich uplatnením. Zároveň je zdôraznená ich dočasnosť tak, aby keď odpadnú dôvody, ktoré viedli k ich uplatneniu a teda najmä sa obnoví fungovanie vybranej inštitúcie a jej schopnosť zabezpečenia primeranosti kapitálových zdrojov a zdrojov likvidity, mohol štát odpredať kapitálové nástroje alebo vlastnícky podiel na vybranej inštitúcií a tým ukončiť riešenie krízovej situácie pri zachovaní finančnej stability a pokračovaní kritických funkcií vybranej inštitúcií.

K bodom 180 až 183
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia oceňovania rozdielneho zaobchádzania pre ochranu účastníkov rezolučného konania a posilnenie ich postavenia, najmä vzhľadom na možnú náhradu vzniknutej škody.

K bodu 184
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 185
Návrh dopĺňa procesnú formu ochrany a uplatnenia práva akcionárov a veriteľov na náhradu prípadnej vyššej straty, ktorú by mohli utrpieť v dôsledku rozhodnutia o odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov alebo rozhodnutia o uložení opatrenia zasahujúceho do vlastníctva vlastníkov nástrojov alebo práv veriteľov vybranej inštitúcie. Nevyhnutnou súčasťou uvedených rozhodnutí bude výzva na podanie prihlášky na vyplatenie náhrad vyplývajúcich z ocenenia rozdielneho zaobchádzania podľa § 77 zákona.  O priznaní náhrady vyplývajúcej z ocenenia rozdielneho zaobchádzania rozhoduje rada formou individuálneho správneho aktu – rozhodnutia. Výroková časť rozhodnutia musí okrem náležitostí podľa § 27 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom aj výšku náhrady, osobu oprávnenú na prijatie náhrady a osobu povinnú na vyplatenie náhrady.

K bodu 186
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 187
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodom 188 až 194
Legislatívno-technická úprava textu zákona za účelom sprehľadnenia a zjednotenia s inými ustanoveniami zákona.

K bodu 195
Návrh doplnenia a spresnenia úpravy znenia zákona.

K bodu 196
Navrhované znenie vyplýva z potreby oddelenia správy jednotlivých foriem príspevkov, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné uhrádzať na financovanie riešenia krízových situácií. 
Navrhovanou zmenou sa precizuje definícia ročného príspevku. Systematicky sa z § 89 odseku 2 vypúšťa spôsob úhrady ročného príspevku a presúva sa do ustanovenia § 88 a dopĺňa sa formy úhrady mimoriadneho príspevku v hotovosti v eurách.
Úpravou predmetného paragrafu sa zasahuje do výpočtu výšky ročného príspevku, tak že chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu do tohto výpočtu nevstupuje.

K bodu 197
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a o zosúladenie odkazu  pod čiarou s osobitným predpisom upravujúcim výšku sankcie, ak príspevky nebudú uhradené včas a riadne,  t. j.  čl. 13 Delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

K bodu 198
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou navrhnutou v § 90 odsek 3 zákona.

K bodu 199
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu. Do § 91 sa systematicky presúva upravené znenie problematiky prostriedkov riešenia krízových situácií pôvodne uvedených v § 93. Pôvodné znenie § 91 sa presúva do § 92 a upravuje sa najmä v súvislosti s potrebou špecifikácie kompetencií a obsahu výkonu správy národného fondu. Podľa § 89 odsek 3 zákona môže rada určiť, že ročný príspevok do národného fondu môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 odsek 5 (ďalej len „neodvolateľný platobný záväzok“). Ak by rada alebo Jednotná rada podľa čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 rozhodla, že ročné príspevky je možné uhrádzať neodvolateľnými platobnými záväzkami, bude potrebné zabezpečiť ich správu, ktorá si  vyžaduje zvýšené nároky na personálne a finančné zdroje. S ohľadom na komplikovanosť problematiky spravovania neodvolateľných platobných záväzkov sa vytvára potreba zabezpečenia priestoru na výkon správy prostriedkov fondu aj inými subjektmi ako Fondom ochrany vkladov. Nové znenie umožňuje rade zveriť výkon aj len časti činností súvisiacich so správou prostriedkov zábezpeky inému subjektu.
Pôvodné znenie § 92 sa vypúšťa nakoľko prevod peňažných prostriedkov národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného čl. 67 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je premetom IGA.
Nové znenie § 93 spresňuje znenie v súvislosti s doplnením nového § 6g a úpravy vykonateľnosti radou určených príspevkov.

K bodom 200 až 210
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodom 211 až 213
Návrh zavádza nový druh sankcie obmedzením alebo pozastavením výkonu niektorej činnosti, služby alebo obchodu v prípade zistenia porušení zákona, nakoľko je vhodné, aby takéto oprávnenia v prípade porušenia zákona mala aj rada. Národná banka Slovenska naďalej disponuje takýmto nástrojom v prípade porušenia predpisov, ktorých dodržiavanie kontroluje ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 214
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanou zmenou upraviť toto znenie v § 98 odsek 10 zákona.

K bodu 215
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 216
Ide o legislatívno-technickú zmenu – sprehľadnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6g.

K bodu 217 až 219
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – úprava spoločných a zavedenie prechodných ustanovení.

K bodu 220
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona a pôvodne používaný pojem „príjemca“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „nadobúdateľ“ v príslušných ustanoveniach zákona.


Čl. II

K bodom 1 až 6
Ide o legislatívno-technickú zmenu - v súvislosti s novelizáciou zákona o bankách sa mení aj režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa právny režim elektronickej komunikácie zjednocuje tak v § 34 ods. 13, ako aj v § 95 ods. 2 a v nadväzujúcom § 96 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa zjednocuje pojem dohody, ktorá upraví podmienky elektronickej komunikácie medzi súdnymi exekútormi a bankami a pobočkami zahraničných bánk. Právna úprava bude tak definovať zákonnú povinnosť prioritnej elektronickej komunikácie tak pre súdnych exekútorov, ako i pre banky a pobočky zahraničných bánk. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk. Režim doručovania v listinnej podobe bude zachovaný do 1. augusta 2016, resp. do dátumu, kedy bude z osobitných predpisov vyplývať povinnosť komunikovať prostredníctvom dátových schránok.

Dohoda medzi komorou exekútorov a záujmovým združením bánk, ktorá rieši oba prípady elektronickej komunikácie, bude ponímať iný formálny štatút, pokiaľ ide o jej uzavretie, keďže v navrhovanom znení sa upúšťa od režimu § 213 ods. 3 tretia veta a uzavretie dohody bude vyhradené prezídiu komory. V tejto súvislosti sa v § 214 dopĺňa odsek 7, ktorý zaväzuje komoru po schválení dohody týkajúcej sa práv a povinností exekútorov zo strany prezídia komory, povinnosťou poskytnúť túto každému exekútorovi. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje záujem na informovanosti exekútorov, keďže tak, ako je tomu v prípade dohody o elektronickej komunikácii, bude jej realizácia spočívať práve vo sfére výkonu exekučnej činnosti jednotlivými exekútormi.

Pokiaľ ide o dohodu o elektronickej komunikácii, táto bude obsahovať najmä technické riešenia, podmienky elektronickej komunikácie, rámcové záväzky plynúce z realizácie režimu elektronickej komunikácie a podobne. V súvislosti so zákonným režimom je potrebné ešte doplniť, že dohoda bude upravovať podmienky a podrobnosti elektronickej komunikácie, samotná povinnosť elektronicky komunikovať však bude plynúť z Exekučného poriadku.

V rámci zachovania právnej istoty a reálnosti realizácie elektronickej komunikácie sa pre exekútorov zavádza prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli plnohodnotne elektronicky komunikovať najneskôr 1. augusta 2016, a rovnako sa výslovne ustanovuje, že doposiaľ uzavretá dohoda podľa § 34 ods. 13 je dohodou podľa tohto zákona, podliehajúcou režimu vzniku, resp. zmien a doplnení podľa ustanovení tohto zákona.

Čl. III

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením definície pojmu „skupina“ na účely ustanovení upravujúcich ozdravné plány a vnútroskupinovú finančnú podporu.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením pojmu „zahraničná banka“ do ustanovenia § 7 ods. 15 písmena b) až d) sa zabezpečí, že dôveryhodnosť stanovených osôb sa bude posudzovať aj vo väzbe na ich pôsobenia v tomto subjekte.  

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 15. Doplnením druhej vety do § 7 ods. 16 zákona o bankách sa pri posudzovaní dôveryhodnosti príslušných osôb bude zohľadňovať, či napr. spoločnosť vstúpila do likvidácie dobrovoľne t.j. bez finančných problémov z dôvodu, že sa sama rozhodla ukončiť činnosť. Obdobne sa bude posudzovať aj odobratie povolenia, keďže z praxe vyplynulo, že odobratie povolenia môže byť v iných krajinách vnímané ako dobrovoľné ukončenie činnosti na základe žiadosti t.j. ekvivalent žiadosti o vrátanie povolenia napr. na základe zákona o bankách.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – z dôvodu jednoznačnosti výkladu ustanovenia a jeho aplikácie sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na voľbu resp. ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 4 zákona o bankách sa vyžaduje pre každú voľbu (ustanovenie do funkcie), či už prvotnú alebo nasledujúcu po skončení funkčného obdobia. Súčasne sa do ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o bankách dopĺňa povinnosť pre banky písomne informovať Národnú banku Slovenska o dni vzniku a dni zániku funkcie člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady. Taktiež sa navrhuje upraviť odsek 5 tak,  aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 5 zákona o bankách sa vyžaduje pre každé ustanovenie do predmetnej funkcie, či už prvotné alebo nasledujúce po skončení funkčného obdobia.

K bodu 5
Ide o technicko-vecnú zmenu - do § 23a ods. 1 zákona o bankách sa navrhujú doplniť nové písmená, v ktorých sa uvádzajú osoby, na ktoré sa majú ustanovenia o odmeňovaní aplikovať. Okrem iného sú to aj osoby podľa Nariadenia EK. V dôsledku doplnenia týchto písmen sa rozšíril okruh osôb, na ktoré sa majú aplikovať zásady odmeňovania. S odsekom 1 je spojený odsek 2, ktorý člení typ odmeny na zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny a pohyblivú zložku celkovej odmeny. Zaručená zložka odmeny sa v závislosti od typu osoby, ktorej sa vypláca člení na mzdu a odmenu. Mzda je určená zamestnancom a odmena členom štatutárneho orgánu a dozornej rady. V odseku 2 sa teda navrhuje zohľadniť rozšírený okruh osôb, v dôsledku čoho v odseku 2 je potrebné doplniť, aký typ zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny sa vypláca osobám, ktorý boli doplnený do odseku 1 (s výnimkou členov dozornej rady).

K bodu 6
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES  sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovanie vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014 vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil banky.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu  – v spojitosti s doplnením § 23a ods. 1. písm. a).

K bodu 8
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23a odseku 6, ktorá vyplýva z transpozície článku 93 smernice 2013/36/EÚ. Touto zmenou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 1 písm. e) ktorá vyplýva z ustanovenia článku 94 ods. l) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou. Navrhovanou zmenou sa dosiahne to, že pohyblivá zložka odmeňovania bude tvorená zo zložiek uvedených v § 23b ods. 1 a v spojení s ustanovením § 23b ods. 5 bude musieť byť poskytovaná aj vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov, a to vo výške 50% sumu pohyblivej zložky celkovej odmeny. Vzhľadom aktuálne podmienky na finančnom trhu (neexistencia potrebných cenných papierov alebo finančných nástrojov) nebude uplatnenie tejto požiadavky pre dotknuté subjekty jednoduché.

K bodu 10
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ a ktorou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 12
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia  § 23d odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 13
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 1 smernice v spojení s článkom 74 nariadenia CRD IV. Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje, že je na samotnej ECB, akú formu ozdravných plánov zvolí v prípade ňou dohliadaných subjektov. Súčasne sa do ustanovenia dopĺňa, že takéto ozdravné plány sú súčasťou systému riadenia banky.

K bodu 14 až 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 20
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 2 smernice. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 21
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať do kedy po schválení ozdravného plánu je banka povinná predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33p odsek 1 zákona o bankách.

K bodu 23
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade jej stále dáva dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodom 24 a 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodom 26 a 27
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 1 odsek 2 bod 85 smernice. Pomocou tejto úpravy sa špecifikuje lehota, v akej banka predkladá skupinový ozdravný plán Národnej banke Slovenska na posúdenie.

K bodu 28
Ide o vecnú zmenu – vzhľadom k tomu, že Národná banka Slovenska v tomto prípade vystupuje ako orgán dohľadu na konsolidovanom základe a skupinový ozdravný plán sa predkladá orgánu dohľadu iného členského štátu, jedná sa o orgán dohľadu príslušný pre dohľad nad zahraničnou bankou t.j. subjektom, ktorý nemá sídlo na území Slovenska.

K bodu 29
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania skupinových ozdravných plánov.

K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách. Zmena pojmu v súlade s transpozíciou pojmu „collateral“  do zákona v podobe pojmu „zábezpeka“.

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 35
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 7 smernice. Podľa súčasnej formulácie tohto ustanovenia by k ustanoveniu hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory nemalo dôjsť skôr ako v čase jej poskytnutia. Hodnota protiplnenia musí byť však stanovená už v zmluve a jej uzavretie predchádza poskytnutiu takejto podpory, preto by hodnota protiplnenia mala byť v čase poskytnutia už známa. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie upravuje tak, že hodnota protiplnenia nie je ešte ustanovená v čase keď sa ešte len rozhoduje o poskytnutí skupinovej podpory.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 37
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 5 smernice.

K bodu 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 20 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania návrhov zmlúv o skupinovej podpore.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 41
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33u zákona o bankách.

K bodu 42
Ide o vecnú zmenu – navrhované znenie § 37 ods. 4 dopĺňa povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, vrátane bánk a ich pobočiek, ktoré sa nezúčastňujú na systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike. Legislatívnym odkazom sa definuje obsah povinností, ktorý bude stanovený výlučne zákonom o ochrane vkladov ako osobitným predpisom. Zároveň sa odstraňuje pôvodná posledná veta, pretože táto je plnohodnotne nahradená informačnými povinnosťami v zmysle návrhu novely zákona o ochrane vkladov.

K bodu 43
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. d) smernice.

K bodu 44
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. a) a b) smernice. Úprava danej problematiky sa novelou zákona o úveroch na bývanie presúva do nového § 65a zákona o bankách.

K bodu 45
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. e) smernice.

K bodu 46
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v novom § 65a a navrhovanej novelou zákona o úveroch na bývanie.

K bodu 47
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 smernice.

K bodu 48
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť a zamedzenie konfliktu záujmov členov štatutárneho orgánu správcu, ktorým je právnická osoba. 

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť správcu.

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – na spoločníkov alebo akcionárov správcu, ktorý je právnickou osobou, na štatutárny orgánom, členov štatutárneho orgánu, členov dozorného orgánu tejto právnickej osoby a zamestnancov tejto právnickej osoby, prostredníctvom ktorých správca vykonáva nútenú správu sa vzťahujú obmedzenia ako pri fyzickej osobe správcovi v nadväznosti na zabránenie konfliktu záujmov voči banke, v ktorej správca vykonáva nútenú správu. 

K bodu 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia, keďže výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, ak je zástupca správcu fyzickou osobou.

K bodu 51
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 2 smernice.

K bodu 52
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 5 smernice.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 1 smernice.

K bodu 54
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu procesu zavádzania nútenej správy nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku. 

K bodu 55
Ide o vecnú zmenu – navrhovanou úpravou sa mení režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk.

K bodu 56 a 57
Ide o vecnú zmenu – navrhnutou úpravou sa dopĺňa zákon novým písmenom u) do § 91 ods. 4 a zároveň sa dopĺňa § 91 ods. 6.zákona o bankách tak, aby banky a pobočky zahraničných banky mali povinnosť poskytovať informácie (údaje), ktoré sú predmetom bankového tajomstva Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri ochrane hospodárskej súťaže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (teda zákona č. 136/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa nariadenia ES/EÚ o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže (teda nariadenia ES č. 1/2003 v platnom znení).

K bodu 58
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície v spojitosti s prevzatím obozretného dohľadu  Európskou centrálnou bankou v rámci Jednotného mechanizmu dohľadu, pričom jednou z nich je aj posudzovanie vhodnosti členov manažmentu banky. Hoci v zmysle príslušnej európskej legislatívy sa žiadosť o prechádzajúci súhlas na voľbu stanovených osôb predkladá národnému orgánu dohľadu, v tomto prípade Národnej banke Slovenska, ktorá žiadosť posúdi v zmysle vnútroštátnych požiadaviek, konečné rozhodnutie prijíma Európska centrálna banka. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a na nevyhnutnú vzájomnú spoluprácu medzi Európsku centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska, celý proces posúdenia vhodnosti člena manažmentu banky tak vyžaduje dlhšie časové obdobie, preto sa v ustanovení navrhuje predĺžiť lehotu na rozhodnutie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 zákona o dohľade o jeden mesiac, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia bude dva mesiace od doručenia úplnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o udelení súhlasu na zmenu stanov zostáva nezmenená.

Čl. IV

K bodu 1
Podľa článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania, vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014, vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice, na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s doplnením § 71da ods. 1.

K bodu 3
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 71db odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 4
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 71db odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 5
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia § 71dd odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 6 až 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na bod 38, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 16
Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 5 odsek 2 smernice.

K bodu 17
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať dokedy po schválení ozdravného plánu je obchodník s cennými papiermi povinný predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.

K bodom 18 a 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v  § 71 dg odsek 1 zákona o cenných papieroch.

K bodu 22
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade, ktorá má tak dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodu 23 až 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodu 26 až 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup pri schvaľovaní skupinových ozdravných plánov.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 30, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29, a bod 31, ktorým sa vypúšťa § 144a.

K bodu 37 a 38
Vypustením ustanovení dochádza k predchádzaniu neurčitosti týchto ustanovení a aj v záujme správnej systematiky vo veci správneho zaradenia opatrení včasnej intervencie, ktoré majú slúžiť na predchádzanie aj riešenie krízových situácií bánk (úverových inštitúcií) ako vybraných finančných inštitúcií, keďže – aj vzhľadom na reguláciu riešenia krízových situácií na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 39/2015 Z. z. – sa opatrenia včasnej intervencie majú uplatňovať pri dôvodne hroziacom porušení, kým za vzniknuté a zistené porušenie sa uplatňujú sankcie upravené v § 144 a nasl. zákona o cenných papieroch.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia. 

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.



Čl. V

K bodu 1
Podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vybrané inštitúcie povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií uhrádzaním príspevku do Národného fondu na financovanie účinného ukladania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí Rady. Príspevok uhrádzaný peňažnou formou nie je s účinnosťou od 1.1.2015 považovaný za daňový výdavok podľa zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Keďže novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa umožňuje uhradiť ročný príspevok aj formou neodvolateľného platobného záväzku, pričom na tento účel sa príspevky osobitne uhrádzajú do peňažného fondu, nebude príspevok do Národného fondu bez ohľadu na formu jeho splatenia daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov.

Čl. VI

K bodu 1
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu o radu, právomoc ktorej vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovuje § 24 odsek 2 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. VII

K bodu 1
V návrhu zákona sa zavádza pojem „odborný garant“, ktorý svojou podstatou nahrádza v zákone používaný pojem „vedúci zamestnanec“. Účelom navrhovanej zmeny je jednoznačne a presne vymedziť osobu zodpovednú za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva takým spôsobom, aby sa eliminovala doterajšia výkladová nejednoznačnosť a právna neistota pri používaní pojmu „vedúci zamestnanec“ na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento termín často krát vytvára mylný dojem, že ide o pozíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), čím môžu vznikať závažné výkladové a aplikačné problémy, preto je potrebné jednoznačne ustanoviť možný právny vzťah medzi osobou zodpovednou za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva a finančným agentom alebo finančným poradcom tak, aby nedochádzalo k jeho mylnej interpretácii v súvislosti so znením ďalších právnych predpisov.
Všetky povinnosti vyplývajúce pre odborného garanta voči Národnej banke Slovenska aj voči finančným agentom a finančným poradcom však zostávajú zachované.

K bodu 2
Vzhľadom na vymedzenie pojmu odborného garanta v bode 1 návrhu zákona, je potrebné vypustiť jeho definíciu v uvedenom ustanovení zákona, nakoľko by sa jednalo o duplicitné zadefinovanie odborného garanta v dvoch ustanoveniach zákona.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou pojmu „vedúci zamestnanec“ na „odborný garant“ upravenú v bode 1.


Čl. VIII

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – zákon stráca charakter schémy štátnej pomoci a nadobúda charakter legislatívneho zakotvenia procesu poskytovania individuálnej štátnej pomoci banke, ktorá sa vplyvom finančnej krízy alebo inej krízovej situácie ocitla v situácií, kedy nie je možné zabezpečiť jej stabilizáciu bez rizika rozšírenia negatívnych dopadov na iné finančné inštitúcie a finančný trh bez uplatnenia stabilizačnej pomoci v súlade s týmto zákonom.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena znenia § 1 ods. 1 písm. a) zákona premieta do znenia zákona súčasné obdobie, kedy doznievajú negatívne vplyvy globálnej finančnej krízy, ale nie je možné vylúčiť ani vznik nových globálnych, ale aj lokálnych finančných kríz a je potrebné zabezpečiť možnosť využitia postupu stanoveného týmto zákonom aj na riešenie možných budúcich situácií bez obmedzovania na vplyvy doznievajúcej globálnej krízy. Zároveň znenie odzrkadľuje a prepája zákon s novou úpravou riešenia krízových situácií. Predmetný bod zavádza nové pojmy „finančná kríza“ a krízová situácia. Finančnou krízou rozumieme takú situáciu, pri ktorej dochádza k systémovému zlyhaniu ekonomiky s priamym dopadom na stabilitu finančných trhov, zatiaľ čo pod pojmom krízová situácia je chápaná situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 32 zákona č. 371/2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu – jedná sa o spresnenie a aktualizáciu textu a odkazov v texte zákona v súlade so súčasným stavom právnych predpisov.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie zavádza novú formu stabilizačnej pomoci v súlade so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky. Dočasné verejné vlastníctvo je rozšírením a doplnením foriem stabilizačnej pomoci a zároveň efektívne dopĺňa rámec zákona ako aj rámec pre riešenie krízových situácií.

K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanými zmenami ustanovenia § 2 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky, o ktorú môže požiadať Rada pre riešenie krízových situácií podľa uvedeného zákona.

K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnenie upravuje počet žiadostí a subjekty, ktorým je zasielaná žiadosť o stabilizačnú pomoc v súlade so zapracovaním Európskej Komisie do procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť uskutočniť opatrenia na doplnenie kapitálu a opatrenie kapitalizácie pred podaním žiadosti o stabilizačnú pomoc. Tieto sú podmienkou na schválenie stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie a vlády SR. Ustanovenie rovnako prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky podľa uvedeného zákona.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť vypracovania plánu na doplnenie kapitálu v súlade s požiadavkami na schválenie stabilizačnej pomoci v súlade s rámcom Európskej Únie pre štátnu pomoc - Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci najmä vo vzťahu k posúdeniu vykonateľnosti plánu na doplnenie kapitálu a vypracovaniu analýzy dôvodov vzniku nedostatku kapitálu banky.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa zavedenie nového prvku s procese schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 16
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa úpravu procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vo vzťahu k povinnosti schvaľovania stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia zákona a novelizáciu znenia pri odkaze na rámec Európskej Únie pre štátnu pomoc vo forme Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorých Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci. Navrhované ustanovenia prepájajú znenie zákona so znením zákona č. 371/2014 Z.z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje pravidlá pre odpis a kapitalizáciu. Zároveň sa umožňuje s predchádzajúcim súhlasom Európskej Komisie odklon od povinností odpisu dlhu a kapitalizácie v prípadoch stanovených zákonom, ak by najmä vykonanie kapitalizácie bolo v neúčelné alebo by mohlo ohroziť finančnú stabilitu banky, ktorej sa má stabilizačná pomoc poskytnúť.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 23
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena upravuje povinnosť vyplývajúcu z Oznámenia o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorej Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 24
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), ktoré Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu –  v súvislosti s navrhovanými úpravami § 2 ods. 1.

K bodu 26
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 27
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh úpravy zohľadňuje doplnenie rozsahu nástrojov stabilizačnej pomoci v § 2 ods. 1, kedy je potrebné v Zmluve o stabilizačnej pomoci špecifikovať finančné nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo vlastnícky podiel v banke a to v záujme ochrany záujmov štátu a verejných prostriedkov, ktoré sa na poskytnutie stabilizačnej pomoci môžu použiť.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v súvislosti so zavedením povinnosti vytvárania plánu doplnenia kapitálu a možnosti prevodu vlastníckeho podielu v banke pri poskytnutí stabilizačnej pomoci podľa nových ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) sa plán doplnenia kapitálu a zmluva, ktorou sa prevádza vlastníci podiel v banke navrhujú ustanoviť ako príloha k Zmluve o stabilizačnej pomoci.

K bodu 29
Ide o vecnú zmenu – ruší sa povinnosť informovať o stabilizačnej pomoci Európsku Komisiu a potreba predkladania pravidelných správ o prehodnotení opodstatnenosti schémy štátnej pomoci, nakoľko zaniká štatút schémy štátnej pomoci. 


K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 31

Ide o vecnú zmenu – časové ohraničenie možnosti uzavrieť zmluvu o stabilizačnej pomoci sa navrhuje zo zákona vypustiť, aby sa tým vytvorila možnosť uplatniť rámec stabilizačnej pomoci pre banky aj pre prípad budúcich finančných kríz a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. IX

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely je vrátiť zákon o osobitnom odvode do pôvodného stavu pred novelou z 23. apríla 2015.

K bodu 1
Novým odsekom 6 v § 4 sa upravuje spätné vrátenie použitých prostriedkov od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu do štátnych finančných aktív osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk (ďalej len „osobitný odvod“).

K bodu 2
Novým § 10 sa navrhuje, že od účinnosti predmetnej novely, tzn. od 1 júla 2016 nebudú môcť byť štátne finančné aktíva použité na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu a ruší sa možnosť vydať na tento účel nariadenie vlády SR.

Čl. X

K bodu 1
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodu 2
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodom 3 a 4
Nakoľko Európska komisia plánuje tento rok revidovať dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia, je potrebné v zákone o poisťovníctve stanoviť, že tento zákon sa uplatňuje na vykonávanie neživotného poistenia zahraničnými poisťovňami so sídlom v  Švajčiarskej konfederácií na území Slovenskej republiky a poisťovňami so sídlom v Slovenskej republike na území Švajčiarskej konfederácie len, ak predmetná dohoda nestanovuje inak.

K bodu 5
Zákon a ani súvisiace nariadenia neobsahujú vymedzenie obsahu koncepcie investičnej politiky. Nakoľko by uvedená skutočnosť mohla v aplikačnej praxi spôsobovať obsahovo nevyrovnané informovanie klientov poisťovní a problémy pri výkone dohľadu nad spĺňaním uvedenej povinnosti, navrhuje sa doplnenie základných požiadaviek na obsah predmetnej koncepcie.

K bodu 6
Navrhuje sa do okruhu existujúcich subjektov (Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo), ktorým sa poskytne informácia na účely vykonávania bezpečnostných previerok, doplniť aj Národný bezpečnostný úrad. Uvedené je potrebné na základe potreby odôvodnenej v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý v zákone odkazuje poznámka pod čiarou k odkazu 38.

K bodu 7
Odhaduje sa, že neodhalené poisťovacie podvody sa celosvetovo  pohybujú v rozsahu až 20 až 30 % celkového predpísaného poistného. Každý poisťovací podvod (t.j. každé neoprávnene vyplatené poistné plnenie) priamo ovplyvňuje ostatných poistených, nakoľko znižuje finančnú rezervu na výplatu oprávnených nárokov a tým vzniká potreba zvyšovania poistného, čo je v priamom protiklade so záujmami klientov.
Z uvedeného dôvodu sa s cieľom ochrany klientov a prevencie pred poisťovacími podvodmi stanovuje, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje okrem iného aj výmena a zdieľanie vybraných informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu a pobočkami zahraničných zaisťovní.

K bodu 8
V nadväznosti na bod 7 novely sa za účelom výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach stanovuje možnosť vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach. Možnosť vytvoriť register sa stanovuje poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré jeho prevádzkovanie zveria tretej osobe. Treťou osobou môže byť napr. Slovenská asociácia poisťovní. Stanovuje sa rozsah údajov vedených v registri poistných udalostí. Zároveň sa stanovujú požiadavky na ochranu týchto údajov, ich poskytnutie tretím osobám a ich uchovávanie. Za účelom ochrany klientov poisťovní, pobočiek poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní sa stanovuje ich právo požiadať o poskytnutie zoznamu údajov, ktoré sú o nich v registri vedené a právo podať sťažnosť proti zápisu v registri.    

K bodu 9
Rozširuje sa rozsah údajov poskytovaných klientmi a ich zástupcami o doklady a údaje preukazujúce zdravotný stav za účelom zistenia rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

K bodu 10
Stanovuje sa, že na účely výpočtu priemeru z podielov, kedy sú činnosti vo finančnom sektore významné a na meranie najmenšieho finančného sektora a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.

K bodu 11
Je potrebné stanoviť, že na poisťovne v osobitnom režime sa vzťahujú aj požiadavky ustanovené v § 31 (Konflikt záujmov) a § 32 (Vybavovanie sťažností) a naopak, nevzťahuje sa na ne požiadavka § 75 (Oznamovacia povinnosť), nakoľko poisťovňa v osobitnom režime nemôže vykonávať poisťovaciu činnosť mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 12
Navrhované znenie postihuje povahu záväzkov, ktoré kryjú technické rezervy.

K bodu 13
V § 178 ods. 1 sú ustanovené kategórie aktív do ktorých je poisťovňa, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim a Slovenská kancelária poisťovateľov oprávnená umiestniť prostriedky technických rezerv. Položky v písmenách s) a t) do tejto kategorizácie nepatria, nakoľko vzhľadom na svoju povahu do nich nie je možné umiestniť prostriedky technických rezerv. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ich vypustenie. 

K bodu 14
Nakoľko pre efektívny výkon dohľadu na diaľku nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska disponovala overenou kópiou platných stanov, navrhuje sa úprava uvedeného ustanovenia.

K bodu 15
Navrhuje sa doplnenie povinnosti poisťovní predložiť výkazy, hlásenia, prehľady a iné správy o skutočnostiach, ktoré nastali do 31. decembra 2015 ako aj správy o činnosti za rok 2015, nakoľko v prípade absencie predmetného ustanovenia, by z dôvodu straty účinnosti predmetných podzákonných právnych predpisov, neboli poisťovne povinné vykázať Národnej banke Slovenska údaje za kalendárny rok 2015.

K bodu 16
V súvislosti s bodmi 3 a 4 návrhu zákona sa dopĺňa príloha č. 2 zákona o poisťovníctve o smernicu Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia.

Čl. XI

Týmto článkom bolo doplnené splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplného znenia zákona v zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Čl. XII

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2016.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert  F i c o, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Hlavným dôvodom návrhu zákona je najmä legislatívno-technické upravenie textu zákona č. 371/2014 Z. z. v súlade s vývojom stále prebiehajúceho transpozičného procesu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „smernica“) v niektorých členských štátoch Európskej únie a s tým súvisiacimi diskusiami k výkladu a uplatňovaniu ustanovení smernice zo strany Európskej komisie a Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom (ďalej len „EBA“).
Návrhom zákona sa upravujú aj niektoré iné zákony upravujúce oblasť finančného trhu, najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 213/2014 Z. z. a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 117/2015 Z. z., v ktorých sa upravujú ustanovenia spojené s riešením krízových situácií a to predovšetkým ustanovenia o procesoch a úkonoch predchádzajúcich a slúžiacich ako prevencia vzniku krízových situácií bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

Navrhovaná novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia len s potrebou technickej úpravy niektorých vzťahov súvisiacich s riešením krízových situácií.

Návrh zákona novelizuje aj zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zapracovaním znenia Oznámenia Európskej komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (Oznámenie o bankovníctve) z augusta 2013 pre potreby účinného uplatňovania vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75 zákona.

Obsahom návrhu zákona je aj zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 233/2012 Z. z. a zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa upravuje účel použitia osobitného odvodu a návratnosť zdrojov v prípade ich použitia.

Navrhované úpravy znenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia s potrebou spresnenia znenia textu uvedeného zákona vo vzťahu k zaužívaným pojmom pracovného práva. Novelizácia zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s potrebou spresnenia znenia vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach za účelom je prevencie najmä poistných podvodov a ochrany osobných údajov poistníkov vedených v tomto zozname.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa navrhuje doplniť z dôvodu umožnenia elektronickej komunikácie exekútorov s bankami pre potreby exekučného konania.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dlhodobej stability finančného sektora Slovenskej republiky ako súčasti finančného trhu Európskej únie. Podnetmi a dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona boli najmä diskusie s účastníkmi slovenského finančného trhu po zavedení zákona do slovenského právneho poriadku a výsledky expertných diskusií a verejných konzultácií s Európskou komisiou a EBA k výkladu a uplatňovaniu niektorých ustanovení smernice a  k sekundárnej legislatíve Európskej komisie a EBA. Európska komisia a EBA zároveň v priebehu roka 2014 a v roku 2015 vypracovali delegované a vykonávacie akty, technických štandardy a usmernenia, ktorými sa podrobnejšie upravujú jednotlivé opatrenia vyplývajúce zo smernice BRRD.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska považujú za nevyhnutné zabezpečiť úpravu zákona č. 371/2014 Z. z. tak, aby ustanovoval plnohodnotný právny rámec pre riešenie krízových situácií s prihliadnutím na diskusie s účastníkmi finančného trhu a najnovšie výsledky práce Európskej komisie a EBA. Docieli sa tým efektívne riešenie potenciálnych krízových situácií na finančnom trhu a bezproblémové a promptné uplatnenie jednotlivých opatrení v súlade so zákonom a európskym právnym rámcom pre riešenie krízových situácií.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie a podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona prispeje k informatizácií verejnej správy zavedením automatizovaného poskytovania informácií o činnosti Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada“) prostredníctvom jej novozriadeného webového sídla.

Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou  o návrhu právnych predpisov. Návrh zákona bude oznámený aj Európskej komisií v súlade s pravidlami stanovenými pre štátnu pomoc z dôvodu zrušenia schémy štátnej pomoci stanovenej zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2016 z dôvodu zosúladenia nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.


 

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Čl. I  
 
K § 1
 
Návrh zákona explicitne zrušuje FNM zriadený podľa doterajších predpisov. Tento postup je                    v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
K § 2
 
Právnym nástupcom sa stáva štát v zastúpení MH SR k 1. januáru 2016. Štát v zastúpení MH SR, ako generálny právny nástupca fondu, vstupuje dňom 1. januára 2016 v zásade do všetkých práv a povinností FNM, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol FNM účastníkom. Majetok, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzky FNM prechádzajú k tomuto istému dátumu na štát v zastúpení MH SR

K § 3

Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov FNM na MH SR, vrátane povinnosti MH SR uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z tohto prechodu.

K § 4

Ustanovenie upravuje:
- zákonný prechod záväzkov FNM vyplývajúcich z ručenia FNM za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa doterajších predpisov v rozsahu a za podmienok, podľa ktorých ručil za tieto záväzky FNM;
- z dôvodu právnej istoty sa nad rámec všeobecného ustanovenia § 2 návrhu zákona o generálnej sukcesii MH SR navrhuje explicitné zákonné ustanovenie, podľa ktorého záväzky FNM vyplývajúce z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov schválených do zániku FNM podľa doterajších predpisov, ktoré neboli vysporiadané do 31. decembra 2015, prechádzajú na  MH SR;
- povinnosť MH SR predložiť na rokovanie vlády a po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu FNM a účtovnú závierku FNM za rok 2015;
- zákonný prechod práv a povinností FNM pri správe registratúry pochádzajúcej z činnosti FNM, ktorej neuplynuli lehoty uloženia do 1. januára 2016;
- povinnosť MH SR do 31. januára 2016 podať návrh na výmaz FNM z obchodného registra;
- povinnosť MH SR podať do 31. januára 2016 žiadosť o zápis zmeny majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov, ktoré nadobudlo prechodom z fondu, do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 18 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                  o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje osobitná výnimka na možnosť centrálneho depozitára a MH SR si dohodnúť individuálnu výšku poplatkov resp. odplaty za úkony vykonávané centrálnym depozitárom v súvislosti so zrušením FNM, t.j. úkony spojené s prepisom a zmenou majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov;
- povinnosť MH SR podať na príslušnom okresnom úrade žiadosť o zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností do 31. marca 2016 k právam nehnuteľnostiam, ktoré prešli na MH SR z FNM podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- z dôvodu právnej istoty sa formuluje pravidlo, že MH SR bude plniť úlohu zriaďovateľa alebo zakladateľa právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom bol do 31. decembra 2015 fond.


K § 5

Z dôvodu vyhnutia sa potrebe priamych noviel vo viacerých právnych predpisoch len z dôvodu vypustenia označenia subjektu – FNM – navrhuje sa upraviť rad prechodných ustanovení, v zmysle ktorých sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení pod slovami "Fond národného majetku Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
 
Čl. II
 
K bodom 1 až 3

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v čl. IV návrhu zákona sa navrhuje, aby sa po zrušení FNM finančná náhrada už neposkytovala v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu, ale v celom rozsahu sa bude poskytovať už len v hotovosti.
Pretože celá finančná náhrada sa bude poskytovať v hotovosti, stratí opodstatnenie aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1991 Zb. o výške finančnej náhrady vyplatenej v hotovosti pri mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré ustanovuje maximálnu výšku finančnej náhrady vyplácanej v hotovosti, a preto sa navrhuje ho zrušiť. Výška finančnej náhrady bude aj naďalej stanovená podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností platných ku dňu účinnosti zákona                        o mimosúdnych rehabilitáciách.
 
Čl. III
 
K bodu 1
 
FNM alebo Slovenský pozemkový fond poskytujú náhradu povinným osobám, ktoré vydali majetok podľa osobitných reštitučných predpisov oprávneným osobám. Táto náhrada nie je samotnou reštitučnou náhradou ale ide o náhrady osobám, ktoré vydali majetok na účely reštitúcie. Navrhuje sa, aby táto úloha FNM prešla v plnom rozsahu na MH SR, ktoré tak bude spolu so Slovenským pozemkovým fondom, subjektom poskytujúcim náhradu.  
 
K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti.  

K bodu 3
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky pre MH SR v bode 1.

K bodu 4
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením eura.
 
K bodu 5
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „projekt o prevode majetku“.
 
K bodom 6 a 7
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením nového § 10b.
 
K bodu 8
 
Vzhľadom na vypustenie ustanovení § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku, navrhuje sa doplnenie nového § 10b, ktorý upravuje primárne podmienky zmeny a zrušenia rozhodnutí o prevode majetku a projektov o prevode majetku. Zaradenie § 10b do druhej časti (Rozhodnutia o prevode majetku a projekty o prevode majetku) je vhodné aj z hľadiska systematiky zákona o prevode majetku, nakoľko úprava navrhovaného § 10b sa z vecného hľadiska priamo týka druhej časti zákona.
 
K bodu 9
 
Podľa doterajšej úpravy prechádzal privatizovaný majetok do vlastníctva fondu uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku v súlade s privatizačným rozhodnutím. Nakoľko úlohy a činnosť FNM prechádza na MH SR, ktorý je správcom majetku štátu, nemôže dochádzať k zmene vlastníctva prevádzaného majetku alebo majetkových účastí ale len k zmene správy tohto prevádzaného majetku alebo majetkových účastí. Navyše sa dopĺňa  nový odsek pre prípad, ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu.
 
K bodu 10
Navrhuje sa úprava vo vzťahu k § 8 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií SR, a preto aj výnosy z predaja majetku by mali byť príjmom štátnych finančných aktív.

K bodu 11
 
Vzhľadom na vypustenie § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť účelové určenie použitia prevádzaného majetku v správe MH SR v § 12. Vzhľadom na to, že prevádzaný majetok zostáva vo vlastníctve štátu, je vhodné formulovať ustanovenie, v zmysle ktorého sa na správu a nakladanie s týmto majetkom nepoužije zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ale výlučne ustanovenia zákona o prevode majetku.
 
Taxatívnym výpočtom sa určujú spôsoby použitia prevádzaného majetku. Tento môže byť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku použitý na určité spôsoby prevodu majetku - písm. a) až h). Navrhovaná úprava vychádza z doterajších spôsobov použitia prevádzaného majetku FNM upravených doposiaľ zákonom o prevode majetku a ďalej formuluje spôsoby použitia majetku na základe osobitného rozhodnutia vlády. Ide o predpokladané spôsoby alebo účely použitia prevádzaného majetku v súlade s verejným záujmom, resp. finančnými záujmami štátu.
 
Vzhľadom na vypustenie § 29 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť ustanovenia o právnych úkonoch MH SR pri správe prevádzaného majetku v § 13, ktorý bude systematicky zaradený v tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku. Rovnako ako doposiaľ vo vzťahu k FNM aj vo vzťahu k MH SR sa navrhuje upraviť exemplifikatívny výpočet zmlúv a iných právnych úkonov, ktoré môže uskutočniť MH SR podľa príslušného rozhodnutia o prevode majetku.
 
V prípadoch trvalej majetkovej účasti štátu v obchodnej spoločnosti vykonáva MH SR práva akcionára v akciových spoločnostiach, prípadne práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.
 
V prípadoch, kedy bude prevádzaný majetok majetkom, ktorého vlastnícke právo pôvodného vlastníka bolo odňaté spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, MH SR uspokojí nároky týchto oprávnených osôb. Tieto nároky vysporiada podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím                       o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. MH SR vysporiada tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.
 
MH SR môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom prevádzaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby.
 


K bodom 12 a 13
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „prevod majetku“.
 
K bodom 14 až 17
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením eura.
 
K bodu 18
 
Navrhuje sa, aby sa na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zo strany MH SR vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.
 
K bodom 19 až 21
 
Navrhuje sa vypustiť názov štvrtej časti (Prevod majetku s použitím investičných kupónov) zákona o prevode majetku a zároveň § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti. Nakoľko sa už neplánuje žiadna privatizácia v rozsahu ako tomu bolo v súvislosti s celospoločenskými zmenami v deväťdesiatych rokoch, a nakoľko už dnešné možnosti predaja akcií (cenných papierov) prostredníctvom kapitálových trhov robia prevod majetku formou tzv. kupónovej privatizácie značne neefektívnym a neúčelným, navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení bez náhrady.  
 
Zákon o prevode majetku umožňuje realizovať predaj akcií novým postupom prevodu majetku  formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. Initial Public Offering (IPO). Proces IPO je špecifickým druhom predaja akcií; ide o prísne regulovaný proces, ktorý má svoje pravidlá stanovené jednak osobitnou právnou úpravou zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a pravidlami kapitálového trhu (vrátane legislatívy EU), predovšetkým burzovými podmienkami a pravidlami jednotlivých búrz cenných papierov. Z tohto pohľadu ustanovenia zákona o prevode majetku týkajúce sa tzv. kupónovej privatizácie, ktorá mala význam v čase neexistujúceho kapitálového trhu, nie sú účelné a možno ich považovať za obsolentné.
 
Vysporiadanie záväzkov FNM vyplývajúcich z dlhopisov vydaných FNM a kupónových knižiek, resp. investičných kupónov, upravuje prechodné ustanovenie § 47k.
 
V bode 20 súvisí zmena so zavedením eura.

V bode 21 sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie, v zmysle ktorého vláda ustanoví nariadením podrobnosti o kupónovej knižke ako aj podrobnosti pri nákladní s dlhopisom FNM.
 
Nakoľko sa na základe čl. I, § 2 návrhu zákona zrušuje FNM, vypúšťajú sa bez náhrady ustanovenia zákona o prevode majetku upravujúce postavenie a činnosť FNM, jeho orgány, ich zloženie a pôsobnosť spôsob nakladania s majetkom FNM, právne úkony vykonávané FNM. 
 
K bodu 22
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR.
 
K bodu 23  
 
Z dôvodu zániku FNM je potrebné upraviť lehotu povinnosti určenej FNM do dátumu jeho existencie uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.  Po 1. januári 2016 nebude už možné uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.
 
K bodu 24
 
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia k dlhopisom fondu a zároveň k reštitučným nárokom.
 
Z dôvodu zrušenia ustanovení štvrtej časti Zákona o prevode majetku upravujúcich proces tzv. kupónovej privatizácie je nevyhnutné vysporiadať sa s dlhopismi vydaných FNM podľa doterajších predpisov.

Dlhopis fondu je podľa doterajších predpisov zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu bol určený vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje zákon o dlhopisoch. Menovitá hodnota, výnos dlhopisu a splatnosť týchto dlhopisov zostáva zachovaná. MH SR bude zo zákona ručiť za splatenie týchto dlhopisov.
 
Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu je MH SR povinné splatiť jeho majiteľovi najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však navrhuje obmedziť možnosť úhrady menovitej hodnoty a výnosy dlhopisov na obdobie jedného roka od 1. januára 2016. Po uplynutí tejto lehoty dôjde zo zákona k zániku nevyplatených dlhopisov. Uplynutie lehoty tak bude inou právnou skutočnosťou, s ktorou je možné aj v zmysle § 14 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov spájať zánik cenného papiera podľa osobitného predpisu.
 
Z dôvodu nastavenia určitých ústavno-právnych garancií nie je vhodné formulovať jednoročné obdobie ako lehotu bez možnosti jej prerušenia z určitých objektívnych dôvodov. Plynutie lehoty bude preto zo zákona prerušené, ak nastane skutočnosť podľa § 47k ods. 6 Zákona o prevode majetku a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty. Prerušenie plynutia lehoty spôsobuje:
a) začatie konania o dedičstve podľa osobitného predpisu, alebo pokračovanie v konaní o dedičstve začatom pred 1. januárom 2016, v ktorom bol do súpisu aktív a pasív zaradený aj dlhopis fondu,
b) uplatnenie práva z dlhopisu fondu na súde alebo u iného príslušného orgánu alebo pokračovanie v konaní začatom pred 1. januárom 2016.
 
Prechodné ustanovenia čl. III, § 47l návrhu zákona sa týkajú reštitučných nárokov, ktorých samotných nárok a výška už boli potvrdené príslušným ústredným orgánom a ktoré majú byť podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov uhradené nie v hotovosti ale formou zmenky FNM. Za splatenie zmenky vystavenej FNM do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb podľa citovaného zákona ručí MH SR.
 
Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojovaniu tých reštitučných nárokov, ktoré oprávnená osoba uplatnila podľa § 47 zákona o prevode majetku na MH SR a FNM tento nárok nevysporiadal do 31. decembra 2015. V takom prípade o týchto nárokoch rozhodne MH SR. Ide o nároky v prípadoch, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.                        o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch vzniká oprávneným osobám nárok, ktorého spôsob vysporiadania určilo rozhodnutie o privatizácii podľa doterajších predpisov.
 
K bodu 25
 
Navrhuje sa zrušiť (vypustiť) medzičasom už zastarané a obsolentné (neaktuálne) osobitné články novelizačných zákonov (č. 544/1992 Zb., č. 60/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z.), ktoré                      v predmetných (zrušovaných) osobitných článkoch obsahujú už obsolentné ustanovenia k zákonu č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Pritom navrhnutá úprava o zrušení (vypustení) zastaraných a obsolentných ustanovení                             z legislatívno-technického hľadiska rešpektuje aktuálne legislatívne pravidlá, ktoré boli nedávno uplatnené napríklad v ustanovení čl. III bodu 3 zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bola vypustená (zrušená) jedenásta časť (časť o dani z motorových vozidiel) zo zákona č. 582/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia § 46 zákona o prevode majetku je nevyhnutné formulovať aj zrušovacie ustanovenie, ktorým bude zrušené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 134/1994 Z. z. zo 14. mája 1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 až 30

Legislatívno-technická úprava označenia procesu prevodu majetku štátu, v zmysle ktorej sa v celom texte zákona o prevode majetku nahradí slovo „privatizácia“ a ďalšie s tým súvisiace označenia, slovami „prevod majetku“ v príslušnom tvare.

K bodu 31

V celej tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku sa nahrádza slovo „fond“ vo všetkých tvaroch slovom „ministerstvo“ v príslušnom tvare vzhľadom na prechod úloh a činnosti FNM v oblasti privatizácie na MH SR.

 
Čl. IV
 
K bodu 1
 
V zákone č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Kompetenciu rozhodovať o nárokoch oprávnených osôb, ktorým vznikol nárok na vysporiadanie z dôvodu, že k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku došlo spôsobom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov                     (t.j. postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva) vykonáva MH SR alebo vláda a to v súlade s § 47 zákona o prevode majetku v rámci schvaľovania projektu o prevode majetku alebo projektu o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb.
 
K bodu 2
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom FNM a prechodom kompetencie rozhodovať o nárokoch podľa zákona č. 319/1991 Zb. z FNM na MH SR.
 
K bodom 3 a 4

Súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2016 určuje, že ak príslušný ústredný orgán potvrdil nárok na vydanie cenných papierov a postúpil vec na ďalšie opatrenie FNM do 31. decembra 2015 a FNM neposkytol náhradu oprávnenej osobe do 31. decembra 2015. MH SR je povinné postúpiť všetku dokumentáciu súvisiacu s takýmito konaniami na MF SR do 31. januára 2016, s výnimkou prípadu, ak je príslušným ústredným orgánom na poskytnutie finančnej náhrady MH SR.
Odsek 1 súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 6

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom obvodných úradov.
 


Čl. V

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. VI
 
K bodom 1 a 2
 
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov upravuje výšku náhrady poskytovanej FNM povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku podľa § 3 ods. 3 zákona o prevode majetku štátu. Kompetencia uspokojovať tento osobitný druh reštitučných nárokov prechádza na MH SR. Z toho dôvodu sa navrhuje vykonať legislatívno-technická úprava, ktorou bude odkaz na FNM nahradený odkazom na MH SR v celom texte zákona.
 
K bodu 3
 
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojeniu náhrad uplatnených povinnou osobou na FNM do 31. decembra 2015, o ktorých FNM do daného dátumu nerozhodol, resp. ktoré neboli uspokojené finančnou náhradou zo strany FNM. O týchto nárokoch bude po zániku FNM rozhodovať MH SR. Nakoľko sa priamou úpravou čl. V návrhu zákona žiadnym spôsobom nemení procesný postup uplatnenia a rozhodovania o náhradách, nenavrhuje sa úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k uplatneniu pravidiel podľa doterajších procesných úprav.


Čl. VII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

 
Čl. VIII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. IX

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. X

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XI
 
K bodom 1 až 4
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 

Čl. XII

K bodom 1 až 15

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
Čl. XIV

K bodom 1 až 4

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XV
 
K bodom 1 až 3
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
K bodu 4
 
Nakoľko kompetencie FNM vo vzťahu k prevodu majetku, prechádzajú na MH SR, navrhuje sa legislatívno-technická úprava ustanovenia § 19 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je MH SR, ak koná podľa zákona o prevode majetku.
 



K bodu 5

Navrhuje sa doplniť výnimku pre MH SR, že môže pri vysporiadaní záväzkov z činnosti FNM, môže ručiť za zaplatenie zmenky.


 Čl. XVI
 
V § 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov Environmentálneho fondu vypustiť príspevky poskytované doposiaľ z FNM na podmienok § 32 ods. 3 zákona o prevode majetku.
 

Čl. XVII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XVIII

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XIX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.



Čl. XXI
 
V§ 8 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov tohto fondu vypustiť prostriedky poskytované doposiaľ z FNM.
 
Čl. XXII
 
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
 
V Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene                            a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení FNM efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko-právnych a obchodných rizík.
 
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Vznikol dňa 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva FNM svoju činnosť na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“), ktorý FNM definuje ako „právnickú osobou zriadenú osobitným zákonom, zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme“ (§ 27 ods. 1). Hlavným poslaním FNM je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie. Táto základná úloha FNM v čase jeho vzniku vyplývala z realizácie reformy ekonomiky spočívajúcej v zmene plánovaného hospodárstva založeného na princípe jednotného socialistického vlastníctva na trhovú ekonomiku založenú na pluralite vlastníctva a voľnej hospodárskej súťaže. Medzi hlavné činnosti FNM popri realizácii procesu privatizácie patrí najmä činnosť v oblasti uspokojovania reštitučných nárokov a v oblasti bezodplatného prevodu cenných papierov na FNM.
 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. mája 2012 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Na základe schváleného programového vyhlásenia rozhodla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. júna 2012 o ukončení prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností a zároveň rozhodla nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností.
 
FNM prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie a podstatnú časť predmetu činnosti FNM tvorí v súčasnosti správa majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie FNM. Úlohy a kompetencie FNM vo vzťahu k prípadnému budúcemu prevodu majetku štátu sa navrhuje presunúť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“).
 
Zároveň sa navrhuje, aby všetky práva a povinnosti, vrátane pasív a aktív FNM vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorých účastníkom bude FNM do 31.12.2015 sa presunuli na štát v zastúpení MH SR. Obdobný model zrušenia FNM s právnym nástupníctvom štátu bol zvolený aj v Českej republike, kde došlo k zrušeniu Fondu národného majetku Českej republiky a k prechodu všetkých práv a povinností ako aj aktív a pasív na Ministerstvo financií Českej republiky. Z dôvodu zákonného prechodu všetkých práv a povinností na štát bude MH SR ďalej pokračovať v postupnom vysporiadaní záväzkov a ostatných činností FNM, ktoré nebude možné počas doterajšieho postupného utlmovania činnosti  FNM do 31.12.2015 ukončiť. Pôjde predovšetkým o činnosti súvisiace s výkonom práv akcionára v spoločnostiach s majetkovou účasťou FNM, činnosti spojené so splácaním dlhopisov FNM, sledovanie, spravovanie                              a vymáhanie pohľadávok FNM, vysporiadavanie záväzkov zo súdnych sporov.
 
Návrh zákona predpokladá nevyhnutnú úpravu zákona o prevode majetku, ktorá bude reagovať na zrušenie FNM a na prechod kompetencií a úloh FNM v oblasti privatizácie na MH SR.
 
V potrebnom rozsahu sa navrhuje vykonať novelizácia nasledovných súvisiacich právnych predpisov, v ktorých je nevyhnutné z dôvodu zrušenia FNM vykonať potrebné úpravy:
- zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
- zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 564/2003 Z. z.;
- zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
- zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
 
Potreba zmeny ďalších zákonov, ktorá by sa týkala len vypustenia označenia FNM, je eliminovaná prechodnými ustanoveniami v čl. I návrhu zákona.
 
Návrh zákona sa predkladá v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého                    o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi                           a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
 
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. je vypracovaný na základe úlohy C.3. uznesenia vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 s cieľom podporiť investovanie na kapitálovom trhu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na legislatívu Európskej únie. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V Čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu zákona je:
-    zvýšenie daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu z dôvodu podpory rozvoja kapitálového trhu a zvýšenia financovania slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva,
-    pokračovanie v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom a to prostredníctvom zadefinovania opatrení proti zneužívaniu zákona o dani z príjmov.

Navrhované úpravy sú zamerané na
1.    podporu investovania na kapitálovom trhu
•    zavedenie oslobodenia na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu 1 rok,
•    podpora dlhodobého investičného sporenia  u fyzických osôb ako zvýhodnenej formy investovania finančných prostriedkov do portfólia vykonávaného prostredníctvom oprávnených inštitúcií po splnení ustanovených podmienok,
2.    posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti
•    spresnenie uplatňovania daňových výdavkov pri:
o    predaji cenných papierov,
o    neuplatnenej časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania, pričom je rozhodujúce či sa majetok ďalej prenajíma,
o    tvorbe technických rezerv v nadväznosti na nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
•    úprava vstupných cien hmotného a nehmotného majetku v nadväznosti na zmenu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
•    zabezpečenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR a spresnenie, že dary poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom nie sú vylúčené z predmetu dane,
•    úprava v oblasti transferového oceňovania – spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie  na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné autority štátov sa nedohodnú,
3.    odstránenie možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie - zamedzenie nerovnakého zdanenia príjmov z kapitálového majetku plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to zavedením osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku so sadzbou dane vo výške 19 %,
4.    implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend).

V Čl. II a Čl. III sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaných návrhov zákonov je najmä reagovanie na požiadavky realizačnej praxe služby eKolok, spresnenie spôsobov platenia poplatkov pre poplatníka s doplnením nového platobného kanálu – platenie formou SMS správy, zavedenie možnosti prijímania úhrad poplatkov zastupiteľskými úradmi aj v mene euro alebo v inej mene a doplnenie povinnosti označenia platieb poplatkov tak, aby boli jednoznačne identifikované poskytovateľom príslušnej služby. Pre účely orgánov zapojených aj nezapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov bolo navrhnuté sprehľadnenie postupu vrátenia poplatkov alebo preplatkov. Spresňujú a dopĺňajú sa lehoty na zaplatenie poplatku ako aj niektoré povinnosti úradov spojené najmä s vracaním poplatkov alebo preplatkov poplatníkom. Predkladané návrhy zákonov reagujú aj na zrušenie kolkových známok, ktoré už nie je možné použiť a súčasne ponechávajú možnosť zaplatenia poplatku na príslušnom orgáne prostredníctvom technického zariadenia prevádzkovateľa systému, ktorý môže prijímať hotovosť alebo platobnú kartu alebo nový spôsob platby prostredníctvom SMS správy. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovým poukazom a prevodom z účtu v banke zostávajú zachované, pričom sa spresňuje úhrada poplatkov na účet prevádzkovateľa v prípade orgánu zapojeného do centrálneho systému. Návrhy noviel zákonov, vzhľadom na postupnosť zapájania orgánov do centrálneho systému evidencie poplatkov a stále existujúce výnimky (obce, vyššie územné celky, zastupiteľské úrady a niekoľko špecifických orgánov), precizujú postupy a pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania orgánov zapojených a nezapojených do centrálnej evidencie poplatkov.

V Čl. IV sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Koncepcia rozvoja kapitálového trhu schválená vládou uznesením vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 ako jeden zo spôsobov podpory investovanie na kapitálovom trhu stanovila prehodnotenie systému zdaňovania investícií na finančnom trhu. Okrem návratu k už v minulosti odskúšaným spôsobom podpory kapitálového trhu vo forme časového testu  sa navrhuje nový spôsob daňového zvýhodnenia formou  dlhodobého investičného sporenia (DIS)  pre fyzické osoby ako obdoby tzv. ISA účtov vo Veľkej Británii alebo IRA účtov v USA. Keďže účelom DIS je podpora dlhodobého sporenia, môže predstavovať flexibilnú alternatívu existujúcim produktom 3.piliera dôchodkového sporenia. Zavedenie DIS ako voľnejšej alternatívy súčasných produktov môže byť  prínosom pre sporiteľov jednak z dôvodu zavedenia vyššej konkurencie existujúcim spôsobom sporenia (napr. DDS, investičné životné poistenie) rozšírením palety nástrojov pre občanov, ktorým existujúce možnosti sporenia z rôznych dôvodov nevyhovujú, napr. z dôvodu absencie možnosti aktívnejšie sa podieľať na výbere a riadení svojich investícií, nízkou flexibilitou pokiaľ ide o časový horizont sporenia, spôsob výberu nasporenej sumy alebo aj pre klienta neatraktívnej formy daňového zvýhodnenia.    

V Čl. V sa mení zákon č. 349/2004 Z. z. o transformácii Slovenskej pošty, štátne podniku v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje vypustiť predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.


V Čl. VI sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody na dividendy plynúce z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch. Zrušenie tohto neštandardného inštitútu prispeje k zníženiu daňovo–odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.

V Čl. VII sa mení zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.

V Čl. VIII sa mení účinnosť zákona č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov.

Návrh zákona ako celok má negatívny vplyv na štátny rozpočet, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

























Doložka vybraných vplyvov
 
 A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
 

3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X



4. Vplyvy na životné prostredie
 
X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
 
A.5. Stanovisko gestorov
-






















Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
-5 560
-5 887
-6 242
Štátny rozpočet
0
-3 751
-286
-309
 - Všeobecná pokladničná správa
0
-3 751
-286
-309
Obce
0
0
-2 569
-2 706
VÚC
0
0
-1 095
-1 154
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
-1 809
-1 936
-2 073
Výdavky verejnej správy celkom
800
0
0
0
Štátny rozpočet
800
0
0
0
 - Ministerstvo financií SR
800
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
-1 809
-5 687
-6 024
Štátny rozpočet
0
0
-86
-91
 - Všeobecná pokladničná správa
0
0
-86
-91
Obce
0
0
-2 569
-2 706
VÚC
0
0
-1 095
-1 154
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
-1 809
-1 936
-2 073
Výdavky verejnej správy celkom
800
0
0
0
Štátny rozpočet
800
0
0
0
 - Ministerstvo financií SR
800
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-800
-5 560
-5 887
-6 242
z toho vplyv na ŠR
-800
-3 751
-286
-309
 - Všeobecná pokladničná správa
0
-3 751
-286
-309
 - Ministerstvo financií SR
-800
0
0
0
z toho vplyv na obce
 
0
-2 569
-2 706
z toho vplyv na VÚC
 
0
-1 095
-1 154
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
 
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
 
-1 809
-1 936
-2 073
financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
0
0
ostatné zdroje financovania
 
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
800
5 560
5 887
6 242
* úspora má znamienko (-)





Financovanie (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-800
-1 809
-5 687
-6 024
z toho vplyv na ŠR
-800
0
-86
-91
 - Všeobecná pokladničná správa
0
0
-86
-91
 - Ministerstvo financií SR
-800
 
 
 
z toho vplyv na obce
 
0
-2 569
-2 706
z toho vplyv na VÚC
 
0
-1 095
-1 154
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
 
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
 
-1 809
-1 936
-2 073
financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
0
0
ostatné zdroje financovania
 
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
800
1 809
5 687
6 024
* úspora má znamienko (-)





Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

2.3. Popis a charakteristika návrhu
 
2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.    Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze
B.    Oslobodenie prímov z prevodu cenných papierov, opcií a príjmov z derivátových operácii plynúcich z dlhodobého investičného sporenia
C.    Zavedenie osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku
D.    Zrušenie zdravotných odvodov na príjmy plynúce z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovaných trhoch a dividendy plynúce z akcii spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch
E.    Zavedenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR
F.    Spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné orgány sa nedohodnú
G.    Implementácia legislatívy EÚ v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend)

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu  2.3.2. Metodiky :
 
       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
 x    iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)
 
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
 -

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 800 tis. Eur v roku 2015, 5 560 tis. eur v roku 2016, v roku 2017 vo výške 5 897 tis. eur a 6 242 tis. eur v roku 2018.

Kvantifikácia príjmov

A, B, C, D - Kvantifikácia opatrení vychádza z priemerných agregovaných údajov daňových priznaní fyzických osôb za roky 2011 až 2013, ktoré boli následne indexované na roky 2016 až 2018. Vplyv zavedenia osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku je založený na individuálnych údajoch z daňových priznaní z roku 2011, ktoré boli následne indexované na roky 2016 až 2018. Kvantifikácia zrušenia zdravotných odvodov vychádza z údajov ročného zúčtovania ostatných príjmov zdravotných poisťovní ako aj z údajov za spoločnosti, ktoré boli kótované na burze cenných papierov v roku 2013.


E, F, G - Pre účely kvantifikácie navrhovaných opatrení neexistujú k dispozícii žiadne dostupné štatistiky, a preto z uvedeného dôvodu absentuje vyčíslenie vplyvov týchto opatrení v doložke vplyvov. Predpokladá sa však len marginálny vplyv z titulu uvedených zmien.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
Vplyv na štátny rozpočet (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
-3 751
-286
-309
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-3 751
-286
-309
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-3 751
-286
-309
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0

 Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty obcí (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-2 569
-2 706
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2 569
-2 706
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2 569
-2 706

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty VÚC (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-1 095
-1 154
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-1 095
-1 154
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1 095
-1 154

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet SP (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty ZP (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-1 936
-2 073
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet VS (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-5 560
-5 887
-6 242
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-3 751
-3 951
-4 169
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-3 751
-3 951
-4 169
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0
150
Poistné
-1 809
-1 936
-2 073
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
Vplyv na štátny rozpočet (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-86
-91
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-86
-91
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-86
-91
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0

 Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty obcí (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-2 569
-2 706
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2 569
-2 706
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2 569
-2 706

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty VÚC (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-1 095
-1 154
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-1 095
-1 154
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1 095
-1 154

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet SP (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty ZP (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-1 936
-2 073
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet VS (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-5 687
-6 024
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-3 751
-3 951
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-3 751
-3 951
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0
150
Poistné
-1 809
-1 936
-2 073
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Kvantifikácia výdavkov

Navrhovaná novela bude mať finančný vplyv na zmeny v dotknutých IS, najmä ISFS-SD. Podľa identifikovaných dopadov na zmenu funkcionalít IS  a na základe odhadu prácnosti implementácie požadovaných zmien FS SR predpokladá potrebu finančného krytia v oblasti kapitálových výdavkov vo výške 800 000 € na rok 2015.

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)
(cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
800
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
800
0
0
0

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
800
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
800
0
0
0

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe.
































Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?


Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnené
právnické osoby:
•    finančné inštitúcie, ktoré budú povinné platiť osobitný príspevok podľa zákona o dohľade nad finančným trhom,
•    pri odsúhlasení metódy ocenenia pri bilaterálnej alebo multilaterálnej APA,
•    prijímatelia dividend, ktoré boli v štáte zdroja považované za daňový výdavok,

Návrhom zákona o zdravotnom poistení budú ovplyvnené
•    fyzické osoby – prijímatelia podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu
•    zdravotné poisťovne z dôvodu oslobodenia dividend vyplácaných akciovou spoločnosťou alebo obdobnou obchodnou spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.


3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?


Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:
•    daňové zaťaženie sa zvýši v dôsledku
-    zavedenia nového osobitného príspevku podľa zákona o dohľade nad finančným trhom  a to len v prípade ,ak finančnej inštitúcii bude uložená povinnosť takýto osobitný príspevok sankčného charakteru platiť,
-    povinnosti zdanenia prijatých dividend, ktoré v štáte zdroja u vyplácajúcej spoločnosti mali charakter daňového výdavku
•    daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku:
-    odstránenia povinnosť podania opätovnej spoplatnenej žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia
-    možnosti uplatnenia celej daňovej zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného na prenajatej budove zaradenej do odpisovej skupiny 6.

Návrh zákona o zdravotnom poistení predpokladá tieto dopady:
-    zníži sa odvodové zaťaženie prijímateľov podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.


3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?


Neočakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka.


3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Okrem vplyvov uvedených v bode 3.2 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.



3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom a podpora rozvoja kapitálového trhu.


























Sociálne vplyvy -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť  a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie   domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
Návrh zákona o dani z príjmov bude mať:

pozitívny vplyv na domácností, resp. jednotlivcov, fyzické osoby:
•    v prípade dosiahnutia príjmu z prevodu cenných papierov zavedením oslobodenia príjmov z predaja a prevodu cenných papierov
- obchodovaných na regulovanom trhu po splnení časového testu 1 rok,
-plynúcich z dlhodobého investičného sporenia pri splnení stanovených podmienok,
•    zavedením osobitného základu dane na príjmy z kapitálového majetku

Návrh zákona o zdravotnom poistení bude mať pozitívny vplyv na domácností, resp. jednotlivcov, fyzické osoby:
•    oslobodením prijímateľov podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu od platenia zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)

Kvantifikujte:
•    Rast alebo pokles príjmov/výdavkov            na priemerného obyvateľa
•    Rast alebo pokles príjmov/výdavkov                  za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V súčasnosti nie je možné posúdiť výšku vplyvu uvedených opatrení na obyvateľstvo.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladá sa vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
4.3.  Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.













































DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2.    Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.    Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):
1.    legislatívne akty:
-    smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28.1.2015),
-    smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.
2.    nelegislatívne akty:
-    smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-    smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.  9/ zv. 1) v platnom znení,
-    smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-    smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,
-    smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.
b)    je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],
-    rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [zatiaľ neuverejnené].

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice Rady 2014/86/EÚ a smernice Rady (EÚ) 2015/121 je do 31. decembra 2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernice Rady 2014/86/EÚ a smernicu Rady (EÚ) 2015/121 bola stanovená do 15. septembra 2015.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)    Smernica Rady 2014/86/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/121 boli prebraté do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
 Ministerstvo financií Slovenskej republiky
.TABUĽKA  ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch 
Smernica EÚ
SMERNICA RADY SMERNICA RADY 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch 
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej „595/2003“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1
Smernica 2011/96/EÚ sa mení takto:
1. V článku 4 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto: „a)upustí od zdanenia takýchto ziskov v rozsahu, v akom tieto zisky nie sú daňovým výdavkom u dcérskej spoločnosti, a zdaní takéto zisky v rozsahu, v akom sú daňovým výdavkom u dcérskej spoločnosti, alebo“.



2. V časti A prílohy I sa písmeno u) nahrádza takto: „u) spoločnosti podľa poľského práva označované ako: ‚spółka akcyjna‘, ‚spółka z ograniczoną odpowiedzialnością‘, ‚spółka komandytowo-akcyjna‘;“.
3. V časti A prílohy I sa písmeno w) nahrádza takto: „w) spoločnosti podľa rumunského práva označované ako: ‚societăți pe acțiuni‘, ‚societăți în comandită pe acțiuni‘, ‚societăți cu răspundere limitată‘, ‚societăți în nume colectiv‘, ‚societăți în comandită simplă‘;“.
N







n.a.
595/2003 a návrh zákona čl.I
§ 12 ods.7 pís.c)
Predmetom dane nie je
c) podiel na zisku v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania, ak nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a sú vyplácané právnickej osobe,
Ú







n.a.

Čl. 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
návrh zákona čl.V

595/2003 a
návrh zákona čl.I




Príloha č.2
bod 7
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.



Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
7. Smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28. 01. 2015).
Ú

čl. 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.



n.a.

čl. 4
Táto smernica je určená členským štátom.
n.a.



n.a.



LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou  infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)












TABUĽKA  ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
Smernica EÚ
SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej „595/2003“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1




 
V článku 1 smernice 2011/96/EÚ sa odsek 2 nahrádza týmito odsekmi:

„2. Členské štáty nepriznajú výhody podľa tejto smernice v prípade opatrení alebo súboru opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice.

Opatrenie môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

3. Na účely odseku 2 sa opatrenie alebo súbor opatrení nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.



4. Táto smernica nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení vyžadovaných na predchádzanie daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.“
N
návrh zákona čl.I
§ 50a ods.1








ods.2





§ 1 ods.2
Podiely na zisku sú predmetom dane pri právnom úkone alebo viacerých právnych úkonoch, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich uskutočnenia je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona. Právny úkon môže pozostávať z viac častí.


Na účely odseku 1 sa právne úkony nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.


Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len "medzinárodná zmluva"), má prednosť pred týmto zákonom.
Ú

Čl. 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
návrh zákona čl.V

595/2003 a
návrh zákona čl.I




Príloha č.2
bod 6
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.



Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
6. Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014).
Ú

Čl. 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.




n.a.

čl.4
Táto smernica je určená členským štátom.
n.a.



n.a.


LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou  infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)

Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1 - § 2 písm. i)
Ide o legislatívno-technické spresnenie pojmu daňový výdavok v nadväznosti na jeho zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.

K bodom 2, 32, 42, 75 a 76  - § 2 písm. x), § 17 ods. 6,  § 18 ods. 8, § 45 ods. 1, 3 a 4 a § 49 ods. 8
Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“ v § 2 písm. x).

K bodom 3, 4, 18, 19, 27, 30, 72, 73, 74, 77 a 78 - § 2 písm. y) a z), § 3 ods. 2 písm. a), § 8 ods. 1 písm. l), § 8 ods. 13, § 12 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 1 písm. j), § 17 ods. 31, § 43 ods. 17 až 21, § 48 nadpis a § 48 ods. 1
Navrhované úpravy sú predovšetkým úpravami spresňujúcimi doterajšie znenie zákona v oblasti zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, tak aby zabezpečili aj právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.
Z dôvodu spresnenia sa presúva legislatívna skratka držiteľa z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona.
Držiteľom podľa tohto ustanovenia je aj tretia osoba, ktorou nie je len osoba majetkovo alebo personálne resp. obdobne prepojená osoba, ale aj napr. ďalšia osoba v prípade
-    kedy ostatní držitelia (napr. farmaceutické spoločnosti) neposkytnú plnenie priamo, ale cez túto osobu a to na základe akejkoľvek zmluvy uzatvorenej s týmito tretími osobami, predmetom ktorej bude najmä druh, rozsah a účel poskytnutých peňažných a nepeňažných plnení, ako napr. prispievanie na organizovanie seminárov treťou osobou pre zdravotníckych pracovníkov,
-    akýchkoľvek obchodných vzťahov medzi skupinou ostatných držiteľov a touto osobou, ktoré spájajú rovnaké obchodné vzťahy ako napr. v prípade výrobcu zdravotníckych pomôcok a  distribútora  jeho zdravotníckych pomôcok, kde výsledkom je práve zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných a nepeňažných plnení a tým spätné profitovanie nielen distribútora týchto pomôcok, ale aj výrobcu, od ktorého tieto pomôcky kupuje,
-    kedy sa v rámci skupiny prepojených osôb dohodli na preplatení resp. inom kompenzovaní nákladov spojených s poskytovaným plnením a pod.
V § 2 písm. z) zákona sa zavádza aj legislatívna skratka pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka.

V ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 7 písm. b) zákona sa spresňuje, že dary poskytnuté držiteľom ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi nie sú vylúčené z predmetu dane. Rovnako sa postupovalo aj do 31.12.2014 a to vzhľadom na skutočnosť širokého vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných medzi dotknutými osobami a zavedenia špeciálneho spôsobu zdanenia takýchto plnení v § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 už od 1.12.2011 (verejnosť bola o tom informovaná aj prostredníctvom usmernenia vydanom MF SR a MZ SR).

Spresňujú sa aj ustanovenia § 16 ods. 1 písm. j) a § 48 ods. 1 zákona, podľa ktorých sa z dôvodu právnej istoty
-    samostatne dopĺňajú ako zdroj príjmov peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR resp. stálou prevádzkarňou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR alebo organizačnou zložkou, ktorú má zahraničný držiteľ umiestnenú na území SR a prostredníctvom ktorej podniká na území SR,
-    dopĺňa zahraničný držiteľ do § 48, ktorým je držiteľ podľa § 2 písm. y) zákona majúci na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť na území SR resp. má na území SR stálu prevádzkareň, čo znamená že je držiteľom, ktorý si musí plniť všetky  povinnosti upravené v § 43 zákona.

 V § 43 ods. 17 sa navrhuje posunutie lehoty pre oznamovacie povinnosti zo štvrťroka na celý kalendárny rok.

Z dôvodu právnej istoty sa v § 43 ods. 18 spresňuje oznamovacia povinnosť prijímateľa nepeňažného plnenia od držiteľa, ktorý nemá osobné číslo daňovníka u správcu dane a teda musí oznámiť začatie poberania takého príjmu. Od 1.1.2016 sa bude toto oznámenie podávať na tlačive vydanom Finančným riaditeľstvom.

Z dôvodu spresnenia a právnej istoty sa do ustanovenia § 43 ods. 19 zákona presúva povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného príjmu, ktorý poskytol príjemcovi bez ohľadu na zmluvný vzťah, ktorý majú medzi sebou uzavretý (pracovná zmluva, obchodno-dodávateľský vzťah a pod.). Rovnako sa spresňuje priamo v zákone, že oznamovaciu povinnosť o poskytnutí nepeňažného plnenia vykoná voči prijímateľovi tohto plnenia aj správcovi dane [§ 43 ods. 17 písm. b)] posledný držiteľ v rade, t.j. konečný priamy poskytovateľ nepeňažného plnenia, okrem prípadov, ak takéto konečné plnenie poskytuje zahraničný držiteľ (tretia osoba), ktorého si objednal držiteľ s bydliskom alebo sídlom na území SR.
Z dôvodu rovnakého zdanenia sa v § 43 ods. 20 navrhovaného zákona upravuje daň vyberaná zrážkou aj pre peňažné a nepeňažné plnenie vyplácané/poskytované zahraničným držiteľom zo zdrojov v zahraničí, ktoré prijali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti jeho zamestnanci alebo zdravotnícki pracovníci so sídlom alebo bydliskom na území SR. Uvedené znamená, že v takomto prípade sa slovenský poskytovateľ stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou nielen pri nepeňažnom plnení, ale aj pri peňažnom plnení a nebude už tieto príjmy vysporiadavať cez daňové priznanie. V prípade, ak zahraničný držiteľ má na území SR stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku prostredníctvom ktorej na území SR podniká, potom sa postupuje pri zdanení a plnení si oznamovacích povinností držiteľom rovnako akoby bol slovenským držiteľom a plnenia boli poskytované na území SR a to z dôvodu, že držiteľ pôsobí na území SR práve prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo organizačnej zložky, pričom tieto nie sú samostatným právnym subjektom.
V § 43 ods. 21 sa navrhuje zavedenie samoplatenia  dane vyberanej zrážkou pre daňovníka, ktorý je aj držiteľom a súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Zákon s účinnosťou od 1.1.2015 rieši výber dane vyberanej zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona len v prípade, ak sú vyplácané peňažné a nepeňažné plnenia držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak sú vyplácané peňažné plnenia a nepeňažné plnenia držiteľom inému držiteľovi alebo sú vyplácané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, z takýchto plnení sa nevyberá daň zrážkou a nevzťahujú sa na takéto plnenia ani iné ustanovenia súvisiace s osobitným zdaňovaním plnení poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s § 43 ods. 12 zákona je platiteľ dane zodpovedný za správne vybranie dane, pričom ak ju správne a včas neodvedie bude sa od neho vymáhať ako dlh, bolo možné v roku 2015 odporúčať držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrieť s iným držiteľom, ktorý je v tomto obchodnom vzťahu platiteľom dane, písomnú dohodu, v ktorej budú presne vyšpecifikované plnenia dodávané v osobe držiteľa a nie v osobe poskytovateľa, t.j. budú v tejto dohode presne vyšpecifikované plnenia, na ktoré sa bude akplikovať daň vyberaná zrážkou. V nadväznosti na uvedenú situáciu sa s účinnosťou od 1.1.2016 držiteľ, ktorý je súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou pri prijatých peňažných a nepeňažných plneniach od iného držiteľa súvisiacich s jeho činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak aby bol sám zodpovedný za správne zrazenie a vybratie dane. Prijatie takýchto plnení a zrazenie dane bude oznamovať správcovi dane. Keďže ako platiteľ dane bude sám zodpovedný za správne a včasné vybratie dane zrážkou v prípade, ak správca dane zistí, že mala byť daň vybraná zrážkou z vyšších plnení ako bola vybratá, môže od tohto daňovníka/platiteľa dane takúto daň vymáhať ako jeho dlh.

K bodom 3 a 7 - § 2 písm. aa) a § 5 ods. 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ v nadväznosti na ich zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.

K bodom 5, 6, 13 až 17 a 29 - § 4 ods. 1 písm. b) a ods. 8, § 7 nadpis, § 7 ods. 3 až 8, ods. 9 a 10 a § 15
Navrhovaná úprava zabezpečí rovnaké zdanenie príjmov z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu sa príjmy z kapitálového majetku už nebudú zahŕňať pod základ dane fyzickej osoby vypočítaný podľa § 4 zákona, ale budú sa zdaňovať v rámci osobitného základu dane samostatne a to sadzbou dane vo výške 19 %  bez ohľadu na skutočnosť, či tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

K bodom 8 a 79 - § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2
Ustanovenie § 5 ods. 4 sa dopĺňa v súvislosti s úpravou § 48 ods. 2. V prípade prenájmu pracovnej sily od osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí sa neuplatní daňová fikcia ohľadne výšky príjmu zamestnanca. To však platí iba v prípade, ak takáto osoba má na tento účel zriadenú organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
Ustanovením sa spresňuje, že osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane zo závislej činnosti. Daň za vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom. Povinnosť užívateľských zamestnávateľov zraziť daň zo závislej činnosti v zmysle § 58 ods. 10 Zákonníka práce z časti mzdy vyplatenej užívateľským zamestnávateľom vo výške doplatku rozdielu medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, týmto ostáva nedotknutá.

K bodom 9 a 26  - poznámka pod čiarou 24 a § 10 ods. 2
V poznámke pod čiarou k odkazu 24 dochádza k legislatívno - technickej úprave v súvislosti so schválením nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), na základe ktorej sa pozemkovým spoločenstvom rozumie len právnická osoba (t.j. tento zákon už nepozná pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity). V nadväznosti na citovaný nový zákon o pozemkových spoločenstvách sa upravuje aj § 10 ods. 2 zákona, kde sa vypúšťa písomné vyhlásenie o združení sa, ktoré sa už neuzatvára a to vzhľadom na skutočnosť, že pozemkovým spoločenstvom môžu byť len právnická osoba.

K bodu 10 - § 5 ods. 7
Zámerom navrhovanej úpravy je oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb sociálnu výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí (napr. živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie zdravia II. stupňa) a hmotnej núdze (t. j. v stave, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť alebo zvýšiť príjem) z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré zamestnancovi môžu byť poskytnuté v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (Použitie sociálneho fondu).

K bodom 11, 12, 69 a 71 - § 6 ods. 2 písm. a), § 6 ods. 4, § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 14
Úpravy navrhované v § 6 ods. 2 a ods. 4 len spresňujú pojmy používané vo vzťahu k autorským právam. Naďalej zostáva v platnosti, že sa príjmy podľa autorského zákona rozdeľujú na aktívne a pasívne príjmy, pričom však od 1. 1. 2016 sa navrhuje, že v prípade vyplácania takýchto príjmov sa bude vyberať daň zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. h)] a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide napr. len o príspevky do novín a časopisov alebo ide napr. aj o prednáškovú činnosť alebo umelecký výkon. Ak by sa však daňovník (napr. umelec) s používateľom dohodol, že sa daň vyberaná zrážkou (§ 43 ods. 14) neuplatní, daňovník (umelec) si daň odvedie sám (podá daňové priznanie).
Na príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady (bez autorskej zmluvy – nakladanie samotným autorom) a priemyselné práva sa daň vyberaná zrážkou neuplatňuje.

K bodom 20 a 22 - § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l)
Úpravou v § 9 sa za účelom podpory investovania a sporenia prostredníctvom nástrojov kapitálového trhu ako jednej z ďalších foriem podpory dlhodobého sporenia fyzických osôb  navrhuje oslobodiť od dane príjmy plynúce z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií, ak budú splnené podmienky ustanovené zákonom o cenných papieroch pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako dlhodobé investičné sporenie (DIS). Daňové zvýhodnenie netýka vstupnej investície, ale príjmov plynúcich z prevodu cenných papierov získaných až v priebehu sporenia, čo predstavuje lepší model z pohľadu motivácie klienta pokračovať v sporení a vytvorí určitý tlak na kvalitu služieb poskytovaných finančnými inštitúciami a v neposlednom rade  aj na ich poplatkovú politiku. Od dane je oslobodený aj  príjem, ktorý je daňovníkovi vyplatený po uplynutí 15 rokov od začiatku DIS. Oslobodenie nie je možné uplatniť na príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
V § 8 sa ustanovuje postup, ak dôjde k porušeniu podmienok DIS, na základe ktorých mal daňovník príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií oslobodené od dane. V prípade porušenia podmienok je daňovník povinný tieto príjmy zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Za každé zdaňovacie obdobie si daňovník vypočíta základ dane osobitne podľa jednotlivých druhov príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a k) znížených o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 11, pričom pri výpočte jednotlivých základov dane neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom porušil podmienky DIS potom zahrnie súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré uplatňoval oslobodenie. Výdavky je možné uplatniť len do výšky dosiahnutého príjmu. Údaje o uskutočnených prevodoch cenných papierov, opcií a derivátových operácií je daňovníkovi povinná poskytnúť finančná inštitúcia, ktorá poskytovala klientovi investičné služby v rámci DIS. Ak daňovník zomrie počas obdobia dlhodobého investičného sporenia, nepovažuje sa to za porušenie podmienok dlhodobého investičného sporenia, ktoré by malo za následok úpravu základu dane.

K bodu 21 - § 9 ods. 1 písm. e) a  13 ods. 1 písm. d)
Ak z reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom podľa § 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, pohľadávka do tejto výšky nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom. Časť záväzku, ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo sa v účtovníctve odpíše do výnosov a podľa zákona o dani z príjmov bude odpis tohto záväzku (výnos) oslobodený v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom.

K bodu 22 - § 9 ods. 1 písm. k)
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 oslobodzuje od dane príjem z predaja cenného papiera obchodovaného na regulovanom trhu, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok za podmienky, že daňovník tieto cenné papiere nemal zahrnuté v obchodnom majetku.

K bodu  23 - § 9 ods. 2 písm. a)
Novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) bolo do zákona o SDS s účinnosťou od 1.1.2015 pridané aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Tento sa vypláca zo starobného dôchodkového sporenia rovnako ako napr. starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a z tohto  dôvodu sa navrhuje výnos z investovania ako plnenie zo systému starobného dôchodkového sporenia oslobodiť od dane.
Vzhľadom na to, že výnos z investovania predstavuje ďalšie plnenie oslobodené od dane z rovnakého dôvodu ako dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, z dôvodu jednoznačnosti a s ohľadom na prijaté zmeny v zákone o SDS sa navrhuje tieto nahradiť spoločným pojmom „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia40a)“a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 40b.

K bodom 24 a 25  - § 9 ods. 2 písm. b) a n)
Súčasné znenie ZDP neumožňuje oslobodiť od dane niektoré plnenia poskytované na základe osobitných predpisov platných v zahraničí, ktoré ak sú poskytované na základe osobitných predpisov platných na území SR, sú od dane oslobodené. Rozdielne daňové zaobchádzanie s týmito plneniami (napr. s rodinnými prídavkami, materskými príspevkami, so sociálnymi dávkami a daňovými bonusmi poskytovanými na základe právnych predpisov platných v zahraničí a z verejných zdrojov) je v rozpore s právom Európskej únie. Týmito návrhmi sa má zabezpečiť rovnaký režim pre uvedené plnenia bez ohľadu nato odkiaľ sú poskytované.

K bodu 28 - § 12 ods. 7 písm. c)
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie sa vzťahuje najmä na hybridné finančné nástroje, ktoré sú v štáte výplaty považované za úverový finančný nástroj a v Slovenskej republike za dividendu. Ak u daňovníka vyplácajúceho podiel na zisku bola celá suma alebo časť sumy vyplácaného podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov, potom zodpovedajúca suma u príjemcu podielu na zisku ostáva súčasťou základu dane.

K bodu 31 - § 16 ods. 2 piata veta
Touto úpravou sa objasňuje súčasné znenie pri počítaní doby vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne. Pri stanovení doby potrebnej na vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne sa započítava prítomnosť poskytovateľa služieb na území Slovenskej republiky, aj keď služby nie sú poskytované z trvalého miesta na výkon činností.

K bodu 33 - § 17 ods. 7
Dôvodom úpravy § 17 ods. 7 je absencia postupu pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 a jeho zjednotenia s postupom pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4.

K bodom 34 a 57 - § 17 ods. 19 písm. d) a § 21a ods. 3
Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov  s účinnosťou od 1.1.2016 rozlišuje medzi pobočkami poisťovne a zaisťovne z iného členského štátu a pobočkami zahraničnej poisťovne a zaisťovne (t.j. z nečlenských štátov). Táto zmena v nadväznosti aj na zmenu v oblasti technických rezerv podľa zákona o poisťovníctve bola zapracovaná aj do § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov upravujúceho daňové výdavky v podobe technických rezerv poisťovní. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj pobočky poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu doplniť medzi subjekty, na ktoré sa nevzťahuje limit daňových výdavkov v prípade provízií - § 17 ods. 19 písm. d) a pravidlá nízkej kapitalizácie - § 21a, pretože by mali ťaživejšie daňové podmienky ako domáce poisťovne a zaisťovne, resp. pobočky poisťovní a zaisťovní z nečlenských štátov.

K bodu 35 - § 17 ods. 19 písm. f)
Úpravou sa spresňuje, že daňovým výdavkom u dlžníka len po zaplatení sú poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2.

K bodom 36 a 85 - § 17 ods. 19 písm. g) a § 52zg ods. 8
Úpravou sa navrhuje časové rozlíšenie len pre také normy a certifikáty, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 2 400 eur. Zároveň sa prechodným ustanovením vymedzuje použitie tejto úpravy už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015. To znamená, že ak bol certifikát obstaraný v roku 2015 v obstarávacej cene 50 eur, nebude sa časovo rozlišovať, ale jednorazovo sa zahrnie do základu dane.

K bodu 37 - § 17 ods. 32 písm. c)
Daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán, si v zdaňovacom období, v ktorom bol tento plán potvrdený, zníži základ dane o sumu záväzkov, o ktorú v minulosti zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. Rovnako postupuje daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz, pričom tento si základ dane zníži v zdaňovacom období, ktoré končí ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu. Daňovník, ktorému bol potvrdený reštrukturalizačný plán súdom, zároveň nemusí upravovať základ dane podľa § 17 ods. 27 u tých záväzkov, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Pri ostatných záväzkoch postupuje v súlade s § 17 ods. 27.

K bodu 38 - § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) 
Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve predloženej v Národnej rade Slovenskej republiky (ČPT 1428) sa Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ruší možnosť prvotného ocenenia majetku reprodukčnou obstarávacou cenou. Majetok nadobudnutý bezodplatne bude ocenený reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 novely zákona o účtovníctve]. V nadväznosti na uvedené sa v prípade tzv. „podnikových kombinácií“ základ dane upraví o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom (pôvodne oceneného reprodukčnou obstarávacou cenou) a jeho daňovou vstupnou cenou.

K bodu 39 - § 17a ods. 7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b)
Z dôvodu jednotného základného prístupu pri uplatňovaní daňových výdavkov pri odpise a postúpení pohľadávok sa navrhuje aj u pohľadávok nadobudnutých v rámci kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev pri uplatnení reálnych hodnôt,  pri ich odpise alebo postúpení nahradiť lehotu vyjadrenú v mesiacoch dňami. Zabezpečí sa tým rovnaký princíp ako je uplatňovaný pri tvorbe opravných položiek podľa § 20 ods. 4 a 14 zákona o dani z príjmov. 

K bodu 40 - § 18 ods. 4
Úprava v prvej vete je legislatívne spresnenie. Za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta a nová piata veta z dôvodu, že preskúmavanie žiadosti je časovo náročné a z toho dôvodu nie je možné odpustiť zmeškanie 60 dňovej lehoty. V prípade zmeškania lehoty správca dane nezačne konať a vráti poplatok, ktorý bol súčasťou žiadosti. V prípade ak správca dane súhlasí s konkrétnou metódou ocenenia daňovníka pri bilaterálnej APA a kompetentné autority štátov sa nedohodnú na uzatvorení bilaterálnej APA, ustanovenie zákona umožní aby daňovník nemusel opätovne žiadať o odsúhlasenie unilaterálnej APA a platiť opätovne poplatok vo výške podľa osobitného predpisu. Ak bude správca dane aj po rokovaní s príslušným orgánom štátu súhlasiť s metódou navrhnutou daňovníkom, vydá rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia. Ďalej ustanovenie § 18 ods. 4 obsahuje odkaz len na § 53c ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku, ktorý upravuje výšku úhrady  za proces posúdenia žiadosti daňovníka a nie je možné aplikovať celý postup upravený v § 53c daňového poriadku. Nová navrhovaná zmena na konci § 18 ods. 4 upravuje postup platenia úhrady za žiadosť o vydanie rozhodnutia a zároveň následky nezaplatenia úhrady. Posledná veta rieši postup, ak správca dane nevydá rozhodnutie.

K bodu 41 - § 18 ods. 6
Týmto ustanovením sa spresňuje možnosť správcu dane a finančného riaditeľstva vyžiadať si transferovú dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.  Cieľom úpravy je ochrana daňovníkov - dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie bude možne požadovať až po ukončení tohto zdaňovacieho obdobia. Vychádzame z princípu, že transferové ceny, ktoré sú upravené v dokumentácii majú byť premietnuté do daňového priznania a preto aj dokumentácia za príslušné zdaňovacie obdobie by mala byť k dispozícii až po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia.


K bodu 43 - § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod
Ide o legislatívne spresnenie. Cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nad rámec zákona o cestovných náhradách, sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) za predpokladu, že u zamestnanca predstavuje takéto plnenie zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu právnej istoty.

K bodom 44 až 46, 53, 60 a 62  - § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 19 ods. 4, § 25 ods. 1 písm. c)  a § 25a
Vzhľadom na skutočnosť zrušenia možnosti ocenenia majetku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny v zákone o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa na účely zákona o dani z príjmov bude považovať za vstupnú cenu hmotného, nehmotného majetku nadobudnutého dedením a darovaním a finančného majetku nadobudnutého bezodplatne cena stanovená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, resp. cena uvedená v uznesení o dedičstve.
Za účelom právnej istoty daňovníkov v súvislosti s oceňovaním finančného majetku (cenných papierov a podielov) na daňové účely sa dopĺňa nové ustanovenie § 25a. Nové ustanovenie  § 25a nadväzuje aj na § 19 ods. 2 písm. f) a g), t.j. uplatnenie daňových výdavkov pri predaji akcií, ostatných cenných papierov a obchodných podielov. Ustanovením sa spresňuje, že pri predaji takéhoto majetku sa za daňový výdavok bude považovať:
- obstarávacia cena (cenné papiere nadobudnuté kúpou),
- cena stanovená posudkom znalca v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,
- hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v prípade individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier u prijímateľa tohto cenného papiera; rovnako sa hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka ocení aj finančná investícia, ktorú nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, ak bola splatená vo forme nepeňažného vkladu (majetkom, pohľadávkou a pod.)  resp. vo forme podniku alebo jeho časti,
- reálna hodnota, ak ide o finančný majetok nadobudnutý v rámci tzv. podnikových kombinácií pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17a až § 17c, t.j. ak ako súčasť podniku alebo jeho časti, ktorý sa predáva alebo vkladá ako nepeňažný vklad sú aj cenné papiere, tieto sa na daňové účely u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť alebo daňovníka, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť nepeňažným vkladom, ocenia reálnou hodnotou; rovnako, ak v účtovníctve daňovníka zrušeného bez likvidácie sú cenné papiere, ktoré zlúčením, splynutím alebo rozdelením prechádzajú do účtovníctva právneho nástupcu, ocenia sa tieto cenné papiere reálnou hodnotou (nejde o cenné papiere na úrovni spoločníkov spoločnosti zrušenej bez likvidácie a spoločníkov právneho nástupcu); rovnako sa reálnou hodnotou oceňuje aj finančný majetok, ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje zákon o účtovníctve už priamo pri jeho obstaraní,
- pôvodná cena - finančná investícia, ktorá bola splatená nepeňažným vkladom, u ktorého prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17d, sa na daňové účely u vkladateľa nepeňažného vkladu oceňuje pôvodnou cenou; táto pôvodná cena predstavuje celkovú daňovú hodnotu majetku a záväzkov, ktoré preberá prijímateľ nepeňažného vkladu od vkladateľa nepeňažného vkladu a uplatňuje ju do daňových výdavkov; u prijímateľa nepeňažného vkladu a u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách podľa § 17d a 17e je vstupnou cenou cenných papierov nadobudnutých v rámci týchto podnikových kombinácii pôvodná cena, ktorá bola prevzatá od vkladateľa nepeňažného vkladu resp. od daňovníka zrušeného bez likvidácie,
- hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, ak ide o finančný majetok – vklad do základného imania splatený peňažnými prostriedkami; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení.
V nadväznosti na zmenu ocenenia nadobudnutia cenných papierov určených na obchodovanie reálnou hodnotou (od 1.1.2012) upravuje sa aj znenie § 19 ods. 2 písm. f) prvý bod, t.j. po splnení podmienok 10 % odchýlky bude možné uznať za daňový výdavok hodnotu cenného papiera obchodovaného na trhu burzy cenných papierov, ktorá je upravená o rozdiel z precenenia na reálnu hodnotu, ktorý bol zahrnovaný do základu dane. V prípade cenných papierov, ktoré sa preceňujú metódou vlastného imania (súvahovo), sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z ich prvotného ocenenia pri zaúčtovaní do finančného majetku.
Ustanovenie § 19 ods. 4 bolo vypustené v nadväznosti na zavedenie nového ustanovenia § 25a, ktoré obsahuje aj skutočnosti uvedené v doterajšom § 19 ods. 4 a išlo by o duplicitu.

K bodu 47 - § 19 ods. 2 písm. h)
V ustanovení sa zjednocujú pojmy  v nadväznosti na § 20 ods. 4 a § 20 ods. 10, kedy je možné tvoriť opravnú položku na istinu z nesplateného úveru u bánk a na istinu zo spotrebiteľských úverov. Zároveň sa v ustanovení spresňuje, že v prípade zákonných dôvodov na odpis pohľadávky, je možné odpísať do daňových výdavkov aj pohľadávku ocenenú reálnou hodnotou podľa § 17a až § 17c nadobudnutú kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom individuálnym alebo nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 48 - § 19 ods. 2 písm. r)
Ak daňovník odpíše pohľadávku vrátane príslušenstva, môže odpis príslušenstva zahrnúť do daňových výdavkov, ak bola k príslušenstvu tvorená opravná položka a od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

K bodu 49  - § 19 ods. 3 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup daňovníka pri douplatňovaní odpisu k prenajímanému majetku v prípadoch, ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť. V takomto prípade môže daňovník ďalej uplatňovať neuplatnené odpisy počas doby prenájmu, ale ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Zároveň sa spresňuje výpočet ročného odpisu po skončení doby odpisovania stanovenej zákonom a to pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako. 
Rovnako sa upravuje výška odpisov prenajímaného majetku zahrňovaných do daňových výdavkov u prenajímateľa, ktorý prenajíma tento majetok len časť zdaňovacieho obdobia alebo prenajíma len časť majetku. V tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy 
-    rozsah, v akom sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom sa prenajíma iba 40 % majetku – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnáva 40 % ročného odpisu (480 eur) s príjmami z prenájmu],
-     doba, počas ktorej sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom majetok prenajíma iba 4 mesiace – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnávajú 4/12 ročného odpisu (400 eur) s príjmami z prenájmu].

K bodom 50 a 59  - § 19 ods. 3 písm. b) a § 24 ods. 2
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. V takomto prípade si bude môcť nájomca pri predaji technického zhodnotenia uplatniť do daňových výdavkov celú zostatkovú cenu.
Zároveň sa spresňuje spôsob výpočtu ročného odpisu technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku, ktorého hodnota je vyššia ako 1 700 eur.
Rovnako sa ustanovenie dopĺňa aj o skutočnosť, že v prípade ak nájomca vykoná na prenajatej budove technické zhodnotenie, pričom budova je používaná na niekoľko účelov (§ 26 ods. 2), zaradí nájomca toto technické zhodnotenie do príslušnej odpisovej skupiny podľa účelu využitia nájomcom. Napr. ak budova je využívaná prenajímateľom zo 40 % na výrobné účely a zo 60 % na administratívne účely, budovu ako celok zaradí prenajímateľ do odpisovej skupiny 6 ako administratívnu budovu. Nájomca má prenajatú časť využívanú na výrobné účely a preto technické zhodnotenie, ktoré vykoná na tejto časti nehnuteľnosti zaradí do odpisovej skupiny 5. V prípade, ak by nájomca chcel zmeniť účel využitia prenajatej nehnuteľnosti z výrobného účelu na administratívny alebo naopak, môže tak urobiť len na základe povolenia v súlade s povinnosťami určenými v stavebnom zákone (§ 76 až 85 stavebného zákona)

K bodu 51 - § 19 ods. 3 písm. h)
Ak daňovník postupuje pohľadávku vrátane príslušenstva je povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia pohľadávky na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov potom daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky, pri ktorej môže uplatniť daňový výdavok buď do výšky príjmu plynúceho z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky podľa § 20. V prípade postúpenia príslušenstva je výdavok možné uplatniť len do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúceho na príslušenstvo; musí však ísť o príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

K bodu 52 - § 19 ods. 3 písm. j)
Daň z motorových vozidiel bola do 31. 12. 2014 súčasťou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom dane upravené týmto zákonom boli daňovým výdavkom. Úpravou sa dopĺňa daň z motorových vozidiel ako daňový výdavok v nadväznosti na nový zákon o dani z motorových vozidiel.

K bodu 54 - § 20 ods. 8
Upravuje sa oblasť tvorby technických rezerv poisťovní považovaných za daňové výdavky podľa zákona o dani z príjmov v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve č. 39/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), ktorý nadobudne účinnosť od 1.1.2016  a  ktorý mení spôsob vykazovania a výpočtu technických rezerv poisťovní. Poisťovne budú vykazovať technické rezervy zvlášť na účely solventnosti (dohľadu) a zvlášť na účely preukázania likvidity. Na účely zákona o dani z príjmov, pri posúdení daňových výdavkov spočívajúcich v tvorbe technických rezerv poisťovní, sa za technické rezervy u všetkých poisťovní (t.j. aj u tých, ktoré podliehajú režimu Solvency II) budú považovať technické rezervy tvorené za účelom preukázania likvidity uvedené v § 171 zákona o poisťovníctve vypočítané metódami podľa § 172 až 177 zákona o poisťovníctve zaúčtované v nákladoch poisťovne. Naďalej zostáva v platnosti podmienka, že výška technických rezerv nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa zákona o poisťovníctve a daňovým výdavkom nie je tvorba technických rezerv z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.



K bodu 55 - § 20 ods. 22
Opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky bude možné považovať za daňový výdavok (ak bola zaúčtovaná) až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynulo viac ako 1 080 dní. Rovnako pri odpise pohľadávky vrátane príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov bude možné odpísať príslušenstvo do daňových výdavkov, až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynie viac ako 1 080 dní, t.j. je možné opravnú položku k príslušenstvu považovať za daňový výdavok.

K bodu 56 - § 21 ods. 2 písm. a)
Ustanovuje sa, že daňovým výdavkom nie sú osobitné príspevky platené podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže majú povahu sankcie.

K bodom 58, 61, 63 a 64 - § 22 ods. 12, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5
Navrhovanou úpravou sa umožňuje uplatniť pri výpočte zostatkovej ceny predávaného majetku v priebehu roka, pri ktorom sa limituje výška zostatkovej ceny pri predaji podľa § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, motocykle alebo budovy zaradené do odpisovej skupiny 6), aj odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11. Zároveň sa v tejto súvislosti spresňuje výpočet zostatkovej ceny a zaokruhľovanie pomernej časti ročného odpisu.

K bodu 65 – poznámka pod čiarou 121
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v nadväznosti na skutočnosť, že nielen odsek 3 predmetného § 24 sa týka cudzej meny.

K bodu 66 – odkaz 122
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Poznámka pod čiarou bola vypustená zákonom č. 331/2011 Z. z.

K bodu 67 - § 37 ods. 1 písm. c)
Z dôvodu právnej istoty navrhujeme spresniť spôsob preukazovania nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10, podľa ktorého má zamestnanec povinnosť preukázať oprávnenosť nároku na uvedenú daňovú úľavu zamestnávateľovi predložením dokladu, len ak za neho neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie tento zamestnávateľ.

K bodu 68 - § 39 ods. 2 písm. f)
V prípade, ak má zamestnanec počas zdaňovacieho obdobia uzatvorenú so zamestnávateľom dohodu o zrážkach príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, na účely uplatnenia NČZD podľa § 11 ods. 10 v ročnom zúčtovaní zamestnanca (alebo daňovom priznaní), je tento zamestnávateľ povinný uviesť sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (v súlade s § 4 ods. 3 ) v potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 len vtedy, ak ide o daňovníka, ktorý splnil podmienku nároku podľa § 11 ods. 12 písm. a).

K bodu 70 - § 43 ods. 10
Navrhovanou úpravou sa len spresňuje, že pri výpočte základu dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmu plynúceho z redemácie podielových listov sa základ dane nepočíta pre každý podielový list osobitne, ale vychádza sa z úhrnu predajných cien všetkých podielových listov, ktoré sú k príslušnému dátumu redemované. Odstránia sa tým nejasnosti, akým spôsobom je potrebné postupovať pri vyčíslení základu dane, predovšetkým v prípade podielových listov s nízkou nominálnou hodnotou, kde výpočet základu dane pre každý podielový list osobitne by mal za následok, z titulu zaokrúhľovania, vykázanie nulového základu dane.

K bodu 74 - § 43 ods. 22
Narhovanou úpravou sa spresňuje zdanenie výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnosov z predaja z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich zo zdrojov v zahraničí daňovníkom nezaloženým a nezriadeným na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Fondu národného majetku SR.

K bodu 80 a 85 - § 50 ods. 1 písm. b) a § 52 zg ods. 5
Navrhuje sa úprava z dôvodu podpory neziskového sektoru zo strany štátu a to vo výške percenta pre poukazovanie podielu zaplatenej dane. V nadväznosti na túto úpravu stráca účinnosť pôvodné prechodné ustanovenie § 52i, t.j. zamedzuje sa postupnému vyklesávaniu asignácie dane.

K bodu 81 - § 50 ods. 8
Navrhovaná úprava vychádza z memoranda k asignácii dane schválenom a podpísanom ministrom financií a zástupcom neziskových organizácií dňa 5.5.2015, podľa ktorej ak daňovník poukazujúci asignáciu dane dá súhlas aj s informovaním prijímateľa o tom, že mu poukazuje podiel zaplatenej dane, správca dane túto skutočnosť prijímateľovi oznámi a to v rozsahu identifikačných údajov o poukazujúcom daňovníkovi a to meno, priezvisko trvalý pobyt, ak ide o fyzickú osobu a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak ide o právnickú osobu.

K bodu 82 - § 50 ods. 13
Návrh úpravy v § 50 ods. 13 zákona spresňuje spôsob zverejňovania povinných údajov prijímateľov v Obchodnom vestníku, ak im takáto zákonná povinnosť vznikla a to z dôvodu, že súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb presiahol sumu 3 320 eur.
Takýto daňovník musí v Obchodnom vestníku zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane, ktorá obsahuje najmä
- výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, pričom účel použitia týchto finančných príspevkov je upravený v § 50 ods. 5 (napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj telesnej kultúry)
-   spôsob použitia podielu zaplatenej dane, ktorý bude členený na
•    výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia, napr. v súvislosti s účelom podpory vzdelávania, bola opravená strecha na škole, t.j. bude uvedené napr. oprava strechy ako druh a výška  nákladov, ktoré boli vynaložené na opravu strechy,
•    výšku a druh výdavkov priamo súvisiacou s prevádzkou prijímateľa napr. mzdové náklady za pracovníkov prijímateľa a ich výška, ktoré nesúviseli so žiadnym z účelov uvedených v § 50 ods. 5 zákona ale napr. s bežnou prevádzkou prijímateľa.
Uvedené spresnenie sa navrhuje z dôvodu presnejšej identifikácie nákladov prijímateľov súvisiacich so zákonnom stanoveným účelom na verejnoprospešné účely a s bežnou prevádzkou prijímateľa.

K bodu 83 - § 50a
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.
Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.

K bodom 84  a 85 - § 52zc a § 52zg ods. 4
Navrhovanou úpravou dochádza k posunutiu účinnosti ustanovení týkajúcich sa postupu asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov a to v nadväznosti na predpokladané fungovanie nového informačného systému finančnej správy v oblasti vytvorenia registra zamestnancov. Postup asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov sa uplatní prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane v roku 2018 za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodu 85 - § 52zg
K odseku 1 - Možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri postúpení pohľadávky nadobudnutej v rámci podnikových kombinácií v reálnych hodnotách v závislosti od počtu dní uplynutých od doby nadobudnutia účinnosti podnikovej kombinácie je možné na základe rozhodnutia daňovníka použiť už za zdaňovacie obdobie 2015, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2015.
K odseku 2 – Pri úprave základu dane v prípade podnikových kombinácií v reálnych hodnotách, ku ktorým dôjde od 1. 1. 2016 sa základ dane podľa § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) upraví nielen o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho daňovou vstupnou cenou, ale aj o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom, ktorou bol majetok ocenený do 31. 12. 2015 a jeho daňovou vstupnou cenou.
K odseku 3 -  Tvorbu technických rezerv podľa § 20 ods. 8 považovanú za daňový výdavok v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné po prvýkrát uplatniť v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. januára 2016.
K odseku 6 - Podľa prechodného ustanovenia sa pri finančnom majetku obstaranom od 1. januára 2016 pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádza zo vstupnej ceny uvedenej v novom § 25a zákona o dani z príjmov. Pri finančnom majetku, ktorý bol obstaraný do 31.12.2015 sa pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádzať z ocenenia tohto majetku, akým bol finančný majetok ocenený pri jeho nadobudnutí podľa právnych predpisov platných v čase jeho nadobudnutia. Cenou podľa § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa ocení hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31.12.2015.
K odseku 7 - S účinnosťou od 1.1.2016 sa za technickú rezervu podľa nového zákona o poisťovníctve nepovažuje technická rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Keďže od 1.1.2016 bude možné za daňové výdavky považovať iba technické rezervy tvorené spôsobom a v rozsahu § 171 až 177 zákona o poisťovníctve, navrhuje sa zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorej tvorba bola do 31.12.2015 daňovým výdavkom zahrnúť do základu dane rovnomerne počas 2  bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak by počas tohto obdobia došlo ku zrušeniu daňovníka bez likvidácie, jeho vstupu do konkurzu, k likvidácii, k zmene právnej formy resp. zmene sídla mimo územia Slovenskej republiky má tento daňovník povinnosť zahrnúť zostatok rezervy do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré predchádza obdobiu zmeny.
K odseku 8 - Tvorbu opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky možno považovať za daňový výdavok už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015. Rovnako sa môže uplatniť aj odpis príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bude splnená podmienka možnosti tvorby opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Pri postúpení pohľadávky je možné uplatniť do daňových výdavkov aj príslušenstvo, najviac však do výšky príjmu plynúceho z postúpenia príslušenstva. Obdobne aj ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových odpisov a zostatkovej ceny je možné uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2015, ak sa daňové priznanie podáva po 31. 12. 2015.

K bodu 86 – Príloha č. 2
V bode 3 prílohy č. 2 zákona sa dopĺňajú dve novely smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch.

K bodu 87 – Príloha č. 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 15 zákona.

K bodu 88
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonané v § 9 ods. 2 písm. b) a n) zákona.

K Čl. II
K bodom 1 a 2 - § 7 ods. 11 a § 7a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.

K bodu 3 - § 9 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob vyberania poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.

K bodu 4 – § 9 ods. 9
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.



K bodu 5 - § 11 ods. 6
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry, v ktorej sú tieto povinné odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému alebo daňovému úradu.

K bodu 6 - § 11 ods. 11
Navrhuje sa doplniť povinnosť označovania rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku základnými identifikačnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné pre správnu identifikáciu poplatníka prevádzkovateľom systému alebo daňovým úradom, ktoré tento poplatok alebo preplatok vrátia.

K bodu 7 - § 11a ods. 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.

K bodu 8 - § 15 ods. 1 a 2 písm. a)
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, krajskými súdmi a Správou finančnej kontroly v orgánoch zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov.

K bodu 9 - § 18e
Navrhuje sa osobitne upraviť prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám zákona o  súdnych poplatkoch, pričom sa zachováva doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony navrhnuté ako i  konania začaté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.

K bodu 10 – sadzobník súdnych poplatkov
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa navrhuje uviesť, spresniť citácia právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu v poznámkach k položke 1 bode 5.

K Čl. III
K bodom 1 a 2 - § 5 ods. 3 a § 6a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.

K bodu 3 - § 7 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob platenia poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.

K bodu 4 – § 7 ods. 6
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení poplatku bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.

K bodu 5 - § 7 ods. 7
Ide o legislatívnu úpravu, ktorou sa spresňuje výber správnych poplatkov tak, aby umožňovala rovnocennú alternatívnu možnosť výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi v mene euro alebo v mene toho štátu, v ktorom má svoje sídlo (miestna mena) alebo v inej mene.

K bodu 6  - poznámka pod čiarou
Ide o legislatívno-technickú úpravu v záujme spresnenia citácie právneho predpisu v poznámke pod čiarou k uvedenému odkazu.

K bodom 7 a 8 – § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2
Navrhuje sa viazať vrátenie poplatku alebo preplatku príslušným orgánom vždy na základe žiadosti poplatníka, s výnimkou, ak došlo k pochybeniu na strane orgánu. Vrátenie poplatku alebo preplatku na žiadosť poplatníka odstráni možný nežiaduci prvok – opomenutie orgánu vrátiť ho, resp. vrátenie poplatku prevádzkovateľom systému bez vedomia príslušného orgánu a súčasne tým poplatníkovi vždy zaistí uplatnenie právneho nároku na jeho vrátenie.

K bodu 9 - § 10 ods. 3
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre správny orgán zapojený do centrálnej evidencie poplatkov, v ktorej je tento povinný odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému.

K bodu 10 - § 12
Z dôvodu prehľadnosti a lepšej čitateľnosti sa navrhuje uviesť celé znenie ustanovenia nanovo s tým, že sa v predmetnom odseku 1 rozširuje určenie dodržania lehoty v prípade zaplatenia poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) a špecifického postupu na základe predloženia platného potvrdenia o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte.

K bodu 11 - § 15 ods. 1 a 2
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Finančným riaditeľstvom a daňovými úradmi v orgánoch zapojených do centrálnej evidencie poplatkov.

K bodu 12 - § 15a ods. 2
Navrhuje sa poskytnúť možnosť správnym orgánom eliminovať papierové potvrdenia o úhrade poplatkov za predpokladu, že informačný systém, ktorý používajú umožní v prípade kontroly poskytnúť dostatočné informácie o správnosti a úplnosti zaplatenia poplatku a o správnosti a úplnosti jeho evidencie.

K bodu 13 - § 17 ods. 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.

K bodu 14 - § 19j
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám zákona o správnych poplatkoch, tak aby sa zachovalo doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony a konania navrhnuté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov. Rovnako sa začaté a neukončené konania do 31. decembra 2015 dokončia podľa doterajších predpisov. Na zaokrúhľovanie poplatkov, označovanie platby poplatkov ako i vracanie poplatkov sa po 1. januári 2016 bude uplatňovať navrhovaná úprava a to aj v prípade ak sa úkony a konania začali pred 31. decembrom 2015.

K bodom 15 až 31 – sadzobník správnych poplatkov
Legislatívno-technická úprava.

K Čl. IV
K bodu 1 - § 7 ods. 11
V § 7 zákona sa definuje dlhodobé investičné sporenie (ďalej len „DIS“) ako špecifický spôsob investovania finančných prostriedkov klienta (fyzickej osoby), na ktorý sa po splnení zákonom ustanovených podmienok vzťahuje oslobodenie od dane z niektorých príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov. 
Finančné prostriedky klienta (fyzickej osoby) musia byť investované do portfólia cenných papierov a iných finančných nástrojov prijatých k obchodovaniu na regulovaných trhoch v SR alebo v zahraničí s cieľom podpory likvidity regulovaných trhov, teda v podmienkach SR burzy cenných papierov. Klient bude oprávnený rozhodnúť v zmluve o poskytovaní investičných služieb, či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov udeľovaných finančnej inštitúcií alebo zverí riadenie portfólia finančnej inštitúcií oprávnenej na poskytovanie investičných služieb. Výhodou uvedeného riešenia je aj podpora konkurencieschopnosti poskytovateľov finančných služieb v oblasti investičných služieb, nakoľko poskytovanie DIS nebude limitované na úzky okruh subjektov, ale otvorí sa aj pre menších nebankových poskytovateľov investičných služieb.  
Za účelom podpory dlhodobého investovania sa ustanovuje, že finančné prostriedky nesmú byť z portfólia vyplatené skôr ako po uplynutí 15 rokov. Za účelom rebalansovania portfólia vzhľadom na aktuálne trhové podmienky, často aj v priebehu 1 roka je pre jeho optimálne zloženie a výnosnosť portfólia v dlhodobom časovom horizonte potrebné využívať aj krátkodobé investičné príležitosti. Pomer medzi nástrojmi držanými do splatnosti a „špekulatívnou“ časťou portfólia bude závisieť na viacerých faktoroch, najmä však na rizikovom profile klienta a jeho veku. Určite by však išlo o neprimeraný dirigizmus stanovovať zákonom takéto parametre. Ustanovenia zákona o pravidlách činnosti pri poskytovaní investičných služieb vychádzajú zo smernice MiFID a poskytujú dostatočný rámec ochrany klienta. 
S cieľom predchádzať využívaniu DIS na účely daňovej optimalizácie vysoko príjmových osôb sa  stanovuje maximálna horná hranica investície vo výške 3 000 eur, ktorú je klient oprávnený investovať za kalendárny rok do portfólia, pričom do vstupnej investície sa nezahŕňajú reinvestície prostriedkov získané obchodmi vykonávanými v rámci portfólia. 
Ako finančné inštitúcie oprávnené poskytovať DIS sa navrhujú obchodníci s cennými papiermi, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta. Oprávnenie sa týka aj zahraničných finančných inštitúcií oprávnených poskytovať uvedené investičné služby na území SR buď na základe notifikácie o využití práva poskytovať investičné služby v rámci jednotného povolenia EU (európsky pas) alebo na základe povolenia NBS na poskytovanie investičných služieb udeleného pobočke finančnej inštitúcie z nečlenskej krajiny EU.

K bodu 2 - § 75 ods. 9
Ustanovujú sa osobitné požiadavky na evidenciu obchodov uskutočňovaných v rámci DIS za účelom preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa zákona o dani z príjmov ako aj na účely prípadnej daňovej kontroly alebo na výpočet úpravy základu dane v prípade, ak daňovník porušil podmienky DIS. Uvedeným ustanovením odseku 9 nie sú dotknuté existujúce požiadavky na vedenie štandardným záznamov o poskytovaných investičných službách. 
 
K Čl. V
V navrhovanom článku sa vypúšťa predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.

K Čl. VI
K § 10b ods. 1 písm. e)
Úprava sa navrhuje v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Zrušenie neštandardného inštitútu, ktorým sú zdravotné odvody z dividend plynúcich z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhov, prispeje k zníženiu daňovo – odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.

K Čl. VII
V rámci novelizácie zákona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.

K Čl. VIII
Z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov sa posúva aj účinnosť úpravy údajov uvádzaných vo vyhláseniach zamestnancov k asignácii dane.

K Čl. IX
Ustanovuje sa účinnosť zákona od 31. 12.2015 okrem článkov I. bodov 1 až 83 a 85 až 87 až čl. VII, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. 1. 2016.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.




Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Kažimír, v.r.

podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

96

B. Osobitná časť

K Èl. I. Prvá časť

K § 1 Predmet úpravy

K odseku 1

V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o odpadoch') je ustanovenie doplnené o programov é dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zru šenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

K odseku 2

V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

K odseku 4

Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíš ne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

K § 2 Odpad

K odseku 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definí cii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj 'látka' – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitý ch smerníc (ďalej len 'rámcová smernica').

K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdá vanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

Doplnenie definície 'prúd odpadu' nadväzuje na zavedenie inštitútu roz šírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem 'vyhradený prúd odpadu'. Pojem 'prúd odpadu' je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadové ho hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

K odseku 4

Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné lá tku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

K odseku 5

Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorý ch odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto krit ériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľ ov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

K odsekom 6

Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríl a 1999 o skládkach odpadov.

Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.

K odseku 7 a 8

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definí cia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

K odseku 9

Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.

Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odseku 2

Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahàňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

K odseku 3

Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa pova žuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platné ho stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrá tane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

K odseku 6

Doplnenie pojmu 'výkup odpadu', ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.

K odsekom 7 a 8

Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rá mcovej smernice. Pojem 'triedenie odpadov' je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne čí slo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje 'triedený zber'.

K odseku 9

Pojem 'úprava odpadu' sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.

K odsekom 10 a 12

'Príprava na opätovné použitie' je činnosť , ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho 'opätovné použitie' je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak č innosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13 a 14

Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prú dy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starý ch vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odsekom 15 až 17

Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.

K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia t ýchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, p ôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahova ť na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpa doch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom ná vrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.

K odsekom 3 a 4

Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, ž e pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj č innosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s n ím však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľ a odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom

Definície zariadenia na zber odpadov, z ariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.

K odsekom 2 až 4

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj intern á skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prev ádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva

K odsekom 1 a 2

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a zni žovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálov ým zhodnotením.

K odsekom 3 až 10

Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch' ), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.

Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

K § 7 - Program predchá dzania vzniku odpadu

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

K odseku 2

Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.

K odsekom 3 a 4

Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.

K odsekom 5 a 6

Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizá ciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizá ciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

K § 8 – Základné ustanovenia

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva (ďalej len 'program') je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklá cie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

K odseku 2

Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah programu.

K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja

K odseku 1

Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 24/2006 Z. z.') ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

K odseku 2

Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posú dení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

K odseku 5

Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená pož iadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

K odseku 9

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

K odseku 10

Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z čl ánku 30 rámcovej smernice.

K § 10 - Program obce

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyšš ia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimá lne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odsekom 2 a 3

Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dop ĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.

K odsekom 4 a 5

Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schva ľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej sprá vy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude pož adovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces pos údenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môž e obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.

K odsekom 6 až 9

Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až poč as doby platnosti programu kraja.

K odseku 10

V odseku 10 je ustanovená mo žnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločné ho programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerý mi obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajú cich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktor ý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program vš ak bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

K odseku 1

Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len 'smernica o PCB') vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaní m s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontaminá ciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

K odseku 2

Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

K odseku 3

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaný ch bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.

Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

K odseku 1

Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myš lienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

K odseku 2

Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavan í povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

K odseku 3

Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmen ách a) až b) v súlade s princípom 'znečisťovateľ platí'. Uvedené sa nevzťahuje na nez ákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 4

Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

K odseku 5

Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.

V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych sklá dok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.

V písmene b) – doteraz platný zákaz.

V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšť ať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vô d a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú sprá vcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu ná sledného čistenia tokov.

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčný m odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zne škodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejaký m procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.

V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov 'opotrebovaných pneumatík' na 'odpadové pneumatiky.

Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľ a ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komuná lneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo zá hrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. 'zelený' odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložite ľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené z ákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Straté giou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schvá lenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme roz šírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na sklá dku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedené ho zberu nevychádzalo nazmar.

Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.

V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodň ovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.

V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu

V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.

Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, ž e dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre spr ávne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platné ho zákona o odpadoch.

Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu člá nku 18 rámcovej smernice.

Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť , ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.

Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustan ovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.

Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe š tatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.

V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprá vnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.

Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovate ľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môž e uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u p ôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.

Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.

S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).

V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).

Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli v súlade so skutočným stavom a súč asne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.

K odseku 2

Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzť ahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

K odseku 3

Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

K odseku 4

Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.

V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ , ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti dr žiteľa.

K odsekom 5 a 6

V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domá cnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 člá nku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).

K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 1

Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľ nosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 2

Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadové ho hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

K odseku 3

V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej sprá vy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

K odseku 4

Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

K odseku 5

Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.

Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonan ím miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

K odseku 6

Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

K odseku 7

Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

K odseku 8

Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľ nosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

K odseku 11

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestnen ým odpadom.

K odseku 12

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

K odseku 14

Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej územ í bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

K odseku 16

Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 17

Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

K odseku 18

Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je t ým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu

Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

K odseku 1

V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ď alšie povinnosti.

K odseku 2

Fyzická osoba môže produkovať len komuná lny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie m á zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod in é katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvný ch partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

K odseku 3

Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s prí slušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného pr údu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia 's príslušnou' či 'príslušného' vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prí pade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.

K odsekom 4

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajú cich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľ om tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.

K odseku 5 až 8

Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Ke ďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s tak ýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cie ľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.

V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovové ho odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov

Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.

Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Z ároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie 'zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov', a to 'zariadenie'. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľ a zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).

V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

K § 18

Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.

Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K § 19 Povinnosti prevá dzkovateľa skládky odpadov

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

K odseku 1

Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpe čenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finanč nej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finanč nej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby úč elovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastoč ne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvoren í.

K odseku 3

Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia sklá dok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie sklá dky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí .

Nakladanie s kovovou ortuťou

K § 20 Základné ustanovenie

Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( ďalej len 'nariadenie č. 1102/2008'), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje pož iadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa z ároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prí lohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len 'rozhodnutie 2003/33/ES'). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné krité ria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len 'smernica 2011/97/EÚ'). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá kona o odpadoch (ďalej len 'vyhláška č. 310/2013 Z. z.').

Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľný ch baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdý ch hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškod nenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené prá ve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, ž e ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č . 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia.

K § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného usk ladnenia ortuti

K odsekom 1 až 3

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho d ôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. pož iadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

K odseku 4

Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

K § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzda ť, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

K odseku 2

V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasné ho uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlí kovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 3

Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktor é vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľ adom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti.

K odsekom 5 a 6

Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti

K odsekom 1 až 7

Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za úč elom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť do časne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úlož iska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekul áciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľ om je sledovať celý tok nakladania s touto ortuťou.

K § 24 Účelová finančná rezerva

K odseku 1

Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov sklá dok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finan čnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevá dzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania ú čelovej finančnej rezervy.

K odseku 3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

K odseku 4

Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných úč toch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

K odseku 5

Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 7

Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V ýška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpeč enie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí.

K odsekom 8 až 12

Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho ná stupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukon čením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpe čením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dô vodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. V odsekoch 8 a 9 sa dopĺ ňa, že povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy a to z dôvodu, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali rozpočet obec.

K odseku 13

Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

K odseku 14

Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým org ánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

K odseku 15

Rešpektuje sa platný právny stav.

K odseku 16

Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

K odseku 17

Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

K odseku 18

Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preber á sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktor é ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rá mcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich zá kladom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkr étne jej články 17 až 20.

K odsekom1 až 4

V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

K odseku 5

Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zlož enia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s n ím je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečný ch vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životn ého prostredia a zdravia ľudí.

K odseku 9

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je vo ľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti 'Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi' osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú sp ôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

K odseku 10 až 12

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

K § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

K odsekom 1 až 3 a 5

Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastoč nými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vylo ženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktoré ho okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

K odseku 4

Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej pr ávnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a prí jemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú.

Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Prvý oddiel

K § 27 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza z ákon nové spoločné pojmy. Pojem 'vyhradený výrobok' uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidl á pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaný ch paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom 'výrobca' sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'rozšírená zodpovednosť výrobcov' a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahàňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem 'vyhraden ý prúd odpadu', ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

K odseku 4

Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančn ého a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V pí smene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

K odseku 5

Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť vý robcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

K odseku 6

Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť vý robcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené vý nimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na vý robcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne.

Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolekt ívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou OZV.

Vyhradené povinnosti, ktoré za výrobcu plní príslušná OZV, sú povinnosti ustanovené v ods. 4 písm. d) až k), nie však povinnosti ustanovené v písmenách a) až c). Zodpovednosť za plnenie týchto troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, a to aj v prípade, že napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov poverí OZV, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať.

K odseku 7 a 8

Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľ skej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto vý robcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľ a odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená v ýnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, pre ktoré bude takýto výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť podľa odseku 4 písm. g) – zhodnotenie a recykláciu vo výške ustanovených limitov, ale zároveň aj povinnosť podľa písm. h) - vedenie evidencie ohlasovacia povinnosť , a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na OZV, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených vý robkov.

Výrobca fungujúci v takomto osobitnom režime musí zároveň pre vyhradené výrobky spĺňajúce podmienky odseku 7 plniť povinnosti podľa odseku 8, teda ohlasovať uvedené údaje príslušnému koordinačn ému centru.

K odsekom 9 a 10

Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhraden ého výrobku spočíva v širokej škále povinností rôznych subjektov a v ich zmluvnej spolupráci. Tieto subjekty budú spolupracovať na princípoch hospodárskej súťaže, preto sa v zákone súhrnne ozna čujú ako účastníci hospodárskej súťaže.

Účastníci hospodárskej súťaže sú všetky subjekty participujúce na systéme nakladania s odpadmi, ktorými sú napr. výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod.

K odseku 11

Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľah čiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vž dy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť .

K odseku 12 a 13

Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytváraj ú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

K odseku 14 až 16

Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľ om zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vz ťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený rež im vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

K odseku 17

Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzaj úcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odsekom 18 až 20

Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len 'smernica OEEZ') a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri vý robcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu.

K odsekom 21

V záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej ú nie – voľný pohyb tovaru a služieb sa generálne upravuje princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štá te, ktorý nie je členským štátom, a to za splnenia požiadavky, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie 1013/2006').

K § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpeč ovanie plnenia vyhradených povinností

K odseku 1

Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizá ciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prev ádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajší ch predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prí pade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súč asne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon vš ak nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre obe, resp. viaceré komodity.

Zákon neustanovuje pre OZV právnu formu, ale ustanovuje, že účelom OZV nie je dosahovanie zisku. Prípadný zisk je OZV podľa ods. 4 písm. m) povinná použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej ustanovuje zá kon o odpadoch. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon nezakazuje OZV obchodovať so zozbieraným odpadom, len ustanovuje, akým spôsobom možno použiť prípadný zisk.

K odseku 2 a 3

Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľ a organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizá ciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizá cia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahàňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhraden ého výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpeč enia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvol í kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní.

V písm. b) sa uvádzajú 'nediskriminačné podmienky' čím sa v texte myslí, že podmienky uzatvorenia zmluvy medzi OZV a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, č i ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizá cie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podľa písm. e) je OZV povinná odobrať z obce vš etok odpad daného prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by nastala situácia, že OZV by v dôsledku tejto povinnosti musela odobrať z obcí viac, než je súhrnný zberový podiel jej zast úpených výrobcov ktoré zákon označuje ako 'presahujúce množstvo', musí v súlade s písm. r) oznámiť toto presahujúce množstvo koordinačnému centru. Toto oznámenie je povinné . Na rozdiel od toho však nie je povinnosťou OZV poskytnúť tieto množstvá v prospech iných OZV. Ustanovenie v písm. r), ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV- čkam, ktoré by len 'čakali' na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy. Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systé m pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

V odseku 5 sa ustanovuje akými dokladmi a informáciami preukazuje OZV, že skutočne má vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Pož iadavky ustanovené v odseku 5 musí plniť OZV po celý čas svojho pôsobenia. V písm. f) sa pre oblasť obalov požaduje preukázanie vyrovnanej bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnených obcí. V odseku 6 sa ustanovuje akým spôsobom preukazuje OZV, žiadajúca o udelenie autorizácie, niektoré z požiadaviek odseku 5, ktoré v čase podania žiadosti ešte nemôže mať OZV splnené . V odseku 7 sa ustanovuje lehota do uplynutia ktorej musí OZV preukázať v plnom rozsahu plnenie podmienok podľa odseku 5.

K odseku 8

Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organiz áciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa poč íta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

K odseku 9

Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 10

Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

K odseku 11

Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná reš pektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedené ho zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

K § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastn ý systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania.

Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komun álneho odpadu.

K odseku 2 a 3

Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a sl úžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

K § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného prúdu odpadu

K odseku 1

V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len 'register' ). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapí saný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

K odseku 2 až 4

Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prí pade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť vý robca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude vý robca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K odseku 5

Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie.

K odsekom 6 až 8

Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spô sobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

K odseku 9

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dň a, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sí dle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

K § 31 Koordinačné centrum

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom prá vna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktor ý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti vý robcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané pr údy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategó rie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačn é centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systé mu zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zá kona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prú dov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradý prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzý vajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba ú zkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie 'sprostredkovateľa', keďže jeho úlohou je zabezpe čiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode tý chto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo ulož í povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výluč ne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému mo žno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový syst ém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odsekom 8 až 10

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organiz ácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodné mu vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizá cie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordina čným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné , aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ïalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ïalšiu skupinu povinnost í tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre v šetky koordinačné centrá.

K odsekom 12

Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyš e úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni.

K odseku 13

Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z dom ácnosti.

K odseku 14

Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 15

Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nové ho koordinačného centra

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronický ch zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej č asti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchá dzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných suroví n. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom v zmysle čl. 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Ciele smernice OEEZ obsahujú nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Smernica OEEZ definuje ambiciózne ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii.

V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celé ho odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

K § 32 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 4

Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje vý nimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018.

K odsekom 5 až 29

Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domá cností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ.

Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o elektroodpade.

V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Na účely tohto zákona je v ods. 17 definovaný vyhradý výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 7

Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení.

V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie.

Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie.

Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice OEEZ, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby.

K odsekom 30 až 33

Ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 33 Zákazy

Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

K § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení

K odseku 1

V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariaden í pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných pr ávnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazní kovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch.

V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iný ch elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinn ý zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne.

V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov.

Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personá lu a obyvateľstva – BAT.

Písm. k) až l) definujú výrobcovi povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 navrhovaného zákona.

Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný podľa písm. m) poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o sp ôsobe najvhodnejšieho spracovania.

K odsekom 2 až 6

V odseku 2 sú vymedzené povinnosti vý robcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení.

Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu je povinný podľa odseku 3 pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte splnomocniť ním vybranú právnickú osobu, alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte.

Podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti vý robcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení definuje odsek 4.

Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému pou žívateľovi formou zásielkového obchodu, je povinný podľa odseku 5 zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu.

Podľa odseku 6 je výrobca osvetľovacích zariadení povinný zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálne alebo kolektívne.

K § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

K § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností

K odsekom 1 až 4

Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti vý robcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na zá klade písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

K § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení

Distribútori elektrozariadení sú dôležitou sú časťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

K odseku 1

V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvá dzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, p ísm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

K odseku 2

Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelný ch zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

K odseku 3

V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo kone čnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti vý robcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

K § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

K § 39 Zber elektroodpadu

K odsekom 1 až 3

Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrá cia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonáva ť len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľ ov.

V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým sp ôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

K odseku 5

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je č innosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnut ím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

K § 41 Spracovateľ elektroodpadu

Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľ a elektroodpadov.

V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnos ť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčas ťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzť ahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedení m spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

K § 42 Základné ustanovenia

Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulá toroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len 'smernica o batériách') bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť vý robcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám.

K odsekom 1 a 2

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

K odseku 3

V texte návrhu zákona sa často používa členenie batéri í podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďal šom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

K odseku 4

Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použ ité spojenie 'a/alebo', pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

K odseku 6

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 7

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumul átory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahàňajú jednočlánkov é batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických ná strojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v škol ách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

K odseku 8

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 9

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K odseku 10

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahàňajú batérie a akumulátory používané ako núdzov ý alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošin ách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahàňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kó dov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v s úvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahàňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlá ch, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú baté riu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

K odseku 11

Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahàňa okrem iného skladovanie, manipulá ciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

K odseku 12

Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

K odseku 13

Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelen á na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklá cie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

K odseku 14

Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnos ťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

K odseku 15

Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

K odseku 16

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo 'na trh Slovenskej republiky'. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumul átorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

K odseku 17

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

K odseku 18

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci použ ívajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vàtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiá lov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

K odseku 19

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

K odseku 20

Upravuje sa definícia trhového podielu.

K odseku 21

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem 'limit pre zber' sa v zákone nahrádza pojmom 'miera zberu'. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumul átory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o bat ériách.

K odseku 22

V definícii 'zberné miesto' bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systé m zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na zá klade uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ïalej sa v definícii uvá dza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitý ch prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

K odseku 23

Definícia 'sp ätný zber' je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávan ú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

K § 43 Zákaz

K odseku 1

V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujú cim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len ' smernica 2013/56/EÚ'), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ïalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 2

Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

K odseku 3

V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

K § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností

K odseku 1

Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 2 a 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a vý robcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 4

Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a vý robca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

K odsekom 5 a 6

Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odsekom 8 a 9

Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní ž iadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť.

K odsekom 12 a 13

Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

K § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnos ť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov.

V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlep ších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

K odseku 2

V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, tý kajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového člá nku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 3

V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle člá nku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov

K odseku 1

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulá torov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitý ch prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

K § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumul átorov a priemyselných batérií a akumulátorov

K odseku 1

V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti kone čných používateľov.

Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretí mi osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného vý robku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, č o je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K odseku 2

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumul átory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných bat érií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoloč nosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosný ch batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zá sielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene ná klady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

K odseku 2

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilov ých batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v pr ípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobá m vymedzených v tomto písmene.

K odseku 3

Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodá rskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumuláto rom a odpadu z nich pochádzajúceho.

K § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumul átorov

V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, t ýkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosn é batérie a akumulátory.

K § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré s ú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

K odseku 2

V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilový ch batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

K odseku 3

Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätné ho zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

K odseku 4

V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajú cu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

K § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov

Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použit ými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a ž ivotného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariaden í Komisie č. 493/2012. Ïalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pri čom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch'), ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladan í s obalmi a s odpadmi z obalov.

K § 52 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho p ôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

K odsekom 3 až 6

V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaný m v smernici o obaloch.

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestn é, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahàňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v pr ílohe č. 7.

K odseku 7

Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre ú čely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemen í (§ 54 ods. 4).

K odseku 8

Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

K odseku 9

Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

K odseku 10

Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, prič om vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri ná kupe ďalšieho tovaru.

K odseku 11

V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu 'povinná osoba' uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem 'výrobca obalov'. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahàňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou znač kou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľ ovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s vý nimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

K odseku 12

Definícia 'uvedenie na trh' je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

K odseku 13

Uvedená definícia 'distribúcia' nahrádza pojem ' uvedenie do obehu' a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko vyu žitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme 'uvedenie do obehu', je účelom pojmu 'distribúcia obalov' vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

K odseku 14

Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie 'toho, kto uvádza obaly do obehu'.

K odseku 15

Definícia 'odpad z obalov' je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

K odseku 16

Definícia pojmu 'nakladanie s obalmi' je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

K odseku 17

Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zá lohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definí cii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie.

K odsekom 18 až 20

Definície 'recyklácia', 'organická recyklácia' a 'energetické zhodnocovanie' boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

K odseku 21

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu prá vnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupn ú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odseku 22

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pô vodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po ú prave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

K odseku 23

Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

K odseku 24

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti vý robcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prí pade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

K odseku 25

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. V ýrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 26

Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového mno žstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

K § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov

K odseku 1

Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zlož enia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom.

K odsekom 2 a 3

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 4 až 8

Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahraden é rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) obsahuje výnimky z pož iadaviek uvedených v odseku 3, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito; osoba, ktorá obaly vyrába je na úč ely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ, nie výrobca v zmysle definície výrobcu obalov. V danom prípade ide o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby ur čité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 3. V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu, v odseku 7 povinnos ť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažk ých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu.

K odseku 9

Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatív y môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

K § 54 Povinnosti výrobcu obalov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potrav ín, chemických látok a pod.).

Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkré tnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

K odseku 2

Zákon ustanovením princí pu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu o balov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto ná kladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvá dza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude vý robca obalov plniť povinnosti kolektívne).

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly vý robcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

K odseku 4

Ustanovenie je v zásade prevzatím princí pu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich použí vania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite 'drevo'. Opakovaným zahàňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzný ch limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

K § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia v ýrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 6

Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informova ť distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejni ť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

K § 56 Povinnosti distribútora obalov

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 5

Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zá lohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiá ch a oznamom priamo v predajni.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho ná sledného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istý mi osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribú torovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnaké ho druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

K odseku 8

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo vý robcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Úč elom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnut í všetkých potrebných údajov.

K odseku 10

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútoro vi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacná sobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

K § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

K odseku 1

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to p ôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostrední ctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započ ítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

K odseku 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

K odseku 5

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použit ého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

K odseku 6

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostň uje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záv äzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú s účasťou komunálneho odpadu

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

K odsekom 2 až 3

V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

K § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti vý robcov pre obaly

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizá cie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalový ch výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komuná lnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizá cia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 2

Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komuná lnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

K odseku 3

V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpeč uje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K odseku 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

K odsekom 5 až 8

Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efekt ívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu ná kladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

K § 60 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

K odseku 3

Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len 'smernica o vozidlách').

K odseku 4

V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termí nov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel.

V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlá ch, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačn é zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

K odseku 5

Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem 'motorové vozidlo', v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definí cia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

K odseku 6

V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

K odseku 7

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definí cie a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

K odseku 8

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu 'držiteľ odpadu' podľa návrhu tohto zákona a pojmu 'držite ľ vozidla' podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 9

V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

K odseku 10

Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky.

K odsekom 11 až 16

Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

K odseku 17

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 18 a 19

V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobrat í starého vozidla.

K odseku 20

Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

K § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii prevent ívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

K odseku 1

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské š táty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečný ch látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť v ýrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujú cim vozidiel.

K odsekom 2 až 6

Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom.

Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty.

K odseku 7

Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov.

Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov

Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v člá nku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Èiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného z ákona.

K odsekom 1 a 2

Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informa čné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyroben ého vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľ om zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

K odseku 5

Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 6

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľ om; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

K § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla

K odseku 1

Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla.

Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

K § 64 Zber starých vozidiel

K odsekom 1 a 2

Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovený ch podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe sú hlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s eviden čným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní staré ho vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

K § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

K odseku 1

Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevá dzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť vý robcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitý ch batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých baté rií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držite ľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. Ustanovenie informačných povinností iba výrobcovi bolo Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytknuté ako nedostatočn á transpozícia uvedeného článku.

K odseku 2

Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 66 Určené parkovisko

Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na urč enom parkovisku.

Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

K § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a sú visiace povinnosti držiteľa vozidla

Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

K odseku 2 až 9

V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omis ívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňa ť subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na ulož enie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonní ka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štá t, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisť ovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán š tátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

K odsekom 10 až 12

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

K § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozší renej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

K § 69 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 11

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika.

V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu 'distribútor pneumatík' je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považ uje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymie ňa.

K § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľ ov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatí k do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumat ík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

K § 71 Povinnosti distribútora pneumatík

K odseku 1

Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatí k na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sí dle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkov ého obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečn ého užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatí k do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačné mu centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík (písmeno f)).

K odseku 2

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov prísluš nej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

K odseku 3

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

K § 72 Povinnosti iných osôb

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatí k okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 2

Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zá kona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'neobalový výrobok'. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorý ch odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov.

K odsekom 4 až 6

Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zá kona.

K odseku 7

Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalový ch výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 8

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odliš nosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odsekom 9 a 10

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systé m samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových v ýrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom neobalových výrobkov).

K odseku 12

Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

K § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa pou žije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

K odseku 2

Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového vý robku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyvini ť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organiz áciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z člá nku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

K odseku 1

Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

K odseku 4

Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Piata časť

Osobitné prúdy odpadov

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorší ch predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

K § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi

K odseku 1

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

K odsekom 4, 5 a 6

Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadový ch olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

K odsekom 7 a 8

Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomick é a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadový ch olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

K odseku 9

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

K § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií

K odseku 1

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údrž be stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

K odseku 2

Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavací ch prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, ú držby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pô vodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

K odseku 3

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebné ho odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K odseku 4

Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktor á sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

K § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životné ho prostredia.

K odseku 3

Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o z ákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

K odseku 4

Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

K odseku 5

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

K odseku 6

Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona.

Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K odsekom 1 až 7

Preberajú sa definície pojmov 'polychlórované bifenyly', 'zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly', 'použité polychlórované bifenyly', 'držiteľ polychlórovaných bifenylov', ' dekontaminácia' a 'zneškodnenie' ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

K odseku 8

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 9

Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držite ľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 10

Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 člá nku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

K odsekom 11 a 12

Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu.

K odsekom 13 a 14

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovaný mi bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly.

K odsekom 19, 21 a 22

Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

K odseku 23

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť , ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

K odseku 24

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Šiesta časť

Komunálny odpad

K § 80 Základné ustanovenie

K odseku 1

Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je č iastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejný ch priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahàňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

K odseku 2

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo vä zbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komuná lneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti vý robcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

K odseku 3

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie 'tok odpadu' a ' typ odpadu'. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem 'prúd odpadu', ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem 'typ odpadu' je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem 'zložka komunálneho odpadu'.

K odseku 4

Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komuná lny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, prič om sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinn á triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie v ýrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

K odseku 5

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatí vna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, č omu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

K odsekom 6

Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 pí sm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je ur čený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z VZN danej obce, resp. obcí.

K odseku 7

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľ adiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

K odseku 8

Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

K § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi

K odseku 1

Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komuná lnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností u ľahčuje.

K odseku 2

Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrá tane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a).

K odsekom 3 až 5

Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby ná hrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných ná dob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komuná lneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prich ádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná 'zabezpečiť' ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzť ahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť v ýrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa pož aduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22).

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

K odseku 8

Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne závä znom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemn ému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v p ísmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotní ctva.

Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vypl ýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Vý slovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať.

K odsekom 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tý ch komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú deliacu čiaru medzi financovaním zo strany výrobcov a zo strany obcí. Najťažšie bolo nájsť túto deliacu čiaru vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia tý chto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov (pri iných zložkách je odlišný systém zberu v obciach) je podľa § 59 ods. 5 písm. b) oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či 'obsah zahàňa v prevažnej miere inú zložku'. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný striktne, teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8 musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber – pozri odsek 14.

Pôvodne bol odsek 12 navrhovaný ako povinnosť obce ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady obce na zmesový odpad a DSO, ale počas medzirezortného pripomienkového konania bola formulácia zmiernená na slová 'obec ustanoví' s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

K odseku 13 a 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

K odseku 14

Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, ž e obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov.

K odsekom 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebn é odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osô b napr. prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 18 až 20

Z praxe sa ukázala potreba jednoznačne vymedziť pojem množstvový zber (pozri § 80 ods. 8), ktorého znakom je :

- platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej mno žstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas,

- individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou,

- výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo

všeobecne záväznom nariadení obce.

Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si mô že vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom. Zavádza sa povinnosť pre obce zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

K odseku 21

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnos ť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) vý nimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosť ou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľ ov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 22

Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstv á odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pô vodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu 's potvrdeniami' na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vô bec obec vedela, ktorá OZV vykazuje 'jej' množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznač ne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas jedného roka, ale zároveň umožň uje zmenu každý rok.

K odseku 23

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie č i zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K § 82 Zberný dvor

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komuná lneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť vý robcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslu šnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môž e rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzť ahuje sa na neho povinnosť podľa § 16 ods. 3 mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Podľa odseku 3 písm. b) má prevádzkovateľ zberného dvora informovať obec o množstvách prevzatých odpadov od obyvateľov obce.

K § 83 Prevádzkovateľ kuchyne

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzn ým nariadením obce.

Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov

Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhrani čnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorší ch noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie č. 1013/2006'). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre v šetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štá tu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ïalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhranič ného pohybu odpadov.

K § 84 základné ustanovenia

K odseku 1

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy:

–Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu,

–Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na ú zemie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ,

–Tranzit cez územie Slovenskej republiky.

Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako 'cezhraničný pohyb odpadu'.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

K odseku 2

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životné ho prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

K odseku 3

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejské ho dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejský m dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

K odseku 4

V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu bl ízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

K odseku 5

Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetký ch foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzť ahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahàňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

K § 85 Oznámenie

K odsekom 1 a 2

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. N áležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č . 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s vý nimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nem ôže byť vybavené.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

K § 86 Námietky

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej č asti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

K § 87 Finančné zabezpečenie

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú

a)náklady na dopravu,

b)náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných č inností a

c)náklady na skladovanie počas 90 dní,

a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto ná kladov.

Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokr ýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku t ýchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu.

Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. ' aktí vnej zásielky', ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v priebehu jedného mesiaca.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný org án miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančn ú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských št átov EÚ a v prípade potreby ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa č l. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Dopĺňa sa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

K odseku 4

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

K § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení

V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabrá nenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení , pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

K odsekom 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Èasť prí lohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu.

Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, ž e ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006.

Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

Ôsma časť Administratívne nástroje

Prvý oddiel Autorizácia

K § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie

K odseku 1

Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizá cia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti prá vnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na č innosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý pln í vybrané povinnosti individuálne.

K odsekom 2 a 3

Èinnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

K odseku 4

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

K odseku 5

Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

K § 90 Podmienky udelenia autorizácie

K odsekom 1 až 4

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizá cie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčn ého systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

K odseku 5

Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonné ho. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona pova žuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

K odsekom 6 a 7

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

K § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie

K odsekom 1 až 6

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľ uje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujú ci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autoriz ácie môžu líšiť.

K odseku 7

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

K § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie

K odsekom 1 až 6

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe prá vomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodr žania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona o odpadoch s cieľ om udržať pri výkone autorizovaných činností trvalo vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Vyňatie z tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažé rstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

K § 93 Zmena autorizácie

K odsekom 1 a 2

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpe čenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie mô žu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

K § 94 Zrušenie a zánik autorizácie

K odsekom 1 až 7

Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnos ť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v pr ípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v zá ujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 sa preberajú z doteraz platného § 14 zákona o odpadoch. V odseku 7 sa však oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, že aj dedič, ktorý chce pokračovať vo vý kone činnosti, musí spĺňať podmienky udelenia autorizácie.

K § 95 Odborne spô sobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

K odseku 1

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykoná vala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

K odseku 2

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

K odseku 3

Uvádza rozsah skúšky.

K odseku 4

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedč enia na autorizovanú činnosť.

K odseku 5

Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

K odseku 6

Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

K § 96 Zmena, zruš enie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť

K odseku 1

Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

K odseku 2

Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 3

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť.

Druhý oddiel

K § 97 Súhlasy

Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s č iastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každé ho zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú , ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu. Úprava daného ustanovenia sa vykonala na základe skutočnosti, že pôvodcovia začali rušiť zmluvy s odberateľmi nebezpečných odpadov a daný nebezpečný odpad dávajú do kontajnerov na komunálny odpad.

V odsekoch 2 až 10 sú ustanovené náležitosti jednotlivých súhlasov.

V odseku 11 je ustanovená výnimka, kedy je l átka alebo vec vedľajším produktom bez udelenia súhlasu.

V odsekoch 12 a 14 doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Z odseku 16 vyplýva, že súhlasy uvedené v odseku 1 je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V doteraz platnom zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného úradu, čo v praxi spôsobilo vydanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov), s výnimkou súhlasu podľ a písm. g), m) a). V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni pä ť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov (odsek 17) a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v pr ípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja (odsek 18).

Tretí oddiel

K § 98 Registrácia

Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v r ámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením.

V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania prič om sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený sú hlas alebo autorizácia.

Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Cieľom ustanovenia je mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

K § 99 Vyjadrenie

Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzduš ia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pô vodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

K § 100 Vydanie osvedč enia o odbornej posudkovej spôsobilosti

Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov.

K odsekom 2 a 3

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po ú spešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

K odseku 4

Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

K odseku 5

Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vyd áva ministerstvo.

K odseku 6

Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platné mu stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺž enia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané.

K odsekom 7 a 8

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje f yzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúš obnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

K odseku 9

Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborný ch posudkov ministerstvom.

K § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosť ami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

K § 102 Zmena a zrušenie osvedčen ia o odbornej posudkovej spôsobilosti

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje opr ávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť.

Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej ú rovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak opr ávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

K odsekom 5 a 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dô vodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), ná klady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite.

K odseku 7

Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprá vnených na vydávanie odborných posudkov.

Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

K § 103

K odsekom 1 až 8

Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodá rstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačné ho systému odpadového hospodárstva (ďalej len 'ISOH') tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrá tane množstva produkcie odpadov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systé my v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude ná strojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými závä zkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zne škodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších ú dajov uvedených v odseku 3. Súčasťou ISOH budú registre uvedené v odseku 4.

Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH bezplatne ohlasovať vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje frekvencia ohlasovania údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

Deviata časť Orgány štátnej správy odpadového hospod árstva

K § 104 Základné ustanovenia

Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej sprá vy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len 'inšpekcia'), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgá ny štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K § 105 Ministerstvo

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmená ch vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície prá vnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len 'zákon o obaloch').

Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a od jeho zavedenia ani nevznikla potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychló rovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), t. j. zrušenia Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu (COHEM) došlo v niektorých doteraz platn ých ustanoveniach k vypusteniu pojmu 'prostredníctvom poverenej organizácie', ktorá za ministerstvo zabezpečovala vedenie a aktualizáciu zoznamu kontaminovaných zariadení, registrov a činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Je potrebn é uviesť, že vzhľadom na zavádzanie nových inštitútov, povinností ako aj vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré ukázala prax dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je n ásledne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov resp. minimálne, že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu.

V odseku 4 sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Eur ópskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii.

K § 106 Inšpekcia

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložen ých fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporn ých prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a prá vnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

K § 107 Okresný úrad v sídle kraja

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 108 Okresný úrad

Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 109 Obec

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

K § 110 Slovenská obchodná inšpekcia

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ' SOI'), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaný ch bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len 'ŠEI') vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

K § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničné ho pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inš pekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

K § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodrž iavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosť ou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

K § 113 Konanie

K odsekom 1 a 2

Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje sprá vny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či vý robok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch.

K odsekom 3 až 7

Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami.

V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dop ĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využí vanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevá dzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza jednak z dôvodu zruš enia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku, a teda správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocn ý pri ich odstraňovaní.

K odseku 8

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.

K odsekom 9 a 10

Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

K odseku 11

Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Odsek 12

Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

K § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch.

Desiata časť

Zodpovednosť za porušenie povinností

K § 115 Priestupky

K odsekom 1 až 7

Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zauj ímavým a nelegálnym zdrojom príjmov.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil.

§ 116 Ukladanie pokút

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadov ého hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti (najmä dňom prerokovania protokolu z kontroly) a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uveden ím lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ro čnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku prísluš nej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 117 Iné správne delikty

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokú t. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inš pekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Jedenásta časť

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočný mi zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systé m fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizá cie zodpovednosti výrobcov.

Prvá hlava Èinnosť Recyklačné ho fondu

Prvý oddiel Fungovanie Recyklačného fondu

K § 118 Recyklačný fond

K odseku 1

V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov.

K odsekom 2 a 3

V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komod ít.

K § 119 Orgány Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

Zachováva sa štruktúra orgánov Recyklačného fondu v zmysle doteraz platn ého stavu, a to naďalej ostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán.

K § 120 Správna rada

K odsekom1 až 8

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolekt ívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona

K § 121 Dozorná rada

K odsekom 1 až 9

V uvedených odsekoch sa preberajú ustanovenia § 59 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravuje postavenie dozornej rady Recyklačného fondu.

K § 122 Zánik členstva v sprá vnej rade a členstva v dozornej rade

K odsekom 1 až 5

Ustanovenými odsekmi sa preberá § 87 doteraz platného zákona o odpadoch upravujúci zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľ adom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. V odseku 2 sa oproti doteraz platnému stavu výslovne upravilo, že odvolávanie člena vykoná va ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životné ho prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia 'minister, ktorý ho vymenoval', ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom ž ivotného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka 'minister' bez dodatku 'ktorý ho vymenoval'.

K § 123 Riaditeľ

K odsekom 1 až 6

V týchto odsekoch sa preberajú ustanovenia § 61 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu.

K odseku 7

Ide o nový odsek, v ktorom upravuje koniec funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie.

Druhý oddiel Plnenie povinností voči Recyklačnému fondu

K § 124 Vymedzenie pojmov

K odsekom 1 až 4

V uvedených odsekoch sú definované pojmy, ktoré sa používali v doteraz platnom zákone o odpadoch a vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zá kon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia z doteraz platného zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný.

K § 125 Povinnosti výrobcu a iných subjektov

K odsekom 1 až 7

Odseky 1 až 7 vychádzajú z doteraz platného stavu. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach.

K § 126 Výpočet príspevku vý robcu do Recyklačného fondu

K odsekom 1 až 6

Preberá sa § 56 doteraz platného zákona o odpadoch, ktorý upravoval výpočet výšky príspevku do Recyklačného fondu.

Tretí oddiel Získavanie a využívanie prostriedkov Recyklačného fondu počas prechodného obdobia

K § 127 Zdroje Recyklačného fondu

K odsekom 1 a 2

V týchto odsekoch sa preberá § 62 doteraz platného zákona o odpadoch o zdrojoch Recyklačného fondu, avšak s malou zmenou v odseku 1, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu z ákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme 'výrobca' je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať.

K § 128 Použitie prostriedkov Recykla čného fondu

K odseku 1

Preberá sa § 63 odsek 1 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zbernýc h dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

K odseku 2

Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 3

Ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitný ch sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25% zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

K odseku 4

Preberá sa § 63 odsek 3 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 5

Upravuje sa horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015.

K odsekom 6 a 7

Ide o nové odseky. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu sa vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačn ého fondu do Environmentálneho fondu.

K § 129 Poskytovanie prostriedkov Recykla čného fondu

K odsekom 1 až 12

V uvedených odsekoch sa preberá § 64 doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom.

K odseku 13

Ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie.

K § 130 Hospodárenie Recyklačné ho fondu (počas prechodného obdobia)

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu.

K odsekom 2 a 3

Uvedené odseky sú prebratím § 65 odsekov 2 a 3 z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 4 až 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu.

K § 131 Informácie

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 66 doteraz platného zákona.

K odseku 5

Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie.

Druhá hlava Zrušenie Recyklačné ho fondu

K § 132

K odsekom 1 až 3

V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu.

K § 133

K odsekom 1 až 4

Uvedené odseky ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti.

K § 134

K odsekom 1 až 3

Upravujú sa povinnosti pre likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu.

K odseku 4

Ustanovuje kam bude plynúť likvidačný zostatok z RF.

Dvanásta časť

PRECHODNÉ A ZÁVEREÈNÉ USTANOVENIA

K § 135 Prechodné ustanovenia

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu.

K odseku 1

V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania.

K odseku 2

Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3.

K odseku 3

V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú š tyri mesiace od účinnosti tohto zákona.

K odseku 4

Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené.

K odseku 5

Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoloč nosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu.

K odsekom 6 a 7

Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nov ých povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov.

K odseku 8

Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúcu zber vyhradeného prúdu odpadu podľa doterajších predpisov.

K odseku 9

Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred úč innosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K odseku 12

Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša ná klady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpe čiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí úč innosti tohto zákona.

K odseku 13

Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť preká žkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotý ka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavret é podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie.

K odseku 14

Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zá konom. Na rozdiel proti odseku 13, odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto vš ak nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve.

K odsekom 15 a 16

Upravuje sa povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia.

K odsekom 17 až 22

Upravuje sa povinnosť podať návrh na zač atie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že ro zhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18,20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Tak ýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

K odseku 23

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia v ýlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autoriz ácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizá cie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

K odseku 24

Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už p ôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu.

K odseku 25

Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1.1.2016). Zabezpečuje sa tým právna istota vš etkých hospodárskych subjektov vrátane obcí.

K odseku 26

Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti v ýrobcov v celoslovenskom merítku.

K odseku 24

Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stá vajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktor é s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

K odseku 25

Upravuje povinnosť ochrany dôverných informácií.

K odseku 26

Upravuje právny základ založenia Recyklačného fondu.

K odseku 27

Ustanovuje povinnosť obce v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona.

K odseku 28

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevá dzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu.

K odseku 29

Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípad e naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

K § 136 Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa predchádzajúca právna úprava a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý sa včleňuje do návrhu zákona.

K § 137 Záverečné ustanovenie

Transpozičný odkaz.

K Èl. II

Novelizuje sa živnostenský zákon v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

K Èl. III

Navrhuje sa nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. IV

Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľ om vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

K Èl. V

Vymedzenie poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad.

K Èl. VI

Prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schvá lenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu,

ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo

ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štá tu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu. Vzhľadom na návrh na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné novelizovať zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premá vke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Èl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia ŽP. Predmetná novela sa týka doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt.

K Èl. VIII

Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť.

K Prílohe č. 1

Nebezpečné vlastnosti odpadov

K Prílohe č. 2

Zhodnocovanie odpadov

K Prílohe č. 3

Zneškodňovanie odpadov

K Prílohe č. 4

Ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva.

K Prílohe č. 5

Príklady opatrení na predchádzanie vzniku odpadu

K Prílohe č. 6

Hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok v odpade

K Prílohe č. 7

Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

K Prílohe č. 8

V prílohe č. 8 sú uvedené Kritériá definujúce obal, ktoré sú transpozíciou smernice o obaloch

K Prílohe č. 9

Príloha obsahuje zoznam odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorý sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním

K Prílohe č. 10

Príloha obsahuje zoznam transponovaných právnych predpisov Európskej únie.

V Bratislave 17. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012-2016. Návrh zákona vychádza z Legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. júla 2013.

Cieľom predloženia návrhu zákona je úprava existujúcich a nastavenie nových pravidiel v odpadovom hospodárstve pre vytvorenie štandardných podmienok (z pohľadu rozvinutých krajín Európskej únie) pre uskutoč ňovanie zmien v prostredí, umožňujúcich rozvoj a realizáciu aktivít v odpadovom hospodárstve a súčasne vytvorenie podmienok pre právnu istotu, porovnateľnú s podmienkami v ostatných členských štá toch Európskej únie.

Platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol viac ako 30 krát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. Vzhľadom na vysoký počet jeho novelizácií, ktoré nie vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho celkovej revízii, ale len neustále a čiastkovo menený. V dô sledku týchto čiastkový zmien si niektoré ustanovenia začali protirečiť, resp. niektoré stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností sa opomenul sankčný paragraf. Prax ukázala, ktoré ustanovenia sa osvedčili a majú želaný efekt, a ktoré je potrebné zmeniť či úplne vypustiť, resp. že sa vyžaduje koncepčná zmena pri nakladaní s niektorými odpadmi.

Predloženým návrhom zákona sa sleduje najmä zníženie množstva odpadov, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, úprava a zameranosť na predchádzanie vzniku odpadu, minimalizácia negatívnych vplyvov vzniku a nakladania s odpadom na životné prostredie a zdravie ľudí, zavedenie a uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, štandardným spôsobom obvyklým v iných č lenských štátoch Európskej únie a jej premietnutie na komunálnu úroveň.

Návrh zákona obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je návrh na zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zru šenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti vý robcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne (organizácie zodpovednosti výrobcov).

Druhá zmena sa priamo dotýka vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov. Zavádza sa povinnosť autorizácie týchto organizácií, pričom autorizáciu bude udeľovať Ministerstvo životné ho prostredia Slovenskej republiky. Cieľom je najmä sprehľadniť činnosť týchto organizácií. Obdobný druh autorizácie bude Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky udeľovať aj výrobcom, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne. Návrhom zákona sa vytvárajú aj podmienky pre vznik koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia zákonných povinností výrobcov a organizácií zodpovednosti výrobcov.

Treťou zmenou je výrazné sprísnenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fyzických osôb – nepodnikateľov a zákazu ukladať na skládky odpadov vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktor é sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a vytriedený biologicky rozložiteľný odpad.

Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.

Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrené v doložke vplyvov.

Navrhovaný zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (Navrhovateľ listom z 24. októbra 2013 požiadal o presun svojho návrhu zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.)(Navrhovateľ listom z 8. novembra 2013 požiadal o zaradenie svojho návrhu zákona na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2014.)

99

Dôvodová správa

A. Vš eobecná časť

Voľby sú všeobecne uznávané ako základný nástroj demokracie. Voliči nimi ovplyvňujú politický, ekonomický a spoločenský vývoj štátu. Význam volieb je v ich podstate. Od nich sa odvodzuje nielen zloženie zastupiteľských zborov, ale i činnosť poslancov, od ktorých v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metó dami sa bude vyvíjať uplatňovanie práv a záujmov obyvateľov.

Voľby umožňujú utváranie takých reprezentatívnych orgánov štátu, ktoré odzrkadľujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov. Voľbami sa v Slovenskej republike v období po roku 1989 prejavuje politický pluralizmus, súťaže registrovaných politických strán a politických hnutí. Z politologického hľadiska sú voľby veličinou, ktorá sa premieta do základných právnych úprav.

V Slovenskej republike je základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Tento právny dokument je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi. Volebn é právo je jedným zo základných politických práv zaručujúcim ústavnou cestou účasť občana na správe vecí verejných. Toto politické právo upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky prizn áva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom a to v závislosti na tom, o aký druh volieb ide. Citovaný článok ústavy zároveň upravuje základné atribúty volebného práva, ako sú tajnosť, priamosť, rovnosť a všeobecnosť.

Spomínané politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Niektoré z nich boli prijaté pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky, niektoré v súvislosti s úč innosťou Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom Slovenskej republiky a jej orgánov.

Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov, a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľ udovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a z ákon o spôsobe vykonania referenda. Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990, najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokr át novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol z ákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú , odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. Široká diskusia sa viedla o zjednocovaní volebných inštitútov týkajúcich sa najmä vytvárania volebných orgánov, vedenia volebnej kampane a jej obmedzení, postupu volebných komisií, postupu voličov pri samotnom akte voľ by, vo veciach zamedzenia manipuláciám s výsledkami volieb, transparentnosti financovania volebných kampaní a to aj v súvislosti s odporúčaniami Výboru GRECO Rady Európy.

Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného prá va poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve. Z ich poznatkov rezonovala takisto potreba novej zákonnej úpravy a formu jedného volebného zákona podporujú.

Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajš ie systémy pre jednotlivé druhy volieb. Preto si ani navrhovaný zákon nekladie ambície túto časť právneho poriadku meniť.

Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre vš etky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisť ovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.

Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum. Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní. Posledná deviata časť obsahuje spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Pokiaľ ide o kreovanie komisií , navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Èlenovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpoved á tradíciám.

Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i právo verejnosti i štátu na informá cie kto a akým spôsobom podporuje kandidátov bude existovať samostatná zákonná úprava.

Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidátnych listín.

Návrh zákona sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zjednotiť základné inštitúty volebných predpisov a zaviesť jednotnú terminoló giu, aby fungovali rovnako pri všetkých druhoch volieb.

Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je tiež v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušný ch smerníc Európskej únie.

Doložka vybran ých vplyvov

A.1. Názov materiálu:návrh zákona o podmienkach výkonu volebného prá va a o zmene Občianskeho súdneho poriadku

Term ín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X 3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitost í a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím, uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eur ách)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0-219 2320-1 105 232 v tom:Voľby do VÚC (2013)0000Voľby do orgánov samosprávy obcí (2014)0000Voľby do Európskeho parlamentu (2014)0-145 78400Voľba prezidenta SR (2014)0-73 44800Voľby do NRSR (2016)000-1 105 232Referendum0000z toho: Ministerstvo vnútra SR- vplyv na ŠR0-219 2320-1 105 232- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000 - z toho vplyv na ŠR 000 0Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + vý davky)0-219 2320-1 105 232 z toho vplyv na ŠR0-219 2320-1 105 232 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-219 2320-1 105 232

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákonač. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Materiál sa zaoberá zjednotením osobitných zákonov upravujúcich problematiku volieb a referenda do jednej právnej úpravy. Výdavky spojené s voľbami sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpoč tu Slovenskej republiky. Finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a konanie volieb sú rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako účelové finančné prostriedky.

Zákon o voľb ách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, pričom okrskovú volebnú komisiu tvoria zástupcovia politickej strany alebo koalície, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovan á a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov, zavádza elektronické zasielanie zápisníc okresných volebných komisií a zasielanie zoznamov kandid átov uvedených na kandidátnych listinách na jednu domácnosť.

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2013201420152016Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predložený ná vrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje počet členov okrskových volebných komisií. Podľa doterajšej právnej úpravy členstvo v okrskovej volebnej komisii vzniká delegovaním č lena kandidujúcim politickým subjektom, čiže počet členov nie je zákonom určený. Úpravou spôsobu kreovania okrskovej volebnej komisie sa určuje maximálny možný počet č lenov okrskovej volebnej komisie na 8, čo pri počte 69 283 členov okrskových volebných komisií pri voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 predstavuje zníženie o 21 635 členov. Tato skutočnosť má vplyv na zníženie výdavkov na odmeny za výkon funkcie člena okrskovej volebnej komisie.

Za účasť v okrskových volebných komisiách týmto členom prináleží odmena. Výšku odmeny zákon nevymedzuje konkrétnou sumou, uvádza spôsob ustanovenia jej výšky. Na deň konania volieb sa výš ka odmeny pohybuje od 38-43 eur. Pri výpočte úspory sa berie do úvahy priemerná výška odmeny, a to 40 eur na deň konania volieb, čo predstavuje absolútnu úsporu vo výške 865 400 Eur v prepočte na 21 635 č lenov.

V osobitných zákonoch upravujúcich problematiku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu sa zoznam kandidátov uvedených na zaregistrovaných kandidátnych listinách zasiela každé mu oprávnenému voličovi. Navrhovanou úpravou sa navrhuje zasielanie zoznamov kandidátov do domácností, čo pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje úsporu vo výške 166 384 eur a voľbá ch do Európskeho parlamentu výšku 72 336 eur. Pri výpočte úspory za zasielanie zoznamov kandidátov sa vychádzalo z jednotkovej ceny kancelárskeho papiera a skutočného počtu obývaných domov a bytov zverejnenej Štatistickým úradom SR k roku 2011.

Zavedením elektronického zasielania zápisníc okresných volebných komisií sa vypúšťa potreba ochrany príslušníkmi Policajného zboru pri prevoze zápisníc okresných volebných komisií o vý sledkoch volieb do Ústrednej volebnej komisie a s tým súvisiacich príplatkových náležitostí vo výške 55 534 eur a odvodov do poistných fondov vo výške 17 914 eur.

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľ by do NR SR s predpokladom čerpania Návrh rozpočtu pre rok 2016predpoklad čerpaniaúsporavoľby NR SR8 963 8707 858 6381 105 232610813 097757 56355 534620284 179266 26517 9146302 636 4042 470 020166 3846405 230 1904 364 790865 400700000

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do EP s predpokladom čerpania Návrh rozpočtu pre rok 2014Predpoklad čerpaniaúsporavoľby do EP7 691 1947 545 410145 7846101 183 9181 128 38455 534620413 776395 86217 9146301 950 8901 878 55472 3366404 142 6104 142 6100700000Porovnanie návrhu rozpočtu - voľba prezidenta SR s predpokladom čerpania Návrh rozpočtu pre rok 2014Predpoklad čerpaniaúsporavoľba prezidenta9 741 1299 667 68173 4486101 686 2231 630 68955 534620589 334571 42017 9146302 331 2222 331 22206405 134 3505 134 3500700000

147

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej spr ávypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Bežné výdavky (600) -219 232 -1 105 232 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) -111 068 -55 534 Poistné a príspevok do poisťovní (620) -35 828 -17 914 Tovary a služby (630)2 -72 336 -166 384 Bežné transfery (640)2 -865 400 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových vý davkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v p ôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Poskytovanou službou sa nahrádza osobné doručovanie zápisníc okresných volebných komisií. Úroveň poskytovania elektronických služ ieb prebieha priamo medzi okresnými volebnými komisiami a Ústrednou volebnou komisiou formou elektronického zasielania snímky podpísanej zápisnice o výsledku volieb.

Okrem toho sa nahrádza sa písomné vyhotovovanie zápisnice elektronickou formou a doručovanie elektronicky. Eliminuje sa pritom chybovosť v zápisniciach a zvyšuje sa rýchlosť zisťovania výsledkov.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Zasielanie snímku podpísanej zápisnice o výsledku volieb zabezpečuje zachovanie presného významu vymieňaných údajov.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvý šenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatí vneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladate ľ právneho predpisu:vláda SR

2. Názov návrhu právneho predpisu:Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho s údneho poriadku

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je/nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom v čl. 20, 22 ZFEÚ v spojitosti so zásadou nediskriminácie na základe štátneho občianstva

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

1.legislatí vne akty,

2.nelegislatívne akty,

Smernica Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Ú nie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v.EÚ L26, 26.1.2013, s.27-29)

- sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),

Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom š táte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.01, s.12-18)

Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktoré ho nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.1, s. 7-11)

b)je/nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

Rozhodnutie Sú dneho dvora ES vo veci C- 145/04 Španielske kráľovstvo

verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 12. 9. 2006, I-07917 [2006]

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-300/04 Eman a Sevinger proti College van burgemeester en wethouders van Den Haag zo dňa z 12. 9. 2006, I- 08055 [2006]

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia – povinnosť prebrať smernicu 2013/1/EU do 28. januára 2014

b)lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov - podľa uznesenia č. 155/2013 bod B.3 povinnosť predloži ť do vlády návrh právneho predpisu preberajúceho smernicu 2013/1/EU do 25. septembra 2013

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – začaté konanie v systéme EU – Pilot 1627/10/JUST – vo veci nesprávnej transpozície smernice 93/109/ES

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne z áväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):MV SR

B. Osobitn á časť

K Èl. I

K § 1:

Predmetom ú pravy tohto zákona sú podmienky výkonu volebného práva a organizácia všetkých druhov volieb a referenda v Slovenskej republike.

K § 2:

Ustanovujú sa z ásady výkonu volebného práva, ktoré sú v súlade ústavnými zásadami volebného práva zakotvenými v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

K § 3:

Volebné prá vo sa priznáva každej fyzickej osobe, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovàšila 18 rokov veku. Táto podmienka je spoločná pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Ïalšie podmienky práva voliť v zá vislosti od druhu volieb ustanovuje zákon v osobitných častiach.

K § 4:

Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebné ho práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

K § 5:

Ustanovenie odkazuje na osobitnú časť zákona, v ktorej sú upravené podmienky pasívneho volebného práva pre jednotlivé druhy volieb. Pre všetky druhy volieb nie je spoločná žiadna podmienka pasívneho volebné ho práva, a to najmä z dôvodu, že tieto sú rozdielne pre každý druh volieb, ako aj z dôvodu, že volebný kódex upravuje aj podmienky výkonu referenda a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, kde uplatnenie pasívneho volebného práva neprichádza vôbec do úvahy.

K § 6:

Z dô vodov uvedených v odôvodnení k § 4 sa obdobne ustanovuje prekážka práva byť volený. Oproti doterajšej úprave sa ako obmedzenie pasívneho volebného práva ponecháva len výkon trestu odňatia slobody. Tá to prekážka je spoločná pre všetky druhy volieb.

K § 7:

Volebné obvody pre jednotlivé druhy volieb ustanovuje návrh v osobitných častiach.

K § 8:

Úprava utvá rania volebných okrskov je rovnaká pri všetkých druhoch volieb v Slovenskej republike. Riešenie zodpovedá požiadavke, aby sa volebný akt priblížil voličovi a zodpovedá požiadavke plynulé ho priebehu hlasovania. Aj keď sa navrhuje, aby volebný okrsok zahàňal spravidla 1000 voličov, nie je vylúčené prekročiť tento počet v odôvodnených prípadoch (napríklad, aby sa neutvárali okrsky s veľ mi malým počtom voličov). Zároveň toto ustanovenie rieši aj spôsob označovania volebných okrskov.

K § 9:

Pôsobnosť pri zostavovaní a vedení stáleho zoznamu voličov sa zveruje obciam. Ide o nepretržitú evidenciu voličov. Obec je povinná priebežne zisťovať skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v stá lom zozname voličov a tieto zmeny aj vykonávať. Štátnym orgánom je uložená povinnosť oznamovať obciam skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v zozname voličov. V návrhu sa presne ustanovuje, aké údaje m á stály zoznam voličov obsahovať, ako aj prípady, kedy je potrebné voliča do zoznamu zapísať, resp. vyčiarknuť, alebo vykonať zmenu na základe iných zákonom ustanovených skutočností.

Oproti doterajšej pr ávnej úprave, v stálom zozname voličov sa vedú údaje aj o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce. Táto zmena má význam pri zostavovaní zoznamov voličov pre voľby, v ktorých sa priznáva akt ívne volebné právo cudzincom.

K § 10:

Inštitút n ámietkového konania k stálemu zoznamu voličov slúži voličovi na overenie, či je v zozname zapísaná, resp. či sú údaje o nej úplné a pravdivé. Obec v úradných hodinách umožňuje nahliadnu ť do stáleho zoznamu voličov. Ak obec žiadosti voliča o zmenu alebo doplnenie údajov v stálom zozname nevyhovie, má právo sa takáto osoba obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonan í opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu voličov. Konanie upravujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11:

Zoznam volič ov pre jednotlivé volebné okrsky vyhotovuje obec zo stáleho zoznamu voličov a odovzdáva ho okrskovej volebnej komisii najneskôr hodinu pred začatím hlasovania. Ukladá sa povinnosť členom okrskových volebných komisi í zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch voličov, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplýva všetkým spracovateľom osobných údajov občanov z ustanovení z ákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 12:

Ustanovenie je organizačného charakteru. Vymenúva orgány, ktoré sa musia zriadiť na základe zákona na riadenie a vykonanie volieb. Keďže okrem volebných komisií, ktoré priamo vykonávajú ú kony pri volebnom akte, zisťovaní a vyhlasovaní výsledkov volieb je nevyhnutné zabezpečiť množstvo ďalších úkonov organizačného, materiálneho, personálneho a iného charakteru, pôsobia vo voľbá ch aj ďalšie orgány, ktoré plnia tieto úlohy. V odseku 4 sa vymenúvajú tieto štátne orgány a subjekty územnej samosprávy. Ide predovšetkým o ministerstvo vnútra, ktoré je podľa zákona č . 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre organizáciu volieb, Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona o štátnej štatistike zabezpečuje organizačné, personálne a technické vybavenie na spracovanie výsledkov volieb a referenda, okresné úrady, ktoré zabezpečujú úlohy vo vzťahu k volebným komisiám a obciam, samosprávne kraje a obce, ktoré plnia úlohy podľa tohto zá kona pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.

Ministerstvu vnú tra sa explicitne ukladá vytvoriť podmienky na plnenie úloh ústrednej volebnej komisie a na tento účel utvoriť odborný a administratívny útvar. Obdobne sa ukladajú úlohy štatistickému úradu pre súčinnos ť pri spracúvaní výsledkov volieb volebnými komisiami.

K § 13:

Taxatí vne sa ustanovuje, kto nemôže byť členom volebnej komisie. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zákonom vymedzený funkcionári nemali vplyv a možnosť zasahovať do riadenia volebného procesu. Rozsah vymedzených funkcií je odvodený od funkcií, ktoré sú volené vo voľbách.

K § 14:

Ide o ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Upravuje sa členstvo volebnej komisie, spôsob zloženia sľubu členov volebnej komisie, spôsob jej rokovania, určenie predsedu a podpredsedu a utvorenie jej odborného sumarizačného útvaru. Spôsob kreácie volebných komisií a delegovanie zástupcov do týchto komisií upravujú osobitné časti zákona rôzne pre jednotlivé druhy volieb.

È lenom volebnej komisie môže byť fyzická osoba, ktorá dovàšila 18 rokov veku.

Ustanovuje sa minimálny počet členov volebnej komisie. Tento počet zodpovedá potrebám činnosti komisie pri výkone jej pôsobnosti, hlasovaní, ako aj zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky, pokiaľ ide o okrskové volebné komisie.

Navrhuje sa vylúčiť sprístupňovanie informácií o hlasovaní jednotlivých členov volebných komisií zo sprístupňovania informácií podľa č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutia volebných komisií majú povahu individuálnych rozhodnutí, ktoré sú v mnohých prípadoch preskúmateľné súdom. Zverejnenie informácie o tom, ktorý člen ako hlasoval by mohlo mať aj negatívny vplyv na konanie fyzických a prá vnických osôb, ako aj vplyv na konanie člena komisie pri rozhodovaní.

K § 15:

Zapisovateľ volebnej komisie plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie, zúčastňuje sa na jej rokovaní bez práva hlasovať, zákon mu priznáva len poradný hlas. Na rozdiel od doterajších právnych úprav na ú seku volieb, zákon jednoznačne ustanovuje, že zapisovateľom volebnej komisie môže byť len taká osoba, ktorá je zamestnancom orgánu zabezpečujúceho činnosť tejto volebnej komisie.

Do kompetencie zapisovateľa volebnej komisie sa zveruje riadenie žrebovania predsedu a podpredsedu komisie, ktoré sa vykoná na prvom zasadnutí komisie. Zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.

Zloženie sľubu je podmienkou toho aby zapisovateľ mohol vykonávať funkciu podľa tohto zákona.

K § 16:

Taxatívne sa uv ádzajú náležitosti rozhodnutia o vyhlásení volieb, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Voľby sa budú konať v jeden deň, s určeným časom od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, s právom starostu obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.

K § 17:

V záujme vš eobecnej informovanosti sa ukladá obciam povinnosť informovať o podmienkach práva voliť a práva byť volený. Miestom, na ktorom povinne zverejnení informáciu každá obec bude úradná tabuľa obce, určená podľa osobitných predpisov na zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení obce a ďalších aktov vydávaných obcou a jej orgánmi. Na internetovej stránke zverejnia informáciu len obce, ktoré internetovú stránku majú zriadenú.

V súlade s čl ánkom 12 Smernice 93/109/ES ustanovuje sa v odseku 2 obci povinnosť informovať o podmienkach a podrobných pravidlách práva voliť a práva byť volený do Európskeho parlamentu osobitne občanov iných členských štátov Európskej únie s trvalým pobytom na území obce. Informácia sa zasiela spôsobom ako oznámenie podľa odseku 2, teda v písomnej forme a voličom do domácnosti.

Oznámenie o čase a mieste konania volieb, ktoré obec zasiela do každej domácnosti pri všetkých druhoch volieb musí obsahovať všetky nevyhnutné údaje, ktoré neuvádza rozhodnutie o vyhlásení volieb. V informačných materiáloch sa tieto údaje budú uvádzať aj v jazyku národnostných menšín v obciach, ktoré sú v zozname podľa osobitného predpisu, a v ktorých príslušníci národnostných men šín tvoria významnú časť obyvateľstva.

K § 18:

Podrobne sa upravujú náležitosti vybavenia volebnej miestnosti, ustanovuje sa povinnosť obci určiť osobitné priestory na úpravu hlasovacích lístkov tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. Určenie dostatoč ného počtu týchto priestorov s prihliadnutím na počet voličov, by malo zabezpečiť plynulý priebeh hlasovania. Novo sa upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lí stkov do osobitnej schránky. Podľa návrhu musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia. Ide o opatrenie zohľadňujúce predchádzajúce medializácie tzv. 'kupovania' hlasovacích lístkov a tý m ovplyvňovania voličov.

K § 19:

Ustanovuje sa povinnosť predsedu okrskovej volebnej komisie vyhlásiť hlasovanie za začaté až po vykonaní kontroly vybavenia volebnej miestnosti a po odstránení zistených nedostatkov.

K § 20:

Ustanovuje sa činnosť voliča vo volebnej miestnosti a činnosť členov okrskovej volebnej komisie, ktorí zabezpečujú realizáciu volebného práva, t.j. vykonanie volebného aktu. Oproti doterajším volebným pravidlám zavá dza sa povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky a postup ak volič tak urobiť nemôže. Osobitne je upravený postup pre osoby, ktoré nie sú sp ôsobilé samé vyznačiť svoju voľbu na hlasovacom lístku a postup pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky.

Voličovi sa ukladá povinnosť odložiť nepoužité hlasovacie lístky do určenej schránky.

Zákon osobitne rieši spôsob hlasovania v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody racionálnym spôsobom, keďže väznené osoby často nemajú preukaz totož nosti, navrhuje sa, aby ich totožnosť bolo možné preukázať aj svedectvom príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

K § 21:

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie v prípadoch, keď nie je možno začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť. O posunutí začiatku hlasovania alebo o predĺžení času hlasovania upovedo mí okrsková volebná komisia voličov spôsobom v mieste obvyklým a tieto skutočnosti poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.

K § 22:

Ustanovuje sa, zodpovednosť predsedu okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti jej podpredsedu, za poriadok vo volebnej miestnosti a záväznosť jeho pokynov na zachovanie poriadku pre všetkých, ktorí sú prítomní vo volebnej miestnosti .

K § 23:

Vymedzuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti počas hlasovania a pri sčítaní hlasov. Súčasne sa ukladá povinnosť obci vymedziť vo volebnej miestnosti osobitný priestor pre zá stupcov nezávislých kandidátov, ktorí prejavia záujem o sledovanie priebehu hlasovania a sčítania hlasov.

K § 24:

Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania majú možnosť hlasovať už len tí voliči, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Okrsková volebná komisia takýmto voličom nemôže odoprieť možnosť výkonu ich volebného práva.

K § 25:

Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie po skončení hlasovania a spôsob posudzovania platnosti hlasovacích lístkov a obálok. O platnosti hlasovacieho lístka a obálky rozhoduje okrsková volebná komisia s koneč nou platnosťou.

K § 26, § 28 a § 29:

Ukladá sa volebným komisiám povinnosť vyhotoviť dvoch rovnopisoch zápisnicu v , ktorú podpisujú členovia volebnej komisie. Nepodpísanie zápisnice členom volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť. Nálež itosti jednotlivých zápisníc ustanovuje zákon v osobitných častiach.

Postupné budovanie informatizácie spoločnosti si vyžaduje zavádzanie nových postupov aj v oblasti volebného práva. Všeobecný záujem na správnom a rýchlom spracovaní výsledkov volieb vyúsťuje do ú pravy spracovania a doručovania zápisnice okrskovej volebnej komisie elektronicky. V ustanovení sa tento postup konkretizuje a špecifikuje. Takýto spôsob si vynucuje aj zavedenie opatrení na zachovanie bezpečnosti prenášan ých informácií a ich verifikáciu komisiou.

K § 27:

Vý sledky hlasovania vo volebnom okrsku vyhlasuje predseda okrskovej volebnej komisie po vyhotovení oboch rovnopisov zápisnice a ich podpísaní. Volebné dokumenty odovzdáva okrsková volebná komisia do úschovy obce.

K § 30:

Ustanovujú sa subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť pre činnosť volebných komisií materiálne prostriedky a osoby na organizačnú prípravu a vykonanie volieb.

K § 31:

Vo voľbá ch budú plniť jednotlivé úlohy predovšetkým orgány verejnej moci (čl. 26ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré budú povinné spolupracovať v záujme riadnej prípravy a priebehu volieb.

K § 32:

Ustanovujú sa podmienky pre nerušený výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Èlen a zapisovateľ volebnej komisie má z titulu výkonu funkcie nárok na pracovné voľ no s náhradou mzdy alebo platu v sume jeho priemerného zárobku, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovan ých mesačnou mzdou.

Zamestnávateľ , ktorý vyplatil náhradu mzdy alebo platu má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená.

K § 33:

Voľby vo vš eobecnosti sú celospoločenskou udalosťou. Preto výdavky spojené s ich prípravou a konaním sú hradené zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa neuhrádzajú výdavky spojené s vedení m volebnej kampane.

K § 34:

Všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa bude v plnej miere vzťahovať na konanie o správnych deliktoch a pokutách podľa § 40 a § 41 zákona, na rozhodovanie volebných orgánov v ostatných veciach sa tento zákon vzťahovať nebude.

Reaguje sa na nutnosť riešiť situáciu, v ktorej si obce nesplnia úlohy potrebné, podľa tohto zákona, na prípravu a vykonanie volieb. Ustanovuje sa povinnosť prednostu okresného úradu tieto úlohy zabezpečiť bezodkladne.

K § 35:

Ustanovujú sa podmienky na odovzdanie a úschovu volebných dokumentov príslušným subjektom s tým, že dňom prevzatia týchto dokumentov sa stávajú súčasťou ich registratúry. Pokiaľ ide o sprístupňovanie volebn ých dokumentov, sprístupňovaniu podľa zákona o slobode informácií bude podliehať len zápisnica o výsledku volieb. Ostatné dokumenty možno sprístupniť len súdom a orgánom činným v trestnom konaní .

K § 36 a § 37:

Navrhuje sa zakotviť skutkové podstaty priestupkov, ktoré doterajšie zákony neobsahovali. Skutkové podstaty sú formulované podľa skúseností volebných orgánov týkajú cich sa poriadku vo volebnej miestnosti, nakladania s nepoužitými hlasovacími lístkami, neuvedením potrebných údajov a naopak uvedením nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení.

Priestupky budú prejednávať okresné úrady a na konanie o nich je ustanovený postup osobitným zákonom o priestupkoch.

K § 38:

Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené v prvej časti zá kona.

K § 39:

Pasívne volebn é právo sa odvodzuje od aktívneho volebného práva s tým, že veková hranica je 21 rokov a na rozdiel od aktívneho volebného práva je viazané na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Úprava vychá dza z ustanovenia čl. 74 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 40:

Zakotvuje sa, ž e pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.

K § 41:

Ustanovujú sa n áležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o voľbu poštou. Osobitný zoznam voličov vedie ministerstvo vn útra.

K § 42:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom voliť hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 43:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto ozná menia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 44:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je nielen zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platn ých hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Navrhovaný systém kreácie komisie zabezpečí dostatočný počet členov, prič om sa zohľadňuje aj určitý prvok šetrenia finančných prostriedkov na volebné komisie.

Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 45:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 46:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona. Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich č lenov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 47:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi ú strednej volebnej komisie. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 17 000 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 48:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.

K § 49:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu odmietnutí registr ácie kandidátnej listiny sa zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti. Na webovom sídle ministerstva vnú tra bude uverejnený zoznam zaregistrovaných kandidátov na účely informovanosti voličov, ktorí požiadajú o voľbu poštou.

K § 50:

Osobitnou ú pravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 51:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana, politické hnutie alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodí n pred začatím volieb) je dostačujúce. Zároveň sa ustanovuje postup a náležitosti odvolania a vzdania sa kandidáta, pričom sa vychádza zo skúseností a poznatkov volebných orgánov a doteraz riešený ch problémov.

K § 52:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohý ch iných vyspelých demokratických štátoch.

Prvotnú informá ciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácnosti.

K § 53:

Vyhlá senie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa komp etencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné

K § 54:

Zákon umož ňuje dva spôsoby voľby - voľby na území Slovenskej republiky a voľby mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.

K § 55:

Ustanovuje sa presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu alebo rozhodnutia súdu, v prípade uplatnenia námietkové ho konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu.

K § 56:

Ustanovuje sa sp ôsob voľby poštou, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslu šné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zá pisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 57:

Ustanovuje sa sp ôsob vykonania voľby poštou osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Z ároveň sa ustanovujú povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.

K § 58:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre politické strany a koalície a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uv ádza vo svojej zápisnici.

K § 59:

Taxatí vne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac ako štyrom kandidátom.

K § 60:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 61:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 62:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uveden é v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 63:

Ustanovujú sa podmienky pre postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov. Základnou podmienkou je, aby politická strana alebo politické hnutie získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platný ch hlasov. Koalícia musí získať sedem, resp. desať percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v závislosti od počtu politických subjektov tvoriacich koalíciu.

K § 64:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie, ak zistí, že podmienky stanovené na postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov nesplnil žiadny kandidujúci politický subjekt.

K § 65:

Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície.

Ustanovuje sa presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.

K § 66:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané mená kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií.

Povinnosť predsedu N árodnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 súvisí s úhradou príspevku za získané hlasy podľa zákona o politických stranách. .

K § 67:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je legitimovaná ústredná volebná komisia ako orgánom, ktorý riadi voľby a zisťuje konečné výsledky volieb.

K § 68:

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany, politického hnutia alebo koalície na uprázdnený mandát, a to v závislosti od poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaný ch od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom sa mandát poslanca uprázdnil, alebo keď sa mandát poslanca neuplatňuje.

K § 69:

Pri vymedzení aktívneho volebného práva návrh vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a zo Smernice 93/109/ES Rady Európskeho spoločenstva. Okrem obč anov Slovenskej republiky je právo voliť priznané aj občanom iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a spĺňajú ustanovenú vekov ú hranicu. Právo voliť do Európskeho parlamentu nemajú občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí boli vo svojom domovskom štáte pozbavení práva voliť. Voliť do Euró pskeho parlamentu možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.

K § 70:

Pre voľ by do Európskeho parlamentu pasívne volebné právo tak u občana Slovenskej republiky ako aj občana iného členského štátu predpokladá splnenie dvoch základných podmienok . Vek 21 rokov, ktorý musí kandidá t dosiahnuť najneskôr v deň konania volieb a trvalý pobytu na území Slovenskej republiky. Občan iného členského štátu musí popri veku a trvalom pobyte na území Slovenskej republiky spĺňať e šte ďalšiu podmienku, nesmie byť v členskom štáte únie, ktorého je štátnym občanom pozbavený práva byť volený.. V oboch prípadoch nesmú mať kandidáti prekážky práva byť volený podľa § 6 zákona. Dĺžka volebného obdobia poslancov Európskeho parlamentu je ustanovená v čl. 3 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.

K § 71:

Zakotvuje sa, ž e pre voľby do Európskeho parlamentu tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.

K § 72:

Ustanovenie o zap ísaní voliča - občana iného členského štátu do zoznamu voličov na území Slovenskej republiky sa oproti doterajšiemu zákonu precizuje taxatívnym výpočtom údajov, ktoré sú obsahom žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vyhlásenia, ktoré pripája občan iného členského štátu k žiadosti. Údaje uvedené v žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vo vyhlásení sa stávajú obsahom informácie, ktorú Slovenská republika, v súlade s článkom 13 Smernice 93/109/ES poskytuje ako členský štát pobytu členskému štátu, ktorého je volič štátnym občanom.

Včasným poskytnut ím informácie zo strany Slovenskej republiky resp. zo strany iného členského štátu sa má zabrániť tomu istému voličovi v dvojnásobnom hlasovaní – na území Slovenskej republiky a aj na území členského štátu, ktorého je štátnym občanom. Pre zjednodušenie a zrýchlenie celého procesu informovania, povinným na doručenie informácie inému členskému štátu sa stáva ministerstvo vnú tra, ktoré plní úlohu komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie.

K § 73:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 74:

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa le hota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 75:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má aspoň päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platný ch hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 76:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K §77:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 78:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnej listiny a pripojených dokumentov, ktorú môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície kompetentnému org ánu, ktorým je ústredná volebná komisia. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 1 700 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politick ému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Skutoč nosti tvoriace obsah kandidátnej listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripája ku kandidátnej listine sa musia zhodovať, a to bez ohľadu na to, či je kandidát občanom Slovenskej republiky alebo ide o občana iného člensk ého štátu Európskej únie.

V súlade so zmenou európskej legislatívy (čl. 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES ) osvedčenie kompetentných správnych orgánov, ktorým musel kandidát - občan iného členského štátu Európskej únie preukazova ť, že nebol v domovskom členskom štáte pozbavený práva byť volený, sa nahrádza jeho písomným vyhlásením o neexistencii takejto prekážky výkonu pasívneho volebného práva. Vykonanou zmenou v eur ópskej legislatíve sa odstraňujú ťažkosti spojené so získavaním spomenutého osvedčenia a s identifikáciou orgánov príslušných na vydanie osvedčenia. Písomné vyhlásenie kandidáta sa stáva v ďalšom procese predmetom overovania v domovskom členskom štáte kandidáta.

V súlade so zmenou článku 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES sa pre efektívnejšiu identifikáciu kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie údaje, ktoré je povinný uviesť vo vyhlásení , dopĺňajú o dátum a miesto narodenia, adresu jeho pobytu v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom, adresu jeho pobytu v Slovenskej republike a údaje o volebnom obvode v ktorom bol naposledy zapísaný do zoznamu voličov v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom.

K § 79:

Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.

K § 80:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutie ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa aj v prípade volieb do Európskeho parlamentu zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti a súčasne sa vymedzuje sa súbor údajov, ktoré sa v zozname zaregistrovaných kandidátov uvádzajú o každom kandidátov.

V odseku 7 sa zverujú sa do kompetencie ministerstva vnútra úlohy, ktoré plní aj ako orgán komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie a ú lohy, ktoré plní vo vzťahu k ústrednej volebnej komisii .

Postupom ústrednej volebnej komisie uvedeným v odsekoch 10 a11 sa má zabrániť v súlade s čl. 6 ods. 4 a čl. 13 Smernice 93/109/ES/ dvojnásobnej kandidatúre kandidáta a zvoleniu toho kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie, ktorého vyhlásenie o spôsobilosti byť volený je v rozpore s v ýsledkom overenia obsahu vyhlásenia v jeho domovskom členskom štáte.

K § 81:

Osobitnou ú pravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 82:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidá ta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatí m volieb) je dostačujúce.

K § 83:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohý ch iných vyspelých demokratických štátoch.

Prvotnú informá ciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácností.

K § 84:

Vyhlá senie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné

K § 85:

Ustanovenie nadv äzuje na ustanovenie § 20 zákona.

Ustanovuje sa a zá pis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 86:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 87:

Taxatívne sa uv ádzajú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac, ako dvom kandidátom.

K § 88:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn okresnej volebnej komisie.

K § 89:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 90:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 91:

Ustanovujú sa podmienky prideľovania mandátov. Základnou podmienkou je, aby politická strana, politické hnutie alebo koalícia získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

K § 92:

Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície. Ustanovuje sa aj presn ý postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.

K § 93:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie, ako aj povinnosť ústrednej volebnej komisie zverejniť celkové výsledky volieb až po ukončení volieb v členskom štáte Európskej únie, ktorého volič i odovzdali hlasy ako poslední, čím sa sleduje zabrániť ovplyvňovaniu voličov. Ukladá sa ústrednej volebnej komisii predložiť zápisnicu o výsledkoch volieb predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný oznámiť výsledky Európskemu parlamentu.

K § 94:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Európskeho parlamentu je legitimovaná ústredná volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb.

K § 95:

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany alebo koalície na uprázdnený mandát a to v závislosti od ich poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastú penie náhradníka vyhlási ústredná volebná komisia do 15 dní od doručenia oznámenia Európskeho parlamentu o uprázdnení mandátu Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky informuje Európsky parlament o nastúpení náhradníka.

K § 96:

Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zá kona. Ustanovenie je v súlade s čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 97:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 98:

Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičné výbory do ústrednej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidá ta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 99:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičného výboru do okresnej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidá ta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 100:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 101:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 102:

Ustanovujú sa n áležitosti návrhu kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ako aj oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie návrhu a postup rozhodovania o takomto návrhu po jeho preskúmaní. Predseda N árodnej rady Slovenskej republiky prijatie návrhu oznamuje kandidátovi a ústrednej volebnej komisii. Odmietnutie návrhu oznamuje kandidátovi, ktorý môže podať proti odmietnutiu návrhu podnet na preskúmanie také hoto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

K § 103:

S kandidatú rou disponuje len kandidát na prezidenta. Dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutoč nosti vo volebných miestnostiach. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.

K § 104:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacieho lístka, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov. Ústredná volebná komisia overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a ustanovenie upravuje spôsob tlače a distribú ciu hlasovacích lístkov na obce. Voliči dostanú hlasovacie lístky tak, ako je to v prípade aj iných volieb, v deň konania volieb vo volebnej miestnosti.

K § 105:

Vyhlá senie volieb prezidenta Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné.

K § 106:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.

Ustanovuje sa zá pis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 107:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a obálok a zisťovaní počtu platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Zistené výsledky uvádza komis ia vo svojej zápisnici.

K § 108:

Taxatí vne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 109:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 110:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 111:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.

K § 112:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku volieb ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 113:

Taxatívne sa uv ádzajú náležitosti vyhlásenia výsledkov volieb.

K § 114:

Druhé kolo volieb vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pre druhé kolo volieb platia ustanovenia vymenované v odseku 2.

K § 115:

Právo hlasova ť v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona.

K § 116:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň konania ľudového hlasovania zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 117:

Èlenov ú strednej volebnej komisie delegujú politické strany alebo koalície, ktoré sú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doruč enie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania.

K § 118:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zastúpenie politickej strany alebo koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a urč uje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 119:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 120:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.

K § 121:

Vyhlásenie ľ udového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky zákon zveruje v súlade s Èl. 89 ods. 2 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

K § 122:

Ustanovujú sa n áležitosti hlasovacieho lístka pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje ministerstvo vnútra. Ustanovenie upravuje aj spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lí stkov na obce.

K § 123:

Ustanovuje sa postup pri zápise do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 124:

Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a zisťovaní počtu platných hlasov za odvolanie, resp. neodvolanie prezidenta Slovenskej republiky. Zistené výsledky uvá dza komisia vo svojej zápisnici.

K § 125:

Taxatí vne sa vymenúvajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 126:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 127:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 128:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uveden é v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova dokumentov z ľudového hlasovania sa zveruje okresnému úradu.

K § 129:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku ľudového hlasovania. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku ľ udového hlasovania ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 130:

Taxatí vne sa vymenúvajú náležitosti, ktoré sú obsahom vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania.

K § 131:

Aktívne volebn é právo sa priznáva občanom Slovenskej republiky a cudzincom, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgá nov samosprávneho kraja do jeho územia. Veková hranica 18 rokov ako aj prekážky vo výkone práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.

K § 132:

Podmienky pasí vneho volebného práva pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sú odvodené od aktívneho volebného práva s tým, že obec trvalého pobytu kandidáta musí patriť do územia volebné ho obvodu, v ktorom obyvateľ samosprávneho kraja kandiduje. V tomto prípade sa použije aj ustanovenie o prekážkach vo výkone práva byť volený.

K § 133:

Pre voľ by predsedu samosprávneho kraja sa vyžaduje veková hranica 25 rokov a trvalý pobyt kandidáta v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgá nov samosprávneho kraja do jeho územia

K § 134:

Poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja volia obyvatelia v jednomandátových a viacmandátových volebných obvodoch, ktoré utvára pomerne k počtu obyvateľov zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Informáciu o počte volebných obvodov a počte poslancov, ktorý sa v nich má voliť sa uverejňuje na webovom sídle samosprávneho kraja.

Pre voľ bu predsedu samosprávneho kraja, sa neutvárajú viaceré volebné obvody, samosprávny kraj je jediným jednomandátovým volebným obvodom.

K § 135:

Do ú strednej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v polovici samosprávnych krajov jedného člena a jedného náhradn íka. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka doručuje politická strana alebo koalícia predsedovi vlády Slovenskej republiky v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo ústrednej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

Ústredná volebná komisia a jej odborný sumarizačný útvar sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 136:

Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do volebnej komisie samosprávneho kraja, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.

Oprávnené subjekty môžu delegovať do komisie popri jednom zástupcovi aj jedného náhradníka. Počet členov komisie musí byť minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti volebnej komisie samosprávneho kraja sa uklad á predsedovi samosprávneho kraja doplniť chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú ná hradníci.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

Volebné komisie samosprávneho kraja a ich odborné sumarizačné útvary sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 137:

Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s volebným obvodom. Obvodná volebná komisia má najmenej päť členov.

Podmienkou delegovania z ástupcu politickej strany alebo koalície do obvodnej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja v určenom počte volebných obvodov. Ustanovujú sa náležitosti ozná menia o delegovaní, subjekt, ktorému sa oznámenie o delegovaní doručuje a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Pre zabezpečenie funkčnosti obvodnej volebnej komisie sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Súčasťou obvodnej volebnej komisie je aj jej odborný sumarizačný útvar utvorený štatistickým úradom.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v obvodnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy pri príprave a priebehu volieb.

K § 138:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa obvodnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje predsedovi samosprávneho kraja.

K § 139:

Ustanovuje sa sp ôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, určujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie. Okrskové volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie.

K § 140:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré musia byť k nim pripojené a ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zá kona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidat úru v príslušnom volebnom obvode v počte 400 podpisov.

Ukladá sa zapisovate ľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnych listín. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.

K § 141:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátov volebnou komisiou samosprávneho kraja tak, že konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu komisie o nezaregistrovaní kandidáta sa zveruje súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidá ta, jeho rozhodnutie vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

K § 142:

Ustanovujú sa n áležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý sa vyhotovuje podľa volebných obvodov a ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do ú zemia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnos ť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 143:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidá ta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatí m volieb) je dostačujúce.

K § 144:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Uvedením kandidátov na jednej strane hlasovacieho lístka sa má zabrániť znevýhodneniu kandidá tov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane. Aj v prípade týchto volieb volič dostane hlasovací lístok až vo volebnej miestnosti.

K § 145:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré k nim musia byť pripojené pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na predsedu samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná volič mi - obyvateľmi samosprávneho kraja, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte 1 000 podpisov.

Ukladá sa zapisovate ľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na ú pravu alebo doplnenie kandidátnej listiny. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.

K § 146:

Rieši sa spô sob registrácie kandidátov na predsedu samosprávneho kraja volebnou komisiou samosprávneho kraja; konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nezaregistrovaní kandidáta zákon zveruje príslušnému súdu. Ak sú d rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, rozhodnutie súdu vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

K § 147:

Ustanovujú sa n áležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprá vneho kraja.

Ukladá sa povinnos ť obci zoznam zaregistrovaných kandidátov uverejniť spôsobom v mieste obvyklým.

K § 148:

Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 143.

K § 149:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov a jednostranný. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Voličovi vydá hlasovací lístok okrsková volebná komisia vo volebnej miestnosti spolu s hlasovacím lístkom pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja.

K § 150:

Vyhlá senie volieb do orgánov samosprávnych krajov sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh upravuje aj pr ípady, kedy z akýchkoľvek dôvodov vôbec nedošlo k vykonaniu volieb, ako aj situácia, keď síce voľby boli vykonané, ale z titulu nezákonnosti, neústavnosti alebo sťažnosti proti výsledku volieb boli Ú stavným súdom Slovenskej republiky voľby vyhlásené za neplatné, resp. aj situácie, keď zanikol mandát poslanca zastupiteľstva alebo predsedu samosprávneho kraja a ktoré v platnom zá kone tvorili obsah ustanovenia označeného ako nové voľby. V uvedených prípadoch vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky voľby s tým, že lehoty určí v prílohe rozhodnutia o vyhlásení volieb.

K § 151:

Ustanovuje sa z ápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia rozhodnutia súdu v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predlož enia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.

K § 152:

Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a osobitne pre voľ by predsedu samosprávneho kraja. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.

K § 153:

Taxatí vne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Prípady väčšieho počtu hlasovacích pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo väčšieho počtu hlasovacích pre voľ by predsedu samosprávneho kraja v obálke, zákon rieši tak, že všetky takéto hlasovacie lístky vyhlasuje za neplatné.

K § 154:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.

K § 155:

Upravuje sa postup obvodnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v tý chto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 156:

Upravujú sa n áležitosti zápisnice obvodnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode , ktorú obvodná volebná komisia doručuje volebnej komisii samosprávneho kraja. Údaje uvedené v zápisnici obvodnej volebnej komisie s ú sumárom údajov, ktoré obvodná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. V zápisnici sú uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľ stva vo volebnom obvode a mená a priezviská náhradníkov. Úschova volebných dokumentov sa zveruje samosprávnemu kraju.

K § 157:

Zá pisnica volebnej komisie samosprávneho kraja osvedčuje výsledky volieb v samosprávnom kraji. Sú v nej uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva v samosprávnom kraji, men á a priezviská náhradníkov, ako aj meno a priezvisko zvoleného predsedu samosprávneho kraja. Volebná komisia samosprávneho kraja doručuje zápisnicu ústrednej volebnej komisii elektronicky a následne v pí somnej forme poštou. Volebná komisia samosprávneho kraja odovzdáva volebné dokumenty do úschovy samosprávnemu kraju.

K § 158:

Za poslancov sú zvolení tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v príslušnom volebnom obvode, teda v tom obvode, v ktorom kandidovali.

Urč uje sa postup volebnej komisie samosprávneho kraja v prípade, ak viacerí kandidáti tej istej politickej strany, alebo viacerí kandidáti viacerých politických strán alebo nezávislí kandidáti získali rovnaký poč et platných hlasov.

Za predsedu samosprávneho kraja je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.

K § 159:

Ukladá sa volebnej komisii samosprávneho kraja uverejniť výsledky volieb spôsobom v mieste obvyklým a tiež na svojom webovom sídle.

K § 160:

Na odovzdanie osvedčení o zvolení za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a za predsedu samosprávneho kraja je legitimovaná volebná komisia samosprávneho kraja ako orgán zisťujúci konečné vý sledky volieb v samosprávnom kraji.

K § 161

Upravuje sa nastupovanie náhradníkov na zaniknuté poslanecké mandáty, a to v závislosti od počtu získaných platných hlasov v príslušnom volebnom obvode. Oznamovanie nastupovania náhradníka sa navrhuje zveriť predsedovi samosprávneho kraja a to tak, aby to musel urobiť do 15 dní po tom, čo mandát poslanca zanikol. Predseda samosprávneho kraja bude podpisovať aj osvedčenie, že sa stal poslancom a vykoná všetky úkony s t ým spojené.

K § 162

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané, okrem iného, aj počty poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a predsedov samosprávnych krajov zvolených podľ a politických strán a koalícií a nezávislých kandidátov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumá rom údajov zistených zo zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov.

K § 163:

Ustanovenie o druhom kole volieb predsedu samosprávneho kraja sa použije v prípade, keď ani jeden z kandidátov nezískal požadovaný počet platných hlasov. O tom, že vo voľbách nebol zvolený predseda niektoré ho samosprávneho kraja svedčia údaje o výsledkoch volieb uvedených v zápisnici ústrednej volebnej komisie.

Lehota na konanie druh ého kola volieb predsedu samosprávneho kraja je dostatočná na to, aby druhé kolo volieb bolo možné zabezpečiť po organizačno-technickej stránke (tlač hlasovacích lístkov a ich distribúcia až na obce, prí prava zoznamov voličov, príprava volebných miestností).

K § 164:

Výkon aktí vneho volebného práva je podmienený trvalým pobytom v obci, dosiahnutím veku podľa § 3 zákona a nedostatkom prekážok vo výkone volebného práva podľa § 4 návrhu zákona.. Za obyvateľa obce sa považ uje nielen občan Slovenskej republiky, ale aj cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorému Ústava Slovenskej republiky včl. 30 ods. 1 priznáva právo voliť do orgánov samosprávy obcí.

K § 165:

Pasívne volebn é právo sa pri voľbách za poslanca obecného zastupiteľstva odvíja od aktívneho volebného práva. S výkonom pasívneho volebného práva úzko súvisí ustanovenie§ 6 návrhu o prekážke prá va byť volený.

K § 166:

Pasívne volebn é právo sa pri voľbách za starostu obce odvíja tiež od aktívneho volebného práva, s tým rozdielom, že veková hranica na zvolenie za predsedu samosprávneho kraja je 25 rokov veku. Uvedená podmienka spolu s neexistenciou prekážok vo výkone práva byť volený musí byť splnená najneskôr v deň konania volieb, v opačnom prípade bude kandidát vyčiarknutý z kandidátnej listiny.

K § 167:

Ustanovuje sa sp ôsob tvorby viacmandátových volebných obvodov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Spôsob zverejnenia volebných obvodov a počtu poslancov, ktorí sa v nich majú zvoliť je v kompetencii obce.

K § 168:

Právo delegova ť zástupcu do ústrednej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podali kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej pä tine okresov Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb.

K § 169:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.

Právo delegovať z ástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podávajú kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územné ho obvodu okresnej volebnej komisie. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.

Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.

Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.

K § 170:

Zapisovateľ a okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu.

K § 171:

Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do miestnej volebnej komisie, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.

Komisia musí mať minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti miestnej volebnej komisie sa ukladá starostovi obce doplniť počet chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento poč as funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v miestnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy, ktoré plní pred voľbami a v priebehu volieb.

Miestne volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie. Obdobne sú na celé volebné obdobie zriadené odborné sumarizačné útvary miestnych volebných komisií, ktoré spracúvajú vý sledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.

K § 172:

Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.

Spôsob kreá cie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie. Možnosť delegovať zástupcu do komisie zákon podmieňuje podaním kandidátnej listiny pre voľby do obecného zastupiteľstva. Tak že politickej strane alebo koalícii, ktorá podáva kandidátnu listinu len pre voľby starostu obce zákon uvedené právo nepriznáva. Chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymen úva starosta obce.

Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie okrskovej volebnej komisie, ktoré súvisia s jej činnosťou len v deň konania volieb. Aj okrsková volebná komisia je funkčná poč as celého volebného obdobia orgánov samosprávy obcí.

K § 173:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidá tnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte podpisov podľa prílohy č. 1 n ávrhu.

Ukladá sa zapisovate ľovi miestnej volebnej komisie zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom. Zosúladením kandidátnej listiny so zákonom na základe výzvy zapisovateľa volebnej komisie sa sleduje zjednodu šenie práce miestnej volebnej komisie v rámci preskúmavania kandidátnych listín. Vzhľadom na časový priestor, ktorý zákon priznáva miestnej volebnej komisii na preskúmanie predložených kandidátnych listí ukladá sa zapisovateľovi povinnosť povinný predložiť kandidátne listiny miestnej volebnej komisii na preskúmanie a registráciu už na jej prvom zasadnutí.

K § 174:

Rieš i sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky, keď podané kandidátne listiny nespĺňajú podmienky ustanovené v § 173 návrhu.

Dodržaní m lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvorí dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciá m a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.

K § 175:

V zá ujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa obci povinnosť uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 176:

S kandidatú rou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidá ta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Èasové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatí m volieb) je dostačujúce.

K § 177:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva. Údaje uvádzané na hlasovacom lístku zodpovedajú údajom uvedeným o kandidátoch na kandidátnych listinách. V záujme zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické subjekty rovnaké podmienky, uvádzajú sa na hlasovacom lístku názvy politických strán jednotným spôsobom.

K § 178:

Ustanovujú sa z ákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidá tnej listiny nezávislého kandidáta na starostu obce je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu. Zákon neumožňuje viacerým nezávislý m kandidátom na ich podporu využiť jednu podpisovú listinu, na druhej strane však umožňuje kandidátovi na poslanca zastupiteľstva kandidovať aj na funkciu starostu obce.

Povinnosti zapisovate ľa miestnej volebnej komisie sú pri preberaní kandidátnych listín na funkciu starostu obce rovnaké ako je to v prípade preberania kandidátnych listín pre voľby do obecného zastupiteľstva.

K § 179:

Rieš i sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky ak podané kandidátne listiny nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

Dodrž anie lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíci ám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.

K § 180:

V zá ujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 181:

Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 176.

K § 182:

Upravujú sa n áležitosti hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Aj v prípade hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce platí zásada, že kandidáti sa uvádzajú len na jednej strane hlasovacieho lístka a v abecednom poradí.. Uvádzaním kandidátov len na jednej strane hlasovacieho lístka, sa má zabrániť diskriminácii tých kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane.

K § 183:

V súlade s Èl. 89 ods. 2 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky sa vyhlásenie volieb do orgánov samosprávy obcí zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota od vyhlásenia volieb do dňa ich konania je dostato čne dlhá na to, aby bolo vykonanie volieb zabezpečené po organizačnej a technickej stránke.

Vykonanie volie do org ánov samosprávy obcí v posledných 14 dňoch ich volebného obdobia sa javí ako najvhodnejšie. Funkčné obdobie poslancov obecného zastupiteľstva zostane zachované, nakoľko sa skončí až zložením sľ ubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Odseky 3 až 7 sú venované vyhlasovanie volieb, ktoré platný zákon upravoval v samostatnom ustanovení ako nové voľby.

K § 184:

Ustanovenie nadv äzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania volieb zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantn ý spôsob úpravy hlasovacích lístkov. Vzhľadom nato, že volič odovzdáva svoj hlas kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva a aj kandidátovi na starostu obce, úprava hlasovacích lístkov sa odlišuje počtom zakrúžkovaných poradových čísiel kandidátov. Správna úprava hlasovacieho lístka má význam pri posudzovaní ich platnosti a sčítaní.

K § 185:

Ustanovenie sú visí s § 25 návrhu. Procesu rozdelenia hlasovacích lístkov a ich sčítaniu predchádza zapečatenie nepoužitých hlasovacích lístkov a nepoužitých obálok, zmiešanie obsahu volebnej schránky a prenosenej volebnej schránky a zistenie účasti vo voľbách. Výsledky zistené činnosťou okrskovej volebnej komisie sa uvádzajú v zápisnici okrskovej volebnej komisie i výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

K § 186:

V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka. V odseku 1 sa riešia prípady neplatnosti hlasovacieho lístka v dôsledku jeho nesprávnej úpravy zo strany voliča. Odsek 2 reaguje na prípady, ke ď volič vložil do obálky viac kusov hlasovacieho lístka toho istého druhu. V takomto prípade umožňuje zákon okrskovej volebnej komisii vyhlásiť všetky hlasovacie lístky toho istého druhu nachádzajú ce sa v obálke za neplatné bez toho, aby vôbec skúmala prejav vôle voliča na niektorom z hlasovacích lístkov.

K § 187:

Ustanovujú sa n áležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a vý sledku hlasovania vo volebnom okrsku miestnej volebnej komisii. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zá pisnici na pokyn miestnej volebnej komisie.

K § 188:

Upravuje sa postup miestnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto č innosti miestnej volebnej komisie zákon umožňuje popri členoch a zapisovateľoch volebných komisií členoch ich odborných sumarizačných útvarov aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmie ňuje predchádzajúcim súhlasom miestnej volebnej komisie. Takýmito osobami môžu byť napr. zástupcovia nezávislých kandidátov, zástupcovia rozhlasu, televízie a pod.

K § 189:

Z názvu zá pisnice miestnej volenej komisie vyplýva, že sa vypracúva osobitne pre každý volebný obvod. Údaje uvedené v zápisnici sú sumárom údajov uvedených v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisi í, ktoré boli doručené miestnej volebnej komisii ale sú súčasne aj podkladom pre vypracovanie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.

V obci, v ktorej sa utvoril iba jeden volebný obvod, sa zápisnica o výsledku volieb vo volebnom obvode nevyhotovuje.

K § 190:

Popri zá pisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode vyhotovuje miestna volebná komisia aj zápisnicu o výsledku volieb v obci. Uvedená zápisnica sumarizuje výsledky volieb z jednotlivých volebných obvodov. Preto sa v zápisnici popri všeobecných údajoch, uvádzajú už aj mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov obecného zastupiteľstva, teda tých, ktorí vo volebných obvodoch získali najvyšší počet platný ch hlasov a meno a priezvisko kandidáta zvoleného za starostu obce. Ako nový údaj sa oproti doterajšej právnej úprave uvádza počet mužov a počet žien zvolených za poslancov obecných zastupiteľ stiev. Zistenie tohto údaju si vyžiadala prax, najmä požiadavky rôznych medzinárodných ale aj domácich organizácií venujúcich sa problematike zastúpenia žien vo volených funkciách.

Ïalej sa upravuje činnosť miestnej volebnej komisie po vyhotovení zápisnicea doručovanie zápisnice Mestskou volebnou komisiou v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Mestskou volebnou komisiou v meste Košice.

K § 191:

Kandidá ti na poslancov obecných zastupiteľstiev kandidujú podľa jednotlivých volebných obvodov a v nich sú aj volení za poslancov zastupiteľstva. Preto sa výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva viažu na volebn é obvody a na počty hlasov, ktoré v nich získajú. Zákon neustanovuje minimálny počet hlasov, ktoré je potrebné získať na zvolenie za poslanca, ale v odseku 1 určuje, že zvolenými sú tí kandidá ti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet platných hlasov.

K § 192:

Voľby do org ánov obce končia na úrovni miestne volebnej komisie Z uvedeného dôvodu ukladá sa miestnej volebnej komisii povinnosť oboznámiť voličov a občanov obce, ktorí kandidáti boli zvolení na ďalšie štvorroč né obdobie za poslancov obecného zastupiteľstva a ktorý kandidát bol na toto obdobie zvolený za starostu obce. Miestna volebná komisia uverejňuje výsledky volieb v obci spôsobom v mieste obvyklým.

K § 193:

Na odovzdanie osvedčenia o zvolení je legitimovaná miestna volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce.

K § 194:

Upravuje sa postup pri nastupovaní náhradníkov na miesta poslancov, ktorých mandát zanikol. Ustanovuje sa lehota na oznámenie o nastúpení náhradníka. Lehota 15 dní je krajnou lehotou na to, aby sa zánik mandá tu stal všeobecne známym a dostatočne dlhou na to, aby sa náhradník rozhodol, či na uprázdnené miesto poslanca nastúpi. Nakoľko problematika nastupovania náhradníkov nepatrí do kompetencie miestnej volebnej komisie, podpísanie osvedčenia o nastúpení náhradníka a postup pri nastupovaní náhradníka zveruje zákon starostovi obce.

K § 195:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc miestnych volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto č innosti okresnej volebnej komisie sa umožňuje aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.

K § 196:

Obsah zá pisnice okresnej volebnej komisie je formulovaný tak, aby údaje uvedené v zápisnici mohli byť podkladom na ďalšie spracovanie a zistenie konečného výsledku volieb. V záujme urýchleného spracovania vý sledkov volieb ústrednou komisiou okresná volebná komisia zasiela zápisnicu elektronickým prenosom a až následne zápisnicu zasiela poštou.

K § 197:

Údaje uveden é v zápisnici ústrednej volebnej komisie sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zvolení starostovia a zvolení poslanci obecných zastupiteľstiev sa v zápisnici uvádzaj ú len v počtoch a podľa politických strán, ktoré ich kandidovali alebo s údajom, že ide o nezávislých kandidátov.

K § 198:

Právo hlasova ť resp. zúčastniť sa na referende vyplýva z Èl. 94 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa priznáva rovnako ako v § 38 zákona občanovi Slovenskej republiky. Veková hranica 18 rokov a nedostatok prekážky vo vý kone aktívneho volebného práva musí byť splnená aj v tomto prípade.

K § 199:

Zákon umož ňuje na rozdiel od doterajšej právnej úpravy hlasovať v referende nielen na území Slovenskej republiky ale aj prostredníctvom pošty tak, ako je to v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa v predmetnom paragrafe ustanovujú náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o hlasovanie poštou. Vedenie osobitn ého zoznam voličov zákon zveril ministerstvu vnútra.

K § 200:

Inštitú t hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.

Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.

Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.

K § 201:

Do ú strednej volebnej komisie môže delegovať zástupcu politická strana, politické hnutie alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičný výbor. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.

K § 202:

Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okresnej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okresnej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.

Právo delegovať svojho zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru, ktorého návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Èlenstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote. Súčasne sa rieši situácia, ak okresná volebná komisia delegovaním nedosahuje počet členov uvedený v prvej časti zákona. Zánik členstva predpokladá pí somný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade ak ani 5 dní pred dňom konania referenda člen komisie nezložil z ákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.

Kompetencie okresnej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou pred konaním referenda a v deň konania referenda.

K § 203:

Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 204:

Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okrskovej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.

Právo delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru ktoré návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Èlenstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoven ým spôsobom a v ustanovenej lehote.

Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade, ak ani 5 dní pred dň om konania volieb člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato, aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funk čnosť komisie.

Kompetencie okrskovej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou v deň konania referenda.

K § 205:

Ustanovenie nadv äzuje svojím obsahom na § 16 zákona. Ustanovujú sa obsahové náležitosti rozhodnutia o vyhlásení referenda a postupy príslušných subjektov v závislosti od toho, na návrh ktorého subjektu sa má referendum vyhlásiť.

K § 206:

Meritórne ná ležitosti týkajúce sa podmienok vyhlásenia referenda ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona konkretizuje oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, ktoré môže vykonať, kým referendum vyhlási. Sú časťou týchto oprávnení je preskúmanie obsahových náležitostí predpísaných ústavou.

Ak sa má referendum vykonať na základe petície, je jednou z úloh preskúmanie, či je petícia po obsahovej a formálnej stránke relevantným podkladom na takéto rozhodnutie. V prípade nedostatkov zistený ch jej preskúmaním zo strany prezidenta republiky umožňuje zákon prezidentovi republiky vyhlásenie referenda odmietnuť. Súčasne sa ukladá prezidentovi povinnosť o svojom rozhodnutí informovať petičný výbor.

K § 207:

Vymedzujú sa obsahové a formálne náležitosti hlasovacieho lístka. Nevyhnutnou náležitosťou hlasovacieho lístka je uvedenie otázky, prípadne otázok, na ktoré sa má v referende odpovedať. Ak je otázok viac, označ ia sa poradovým číslom. Ustanovuje sa že, bez ohľadu na to, či je referendum o jednej otázke, alebo viacerých otázkach, pri každej je potrebné osobitne uviesť odpoveď 'áno' a odpoveď 'nie'.

V ustanovení sa upravuje problematiku spojená so zabezpečením tlače hlasovacích lístkov.

Zakotvuje sa zodpovednosť ústrednej volebnej komisie za správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku.

Zveruje sa do kompetencie ministerstva vnútra zabezpečenie tlače hlasovacích lístkov a ich distribúcia. Podkladom na tlač hlasovacích lístkov je hlasovací lístok opatrený úradnou pečiatkou ú strednej volebnej komisie.

K § 208:

Upravujú sa sp ôsoby voľby ako na území Slovenskej republiky, tak aj mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.

K § 209:

Ustanovenie nadv äzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania referenda zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dô jde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

K § 210:

Ustanovuje sa sp ôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiados ť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania po štou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K § 211:

Ustanovuje sa sp ôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spô sob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.

K § 212:

Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pred samotným zistením výsledkov hlasovania a po zistení výsledkov hlasovania.

K § 213:

V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.

K § 214:

Upravujú sa obsahové náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ukladá sa povinnosť okrskovej volebnej komisii vyhotoviť zápisnicu v požadovanom počte a povinnosť doru čiť zápisnicu okresnej volebnej komisii na ďalšie spracovanie.

K § 215:

Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožň uje aj iným osobám než členom a zapisovateľom volebných komisií a ich odborných sumarizačných útvarov. Prítomnosť iných osôb však zákon podmieňuje predchádzajúcim sú hlasom okresnej volebnej komisie.

K § 216:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania ako aj spôsob zaslania zápisnice na ďalšie spracovanie ústrednej volebnej komisii.

K § 217:

Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku referenda. Údaje, ktoré sa uvádzajú v zápisnici ústrednej volebnej komisie je sumárom údajov zo zápisníc okresných volebný ch komisií.

K § 218:

Návrhy prijat é v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Z uvedené dôvodu sa v ustanovení uvádzajú obsahové náležitosti vyhlásenia tak, aby bolo z neho zrejmé koľko voličov sa ho z účastnilo a ktorý návrh bol prijatý Výsledky referenda sú platné ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčš inou účastníkov referenda.

K § 219:

Zákonom sa zru šia všetky vykonávacie predpisy vydané podľa zrušovaných volebných zákonov. Upravuje sa preto nové splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky. Keďže obsah vyhlášky sa týka aj iný ch rezortov, ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby takýto právny predpis vydalo po dohode s dotknutými štátnymi orgánmi.

K § 220:

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu vnútra zabezpečiť tlač metodických a informačných materiálov, príručiek a obálky, usmerňovať obce a okresné úrady pri utváraní volebných okrskov, zostavovan í zoznamov voličov, zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností, úschove hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov. Splnomocňuje sa štatistický úrad po dohode s ministerstvom vnútra vydať metodiku spracovania výsledkov hlasovania.

K § 221:

Úlohy spojen é s prípravou a vykonaním volieb do orgánov novovzniknutej obce alebo novovzniknutých obcí, sa zverujú okresnému úradu v spolupráci s rozdeľovanou alebo zlučovanou obcou.

Ustanovuje sa tiež, že úlohy, ktoré obec a samosprávny kraj plnia podľa tohto zákona, sú preneseným výkonom úloh štátnej správy a nie výkonom samosprávy.

K § 222:

Podľa doteraj ších zákonov upravujúcich voľby do orgánov územnej samosprávy vykonávajú svoju činnosť volebné komisie počas celého volebného obdobia. Je preto potrebné ustanoviť, že tieto komisie budú plniť svoje úlohy v rozsahu podľa zrušovaných zákonov do zriadenia nových volebných orgánov podľa tohto zákona.

Vý slovne sa ustanovuje, že ak vznikne potreba vykonať voľby do orgánov územnej samosprávy počas volebného obdobia, v rámci ktorého došlo k zmene zákonnej úpravy volieb, vykonajú sa tieto voľby podľa nové ho zákona.

K § 223:

V prílohe ná vrhu zákona č. 2 sú uvedené právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.

K § 224:

Zrušujú sa doterajšie zákony upravujúce voľby a referendum konané na území Slovenskej republiky. Súčasne sa zrušujú aj s tým súvisiace právne predpisy, ktoré už nie sú v súlade s návrhom tohto zákona.

K Èl. II

Občiansky sú dny poriadok v § 250z až 250zd upravuje, v nadväznosti na jednotlivé zákony upravujúce voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, prezidenta Slovenskej republiky a orgánov samosprá vnych krajov, orgánov samosprávy obcí a zákona o spôsobe vykonania referenda konanie, na základe ktorého súdy rozhodovali vo veciach zoznamu voličov a vo veciach registrácie kandidátnych listín.

Nová zákonná úprava nahrádza doteraz šesť platných zákonov.

V novele sa odstraňujú nelogické ustanovenia, na základe ktorých mohol podať návrh na súd proti registrá cii vlastnej kandidátnej listiny aj ten kto ju podal, hoci volebný zákon mu zaregistrovanú kandidátnu listinu umožňuje vziať späť.

Jednotlivé paragrafy sa zoraďujú do logického sledu v súlade so systematikou návrhu zákona. Doteraz boli dopĺňané ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy, keď bol prijatý zákon upravujúci nový druh volieb.

Z hľadiska aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zmena v Občianskom súdnom poriadku bola vykonaná formou nového znenia paragrafov a nie zmenami ich jednotlivých odsekov.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby z ákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

V Bratislave 14. augusta 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlá dy Slovenskej republiky

Robert Kaliň ák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Voľby sú všeobecne uznávané ako základný nástroj demokracie. Voliči nimi ovplyvňujú politický, ekonomický a spoločenský vývoj štátu. Význam volieb je v ich podstate. Od nich sa odvodzuje nielen zloženie zastupiteľských zborov, ale i činnosť poslancov, od ktorých v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metódami sa bude vyvíjať uplatňovanie práv a záujmov obyvateľov.
Voľby umožňujú utváranie takých reprezentatívnych orgánov štátu, ktoré odzrkadľujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov. Voľbami sa v Slovenskej republike v období po roku 1989 prejavuje politický pluralizmus, súťaže registrovaných politických strán a politických hnutí. Z politologického hľadiska sú voľby veličinou, ktorá sa premieta do základných právnych úprav.
V Slovenskej republike je základným a principiálnym predpisom, z ktorého treba vychádzať Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Tento právny dokument je zárukou pre realizáciu politických práv v praxi. Volebné právo je jedným zo základných politických práv zaručujúcim ústavnou cestou účasť občana na správe vecí verejných. Toto politické právo upravené v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky priznáva oprávnenie v oblasti volieb nielen občanom, ale aj cudzincom a to v závislosti na tom, o aký druh volieb ide. Citovaný článok ústavy zároveň upravuje základné atribúty volebného práva, ako sú tajnosť, priamosť, rovnosť a všeobecnosť.
Spomínané politické práva vo veciach volieb sú v súčasnosti upravené vo viacerých zákonoch. Niektoré z nich boli prijaté pred účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky, niektoré v súvislosti s účinnosťou Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom Slovenskej republiky a jej orgánov.
Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov, a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. Najstaršia z týchto úprav pochádza z roku 1990, najmladšia z roku 2004. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu, a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. Zásadné zmeny týkajúce sa volebných systémov či volebných obvodov však počas účinnosti týchto predpisov vykonané neboli. Uvedené skutočnosti viedli v ostatných rokoch politickú, odbornú ale i laickú verejnosť k diskusii o potrebe vypracovania novej legislatívy v oblasti volebného práva s cieľom vytvoriť jediný zákon upravujúci všetky druhy volieb. Široká diskusia sa viedla o zjednocovaní volebných inštitútov týkajúcich sa najmä vytvárania volebných orgánov, vedenia volebnej kampane a jej obmedzení, postupu volebných komisií, postupu voličov pri samotnom akte voľby, vo veciach zamedzenia manipuláciám s výsledkami volieb, transparentnosti financovania volebných kampaní a to aj v súvislosti s odporúčaniami Výboru GRECO Rady Európy.
Na rozdielny prístup zákonodarcu pri úprave volebných inštitútov, terminologickú nejednotnosť, rozdielnosť postupov, ako aj na potrebu záruk zákonnosti a demokratických princípov pri výkone volebného práva poukazovali aj mimovládne organizácie, ktorých predmetom činnosti je dodržiavanie ľudských práv, politických práv a presadzovanie vysokých štandardov ústavných záruk vo volebnom práve. Z ich poznatkov rezonovala takisto potreba novej zákonnej úpravy a formu jedného volebného zákona podporujú.
Nová zákonná úprava o voľbách je založená aj na doteraz v praxi osvedčených princípoch a postupoch, ktorými sa riadili a vykonávali voľby, ako aj na poznatkoch a názoroch politických subjektov, ktoré významnou mierou ovplyvňujú spoločenské dianie v štáte. Hoci teória i prax poznajú mnohé volebné systémy a ich variácie, nezaznela v rámci diskusií ani zo strany verejnosti potreba meniť doterajšie systémy pre jednotlivé druhy volieb. Preto si ani navrhovaný zákon nekladie ambície túto časť právneho poriadku meniť.
Predkladaný návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva systémovo tvoria viaceré časti. V prvej všeobecnej sú sústredené všeobecné pravidlá a ustanovenia spoločné pre všetky druhy volieb. Týkajú sa najmä volebných orgánov, zásad volebného práva, volebných obvodov a volebných okrskov, zoznamu voličov, postupu pri hlasovaní, postupu a prítomnosti vo volebnej miestnosti, zisťovania výsledkov volieb, materiálnych a personálnych podmienok zabezpečenia volieb a sankcií za porušenie tohto zákona. V legislatíve Slovenskej republiky ide o nový inštitút. Sankcie za porušenie zákona majú najmä zabezpečiť prevenciu a až následne represiu.
Ostatné sankcie majú viac menej administratívny charakter s cieľom spresniť zoznamy voličov, zabezpečiť bezporuchovú prípravu organizácie volieb a ich vykonanie. V druhej až ôsmej časti sú ustanovenia upravujúce pravidlá pre jednotlivé druhy volieb, hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a pre referendum. Novo sa umožňuje hlasovanie v referende aj prostredníctvom pošty. Rozširujú sa tak formy hlasovania v záujme zvýšenia účasti občanov na hlasovaní. Posledná deviata časť obsahuje spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Pokiaľ ide o kreovanie komisií, navrhuje sa, aby tak ako doteraz išlo o kolegiátne orgány, ktorých členov budú delegovať kandidujúce subjekty. Členovia týchto orgánov nebudú pri výkone svojej funkcie podriadení žiadnemu politickému ani štátnemu orgánu. Budú rozhodovať o všetkých zásadných veciach týkajúcich sa priebehu volieb, kontroly nad plnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona. Tento spôsob kreovania volebných orgánov zodpovedá tradíciám.
Nový zákon už naďalej nebude upravovať problematiku volebnej kampane. Vo veciach transparentnosti volebnej kampane, zabezpečenia rovnakých podmienok pre kandidujúce subjekty, ale i právo verejnosti i štátu na informácie kto a akým spôsobom podporuje kandidátov bude existovať samostatná zákonná úprava.
Súčasťou návrhu je aj novela Občianskeho súdneho poriadku. Ide o nevyhnutné úpravy, ktoré vyvolal volebný zákon v súvislosti s konaním pred súdmi vo veciach zoznamov voličov a kandidátnych listín.
Návrh zákona sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala zjednotiť základné inštitúty volebných predpisov a zaviesť jednotnú terminológiu, aby fungovali rovnako pri všetkých druhoch volieb.
Navrhovaná zákonná úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je tiež v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných smerníc Európskej únie.


Doložka vybraných vplyvov



A.1. Názov materiálu: návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku
Termín začatia a ukončenia PPK:



A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne* Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X
4. Vplyvy na životné prostredie X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.


A.3. Poznámky



A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím, uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?



A.5. Stanovisko gestorov



Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013 2014 2015 2016
Príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť 0 0 0 0
z toho:
- vplyv na ŠR 0 0 0 0
- vplyv na územnú samosprávu 0 0 0 0
Výdavky verejnej správy celkom 0 -219 232 0 -1 105 232
v tom:
Voľby do VÚC (2013) 0 0 0 0
Voľby do orgánov samosprávy obcí (2014) 0 0 0 0
Voľby do Európskeho parlamentu (2014) 0 -145 784 0 0
Voľba prezidenta SR (2014) 0 -73 448 0 0
Voľby do NRSR (2016) 0 0 0 -1 105 232
Referendum 0 0 0 0
z toho:
Ministerstvo vnútra SR
- vplyv na ŠR 0 -219 232 0 -1 105 232
- vplyv na územnú samosprávu 0 0 0 0
Celková zamestnanosť 0 0 0 0
- z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0
Financovanie zabezpečené v rozpočte 0 0 0 0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0 0 0 0


2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2013 2014 2015 2016
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky) 0 -219 232 0 -1 105 232
z toho vplyv na ŠR 0 -219 232 0 -1 105 232
financovanie zabezpečené v rozpočte 0 0 0 0
ostatné zdroje financovania 0 0 0 0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 -219 232 0 -1 105 232




Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:




2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Materiál sa zaoberá zjednotením osobitných zákonov upravujúcich problematiku volieb a referenda do jednej právnej úpravy. Výdavky spojené s voľbami sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a konanie volieb sú rozpočtované v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako účelové finančné prostriedky.
Zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, pričom okrskovú volebnú komisiu tvoria zástupcovia politickej strany alebo koalície, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získala aspoň tri percentá platných hlasov, zavádza elektronické zasielanie zápisníc okresných volebných komisií a zasielanie zoznamov kandidátov uvedených na kandidátnych listinách na jednu domácnosť.

.......................................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné


2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít Odhadované objemy
2013 2014 2015 2016
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ


2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predložený návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje počet členov okrskových volebných komisií. Podľa doterajšej právnej úpravy členstvo v okrskovej volebnej komisii vzniká delegovaním člena kandidujúcim politickým subjektom, čiže počet členov nie je zákonom určený. Úpravou spôsobu kreovania okrskovej volebnej komisie sa určuje maximálny možný počet členov okrskovej volebnej komisie na 8, čo pri počte 69 283 členov okrskových volebných komisií pri voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 predstavuje zníženie o 21 635 členov. Tato skutočnosť má vplyv na zníženie výdavkov na odmeny za výkon funkcie člena okrskovej volebnej komisie.
Za účasť v okrskových volebných komisiách týmto členom prináleží odmena. Výšku odmeny zákon nevymedzuje konkrétnou sumou, uvádza spôsob ustanovenia jej výšky. Na deň konania volieb sa výška odmeny pohybuje od 38-43 eur. Pri výpočte úspory sa berie do úvahy priemerná výška odmeny, a to 40 eur na deň konania volieb, čo predstavuje absolútnu úsporu vo výške 865 400 Eur v prepočte na 21 635 členov.
V osobitných zákonoch upravujúcich problematiku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu sa zoznam kandidátov uvedených na zaregistrovaných kandidátnych listinách zasiela každému oprávnenému voličovi. Navrhovanou úpravou sa navrhuje zasielanie zoznamov kandidátov do domácností, čo pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje úsporu vo výške 166 384 eur a voľbách do Európskeho parlamentu výšku 72 336 eur. Pri výpočte úspory za zasielanie zoznamov kandidátov sa vychádzalo z jednotkovej ceny kancelárskeho papiera a skutočného počtu obývaných domov a bytov zverejnenej Štatistickým úradom SR k roku 2011.
Zavedením elektronického zasielania zápisníc okresných volebných komisií sa vypúšťa potreba ochrany príslušníkmi Policajného zboru pri prevoze zápisníc okresných volebných komisií o výsledkoch volieb do Ústrednej volebnej komisie a s tým súvisiacich príplatkových náležitostí vo výške 55 534 eur a odvodov do poistných fondov vo výške 17 914 eur.

Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do NR SR s predpokladom čerpania
Návrh rozpočtu pre rok 2016 predpoklad čerpania úspora
voľby NR SR 8 963 870 7 858 638 1 105 232
610 813 097 757 563 55 534
620 284 179 266 265 17 914
630 2 636 404 2 470 020 166 384
640 5 230 190 4 364 790 865 400
700 0 0 0


Porovnanie návrhu rozpočtu - voľby do EP s predpokladom čerpania
Návrh rozpočtu pre rok 2014 Predpoklad čerpania úspora
voľby do EP 7 691 194 7 545 410 145 784
610 1 183 918 1 128 384 55 534
620 413 776 395 862 17 914
630 1 950 890 1 878 554 72 336
640 4 142 610 4 142 610 0
700 0 0 0


Porovnanie návrhu rozpočtu - voľba prezidenta SR s predpokladom čerpania
Návrh rozpočtu pre rok 2014 Predpoklad čerpania úspora
voľba prezidenta 9 741 129 9 667 681 73 448
610 1 686 223 1 630 689 55 534
620 589 334 571 420 17 914
630 2 331 222 2 331 222 0
640 5 134 350 5 134 350 0
700 0 0 0


Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách) Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka
2013 2014 2015 2016
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách) Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka
2013 2014 2015 2016
Bežné výdavky (600) -219 232 -1 105 232
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) -111 068 -55 534
Poistné a príspevok do poisťovní (620) -35 828 -17 914
Tovary a služby (630)2 -72 336 -166 384
Bežné transfery (640)2 -865 400
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť Vplyv na rozpočet verejnej správy poznámka
2013 2014 2015 2016
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“


* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)




Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Poskytovanou službou sa nahrádza osobné doručovanie zápisníc okresných volebných komisií. Úroveň poskytovania elektronických služieb prebieha priamo medzi okresnými volebnými komisiami a Ústrednou volebnou komisiou formou elektronického zasielania snímky podpísanej zápisnice o výsledku volieb.
Okrem toho sa nahrádza sa písomné vyhotovovanie zápisnice elektronickou formou a doručovanie elektronicky. Eliminuje sa pritom chybovosť v zápisniciach a zvyšuje sa rýchlosť zisťovania výsledkov.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.) Zasielanie snímku podpísanej zápisnice o výsledku volieb zabezpečuje zachovanie presného významu vymieňaných údajov.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.) Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.) Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.) Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.) Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.) Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.) Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.) Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.) Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.) Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.) Nie






































DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda SR
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je/nie je upravená v práve Európskej únie:
- primárnom v čl. 20, 22 ZFEÚ v spojitosti so zásadou nediskriminácie na základe štátneho občianstva
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty,
2. nelegislatívne akty,

Smernica Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v.EÚ L26, 26.1.2013, s.27-29)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009),
Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.01, s.12-18)
Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 20/zv.1, s. 7-11)

b) je/nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C- 145/04 Španielske kráľovstvo
verzus Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo dňa 12. 9. 2006,
I-07917 [2006]

Rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-300/04 Eman a Sevinger proti College van burgemeester en wethouders van Den Haag zo dňa z 12. 9. 2006, I- 08055 [2006]

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia – povinnosť prebrať smernicu 2013/1/EU do 28. januára 2014
b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov - podľa uznesenia č. 155/2013 bod B.3 povinnosť predložiť do vlády návrh právneho predpisu preberajúceho smernicu 2013/1/EU do 25. septembra 2013
c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – začaté konanie v systéme EU – Pilot 1627/10/JUST – vo veci nesprávnej transpozície smernice 93/109/ES
d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie: Úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc Európskej únie a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie):
MV SR
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1:
Predmetom úpravy tohto zákona sú podmienky výkonu volebného práva a organizácia všetkých druhov volieb a referenda v Slovenskej republike.
K § 2:
Ustanovujú sa zásady výkonu volebného práva, ktoré sú v súlade ústavnými zásadami volebného práva zakotvenými v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.
K § 3:
Volebné právo sa priznáva každej fyzickej osobe, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovŕšila 18 rokov veku. Táto podmienka je spoločná pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Ďalšie podmienky práva voliť v závislosti od druhu volieb ustanovuje zákon v osobitných častiach.
K § 4:
Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebného práva pre všetky druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.
K § 5:
Ustanovenie odkazuje na osobitnú časť zákona, v ktorej sú upravené podmienky pasívneho volebného práva pre jednotlivé druhy volieb. Pre všetky druhy volieb nie je spoločná žiadna podmienka pasívneho volebného práva, a to najmä z dôvodu, že tieto sú rozdielne pre každý druh volieb, ako aj z dôvodu, že volebný kódex upravuje aj podmienky výkonu referenda a ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, kde uplatnenie pasívneho volebného práva neprichádza vôbec do úvahy.
K § 6:
Z dôvodov uvedených v odôvodnení k § 4 sa obdobne ustanovuje prekážka práva byť volený. Oproti doterajšej úprave sa ako obmedzenie pasívneho volebného práva ponecháva len výkon trestu odňatia slobody. Táto prekážka je spoločná pre všetky druhy volieb.
K § 7:
Volebné obvody pre jednotlivé druhy volieb ustanovuje návrh v osobitných častiach.
K § 8:
Úprava utvárania volebných okrskov je rovnaká pri všetkých druhoch volieb v Slovenskej republike. Riešenie zodpovedá požiadavke, aby sa volebný akt priblížil voličovi a zodpovedá požiadavke plynulého priebehu hlasovania. Aj keď sa navrhuje, aby volebný okrsok zahŕňal spravidla 1000 voličov, nie je vylúčené prekročiť tento počet v odôvodnených prípadoch (napríklad, aby sa neutvárali okrsky s veľmi malým počtom voličov). Zároveň toto ustanovenie rieši aj spôsob označovania volebných okrskov.
K § 9:
Pôsobnosť pri zostavovaní a vedení stáleho zoznamu voličov sa zveruje obciam. Ide o nepretržitú evidenciu voličov. Obec je povinná priebežne zisťovať skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť zmeny v stálom zozname voličov a tieto zmeny aj vykonávať. Štátnym orgánom je uložená povinnosť oznamovať obciam skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny v zozname voličov. V návrhu sa presne ustanovuje, aké údaje má stály zoznam voličov obsahovať, ako aj prípady, kedy je potrebné voliča do zoznamu zapísať, resp. vyčiarknuť, alebo vykonať zmenu na základe iných zákonom ustanovených skutočností.
Oproti doterajšej právnej úprave, v stálom zozname voličov sa vedú údaje aj o cudzincoch majúcich trvalý pobyt na území obce. Táto zmena má význam pri zostavovaní zoznamov voličov pre voľby, v ktorých sa priznáva aktívne volebné právo cudzincom.
K § 10:
Inštitút námietkového konania k stálemu zoznamu voličov slúži voličovi na overenie, či je v zozname zapísaná, resp. či sú údaje o nej úplné a pravdivé. Obec v úradných hodinách umožňuje nahliadnuť do stáleho zoznamu voličov. Ak obec žiadosti voliča o zmenu alebo doplnenie údajov v stálom zozname nevyhovie, má právo sa takáto osoba obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu voličov. Konanie upravujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
K § 11:
Zoznam voličov pre jednotlivé volebné okrsky vyhotovuje obec zo stáleho zoznamu voličov a odovzdáva ho okrskovej volebnej komisii najneskôr hodinu pred začatím hlasovania. Ukladá sa povinnosť členom okrskových volebných komisií zachovávať mlčanlivosť o osobných údajoch voličov, ktoré spracúvajú. Táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť vyplýva všetkým spracovateľom osobných údajov občanov z ustanovení zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 12:
Ustanovenie je organizačného charakteru. Vymenúva orgány, ktoré sa musia zriadiť na základe zákona na riadenie a vykonanie volieb. Keďže okrem volebných komisií, ktoré priamo vykonávajú úkony pri volebnom akte, zisťovaní a vyhlasovaní výsledkov volieb je nevyhnutné zabezpečiť množstvo ďalších úkonov organizačného, materiálneho, personálneho a iného charakteru, pôsobia vo voľbách aj ďalšie orgány, ktoré plnia tieto úlohy. V odseku 4 sa vymenúvajú tieto štátne orgány a subjekty územnej samosprávy. Ide predovšetkým o ministerstvo vnútra, ktoré je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre organizáciu volieb, Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktorý podľa zákona o štátnej štatistike zabezpečuje organizačné, personálne a technické vybavenie na spracovanie výsledkov volieb a referenda, okresné úrady, ktoré zabezpečujú úlohy vo vzťahu k volebným komisiám a obciam, samosprávne kraje a obce, ktoré plnia úlohy podľa tohto zákona pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov a pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.
Ministerstvu vnútra sa explicitne ukladá vytvoriť podmienky na plnenie úloh ústrednej volebnej komisie a na tento účel utvoriť odborný a administratívny útvar. Obdobne sa ukladajú úlohy štatistickému úradu pre súčinnosť pri spracúvaní výsledkov volieb volebnými komisiami.
K § 13:
Taxatívne sa ustanovuje, kto nemôže byť členom volebnej komisie. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby zákonom vymedzený funkcionári nemali vplyv a možnosť zasahovať do riadenia volebného procesu. Rozsah vymedzených funkcií je odvodený od funkcií, ktoré sú volené vo voľbách.
K § 14:
Ide o ustanovenia, ktoré sú spoločné pre všetky druhy volieb vrátane referenda. Upravuje sa členstvo volebnej komisie, spôsob zloženia sľubu členov volebnej komisie, spôsob jej rokovania, určenie predsedu a podpredsedu a utvorenie jej odborného sumarizačného útvaru. Spôsob kreácie volebných komisií a delegovanie zástupcov do týchto komisií upravujú osobitné časti zákona rôzne pre jednotlivé druhy volieb.
Členom volebnej komisie môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku.
Ustanovuje sa minimálny počet členov volebnej komisie. Tento počet zodpovedá potrebám činnosti komisie pri výkone jej pôsobnosti, hlasovaní, ako aj zabezpečovaní hlasovania do prenosnej volebnej schránky, pokiaľ ide o okrskové volebné komisie.
Navrhuje sa vylúčiť sprístupňovanie informácií o hlasovaní jednotlivých členov volebných komisií zo sprístupňovania informácií podľa č. 211/2000 Z. z. Rozhodnutia volebných komisií majú povahu individuálnych rozhodnutí, ktoré sú v mnohých prípadoch preskúmateľné súdom. Zverejnenie informácie o tom, ktorý člen ako hlasoval by mohlo mať aj negatívny vplyv na konanie fyzických a právnických osôb, ako aj vplyv na konanie člena komisie pri rozhodovaní.
K § 15:
Zapisovateľ volebnej komisie plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie, zúčastňuje sa na jej rokovaní bez práva hlasovať, zákon mu priznáva len poradný hlas. Na rozdiel od doterajších právnych úprav na úseku volieb, zákon jednoznačne ustanovuje, že zapisovateľom volebnej komisie môže byť len taká osoba, ktorá je zamestnancom orgánu zabezpečujúceho činnosť tejto volebnej komisie.
Do kompetencie zapisovateľa volebnej komisie sa zveruje riadenie žrebovania predsedu a podpredsedu komisie, ktoré sa vykoná na prvom zasadnutí komisie. Zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.
Zloženie sľubu je podmienkou toho aby zapisovateľ mohol vykonávať funkciu podľa tohto zákona.
K § 16:
Taxatívne sa uvádzajú náležitosti rozhodnutia o vyhlásení volieb, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Voľby sa budú konať v jeden deň, s určeným časom od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, s právom starostu obce určiť začiatok hlasovania na skoršiu hodinu.
K § 17:
V záujme všeobecnej informovanosti sa ukladá obciam povinnosť informovať o podmienkach práva voliť a práva byť volený. Miestom, na ktorom povinne zverejnení informáciu každá obec bude úradná tabuľa obce, určená podľa osobitných predpisov na zverejňovanie všeobecne záväzných nariadení obce a ďalších aktov vydávaných obcou a jej orgánmi. Na internetovej stránke zverejnia informáciu len obce, ktoré internetovú stránku majú zriadenú.
V súlade s článkom 12 Smernice 93/109/ES ustanovuje sa v odseku 2 obci povinnosť informovať o podmienkach a podrobných pravidlách práva voliť a práva byť volený do Európskeho parlamentu osobitne občanov iných členských štátov Európskej únie s trvalým pobytom na území obce. Informácia sa zasiela spôsobom ako oznámenie podľa odseku 2, teda v písomnej forme a voličom do domácnosti.
Oznámenie o čase a mieste konania volieb, ktoré obec zasiela do každej domácnosti pri všetkých druhoch volieb musí obsahovať všetky nevyhnutné údaje, ktoré neuvádza rozhodnutie o vyhlásení volieb. V informačných materiáloch sa tieto údaje budú uvádzať aj v jazyku národnostných menšín v obciach, ktoré sú v zozname podľa osobitného predpisu, a v ktorých príslušníci národnostných menšín tvoria významnú časť obyvateľstva.
K § 18:
Podrobne sa upravujú náležitosti vybavenia volebnej miestnosti, ustanovuje sa povinnosť obci určiť osobitné priestory na úpravu hlasovacích lístkov tak, aby bola zabezpečená tajnosť hlasovania. Určenie dostatočného počtu týchto priestorov s prihliadnutím na počet voličov, by malo zabezpečiť plynulý priebeh hlasovania. Novo sa upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lístkov do osobitnej schránky. Podľa návrhu musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia. Ide o opatrenie zohľadňujúce predchádzajúce medializácie tzv. „kupovania“ hlasovacích lístkov a tým ovplyvňovania voličov.
K § 19:
Ustanovuje sa povinnosť predsedu okrskovej volebnej komisie vyhlásiť hlasovanie za začaté až po vykonaní kontroly vybavenia volebnej miestnosti a po odstránení zistených nedostatkov.
K § 20:
Ustanovuje sa činnosť voliča vo volebnej miestnosti a činnosť členov okrskovej volebnej komisie, ktorí zabezpečujú realizáciu volebného práva, t.j. vykonanie volebného aktu. Oproti doterajším volebným pravidlám zavádza sa povinnosť voliča vlastnoručným podpisom v zozname voličov potvrdiť prevzatie hlasovacích lístkov a obálky a postup ak volič tak urobiť nemôže. Osobitne je upravený postup pre osoby, ktoré nie sú spôsobilé samé vyznačiť svoju voľbu na hlasovacom lístku a postup pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky.
Voličovi sa ukladá povinnosť odložiť nepoužité hlasovacie lístky do určenej schránky.
Zákon osobitne rieši spôsob hlasovania v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody racionálnym spôsobom, keďže väznené osoby často nemajú preukaz totožnosti, navrhuje sa, aby ich totožnosť bolo možné preukázať aj svedectvom príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
K § 21:
Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie v prípadoch, keď nie je možno začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho ukončiť. O posunutí začiatku hlasovania alebo o predĺžení času hlasovania upovedomí okrsková volebná komisia voličov spôsobom v mieste obvyklým a tieto skutočnosti poznamená v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania.
K § 22:
Ustanovuje sa, zodpovednosť predsedu okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti jej podpredsedu, za poriadok vo volebnej miestnosti a záväznosť jeho pokynov na zachovanie poriadku pre všetkých, ktorí sú prítomní vo volebnej miestnosti .
K § 23:
Vymedzuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť prítomné vo volebnej miestnosti počas hlasovania a pri sčítaní hlasov. Súčasne sa ukladá povinnosť obci vymedziť vo volebnej miestnosti osobitný priestor pre zástupcov nezávislých kandidátov, ktorí prejavia záujem o sledovanie priebehu hlasovania a sčítania hlasov.
K § 24:
Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania majú možnosť hlasovať už len tí voliči, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Okrsková volebná komisia takýmto voličom nemôže odoprieť možnosť výkonu ich volebného práva.
K § 25:
Ustanovuje sa postup okrskovej volebnej komisie po skončení hlasovania a spôsob posudzovania platnosti hlasovacích lístkov a obálok. O platnosti hlasovacieho lístka a obálky rozhoduje okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
K § 26, § 28 a § 29:
Ukladá sa volebným komisiám povinnosť vyhotoviť dvoch rovnopisoch zápisnicu v , ktorú podpisujú členovia volebnej komisie. Nepodpísanie zápisnice členom volebnej komisie nemá vplyv na jej platnosť. Náležitosti jednotlivých zápisníc ustanovuje zákon v osobitných častiach.
Postupné budovanie informatizácie spoločnosti si vyžaduje zavádzanie nových postupov aj v oblasti volebného práva. Všeobecný záujem na správnom a rýchlom spracovaní výsledkov volieb vyúsťuje do úpravy spracovania a doručovania zápisnice okrskovej volebnej komisie elektronicky. V ustanovení sa tento postup konkretizuje a špecifikuje. Takýto spôsob si vynucuje aj zavedenie opatrení na zachovanie bezpečnosti prenášaných informácií a ich verifikáciu komisiou.

K § 27:
Výsledky hlasovania vo volebnom okrsku vyhlasuje predseda okrskovej volebnej komisie po vyhotovení oboch rovnopisov zápisnice a ich podpísaní. Volebné dokumenty odovzdáva okrsková volebná komisia do úschovy obce.
K § 30:
Ustanovujú sa subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť pre činnosť volebných komisií materiálne prostriedky a osoby na organizačnú prípravu a vykonanie volieb.
K § 31:
Vo voľbách budú plniť jednotlivé úlohy predovšetkým orgány verejnej moci (čl. 26
ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré budú povinné spolupracovať v záujme riadnej prípravy a priebehu volieb.
K § 32:
Ustanovujú sa podmienky pre nerušený výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie najmä v oblasti pracovno-právnych vzťahov. Člen a zapisovateľ volebnej komisie má z titulu výkonu funkcie nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy alebo platu v sume jeho priemerného zárobku, prípadne ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou.
Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy alebo platu má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená.
K § 33:
Voľby vo všeobecnosti sú celospoločenskou udalosťou. Preto výdavky spojené s ich prípravou a konaním sú hradené zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa neuhrádzajú výdavky spojené s vedením volebnej kampane.
K § 34:
Všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa bude v plnej miere vzťahovať na konanie o správnych deliktoch a pokutách podľa § 40 a § 41 zákona, na rozhodovanie volebných orgánov v ostatných veciach sa tento zákon vzťahovať nebude.
Reaguje sa na nutnosť riešiť situáciu, v ktorej si obce nesplnia úlohy potrebné, podľa tohto zákona, na prípravu a vykonanie volieb. Ustanovuje sa povinnosť prednostu okresného úradu tieto úlohy zabezpečiť bezodkladne.
K § 35:
Ustanovujú sa podmienky na odovzdanie a úschovu volebných dokumentov príslušným subjektom s tým, že dňom prevzatia týchto dokumentov sa stávajú súčasťou ich registratúry. Pokiaľ ide o sprístupňovanie volebných dokumentov, sprístupňovaniu podľa zákona o slobode informácií bude podliehať len zápisnica o výsledku volieb. Ostatné dokumenty možno sprístupniť len súdom a orgánom činným v trestnom konaní.
K § 36 a § 37:
Navrhuje sa zakotviť skutkové podstaty priestupkov, ktoré doterajšie zákony neobsahovali. Skutkové podstaty sú formulované podľa skúseností volebných orgánov týkajúcich sa poriadku vo volebnej miestnosti, nakladania s nepoužitými hlasovacími lístkami, neuvedením potrebných údajov a naopak uvedením nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení.
Priestupky budú prejednávať okresné úrady a na konanie o nich je ustanovený postup osobitným zákonom o priestupkoch.
K § 38:
Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.
K § 39:
Pasívne volebné právo sa odvodzuje od aktívneho volebného práva s tým, že veková hranica je 21 rokov a na rozdiel od aktívneho volebného práva je viazané na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Úprava vychádza z ustanovenia čl. 74 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K § 40:
Zakotvuje sa, že pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.
K § 41:
Ustanovujú sa náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o voľbu poštou. Osobitný zoznam voličov vedie ministerstvo vnútra.
K § 42:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom voliť hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 43:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 44:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je nielen zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Navrhovaný systém kreácie komisie zabezpečí dostatočný počet členov, pričom sa zohľadňuje aj určitý prvok šetrenia finančných prostriedkov na volebné komisie.
Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 45:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.
K § 46:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona. Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 47:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície zapisovateľovi ústrednej volebnej komisie. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 17 000 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
K § 48:
Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.
K § 49:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti. Na webovom sídle ministerstva vnútra bude uverejnený zoznam zaregistrovaných kandidátov na účely informovanosti voličov, ktorí požiadajú o voľbu poštou.
K § 50:
Osobitnou úpravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.

K § 51:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana, politické hnutie alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce. Zároveň sa ustanovuje postup a náležitosti odvolania a vzdania sa kandidáta, pričom sa vychádza zo skúseností a poznatkov volebných orgánov a doteraz riešených problémov.
K § 52:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohých iných vyspelých demokratických štátoch.
Prvotnú informáciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácnosti.
K § 53:
Vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné
K § 54:
Zákon umožňuje dva spôsoby voľby - voľby na území Slovenskej republiky a voľby mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.
K § 55:
Ustanovuje sa presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu alebo rozhodnutia súdu, v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu.
K § 56:
Ustanovuje sa spôsob voľby poštou, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
K § 57:
Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby poštou osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.
K § 58:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre politické strany a koalície a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.
K § 59:
Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac ako štyrom kandidátom.
K § 60:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 61:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 62:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.
K § 63:
Ustanovujú sa podmienky pre postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov. Základnou podmienkou je, aby politická strana alebo politické hnutie získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Koalícia musí získať sedem, resp. desať percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v závislosti od počtu politických subjektov tvoriacich koalíciu.
K § 64:
Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie, ak zistí, že podmienky stanovené na postup do ďalšieho zisťovania volebných výsledkov nesplnil žiadny kandidujúci politický subjekt.
K § 65:
Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície.
Ustanovuje sa presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán, politických hnutí a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.
K § 66:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané mená kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií.
Povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 2 súvisí s úhradou príspevku za získané hlasy podľa zákona o politických stranách. .
K § 67:
Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je legitimovaná ústredná volebná komisia ako orgánom, ktorý riadi voľby a zisťuje konečné výsledky volieb.
K § 68:
Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany, politického hnutia alebo koalície na uprázdnený mandát, a to v závislosti od poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom sa mandát poslanca uprázdnil, alebo keď sa mandát poslanca neuplatňuje.
K § 69:
Pri vymedzení aktívneho volebného práva návrh vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a zo Smernice 93/109/ES Rady Európskeho spoločenstva. Okrem občanov Slovenskej republiky je právo voliť priznané aj občanom iných členských štátov Európskej únie, ktorí majú povolený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a spĺňajú ustanovenú vekovú hranicu. Právo voliť do Európskeho parlamentu nemajú občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí boli vo svojom domovskom štáte pozbavení práva voliť. Voliť do Európskeho parlamentu možno len v jednom členskom štáte Európskej únie.
K § 70:
Pre voľby do Európskeho parlamentu pasívne volebné právo tak u občana Slovenskej republiky ako aj občana iného členského štátu predpokladá splnenie dvoch základných podmienok . Vek 21 rokov, ktorý musí kandidát dosiahnuť najneskôr v deň konania volieb a trvalý pobytu na území Slovenskej republiky. Občan iného členského štátu musí popri veku a trvalom pobyte na území Slovenskej republiky spĺňať ešte ďalšiu podmienku, nesmie byť v členskom štáte únie, ktorého je štátnym občanom pozbavený práva byť volený.. V oboch prípadoch nesmú mať kandidáti prekážky práva byť volený podľa § 6 zákona. Dĺžka volebného obdobia poslancov Európskeho parlamentu je ustanovená v čl. 3 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu.
K § 71:
Zakotvuje sa, že pre voľby do Európskeho parlamentu tvorí územie Slovenskej republiky jeden volebný obvod.
K § 72:
Ustanovenie o zapísaní voliča - občana iného členského štátu do zoznamu voličov na území Slovenskej republiky sa oproti doterajšiemu zákonu precizuje taxatívnym výpočtom údajov, ktoré sú obsahom žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vyhlásenia, ktoré pripája občan iného členského štátu k žiadosti. Údaje uvedené v žiadosti o zapísanie do zoznamu voličov a vo vyhlásení sa stávajú obsahom informácie, ktorú Slovenská republika, v súlade s článkom 13 Smernice 93/109/ES poskytuje ako členský štát pobytu členskému štátu, ktorého je volič štátnym občanom.
Včasným poskytnutím informácie zo strany Slovenskej republiky resp. zo strany iného členského štátu sa má zabrániť tomu istému voličovi v dvojnásobnom hlasovaní – na území Slovenskej republiky a aj na území členského štátu, ktorého je štátnym občanom. Pre zjednodušenie a zrýchlenie celého procesu informovania, povinným na doručenie informácie inému členskému štátu sa stáva ministerstvo vnútra, ktoré plní úlohu komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie.
K § 73:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 74:
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do ústrednej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 75:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má aspoň päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zaregistrovanie kandidátnej listiny, ale aj získanie najmenej troch percent platných hlasov z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 76:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K §77:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 78:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnej listiny a pripojených dokumentov, ktorú môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície kompetentnému orgánu, ktorým je ústredná volebná komisia. Súčasťou kandidátnej listiny je tiež potvrdenie o uhradení volebnej kaucie vo výške 1 700 eur. Ustanovujú sa zároveň aj podmienky, za ktorých možno politickému subjektu vrátiť volebnú kauciu. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
Skutočnosti tvoriace obsah kandidátnej listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripája ku kandidátnej listine sa musia zhodovať, a to bez ohľadu na to, či je kandidát občanom Slovenskej republiky alebo ide o občana iného členského štátu Európskej únie.
V súlade so zmenou európskej legislatívy (čl. 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES ) osvedčenie kompetentných správnych orgánov, ktorým musel kandidát - občan iného členského štátu Európskej únie preukazovať, že nebol v domovskom členskom štáte pozbavený práva byť volený, sa nahrádza jeho písomným vyhlásením o neexistencii takejto prekážky výkonu pasívneho volebného práva. Vykonanou zmenou v európskej legislatíve sa odstraňujú ťažkosti spojené so získavaním spomenutého osvedčenia a s identifikáciou orgánov príslušných na vydanie osvedčenia. Písomné vyhlásenie kandidáta sa stáva v ďalšom procese predmetom overovania v domovskom členskom štáte kandidáta.
V súlade so zmenou článku 10 ods. 1 Smernice 93/109/ES sa pre efektívnejšiu identifikáciu kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie údaje, ktoré je povinný uviesť vo vyhlásení, dopĺňajú o dátum a miesto narodenia, adresu jeho pobytu v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom, adresu jeho pobytu v Slovenskej republike a údaje o volebnom obvode v ktorom bol naposledy zapísaný do zoznamu voličov v členskom štáte Európskej únie, ktorého je štátnym občanom.
K § 79:
Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín a prípady, kedy ústredná volebná komisia vyčiarkne kandidáta z kandidátnej listiny.
K § 80:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátnych listín ústrednou volebnou komisiou. Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutie ústrednej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny sa aj v prípade volieb do Európskeho parlamentu zveruje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Ukladá sa obci povinnosť zaslať zoznam zaregistrovaných kandidátov do každej domácnosti a súčasne sa vymedzuje sa súbor údajov, ktoré sa v zozname zaregistrovaných kandidátov uvádzajú o každom kandidátov.
V odseku 7 sa zverujú sa do kompetencie ministerstva vnútra úlohy, ktoré plní aj ako orgán komunikačnej centrály pre vzájomnú výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie a úlohy, ktoré plní vo vzťahu k ústrednej volebnej komisii .
Postupom ústrednej volebnej komisie uvedeným v odsekoch 10 a11 sa má zabrániť v súlade s čl. 6 ods. 4 a čl. 13 Smernice 93/109/ES/ dvojnásobnej kandidatúre kandidáta a zvoleniu toho kandidáta - občana iného členského štátu Európskej únie, ktorého vyhlásenie o spôsobilosti byť volený je v rozpore s výsledkom overenia obsahu vyhlásenia v jeho domovskom členskom štáte.
K § 81:
Osobitnou úpravou číslovania kandidátnych listín politických strán, politických hnutí a koalícií sa zabezpečuje ich transparentnosť a prehľadnosť pre voliča.
K § 82:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 83:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Vydávanie hlasovacích lístkov priamo vo volebnej miestnosti je bežnou praxou pri voľbách v mnohých iných vyspelých demokratických štátoch.
Prvotnú informáciu o kandidátoch získajú voliči zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý im bol v zákonom ustanovenej lehote doručený do domácností.
K § 84:
Vyhlásenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné
K § 85:
Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.
Ustanovuje sa a zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 86:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a prednostných hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.
K § 87:
Taxatívne sa uvádzajú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Upravuje sa postup pre prípad, ak volič odovzdal prednostné hlasy viac, ako dvom kandidátom.

K § 88:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn okresnej volebnej komisie.
K § 89:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 90:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.
K § 91:
Ustanovujú sa podmienky prideľovania mandátov. Základnou podmienkou je, aby politická strana, politické hnutie alebo koalícia získali najmenej päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.
K § 92:
Ustanovuje sa postup výpočtu republikového volebného čísla v závislosti od počtu platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre postupujúce politické strany, politické hnutia alebo koalície. Ustanovuje sa aj presný postup prideľovania mandátov kandidátom v rámci jednotlivých politických strán a koalícií aj v prípade, keď voliči využili právo prednostného hlasovania.
K § 93:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie, ako aj povinnosť ústrednej volebnej komisie zverejniť celkové výsledky volieb až po ukončení volieb v členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdali hlasy ako poslední, čím sa sleduje zabrániť ovplyvňovaniu voličov. Ukladá sa ústrednej volebnej komisii predložiť zápisnicu o výsledkoch volieb predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný oznámiť výsledky Európskemu parlamentu.
K § 94:
Na odovzdanie osvedčenia o zvolení za poslanca Európskeho parlamentu je legitimovaná ústredná volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb.

K § 95:
Upravuje sa nastupovanie náhradníkov politickej strany alebo koalície na uprázdnený mandát a to v závislosti od ich poradia na kandidátnej listine, alebo od počtu prednostných hlasov získaných od voličov. Nastúpenie náhradníka vyhlási ústredná volebná komisia do 15 dní od doručenia oznámenia Európskeho parlamentu o uprázdnení mandátu Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky informuje Európsky parlament o nastúpení náhradníka.
K § 96:
Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona. Ustanovenie je v súlade s čl. 101 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K § 97:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 98:
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičné výbory do ústrednej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 99:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany, politického hnutia alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičného výboru do okresnej volebnej komisie je prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 100:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.

K § 101:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým, rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 102:
Ustanovujú sa náležitosti návrhu kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ako aj oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie návrhu a postup rozhodovania o takomto návrhu po jeho preskúmaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky prijatie návrhu oznamuje kandidátovi a ústrednej volebnej komisii. Odmietnutie návrhu oznamuje kandidátovi, ktorý môže podať proti odmietnutiu návrhu podnet na preskúmanie takéhoto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
K § 103:
S kandidatúrou disponuje len kandidát na prezidenta. Dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti vo volebných miestnostiach. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 104:
Upravujú sa náležitosti hlasovacieho lístka, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov. Ústredná volebná komisia overuje správnosť údajov na hlasovacom lístku a ustanovenie upravuje spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lístkov na obce. Voliči dostanú hlasovacie lístky tak, ako je to v prípade aj iných volieb, v deň konania volieb vo volebnej miestnosti.
K § 105:
Vyhlásenie volieb prezidenta Slovenskej republiky sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ustanovuje sa kompetencia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a lehota na vyhlásenie volieb v prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné.
K § 106:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 20 zákona.
Ustanovuje sa zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 107:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a obálok a zisťovaní počtu platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Zistené výsledky uvádza komisia vo svojej zápisnici.
K § 108:
Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.
K § 109:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 110:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 111:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova volebných dokumentov sa zveruje okresnému úradu.
K § 112:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku volieb ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.
K § 113:
Taxatívne sa uvádzajú náležitosti vyhlásenia výsledkov volieb.
K § 114:
Druhé kolo volieb vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Pre druhé kolo volieb platia ustanovenia vymenované v odseku 2.
K § 115:
Právo hlasovať v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky sa priznáva každému občanovi Slovenskej republiky bez ohľadu na miesto trvalého pobytu. Veková hranica 18 rokov a prekážky práva voliť sú ustanovené vo všeobecnej časti zákona.
K § 116:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň konania ľudového hlasovania zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 117:
Členov ústrednej volebnej komisie delegujú politické strany alebo koalície, ktoré sú zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania.
K § 118:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany alebo koalície do okresnej volebnej komisie je zastúpenie politickej strany alebo koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu konania ľudového hlasovania a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 119:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.
K § 120:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie s tým rozdielom, že chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce. Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie.
K § 121:
Vyhlásenie ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky zákon zveruje v súlade s Čl. 89 ods. 2 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
K § 122:
Ustanovujú sa náležitosti hlasovacieho lístka pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje ministerstvo vnútra. Ustanovenie upravuje aj spôsob tlače a distribúciu hlasovacích lístkov na obce.
K § 123:
Ustanovuje sa postup pri zápise do zoznamu voličov, či už na základe predloženia hlasovacieho preukazu, rozhodnutia súdu, na základe predloženia slovenského cestovného dokladu spolu s čestným vyhlásením o trvalom pobyte v cudzine alebo v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 124:
Ustanovenie upravuje postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a zisťovaní počtu platných hlasov za odvolanie, resp. neodvolanie prezidenta Slovenskej republiky. Zistené výsledky uvádza komisia vo svojej zápisnici.
K § 125:
Taxatívne sa vymenúvajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.
K § 126:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 127:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.
K § 128:
Upravujú sa náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania, ktorú okresná volebná komisia doručuje ústrednej volebnej komisii bezodkladne elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Údaje uvedené v zápisnici okresnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré okresná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. Úschova dokumentov z ľudového hlasovania sa zveruje okresnému úradu.
K § 129:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku ľudového hlasovania. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zápisnicu o výsledku ľudového hlasovania ústredná volebná komisia odovzdáva Národnej rade Slovenskej republiky.
K § 130:
Taxatívne sa vymenúvajú náležitosti, ktoré sú obsahom vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania.
K § 131:
Aktívne volebné právo sa priznáva občanom Slovenskej republiky a cudzincom, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia. Veková hranica 18 rokov ako aj prekážky vo výkone práva voliť sú ustanovené v prvej časti zákona.

K § 132:
Podmienky pasívneho volebného práva pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja sú odvodené od aktívneho volebného práva s tým, že obec trvalého pobytu kandidáta musí patriť do územia volebného obvodu, v ktorom obyvateľ samosprávneho kraja kandiduje. V tomto prípade sa použije aj ustanovenie o prekážkach vo výkone práva byť volený.
K § 133:
Pre voľby predsedu samosprávneho kraja sa vyžaduje veková hranica 25 rokov a trvalý pobyt kandidáta v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia
K § 134:
Poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja volia obyvatelia v jednomandátových a viacmandátových volebných obvodoch, ktoré utvára pomerne k počtu obyvateľov zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Informáciu o počte volebných obvodov a počte poslancov, ktorý sa v nich má voliť sa uverejňuje na webovom sídle samosprávneho kraja.
Pre voľbu predsedu samosprávneho kraja, sa neutvárajú viaceré volebné obvody, samosprávny kraj je jediným jednomandátovým volebným obvodom.
K § 135:
Do ústrednej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v polovici samosprávnych krajov jedného člena a jedného náhradníka. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka doručuje politická strana alebo koalícia predsedovi vlády Slovenskej republiky v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo ústrednej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
Ústredná volebná komisia a jej odborný sumarizačný útvar sú zriadené na celé volebné obdobie.
K § 136:
Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do volebnej komisie samosprávneho kraja, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.
Oprávnené subjekty môžu delegovať do komisie popri jednom zástupcovi aj jedného náhradníka. Počet členov komisie musí byť minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti volebnej komisie samosprávneho kraja sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja doplniť chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva vo volebnej komisii samosprávneho kraja a ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
Volebné komisie samosprávneho kraja a ich odborné sumarizačné útvary sú zriadené na celé volebné obdobie.
K § 137:
Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s volebným obvodom. Obvodná volebná komisia má najmenej päť členov.
Podmienkou delegovania zástupcu politickej strany alebo koalície do obvodnej volebnej komisie je podanie kandidátnej listiny pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja v určenom počte volebných obvodov. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, subjekt, ktorému sa oznámenie o delegovaní doručuje a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Pre zabezpečenie funkčnosti obvodnej volebnej komisie sa ukladá predsedovi samosprávneho kraja povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.
Súčasťou obvodnej volebnej komisie je aj jej odborný sumarizačný útvar utvorený štatistickým úradom.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v obvodnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy pri príprave a priebehu volieb.
K § 138:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa obvodnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje predsedovi samosprávneho kraja.
K § 139:
Ustanovuje sa spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, určujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní, dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie komisie. Okrskové volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie.
K § 140:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré musia byť k nim pripojené a ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte 400 podpisov.
Ukladá sa zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnych listín. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.
K § 141:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátov volebnou komisiou samosprávneho kraja tak, že konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu komisie o nezaregistrovaní kandidáta sa zveruje súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, jeho rozhodnutie vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.
K § 142:
Ustanovujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý sa vyhotovuje podľa volebných obvodov a ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja.
Ukladá sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.

K § 143:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 144:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Uvedením kandidátov na jednej strane hlasovacieho lístka sa má zabrániť znevýhodneniu kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane. Aj v prípade týchto volieb volič dostane hlasovací lístok až vo volebnej miestnosti.
K § 145:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín a dokumentov, ktoré k nim musia byť pripojené pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktoré môžu podať politické strany a politické hnutia registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na predsedu samosprávneho kraja je osobitná listina podpísaná voličmi - obyvateľmi samosprávneho kraja, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte 1 000 podpisov.
Ukladá sa zapisovateľovi volebnej komisie samosprávneho kraja zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom a ak nie, vyzvať splnomocnenca politickej strany a nezávislého kandidáta na úpravu alebo doplnenie kandidátnej listiny. Zapisovateľ je povinný predložiť kandidátne listiny volebnej komisii samosprávneho kraja na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadnutí.
K § 146:
Rieši sa spôsob registrácie kandidátov na predsedu samosprávneho kraja volebnou komisiou samosprávneho kraja; konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nezaregistrovaní kandidáta zákon zveruje príslušnému súdu. Ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, rozhodnutie súdu vykoná volebná komisia samosprávneho kraja do 24 hodín od doručenia rozhodnutia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.
K § 147:
Ustanovujú sa náležitosti zoznamu zaregistrovaných kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, ktorý volebná komisia samosprávneho kraja zasiela ústrednej volebnej komisii a každej obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja.
Ukladá sa povinnosť obci zoznam zaregistrovaných kandidátov uverejniť spôsobom v mieste obvyklým.
K § 148:
Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 143.
K § 149:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby predsedu samosprávneho kraja, ktorý je spoločný pre všetkých kandidátov a jednostranný. Voliči dostanú hlasovacie lístky v deň konania volieb vo volebnej miestnosti. Voličovi vydá hlasovací lístok okrsková volebná komisia vo volebnej miestnosti spolu s hlasovacím lístkom pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja.
K § 150:
Vyhlásenie volieb do orgánov samosprávnych krajov sa zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh upravuje aj prípady, kedy z akýchkoľvek dôvodov vôbec nedošlo k vykonaniu volieb, ako aj situácia, keď síce voľby boli vykonané, ale z titulu nezákonnosti, neústavnosti alebo sťažnosti proti výsledku volieb boli Ústavným súdom Slovenskej republiky voľby vyhlásené za neplatné, resp. aj situácie, keď zanikol mandát poslanca zastupiteľstva alebo predsedu samosprávneho kraja a ktoré v platnom zákone tvorili obsah ustanovenia označeného ako nové voľby. V uvedených prípadoch vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky voľby s tým, že lehoty určí v prílohe rozhodnutia o vyhlásení volieb.
K § 151:
Ustanovuje sa zápis do zoznamu voličov, či už na základe predloženia rozhodnutia súdu v prípade uplatnenia námietkového konania voliča alebo v osobitných prípadoch (nezapísanie v zozname voličov) na základe predloženia občianskeho preukazu a presný postup pri vykonávaní samotného aktu voľby.
K § 152:
Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasovacích lístkov a platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja a osobitne pre voľby predsedu samosprávneho kraja. Zistené výsledky uvádza vo svojej zápisnici.
K § 153:
Taxatívne sa ustanovujú dôvody neplatnosti hlasovacích lístkov. Prípady väčšieho počtu hlasovacích pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja alebo väčšieho počtu hlasovacích pre voľby predsedu samosprávneho kraja v obálke, zákon rieši tak, že všetky takéto hlasovacie lístky vyhlasuje za neplatné.
K § 154:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku volebnej komisii vyššieho stupňa. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn volebnej komisie vyššieho stupňa.
K § 155:
Upravuje sa postup obvodnej volebnej komisie pri overovaní zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a odstraňovaní prípadných zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám ako členom tejto komisie, napr. pozorovateľom vyslaným medzinárodnými organizáciami.

K § 156:
Upravujú sa náležitosti zápisnice obvodnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode , ktorú obvodná volebná komisia doručuje volebnej komisii samosprávneho kraja. Údaje uvedené v zápisnici obvodnej volebnej komisie sú sumárom údajov, ktoré obvodná volebná komisia zistila zo zápisníc okrskových volebných komisií. V zápisnici sú uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva vo volebnom obvode a mená a priezviská náhradníkov. Úschova volebných dokumentov sa zveruje samosprávnemu kraju.
K § 157:
Zápisnica volebnej komisie samosprávneho kraja osvedčuje výsledky volieb v samosprávnom kraji. Sú v nej uvedené mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov zastupiteľstva v samosprávnom kraji, mená a priezviská náhradníkov, ako aj meno a priezvisko zvoleného predsedu samosprávneho kraja. Volebná komisia samosprávneho kraja doručuje zápisnicu ústrednej volebnej komisii elektronicky a následne v písomnej forme poštou. Volebná komisia samosprávneho kraja odovzdáva volebné dokumenty do úschovy samosprávnemu kraju.
K § 158:
Za poslancov sú zvolení tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov v príslušnom volebnom obvode, teda v tom obvode, v ktorom kandidovali.
Určuje sa postup volebnej komisie samosprávneho kraja v prípade, ak viacerí kandidáti tej istej politickej strany, alebo viacerí kandidáti viacerých politických strán alebo nezávislí kandidáti získali rovnaký počet platných hlasov.
Za predsedu samosprávneho kraja je zvolený ten kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.
K § 159:
Ukladá sa volebnej komisii samosprávneho kraja uverejniť výsledky volieb spôsobom v mieste obvyklým a tiež na svojom webovom sídle.
K § 160:
Na odovzdanie osvedčení o zvolení za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a za predsedu samosprávneho kraja je legitimovaná volebná komisia samosprávneho kraja ako orgán zisťujúci konečné výsledky volieb v samosprávnom kraji.
K § 161
Upravuje sa nastupovanie náhradníkov na zaniknuté poslanecké mandáty, a to v závislosti od počtu získaných platných hlasov v príslušnom volebnom obvode. Oznamovanie nastupovania náhradníka sa navrhuje zveriť predsedovi samosprávneho kraja a to tak, aby to musel urobiť do 15 dní po tom, čo mandát poslanca zanikol. Predseda samosprávneho kraja bude podpisovať aj osvedčenie, že sa stal poslancom a vykoná všetky úkony s tým spojené.
K § 162
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb, v ktorej sú uvádzané, okrem iného, aj počty poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a predsedov samosprávnych krajov zvolených podľa politických strán a koalícií a nezávislých kandidátov. Oproti platnej právnej sa v zápisnici navyše uvádza aj údaj o počte zvolených žien a zvolených mužov. Údaje v zápisnici sú sumárom údajov zistených zo zápisníc volebných komisií samosprávnych krajov.
K § 163:
Ustanovenie o druhom kole volieb predsedu samosprávneho kraja sa použije v prípade, keď ani jeden z kandidátov nezískal požadovaný počet platných hlasov. O tom, že vo voľbách nebol zvolený predseda niektorého samosprávneho kraja svedčia údaje o výsledkoch volieb uvedených v zápisnici ústrednej volebnej komisie.
Lehota na konanie druhého kola volieb predsedu samosprávneho kraja je dostatočná na to, aby druhé kolo volieb bolo možné zabezpečiť po organizačno-technickej stránke (tlač hlasovacích lístkov a ich distribúcia až na obce, príprava zoznamov voličov, príprava volebných miestností).
K § 164:
Výkon aktívneho volebného práva je podmienený trvalým pobytom v obci, dosiahnutím veku podľa § 3 zákona a nedostatkom prekážok vo výkone volebného práva podľa § 4 návrhu zákona.. Za obyvateľa obce sa považuje nielen občan Slovenskej republiky, ale aj cudzinec s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorému Ústava Slovenskej republiky v
čl. 30 ods. 1 priznáva právo voliť do orgánov samosprávy obcí.
K § 165:
Pasívne volebné právo sa pri voľbách za poslanca obecného zastupiteľstva odvíja od aktívneho volebného práva. S výkonom pasívneho volebného práva úzko súvisí ustanovenie
§ 6 návrhu o prekážke práva byť volený.
K § 166:
Pasívne volebné právo sa pri voľbách za starostu obce odvíja tiež od aktívneho volebného práva, s tým rozdielom, že veková hranica na zvolenie za predsedu samosprávneho kraja je 25 rokov veku. Uvedená podmienka spolu s neexistenciou prekážok vo výkone práva byť volený musí byť splnená najneskôr v deň konania volieb, v opačnom prípade bude kandidát vyčiarknutý z kandidátnej listiny.
K § 167:
Ustanovuje sa spôsob tvorby viacmandátových volebných obvodov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Spôsob zverejnenia volebných obvodov a počtu poslancov, ktorí sa v nich majú zvoliť je v kompetencii obce.
K § 168:
Právo delegovať zástupcu do ústrednej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podali kandidátnu listinu pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej pätine okresov Slovenskej republiky. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb.
K § 169:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenie § 14 zákona, podľa ktorého okresná volebná komisia má najmenej päť členov.
Právo delegovať zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva politickým stranám a koalíciám, ktoré podávajú kandidátne listiny pre voľby do zastupiteľstva aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územného obvodu okresnej volebnej komisie. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní a určuje sa lehota na doručenie tohto oznámenia.
Pre zabezpečenie funkčnosti okresnej volebnej komisie sa ukladá prednostovi okresného úradu povinnosť doplniť chýbajúcich členov vymenovaním.
Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v okresnej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy počas prípravy a priebehu volieb a odkazom na osobitný zákon sa vymedzuje územný obvod okresnej volebnej komisie.
K § 170:
Zapisovateľa okresnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta okresného úradu.
K § 171:
Ustanovujú sa subjekty oprávnené na delegovanie zástupcu do miestnej volebnej komisie, podmienky pre delegovanie, náležitosti oznámenia o delegovaní a lehota na doručenie tohto oznámenia.
Komisia musí mať minimálne päť. Pre zabezpečenie funkčnosti miestnej volebnej komisie sa ukladá starostovi obce doplniť počet chýbajúcich členov, ak tento nebol dosiahnutý činnosťou politických subjektov, alebo ak tento počas funkčného obdobia komisie klesol pod stanovenú hranicu a nie sú náhradníci. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v miestnej volebnej komisii a ustanovujú sa jej úlohy, ktoré plní pred voľbami a v priebehu volieb.
Miestne volebné komisie sú zriadené na celé volebné obdobie. Obdobne sú na celé volebné obdobie zriadené odborné sumarizačné útvary miestnych volebných komisií, ktoré spracúvajú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.
K § 172:
Ustanovenie svojim obsahom nadväzuje na ustanovenia § 14 zákona.
Spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie je zhodný so spôsobom kreácie okresnej volebnej komisie. Možnosť delegovať zástupcu do komisie zákon podmieňuje podaním kandidátnej listiny pre voľby do obecného zastupiteľstva. Takže politickej strane alebo koalícii, ktorá podáva kandidátnu listinu len pre voľby starostu obce zákon uvedené právo nepriznáva. Chýbajúcich členov komisie, ktorá nedosahuje zákonom ustanovený počet vymenúva starosta obce.
Určujú sa dôvody zániku členstva v komisii a ustanovujú sa kompetencie okrskovej volebnej komisie, ktoré súvisia s jej činnosťou len v deň konania volieb. Aj okrsková volebná komisia je funkčná počas celého volebného obdobia orgánov samosprávy obcí.
K § 173:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v príslušnom volebnom obvode v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu.
Ukladá sa zapisovateľovi miestnej volebnej komisie zistiť, či predložené kandidátne listiny sú v súlade so zákonom. Zosúladením kandidátnej listiny so zákonom na základe výzvy zapisovateľa volebnej komisie sa sleduje zjednodušenie práce miestnej volebnej komisie v rámci preskúmavania kandidátnych listín. Vzhľadom na časový priestor, ktorý zákon priznáva miestnej volebnej komisii na preskúmanie predložených kandidátnych listí ukladá sa zapisovateľovi povinnosť povinný predložiť kandidátne listiny miestnej volebnej komisii na preskúmanie a registráciu už na jej prvom zasadnutí.
K § 174:
Rieši sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky, keď podané kandidátne listiny nespĺňajú podmienky ustanovené v § 173 návrhu.
Dodržaním lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvorí dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.
K § 175:
V záujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa obci povinnosť uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.
K § 176:
S kandidatúrou disponuje kandidát a politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala. Dispozičné právo politického subjektu na späťvzatie kandidátnej listiny alebo odvolanie kandidáta a dispozičné právo kandidáta na vzdanie sa kandidatúry je potrebné viazať na určitú lehotu tak, aby sa v záujme informovanosti voličov zabezpečilo zverejnenie takejto skutočnosti. Časové obmedzenie (najneskôr 48 hodín pred začatím volieb) je dostačujúce.
K § 177:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva. Údaje uvádzané na hlasovacom lístku zodpovedajú údajom uvedeným o kandidátoch na kandidátnych listinách. V záujme zabezpečiť pre všetky kandidujúce politické subjekty rovnaké podmienky, uvádzajú sa na hlasovacom lístku názvy politických strán jednotným spôsobom.
K § 178:
Ustanovujú sa zákonné požiadavky na obsah kandidátnych listín, ktoré môžu podať politické strany registrované podľa osobitného zákona, resp. ich koalície a nezávislí kandidáti. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta na starostu obce je listina podpísaná voličmi, ktoré podporujú jeho kandidatúru v počte podpisov podľa prílohy č. 1 návrhu. Zákon neumožňuje viacerým nezávislým kandidátom na ich podporu využiť jednu podpisovú listinu, na druhej strane však umožňuje kandidátovi na poslanca zastupiteľstva kandidovať aj na funkciu starostu obce.
Povinnosti zapisovateľa miestnej volebnej komisie sú pri preberaní kandidátnych listín na funkciu starostu obce rovnaké ako je to v prípade preberania kandidátnych listín pre voľby do obecného zastupiteľstva.
K § 179:
Rieši sa problematika preskúmavania kandidátnych listín podaných politickými stranami, ich koalíciami a nezávislými kandidátmi a dôsledky ak podané kandidátne listiny nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky.
Dodržanie lehoty uvedenej v odseku 2 ustanovenia sa vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie rozhodnutia miestnej volebnej komisie súdom. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje povinnosť politickým stranám, koalíciám a nezávislým kandidátom prevziať rozhodnutie do 24 hodín.
K § 180:
V záujme zabezpečenia informovanosti, ustanovuje sa povinnosť obci uverejniť zoznam zaregistrovaných kandidátov spôsobom v mieste obvyklým.
K § 181:
Pre disponovanie s kandidatúrou platí odôvodnenie k § 176.
K § 182:
Upravujú sa náležitosti hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce. Aj v prípade hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce platí zásada, že kandidáti sa uvádzajú len na jednej strane hlasovacieho lístka a v abecednom poradí.. Uvádzaním kandidátov len na jednej strane hlasovacieho lístka, sa má zabrániť diskriminácii tých kandidátov, ktorí by boli uvedení na jeho rubovej strane.
K § 183:
V súlade s Čl. 89 ods. 2 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky sa vyhlásenie volieb do orgánov samosprávy obcí zveruje do kompetencie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Lehota od vyhlásenia volieb do dňa ich konania je dostatočne dlhá na to, aby bolo vykonanie volieb zabezpečené po organizačnej a technickej stránke.
Vykonanie volie do orgánov samosprávy obcí v posledných 14 dňoch ich volebného obdobia sa javí ako najvhodnejšie. Funkčné obdobie poslancov obecného zastupiteľstva zostane zachované, nakoľko sa skončí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
Odseky 3 až 7 sú venované vyhlasovanie volieb, ktoré platný zákon upravoval v samostatnom ustanovení ako nové voľby.
K § 184:
Ustanovenie nadväzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania volieb zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacích lístkov. Vzhľadom nato, že volič odovzdáva svoj hlas kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva a aj kandidátovi na starostu obce, úprava hlasovacích lístkov sa odlišuje počtom zakrúžkovaných poradových čísiel kandidátov. Správna úprava hlasovacieho lístka má význam pri posudzovaní ich platnosti a sčítaní.
K § 185:
Ustanovenie súvisí s § 25 návrhu. Procesu rozdelenia hlasovacích lístkov a ich sčítaniu predchádza zapečatenie nepoužitých hlasovacích lístkov a nepoužitých obálok, zmiešanie obsahu volebnej schránky a prenosenej volebnej schránky a zistenie účasti vo voľbách. Výsledky zistené činnosťou okrskovej volebnej komisie sa uvádzajú v zápisnici okrskovej volebnej komisie i výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.
K § 186:
V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka. V odseku 1 sa riešia prípady neplatnosti hlasovacieho lístka v dôsledku jeho nesprávnej úpravy zo strany voliča. Odsek 2 reaguje na prípady, keď volič vložil do obálky viac kusov hlasovacieho lístka toho istého druhu. V takomto prípade umožňuje zákon okrskovej volebnej komisii vyhlásiť všetky hlasovacie lístky toho istého druhu nachádzajúce sa v obálke za neplatné bez toho, aby vôbec skúmala prejav vôle voliča na niektorom z hlasovacích lístkov.
K § 187:
Ustanovujú sa náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Zakotvuje sa povinnosť okrskovej volebnej komisie bezodkladne doručiť zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku miestnej volebnej komisii. Okrsková volebná komisia môže svoju činnosť ukončiť až po overení správnosti údajov uvedených v doručenej zápisnici na pokyn miestnej volebnej komisie.
K § 188:
Upravuje sa postup miestnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti miestnej volebnej komisie zákon umožňuje popri členoch a zapisovateľoch volebných komisií členoch ich odborných sumarizačných útvarov aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom miestnej volebnej komisie. Takýmito osobami môžu byť napr. zástupcovia nezávislých kandidátov, zástupcovia rozhlasu, televízie a pod.
K § 189:
Z názvu zápisnice miestnej volenej komisie vyplýva, že sa vypracúva osobitne pre každý volebný obvod. Údaje uvedené v zápisnici sú sumárom údajov uvedených v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisií, ktoré boli doručené miestnej volebnej komisii ale sú súčasne aj podkladom pre vypracovanie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.
V obci, v ktorej sa utvoril iba jeden volebný obvod, sa zápisnica o výsledku volieb vo volebnom obvode nevyhotovuje.
K § 190:
Popri zápisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode vyhotovuje miestna volebná komisia aj zápisnicu o výsledku volieb v obci. Uvedená zápisnica sumarizuje výsledky volieb z jednotlivých volebných obvodov. Preto sa v zápisnici popri všeobecných údajoch, uvádzajú už aj mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov obecného zastupiteľstva, teda tých, ktorí vo volebných obvodoch získali najvyšší počet platných hlasov a meno a priezvisko kandidáta zvoleného za starostu obce. Ako nový údaj sa oproti doterajšej právnej úprave uvádza počet mužov a počet žien zvolených za poslancov obecných zastupiteľstiev. Zistenie tohto údaju si vyžiadala prax, najmä požiadavky rôznych medzinárodných ale aj domácich organizácií venujúcich sa problematike zastúpenia žien vo volených funkciách.
Ďalej sa upravuje činnosť miestnej volebnej komisie po vyhotovení zápisnice
a doručovanie zápisnice Mestskou volebnou komisiou v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a Mestskou volebnou komisiou v meste Košice.
K § 191:
Kandidáti na poslancov obecných zastupiteľstiev kandidujú podľa jednotlivých volebných obvodov a v nich sú aj volení za poslancov zastupiteľstva. Preto sa výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva viažu na volebné obvody a na počty hlasov, ktoré v nich získajú. Zákon neustanovuje minimálny počet hlasov, ktoré je potrebné získať na zvolenie za poslanca, ale v odseku 1 určuje, že zvolenými sú tí kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet platných hlasov.
K § 192:
Voľby do orgánov obce končia na úrovni miestne volebnej komisie Z uvedeného dôvodu ukladá sa miestnej volebnej komisii povinnosť oboznámiť voličov a občanov obce, ktorí kandidáti boli zvolení na ďalšie štvorročné obdobie za poslancov obecného zastupiteľstva a ktorý kandidát bol na toto obdobie zvolený za starostu obce. Miestna volebná komisia uverejňuje výsledky volieb v obci spôsobom v mieste obvyklým.
K § 193:
Na odovzdanie osvedčenia o zvolení je legitimovaná miestna volebná komisia, pretože je orgánom zisťujúcim konečné výsledky volieb poslancov obecného zastupiteľstva a starostu obce.
K § 194:
Upravuje sa postup pri nastupovaní náhradníkov na miesta poslancov, ktorých mandát zanikol. Ustanovuje sa lehota na oznámenie o nastúpení náhradníka. Lehota 15 dní je krajnou lehotou na to, aby sa zánik mandátu stal všeobecne známym a dostatočne dlhou na to, aby sa náhradník rozhodol, či na uprázdnené miesto poslanca nastúpi. Nakoľko problematika nastupovania náhradníkov nepatrí do kompetencie miestnej volebnej komisie, podpísanie osvedčenia o nastúpení náhradníka a postup pri nastupovaní náhradníka zveruje zákon starostovi obce.
K § 195:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc miestnych volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti okresnej volebnej komisie sa umožňuje aj iným osobám. Zákon takúto prítomnosť však podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.
K § 196:
Obsah zápisnice okresnej volebnej komisie je formulovaný tak, aby údaje uvedené v zápisnici mohli byť podkladom na ďalšie spracovanie a zistenie konečného výsledku volieb. V záujme urýchleného spracovania výsledkov volieb ústrednou komisiou okresná volebná komisia zasiela zápisnicu elektronickým prenosom a až následne zápisnicu zasiela poštou.
K § 197:
Údaje uvedené v zápisnici ústrednej volebnej komisie sú sumárom údajov zistených zo zápisníc okresných volebných komisií. Zvolení starostovia a zvolení poslanci obecných zastupiteľstiev sa v zápisnici uvádzajú len v počtoch a podľa politických strán, ktoré ich kandidovali alebo s údajom, že ide o nezávislých kandidátov.
K § 198:
Právo hlasovať resp. zúčastniť sa na referende vyplýva z Čl. 94 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa priznáva rovnako ako v § 38 zákona občanovi Slovenskej republiky. Veková hranica 18 rokov a nedostatok prekážky vo výkone aktívneho volebného práva musí byť splnená aj v tomto prípade.
K § 199:
Zákon umožňuje na rozdiel od doterajšej právnej úpravy hlasovať v referende nielen na území Slovenskej republiky ale aj prostredníctvom pošty tak, ako je to v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Preto sa v predmetnom paragrafe ustanovujú náležitosti osobitného zoznamu voličov, do ktorého sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali o hlasovanie poštou. Vedenie osobitného zoznam voličov zákon zveril ministerstvu vnútra.
K § 200:
Inštitút hlasovacieho preukazu umožňuje voličom hlasovať mimo svojho miesta trvalého pobytu, t.j. v mieste, kde sa v deň volieb zdržiavajú. Ustanovuje sa postup a lehoty na vybavovanie žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu a určujú sa náležitosti žiadosti.
Ochranné prvky na hlasovacom preukaze zabránia možnosti jeho zámeny s iným neúradným tlačivom. Hlasovacie preukazy vydávajú obce a vedú o nich evidenciu.
Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku.
K § 201:
Do ústrednej volebnej komisie môže delegovať zástupcu politická strana, politické hnutie alebo koalície zastúpene v Národnej rade Slovenskej republiky a petičný výbor. Ustanovujú sa náležitosti oznámenia o delegovaní. Špecifikujú sa podmienky zániku členstva v ústrednej volebnej komisii, ustanovujú sa jej úlohy v priebehu volieb.
K § 202:
Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okresnej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okresnej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.
Právo delegovať svojho zástupcu do okresnej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru, ktorého návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Členstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote. Súčasne sa rieši situácia, ak okresná volebná komisia delegovaním nedosahuje počet členov uvedený v prvej časti zákona. Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade ak ani 5 dní pred dňom konania referenda člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.
Kompetencie okresnej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou pred konaním referenda a v deň konania referenda.
K § 203:
Ustanovenie upravuje vymenúvanie a odvolávanie zapisovateľa okresnej volebnej komisie. Táto kompetencia sa zveruje prednostovi okresného úradu.
K § 204:
Ustanovenie upravuje spôsob kreácie okrskovej volebnej komisie, dôvody zániku členstva v okrskovej volebnej komisii a vymedzujú sa v ňom kompetencie komisie.
Právo delegovať svojho zástupcu do okrskovej volebnej komisie zákon priznáva aj petičnému výboru ktoré návrh na vyhlásenie referenda bol prijatý. Členstvo v komisii vznikne len za podmienky, že delegovanie bolo vykonané ustanoveným spôsobom a v ustanovenej lehote.
Zánik členstva predpokladá písomný prejav vôle člena komisie alebo subjektu, ktorý člena do komisie delegoval adresovaný predsedovi komisie. Uvedený postup sa nevyžaduje v prípade, ak ani 5 dní pred dňom konania volieb člen komisie nezložil zákonom predpísaný sľub. Týmto opatrením sa vytvára priestor nato, aby na uprázdnené miesto člena komisie mohol nastúpiť náhradník a tým sa zabezpečila funkčnosť komisie.
Kompetencie okrskovej volebnej komisie súvisia s jej činnosťou v deň konania referenda.
K § 205:
Ustanovenie nadväzuje svojím obsahom na § 16 zákona. Ustanovujú sa obsahové náležitosti rozhodnutia o vyhlásení referenda a postupy príslušných subjektov v závislosti od toho, na návrh ktorého subjektu sa má referendum vyhlásiť.
K § 206:
Meritórne náležitosti týkajúce sa podmienok vyhlásenia referenda ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona konkretizuje oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, ktoré môže vykonať, kým referendum vyhlási. Súčasťou týchto oprávnení je preskúmanie obsahových náležitostí predpísaných ústavou.
Ak sa má referendum vykonať na základe petície, je jednou z úloh preskúmanie, či je petícia po obsahovej a formálnej stránke relevantným podkladom na takéto rozhodnutie. V prípade nedostatkov zistených jej preskúmaním zo strany prezidenta republiky umožňuje zákon prezidentovi republiky vyhlásenie referenda odmietnuť. Súčasne sa ukladá prezidentovi povinnosť o svojom rozhodnutí informovať petičný výbor.
K § 207:
Vymedzujú sa obsahové a formálne náležitosti hlasovacieho lístka. Nevyhnutnou náležitosťou hlasovacieho lístka je uvedenie otázky, prípadne otázok, na ktoré sa má v referende odpovedať. Ak je otázok viac, označia sa poradovým číslom. Ustanovuje sa že, bez ohľadu na to, či je referendum o jednej otázke, alebo viacerých otázkach, pri každej je potrebné osobitne uviesť odpoveď „áno“ a odpoveď „nie“.
V ustanovení sa upravuje problematiku spojená so zabezpečením tlače hlasovacích lístkov.
Zakotvuje sa zodpovednosť ústrednej volebnej komisie za správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku.
Zveruje sa do kompetencie ministerstva vnútra zabezpečenie tlače hlasovacích lístkov a ich distribúcia. Podkladom na tlač hlasovacích lístkov je hlasovací lístok opatrený úradnou pečiatkou ústrednej volebnej komisie.
K § 208:
Upravujú sa spôsoby voľby ako na území Slovenskej republiky, tak aj mimo jej územia - prostredníctvom pošty. Zároveň sa ustanovuje okruh osôb, ktoré môžu voliť poštou.
K § 209:
Ustanovenie nadväzuje na § 11 odsek 3 zákona. Vymedzuje sa nielen okruh voličov, ktoré okrsková volebná komisia v deň konania referenda zapisuje do zoznamu voličov a podmienky za ktorých k takémuto zápisu dôjde, ale aj relevantný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

K § 210:
Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti ministerstva vnútra voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup ústrednej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami, zisťovaní výsledkov hlasovania poštou a náležitosti zápisnice o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
K § 211:
Ustanovuje sa spôsob vykonania voľby prostredníctvom pošty osobami, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia, vrátane náležitostí žiadosti o tento spôsob hlasovania. Zároveň sa ustanovujú určité povinnosti obce voči osobám, ktorú túto žiadosť uplatnili, t.j. zaslať príslušné volebné tlačivá žiadateľovi. Upravuje sa postup obce a okrskovej volebnej komisie pri nakladaní s doručenými návratnými obálkami.
K § 212:
Upravuje sa postup okrskovej volebnej komisie pred samotným zistením výsledkov hlasovania a po zistení výsledkov hlasovania.
K § 213:
V ustanovení sa taxatívne vypočítavajú dôvody neplatnosti hlasovacieho lístka.
K § 214:
Upravujú sa obsahové náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ukladá sa povinnosť okrskovej volebnej komisii vyhotoviť zápisnicu v požadovanom počte a povinnosť doručiť zápisnicu okresnej volebnej komisii na ďalšie spracovanie.
K § 215:
Upravuje sa postup okresnej volebnej komisie pri preberaní zápisníc okrskových volebných komisií a odstraňovaní zistených chýb a nedostatkov v týchto zápisniciach. Prítomnosť pri tejto činnosti sa umožňuje aj iným osobám než členom a zapisovateľom volebných komisií a ich odborných sumarizačných útvarov. Prítomnosť iných osôb však zákon podmieňuje predchádzajúcim súhlasom okresnej volebnej komisie.
K § 216:
Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice okresnej volebnej komisie o výsledku hlasovania ako aj spôsob zaslania zápisnice na ďalšie spracovanie ústrednej volebnej komisii.
K § 217:
Ustanovujú sa obsahové náležitosti zápisnice ústrednej volebnej komisie o výsledku referenda. Údaje, ktoré sa uvádzajú v zápisnici ústrednej volebnej komisie je sumárom údajov zo zápisníc okresných volebných komisií.


K § 218:
Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon. Z uvedené dôvodu sa v ustanovení uvádzajú obsahové náležitosti vyhlásenia tak, aby bolo z neho zrejmé koľko voličov sa ho zúčastnilo a ktorý návrh bol prijatý Výsledky referenda sú platné ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
K § 219:
Zákonom sa zrušia všetky vykonávacie predpisy vydané podľa zrušovaných volebných zákonov. Upravuje sa preto nové splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky. Keďže obsah vyhlášky sa týka aj iných rezortov, ministerstvo vnútra sa splnomocňuje, aby takýto právny predpis vydalo po dohode s dotknutými štátnymi orgánmi.
K § 220:
Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu vnútra zabezpečiť tlač metodických a informačných materiálov, príručiek a obálky, usmerňovať obce a okresné úrady pri utváraní volebných okrskov, zostavovaní zoznamov voličov, zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností, úschove hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov. Splnomocňuje sa štatistický úrad po dohode s ministerstvom vnútra vydať metodiku spracovania výsledkov hlasovania.
K § 221:
Úlohy spojené s prípravou a vykonaním volieb do orgánov novovzniknutej obce alebo novovzniknutých obcí, sa zverujú okresnému úradu v spolupráci s rozdeľovanou alebo zlučovanou obcou.
Ustanovuje sa tiež, že úlohy, ktoré obec a samosprávny kraj plnia podľa tohto zákona, sú preneseným výkonom úloh štátnej správy a nie výkonom samosprávy.
K § 222:
Podľa doterajších zákonov upravujúcich voľby do orgánov územnej samosprávy vykonávajú svoju činnosť volebné komisie počas celého volebného obdobia. Je preto potrebné ustanoviť, že tieto komisie budú plniť svoje úlohy v rozsahu podľa zrušovaných zákonov do zriadenia nových volebných orgánov podľa tohto zákona.
Výslovne sa ustanovuje, že ak vznikne potreba vykonať voľby do orgánov územnej samosprávy počas volebného obdobia, v rámci ktorého došlo k zmene zákonnej úpravy volieb, vykonajú sa tieto voľby podľa nového zákona.
K § 223:
V prílohe návrhu zákona č. 2 sú uvedené právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.
K § 224:
Zrušujú sa doterajšie zákony upravujúce voľby a referendum konané na území Slovenskej republiky. Súčasne sa zrušujú aj s tým súvisiace právne predpisy, ktoré už nie sú v súlade s návrhom tohto zákona.

K Čl. II
Občiansky súdny poriadok v § 250z až 250zd upravuje, v nadväznosti na jednotlivé zákony upravujúce voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, prezidenta Slovenskej republiky a orgánov samosprávnych krajov, orgánov samosprávy obcí a zákona o spôsobe vykonania referenda konanie, na základe ktorého súdy rozhodovali vo veciach zoznamu voličov a vo veciach registrácie kandidátnych listín.
Nová zákonná úprava nahrádza doteraz šesť platných zákonov.
V novele sa odstraňujú nelogické ustanovenia, na základe ktorých mohol podať návrh na súd proti registrácii vlastnej kandidátnej listiny aj ten kto ju podal, hoci volebný zákon mu zaregistrovanú kandidátnu listinu umožňuje vziať späť.
Jednotlivé paragrafy sa zoraďujú do logického sledu v súlade so systematikou návrhu zákona. Doteraz boli dopĺňané ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy, keď bol prijatý zákon upravujúci nový druh volieb.
Z hľadiska aplikačnej praxe sa navrhuje, aby zmena v Občianskom súdnom poriadku bola vykonaná formou nového znenia paragrafov a nie zmenami ich jednotlivých odsekov.
K Čl. III
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.
V Bratislave 14. augusta 2013
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky