Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.08.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe potreby implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (ďalej len „nariadenie o recyklácii lodí“) a na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa riešia aktuálne problémy na trhu a problémy z praxe nielen zo strany ministerstva a štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.
Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Návrhom zákona sa ďalej zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravuje sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov - odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa má dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovuje požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov. Zavádza sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. V návrhu zákona sa zavádza zrušenie zmluvnej povinnosti medzi výrobcom obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne a príslušným koordinačným centrom ako aj zrušenie povinnosti vyžiadať si od orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní v prípade jednoduchých a drobných stavieb.

Návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 v platnom znení (smernica o skládkach). Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretia skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku. Pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, bola prijatá rovnaká úprava zákonom č. 193/2018 Z.z. Ďalším mechanizmom na zabezpečenie uzavretia skládky odpadov je navrhovaná možnosť nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Návrhom zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadne možnosti pokračovania ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku smernice o skládkach v navrhovanom konaní v § 114c v čl. I, ktoré sa vzťahuje aj na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Navrhovaná úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadu Považský Chlmec Súdnym dvorom v prehratom súdnom spore (rozsudky C - 331/11 z 25. apríla 2013 a C - 626/16 z 4. júla 2018), kedže tieto skládky odpadov sú v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec. V tejto súvislosti je nevyhnutné v prechodných ustanoveniach zabezpečiť, aby sa skládky odpadov dotknuté úpravou v § 114c nerozširovali o nové časti a ani sa nenavyšovala ich kapacita, teda, aby nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní ich kapacity.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie, a zároveň nemá sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu, služby vernej správy pre občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
 

B. Osobitná časť
K bodu 1
Za účelom zabezpečenia jednotného postupu vo veci oznamovania umiestnenia odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch, konkrétne na nehnuteľnostiach vlastníka, správcu alebo ich nájomcu sa zosúladil tento postup s postupom zavedeným v prípade oznamovania umiestnenia takéhoto odpadu akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. V zmysle uvedeného sa v oboch prípadoch stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza.
K bodu 2
V rámci uvedeného ustanovenia sa upravuje zahrnutie všetkých osôb na podklade oznámenia ktorých sa overuje skutočnosť, či existuje podozrenie zo spáchania trestného činu alebo či takéto podozrenie nie je. Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa uskutoční za prítomnosti zástupcu obce. Prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca z dôvodu, že táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Taktiež sa v rámci tohto ustanovenia dopĺňa skutočnosť, že k vydaniu odborného vyjadrenia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pristúpi aj vtedy, ak nie je podozrenie zo spáchania trestného činu, keďže výsledok overenia má priamy vplyv na ďalší postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Cieľom predmetného doplnenia nie je určenie obci takej povinnosti, aby stanovila, či sa jedná o podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo nie. Uvedené posúdenie je v kompetencii pracovníka orgánu štátnej správy a to v rámci vydania odborného vyjadrenia. Doplnenie skutočnosti, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa vykoná za prítomnosti zástupcu obce bolo vykonané z dôvodu, že prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca nakoľko táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Odborné vyjadrenie tvorí listinu v rámci spisu riešeného pracovníkom štátnej správy OH, od znenia ktorej závisí jeho ďalší postup, t. j. či začne konanie vo veci zisťovania osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu alebo či konanie v tejto veci nezačne a vec postúpi orgánom činným v trestnom konaní. Zmena v odseku 6 nadväzuje na zmenu uskutočnenú v odseku v odseku 5. Prostredníctvom tejto úpravy sa špecifikuje, kedy príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná oznámenie podľa osobitného predpisu.
K bodu 3
Dopĺňa sa z dôvodu zrozumiteľnosti, že okresný úrad nezačne konanie o určenie osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu, ak vykoná oznámenie, že bol spáchaný trestný čin.
K bodu 4
Doplnenie požiadavky na stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu je potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné. Stanovenie primeranej lehoty by malo vyplynúť na konaní na základe vzájomnej dohody medzi orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva a zodpovednou osobou. Zároveň po uplynutí tejto lehoty môže vykonať orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kontrolu, či boli povinnosti uložené rozhodnutím splnené. V prípade ich nesplnenia môže byť zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uložená pokuta za porušenie § 12 ods. 1 (nesplnenie povinností vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia).
K bodu 5
Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, konkrétne vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade so zákonom o odpadoch, sa stanovuje v rámci predmetného ustanovenia povinnosť začať zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva konanie, výsledkom ktorého je prostredníctvom rozhodnutia určenie osoby, ktorá bude v závislosti od charakteru odpadu povinná vykonať zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu. Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade, ak po oznámení orgánu policajného zboru, že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie (t. j. v prípade, ak sa jednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu), ako aj postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade ak sa nejednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu a osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistil. Zároveň sa stanovuje, že v rámci predmetného rozhodnutia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva stanoví primeranú lehotu na odstránenie nezákonne uloženého odpadu. Stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu je potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné.
K bodu 6
Doplnenie predmetnej skutočnosti do uvedeného ustanovenia je potrebné z dôvodu, aby nenastávali situácie týkajúce sa neriešenia nezákonne uloženého odpadu a jeho prípadného ďalšieho narastania. Vzhľadom k tomu sa dopĺňa postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci vyžiadania informácie od orgánu policajného zboru o tom, či pre potreby svojho ďalšieho zisťovania vo veci zodpovednej osoby potrebuje aj naďalej nezákonne uložený odpad. Uvedené má zabezpečiť plynulý postup vo veci riešenia predmetnej problematiky zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.
K bodu 7
V prípade výkupu použitých batérií a akumulátorov sa ohlasovanie príslušnému koordinačnému centru vzťahuje len na tie vykúpené batérie a akumulátory, ktoré nie sú zahrnuté v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tzn. nie sú vykúpené na účely plnenia cieľov zberu a recyklácie pre výrobcu batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, tretiu osobu alebo organizáciu zodpovednosti výrobcov. Množstvá vykúpených použitých batérií a akumulátorov odovzdaných zmluvným partnerom, ktorí participujú na systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov (výrobcovia, OZV, tretie osoby), nie je možné následne prerozdeľovať v rámci koordinačného centra pre batérie a akumulátory podľa trhových podielov v zmysle § 31 ods. 14 písm. b).
K bodu 8
Predmetný návrh súvisí so zmenou navrhovanou v § 97 ods. 1 písm. e), t. j. k malej kompostárni sa nebude vyžadovať prevádzkový poriadok schválený orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ale len prevádzkový poriadok, ktorý si bude vypracovávať sám prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ bude musieť tento prevádzkový poriadok dodržiavať a v čase kontroly orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve aj preukázať.
K bodu 9
Z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov sa navrhuje vypustiť povinnosť ustanovená v § 19 ods. 1 písm. g) a h), ktoré súvisí s účelovou finančnou rezervou. Podľa navrhovaných úprav v § 24 „Účelová finančná rezerva“ sa prostriedky, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu budú viesť na osobitnom účte alebo osobitných účtoch v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vypusti povinnosti týkajúce sa prevádzkovateľa skládky odpadov, súvisiace s preukazovaním aktuálnej výšky účelovej finančnej rezervy a predkladaním výpisu z osobitného účtu prevádzkovateľa skládky odpadov.
K bodu 10
Podľa súčasne platnej právnej úpravy vydáva písomné potvrdenie rovnaký orgán štátnej správy, ktorý vydáva aj súhlas na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov a následné monitorovanie, resp. povoľoval príslušnú prevádzku, t. j. podaním žiadosti o vydanie súhlasu na uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie sa žiadalo aj o vydanie potvrdenia na čerpanie účelovej finančnej rezervy. Nakoľko, podľa navrhovanej zmeny kompetencia vydávania písomného potvrdenie podľa § 24 prechádza na ministerstvo, resp. ide o novú kompetenciu, je potrebné určiť prevádzkovateľovi skládky odpadov povinnosť požiadať o písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 a 9.
K bodu 11
Navrhovaná úprava súvisí s úpravou v § 114c, v rámci ktorej sa definujú nové skutočnosti, s ktorými je spojený zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov. Upravuje povinnosť dotknutého prevádzkovateľa skládky odpadov požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov do dvoch mesiacoch odo dňa zániku platnosti tohto rozhodnutia v rámci všeobecných povinností v § 19, ktorých nesplnenie je sankcionované.
K bodu 12
Úpravou v § 19a sa poskytuje vlastníkovi pozemku dotknutému vydaním rozhodnutia podľa § 114a ods. 1 možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa. Podkladom na jej uplatnenie je rozhodnutie vydané podľa § 114a ods. 1, a preto toto rozhodnutie musí obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby rozhodne o jej výške súd. Podanie návrhu na súd je limitované lehotou jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.
K bodu 13
Legislatívno - technická zmena.
K bodu 14
Doplnenie špecifikácie miest, kde je možné dočasne uložiť odpadovú ortuť.
K bodu 15
Legislatívno - technická zmena z dôvodu zosúladenia s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008.
K bodu 16
K odseku 1
Preberá sa znenie z doterajšej platnej právnej úpravy.
K odseku 2
Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné do uvedeného ustanovenia doplniť slovo minimálne. Dopĺňa sa možnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov odviesť finančné prostriedky na osobitný účet, ktorý je určený na tvorbu účelovej finančnej rezervy, vo vyššej sume ako je tá, ktorá sa vypočíta ustanoveným spôsobom podľa § 24 ods. 3. Táto zmena umožní prevádzkovateľom skládky odpadov nastaviť optimálnu výšku odvodu účelovej finančnej rezervy na osobitný účet tak, aby v budúcnosti, t. j. v čase „fyzickej“ realizácie uzatvorenia a rekultivácie skládky, výška účelovej finančnej rezervy odzrkadľovala reálne náklady.
K odseku 3
Preberá sa znenie z doterajšej platnej právnej úpravy.
K odseku 4
Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné upraviť predmetné ustanovenie tak, aby bolo zrejme, že finančné prostriedky sa vedú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov.
K odseku 5
Na základe skúsenosti z praxe bol problém s rozsahom disponovania peňažných prostriedkov, ktoré boli uvoľňované bez kontroly. Z uvedeného dôvodu, bol presne zadefinovaný orgán, ktorý môže vydávať takéto písomné potvrdenie, t. j. ministerstvo. Nakoľko ministerstvo nedisponuje dostatočnými kapacitami a podkladmi, bolo potrebné doplniť vyžiadanie si záväzného stanoviska od príslušného orgánu odpadového hospodárstva, ktorým je Okresný úrad a od orgánu, ktorému táto povinnosť vyplýva z osobitného predpisu, t. j. Slovenskej inšpekcie životného prostredia, oblasť integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.
K odseku 6 až 12
Preberá sa znenie z doterajšej platnej právnej úpravy doplnené o požiadavky, ktoré vyplynuli z medzirezortného pripomienkového konania (odsek 7 a 9).
K bodu 17
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na posun odsekov v § 73.
K bodu 18
Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka doplniť pri tzv. osobitnom plnení vyhradených povinností výrobcu, že povinnosť plniť ciele ustanovené v prílohe č. 3 môže takýto výrobca iba v roku, kedy mu z výrobkov vznikne odpad, pretože výrobky, ktoré uviedol na trh zostávajú po celú dobu životnosti v jeho držbe.
K bodu 19 a 20
V § 27 ods. 15 je ustanovená možnosť pre obce vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) bez udania dôvodu iba ku 31. decembru kalendárneho roka. Aby obce nemohli vypovedať zmluvu bez udania dôvodu na základe zmluvného dojednania s OZV, dopĺňa sa obmedzujúce ustanovenie, podľa ktorého môže obec v priebehu roka vypovedať zmluvu s OZV iba z presne stanovených zákonných dôvodov, akými je porušenie povinností OZV. Obec je zodpovedná za nakladanie s komunálnym odpadom a z tohto dôvodu nemôže byť následkom zmluvných dojednaní medzi OZV a obcou v priebehu kalendárneho roka narušená kontinuita zabezpečenia nakladania s komunálnym odpadom. V nadväznosti na uvedenú úpravu sa mení aj ustanovenie v § 27 ods. 16.
K bodu 21
Ukladá sa nová povinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov z dôvodu zabezpečenia transparentnosti systémov.
K bodu 22
Uvedeným doplnením sa zabezpečí prepojenie na § 7 vyhlášky MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej len „vyhláška č. 373/2015 Z. z.“).
K bodu 23 (§ 28 ods. 4 písm. h)
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba bližšie špecifikovať údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh.
K bodu 24
K písmenu q)
Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. Uvedeným ustanovením sa jednoznačne špecifikuje, že inštitút presahujúcich množstiev sa vzťahuje iba na vyhradený prúd odpadu z elektrických a elektronických zariadení a použitých batérií a akumulátorov.
K písmenu r)
V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu.
K bodu 25
Z povinnosti štvrťročného zverejňovania údajov zo správy o činnosti OZV pre obaly na webovom sídle sa vypúšťa v povinnosť zverejniť údaje v písmenách a) a e) v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR.
K bodu 26
Z dôvodu upresnenia inštitútu presahujúcich množstiev vzťahujúcich sa na zastúpených výrobcov elektrozariadení a zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov vyplynula potreba oddelenia povinností ustanovených v § 28 odsek 4 písmena q) týkajúcich sa presahujúcich množstiev od povinností OZV, vyplývajúcich z ich určenia za povinnú osobu koordinačným centrom, ktoré sa presúvajú do nového písmena aa). Doplnenie písmena ab) vyplynulo z aplikačnej praxe. Bolo potrebné ustanoviť dátum uzatvorenia zmluvy po zlosovaní a zabráneniu prieťahov z oboch strán (OZV a obec) a problémov s vývozmi v rámci triedeného zberu v nezazmluvnenej obci. Zo strany výrobcov vyplynula požiadavka na doplnenie písmena ac). Ide o povinnosť zverejnenia cenníka organizácie zodpovednosti výrobcov za služby spojené s plnením vyhradených povinností. OZV taktiež zverejní aj vzor zmluvy o plnení vyhradených povinností. Zverejnenie vzoru zmluvy a jednotného cenníka má prispieť k transparentnosti fungovania OZV a vylúčenia diskriminácie výrobcov. Písmenom ad) sa doplnila povinnosť organizácie zodpovednosti výrobcov nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od organizácie zodpovednosti výrobcov, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane organizácie zodpovednosti výrobcov nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky. Písmenom ae) sa zavádza povinnosť pre OZV pre obaly nahlasovať každú zmenu týkajúcu sa zmluvných vzťahov s obcami. Jednou z povinností OZV je zabezpečiť vyrovnaný a funkčný systém nakladania s odpadmi a nakoľko v priebehu roka dochádza k prezmluvneniu výrobcov a aj obcí, je potrebné aktualizovať ciele zberu pre jednotlivé OZV. Na to, aby mohli byť tieto ciele zberu aktualizované musia jednotlivé OZV informovať ministerstvo o každej zmene zmluvných vzťahov s obcou.
K bodu 27
Zosúlaďuje sa znenie trhového podielu OZV pre obaly s textom uvedeným v § 52 ods. 24. OZV má prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. Je prakticky nemožné, aby trhový podiel OZV zodpovedal presne na počet obyvateľov zmluvných obcí. Je však na zodpovednosti jednotlivých OZV, aby sa počet obyvateľov jej zmluvných obcí približoval k trhovému podielu.
K bodu 28
Vypúšťa sa povinnosť zverejňovania údajov zo správy o činnosti OZV v písmenách a) a e) v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR.
K bodu 29
V nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR ohľadom ochrany citlivých údajov v prostredí organizácie zodpovednosti výrobcov sa upravuje zloženie kontrolného orgánu.
K bodu 30
Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z tohto dôvodu je zmluva s Koordinačným centrom pre takéhoto výrobcu neopodstatnená.
K bodu 31
Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z uvedeného dôvodu výrobcovi obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne odpadá povinnosť uzavrieť zmluvu s Koordinačným centrom ako aj plnenie povinností v zmysle tohto písmena. Takýto výrobca vie taktiež preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh, ktoré vznikajú priamo u neho, resp. v jeho prevádzke a netýka sa ho zber odpadov obalov z komunálneho odpadu.
K bodu 32
Navrhovaným ustanovením sa doplnila povinnosť výrobcovi, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od výrobcu, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane výrobcu, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.
K bodu 33
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 34
Legislatívno- technická úprava.
K bodu 35
Navrhované legislatívne doplnenie odkazu na § 29 ods. 1 písm. c) súvisí so skutočnosťou, že na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne sa nevzťahuje povinnosť uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. Tento individuálny výrobca nemá ani povinnosť oznamovať údaje o množstve obalov uvedených na trh ako aj o množstve odpadu z obalov a vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade. Týmto mu odpadá povinnosť preukazovať údaje o rozsahu územného pokrytia na účely zabezpečenia zberu, nakoľko zodpovedá za celé svoje množstvo obalov uvedené na trh. Z uvedeného vyplýva, že koordinačné centrum neplní povinnosti, pokiaľ ide o písmená b), e) a i).
K bodu 36
Dopĺňa sa povinnosť koordinačného centra zverejniť správu o spôsobe plnenia povinností koordinačného centra za predchádzajúci štvrťrok na svojom webovom sídle.
K bodu 37
V nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR ohľadom ochrany citlivých údajov v prostredí koordinačného centra sa upravuje zloženie kontrolného orgánu.
K bodu 38
Doplnením uvedeného ustanovenia sa zabezpečí prepojenie na § 13 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a § 105 ods. 3 písm. k) zákona.
K bodu 39 a 40
Dopĺňajú sa odkazy na splnomocňovacie ustanovenia z dôvodu odstránenia nedostatočnej transpozície smernice EP a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení.
K bodu 41
Zmena uvedeného ustanovenia nadväzuje na zmenu uskutočnenú v § 28 odsek 4 písmeno q). Zároveň sa zosúlaďuje termín oznamovania presahujúcich množstiev použitých batérií a akumulátorov koordinačnému centru treťou osobou s termínom oznamovania presahujúcich množstiev koordinačnému centru OZV.
K bodu 42
Navrhovaným ustanovením sa doplnila povinnosť tretej osoby nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od tretej osoby, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane tretej osoby nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.
K bodu 43 a 44
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na vypustenie prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov.
K bodu 45
Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, ustanovenie bolo v zákone nadbytočné.
K bodu 46
K odseku 24
Potreba zavedenia novej definície trhového podielu OZV pre obaly vyplynula zo zavedenia nových povinností vo vzťahu k výpočtu cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa zbierajú v rámci integrovaného systému triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu.
Zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z komunálnych odpadov v obci sa uskutočňuje spolu do jednej nádoby tak, ako je to ustanovené v § 14 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 322/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 371/2015 Z. z.“). Na základe uvedeného, OZV pri výpočte trhového podielu musí vychádzať zo sumárneho množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v predchádzajúcom roku jej zmluvnými výrobcami. Z dôvodu, že v prípade výrobcu obalov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nekončia jeho odpady v komunálnom odpade, množstvo obalov ním uvedených na trh sa nezapočíta do výpočtu trhového podielu OZV.
K bodu 47
V nadväznosti na zavedenie cieľov zberu sa vypúšťa definícia zberového podielu.
K bodu 48
Z dôvodu zavedenia cieľov zberu pre OZV pre obaly bolo potrebné ustanoviť povinnosť aj pre ministerstvo vypočítať, zverejniť a aktualizovať ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na svojom webovom sídle. Na základe zverejnených cieľov zberu si jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly budú plniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o odpadoch.
K bodu 49
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 50
Do povinností organizácie zodpovednosti pre obaly sa dopĺňa povinnosť vypočítať trhový podiel za všetkých zazmluvnených výrobcov.
K bodu 51
Z aplikačnej praxe vyplynula povinnosť, sprísniť kvalitu/čistotu triedeného zberu v zberných nádobách. Podľa navrhovanej úpravy bude prípustná miera znečistenia triedeného zberu v zberných nádobách do 45 % vrátane v roku 2019, do 40 % vrátane v roku 2020 a do 35 % vrátane do roku 2021. Ak zberná nádoba obsahuje väčšie znečistenie inými zložkami komunálneho odpadu, nie je OZV povinná uhradiť zberovej spoločnosti odobratie takejto nádoby. § 80 ods. 2 definuje zložku komunálnych odpadov ako časť komunálnych odpadov, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Ako príklad možno uviesť zbernú nádobu pre plasty, teda určenú na zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z plastov. Inou zložkou komunálnych odpadov môže byť v tomto prípade odpad z papiera, skla, kovy, biologicky rozložiteľný odpad.
K bodu 52
Úprava definície uvedenia na trh neobalového výrobku reflektuje na potrebu odstránenia výkladových nejasností pri definovaní pojmu výrobca neobalového výrobku.
K bodu 53
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 54
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 55
Uvedeným ustanovením sa upravuje rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť recyklácie lodí v súlade s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES, ktoré nadobúda účinnosť od 1. januára 2019.
V predmetnej časti zákona bolo potrebné stanoviť, že recykláciu lodí upravujú osobitné predpisy. Zároveň bolo potrebné určiť príslušný orgán pre recykláciu lodí v zariadení na recykláciu lodí, ako aj povinnosti pre prevádzkovateľa zariadenia na recykláciu lodí.
K bodu 56
Navrhnutá úprava textu súvisí so zavedením cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov. Odkaz na tieto ciele je nevyhnutné umiestniť do príslušného ustanovenia zákona o odpadoch.
K bodu 57
K § 81 ods. 21 sa touto právnou úpravou výklad ustanovenia nemení, ale ide iba o úpravu ustanovenia v súlade s legislatívnou technikou.
K bodu 58
Z dôvodu zavedenia cieľov zberu na úroveň obce bolo potrebné ustanoviť povinnosť pre obec nahlásiť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje o produkcii komunálnych odpadov. Požadované údaje, ktoré obec poskytne organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly musia byť totožné s údajmi, ktoré obec nahlasuje každoročne Štatistickému úradu Slovenskej republiky.
K bodu 59
Na základe požiadaviek z praxe sa ustanovujú požiadavky na prepravu použitých batérií a akumulátorov, pri ktorých je podozrenie, že sú odpadom podľa zákona o odpadoch (napr. nenapĺňajú definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch, resp. nie sú vhodné na opätovné použitie), obdobne, ako sú zavedené požiadavky na cezhraničnú prepravu podozrivých elektrozariadení v § 88 zákona o odpadoch. Účelom týchto požiadaviek je zabrániť preprave nefunkčných použitých batérií a akumulátorov za účelom opätovného použitia v rozpore s osobitným predpisom upravujúcim cezhraničný pohyb odpadov, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie 1013/2006“). Preprava batérií a akumulátorov, pri ktorých je podozrenie, že ide o odpad, bude podliehať požiadavkám uvedeným v novom ustanovení (§ 88a) a bude príslušne monitorovaná.
K odsekom 1 až 4
V odsekoch 1 až 4 sa upravujú požiadavky na prepravu podozrivých batérií a akumulátorov v záujme odlíšenia prepravy použitých batérií a akumulátorov od prepravy batérií a akumulátorov vhodných na opätovné použitie. Ustanovujú sa doklady a dokumentácia, ktoré je potrebné predložiť v prípade prepravy podozrivých batérií a akumulátorov spolu s požiadavkou na ich uchovávanie. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu batérií a akumulátorov pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, ako aj požiadavka na zabezpečenie vhodných dopravných prostriedkov.
K odseku 5
Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých batérií a akumulátorov nepreukáže, že sa nejedná o použité batérie a akumulátory, považuje sa takáto preprava za nezákonnú prepravu odpadu a je potrebné následne postupovať v zmysle nariadenia 1013/2006.
K bodu 60
Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, z uvedeného dôvodu je udeľovanie autorizácie na uvedenú činnosť v zákone nadbytočné. Činnosti, definované ako príprava na opätovné použitie batérií a akumulátorov sú činnosťami, ktoré sa vykonávajú v bežných servisoch.
K bodu 31 a 62
Podmienky vykonávania autorizovanej činnosti obsahuje rozhodnutie o udelení autorizácie pre OZV aj pre výrobcu tzv. individualistu, vzhľadom na uvedené a aplikačnú prax sa toto ustanovenie dopĺňa aj do rozhodnutí o udelení autorizácie pre spracovateľskú činnosť.
K bodu 63
Malá kompostáreň, teda zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton podlieha registrácii podľa § 98 zákona o odpadoch. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov je schválený súhlasom príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Doplnením § 97 ods. 1 písm. e) bodu 2. sa nebude vyžadovať k malej kompostárni schválený prevádzkový poriadok, avšak prevádzkový poriadok bude musieť mať vypracovaný aj takéto zariadenie podľa § 17 ods. 1 písm. c). Požiadavky na obsah prevádzkového poriadku sú ustanovené v § 10 ods. 6 vyhlášky č. 371/2015 Z. z.
K bodu 64
Za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri udeľovaní súhlasov na povrchovú úpravu terénu je potreba doplniť do zákona skutočnosť, že tento súhlas môže byť udelený len vlastníkovi pozemku. Vlastník pozemku musí s činnosťou povrchovej úpravy terénu súhlasiť a preto je nevyhnutné, aby on bol žiadateľom o udelenie tohto súhlasu.
K bodu 65
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
Nakoľko prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí ako aj schválenie plánu na recykláciu lode podlieha súhlasu, bolo potrebné doplniť do uvedeného ustanovenia nové súhlasy. Príslušným orgánom na vydávanie takýchto súhlasov je ministerstvo.
K bodu 66 a 67
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
Predmetná zmena súvisí so zavedením nového súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí.
K bodu 68
Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, z uvedeného dôvodu je udeľovanie autorizácie na uvedenú činnosť v zákone nadbytočné. Činnosti, definované ako príprava na opätovné použitie batérií a akumulátorov sú činnosťami, ktoré sa vykonávajú v bežných servisoch. Z uvedeného dôvodu sa súhlas na prípravu na opätovné použitie batérií a akumulátorov neudeľuje.
K bodu 69 a 70
Legislatívno - technická úprava v nadväznosti na doplnenie odseku 11.
K bodu 71
Doplnenie predmetnej skutočnosti je potrebné z dôvodu zosúladenia vydávania vyjadrení zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Nakoľko v rámci predchádzajúcej novely zákona o odpadoch sa v prípade jednoduchých a drobných stavieb vypustila povinnosť vydávania vyjadrení k dokumentácii v územnom konaní a k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní, je potrebné zabezpečiť jednotný postup vydávania vyjadrení pri týchto stavbách. Uvedené zároveň prispeje k zníženiu administratívnej záťaže orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva.
K bodu 72
Predchádzajúcou aplikačnou novelou bolo toto vydávanie potvrdenia o zápise a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku zrušené. Registre výrobcov vyhradených výrobkov sú verejne dostupné.
K bodu 73
Z dôvodu zavedenia cieľov zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly bolo potrebné ustanoviť povinnosť aj pre ministerstvo zverejniť ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na svojom webovom sídle. Na základe zverejnených cieľov zberu si jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly budú plniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o odpadoch.
K bodu 74
K písmenu aj)
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
Nakoľko prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí ako aj schválenie plánu na recykláciu lode podlieha súhlasu, bolo potrebné vymedziť príslušný orgán na vydávanie takýchto súhlasov.
K písmenu ak)
Nakoľko sa v § 24 „Účelová finančná rezerva“ ukladajú ministerstvu nové kompetencie týkajúce sa vydávania písomného potvrdenia, bolo potrebné doplniť predmetné kompetencie aj priamo v § 105 „Ministerstvo“.
K bodu 75
Uvedené splnomocňovacie ustanovenie súvisí so zmenami navrhovanými v § 24. Nakoľko ministerstvo vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, je potrebné ustanoviť náležitosti vzoru predmetného potvrdenia. Zároveň je potrebné ustanoviť minimálne požiadavky na náležitosti stanoviska, ktoré vydáva príslušný okresný úrad alebo inšpekcia pre potreby ministerstva v prípade čerpania účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. 5.
K bodu 76
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 77
Zmena taktiež nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a). Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o cezhraničnej preprave batérií a akumulátorov v príslušnej vyhláške, je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.
K bodu 78
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 79
Presúva sa z ustanovenia § 105 ods. 3 písm. k).
K bodu 80
K písmenu f)
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES. Ustanovuje sa kompetencia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonávať kontrolu v zariadeniach na recykláciu lodí na území Slovenskej republiky.
K písmenu g)
Zmena nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a) upravujúceho cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov. V ustanovených prípadoch bude takáto preprava monitorovaná príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inšpekcia. Inšpekcia bude ďalej oprávnená na vyžiadanie ustanovenej dokumentácie. Predmetné kompetencie sa dopĺňajú medzi kompetencie inšpekcie.
K bodu 81
Nakoľko sa v zákone v § 24 ods. 5 a ods. 9 upravuje, kto vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, bolo potrebné vypustiť túto povinnosť z kompetencie okresného úradu a zároveň sa v zmysle tohto ustanovenia určuje, že okresný úrad, ktorý skládku povolil, vydáva k takémuto potvrdeniu záväzné stanovisko.
K bodu 82
Predmetná úprava súvisí so zmenou vykonanou v § 19 ods. 1.
K bodu 83
K písmenu r)
Predmetná zmena nadväzuje na nový odsek 14 v § 112.
K písmenám s) a t)
Predmetná zmena súvisí s navrhovanými novými ustanoveniami, t. j. § 114a až § 114c.
K bodu 84
Zmena nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a). Dopĺňa sa kompetencia orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva pri cezhraničnej preprave podozrivých batérií a akumulátorov.
K bodu 85
Navrhovaná zmena vyplynula z potrieb aplikačnej praxe. V posledných rokoch sa objavuje čoraz viacej prípadov, kedy prevádzkovatelia v prípade, že by kontrolou mohli byť zistené závažné nedostatky, účelovo nevpustia osobu vykonávajúcu štátny dozor do zariadenia. Z ich strany je racionálne, že radšej zaplatia poriadkovú pokutu, ktorá je im v tomto prípade uložená, ako by riskovali vysokú pokutu, resp. zrušenie vydaných súhlasov a povolení. Následne už dohodnutá vopred ohlásená kontrola nevedie k stanovenému cieľu, nakoľko prevádzkovateľ do jej vykonania nedostatky, ktoré by mohla odhaliť, odstráni alebo zakryje. Týmto spôsobom bolo znemožnené vykonanie kontroly vo viacerých prípadoch.
K bodu 86
V nadväznosti na zmenu v § 112 ods. 4 písm. a) je ustanovená povinnosť kontrolovanej osoby zabezpečiť povereného zamestnanca, ktorý poskytne súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor.
K bodu 87
Navrhovaná zmena vyplynula z praxe a jej cieľom je zabrániť situáciám, kedy si prevádzkovateľ skládky odpadov neplní svoju povinnosť, t. j. nevedie si účelovej finančnej rezervy v zákonom stanovenej výške, ale naďalej prevádzkuje skládku odpadov alebo jej časti. Z uvedeného vyplýva, že príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva bude mať možnosť v takýchto prípadoch rozhodnúť o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti, do doby, kým nebudú splnené zákonom stanovené podmienky.
K bodu 88
Predmetná zmena nadväzuje na zmeny vykonané v § 24 a stanovuje kedy sa na vydávanie potvrdení nevzťahuje správne konanie.
K bodu 89
Konanie uvedené v § 113 ods. 2 písm. e) týkajúce sa určenia výšky kaucie podľa § 87 ods. 2 je zahrnuté už v položke pod písmenom f), t. j. konanie podľa siedmej časti tohto zákona. Z dôvodu odstránenia duplicity je potreba uvedené písmeno vypustiť. Zároveň sa do písmena e) premieta zmena, ktorá súvisí s navrhovaným novým ustanovením § 114a.
K bod 90
Nakoľko v rámci legislatívno-technickej úpravy sa slovo „súhlas“ nahradilo slovom „potvrdenie“, bolo potrebné vypustiť toto ustanovenie, keďže písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 je už zahrnuté v § 113 ods. 2 písm. b). Zároveň v súvislosti s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES a zavedením nového súhlasu podľa tohto nariadenia sa ustanovuje, že na schválenie plánu na recykláciu lode sa nevzťahujú právne predpisy o správnom konaní.

K bodu 91
Upravuje sa vylúčenie konania a rozhodovania podľa navrhovaného § 114c zo správneho poriadku s výnimkou úpravy týkajúcej sa doručovania rozhodnutia, a to z dôvodu, že samotný proces v § 114c je závislý od voľby alternatívy prevádzkovateľom skládky odpadov, ktorý si danú alternatívu volí podľa znalosti pomerov na skládke a ním predložené doklady sa posudzujú len z hľadiska splnenia stavebnotechnických požiadaviek, ktoré sú upravené vo vyhláške č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti v znení neskorších predpisov.
K bodu 92
Predmetná zmena súvisí s navrhovanými zmenami vykonanými v § 24.
K bodu 93
Navrhované ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na potrebu zachovania kontinuity platnosti rozhodnutia v prípade neoznámenia zmeny osoby na ktorú prešli práva a povinnosti podľa odseku 4. Toto neoznámenie bude sankcionované pokutou.

K bodu 94
K § 114a
Úprava v § 114a a 19a v spojení s úpravou v prechodnom ustanovení a úpravou v stavebnom zákone v č. II bode 1 rieši rovnaký problém týkajúci sa povinnosti uzatvoriť skládku odpadov alebo jej časť ako v zákone č. 193/2018 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z. pre prevádzky skládok odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Ide o problém, kedy prekážkou pre skončenie stavebného konania vo veci uzavretia skládky odpadov alebo jej časti bolo preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu. Medzi povolením stavby skládky odpadov a realizovaním uzatvorenia skládky odpadov je časový úsek aj niekoľko desiatok rokov, pričom v aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, kedy došlo k zmene vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza skládka počas prevádzky a prevádzkovateľ si neusporiadal vzťahy s novými vlastníkmi týchto pozemkov. Navrhuje sa, aby orgán štátnej správy odpadového hospodárstva mal možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov upustiť od preukazovania práva k pozemku, na ktorom sa uskutočňuje uzavretie skládky odpadu alebo jej časti. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byť rovnaké v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena stavby pred dokončením ako aj v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena dokončenej stavby, a preto sa do stavebného zákona v § 58 dopĺňa osobitná úprava pre uzatváranie skládky odpadov. Úpravou v § 19a sa poskytuje vlastníkovi dotknutého pozemku možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa.
K § 114b
Vytvára sa ďalší mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný, mali príslušné orgány štátnej správy možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na stavebné práce zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa. Druhou možnosťou je prípad, keď prevádzkovateľ síce vykonal všetky potrebné úkony (súhlas, stavebné povolenie) ale do určenej lehoty nevykonal potrebné práce. Aj v tomto prípade môže príslušný orgán štátnej správy, teda okresný úrad, cez právnickú alebo fyzickú osobu oprávnenú na stavebné práce zabezpečiť vykonanie prác za účelom uzatvorenia skládky alebo je časti alebo jej rekultivácie, a to na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov. Okresný úrad je oprávnený na zabezpečenie vykonania uvedených úkonov a prác čerpať prostriedky účelovej finančnej rezervy. Do nákladov prevádzkovateľa skládky odpadov sa nezapočítava suma poskytnutých prostriedkov z účelovej finančnej rezervy. Rovnaký mechanizmus sa upravuje aj pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania v navrhovanej úprave § 35a v čl. V.
K § 114c
Všeobecné odôvodnenie úpravy: Navrhovaným paragrafom sa rieši problém skládok odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015 z hľadiska namietaného nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov v platnom znení v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017. Fakticky ide o súčasne prevádzkované skládky odpadov, ktorých pôvodné časti uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 mali byť postupom podľa článku 14 tejto smernice zosúladené s požiadavkami podľa tejto smernice alebo zatvorené. Ak sa povolila prevádzka nových častí (kaziet) skládky odpadov bez prijatia konečného rozhodnutia a preukázania vykonaných prác na dosiahnutie súladu s požiadavkami smernice vo vzťahu k pôvodnej nevyhovujúcej časti tejto skládky, nie je podľa názoru Európskej komisie preukázané dodržanie postupu podľa čl. 14 smernice o skládkach pre skládku odpadov ako celok. V tejto súvislosti Európska komisia poukazuje na technické alebo fyzické prepojenie pôvodne nevyhovujúcich častí skládky odpadov s už technicky vyhovujúcimi časťami skládok odpadov. Rovnaký názor bol vyslovený aj v prípade skládky Považský Chlmec, ku ktorej bol dňa 4. júla 2018 vydaný rozsudok (C-626/16) za neprijatie všetkých opatrení potrebných na vyhovenie rozsudku z 25. apríla 2013 (C -331/11). Z posúdenia Súdneho dvora v rozsudku C-626/16 (bod 47 až 51, 76, 81) vyplýva, že takýmto opatrením malo byť prijatie konečného rozhodnutia o prevádzkovaní predmetnej skládky alebo jej uzavretie v zmysle článku 14 písm. b) smernice o skládkach. Skládky odpadov, ktoré sú predmetom navrhovanej úpravy sú v rovnakom postavení ako skládka odpadov Považský Chlmec. Európska komisia nepovažuje v tejto súvislosti za dostatočné dodatočné schválenie plánov úprav na základe právnej úpravy zákonom č. 262/2015 Z. z.
K odsekom 1 až 12
V odseku 1 sa prevádzkovateľovi takejto skládky odpadov ukladá povinnosť, aby do ustanovenej lehoty predložil doklady uvedené v písmenách a) alebo b), ktoré budú následne posúdené z hľadiska možnosti pokračovať v činnosti na aktuálne prevádzkovaných častiach dotknutých skládok odpadov, alebo aby požiadal o uzavretie skládky odpadov podľa písmena c). Ak prevádzkovateľ v ustanovenej lehote doloží doklady podľa odseku 1 písm. b) o vykonaní všetkých prác na dosiahnutie súladu pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky (teda časti skládky, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládok) so stavebnotechnickými požiadavkami na skládku odpadov, bude môcť byť vydané konečné rozhodnutie o pokračovaní v činnosti prevádzky skládky odpadov (ods. 5, ods. 7, ods. 9 písm. a), ods. 10 a 11). Ak prevádzkovateľ predloží doklady preukazujúce možnosť samostatného prevádzkovania častí skládky odpadov, ktorým neuplynula doba platnosti rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), tieto budú preskúmané postupom podľa odseku 4 z hľadiska overenia splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3. Požiadavky podľa odsekov 2 a 3 zároveň vymedzujú obsah dokladov, ktoré má prevádzkovateľ predložiť podľa odseku 1 písm. a). Ak sa preukáže technická alebo fyzická oddeliteľnosť prevádzkovanej časti skládky od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky a od častí skládky, ktoré sú neoddeliteľné od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky, prevádzkovateľ má podľa odseku 6 v lehote do 60 dní od doručenia výzvy podať žiadosť o vydanie rozhodnutia na jej prevádzkovanie. Táto časť skládky odpadov bude pokračovať v prevádzke ako samostatná skládka odpadov a vo vzťahu k nej nebude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky [ods. 8 písm. b)]. Ak však prevádzkovateľ žiadosť nepodá v lehote podľa odseku 6, bude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky aj vo vzťahu k tejto časti skládky (ods. 8 písm. a) bod 4). Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku podľa odseku 8 písm. a) bude vydané aj vtedy, ak príslušný orgán dospeje k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie aktuálne prevádzkovanej časti skládky odpadov, ak márne uplynula lehota podľa odseku 1 alebo ak prevádzkovateľ v uvedenej lehote podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c). Na vydanie konečného rozhodnutia sú naviazané povinnosti prevádzkovateľa podať súhlas na uzatvorenie všetkých častí skládky odpadu dotknutých vydaným rozhodnutím, na ktoré nebol takýto súhlas ešte vydaný podľa odseku 12 s dvoma výnimkami. Prvou výnimkou je, ak konečné rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že sám prevádzkovateľ zvolil alternatívu podľa odseku 1 písm. c), a teda už žiadosť o uzavretie skládky odpadov je podaná. Druhou výnimku je, keď prevádzkovateľ zostal nečinný ohľadne zvolenia alternatívy v lehote ustanovenej v odseku 1, a z dôvodu nečinnosti sa na neho nevzťahuje ani právna úprava zohľadňujúca oprávnené očakávania prevádzkovateľov v odsekoch 13 až 16, takémuto prevádzkovateľovi zaniká platnosť rozhodnutia v časti prijímania a ukladania odpadov na skládku dňom právoplatnosti vydania konečného rozhodnutia (odsek 14) a vzťahuje sa na neho povinnosť uzavrieť skládku odpadov alebo jej relevantné časti v lehote ustanovenej v § 19 ods. 3 a v prípade skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie v lehote ustanovenej v § 26 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z., nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované. Splnenie alebo nesplnenie povinnosti v lehote ustanovenej podľa odseku 12 je pre prevádzkovateľa rozhodujúce z hľadiska dĺžky doby možnosti prijímať a ukladať odpad na skládku po vydaní konečného rozhodnutia (odsek 13). V § 113 sa upravuje, že na konanie podľa § 114c sa nevzťahuje správny poriadok okrem ustanovení o doručovaní.
K odsekom 13 až 16
Oprávnené očakávania prevádzkovateľov dotknutých skládok z platných rozhodnutí o prevádzkovaní sú zohľadnené v odsekoch 1, 13 a 14. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 bola zvolená s ohľadom na potrebu preukázania prijatia opatrení za účelom splnenia povinností podľa čl. 14 smernice o skládkach pri súčasnom zohľadnení primeraného časového priestoru pre prevádzkovateľov dotknutých skládok odpadov na zváženie voľby z alternatív v tomto odseku a pri zohľadnení súčinnosti prevádzkovateľov na plnení povinností podľa § 114c. Podľa odseku 13 písm. a) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky a v lehote podľa odseku 12 požiadali o súhlas na uzavretie skládky alebo jej častí sa predlžuje možnosť prevádzkovania (teda prijímania a ukladania odpadu) na dotknutú skládku až do skončenia konania, ktorým sa povoľuje stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonania jej rekultivácie alebo do uplynutia lehoty platnosti rozhodnutia, ak uplynie pred skončením tohto konania. Podľa odseku 13 písm. b) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky, ale zostali nečinní, respektíve zmeškali lehotu podľa odseku 12, skončí platnosť rozhodnutia márnym uplynutím tejto lehoty. Podľa odseku 14 pre prevádzkovateľov skládky odpadov, ktorí si nesplnili povinnosť podľa odseku 1, teda zostali nečinní, zaniká platnosť rozhodnutia dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia. Na prevádzkovateľov, ktorým skončila platnosť rozhodnutia podľa odseku 13 písm. b) a odseku 14 sa vzťahuje povinnosť podľa § 19 ods. 3 podať do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti súhlas na uzavretie skládky odpadov a v prípade skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie rovnaká povinnosť podľa § 26 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z., nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované. V odseku 15 sa na účely aplikačnej praxe výslovne ustanovuje, že zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie sa vzťahuje len k časti prijímania a ukladania odpadu. Prevádzkovatelia skládok odpadov, na ktoré sa vzťahuje § 114c, sú dotknutí aj úpravou v prechodnom ustanovení v § 135e, podľa ktorej od 1. januára 2019 nie je možné takéto skládky alebo ich časti rozširovať o nové kazety alebo navyšovať ich kapacitu. Bližšie odôvodnenie - § 135e.
K bodu 95
Doplnené, že správcom pohľadávky štátu z rozhodnutí o uložení pokút je Environmentálny fond, nakoľko výnosy z pokút sú príjmom tohto fondu.
K bodu 96
Predmetná úprava súvisí s navrhovanými zmenami ako aj z aplikačnej praxe, t. j. potreba doplniť chýbajúce sankcie.
K bodu 97
Doplnenie sankcie v § 117 ods. 2 súvisí s navrhovanou zmenou, doplnením odseku 15 v § 27.
K bodu 98
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť chýbajúce sankcie.
K bodu 99
Dopĺňa sa sankcia v nadväznosti na úpravu v § 114 ods. 4.
K bodu 100
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť chýbajúce sankcie.
Predmetná zmena nadväzuje na nové ustanovenia v § 79a, ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
K bodu 101
Predmetná úprava súvisí s navrhovanými zmenami.
K bodu 102
K odseku 1
V tomto ustanovení sa určuje dátum, dokedy má prevádzkovateľ skládky odpadov alebo obec, na ktorú prešli práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, odviesť na osobitný účet v Štátnej pokladnici, a to v zákonom stanovenej výške po odpočítaní oprávnene vyčerpaných prostriedkov účelovej finančnej rezervy. V stanovenej výške znamená, že výška účelovej finančnej rezervy musí zodpovedať výpočtom podľa vzorca ustanovenom v Prílohe č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti a podľa doterajších predpisov za uplynulé roky. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ skládky odpadov môže voľne disponovať s úrokmi a výnosmi z jeho osobitného účtu.
K odseku 2 a 3
Prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmene zloženia kontrolného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra.

K odsekom 4 a 5
Ide o prechodné ustanovenia k novej úprave v § 114a a 19a. Uložením povinnosti prevádzkovateľovi dotknutých skládok odpadov podať žiadosť na udelenie súhlasu na uzavretie skládky do 1. februára 2019 a použitím novej právnej úpravy v § 114a a 19a na konania začaté a nekončené do účinnosti zákona sa zabezpečí možnosť uzavrieť staré časti skládok odpadov, vo vzťahu ku ktorým stavebné konanie nemohlo byť právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov pre prekážku nepreukázania práva k pozemku.
K odseku 6
Vzhľadom na konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017 a prehratý súdny spor v prípade skládky odpadov Považský Chlmec a v tejto súvislosti navrhované riešenie v § 114c, je nevyhnutné zabezpečiť, aby pri tých skládkach odpadov, ktoré sú dotknuté úpravou podľa § 114c, nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní kapacity takejto skládky alebo jej častí. Bližšie odôvodnenie - § 114c.
K odseku 7
V nadväznosti na zrušenie autorizovanej činnosti prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov sa prechodným ustanovením upravuje skončenie platnosti rozhodnutí vydaných v súvislosti s predmetnou činnosťou.
K bodu 103
V nadväznosti na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné zrušiť aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 370/2015 Z. z. o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu.“.
K bodu 104
Spresnenie textu vo vzťahu k transpozíciii Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch.
K bodu 105
Dôvodom zavedenia cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov bolo stanovenie jednoznačnejších cieľov pre triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou triedeného zberu komunálnych odpadov v súvislosti s cieľom SR do roku 2020 dosiahnuť 50 % úroveň recyklácie komunálnych odpadov podľa cieľov stanovených v rámcovej smernice o odpade.
K bodu 106
Zmena v prílohe 6 súvisí s úpravou zlého prekladu smernice o elektroodpade.
K bodu 107
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou vykonanou v § 59 ods. 9 týkajúcou sa sprísnenia kvality triedeného zberu oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe.
K čl. II
K bodu 1
Úprava v čl. I v § 114a v spojení v spojení s úpravou v bode 1 v stavebnom zákone rieši rovnaký problém týkajúci sa povinnosti uzatvoriť skládku odpadov alebo jej časť, aký je riešený v zákone č. 193/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z. pre prevádzky skládok odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Ide o problém, kedy je prekážkou pre skončenie stavebného konania vo veci uzavretia skládky odpadov je alebo jej časti preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu. Medzi povolením stavby skládky odpadov a realizovaním uzatvorenia skládky odpadov je časový úsek aj niekoľko desiatok rokov, pričom v aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, kedy došlo k zmene vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza skládka počas prevádzky a prevádzkovateľ si neusporiadal vzťahy s novými vlastníkmi týchto pozemkov. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byť rovnaké v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena stavby pred dokončením ako aj v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena dokončenej stavby. Z uvedených dôvodov sa do stavebného zákona v § 58 dopĺňa osobitná úprava pre uzatváranie skládky odpadov.
K bodu 2
V nadväznosti na úpravu v odseku 1 a pre účely aplikačnej praxe sa v bode 2 dopĺňa vymedzenie pojmov tak, že stavebné práce na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie sa považujú za zmenu dokončenej stavby, ak neboli povolené v stavebnom povolení stavby skládky odpadov.
K čl. III
Z dôvodu zavedenia nových súhlasov, bolo potrebné stanoviť nové správne poplatky.
K čl. IV
§ 77 ods. 9 písm. b) ustanovuje, ktoré náklady týkajúce sa nakladania s komunálnym odpadom môže obec zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa pôvodného znenia absentujú v tomto ustanovení kompostovacie zásobníky, čo je v rozpore s § 81 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. Cieľom tejto zmeny je zosúladiť príslušné ustanovenia oboch zákonov a zároveň dať legitímnu možnosť obciam zahrnúť aj kompostovacie zásobníky do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
K čl. V
K bodom 1 a 2
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v § 114c v čl. I, teda úpravou v zákone č. 79/2015 Z. z., a to vzhľadom na doplnenie kompetencie inšpekcie konať a rozhodovať podľa tohto paragrafu. K bodu 1: Kedže v rámci § 114c v čl. I sa definujú nové skutočnosti, s ktorými je spojený zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov, upravuje sa povinnosť prevádzkovateľa dotknutej skládky odpadov, ktorá je predmetom integrovaného povoľovania, požiadať o udelenie súhlasu na jej uzatvorenie do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti na jej prevádzkovanie. Rovnaká úprava pre skládky odpadov, ktoré nie sú predmetom integrovaného povoľovania je v novej úprave § 19 ods. 3 v čl. I. K bodu 2: Navrhovanou úpravou sa vytvára prepojenie na splnenie povinnosti vybraných prevádzkovateľov skládok odpadov podľa navrhovanej úpravy v § 114c zákona v čl. I, ktorá sa uplatňuje aj pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania.
K bodu 3
Vzhľadom na navrhovanú úpravu v § 24 ods. 5 a ods. 9 v čl. I, podľa ktorej ministerstvo vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, bolo potrebné vypustiť túto povinnosť z kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia a upraviť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá skládku povolila, vydáva k potvrdeniu záväzné stanovisko.
K bodu 4
V § 32 sa dopĺňa kompetencia inšpekcie v nadväznosti na nový § 35a navrhovanú novú úpravu v § 114c v čl. I.
K bodu 5
Navrhovanou úpravou v § 35a sa vytvára sa ďalší mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný, mala možnosť inšpekcia nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky v určenej lehote alebo zabezpečiť ich na náklady prevádzkovateľa. Rovnaká právna úprava je navrhovaná aj v zákone č. 79/2015 Z.z. pre skládky, ktoré nie sú predmetom integrovaného povoľovania. Podrobnejšie k úprave - § 113b.
K bodu 6
Vo vzťahu k skládkam odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania sa upravujú oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny dozor rovnako ako v zákona č. 79/2015 Z.z., teda v navrhovanej úprave § 112 ods. 4 písm. a) v čl. I.
K bodu 7
Vzhľadom na to, že sa na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, vzťahuje navrhovaný § 114c podľa čl. I, bolo potrebné aj pre tieto skládky odpadov upraviť prechodné ustanovenie cieľom zabezpečiť, aby sa tieto skládky nerozširovali o nové časti
a ani sa nenavyšovala ich kapacita, teda, aby nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní kapacity skládky alebo je častí. Bližšie odôvodnenie - § 135e v čl. I.
K čl. VI
V uvedenom článku sa stanovuje účinnosť predmetného návrhu zákona.

V Bratislave dňa 22. augusta 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu