Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.01.2013 do 30.11.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Zo strany Európskej komisie bola voč i Slovenskej republike podaná žaloba v súvislosti s uplynutím transpozičnej lehoty, v rámci ktorej členské štáty, a teda aj Slovenská republika, mali do svojho vnútroštátneho právneho poriadku prevziať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“). Pôvodne sa predpokladalo vypracovanie a prijatie návrhu nového zákona o odpadoch, ktorým sa mala jednak transponovať rámcová smernica, ako aj odstráni ť nesúlad platného ustanovenia § 23 ods. 4 zákona o odpadoch s európskou legislatívou a neúplné alebo nesprávne transpozície smerníc, pre ktoré Slovenská republika dostala zo strany Európskej komisie infringementy, a uviesť tak slovenskú legislatívu do súladu s európskou legislatívnou. V záujme nepredlžovania absencie transpozície rá mcovej smernice a vzhľadom na reálnu hrozbu značnej hospodárskej škody v dôsledku podanej žaloby na Slovenskú republiku sa pripravil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“). Vzhľadom na uveden é je potrebné urýchlene prijať návrh zákona, ktorým sa odstraňuje transpozičný deficit ohľadne rámcovej smernice

Platný zákon o odpadoch obsahuje 7 príloh, bol 24 krát novelizovaný a do jeho textu bolo transponovaných 12 európskych smerníc. Napriek tomu však do textu zákona o odpadoch nebola transponovaná r ámcová smernica. Èlenské štáty boli povinné rámcovú smernicu transponovať do 12.decembra 2010.

Hlavným cieľom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcovej smernice. Zároveň však je potrebné vykonať transpozíciu smernice Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/31/ES, pokiaľ ide o osobitné kritéria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len „smernica 2011/97/Eړ). Transpozičná lehota uplynie 15. marca 2013. Napriek tomu, že z áklad tejto smernice bude premietnutý do vykonávacieho právneho predpisu, je potrebné v zákone o odpadoch vytvoriť právny základ pre transpozíciu tejto smernice.

Rámcová smernica obsahuje novú hierarchiu odpadové ho hospodárstva, mení sa význam pojmu zhodnocovanie a zneškodňovanie, zavádzajú sa nové pojmy ako biologický odpad, opätovné použitie, príprava na opätovné použitie, spracovanie a pojem recyklácia, nové inštitúty ako vedľajší produkt a stav konca odpadu. Z textu rámcovej smernice vyplý va pre členské štáty povinnosť prijať príslušné opatrenia s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v článku 11 ods. 2 písm. a) a b) rámcovej smernice. Naďalej však pre členský štát ostá va povinnosť plniť ciele vyplývajúce z osobitných smerníc.

V návrhu zákona sa navrhuje vypustenie § 23 ods. 4 z platn ého zákona o odpadoch v nadväznosti na riešenie odôvodneného stanoviska, ktorým je Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytýkané obmedzenie vývozu a prepravy nebezpečného odpadu na zhodnotenie.

Zároveň zo strany Európskej komisie bolo Slovenskej republike zaslané aj odôvodnené stanovisko z dôvodu nevyhovujúcej transpozície Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „ smernica o obaloch“). Riešenie nevyhovujúcej transpozície smernice o obaloch je upravené v Èl. II návrhu zákona.

Predkladaný návrh zákona v Èl. I novelizuje zákon o odpadoch, v Èl. II zákon o obaloch, v Èl. III zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku a v Èl. IV ustanovuje dátum účinnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu.

K bodu 2

Dopĺňa sa predmet zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 1 rámcovej smernice, keďže v zmysle obsahu rámcovej smernice predmetom úpravy zákona o odpadoch je aj predchádzanie vzniku odpadu.

K bodu 3

Doplnenie v § 1 odseku 3 nadväzuje na článok 2 ods. 1 a ods. 3 rámcovej smernice a ustanovuje na ktoré odpady, sa nevzťahuje zákon o odpadoch. Formula čná úprava oproti zneniu smernice nastala po upozornení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v prípade písm. a), kde sa namiesto slova „exkrementy“ použilo slovo „hnoj“, ktoré je zároveň aj definované v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októ bra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č . 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) (ďalej len „nariadenie č. 1069/2009“). V zmysle uvedeného nariadenia sa pod pojmom hnoj rozumie každý exkrement a/alebo moč hospodárskych zvierat okrem chovaných rýb so stelivom alebo bez neho.

K bodu 4

Ïalej v slovenskej verzii rámcovej smernice sa v článku 2 ods. 1 písm. b) a c) používa slovo „pôda“, prič om uvedený výraz sa použil na anglické slovo „land“ i „soil“. Pojem pôda je významovo užším pojmom ako pojem zemina, kým pojem zemina v sebe zahàňa aj pojem pôda. Pojem „soil“ je možné prelo žiť ako „pôda“ ale aj ako „zemina“. Vo význame „zemina“ sa tento pojem použ il napr. aj pri preklade rámcovej smernice do českého jazyka. V prípade, žeby sa použilo všade slovo „pôda“ vzniká obava, že v dôsledku terminologickej nepresnosti by sa zúžil význam člá nku 2 ods. 1 rámcovej smernice a vyňatie by sa týkalo iba pôdy ako časti zeminy, ale nie zeminy vo všeobecnom význame. Zároveň v Katalógu odpadov napr. v skupine 17 sa použilo slovo „zemina“ a nie „pôda“ pri preklade anglického slova „soil “, a teda napr. spojenie „17 05 03 soil and stones... “ je preložené ako „17 05 03 zemina a kamenivo...“ a nie ako „17 05 03 pôda a kamenivo...“. Zá roveň spojenie „trvalo spojených s pôdou“ použité v článku 2 ods. 1 písm. b) nie je v slovenskej terminológii všeobecne zaužívané a bežne sa používa spojenie „trvalo resp. pevne spojené so zemou“. Vzhľadom na uvedené sa znenie písm. i) a j) formulačne upravilo oproti zneniu článku 2 ods. 1 písm. b) a c) rámcovej smernice.

K bodu 5

V § 1 sa upravuje znenie odseku 4, a to formulačne ako aj doplnením nového písmena. Písmená a) a b) sa preberajú bez zmeny z platného zákona o odpadoch. Nové písmeno c) súvisí s článkom 2 odsekom 2 písm. c) rámcovej smernice, formulač ne sa upravilo znenie písm. d) [pôvodne písm. c)] v súvislosti s článkom 2 odsekom 2 písm. b) rámcovej smernice, ako aj s terminológiou, ktorú používa nariadenie č. 1069/2009 a používa ju i zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. V písmene e) [pôvodne p ísm. d)] sa použilo jednotné číslo. Z odseku 3 sa premiestnilo nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami – písmeno f) na základe pripomienky OAP ÚV SR. Zároveň sa upravili a doplnili odkazy na osobitné právne predpisy.

K bodu 6

Z defin ície pojmu odpad sa vypúšťa príloha č. 1, ktorú obsahovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch. K vypusteniu prílohy došlo z dôvodu, že rámcová smernica už uvedenú prílohu neobsahuje a zároveň v praxi sa už táto príloha nepoužíva.

K bodu 7

Formulačne sa upravujú definície pojmov nakladanie s odpadom, zhodnocovanie odpadu, zneškodňovanie odpadu a zber. Úprava definícií súvisí s člá nkom 3 odsekmi 9, 10, 15 a 19 rámcovej smernice. Uvedené pojmy slovenská legislatíva síce obsahuje, ale rámcová smernica tieto pojmy definuje čiastočne odlišne, než sú definované v zákone o odpadoch. Pojem nakladanie s odpadom vzhľadom na jeho formulačnú úpravu zahàňa aj dohľad nad činnosťami uvedený mi v definícii ako aj konanie vo funkcii obchodníka alebo sprostredkovateľa. Pod pojmom dohľad je potrebné rozumieť, jednak dohľad vykonávaný zo strany orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva ale v prenesenom význame aj stanovenie povinností, ktoré je potrebné pri nakladaní s odpadom dodržať a každý subjekt, ktorý s odpadom nakladá má dozerať na ich dodržiavanie. Oproti platnej definícii nakladania s odpadom, ktorá obsahovala spojenie „starostlivosti o miesta zneškodňovania“ sa do tohto spojenie v úvode doplnilo slovo „nasledujúcej“. Uvedené je potrebné rozumieť v tom zmysle, že aj po ukončení prevádzky zariadenia na zneškodňovanie odpadov je potrebné naďalej vykonávať úkony, ktoré sú visia so starostlivosťou o miesta zneškodňovania a ako príklad je možné uviesť napr. postupy kontroly a monitorovania počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo aj k zmene definícií pojmov zber, zhodnocovanie odpadu a zneškodňovanie odpadu mení sa čiastočne aj význam pojmu nakladanie s odpadom.

V nadväznosti na článok 3 odsek 15 rámcovej smernice sa mení definícia pojmu zhodnocovanie odpadu, v zmysle ktorej ide o akúkoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odp adu za účelom nahradiť iné materiály resp. primárne suroviny ako aj pripravenosť odpadu plniť túto funkciu. V novej definícii zhodnocovania odpadu sa kladie dôraz na využí vanie odpadu ako náhrady za primárne suroviny. Pojem je zároveň vymedzený aj pomocou prílohy II rámcovej smernice, ktorá je prevzatá do prílohy č. 2 zákona o odpadoch, a ktorá sa taktiež upravuje, a to vzhľadom na jej znenie v rámcovej smernici.

Mení sa aj definícia pojmu zneškodňovanie. Výslovne sa uvádza, že zneškodnenie je taká činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Pojem je zároveň vymedzený aj pomocou prílohy I rámcovej smernice, prevzatej do prílohy č. 3 zákona o odpadoch, ktorá sa taktiež upravuje, a to vzhľadom na jej znenie v rámcovej smernici.

Definíciu pojmu zber obsahuje zákon o odpadoch už v súčasnosti. Èlánok 3 odsek 10 rámcovej smernice chápe však tento pojem čiastočne odlišne než ako je definovaný v zákone o odpadoch. Zberom sa rozumie zhromažďovanie odpadu od iných osôb vrátane predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu, nie zmiešavanie odpadov, a zároveň je bližšie konkretizovaný účel, za ktor ým sa zber vykonáva, a to za účelom prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Definícia pojmu spracovanie odpadov sa následne zavádza v § 2 ods. 30.

K bodu 8

V § 2 odsek 16 sa vypúšťa posledná veta, keďže pou žitá formulácia spôsobuje v praxi problémy. Pôvodným cieľom bolo podporiť a uľahčiť zriaďovanie obecných kompostární, a to tým že na ich zriadenie a prevádzku sa nemal vyžadovať sú hlas podľa § 7 ods. 1 zákona o odpadoch. Keďže spojenie „sa nepovažuje“ je následne možné vykladať tak, že nejde o zariadenie na zhodnocovanie odpadov, i keď v skutočnosti sa odpady v tomto zariadení zhodnocujú, spôsobuje to problémy napr. pri čerpaní finančnej podpory z fondov na zhodnocovanie odpadov, vzhľadom na to, že v dôsledku použitého spojenia sa takéto zariadenia nepovažujú za zariadenia na zhodnocovanie odpadov, napriek tomu že sa v nich odpad skutočne zhodnocuje. Vypustenie poslednej vety sa následne premietlo aj do bodu 18 návrhu zákona.

K bodu 9

Dopĺňajú sa nové pojmy v súvislosti s transpozíciou r ámcovej smernice a smernice 2011/97/EÚ.

Rámcová smernica zavádza v článku 3 odsek 4 pojem biologický odpad. Tento pojem však nie je zhodný s pojmom biologicky rozložiteľný (odbúrateľný) odpad, ktorý zavádza smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, a ktorý bol prevzatý do vyhlášky Ministerstva životné ho prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. z 11. júna 2001 o vykonaní niektorý ch ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 283/2001 Z. z.“). Pojem biologicky rozložiteľný (odbúrateľný) odpad je obsahovo širším pojmom ako pojem biologický odpad. Keďže Slovenskej republike ako členskému štátu vyplýva povinnosť transponovať obe definí cie, musia byť obe tieto definície súčasťou slovenského právneho poriadku.

V nadväznosti na článok 3 odsek 7 a 8 sa preberajú nové definície, a to definícia obchodníka a sprostredkovateľa. Smernica používa v oboch definíciá ch pojem podnik. Keďže ide o pojem, ktorý sa v slovenskej legislatíve využíva pre osobitnú oblasť a nie je pojmom chápaným v tom všeobecnom a najširšom význame ako ho zrejme chápe rámcová smernica, použil sa namiesto pojmu podnik pojem podnikateľ, ktorý sa bežne používa v slovenskom právnom poriadku. Z obsahu oboch definícií vyplýva, že pod pojmom obchodník ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je mo žné chápať aj takých podnikateľov, ktorí odpad nemajú fyzicky v držbe, a teda by nemuseli spadať pod definíciu držiteľa odpadu. Cieľom týchto definícií je snaha podchytiť, evidovať a sledovať aj činnosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktor é s ním však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držite ľa odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 odsek 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie „tok odpadu“. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa spojenie „prúd odpadu“, ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti, pou žilo sa uvedené spojenie aj v definícii triedeného zberu, uvedené spojenia je po obsahovej stránke, vzh ľadom na obsah definície, možné považovať za obsahovo totožné. Pod spojením „typ odpadu“ je potrebné rozumieť skupinu odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti ako napr. jedn ým typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod. S cieľom zabezpečiť terminologickú jednotnosť sa zároveň v § 39 zavádza pojem triedený zber komunálnych odpadov namiesto pojmu separovaný zber.

Predchádzanie vzniku odpadu je nový pojem, ktorý sa preberá z článku 3 odsek 12 rá mcovej smernice. Rozumejú sa pod ním opatrenia, ktoré znižujú množstvo odpadu, nepriaznivé vplyvy a obsah škodlivých látok. Cieľom opatrení je predchádzať vzniku odpadu a eliminovať jeho množstvo, a preto je potrebné tieto opatrenia prijať predtým ako sa látka, materiál alebo výrobok stane odpadom.

Novým pojmom, ktorý zavádza článok 3 odsek 16 rámcovej smernice je aj pojem príprava na opätovné použitie. Pojem vymenováva činnosti, ktorými ak prejde výrobok alebo jeho časť, ktoré sú odpadom, tak budú pripravené na opätovné použitie bez potreby iného predbežného spracovania. Zároveň z definície vyplýva, že príprava na opätovné použitie sú činnosti zhodnocovania, a teda sa jedná o zhodnocovanie odpadu. Odpad, ktorý prejde prípravou na opätovné použitie a bude následne uvedený na trh, je potrebné započítať do množstva výrobkov/obalov uvedených na trh, a to aj opakovane. Na druhú stranu je však možné prípravu na opätovné použitie započítať do limitov zhodnocovania, konkrétne do limitov recyklácie, keďže výsledkom je výrobok, ktorý sa uvedie na trh, aby sa opätovne použil. Cieľom je zv ýšiť opätovné použitie odpadu ako druhotnej suroviny, a tým znížiť jeho množstvo a zároveň šetriť primárne zdroje.

V zmysle článku 3 odsek 13 rámcovej smernice sa preberá nový pojem opätovné použitie, prič om v zmysle definície sa opätovne dá použiť výrobok alebo časť výrobku, ktoré nie sú odpadom za predpokladu, že sa znova použijú na ten istý účel, na ktorý boli určené. Pojem opätovné pou žitie priamo súvisí s pojmom príprava na opätovné použitie.

V súlade s článkom 3 odsek 14 rámcovej smernice sa zavádza definícia pojmu spracovanie, pod ktorý m sa rozumejú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy odpadu pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním.

Novým pojmom je aj recyklácia, ktorá sa preberá z článku 3 odsek 17 rámcovej smernice a kladie dôraz na materiálové zhodnocovanie odpadu. Pod recykláciou sa však v zmysle definície nerozumie energetick é zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. V rozhodnutí Komisie K(2011) 8165 z 18. 11 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a metódy výpočtu overenia plnenia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 smernice EP a Rady 2008/98/ES (ďalej len „K(2011) 8165“) je spätné zasypávanie vymedzené ako činnosť zhodnocovania, pri ktorej sa vhodný odpad použije na účely rekultivácie v oblasti výkopov alebo na inžinierske účely pri úprave krajiny a pri ktorej sa odpad používa ako náhrada za iné materiály.

Pojem úprava odpadu je prevzatý z článku 2 pí sm. h) smernice o skládkach a bol transponovaný do vyhlášky č. 283/2001 Z. z.. Pojem úprava odpadu sa v odpadovom hospodárstve bežne používa. Zároveň rámcová smernica používa spojenie predbežná ú prava napr. v prílohe II rámcovej smernice v poznámke ku kódu činnosti zhodnocovania R12, zároveň však tento pojem bližšie nekonkretizuje, nedefinuje čo môže viesť k nejasnostiam medzi pojmom úprava a pojmom predbežná úprava. S cieľom predísť prípadným nejasnostiam je vhodné, aby pojem úprava odpadu bol definovaný v zákone a zároveň je vhodné uviesť, že pojem úprava je širší m pojmom ako predbežná úprava, keďže ho v sebe zahàňa. Èiastočne však dochádza k zmene pojmu úprava odpadu oproti jeho definícií vo vyhláške č. 283/2001 Z. z., a to vypustením spojenia „vrá tane jeho triedenia“, a teda triedenie odpadu nie je činnosť, na ktorú by bolo potrebné mať súhlas na zhodnocovanie odpadu činnosťou R12.

Novým pojmom je úložisko kovovej ortuti. Uveden á definícia sa doplnila v nadväznosti na transpozíciu smernice 2011/97/EÚ. Táto smernica pojem úložisko v texte síce používa, ale ho nedefinuje. Je však vhodné a potrebné, aby bol tento pojem definovaný, ke ďže v texte zákona sa s ním pracuje aj ďalej a zároveň časť tejto smernice bude premietnutá do vykonávacieho právneho predpisu. Vzhľadom na znenie bodu 5 preambuly smernice 2011/97/EÚ je potrebné zabezpeč iť, aby sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov vzťahovali aj na prevádzkovateľa úložiska kovovej ortuti, uvedené sa má docieliť práve poslednou vetou v definícii tohto pojmu.

Dopĺňa sa definícia pojmu biologicky rozložiteľný komuná lny odpad. Doplnenie súvisí jednak s definíciou pojmu biologicky odpad, ktorá je významovo širšia než definícia biologicky rozložiteľného komuná lneho odpadu ako aj spresnením ohľadne povinnosti triedeného zberu komunálnych odpadov, a teda čo sa má chápa ť pod triedeným zberom komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady.

K bodu 10

Dopĺňajú sa nové paragrafy, a to § 2a a § 2b. Ich doplnenie súvisí s transpozíciou článku 5 a článku 6 rámcovej smernice. Ich doplnenie za § 2 je dané tým, že ide o nadväznosť na vymedzenie základného pojmu zákona – pojmu „odpad“.

§ 2a sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné látku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je vý roba tejto látky alebo veci považovať po splnení ustanovených podmienok za vedľajší produkt a nie za odpad. Splnenie podmienky overí krajský úrad životného prostredia, ktorý je príslušným orgá nom na udelenie súhlasu o tom, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu a podrobnosti o posúdení splnenia stanovených podmienok upraví vykonávací právny predpis.

V súvislosti s transpozíciou článku 6 rámcovej smernice sa dopĺňa § 2b. Spolu s ustanoven ím § 2a návrhu zákona ide o ustanovenia, ktoré majú napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Z uvedené ho ustanovenia vyplýva, že niektorý špecifický odpad, prestáva byť za určitých podmienok odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Spojenie „prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie“ je chápané v tom význame, že odpad mus í prejsť zhodnotením, pričom formou zhodnotenia môže byť aj recyklácia, ale odpad nevyhnutne recykláciou prejsť nemusí, ak prejde inou činnosť ou zhodnotenia a splní osobitné kritéria. Z textu r ámcovej smernice ako aj z § 2b vyplýva, že nejde o inštitút, ktorý by mal byť následne aplikovaný na každý druh odpadu, ale tento inštitút sa má vzťahovať iba na niektorý špecifický odpad. Pokia ľ ide o stanovenie osobitných kritérií po splnení ktorých, daný druh odpadu prestane byť odpadom, stanovenie týchto kritérií je aj v zmysle čl. 6 odseku 2 rámcovej smernice úlohou Európskej komisie. V súčasnosti v uvedenej oblasti bolo prijaté nariadenie Rady č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice EP a Rady 2008/98/ES a zároveň prebiehajú práce na stanovení osobitných kritérií pre ďalšie druhy odpadov ako napr. drvené sklo. Slovenská republika teda nebude individuálne určovať osobitné krité ria, ktoré majú byť splnené, aby určitý druh odpadu prestal byť odpadom, ale v tejto oblasti sa bude plne riadiť legislatívnymi aktmi Európskej únie. V pr ípade, že pre konkrétny druh odpadu kritériá nie sú stanovené, naďalej platí, že ide o odpad. Zároveň bolo potrebné zohľadniť prípady, keď sa odpad odovzdáva ako odpad vhodný na využitie do domácnosti v zmysle § 19 ods. 8 návrhu zákona alebo prejde prípravou na opätovného použitie. Odsek 3 § 2b je transpozíciou článku 6 odseku 3 rámcovej smernice.

K bodu 11

Hierarchia odpadového hospodárstva je v súčasne platnom zákone o odpadoch vyjadrená cez účel odpadového hospodárstva. V nadväznosti na článok 4 r ámcovej smernice sa preberá nová hierarchia odpadového hospodárstva a upravuje sa aj názov § 3. Základom hierarchie odpadového hospodárstva je predchádzanie vzniku odpadu. Nóvum v hierarchii je príprava na opä tovné použitie. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a znižovania vplyvov využívania primá rnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Odseky 3 a 4 sa preberajú z platného zákona o odpadoch a odseky 5 a 6 sú transpozíciou článku 11 odseku 2 rámcovej smernice. R ámcová smernica v článku 11 odseku 2 písmena a) používa spojenie „odpad z domácnosti“ a spojenie „z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností“. Slovenská legislatíva pojem „odpad z domácnosti“ nedefinuje, ale zákon o odpadoch definuje pojem „komuná lne odpady“. V rozhodnutí Komisie K(2011) 8165 je „odpad z domácností“ vymedzený ako odpad, ktorý vyprodukovali domácnosti, „podobný odpad“ ako odpad podobného druhu a zloženia ako odpad z domácností, nezahrňujúci odpad z výroby a odpad z poľnohospodárstva a lesníctva a komunálny odpad ako odpad z domácností a podobný odpad.

Z obsahu definície pojmu komunálne odpady vyjadrenej v platnom zákone o odpadoch vyplýva, že komunálne odpady tvorí jednak odpad z domácností a podobný odpad, tak ako sú definované v rozhodnutí Komisie K(2011) 8165. Slovenská definícia komun álnych odpadov je významovo širšia ako definícia pojmu odpad z domácnosti v zmysle rozhodnutia Komisie K(2011) 8165. Napriek tomu, že v definícii pojmu komunálne odpady nie je vý slovne uvedené, že za komunálne odpady sa nepovažuje odpad z výroby a odpad z poľnohospodárstva a lesníctva ako v prípade definície podobného odpadu v zmysle rozhodnutia Komisie K(2011) 8165, vyplýva to však z jej samotného obsahu. Vzhľadom na terminologickú nejednotnosť medzi pojmom komunálne odpady, tak ako je vymedzený v platnom zákone o odpadoch a pojmom odpad z domácnost í, ako je vymedzený v rozhodnutí Komisie K(2011) 8165, sa znenie odseku 5 formulačne upravilo, pričom táto úprava nemá vplyv na úplnosť prevzatia článku 11 ods. 2 písm. a) rámcovej smernice.

K bodu 12

Upravuje sa názov druhej časti, zároveň sa druhá časť delí na prvý oddiel a druhý oddiel, čo súvisí jednak so zmenou v obsahu programov odpadové ho hospodárstva a jednak s doplnením nového programu, a to programu predchádzania vzniku odpadu.

K bodu 13

Preberá sa § 4 platného zákona o odpadoch s čiastočn ými zmenami. Znenie odseku 1 sa upravuje v súvislosti s transpozíciou článku 28 ods. 2 rámcovej smernice. Z odseku 2 sa oproti platnému zneniu vypúšťa požiadavka, aby program obsahoval aj rozpočet odpadové ho hospodárstva. Uvedená požiadavka v praxi spôsobovala nemalé problémy, keďže nie je vypracovaná žiadna metodika na vypracovanie tejto časti a zároveň takáto požiadavka na obsah programu nevyplýva z r ámcovej smernice. Zachováva sa delenie programu na jeho smernú a záväznú časť.

K bodu 14

Mení sa názov § 5, tak aby zodpovedal jeho obsahu a menia sa aj ustanovenia ohľadne obsahu programov v sú vislosti s transpozíciou článku 28 rámcovej smernice, pričom čiastočne vychádzajú z doteraz platných ustanovení. Z odseku 1 vyplýva, že program Slovenskej republiky musí najskôr prejsť posudzovaní m vplyvov na životné prostredie a až následne môže byť vládou schválený. Určuje sa, že program Slovenskej republiky sa vypracováva spravidla na päť rokov, uvedené súvisí s článkom 30 ods. 1 rámcovej smernice.

Odsek 2 určuje minimálny a zároveň povinný obsah programu Slovenskej republiky vyplývajúci aj z článku 28 ods. 3 a ods. 5 rá mcovej smernice. Písmeno e) v odseku 2 neznamená, ž e spomínaná stratégia má byť fyzicky súčasťou programu Slovenskej republiky, ale že je obsah a význam má byť v program Slovenskej republiky zohľadnený a braný do úvahy. Transpozícia článku 28 ods. 4 rámcovej smernice je dobrovoľná a vzhľadom na znenie odseku 2 sa nevylučuje, aby súčasťou obsahu programu Slovenskej republiky boli aj ďalšie informácie.

Odseky 3 a 4 upravujú obsah záväznej a smernej časti programu Slovenskej republiky. Pr údy odpadov, ktoré budú v programe Slovenskej republiky podrobnejšie upravené určí vykonávací právny predpis.

Keďže absencia lehoty, do ktorej bol krajský úrad životného prostredia povinný vypracovať program kraja od schválenia programu Slovenskej republiky, sa v praxi zneužíva, v odseku 5 sa výslovne stanovuje, dokedy je krajský úrad životného prostredia povinný aspoň predložiť návrh programu kraja. Z odseku 5 zároveň vyplýva, že program kraja podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Odsek 6 upravuje obsah programu kraja, pričom vychádza z odseku 2. Odseky 7 až 10 sa preberajú z platného zákona o odpadoch, nejde o nové ustanovenia.

K bodu 15

Zvyšuje sa množstvo vyprodukovaného odpadu, od ktor ého vzniká právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi povinnosť vypracovať program pôvodcu.

K bodu 16

Do § 6 odsek 8 sa dopĺňa možnosť , aby program obce vypracovala obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej okrem iného je vypracovanie spoločného programu odpadového hospodárstva prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne alebo v spolupráci s inou obcou resp. viacerými obcami. Je potrebné uvies ť, že i keď zo znenia doplneného § 6 odseku 8 to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovanie spoločného programu odpadového hospodárstva by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí či obc í spadajúcich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstva vykazujú určité spoločné črty.

K bodu 17

V súvislosti s transpozíciou článku 29 rá mcovej smernice sa vkladá nový paragraf, ktorý upravuje Program predchádzania vzniku odpadu. Zvolil sa v zá sade rovnaký proces vypracovania, schválenie a zverejnenia ako pri programe Slovenskej republiky, s tým rozdielom že sa výslovne stanovilo, že na vypracovanie tohto programu sa vyžaduje súčinnosť dotknutých ústredn ých orgánov štátnej správy. Takými to dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy môže byť napr. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSlovenskej republiky; okruh dotknutých subjektov závisí aj od znenia jednotlivých o patrení, keďže tie budú zasahovať aj do inej oblasti než len tej časti odpadového hospodárstva, ktorá je v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR. Do odseku 3 sa transponuje článok 29 ods. 1 druhý pododsek rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou článku 29 ods. 2 rámcovej smernice a odsek 5 článku 29 ods. 3 rámcovej smernice. Ciele a opatrenia Programu predchádzania vzniku odpadu majú byť zamerané na prerušenie spojenia medzi hospodárskym rastom krajiny na strane jednej a environmentálnymi vplyvmi spojenými so vznikom odpadu na strane druhej. Zjednoduš ene by sa dalo povedať, že s hospodárskym rastom krajiny by nemalo súčasne rásť aj množstvo odpadu a toto vzájomné prepojenie či spojenie by sa malo vďaka cieľom a opatreniam v Programe predchádz ania vzniku odpadu prerušiť alebo aspoň čiastočne znížiť. V odseku 6 sa určuje povinnosť aspoň jedenkrát vykonať vyhodnotenie ohľadne priebežn ého plnenia cieľov. Návrh zákona ustanovuje povinnosti vypracovať program iba na celoslovenskej úrovni, s tým že nie je do budúcna vylúčená možnosť rozšírenia tejto povinnosti aj na nižšie úrovne.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Uvedené slovné spojenie malo byť správne doplnené do § 7 ods. 1 písm. c), keďže ide o prevádzku zariadenia a nie do § 7 ods. 1 písm. b), ktoré hovorí o činnosti zneškodňovania a zhodnocovania. Súčasné umiestenie tohto spojenia v pí sm. b) spôsobuje v praxi nemožnosť jeho aplikácie, a teda že takéto zariadenia na svoju prevádzku nepotrebujú súhlas od príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. V nasledujú com novelizačnom bode sa vypustené slová dopĺňajú do § 7 ods. 1 písm. c).

K bodu 19

V § 7 ods. 1 písm. c) sa rozširuje okruh prípadov, v ktorých sa nevyžaduje súhlas podľa tohto ustanovenia, uvedená zmena súvisí so zmenou v § 2 ods. 16, viď zdôvodnenie k bodu 7 a so zmenou v § 7 ods. 1 písm. b) viď zdôvodnenie k bodu 17.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posun odsekov v § 19.

K bodu 21

Dopĺňajú sa nové súhlasy, uvedené súvisí s transpozíciou rámcovej smernice a smernice 2011/97/EÚ. Keďže ide o nové inštitúty, z ktorých prvé dva majú vplyv na mno žstvo odpadu, je vhodné tieto činnosti podmieniť súhlasmi a predísť tak možným jednostranným vyhláseniam zo strany súkromných subjektov ako aj vniesť určitý legislatívny rámec na reguláciu tý chto inštitútov.

K bodom 22 až 24

Keďže pre súhlas o tom, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad a súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použ itie sa stanovujú osobitné náležitosti bolo potrebné ich vyňatie z § 7 ods. 2. Pre súhlas na prevádzkovanie úložiska kovovej ortuti sa neurčujú osobitné obsahové náležitosti, vzťahuje sa naň § 7 ods. 2 spolu s povinnosťou v súhlase uviesť aj množstvo tohto odpadu a zároveň sa dopĺňa do § 7 ods. 3 návrhu zákona.

K bodu 25

Ustanovuje sa na akú najdlhšiu dobu je možné súhlas udeliť, a to najviac na 5 rokov s výnimkou súhlasu na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, ktorý mož no udeliť najviac na tri roky. Oprávnenie určiť, že súhlasy sa udeľujú iba na dobu určitú, vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo v praxi spôsobilo vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov) s výnimkou súhlasov podľa písm. g), m) a), ktoré sa aj dnes udeľujú iba na určitú konkrétnu dobu. V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni päť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľ adu nakladania s odpadom ale aj vzhľadom na technický pokrok v tejto oblasti. V prípade nakladania s nebezpečnými odpadmi je horná hranica určená na úrovni troch rokov, ide o nadväznosť ešte na smernicu Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch. Napriek tomu, že táto smernica bola rámcovou smernicou zrušená , navrhuje sa aj naďalej ponechanie hornej hranice na úrovni troch rokov, a to jednak že ide o nakladanie s odpadom nebezpečným ako aj na skutočnosť, že ustanovená dĺžka sa už v praxi osvedčila.

K bodu 26

Ustanovujú sa osobitné náležitosti súhlasu o tom, že l átka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad a súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie.

K bodu 27

Doplnenie definície vo vzťahu k transpozícii smernice.

K bodu 28

Upravuje sa povinnosť registrácie, a to vzhľadom na zavedenie pojmov obchodník a sprostredkovateľ. Povinnosť registrácie subjektov, ktoré vykonávajú v odpadovom hospodárstve činnosť, na ktorú sa nevyžaduje povolenie vyplýva aj z článku 26 rámcovej smernice.

K bodu 29

V súvislosti so zavedením súhlasu na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad bolo potrebné upraviť režim udeľ ovania tohto súhlasu v prípade, ak žiadateľom bude subjekt, ktorého činnosť sa povoľuje podľa osobitného právneho predpisu, konkrétne podľa zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zne čisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o IPKZ“). Tento návrh zákona pri udeľovaní tohto súhlasu rozlišuje pr áve medzi tým, či ide o prevádzku, ktorej povoľovací režim spadá pod zákon o IPKZ alebo nie. V prípade, že o súhlas žiada subjekt, ktorý nespadá pod režim zákona o IPKZ príslušným na udelenie súhlasu je krajský úrad životné ho prostredia, v opačnom prípade krajský úrad životného prostredia dáva iba vyjadrenie k udeleniu tohto súhlasu a príslušným orgánom je inšpekcia.

K bodu 30

V § 18 ods. 1 sa posledná veta vypúšťa vzhľadom na doplnenie nového odseku 2. Bez vypustenia poslednej vety by šlo o duplicitu s časťou nového odseku 2.

K bodu 31

Preberá sa článok 13 rámcovej smernice.

K bodom 32 až 38

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nového odseku v § 18 a následný posun doterajších odsekov ako aj na posun odsekov v § 19 a § 39.

K bodu 39 a 40

V súlade s novou hierarchiou odpadového hospodárstva sa dopĺňa nové písmeno a text v písmene e).

K bodu 41

Upravuje sa znenie písmena f) vzhľadom na znenie hierarchie odpadov ého hospodárstva, a teda držiteľ je povinný zabezpečovať zneškodnenie odpadov až vtedy, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich recykláciu a ani iné zhodnotenie.

K bodu 42

Dopĺňa sa znenie písmena g) vzhľadom na skutočnosť, ž e zákon o odpadoch v niektorých prípadoch umožňuje odovzdanie odpadu osobe, ktorá nemá oprávnenie nakladať s odpadom, pričom uvedené nebolo v tomto písmene zohľadnené, čo vzbudzovalo dojem, že dochá dza k jeho porušeniu.

K bodu 43

Preberá sa článok 15 ods. 2 rámcovej smernice, ktorým sa ustanovuje zodpovednosť držiteľ a odpadu za konečné zhodnotenie či zneškodnenie odpadu v prípadoch, ak sa odpad neprepravuje na konečné zhodnotenie alebo zneškodnenie. Ak sa odpad prepravuje na konečné zhodnotenie alebo konečné zneškodnenie uvedené ustanovenie sa neuplatní. Ak však držiteľ odpadu odovzdáva odpad na prepravu k obchodníkovi, do zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo do zariadenia na zneškodňovanie odpadov, v ktorých sa nevykonáva konečné zhodnotenie či zneškodnenie nesie zodpovednosť za to, že takýto odpad bude nakoniec zhodnotený alebo zneškodnený konečným spôsobom. Cieľom je, aby pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu vyvinul aktívny prístup a dosledoval kam jeho odpad putuje, a teda či naozaj bude odovzdaný na konečné zhodnotenie alebo zneškodnenie. Na plnenie tejto povinnosti môže držiteľ odpadu využiť § 19 ods. 1 písm. j) (po zapracovaní novely písm. k) zákona o odpadoch ako aj úpravou zmluvných vzťahov so subjektmi, s ktorými spolupracuje. Snahou je aspoň čiastočne eliminovať množstvo medzičlánkov a subjektov, ktoré vstupujú do procesu nakladania s odpadom, kým sa odpad prepraví na konečné zhodnotenie či zneškodnenie. Držiteľ odpadu by mal vedieť preuká zať, že ak odovzdal odpad subjektom uvedeným v § 19 ods. 2, tak zároveň vykonal kroky vedúce k tomu, že tento odpad bude nakoniec zhodnotený alebo zneškodnen ý konečným spôsobom napr. zmluvou, z ktorej vyplýva záväzok odovzdať alebo zabezpečiť konečné zhodnotenie či zneškodnenie ako aj zodpovednosť za nesplnenie alebo porušenie tohto záväzku, preberací či dodací protokol, faktú ra, potvrdenie od zariadenia, že odpad bol ním prevzatý. Samotné čestné vyhlásenie od nasledujúceho držiteľa bez ďalších relevantných dokladov zrejme nebude postačujúce.

K bodom 44 až 48

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posun v § 19, ktorý nastal jednak doplnením nového písmena do § 19 ods. 1 a doplnením nového odseku.

K bodu 49

V nadväznosti na prevzatie článku 3 ods. 7 a ods. 8 rámcovej smernice do § 2 je potrebné týmto subjektom ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa budú na nich vzťahovať, a to aj v prípade ak nenapĺňajú definíciu dr žiteľa odpadu, a teda aby zavedenie týchto pojmov malo aj praktický význam a nešlo iba o prevzatie nových definícií bez ďalšej nadväznosti na zákon o odpadoch.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 51

Z prílohy II. rámcovej smernice sa preberá poznámka k zhodnocovaniu odpadov činnosťou R1 a v tejto súvislosti sa dopĺňa aj nová príloha č. 8 k zá konu o odpadoch. Bez zmeny významu a obsahu sa preberaná poznámka formulačne upravila, aby z textu odseku 9 bolo zrejmé kedy je možné spaľovanie komuná lnych odpadov v spaľovni odpadov považovať za zhodnocovanie odpadov činnosťou R1.

K bodu 52

Z bodu 5 preambuly smernice 2011/97/EÚ vyplýva, že v šetky zariadenia, ktoré slúžia na uskladnenie kovovej ortuti na viac než jeden rok, musia mať povolenie podľa článkov 7, 8 a 9 smernice 1999/31/ES a že na tieto zariadenia sa vzťahujú požiadavky na kontrolu a monitorovanie uvedené v článku 12 danej smernice a v prípade uloženia na podzemnú skládku aj pož iadavky na posudzovanie bezpečnosti podľa dodatku A k rozhodnutiu 2003/33/ES. V zmysle článku 8 písm. a) bodu iv) sa vyžaduje, aby pred začatím prevádzky žiadateľ vykonal primerané opatrenia vo forme finančnej záruky alebo v podobnej forme. Vzhľadom na uvedené je aj prevádzkovateľ úložiska kovovej ortuti povinný vytvárať účelovú finančnú rezervu.

K bodu 53

Vypúšťa sa odsek 4 voči zneniu, ktorého bolo Slovenskej republike doručené odôvodnené stanovisko zo strany Európskej komisie a existuje reálne riziko vzniku značných hospodárskych škôd, a to podaním žaloby na Európsky súdny dvor voči Slovenskej republiky v prípade, ak nedôjde k náprave.

K bodu 54

Rozširujú sa možnosti argumentácie ako aj možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu, a teda ministerstvo ak uplatňuje námietky vychádza zo záväznej časti programu Slovenskej republiky a nie len z jeho cieľov, ktoré predstavujú iba čas ť záväznej časti programu Slovenskej republiky. K uvedenej zmene sa pristúpilo jednak v nadväznosti na vypustenie § 23 ods. 4 ako aj z dôvodu, že záväzná časť obsahuje opatrenia, ktoré majú jednak napom ôcť k plneniu ustanovených cieľov a zároveň vyjadrujú budúce smerovanie odpadového hospodárstva.

K bodu 55

Novými ustanovením je odsek 5, ktorý sa doplnil v nadväznosti na článok 16 ods. 1 druhý pododsek rámcovej smernice. Povinnosť podať oznámenie v zmysle § 24 platného zákona o odpadoch sa vzťahuje na toho, kto vykonáva cezhraničnú prepravu odpadov alebo dovoz odpadov do Slovenskej republiky za ú čelom ich zhodnotenia činnosťou R1 v spaľovniach odpadov označených ako zariadenia na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadov.

K bodu 56

K odseku 1a 2

Odsek 1 je prebratý z platného zákona.

Doplnenie v § 39 ods. 2 znamená, ž e za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania a právnická osob a, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, zodpovedá táto osoba (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne“) a nie obec. V prípade biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračné ho odpadu dochádza k rozdeleniu zodpovednosti medzi obec a prevádzkovateľa kuchyne. Obec v tomto prípade nesie zodpovednosť iba za biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorý pochádza od ob čana. Rozdelenie zodpovednosti si následne vyžiadalo následnú úpravu a doplnenie § 39.

K odseku 3 a 4

V nadväznosti na doplnenie novej definície triedené ho zberu sa dopĺňa definícia triedeného zberu komunálnych odpadov, ktorá v podstate nahrádza definíciu separovaného zberu. Na lepšie rozlíšenie vytriedeného komunálneho odpadu od nevytriedeného sa dopĺň a pojem zmesový komunálny odpad.

K odseku 5 a 6

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie nový ch odsekov v § 39. (odsek 5)

S cieľom premietnutia hierarchie odpadového hospodárstva aj do oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa dopĺňa § 39 ods. 6. Zároveň v nadvä znosti na doplnenie § 39 ods. 2 sa obci dáva oprávnenie, aby vo všeobecne záväznom nariadení obce upravila aj nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, za ktorý zodpovedá prev ádzkovateľ kuchyne. Ïalej sa dopĺňa povinnosť obce uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce aj dôvody nezavedenia triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov podľa odseku 18. Na prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zároveň pôvodcom odpadu, sa okrem iných povinností vzťahuje aj povinnosť vyplývajúca z § 39 ods. 7, dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce.

K odseku 7 a 8

Legislatívno-technická úprava. Z platného ustanovenia § 39 ods. 5 (po zapracovaní návrhu ods. 7) sa druhá veta vyčlenila ako samostatný nový odsek, keď že jej znenie sa vzhľadom na zavedenie zodpovednosti prevádzkovateľa kuchyne naňho nevzťahuje.

K odseku 9

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posuny v § 18. Keďže za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prev ádzkovateľa kuchyne zodpovedá tento prevádzkovateľ kuchyne, a teda nakladanie s týmto odpadom financuje prevádzkovateľ kuchyne a nie obec, vyčleňujú sa tieto náklady z nákladov obce.

K odseku 10

Na nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne sa nevyžaduje osobitná zmluva s obcou, ale dôle žitý je zmluvný vzťah medzi prevádzkovateľom kuchyne a osobou, ktorá preňho bude zabezpečovať nakladanie s týmto odpadom. Obci sa však dáva oprávnenie (viď zdôvodnenie k bodu 57) prostredníctvom vš eobecne záväzného nariadenia obce ustanoviť mantinely ohľadne nakladania s týmto odpadom, ktoré je prevádzkovateľ kuchyne povinný dodržiavať. Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posuny v § 39.

K odsekom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na posuny v § 19. Zároveň sa na jednej strane zavádza oprávnenie obce požadovať potrebné informácie aj od prev ádzkovateľa kuchyne a na druhej strane povinnosť prevádzkovateľa kuchyne poskytnúť na požiadanie obce pravdivé a úplné informácie. Ustanovenie § 39 ods. 11 a 12 sa vzťahuje aj na subjekty, ktoré vykonávaj ú nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pre prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 13 až 15

Ustanovenia prebraté z platného zákona.

K odseku 16

Vypúšťa sa definícia separovaného zberu (pôvodný odsek 13) vzhľadom na zavedenie definície triedeného zberu komunálnych odpadov z platného zákona o odpadoch.

Zákon o odpadoch v § 39 ods. 14 ustanovil povinnosť obce zaviesť separovaný zber papiera, plastov, kovov a skla a v § 39 ods. 15 zase povinnosť obce separovať biologicky rozložiteľný odpad podľa straté gie nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom schválenej vládou. Vzhľadom na znenie ods. 14, ktoré ustanovilo iba povinnosť separovaný zber zaviesť, ale nie už aj starať sa resp. dbať o jeho vykoná vanie ako aj na formuláciu ods. 15, ktorá v praxi vyvoláva problémy dodnes, sa pristúpilo k zmene týchto odsekov. Povinnosť zaviesť triedený zberu komunálnych odpadov minimálne pre papier, plast, kov a sklo je zárove ň transpozíciou článku 11 ods. 1 tretí pododsek rámcovej smernice. Pokiaľ ide o triedený zber komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady, táto povinnosť nadväzuje na plnenie cieľ ov vyplývajúcich zo smernice 1999/31/ES resp. vyhlášky č. 283/2001 Z. z. ako aj na článok 22 písm. a) rámcovej smernice. Keďže do dnešného dňa triedený zber komuná lnych odpadov pre tento druh odpadu nie je zavedený celoplošne, vzniká reálne riziko nesplnenia cieľov stanovených pre túto oblasť.

Výslovne sa zavádza povinnosť nielen zaviesť ale aj zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre uvedené druhy odpadov, čo nebráni rozšíreniu triedeného zberu komunálnych odpadov aj o iné druhy odpadov. Pri triedenom zbere komunálnych odpadov pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady sa vypúšťa prepojenie na stratégiu, keďže stratégia obmedzovania ukladania biologický rozložiteľný ch odpadov na skládky odpadov sa stane súčasťou programov odpadového hospodárstva (§ 5 ods. 2 – novelizačný bod 12) a zároveň zo znenia písm. b) vyplýva, že povinnosť sa nevzť ahuje na tie biologicky rozložiteľné komunálne odpady, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne, t. j. na biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad od prevádzkovateľa kuchyne .

K odseku 17

Výslovne sa pre prevádzkovateľa kuchyne stanovuje povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom, a to počnúc účinnosťou tohto zákona.

K odseku 18

Dopĺňa sa nový odsek, ktorým sa zavádzajú výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) a b) výnimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadové ho hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, ž e najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad alebo je to pre obec ekonomicky neúnosné, pretož e náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku. V zmysle odseku 6 je obec povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 19

Odsek prebratý z platného zákona.

K odseku 20

Dopĺňa sa ustanovenie po vzore ustanovenia § 39 ods. 16 platného zákona o odpadoch, a teda obec je povinná na svojom území umožniť pô sobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie či zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K bodu 57

Rámcová smernica v článku 18 ods. 2 umožňuje člensk ým štátom, napriek zákazu vyjadrenom v článku 18 ods. 1 rámcovej smernice, povoliť zmiešavanie nebezpečného odpadu, ale za stanovených podmienok. Keďže zo znenia § 40 ods. 2 platného zákona o odpadoch vyplýva možnosť zmiešavania nebezpečných odpadov je potrebné toto ustanovenie uviesť do súladu s článkom 18 ods. 2 rámcovej smernice. Vzhľadom na uvedené sa spresňujú podmienky, za ktorých je možné zmiešavanie nebezpečných odpadov.

K bodu 58

Odstránenie nedostatkov transpozície čl. 18 ods. 3 rámcovej smernice vo vzťahu k platnému zneniu zákona

K bodu 59

Dopĺňa sa definícia odpadových olejov, tak aby bola v zhode s článkom 3 ods. 3 rámcovej smernice.

K bodu 60

V súlade s článkom 3 ods. 18 rámcovej smernice sa preberá definícia regenerácie odpadových olejov.

K bodu 61

Preberá sa článok 21 ods. 1 písm. c) rámcovej smernice.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou odstrániť výkladové nejasnosti.

K bodu 63

Legislatívno-technická úprava; platný zákon o odpadoch nepozná autorizáciu na zber.

K bodom 64 a 65

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie v súvislosti s doplnením § 6b.

K bodu 67

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie vzhľadom na absenciu transpozície prílohy III smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulá toroch a použitých batériách a akumulátoroch , ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS.

K bodu 68

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 69

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie z dôvodu, aby bolo možné podrobnejšie upraviť nové inštitúty vo vykonávacom právnom predpise.

K bodu 70

Vzhľadom na znenie článku 37 ods. 1 rámcovej smernice sa upravuje znenie § 68 ods. 4 písm. b).

K bodu 71

Dopĺňa sa kompetencia obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja.

K bodom 72 až 108

Legislatívno-technické úpravy z dôsledku posunov vykonaných v § 18, § 19 a § 39.

K bodu 109

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia. V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť predložiť rozhodnutie na preskú manie a v odseku 2 zase povinnosť podať návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia, uvedené súvisí s navrhovanou zmenou § 7 platného zákona o odpadoch. Odsek 3 sa týka iba tých subjektov, ktorým bola udelen á autorizácia a nadväzuje na novelizačný bod 23 návrhu zákona. Vzhľadom na zmenu okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie sa ustanovil odsek 4. Povinnosť registrácie sa vzť ahuje iba na tie subjekty, ktoré sa podľa doterajších predpisov nemuseli registrovať. Z odseku 5 vyplýva povinnosť predložiť rozhodnutie na preskú manie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá sa vzťahuje iba na tie spaľovne odpadov, v ktorých sa spaľujú komunálne odpady a súčasne im bolo udelené rozhodnutie na vykon ávanie činnosti R 1 podľa prílohy č. 2. Uvedená povinnosť súvisí s doplnením nového ustanovenia do § 21 platného zákona o odpadoch ako aj s návrhom zákona ohľadne doplnenia novej prílohy č. 8 do platného zákona o odpadoch. Odseky 6 až 8 nadväzujú na zmenu ustanovení o programoch odpadového hospodárstva.

K bodu 110

Legislatívna úprava transpozičného odkazu vo vzťahu k platn ému zneniu zákona.

K bodu 111

Vzhľadom na navrhovanú zmenu v definícií pojmu odpad sa príloha č. 1 vypúšťa ako nadbytočná.

K bodu 112

Dopĺňa sa transpozičná príloha o prebraté smernice.

K bodom 113 až 116

Príloha č. 2 sa dopĺňa v súlade so znením prílohy II rámcovej smernice, a to poznámkami k č innostiam zhodnocovania pod kódom R 3, R 5, R 12 a R 13. Prebratými poznámkami sa bližšie vysvetľuje, č o patrí pod činnosť recyklácia/spracovanie organických látok, recyklácia/spätné získavanie ostatných anorganických látok, čo môže patriť pod činnosť úprava odpadov, ak neexistuje iný vhodný R-kód a ujasňuje pojem dočasné uskladnenie.

K bodom 118 až 121

Príloha č. 3 sa dopĺňa v súlade so znením prílohy I r ámcovej smernice, a to poznámkami k činnostiam zneškodňovania pod kódom D 11, D 13 a D 15. Poznámka ku kódu D 11 ustanovuje, že takáto činnosť je zak ázaná právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými dohovormi. Poznámka ku kódu D 13 bližšie vysvetľuje, čo môže tento kód zahàňať, ak neexistuje iný vhodný D-kód a poznámka ku kódu D 15 ujasňuje pojem dočasné uskladnenie.

K bodom 122 a 123

V prílohe č. 4 sa upravuje znenie kódu H 13 Senzibilita v sú lade so znením kódu H 13 v prílohe III rámcovej smernice a zároveň sa z prílohy III rámcovej smernice preberá poznámka ku kódu H 13 a zároveň sa dopĺňa nový kód H 15 z prílohy III rámcovej smernice.

K bodu 124

Preberá sa príloha IV rámcovej smernice, ktorá ustanovuje príklady opatrení na predchá dzanie vzniku odpadu.

K bodu 125

Dopĺňa sa nová príloha k platnému zákonu o odpadoch, ktorá je transpozíciou poznámky ku kódu činnosti R 1 prílohy II rámcovej smernice a nadvä zuje na znenie novelizačného bodu 45 tohto návrhu zákona.

K bodu 126

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu zákona.

K čl. II

K bodu 1

V súlade s článkom 9 ods. 2 písm. a) smernice o obaloch sa dopĺňa požiadavka, aby zloženie a vlastnosti obalov spĺňali požiadavky ustanovené harmonizovanými normami. Poznámka pod čiarou 3a) odkazuje na osobitný predpis, ktorým sa upravujú jednak slovenské technické normy ako aj normy harmonizované.

K bodu 2

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplý va pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostňuje pred recykláciou. V nadväznosti na požiadavku transpozície článku 6 ods. 3 smernice o obaloch sa doplnil nový odsek v § 7 a zároveň sa doplnil § 21 písm. f). Plnenie pož iadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záväzný ch limitov zhodnocovania a recyklácie.

K čl. III

V nadväznosti na zavedenie zodpovednosti prevádzkovateľa kuchyne za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom, ktorého je p ôvodcom sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nevzťahuje na nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne, keďže ten zná ša finančné náklady za nakladanie s týmto odpadom.

K čl. IV

Určuje sa dátum nadobudnutia účinnosti.

V Bratislave 10. októbra 2012

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu