Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe 581/2003 účinný od 01.05.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Nová úprava zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe vyplýva z potreby prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky právu krajín Európskej únie (EÚ), ako aj z nevyhnutnosti reagovať na nové medzinárodné dohovory týkajúce sa najmä bezpečnosti námornej plavby a zabránenia znečisťovania mora z lodí. Skúsenosti z uplatňovania zákona č. 435/2000 Z. z. v praxi priniesli aj viaceré podnety na doplnenie a upresnenie niektorých ustanovení, ktoré umožnia ich jednoznačnejší výklad a uľahčia vykonávanie námornej plavby.

Pri príprave návrhu novelizácie zákona sa vychádzalo z princípu dosiahnutia jej plnej kompatibility s právom EÚ pre oblasť námornej plavby. Návrh novelizácie zákona musí byť aj v súlade s dohovormi, nariadeniami a odporúčaniami Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktorými je Slovenská republika viazaná. Technický pokrok a rastúca intenzita využívania námornej dopravy sa prejavujú najmä sprísňovaním požiadaviek na bezpečnosť plavby a ochranu životného prostredia. Zároveň dochádza aj k zvyšovaniu nárokov na odbornú spôsobilosť členov lodných posádok, ktorá je zárukou zvyšovania bezpečnosti námornej plavby.

Právna úprava krajín EÚ má vo viacerých oblastiach vyššie nároky, ako sú štandardy požadované medzinárodnými dohovormi. Príkladom je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES zo 4. apríla 2001 o minimálnej úrovni výcviku námorníkov, vychádzajúca z Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) 1978, v znení zmien a doplnkov z roku 1995, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2002. Smernica 2001/25/ES zavádza niektoré nové ustanovenia, ktoré dohovor STCW neobsahuje.

Zapracovanie právnej úpravy EÚ do návrhu novelizácie zákona sa týkalo aj niektorých ustanovení pri zápise námornej lode do námorného registra, ak už námorná loď bola predtým zapísaná v inom registri. Ďalšie zmeny sa týkali klasifikačných spoločností a ich uznania, kontroly a prípadného pozastavenia platnosti poverenia, ktoré sú upravené v smernici Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Z pohľadu zamestnanosti sa nepredpokladajú žiadne zmeny.

Predkladaný návrh zákona vzhľadom na svoj charakter si nevyžaduje potrebu prerokovania na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

K predkladanému návrhu Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku č. 10010/2003-81 z dňa 21.05.2003 nemalo pripomienky týkajúce sa jeho dosahu na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a dohovormi Rady Európy.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

V súvislosti so vstupom SR do EÚ je nevyhnutná úprava legislatívno-technického charakteru vzťahujúca sa na transpozíciu právnych predpisov EÚ z oblasti námornej plavby. Súpis týchto transponovaných právnych predpisov tvorí prílohu návrhu zákona.

K bodu 2:

Presnejšie sa vymedzuje pôsobnosť zákona, ktorý sa nevzťahuje na námorné osobné lode a vojnové lode. Tieto kategórie námorných lodí majú na rozdiel od iných lodí zvlášť prísne technické predpisy týkajúce sa bezpečnosti plavby, resp. na vojnové lode sa vzťahujú odlišné národné predpisy. V minulosti neboli u nás zaregistrované žiadne námorné osobné lode a nepredpokladá sa ich registrácia ani v budúcnosti. Navrhovaná úprava je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES o minimálnej úrovni výcviku námorníkov.

K bodu 3:

Navrhovaná úprava upresňuje vymedzenie pojmu námornej osobnej lode podľa počtu cestujúcich. Každá námorná loď prepravujúca viac ako 12 osôb je považovaná za námornú osobnú loď a musí spĺňať dodatočné požiadavky na bezpečnosť plavby. Táto úprava je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES o minimálnej úrovni výcviku námorníkov.

K bodom 4 a 5:

Pojem klasifikačnej spoločnosti je oproti pôvodnému zneniu upresnený o jej uznanie. Aby bola klasifikačná spoločnosť uznaná podľa smernice Rady 94/57/ES o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov, musí spĺňať normy Medzinárodného združenia klasifikačných spoločností (IACS), ktoré predstavujú primeranú záruku kvalitnej činnosti. Činnosť klasifikačnej spoločnosti úzko súvisí s niektorými medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa bezpečnosti plavby, zabránenia znečisťovania morí a pod. Dôležitým prvkom je zdôraznenie týchto konkrétnych dohovoroch, ako sú uvedené v poznámke pod čiarou.

K bodu 6:

Technickú dokumentáciu rekreačného plavidla a námornej lode obvykle schvaľuje klasifikačná spoločnosť, avšak pre rekreačné plavidlo túto činnosť môže vykonávať aj notifikovaná osoba v zmysle nariadenia vlády SR č. 180/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely. Rovnaký postup sa uplatňuje počas stavby rekreačného plavidla formou technického dozoru. Navrhovaná úprava má odlíšiť pravidelné technické kontroly námorných lodí a rekreačných plavidiel a vydávanie dokladov o ich technickej spôsobilosti, ktoré patria do pôsobnosti klasifikačnej spoločnosti, od prvotných úkonov schvaľovania technickej dokumentácie a technického dozoru počas stavby rekreačných plavidiel, ktoré môže vykonávať aj notifikovaná osoba.

K bodu 7:

Navrhovaná úprava umožňuje kontrolu poverenej klasifikačnej spoločnosti a ak sa pri kontrole zistí, že nevykonáva svoju činnosť v súlade s poverením, umožňuje pozastaviť platnosť poverenia tejto klasifikačnej spoločnosti. Ide najmä o nedostatky zistené pri kontrole námorných lodí, ktoré súvisia s nedostatočnou aplikáciou medzinárodných dohovorov pri klasifikácii a pravidelných prehliadkach námorných lodí. Nedodržiavanie bezpečnostných štandardov zo strany klasifikačnej spoločnosti môže znamenať nielen porušenie medzinárodných dohovorov vlajkovým štátom, ale aj priame ohrozenie bezpečnosti plavby. Z týchto dôvodov je nevyhnutný kontrolný mechanizmus, ktorý umožňuje prípadne pozastaviť výkon činnosti klasifikačnej spoločnosti, ak sa preukáže, že nedodržiava rozsah oprávnenia. Ministerstvo pravidelne vyhodnocuje činnosť klasifikačnej spoločnosti a o výsledku hodnotenia informuje Európsku komisiu. Poskytovanie informácií Európskej komisii je v súlade so smernicou Rady 94/57/ES.

K bodu 8:

Z vecného hľadiska sa do odseku 2 písm. l) prenášajú kompetencie uznávania odbornej spôsobilosti na vedenie rekreačného plavidla získanej v zahraničí, ktoré boli pôvodne uvedené v písmene m).

K bodu 9:

V § 4 ods. 2 sa písmeno m) upravuje vypustením pôvodných kompetencií uznávania odbornej spôsobilosti na vedenie rekreačného plavidla získanej v zahraničí, ktoré boli zahrnuté do písmena l). Ďalšie úpravy predstavujú upresnenie pojmov týkajúcich sa ôsmej časti zákona vo vzťahu k rekreačnému plavidlu.

K bodu 10:

Zjednocuje sa pojem kvalifikačného kurzu na vykonávanie kurzov súvisiacich s rekreačnými plavidlami ako aj s ďalším výcvikom členov lodných posádok, pre ktorých sa vyžaduje absolvovanie kurzov bezpečnostného výcviku a doplnkových odborných kurzov.

K bodu 11:

Navrhovaná úprava rozširuje pôvodné znenie o poskytnutie informácií o námornej nehode príslušnému úradu iného štátu. Ide o spoluprácu pri vyšetrovaní závažných námorných nehôd, ktoré by napríklad mohli spôsobiť znečistenie pobrežia ropnými látkami, ako tomu bolo v prípade tankera Prestige pri španielskom pobreží. Takáto spolupráca umožní upresniť príčiny námornej nehody, ako aj stanoviť preventívne opatrenia na zabránenie takýchto nehôd.

K bodu 12:

Ide o upresnenie pojmov súvisiacich s právom vztýčenia štátnej vlajky k dňu vydania registračného listu alebo dočasného registračného listu, čo predstavuje osvedčenie o zápise námornej lode do námorného registra. V prípade vydania dočasného registračného listu sa námorná loď do námorného registra nezapisuje. Právo používania vlajky v tomto prípade vyplýva z vydania dočasného registračného listu a nie zo zápisu do námorného registra.

K bodu 13:

Navrhovaná úprava okrem poplatkov za prvý zápis námornej lode do námorného registra zahŕňa aj ročný registračný poplatok, aký je obvyklý v námorných registroch iných krajín. Cieľom úpravy je vyberanie registračných poplatkov za registráciu každoročne, nielen pri opakovanom zápise. Správny poplatok sa bude vyberať aj za zápis rozostavanej lode do námorného registra.

K bodu 14:

Pri registrácii rozostavanej námornej lode je okrem dokladu o stave rozostavanosti potrebný aj doklad o jej vlastníctve. V praxi sa veľmi často stáva, že rozostavaná námorná loď zmení vlastníka ešte počas stavby alebo pred jej ukončením. Pri registrácii je dôležitý aktuálny právny stav, ktorý musí byť doložený dokladom o vlastníctve.

K bodu 15:

Pri zmene registrácie námornej lode sa vyžaduje predložiť tzv. štatutárne osvedčenia, ktoré vydáva poverená klasifikačná spoločnosť a osvedčenia vydané príslušným orgánom iného štátu. Osvedčenia dokladujú spôsobilosť námornej lode na plavbu. Vyžaduje sa aj doklad o schválení zariadenia a vybavenia námornej lode podľa krajiny jej pôvodu, čím sa zamedzí používať zariadenia a vybavenie, ktoré nie sú schválené. Pred prevodom námornej lode z jedného námorného registra do iného je možné vykonať kontrolu jej spôsobilosti, čím sa dá zamedziť zaregistrovaniu námornej lode, ktorá nie je spôsobilá na plavbu.

K bodu 16:

Navrhovaná zmena sa týka najmä rozšírenia záložného práva aj na rekreačné plavidlo. Pri zakúpení rekreačného plavidla sa niekedy využíva bankový úver. Možnosť zápisu záložného práva aj do registra rekreačných plavidiel umožní záložnému veriteľovi zabezpečiť sa pred prípadným predajom založeného rekreačného plavidla tretej osobe bez jeho vedomia a súhlasu. Táto prax sa všeobecne využíva napríklad pri stavbe námorných lodí na zabezpečenie ich financovania bankami.

K bodu 17:

Navrhovaná úprava je v súlade s smernicou 2001/25/ES, ktorá vyžaduje, aby bol na námornej lodi určený dorozumievací jazyk, ktorý ovládajú všetci členovia lodnej posádky..

K bodu 18:

V decembri 2002 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) usporiadala diplomatickú konferenciu zameranú na potláčanie terorizmu na mori. Jej závery sa premietnu do nového dohovoru o protiprávnych činoch proti bezpečnosti námornej plavby, ktoré budú všeobecne záväzné. Navrhnutý doplnok ustanovuje rozšírenie povinností veliteľa námornej lode o zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov na zabránenie protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby.

K bodu 19:

Navrhovaná zmena vychádzajúca zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES o minimálnej úrovni výcviku námorníkov zdôrazňuje zodpovednosť vlastníka námornej lode za to, že každý člen lodnej posádky musí byť odborne a zdravotne spôsobilý na výkon pracovnej činnosti. Námorná loď môže vykonávať námornú plavbu len vtedy, ak má technickú spôsobilosť a členovia lodnej posádky námornej lode majú odbornú a zdravotnú spôsobilosť.

K bodu 20:

Navrhnutý doplnok podľa záverov diplomatickej konferencie IMO zameranej na potláčanie terorizmu na mori ustanovuje rozšírenie zodpovednosti vlastníka námornej lode o zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov na zabránenie protiprávnych činov proti bezpečnosti námornej plavby.

K bodu 21:

Pôvodná úprava § 41 ods. 1 vyžadovala platný preukaz odbornej spôsobilosti len pre tých členov lodnej posádky, ktorí vykonávajú strážnu službu. Časť členov lodnej posádky však nie je zaradená do strážnej služby a vykonáva iné pracovné činnosti. Podľa Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) 1978, v znení zmien a doplnkov z roku 1995, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2002, sa však preukaz odbornej spôsobilosti vyžaduje od každého člena lodnej posádky. Uvedenie poznámky pod čiarou k odkazu 13a zdôrazňuje dôležitosť práve tohto dohovoru, ktorý ustanovuje základné štandardy odbornej spôsobilosti.

K bodu 22:

Navrhovaná zmena vychádza z medzinárodného dohovoru STCW a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES o minimálnej úrovni výcviku námorníkov, ktorá ustanovuje, že platnosť preukazu odbornej spôsobilosti možno predĺžiť, ak žiadateľ preukáže, že absolvoval požadovanú plavebnú prax a splnil ostatné predpoklady na výkon funkcie, napríklad absolvoval kvalifikačné kurzy, má zdravotnú spôsobilosť a pod. Z požadovaných predpokladov je najdôležitejšia plavebná prax za uplynulé päťročné obdobie. Podrobnosti obsahuje výnos č. 66/M-2002 MDPT SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o získaní odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky.

K bodu 23:

Podnikanie v námornej doprave sa v ostatnom čase čoraz viac špecializuje na zabezpečovanie rôznych služieb. Týka sa to aj zabezpečovania kvalifikovaných lodných posádok. Mnohé lodiarske spoločnosti nedisponujú vlastnými lodnými posádkami, ale prenajímajú si ich u špecializovaných spoločností, ktoré môžu zabezpečovať aj celú prevádzku námornej lode. Vlastník navyše môže námornú lode prenajať prevádzkovateľovi aj bez posádky. Prevádzkovateľ si zabezpečí vlastnú lodnú posádku alebo si ju môže aj za dohodnutých podmienok prenajať. Člen lodnej posádky môže byť v takomto prípade v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi námornej lode.

Zodpovednosť vlastníka námornej lode za jej prevádzku, bezpečnosť plavby, dodržiavanie medzinárodných dohovorov a právnych predpisov súvisiacich s vykonávaním námornej plavby týmto nie je dotknutá.

K bodu 24:

Navrhovaná zmena slovo „skrátená“ nahradzuje slovom „upravená“, nakoľko v praxi sa dĺžka pracovného času člena lodnej posádky upravuje podľa aktuálnych podmienok a potrieb vlastníka námornej lode. Dĺžku pracovného času člena lodnej posádky v členských krajinách EÚ upravuje smernica Rady 1999/63/ES týkajúca sa Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST) a stanovuje ju na najviac 72 hodín týždenne.

K bodu 25:

Celkový čas odpočinku člena lodnej posádky v členských krajinách EÚ nesmie byť kratší ako 77 hodín týždenne. Upravuje ho smernica Rady 1999/63/ES týkajúca sa Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST).

K bodu 26:

Navrhovaná úprava týkajúca sa plánu organizácie práce členov lodnej posádky s rozvrhom strážnej služby vyplýva z ustanovení smernice Rady 1999/63/ES týkajúcej sa Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST). Úprava sleduje najmä zabránenie preťažovania členov lodných posádok prácou nad rámec riadneho pracovného času a umožniť priamu kontrolu pracovného času a odpočinku členmi lodnej posádky ako aj príslušnými prístavnými orgánmi.

K bodu 27:

Nová úprava umožňuje podať návrh na zápis rekreačného plavidla do registra rekreačných plavidiel aj v prípade, ako je jeho vlastníkom právnická osoba registrovaná v zahraničí. Cieľom úpravy je zjednotiť prax registrácie rekreačného plavidla s registráciou námornej lode podľa § 13.

K bodu 28:

Pôvodné znenie § 53 ods. 4 ustanovovalo povinnosť žiadateľa o zápis do registra rekreačných plavidiel predložiť doklad o jeho predchádzajúcom výmaze z registra rekreačných plavidiel Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava nevyžaduje výmaz rekreačného plavidla, ak ide o zmeny v rámci registra rekreačných plavidiel Slovenskej republiky, napríklad pri zmene vlastníka a pod. Pri registrácii rekreačného plavidla, ktoré bolo zapísané v registri iného štátu, povinnosť predložiť doklad o jeho výmaze z tohto registra zostáva nezmenená.

K bodu 29 a 30:

Navrhovaná zmena pôvodného znenia § 53 ods. 5 písm. z) upresňuje rozsah zápisov v registri rekreačných plavidiel o zápis údajov o záložnom práve a pohľadávkach na rekreačné plavidlo. Táto zmena umožní zjednotiť postup pri zápise záložného práva vzťahujúceho sa na rekreačné plavidlo so štandardmi vyžadovanými pri námornej lodi. Predmetom zápisu sú aj zmeny všetkých údajov, ktoré sa zapisujú do registra rekreačných plavidiel. Zvlášť citlivé sú zmeny vlastníckeho práva a záložného práva na rekreačné plavidlo.

K bodu 31:

K vydaniu medzinárodného osvedčenia sa vyžaduje predložiť doklady požadované pre zápis do registra rekreačných plavidiel a vyhlásenie o zhode. V prípade vyhlásenia o zhode ide najmä o dodržiavanie postupov posudzovania zhody rekreačných plavidiel pri prístupe na trh v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES o zbližovaní zákonných predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel.

K bodu 32:

Pôvodné ustanovenie § 56 ods. 8 bolo v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. l) a n), podľa ktorých preukaz odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla vydáva ministerstvo, ktoré vedie aj evidenciu vydaných preukazov odbornej spôsobilosti. Ustanovenia § 4 majú charakter kogentných ustanovení na rozdiel od § 56 ods. 8, ktoré je len ustanovením dispozitívnym. Odsek 8 bol v rozpore s § 12 ods. 6, ktorý ustanovuje vyberanie správnych poplatkov za vydávanie preukazov odbornej spôsobilosti. Správne poplatky však zo zákona môže vyberať len správny orgán, ktorým je v tomto prípade ministerstvo. Možnosť poverenia právnickej osoby vykonávaním kvalifikačných kurzov, ktorých cieľom je overovanie odbornej spôsobilosti veliteľov rekreačných plavidiel, vypustením odseku 8 nie je dotknutá, nakoľko možnosť poverenia je dostatočne definovaná v § 4 ods. 2 písm. o).

K bodu 33:

Navrhovaná zmena predstavuje legislatívno-technickú úpravu § 58 ods. 2, ktorý je nadbytočný, nakoľko podmienky vydania medzinárodného osvedčenia rekreačného plavidla sú už upravené v § 54 ods. 3.

K bodu 34:

Úprava je zameraná na posilnenie možných sankcií uplatňovaných voči veliteľovi námornej lode za nedodržanie požiadaviek na kvalifikáciu členov lodnej posádky podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/25/ES o minimálnej úrovni výcviku námorníkov.

K bodu 35:

Navrhovaná úprava sleduje posilnenie možných sankcií uplatňovaných voči vlastníkovi rekreačného plavidla za neoznámenie zmeny údajov zapísaných v námornom registri. Najčastejšie ide o zmenu majiteľa, závažnejšiu prestavbu rekreačného plavidla, inštaláciu inej pohonnej jednotky, aká je pôvodne uvedená v registri rekreačných plavidiel a pod.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. januára 2004, okrem čl. I bodu 6 (§ 4 ods. 1 písm. d) a e)).

Bratislava 16. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v. r.

minister dopravy, pôšt a telakomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu