Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.05.2010 do 31.05.2010

§ 2
Pojem a druhy zdravotného poistenia

(1)
Zdravotné poistenie je
a)
povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1)
b)
individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.2)
(2)
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.2a) Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.57)

§ 3
Osobný rozsah verejného zdravotného poistenia

(1)
Poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).
(2)
Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a)
je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,
b)
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť,
c)
dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3)
Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát”) a
a)
je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť,
c)
je azylant,4)
d)
je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu,5)
f)
je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky,6)
g)
je vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody,8)
h)
je nezaopatrený rodinný príslušník,8a) ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte.
(4)
Zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť;8b) v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
(5)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
(6)
Miesto alebo zariadenie na výkon činností sa považuje za trvalé podľa odseku 5, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov.
(7)
Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá koná v mene zamestnávateľa a sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe plnomocenstva. Fyzická osoba koná v mene zamestnávateľa, ak koná na základe jeho pokynov, pričom zamestnávateľ výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

§ 4
Vznik verejného zdravotného poistenia

(1)
Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom3) na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka8a) podľa § 3 ods. 3 písm. h).
(2)
U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).
(3)
U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 3, alebo dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak súčasne nie je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c).

§ 5
Zánik verejného zdravotného poistenia

(1)
Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
(3)
U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 3.

§ 6

(1)
Poistenec je povinný podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „prihláška“) v zdravotnej poisťovni9) do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4), ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Za fyzickú osobu vo väzbe7) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,8) ak nie je zdravotne poistená, je povinný podať prihlášku ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav”).
(4)
Za maloletého poistenca je povinný podať prihlášku
a)
zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy,10)
b)
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu,5) ak zákonný zástupca nie je známy a maloletý poistenec je umiestnený v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti12) alebo v zariadení na základe rozhodnutia súdu,5)
c)
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,11) ak ide o poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
(5)
Prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 2 tretej vety.
(6)
Ak poistenec podal prihlášku v lehote ustanovenej v odseku 1, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia poistenca (ďalej len „príslušná zdravotná poisťovňa“), a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia (§ 4). Ak poistenec podal prihlášku po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1, je príslušnou zdravotnou poisťovňou odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa, ktorá mu po uplynutí lehoty potvrdila prihlášku. Zdravotná poisťovňa zároveň oznámi porušenie tejto povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Ak poistenec nepodal prihlášku, aj keď ju podať mal, príslušnou zdravotnou poisťovňou na úhradu zdravotnej starostlivosti v členskom štáte sa stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie a ktorej uhradí poistné na zdravotné poistenie odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia. Ak si poistenec zdravotnú poisťovňu nemôže vybrať, úrad určí, ktorá zdravotná poisťovňa bude jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou; spôsob ustanovenia príslušnej zdravotnej poisťovne určí úrad.
(7)
Príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa je, a to odo dňa jeho narodenia, zdravotná poisťovňa, v ktorej je alebo bola v čase narodenia dieťaťa verejne zdravotne poistená jeho matka; ak táto zdravotná poisťovňa nie je alebo nebola, je príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.
(8)
Zákonný zástupca dieťaťa je povinný podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa (odsek 7) alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní od narodenia dieťaťa; to platí aj pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti11) a zariadenie, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu.5) Ak dátum narodenia dieťaťa nie je známy, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu,5)je povinné podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa (odsek 7) alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní odo dňa umiestnenia dieťaťa v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti12) alebo v zariadení, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu.5) Ak prihláška bola podaná v ustanovenej lehote v inej zdravotnej poisťovni, príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do času potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po potvrdení prihlášky splniť povinnosť podľa § 25 ods. 1 písm. b).
(9)
Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky poistenca, len ak prihláška bola skôr podaná aj v inej zdravotnej poisťovni alebo ak poistenec podaním prihlášky porušil povinnosť podľa § 7 ods. 2 tretej vety.
(10)
Zdravotná poisťovňa je povinná
a)
pri vzniku verejného zdravotného poistenia
1.
oznámiť prijatie prihlášky úradu13) do troch dní od jej prijatia vrátane dátumu a času prijatia,
2.
potvrdiť prihlášku do siedmich dní od jej prijatia, ak neodmietla jej potvrdenie podľa odseku 9,
3.
písomne oznámiť poistencovi, osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca, alebo ústavu odmietnutie prihlášky bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou,
4.
oznámiť úradu potvrdenie prihlášky do piatich dní od jej potvrdenia,
b)
pri zmene zdravotnej poisťovne
1.
písomne oznámiť úradu do 10. októbra príslušného kalendárneho roka prijatie prihlášky, dátum a čas prijatia,
2.
potvrdiť prihlášku do 15. decembra príslušného kalendárneho roka, ak neodmietla jej potvrdenie podľa odseku 9,
3.
písomne oznámiť poistencovi, osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca, alebo ústavu odmietnutie prihlášky bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou alebo o podaní prihlášky v inej zdravotnej poisťovni ako v prvej, najneskôr do 15. decembra,
4.
oznámiť úradu potvrdenie prihlášky do 20. decembra príslušného kalendárneho roka,
c)
preukázateľne doručiť poistencovi preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky.
(11)
Úrad je povinný poskytnúť zdravotnej poisťovni písomne
a)
informáciu o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri vzniku verejného zdravotného poistenia do troch dní odo dňa prijatia oznámenia o prijatí prihlášky zdravotnou poisťovňou; ak prihláška nebola potvrdená inou zdravotnou poisťovňou, je povinný oznámiť, ktorá zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou podľa odseku 5,
b)
informáciu o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra; ak prihláška bola podaná vo viacerých zdravotných poisťovniach, je povinný oznámiť, ktorá zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou podľa odseku 5.
(12)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vyžiadať si od zdravotnej poisťovne, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, údaje z účtu poistenca v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom13a) do dvoch mesiacov odo dňa začatia vykonávania verejného zdravotného poistenia pre poistenca.
(13)
Povinnosť podľa odseku 1 môže poistenec splniť pri získavaní oprávnenia na podnikanie aj na jednotnom kontaktnom mieste.13aa)

§ 9

(1)
Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu14) alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom1) ani na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti15) (ďalej len „neodkladná starostlivosť“); to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.
(3)
Poistenec, ktorý nepodal prihlášku (§ 6 ods. 1 až 4) alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.
(4)
Náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.
(5)
Ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti podľa odseku 4 jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná starostlivosť; ak ide o bezdomovca podľa odseku 4, údaje umožňujúce jeho identifikáciu,
b)
dátum poskytnutia neodkladnej starostlivosti,
c)
výšku úhrady za poskytnutú neodkladnú starostlivosť,
d)
údaj o potvrdení žiadosti zdravotnou poisťovňou podľa odseku 6.
(6)
Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.16)
(7)
Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu
a)
za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2,
b)
nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 4.

§ 10

(1)
Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, okrem členských štátov, má poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti15) do výšky úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(2)
Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, upravujú osobitné predpisy.16a)
(3)
Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte aj nad rámec úhrad podľa odseku 2 vrátane všetkých oprávnených nákladov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
(4)
Poistenec má nárok na úhradu nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, na ktoré príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas, ak ide o plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike,1) a
a)
ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote16b) pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia,
b)
požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva,
c)
boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu poistenca alebo zabránenie zhoršenia zdravotného stavu poistenca, alebo
d)
poistenec zdravotnej poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska.
(5)
Príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť nad rozsah podmienok uvedených v odseku 4, ak je to v prospech poistenca.
(6)
Plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou podľa odseku 4 sa na účely tohto zákona rozumie nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Bydliskom sa na účely tohto zákona rozumie miesto, kde osoba zvyčajne býva.16c)
(7)
Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom ako členskom štáte, ak spĺňa kritériá podľa odseku 4.
(8)
Žiadosť o udelenie súhlasu podľa odseku 4 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni. Žiadosť o udelenie súhlasu musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,16d) potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru, kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
(9)
Klinickým pracoviskom sa na účely tohto zákona rozumie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s personálnym zabezpečením a materiálnom-technickým vybavením v príslušnom špecializačnom odbore, ktorý poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a patologických stavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje ministerstvo zdravotníctva.
(10)
O žiadosti podľa odseku 8 príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 10 dní od jej doručenia. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu má právo poistenec podať odvolanie na príslušnú zdravotnú poisťovňu do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(11)
Príslušná zdravotná poisťovňa môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak príslušná zdravotná poisťovňa nerozhodne do 10 dní od doručenia odvolania, je povinná v tejto lehote predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu.
(12)
O odvolaní podľa odseku 11 rozhodne úrad do 10 dní od predloženia odvolania spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu. Rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom.16e)
(13)
Na konanie podľa odsekov 8 a 10 až 12 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,56) ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Poistenec má právo na úhradu nákladov ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, za ktorou poistenec úmyselne vycestoval, do výšky jej úhrady na území Slovenskej republiky.
(15)
Ak poistenec znášal celé náklady na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila písomný súhlas, alebo ich časť, pri úhrade nákladov na zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa postupuje podľa osobitného predpisu.16g) Právo na úhradu nákladov podľa prvej vety má poistenec, ak o to písomne požiada do jedného roka od poskytnutia plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
(16)
Práva a povinnosti poistenca pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte upravujú osobitné predpisy16h) a nie sú dotknuté ustanoveniami tohto zákona.
(17)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) je povinný postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov16h) a podľa tohto zákona.
(18)
Podrobnosti o povinnostiach poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu podľa odsekov 1 až 15 a 17 zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 11
Platitelia poistného

(1)
Podľa tohto zákona je povinný platiť poistné
a)
zamestnanec,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba,
c)
zamestnávateľ,
d)
štát.
(2)
Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a)
zamestnancom,
b)
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c)
osobou, za ktorú platí poistné štát.
(3)
Zamestnanec na účely tohto zákona je
a)
fyzická osoba v pracovnom pomere,20)
b)
fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,21)
c)
fyzická osoba v služobnom pomere,22)
d)
ústavný činiteľ,23) verejný ochranca práv,24)
e)
predseda vyššieho územného celku,26) starosta obce,27) starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
f)
poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
g)
konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným,27a) ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,27b)
h)
člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby,27c) ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,27d)
i)
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti,
j)
pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,29)
k)
fyzická osoba vo výkone väzby7) a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody,8) ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.30)
(4)
Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a)
vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách31) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,27)
b)
má oprávnenie prevádzkovať živnosť,32)
c)
má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu33) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,33)
d)
je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,36)
e)
vykonáva činnosti,36a) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
f)
vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
g)
vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu37) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,
h)
vykonáva činnosť obchodného zástupcu.38)
(5)
Zamestnávateľ na účely tohto zákona je pre
a)
fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,
b)
fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
c)
fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,
d)
ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv,
e)
predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,
f)
poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,
g)
konateľa spoločnosť s ručením obmedzením,
h)
fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 písm. h) právnická osoba, v ktorej samosprávnych orgánoch je členom,
i)
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti podľa odseku 3 písm. i) spoločnosť a člena družstva podľa odseku 3 písm. i) družstvo,
j)
pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti vyšší územný celok alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,
k)
fyzickú osobu vo väzbe7) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,8) ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác,30) ústav.
(6)
Právnická osoba uvedená v odseku 5 písm. a) je zamestnávateľ, ak jej sídlo, stála prevádzkareň alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky.
(7)
Fyzická osoba uvedená v odseku 5 písm. a) je zamestnávateľ, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt3) alebo povolenie na prechodný pobyt.39)
(8)
Štát je platiteľom poistného, ak nie je ďalej uvedené inak, za
a)
nezaopatrené dieťa;39a) za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,
b)
fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu,39b) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu39c) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,
c)
fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok,39d)
d)
fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
e)
fyzickú osobu, ktorá je invalidná39e) a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,39f)
f)
fyzickú osobu vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody;8) fyzické osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie sú zdravotne poistené,
g)
fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb5) celoročne,
h)
zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
i)
fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,39i)
j)
fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
k)
fyzickú osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu39ia) alebo opatruje blízku osobu,39j) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb39ja) alebo v zdravotníckom zariadení;39k) starostlivosť o takéto osoby sa preukazuje čestným vyhlásením,
l)
manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
m)
fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,39l)
n)
fyzickú osobu,
1.
ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu,39m)
2.
ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu39n) a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo
3.
ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu39na) a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu39o) aj po tomto dni,
o)
fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje, na účely posudzovania hmotnej núdze,39p) ak nemá príjem podľa osobitného predpisu,39s)
p)
fyzickú osobu, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,39q)
q)
cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky,6)
r)
fyzickú osobu, ktorá má priznané postavenie azylanta,4)
s)
fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem39s) okrem vyňatých príjmov,
t)
fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa osobitného predpisu,39u)
u)
študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
(9)
Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), ak
a)
je len zamestnancom a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za zamestnanca, jej vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 5 pripadajúci na obdobie zamestnania nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
b)
je len samostatne zárobkovo činnou osobou a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za samostatne zárobkovo činnú osobu, jej pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 pripadajúca na obdobie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
c)
u nej dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu skutočností podľa písmen a) a b) a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), úhrn jej vymeriavacích základov podľa písmen a) a b) nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
(10)
Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písm. a) až m), o) až r), ak súčasne nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a ak v tomto období jej príjem, ktorý podlieha dani z príjmov39s) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
(11)
Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz.
(12)
Za osobnú celodennú a riadnu starostlivosť sa na účely tohto zákona považuje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa
a)
navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne,
b)
pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie,
c)
je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

§ 18
Úroky z omeškania

(1)
Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na úrade13) voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné (§ 17 ods. 7) aj nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije 2,5-násobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň splatnosti preddavku na poistné (§ 17 ods. 1 až 5) alebo nedoplatku [§ 19 ods. 10 písm. a)].
(2)
Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 11 ods. 1 písm. b) a c) a v § 11 ods. 2, ktorá je povinná odvádzať preddavok na poistné, v prípade omeškania z dôvodu zaplatenia preddavku na poistné do inej ako príslušnej zdravotnej poisťovne, v prípade omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, a iných odôvodnených prípadoch znížiť alebo odpustiť úrok z omeškania podľa odseku 1 alebo podľa § 17a ods. 1. Na toto konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(3)
Príslušná zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 11 ods. 1 písm. b) a c) a v § 11 ods. 2, ktorá je povinná odvádzať poistné, povoliť splátky dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a úrokov z omeškania z dôvodu platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy preddavku na poistné, nedoplatku a úrokov z omeškania, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm preddavku na poistné, nedoplatku a úrokov z omeškania schopná riadne plniť povinnosť platiť preddavky na poistné. Na konanie o povolení splátok sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(4)
V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila príslušná zdravotná poisťovňa, stáva sa splatnou celá suma dlžného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.

§ 19
Ročné zúčtovanie poistného

(1)
Poistenec je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť sa nevzťahuje na poistenca, ktorý
a)
počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne
1.
v čase, keď bol poistencom, za ktorého platí poistné štát, a nebol zamestnancom, úhrn jeho vymeriavacích základov podľa § 13 ods. 1 až 8 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) okrem vyňatých príjmov,
2.
v čase, keď bol platiteľom podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 7 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) okrem vyňatých príjmov a
3.
v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov,
b)
počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka bol zamestnancom a jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov.
(2)
Poistenec, ktorý v rozhodujúcom období bol len zamestnancom podľa § 11 ods. 3 a mal len príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa podľa § 11 ods. 5 po uplynutí rozhodujúceho obdobia, najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka, o vykonanie ročného zúčtovania poistného, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie ročného zúčtovania poistného z úhrnnej sumy príjmov podľa § 13 ods. 1 až 4 od všetkých zamestnávateľov, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. V takom prípade je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného a uhradiť prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za zamestnanca tento zamestnávateľ. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám.
(3)
Ak poistenec požiada o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, je povinný predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného v lehote podľa odseku 2, doklad s údajmi podľa odseku 5 od všetkých ostatných zamestnávateľov; uvedené neplatí, ak poistenec mal v rozhodujúcom období príjem podľa § 13 ods. 1 až 4 len od zamestnávateľa, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného.
(4)
Ak poistenec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, nepredloží doklady podľa odseku 3 alebo nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania poistného z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom poistného a nevykonáva ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, je povinný po uplynutí rozhodujúceho obdobia vystaviť a doručiť zamestnancovi, ktorý ho o to požiada, najneskôr do 7. februára nasledujúceho kalendárneho roka alebo ak je žiadosť zamestnanca doručená zamestnávateľovi po 7. februári nasledujúceho kalendárneho roka, najneskôr do 15 kalendárnych dní od jej doručenia, doklad, v ktorom uvedie
a)
úhrn príjmov podľa § 13 ods. 1 až 4 za rozhodujúce obdobie,
b)
údaj o výške minimálneho základu tohto zamestnanca stanovenej podľa § 13 ods. 15 a 16 za jednotlivé kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia,
c)
úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. a) za rozhodujúce obdobie a
d)
úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. d) za rozhodujúce obdobie.
(6)
Ak poistenec, ktorý je platiteľom poistného, zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa nepodáva.
(7)
Ak zaniká platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 bez likvidácie, je platiteľ poistného alebo jeho právny nástupca povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa v lehote troch mesiacov od jeho zrušenia, najneskôr v lehote podľa odseku 2.
(8)
Ak platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 zrušuje stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, je povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň.
(9)
Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 10 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok”) a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
(10)
Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom poistného za poistenca výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(11)
Platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok.
(12)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; preplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti zdravotná poisťovňa tomuto zamestnávateľovi. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, platiteľ poistného, ktorému vznikol preplatok, si môže uplatniť nárok na tento preplatok na úrade;13) za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška preplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá.
(13)
Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, je povinný v lehote ustanovenej v odseku 1 oznámiť zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku a zúčtovať ho zamestnancovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(14)
Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, ustanovenie odseku 11 a 12 sa na neho nevzťahuje. Ak takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca a výsledkom ročného zúčtovania poistného je
a)
nedoplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa si uplatní nárok na nedoplatok zamestnanca voči zamestnancovi,
b)
preplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa ho vráti tomuto zamestnancovi;

toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(15)
Zamestnávateľ vypočíta a vyrovná s príslušnou zdravotnou poisťovňou svoje preplatky a nedoplatky podľa odseku 11 a 12 tak, že spočíta preplatky a nedoplatky zamestnávateľa z ročných zúčtovaní poistného za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, a preplatky a nedoplatky zamestnávateľa, ktoré mu boli oznámené a doručené podľa odseku 10 ostatnými platiteľmi poistného. Súčasťou vyrovnania je oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni do konca mája kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo.
(16)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov52) a podať ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu priloží skutočný denný počet poistencov za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(17)
V prípade súbehu platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. d) s ostatnými platiteľmi poistného v rámci rozhodujúceho obdobia štát platí poistné len do takej výšky, aby súčet všetkých odvodov na poistné za všetkých platiteľov nepresiahol výšku 14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 9 písm. d).
(18)
Pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného môže poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, podať opravné ročné zúčtovanie poistného. Pre plnenie ustanovení odsekov 10 až 15 a § 18 sa použije vypočítaná suma nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného a na predchádzajúce ročné zúčtovanie sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 11 a 12 platia rovnako aj pre zaplatenie nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného.
(19)
Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.
(20)
Ak má platiteľ poistného na základe oznámenia daňovému úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Doklad o oznámení daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania podľa odseku 1. Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov od tohto dňa. Ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.
(21)
O sporoch vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného rozhoduje úrad; ustanovenie odseku 11 poslednej vety tým nie je dotknuté. Na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.56)
(22)
Ročné zúčtovanie poistného možno podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podrobnosti o platení preddavkov na poistné, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(23)
Ročné zúčtovanie poistného možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Ročné zúčtovanie poistného podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom52a) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24. Ročné zúčtovanie poistného urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom52a) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(24)
Ak platitelia poistného chcú doručovať príslušnej zdravotnej poisťovni ročné zúčtovanie poistného elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sú povinní písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva. O takomto postupe uzavrie príslušná zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(25)
Na účely ročného zúčtovania poistného sa za príslušnú zdravotnú poisťovňu považuje zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva.

§ 20
Vykazovanie poistného

(1)
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, spôsobom a formou, ktorú určuje úrad.13)
(2)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
a)
písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné do ôsmich dní odo dňa vzniku povinnosti platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba,
b)
písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné do 8. januára kalendárneho roka, ak táto osoba zmenila k 1. januáru kalendárneho roka príslušnú zdravotnú poisťovňu,
c)
odovzdať odpis z ročného zúčtovania poistného za predchádzajúci kalendárny rok do 30. júna kalendárneho roka, ak táto osoba zmenila k 1. januáru kalendárneho roka príslušnú zdravotnú poisťovňu.
(3)
Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od platiteľa poistného doklady potrebné na výpočet preddavku na poistné a ročného zúčtovania poistného.
(4)
Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená pri výkone kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu56a) vyčísliť zamestnávateľovi a samostatne zárobkovo činnej osobe preddavok na poistné a poistné, ak ich nevykázal vôbec alebo v nesprávnej výške.
(5)
Ak zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba nepredloží na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže príslušná zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné na základe podkladov zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby obdobného charakteru, najmenej však vo výške minimálnej výšky preddavku na poistné a poistného v rozhodujúcom období.
(6)
Podrobnosti o vykazovaní preddavkov na poistné ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

§ 21
Premlčanie

(1)
Právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 7, § 18 a § 19 ods. 11) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.
(2)
Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
(3)
Právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Ak platiteľovi poistného nevznikla povinnosť za kalendárny rok vykonať ročné zúčtovanie, jeho právo na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v kalendárnom roku sa premlčí do piatich rokov odo dňa, keď bola taká platba poistného pripísaná na účet zdravotnej poisťovne.
(4)
V prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania na úrade sa nepremlčuje.

§ 23
Oznamovacie povinnosti

(1)
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a)
zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu,
b)
zmenu alebo vznik platiteľa poistného,
c)
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
d)
skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10).
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.
(3)
Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 8 písm. a), b), d) až h), r), s) a u), a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti.
(4)
Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
(5)
Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy,10) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6)
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania a počas trvania zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a každú zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2); ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi.
(7)
Úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho (§ 5 ods. 1) je povinný oznámiť úradu13) príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. Úrad je povinný úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.
(8)
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny.
(9)
Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť
a)
poistencovi bez zbytočného odkladu dôvod odmietnutia potvrdenia prihlášky (§ 6 ods. 9),
b)
úradu do 20. dňa v kalendárnom mesiaci údaje uvedené v § 27 ods. 2 a do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa uskutočnilo ročné zúčtovanie, údaje uvedené v § 27a ods. 2,
c)
ministerstvu zdravotníctva do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci počet poistencov, za ktorých platí poistné štát (§ 11 ods. 8 až 10) k prvému dňu a k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca,
d)
ministerstvu zdravotníctva počet poistencov podľa pohlavia a veku a počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného nie je štát, a za ktorých platiteľom poistného je štát podľa pohlavia a veku členených podľa pohlavia a podľa vekovej štruktúry v kategóriách po piatich rokoch od narodenia do 80 rokov veku a v kategórii od 80 rokov veku vyššie (ďalej len „počet poistencov podľa pohlavia a veku a počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného nie je štát, a za ktorých platiteľom poistného je štát podľa pohlavia a veku") a ďalšie údaje, ktoré sú potrebné na výpočet indexu rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť podľa pohlavia a veku (ďalej len „index rizika nákladov"), raz ročne v termíne, ktorý určí ministerstvo zdravotníctva.
(10)
Oznámenie podľa odseku 1 písm. a) a oznámenie zmeny svojho názvu (obchodného mena) podľa odseku 7 môže samostatne zárobkovo činná osoba splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste13aa) v súvislosti s oznamovaním zmien podľa osobitného zákona,53a) ak oznámenie vykoná v lehote podľa odseku 1. Oznámenie zmeny platiteľa poistného na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1 písm. b) môže poistenec splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie.

§ 24
Povinnosti platiteľa poistného

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný
a)
vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20),
b)
plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19,
c)
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 8, ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, a okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 9, ktorú treba oznámiť najneskôr v termíne pre podanie ročného zúčtovania za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného,
d)
viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
e)
viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať
1.
meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu; údaje uvedené v tomto bode okrem rodného čísla sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitných predpisov,53b)
2.
údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
3.
počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
4.
príjem podľa § 13 ods. 1 až 4 v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
5.
údaj o výške minimálneho základu tohto zamestnanca stanoveného podľa § 13 ods. 15 a 16 za jednotlivé kalendárne mesiace,
6.
úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
7.
úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
8.
údaj o vzniku skutočností podľa § 11 ods. 8.
f)
preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržania lehoty splatnosti preddavkov na poistné (§ 17),
g)
predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného (§ 19),
h)
poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni pri výkone kontroly podľa osobitného predpisu54) účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly,
i)
predkladať úradu13) pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného alebo ich na požiadanie zasielať a umožniť úradu výkon dohľadu podľa osobitného predpisu,55)
j)
plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 8.

§ 29b

(1)
Práva a povinnosti za
a)
poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, vykonáva zákonný zástupca poistenca,
b)
fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva ústav,
c)
maloletého poistenca vykonáva
1.
zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
2.
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) alebo
3.
zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu.5)
(2)
Plnenie oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1 za fyzickú osobu vo väzbe, fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo za azylanta a ďalšie podrobnosti o povinnostiach, ktoré vyplývajú z § 20 a § 22 až 24, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky alebo po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(3)
Za dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu sa na účely tohto zákona považuje dôchodok porovnateľný so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom podľa osobitného predpisu.39b)
(4)
Výška minimálnej mzdy zmenená nariadením vlády Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka sa na účely tohto zákona použije od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka.
(5)
Ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.
(6)
Preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 8 písm. b), d), e), n) sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.
(7)
Preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 8 písm. p) sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.
(8)
Preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 8 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí úrad s Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Zborom väzenskej a justičnej stráže. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.