Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2011 do 30.04.2011

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2011
Účinnosť do: 30.04.2011
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Zdravotné poistenie, Poisťovníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST81JUD7424DS88EUPP29ČL1

Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2011 do 30.04.2011
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 580/2004 s účinnosťou od 01.01.2011 na základe 581/2008 a 499/2010


§ 3
Osobný rozsah verejného zdravotného poistenia

(1)
Poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).
(2)
Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a)
je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,
b)
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť,
c)
dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3)
Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát”) a
a)
je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
vykonáva alebo má oprávnenie vykonávať na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
c)
je azylant,4)
d)
je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu,5)
f)
je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky,6)
g)
je vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody,8)
h)
je nezaopatrený rodinný príslušník,8a) ktorý sa poistencovi narodil v inom členskom štáte.
(4)
Zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť;8b) v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
(5)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
(6)
Miesto alebo zariadenie na výkon činností sa považuje za trvalé podľa odseku 5, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov.
(7)
Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá koná v mene zamestnávateľa a sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe plnomocenstva. Fyzická osoba koná v mene zamestnávateľa, ak koná na základe jeho pokynov, pričom zamestnávateľ výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
(8)
Verejne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, ktorá je zdravotne poistená v cudzine okrem členských štátov a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným,8c) činnosť člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby8d) alebo činnosť spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva. Takáto fyzická osoba nemá nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1)
zobraziť paragraf
§ 9

(1)
Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Poistenec, ktorý nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu14) alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom1) ani na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti15) (ďalej len „neodkladná starostlivosť“); to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.
(3)
Poistenec, ktorý nepodal prihlášku (§ 6 ods. 1 až 4) alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov. Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.
(4)
Náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhradí zdravotnej poisťovni pri prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania prihlášky alebo v čase podania prihlášky vo viac ako v jednej zdravotnej poisťovni Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“); pri jej ďalšom poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila povinnosť podať prihlášku. Ak ide o bezdomovca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky, ktorý nemôže preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, náklady vzniknuté podľa odseku 3 uhrádza zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.
(5)
Ministerstvo zdravotníctva uhrádza zdravotnej poisťovni s najväčším počtom poistencov náklady neodkladnej starostlivosti podľa odseku 4 jedenkrát mesačne na základe jej žiadosti. Žiadosť musí mať písomnú formu a musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná starostlivosť; ak ide o bezdomovca podľa odseku 4, údaje umožňujúce jeho identifikáciu,
b)
dátum poskytnutia neodkladnej starostlivosti,
c)
výšku úhrady za poskytnutú neodkladnú starostlivosť,
d)
údaj o potvrdení žiadosti zdravotnou poisťovňou podľa odseku 6.
(6)
Skutočnosť, či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná poisťovňa na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.16)
(7)
Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu
a)
za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2,
b)
nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 4.
zobraziť paragraf
§ 10

(1)
Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, okrem členských štátov, má poistenec nárok na úhradu neodkladnej starostlivosti15) do výšky úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(2)
Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, upravujú osobitné predpisy.16a)
(3)
Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte aj nad rámec úhrad podľa odseku 2 vrátane všetkých oprávnených nákladov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
(4)
Poistenec má nárok na úhradu nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, na ktoré príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas. Príslušná zdravotná poisťovňa udelí súhlas, ak ide o plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike,1) a
a)
ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote16b) pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu poistenca a možného vývoja jeho ochorenia,
b)
požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva,
c)
boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu poistenca alebo zabránenie zhoršenia zdravotného stavu poistenca, alebo
d)
poistenec zdravotnej poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chce pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska.
(5)
Príslušná zdravotná poisťovňa môže udeliť súhlas na úhradu nákladov na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť nad rozsah podmienok uvedených v odseku 4, ak je to v prospech poistenca.
(6)
Plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou podľa odseku 4 sa na účely tohto zákona rozumie nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Bydliskom sa na účely tohto zákona rozumie miesto, kde osoba zvyčajne býva.16c)
(7)
Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom ako členskom štáte, ak spĺňa kritériá podľa odseku 4.
(8)
Žiadosť o udelenie súhlasu podľa odseku 4 podáva poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni. Žiadosť o udelenie súhlasu musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie potreby plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,16d) potvrdenie zdravotnej indikácie klinickým pracoviskom príslušného špecializačného odboru, kalkuláciu predpokladaných nákladov plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte vypracovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu, kde sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí poistenca po kladnom rozhodnutí u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
(9)
Klinickým pracoviskom sa na účely tohto zákona rozumie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti s personálnym zabezpečením a materiálnom-technickým vybavením v príslušnom špecializačnom odbore, ktorý poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť pri chorobách a patologických stavoch, ktorých diagnostiku a terapiu odborne usmerňuje ministerstvo zdravotníctva.
(10)
O žiadosti podľa odseku 8 príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne do 10 dní od jej doručenia. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa rozhodne bezodkladne. Proti rozhodnutiu má právo poistenec podať odvolanie na príslušnú zdravotnú poisťovňu do 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(11)
Príslušná zdravotná poisťovňa môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak príslušná zdravotná poisťovňa nerozhodne do 10 dní od doručenia odvolania, je povinná v tejto lehote predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu.
(12)
O odvolaní podľa odseku 11 rozhodne úrad do 10 dní od predloženia odvolania spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom úradu. Rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom.16e)
(13)
Na konanie podľa odsekov 8 a 10 až 12 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,56) ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Poistenec má právo na úhradu nákladov ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, za ktorou poistenec úmyselne vycestoval, do výšky jej úhrady na území Slovenskej republiky.
(15)
Ak poistenec znášal celé náklady na plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila písomný súhlas, alebo ich časť, pri úhrade nákladov na zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa postupuje podľa osobitného predpisu.16g) Právo na úhradu nákladov podľa prvej vety má poistenec, ak o to písomne požiada do jedného roka od poskytnutia plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte.
(16)
Práva a povinnosti poistenca pri poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte upravujú osobitné predpisy16h) a nie sú dotknuté ustanoveniami tohto zákona.
(17)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) je povinný postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov16h) a podľa tohto zákona. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k faktúre za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi iného členského štátu, ktorý sa preukázal európskym preukazom zdravotného poistenia (ďalej len „európsky preukaz“) alebo náhradným certifikátom k európskemu preukazu, je povinný pripojiť fotokópiu tohto dokladu.
(18)
Podrobnosti o povinnostiach poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu podľa odsekov 1 až 15 a 17 zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
zobraziť paragraf
§ 10a
Európsky preukaz

(1)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná preukázateľne vydať poistencovi európsky preukaz do 30 dní od podania žiadosti; žiadosť musí byť písomná.
(2)
Európsky preukaz spĺňa náležitosti a obsahuje údaje podľa osobitných predpisov.17)
(3)
Za vydanie európskeho preukazu uhrádza poistenec príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok vo výške ustanovenej podľa odseku 5. Poplatok je príjmom príslušnej zdravotnej poisťovne.
(4)
Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení do ôsmich dní vrátiť európsky preukaz zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou.
(5)
Výšku, lehotu splatnosti a spôsob úhrady za vydanie európskeho preukazu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 10b
Zárobková činnosť

(1)
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis16h) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a)
právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru,19)
b)
dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa osobitného predpisu20) okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta,21)
c)
dosahovanie príjmu z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu,22)
d)
dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu,23)
e)
podiel na zisku vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva podľa osobitného predpisu24) (ďalej len „dividendy“).
(2)
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu25) z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(3)
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,25) ktorú vykonáva fyzická osoba na území Slovenskej republiky, a na ktorú sa v právnych vzťahoch povinného verejného zdravotného poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu16h) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(4)
Zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu,26) a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu,25) ak v odseku 1 písm. e) nie je uvedené inak.
zobraziť paragraf
§ 11
Platitelia poistného

(1)
Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
a)
zamestnanec,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba,
c)
zamestnávateľ,
d)
štát.
(2)
Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a)
zamestnancom,
b)
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c)
osobou, za ktorú platí poistné štát.
(3)
Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.19) Fyzická osoba nie je zamestnancom v kalendárnom mesiaci, v ktorom nepoberá príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru,19) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské.
(4)
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu26a) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
(5)
Zamestnávateľom je na účely tohto zákona
a)
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a), ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,3) povolenie na prechodný pobyt27) alebo povolenie na trvalý pobyt,28)
b)
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a), ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,
c)
pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 3
1.
fyzická osoba podľa písmena a), ktorá má bydlisko v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo
2.
právnická osoba podľa písmena b) so sídlom alebo so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(6)
Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 5, je ním platiteľ príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb podľa osobitného predpisu.18)
(7)
Štát je platiteľom poistného za
a)
nezaopatrené dieťa;29) za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 26 roku veku, ktorá študuje na prvej vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, štúdium ktorého podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem externej formy štúdia,30) poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v dennej forme štúdia,
b)
fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu,31) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu32) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,
c)
fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok,33)
d)
fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
e)
fyzickú osobu, ktorá je invalidná34) a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,35)
f)
obvineného vo väzbe7) alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,8) obvineného vo väzbe alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak tam nie je zdravotne poistený,
g)
fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb5) celoročne,
h)
zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
i)
fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,36)
j)
fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
k)
fyzickú osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu37) alebo opatruje blízku osobu,38) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb39) alebo v zdravotníckom zariadení;40)
l)
manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
m)
fyzickú osobu,
1.
ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu,41)
2.
ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu42) a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo
3.
ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu43) a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu44) aj po tomto dni,
n)
fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze,45)
o)
fyzickú osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,46)
p)
cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky,6)
q)
azylanta,4)
r)
fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo,
s)
fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa osobitného predpisu,47)
t)
študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov,
u)
fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu.21)
(8)
Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz. Štát platí poistné aj v prípade, ak osoby uvedené v odseku 7 majú príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b. Osoby uvedené v odseku 7 sú povinné z príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 10b platiť poistné podľa § 13.
(9)
Osobná celodenná a riadna starostlivosť je na účely tohto zákona starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa
a)
navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne,
b)
pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie,
c)
je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.
zobraziť paragraf
§ 12
Sadzba poistného

(1)
Sadzba poistného je pre
a)
zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
b)
zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 7,
c)
samostatne zárobkovo činnú osobu 14 % z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba osoba so zdravotným postihnutím,sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu,
d)
zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z vymeriavacieho základu,
e)
poistenca podľa § 11 ods. 2 14 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba so zdravotným postihnutím,sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu,
f)
štát 4 % z vymeriavacieho základu,
g)
zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 10 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6.
(2)
Na účely tohto zákona sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba
a)
uznaná za invalidnú,48)
b)
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.49)
(3)
Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
zobraziť paragraf
§ 13
Vymeriavací základ

(1)
Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4.
(2)
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, a koeficientu 2,14.
(3)
Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.
(4)
Vymeriavací základ zamestnávateľa na účely platenia poistného je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak.
(5)
Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odseku 1 za rozhodujúce obdobie upravený podľa odseku 9. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (odsek 8), do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin vymeriavacieho základu zamestnanca podľa odseku 1 a podielu vymeriavacieho základu poistenca ustanoveného v odseku 8 a upraveného podľa odseku 9 a vymeriavacieho základu poistenca ustanoveného v odseku 8 neupraveného podľa odseku 9.
(6)
Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e), má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavací základ pre odvod poistného z tohto príjmu je príjem, ktorý presiahne sumu minimálneho základu podľa odseku 10 dosiahnutý v rozhodujúcom období; do príjmu sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.
(7)
Zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.
(8)
Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b), a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.
(9)
Vymeriavací základ je
a)
najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
b)
najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine.
(10)
Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy.
(11)
Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a poistenca podľa § 11 ods. 2.
(12)
Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.
(13)
Ak súd rozhodol o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného pracovného pomeru zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac upravený podľa odseku 9.
(14)
Minimálny základ a vymeriavací základ sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
zobraziť paragraf
§ 15
Platenie poistného

(1)
Povinnosť platiť poistné vzniká
a)
dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4),
b)
dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3,
c)
dňom, od ktorého je poistenec samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 11 ods. 4,
d)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné za zamestnanca alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu,
e)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 7.
(2)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne,
b)
poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo
c)
v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.
(3)
Poistné sa platí v eurách.
(4)
Poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).
zobraziť paragraf
§ 16
Preddavok na poistné

(1)
Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
(2)
Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a koeficientu 2,14 dosiahnutého v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 31. decembra,
c)
zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého zamestnanca podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,
d)
poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ním určenej sumy,
e)
štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c).
(3)
Pomernou časťou základu dane podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu,20) ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.
(4)
Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. a) vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.
(5)
Ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť v období uvedenom v odseku 2 písm. b) alebo jej základ dane v období uvedenom v odseku 2 písm. b) nie je známy, výšku preddavkov v uvedenom období si určí táto osoba sama.
(6)
Ak je zamestnanec súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. b) vypočítava a odvádza sám.
(7)
Preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. e) odvádza za štát ministerstvo zdravotníctva.
(8)
Výška preddavku na poistné
a)
zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
b)
samostatne zárobkovo činnej osoby je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
c)
samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom, je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
d)
zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca,
e)
poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10 a 11 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.
(9)
Platiteľ podľa § 11 ods. 1 písm. b) nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.
(10)
Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti samostatne zárobkovo činnej osoby povinnej odvádzať preddavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby povoliť aj inú výšku preddavkov, ako ustanovuje tento zákon pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v ročnom zúčtovaní poistného bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného.
(11)
Povinnosť odvádzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej poistenci uvedení v odseku 2 písm. b) a d) sú poistencami, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. m).
(12)
Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá ukončila alebo pozastavila vykonávanie alebo oprávnenie na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 a následne v tom istom alebo nasledujúcom roku ju obnovila alebo začala vykonávať alebo získala oprávnenie na výkon inej zárobkovej činnosti uvedenej v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, platí preddavky na poistné podľa § 16 ods. 2 písm. b).
(13)
Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podľa tohto zákona nemala povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného, platí preddavky v nasledujúcom kalendárnom roku podľa odseku 8 písm. b).
(14)
U poistenca, ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie, preddavky, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie, sa pokladajú za poistné.
zobraziť paragraf
§ 17
Splatnosť preddavku na poistné

(1)
Preddavok na poistné zamestnancov [§ 11 ods. 1 písm. a)] a zamestnávateľov [§ 11 ods. 1 písm. c)] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.
(2)
Preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [§ 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(3)
Samostatne zárobkovo činné osoby a poistenci podľa § 11 ods. 2 môžu na základe písomnej dohody so zdravotnou poisťovňou zaplatiť preddavok na poistné vopred.
(4)
Za deň platby preddavku na poistné sa považuje
a)
pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného,
b)
pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou,
c)
pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.
(5)
Ak sa neuskutočnilo pripísanie platby preddavku na poistné na účet zdravotnej poisťovne v deň jeho splatnosti, preddavok na poistné je zaplatený včas, ak pri platbe
a)
bezhotovostným prevodom platiteľ poistného v prevodnom príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti preddavku na poistné, ako deň prevodu predpísaným spôsobom určil najneskôr posledný deň splatnosti preddavku na poistné; to neplatí, ak sa platba preddavku na poistné uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného,
b)
poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal preddavok na poistné najneskôr v posledný deň jeho splatnosti.
(6)
Platiteľ poistného je povinný bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné podľa odseku 5.
(7)
Ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov podľa § 17a.13)
(8)
Preddavok na poistné, ktorého platiteľom je štát, poukazuje ministerstvo zdravotníctva na účet zdravotnej poisťovne do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vo výške vypočítanej podľa § 16 ods. 2 písm. e).
zobraziť paragraf
§ 17a
Výkaz nedoplatkov

(1)
Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
(2)
Výkaz nedoplatkov obsahuje
a)
u právnickej osoby obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené,
b)
u fyzickej osoby meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú podnikať, výkaz nedoplatkov musí obsahovať obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené,
c)
výšku nedoplatkov podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z údajov vykázaných platiteľom poistného alebo z kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou, z výšky preddavkov na poistné stanovenej podľa ustanovenia § 20 ods. 5 a z úrokov z omeškania vypočítaných k tomuto dňu,
d)
deň, ku ktorému bola výška nedoplatkov zistená,
e)
číslo účtu príslušnej zdravotnej poisťovne, na ktorý musia byť nedoplatky uhradené,
f)
poučenie,
g)
označenie zdravotnej poisťovne, ktorá výkaz nedoplatkov vydala, dátum vydania,
h)
podpis alebo faksimile podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(3)
Platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení.
(4)
Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do ôsmich dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
(5)
Výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4.
(6)
Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.
(7)
Ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci. Nový výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný dňom doručenia platiteľovi poistného.
(8)
Zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.
(9)
Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(10)
Právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom.51c)
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 17b
Doručovanie výkazu nedoplatkov

(1)
Výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.
(2)
Za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
(3)
Zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje
a)
právnickej osobe na adresu uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
b)
samostatne zárobkovo činnej osobe na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri, obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
c)
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23).
(4)
Ak nie je zdravotnej poisťovni známy pobyt adresáta, môže doručiť písomnosť verejnou vyhláškou; tým nie je dotknutá možnosť doručovať podľa odseku 3 a následky nedoručenia na túto adresu podľa odseku 5. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná v mieste posledného pobytu alebo sídla adresáta tak, že obec na žiadosť zdravotnej poisťovne vyvesí po dobu 15 dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Obec potvrdí dobu vyvesenia; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o mieste uloženia písomnosti sa vyvesí aj v sídle zdravotnej poisťovne, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená.
(5)
Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
zobraziť paragraf
§ 19
Ročné zúčtovanie poistného

(1)
Poistenec je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť sa nevzťahuje na poistenca,
a)
ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne
1.
v čase, keď bol platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 3 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
2.
v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa§ 10b ods. 1 písm. c) až e),
3.
v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
b)
ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol len samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho vymeriavací základ podľa § 13 ods. 2 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 10 a 11 a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e),
c)
ktorý počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol časť roka zdravotne poistený v cudzine, kde vykonával zárobkovú činnosť, a časť roka bol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike a nemal príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až e),
d)
ktorému nevznikla povinnosť podať za rozhodujúce obdobie daňové priznanie okrem poistenca, ktorý mal príjem podľa § 10b ods. 1 písm. e) vyšší ako minimálny základ podľa § 13 ods. 10.
(2)
Poistenec, ktorý v rozhodujúcom období bol len zamestnancom podľa § 11 ods. 3 a mal len príjmy podľa § 13 ods. 1, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa podľa § 11 ods. 5 po uplynutí rozhodujúceho obdobia, najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka, o vykonanie ročného zúčtovania poistného, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie ročného zúčtovania poistného z úhrnnej sumy príjmov podľa § 13 ods. 1 od všetkých zamestnávateľov, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. V takom prípade je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného a uhradiť prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za zamestnanca tento zamestnávateľ. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám.
(3)
Ak poistenec požiada o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, je povinný predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného v lehote podľa odseku 2, doklad s údajmi podľa odseku 5 od všetkých ostatných zamestnávateľov; uvedené neplatí, ak poistenec mal v rozhodujúcom období príjem podľa § 13 ods. 1 len od zamestnávateľa, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného.
(4)
Ak poistenec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, nepredloží doklady podľa odseku 3 alebo nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania poistného z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom poistného a nevykonáva ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, je povinný po uplynutí rozhodujúceho obdobia vystaviť a doručiť zamestnancovi, ktorý ho o to požiada, najneskôr do 7. februára nasledujúceho kalendárneho roka alebo ak je žiadosť zamestnanca doručená zamestnávateľovi po 7. februári nasledujúceho kalendárneho roka, najneskôr do 15 kalendárnych dní od jej doručenia, doklad, v ktorom uvedie
a)
úhrn príjmov podľa § 13 ods. 1 za rozhodujúce obdobie,
b)
údaj o výške príjmu tohto zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia,
c)
úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. a) za rozhodujúce obdobie a
d)
úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. d) za rozhodujúce obdobie.
(6)
Ak poistenec, ktorý je platiteľom poistného, zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa nepodáva.
(7)
Ak zaniká platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 bez likvidácie, je platiteľ poistného alebo jeho právny nástupca povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa v lehote troch mesiacov od jeho zrušenia, najneskôr v lehote podľa odseku 2.
(8)
Ak platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 zrušuje stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, je povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň.
(9)
Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 9 a ods. 13 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok”) a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
(10)
Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom poistného za poistenca výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá. Ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie za zamestnanca podľa odseku 2, neoznámi v lehote podľa predchádzajúcej vety ostatným platiteľom poistného za poistenca výsledok ročného zúčtovania, je oprávnená výsledok ročného zúčtovania oznámiť ostatným platiteľom poistného za poistenca príslušná zdravotná poisťovňa.
(11)
Platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok.
(12)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; preplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti zdravotná poisťovňa tomuto zamestnávateľovi. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, platiteľ poistného, ktorému vznikol preplatok, si môže uplatniť nárok na tento preplatok na úrade;13) za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška preplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá.
(13)
Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, je povinný v lehote ustanovenej v odseku 10 oznámiť zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku a zúčtovať ho zamestnancovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(14)
Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, ustanovenie odseku 11 a 12 sa na neho nevzťahuje. Ak takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca a výsledkom ročného zúčtovania poistného je
a)
nedoplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa si uplatní nárok na nedoplatok zamestnanca voči zamestnancovi,
b)
preplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa ho vráti tomuto zamestnancovi;

toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(15)
Zamestnávateľ vypočíta a vyrovná s príslušnou zdravotnou poisťovňou svoje preplatky a nedoplatky podľa odseku 11 a 12 tak, že spočíta preplatky a nedoplatky zamestnávateľa z ročných zúčtovaní poistného za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, a preplatky a nedoplatky zamestnávateľa, ktoré mu boli oznámené a doručené podľa odseku 10 ostatnými platiteľmi poistného. Súčasťou vyrovnania je oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni do konca mája kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo.
(16)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov52) a podať ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu priloží skutočný denný počet poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(17)
Zdravotná poisťovňa, ktorej vznikol záväzok voči ministerstvu zdravotníctva na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinná uhradiť vzniknutý záväzok ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo. Ministerstvo zdravotníctva, voči ktorému vznikla zdravotnej poisťovni pohľadávka na základe vykonaného ročného zúčtovania poistného plateného štátom, je povinné uhradiť pohľadávku príslušnej zdravotnej poisťovne najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného plateného štátom vykonalo.
(18)
Pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného môže poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, podať opravné ročné zúčtovanie poistného. Pre plnenie ustanovení odsekov 10 až 15 a § 18 sa použije vypočítaná suma nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného a na predchádzajúce ročné zúčtovanie sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 11 a 12 platia rovnako aj pre zaplatenie nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného.
(19)
Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.
(20)
Ak má platiteľ poistného na základe oznámenia daňovému úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Doklad o oznámení daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania podľa odseku 1. Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov od tohto dňa. Ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.
(21)
O sporoch vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného rozhoduje úrad; ustanovenie odseku 11 poslednej vety tým nie je dotknuté. Na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.56)
(22)
Ročné zúčtovanie poistného možno podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podrobnosti o platení preddavkov na poistné, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(23)
Ročné zúčtovanie poistného možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Ročné zúčtovanie poistného podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom52a) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24. Ročné zúčtovanie poistného urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom52a) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(24)
Ak platitelia poistného chcú doručovať príslušnej zdravotnej poisťovni ročné zúčtovanie poistného elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sú povinní písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva. O takomto postupe uzavrie príslušná zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(25)
Na účely ročného zúčtovania poistného sa za príslušnú zdravotnú poisťovňu považuje zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva.
zobraziť paragraf
§ 20
Vykazovanie poistného

(1)
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, spôsobom a formou, ktorú určuje úrad.13)
(2)
Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná
a)
písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné do ôsmich dní odo dňa vzniku povinnosti platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba,
b)
písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné do 8. januára kalendárneho roka, ak táto osoba zmenila k 1. januáru kalendárneho roka príslušnú zdravotnú poisťovňu,
c)
odovzdať odpis z ročného zúčtovania poistného za predchádzajúci kalendárny rok do 30. júna kalendárneho roka, ak táto osoba zmenila k 1. januáru kalendárneho roka príslušnú zdravotnú poisťovňu.
(3)
Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená vyžiadať si od platiteľa poistného doklady potrebné na výpočet preddavku na poistné a ročného zúčtovania poistného.
(4)
Príslušná zdravotná poisťovňa je oprávnená pri výkone kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu56a) vyčísliť zamestnávateľovi a samostatne zárobkovo činnej osobe preddavok na poistné a poistné, ak ich nevykázal vôbec alebo v nesprávnej výške.
(5)
Ak zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba nepredloží na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže príslušná zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné na základe podkladov zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby obdobného charakteru, najmenej však vo výške minimálnej výšky preddavku na poistné a poistného v rozhodujúcom období.
(6)
Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemala povinnosť vykonať ročné zúčtovanie podľa § 19 ods. 1 písm. b) alebo ktorá nepodala ročné zúčtovanie podľa § 19, je povinná písomne do 31. marca príslušného kalendárneho roka vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavkov na poistné na obdobie od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka.
(7)
Podrobnosti o vykazovaní preddavkov na poistné ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
zobraziť paragraf
§ 23
Oznamovacie povinnosti

(1)
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a)
zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu,
b)
zmenu alebo vznik platiteľa poistného,
c)
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
d)
skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 7),
e)
skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.
(3)
Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k) a l), a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti. Vznik týchto skutočností preukazuje poistenec čestným vyhlásením.
(4)
Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
(5)
Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy,10) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6)
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania a počas trvania zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a každú zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2); ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje podľa § 11 ods. 7 a údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12.
(7)
Úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho (§ 5 ods. 1) je povinný oznámiť úradu13) príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. Úrad je povinný úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.
(8)
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny.
(9)
Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť
a)
poistencovi bez zbytočného odkladu dôvod odmietnutia potvrdenia prihlášky (§ 6 ods. 9),
b)
úradu do 20. dňa v kalendárnom mesiaci údaje uvedené v § 27 ods. 2 a do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa uskutočnilo ročné zúčtovanie, údaje uvedené v § 27a ods. 2,
c)
ministerstvu zdravotníctva do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci počet poistencov, za ktorých platí poistné štát (§ 11 ods. 7) k prvému dňu a k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca,
d)
ministerstvu zdravotníctva a úradu počet poistencov podľa pohlavia a veku a počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného nie je štát, a za ktorých platiteľom poistného je štát podľa pohlavia a veku členených podľa pohlavia a podľa vekovej štruktúry v kategóriách po piatich rokoch od narodenia do 80 rokov veku a v kategórii od 80 rokov veku vyššie (ďalej len „počet poistencov podľa pohlavia a veku a počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného nie je štát, a za ktorých platiteľom poistného je štát podľa pohlavia a veku") a ďalšie údaje, ktoré sú potrebné na výpočet indexu rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť podľa pohlavia a veku (ďalej len „index rizika nákladov"), každoročne do 30. júna.
(10)
Samostatne zárobkovo činná osoba podáva oznámenie podľa odseku 1 písm. a) a oznámenie zmeny svojho názvu (obchodného mena) podľa odseku 8 na jednotnom kontaktnom mieste,13aa) ak je to v súvislosti s oznamovaním zmien podľa osobitného zákona53a) a ak oznámenie vykoná v lehote podľa odseku 1. Oznámenie zmeny platiteľa poistného na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1 písm. b) splní poistenec na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie.
(11)
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti podľa odseku 1 písm. e) od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti takto:
a)
fyzická osoba preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jej telesnej schopnosti, duševnej schopnosti alebo zmyslovej schopnosti rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu53ba) alebo rozhodnutím príslušného úradu,
b)
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
(12)
Poistenec je povinný preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti podľa § 19 ods. 1 písm. c) najneskôr do lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného obdobie zdravotného poistenia v cudzine potvrdením o zdravotnom poistení v cudzine.
zobraziť paragraf
§ 24
Povinnosti platiteľa poistného

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný
a)
vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20),
b)
plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19,
c)
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7, ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného,
d)
viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
e)
viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať
1.
meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu; údaje uvedené v tomto bode okrem rodného čísla sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitných predpisov,53b)
2.
údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
3.
počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
4.
príjem podľa § 13 ods. 1 v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
5.
úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
6.
úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
7.
údaj o vzniku skutočností podľa § 11 ods. 7.
f)
preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržania lehoty splatnosti preddavkov na poistné (§ 17),
g)
predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného (§ 19),
h)
poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni pri výkone kontroly podľa osobitného predpisu54) účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly,
i)
predkladať úradu13) pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného alebo ich na požiadanie zasielať a umožniť úradu výkon dohľadu podľa osobitného predpisu,55)
j)
plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 8,
k)
oznámiť vznik platiteľa podľa § 11 ods. 5, a to 8 dní od vzniku skutočnosti, na tlačive určenom úradom; oznámenie obsahuje názov, sídlo, bydlisko, identifikačné číslo, číslo bankového účtu, deň určený na výplatu príjmov zo závislej činnosti a meno, priezvisko a rodné číslo, ak je zamestnávateľom fyzická osoba.
zobraziť paragraf
§ 25
Povinnosti zdravotnej poisťovne

(1)
Zdravotná poisťovňa je povinná
a)
plniť povinnosti podľa § 6 ods. 10 a 12,
b)
pri zmene zdravotnej poisťovne podľa § 7 ods. 2 oznámiť písomnou formou vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky za dotknutého poistenca; oznámenie musí obsahovať údaje uvedené v § 8 ods. 1 písm. b) a d),
c)
oznámiť vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky za dotknutého poistenca,
d)
uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete
1.
zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,53)
2.
zoznam poistencov a zoznam platiteľov poistného, ktorí nezaplatili poistné za tri mesiace v kalendárnom roku, nedoplatok alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1)
e)
plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 9,
f)
vrátiť sumu preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania zaplatených bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi do dvoch mesiacov od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu, takúto sumu možno použiť na zápočet pohľadávky zdravotnej poisťovne voči platiteľovi poistného alebo jeho právnemu zástupcovi,
g)
oznámiť úradu porušenie povinností uvedených v § 22 ods. 2, § 23 ods. 1, 4 až 6 a ods. 8 a § 24,
h)
predkladať úradu preukazné a pravdivé údaje podľa § 27 a 27a.
(2)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná
a)
zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise,1)
b)
poskytnúť poistencovi na požiadanie informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,53)
c)
vydať poistencovi európsky preukaz podľa § 10a.
zobraziť paragraf
§ 26
Pokuty

(1)
Úrad13) môže uložiť pokutu
a)
do výšky 165 eur poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v § 22 ods. 2 písm. a) až c) a e), alebo za porušenie ustanovenia § 6 ods. 5,
b)
do výšky 331 eur tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti ustanovené v § 23 a kto nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 1,
c)
do výšky 3 319 eur platiteľovi poistného za nesplnenie povinností ustanovených v § 24 písm. a) až i) a k).
(2)
Úrad môže uložiť pokutu za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie ustanovenia podľa odseku 1; pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti.
(3)
Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti úrad môže uložiť pokutu vo výške dvojnásobku pokuty uloženej podľa odseku 1, ak k porušeniu povinnosti došlo do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(4)
Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty.
(5)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti úradom, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
(6)
Na konanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.56)
(7)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje osobitný predpis.57)
zobraziť paragraf
§ 27
Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné

(1)
Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné sa vykonáva v každom kalendárnom mesiaci za kalendárny mesiac, ktorý dva mesiace predchádza tomuto kalendárnemu mesiacu (ďalej len „mesačné prerozdeľovanie”).
(2)
Zdravotná poisťovňa je povinná do 20. dňa v kalendárnom mesiaci oznámiť úradu
a)
celkovú sumu zaplatených preddavkov na poistné za rozhodujúce obdobie podľa odseku 3,
b)
celkovú sumu preddavkov na poistné, ktoré sú platitelia poistného povinní odviesť zdravotnej poisťovni za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva,
c)
počet poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného nie je štát [§ 11 ods. 1 písm. a) až c)] za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva,
d)
počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného je štát [§ 11 ods. 1 písm. d)] podľa pohlavia a veku za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva.
(3)
Základom mesačného prerozdeľovania je 95 % z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné, ktoré
a)
platitelia poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zaplatili zdravotnej poisťovni za rozhodujúce obdobie v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva; rozhodujúce obdobie je obdobie kalendárneho roka, do ktorého patrí aj kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva,
b)
platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. d) zaplatil zdravotnej poisťovni v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva (ďalej len „základ mesačného prerozdeľovania“).
(4)
Štandardizovaný príjem na účely mesačného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca (§ 28 ods. 1) je podiel celkového základu mesačného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ mesačného prerozdeľovania je súčet základov mesačného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní.
(5)
Celková suma z mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa odseku 4 na jedného prepočítaného poistenca.
(6)
Výsledkom mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu.
(7)
Ak je výsledok mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu
a)
kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len „oprávnená poisťovňa”),
b)
záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len „povinná poisťovňa”).
(8)
Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 25. dňa v kalendárnom mesiaci rozhodnutie o mesačnom prerozdeľovaní, v ktorom
a)
uvedie za každú zdravotnú poisťovňu
1.
celkovú sumu zaplatených preddavkov na poistné podľa odseku 2 písm. a),
2.
celkovú sumu preddavkov na poistné podľa odseku 2 písm. b),
3.
počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa odseku 2 písm. c) a d),
4.
počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1,
b)
rozhodne o
1.
výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4,
2.
celkovej sume z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu,
3.
výsledku mesačného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu,
4.
spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 9,
5.
povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 5.
(9)
V rozhodnutí podľa odseku 8 úrad stanoví každej povinnej poisťovni výšku jej záväzku voči každej oprávnenej poisťovni. Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu oprávnenej poisťovne a výsledku mesačného prerozdeľovania pre povinnú poisťovňu. Koeficient oprávnenej poisťovne sa vypočíta ako podiel výsledku mesačného prerozdeľovania pre oprávnenú poisťovňu a súčtu výsledkov mesačného prerozdeľovania pre všetky oprávnené poisťovne. Povinná poisťovňa je povinná uhradiť záväzky voči oprávneným poisťovniam do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa odseku 8.
zobraziť paragraf
§ 27a
Ročné prerozdeľovanie poistného

(1)
Ročné prerozdeľovanie poistného sa vykonáva v každom kalendárnom roku za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len „ročné prerozdeľovanie”).
(2)
Zdravotná poisťovňa je povinná do 31. júla kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období, za ktoré sa uskutočnilo ročné zúčtovanie poistného, oznámiť úradu
a)
celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) a ods. 2 povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa § 15 za rozhodujúce obdobie (ďalej len „povinné poistné“) upravené o pohľadávky a záväzky voči platiteľom z ročného zúčtovania poistného; rozhodujúce obdobie je obdobie kalendárneho roka, za ktorý sa ročné prerozdeľovanie vykonáva,
b)
počet poistencov podľa pohlavia a veku, za ktorých platiteľom poistného nie je štát [§ 11 ods. 1 písm. a) až c)] za rozhodujúce obdobie,
c)
počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného je štát [§11 ods. 1 písm. d)] podľa pohlavia a veku za rozhodujúce obdobie.
(3)
Základom ročného prerozdeľovania poistného je 95 % povinného poistného podľa odseku 2 písm. a) (ďalej len „základ ročného prerozdeľovania”).
(4)
Štandardizovaný príjem na účely ročného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca (§ 28 ods. 1) je podiel celkového základu ročného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ ročného prerozdeľovania je súčet základov ročného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní.
(5)
Celková suma z ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa odseku 4 na jedného prepočítaného poistenca.
(6)
Výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu.
(7)
Upraveným výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 6 a súčtu výsledkov mesačných prerozdeľovaní pre zdravotnú poisťovňu podľa § 27 ods. 6.
(8)
Ak je upravený výsledok ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu
a)
kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam,
b)
záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam.
(9)
Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 31. augusta kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní, v ktorom
a)
uvedie za každú zdravotnú poisťovňu
1.
celkovú sumu povinného poistného podľa odseku 2 písm. a),
2.
počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa odseku 2 písm. b) a c),
3.
počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1,
b)
rozhodne o
1.
výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4,
2.
celkovej sume z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu,
3.
výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu,
4.
upravenom výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 7 pre každú zdravotnú poisťovňu,
5.
spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z ročného prerozdeľovania podľa odseku 10,
6.
povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 5.
(10)
V rozhodnutí podľa odseku 9 úrad stanoví každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. b) výšku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. a). Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) a upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. b). Koeficient zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) sa vypočíta ako podiel upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. a) a súčtu upravených výsledkov ročného prerozdeľovania pre všetky zdravotné poisťovne podľa odseku 8 písm. a). Zdravotná poisťovňa podľa odseku 8 písm. b) je povinná uhradiť záväzky voči zdravotným poisťovniam podľa odseku 8 písm. a) do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 9.
zobraziť paragraf
§ 29b

(1)
Práva a povinnosti za
a)
poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, vykonáva zákonný zástupca poistenca,
b)
fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva ústav,
c)
maloletého poistenca vykonáva
1.
zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
2.
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) alebo
3.
zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu.5)
(2)
Plnenie oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1 za fyzickú osobu vo väzbe alebo fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody a ďalšie podrobnosti o povinnostiach, ktoré vyplývajú z § 20 a § 22 až 24, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3)
Za dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu sa na účely tohto zákona považuje dôchodok porovnateľný so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom podľa osobitného predpisu.24)
(4)
Výška minimálnej mzdy zmenená nariadením vlády Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka sa na účely tohto zákona použije od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka.
(5)
Ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.
(6)
Preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 7 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí úrad s Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, Sociálnou poisťovňou, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Zborom väzenskej a justičnej stráže. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.
(7)
Preukazovanie skutočností podľa § 13 a 19 sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 31j

Pre rok 2011 je sadzba poistného pre štát 4,32 % z vymeriavacieho základu.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 36
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1)
Fyzická osoba, ktorá je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(2)
Fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru19) vznikol pred 1. januárom 2011 a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010.
(3)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola povinná poskytovať príjem uvedený v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 a tento príjem je povinná poskytovať aj po tomto dni, alebo ktorá bola do 31. decembra 2010 platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru19) a je týmto platiteľom aj po tomto dni, je zamestnávateľ podľa zákona účinného od 1. januára 2011 a je povinná splniť povinnosti podľa § 24 do 31. januára 2011.
(5)
Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti uvedenej v § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 a k 31. decembru 2010 nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, je samostatne zárobkovo činná osoba od 1. januára 2011 podľa tohto zákona, ak vykonáva, je oprávnená na vykonávanie alebo prevádzkovanie tejto činnosti aj po 31. decembri 2010, a je povinná splniť povinnosť podľa § 24 do 31. januára 2011.
(6)
Fyzická osoba, ktorá do 31. decembra 2010 bola osobou podľa § 11 ods. 2 a podľa tohto zákona už takouto osobou nie je, je povinná splniť povinnosť podľa § 24 do 31. januára 2011.
(7)
Nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a), ktoré dosiahlo vek 26 rokov veku k 31. decembru 2010, je povinné splniť povinnosť podľa § 23 do 31. januára 2011.
(8)
Na účely platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie, ktoré je povinná platiť samostatne zárobkovo činná osoba, sa v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2011 postupuje podľa zákona účinného od 1. januára 2011. Ak samostatne zárobkovo činná osoba podávala ročné zúčtovanie poistného za rok 2009, použije preddavok vypočítaný na obdobie od 1. júla 2010 do 30. júna 2011 po celý rok 2011.
(9)
Ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.
(10)
Dohodu podľa § 29b ods. 6 a 7 úrad uzatvorí najneskôr do 30. júna 2011.
(11)
Zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania a dlžné poistné a poplatky z omeškania, na ktoré má zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,62) uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
(12)
Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.
(13)
Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v marci 2011 za január 2011. Ročné prerozdeľovanie poistného podľa tohto zákona sa vykoná prvýkrát v roku 2012 za rok 2011.
zobraziť paragraf
Poznámka
4)  Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
20)  § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
21)  § 20 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
zobraziť paragraf
Poznámka
22)  § 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
23)  § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
24)  § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
26)  § 43 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
27)  § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
29)  § 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
30)  § 60 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
31)  Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
32)  § 38 až 43, § 125 a 126 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
33)  Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
zobraziť paragraf
Poznámka
36)  § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
zobraziť paragraf
Poznámka
37)  Zákon č. 447/2008 Z. z.
zobraziť paragraf
Poznámka
38)  § 116 a 117 Občianskeho zákonníka.
zobraziť paragraf
Poznámka
39)  Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
40)  Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
41)  Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
42)  § 34 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
43)  § 42 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
zobraziť paragraf
Poznámka
44)  § 39 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
45)  Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
46)  Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
47)  § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Poznámka
48)  § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 42 zákona č. 328/2002 Z. z.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore