Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.05.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predkladanými novelami sa zavádza pre zdravotné poisť ovne ďalšia povinnosť a to predkladať do vlády na schválenie rozpočet. V zmysle uznesenia vlády č. 571/2008 zo dňa 27.8.2008 prijatom na 107. schôdzi vlády sa novelou upravujú kompetencie ÚDZS v rozhodovacej oblasti. Najzávažnejšie problémy v aplikačnej praxi, ktoré úradu spôsobuje striktné vedenie konania podľa správneho poriadku, sa navrhuje riešiť osobitnou úpravou správneho konania pre oblasť vydávania platobných výmerov. Osobitnú úpravu konania má v zákone napríklad Daňové riaditeľstvo alebo Sociálna poisťovňa. Touto osobitnou úpravou správneho konania sa v zákone vylúč i uplatnenie niektorých inštitútov alebo úkonov, ktoré v súčasnosti spomaľujú a sťažujú priebeh správneho konania vedeného úradom. Ïalej sa upravuje prerozdeľovací mechanizmus, preukazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a zavádzajú sa ďalšie úpravy, ktorými sa nemení systém verejného zdravotného poistenia, ale sa zosúlaďujú zákony upravujúce verejn é zdravotné poistenie s existujúcou platnou legislatívou.

Povinnosť zdravotných poisťovní predkladať rozpočty na schválenie do vlády:

Zdravotná poisťovňa je pri vykonávaní povinné ho verejného zdravotného poistenia špecializovanou finančnou inštitúciou - subjekt verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidl ách“) narábajúcou s verejnými zdrojmi. Predmetom úpravy tohto zákona je i rozpočtový proces, ktorý zahàňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovná vania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie, vrátane tvorby štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu.

Vláda je povinná sledovať verejný záujem stanovený zákonom ako je dostupnosť, kvalitná zdravotná starostlivosť a finančná rovnováha verejného zdravotného poistenia. Odpoveď na otázku, prečo má vláda vstupovať do systému verejného zdravotného poistenia, dáva aj správa „Financovanie zdravotníctva v kontexte sociálneho zabezpečenia“ vyžiadaná Európskym parlamentom. Správa označuje vý zvu, ktorej čelia členské štáty, ako potrebu zabezpečiť finančnú udržateľnosť svojich systémov zdravotníctva bez toho, aby sa zanedbávali hodnoty im vlastné: univerzálne krytie, solidarita vo financovaní, rovnosť v prístupe a poskytovanie vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti (Rada EU 2006).

Zodpovednosť za zdravotnú politiku štátu, strategickú aloká ciu zdrojov a finančnú udržateľnosť celého systému zdravotníctva je ten kľúčový moment, ktorý je dôvodom predloženého návrhu. Vláda predkladá do NR SR štátny rozpočet a zodpovedá za celý rozpočet systému verejného zdravotné ho poistenia. Ten je zložený z dielčích rozpočtov jednotlivých zdravotných poisťovní – subjektov verejnej správy, ku ktorým logicky musí mať vláda možnosť zaujať rozhodujúce stanovisko. Inak ťažko môže niesť zodpovednosť za zdravotnú politiku štátu.

V zákone o zdravotných poisťovniach v ustanovení § 2 sa uvádza, že zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia. V ustanovení § 2 ods.2 zákona o zdravotnom poistení sa uvádza, že vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami – odkaz na zákon o rozpoč tových pravidlách.

V súlade s ustanovením § 2 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách sa za verejné prostriedky považujú všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária všetky subjekty verejnej správy.

Subjekty verejnej správy podľa metodiky systému národných účtov ESA-95 hospodária na neziskovom princípe – sú to netrhové subjekty. Sektor verejnej správy sa riadi metodikou systému národných účtov ESA-95, podľa ktorej sa aj vyčísluje rozpočtové hospodárenie a uplatňuje sa v rámci všetkých krajín EU a v rámci MMF. Sektor verejnej správy zahrňuje iba také inštitucionálne jednotky, ktoré hospodá ria na neziskovom princípe – netrhové subjekty. ESA-95 definuje neziskovosť tak, že organizácie nemô žu použiť aj prípadný prebytok, ktoré dosiahnu vo svojom hospodárení, na iný účel ako na skvalitnenie poskytovania statkov a služieb vo svojej hlavnej činnosti. A hlavnou činnosťou zdravotných poisťovn í je vykonávanie verejného zdravotného poistenia.

Všetky zdravotné poisťovne sú podľa § 2a ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorší ch predpisov jej klientmi a to nie na základe písomnej dobrovoľnej dohody, ale povinne. Úlohou štátnej pokladnice je efektívne riadenie verejných financií a nie súkromných. Povinné odvody na verejné zdravotné poistenie sú teda aj v zmysle tohto zákona (teda nielen podľa zákona o rozpočtových pravidlách) považované za verejné financie a nie za sú kromný majetok zdravotných poisťovní. Tieto verejné financie sú chránené podľa § 12 ods. 7 zákona o štátnej pokladnici pred exekúciou odpísaním z účtu.

Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora jednoznačne potvrdzujú, že „zdravotné poisťovne pôsobiace vo verejnom zdravotnom poistení nevykonávajú hospodársku činnosť, preto nie sú podnikateľmi“. Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotného poistenia, ktorý mi Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že táto činnosť nie je hospodárskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva.

Navrhovaná novela upravujúca schvaľovanie rozpočtov vo vláde nie je v rozpore so žiadnym zákonom, je bežným nástrojom vlády, ktorej ambíciou je mať dosah na tento proces najmä z dôvodu jej zodpovednosti za alokáciu verejných financií. Výkon verejného zdravotného poistenia nie je súkromným podnikaním. A aj v tých krajinách EÚ, kde dochádza k zavádzaniu trhu do sociálnej sféry, vláda zvyšuje využívanie technológií centrálnej kontroly, zodpovednosti a skladania účtov, ako je napr. aj centrá lne stanovovanie, ale následne individuálne spravovanie rozpočtov.

Z uvedených dôvodov sa preto zakotvuje do zákona o zdravotných poisťovniach ďalšia povinnosť, č o je v plnej kompetencii štátu. Zakotvením tejto povinnosti nie je ohrozené vlastnícke právo a ani právo na podnikanie, pretože výkon verejného zdravotné ho poistenia týmto pojmom ani nemožno označovať. Zdravotné poisťovne môžu vykonávať individuálne zdravotné poistenie v súlade so zákonnými podmienkami, kde dosiahnutý zisk nie sú povinné reinvestova ť do úhrad za zdravotnú starostlivosť a rozpočty pre túto oblasť nikdy nebudú podliehať schvaľovaniu vládou.

Argumentovanie o hrozbách investičných sporov neobstojí, pretože jednou z podmienok, ktoré musí zahraničný investor splniť, ak chce byť v investič nom spore úspešný, je preukázanie, že došlo k porušeniu medzinárodného záväzku žalovaného štátu a že teda vo vzťahu k investorovi štát porušil medzinárodnú zmluvu o vzájomn ej podpore a ochrane investícií. Vo všeobecnej rovine vždy záleží na obsahu konkrétnej medzinárodnej zmluvy a zahraničný investor musí preukázať porušenie niektorého zo štandardov ako je nestranné a spravodlivé zaobchádzanie, legitímne očakávanie, nezasahovanie do investícií a plná bezpečnosť a ochrana.

Navrhovanou novelou nedochádza k porušeniu ani jedného z uvedených štandardov. Pojem „nestranného a spravodlivého zaobchádzania“ v nadväznosti na medzinárodné rozhodnutia možno chápať veľmi rôzne, avšak primárnou je vždy otázka, či zmena právnych predpisov v štáte, prinášajúca isté povinnosti, resp. aj obmedzenia, môže pre zahraničnú investíciu zakladať porušenie povinnosti štátu zabezpečiť minimálny štandard zaobch ádzania, zaručený medzinárodnou Dohodou. Ako všeobecné pravidlo medzinárodné právo uznáva právo štátnych orgánov v rámci štátneho územia regulovať záležitosti, a to i v prípade, ž e tieto regulačné opatrenia môžu poškodiť určitú skupinu ekonomických subjektov, ktorí sú zahraničnými investormi. Porušenie štandardu nestranného a spravodlivého zaobchádzania prichádza do ú vahy iba v prípadoch, kedy sa preukáže, že s investorom bolo zaobchádzané takým nespravodlivým, zvláštnym, svojvoľným spôsobom, že z medzinárodného právneho hľadiska je takéto zaobchá dzanie neprijateľné.

Túto otázku je možné uzatvoriť tak, že obyčajná skutočnosť, že spoločnosť zahraničného investora nenaplnila svoje očakávania a tým podľ a jej názoru utrpela stratu v dôsledku legislatívnych zmien slovenských právnych predpisov v určitej oblasti, nie je zásahom do vlastníckych práv a nezakladá ipso iure nárok na kompenzáciu, ak nebude zároveň preukázané, že toto regulačné opatrenie je porušením minimálneho š tandardu zaobchádzania vyplývajúceho z Dohody. Prijatou novelou zákona o zdravotných poisťovniach, v ktorej sa stanovuje podmienka, ako majú zdravotné poisťovne v systéme verejného povinného zdravotné ho poistenia nakladať s kladným hospodárskym výsledkom nedošlo k porušeniu štandardu zaobchádzania s investorom v zmysle medzinárodnej Dohody a rovnako k porušeniu nepríde, ak sa budú rozpočty zdravotných pois ťovní hospodáriacich s verejnými financiami predkladať do vlády na schválenie. Legitímne očakávanie nie je možné posudzovať na základe subjektívneho vnímania investora. Vychádza sa naopak z racion álneho posúdenia všetkých okolností prípadu. Za porušenie princípu legitímneho očakávania sa nepovažuje zmena podmienok, z ktorých investor pri vykonávaní investície vychádzal, pokiaľ je táto zmena odôvodnená verejným záujmom príslušného štátu. Od štátu nie je možné požadovať, aby okolnosti trvajúce v dobe vykonávania investície zostali navždy nezmenené a najmä, aby štá t nemohol vykonať také legislatívne zmeny, ktorými by odstránil protiprávny stav.

Je potrebné zdôrazniť, že právo obsiahnuté v precedensoch má ambíciu chrániť legitímne a základné (alebo spravodlivé) očakávanie investora, nie však najlepšie očakávanie. Medzi základné očakávania investorov napríklad patrí to, že po splnení zákonných podmienok získajú licenciu k vykonávaniu činnosti od príslušnej kompetentnej inštitúcie hostiteľského štátu, že licencia im nebude bez dôvodov odňatá, teda investori spoliehajú na spravodlivé, transparentné, nestranné a zákonn é rozhodnutie príslušných orgánov štátu.

Z hľadiska transparentnosti je nutné, aby mali investori k dispozícii všetky relevantné právne požiadavky pre prípad investovania: zákony publikované v Zbierke zákonov a dostupné iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na činnosť, na ktorú získali licenciu. Pojem predvídateľnosti v žiadnom prípade nemôže byť rozšírený tak, aby zahrňoval v sebe povinnosť št átu zmraziť svoj vnútroštátny právny poriadok. Požiadavky na predvídateľnosť/transparentnosť v súvislosti s nestranným a spravodlivým zaobchá dzaním by nemali viesť k takému výkladu, podľa ktorého by štát nebol schopný pružne reagovať na meniacu sa hospodársku a politickú situáciu legislatívnymi zmenami len preto, aby neohrozili svoju pozíciu vo či hrozbe prípadných investičných sporov pre porušenie medzinárodných Dohôd.

Predloženým návrhom nedochádza k zásahu do vlastníctva. Prijatie širokej interpretácie odporcov novely by mohlo znamenať zúženie priestoru pre štátnu politiku na obmedzenie regulačnej právomoci št átu s následným stavom „regulačného vzduchoprázdna“, keď sa kvôli obavám vlády z možných žalôb investorov prestanú uplatňovať aj inak oprávnené regulačné opatrenia alebo podmienky pre zabezpečenie kontroly a alokácie verejných financií. Novelou navrhovaná povinnosť zdravotných poisťovní predkladať na schvá lenie rozpočty do vlády nekoliduje s výkonom vlastníckych práv nad majetkom zahraničného vlastníka, nakoľko nedochádza k odňatiu majetku a teda ani nevzniká nárok na odškodnenie. Navrhovanou novelou dochádza len k stanoveniu ďalšej zákonnej povinnosti, čo je v plnej kompetencii štátu.

Úprava prerozdeľovacieho mechanizmu:

V posledných rokoch sa menia priority v zdravotnej starostlivosti – rastúci dopyt po určitých typoch zdravotnej starostlivosti najmä psychiatrickej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti, starostlivosti o chronické ochorenia a dopyt po integrovaných formá ch zdravotnej starostlivosti bude zaiste rásť s rastom veku populácie. V správe „Financovanie zdravotníctva v kontexte sociálneho zabezpečenia“ vyžiadanej Európskym parlamentom sa hovorí, že typ systé mu financovania, ktorý je najlepšie schopný zodpovedať meniacim sa prioritám je taký, ktorý má schopnosť zvýšiť prerozdeľovanie, koordinovať a priamo rozmiestňovať strategické zdroje, spájať zdroje s potrebami, formovať ponuku a vytvárať motivácie na zvyšovanie zodpovednosti poskytovateľov. Predkladatelia správy sú presvedčení, že systémy založené na verejnom financovaní majú omnoho väčšiu šancu zvyšovať tieto výzvy ako také alternatívy ako je súkromné zdravotné poistenie.

Systém prerozdelenia sa mení preto, lebo od schválenia prerozdelenia 85:15 prišlo k mnohým výrazným zmenám, zmenili sa aj výšky úhrad všetkých platiteľov do verejného zdravotného poistenia. Cieľ om zmeny pomeru prerozdelenia je zobjektívniť systém prerozdeľovacieho mechanizmu a tým aj upraviť solidaritu v rámci zdravotného poistenia na reálnu mieru a potrebu. Správne nastavenie a fungovanie prerozdeľ ovacieho mechanizmu ovplyvňuje schopnosť zdravotných poisťovní platiť za zdravotnú starostlivosť svojich poistencov. Prerozdeľovanie by nemalo nikdy viesť k vyjednávaniu o výške percenta poistného, ktoré bude podliehať prerozdeľovaniu, ale podobne ako je to v iných krajinách, v záujme zvyšovania spravodlivosti a transparentnosti, k zapájaniu ďalších rizikových faktorov do výpočtu indexu rizík. Aj na túto ot ázku dáva veľmi jasnú odpoveď správa „Financovanie zdravotníctva v kontexte sociálneho zabezpečenia“ vyžiadaná Európskym parlamentom. Prerozdeľovanie poistného je reakciou na odporúčanie Rady Euró py zvýšiť prerozdeľovanie a dané odporúčanie je pre všetky krajiny EÚ ako podstatný nástroj na zabezpečenie rovnosti prístupu k zdravotnej starostlivosti. Konkurenčné pluralitné zdravotné poistenie je nielen zložité, drahé, náročné na administratívu, informácie a vysoké transakčné náklady, ale musia ho sprevádzať aj silné regulačné opatrenia. Takéto opatrenia sú zamerané najm ä na zabezpečenie solidarity cez vyrovnávanie a kompenzáciu rizikových štruktúr medzi poisťovňami. V prípade, že toto prerozdeľovanie je nedokonalé – a u nás jednoznačne stále je – zdravotn é poisťovne majú tendencie selektovať poistencov (čo znamená, že rôznymi viac-menej skrytými formami sa usilujú získavať nízko rizikových poistencov a neprijímať vysoko rizikových poistencov). Bez zá sadného zdokonalenia súčasného prerozdeľovania poistného sa takéto tendencie budú prehlbovať a ohrozovať rovnováhu systému verejného zdravotného poistenia. V Európe zo 4 štátov s pluralitným povinný m zdravotným poistením a s prerozdeľovaním poistného – Belgicko, Holandsko, Nemecko, Švajčiarsko – všetky hľadajú spôsob ako vylepšiť mechanizmus prerozdeľovania, najmä pomocou indiká torov zdravotného stavu (chronické ochorenia, náročné diagnózy, preskripcia). Najviac v tomto úsilí pokročilo asi Holandsko. Nemecko má však tiež zapojené, okrem indikátorov veku a pohlavia, ďalšie rizikov é faktory využívajúc dostupné dáta o morbidite a klinickej histórii poistencov.

Navrhovanou novelou sa nezastavujú práce na sofistikovanejšom spracovaní prerozdeľovacieho mechanizmu so zohľadnením indikátorov zdravotného stavu – to si však vyžaduje dlhší časový horizont. Preto sa zatiaľ navrhuje spravodlivejšie upraviť výšku prerozdeľovania a doplniť štatistické prerozdeľovanie podľa veku a pohlavia o novú kategóriu prerozdeľovania – poistencov, za ktorý ch platí poistné štát.

Úprava preukazovania platobnej schopnosti

Cieľom predloženej novely v tejto oblasti nie je pomôcť ani poškodiť niektorú zo zdravotných poisťovní, ale doladiť celkový systém verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne pôsobiace vo verejnom zdravotnom poistení nevykonávajú hospodársku činnosť, preto nie sú podnikateľmi a z tohto dôvodu je nutné upustiť od prekonaného súčasného preukazovania platobnej schopnosti. Doterajší spôsob vyčíslovania platobnej schopnosti nezohľadňuje špecifiká systému verejného zdravotné ho poistenia, najmä vstupy do výpočtov nie sú typické svojim charakterom pre zdravotné poisťovne - napr. neštandardné finančné toky a prerozdeľovanie prostriedkov na konci mesiaca, úloha zisku v prí pade subjektov nezriadených za účelom jeho dosahovania, úloha voľných ničím nezaťažených aktív poisťovne pri spravovaní neporovnateľne vyšších objemov poistných odvodov a pod. Podmienky všetk ých zdravotných poisťovní pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia zostávajú i naďalej rovnaké. Súčasný mechanizmus preukazovania platobnej schopnosti je vlastný pre komerčné poisť ovne a nie pre zdravotné, ktoré sú definované v zákone o rozpočtových pravidlách ako subjekty verejnej správy hospodáriace s verejnými zdrojmi. Meranie platobnej schopnosti, ktoré je nevyhnutné v komerčný ch poisťovniach, nie je - tak ako je nastavené - vhodné pre zdravotné poisťovne v povinnom zdravotnom poistení. V krajinách EU platia pre komerčné poisťovne presné pravidlá o solventnosti poisťovní, ktoré zoh ľadňujú ich riziká, vyplývajúce z predmetu ich podnikania, investovania voľných zdrojov, manažmentu pomeru krátkodobých a dlhodobých záväzkov a pod. Pretože verejné zdravotné poistenie nie je založen é na podnikaní, výška poistného je presne určená zákonom, bez možnosti jej zníženia alebo zvýšenia, nemožno aplikovať na preukazovanie platobnej schopnosti princípy platiace pri komerčnom poistení , kde si poisťovne samé určujú výšku poistného podľa rizikovosti na základe zložitých matematických prepočtov. Ide tu o individuálne kalkulovanie poistného a zisťovanie výš ky rizika ochorenia. Pri komerčnom poistení sa prehlbuje nerovnosť a poistenie sa stáva nedostupným pre osoby s nízkym príjmom, ktoré sú obyčajne aj rizikovejšie. A tu sa najviac prejavuje podstata odlišnosti verejného zdravotného poistenia od poistenia komerčného – preto je nesystémové, aby na preukazovanie platobnej schopnosti platili rovnaké princípy. V systéme povinného verejného zdravotného poistenia (aj keď spravovaného súkromnými poisťovňami) s priebežným financovaním zdravotnej starostlivosti nikde vo svete neexistuje meranie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní tak, ako je to upravené v súč asnej slovenskej legislatíve a to z jednoduchého dôvodu – toto meranie sa spája len s podnikateľskými spoločnosťami, ktoré akumulujú a investujú dočasne voľné prostriedky na zabezpečenie platenia svojich záväzkov v budúcnosti. Do našej legislatívy o zdravotnom poistení sa meranie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní prebralo z oblasti komerčného poistenia automaticky a bez náležitého zváženia podstaty finančného zdravia priebežného systému financovania.

Pri priebežnom financovaní je podstatné zabezpečovať finančné zdravie systému ako celku tak, aby bola dodržaná rovnováha príjmov a výdavkov. Nezanedbateľnú úlohu tu musí plniť štátny rozpočet a nie poistno-matematické kalkulácie jednotlivých zdravotných poisťovní. Napr. aj v Amerike platí rozdielnosť medzi posudzovaním finančného zdravia systému priebežného financovania (časť B Medicare – Lekárske služby) a systému určenému na zabezpečenie plnenia záväzkov zo súčasných príjmov aj v budúcich rokoch (časť A Medicare – Nemocničné služby). V prvom prí pade je uzákonená povinnosť doplniť nedostatočné vlastné príjmy programu do výšky potrebnej na krytie jeho nákladov zo štátneho rozpočtu, zatiaľ čo v druhom prípade sa sleduje solventnosť fondu z dlhodobého hľadiska.

Preukazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní k vlastn ému imaniu je nesprávnym ukazovateľom pre vyjadrenie solventnosti zdravotných poisťovní hospodáriacich s povinnými odvodmi na verejné zdravotné poistenie, pretože ich úlohou je zabezpečovanie sociálnej služ by vo verejnom záujme, ktorá nie je ekonomickou aktivitou. Tento druh služieb je vylúčený z pôsobnosti pravidiel Direktívy EU o službách, a tým aj z pravidiel o štátnej pomoci, rovnako ako aj z pravidiel o verejnom obstarávaní týchto služieb. „Manažment schém povinného poistenia plniacich výlučne sociálne ciele, fungujúcich na princípe solidarity a ponúkajúcich poistné dávky nezávisle na poistných pr íspevkoch“ sa považuje za neekonomickú aktivitu.

Úprava mandátnej správy pohľadávok:

Keďže zdravotné poisťovne pôsobiace vo verejnom zdravotnom poistení nevykonávajú hospodársku činnosť a nie sú podnikateľmi (viď zdôvodnenie vyš šie), mali by mať rovnaké podmienky a rovnaké povinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ktoré nevlastnia ale spravujú a to bez ohľadu na to, kto je ich akcionárom.

Zákonom stanovené platby sú vo všetkých právnych systémoch definované ako verejné financie, ktorých použitie a narábanie s nimi je presne vymedzené. Naprí klad postupovanie pohľadávok vymedzovala predchádzajúca právna úprava a presne určila, za akých podmienok možno pohľadávky na poistnom postúpiť a započítať.

Súčasná právna úprava (reformné zákony v oblasti zdravotného poistenia) neupravuje otázku postupovania a započítavania pohľadávok, ale zase presne a taxatívne vymedzuje, aké činnosti môže zdravotn á poisťovňa vykonávať. Mandátna správa pohľadávok je upravená len pre akciové spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

S účinnosťou od 1. júna 2006 na základe novely zákona č. 581/2004 Z. z. vykonanej zákonom č. 282/2006 Z. z. podľa nového ustanovenia § 85d zdravotná poisťovňa s majetkovou účasťou štátu môž e so súhlasom príslušného ministerstva uzatvoriť s treťou osobou písomnú zmluvu o mandátnej správe pohľadávky, ktorá vznikla po 1. januári 2006 voči dlžníkovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz, alebo voči dlžníkovi, ktorý je v likvidácii. Treťou osobou pritom môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu a táto osoba je povinná vykonávať mandátnu sprá vu pohľadávky zdravotnej poisťovne osobne.

Doterajšia právna úprava mala ambíciu skvalitniť správu problémových pohľadávok na poistnom vo vzťahu k dlžníkom v konkurze a v likvidácii a tým aj dosiahnuť zefektívnenie vymáhania nedoplatkov. Keď že ide o skvalitnenie procesu a problémových pohľadávok, musí sa týkať takáto úprava nie len dvoch subjektov v systéme ( VšZP a SZP), ale všetkých zdravotných poisťovní, ktoré hospodá ria ako subjekty verejnej správy s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Nakladanie s pohľadávkami z verejného zdravotného poistenia musí byť zabezpečené identicky, bez ohľadu na to, kto je akcioná rom zdravotnej poisťovne hospodáriacej s verejnými financiami. Navrhovanou novelou sa naplní koncepcia centralizovaného vymáhania pohľadávok sektora verejnej správy, čo by malo mať pozitívny vplyv na verejné financie v podobe vyššej výťažnosti pohľadávok verejného sektora po lehote splatnosti, zlepšenia vymáhateľnosti pohľadávok po lehote splatnosti a zjednotenie ich vymáhania vo verejnom sektore.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovensk á republika viazaná. Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov štátny rozpočet

Pri predpokladanom počte 2 952 596 poistencov štátu bude mať zvýšenie sadzby poistného vo výške 4, 75 % z vymeriavacieho základu dopad na štátny rozpoč et pre rok 2009 vo výške 33 907 612 tisíc Sk.

Odhadovaný počet doktorandov, ktorí majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (článok II, bod 4 návrhu) je cca 150 doktorandov. Predpokladaný dopad na štátny rozpočet je vo vý ške 1 723 tisíc Sk

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľ skej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Nepredpokladá sa negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o

zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č.

580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom

- sekundárnom,

b) nie je upravená v práve Európskej únie: - primárnom

- sekundárnom,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného prá vneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1:

Úprava súvisí so zmenou § 14 týkajúci sa zabezpečovania platobnej schopnosti.

K bodom 2, 3, 5:

Rozširuje sa zákonná kompetencia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vydávanie platobných výmerov aj z titulu dlžného poistného a príslu šenstva, ktoré boli platitelia poistného povinní odviesť do zdravotnej poisťovne do 31. 12. 2004.

K bodu 4:

Z hľadiska procesného má zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti ( §9 ods.7 písm. a) vo väzbe na § 9 ods.2 zák.č .580/2004 Z. z.) cestou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 6 ods.1 písm. d) zák.č.581/2004 Z. z.. V danom prípade teda Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mal po podaní ná vrhu zdravotnej poisťovne rozhodovať o uplatnenom nároku v správnom konaní. Nakoľko však §18 zákona č. 581/2004 Z. z. priamo neuviedol vydávanie platobných výmerov do pôsobnosti úradu, nebolo vydané na z áklade podaných návrhov vo veci žiadne rozhodnutie.

K bodu 6:

Upresňuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne informovať poistenca o jeho zaradení do zoznamu, ale iba na jeho žiadosť.

K bodu 7:

Zdravotné poisťovne vedú v operatívnej evidencii predpokladan é náklady na úhradu za plánovanú zdravotnú starostlivosť pre poistencov zaradených v zozname, preto nie je potrebné ich účtovať na podsúvahových účtoch.

K bodom 8 až 9:

Ide o zosúladenie zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

K bodom 10 až 11:

Rozširuje sa rozsah záväzného právneho predpisu, ktorý vydáva ministerstvo zdravotníctva.

K bodu 12:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zákon č. 95/2002 Z. z. bol zmenený zákonom č. 8/2008 Z. z.

K bodu 13:

Úprava súvisí so zmenou § 14 týkajúci sa zabezpečovania platobnej schopnosti.

K bodu 14:

Zdravotné poisťovne nebudú musieť vytvárať poradie úspešnosti pri plnení kritérií poskytovateľov lekárenskej starostlivosti a prevádzkovateľov prírodných liečebný ch kúpeľov a kúpeľných liečební.

K bodu 15:

Nie je potrebné vypracovávať každoročne indiká tory kvality na hodnotenie oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16:

Výber audítora sa realizuje niektorou z metód verejného obstarávania a je úplne zbytočné realizovať tento výber do 30. 6. daného roka, za ktorý sa audit vykonáva, lebo re álne nastupuje audítor na výkon auditu najskôr v mesiaci november, december . Takže termín 31. október je plne postačujúci. Ak by niektorá zdravotná poisťovňa chcela realizovať audit a výber z rôznych d ôvodov skôr môže, termín 31. október je ako hraničný, a pre štandardný proces výkonu auditu ako plne postačujúci pre výber audítora.

K bodu 17:

K doteraz stanovenému dátumu predkladania nemali zdravotné poisťovne všetky relevantné čísla.

K bodu 18:

Podľa § 11 ods.1 písm. d) zákona je zdravotná poisťovňa povinná predkladať Ministerstvu zdravotníctva SR a Ministerstvu financií SR návrh svojho poistného rozpočtu a obchodno-finančného plánu a ďalšie údaje potrebné pre zostavenie rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane údajov o príjmoch a výdavkoch s uvedením finančný ch tokov k ostatným subjektom verejnej správy. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné podľa § 14 ods.7 vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za v šetky zdravotné poisťovne a prerokovať ho s Ministerstvom financií SR. Zdravotná poisťovňa, v ktorej akcionárom je štát, má však povinnosť navyše, pretože je povinná v zmysle § 11 ods.10 predklada ť návrh svojho rozpočtu na schválenie vlády. Touto zmenou sa dosiahne, že všetky zdravotné poisťovne sú povinné predkladať návrh svojho rozpočtu na schválenie vlády, čím sa zrovnoprá vnia povinnosti všetkých zdravotných poisťovní. Všetky zdravotné poisťovne hospodária s verejnými financiami a preto je namieste, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen t ých v ktorých má majetkovú účasť štát.

K bodu 19:

Doterajší spôsob vyčíslovania platobnej schopnosti nezoh ľadňoval špecifiká systému verejného zdravotného poistenia. Podmienky zdravotných poisťovní pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia zostávajú i naďalej rovnaké. Súčasný mec hanizmus preukazovania platobnej schopnosti je vlastný pre komerčné poisťovne a nie pre zdravotné, ktoré sú definované v zákone o rozpočtových pravidlách ako subjekty verejnej správy hospodáriace s verejný mi zdrojmi.

K bodom 20 až 22:

Úprava súvisí so zmenou § 14 týkajúci sa zabezpečovania platobnej schopnosti.

K bodu 23:

Navrhovaná úprava nadväzuje na zmeny navrhované v bodoch 2, 3 a 5.

K bodu 24:

Uvedeným návrhom sa ponecháva Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť zvážiť podľa okolností daného prípadu uložiť priamo dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo uložiť povinnosť, aby si dohliadaný subjekt sám navrhol opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

K bodu 25:

Ide o zosúladenie so zákonom č. 576/2004 Z.z., príloha č. 2, časť A, bod 3, písmeno a); úrad prideľuje kódy nielen lekárom, ale aj iným zdravotní ckym pracovníkom.

K bodu 26:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 27:

V praxi sú nejasnosti ako riešiť postgraduálne vzdelávanie lekárov, ktorí sa musia v rámci svojej odbornej prípravy zúčastňovať na pitvách na pracoviskách Ú radu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Taktiež z praxe vyplynula potreba zadefinovať pojem „výučbová základňa“ v zákone. Navrhovaný text je s súlade s § 16 vyhlášky MZ SR č . 770/2004 ktorou sa určujú znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.

K bodu 28:

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rámci výkonu činnosti zabezpečuje aj vykonávanie histologických, sérologických a iných vyš etrení na súdnolekárskych a patologickoanatomických pracoviskách úradu (SLaPA).

K bodu 29:

Doterajšia právna úprava určovala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou iba povinnosť nariaďovať pitvy, nie ich vykonávať.

K bodu 30:

Navrhovaná zmena obsahuje presné vymedzenie údajov, ktoré úrad vedie v centrálnom registri poistencov a v zoznamoch. Keďže úrad zbiera, spracúva tieto údaje a poskytuje ich ďalším subjektom (napr. národnému centru podľa zákona č. 576/2004 Z.z.), navrhovaná úprava údajov obsiahnutých v centrálnom registri poistencov a v zoznamoch je zosúladená so zákonom č. 576/2004 Z.z. Účel spracúvania osobných údajov, tretie strany, ktorým sa poskytujú osobné údaje, ako aj účel poskytovania osobných údajov sú v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov uvedené v navrhovanom § 76a.

K bodom 31 až 33:

Navrhovaná zmena umožní lekárom úradu vykonávať prax v pozícii zamestnanca držiteľa povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

Lekári, ktorí vykonávajú dohľad na mieste nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti musia spĺňať zákonom stanovené odborné krit ériá (§ 43 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z.), to znamená, že by mali byť odborne spôsobilí vo svojom príslušnom odbore a mať min. 5 ročnú prax. Uvedené sa vyžaduje, nakoľko sa predpokladá, ž e kontrolovať skutočnosť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, musí niekto odborne zdatný a erudovaný. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že lekár, ktorý nevykon áva prax dlhšie ako 4 roky v období 5 rokov, stratí podľa § 34 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odbornú spôsobilosť definovanú v § 33 tohto zákona, teda prestáva podľa n ášho názoru spĺňať jeden z predpokladov na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Lekár nevykonávajúci dlhodobo prax stratí časom prehľad o aktuálnom vývoji diagnostický ch a terapeutických postupov, nakoľko iba pasívne vzdelávanie nemôže plnohodnotne nahradiť osobné skúsenosti z praxe. Tým sa stáva lekárom, ktorého vedomosti sú podstatne na nižšej úrovni ako tý ch, ktorých má kontrolovať. Takýmto spôsobom úrad môže postupne stratiť kredit medzi poskytovateľmi, ktorí veľmi rýchlo zistia, že ich kontroluje niekto, kto nepozná najnovšie poznatky lekárskej vedy. Pr ípadný argument, že máme k dispozícii vysoko erudovaných špecialistov ako konzultantov úradu neobstojí, nakoľko lekár, ktorý vykonáva dohľad, nie je a ani by nemal byť obyčajný štatista a administratívna sila, ktorý sa bez rozmýšľania a bez vlastného úsudku prikloní k záveru odborného konzultanta a tento iba opíše do protokolu o výkone dohľadu. Lekár úradu je zodpovedný za uzatvorenie protokolu. Jeho následné odôvodnenie pred príslušným poskytovateľom by malo byť na vysokej odbornej úrovni, čo nie je možné bez pravidelného vykonávania odbornej praxe.

K bodom 34 a 35:

Ide o technicko-legislatívnu zmenu v súvislosti so zmenou § 14 .

K bodu 36:

Ide o technicko-legislatívnu zmenu v súvislosti s bodom 37.

K bodu 37:

Z praxe vyplynula potreba určiť zdravotnej poisťovni povinnosť písomne oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou najneskôr 1 kalendárny mesiac skutočnosť, že sa zdravotná poisťovňa ru ší z iného dôvodu ako zrušením povolenia.

K bodu 38:

Spresňuje sa postup Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre presné a úplné zistenie skutkového stavu pri výkone dohľadu.

K bodu 39:

Súčasné znenie odseku 6 písm. a) vyžaduje, aby každá osoba oprávnená na výkon dohľadu, t.j. aj zamestnanci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivos ťou, ktorí vykonávajú dohľad na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, mala odbornú spôsobilosť v pracovných činnostiach, v ktorých vykonáva dohľad. Nie je možné, aby úrad zamestnával v šetky takéto osoby (t.j. odborníkov vo všetkých pracovných činnostiach), a teda úrad v prípadoch, kedy nezamestnáva osobu, ktorá má odbornú spôsobilosť v pracovných činnostiach, ktoré sú predmetom dohľadu, využíva inštitút prizvanej osoby, t.j. odborníka, špecialistu v danej medicínskej oblasti. Preto považujeme za postačujúce, aby sa podmienka odbornej spôsobilosti v pracovných č innostiach, ktoré sú predmetom dohľadu, vzťahovala len na prizvané osoby.

K bodu 40:

Doplnenie slovného spojenia „k protokolu“ sa navrhuje z dôvodu spresnenia znenia písmena d), nakoľko pôvodné znenie pripúšťalo aj výklad, že Úrad pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou je povinný vyhotoviť zápisnicu z prerokovania všetkých písomných námietok, ktoré dohliadaný subjekt predložil počas výkonu dohľadu. Úrad pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou má vyhotoviť zápisnicu len z námietok, ktoré dohliadaný subjekt podal písomne k protokolu.

K bodu 41:

Navrhuje sa vypustiť slovo „prijaté“, čo nadväzuje na úpravu § 18 ods. 1 písm. b) bod 3, kde sa navrhuje ponechať na zvážení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou podľa okolností daného prípadu, či priamo uloží dohliadanému subjektu konkrétne opatrenie alebo mu uloží povinnosť, aby si sám prijal opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.

K bodu 42:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 43:

Spresňuje sa postup Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu.

K bodom 44 až 47:

Ide o spresnenie podmienok, za akých Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariaďuje pitvu.

K bodu 48:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 49:

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako dohliadaný subjekt má povinnosti ustanovené v § 46 ods. 1 zákona. V súčasnosti však právna úprava neumožňuje Úradu pre doh ľad nad zdravotnou starostlivosťou ani inému subjektu postihnúť poskytovateľa v prípade marenia výkonu dohľadu, t.j. v prípade nedodržania povinností ustanovených v § 46 ods. 1.

K bodu 50:

Ide o zosúladenie terminológie.

K bodom 51 a 52:

Ide o technicko-legislatívnu zmenu v súvislosti so zmenou § 14.

K bodu 53:

Návrhom sa vytvoria právne predpoklady, aby osoby povinné zachovávať mlčanlivosť uvedené v § 76 ods. 2 zákona mohli inšpektorátom práce a orgánom dozoru poskytovať informácie významné na objektívne vyšetrenie vzniku pracovného úrazu, choroby z povolania, ohrozenia chorobou z povolania a profesionálnej otravy.

K bodu 54:

Stanovuje sa osobitné konanie na rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia. Uznesením vlády č. 571 z 27. augusta 2008 bolo ministrovi zdravotníctva uložené v termíne do 31. 12. 2008 pripraviť legislatívne zmeny súvisiace so zjednodušením vymáhania nedoplatkov na zdravotnom poistení.

K bodu 55:

Ustanovenie § 84 zákona 581/2004 Z. z. rieši iba problematiku riadnych opravných prostriedkov. Správny poriadok možnosť využ itia mimoriadnych prostriedkov garantuje, nedefinuje však vecnú príslušnosť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rieši viacero podnetov, aj v konaní s Generálnou prokuratúrou SR, ktorý ch predmetom je upretie práva účastníkov konania na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní a tak v konečnom dôsledku porušenie ústavného práva na rovnosť pred zákonom.

K bodu 56:

Podľa doterajšieho znenia zákona mohli zdravotné poisťovne, v ktorých štát nemal majetkovú účasť realizovať mandátnu správu pohľadávok plne v súlade s Obchodným zákonníkom. Obmedzenia sa týkali iba zdravotných poisťovní, v ktorých mal majetkovú účasť štát. Uvedenou právnou úpravou sa tento duálny prístup odstráni a zdravotné poisť ovne ako subjekty verejnej správy hospodáriace s verejnými financiami si budú rovné vo svojich právach. Nahradenie textu „príslušného ministerstva“ textom “ ministerstva zdravotníctva“, bude text zá kona presný a exaktný.

K bodu 57:

Ostatná novela zákona upravila režim postupovania pohľadávok zdravotnými poisťovňami tak, že zdravotným poisťovniam s majetkovou účasťou štátu, zaviedla odlišný , obmedzujúci právny režim. Navrhovaná úprava je potrebná na odstránenie takéhoto stavu, v záujme zachovania rovnoprávneho postavenia zdravotných poisťovní ako subjektov verejnej správy, založených na vykon ávanie verejného zdravotného poistenia.

K článku II :

K bodu 1:

Ustanovenie bolo nadbytočné, nakoľko na zá klade zákona č. 573/2005 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov táto skupina uchádzačov o zamestnanie zostáva v evidencii uchádzač ov o zamestnanie aj po odchode do členského štátu Európskej únie.

K bodu 2:

Návrh predstavuje legislatívno-technickú ú pravu. Navrhuje sa, aby doktorandi boli i naďalej poistencami štátu v prípade, že majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 3:

Ide o riešenie podávania ročného zúčtovania poistného a úhradu nedoplatkov a preplatkov v prípade, ak platiteľ poistného má na základe rozhodnutia da ňového úradu povolený odklad na podania daňového priznania. Rozhodnutie daňového úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisť ovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 4.

K bodom 5 až 7:

Zavádza sa nový parameter, čím sa dosiahne prerozdeľ ovanie nielen podľa veku a pohlavia, ale dané kategórie poistencov sa rozdelia na poistencov štátu a ekonomicky aktívnych poistencov podľa pohlavia a veku, a tým sa precizuje súčasné prerozdeľovanie poistného. Zv ýši sa jeho účinnosť solidarity a otvárajú sa možnosti zavádzania ďalších parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktoré sa budú môcť k daným parametrom pridávať napr. skupiny na lieky, pr ípadne diagnózy.

K bodu 8:

Zvýšením základu mesačného prerozdeľov ania sa zmierni nespravodlivé prerozdeľovanie celkových zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami a tým sa zvyšuje solidarita medzi zdravotnými poisťovňami a medzi poistencami zdravotných poisťovní.

K bodom 9 až 11:

Zavádza sa nový parameter, čím sa dosiahne prerozdeľ ovanie nielen podľa veku a pohlavia, ale dané kategórie poistencov sa rozdelia na poistencov štátu a ekonomicky aktívnych poistencov podľa pohlavia a veku, a tým sa precizuje súčasné prerozdeľovanie poistného. Zv ýši sa jeho účinnosť solidarity a otvárajú sa možnosti zavádzania ďalších parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktoré sa budú môcť k daným parametrom pridávať napr. skupiny na lieky, pr ípadne diagnózy.

K bodu 12:

Zvýšením základu ročného prerozdeľ ovania sa zmierni nespravodlivé prerozdeľovanie celkových zdrojov medzi zdravotnými poisťovňami a tým sa zvyšuje solidarita medzi zdravotnými poisťovňami a medzi poistencami zdravotných poisťovní.

K bodu 13:

Zavádza sa nový parameter, čím sa dosiahne prerozdeľ ovanie nielen podľa veku a pohlavia, ale dané kategórie poistencov sa rozdelia na poistencov štátu a ekonomicky aktívnych poistencov podľa pohlavia a veku, a tým sa precizuje súčasné prerozdeľovanie poistného. Zv ýši sa jeho účinnosť solidarity a otvárajú sa možnosti zavádzania ďalších parametrov do prerozdeľovacieho mechanizmu, ktoré sa budú môcť k daným parametrom pridávať napr. skupiny na lieky, pr ípadne diagnózy.

K bodom 14 a 15:

V skupine údajov, ktoré by Sociá lna poisťovňa podľa tohto ustanovenia mala poskytnúť úradu sú aj údaje, ktoré Sociálna poisťovňa neeviduje vo svojom informačnom systéme a preto ich nemôže úradu poskytnúť. Sociálna poisťov ňa neeviduje evidenciu uchádzačov o zamestnanie [(§ 11 ods. 8 písm. p)], ktorú vedú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 16:

Posúvajú sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania poistného nasledovne:

-lehota dokedy sa musí vykonať a podať ročné zúč tovanie zdravotnej poisťovni z 31. marca 2009 do 30. júna 2009

-lehota dokedy môže zamestnanec požiadať o vykonanie ročného zúč tovania svojho zamestnávateľa z 15. februára 2009 do 31. mája 2009

-lehota dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch zo 7. februára 2009 do 15. mája 2009

-lehota dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom - ich preplatok alebo nedoplatok z 30. apríla 2009 do 31. augusta 2009

-lehota na vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom z 30. jú na 2009 do 31. októbra 2009

-lehota na oznámenie zdravotnej poisťovni výsledný preplatok alebo nedoplatok zamestnávateľa z 31. mája 2009 do 30. septembra 2009

-lehota na ročné zúčtovanie so štátom, resp. s Ministerstvom financi í SR z 30. júna 2009do 30. novembra 2009

-lehota, v ktorej zdravotná poisťovňa oznamuje ministerstvu zdravotní ctva celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa § 15 za rozhodujúce obdobie a počet poistencov podľa pohlavia a veku za rozhodujúce obdobie, z 31. má ja 2009 do 15. októbra 2009

-lehota, v ktorej ministerstvo zdravotníctva doručí každej zdravotnej pois ťovni rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní poistného, z 30. júna 2009 do 31. októbra 2009

lehota, v ktorej ministerstvo zdravotníctva v rozhodnutí stanoví každej zdravotnej poisťovni výšku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni, z 31. augusta 2009 do 31. decembra 2009.

Určuje sa sadzba poistného štátu z vymeriavacieho zá kladu pre rok 2009.

K článku III :

Uvádza sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

V Bratislave 1. okt óbra 2008

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro

1

Dôvodov á správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pô sobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2008 (úloha č. 18 v mesiaci jún, listom predsedu vlády Slovenskej republiky č. 4052/2008/KPV OSV zo dňa 13.mája 2008 bol termín splnenia úlohy zmenený na august 2008) a nadvä zuje na Harmonogram legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1040 z 21. decembra 2005.

V predloženom návrhu zákona sa novelizuje celkom 12 zákonov v oblasti zdravotníctva:

·zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a pr ípravkoch v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 465/2005 Z. z.,

·zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťa ženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisť ovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej služ be a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení z ákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľ ade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajš om prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zá kona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2007 Z. z.,

·zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, pr írodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2007 Z. z.,

·zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejné ho zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.140/2008 Z. z.

Novelizácia citovaných zákonov súvisí výlučne so zavedením meny euro v Slovenskej republike. V nadväznosti na generálny zákon – zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v záujme právnej istoty a s cieľom zabezpečiť plynulý prechod slovenskej meny na euro novelizujú všetky ustanovenia citovaných zákonov dotknuté zavedení m meny euro v Slovenskej republike.

Sumy v slovenských korunách sa prepočítajú konverzn ým kurzom na eurá a zaokrúhlia sa podľa § 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona nemá finančné, ekonomické, environmentálne dopady a dopady na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie: - primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpoč et obcí a vyšších územných celkov.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pô sobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných prá vnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pô sobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pô sobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro nepredpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike a zvýšenie počtu pracovných miest.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 4

Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku II

K bodu 1

Sumy uvedené v slovenských korunách (10 000 Sk do 200 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 2

Sumy uvedené v slovenských korunách (od 10 000 Sk do 200 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 3

Sumy uvedené v slovenských korunách (od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 4

Sumy uvedené v slovenských korunách (od 100 000 Sk a 10 000 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 5

Sumy uvedené v slovenských korunách (100 000 Sk a 10 000 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 6

Suma uvedená v slovenských korunách (10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 7

Suma uvedená v slovenských korunách (15 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K článku III

Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

K článku IV

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách ( 400 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách (150 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách (10 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 4

Suma uvedená v slovenských korunách (50 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 5

Suma uvedená v slovenských korunách (20 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 6

Suma uvedená v slovenských korunách (100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 7

Suma uvedená v slovenských korunách (300 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 8

Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 9

Suma uvedená v slovenských korunách (20 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 10

Suma uvedená v slovenských korunách (100 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 11

Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 12

Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 13

Suma uvedená v slovenských korunách (20 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 14

Suma uvedená v slovenských korunách (2 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 15

Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 16

Suma uvedená v slovenských korunách (2 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 17

Suma uvedená v slovenských korunách (1 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku V

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách ( 20 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách (500 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách (200 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku VI

K bodu 1

K zmene tohto ustanovenia došlo z dôvodu novelizácie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, kde sa navrhuje zmena ustanovenia § 25a, podľa ktorého bolo možné komerčne zdravotne poistiť zamestnanca na dočasnom vyslaní a jeho rodinných príslušníkov, ktorí ho na dočasnom vyslaní sprevádzajú, pre spomínanú skupinu fyzick ých osôb však nie je viazané na vyňatie z povinného verejného zdravotného poistenie. K bodu 2

Zosúladenie terminológie, ktorá už od 1. januára 2009 bude v ostatných nadväzujúcich pr ávnych predpisoch zmenená.

K bodu 3

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

K bodu 4

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 5

Preddavok na poistné zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

K bodu 6

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 7

Sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

K bodu 8

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 9

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 10

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 11

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 12

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 13

Suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

K bodu 14

Suma uvedená v slovenských korunách ( 5 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 15

Suma uvedená v slovenských korunách ( 10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 16

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku VII

K bodu 1

Sumy uvedené v slovenských korunách sa zaokrúhľujú na eurocent nahor.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách ( 50 miliónov Sk) sa nahr ádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách ( 20 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 4

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 5

Sumy uvedené v slovenských korunách sa zaokrúhľujú na eurocent nahor.

K bodu 6

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 7

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 miliónov Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 8

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 9

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 miliónov Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 10

Suma uvedená v slovenských korunách ( 5 miliónov Sk a 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 11

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk a 10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 12

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 13

Suma uvedená v slovenských korunách ( 300 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 14

Suma uvedená v slovenských korunách ( 1 milión Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 15

Suma uvedená v slovenských korunách ( 1 milión Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 16

Sumy uvedené v slovenských korunách ( 1 milión Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K článku VIII

K bodu 1

Sumy uvedené v slovenských korunách ( od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K bodu 2

Sumy uvedené v slovenských korunách ( od 10 000 Sk do 500 000 Sk) sa nahrádzajú sumami v eurách.

K článku IX

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách (20 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 4

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 5

Suma uvedená v slovenských korunách ( 100 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku X

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách (od 1 000 Sk do 50 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 1 000 000 Sk do 5 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 500 000 Sk do 3 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 4

Suma uvedená v slovenských korunách ( 10 000 Sk do 1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku XI

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách (20 000 Sk) sa nahrá dza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 1 000 000 Sk do 10 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 4

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 100 000 Sk do 2 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 5

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 20 000 Sk do 200 000 Sk, od 10 000 Sk do 50 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 6

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 20 000 Sk do 100 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 7

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 1 000 000 Sk do 50 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 8

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 100 000 Sk do 2 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku XII

K bodu 1

Suma uvedená v slovenských korunách ( 50 000 Sk a 3 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenských korunách ( 10 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 3

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 5 000 Sk do 500 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 4

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 5 000 Sk do 50 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 5

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 50 000 Sk do 1 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K bodu 6

Suma uvedená v slovenských korunách ( od 50 000 Sk do 3 000 000 Sk) sa nahrádza sumou v eurách.

K článku XIII

Uvádza sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

V Bratislave 20. augusta 2008

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu