Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.05.2009

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2009
Účinnosť do: 31.05.2009
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Zdravotné poistenie, Poisťovníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST80JUD7424DS88EUPP29ČL1

Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.05.2009
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 580/2004 s účinnosťou od 01.01.2009 na základe 581/2008 a 461/2008


§ 3
Osobný rozsah verejného zdravotného poistenia

(1)
Poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”).
(2)
Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a)
je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,
b)
vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť,
c)
dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3)
Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát”) a
a)
je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť,
c)
je azylant,4)
d)
je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu,5)
f)
je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky,6)
g)
je vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody.8)
(4)
Zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
(5)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
(6)
Miesto alebo zariadenie na výkon činností sa považuje za trvalé podľa odseku 5, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov.
(7)
Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá koná v mene zamestnávateľa a sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe plnomocenstva. Fyzická osoba koná v mene zamestnávateľa, ak koná na základe jeho pokynov, pričom zamestnávateľ výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
(8)
Dobrovoľne verejne zdravotne poistená môže byť fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je verejne zdravotne poistená podľa odseku 2 a nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte.
zobraziť paragraf
§ 11
Platitelia poistného

(1)
Podľa tohto zákona je povinný platiť poistné
a)
zamestnanec,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba,
c)
zamestnávateľ,
d)
štát.
(2)
Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a)
zamestnancom,
b)
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c)
osobou, za ktorú platí poistné štát.
(3)
Zamestnanec na účely tohto zákona je
a)
fyzická osoba v pracovnom pomere,20)
b)
fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,21)
c)
fyzická osoba v služobnom pomere,22)
d)
ústavný činiteľ,23) verejný ochranca práv24) a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za Slovenskú republiku,25)
e)
predseda vyššieho územného celku,26) starosta obce,27) starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
f)
poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
g)
konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným,27a) ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,27b)
h)
člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby,27c) ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,27d)
i)
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti,
j)
pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,29)
k)
fyzická osoba vo výkone väzby7) a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody,8) ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.30)
(4)
Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a)
vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách31) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,27)
b)
má oprávnenie prevádzkovať živnosť,32)
c)
má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu33) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,33)
d)
je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,36)
e)
vykonáva činnosti,36a) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
f)
vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
g)
vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu37) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,
h)
vykonáva činnosť obchodného zástupcu.38)
(5)
Zamestnávateľ na účely tohto zákona je pre
a)
fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,
b)
fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
c)
fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,
d)
ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za Slovenskú republiku,25) Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
e)
predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,
f)
poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,
g)
konateľa spoločnosť s ručením obmedzením,
h)
fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 písm. h) právnická osoba, v ktorej samosprávnych orgánoch je členom,
i)
spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti podľa odseku 3 písm. i) spoločnosť a člena družstva podľa odseku 3 písm. i) družstvo,
j)
pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti vyšší územný celok alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,
k)
fyzickú osobu vo väzbe7) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,8) ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác,30) ústav.
(6)
Právnická osoba uvedená v odseku 5 písm. a) je zamestnávateľ, ak jej sídlo, stála prevádzkareň alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky.
(7)
Fyzická osoba uvedená v odseku 5 písm. a) je zamestnávateľ, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt3) alebo povolenie na prechodný pobyt.39)
(8)
Štát je platiteľom poistného, ak nie je ďalej uvedené inak, za
a)
nezaopatrené dieťa;39a) za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje aj fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole, okrem externej formy štúdia, do skončenia vysokoškolského štúdia prvého stupňa alebo do skončenia vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem fyzickej osoby, ktorá už získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,
b)
fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu,39b) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu39c) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,
c)
fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok,39d)
d)
fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
e)
fyzickú osobu, ktorá je invalidná39e) a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,39f)
f)
fyzickú osobu vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody,8)
g)
fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb5) celoročne,
h)
zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
i)
fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,39i)
j)
fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
k)
fyzickú osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu39ia) alebo opatruje blízku osobu,39j) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb39ja) alebo v zdravotníckom zariadení;39k) starostlivosť o takéto osoby sa preukazuje čestným vyhlásením,
l)
manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
m)
fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,39l)
n)
fyzickú osobu,
1.
ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu,39m)
2.
ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu39n) a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo
3.
ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu39na) a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu39o) aj po tomto dni,
o)
fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,39p)
p)
fyzickú osobu, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,39q)
q)
cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky,6)
r)
fyzickú osobu, ktorá má priznané postavenie azylanta,4)
s)
fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem39s) okrem vyňatých príjmov,
t)
fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa osobitného predpisu,39u)
u)
študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
(9)
Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), ak
a)
je len zamestnancom a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za zamestnanca, jej vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 5 pripadajúci na obdobie zamestnania nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
b)
je len samostatne zárobkovo činnou osobou a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za samostatne zárobkovo činnú osobu, jej pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 pripadajúca na obdobie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
c)
u nej dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu skutočností podľa písmen a) a b) a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), úhrn jej vymeriavacích základov podľa písmen a) a b) nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
(10)
Štát je platiteľom poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písm. a) až m), o) až r), ak súčasne nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a ak v tomto období jej príjem, ktorý podlieha dani z príjmov39s) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
(11)
Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz.
(12)
Za osobnú celodennú a riadnu starostlivosť sa na účely tohto zákona považuje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa
a)
navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne,
b)
pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie,
c)
je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.
zobraziť paragraf
§ 13
Vymeriavací základ

(1)
Vymeriavací základ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak,
a)
príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,40a)
b)
príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.41)
c)
podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(2)
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie42) je funkčný plat alebo služobný plat pred jeho vynásobením platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom;43) odsek 1 písm. b) platí rovnako.
(3)
Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.44)
(4)
Do vymeriavacieho základu podľa odsekov 1 až 3 sa nezapočítava
a)
odstupné a odchodné,44a)
b)
náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, 44b)
c)
príspevok zo sociálneho fondu,44c)
d)
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,44d)
e)
odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
f)
odmena vyplácaná pri pracovnom výročí a životnom výročí,44e)
g)
odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku,39b)
h)
plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
i)
odmena vyplácaná pri prvom skončení služobného pomeru45) po splnení nároku na starobný dôchodok, na výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok,
j)
preplatok z ročného zúčtovania poistného.
(5)
Zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
(6)
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov, dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
(7)
Vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je príjem, ktorý podlieha dani z príjmov39s) dosiahnutý v rozhodujúcom období okrem vyňatých príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.
(8)
Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný za zamestnanca, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 17 a 18 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné, a v období, v ktorom je poistenec považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2, sa do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej suma vypočítaná ako súčin koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 a minimálneho základu podľa odsekov 17 a 18 za každý kalendárny mesiac, počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.
(9)
Vymeriavací základ je
a)
podľa odsekov 1 až 6 najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 15 až 18 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
b)
podľa odseku 7 najmenej úhrn súčinu koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 a minimálnych základov podľa odsekov 17 a 18 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
c)
podľa odseku 8 najmenej úhrn súčtu vymeriavacích základov podľa písmen a) a b); ak dochádza súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c), tak sa do úhrnu minimálnych základov započítava vyšší minimálny základ z minimálnych základov stanovených podľa odsekov 15 až 18,
d)
podľa odsekov 1 až 8 najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda”).
(10)
Vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca podľa odsekov 1 až 4 za rozhodujúce obdobie upravený podľa odseku 9. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (odsek 8), do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin vymeriavacieho základu zamestnanca podľa odsekov 1 až 4 a podielu vymeriavacieho základu poistenca stanoveného podľa odseku 8 a upraveného podľa odseku 9 a vymeriavacieho základu poistenca stanoveného podľa odseku 8, neupraveného podľa odseku 9.
(11)
Vymeriavací základ štátu je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.
(12)
Vymeriavací základ štátu za osobu, ktorá bola poistencom štátu len časť rozhodujúceho obdobia, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa odseku 11 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bola táto osoba poistencom štátu.
(13)
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
(14)
Koeficient podľa odseku 9 písm. b) pre poistenca podľa § 11 ods. 2 sa vypočíta ako podiel 4 % z priemernej mesačnej mzdy a 14 % z minimálnej mzdy.39v) Koeficient sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta smerom nahor.
(15)
Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ zamestnanca rozumie minimálna mzda zamestnanca podľa osobitného predpisu47) platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Minimálny základ zamestnanca podľa § 11 ods. 3 písm. d) až k) nie je určený.
(16)
Minimálny základ podľa odseku 15 sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa osobitného predpisu.48)
(17)
Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu49) platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné.
(18)
Minimálny základ podľa odseku 17 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), n) a u) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a poistenca podľa § 11 ods. 2.
(19)
Vymeriavací základ poistenca, ktorý bol v rozhodujúcom období poistencom štátu podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o) a p) a splnil podmienky uvedené v § 11 ods. 9, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 10 prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých nebol tento poistenec poistencom štátu.
(20)
Za vyňaté príjmy sa na účely tohto zákona považujú
a)
príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta,39l)
b)
príjmy z prenájmu,50)
c)
príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou51) okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa osobitného predpisu,51a)
d)
príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru51b) u osôb uvedených v § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r) a u).
zobraziť paragraf
§ 15
Platenie poistného

(1)
Povinnosť platiť poistné vzniká
a)
dňom vzniku verejného zdravotného poistenia (§ 4),
b)
dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
c)
dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
d)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti,
e)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 8.
(2)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne,
b)
poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo
c)
v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.
(3)
Poistné sa platí v eurách.
(4)
Poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).
zobraziť paragraf
§ 16
Preddavok na poistné

(1)
Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
(2)
Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z príjmu podľa § 13 ods. 1 až 4 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z podielu pomernej časti základu dane a 2,14 dosiahnutý v kalendárnom roku, ktorý
1.
dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. januára do 30. júna,
2.
jeden rok predchádza rozhodujúcemu obdobiu pre platenie preddavkov od 1. júla do 31. decembra,
c)
zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého zamestnanca podľa § 13 ods. 1 až 4 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,
d)
poistenec podľa § 11 ods. 2 vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z ňou určenej sumy,
e)
štát vo výške 1/12 sumy určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok, ktorá sa rozdelí medzi zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov oznámených podľa § 23 ods. 9 písm. c).
(3)
Pomernou časťou základu dane podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.
(4)
Preddavok na poistné z príjmu podľa odseku 2 písm. a) vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.
(5)
Ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť v období uvedenom v odseku 2 písm. b) alebo jej základ dane v období uvedenom v odseku 2 písm. b) nie je známy, výšku preddavkov v uvedenom období si určí táto osoba sama.
(6)
Ak je zamestnanec súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. b) vypočítava a odvádza sám.
(7)
Preddavok na poistné podľa odseku 2 písm. e) odvádza za štát ministerstvo zdravotníctva.
(8)
Výška preddavku na poistné
a)
zamestnanca je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 15 a 16 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. a)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
b)
samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nie je súčasne zamestnancom ani osobou podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 17 a 18 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
c)
samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je súčasne zamestnancom alebo osobou podľa § 11 ods. 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), je najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. c)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
d)
zamestnávateľa je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 15 a 16 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca,
e)
poistenca podľa § 11 ods. 2 je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] zo súčinu koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 (§ 13 ods. 14) a minimálneho základu podľa § 13 ods. 17 a 18 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. e)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.
(9)
Platiteľ podľa § 11 ods. 1 písm. b) nie je povinný odvádzať preddavok na poistné, ak výška preddavku nedosahuje aspoň 3 eurá.
(10)
Zdravotná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti samostatne zárobkovo činnej osoby povinnej odvádzať preddavky na poistné samostatne zárobkovo činnej osoby povoliť aj inú výšku preddavkov, ako ustanovuje tento zákon pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v ročnom zúčtovaní poistného bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného.
(11)
Povinnosť odvádzať preddavky na poistné netrvá po dobu, počas ktorej poistenci uvedení v odseku 2 písm. b) a d) sú poistencami, za ktorých platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. n).
zobraziť paragraf
§ 19
Ročné zúčtovanie poistného

(1)
Poistenec je povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť sa nevzťahuje na poistenca, ktorý
a)
počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne
1.
v čase, keď bol poistencom, za ktorého platí poistné štát, a nebol zamestnancom, úhrn jeho vymeriavacích základov podľa § 13 ods. 1 až 8 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) okrem vyňatých príjmov,
2.
v čase, keď bol platiteľom podľa § 11 ods. 2, jeho príjem podľa § 13 ods. 7 nepresiahol úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) okrem vyňatých príjmov a
3.
v čase, keď bol zamestnancom, jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo nepresiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov,
b)
počas predchádzajúceho kalendárneho roka nebol samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka bol zamestnancom a jeho príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4 vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo presiahli trojnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa osobitného predpisu46) okrem vyňatých príjmov.
(2)
Poistenec, ktorý v rozhodujúcom období bol len zamestnancom podľa § 11 ods. 3 a mal len príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa podľa § 11 ods. 5 po uplynutí rozhodujúceho obdobia, najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka, o vykonanie ročného zúčtovania poistného, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. Ak mal poistenec v rozhodujúcom období súčasne viacerých posledných zamestnávateľov, môže požiadať ktoréhokoľvek z nich o vykonanie ročného zúčtovania poistného z úhrnnej sumy príjmov podľa § 13 ods. 1 až 4 od všetkých zamestnávateľov, ak je v čase podania žiadosti stále jeho zamestnancom. V takom prípade je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného a uhradiť prípadný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za zamestnanca tento zamestnávateľ. Uhradený nedoplatok predstavuje pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi a vrátený preplatok predstavuje záväzok zamestnávateľa voči zamestnancovi. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám.
(3)
Ak poistenec požiada o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, je povinný predložiť zamestnávateľovi, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného v lehote podľa odseku 2, doklad s údajmi podľa odseku 5 od všetkých ostatných zamestnávateľov; uvedené neplatí, ak poistenec mal v rozhodujúcom období príjem podľa § 13 ods. 1 až 4 len od zamestnávateľa, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania poistného.
(4)
Ak poistenec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania poistného podľa odseku 2, nepredloží doklady podľa odseku 3 alebo nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania poistného z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného sám.
(5)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom poistného a nevykonáva ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, je povinný po uplynutí rozhodujúceho obdobia vystaviť a doručiť zamestnancovi, ktorý ho o to požiada, najneskôr do 7. februára nasledujúceho kalendárneho roka alebo ak je žiadosť zamestnanca doručená zamestnávateľovi po 7. februári nasledujúceho kalendárneho roka, najneskôr do 15 kalendárnych dní od jej doručenia, doklad, v ktorom uvedie
a)
úhrn príjmov podľa § 13 ods. 1 až 4 za rozhodujúce obdobie,
b)
údaj o výške minimálneho základu tohto zamestnanca stanovenej podľa § 13 ods. 15 a 16 za jednotlivé kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia,
c)
úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. a) za rozhodujúce obdobie a
d)
úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) a upravených podľa § 16 ods. 8 písm. d) za rozhodujúce obdobie.
(6)
Ak poistenec, ktorý je platiteľom poistného, zomrie, ročné zúčtovanie poistného sa nepodáva.
(7)
Ak zaniká platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 bez likvidácie, je platiteľ poistného alebo jeho právny nástupca povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa v lehote troch mesiacov od jeho zrušenia, najneskôr v lehote podľa odseku 2.
(8)
Ak platiteľ poistného podľa § 11 ods. 5 zrušuje stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky, je povinný vystaviť doklad podľa odseku 5 a doručiť ho všetkým poistencom, ktorí boli v rozhodujúcom období zamestnancami tohto platiteľa, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň.
(9)
Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 10 za všetkých platiteľov poistného okrem štátu za tohto poistenca a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok”) a nedoplatku v členení na jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
(10)
Poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný písomne oznámiť ostatným platiteľom poistného za poistenca výšku ich nedoplatku alebo preplatku do konca apríla kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(11)
Platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok.
(12)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; preplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vráti zdravotná poisťovňa tomuto zamestnávateľovi. Ak zdravotná poisťovňa neodvedie preplatok riadne a včas, platiteľ poistného, ktorému vznikol preplatok, si môže uplatniť nárok na tento preplatok na úrade;13) za zamestnanca môže tento nárok uplatniť zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška preplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá.
(13)
Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, je povinný v lehote ustanovenej v odseku 1 oznámiť zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku a zúčtovať ho zamestnancovi najneskôr v lehote ustanovenej v odseku 11; toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(14)
Ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, ustanovenie odseku 11 a 12 sa na neho nevzťahuje. Ak takýto zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného za svojho zamestnanca a výsledkom ročného zúčtovania poistného je
a)
nedoplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa si uplatní nárok na nedoplatok zamestnanca voči zamestnancovi,
b)
preplatok zamestnanca, príslušná zdravotná poisťovňa ho vráti tomuto zamestnancovi;

toto neplatí, ak výška nedoplatku alebo preplatku nedosiahne najmenej 3 eurá.
(15)
Zamestnávateľ vypočíta a vyrovná s príslušnou zdravotnou poisťovňou svoje preplatky a nedoplatky podľa odseku 11 a 12 tak, že spočíta preplatky a nedoplatky zamestnávateľa z ročných zúčtovaní poistného za zamestnancov, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie poistného podľa odseku 2, a preplatky a nedoplatky zamestnávateľa, ktoré mu boli oznámené a doručené podľa odseku 10 ostatnými platiteľmi poistného. Súčasťou vyrovnania je oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný zaslať príslušnej zdravotnej poisťovni do konca mája kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo.
(16)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok na základe údajov z centrálneho registra poistencov52) a podať ho ministerstvu zdravotníctva najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. K ročnému zúčtovaniu priloží skutočný denný počet poistencov za predchádzajúci kalendárny rok. Na účely ročného zúčtovania poistného plateného štátom sa počet poistencov štátu zaokrúhľuje na celé čísla nadol a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(17)
V prípade súbehu platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. d) s ostatnými platiteľmi poistného v rámci rozhodujúceho obdobia štát platí poistné len do takej výšky, aby súčet všetkých odvodov na poistné za všetkých platiteľov nepresiahol výšku 14 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 9 písm. d).
(18)
Pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného môže poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, podať opravné ročné zúčtovanie poistného. Pre plnenie ustanovení odsekov 10 až 15 a § 18 sa použije vypočítaná suma nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného a na predchádzajúce ročné zúčtovanie sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 11 a 12 platia rovnako aj pre zaplatenie nedoplatku alebo preplatku z opravného ročného zúčtovania poistného.
(19)
Po uplynutí lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, je povinný podať dodatočné ročné zúčtovanie poistného, ak zistí, že nedoplatok alebo preplatok platiteľa poistného je iný, ako bol uvedený v ročnom zúčtovaní poistného. Nedoplatok alebo preplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov odo dňa podania dodatočného ročného zúčtovania poistného. Ak nebude nedoplatok z dodatočného ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, pred uplynutím lehoty na podanie ročného zúčtovania poistného ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.
(20)
Ak má platiteľ poistného na základe rozhodnutia daňového úradu predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, je povinný vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného najneskôr v deň podania daňového priznania. Rozhodnutie daňového úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je platiteľ poistného povinný predložiť zdravotnej poisťovni najneskôr v deň určený na podanie ročného zúčtovania podľa odseku 1. Nedoplatok alebo preplatok ročného zúčtovania poistného je splatný do troch mesiacov od tohto dňa. Ak nebude nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatený ani v lehote podľa predchádzajúcej vety alebo ak poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonáva ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca podľa odseku 2, ročné zúčtovanie poistného vôbec v príslušnej zdravotnej poisťovni nepodal, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si úrok z omeškania (§ 18 ods. 1) počítaný od pôvodnej lehoty na odvedenie nedoplatku príslušnej zdravotnej poisťovni nie je podaním dodatočného ročného zúčtovania poistného dotknuté.
(21)
O sporoch vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného rozhoduje úrad; ustanovenie odseku 11 poslednej vety tým nie je dotknuté. Na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.56)
(22)
Ročné zúčtovanie poistného možno podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Podrobnosti o platení preddavkov na poistné, ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(23)
Ročné zúčtovanie poistného možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Ročné zúčtovanie poistného podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom52a) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24. Ročné zúčtovanie poistného urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom52a) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 24, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(24)
Ak platitelia poistného chcú doručovať príslušnej zdravotnej poisťovni ročné zúčtovanie poistného elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sú povinní písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva. O takomto postupe uzavrie príslušná zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(25)
Na účely ročného zúčtovania poistného sa za príslušnú zdravotnú poisťovňu považuje zdravotná poisťovňa, ktorá bola príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca v tom kalendárnom roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva.
zobraziť paragraf
§ 23
Oznamovacie povinnosti

(1)
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a)
zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu,
b)
zmenu platiteľa poistného,
c)
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
d)
skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10).
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.
(3)
Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 8 písm. a), b), d) až h), r), s) a u), a to do ôsmich dní od vzniku skutočnosti.
(4)
Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
(5)
Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do výchovy,10) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6)
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania a počas trvania zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a každú zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2); ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi.
(7)
Úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho (§ 5 ods. 1) je povinný oznámiť úradu13) príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmeho dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. Úrad je povinný úmrtie fyzickej osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do piatich dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.
(8)
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, do ôsmich dní odo dňa zmeny.
(9)
Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť
a)
poistencovi bez zbytočného odkladu dôvod odmietnutia potvrdenia prihlášky (§ 6 ods. 9),
b)
úradu do 20. dňa v kalendárnom mesiaci údaje uvedené v § 27 ods. 2 a do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa uskutočnilo ročné zúčtovanie, údaje uvedené v § 27a ods. 2,
c)
ministerstvu zdravotníctva do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci počet poistencov, za ktorých platí poistné štát (§ 11 ods. 8 až 10) k prvému dňu a k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca,
d)
ministerstvu zdravotníctva počet poistencov podľa pohlavia a veku a počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného nie je štát, a za ktorých platiteľom poistného je štát podľa pohlavia a veku členených podľa pohlavia a podľa vekovej štruktúry v kategóriách po piatich rokoch od narodenia do 80 rokov veku a v kategórii od 80 rokov veku vyššie (ďalej len „počet poistencov podľa pohlavia a veku a počet poistencov, za ktorých platiteľom poistného nie je štát, a za ktorých platiteľom poistného je štát podľa pohlavia a veku") a ďalšie údaje, ktoré sú potrebné na výpočet indexu rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť podľa pohlavia a veku (ďalej len „index rizika nákladov"), raz ročne v termíne, ktorý určí ministerstvo zdravotníctva.
(10)
Oznámenie podľa odseku 1 písm. a) a oznámenie zmeny svojho názvu (obchodného mena) podľa odseku 7 môže samostatne zárobkovo činná osoba splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste13aa) v súvislosti s oznamovaním zmien podľa osobitného zákona,53a) ak oznámenie vykoná v lehote podľa odseku 1. Oznámenie zmeny platiteľa poistného na samostatne zárobkovo činnú osobu podľa odseku 1 písm. b) môže poistenec splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste pri získavaní oprávnenia na podnikanie.
zobraziť paragraf
§ 26
Pokuty

(1)
Úrad13) môže uložiť pokutu
a)
do výšky 165 eur poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v § 22 ods. 2 písm. a) až c) a e), alebo za porušenie ustanovenia § 6 ods. 5,
b)
do výšky 331 eur tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti ustanovené v § 23 a kto nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 1,
c)
do výšky 3 319 eur platiteľovi poistného za nesplnenie povinností ustanovených v § 24 písm. a) až i).
(2)
Úrad môže uložiť pokutu za každé nesplnenie povinnosti alebo porušenie ustanovenia podľa odseku 1; pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, čas trvania a dôsledky porušenia povinnosti.
(3)
Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti úrad uloží pokutu vo výške dvojnásobku pokuty uloženej podľa odseku 1, ak k porušeniu povinnosti došlo do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(4)
Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty.
(5)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti úradom, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
(6)
Na konanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.56)
(7)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Ukladanie pokút zdravotným poisťovniam upravuje osobitný predpis.57)
zobraziť paragraf
§ 27
Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné

(1)
Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné sa vykonáva v každom kalendárnom mesiaci za kalendárny mesiac, ktorý dva mesiace predchádza tomuto kalendárnemu mesiacu (ďalej len „mesačné prerozdeľovanie”).
(2)
Zdravotná poisťovňa je povinná do 20. dňa v kalendárnom mesiaci oznámiť úradu
a)
celkovú sumu zaplatených preddavkov na poistné podľa odseku 3,
b)
celkovú sumu preddavkov na poistné, ktoré sú platitelia poistného povinní odviesť zdravotnej poisťovni za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva,
c)
počet poistencov podľa pohlavia a veku za kalendárny mesiac, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva.
(3)
Základom mesačného prerozdeľovania je 95 % z celkovej sumy zaplatených preddavkov na poistné, ktoré
a)
platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 2 zaplatil zdravotnej poisťovni v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva,
b)
platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. d) zaplatil zdravotnej poisťovni v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa mesačné prerozdeľovanie vykonáva (ďalej len „základ mesačného prerozdeľovania”).
(4)
Štandardizovaný príjem na účely mesačného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca (§ 28 ods. 1) je podiel celkového základu mesačného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ mesačného prerozdeľovania je súčet základov mesačného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní.
(5)
Celková suma z mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa odseku 4 na jedného prepočítaného poistenca.
(6)
Výsledkom mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu.
(7)
Ak je výsledok mesačného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu
a)
kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len „oprávnená poisťovňa”),
b)
záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam (ďalej len „povinná poisťovňa”).
(8)
Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 25. dňa v kalendárnom mesiaci rozhodnutie o mesačnom prerozdeľovaní, v ktorom
a)
uvedie za každú zdravotnú poisťovňu
1.
celkovú sumu zaplatených preddavkov na poistné podľa odseku 2 písm. a),
2.
celkovú sumu preddavkov na poistné podľa odseku 2 písm. b),
3.
počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa odseku 2 písm. c),
4.
počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1,
b)
rozhodne o
1.
výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4,
2.
celkovej sume z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu,
3.
výsledku mesačného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu,
4.
spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z mesačného prerozdeľovania podľa odseku 9,
5.
povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 5.
(9)
V rozhodnutí podľa odseku 8 úrad stanoví každej povinnej poisťovni výšku jej záväzku voči každej oprávnenej poisťovni. Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu oprávnenej poisťovne a výsledku mesačného prerozdeľovania pre povinnú poisťovňu. Koeficient oprávnenej poisťovne sa vypočíta ako podiel výsledku mesačného prerozdeľovania pre oprávnenú poisťovňu a súčtu výsledkov mesačného prerozdeľovania pre všetky oprávnené poisťovne. Povinná poisťovňa je povinná uhradiť záväzky voči oprávneným poisťovniam do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa odseku 8.
zobraziť paragraf
§ 27a
Ročné prerozdeľovanie poistného

(1)
Ročné prerozdeľovanie poistného sa vykonáva v každom kalendárnom roku za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len „ročné prerozdeľovanie”).
(2)
Zdravotná poisťovňa je povinná do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období, za ktoré sa uskutočnilo ročné zúčtovanie poistného, oznámiť úradu
a)
celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa § 15 za rozhodujúce obdobie (ďalej len „povinné poistné”),
b)
počet poistencov podľa pohlavia a veku za rozhodujúce obdobie.
(3)
Základom ročného prerozdeľovania poistného je 95 % povinného poistného podľa odseku 2 písm. a) (ďalej len „základ ročného prerozdeľovania”).
(4)
Štandardizovaný príjem na účely ročného prerozdeľovania na jedného prepočítaného poistenca (§ 28 ods. 1) je podiel celkového základu ročného prerozdeľovania a celkového počtu prepočítaných poistencov. Celkový základ ročného prerozdeľovania je súčet základov ročného prerozdeľovania za všetky zdravotné poisťovne. Celkový počet prepočítaných poistencov je súčet prepočítaných poistencov všetkých zdravotných poisťovní.
(5)
Celková suma z ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu sa vypočíta vynásobením počtu prepočítaných poistencov zdravotnej poisťovne štandardizovaným príjmom podľa odseku 4 na jedného prepočítaného poistenca.
(6)
Výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel celkovej sumy z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre zdravotnú poisťovňu a základu ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu.
(7)
Upraveným výsledkom ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu je rozdiel výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 6 a súčtu výsledkov mesačných prerozdeľovaní pre zdravotnú poisťovňu podľa § 27 ods. 6.
(8)
Ak je upravený výsledok ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu
a)
kladný, zdravotná poisťovňa má pohľadávky voči iným zdravotným poisťovniam,
b)
záporný, zdravotná poisťovňa má záväzky voči iným zdravotným poisťovniam.
(9)
Úrad doručí každej zdravotnej poisťovni do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po rozhodujúcom období rozhodnutie o ročnom prerozdeľovaní, v ktorom
a)
uvedie za každú zdravotnú poisťovňu
1.
celkovú sumu povinného poistného podľa odseku 2 písm. a),
2.
počet poistencov podľa pohlavia a veku podľa odseku 2 písm. b),
3.
počet prepočítaných poistencov podľa § 28 ods. 1,
b)
rozhodne o
1.
výške štandardizovaného príjmu na jedného prepočítaného poistenca podľa odseku 4,
2.
celkovej sume z ročného prerozdeľovania podľa odseku 5 pre každú zdravotnú poisťovňu,
3.
výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 6 pre každú zdravotnú poisťovňu,
4.
upravenom výsledku ročného prerozdeľovania podľa odseku 7 pre každú zdravotnú poisťovňu,
5.
spôsobe vysporiadania pohľadávok a záväzkov z ročného prerozdeľovania podľa odseku 10,
6.
povinnosti zaplatiť poplatok z omeškania podľa § 28 ods. 5.
(10)
V rozhodnutí podľa odseku 9 úrad stanoví každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. b) výšku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni podľa odseku 8 písm. a). Výška záväzku sa vypočíta ako súčin koeficientu zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) a upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. b). Koeficient zdravotnej poisťovne podľa odseku 8 písm. a) sa vypočíta ako podiel upraveného výsledku ročného prerozdeľovania pre zdravotnú poisťovňu podľa odseku 8 písm. a) a súčtu upravených výsledkov ročného prerozdeľovania pre všetky zdravotné poisťovne podľa odseku 8 písm. a). Zdravotná poisťovňa podľa odseku 8 písm. b) je povinná uhradiť záväzky voči zdravotným poisťovniam podľa odseku 8 písm. a) do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom sa vykonáva ročné prerozdeľovanie. Táto lehota však neuplynie skôr ako dva mesiace od doručenia rozhodnutia podľa odseku 9.
zobraziť paragraf
§ 29b

(1)
Práva a povinnosti za
a)
poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, vykonáva zákonný zástupca poistenca,
b)
fyzickú osobu vo väzbe a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody vykonáva ústav,
c)
maloletého poistenca vykonáva
1.
zákonný zástupca alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,
2.
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) alebo
3.
zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu.5)
(2)
Plnenie oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1 za fyzickú osobu vo väzbe, fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo za azylanta a ďalšie podrobnosti o povinnostiach, ktoré vyplývajú z § 20 a § 22 až 24, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky alebo po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(3)
Za dôchodok z cudziny alebo dôchodok z iného členského štátu sa na účely tohto zákona považuje dôchodok porovnateľný so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom podľa osobitného predpisu.39b)
(4)
Výška minimálnej mzdy zmenená nariadením vlády Slovenskej republiky vždy k 1. októbru kalendárneho roka sa na účely tohto zákona použije od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka.
(5)
Ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.
(6)
Preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 8 písm. b), d), e), n) sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.
(7)
Preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 8 písm. p) sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s úradom. Úrad je povinný tieto údaje oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa ich prijatia.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 31f

(1)
V roku 2009 sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania ustanovujú takto:
a)
lehota podľa § 19 ods. 1 do 30. júna 2009,
b)
lehota podľa § 19 ods. 2 do 31. mája 2009,
c)
lehota podľa § 19 ods. 5 do 15. mája 2009,
d)
lehota podľa § 19 ods. 10 do 31. augusta 2009,
e)
lehota podľa § 19 ods. 11 do 31. októbra 2009,
f)
lehota podľa § 19 ods. 15 do 30. septembra 2009,
g)
lehota podľa § 19 ods. 16 do 30. novembra 2009.
(2)
V roku 2009 sa lehoty na ročné prerozdeľovanie poistného ustanovujú takto:
a)
lehota podľa § 27a ods. 2 do 15. októbra 2009,
b)
lehota podľa § 27a ods. 9 do 31. októbra 2009,
c)
lehota podľa § 27a ods. 10 do 31. decembra 2009.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 31g

Mesačné prerozdeľovanie preddavkov na poistné za kalendárne mesiace roku 2008 a ročné prerozdeľovanie poistného za rok 2008 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 31h

Pre rok 2009 je sadzba poistného pre štát 4,9 % z vymeriavacieho základu.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore