Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.08.2022 do 30.11.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

576/2004 Z. z.

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Naliehavá potreba riešenia dlhodobej zdravotnej starostlivosti je deklarovaná nielen v Stratégii dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike, ale aj vo viacerých aktuálnych strategických dokumentoch v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a v odporúčaniach Európskej komisie a v neposlednom rade aj v Programovom vyhlásení vlády na roky 2021 – 2024.1

Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného Európskou komisiou v roku 2021 (ďalej len „Plán obnovy“), a to najmä komponentu 132. Jedným z míľnikov tohto komponentu je vypracovanie nového legislatívneho rámca pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť. Plán obnovy poukazuje na potrebu užšej spolupráce medzi rezortmi práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotníctva, ktorých koordinácia je pre potreby integrácie sociálnej a zdravotnej starostlivosti dlhodobo nepostačujúca, v dôsledku čoho nie je zabezpečená kontinuita a v konečnom dôsledku môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu a rehospitalizáciám osôb, ktorým táto starostlivosť nebola poskytnutá v potrebnom čase a rozsahu.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené. Po dôkladnom posúdení existujúcej právnej úpravy Ministerstvo zdravotníctva SR ako predkladateľ zákona prehodnotilo svoj zámer vypracovať pre oblasť dlhodobej zdravotnej starostlivosti samostatný návrh zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a z dôvodu udržania komplexnosti právneho predpisu upravujúceho zdravotnú starostlivosť považuje za dostačujúcu novelizáciu už existujúceho zákona č. 576/2004 Z. z. a ostatných súvisiacich a vykonávacích predpisov.

Predmetom návrhu zákona je zadefinovanie pojmu dlhodobá zdravotná starostlivosť (ďalej len „dlhodobá starostlivosť“) a jej jednotlivých foriem, paliatívnej zdravotnej starostlivosti, vrátane úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov tejto zdravotnej starostlivosti a zadefinovanie rozsahu údajov potrebných pre monitoring dostupnosti, kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Ide o vypracovanie základného právneho rámca úpravy pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť za účelom zvýšenia kvality a lepšej koordinácie zdravotnej starostlivosti a predchádzaniu opakovaných hospitalizácií sa stanovuje povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „PZS“)

1

http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf

2

https://www.mfsr.sk/files/archiv/1/Plan_obnovy_a_odolnosti.pdf

2

a zariadeniam sociálnej pomoci predkladať zdravotnej poisťovni zákonom určené údaje a zároveň povinnosť zdravotnej poisťovni predkladať ministerstvu zdravotníctva v anonymizovanej podobe tieto údaje súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti ako následnej ošetrovateľskej starostlivosti a dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti v elektronickej podobe, ktorej formu zverejní na svojom webovom sídle Ministerstvo zdravotníctva SR.

Týmto návrhom zákona sa činnosť zariadení sociálnej pomoci dopĺňa o ošetrovateľskú starostlivosť ako následnú zdravotnú starostlivosť a o dlhodobú ošetrovateľskú starostlivosť. Zároveň sa aj pre tieto zariadenia sociálnej pomoci, ktoré majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, definuje povinnosť oznamovať zdravotným poisťovniam v zákonom stanovenom rozsahu a lehote údaje potrebné pre monitorovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Návrh zákona definuje aj právo osoby, ktorej je poskytovaná zdravotná starostlivosť, na poskytovanie sociálnej pomoci a duchovnej služby. Pri definovaní tohto práva predkladateľ zákona vychádzal z celosvetového trendu kritiky zdravotnej starostlivosti za jej značnú dehumanizáciu. Na základe tejto kritiky vznikajú nové trendy aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorých jedným z cieľov je zakomponovanie spirituálneho aspektu do celkovej starostlivosti o pacientov. Nenaplnené duchovné potreby často súvisia so zníženou kvalitou starostlivosti, nespokojnosťou pacientov a zníženou kvalitou života. Duchovná pomoc a podpora poskytovaná duchovným podľa osobitného zákona nie je považovaná za zdravotnú starostlivosť, ani za súčasť zdravotnej starostlivosti a nie je hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Informatívne sú ako prílohy návrhu zákona predložené aj návrhy súvisiacich a vykonávacích predpisov, a to návrh opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045/2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „cenové opatrenie“), návrh výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov, návrh nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov a návrh nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

3

S cieľom zabezpečenia poskytovania dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je úhrada za túto starostlivosť zadefinovaná v cenovom opatrení formou pevných cien pre jednotlivých PZS hradených z verejného zdravotného poistenia, a to výlučne len po dobu dvojročného obdobia zberu údajov nevyhnutne potrebných na monitorovanie dostupnosti a vyhodnotenie kvality a efektívnosti tejto starostlivosti. Predkladateľ zákona predpokladá, že v rámci tohto obdobia budú získané dostatočné a relevantné údaje o dostupnosti ošetrovateľskej starostlivosti ako následnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti, na základe ktorých bude vyhodnotená kvalita tejto starostlivosti a následne upravený spôsob jej financovania bez potreby regulácie zo strany ministerstva. Dostupnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti je súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vyplýva aj z Charty práv pacientov, ktorou je Slovenská republika viazaná. V súčasnosti je na Slovensku nedostatok zdravotníckych zariadení poskytujúcich dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť, v dôsledku čoho sa táto starostlivosť stáva nedostupnou pre osoby, ktoré sú na jej poskytovanie odkázané. Je preto vo verejnom záujme, aby úhrady za poskytovanie dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti zabezpečovali primerané krytie ekonomicky oprávnených nákladov týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s uvedenými zmenami tak, aby mohli plniť svoju funkciu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni. Dočasnou reguláciou cien tejto starostlivosti sa zabezpečí nielen motivácia pre PZS na vytváranie zdravotníckych zariadení na poskytovanie tejto starostlivosti, ale predovšetkým sa zvýši jej dostupnosť pre osoby, ktoré sú na túto starostlivosť odkázané.

Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2022.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

December 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Január 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Apríl 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, predstavuje jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti (komponent 13) a reaguje ako na odporúčania Európskej komisie tak na Programové vyhlásenie vlády na roky 2021 – 2024. Uvedené dokumenty spolu so Stratégiou dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike poukazujú na naliehavú potrebu riešenia dlhodobej zdravotnej starostlivosti, a to formou užšej spolupráce medzi rezortmi práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotníctva, nakoľko nedostatočná kontinuita starostlivosti môže viesť aj ku zhoršeniu zdravotného stavu a rehospitalizáciám.

Ľudská dôstojnosť pri umieraní

V roku 2019 vyše 2/3 osôb zomrela v nemocnici; iba menej ako 1/3 osôb zomrela v domácom alebo inom prirodzenom prostredí (napr. zariadenie sociálnych služieb). Prevaha nemocničného prostredia nad domácim (resp. prirodzeným), ktorá sa prejavovala v celom období rokov 2012-2019, poukazuje na veľmi negatívny trend, ktorý Slovensko stavia do protikladu so zahraničím, kde je naopak tendencia vyhýbať sa úmrtiam v neosobnom nemocničnom prostredí. Podobne tak aj predkladateľ návrhu zákona má záujem zvýšiť dostupnosť mobilnej paliatívnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré spolu s podporným tímom (ako napr. sociálny pracovník, duchovný a i.) zachovávajú dôstojnosť človeka a zvyšujú kvalitu života v jeho terminálnom štádiu.

5

Absentujúci systém a štruktúra

Slovenská právna úprava zatiaľ nepozná pojem „dlhodobá zdravotná starostlivosť“. Pojem následná starostlivosť sa používal v súvislosti so zabezpečením cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona preto predkladá jeho definíciu a jeho jednotlivé súčasti. Jednotlivé postupy v rámci takto definovaných súčastí dlhodobej zdravotnej starostlivosti budú následne rozpracované v podobe koncepcií a štandardov.

Regionálne rozdiely a nedostatočná dostupnosť

Podľa údajov z roku 2019 paliatívnym oddelením (akútnou ZS) disponuje iba BSK s počtom lôžok 19, pričom v ďalších krajoch sa nenachádza vôbec; paliatívnym oddelením v zmysle dlhodobej starostlivosti disponuje BSK (7 lôžok), TSK (17 lôžok), a ŽSK (35 lôžok); konziliárnym paliatívnym tímom v nemocnici disponuje opäť iba BSK a „kamenné“ hospice sa síce nachádzajú v každom kraji okrem ŽSK, no v značne poddimenzovaných počtoch, t.j. BSK (36 lôžok), TTSK (25 lôžok), TSK (37 lôžok), NSK (38 lôžok), BBSK (31 lôžok), PSK (42 lôžok) a KSK (7 lôžok). Napriek skutočnosti, že je na Slovensku vybudovaných celkovo 13 kamenných hospicov, iba v 4 z nich je paliatívna starostlivosť zabezpečovaná lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína.

Nedostatočné kapacity vykazuje aj štatistika špecializovanej ambulantnej paliatívnej starostlivosti. Hoci údaje NCZI indikujú počet mobilných hospicov až 25, v skutočnosti je návštevná (terénna) služba lekár-setra poskytovaná iba v 8 z nich. Ambulancia paliatívnej medicíny je dostupná opäť iba v BSK (v počte 1 ks).

Nedostatočné financovanie

Financovanie dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti je v súčasnosti nepostačujúce, a to bez ohľadu na miesto poskytovania tejto starostlivosti, t.j. či už v ústavnom zariadení (paliatívne oddelenia, domy ošetrovateľskej starostlivosti a pod.) alebo v komunitnom prostredí (prostredníctvom agentúr ošetrovateľskej starostlivosti alebo mobilných hospicov). Konkrétnym príkladom sú mobilné hospice, kde príspevky zo zdravotných poisťovní za r. 2019 nepokrývali ani 15% celoročných nákladov (výkaz E 1.04). Z tohto dôvodu návrh zákona zahŕňa aj úpravy zmluvných a úhradových mechanizmov dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti.

Potreba štruktúrovanejších údajov

Za účelom zvýšenia kvality, lepšej koordinácie zdravotnej starostlivosti a predchádzaniu opakovaných hospitalizácií sa návrh zákona zároveň ustanovuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „PZS“) povinnosť predkladať zdravotným poisťovniam výber údajov, ktoré majú následne povinnosť oznamovať tieto údaje Ministerstvu zdravotníctva SR.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej a paliatívnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené. Súčasťou tohto cieľa je zvyšovanie kvality života a zachovávanie ľudskej dôstojnosti osôb s potrebou dlhodobej zdravotnej alebo paliatívnej starostlivosti a zvyšovanie povedomia a profesionality v oblasti paliatívnej medicíny.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Regionálna a miestna samospráva

Národné centrum zdravotníckych informácií

Zdravotné poisťovne

6

Poskytovatelia participujúci na dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti

Lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína

Sestry s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť, intenzívna ošetrovateľská starostlivosť pre dospelých alebo intenzívna ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii alebo sestrou s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo s licenciou na výkon povolania s rovnakou odbornou spôsobilosťou ako má sestra agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti

Poistenci verejného zdravotného poistenia

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nie sú

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V ostatnom období bol v SR zaevidovaný nárast neurodegeneratívnych ochorení, a to nielen u seniorov, no najmä u mladšej generácie (o.i. aj v súvislosti s následkami pandémie COVID-19): podľa odhadov takýmto ochorením trpí každý 13-ty človek vo veku 65+, ale až každý piaty vo veku 80+ rokov. Podľa informácií z portálu NCZI sa už pre rok 2020 predpokladalo, že počet prípadov novodiagnostikovaných onkologických ochorení v SR po prvýkrát presiahne hranicu 40-tisíc. Potreba dlhodobej starostlivosti vzniká aj u osôb po úrazoch s trvalými zdravotnými následkami. V prípade, že nedôjde k systémovej zmene v zabezpečení siete dlhodobej starostlivosti, dôjde k prehĺbeniu súčasného negatívneho javu, kedy osoby, ktoré si vyžadujú takúto starostlivosť, sú nútené využívať nemocničné lôžka (často na akútnych oddeleniach), čo je z hľadiska výdavkov na zdravotnú starostlivosť finančne najnáročnejšie. Následkom toho dochádza k umelému navyšovaniu akútnych kapacít a k značnému predražovaniu zdravotnej starostlivosti. Toto nedostatočné riešenie dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike v konečnom dôsledku spôsobuje nižšiu dostupnosť dlhodobej starostlivosti pre odkázané osoby, ako aj umiestňovanie týchto osôb do nie vždy vhodných zariadení.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Spolu s návrhom zákona sú predložené aj návrhy vykonávacích a súvisiacich predpisov, a to:

-návrh opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 07045/2003 z 30. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „cenové opatrenie“),

-návrh výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov,

-návrh nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

-návrh nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov,

-návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení,

-návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 92/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ktorou sa ustanovuje vzor návrhu zodpovednej osoby na indikáciu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb a v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

7

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

n/a

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti. Medzi kritériá preskúmania tejto účelnosti a účinnosti budú patriť referencie vecných ako aj prierezových (najmä finančných a strategických) sekcií Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré vyhodnotia o.i. prínos zbieraných informácií, samotný zber informácií (z pohľadu kvality dát, procesu, frekvencie a rozsahu) ako aj dopady legislatívnej úpravy na systém a kvalitu zdravotnej starostlivosti v prostredí SR.

V súvislosti s prechodnými ustanoveniami zákona budú v roku 2024 na základe údajov dostupných vďaka pravidelne zasielaným výkazom prehodnotené sumy jednotlivých položiek cenového opatrenia ako aj obsah a forma príslušných výkazov s cieľom znižovať administratívne zaťaženie zdravotníckeho personálu. Zber údajov definovaných predkladanou novelou bude poskytovať rozširujúce informácie dôležité aj pre pripravovaný informačný systém MPSVR SR.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

8

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Legislatívny materiál je predkladaný s vplyvmi na rozpočet verejnej správy, so sociálnymi vplyvmi a s vplyvmi na podnikateľské prostredie.

Vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2025 je negatívny a pohybuje sa v rozsahu od 11 mil. EUR po 33 mil. EUR, z toho negatívne vplyvy na roky 2022 až 2025 sú rozpočtovo kryté. Z pohľadu subjektu ide o vplyv na ostatné subjekty verejnej správy, ktoré zahŕňajú aj verejné zdravotné poistenie (ďalej aj „VZP“). Súčasťou predkladaného návrhu je zmena cenových opatrení týkajúcich sa dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti, kde sa zvyšujú sadzby na lôžkodeň a paušálne platby pri poskytovaní služieb agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných hospicov v domácom alebo prirodzenom prostredí. Zvyšuje sa aj paušálna platba pri ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, a to o 100% (z 3,30 EUR na 6,60 EUR/osobu/deň).

Z dôvodu zámeru predkladateľa monitorovať a vyhodnocovať ošetrovateľskú starostlivosť budú vybraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zasielať do zdravotných poisťovní výkaz, ktorý bude rozšírený o údaje podporujúce lepší manažment posudzovanej osoby, a to či už v rámci zdravotnej starostlivosti alebo aj sociálnej starostlivosti. Tým sa zároveň vytvára priestor na nadväznosť dlhodobej sociálnej starostlivosti.

Práca poskytovateľov ošetrovateľskej starostlivosti s monitorovacím výkazom je súčasťou ošetrovateľských výkonov, preto nedochádza ku vzniku novej povinnosti a prípadné náklady sú kryté v rámci zvýšeného paušálu z VZP; nedochádza tak k zaťaženiu podnikateľského prostredia.

V jednotlivých analýzach sú podrobne vypočítané vyššie uvedené vplyvy. Východiskom pre nižšie uvedené podrobné vysvetlenia sú okrem novely zákona č. 576/2004 Z.z. aj príslušné vykonávacie predpisy v aktuálne predkladanom znení. V prípade zmeny znenia vykonávacieho predpisu počas samostatného MPK MZ SR aktualizuje doložku vplyvov na RVS.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo zdravotníctva SR

Sekcia zdravia

Odbor zdravotnej starostlivosti

Limbová 2

837 52 Bratislava

zakon576@health.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Medzi hlavné východiskové zdroje predkladaných analýz patria súvisiace platné právne predpisy, údaje zdravotných poisťovní, Národné centrum zdravotníckych informácií, údaje od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

V súvislosti so zavádzaním novej terminológie „následná zdravotná starostlivosť“, nie je v súčasnosti možné pre tento typ zdravotnej starostlivosti vyčísliť ekonomické, resp. rozpočtové dopady

9

samostatne. V rámci kalkulácií dopadov na VZP sú tieto dopady vyčíslené pod skupinou výdavkov na ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť, t.j. spolu s dlhodobou ošetrovateľskou starostlivosťou.

Náklady na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb nie sú systematicky zachytávané, preto ďalšie zmeny paušálnej sadzby budú podmienené včasným a kvalitným vykazovaním podľa §6c zákona č. 581/2004 Z. z. v znení predkladanej novely.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 276/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza negatívny, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov predkladateľ uvádza výdavky bez označenia rokov v sume: 11 047 756 eur, 25 653 593 eur a 33 319 829 eur ako rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. Komisia upozorňuje, že v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné do záhlavia tabuľky č. 1 a ostatných tabuliek analýzy doplniť konkrétne rozpočtové roky.

V tabuľke č. 1 je celý vplyv uvedený ako vplyv na ŠR (program 07A), pričom v časti 2.1.1. sa uvádza, že financovanie je zabezpečené z verejného zdravotného poistenia, ktoré však spadá pod ostatné subjekty verejnej správy. Komisia žiada tabuľku č. 1 upraviť a v časti Financovanie zabezpečené v rozpočte doplniť dotknutý subjekt.

Komisia žiada do analýzy vplyvov doplniť spôsob výpočtu vplyvov na rozpočet VZP, vrátane použitých predpokladov. Analýza vplyvov obsahuje vysvetlenie spôsobu určenia niektorých regulovaných úhrad, avšak neobsahuje spôsob výpočtu celkového vplyvu na rozpočet verejnej správy, predpoklady o počte lôžok/návštev/pacientov, ktoré vstupujú do vplyvu v tabuľke č. 1.

Stanovisko navrhovateľa: Navrhovateľ doplnil tabuľku č. 1, aj spôsob výpočtu celkového vplyvu na rozpočet VS.

K sociálnym vplyvom

Predkladateľom uvedené zhodnotenie sociálnych vplyvov v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov je nedostatočné. Predkladateľ v príslušnej časti len opísal ciele predkladaného návrhu zákona a všeobecne skonštatoval, že schválením predloženého návrhu sa očakáva vytvorenie legislatívnych podmienok na efektívnejšie fungovanie zariadení dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Pritom predkladateľ v analýze rozpočtových vplyvov uvádza, že úhrady zdravotných poisťovní nedostatočne pokrývajú náklady poskytovateľov dlhodobej zdravotnej starostlivosti, čo si tieto zariadenia kompenzujú navýšením úhrad od klientov. Kvôli nedostatočnému financovaniu dochádza k obmedzeniu dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti, a to jednak z dôvodu nízkej motivácie pre vznik poskytovateľov a tiež z dôvodu, že rastúce úhrady od klientov znižujú dostupnosť služieb najmä pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Z tohto dôvodu je potrebné, aby predkladateľ v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov opísal konkrétne opatrenia, ktorými dochádza k úprave úhrad zdravotných poisťovní za jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti a k úpravám podmienok zazmluvnenia poskytovateľov poskytujúcich dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť poisťovňami, pretože tieto opatrenia majú priamy vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V princípe ide o stručný opis všetkých opatrení, ktoré majú rozpočtový vplyv, pričom ku každému opatreniu je potrebné doplniť zhodnotenie obsahujúce informácie, že dostupnosť ktorého typu zdravotnej starostlivosti sa ním zlepší a akej cieľovej skupiny obyvateľov sa bude týkať.

Stanovisko navrhovateľa: Navrhovateľ doplnil bod 4.2.

10

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

10 903 240

25 157 022

29 555 961

33 112 247

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

10 903 240

25 157 022

29 555 961

33 112 247

Verejné zdravotné poistenie

10 903 240

25 157 022

29 555 961

33 112 247

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

10 903 240

25 157 022

29 555 961

33 112 247

... Verejné zdravotné poistenie

10 903 240

25 157 022

29 555 961

33 112 247

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 odsek 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Kvantifikované vplyvy budú rozpočtovo zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy (konkrétne rozpočtu verejného zdravotného poistenia) na príslušné rozpočtové roky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrhom zákona sa plní reformný míľnik Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky pre komponent 13 v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, a to v podobe legislatívnej úpravy zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorým sa vymedzuje rozsah dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti, definujú sa formy dlhodobej zdravotnej starostlivosti a jej kontinuita s inými typmi starostlivosti.

Súbežne s legislatívnou úpravou sa predkladá návrh úhrad zdravotných poisťovní za ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci, úprav podmienok zazmluvnenia poskytovateľov poskytujúcich dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť s poisťovňami a úprav úhrad za paliatívnu zdravotnú starostlivosť a ošetrovateľskú ambulantnú a ústavnú starostlivosť.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

x zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pre ústavnú hospicovú starostlivosť návrh zahŕňa zvýšenie úhrad na 89 EUR/lôžkodeň vrátane indexácie priemerných nákladov (podľa výkazu E01 z r. 2019) prostredníctvom automatu rastu priemernej mzdy. V porovnaní s rokom 2021 tak ide o zvýšenie platby za lôžkodeň o 1,8 násobok.

13

Ústavná hospicová starostlivosť

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Úhrada poisťovne za lôžkodeň (v EUR)

43 €

46 €

49 €

89 €

94 €

100 €

106 €

Priemerná dĺžka hospitalizácie (ALOS) - lineárny medziročný rast (+6%)

47

41

43

46

49

52

55

Predpokladaný počet pacientov pri 90% obložnosti - lineárny medziročný rast (+6%)

1 209

1 209

1 209

1 282

1 359

1 441

1 528

Kalkulácia dopadu za ústavnú hospicovú starostlivosť BEZ zmeny legislatívy

2 443 389 €

2 280 174 €

2 547 363 €

3 066 544 €

3 662 505 €

4 346 056 €

5 126 440 €

Kalkulácia dopadu za ústavnú hospicovú starostlivosť PO zmene legislatívy

2 443 389 €

2 280 174 €

2 547 363 €

4 157 526 €

6 259 554 €

7 493 200 €

8 908 240 €

Nárast úhrad ZP ústavnej hospicovej starostlivosti PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

1 090 982 €

2 597 049 €

3 147 144 €

3 781 800 €

Zdroj: Výkazy NCZI E01 (2019, 2020); vlastné výpočty

K rovnakému nárastu (t.j. na 1,8 násobok) dôjde aj v prípade úhrad za lôžkodeň pri ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti, a teda na 58 EUR/lôžkodeň. Paušálna platba v navrhovanej výške sa v súvislosti so zavedením nových definícií následnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej zdravotnej starostlivosti vzťahuje na obe kategórie. K prehodnoteniu úhrady za lôžkodeň môže dôjsť pri revízii cenového opatrenia, ktorého účinnosť sa navrhuje do 30. júna 2024. V súčasnosti však nie sú k dispozícii informácie, ktoré by umožnili spoľahlivo stanoviť výšku úhrad pre tieto kategórie oddelene.

Ústavná ošetrovateľská starostlivosť

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Úhrada poisťovne za lôžkodeň (v EUR)

28 €

30 €

32 €

58 €

78 €

83 €

88 €

Priemerná dĺžka hospitalizácie (ALOS) - lineárny medziročný rast (+6%)

30

33

35

38

40

42

45

Predpokladaný počet pacientov pri 90% obložnosti - lineárny medziročný rast (+6%)

1 932

1 932

1 932

2 048

2 171

2 302

2 441

Kalkulácia dopadu za ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť BEZ zmeny legislatívy

1 622 880 €

1 912 680 €

2 163 840 €

2 646 016 €

3 126 240 €

3 673 992 €

4 393 800 €

Kalkulácia dopadu za ústavnú ošetrovateľskú starostlivosť PO zmene legislatívy

1 622 880 €

1 912 680 €

2 163 840 €

3 579 904 €

6 773 520 €

8 024 772 €

9 666 360 €

Nárast úhrad ZP ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

933 888 €

3 647 280 €

4 350 780 €

5 272 560 €

Zdroj: Výkazy NCZI E01 (2019, 2020); vlastné výpočty

Obdobne sa predkladá návrh na zvýšenie úhrad za lôžkodeň pre paliatívne oddelenia na 1,5 násobok (zo 161 EUR/lôžkodeň na 237 EUR/lôžkodeň) s cieľom lepšie reflektovať ich skutočné náklady.

Paliatívna medicína

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Úhrada poisťovne za lôžkodeň (v EUR)

143 €

152 €

161 €

237 €

251 €

266 €

282 €

Priemerná dĺžka hospitalizácie (ALOS) - lineárny medziročný rast (+6%)

10

9

9

10

11

12

13

Predpokladaný počet pacientov pri 90% obložnosti - lineárny medziročný rast (+6%)

1 292

1 292

1 292

1 370

1 453

1 541

1 634

Kalkulácia dopadu za ústavnú zdravotnú starostlivosť BEZ zmeny legislatívy

1 906 846 €

1 736 621 €

1 872 108 €

2 342 700 €

2 892 923 €

3 550 464 €

4 333 368 €

Kalkulácia dopadu za ústavnú zdravotnú starostlivosť PO zmene legislatívy

1 906 846 €

1 736 621 €

1 872 108 €

2 794 800 €

4 011 733 €

4 918 872 €

5 990 244 €

Nárast úhrad ZP ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

452 100 €

1 118 810 €

1 368 408 €

1 656 876 €

Zdroj: Výkazy NCZI E01 (2019, 2020); vlastné výpočty

Pri zabezpečovaní paliatívnej starostlivosti v prirodzenom prostredí (t.j. prostredníctvom mobilných hospicov) sa počíta s rozšírením poskytovaných služieb na 120 osôb/mobilný hospic/kalendárny rok. Pre tento účel sa zvyšuje úhrada za návštevu osoby s potrebou paliatívnej starostlivosti lekárom a sestrou zo súčasných 15 EUR na 55 EUR. Táto úhrada slúži prioritne na krytie prevádzkových nákladov. Zároveň je tento výkon rozšírený o tzv. kilometrovné.

14

Mobilné hospice

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Počet poskytovateľov

25

25

25

25

27

29

31

Počet návštev

12 990

12 990

12 990

24 000

25 440

57 307

60 741

Úhrada/návštevu PO zmene legislatívy (od 7/2022) + 6% medziročný nárast, mzdová valorizácia

12 €

12 €

13 €

55 €

58 €

61 €

65 €

Kilometrovné (v EUR)

- €

- €

- €

360 000 €

305 280 €

156 600 €

167 400 €

Kalkulácia dopadu za mobilné hospice BEZ zmeny legislatívy

155 786 €

155 786 €

168 870 €

336 000 €

381 600 €

916 912 €

1 032 597 €

Kalkulácia dopadu za mobilné hospice PO zmene legislatívy (vrátane kilometrovného)

155 786 €

155 786 €

168 870 €

996 000 €

1 780 800 €

3 652 327 €

4 115 565 €

Nárast úhrad ZP pre mobilné hospice PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

660 000 €

1 399 200 €

2 735 415 €

3 082 968 €

Zdroj: Výkazy NCZI E a S; vlastné výpočty

V prípade, že nie je potrebná prítomnosť lekára, je výkon sestry hradený v rámci výkonov „ADOS“ (viď tabuľka ADOS – počet návštev sestier ADOS pre MOHO). Zároveň je tento výkon rozšírený o tzv. kilometrovné, čiže paušál na krytie nákladov súvisiacich so zabezpečením dopravnej mobility sestry, a to vo výške 0,30 EUR/kilometer vo vzdialenosti do 60 km od sídla mobilného hospicu. Kilometrovné bude slúžiť na krytie nákladov súvisiacich so zabezpečením mobility sestry, a teda so základnou zložkou terénnej zdravotnej starostlivosti.

V prípade prekročenia limitu 60 km od sídla mobilného hospicu sa náhrada počíta podľa vzorca: (x – 60)/60 * 0,30, kde x > 60.

Cena za kilometer vychádza zo základnej náhrady pri použití súkromného motorového vozidla (0,193€/km) v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. a čiastkového pokrytia nákladov na pohonné hmoty v prípade použitia súkromného motorového vozidla a na pokrytie rastúcich nákladov na PHM a nákladov na príslušenstvo k motorovému vozidlu (poistné, servis a i.) v prípade vozidiel už zaradených do obchodného majetku spoločnosti, celkovo do výšky max. 30 eurocentov.

Zákonom sa rozširuje minimálne materiálno-technické zabezpečenie ADOS a mobilných hospicov, preto predkladateľ zákona považoval za potrebné zohľadniť zvýšené prevádzkové náklady spojené s touto povinnosťou. Výška náhrady za 1km môže byť po skončení platnosti cenového opatrenia prehodnotená, a to aj vzhľadom na očakávaný nárast počtu elektromobilov (alebo hybridov) v horizonte najbližších rokov.

Obdobný postup sa uplatní aj v prípade úhrady kilometrovného agentúram domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ďalej aj ako „ADOS“).

ADOS

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Počet sestier (4% medziročný rast)

809

809

809

815

848

882

917

Počet návštev

1 631 912

1 631 912

1 631 912

1 644 015

1 709 776

1 778 167

1 849 294

Priemerná úhrada za návštevu (v EUR)

12 €

12 €

12 €

12 €

12 €

12 €

12 €

Počet návštev sestier ADOS pre MOHO

13 500

28 620

30 339

32 157

Kilometrovné (v EUR)

- €

- €

- €

2 199 750 €

4 834 620 €

5 033 173 €

5 239 939 €

Kalkulácia dopadu za ADOS BEZ zmeny legislatívy

20 697 803 €

20 697 803 €

20 697 803 €

19 728 180 €

20 517 312 €

21 338 004 €

22 191 528 €

Kalkulácia dopadu za ADOS PO zmene legislatívy (vrátane kilometrovného)

20 697 803 €

20 697 803 €

20 697 803 €

22 089 930 €

25 695 372 €

26 735 245 €

27 817 351 €

Nárast úhrad ZP pre ADOS PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

2 361 750 €

5 178 060 €

5 397 241 €

5 625 823 €

Zdroj: Výkazy NCZI E a S; vlastné výpočty

Predkladateľ novely zákona navyše vytvára priestor pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zapojiť sa do národného projektu financovaného z prostriedkov Operačného programu Ľudské zdroje zameraného na posilnenie dlhodobej zdravotnej starostlivosti v oblasti personálnych kapacít ADOS a mobilných hospicov3.

3 https://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/4823_oplz_2021_07_07_zamer-np_posilnenie-dlhodobej-zs_29_06_2021-fina.pdf

15

Špecifickou oblasťou dlhodobej zdravotnej starostlivosti je poskytovanie dlhodobej intenzívnej zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí osoby alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorú podľa návrhu zákona bude môcť poskytovať sestra agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna starostlivosť, intenzívna ošetrovateľská starostlivosť pre dospelých alebo intenzívna ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii alebo sestrou s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo s licenciou na výkon povolania s rovnakou odbornou spôsobilosťou ako má sestra agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, čím dôjde k rozšíreniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá sa doteraz neposkytovala.

IDOS

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Počet sestier

6

13

16

20

Počet návštev

668

1 336

1 700

2 040

Priemerná úhrada za návštevu (v EUR)

9,5 €

9,5 €

9,5 €

9,5 €

Kalkulácia dopadu za IDOS PO zmene legislatívy

- €

- €

- €

20 380 €

164 996 €

258 400 €

387 600 €

Nárast úhrad ZP pre IDOS PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

20 380 €

164 996 €

258 400 €

387 600 €

V zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré má uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti a/alebo ošetrovateľskej starostlivosti ako následnej zdravotnej starostlivosti a/alebo dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti sa pevná cena za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe, ktorá spĺňa indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti zvyšuje o 100% z 3,30 EUR/osobu/deň na 6,60 EUR/osobu/deň v rozsahu minimálneho počtu lôžok na účely poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Takto stanovená pevná cena zohľadňuje vplyvy mzdového automatu zdravotníckych pracovníkov, ako aj zvýšené prevádzkové náklady na poskytovanie tejto starostlivosti.

Ošetrovateľský paušál

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Počet lôžok pre účely rozpočtu

-

3 093

3 295

6 200

6 400

7 000

7 500

Paušál BEZ zmeny legislatívy 3,30 EUR/deň

- €

3 725 809 €

3 969 067 €

4 167 520 €

4 365 973 €

4 564 427 €

4 762 880 €

Paušál PO zmene legislatívy 6,60 EUR/deň

- €

3 725 809 €

3 969 067 €

9 551 660 €

15 417 600 €

16 863 000 €

18 067 500 €

Nárast úhrad ZP pre ošetrovateľský paušál PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

5 384 140 €

11 051 627 €

12 298 573 €

13 304 620 €

Ďalšie úpravy v úhradách bude možné realizovať až po vyhodnotení údajov zozbieraných v zmysle § 6c predkladanej novely zákona č. 581/2004 Z. z. Tieto údaje budú zároveň slúžiť na lepšie vyhodnocovanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti, a to nielen z pohľadu rozsahu ale aj kvality a so zameraním na zvýšenie kvality života osoby odkázanej na dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Bližšia evidencia osôb s potrebou ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb zároveň podporí implementáciu „cesty pacienta“, a teda zaradenie týchto osôb do prostredia (či už ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo práve prirodzeného prostredia), ktoré je najvhodnejšie pre zdravotný stav a kvalitu života tejto osoby a jej blízkych osôb.

Sumarizačná tabuľka vplyvu na VZP

2019

2020

2021

2022

2023

2024

2025

Ústavná ošetrovateľská starostlivosť

- €

- €

- €

933 888 €

3 647 280 €

4 350 780 €

5 272 560 €

Ústavná hospicová starostlivosť

- €

- €

- €

1 090 982 €

2 597 049 €

3 147 144 €

3 781 800 €

Paliatívna medicína

- €

- €

- €

452 100 €

1 118 810 €

1 368 408 €

1 656 876 €

Mobilné hospice

- €

- €

- €

660 000 €

1 399 200 €

2 735 415 €

3 082 968 €

ADOS

- €

- €

- €

2 361 750 €

5 178 060 €

5 397 241 €

5 625 823 €

IDOS

- €

- €

- €

20 380 €

164 996 €

258 400 €

387 600 €

Ošetrovateľský paušál

- €

- €

- €

5 384 140 €

11 051 627 €

12 298 573 €

13 304 620 €

Nárast úhrad ZP CELKOM PO zmene legislatívy voči báze BEZ zmeny legislatívy (od 2.polroka 2022)

- €

- €

- €

10 903 240 €

25 157 022 €

29 555 961 €

33 112 247 €

16

Informácie odôvodňujúce naliehavú potrebu právnej úpravy dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti

2.1. Pojem dlhodobá starostlivosť

V slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje definícia pojmu dlhodobej starostlivosti; Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento pojem definuje nasledovne: „Dlhodobá starostlivosť je definovaná ako všetky činnosti, ktoré vykonávajú iné subjekty s cieľom zabezpečiť, aby si osoby so závažnou trvalou stratou schopností, alebo osoby ohrozené týmto rizikom, mohli udržať úroveň funkčných schopností, ktoré sú v súlade s ich základnými právami, základnými slobodami a ľudskou dôstojnosťou“. Cieľom dlhodobej starostlivosti je „...zachovanie čo najvyššej možnej kvality života v súlade s individuálnymi preferenciami a čo najvyššej miery nezávislosti, autonómie, participácie, osobného naplnenia a dôstojnosti”. Systém dlhodobej starostlivosti je zameraný na poskytovanie a koordináciu kompletnej starostlivosti, podpory a pomoci s cieľom zabezpečiť čo najlepšie možnosti individuálneho zdravia a funkčných schopností jednotlivca v priebehu času, pre ľudí so závažnou trvalou stratou týchto schopností alebo s rizikom takejto straty.4

Podľa Správy Európskej komisie o dlhodobej starostlivosti (6/2021) v žiadnom členskom štáte Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) nie je zadefinovaná kvalita dlhodobej starostlivosti. Väčšina členských štátov namiesto toho používa všeobecné definície kvality platné pre zdravotnú starostlivosť a služby sociálnej starostlivosti. Len niekoľko členských štátov má oficiálnu definíciu kvality v sektore zdravotníctva (napr. Belgické kráľovstvo a Slovinská republika) alebo v sektore sociálnej starostlivosti (napr. Bulharská republika). V členských štátoch, v ktorých absentuje oficiálna definícia kvality, je možné niektoré princípy kvality odvodiť z konkrétnych právnych predpisov, akreditačných postupov pre poskytovateľov tejto starostlivosti alebo z iných zdrojov, ktoré sa zaoberajú špecifickými aspektmi dlhodobej starostlivosti (napr. ciele alebo normy pre určité aspekty kvality). Táto správa navyše poukazuje na hlavné výzvy, ktorým budú členské štáty čeliť, a to - dostupnosť a kvalita dlhodobej starostlivosti, kvalita formálnej starostlivosti (domácej a pobytovej), zamestnávanie neformálnych opatrovateľov a finančná udržateľnosť národných systémov starostlivosti.5

V Slovenskej republike doteraz nie je vytvorený systém dlhodobej integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti pre osoby s chronickými chorobami, osoby s potrebou paliatívnej zdravotnej starostlivosti, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Viaceré legislatívne pokusy o reformu a spojenie systému sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti boli neúspešné, doteraz tieto systémy fungujú ako dva separátne systémy s minimálnou koordináciou a prepojením.

Z tohto dôvodu sa služby, ktoré sú tradične súčasťou dlhodobej starostlivosti, poskytujú fragmentovane v troch oblastiach podpory. Ide o oblasť sociálnych služieb, oblasť zdravotníctva a neformálnu starostlivosť (v rámci systému kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia). V Slovenskej republike je poskytovanie dlhodobej starostlivosti vnímané predovšetkým v systéme sociálnych služieb a v rámci neformálnej starostlivosti formou príspevku na opatrovanie. V oblasti zdravotníctva je dlhodobá starostlivosť orientovaná primárne na chronických pacientov6.

4

https://www.who.int/ageing/health-systems/icope/icope-consultation/ICOPE-Global-Consultation-Background-

Paper-3.pdf?ua=1

5

https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8396

, str. 56

6

https://www.rpsp.eu/wp-content/uploads/2018/04/LTCpolicybrief_final.pdf

, str. 3

17

Ministerstvo zdravotníctva SR dlhodobo eviduje poddimenzovanie v regionálnej dostupnosti, rozdielnu kvalitu týchto služieb a nedostatok príslušného personálu. V súvislosti s pandémiou COVID-19 sa ešte viac prejavila zraniteľnosť a nepripravenosť systému poskytovania dlhodobej zdravotnej starostlivosti, zvýraznila sa potreba investícií a spolupráce pri vytváraní účinných mechanizmov a zabezpečovania jej dostupnosti. Systémové riešenia by preto mali zahŕňať zvýšenie atraktivity zdravotníckeho a ošetrovateľského povolania, a to aj prostredníctvom investícií do technológií, zručností a ochrany pracovnej sily.

Ministerstvo zdravotníctva SR si je vedomé, že predkladaný návrh zákona nie je komplexným a systémovým riešením integrácie sociálno-zdravotnej starostlivosti. Cieľom tohto návrhu je vytvoriť základný rámec pre riešenie naliehavej potreby právnej úpravy dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti a zároveň zberom údajov nastaviť systém kvality ich poskytovania.

S rastúcou priemernou dĺžkou života obyvateľov v členských štátoch EÚ, v ktorom ich klesajúce fyzické a duševné zdravie robí závislými na pomoci ostatných, ako aj v súvislosti s vývojom zdravotného stavu obyvateľstva podľa bodu 2.3 tohto dokumentu, je udržateľná dlhodobá starostlivosť pre toto obyvateľstvo dôležitá a veľmi žiadaná.

Graf 1: Celkové výdavky súvisiace s vekom, rôzne scenáre a rozdelenie podľa zložiek, 2019 a 2070, % HDP

Zdroj: Commission services, EPC

Táto potreba je zakotvená aj v 18. princípe európskeho piliera sociálnych práv, ktorý zdôrazňuje právo na dostupné a kvalitné služby dlhodobej starostlivosti, a to najmä na domácu starostlivosť a komunitné služby.7 Najdôležitejšie je, že investície do systému dlhodobej zdravotnej starostlivosti majú zároveň potenciál znížiť zaťaženie príbuzných osoby, ktorej stav si dlhodobú zdravotnú starostlivosť vyžaduje.

V tejto súvislosti viaceré členské štáty EÚ pripravujú reformné opatrenia v oblasti dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Príkladom je Nemecko, ktoré plánuje predložiť opatrenia týkajúce sa účinnosti, financovania a personálneho posilnenia v dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Podobne v Írsku je reforma zdravotníckych služieb a služieb dlhodobej starostlivosti na poprednom mieste politického programu, kde sa vláda vytvorená v júni 2020 zaviazala zriadiť komisiu na preskúmanie starostlivosti a podpory starších ľudí. Holandsko má v úmysle posilniť prepojenie a spoluprácu medzi dlhodobou starostlivosťou a zdravotnou starostlivosťou

7

https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/economy-works-people/jobs-growth-and-

investment/european-pillar-social-rights/european-pillar-social-rights-20-principles_cs

18

a zamerať výskum na otázky súvisiace s pandémiou. Okrem Slovenska aj niektoré ďalšie členské štáty začali zavádzať štrukturálne zmeny systému dlhodobej starostlivosti v reakcii na pandémiu COVID-19 (FR, LU, NL, SI). Vo Francúzsku bol zákonom zo 7. augusta 2020 o sociálnom dlhu a autonómii vytvorený piaty sektor národného zdravotného systému zameraný na stratu autonómie starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím s finančným príspevkom vo výške 1 miliardy EUR8.

2.2. Demografický vývoj v Slovenskej republike

V kontexte správy Európskej komisie o starnutí populácie9, podľa ktorej výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť a školstvo vzrastú z 18,3 % HDP v roku 2019 na 29,1 % HDP v roku 2070, sa tento nárast vo všetkých štyroch oblastiach najviac dotkne práve Slovenska. Výdavky v rámci EÚ podľa predpokladov budú rásť do roku 2063, kedy dosiahnu svoj vrchol. Najvýraznejší nárast sa prejaví pri výdavkoch na dôchodky (5,9 p. b.), následne pri zdravotnej (2,5 p. b.) a dlhodobej (2,1 p. b.) starostlivosti.

Rastúci podiel staršej populácie zvýši aj dopyt po dlhodobej starostlivosti o odkázané osoby. Miera odkázanosti rastie s vekom a najvyššia je u osôb nad 85 rokov. Podiel ľudí v tejto vekovej kategórii na celkovej populácii vzrastie na Slovensku z 1,5 % v roku 2019 na 8,6 % v roku 2070. Výdavky na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2070 viac ako strojnásobia v porovnaní s rokom 2019, t.j. vzrastú z 0,8 % HDP v roku 2019 až na 2,9 % HDP v roku 2070.10

2.3. Vývoj zdravotného stavu obyvateľov v Slovenskej republike

Dôležitým faktorom pri riešení dlhodobej zdravotnej starostlivosti je aj nárast neurodegeneratívnych ochorení, a to ako u seniorov, tak aj u mladšej generácie (o.i. aj v súvislosti s následkami pandémie COVID-19): podľa odhadov takýmto ochorením trpí každý 13-ty človek vo veku 65+, ale až každý 5-ty vo veku 80+ rokov. Podľa informácií z portálu NCZI sa už pre rok 2020 predpokladalo, že počet prípadov novodiagnostikovaných onkologických ochorení v SR po prvýkrát presiahne hranicu 40-tisíc11. Potreba dlhodobej zdravotnej starostlivosti vzniká aj u osôb po úrazoch s trvalými zdravotnými následkami.

V dôsledku nedostatočnej siete poskytovateľov participujúcich na poskytovaní dlhodobej zdravotnej starostlivosti dochádza k tomu, že osoby s potrebou tejto zdravotnej starostlivosti sú nútené využívať lôžka akútnych oddelení, čo je negatívny jav z hľadiska využitia kapacít (personálnych, materiálnych, finančných a i.) týchto oddelení, ktoré by sa pri fungujúcom systéme dlhodobej zdravotnej starostlivosti mohli alokovať ďalším osobám s potrebou akútnej zdravotnej starostlivosti. Následkom toho dochádza k umelému navyšovaniu akútnych kapacít a k značnému predražovaniu zdravotnej starostlivosti. Toto nedostatočné riešenie dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike v konečnom dôsledku spôsobuje nižšiu dostupnosť dlhodobej starostlivosti pre odkázané osoby, ako aj umiestňovanie týchto osôb do nie vždy vhodných zariadení, tak ako je to uvedené v grafoch uvedených nižšie.12

8

https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8396

, str. 133

9 The 2021 Ageing Report: Economic and Budgetary Projections for the EU Member States. V správe je zahrnuté mimo krajín EÚ aj Nórsko,

https://ec.europa.eu/info/publications/2021-ageing-report-economic-and-

budgetary-projections-eu-member-states-2019-2070_en

10 https://www.mfsr.sk/files/archiv/16/AWG_komentar.pdf

11

http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/NCZI-prinasa-viac-udajov-o-onkologickych-ochoreniach.aspx

12 HardWood Investments, OECD, WHO, Ministerstvo zdravotníctva SR

19

Graf 2: Nevhodné umiestňovanie osôb s potrebou dlhodobej starostlivosti

Zdroj: HardWood Investments, OECD, WHO, Ministerstvo zdravotníctva SR

2.4. Vývoj úmrtnosti podľa miesta úmrtia

Nižšie uvedený graf 3 poukazuje na vysoký podiel úmrtí pacientov v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na nemeniaci sa stav v čase, možno tento vývoj označiť za trend, ktorý prevažuje v podmienkach Slovenska na rozdiel od trendu, ktorý dominuje v zahraničí, ktorý charakterizuje rastúci podiel úmrtí v zariadeniach sociálnych služieb na celkovom počte úmrtí v krajine.

Graf 3: Vývoj úmrtí na Slovensku v rokoch 2012 – 2019 podľa miesta úmrtia

025005000750010000125001500017500200002250025000275003000020122013201420152016201720182019RokUmrtiMiesto_umrtia

During transportHomeHospitalLong−term sick care homeOtherStreetVývoj úmrti na Slovensku v rokoch 2012−2019 podla miesta úmrtia

Zdroj: Stratégia dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike,