Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 19.01.2021 do 31.03.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky podpredseda vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh.

Predloženým návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala situácia s naďalej sa šíriacou nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19 na území Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, a s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, zákon o službách zamestnanosti, zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o hospodárskej mobilizácii, zákon o verejnom obstarávaní, a dva zákony o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby ľudskej choroby COVID-19 a to v justícii a vo finančnej oblasti.

Novelou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa z dôvodu jednoznačnosti precizujú niektoré ustanovenia platného zákona napríklad v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciu, tiež sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z.

Účelom novely zákona o službách zamestnanosti je, vzhľadom na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov, na účely realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžiť výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Novelou zákona o zdravotnej starostlivosti sa upravuje možnosť vykonávania očkovania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti s cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19.

Novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa rozširuje možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent. Podstatnou zmenou je zavedenie sankcie za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania na účely predchádzania spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie. Ďalej sa navrhuje úprava, vďaka ktorej budú môcť zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, a úprava, vďaka ktorej študenti a žiaci budú môcť vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

Navrhovaná úprava v zákone o hospodárskej mobilizácii má zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zosúlaďuje zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty pri postupe zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Cieľom úpravy je rozšírenie výnimky z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania.

Novelou zákona č. 62/2020 Z. z. sa upravujú pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb.

Novelou zákona č. 67/2020 Z. z. sa v záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie navrhuje spresniť pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme ako je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorý sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál.

Návrh zákona sa v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a čl. 15 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky bez predošlého prerokovania návrhu zákona s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

-článok 26 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b) v sekundárnom práve

-smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (konsolidované znenie) (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení

gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení

gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení

gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

bezpredmetné

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné – smernice EÚ sú náležite transponované do vnútroštátneho právneho poriadku. Dochádza k využitiu voliteľnej transpozície.

b) informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

bezpredmetné (vo vzťahu k predmetu právnej úpravy)

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

smernice sú transponované do zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – úplne

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

podpredseda vlády Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2021

2.Definovanie problému

Predloženým návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala situácia s naďalej sa šíriacou nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19 na území Slovenskej republiky. Návrh zákona reaguje na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, a s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého návrhu je riešenie dopadov vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v súvislosti s pandémiou COVID-19 na území Slovenskej republiky.

4.Dotknuté subjekty

5.Alternatívne riešenia

Neboli žiadne.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej

republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

B. Osobitná časť

K čl. I (novela zákona o civilnej ochrane obyvateľstva)

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že už v súčasnosti zákon upravuje úlohy a pôsobnosť samosprávnych krajov v rámci civilnej ochrany.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti sa precizuje ustanovenie prvej vety § 3b ods. 4. Je zrejmé, že ak nastane mimoriadna udalosť, v dôsledku ktorej sa vyhlási núdzový alebo výnimočný stav bez toho, aby tomu predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej situácie, v takom prípade sa mimoriadna situácia z rovnakých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje. Počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu však môže na tom istom území dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti, ale z iného dôvodu (napr. povodeň počas pandémie). V takom prípade možno počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu vyhlásiť zároveň mimoriadnu situáciu, ktorá však nastala z iných dôvodov.

Druhá veta odseku 4 sa vypúšťa z dôvodu úprav uvedených v bode 3.

K bodu 3

Zvýrazňuje sa jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa tohto zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a vzájomná previazanosť právnych úprav manažmentu krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu.

Aj keď sa po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu z tých istých dôvodov nevyhlasuje mimoriadna situácia, neznamená to, že nie je potrebné vykonávať aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany podľa tohto zákona. Vzhľadom na to sa potreba uplatnenia úloh a opatrení civilnej ochrany aj počas vyhláseného núdzového a výnimočného stavu explicitne zakotvuje do zákona.

Zároveň sa explicitne ustanovuje, že počas núdzového stavu a výnimočného stavu sa opatrenia prijímané na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. považujú za opatrenia civilnej ochrany, pretože ide o riešenie tých istých mimoriadnych udalostí rôznymi prostriedkami.

K bodom 4 až 6

Ide o terminologické zmeny, ktoré lepšie vystihujú previazanie tohto zákona s vyhláseným núdzovým alebo výnimočným stavom, a to aj s ohľadom na úpravy v bode 3.

K bodu 7

Vzhľadom na skutočnosť, že počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 je obmedzené uskutočňovanie školení a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti, ustanovuje sa, že trvanie odbornej spôsobilosti sa predlžuje až do obdobia uplynutia šiestich mesiacov od jej odvolania.

K čl. II (novela zákona o službách zamestnanosti)

Vzhľadom na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky, ale najmä na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov sa navrhuje na účely

realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžiť výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

K čl. III (novela zákona č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1

S cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa ustanovuje možnosť jeho vykonávania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2 a 3

Legislatívno–technická úprava v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky v § 8 ods. 1.

K čl. IV (novela zákona č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1

Na účely zabezpečenia celoplošného testovania populácie v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné zapojiť do vykonávania diagnostického testu okrem zdravotníckych pracovníkov aj čo najväčší počet študentov a žiakov zdravotníckych študijných odborov. Rozširuje sa možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent.

K bodu 2, 3 a 4

Pri ukladaní pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania je potrebné zohľadniť zásadu adekvátnosti výšky pokuty k závažnosti porušenia právnej povinnosti, ktorá by sa však spravodlivo mala uplatňovať všeobecne, keďže pri každom porušení právnej povinnosti je možné určiť jeho rozsah, povahu a ďalšie atribúty protiprávneho konania.

K bodu 5

Účelom navrhovanej úpravy je predchádzanie spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie uvedenou v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky.

K bodu 6

V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou sa množia požiadavky aplikačnej praxe najmä v súvislosti s vykonávaním testov na zistenie ochorenie COVID- 19. Navrhuje sa úprava, vďaka ktorej budú môcť zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, to znamená, že budú môcť svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti na základe svojho slobodného rozhodnutia formou dobrovoľníckej činnosti využiť vo verejný prospech, mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo

služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu.

Vzhľadom na kritický stav v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky je nevyhnutné zabezpečiť opakované celoplošné testovanie populácie. Navrhovanou úpravou sa má docieliť, vzhľadom na znižujúce sa personálne kapacity zdravotníckych pracovníkov, aby študenti a žiaci mohli vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

K čl. V (novela zákona o hospodárskej mobilizácii)

Neplnenie povinností zo strany jednotlivých subjektov hospodárskej mobilizácie narúša komplexný systém opatrení určených na ochranu zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky a môže spôsobiť jeho kolaps, prípadne kolaps tých subjektov, ktoré tieto nedostatky v konečnom dôsledku vykrývajú vlastnými kapacitami. Navrhovaná úprava má zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

K čl. VI (novela zákona o verejnom obstarávaní)

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty, ak ide o postup zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovanou úpravou sa výnimka z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty rozšíri na všetky priame rokovacie konania.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou prechodných ustanovení sa umožňuje, aby právna úprava vzťahovala aj na priame rokovacie konania začaté pred účinnosťou predloženej novely zákona.

K čl. VII (novela zákona č. 62/2020 Z. z.)

K bodu 1

Berúc do úvahy doterajšiu nejednotnú aplikačnú prax pri využívaní § 3 ods.1 písm. a) platného znenia zákona sa navrhuje, aby „nevyhnutný rozsah“ vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia ustanovila vykonávacia vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti treba poukázať, že vykonávacia právna úprava sa bude vzťahovať aj na pojednávania vykonávané notármi ako súdnymi komisármi, pretože ich úkony sú úkonmi súdu a úkonom súdu je aj pojednávanie.

K bodu 2

Berúc do úvahy doterajšie skúsenosti s aplikáciou platného znenia § 5 sa navrhuje zrušiť doterajšiu naviazanosť § 5 na § 190a až §190d Obchodného zákonníka, pričom namiesto toho sa v odseku 2 normuje nové pravidlo určovania „technických“ podmienok vykonania korešpondenčného hlasovania a účasti na rozhodovaní kolektívneho orgánu prostredníctvom

elektronických prostriedkov. Právna úprava aj naďalej zostáva naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav.

Okrem toho sa doterajšia úprava rozširuje o odsek 3, ktorý umožní jej využitie ak pri rozhodovaní kolektívnych veriteľských orgánov, t.j. schôdze veriteľov a veriteľského výboru v konkurznom konaní.

K bodu 3

K § 8 a 9: Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca februára 2021 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 1. januára 2021 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od ostatného vyhlásenia zákazu pohybu na území Slovenskej republiky podľa uznesenia vlády č. 808 z 31. decembra 2020. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Z hľadiska konštrukcie ide o rovnakú úpravu ako bola pôvodne schválená v marci 2020 v súvislosti s prvou vlnou pandémie Covid-19.

K § 10: Navrhované opatrenie má za cieľ dočasne zakázať vykonávanie dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak má dražba splniť svoj účel, je nutné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov, čo za aktuálnej mimoriadnej situácie nie je možné, pretože je nežiaduce, aby sa na jednom mieste koncentrovali väčšie skupiny osôb. Vzhľadom na to sa javí ako účelné dočasne zamedziť vykonávaniu dražieb pod hrozbou sankcie neplatnosti dražby. Toto opatrenie má pochopiteľne dočasný charakter a je replikou platného znenia § 7.

K čl. VIII (novela zákona č. 67/2020 Z. z.)

V záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie § 36c ods. 3 zákona sa navrhuje spresniť, že súčasťou účelného a hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ako sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál, prípadne iný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa používa na zamedzenie šírenia pandémie, zmiernenie negatívnych následkov pandémie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, počas obdobia pandémie. Je nepochybné, že je vo verejnom záujme zachovanie chodu hospodárstva Slovenskej republiky, a tiež zachovanie životov a zdravia fyzických osôb. V tomto prípade nepôjde o rozpor so zásadou hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu.

K čl. IX (účinnosť)

Vzhľadom na naliehavosť prijatia navrhovaných legislatívnych opatrení sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.

Bratislava 13. januára 2021

Igor Matovič v. r.

Štefan Holý v. r.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.