Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.05.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vypracovalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky z vlastnej iniciatívy.

Cieľom predloženého návrhu zákona je reakcia na spustenie elektronického zdravotníctva do praxe. Navrhuje sa úprava prístupov zdravotníckych pracovníkov k zdravotným údajom v elektronickej zdravotnej knižke, zmena spôsobu zapisovania a rozsahu zapisovaných údajov do pacientskeho sumára, zmena v procese vydávania elektronických preukazov zdravotníckeho pracovníka, ako aj vydávanie elektronických preukazov pracovníka v zdravotníctve. Navrhuje sa nová úprava vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej podobe a zosúladenie poskytovania sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie vedenej v elektronickej aj listinnej podobe. Navrhuje sa, aby poskytovateľ, ktorý vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej podobe, nemal povinnosť viesť a uchovávať zdravotnú dokumentáciu v listinnej podobe. Navrhovaná právna úprava pamätá aj na situácie, kedy nie je možné viesť čisto elektronickú zdravotnú dokumentáciu a záznamy ukladať do elektronickej zdravotnej knižky.

Navrhujú sa nové spôsoby uzatváranie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti ako aj odstúpenie od uzatvorenej dohody elektronicky. Ustanovuje nový spôsob zaraďovania pacienta na dispenzarizáciu ako aj nahlasovania zastupovania.

Zo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa vypúšťa štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia, ako aj poplatok za túto službu, ktorá sa prechodom na tzv. elektronický predpis je bezpredmetnou..

Z dôvodu plného napojenia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do národného zdravotníckeho informačného systému sa zavádza nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť a to na základe dispenzačných záznamov.

V zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa spresňujú ustanovenia upravujúce tzv. viacnásobný elektronický recept s poznámkou „REPETETUR“, umožňuje sa lekárovi pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti predpísať pacientovi individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku a v súlade s preskripčnými a indikačnými humánny liek, zdravotnícku pomôcku

alebo dietetickú potravinu v počte balení potrebných na liečbu pacienta v trvaní 30 dní. Za odporúčanie odborného lekára sa bude považovať aj odporúčanie ošetrujúceho lekára uvedené v prepúšťacej správe pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. V súlade so skutočnou dĺžkou výrobného procesu sa predlžuje doba platnosti lekárskeho predpisu na individuálne pripravovaný humánny liek.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Osobitná časť

Článok I. (zákon č. 153/2013 Z. z.)

K bodom 1 a 4

Legistívno-technická úprava súvisiaca s bodom 18.

K bodu 2

Dopĺňa sa účel spracovania údajov v registroch a zoznamoch spracúvaných inými subjektmi, ktoré národné centrum používa pri správe údajovej základne.

K bodom 3 a 10

Legistívno-technická úprava vyplývajúca zo zmeny právnych predpisov.

K bodu 5

Zavádza sa definícia jednoznačného číselného kódu. Číselný kód používa osoba oprávnená na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke na svoju jednoznačnú identifikáciu aa deklaruje ním, že pristupuje k údajom odôvodnene z titulu prebiehajúceho konania na príslušnom orgáne alebo úrade. Jednoznačný číselný kód prideľuje v súlade s metodikou integrácie príslušný úrad.

K bodom 6, 46 až 48

Navrhuje sa zmena názvu registra v správe národného centra. Národný register organizácií zaobchádzajúcich s liekmi sa bude nazývať Národným registrom organizácií s osobitnými úlohami v zdravotníctve. Zmena vyplýva z doplnenia nových subjektov, o ktorých sa v registri spracovávajú údaje.

K bodom 7, 8, 36 až 38

Medzi subjekty, ktorým sa v poskytujú údaje z národných zdravotných registrov zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie a štatistických výkazov v zdravotníctve v anonymizovanej pobode sa dopĺňa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pre potreby štátnej štatistiky sa umožňuje poskytovanie údajov Štatistickému úradu SR z národného registra vrodených chýb v agregovanej podobe.

Z dôvodu potrieb vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa národnému centru ako správcovi údajov dopĺňa oprávnenie poskytovať dôverné štatistické údaje z národných zdravotníckych administratívnych registrov, národných zdravotných registrov, zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie a štatistických výkazov v zdravotníctve tretím osobám, ak spravodajská jednotka, ktorá tieto údaje poskytla a ktorej sa údaje týkajú, udelí písomný súhlas na poskytnutie týchto údajov.

Medzi subjekty poskytujúce údaje do štatistického zisťovania v zdravotníctve sa dopĺňa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a organizátor prehliadok mŕtvych tiel.

K bodu 9

Navrhuje sa spresnenie procesu vytvárania elektronického zdravotného záznamu. Elektronické zdravotné záznamy v elektronickej zdravotnej knižke nie je možné vytvoriť inak ako prostredníctvom informačného systému, ktorý má osvedčenie zhody podľa § 11. Obsahové náležitosti a požiadavka podpisu zostáva zachovaná.

Legislatívno-technická oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 11

Spresnenie rozsahu údajov poskytovaných z elektronickej zdravotnej knižky. Ide o identifikačné údaje osoby a zdravotné údaje, ktorých rozsah je presne vymedzený v závislosti od osoby, ktorá k údajom pristupuje ako aj od spôsobu prístupu.

K bodu 13

Z dôvodu nejednoznačného výkladu sa navrhuje úprava prístupu ošetrujúceho lekára k jednotlivých zdravotným záznamom osoby v elektronickej zdravotnej knižke. Rozsah sprístupnených údajov závisí práve od spôsobu prístupu ošetrujúceho lekára k údajom. Ošetrujúci lekár môže k údajom v elektronickej zdravotnej knižke pristúpiť

1.prostredníctvom identifikátora záznamu o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo identifikátora záznamu o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti t.j. prostredníctvom identifikátora vytlačeného na papierovom výmennom lístku – v tom prípade sa lekárovi zobrazia identifikačné údaje osoby a samotný výmenný lístok,

2.potvrdením prijatia záznamu o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo záznamu o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti, čiže po prijatí elektronického výmenného lístka, ktorým potvrdí, že reálne preberá osobu do starostlivosti – v tom prípade sa lekárovi zobrazia všetky elektronické zdravotné záznamy uložené v elektronickej zdravotnej knižke, okrem reštrikčných záznamov,

3.prostredníctvom rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby – v tom prípade sa lekárovi zobrazia elektronické zdravotné záznamy v rozsahu záznamu o zásahu pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti, záznamov o poskytnutej urgentnej starostlivosti a vlastných záznamov o poskytnutí ambulantnej starostlivosti, teda elektronických lekárskych správ, ktoré sám vytvoril,

4.po vložení občianskeho preukazu s elektronickým čipom alebo dokladu o pobyte s elektronickým čipom do technického zariadenia poskytovateľa – v tomto prípade uvidí identifikačné údaje osoby, a jej zdravotné záznamy: pacientsky sumár, záznamy žiadaniek na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, výsledky týchto vyšetrení a záznamy o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo záznamy o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda výmenné lístky a plnú medikáciu osoby – predpísané, podané a vydané lieky.

K bodom 14 až 17

Navrhuje sa úprava prístupu liečebného pedagóga, logopéda a klinického psychológa k údajom v zdravotnej elektronickej knižke prostredníctvom identifikátora záznamu o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť ako aj po zadaní rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby .prostredníctvom identifikátora záznamu o odporúčaní, teda po načítaní kódu vytlačeného na papierovom výmennom lístku sa lekárovi zobrazia elektronické záznamy o odporúčaní a po zadaní rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby aj vlastné elektronické lekárske správy.

Rozširuje sa prístup zdravotníckemu pracovníkovi záchrannej zdravotnej služby pri zabezpečovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícky pracovník bude mať možnosť vidieť pacientsky sumár osoby a vitálne a antropometrické údaje osoby.

Upravuje sa prístup ošetrujúcej sestry alebo pôrodnej asistentky k údajom v zdravotnej elektronickej knižke. Navrhuje sa, aby ošetrujúca sestra alebo pôrodná sistentky mala prístup ku všetkých doplnkovým zdravotným údajom osoby.

Dopĺňa sa účel poskytovania údajov revíznemu lekárovi, revíznej sestre a revíznemu farmaceutovi zdravotnje poisťovne.

K bodom 18 a 19

Z titulu výkonu povolania sa umožňuje na presne vymedzený účel prístup nových osôb k údajom v zdravotnej elektronickej knižke.

Ide o

- lekára úradu pre dohľad vykonávajúceho pitvu osoby, ktorý po nariadení pitvy bude mať po zadaní jednoznačného číselného kódu prideleného úradom a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby prístup k údajom v rozsahu identifikačných údajov osoby a pacientskeho sumára.

- zdravotníckeho pracovníka operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ktorý pri zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby bude mať po zadaní rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby prístup k údajom v rozsahu identifikačných údajov osoby, pacientskeho sumára a vitálnych a antropometrických údajov z doplnkových zdravotných údajov,

- posudkového lekára úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely lekárskej posudkovej činnosti, ktorý po zadaní jednoznačného číselného kódu prideleného úradom a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla bude mať prístup k elektronickým zdravotným záznamom osoby v plnom rozsahu,

- posudkového lekára sociálnej poisťovne na účely lekárskej posudkove činnosti, ktorý po zadaní jednoznačného číselného kódu pridedleného sociálnou poisťovňou a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla bude mať prístup k elektronickým zdravotným záznamom osoby v plnom rozsahu,

- znalca, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom, ktorý po zadaní jednoznačného číselného kódu prideleného súdom a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby bude mať prístup k elektronickým zdravotným záznamom osoby rovnako v plnom rozsahu,

- zdravotníckeho pracovníka obce alebo vyššieho územného celku vykonávajúceho zdravotnú posudkovú činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý po zadaní jednoznačného číselného kódu prideleného obcou alebo vyšším územným celkom a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby v plnom rozsahu,

- lekára samosprávneho kraja, farmaceuta samosprávneho kraja a sestru samosprávneho krajapo zadaní jednoznačného číselného kódu prideleného vyšším územným celkom a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby v plnom rozsahu,

- inšpektora správnej klinickej praxe Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý na účely klinického skušania po zadaní jednoznačného číselného kódu prideleného vyšším územným celkom a rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby má prístup v rozsahu laboratórnych výsledkov a predpísaných, podaných a vydaných liekov,

- administratívneho pracovníka určeného poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rozsahu identifikačných údajov osoby, údaja o špecializačnom odbore zo záznamov o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť a záznamov o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti a dátume jeho vytvorenia; cieľom je umožniť prístup administratívneho pracovníka, napr. recepčnej, ktorá u poskytovateľa reálne po príchode pacienta do ambulancie alebo do ústavného zariadenia pristupuje k osobným údajom osoby.

K bodu 20

Upravuje sa doba trvania súhlasu na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke. Z dôvodu, že veľkú časť zápisom do zdravotnej dokumentácie vykonáva zdravotnícky pracovník pred alebo po poskytnutí zdravotnej starostlivosti osobe, je potrebné upraviť dobu trvania súhlasu nielen počas vloženia občianskeho preukazu s elektronickým čipom alebo dokladu o pobyte s elektronickým čipom do technického zariadenia ale po dobu potrebnú na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

K bodu 21 a 22

Navrhuje sa nový spôsob udeľovania súhlasu osoby na prístup k údajov zo svojej elektronickej zdravotnej knižky. Osoba je oprávnená udeliť súhlas na prístup zdravotníckeho pracovníka alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti k svojim údajom nad rámec ustanovený týmto zákonom cez Národný portál zdravia prostredníctvom úradného autentifikátora (použitím eID a BOK) zadaním číselného kódu zdravotníckeho pracovníka alebo číselného kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Rovnako je oprávnená udeliť súhlas na prístup k svojim údajom a inej osobe (rodinný príslušník, alebo akákoľvek iná osoba) uvedením dočasného identifikátora osoby, ktorej súhlas na prístup k údajom udeľuje. Dočasný identifikátor generuje cez Národný portál zdravia znova prostredníctvom úradného autentifikátora tá osoba, ktorej sa súhlas na prístup k údajom má udeliť. Osoba, ktorá udelila súhlas na prístup k údajom zo svojej elektronickej zdravotnej knižky môže svoj súhlas kedykoľvek odvolať, rovnakým spôsobom ako ho udelila. Súhlas na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky inej osoby trvá do jeho odvolania oprávnenou osobou.

Dopĺňa sa možnosť príslušnej zdravotnej poisťovne osoby systematicky pristupovať k údajom z elektronickej zdravotnej knižky osoby súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou prostredníctvom informačného systému zdravotnej poisťovne v rozsahu dávok určených metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v súlade so štandardmi zdravotníckej informatiky na účely kontroly a zefektívnenia zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa týmto spôsobom nemôže prístúpiť k žiadnym klinickým údajom osoby, v rámci elektronizácie má však možnosť okamžite pristúpiť k údajom, ktoré sa doteraz vykazovali až na konci mesiaca.

K bodu 23

Všeobecnému lekár, ktorý bol tzv. kapitujúcim lekárom osoby sa umožňuje prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky osoby aj po zániku dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti avšak len v rozsahu tých elektronických zdravotných záznamov, ktoré vznikli do zániku platnosti tejto dohody. Lekár by mal mať aj po zániku dohody možnosť pristupiť z záznamom osoby, napr. aj za účelom potvrdenia správneho liečebného postupu alebo na vedecké účely.

K bodu 24 a 12

Z dôvodu zabezpečenia maximálnej ochrany citlivých zdravotných údajov sa navrhuje špecifická úprava zapisovania vybraných zdravotných záznamov lekármi vo vybraných špecializačných odboroch a ich následného sprístupňovania iným zdravotníckym pracovníkom. Navrhuje sa, aby lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, detská psychiatria, sexuológia alebo psychológ so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia v elektronickej zdravotnej knižke osoby vytvoril príslušný záznam (elektronickú lekársku správu z ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti), ale následne mal možnosť takýto zdravotný záznam označiť za reštrikčný, ak by jeho sprístupnenie negatívne ovplyvnilo liečbu osoby. Prístup iného zdravotníckeho pracovníka k takto označenému zdravotnému záznamu je zablokovaný a nie je možné ho prelomiť ani udelením súhlasu osoby. Reštrikčný príznak sa následne zobrazí v pacientskom sumári, kde má za cieľ signalizovať inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi, aby pacientovi venoval zvýšenú pozornosť. Zároveň sa umožnuje, aby na základe odôvodneného vyžiadania vykonaného prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému bol reštričný záznam sprístupnený vybraným lekárom na presne vymedzené účely. Ide napr. o prípady posudzovania zdravotnej spôsobilosti pacienta na účely vedenia motorového vozidla, zbrojného preukazu, bezpečnostnej previerky a pod. alebo na účely vykonania kontrolnej činnosti. Lekárovim ktorý záznam označil jako reštrikčný sa ukladá povinnosť zrušiť reštrikciu záznamu, ak pominú dôvody na jeho vytvorenie.

V bode 11 legislatívno-technická úprava.

K bodom 25 až 29 a 43

Navrhuje sa úprava údajov zapisovaných do pacientskeho sumára. Z medicínskych dôvodov je potrebné zobrazovať choroby a celú medikáciu osoby nielen za posledných 6 mesiacov, ale je potrebné ju predĺžiť na 1 rok.

Rozširuje sa rozsah údaj zapisovaných do pacientskeho sumára o údaj o reštrikcii zdravotného záznamu podľa § 5a a údaj o samovražedných sklonoch osoby a o jej sklonoch k agresii. Zapisovanie týchto citlivých údajov je prísne obmedzené na odbornosť lekára, pričom údaj o samovražedných sklonoch a o sklonoch k agresii je oprávnený zapísať výlučne lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a detská psychiatria. Tieto údaje sú dôležité najmä pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe ako aj pri vydávaní rôznych druhov preukazov a iných povolení.

Zároveň sa navrhuje, aby údaje o všeobecnom lekárovi, s ktorým osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zapisoval do pacientskeho sumára priamo všeobecný lekár pri uzatvorení tejto dohody s pacientom.

Zoznam chorôb, ktoré sa budú zapisovať do pacientskeho sumára jako aj každú ich zmenu bude zverejňovať ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle najneskôr dva mesiace pred ich účinnosťou. Ak ide o chorobu, ktorá je uvedená v tomto zozname chorôb, ktoré sa zapisujú do pacientskeho sumára, táto choroba sa do pacientskeho sumára zapíše automaticky na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti osobe. Ošetrujúcemu lekárovi sa navyše dáva možnosť je na základe posúdenia zdravotného stavu osoby zapísať do pacientskeho sumára aj inú chorobu, ktorá je pre konkrétneho pacienta dôležitá z hľadiska ochrany jeho života a zdravia.

Legislatívno-technická úprava v bode 42.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 31

Dopĺňa sa ustanovenie, že údaje z elektronického čipu, ktorý je súčasťou elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka, môžu byť uložené v súlade so štandardmi zdravotníckej inforamatiky aj v technickom zariadení, v informačnom systéme, ktorý má overenie zhody, alebo v národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodom 32 až 35, 41 a 42

Dopĺňa sa §8a, ktorý upravuje vydanie a použitie elektronického preukazu pracovníka v zdravotníctve v osobitných prípadoch, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Elektronický preukaz pracovníka v zdravotníctve je nevyhnutný pri výkon činnosti

-osoby oprávnenej vydávať audio-protetické zdravotnícke pomôcky vo výdajni audio-protetických pomôcok pri výdaji zdravotníckej pomôcky na základe preskripčného záznamu a pri vytvorení dispenzačného záznamu,

-pracovníka informačných technológií poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (IT špecialista nemá prístup k žiadnym elektronickým záznamom osoby) povereného spravovať a kontrolovať procesy elektronickej komunikácie informačných systémov v rámci zasielania a sprístupňovania elektronických záznamov ako aj

-administratívneho pracovníka určenému poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poverenému vykonávať administratívne úkony súvisiace s prípravou osoby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti (recepčné a iné osoby prvého kontaktu, ktoré vybavujú prijímanie pacientov pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti a prístup k údajom z elektronického záznamu o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť alebo o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti je pre túto činnosť nevyhnutný).

Žiadosť o vydanie elektronického preukazu pracovníka v zdravotníctve, v týchto osobitných prípadoch podáva držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni audio-protetických pomôcok alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorí sú zároveň povinní v deň skončenia pracovnéprávneho vzťahu s osobou, ktorej bol vydaný elektronický preukaz pracovníka v zdravotníctve, túto skutočnosť oznámiť národnému centru. Národné centrum bezodkladne po oznámení tejto skutočnosti znefunkční certifikát na elektronický podpis tejto osoby, čím sa stáva elektronický preukaz pracovníka v zdravotníctve nepoužiteľný. Na účely evidencie vydaných elektronických preukazov vedie národné centrum zoznam osôb, ktorým bol elektronický preukaz pracovníka v zdravotníctve vydaný.

V súvislosti s novým procesom vydávania elektronických preukazov pracovníka v zdravotníctve v osobitných prípadoch je nevyhnutné ustanoviť nové správne delikty, ktoré bude prejednávať ministerstvo zdravotníctva tak, ako prejednáva porušenie povinností zdravotníckych pracovníkov súvisiacich s elektronickým preukazom zdravotníckeho pracovníka.

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 39

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 40

Dopĺňa sa nová kompetencia národného centra, a to poskytovanie elektronických služieb v oblasti informačných, komunikačných a sieťových technológií a sprostredkovanie prístupu k národnému zdravotníckemu informačnému systému.

K bodu 44

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie ošetrujúceho lekára. Ten bude mať v prechodnom období do 31. decembra 2021, teda v súlade s plánom ukončenia prevydávania občianskych preukazov s elektronickým čipom, prístup k vybraným údajom z elektronickej zdravotnej knižky po zadaní rodného čísla osoby alebo bezvýznamového identifikačného čísla osoby.

K bodu 45

Legislatávno-technická úprava.

K bodom 49 až 53

Spresnenie údajov v Národnom registri elektronických zdravotných knižiek.

K bodu 54 a 55

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa dopĺňa zoznam spracúvaných osobných údajov v národnom onkologickom registri a v národnom registri asistovanej reprodukcie.

Článok II. (zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti s umožnením vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej podobe v elektronickej zdravotnej knižke osoby sa navrhuje, aby ošetrujúci zdravotnícky pracovník zaznamenal údaj o poskytnutom poučení osoby alebo o odmietnutí poučenia v príslušnom elektronickom zdravotnom zázname v elektronickej zdravotnej knižke osoby.

.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa zjednodušenie procesu zaraďovania pacienta na dispenzarizáciu. Podľa navrhovanej úpravy pacienta na dispenzarizáciu zaradí a zároveň určí aj jej dlžku priamo ošetrujúci lekár ambulantnej starostlivosti Rovnako je ošetrujúci lekár ambulantnej starostlivosti po posúdení zdravotného stavu osoby oprávnený túto osobu vyradiť z dispenzarizácie. Kontrolu správnosti zaradenia pacienta na dispenzarizáciu vykoná informačný systém podľa vyhlášky MZ SR č. 127/2014 Z. z. ktorou sa ustanovuje zoznam chorôb, pri ktorých sa poskytuje poistencovi verejného zdravotného poistenia dispenzarizácia, frekvencia vyšetrení a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vykonávajúci dispenzarizáciu. Následne ošetrujúci lekár údaj o zaradení osoby na dispenzarizáciu ako aj o jej vyradení z dispenzarizácie zaznamená v príslušnom elektronickom zdravotnom zázname v elektronickej zdravotnej knižke.

K bodom 4 a 5

Z dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa dopĺňa ustanovenie, že osoba môže mať v rovnakom čase uzatvorenú jednu dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Ustanovuje sa nový spôsob uzatvorenia dohôdy o poskytovaní medzi poskytovateľom a pacientom a to elektronicky prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora osoby. Informácia o vzniku dohody sa okamžite dostane prostredníctvom národného zdravotnického informačného systému do centrálneho registra poistencov, ktorý vedie úrad pre dohľad. V prípade nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa je ponechaná možnosť uzatvoriť dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v listinnej podobe. V tom prípade je poskytovateľ povinný údaj o uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti zaznamenať v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Tým sa informácia o vzniku dohody sa okamžite rovnako dostane prostredníctvom národného zdravotnického informačného systému do centrálneho registra poistencov.

Rovnako sa ustanovuje nový spôsob odstúpenia od dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Odstúpenie od dohody o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti bude možné, rovnako jako uzatvorenie dohody, vykonať prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa poskytovateľa, ktorému je odstúpenie adresované a úradného autentifikátora osoby. Osobe sa dáva možnosť odstúpiť od dohody aj prostredníctvom úradného autentifikátora osoby a následného zaslania notifikácie do elektronickej schránky správ poskytovateľa, zriadenej zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Zároveň je ponechaná osobe možnosť odstúpenia od dohody písomnou formou.

Údaj o zániku dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti je poskytovateľ povinný zaznamenať v elektronickej zdravotnej knižke osoby, čím sa tento údaj zaznamená v centrálnom registri poistencov vedenom úradom pre dohľad.

K bodom 6 a 7 a k čl. III

Ďalšie vedenie štatistického spracúvania lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia s nulovým poplatkom medzi službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa javí ako neúčelné, preto sa navrhuje jeho vypustenie z týchto služieb. Zároveň sa vypúšťajú príslušné ustanovenia v zákone č. 577/2004 Z. z.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9 až 30

Za dôvodu nekompletnej a roztieštenej právnej úpravy zdravotnej dokumentácie a jej zjednotenia sa navrhuje lepšie prepojenie zdravotnej dokumentácie vedenej v národnom zdravotníckom informačnom systémeďalej len „elektronická zdravotná knižka“) a zdravotnej dokumentácie vedenej u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Ustanovuje sa, že poskytovateľ, ktorý vedie zdravotnú dokumentáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme, čiže záznym ukladá do elektronickej zdravotnej knižky osoby, nie je povinný viesť a uchovávať ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, okrem prípadom, ak zákon ustanovuje, že sa vyžaduje písomná forma. Navrhovaná právna úprava pamätá aj na situácie, kedy nie je možné viesť čisto elektronickú zdravotnú dokumentáciu a záznamy ukladať do elektronickej zdravotnej knižky. Či už pri nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa je poskytovateľovi ponechaná možnosť viesť zdravotnú dokumentáciu naďalej v papierovej forme.

Navrhuje sa v jednom spoločnom ustanovení popísať spôsob vzniku zápis do elektronickej zdravotnej knižky, ako aj spôsob vykonania opravy zápisu. Zápis do elektronickej zdravotnej knižky sa vykonáva vytvorením príslušného elektronického zdravotného záznamu. Obsahové náležitosti zápisu, členenie, rozsah zapisovaných údajov, okruh oprávnených osôb, poskytovanie a sprístupňovanie údajov z elektronickej zdravotnej knižky sú podrobne ustanovené v zákone č. 153/2013 Z. z. Oprava existujúceho elektronického zdravotného záznamu sa vykonáva jeho stornovaním, pričom technická bezpečnosť umožňuje, aby stornovanie záznamu mohol vykonať aj iný ako ošetrujúci zdravotnícky pracovník poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý pôvodný elektronický zdravotný záznam vytvoril. V elektronických zdravotných záznamoch nie je možné vykonať tzv. bielenie zdravotnej dokumentácie, nakoľko pôvodný elektronický zdravotný záznam zostáva uložený v elektronickej zdravotnej knižke na účely kontroly správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Elektronické zdravotné záznamy v elektronickej zdravotnej knižke uchováva národné centrum v národnom zdravotníckom informačnom systéme najmenej 20 rokov po smrti osoby, ak ide o záznamy vytvorené všeobecným lekárom, s ktorým mala osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ostatné elektronické zdravotné záznamy najmenej 20 rokov od ich vytvorenia.

Ustanovuje sa zodpovednosť poskytovateľa za neoprávnený prístup zdravotníckeho pracovníka alebo inej osoby k údajom z elektronickej zdravotnej knižky, ako aj za neoprávnené poskytnutie údajov, pokus o prístup alebo pokus o poskytnutie údajov týmito osobami, ak k neoprávnenému prístupu, poskytnutiu údajov, pokusu o prístup alebo pokusu o poskytnutie údajov došlo prostredníctvom informačného systému poskytovateľa.

Z dôvodu elektronizácie procesov pri zmene poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, prístup nového poskytovateľa k elektronickej zdravotnej knižke osoby umožní národné centrum na základe dohody o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti uzatvorenej s novým poskytovateľom.

Národné centrum bezodkladne znemožní poskytovateľovi prístup k elektronickej zdravotnej knižke pri dočasnom pozastavení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a pri dočasnom pozastavení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia národné centrum. Obdobne pri zrušení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia národné centrum bezodkladne znemožní prístup k elektronickej zdravotnej knižke tomu, komu sa licencia alebo povolenie zrušilo.

Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodu 31

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia súvisiace s novým procesom dispenzarizácie a novým spôsobom uzatvárania dohôd o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti.

Článok IV. (zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa zmena v spôsobe oznamovania zastupovania poskytovateľa tak, aby poskytovateľ oznamoval zastupovanie počas svojej neprítomnosti prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému. Informácia o zatupovaní poskytovateľa tak bude dostupnejšia širokej verejnosti ako aj ďalším orgánom a inštitúciám napojeným na národný zdravotnícky informačný systém.

K bodu 2 až 35

V súvislosti s inou legislatívnou úpravou sa ruší povinnosť poskytovateľa a zdravotníckeho pracovníka používať informačný systém poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má overenie zhody podľa osobitného predpisu, zaobstarať technické zariadenia slúžiace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme. Tieto povinnosti budú nahradené úpravou materiálno-technického vybavenia jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení.

Navrhuje sa zrušenie aj ďalších povinnosti pri vedení zdravotnej dokumentácie v elektronickej zdravotnej knižke osoby, ktoré sa novou úpravou vedenia zdravotnej dokumentácie v zákone č. 576/2004 Z. z. stali nadbytočnými. Ide o povinnosť zapisovať a aktualizovať údaje osoby v pacientskom sumári, povinnosť vytvoriť bezodkladne po poskytnutí ambulantnej zdravotnej starostlivosti príslušný elektronický zdravotný záznam, vytvoriť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti v rámci poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti príslušný elektronický zdravotný záznam a neumožnenie prístupu k elektronickému záznamu v elektronickej knižke osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by jeho sprístupnenie negatívne ovplyvnilo jej liečbu.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 36

Na základe problémov s odovzdávaním zdravotnej dokumentácie po skončení výkonu povolania sa dopĺňa možnosť postihnúť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ak neodovzdala zdravotnú dokumentáciu lekárovi samosprávneho kraja.

K bodu 37

Predlžuje sa účinnosť výnimky vytvorenia elektronického záznamu žiadanky na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek pre poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti na 31. decembra 2020.

Článok V. ( zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 3

V súvislosti zo zmenou príslušných ustanovení v zákone č. 576/2004 z. z. sa mení spôsob vedenia dispenzarizovaných pacientov v zdravotnej poisťovni na základe zaradenia ošetrujúcim lekárom.

K bodom 2, 4 a 5

Dopĺňa sa forma odosielania a odovzdávania finančného zúčtovania poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú z dôvodu ochrany osobných údajov, ktoré v prípade poskytovanej zdravotnej starostlivosti majú charakter osobitnej kategórie osobných údajov, povinní ich chrániť. Za zabezpečenie ochrany údajov nemožno považovať doručovanie finančného zúčtovania na nezabezpečených nosičoch údajov, ako sa to deje v súčasnosti, čo je zároveň okolnosťou, ktorá ohrozuje informačné systémy zdravotnej poisťovne. Pre účely naplnenia požiadaviek ochrany osobných údajov na strane prevádzkovateľov je nevyhnutné, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti využívali výlučne zabezpečené elektronické prostriedky pre zasielanie týchto údajov zdravotnej poisťovni cez ich elektronické podateľne alebo internetové portály, ktoré na ten účel zdravotné poisťovne musia mať zo zákona zriadené, alternatívne odovzdávať tieto údaje zdravotnej poisťovni osobne, na zabezpečených dátových nosičoch.

Rozširuje sa možnosť vzájomného poskytovania údajov medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou za účelom získavania rýchlejších a aktuálnejších údajov o zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientovi.

Zavádza sa nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia. V rámci zavedenia elektronického zdravotníctva sú poskytovatelia lekárenskej starostlivosti plne pripojení do národného zdravotníckeho informačného systému, preto je možné zaviesť nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú

starostlivosť a to na základe vytvorených dispenzačných záznamov poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti.

K bodu 6

Navrhuje sa prechodné ustanovenie nadväzujúce na nový proces zaraďovania poistenca na dispenzarizáciu.

Článok VI. (zákon č. 362/2011 Z. z.)

K bodu 1

Precizujú sa ustanovenia definujúce identifikátor preskripčného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke, dispenzačného záznamu a jeho identifikátora a medikačného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 2

V súlade s aplikačnou praxou sa spresňuje povinnosť držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vydať pacientovi humánny liek do 24 hodín. Táto povinnosť sa nevzťahuje na lieky objednané prostredníctvom informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov.

K bodom 3 a 6

Z dôvodu, že evidencia predpisovania a následného výdaja humánneho lieku s obsahom omamnej látky II. skupiny alebo psychotropnej látky II. skupiny sa bude vykonávať elektronicky (automaticky) prostredníctvom preskripčných záznamov a dispenzačných záznamov, je uvedená povinnosť nadbytočná.

K bodu 4

Spresnenie povinnosti predpisujúceho lekára vytvoriť pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny elektronický záznam.

Z dôvodu pretrvávajúcich problémov v praxi pre prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti sa dopĺňa sa nové oprávnenie predpisujúceho lekára v ústavnom zdravotníckom zariadení pri prepustení tejto osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti predpísať humánny liek v počte balení potrebných na liečbu pacienta v trvaní 30 dní a individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku. Súčasne je predpisujúci lekár povinný vytvoriť preskripčný záznam.

Dopĺňa sa povinnosť predpisujúceho lekára vytvoriť preskripčný záznam aj pri predpisovaní humánneho lieku s obsahom omamnej látky II. skupiny alebo psychotropnej látky II. skupiny. Rovnako ako pri predpisovaní bežných humánnych liekov sa predpisujúcemu lekárovi umožňuje na základe dohody s pacientom lekársky predpis označený šikmým modrým pruhom v listinnej podobe nevyhotoviť. O tejto možnosti je predpisujúci lekár povinný informovať pacienta.

Na základe podnetov z praxe sa umožňuje všeobecnému lekárovi predpisovať humánne lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny, ktoré sú viazané na odbornosť lekára aj na základe odporúčania ošetrujúceho lekára uvedeného v prepúšťacej správe pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa dopĺňa podmienka, že humánny liek, zdravotnícka pomôcka alebo dietetická potravina predpísaná všeobecným lekárom na základe odporúčania lekára špecialistu je hradená na základe verejného zdravotného poistenia iba v prípade, že poskytovateľ odborného lekára, na odporúčanie ktorého bol humánny liek, zdravotnícka pomôcka alebo dietetická potravina vydaná, má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s zdravotnou poisťovňou pacienta.

Precizovanie ustanovení upravujúcich predpisovanie humánneho vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou „REPETETAR“.

Navrhuje sa, aby ak po dobu platnosti preskripčného záznamu s poznámkou „REPETETAR“ dôjde k zmene príslušnej zdravotnej poisťovne pacienta, tento zostáva v platnosti.

Ustanovuje sa zákaz predpísania elektronicky vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou „REPETETAR“ humánneho lieku s obsahom antibiotika, humánneho lieku s obsahom omamnej látky II. a III. skupiny alebo psychotropnej látky II. a III. skupiny. S súvislosti s navrhovanou úpravou sa navrhuje aj zrušenie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 146/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam humánnych liekov, ktoré nie je možné predpísať na lekársky predpis s poznámkou „REPETETAR“. Zároveň sa navrhuje vydanie novej vyhlášky, ktorá ustanoví zoznam zdravotníckych pomôcok, ktoré je možné predpísať na lekársky predpis s poznámkou „REPETETAR“.

K bodom 5, 7 a 8

Ustanovuje sa v súlade s pôvodnou úpravou ako aj z dôvodu jednoznačnej úpravy, že predpisovanie vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou „REPETETAR“ je možné len v elektronickej podobe, že pri predpisovaní viac ako jedného originálneho balenia hromadne vyrábaného humánneho lieku, dietetickej potraviny alebo väčšieho počtu dávok individuálne pripravovaného lieku, alebo väčšieho počtu balení zdravotníckej pomôcky potrebných na liečbu pacienta na lekársky predpis je maximálny počet balení na 3 mesiace. Jednoznačne sa ustanovuje, že predpísaní vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou „REPETETAR“ nie je možné vyhotoviť výpis z lekárskeho predpisu.

Z dôvodu vytvárania preskripčných a dispenzačných záznamov aj pri predpisovaní humánnych liekov s obsahom omamnej látky II. skupiny a psychotropných látok II. skupiny sa navrhuje nový proces evidencie takto predpísaných a vydaných liekov. Predpísané a vydané lieky s obsahom omamnej látky II. skupiny a psychotropných látok II. skupiny sa budú evidovať prostredníctvom preskripčných sa dispenzačných záznamov.

Ustanovuje sa nový spôsob úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia a to na základe vytvorených dispenzačných záznamov. Zároveň sa ruší starý proces zasielania lekárskych predpisov, lekárskych poukazov a faktúr do zdravotnej poisťovne.

Lekáreň bude mať podľa novej právne úpravy povinnosť uchovávať len tie lekárske predpisy, ku ktorým predpisujúci lekár nevytvoril preskripčný záznam a nie sú uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia.

K bodom 9 až 21

Ustanovujú sa správne delikty za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone.

K bodom 22

Precizovanie ustanovení upravujúcich predpisovanie humánneho vytvorením preskripčného záznamu s poznámkou „REPETETAR“.

13

Článok VII.

Účinnosť zákona sa navrhuje s ohľadom na predbežnú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Andrea Kalavská v.r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.