Zákon o geologických prácach (geologický zákon) 569/2007 účinný od 15.03.2018 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Vodný zákon bol od roku 2008 niekoľkokrát novelizovaný z dôvodu transpozície práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Uplatňovanie vodného zákona v praxi orgánmi štátnej vodnej správy - okresnými úradmi a Slovenskou inšpekciou životného prostredia si vyžiadalo nevyhnutnosť jeho ďalšej novelizácie najmä z dôvodu jednoznačnej úpravy niektorých ustanovení vodného zákona na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

V čl. I návrhu zákona sa upravuje najmä používanie vôd vo vzťahu k zákazu plavby, určenie spôsobu a podmienok na vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, doba platnosti povolenia na osobitné užívanie vôd orgánom štátnej vodnej správy, pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy v konaniach štátnej banskej správy, povinnosti pri zneškodňovaní odpadových vôd akumulovaných v žumpách, postup vo vodoprávnych konaniach a nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov. Ustanovuje sa procesný postup vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, ktorým bol prebratý čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení. požaduje dosiahnutie environmentálnych cieľov, t.j. dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd. Citovaná smernica umožňuje aj tzv. „výnimku“ zo splnenia environmentálnych cieľov, a to ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu vôd, dobrého potenciálu vôd alebo, ak neúspech pri predchádzaní zhoršenia stavu vôd je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnom vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a súčasne sú splnené podmienky, ktoré sú ustanovené v §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.

Každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Posúdenie týchto nových činností človeka podľa §16 ods. 6 písm. b) vodného zákona v zmysle čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti

2

vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie, pred rozhodnutím o umiestnení stavby.

Možnosť posúdenia zhoršenia stavu vodného útvaru a vydania rozhodnutia o splnení podmienok podľa § 156 ods. 6 písm. b) vodného zákona orgánom štátnej vodnej správy vychádza z implementácie čl. 4 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23.októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení a reflektuje na požiadavky Európskej komisie, ktoré sú momentálne riešené ako vysoko problematické. Súčasný postup orgánu štátnej vodnej správy podľa § 65 vodného zákona sa precizuje s ohľadom na požiadavky Európskej komisie vzhľadom na hodnotenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23.októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.

Ten, kto plánuje realizovať navrhovanú činnosť je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) a následne platí postup podľa § 16a návrhu zákona. Dvojfázová koncepcia vychádza z požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení. Postup ustanovený v návrhu zákona je predpokladom pre úspešné čerpanie NFP z OP KŽP na roky 2014 až 2020, resp. pre úspešné splnenie základných podmienok/kritérií pre schválenie NFP pre projekty iných rezortov.

V čl. II návrhu zákona sa v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov ustanovuje povinnosť pre vlastníka stavby alebo vlastníka pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021.

Návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na informatizáciu. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti zákona je navrhnutý vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

1

A.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Úpravou § 3 ods. 2 sa jednoznačne určuje pojem vnútorné vody.

K bodu 2

Legislatívno- technická úprava.

K bodu 3

V § 16 sa dopĺňa odsek 10, ktorým sa ustanovuje, že zhoršenie alebo zabránenie dosiahnutia dobrého stavu alebo dobrého ekologického potenciálu dotknutého útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody podľa odseku 6 písm. b) je možné len na základe postupu uvedeného v § 16a. V odseku sa zavádza legislatívna skratka „navrhovaná činnosť“, čo znamená trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, ktoré môžu spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody.

K bodu 4

Vložením nových ustanovení § 16a, § 16b a § 16c sa upravuje postup pre toho, kto plánuje realizovať navrhovanú činnosť, ktorá môže spôsobiť nové zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody, zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody alebo spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý stav.

V jednotlivých ustanoveniach § 16a je uvedená povinnosť pre toho, kto plánuje realizovať „navrhovanú činnosť“ požiadať orgán štátnej vodnej správy – okresný úrad v sídle kraja o vydanie rozhodnutia, či je potrebné splniť podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4 a na základe rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja postupovať v zmysle uvedených ustanovení novelizačného bodu.

Okresný úrad v sídle kraja podľa navrhnutej úpravy má povinnosť posúdiť možnosť zhoršenia či nedosiahnutia dobrého stavu nebo dobrého ekologického potenciálu navrhovanou činnosťou dotknutého útvaru povrchovej alebo podzemnej vody, podkladom ktorého je odborné stanovisko poverenej osoby.

V § 16a sa uvádza pojem oprávnená osoba a jej kompetencie pri preukazovaní splnenia podmienok žiadateľom podľa § 16 ods. 6 písm. b).

V § 16b sa upravili podmienky , ktoré musí spĺňať odborne spôsobilá osoba a to bezúhonnosť, vzdelanie, odborná prax a absolvovanie odbornej prípravy, ktorú zabezpečuje poverená organizácia. Poverenou organizáciou je Výskumný ústav vodného hospodárstva.

V § 16c sa ustanovili podmienky, za ktorých môže MŽP SR zmeniť alebo zrušiť osvedčenie, resp. za ktorých zaniká osvedčenie.

K bodu 5

V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa vkladá zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. Nakladanie s vodami nesmie porušovať práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi, t. z. chránené aj zákonom o rybárstve.

2

K bodu 6

V § 19 ods. 2 z dôvodu lepšej ochrany vôd je potrebné presne špecifikovať, že v ochranných pásmach vodárenských zdrojov na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná nielen plavba plavidiel ale aj státie a kotvenie všetkých plavidiel, ktorých motor môže spôsobiť znečistenie vôd. Novelizačný bod ponechal zákaz plavby, státia a kotvenia plavidiel so spaľovacími motormi v I. a II. ochrannom pásme vodárenského zdroja, pričom na povrchových vodách nachádzajúcich v ochrannom pásme III. stupňa vodárenského zdroja ponechal zákaz plavby, státia a kotvenia plavidiel s dvojtaktnými spaľovacími motormi.“.

K bodu 7

Úpravou § 19 ods. 3 sa zákaz plavby, státia a kotvenia podľa § 19 ods. 2 netýka tých osôb, ktoré majú povolenie na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných živočíchov na účely podnikania a pre užívateľa, ktorý zabezpečuje hospodárenie v rybárskych revíroch.

K bodu 8

Úprava poznámok pod čiarou k odkazom 26 a 27 je potrebná z dôvodu aktualizácie zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9

Doplnenie § 19 novým odsekom 10 sa reaguje na výskyt prípadov, kedy na vodných nádržiach, využívaných na viaceré účely, dochádza zo strany športových a rekreačných plavidiel k narúšaniu chovu rýb. Preto je potrebné označiť ochranný priestor klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb ako zakázaný priestor pre používanie iných ako vlastných plavidiel a plavidiel uvedených v § 19 ods. 3.

K bodu 10

Doplnenie absentujúceho ustanovenia § 20 ods. 4 vo vodnom zákone, podľa ktorého orgán štátnej vodnej správy určuje spôsob a podmienky vypúšťania banských vôd, je potrebné nakoľko podľa § 40 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je organizácia pri banskej činnosti oprávnená vypúšťať banskú vodu, ktorú nepotrebuje pre vlastnú činnosť, do povrchových alebo do podzemných vôd spôsobom a za podmienok, ktoré určí orgán štátnej vodnej správy. Toto ustanovenie je potrebné doplniť aj z dôvodu riešenia správnych deliktov vo väzbe na § 74 ods. 1 písm. o).

K bodu 11

Pre správnu interpretáciu § 21 ods. 1 písm. c) sa pôvodná spojka „a“ nahrádza spojkou „alebo“ z toho dôvodu, že pôvodná spojka je priraďovacou spojkou, ktorou sa vyjadruje zlučovací vzťah.

K bodu 12

Úpravou ustanovenia § 21 ods. 2 sa dosiahne jednoznačnosť, kedy je potrebné vydať povolenie na osobitné užívanie vôd. Pôvodným znením podľa § 21 ods. 2 povolenie na osobitné užívanie vôd možno vydať len súčasne so stavebným povolením v spoločnom konaní, pričom v § 26 ods. 1 sa uvádza, že povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je

3

vydané stavebné povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo najneskôr so stavebným povolením. Novelizačným bodom sa tento nesúlad odstráni.

K bodu 13

Úprava súvisí s úpravou § 21 ods. 2.

K bodu 14

Pre správnu interpretáciu § 21 ods. 2 písm. d) sa pôvodná spojka „a“ nahrádza spojkou „alebo“ z toho dôvodu, že pôvodná spojka je priraďovacou spojkou, ktorou sa vyjadruje zlučovací vzťah.

K bodu 15

Úprava ustanovenie § 21 ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe. Rozširujú sa činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd. Pre ostatné neuvedené činnosti sa povolenia na osobitné užívanie vôd vydávajú na určitý čas, ktorý nie je taxatívne určený zákonom. Povolenia sa vydávajú podľa konkrétnych žiadostí, ktoré sú doložené prílohami obsahujúcimi údaje a podklady potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery.

K bodu 16

Úprava § 21 ods. 7 písm. b) súvisí so skutočnosťou, že ani v § 18, ani v § 45b zákona 569/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov nie je ustanovené, že záverečná správa sa schvaľuje rozhodnutím ministerstva. Obidve ustanovenia sa vzťahujú iba na povinnosť odovzdať záverečnú správu ministerstvu na schválenie.

K bodu 17

Doplnenie § 21 ods. 7 novým písmenom c), ktorým je orgán štátnej vodnej správy pri povoľovaní odberu povrchovej vody a podzemnej vody viazaný stanoviskom správcu vodného toku a stanoviskom správcu vodohospodársky významného vodného toku vyplýva z vodohospodárskeho manažmentu povodí a správy vodných tokov.

K bodu 18

Doplnením sa čiastočne upresní, a zároveň sa zvýrazní potreba ochrany rybárstva ako súčasť ochrany prírodnej zložky bioty, ktorá je jednou zo základných hodnotiacich ukazovateľov pri monitoringu vôd pre potreby smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.

K bodu 19

Doplnením § 27 ods. 1 sa určila jednoznačná povinnosť vyžadovať súhlas orgánu štátnej vodnej správy k realizácii vrtov na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd, u ktorých sa neodoberá alebo nečerpá podzemná voda z dôvodu, že aj tieto vrty môžu ovplyvniť stav podzemných vôd.

K bodu 20

Zosúladenie so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov .

4

K bodu 21

Rozšírenie činností uvedených v § 28 ods. 2, na ktoré je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy, je zdôvodnené väčšou ochranou vôd. Je potrebné, aby orgán štátnej vodnej správy bol dotknutým orgánom v konaniach podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) aby nedochádzalo k nežiaducej činnosti napríklad v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v chránenej vodohospodárskej oblasti.

Následne sa doplnili aj odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom na ustanovenia zákona č. 569/2009 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), zákona č. 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) a zákona č. 51/1988 Z. z. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe.

K bodu 22

Úprava ustanovenia § 36 ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe. Z dôvodu väčšej kontroly u producentov odpadových vôd sa ukladá povinnosť vlastníkom nehnuteľností, ktorí dočasne akumulujú odpadové vody v žumpách, zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd. Títo vlastníci nehnuteľností budú povinní predkladať doklady o zneškodňovaní odpadových vôd zo žúmp v súlade s vodným zákonom na požiadanie obce, alebo orgánu štátnej vodnej správy. Všetky komunálne odpadové vody majú byť čistené v čistiarni odpadových vôd pred ich vypustením do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v súlade s požiadavkami smernice Rady 91/271/EHS z 31. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 135, 30.5.1991) v platnom znení. Následne sa doplnili odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom na ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

K bodu 23

Doplnením § 36 ods. 8 písm. a) o slová „ochranu rybárstva“ sa zvýši dôraz aj na túto oblasť, ktorá je jednou zo základných hodnotiacich ukazovateľov pri monitoringu vôd pre potreby smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v platnom znení.

K bodu 24

Úprava ustanovenia § 38 ods. 4 je vykonaná z dôvodu zosúladenia s § 21 ods. 4. Dôvodom zosúladenia je nesúlad pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritne nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie na dobu najviac na štyri roky a do povrchových vôd najviac na šesť rokov. Úpravou ustanovenia sa tento nesúlad odstraňuje.

K bodu 25

V § 41 ods. 10 sa doplnila zákonná povinnosť spolupráce užívateľa rybárskeho revíru so Slovenskou inšpekciou životného prostredia pri zisťovaní príčin mimoriadneho zhoršenia vôd.

5

K bodu 26

V poznámke pod čiarou k odkazu 58a sa precizuje konkrétne ustanovenie zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 27

Úprava ustanovenia § 52 ods. 1 písm. c) vyplýva z aplikačnej praxe. Medzi taxatívne vymedzené vodné stavby sa doplnili rybochovné zariadenia a rybovody, pretože sú to vodné stavby, pre ktoré sa vyžaduje povolenie na osobitné užívanie vôd. Svojím charakterom ovplyvňujú vodnú bilanciu ako aj niektoré vlastnosti vody v danom prostredí.

K bodu 28

Doplnením § 52 ods. 1 o stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd sa precizuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy pri povoľovaní tepelných čerpadiel, pri ktorých sa odoberá alebo čerpá povrchová voda alebo podzemná voda.

K bodu 29

Zosúladenie s § 26 ods. 5.

K bodu 30

Zmenou ustanovenia § 56 ods. 2 a ods. 8 dôjde k zosúladeniu pojmov vo vodnom zákone a stavebnom zákone.

K bodu 31

Úprava ustanovenia § 56 ods. 5 vyplynula z aplikačnej praxe. Úpravou dochádza k zosúladeniu s Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 119/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami a o výkone technicko-bezpečnostného dozoru.

K bodu 32

Zosúladenie s Trestným zákonom.

K bodu 33

Legislatívno- technická úprava.

K bodu 34

Doplnením § 59 ods. 1 sa rozširuje kompetencia orgánu štátnej vodnej správy – ministerstva podľa § 16a a § 16b.

K bodu 35

V § 60 ods. 1 písm. h) ide o legislatívno – technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 36

V § 60 ods. 1 sa dopĺňajú písmená i) a j), v ktorých sa pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja dopĺňa činnosťou súvisiacou s postupmi podľa § 16a ods. 1 a § 16a ods. 10, ktorá súvisia s jeho rozhodovacou činnosťou a písmeno k), ktoré doplní absentujúce ustanovenie, na základe ktorého sa vyjadruje k prieskumným územiam.

6

K bodu 37

V § 61 písm. a) sa dopĺňa a mení rozhodovacia činnosť okresného úradu v súlade s ustanoveniami novely vodného zákona.

K bodu 38

Úprava ustanovenia § 61 písm. i) je potrebná z dôvodu zosúladenia s § 18 ods. 6.

K bodu 39

Doplnenie § 62 ods. 2 písm. a) vyplynulo z absencie pôsobnosti Slovenskej inšpekcie životného prostredia pri vykonávaní kontrol nad vypúšťaním geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

K bodu 40

Ustanovenie § 62 ods. 6 sa dopĺňa písmenom e) z toho dôvodu, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva aj kontroly zamerané na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním znečisťujúcimi látkami. Na základe poznatkov získaných z týchto kontrol môže objektívne posúdiť, či môže dôjsť k zvýšeniu ohrozenia kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd a uložiť opatrenia na nápravu.

K bodu 41

Úprava § 63 ods. 4 je potrebná z dôvodu zosúladenia s § 18 ods. 6.

K bodu 42

Doplnenie § 70 ods. 4 vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko rybníky a (najmä prietočné) rybochovné zariadenia sú z pohľadu problematiky riešenej zákonom jednoduché jednoúčelové vodné stavby, v rozhodujúcej miere malého rozsahu, kde na zvládnutie funkcie vodohospodára postačuje zákonom stanovená trojročná prax pri ich prevádzke, a preto nie je účelné zaťažovať týchto SHR, mikro a malé podniky nákladmi súvisiacimi s úhradami miezd resp. zmluvných cien za výkon predmetnej funkcie.

K bodu 43

Úprava § 70 ods. 5 sa umožnilo za odbornú prax pri využívaní vodnej stavby výlučne na chov rýb uznať aj prevádzku rybníka alebo rybochovného zariadenia.

K bodu 44

Úprava § 70 ods. 7 písm. e) vyplýva zo zmeny slov rekonštrukcia stavby na slová zmena stavby.

K bodu 45

Doplnením § 73 ods. 4 sa precizuje začatie vodoprávneho konania.

K bodu 46

Úprava ustanovenia § 73 ods. 5 vyplynula z aplikačnej praxe orgánov štátnej vodnej správy, kedy v niektorých prípadoch na základe poznatkov o vodných pomeroch v danom území a doložených dokladov nie je nutné vykonať ústne pojednávanie. Dôvodom vypustenia časti druhej vety je jednoznačnosť oznamovania konania verejnou vyhláškou.

7

K bodu 47

Vložením nového odseku 6 do § 73 sa precizuje postup v konaní orgánu štátnej vodnej správy verejnou vyhláškou.

K bodu 48

V § 73 ods. 15 ide o legislatívne – technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 49

Doplnením § 73 o ods. 21 sa určuje čas, kedy musí žiadateľ, ktorý plánuje realizovať navrhovanú činnosť, požiadať okresný úrad v sídle kraja o rozhodnutie podľa § 16a ods. 1 a podľa § 16a ods. 10. navrhovaným znením je to ešte pred žiadosťou príslušnému orgánu štátnej vodnej správy o vyjadrenie podľa § 28 k územnému konaniu. Ak sa pre navrhovanú činnosť územné konanie nevyžaduje, rozhodnutia sú podkladom k povoľovaciemu konaniu (stavebnému alebo vodoprávnemu konaniu).

K bodu 50

Doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 66c zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých je potrebné z dôvodu, aby orgán štátnej vodnej správy vydával stanoviská podľa vodného zákona v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredia.

K bodu 51

Úprava ustanovenia § 74 ods. 1 písm. i) vyplynula z precizovania správnych deliktov vo vzťahu k § 36 ods. 15.

K bodu 52

Úprava ustanovenia § 74 ods. 1 písm. j) vyplynula z precizovania správnych deliktov vo vzťahu k § 36 ods. 15.

K bodu 53

V § 74 ods. 1 písm. k) ide o legislatívne – technickú úpravu vnútorného odkazu.

K bodu 54

V § 74 ods. 1 sa doplnili nové skutkové podstaty správnych deliktov z dôvodu navrhovaných zmien v § 19 ods. 2 a v § 36 ods. 4.

K bodu 55

Úpravou § 75 ods. 3 sa zvýšila hranica minimálnej pokuty na podnet z aplikačnej praxe.

K bodu 56

Ustanovenie § 75 ods. 7 sa upravilo v súvislosti so zmenou ustanovenia § 74 ods. 1.

K bodu 57

Ustanovenie § 75 ods. 8 sa upravilo v súvislosti so zmenou ustanovenia § 74 ods. 1.

K bodu 58

Doplnenie § 76 ods. 2 vyplynulo z dôvodu doplnenia nových skutkových podstát správnych deliktov v § 74.

8

K bodu 59

Úprava ustanovenia § 77 ods. 1 písm. a) súvisí so znením § 19 ods. 2.

K bodu 60

Do § 77 ods. 1 je potrebné doplniť nové skutkové podstaty priestupkov z dôvodu absencie postihu za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy, z dôvodu zmeny § 36 ods. 4, z dôvodu nezabezpečenia technicko-bezpečnostného dohľadu odborne spôsobilou osobou a z dôvodu doplnenia zákazu používania plavidiel v pásme 100 m od okraja klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb.

K bodu 61

Úprava ustanovenia § 77 ods. 2 písm. c) je potrebná z dôvodu určenia výšky pokuty novo navrhovaných skutkových podstát priestupkov v § 77 ods. 1.

K bodu 62

Ustanovenie § 77 ods. 3 písm. b) sa upravilo v nadväznosti na úpravu § 77 ods. 1.

K bodu 63

Ustanovenie § 77 ods. 5 písm. b) sa upravilo v nadväznosti na úpravu § 77 ods. 1.

K bodu 64

Doteraz začaté územné konania alebo iné povoľovacie konania nepodliehajú režimu novo upravených konaní v § 16a. Ak si však navrhovaná činnosť v týchto konaniach vyžaduje vydanie ďalšieho povolenia, toto následné povolenie podlieha povinnosti podľa § 16a. Zosúladenie uvedené v odseku 2 je potrebné z dôvodu, že sa rozširujú činnosti, pre ktoré je zákonom určený čas, na ktorý je možné povoliť osobitné užívanie vôd.

K bodu 65

Úprava § 19 ods. 3 písm. a), § 21 ods. 3 písm. d) 68 ods. 1 a § 62 ods. 2 písm. f) je potrebná z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 402/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodu 1

Úpravou § 23 ods. 2 sa dopĺňa povinnosť pre vlastníka stavby alebo pozemku, kde vznikajú odpadové vody a tieto sú dočasne akumulované v žumpách, pripojiť stavbu na verejnú kanalizáciu. Odpadové vody podľa smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 135, 30.5.1991) v platnom znení majú byť odvádzané zbernými systémami (stokovými sieťami) do vyhovujúcej čistiarne odpadových vôd. Tam, kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď kvôli tomu, že by nepredstavovali prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa individuálne alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia (t. j. žumpy alebo malé - domové čistiarne odpadových vôd). Ak je v aglomeráciách novovybudovaná verejná kanalizácia, tak má byť efektívne využitá. Vzhľadom na súčasný stav v množstve čistených odpadových vôd,

9

keď je vývoz obsahu žúmp pomerne nízky, v rámci prechodných ustanovení sa ukladá povinnosť pripojenia stavby alebo pozemku na verejnú kanalizáciu ak je to technicky možné a je vybudovaná verejná kanalizácia. Súčasné pripojenie nehnuteľností (domácností) na verejnú kanalizáciu je pomerne nízke. Táto skutočnosť je Slovenskej republike vytýkaná Európskou komisiou, najmä pokiaľ ide o aglomerácie nad 2000 EO (ekvivalent obyvateľov). Slovenská republika má povinnosť každé dva roky reportovať Európskej komisii aktuálny stav napojenia stavieb alebo pozemkov (podľa technickej jednotky EO) na verejnú kanalizáciu. Pri nesplnení dohodnutých záväzkov hrozia Slovenskej republika sankcie.

K bodu 2

V § 42bb sa určuje termín povinnosti vlastníka stavby alebo pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, pripojenia stavby alebo pozemku na verejnú kanalizáciu do 31. decembra 2021.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2018.

V Bratislave dňa 8. novembra 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Sólymos, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon)

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o geologických prácach (geologický zákon) sa predovšetkým plní uznesenie vlády SR č. 449 z roku 2005. Zo znenia geologického zákona vyplýva zhotoviteľovi povinnosť zlikvidovať po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu geologické diela a geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali. Na ich likvidáciu je potrebné vynaložiť nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je preto efektívne a úsporné takéto geologické diela a geologické objekty v prípade ich možného využitia na iné účely, previesť na prípadných záujemcov. Návrh geologického zákona stanovuje postup pri prevode geologického diela alebo geologického objektu. Navrhované znenie § 33 až § 35 ustanovuje okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodplatne a okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. V tejto súvislosti treba podotknúť, že aj bezodplatný prevod je úsporou prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože sa ušetria prostriedky na likvidáciu týchto geologických diel a geologických objektov. Návrh ďalej stanovuje spôsob výpočtu minimálnej ceny za geologické dielo alebo geologický objekt. Stanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela alebo geologického objektu pri výberovom konaní.

Predloženým návrhom zákona sa zároveň riešia úlohy vyplývajúce z „Akčného plánu boja proti korupcii“. Navrhované zmeny smerujú k zvýšeniu transparentnosti, urýchleniu a zjednodušeniu správneho konania.

V rámci predloženého návrhu geologického zákona sa navrhujú aj ďalšie zmeny a doplnenia platného geologického zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii. Viaceré zmeny sa navrhujú na základe požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, členenia odbornej spôsobilosti, sprísňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác, zavádza sa ohlasovanie geologických prác. V časti prieskumné územie sa upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.

Pri príprave návrhu geologického zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov došlo k značnému množstvu novelizačných bodov (50), a z toho dôvodu sa pristúpilo k tomu, že sa spracoval vo forme návrhu nového geologického zákona.

Návrh geologického zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad nákladov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov právneho predpisu: Zákon o geologických prácach (geologický zákon).

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

v primárnom práve:

- články 174 – 176 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

v sekundárnom práve:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú nijaké záväzky týkajúce sa predmetu navrhovaného zákona,

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,

c) lehota na prebratie oboch smerníc a lehota na implementáciu nariadení a rozhodnutí boli splnené prijatím zákonov uvedených v písm. e),

d) nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto zmluvy,

e) -smernica 94/22/ ES – bola transponovaná zákonom č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov- zhoda úplná,

-smernica 2005/36/ES –bola transponovaná zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií – zhoda úplná.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: gestor Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I:

§ 1,2

Členenie geologických prác na jednotlivé kategórie bolo zavedené pri tvorbe nového geologického zákona v roku 1999. Cieľom tohto členenia bolo začleniť okruh geologických prác uvádzaný v predchádzajúcej legislatívnej úprave do kategórii tak, ako sú zaužívané v odbornej geologickej praxi. Geologické práce boli rozčlenené na geologický výskum a geologický prieskum. Geologický prieskum bol rozčlenený na ložiskový geologický prieskum, hydrogeologický prieskum, inžiniersko-geologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia. Zároveň bol zavedený geologický prieskum na špeciálne účely, do ktorého boli zaradené niektoré špecifické geologické prieskumy. Pri praktickom uplatňovaní tohto členenia (počas takmer 7 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti) sa ukázalo, že takéto členenie geologických prác je umelé a že jednotlivé druhy geologických prác, začlenených do geologického prieskumu na špeciálne účely, patria svojim charakterom a požiadavkou na odbornosť do geologických prieskumov uvedených v § 2 odseku 3 písmeno a) až d). Preto sa navrhuje zaradiť geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov a zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel do ložiskového geologického prieskumu. Geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie sa navrhuje zaradiť do hydrogeologického prieskumu a geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch sa navrhujú zaradiť do geologického prieskumu životného prostredia.

Na základe praktických skúseností pri vykonávaní geologických prác vznikla požiadavka na zaradenie do geologického zákona aj vykonávanie takých geologických prác, ktoré nie je možné podľa platnej právnej úpravy zaradiť do geologického výskumu ani geologického prieskumu, ale ich vykonávanie sa realizuje na základe výsledkov geologických prác uvedených v záverečnej správe geologickej úlohy a je dôležité, aby ich vykonával odborník s príslušným vzdelaním a praxou. Ide o monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce. Tieto činnosti aj v súčasnosti vykonávajú geológovia, ktorí spolupracovali na súvisiacom geologickom prieskume, avšak táto ich činnosť zatiaľ nie je upravená v geologickom zákone a jej vykonávanie neupravuje ani iný všeobecne záväzný právny predpis. Je potrebné uviesť, že tieto činnosti nie sú v praxi ojedinelé. Častou súčasťou záverečných správ geologických úloh hydrogeologického prieskumu, prieskumu životného prostredia ako aj inžinierskogeologického prieskumu je návrh monitoringu geologických faktorov životného prostredia, ktorý zabezpečí sledovanie horninového prostredia v určitej oblasti v období po ukončení geologického prieskumu. Súčasťou tohto sledovania je aj vyhodnocovanie sledovaním získaných údajov a navrhovanie nových opatrení. Táto činnosť je náročná na odbornosť a nie je možné, aby bola vykonávaná bez geologického oprávnenia.

Z uvedených dôvodov sa pojem „geologické práce“ rozšíri aj na práce vykonávané po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu, a to na monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce.

§ 3

Vymedzenie základných pojmov obsahuje členenie a obsah jednotlivých geologických prieskumov, definícia geologického oprávnenia, odbornej spôsobilosti, projektu geologickej úlohy a pod.

§ 4 až 8

Uvedenými ustanoveniami sa zabezpečuje, aby geologické práce vykonávali právnické osoby a fyzické osoby za účelom podnikania, alebo v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú toto právo zo zákona alebo získali geologické oprávnenie. Zabezpečuje sa potrebná odborná úroveň, aby riešenie geologických úloh riadili osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu a preukázali znalosť právnych predpisov, potrebnú na ich dôsledné dodržiavanie.

Ložiskový geologický prieskum nevyhradeného nerastu povrchovými prácami môžu na svojich pozemkoch vykonávať ich vlastníci alebo užívatelia bez geologického oprávnenia vzhľadom na jednoduchý charakter týchto prác. Na vykonávanie týchto prác platia ustanovenia tohto zákona.

Režimu tohto zákona nepodliehajú geologické práce, vykonávané ako osobný záujem, napr. spracovanie geologických máp určitej lokality, odber vzoriek hornín pre osobné zbierky, zisťovanie a zabezpečovanie geologických podkladov a odber vzoriek za účelom získania odbornej kvalifikácie (záverečné, diplomové a vedecké práce) a publikačná činnosť.

Zmenu geologického oprávnenia vykoná ministerstvo spravidla na základe zmien skutočností, ktoré mu bude oznamovať zhotoviteľ.

Na vykonávanie geologických prác sa nevzťahuje živnostenský zákon, a ich vykonávanie nie je upravené ani iným právnym predpisom. Z uvedených dôvodov je preto potrebné upraviť v geologickom zákone otázky vydávania, zániku a registra geologických oprávnení. Pre potreby orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy ako i evidencie fyzických osôb a právnických osôb, vykonávajúcich geologické práce je potrebné zaviesť ich register, ktorý je verejne prístupný.

Od fyzických osôb riadiacich geologické práce sa vyžaduje primerané vzdelanie a prax, ako aj preukázanie znalostí príslušných predpisov.

§ 9 a 10

Podľa doterajšej právnej úpravy neboli stanovené konkrétne odborné spôsobilosti v nadväznosti na § 2, ktorý stanovoval členenie geologických prác. Odborná spôsobilosť sa udeľovala rovnakým spôsobom pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 2 ods. 2 a 3, ako aj pre súvisiace geologické práce, prípadne na vykonávanie len niektorých odborných činností, ktoré zahrňujú jednotlivé geologické výskumy a geologické prieskumy. Táto nejednotnosť bola kriticky hodnotená aj odborníkmi z praxe, preto nová právna úprava navrhuje, aby sa overovanie odbornej spôsobilosti týkalo iba geologického výskumu, ložiskového geologického prieskumu, hydrogeologického prieskumu, inžinierskogeologického prieskumu a geologického prieskumu životného prostredia tak, ako geologické práce člení geologický zákon. Zároveň sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť overovala pri vykonávaní geochemických prác a geofyzikálnych prác, pretože ide o samostatné vysokoškolské študijné odbory. Na vykonávanie ostatných geologických prác, ktoré v rámci riešenia geologických úloh majú charakter subdodávok, sa nebude vzťahovať povinnosť overovať odbornú spôsobilosť. Tieto geologické práce budú aj naďalej vykonávané na základe geologického oprávnenia. Pri ich vykonávaní je potrebné zabezpečiť, aby boli vykonávané odborne, preto záujemca o ich vykonávanie musí spĺňať stanovené kritériá vzdelania a praxe. Na vykonávanie monitorovania geologických faktorov na vykonávanie monitorovania geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce postačuje odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác podľa § 9 ods. 1 a 2.

Navrhuje sa, aby zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy, ktorý má vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti, mal právo používať okrúhlu pečiatku. Úprava sa navrhuje na základe požiadavky z radov odborníkov a podnikateľov geologickej praxe z dôvodu ich lepšej možnosti uplatnenia sa v podnikateľskej praxi, zvýšení odbornosti vykonávania geologických prác a tiež z dôvodu vyššej autority zodpovedných riešiteľov geologických úloh.

Navrhuje sa sprísniť požiadavky na vzdelanie a prax pri vykonávaní geologických prác. Táto úprava je zaradená na základe požiadaviek odbornej verejnosti s cieľom zvýšenia kvality vykonávania geologických prác. Oproti pôvodnej úprave upresňuje aký druh vysokoškolského vzdelania je potrebné dosiahnuť. Navrhované ustanovenie zohľadňuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. 9. 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Zvyšujú sa tiež požiadavky na odbornú spôsobilosť pri zásadných zmenách všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti geológie.

§ 11 až 14

Geologickou úlohou sa určuje cieľ, ktorý sa má geologickými prácami dosiahnuť, fakultatívne sa uplatňuje etapovitosť prác geologického prieskumu. Súčasťou projektu je rozpočet na geologické práce. Rozpočet má význam pre kontrolu financovania zo štátneho rozpočtu a tiež pri kontrole plnenia povinností vyplývajúceho z určeného prieskumného územia.

Výsledkom požiadavky odbornej verejnosti na zjednodušenie realizácie geologických prác „menšieho rozsahu“, s cieľom urýchlenia riešenia geologickej úlohy, je úprava geologických úloh geologického výskumu a geologického prieskumu, ktorých cena nepresiahne 30 000 Sk a pri riešení ktorých sa nepoužijú geologické diela do hĺbky väčšej ako 10 m. Nevypracovaním projektu geologickej úlohy zároveň nie je dotknutá povinnosť pre zhotoviteľa pred vykonávaním geologických prác zisťovať, či sa vykonávanie geologických prác bude týkať záujmov chránených osobitnými predpismi. V praxi ide najmä o zisťovanie inžinierskych sietí, zabezpečenie záujmov ochrany prírody a podobne.

Geologické predpisy z roku 1988 obsahovali povinnosť registrácie geologických prác, na zabezpečenie evidencie geologických prác. Geologický zákon z roku 1999 túto povinnosť zrušil. Z praxe sa však ukázalo, že informácia o prebiehajúcom geologickom výskume a geologickom prieskume je žiaduca z toho dôvodu, že sa predchádza duplicitnému vykonávaniu geologických prác a urýchleniu získavania poznatkov o geologickom prostredí. Preto sa navrhuje v § 13 upraviť povinnosti zhotoviteľa súvisiace s ohlasovaním geologických prác.

§ 15

Písomná, grafická a hmotná geologická dokumentácia má nenahraditeľný význam preto, že na jej základe možno i po skončení geologických prác vykonať kontrolu ich vyhodnotenia s dôkazmi, vrátane nového zhodnotenia hmotnej dokumentácie (vzorky hornín, vrtné jadrá, a pod.). Geologická dokumentácia umožňuje aj prehodnotenie záverov po zistení nových geologických skutočností.

§ 16 až 18

Výsledkom vyhodnocovania realizovaných geologických úloh je záverečná správa, ktorá má v zákone určené podstatné náležitosti. V záverečnej správe je obsiahnutý dosiahnutý cieľ geologickej úlohy a výsledky geologických prác. Slúži na využitie objednávateľovi pri realizácii jeho zámerov, ktoré boli dôvodom na určenie geologickej úlohy.

Rozširuje sa povinnosť uvádzať v záverečnej správe údaje o vynaložených nákladoch na riešenie geologickej úlohy okrem geologických úloh financovaných zo štátneho rozpočtu aj na geologické úlohy financované z verejných prostriedkov. Cieľom úpravy je sprehľadnenie využívania verejných finančných prostriedkov.

Geologickým zákonom sa ustanovuje klasifikácia množstiev podzemných vôd. Posudzovanie záverečných správ s výpočtom zásob vyhradených nerastov a výpočtom množstiev podzemných vôd má za cieľ objektivizovať údaje pre súhrnnú celoštátnu evidenciu, ako aj pre používanie schválených výpočtov zásob a vôd ako dôkazov, ktoré preukazujú vierohodnosť predpokladov splácania pôžičiek, ktoré banky poskytli objednávateľom ako investičné úvery.

§ 19

Sprístupňovanie geologických údajov zistených geologickým výskumom a geologickým prieskumom môže osoba, ktorá prieskum financovala (objednávateľ) vylúčiť, obmedziť alebo podmieniť finančnou úhradou, pretože ide o jej duševný majetok. Toto právo môže objednávateľ uplatniť na dobu do desiatich rokov, čo je dostatočná doba na to, aby dovtedy sám geologické informácie začal využívať na svoje podnikateľské ciele. Zaisťuje sa tým zároveň, aby tretia osoba mohla využiť po uplynutí uvedenej doby geologické informácie o území štátu a využívať ich bez zbytočného vynakladania ďalších prostriedkov na opakovanie už vykonávaných geologických prác. Ide najmä o geologické informácie o výhradných ložiskách nerastov, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a o podzemné vody, ktoré sú taktiež vlastníctvom štátu, ako aj o geologické informácie o geologických činiteľoch ovplyvňujúcich životné prostredie.

Osoba, ktorá geologický výskum a geologický prieskum financovala (objednávateľ) zostáva pritom naďalej vlastníkom tohto svojho duševného majetku.

Odovzdaním záverečnej správy a inej geologickej dokumentácie je poverený zhotoviteľ geologických prác, ktorý so súhlasom objednávateľa a ním určenými podmienkami odovzdá geologickú dokumentáciu organizácii poverenej ministerstvom.

§ 20

Geologické informácie využívajú príslušné orgány štátnej a miestnej správy najmä v záujme celospoločensky najvhodnejšieho využitia územia. Pre územné plánovanie poskytuje ministerstvo odborné vyjadrenia formou stanoviska o územiach s ložiskami nerastov, o zosuvných územiach a pod.

§ 21 až 25

Prieskumné územia boli zavedené do nášho právneho poriadku v roku 1991 novelou zákona SNR č. 52/1988 Zb. pre výhradné ložiská nerastov.

Na to isté územie môžu byť súčasne určené dve alebo viac prieskumných území (tzv. „prekrývanie prieskumných území“), napr. v takých prípadoch, kde nie je vývojová alebo priestorová súvislosť medzi vyhradenými nerastami (skupinami nerastov), na ktorých prieskum sa prieskumné územia určujú. Napr. môže ísť o jedno prieskumné územie na prieskum na uhlie do hĺbky 600 m a druhé prieskumné územie na prieskum na ropu a horľavý zemný plyn v hĺbkach od 1100 m a hlbšie. Zákon vyjadruje zásadu, aby sa prekrývaním prieskumných území nesťažilo alebo neznemožnilo vykonávanie geologických prác alebo využitie ich výsledkov.

Pod pojmom hydrogeologický prieskum termálnych podzemných vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd sú zahrnuté i geologické práce pre stanovenie ich ochranných pásiem a za účelom zistenia a overenia geologických podmienok na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie. Toto riešenie vylúči prípady realizácie viacerých geologických úloh toho istého zamerania na tom istom území rôznymi zhotoviteľmi a možnosti sporov a následné využitie získaných geologických poznatkov.

Rozsah jedného prieskumného územia sa obmedzuje na 250 km2, pri geologickom prieskume na ropu a horľavý zemný plyn bez obmedzenia. Veľká výmera v tomto prípade vyplýva zo spôsobu geologického prieskumu a z veľkého územného rozsahu nádejných štruktúr, v ktorých sa môžu výhradné ložiská ropy a horľavého zemného plynu zistiť.

Predlžovaním doby platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia sa môže docieliť celková doba prieskumu až 10 rokov, resp. na ďalšiu dobu ktorú držiteľ prieskumného územia potrebuje na dokončenie geologických prác. Určuje sa povinnosť držiteľa prieskumného územia vynaložiť isté finančné prostriedky na vybrané geologické práce. Výška týchto prostriedkov sa určuje na minimálne 70 % z celkových predpokladaných nákladov na geologický prieskum. Táto povinnosť sa zavádza preto, aby nedochádzalo k tzv. „blokovaniu územia“.

Ak držiteľ prieskumného územia nedodrží počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia vo väčšom rozsahu stanovenú minimálnu výšku finančných prostriedkov a požiada o predĺženie doby prieskumného územia, ministerstvo žiadosť o predĺženie zamietne.

Spresňuje a doplňuje sa konanie o určení, zmene alebo o zrušení prieskumného územia. Umožňuje sa zjednodušenie a urýchlenie správneho konania a zvýšenie transparentnosti pri určovaní prieskumného územia. Stanovujú sa podmienky podania návrhu na určenie prieskumného územia, upresňujú sa náležitosti podania, bez ktorých konanie nezačne. Predchádza sa špekulatívnemu obsadzovaniu územia a zabraňovania prednosti na využívanie výsledkov geologických prác iným serióznym žiadateľom. Jednoznačne sa stanovujú podmienky, za ktorých prieskumné územie nebude ministerstvom určené. Tak isto ako v predchádzajúcich bodoch, aj táto úprava je aj z dôvodu vyhnutia sa komplikácií v nejednoznačnosti pri určovaní prieskumného územia.

Stanovuje povinnosť uhradiť úhradu za prieskumné územie pred jeho prevodom, čo doterajšie znenie neriešilo. Neumožňuje sa prevod prieskumného územia, ak sa geologické práce nezačali vykonávať v prvom roku platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, aby sa zamedzilo zbytočnému blokovaniu území pre ostatných záujemcov o vykonávanie geologických prác.

Navrhuje sa doba počas ktorej je po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia potrebné začať vykonávať geologické práce. Ak sa geologické práce nezačnú vykonávať v určenej dobe, ministerstvo prieskumné územie zruší. Navrhovaným ustanovením sa zabraňuje špekulatívnym dôvodom, blokovaniu územia, ktoré by mohlo byť určené inému žiadateľovi o prieskumné územie, ktorý by mal záujem geologické práce vykonávať a ich výsledky následne na základe prednostného práva aj využívať.

Upravuje sa doba na prednostné právo držiteľa, ktorý vykonáva geologický prieskum vyhradených nerastov v určenom prieskumnom území z vlastných prostriedkov na určenie dobývacieho priestoru. Navrhovaná šesťmesačná doba je odvodená od doby na prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru určenej v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa spresniť a zjednotiť proces schvaľovania výsledkov geologických úloh ložiskového geologického prieskumu a hydrogeologického prieskumu v nadväznosti na prednostné právo využívania získaných výsledkov.

Navrhuje sa jednoznačne určiť etapy a druhy geologických prác, na ktoré má držiteľ prieskumného územia prednostné právo na využívanie výsledkov geologických prác. Predchádza sa tým kolíziám pri povoľovaní využívania výsledkov geologických prác. V praxi dochádza k nejednoznačnému výkladu prednostného práva na využívanie výsledkov geologických prác. Počas vykonávania etapy vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu, nebude možné povoliť využívanie, až po ukončení geologického prieskumu.

Zároveň sa osobitne upravuje vykonávanie ložiskového geologického prieskumu na ropu a horľavý zemný plyn v súlade so smernicou 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.

§ 26

Z úhrady za prieskumné územie je 50 % určené Environmentálnemu fondu a 50 % týchto úhrad je určených obciam, na území ktorých prieskumné územie leží. Výsledkom vykonávania geologických prác môže byť zistenie ložiska vyhradených nerastov, čo predstavuje určité obmedzenia v infraštruktúre obci, prípadne stavebnú uzáveru.

Upravuje sa minimálna výška úhrady pre obce, a to na 500,- Sk. Financie pod 500 Sk budú príjmom Environmentálneho fondu. Je to z toho dôvodu, že administratívne spracovanie a poštové poplatky sú často vyššie ako uvedená čiastka a prax ukázala, že niektoré čiastky dosahovali výšku 30 až 100 Sk a obce odmietali prebrať takúto sumu.

Navrhuje sa jednoznačne určiť, v akom termíne sa musí zaplatiť za prieskumné územie. Zároveň sa jednoznačne upravuje, že ak úhrada nebude v určenej lehote zaplatená, ministerstvo prieskumné územie zruší. Účelom tejto úpravy je zabrániť v praxi zaznamenaných špekulatívnych úmyselných blokovaní územia, ktoré bolo určené ako prieskumné územie.

§ 27 až 28

Pri vybraných geologických prácach financovaných zo štátneho rozpočtu sa určí tzv. osobitné prieskumné územie zhotoviteľovi. Zákon umožňuje, aby ministerstvo výberovým konaním určilo budúceho najvhodnejšieho držiteľa prieskumného územia, ktorý uhradí časť nákladov vynaložených zo štátneho rozpočtu na doterajšie geologické práce, a ktorý bude pokračovať v geologických prácach zo svojich finančných prostriedkov.

Ustanovenie upravuje postup pri zmene osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Takýto návrh na zmenu je motivovaný znížením požiadaviek na štátny rozpočet s tým, že ďalšie financovanie je zabezpečené z iných zdrojov pri čiastočnej úhrade doteraz vynaložených prostriedkov, ktoré sú príjmom do štátneho rozpočtu.

§ 29

Upravuje sa možnosť vstupov na cudzie nehnuteľnosti pri vykonávaní geologických prác. Vyžaduje sa dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať geologické práce, ktorými vzniknú geologické diela alebo geologické objekty.

Vstup do priestorov a objektov slúžiacich na prípravu na obranu a bezpečnosť štátu upravujú osobitné predpisy a zhotoviteľ geologických prác je povinný postupovať podľa nich.

§ 30

Výkonom geologických prác je možné zriadiť alebo vybudovať také geologické dielo, alebo geologický objekt:

a)ktorým sa zistili nové geologické skutočnosti, majúce vplyv na celkový geologický vývoj a geologickú stavbu územia,

b)ktorý dokumentuje súčasnú úroveň a technický vývoj spoločnosti pri vykonávaní geologických prác

a z hľadiska dokumentačného je potrebné ich zachovanie. Za takéto geologické dielo alebo geologický objekt je však potrebné ich osobitne prehlásiť príslušným orgánom štátnej správ.

§ 31

Po ukončení geologickej úlohy bude povinnosť geologické diela alebo geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali, likvidovať. Na likvidáciu je potrebné vynaložiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. V prípade, že zrealizované geologické diela alebo geologické objekty je možné využiť a je záujem o ich využitie, je efektívnejšie ich ponúknuť širokej verejnosti. Upresňuje sa povinnosť vlastníka na odstránenie geologického diela alebo geologického objektu.

§ 32

Ustanovenie vyjadruje právny stav, zodpovedajúci doterajšiemu. Podľa všeobecných predpisov o náhrade škody sa nepostupuje, ak sa geologická práca vykonáva banskými dielami; vtedy sa uplatnia ustanovenia § 36 a § 37 banského zákona.

§ 33 až 35

V uvedených paragrafoch sa navrhuje možnosť a postup pri prevode vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov. Týmito ustanoveniami sa plní úloha uznesenia vlády SR č. 449 z roku 2005, na základe ktorej sa navrhuje ustanoviť presný postup a podmienky prevodu geologických diel alebo geologických objektov zo štátu na iné subjekty. Cena jednotlivých geologických diel a geologických objektov vhodných na ďalšie využitie sa vypočíta podľa vzorca, predchádza sa tým rôznym oceneniam

Týmto zákonom nie je dotknutý zákon č. 231/199 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

§ 36

Odsek 1 ustanovuje konkrétne činnosti, ktoré vykonáva ministerstvo v oblasti geologického výskumu a geologického prieskumu.

Odsek 2 stanovuje podrobnosti ktoré ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 37

Zákon zveruje ministerstvu výkon štátneho geologického dozoru nad dodržiavaním jeho ustanovení, vrátane práva nariaďovať odstránenie zistených nedostatkov.

§ 38 a 39

Ustanovenia upravujú skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sankcionuje ministerstvo a priestupkov, ktoré sankcionuje obvodný úrad životného prostredia.

§ 40

Ustanovenie upravuje iné správne delikty vo veciach geologického výskumu a geologického prieskumu, ktoré bude sankcionovať ministerstvo.

§ 41

Všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na tie konania, ktoré mu nepodliehajú vzhľadom na charakter problematiky.

§ 42 až 45

Zákon rešpektuje doterajšie prieskumné územia určené podľa doterajších predpisov, čím posilňuje právne istoty už uzavretých právnych vzťahov. Aj po účinnosti nového zákona zostanú v platnosti geologické oprávnenia a preukazy o odbornej spôsobilosti, vydané podľa doterajších predpisov.

§ 46

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2

§ 47

Vykonávacia vyhláška podľa doterajšieho zákona bude platná až do vydania nového vykonávacieho predpisu.

§ 48

Ustanovenie zrušuje doterajší geologický zákon.

§ 49

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

Príloha č. 1

Ustanovuje vzorec na určenie najnižšej ceny za geologické dielo a geologický objekt na účely odpredaja vrtov realizovaných zo štátneho rozpočtu alebo iných verejných prostriedkov.

Príloha č. 2

Zoznam transponovaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave dňa 1. augusta 2007

Róbert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu