Zákon o geologických prácach (geologický zákon) 569/2007 účinný od 01.11.2013 do 14.06.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ' ministerstvo') predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony (ďalej len 'návrh zákona') na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom predkladaného ná vrhu zákona je najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe. Popri problémoch aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku EÚ a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, časť 3. - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

Oproti doterajšej právnej úprave sa zavádzajú niektoré nové inštitúty, vo vzťahu k správnemu poriadku sa vymedzuje špecialita niektorých procesných lehôt, keďže tieto sa ukázali ako objektívne nedostatočné, ďalej sa upravuje pojmový apará t. Predkladaný návrh zákona sa svojím obsahom dotýka celého legislatívneho textu geologického zákona, z tohto dôvodu obsahuje popri vecných úpravách aj množstvo súvisiacich legislatívno-technických ú prav.

Medzi nové inštitúty, ktoré sa predloženým návrhom zákona zavádzajú do právneho poriadku Slovenskej republiky patrí tzv. geologický zámer, ktor ý ako obligatórny podklad k žiadosti na určenie prieskumného územia nahrádza projekt geologickej úlohy, pričom zhotoviteľ geologických prác sa nezbavuje povinnosti tento dodatočne vypracovať v lehote ustanovenej predkladaným návrhom zákona. Za pozitívny prínos, ktorý úzko súvisí s uvedeným možno označiť aj presun riešenia tzv. stretov záujmov zo správneho orgánu (ministerstva) na zhotoviteľ a geologických prác. Uvedená skutočnosť výraznou mierou prispeje k odbúraniu nadbytočnej byrokratickej záťaže a k zefektívneniu súvisiacich správnych konaní.

V rámci EÚ sa v poslednom období presadzujú v legislatívnych opatreniach trendy na uľahčenie prístupu k nerastným zdrojom a zlepš eniu podmienok pre investície. Na konci roku 2008 Európska komisia preto uverejnila ozn ámenie s názvom 'Iniciatíva v oblasti surovín - zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe [KOM(2008)699 v konečnom znení]. Cieľom troch pilierov navrhovanej straté gie je zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu k zdrojom v tretích krajinách, lepšie rámcové podmienky pre ťažbu surovín v rámci EÚ a menšiu spotrebu prvotných surovín. V rámci druhého piliera 'Posilnenie udržateľnej dodávky surovín z európskych zdrojov' Európska komisia odporúča: zefektívniť administratívne podmienky a urýchliť procesy udelenia povolenia na prieskumnú a ťažobnú č innosť, zjednodušiť postupy pri prístupe k pôde pre surovinové odvetvia, vypracovať usmernenie o kompatibilite smernice Natura 2000 s ťažbou surovín a zabezpečiť, aby príslušné orgány boli oboznámen é so skutočnosťou, že smernica Natura 2000 nezakazuje ťažbu surovín, aktívne podporovať geologický prieskum a úplne vyhodnotiť potenciál geologických zdrojov s použitím moderných technológií.

V súlade s obsahom Programového vyhlásenia vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, časť 3. - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa majú okrem iného vytvoriť podmienky pre efektívne, racionálne a trvalo udržateľné využívanie domácich nerastný ch surovinových zdrojov, klásť dôraz na prevenciu povodní, havarijných zosuvov a iných nežiaducich geodynamický ch procesov prostredníctvom územnoplánovacej dokumentácie s dôrazom na prevenciu zosuvného rizika a prípravu programu prevencie a manažmentu zosuvných území, a napokon aj podmienky pre ochranu a zlepšovanie stavu podzemných vôd a racionálneho využívania minerálnych, liečivých a geotermálnych podzemn ých vôd.

Za výraznejšiu zmenu reagujúcu okrem iného na surovinovú politiku EÚ možno označiť aj úpravu inštitútu obmedzenia vlastníckych a užívacích práv v súvislosti s uskutočňovaní m geologických prác na cudzích nehnuteľnostiach. Uvedené je jedným z predpokladov prístupu zhotoviteľov geologických prác k územiam, na ktorých mo žno odôvodnene predpokladať výskyt nerastného bohatstva a strategických surovín, do jestvujúcej právnej úpravy geologického zákona sa nanovo zavádza pojem naliehavého verejného záujmu, ktorý bude z hľadiska aplikácie prichádzať do úvahy najmä v prípadoch ochrany a prevencie pred bezprostredne hroziacimi zosuvmi a inými geodynamickými procesmi.

Návrhom zákona sa taktiež mení a rozširuje sústava jestvujúcich administratí vnych sankcií, pričom doterajšia právna úprava bola v tomto ohľade čiastoč ne nespravodlivá, keďže prenášala bremeno sankčných postihov primárne na zhotoviteľov geologických prác a to aj napriek skutočnosti, že jestvovali predpoklady na sankcionovanie ďalší ch zainteresovaných subjektov (napr. držiteľov prieskumných území).

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoloč nosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Zosúlaďuje sa prá vny stav so stavom skutočným, geologické práce uvedené v ods. 4 sú realizované i počas vykonávania geologických prác uvedených v ods. 5.

K bodom 2 a 4

Geologické pr áce sa v súlade s požiadavkami praxe rozširujú o vypracovanie geologickej štúdie a geologického posudku na základe dostupných archivovaných podkladov, k tejto činnosti sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (napr. na vypracovanie inžinierskogeologického posudku pre stavbu rodinného domu je vyžadovaná odborná spôsobilosť na inžinierskogeologický prieskum).

K bodu 3

Písm. d) sa vypúšťa, nakoľko na výkon odborného geologického dohľadu je požadované príslušné geologick é oprávnenie uvedené v § 3 písm. t), nielen odborná spôsobilosť (odstraňuje sa duplicita).

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technick á úprava - zosúladenie príslušného pojmu s vodným zákonom.

K bodu 7

Vymedzuje sa nový pojem 'geotermálna energia'.

K bodu 8

V súlade s požiadavkami praxe sa rozširuje v ymedzenie pojmu 'odborný geologický dohľad' o činnosť vykonávanú pri iných než geologických prácach podľa § 2 ods. 2 a 3. Pri zakladaní stavieb väčšieho rozsahu (napr. pri budovaní líniových stavieb), právnické osoby pri výkone tejto činnosti zabezpečujú dohľad geológa za účelom zhodnotenia geologickej stavby zistenej touto činnosťou. Odborný geologický dohľad pri banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri stavebných činnostiach môže vykonávať len fyzická alebo právnická osoba, ktorá má príslušné geologické oprávnenie (napr. ložiskový geologický prieskum, inžinierskogeologický prieskum, hydrogeologický prieskum).

K bodu 9

V súlade so skutočným stavom sa po formálnej str ánke upresňujú príslušné pojmy. Štátnym geologickým ústavom zriadeným na výkon štátnej geologickej služby sa rozumie Štátny geologický ústav Dionýza Š túra. Organizácia zriadená ministerstvom na sprá vu jaskýň je Správa slovenských jaskýň.

K bodu 10

Ruší sa možnosť vykonávania geologického prieskumu nevyhradených ložísk vlastníkmi pozemkov bez geologického oprávnenia, nakoľko uvedené geologické práce môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba. Ložiskový geologický prieskum je geologickou prácou a preto sa na jej vykonávanie požaduje geologické oprávnenie.

K bodu 11

Zosúladenie pojmov v zákone, zavádza sa jednotný pojem 'doklad'.

K bodom 12 až 15

Zosúladenie pojmov so živnostenským zákonom a Obchodným zákonníkom. V súvislosti so žiadosťou o geologické oprávnenie sa text zákona rozširuje o ďalší povinný údaj (v súlade s § 3a Obchodného zákonníka).

Zároveň sa odstraňuje nadbytočný údaj o pracovnoprávnom vzťahu odborne spôsobilých osôb k žiadateľovi, keďže pracovnoprávny vzťah zástupcu vzhľadom na špecifickosť geologických prác nie je nevyhnutný, pričom sa nahrádza zmluvným vzťahom (napr. občianskoprávnym, obchodnoprávnym a pod.) medzi zástupcom a žiadateľom.

Splnenie podmienky bezúhonnosti sa vyžaduje od žiadateľa aj jeho zástupcu.

K bodu 16

Novými odsekmi sa zabezpečuje súlad údajov uvedených v geologickom oprávnení s údajmi v obchodnom registri a štatistickom registri.

K bodu 17

Jednou z podmienok na vydanie geologického oprávnenia je aj odborná spô sobilosť zástupcu. V prípade, že dôjde k výmazu odborne spôsobilej osoby zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, t. j. k strate odbornej spôsobilosti zástupcu a držiteľ geologického oprávnenia na základe tejto skutočnosti sám nepožiada v správnom konaní o zmenu geologického oprá vnenia, ministerstvo bude oprávnené začať správne konanie o zmenu takéhoto oprávnenia z úradnej moci.

K bodu 18

Legislatívno-technick á úprava; zosúladenie legislatívneho textu s dôrazom na logický výklad zákona, keďže geologické oprávnenie sa vydáva len na dobu neurčitú.

K bodu 19

Upravuje sa členenie registra geologických oprávnení na verejnú a neverejnú časť z dôvodu ochrany osobných údajov fyzických osôb uvedených v geologickom oprávnení. Okrem technických úprav sa rušia niektoré ustanovené zapisované údaje (osobné údaje zástupcu, osobné údaje štatutárneho orgánu, údaje o odbornej spôsobilosti, podmienky vykonávania geologických prác, doba, na ktorú sa geologické oprávnenie vydalo, zmeny údajov a dátum a dôvod zániku geologického oprávnenia) nakoľko tieto sú pre samotný register bezúčelné. Do určených zapisovaných údajov sa dopĺňa číslo zápisu v zmysle § 3a Obchodného zákonníka. Dopĺňajú sa podmienky poskytovania údajov zo zbierky listín, ako aj vydávanie výpisov z neverejnej časti registra pre právnické a fyzické osoby.

K bodom 20 a 21

Doplnenie a spresnenie požadovaných náležitostí k žiadosti o geologické oprávnenie v prípade zahraničných fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb.

Príslušný legislatí vny text sa dopĺňa o tie ustanovenia, požiadavka ktorých vyplýva zo zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu pri príležitostnom poskytovaní služieb. Súčasne sa umožňuje dočasne a príležitostne vykonávať geologick é práce bez geologického oprávnenia aj zahraničnému poskytovateľovi, ktorý pochádza zo štátu, ktorý nie je členským št átom EÚ, ale zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 22

Rozširuje sa okruh fyzických osôb, u ktorých sa vyžaduje odborná spôsobilosť. Zástupca zahraničného poskytovateľa bude mať rovnaké postavenie ako zástupca slovenského poskytovateľa, vyžaduje sa taktiež odborná erudovanosť a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich geologické práce v prípade odborných garantov. Napokon odbornú spôsobilosť musia mať aj osoby, ktoré uskutočňujú geologický výskum nielen teoreticky, keďže práve tieto osoby riešia projekty financované z verejných (najmä štátnych) prostriedkov, čím sa zabezpečuje garancia odbornosti a teda aj efektívnosti a celkovej hospod árnosti využívania týchto prostriedkov.

K bodu 23

Spresň uje sa formálne kritérium začatia konania na určenie odbornej spôsobilosti, ktoré sa bude začínať výlučne na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby.

K bodu 24

Jednoznač né a taxatívne vymedzenie zákonných požiadaviek na získanie odbornej spôsobilosti. Súčasne sa umožňuje, aby osoba s geologick ým vzdelaním po päťročnej praxi v geologických prácach, na ktoré žiada odbornú spôsobilosť túto mohla získať (napr. absolvent v odbore hydrogeológia po päťročnej praxi v inž inierskogeologickom prieskume bude môcť požiadať o odbornú spôsobilosť na inžinierskogeologický prieskum).

Dopĺňa sa možnosť rozšírenia odbornej spôsobilosti počas platnosti preukazu o odbornej spôsobilosti. Nakoľko fyzickej osobe je vydaný iba jeden preukaz o odbornej spôsobilosti na päť rokov, v ktorom sú uvedené všetky prá ce na ktoré bola priznaná odborná spôsobilosť, pri rozšírení odbornej spôsobilosti musí fyzická osoba vykonať novú skúšku aj z tých geologických prác, na ktoré jej už bol vydaný preukaz odbornej spôsobilosti.

Zakotvuje sa oznamovacia povinnosť v lehote 30 dní vyplývajúca zo zmien údajov v pridelenom preukaze odbornej spôsobilosti.

K bodu 25

Znenie zákona sa rozširuje o nový register odborne spôsobilých osôb a evidenciu pečiatok. Navrhované ustanovenie umožňuje fyzickým osobám - podnikateľom, ktorí podnikajú iba na základe geologického oprávnenia, dodržiavať ustanovenia § 3a ods.1 Obchodného zákonníka. Geologické opr ávnenia vydané podľa doterajších predpisov (hlavne podľa zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických pr ácach a o štátnej geologickej správe) stanovené údaje neobsahujú. Ustanovujú sa záväzné podmienky za akých sa môžu vykonať zmeny v registri a povinnosť ministerstva zverejňovať register geologických oprávnení na svojom webovom sídle.

K bodu 26

Za účelom odstránenia nežiaducich aplikačných výkladov, ustanovuje sa zákonná povinnosť zhotoviteľa geologických prác spracovávať všetky písomnosti súvisiace s geologickou činnosťou (najmä záverečné správy) výlučne v štátnom jazyku.

K bodu 27

Spresňujú sa podmienky schvaľovania projektov geologických prác; zástupca sa stáva zainteresovaným pri vypracovaní projektu geologickej úlohy, v dôsledku čoho zodpovedá aj za jeho kvalitu a úplnosť.

K bodu 28

Zavádza sa nový inštitút ako zákonný podklad k návrhu na určenie prieskumného územia. Doterajšia právna úprava viazala určenie prieskumného územia okrem iného aj na predloženie projektu geologickej úlohy. Uvedenou legislatívnou zmenou sa v značnej miere odstraňuje byrokracia spätá so správnymi konaniami o určenie prieskumných území, keďže vypracovanie projektu geologickej úlohy býva časovo a ekonomicky náročné.

K bodu 29

Z dôvodu predchádzania duplicite geologických činností, dopĺňa sa zákonná povinnosť ohlasovať aj sanácie geologického prostredia a sanácie environmentálnej záťaže. Z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti (naliehavosti) je možné všetky geologické práce ohlasovať aj elektronicky.

K bodom 30 a 31

Dopĺňa sa zákonná možnosť zhotoviteľa geologických prác vypracovať zámenu geologických prác bez potreby zmeny projektu geologickej úlohy. Zámenu geologických prác vypracuje zhotoviteľ geologických prá c bez zmeny rozpočtu geologických prác.

K bodu 32

Ustanovuje sa zainteresovanosť zástupcu v súvislosti s vyhodnocovaním geologickej úlohy s cieľom garancií kvality a úplnosti záverečnej správy.

K bodu 33

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa dopĺňajú nové pojmy (geotermálna energia, o prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory), poznatky z ktorých je potrebné vyhodnotiť v záverečnej správe.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v bode 10; uvedené súvisí s evidenciou zásob nevyhradených nerastov.

K bodu 35

Pre doterajšiu absenciu v zákone sa v súlade s požiadavkami praxe dopĺňa požiadavka výpočtu množstva geotermálnej energie.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 37 až 39

V súlade so zmenami podľa bodu 10. sa rozširuje kompetencia ministerstva posudzova ť a schvaľovať záverečné správy s výpočtom zásob nevyhradených nerastov a geotermálnej energie.

Súčasne sa ustanovuje povinnosť schvaľovať záverečné správy financované zo súkromných zdrojov objednávateľom a stanovuje sa lehota na schválenie záverečnej správy objedná vateľom, nakoľko toto ustanovenie v doterajšom zákone absentovalo. Na podmienku schválenia záverečnej správy nadväzuje povinnosť odovzdania záverečnej správy podľa § 19 ods. 1.

Upresňujú a dopĺňajú sa kategórie podliehajúce sú hrnnej evidencii v sú lade so zmenami v bode 39.

K bodu 40

Ustanovuje sa jednoznačná a neprenosná povinnosť objednávateľa uhrádzať náklady spojené s posudzovaním záverečných správ.

K bodu 41

Povinnosť odovzdať záverečnú správu na trvalé uschovanie bude mať výlučne objednávateľ, nakoľko doteraz platné znenie ods. 1 jednoznačne nezaručovalo odovzdávanie záverečných správ (napr. ak zhotoviteľ geologických prác nezískal písomný súhlas od objedn ávateľa nemohol napriek snahe odovzdať záverečnú správu, čím konal v rozpore s geologickým zákonom).

K bodom 42 a 43

Legislatívny text sa za účelom čo možno najvhodnejšieho využitia územia rozširuje o ďalš ie kategórie geologických informácií.

Zároveň sa s cieľom predchádzania škôd rozširuje kompetencia ministerstva vymedziť riziká využitia územia v oblastiach s nepriaznivými inžinierskogeologickými pomermi.

K bodu 44

Spresňuje sa taxatívne vymedzenie vybraných geologických prác.

K bodu 45

Spresňuje sa posudzovanie vybraných geologických prác.

K bodu 46

Spresňujú sa zákonné predpoklady určenia a prevodu prieskumných území z vecného hľ adiska (územného rozsahu) a v súlade s banskou legislatívou.

Ustanovuje sa podmienka na zmluvný prevod, v zmysle ktorej môže držiteľ prieskumného územia uskutočniť zmluvný prevod prieskumného územia až po preinvestovaní minimálne 10 % z rozpočtovaných prác alebo 5% z rozpočtovaných prác pri geologickom prieskume na ropu a horľavý zemný plyn. Uvedená podmienka sa týka každého držiteľa prieskumného územia bez ohľadu na dobu, počas ktorej investície uskutočnil.

K bodu 47

Upresňuje sa terminológia v súlade s § 23 ods. 13 písm. l).

K bodu 48

Bližšie sa upresňuje zmena prieskumného územia.

K bodu 49

Dopĺňa sa nadpis v súlade s obsahom príslušného ustanovenia.

K bodu 50

Ustanovuje sa požiadavka overenia kartografických podkladov v súlade s príslu šným právnym predpisom a upresnenie náležitostí návrhu na určenie prieskumného územia.

K bodu 51

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z legislatívnych zmien v bode 27.

K bodu 52

Legislatívna zmena vyplývajúca zo zmien v miestnej štátnej správe, ako aj z požiadaviek praxe. Súčasne sa s cieľom zefektívnenia správnych konaní o určenie prieskumných území odstraňuje povinnosť riešenia stretov záujmov pred a počas týchto konaní.

K bodu 53 a 54

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 55

V súlade s požiadavkami praxe sa upravujú zákonné dôvody zamietnutia návrhu na určenie prieskumného územia. Navrhuje sa, aby dôvodom na zamietnutie n ávrhu na určenie prieskumného územia nebola len prekrývanie navrhovaného prieskumného územia s už určeným prieskumným územím, ale aj splnenie ďalších ustanovení § 21, 22 a 24, napr. plocha najviac 250 km2, zahrnutie najviac jedného výhradného ložiska s určeným chráneným ložiskovým územím v navrhovanom prieskumnom území, absencia výhradného ložiska s určeným dobývacím priestorom v navrhovanom prieskumnom území, situovanie prieskumného územia do oblasti, v ktorej možno vykonávať geologický prieskum na ropu a horľavý zemný plyn atď . Odstraňuje sa nepresnosť v pojme 'držiteľ prieskumného územia', ktorý sa nahrádza slovom 'objednávateľ' v zmysle § 22 ods. 1. Ako ďalší dôvod na zamietnutie návrhu na určenie prieskumn ého územia sa dopĺňa nesplnenie povinnosti vyhodnotenia výsledkov geologických prác v inom prieskumnom území. Zárove ň sa ruší ako dôvod na zamietnutie návrhu na určenie prieskumného územia nesúhlas dotknutej obce alebo samosprávneho kraja s určením prieskumného územia; postup v prípade nesúhlasného stanoviska je predmetom bodu 56.

K bodu 56

Ustanovuje sa postup v prípade, ak dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj nebudú súhlasiť s určením prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov v ich katastri, pričom ministerstvo bude ich stanovisko rešpektovať a v ich katastri neurčí prieskumné územie.

K bodu 57

Rozširujú sa povinné nálež itosti rozhodnutia o určení prieskumného územia o celkové náklady podľa rozpočtu geologických prác nakoľko od uvedeného sa odvíjajú ďalšie úkony, napr. zrušenie alebo predĺž enie doby platnosti prieskumného územia.

K bodu 58

Legislatívna zmena vyplývajúca z požiadaviek praxe – diametrá lnych rozdielov plošného rozsahu určovan ých prieskumných území.

K bodu 59

Na základe požiadaviek praxe sa ustanovuje špecialita k ustanoveniam o všeobecných lehotách podľa správneho poriadku, keďže štandardn é lehoty podľa správneho poriadku sa ukázali ako nevyhovujúce.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava; odstraňuje sa možnosť nesprá vneho aplikačného výkladu príslušnej kompetencie ministerstva.

K bodu 61

Dopĺňajú sa osobitné ustanovenia pre podávanie návrhov na určenie prieskumných územ í uvedených v § 24 s cieľom zaistiť transparentnosť výberu podľa odseku 6 a odstránenie možnej diskriminácie objednávateľa voči konkurenčnému objednávate ľovi (s obsahom materiálu sa mohli oboznámiť viaceré subjekty – pracovníci, pričom nebola zabezpečená povinnosť objednávateľa preukazovať finančné postavenie, technickú a odbornú spôsobilosť).

K bodu 62

Predlžuje sa ochranná lehota na jeden rok. Predch ádzajúcimi novelizáciami geologického zákona a banského zákona bolo vydávanie osvedčenia o výhradnom ložisku, ktoré je podstatnou náležitosťou návrhu na určenie chráneného ložiskového územia, z ktorého sa vychádza pri určení dobývacieho priestoru, presunut é do obdobia pred schválením výpočtu zásob do obdobia po jeho schválení. Navrhovanou úpravou sa lehota primerane predlžuje na čas potrebný pre vydanie osvedčenia o výhradnom ložisku a na vydanie rozhodnutia o chránenom ložiskovom území a zároveň sa zosúlaďuje s lehotou na uplatnenie prednostného práva podľa § 25 ods. 3.

K bodu 63

Uvedená legislatívna zmena určuje ako rozhodujúci okamih preukázania prečerpania 70 % z rozpočtu geologickej úlohy moment podania žiadosti o predĺženie platnosti prieskumného územia.

K bodu 64

Legislatívnou zmenou sa má dosiahnuť pokračujúca aktivita držiteľa prieskumného územia s cieľom preventívne zamedziť neodôvodnenému blokovaniu prieskumného územia v neprospech iných záujemcov. V súlade s bodom 27 sa držiteľovi prieskumného územia ustanovuje povinnosť vypracovať v lehote do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia projekt geologickej úlohy, ktorý musí byť v súlade s geologickým zámerom. Pre absenciu v aktuálnej právnej úprave dopĺňa sa povinnosť držiteľov prieskumných území ohlasova ť každú zmenu v údajoch držiteľa prieskumného územia a predkladať každú zmenu projektu geologickej úlohy v lehote do 30 dní. Dopĺňa sa prednostné právo držiteľa prieskumného územia na hydrogeologický prieskum horninových štruktúr na využívanie geotermálnej energie.

K bodu 65

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 66 a 68

Legislatívno-technické úpravy; zaokrúhlenie vybraných súm smerom nahor.

K bodu 67

Za účelom zamedzenia nežiaducich v ýkladov zákona sa jednoznačne ustanovuje, že zrušením prieskumného územia v prípade nezaplatenia príslušnej úhrady sa držiteľ prieskumného územia nezbavuje tejto povinnosti za kalendárny rok, v ktorom bolo toto prieskumné územie zrušené.

K bodu 69

Upravuje sa režim obmedzenia vlastníckych a užívacích práv v súvislosti s geologickou činnosťou. Vo vzťahu k správnym konaniam vo veciach vstupov a užívaní cudzích nehnuteľností sa s ohľadom na pož iadavky praxe definuje špecialita geologického zákona vo vzťahu k doručovaniu podľa ustanovení správneho poriadku v prípadoch väčšieho počtu účastníkov konania (vlastníkov a užívateľov dotknutých nehnuteľností) a taktiež dĺžka lehoty na vydanie rozhodnutia o vstupe a užívaní cudzích nehnuteľností tých vlastníkov, ktorí nepristúpili na dohodu so zhotoviteľom geologických prác, keďže doterajšie všeobecné lehoty podľa ustanovení správneho poriadku sa ukázali ako zjavne nedostatočné.

Návrhom z ákona sa taktiež vymedzuje inštitú t naliehavého verejného záujmu a to výlučne v súvislosti so zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej obrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 70 a 71

Z dôvodov aplikačnej praxe sa prenáša zodpovednosť za zabezpečenie likvid ácie geologických diel a geologických objektov, ktoré splnili svoj účel zo zhotoviteľ a geologických prác na objednávateľa, keďže objednávateľ je subjektom, ktorý financuje geologické práce a má byť preto zodpovedný za stav a likvidáciu týchto diel a objektov. Uskutočniť likvidáciu bude oprávnený len zhotoviteľ geologických prác na základe písomného poverenia.

K bodom 72 a 73

Upresňuje sa režim opatrení, ktoré musia byť dodržané pri zabezpečovaní a likvidácii geologických diel a geologických objektov, s ohľadom na skutočnosť, že likvidácia je nezvratný proces a pri jej vykonávaní je potrebné eliminovať všetky prípadné dôsledky vykonávanej činnosti.

K bodu 74

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75

Umožňuje sa prevod správy neupotrebiteľných geologických diel a geologických objektov financovaných zo štátneho rozpoč tu na rozpočtové a príspevkové organizácie ďalších ministerstiev, pokiaľ tieto prejavia o prevod z áujem.

K bodu 76

Podľa vzorca v prílohe č. 1 geologického zákona je vypočítaná úhrada za geologické dielo a za geologický objekt po 20 rokoch nulová. Z tohto dô vodu sa preto stanovuje minimálna výška úhrady, ktorá je odvodená od hĺbky, resp. dĺž ky geologického diela. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prevažne staré (20 a viac ročné) a časom čiastočne znehodnotené diela, ktoré vyž adujú údržbu, resp. likvidáciu, minimálna výška úhrady bola určená na 5, resp. 10 eur. Uvedené určenie minimálnej výšky úhrady bolo ustanovené s dôrazom na dôvodný predpoklad, že za vyššiu úhradu by bolo značne náročné n ájsť záujemcu.

K bodu 77

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na legislatívne zmeny v bode 36.

K bodu 78

Vyhláška č. 305/1993 Z. z., ktorá upravovala financovanie geologických prác stratila platnosť. Ministerstvo financií SR odporuč ilo ministerstvu vydať novú vyhlášku, v ktorej bude stanovený spôsob a rozsah financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K bodu 79

Upravuje sa okruh skutkových podstát administratívnych deliktov vybraných subjektov, súčasne sa upravuje výška jednotlivých peňažný ch sankcií za porušenia zákona. Nanovo sa v súlade s niektorými novelizovanými ustanoveniami z ákona a požiadavkami praxe definuje deliktuálna zodpovednosť objednávateľov, držiteľov prieskumných území, zástupcov a osôb vykonávajúcich odborný geologický dohľad.

K bodu 80

Ustanovenie o priestupkoch sa dopĺňa o novú skutkovú podstatu.

K bodu 81

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 82

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia k správnym konaniam, lehotám, ukladaniu sankcií, k úhradám za už určené prieskumné územia Vzhľ adom na navrhované zmeny v zákone sa právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá dobýva ložisko nevyhradené ho nerastu, dopĺňa povinnosť odovzdať ministerstvu správu s výpočtom zásob nerastu, pokiaľ táto nebola schválená po 1. júli 1988. Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorej bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd sa dopĺňa povinnosť odovzdať ministerstvu správu s výpoč tom množstva vôd alebo množstva geotermálnej energie, pokiaľ táto nebola schválená po 1. júli 1988. Lehota na vypracovanie a odovzdanie záverečnej správy je stanovená na 5 rokov.

K bodu 83

V súlade so skutočným stavom sa po formálnej stránke upresňujú príslušné pojmy.

K bodu 84

Nahrádza sa v súčasnosti už čiastočne neaktuálny vzorec na určenie úhrady geologického diela a geologického objektu.

K Èl. II

K bodom 1 až 4

Osobitné zásahy do zemskej kôry sa dopĺňajú o zriaďovanie, prevádzku, zabezpečenie a likvidáciu zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie. Zriaď ovanie, prevádzka, zabezpečenie a likvidácia zariadení na priemyselné využívanie tepelnej energie zemskej kôry bola zakotvená v banskom zákone do roku 2002, kedy bola zákonom č. 558/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov zo zákona vypustená. Od uvedeného roku nie je určený orgán štátnej správy, ktorý by vykonával nad predmetnou činnosťou štá tny dozor.

Pri hlbinnej technickej alebo technologickej úprave horninového prostredia sa používajú nové technológie (napr. hydraulické štiepenie) vyžadujúce regulačný rámec, ktorý zaistí vysokú úroveň ich bezpečnosti a kontroly (počas geologického prieskumu i prípadnej následnej ťažby). Uvedené je možné dosiahnuť len za predpokladu, že vykonávanie týchto prác bude možné len oprávnený mi organizáciami a na základe príslušného povolenia. Nakoľko pri hlbinnej úprave horninového prostredia vznikajú podzemné priestory značných rozmerov, navrhuje sa, aby sa na uvedenú činnosť primerane vzť ahovali ustanovenia banského zákona.

S ohľadom na legislatívnu zmenu v bode 62. sa mení prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru zo šiestich mesiacov na jeden rok.

K Èl. III

Jestvujúce znenie sadzobníka sprá vnych poplatkov sa v súlade so zmenami vyplývajúcimi z navrhovaného zákona v súvislosti s posudzovaním a schvaľovaním záverečných správ podľa § 18 ods. 2 v položke 168 rozširuje o nové poplatkové sadzby, a to za vydanie rozhodnutia o schválení záverečnej správy s výpočtom mno žstiev podzemnej vody, vydanie rozhodnutia o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev geotermálnej energie a za vydanie rozhodnutia o schválení záverečnej správy s analýzou rizika znečisteného územia.

K Èl. IV

V súlade s vykonávaním geologického výskumu a geologického prieskumu sa presúva kompetencia vo veciach vyhľadávania a prieskumu rádioaktívnych surovín z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien predkladaného návrhu zákona.

K bodu 3

Geologický prieskum je činnosť dočasná a v zastavanom ú zemí obce je vykonávaná za účelom overenia inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov na účely územného plánovania, resp. zakladania stavieb. Zákonom sa teda z dôvodu odbúrania byrokracie (obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja sa podľa pôvodného znenia zá kona vyjadroval ku každému geologickému prieskumu i pokiaľ počas neho neboli realizované technické práce) v súvislosti so skutočnosťou, že obvodný úrad ž ivotného prostredia v sídle sa nevyjadruje v zastavanom území obce ani napr. k vydaniu stavebného povoleniu a povolenia terénnych úprav navrhuje sa, aby sa vyjadrenie obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja k projektu geologickej úlohy v zastavaných územiach obce taktiež nevyžadovalo.

K Èl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. októbra 2013.

V Bratislave dňa 30. mája 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon)

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o geologických prácach (geologický zákon) sa predovšetkým plní uznesenie vlády SR č. 449 z roku 2005. Zo znenia geologického zákona vyplýva zhotoviteľovi povinnosť zlikvidovať po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu geologické diela a geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali. Na ich likvidáciu je potrebné vynaložiť nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je preto efektívne a úsporné takéto geologické diela a geologické objekty v prípade ich možného využitia na iné účely, previesť na prípadných záujemcov. Návrh geologického zákona stanovuje postup pri prevode geologického diela alebo geologického objektu. Navrhované znenie § 33 až § 35 ustanovuje okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodplatne a okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. V tejto súvislosti treba podotknúť, že aj bezodplatný prevod je úsporou prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože sa ušetria prostriedky na likvidáciu týchto geologických diel a geologických objektov. Návrh ďalej stanovuje spôsob výpočtu minimálnej ceny za geologické dielo alebo geologický objekt. Stanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela alebo geologického objektu pri výberovom konaní.

Predloženým návrhom zákona sa zároveň riešia úlohy vyplývajúce z „Akčného plánu boja proti korupcii“. Navrhované zmeny smerujú k zvýšeniu transparentnosti, urýchleniu a zjednodušeniu správneho konania.

V rámci predloženého návrhu geologického zákona sa navrhujú aj ďalšie zmeny a doplnenia platného geologického zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii. Viaceré zmeny sa navrhujú na základe požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, členenia odbornej spôsobilosti, sprísňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác, zavádza sa ohlasovanie geologických prác. V časti prieskumné územie sa upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.

Pri príprave návrhu geologického zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov došlo k značnému množstvu novelizačných bodov (50), a z toho dôvodu sa pristúpilo k tomu, že sa spracoval vo forme návrhu nového geologického zákona.

Návrh geologického zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad nákladov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov právneho predpisu: Zákon o geologických prácach (geologický zákon).

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

v primárnom práve:

- články 174 – 176 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

v sekundárnom práve:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú nijaké záväzky týkajúce sa predmetu navrhovaného zákona,

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,

c) lehota na prebratie oboch smerníc a lehota na implementáciu nariadení a rozhodnutí boli splnené prijatím zákonov uvedených v písm. e),

d) nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto zmluvy,

e) -smernica 94/22/ ES – bola transponovaná zákonom č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov- zhoda úplná,

-smernica 2005/36/ES –bola transponovaná zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií – zhoda úplná.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: gestor Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I:

§ 1,2

Členenie geologických prác na jednotlivé kategórie bolo zavedené pri tvorbe nového geologického zákona v roku 1999. Cieľom tohto členenia bolo začleniť okruh geologických prác uvádzaný v predchádzajúcej legislatívnej úprave do kategórii tak, ako sú zaužívané v odbornej geologickej praxi. Geologické práce boli rozčlenené na geologický výskum a geologický prieskum. Geologický prieskum bol rozčlenený na ložiskový geologický prieskum, hydrogeologický prieskum, inžiniersko-geologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia. Zároveň bol zavedený geologický prieskum na špeciálne účely, do ktorého boli zaradené niektoré špecifické geologické prieskumy. Pri praktickom uplatňovaní tohto členenia (počas takmer 7 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti) sa ukázalo, že takéto členenie geologických prác je umelé a že jednotlivé druhy geologických prác, začlenených do geologického prieskumu na špeciálne účely, patria svojim charakterom a požiadavkou na odbornosť do geologických prieskumov uvedených v § 2 odseku 3 písmeno a) až d). Preto sa navrhuje zaradiť geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov a zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel do ložiskového geologického prieskumu. Geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie sa navrhuje zaradiť do hydrogeologického prieskumu a geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch sa navrhujú zaradiť do geologického prieskumu životného prostredia.

Na základe praktických skúseností pri vykonávaní geologických prác vznikla požiadavka na zaradenie do geologického zákona aj vykonávanie takých geologických prác, ktoré nie je možné podľa platnej právnej úpravy zaradiť do geologického výskumu ani geologického prieskumu, ale ich vykonávanie sa realizuje na základe výsledkov geologických prác uvedených v záverečnej správe geologickej úlohy a je dôležité, aby ich vykonával odborník s príslušným vzdelaním a praxou. Ide o monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce. Tieto činnosti aj v súčasnosti vykonávajú geológovia, ktorí spolupracovali na súvisiacom geologickom prieskume, avšak táto ich činnosť zatiaľ nie je upravená v geologickom zákone a jej vykonávanie neupravuje ani iný všeobecne záväzný právny predpis. Je potrebné uviesť, že tieto činnosti nie sú v praxi ojedinelé. Častou súčasťou záverečných správ geologických úloh hydrogeologického prieskumu, prieskumu životného prostredia ako aj inžinierskogeologického prieskumu je návrh monitoringu geologických faktorov životného prostredia, ktorý zabezpečí sledovanie horninového prostredia v určitej oblasti v období po ukončení geologického prieskumu. Súčasťou tohto sledovania je aj vyhodnocovanie sledovaním získaných údajov a navrhovanie nových opatrení. Táto činnosť je náročná na odbornosť a nie je možné, aby bola vykonávaná bez geologického oprávnenia.

Z uvedených dôvodov sa pojem „geologické práce“ rozšíri aj na práce vykonávané po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu, a to na monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce.

§ 3

Vymedzenie základných pojmov obsahuje členenie a obsah jednotlivých geologických prieskumov, definícia geologického oprávnenia, odbornej spôsobilosti, projektu geologickej úlohy a pod.

§ 4 až 8

Uvedenými ustanoveniami sa zabezpečuje, aby geologické práce vykonávali právnické osoby a fyzické osoby za účelom podnikania, alebo v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú toto právo zo zákona alebo získali geologické oprávnenie. Zabezpečuje sa potrebná odborná úroveň, aby riešenie geologických úloh riadili osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu a preukázali znalosť právnych predpisov, potrebnú na ich dôsledné dodržiavanie.

Ložiskový geologický prieskum nevyhradeného nerastu povrchovými prácami môžu na svojich pozemkoch vykonávať ich vlastníci alebo užívatelia bez geologického oprávnenia vzhľadom na jednoduchý charakter týchto prác. Na vykonávanie týchto prác platia ustanovenia tohto zákona.

Režimu tohto zákona nepodliehajú geologické práce, vykonávané ako osobný záujem, napr. spracovanie geologických máp určitej lokality, odber vzoriek hornín pre osobné zbierky, zisťovanie a zabezpečovanie geologických podkladov a odber vzoriek za účelom získania odbornej kvalifikácie (záverečné, diplomové a vedecké práce) a publikačná činnosť.

Zmenu geologického oprávnenia vykoná ministerstvo spravidla na základe zmien skutočností, ktoré mu bude oznamovať zhotoviteľ.

Na vykonávanie geologických prác sa nevzťahuje živnostenský zákon, a ich vykonávanie nie je upravené ani iným právnym predpisom. Z uvedených dôvodov je preto potrebné upraviť v geologickom zákone otázky vydávania, zániku a registra geologických oprávnení. Pre potreby orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy ako i evidencie fyzických osôb a právnických osôb, vykonávajúcich geologické práce je potrebné zaviesť ich register, ktorý je verejne prístupný.

Od fyzických osôb riadiacich geologické práce sa vyžaduje primerané vzdelanie a prax, ako aj preukázanie znalostí príslušných predpisov.

§ 9 a 10

Podľa doterajšej právnej úpravy neboli stanovené konkrétne odborné spôsobilosti v nadväznosti na § 2, ktorý stanovoval členenie geologických prác. Odborná spôsobilosť sa udeľovala rovnakým spôsobom pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 2 ods. 2 a 3, ako aj pre súvisiace geologické práce, prípadne na vykonávanie len niektorých odborných činností, ktoré zahrňujú jednotlivé geologické výskumy a geologické prieskumy. Táto nejednotnosť bola kriticky hodnotená aj odborníkmi z praxe, preto nová právna úprava navrhuje, aby sa overovanie odbornej spôsobilosti týkalo iba geologického výskumu, ložiskového geologického prieskumu, hydrogeologického prieskumu, inžinierskogeologického prieskumu a geologického prieskumu životného prostredia tak, ako geologické práce člení geologický zákon. Zároveň sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť overovala pri vykonávaní geochemických prác a geofyzikálnych prác, pretože ide o samostatné vysokoškolské študijné odbory. Na vykonávanie ostatných geologických prác, ktoré v rámci riešenia geologických úloh majú charakter subdodávok, sa nebude vzťahovať povinnosť overovať odbornú spôsobilosť. Tieto geologické práce budú aj naďalej vykonávané na základe geologického oprávnenia. Pri ich vykonávaní je potrebné zabezpečiť, aby boli vykonávané odborne, preto záujemca o ich vykonávanie musí spĺňať stanovené kritériá vzdelania a praxe. Na vykonávanie monitorovania geologických faktorov na vykonávanie monitorovania geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce postačuje odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác podľa § 9 ods. 1 a 2.

Navrhuje sa, aby zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy, ktorý má vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti, mal právo používať okrúhlu pečiatku. Úprava sa navrhuje na základe požiadavky z radov odborníkov a podnikateľov geologickej praxe z dôvodu ich lepšej možnosti uplatnenia sa v podnikateľskej praxi, zvýšení odbornosti vykonávania geologických prác a tiež z dôvodu vyššej autority zodpovedných riešiteľov geologických úloh.

Navrhuje sa sprísniť požiadavky na vzdelanie a prax pri vykonávaní geologických prác. Táto úprava je zaradená na základe požiadaviek odbornej verejnosti s cieľom zvýšenia kvality vykonávania geologických prác. Oproti pôvodnej úprave upresňuje aký druh vysokoškolského vzdelania je potrebné dosiahnuť. Navrhované ustanovenie zohľadňuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. 9. 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Zvyšujú sa tiež požiadavky na odbornú spôsobilosť pri zásadných zmenách všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti geológie.

§ 11 až 14

Geologickou úlohou sa určuje cieľ, ktorý sa má geologickými prácami dosiahnuť, fakultatívne sa uplatňuje etapovitosť prác geologického prieskumu. Súčasťou projektu je rozpočet na geologické práce. Rozpočet má význam pre kontrolu financovania zo štátneho rozpočtu a tiež pri kontrole plnenia povinností vyplývajúceho z určeného prieskumného územia.

Výsledkom požiadavky odbornej verejnosti na zjednodušenie realizácie geologických prác „menšieho rozsahu“, s cieľom urýchlenia riešenia geologickej úlohy, je úprava geologických úloh geologického výskumu a geologického prieskumu, ktorých cena nepresiahne 30 000 Sk a pri riešení ktorých sa nepoužijú geologické diela do hĺbky väčšej ako 10 m. Nevypracovaním projektu geologickej úlohy zároveň nie je dotknutá povinnosť pre zhotoviteľa pred vykonávaním geologických prác zisťovať, či sa vykonávanie geologických prác bude týkať záujmov chránených osobitnými predpismi. V praxi ide najmä o zisťovanie inžinierskych sietí, zabezpečenie záujmov ochrany prírody a podobne.

Geologické predpisy z roku 1988 obsahovali povinnosť registrácie geologických prác, na zabezpečenie evidencie geologických prác. Geologický zákon z roku 1999 túto povinnosť zrušil. Z praxe sa však ukázalo, že informácia o prebiehajúcom geologickom výskume a geologickom prieskume je žiaduca z toho dôvodu, že sa predchádza duplicitnému vykonávaniu geologických prác a urýchleniu získavania poznatkov o geologickom prostredí. Preto sa navrhuje v § 13 upraviť povinnosti zhotoviteľa súvisiace s ohlasovaním geologických prác.

§ 15

Písomná, grafická a hmotná geologická dokumentácia má nenahraditeľný význam preto, že na jej základe možno i po skončení geologických prác vykonať kontrolu ich vyhodnotenia s dôkazmi, vrátane nového zhodnotenia hmotnej dokumentácie (vzorky hornín, vrtné jadrá, a pod.). Geologická dokumentácia umožňuje aj prehodnotenie záverov po zistení nových geologických skutočností.

§ 16 až 18

Výsledkom vyhodnocovania realizovaných geologických úloh je záverečná správa, ktorá má v zákone určené podstatné náležitosti. V záverečnej správe je obsiahnutý dosiahnutý cieľ geologickej úlohy a výsledky geologických prác. Slúži na využitie objednávateľovi pri realizácii jeho zámerov, ktoré boli dôvodom na určenie geologickej úlohy.

Rozširuje sa povinnosť uvádzať v záverečnej správe údaje o vynaložených nákladoch na riešenie geologickej úlohy okrem geologických úloh financovaných zo štátneho rozpočtu aj na geologické úlohy financované z verejných prostriedkov. Cieľom úpravy je sprehľadnenie využívania verejných finančných prostriedkov.

Geologickým zákonom sa ustanovuje klasifikácia množstiev podzemných vôd. Posudzovanie záverečných správ s výpočtom zásob vyhradených nerastov a výpočtom množstiev podzemných vôd má za cieľ objektivizovať údaje pre súhrnnú celoštátnu evidenciu, ako aj pre používanie schválených výpočtov zásob a vôd ako dôkazov, ktoré preukazujú vierohodnosť predpokladov splácania pôžičiek, ktoré banky poskytli objednávateľom ako investičné úvery.

§ 19

Sprístupňovanie geologických údajov zistených geologickým výskumom a geologickým prieskumom môže osoba, ktorá prieskum financovala (objednávateľ) vylúčiť, obmedziť alebo podmieniť finančnou úhradou, pretože ide o jej duševný majetok. Toto právo môže objednávateľ uplatniť na dobu do desiatich rokov, čo je dostatočná doba na to, aby dovtedy sám geologické informácie začal využívať na svoje podnikateľské ciele. Zaisťuje sa tým zároveň, aby tretia osoba mohla využiť po uplynutí uvedenej doby geologické informácie o území štátu a využívať ich bez zbytočného vynakladania ďalších prostriedkov na opakovanie už vykonávaných geologických prác. Ide najmä o geologické informácie o výhradných ložiskách nerastov, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a o podzemné vody, ktoré sú taktiež vlastníctvom štátu, ako aj o geologické informácie o geologických činiteľoch ovplyvňujúcich životné prostredie.

Osoba, ktorá geologický výskum a geologický prieskum financovala (objednávateľ) zostáva pritom naďalej vlastníkom tohto svojho duševného majetku.

Odovzdaním záverečnej správy a inej geologickej dokumentácie je poverený zhotoviteľ geologických prác, ktorý so súhlasom objednávateľa a ním určenými podmienkami odovzdá geologickú dokumentáciu organizácii poverenej ministerstvom.

§ 20

Geologické informácie využívajú príslušné orgány štátnej a miestnej správy najmä v záujme celospoločensky najvhodnejšieho využitia územia. Pre územné plánovanie poskytuje ministerstvo odborné vyjadrenia formou stanoviska o územiach s ložiskami nerastov, o zosuvných územiach a pod.

§ 21 až 25

Prieskumné územia boli zavedené do nášho právneho poriadku v roku 1991 novelou zákona SNR č. 52/1988 Zb. pre výhradné ložiská nerastov.

Na to isté územie môžu byť súčasne určené dve alebo viac prieskumných území (tzv. „prekrývanie prieskumných území“), napr. v takých prípadoch, kde nie je vývojová alebo priestorová súvislosť medzi vyhradenými nerastami (skupinami nerastov), na ktorých prieskum sa prieskumné územia určujú. Napr. môže ísť o jedno prieskumné územie na prieskum na uhlie do hĺbky 600 m a druhé prieskumné územie na prieskum na ropu a horľavý zemný plyn v hĺbkach od 1100 m a hlbšie. Zákon vyjadruje zásadu, aby sa prekrývaním prieskumných území nesťažilo alebo neznemožnilo vykonávanie geologických prác alebo využitie ich výsledkov.

Pod pojmom hydrogeologický prieskum termálnych podzemných vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd sú zahrnuté i geologické práce pre stanovenie ich ochranných pásiem a za účelom zistenia a overenia geologických podmienok na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie. Toto riešenie vylúči prípady realizácie viacerých geologických úloh toho istého zamerania na tom istom území rôznymi zhotoviteľmi a možnosti sporov a následné využitie získaných geologických poznatkov.

Rozsah jedného prieskumného územia sa obmedzuje na 250 km2, pri geologickom prieskume na ropu a horľavý zemný plyn bez obmedzenia. Veľká výmera v tomto prípade vyplýva zo spôsobu geologického prieskumu a z veľkého územného rozsahu nádejných štruktúr, v ktorých sa môžu výhradné ložiská ropy a horľavého zemného plynu zistiť.

Predlžovaním doby platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia sa môže docieliť celková doba prieskumu až 10 rokov, resp. na ďalšiu dobu ktorú držiteľ prieskumného územia potrebuje na dokončenie geologických prác. Určuje sa povinnosť držiteľa prieskumného územia vynaložiť isté finančné prostriedky na vybrané geologické práce. Výška týchto prostriedkov sa určuje na minimálne 70 % z celkových predpokladaných nákladov na geologický prieskum. Táto povinnosť sa zavádza preto, aby nedochádzalo k tzv. „blokovaniu územia“.

Ak držiteľ prieskumného územia nedodrží počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia vo väčšom rozsahu stanovenú minimálnu výšku finančných prostriedkov a požiada o predĺženie doby prieskumného územia, ministerstvo žiadosť o predĺženie zamietne.

Spresňuje a doplňuje sa konanie o určení, zmene alebo o zrušení prieskumného územia. Umožňuje sa zjednodušenie a urýchlenie správneho konania a zvýšenie transparentnosti pri určovaní prieskumného územia. Stanovujú sa podmienky podania návrhu na určenie prieskumného územia, upresňujú sa náležitosti podania, bez ktorých konanie nezačne. Predchádza sa špekulatívnemu obsadzovaniu územia a zabraňovania prednosti na využívanie výsledkov geologických prác iným serióznym žiadateľom. Jednoznačne sa stanovujú podmienky, za ktorých prieskumné územie nebude ministerstvom určené. Tak isto ako v predchádzajúcich bodoch, aj táto úprava je aj z dôvodu vyhnutia sa komplikácií v nejednoznačnosti pri určovaní prieskumného územia.

Stanovuje povinnosť uhradiť úhradu za prieskumné územie pred jeho prevodom, čo doterajšie znenie neriešilo. Neumožňuje sa prevod prieskumného územia, ak sa geologické práce nezačali vykonávať v prvom roku platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, aby sa zamedzilo zbytočnému blokovaniu území pre ostatných záujemcov o vykonávanie geologických prác.

Navrhuje sa doba počas ktorej je po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia potrebné začať vykonávať geologické práce. Ak sa geologické práce nezačnú vykonávať v určenej dobe, ministerstvo prieskumné územie zruší. Navrhovaným ustanovením sa zabraňuje špekulatívnym dôvodom, blokovaniu územia, ktoré by mohlo byť určené inému žiadateľovi o prieskumné územie, ktorý by mal záujem geologické práce vykonávať a ich výsledky následne na základe prednostného práva aj využívať.

Upravuje sa doba na prednostné právo držiteľa, ktorý vykonáva geologický prieskum vyhradených nerastov v určenom prieskumnom území z vlastných prostriedkov na určenie dobývacieho priestoru. Navrhovaná šesťmesačná doba je odvodená od doby na prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru určenej v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa spresniť a zjednotiť proces schvaľovania výsledkov geologických úloh ložiskového geologického prieskumu a hydrogeologického prieskumu v nadväznosti na prednostné právo využívania získaných výsledkov.

Navrhuje sa jednoznačne určiť etapy a druhy geologických prác, na ktoré má držiteľ prieskumného územia prednostné právo na využívanie výsledkov geologických prác. Predchádza sa tým kolíziám pri povoľovaní využívania výsledkov geologických prác. V praxi dochádza k nejednoznačnému výkladu prednostného práva na využívanie výsledkov geologických prác. Počas vykonávania etapy vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu, nebude možné povoliť využívanie, až po ukončení geologického prieskumu.

Zároveň sa osobitne upravuje vykonávanie ložiskového geologického prieskumu na ropu a horľavý zemný plyn v súlade so smernicou 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.

§ 26

Z úhrady za prieskumné územie je 50 % určené Environmentálnemu fondu a 50 % týchto úhrad je určených obciam, na území ktorých prieskumné územie leží. Výsledkom vykonávania geologických prác môže byť zistenie ložiska vyhradených nerastov, čo predstavuje určité obmedzenia v infraštruktúre obci, prípadne stavebnú uzáveru.

Upravuje sa minimálna výška úhrady pre obce, a to na 500,- Sk. Financie pod 500 Sk budú príjmom Environmentálneho fondu. Je to z toho dôvodu, že administratívne spracovanie a poštové poplatky sú často vyššie ako uvedená čiastka a prax ukázala, že niektoré čiastky dosahovali výšku 30 až 100 Sk a obce odmietali prebrať takúto sumu.

Navrhuje sa jednoznačne určiť, v akom termíne sa musí zaplatiť za prieskumné územie. Zároveň sa jednoznačne upravuje, že ak úhrada nebude v určenej lehote zaplatená, ministerstvo prieskumné územie zruší. Účelom tejto úpravy je zabrániť v praxi zaznamenaných špekulatívnych úmyselných blokovaní územia, ktoré bolo určené ako prieskumné územie.

§ 27 až 28

Pri vybraných geologických prácach financovaných zo štátneho rozpočtu sa určí tzv. osobitné prieskumné územie zhotoviteľovi. Zákon umožňuje, aby ministerstvo výberovým konaním určilo budúceho najvhodnejšieho držiteľa prieskumného územia, ktorý uhradí časť nákladov vynaložených zo štátneho rozpočtu na doterajšie geologické práce, a ktorý bude pokračovať v geologických prácach zo svojich finančných prostriedkov.

Ustanovenie upravuje postup pri zmene osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Takýto návrh na zmenu je motivovaný znížením požiadaviek na štátny rozpočet s tým, že ďalšie financovanie je zabezpečené z iných zdrojov pri čiastočnej úhrade doteraz vynaložených prostriedkov, ktoré sú príjmom do štátneho rozpočtu.

§ 29

Upravuje sa možnosť vstupov na cudzie nehnuteľnosti pri vykonávaní geologických prác. Vyžaduje sa dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať geologické práce, ktorými vzniknú geologické diela alebo geologické objekty.

Vstup do priestorov a objektov slúžiacich na prípravu na obranu a bezpečnosť štátu upravujú osobitné predpisy a zhotoviteľ geologických prác je povinný postupovať podľa nich.

§ 30

Výkonom geologických prác je možné zriadiť alebo vybudovať také geologické dielo, alebo geologický objekt:

a)ktorým sa zistili nové geologické skutočnosti, majúce vplyv na celkový geologický vývoj a geologickú stavbu územia,

b)ktorý dokumentuje súčasnú úroveň a technický vývoj spoločnosti pri vykonávaní geologických prác

a z hľadiska dokumentačného je potrebné ich zachovanie. Za takéto geologické dielo alebo geologický objekt je však potrebné ich osobitne prehlásiť príslušným orgánom štátnej správ.

§ 31

Po ukončení geologickej úlohy bude povinnosť geologické diela alebo geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali, likvidovať. Na likvidáciu je potrebné vynaložiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. V prípade, že zrealizované geologické diela alebo geologické objekty je možné využiť a je záujem o ich využitie, je efektívnejšie ich ponúknuť širokej verejnosti. Upresňuje sa povinnosť vlastníka na odstránenie geologického diela alebo geologického objektu.

§ 32

Ustanovenie vyjadruje právny stav, zodpovedajúci doterajšiemu. Podľa všeobecných predpisov o náhrade škody sa nepostupuje, ak sa geologická práca vykonáva banskými dielami; vtedy sa uplatnia ustanovenia § 36 a § 37 banského zákona.

§ 33 až 35

V uvedených paragrafoch sa navrhuje možnosť a postup pri prevode vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov. Týmito ustanoveniami sa plní úloha uznesenia vlády SR č. 449 z roku 2005, na základe ktorej sa navrhuje ustanoviť presný postup a podmienky prevodu geologických diel alebo geologických objektov zo štátu na iné subjekty. Cena jednotlivých geologických diel a geologických objektov vhodných na ďalšie využitie sa vypočíta podľa vzorca, predchádza sa tým rôznym oceneniam

Týmto zákonom nie je dotknutý zákon č. 231/199 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

§ 36

Odsek 1 ustanovuje konkrétne činnosti, ktoré vykonáva ministerstvo v oblasti geologického výskumu a geologického prieskumu.

Odsek 2 stanovuje podrobnosti ktoré ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 37

Zákon zveruje ministerstvu výkon štátneho geologického dozoru nad dodržiavaním jeho ustanovení, vrátane práva nariaďovať odstránenie zistených nedostatkov.

§ 38 a 39

Ustanovenia upravujú skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sankcionuje ministerstvo a priestupkov, ktoré sankcionuje obvodný úrad životného prostredia.

§ 40

Ustanovenie upravuje iné správne delikty vo veciach geologického výskumu a geologického prieskumu, ktoré bude sankcionovať ministerstvo.

§ 41

Všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na tie konania, ktoré mu nepodliehajú vzhľadom na charakter problematiky.

§ 42 až 45

Zákon rešpektuje doterajšie prieskumné územia určené podľa doterajších predpisov, čím posilňuje právne istoty už uzavretých právnych vzťahov. Aj po účinnosti nového zákona zostanú v platnosti geologické oprávnenia a preukazy o odbornej spôsobilosti, vydané podľa doterajších predpisov.

§ 46

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2

§ 47

Vykonávacia vyhláška podľa doterajšieho zákona bude platná až do vydania nového vykonávacieho predpisu.

§ 48

Ustanovenie zrušuje doterajší geologický zákon.

§ 49

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

Príloha č. 1

Ustanovuje vzorec na určenie najnižšej ceny za geologické dielo a geologický objekt na účely odpredaja vrtov realizovaných zo štátneho rozpočtu alebo iných verejných prostriedkov.

Príloha č. 2

Zoznam transponovaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave dňa 1. augusta 2007

Róbert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu