Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu 569/2005 účinný od 01.05.2018 do 31.01.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 s cieľom precizovať niektoré ustanovenia zákona v nadväznosti na aplikačnú prax vyplývajúcu zo zaradenia vojakov v zálohách do aktívnych záloh a realizácie pravidelného cvičenia v roku 2017.

Podľa platnej právnej úpravy vojenský útvar uhrádza náklady na náhradu mzdy zamestnávateľovi za zamestnanca za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vrátane nevyhnutného času na prepravuz miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síla späť. Aplikačná prax ukázala potrebu upraviť náhradu príjmu aj v prípade, ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh (ďalej len „vojak v aktívnej zálohe“) nemá postavenie zamestnanca, ale je napríklad samostatne zárobkovo činnou osobou. Zamestnávateľovi sa navrhuje okrem náhrady mzdy za zamestnanca refundovať aj náklady spojené s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Nárok na pomernú časť hodnostného platu vojaka v aktívnej zálohe sa precizuje len za čas prítomnosti vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.

Spresňuje sa zaraďovanie do aktívnych záloh tak, aby do aktívnych záloh mohol byť zaradený aj vojak v zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť najviac o jeden stupeň nižšiu alebo o dva stupne vyššiu než aká sa vyžaduje na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený. Podmienkou je, že vojenská hodnosť, ktorú vojak v zálohe dosiahol, je v tom istom hodnostnom zbore ako požadovaná vojenská hodnosť na funkciu.

V nadväznosti na skutočnosť, že podmienky na zaradenie vojakov v zálohách do aktívnych záloh platia počas celého obdobia jeho zaradenia, upravuje sa povinnosť pre vojakav aktívnej zálohe hlásiť zmeny v súvislosti s podmienkami zaradenia veliteľovi vojenského útvaru, s ktorým vojak v zálohe uzavrel dohodu o zaradení.

Podmienky pre zaradenie do aktívnych záloh sa precizujú v nadväznosti na § 17ods. 1 a 2 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o brannej povinnosti“), ktorý upravuje oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby. Vzhľadom na cieľ aktívnych záloh, ktorým je príprava na výkon mimoriadnej služby, občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo služobného pomeru do aktívnych záloh nemôže byť zaradený.

Profesionálni vojaci aj vojaci v zálohách sú v čase vykonávania mimoriadnej služby vojakmi mimoriadnej služby s rovnakými právami a povinnosťami, ktorí sa riadia ustanoveniami zákona o brannej povinnosti. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu úspory finančných prostriedkov sa navrhuje unifikácia systému vydávania osobných identifikačných kariet

2

a kovových identifikačných štítkov pre profesionálnych vojakov, vojakov v aktívnych zálohách a vojakov mimoriadnej služby.

V návrhu zákona sa upravujú aj niektoré ustanovenia súvisiace s vykonávaním pravidelného cvičenia a plnením úloh ozbrojených síl vojakmi v aktívnych zálohách, ako napr. neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a skončenie pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl. Uvedené skutočnosti majú zásadný vplyv na prihlasovanie a odhlasovanie vojakov v aktívnych zálohách do zdravotných poisťovní a do Sociálnej poisťovne, na spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, odvodu na zdravotné poistenie, odvodu na sociálne poistenie a na tvorbu výkazov pre zdravotné poisťovne a Sociálnu poisťovňu.

Taxatívne sa vymenúvajú ustanovenia zákona o brannej povinnosti upravujúce konania, na ktoré sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní a ustano-venia upravujúce úkony v nadväznosti na právnu úpravu zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ktoré sa vykonávajú len v listinnej podobe. Obdobná úprava sa navrhuje aj v článku II v zákone č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý budev plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených v kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 2017 a ďalšie roky.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu, že navrhuje kompenzáciu straty príjmov z podnikania za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl vojakom v aktívnych zálohách, vrátane nevyhnutného času na prepravuz miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síla späť. Ďalším pozitívnym vplyvom na podnikateľské prostredie je refundácia nákladov spojených s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú byť zaradení do aktívnych záloh. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Neexistujú prekážky sprístupnenia materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Pojem vojak v zálohe sa dopĺňa o občana, ktorý skončil služobný pomer v Horskej záchrannej službe v nadväznosti na § 13 ods. 2, podľa ktorého zálohy ozbrojených síl tvoria aj občania, ktorí skončili služobný pomer v Horskej záchrannej službe.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Oznamovacia povinnosť sa ustanovuje pre prípad, ak občanovi, ktorý je vojakom v zálohe a podpísal dohodu o zaradení do aktívnych záloh, vznikne počas trvania dohody služobný pomer v Slovenskej informačnej službe. Jednou z podmienok zaradenia do aktívnych záloh je aj podmienka, že vojak v zálohe nie je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby z dôvodu uzatvorenia služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe. Vzhľadom na to, že príslušník Slovenskej informačnej služby je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré osvedčujú jeho príslušnosť k Slovenskej informačnej službe, nemôže preukázať, že prestal spĺňať podmienky pre zaradenie do aktívnych záloh.

K bodu 4

Podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ozbrojené sily tvoria ako profesionálni vojaci, tak aj zálohy ozbrojených síl. Navrhuje sa, aby občan prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka bol vyradený zo záloh ozbrojených síl, keďže je príslušníkom ozbrojených síl.

K bodu 5

Dopĺňajú sa podmienky na zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh. Navrhuje sa, aby do aktívnych záloh mohol byť zaradený aj vojak v zálohe s vojenskou hodnosťouo najviac jeden stupeň nižšou alebo dva stupne vyššou ako je požadovaná vojenská hodnosť na funkciu, na ktorej výkon sa pripravuje. Vojenská hodnosť, ktorú vojak v aktívnej zálohe dosiahol, však musí byť v tom istom hodnostnom zbore ako vojenská hodnosť, na ktorú sa pripravuje.

K bodu 6

Dopĺňajú sa podmienky na zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh. Vzhľadom na to, že aktívne zálohy sa pripravujú na výkon mimoriadnej služby, navrhuje sa vojakovv zálohách, ktorí sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby z dôvodu vykonávania funkcie (§ 17 ods. 1) alebo ktorí sú v služobnom pomere (§ 17 ods. 2) nezaraďovať do aktívnych záloh.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava.

4

K bodu 8

Navrhuje sa rozšíriť obsah dohody o zaradení do aktívnych záloh o údaje potrebné pre vyplatenie náhrady mzdy zamestnávateľovi vojaka v aktívnej zálohe a vyplatenie náhrady príjmov z podnikania vojakovi v aktívnej zálohe.

K bodu 9

Úlohou aktívnych záloh je pripravovať sa na výkon mimoriadnej služby a plniť úlohy ozbrojených síl. Z tohto dôvodu sa veliteľovi vojenského útvaru dáva možnosť vypovedať dohodu o zaradení do aktívnych záloh aj v prípade, ak vojak v aktívnej zálohe svojím konaním naruší vážnosť ozbrojených síl alebo ohrozí dôveru v ozbrojené sily.

K bodu 10

Aplikačná prax ukázala potrebu kompenzovať za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl stratu príjmov tých vojakov v aktívnych zálohách, ktorí nie sú zamestnancami.

Podľa platnej právnej úpravy vojakovi v aktívnej zálohe, ktorý je zamestnancom patrí okrem motivačného príspevku, pomernej časti hodnostného platu, naturálnych náležitostía náhrady cestovného za cestu z miesta pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo do miesta nástupu na plnenie úloh ozbrojených síl a späť aj náhrada mzdy podľa Zákonníka práce, ktorú refunduje vojenský útvar zamestnávateľovi.

Navrhuje sa, aby vojakovi v aktívnej zálohe, ktorý nie je zamestnancom, sa preplatila náhrada príjmov z podnikania za čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl a späť, a to v sume pomernej časti priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vojak v aktívnej zálohe začal pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl. Vyplatená náhrada príjmov z podnikania bude predstavovať na strane vojaka v aktívnej zálohe zdaniteľný príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a toto plnenie nie je oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov.

Vo vzťahu k zamestnávateľovi vojaka v aktívnej zálohe sa navrhuje, aby vojenský útvar refundoval aj náklady zamestnávateľa spojené s platením poistného za zamestnávateľa na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie.

Navrhuje sa tiež, aby sa vojakovi v aktívnej zálohe nevyplácala pomerná časť hodnostného platu za dni jeho neprítomnosti na pravidelnom cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 12 až 14

Rozširujú sa povinnosti vojaka v aktívnej zálohe o povinnosť oznámiť veliteľovi vojenského útvaru, s ktorým uzavrel dohodu o zaradení do aktívnych záloh, zmeny v údajochv dohode o zaradení. Táto povinnosť sa ustanovuje v nadväznosti na povinnosť refundovať náhradu mzdy zamestnávateľovi za vojaka v aktívnej zálohe, ktorý je zamestnancom a tiež

5

náhrady príjmov z podnikania vojakovi v aktívnej zálohe, ktorý nemá štatút zamestnanca. Upravuje sa tiež povinnosť vojaka v aktívnej zálohe oznámiť veliteľovi vojenského útvaru nielen zmenu zdravotného stavu, ktorá mu znemožňuje dostaviť sa na pravidelné cvičeniea plnenie úloh ozbrojených síl, ale aj zmenu zdravotného stavu, ktorá má vplyv na jeho zaradenie do aktívnych záloh.

Taktiež sa upravuje povinnosť vojaka v aktívnej zálohe oznámiť veliteľovi vojenského útvaru aj iné zmeny súvisiace so splnením podmienok na zaradenie do aktívnych záloh, ako je strata bezúhonnosti, strata spoľahlivosti, strata štátneho občianstva Slovenskej republiky, zvolenie, poverenie alebo vymenovanie vojaka v aktívnej zálohe do funkcie podľa § 17 ods. 1 zákona o brannej povinnosti a prijatie do služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade a do služobného pomeru colníka.

K bodom 15 a 16

Precizuje sa právna úprava disciplinárnej právomoci veliteľa vojenského útvaru, vrátane úpravy disciplinárneho konania, ktoré možno viesť proti vojakovi v aktívnej zálohev prípade, ak sa dopustí disciplinárneho previnenia. Na disciplinárne konanie sa budú primerane vzťahovať určené ustanovenia zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä pokiaľ ide o normy upravujúce procesnú stránku tohto konania.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 18

Upravujú sa dôvody, pri ktorých veliteľ vojenského útvaru vždy ospravedlní neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl.

Dôvodom ospravedlnenej neprítomnosti vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení alebo plnení úloh ozbrojených síl môže byť aj iná prekážka ako je choroba alebo úraz, napr. darovanie krvi, súdne konanie, ktorej existenciu vojak v aktívnej zálohe preukáže potvrdením. Veliteľ vojenského útvaru na základe predloženého potvrdenia o existencii prekážky ospravedlní neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe na pravidelnom cvičení alebo plnení úloh ozbrojených síl.

Ustanovuje sa, že pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl sa skončia uplynutím doby, ktorú určí ministerstvo obrany. Zároveň sa upravujú dôvody, pri ktorých veliteľ vojenského útvaru rozhodne o skončení pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl vojakom v aktívnej zálohe ešte pred uplynutím určenej doby. Pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl sa vojakovi v aktívnej zálohe skončia aj v prípade ospravedlnenej neprítomnosti, ak táto presiahla štvrtinu určenej doby. Rovnako sa pre vojaka v aktívnej zálohe skončí pravidelné cvičenie a plnenie úloh ozbrojených síl v prípade, ak sa bez ospravedlnenia zo strany veliteľa vojenského útvaru nezúčastní pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl najmenej v rozsahu osem hodín. Neprítomnosti kratšie ako osem hodín sa pre tento účel zrátavajú.

K bodom 19 a 20

Legislatívno-technická úprava.

6

K bodom 21 a 22

Upravuje sa odoberanie odtlačkov prstov vojakovi mimoriadnej služby. Z kapacitných a časových dôvodov sa tieto budú odoberať vojakovi mimoriadnej služby až po prezentácii vo vojenskom útvare.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 24 a 25

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na členenie vojenských útvarov podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona o brannej povinnosti a ich podriadenosti príslušným funkcionárom v rezorte obrany.

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 27 a 28

Spresňuje sa manipulácia s osobnými spismi a osobnými kartami vojakov mimoriadnej služby po jej skončení.

K bodu 29

Občanovi, ktorý je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby z dôvodu vykonávania takého zamestnania, ktoré je dôležité z hľadiska bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, sa umožňuje vstúpiť do aktívnych záloh a systematicky sa pripravovať na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 30

Rozširuje sa výpočet subjektov zabezpečujúcich nevyhnutné činnosti z hľadiska dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky o rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena zohľadňuje predovšetkým opodstatnené požiadavky smerujúce k oslobodeniu zamestnancov plniacich odborné úlohy v oblasti správy a prevádzkovania elektronických komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády Slovenskej republiky, resp. ostatné orgány štátnej správy, od povinnosti vykonať mimoriadnu službu. V súčasnosti správu, prevádzkovanie a rozvoj vládnej dátovej siete vykonáva Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, ktorá je príspevkovou organizáciou Úradu vlády Slovenskej republiky.

K bodu 31

Pre vojakov v aktívnych zálohách a vojakov mimoriadnej služby, ktorými sú vojaciv zálohách a odvedení registrovaní občania povolaní na výkon mimoriadnej služby sa navrhuje vydávať obdobnú osobnú identifikačnú kartu ako pre profesionálnych vojakov. Upravuje sa tiež rozsah údajov uvedených na osobnej identifikačnej karte vojakov v aktívnych zálohácha vojakov mimoriadnej služby.

V súvislosti s ukladaním osobných identifikačných kariet sa navrhuje, aby tie sa po skončení pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl a po skončení mimoriadnej

7

služby ukladali vo vojenskom útvare, a to z dôvodu, že osobnou identifikačnou kartou sa preukazuje príslušnosť k ozbrojeným silám. Vojak v aktívnej zálohe je príslušníkom ozbrojených síl počas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl a vojak v zálohe a odvedený registrovaný občan je príslušníkom ozbrojených síl počas výkonu mimoriadnej služby.

Doplňuje sa povinnosť vojaka mimoriadnej služby a vojaka v aktívnej zálohe pri zničení, poškodení, strate alebo odcudzení kovového identifikačného štítku a splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu o vzhľade identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku, o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia alebo zneužitia osobnej identifikačnej karty, o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia kovového identifikačného štítku alebo v prípade zmeny osobných údajov na kovovom identifikačnom štítku.

K bodu 32

Taxatívne sa vymedzujú konania podľa zákona o brannej povinnosti, na ktoré sa bude vzťahovať zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 33

V nadväznosti na § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákono e-Governmente) sa vymedzuje konania, v ktorých prezident Slovenskej republiky rozhoduje výlučne v listinnej forme a konania, v ktorých okresný úrad v sídle kraja vykonáva úkony výlučne v listinnej forme.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35

Aplikačná prax poukázala na potrebu rozšíriť obsah evidencie registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh o fotografiu tváre.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 37

Navrhuje sa rozšíriť okruh údajov, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja vojenskému útvaru o vojakovi v zálohe pri zaradení do aktívnych záloh súvisiace s jeho oslobodením od výkonu mimoriadnej služby.

K bodom 38 až 41

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 42

8

Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktorým môže ministerstvo obrany povoliť nosenie vojenskej rovnošaty, o vojnových veteránov.

K bodu 43

Navrhuje sa, aby občanovi, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojakaa je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, účastníkovi boja proti fašizmu, rehabilitovanému vojakovi a vojnovému veteránovi bola pri mimoriadnom vymenovaní do vojenskej hodnosti brigádneho generála jednorazovo poskytnutá služobná vojenská rovnošata vrátane hodnostného označenia. Zároveň sa upravuje, aby uvedený občan mohol služobnú vojenskú rovnošatu nosiť aj bez ďalšieho povolenia vydaného ministerstvom obrany.

K bodu 44

Ide o legislatívnu úpravu s cieľom zosúladenia ustanovenia s § 14c ods. 2 písm. b) návrhu zákona.

K bodu 45

Prechodné ustanovenie umožňuje dohody uzatvorené podľa platnej právnej úpravy upraviť dodatkom podľa tohto návrhu zákona.

K bodu 46

V nadväznosti na bod 30 sa navrhuje zrušenie príloh k zákonu o brannej povinnosti.

K čl. II

Precizujú sa úkony, ktoré okresný úrad v sídle kraja ako orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej forme v nadväznosti na § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. mája 2018.

Bratislava 29. novembra 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Gajdoš, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl sa zruší základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia služba a zásadne sa zmení rozsah brannej povinnosti občanov. Z toho dôvodu je potrebné komplexne upraviť problematiku rozsahu brannej povinnosti, odvodu, výkonu mimoriadnej služby a inej služby namiesto mimoriadnej služby v novom zákone o brannej povinnosti.

Zmena rozsahu brannej povinnosti si v súlade s čl. 18 ods. 2 písm. b) a čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžiadala potrebu doriešiť problematiku inej služby namiesto mimoriadnej služby.

Návrh zákona o brannej povinnosti upravuje rozsah brannej povinnosti ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Z týchto dôvodov bol vypracovaný návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa ustanovení tohto zákona bude mať občan právo v lehote ustanovenej zákonom v stave bezpečnosti odmietnuť výkon mimoriadnej služby a namiesto mimoriadnej služby bude mať registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

Alternatívnou službou v čase vojny a vojnového stavu je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je evidovaný občan povinný vykonať, ak v stave bezpečnosti v súlade s čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprie vykonať mimoriadnu službu písomným vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky raz ročne zhodnotí aplikáciu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v praxi vždy za predchádzajúci rok, predovšetkým z hľadiska pomeru počtu podaných písomných vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby evidovanými občanmi k počtu občanov povinných vykonať mimoriadnu službu a v prípade potreby bude iniciovať novelizáciu tohto zákona.

Povolávanie evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby a výkon alternatívnej služby občanov v čase vojny a vojnového stavu organizačne zabezpečia územné vojenské správy. Územné vojenské správy budú viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, a dokumentáciu evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu; budú zabezpečovať povolávanie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva.

Branná povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá evidovanému občanovi po celý čas jeho brannej povinnosti. Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu vzniká evidovanému občanovi, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania po zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu. Výkon alternatívnej služby evidovaného občana sa začína povolaním evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a skončí sa prepustením z jej výkonu, a to do 30 dní po rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o skončení alternatívnej služby. Ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať, územná vojenská správa môže prepustiť z výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a súčasne povolať na výkon alternatívnej služby ďalších evidovaných občanov, ak si to vojna alebo vojnový stav bude vyžadovať.

Navrhuje sa, aby občania, ktorí nastúpili na výkon civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, boli prepustení z výkonu civilnej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov a nevykonali civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby, sú povinní vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu podľa tohto zákona. Občanom, ktorí vykonali civilnú službu alebo jej časť, sa zostatok výkonu civilnej služby odpustí.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou § 6 ods. 14 návrhu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa citovaného ustanovenia proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet môžu vzniknúť až v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry ani iných fyzických osôb a právnických osôb. Náklady na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu uhrádza štát z vojnového štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z hľadiska Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005:

zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu pre Slovenskú republiku žiadne záväzky;

návrh právneho predpisu je uvedený v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005;

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc:

z návrhov gestorstiev smerníc nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva. Keďže v práve Európskej únie nie je priama právna úprava problematiky návrhu zákona, tabuľka zhody sa nepredkladá.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor: bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiaden expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré pojmy.

K § 3

Navrhovaným ustanovením sa zaručujú rovnaké práva všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby, zakazuje sa diskriminácia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4

Ustanovuje sa obsah, lehoty a spôsob podania písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby na územnú vojenskú správu. Registrovaný občan, ktorému vznikla branná povinnosť, môže v stave bezpečnosti na základe písomného vyhlásenia odoprieť výkon mimoriadnej služby v priebehu kalendárneho roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Výkon mimoriadnej služby môže v stave bezpečnosti odoprieť na základe písomného vyhlásenia aj vojak v zálohe po zaradení do zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti.

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas služobného pomeru v prípravnej alebo v dočasnej štátnej službe a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnej zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ustanovuje sa, že na vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby podané mimo lehoty a na vyhlásenia podané v čase vojny alebo vojnového stavu sa neprihliada.

Evidovaný občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby, môže písomným vyhlásením v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby. V späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby musí evidovaný občan uviesť osobné údaje a uviesť aj dôvod späťvzatia vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby.

K § 5

Územnej vojenskej správe sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov uvedených v čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky, a dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí sú povinní vykonať alternatívnu službu. Ustanovuje sa rozsah vedenia údajov v dokumentácii o evidovanom občanovi.

Územná vojenská správa v stave bezpečnosti po doručení písomného vyhlásenia evidovaného občana o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, je povinná posúdiť úplnosť písomného vyhlásenia a zaslať evidovanému občanovi do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Upravuje sa vyradenie z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým evidovanému občanovi zaniká branná povinnosť z dôvodov uvedených v § 7 návrhu zákona o brannej povinnosti.

Ak evidovaný občan predloží územnej vojenskej správe písomné vyhlásenie o späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa mu vydá do 30 dní od doručenia späťvzatia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o vyradení z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu a zaradí ho do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať mimoriadnu službu.

K § 6

Ustanovuje sa v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu povinnosť evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, vykonávať alternatívnu službu v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu územná vojenská správa povolá na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby. Územná vojenská správa povolá evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý vytvoril pracovné miesto a predložil žiadosť o pridelenie občanov na výkon alternatívnej služby príslušnej územnej vojenskej správe v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu. Po prijatí žiadosti územná vojenská správa preverí vhodnosť vytvoreného pracovného miesta a v dostatočnom predstihu doručí zamestnávateľovi zoznam občanov pridelených na výkon alternatívnej služby.

Územná vojenská správa povolá evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí budú v čase vojny alebo vojnového stavu plniť úlohy poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, majetok právnických osôb alebo fyzických osôb, úlohy poskytovania zdravotnej pomoci, sociálnej pomoci, civilnej ochrany obyvateľstva, opatrení hospodárskej mobilizácie a poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. v znení zákona č. 394/2000 Z. z. a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky územná vojenská správa povolá členov reholí, duchovných a diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ak budú pôsobiť v zákonom presne určených oblastiach vymedzených dohodou, alebo k zamestnávateľom, ktorí budú pôsobiť v presne určených oblastiach. V priebehu nasledujúcich rokov sa predpokladá okrem katolíckej cirkvi postupné uzavretie zmluvy aj s ostatnými registrovanými cirkvami.

Vymedzuje sa spôsob povolania evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby a nepodrobil sa odvodu, môže územná vojenská správa na výkon alternatívnej služby povolať až po vykonaní odvodu, ak odvodná komisia vyniesla rozhodnutie s výrokom „odvedený“. Tohto evidovaného občana môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvodnej komisie o jeho spôsobilosti na výkon alternatívnej služby s výrokom „odvedený“.

Vojaka v zálohe, ktorý v stave bezpečnosti podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o zaradení do evidencie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby územná vojenská správa doručí evidovanému občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy do vlastných rúk. Evidovaný občan je povinný dostaviť sa na výkon alternatívnej služby na miesto, v čase a k zamestnávateľovi určenom v povolávacom rozkaze.

Vymedzujú sa dôvody, ktoré evidovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby. Ukladá sa mu povinnosť včas oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon alternatívnej služby a preukázať to úradným potvrdením. Po oznámení dôvodov ich územná vojenská správa posúdi a rozhodne o udelení odkladu nástupu na výkon alternatívnej služby.

Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

K § 7

Územná vojenská správa môže na základe písomnej žiadosti evidovaného občana zo zdravotných, rodinných, študijných alebo sociálnych dôvodov povoliť odklad nástupu na výkon alternatívnej služby, výkon alternatívnej služby prerušiť alebo ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi. Odklad, prerušenie alternatívnej služby alebo preradenie evidovaného občana k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať napríklad z dôvodu dočasnej neschopnosti, následkov mimoriadnej udalosti, ktoré ovplyvnia život jeho rodiny alebo ak sa evidovaný občan stane jediným živiteľom rodiny. Prerušenie výkonu alternatívnej služby a preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať aj na žiadosť zamestnávateľa. Ak územná vojenská správa zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, môže územná vojenská správa z vlastného podnetu prerušiť evidovanému občanovi výkon alternatívnej služby a preradiť ho na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

Ustanovuje sa, že na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona o brannej povinnosti.

K § 8

Ustanovenie rieši výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Nástup evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi sa začína prezentáciou, ktorá spočíva v overení totožnosti evidovaného občana zamestnávateľom, odobratí povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby a v oznámení evidovanému občanovi o jeho zaradení do pracovnej činnosti.

Vymedzujú sa povinnosti zamestnávateľa k evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu a náležitosti, ktoré mu je povinný zamestnávateľ poskytnúť.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať evidovanému občanovi odmenu (mzdu, plat alebo funkčný plat) za vykonávanú pracovnú činnosť. Výška odmeny je jednostranným aktom riadenia, pretože evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu nie je vlastným zamestnancom zamestnávateľa. Výška odmeny evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu sa určí vo výške porovnateľnej s odmenou ostatných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej náročnosti. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Zákonníka práce o dojednávaní mzdových podmienok. Výdavky na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby sa financujú z vojnového štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa § 12 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady zamestnávateľom uhrádza územná vojenská správa.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť viesť evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky do zamestnania a písomne oznamovať územnej vojenskej správe porušenie pracovných povinností evidovaným občanom vyplývajúcich z výkonu alternatívnej služby. Ak evidovaný občan poruší pracovné povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na peňažné náležitosti.

Na zabezpečenie vedenia evidencie dochádzky do zamestnania je územná vojenská správa povinná poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje o evidovanom občanovi, potrebné na vedenie evidencie.

K § 9

Ustanovuje sa, že na výkon alternatívnej služby sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkou ustanovení o dĺžke pracovného času a dovolenke. Vzhľadom na to, že evidovaní občania môžu vykonávať alternatívnu službu len v čase vojny alebo vojnového stavu, ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže evidovanému občanovi nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja a pracovnú pohotovosť.

K § 10

Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby pri výkone pracovnej činnosti je povinný plniť pokyny zamestnávateľa. Počas výkonu alternatívnej služby je povinný vykonávať fyzické práce primerané jeho telesnej zdatnosti a zdravotnému stavu a plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré vydá zamestnávateľ. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom.

K § 11

Evidovaní občania sa prepustia z výkonu alternatívnej služby jednotlivo alebo hromadne, najneskôr však do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon alternatívnej služby povolaní. Ďalej sa ustanovuje, že v čase vojny a vojnového stavu môžu byť evidovaní občania z výkonu alternatívnej služby prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky a namiesto nich povolaní ďalší evidovaní občania, ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať. Okrem toho sa ustanovuje, že z výkonu alternatívnej služby možno predčasne prepustiť evidovaných občanov aj vo vymedzených prípadoch.

Evidovanému občanovi, ktorý vykonáva alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu, v roku, v ktorom mu zaniká branná povinnosť, sa predlžuje výkon alternatívnej služby až do času prepustenia z výkonu alternatívnej služby alebo skončenia dôvodov, pre ktoré bol na jej výkon povolaný.

K § 12

Kontrolu plnenia povinnosti vyplývajúcich z alternatívnej služby vykonávajú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vyššia vojenská správa a územné vojenské správy. Zákon umožňuje uvedeným kontrolným orgánom vstupovať do objektov a zariadení, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, a požadovať od zamestnávateľov predloženie dokladov o priebehu výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov, ako aj ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

K § 13

Ustanovenie upravuje riešenie priestupkov evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu a sankcie za priestupky.

K § 14

Ustanovenie upravuje riešenie správnych deliktov zamestnávateľa a súčasne ustanovuje sankcie za správne delikty.

K § 15

V spoločných ustanoveniach sa upravuje zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu. Pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľom a pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Evidovaným občanom vykonávajúcim alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu sa poskytne zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z..

Vymedzuje sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy na riadenie a koordináciu činnosti územnej vojenskej správy pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

K § 16

Ustanovuje sa, že podanie písomného vyhlásenia o odopretí povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá podľa tohto zákona občanom,

a)ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli povolaní alebo nenastúpili na výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby,

b)ktorým bol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelený odklad nástupu civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov.

Občanov, ktorí vykonávajú civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby ku dňu účinnosti zákona, územná vojenská správa prepustí v deň nadobudnutia účinnosti zákona o alternatívnej službe z výkonu civilnej služby; zostatok nevykonanej civilnej služby občanom územná vojenská správa odpustí a do 30 dní ich vyradí z vojenskej evidencie.

Občanov, ktorí skončili výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo vykonali časť civilnej služby, alebo im bol výkon civilnej služby prerušený, územná vojenská správa výkon civilnej služby odpustí a občanov vyradí z vojenskej evidencie do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 17

Týmto ustanovením sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/ 1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov.

K § 18

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v.r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu