Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.11.2007 do 31.12.2007

Platnosť od: 23.12.2001
Účinnosť od: 01.11.2007
Účinnosť do: 31.12.2007
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cenné papiere

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD9719DS75EUPP15ČL12

Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.11.2007 do 31.12.2007
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 566/2001 s účinnosťou od 01.11.2007 na základe 209/2007 a 644/2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 209/2007, dátum vydania: 01.05.2007

43

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

K § 5

V súlade s prílohou I C smernice MIFID sa definujú finančné nástroje, na ktoré sa vzťahujú investičné služby uvedené v § 6. Finančnými nástrojmi sú niektoré druhy cenných papierov a finančných derivátov, ktorých základným znakom je, že sú predmetom investícií, do ktorých subjekty ukladajú svoje voľné peňažné prostriedky a sú predmetom obchodovania na kapitálovom trhu a v niektorých prípadoch aj na peňažnom trhu a trhu komodít.

Okrem prevoditeľných cenných papierov, finančných termínových zmlúv (FRA, futures), swapov a opcií sa spektrum finančných nástrojov rozširuje o nové druhy derivátových nástrojov na presun úverového rizika a derivátové nástroje vzťahujúce sa na komodity a ďalšie podkladové aktíva, vrátane oprávnení na emisie.

Derivátové nástroje vzťahujúce sa na komodity sú zaradené medzi finančné nástroje, ak neslúžia na podnikateľské účely a sú zúčtované alebo vyrovnané prostredníctvom systémov zúčtovania a vyrovnania alebo podliehajú obvyklým výzvam na úhradu (regular margin call). Implementačné nariadenie EK č. 1287/2006/ES upresňuje podmienky a kritériá, za ktorých sú deriváty vzťahujúce sa na komodity a iné derivátové nástroje podľa § 5 písm. j) zaradené medzi finančné nástroje, najmä upresnenie kritérií „neslúži na podnikateľské účely“ a „majú charakter iných derivátových finančných nástrojov“.

K § 6

Definujú sa investičné služby a činnosti podľa prílohy IA a B smernice MIFID v členení na investičné služby a činnosti a vedľajšie služby. Základným znakom investičnej služby je jej poskytnutie na profesionálnej báze tretej strane (klientovi).

Oproti súčasnej právnej úprave sa presúva investičné poradenstvo z vedľajších medzi hlavné investičné služby a rozširuje sa spektrum hlavných investičných služieb o organizovanie viacstrannej obchodnej platformy – mnohostranného obchodného systému (ďalej len „MTF“) ako alternatívy k tradičným regulovaným trhom pre finančné nástroje a vedľajšie služby sa rozširujú o investičné prieskumy a finančné analýzy. V súvislosti so zaradením činností tvorcov trhu medzi činnosti spadajúce pod pojem „obchodovanie na vlastný účet“ podľa § 6 ods. 1 písm. c) sa upravuje aj doterajšia terminológia a názov „investičné služby“ rozširuje aj o investičné činnosti.

Vkladá sa definícia držiteľskej správy, a to v nadväznosti na vedľajšiu službu úschovy a správy finančných nástrojov na účet klienta, vrátane držiteľskej správy (§ 6 ods. 2 písm. a)) a s tým súvisiaca definícia držania finančných nástrojov klienta.

V súlade s definíciami podľa čl. 4(1) bod 4 až 6 a 9 sa upresňuje vymedzenie niektorých investičných služieb. V prípade obchodovania na vlastný účet sa v súlade s recitálom 8 smernice MIFID upresňuje, že obchodovaním na vlastný účet nie je spravovanie vlastného majetku. Investičnou službou alebo činnosťou však je činnosť tvorcu trhu na regulovanom trhu alebo na MTF alebo obchodovanie na vlastný účet mimo regulovaného trhu alebo MTF, ak sa tak deje na organizovanom, frekventovanom a systematickom základe.

K bodom 2 až 5

Z definície emisie cenných papierov (§ 7 ods. 3) sa vypustilo, že emisiou sú cenné papiere s rovnakým dátumom jej vydania a to za účelom umožniť zvýšenie základného imania do pôvodného ISIN-u, t.j. aby bolo možné navyšovať základné imanie do tzv. sérií emisie cenných papierov, čím sa zjednodušilo obchodovanie s týmito cennými papiermi na burze.

Úprava definície „majiteľ cenného papiera“ v prípade zaknihovaných cenných papierov ako aj v prípade listinných cenných papierov je potrebná, z dôvodu navrhovaného rozšírenia možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi (doteraz mali túto možnosť len centrálni depozitári), ako aj v súvislosti s rozšíreným konceptom poskytovania investičných služieb súvisiacich s držaním cenných papierov (úschova, správa, uloženie, administrácia). Držiteľ cenných papierov uvedený na držiteľskom účte nie je majiteľom cenných papierov, pričom údaje o konečných majiteľoch sú evidované v internej evidencii (§ 71h ods. 1) obchodníka s cennými papiermi, pre ktorého je držiteľský účet zriadený.

K bodom 6 a 7

Ide o zosúladenie právnej úpravy s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi pre oblasť finančného trhu, nakoľko rozhodujúcim vplyvom na riadení právnickej osoby má byť vplyv prevyšujúci 50 % podielu na základnom imaní.

K bodom 8 a 9

Definujú sa prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu v súlade s čl. 4(1) bod 18 a 19 smernice MIFID ako položky spadajúce pod pojem finančné nástroje podľa § 5. Pre zaradenie cenných papierov medzi finančné nástroje je podstatná ich charakteristika z pohľadu obchodovateľnosti na kapitálovom trhu, najmä splnenie základných kritérií pre obchodovateľnosť, ktorými sú ich dobrá prevoditeľnosť (možnosť zmeniť majiteľa bez veľkých administratívnych obmedzení). Do tejto kategórie spadajú predovšetkým nástroje obvykle obchodované na kapitálovom trhu, t.j. akcie, dlhové cenné papiere, zastupiteľné cenné papiere, s ktorými je spojené právo nadobudnúť akcie alebo dlhové cenné papiere (napr. dočasné listy, GDR, ADR).

K bodu 10

Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia zákona v nadväznosti na ustanovenia smernice MIFID upravujúce vzťahy obchodník s cennými papiermi – klient sa odlišujú v závislosti od charakteru klienta, jeho skúseností a poznatkov a schopnosti posudzovania rizík, je potrebné zaviesť kategorizáciu klientov na neprofesionálnych a profesionálnych. Kritériá pre kategorizáciu klientov sú upravené podľa prílohy II MIFID. Za profesionálnych klientov sa považujú dva okruhy subjektov

-subjekty považované automaticky za profesionálnych investorov z dôvodu že sú regulovanými finančnými inštitúciami alebo inštitucionálnymi investormi pôsobiacimi na finančných trhoch, štátne orgány a inštitúcie, centrálne banky, medzinárodné finančné organizácie (MMF, EIB) a veľké obchodné spoločnosti,

-subjekty zaradené na vlastnú žiadosť (opt-in režim) po splnení kritérií súvisiacich s ich obchodnou aktivitou na finančnom trhu obdobne ako v prípade kvalifikovaných investorov v prípade verejnej ponuky cenných papierov (§ 120 ods. 8), po posúdení obchodníkom s cennými papiermi a po písomnom vyhlásení o uvedomení si dôsledkov straty štatútu neprofesionálneho klienta.

Subjekt považovaný automaticky za profesionálneho investora má možnosť dohodnúť sa s obchodníkom s cennými papiermi na základe písomnej zmluvy o poskytnutí rovnakého zaobchádzania ako pre neprofesionálnych klientov (opt-out režim), a to buď pre konkrétnu službu alebo finančný nástroj alebo všeobecne.

K bodu 11

Podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej len „transformačný zákon“) a zákona o cenných papieroch môžu byť podielnické listy vydávané len v podobe zaknihovaných cenných papierov. Podielnické listy musia byť vedené v zaknihovanej podobe v evidencii majiteľov cenných papierov vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov s čím sú pre majiteľa podielnických listov spojené náklady. Náklady, ktoré museli majitelia vynaložiť na obstaranie podielnických listov a naďalej musia vynakladať na vedenie účtu majiteľa cenných papierov nezodpovedajú možnostiam na ich efektívne zhodnotenie, ktoré poskytuje trh s cennými papiermi.

Na Burze cenných papierov v Bratislave (ďalej len „burza“) sa s podielnickými listami obchoduje len v prípade, ak sú prijaté na obchodovanie na burze. Možnosť obchodovať na burze závisí od rozhodnutia emitenta podielnických listov – družstva, či požiada o prijatie podielnického listu na burzu a rozhodnutia burzy o prijatí. Skutočnosť, že na obchodovanie na burze nie sú prijaté žiadne podielnické listy spôsobuje, že podielnické listy možno predať len prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi uzatvorením zmluvy o kúpe cenných papierov medzi predávajúcim a kupujúcim. Majitelia podielnických listov o tejto skutočnosti často nevedia a preto nevyužívajú možnosti na nakladanie s podielnickými listami v plnej miere. Tento stav nezodpovedá očakávaniam majiteľov podielnických listov na zhodnotenie svojich investícií, ktoré museli vynaložiť pri otváraní účtov majiteľov cenných papierov u člena centrálneho depozitára a nákladov, ktoré musia vynakladať za vedenie týchto účtov. Aj to je jedna z príčin, prečo sa obchodovanie s podielnickými listami na trhu cenných papierov vyznačuje nízkou trhovou cenou a minimálnym počtom uskutočnených obchodov na čo majitelia podielnických listov oprávnene poukazujú. V záujme pomôcť oživiť obchodovanie s podielnickými listami navrhuje sa zmena príslušných ustanovení transformačného zákona a zákona o cenných papieroch s cieľom umožniť vydávanie podielnických listov aj v podobe listinných cenných papierov.

K bodu 12

Zákon dáva možnosť viesť evidenciu krátkodobých cenných papierov a podielových listov aj Centrálny depozitár cenných papierov, a.s. (ďalej len „CDCP“) na základe žiadosti emitenta s cieľom dosiahnuť zjednotenie centrálnych registrov v Slovenskej republike (ďalej len „SR“).

K bodom 13 a 14

Vydanie cenného papiera ustanovené ako pripísanie na príslušný účet. Vypustenie odseku 2 súvisí so zmenou definície pojmu emisia cenných papierov.

K bodom 15 a 16

S ohľadom na evidenciu a vedenie držiteľských účtov, CDCP nevie zabezpečiť informačné povinnosti voči osobám, ktoré podali príkaz na pozastavenie práva nakladať a záložným veriteľom pre tie subjekty, ktorých evidenciu nevedie CDCP. Z uvedeného dôvodu sa upravili dotknuté ustanovenia zákona.

K bodu 17

Úpravy súvisia s rozšírením možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 18

Súčasné znenie zákona nerieši akým inštitútom má dôjsť k „presunutiu“ cenných papierov z účtu majiteľa na iný účet toho istého majiteľa (napr. z účtu majiteľa vedeného CDCP na účet toho istého majiteľa vedeného členom). V zmysle zákona sa nejedná ani o prevod, ani o prechod cenných papierov, pretože tie sú definované ako zmeny v osobe majiteľov. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné doplniť definíciu „pohybu“ cenných papierov, kedy nedochádza k zmene majiteľa cenného papiera.

K bodom 19 a 20

Novo navrhované znenie umožňuje vykonávať prevody cenných papierov z/na držiteľský účet, ktorý môže byť vedený pre člena alebo obchodníka s cennými papiermi.

K bodom 21 a 22

Zavedenie nového typu organizovaného trhu – multilatelar trading facility (MTF) zadávania príkazov na registráciu prevodu cenného papiera a pozastavenia práva nakladať v prípade obchodov uzavieraných na MTF obdobným spôsobom ako v prípade obchodov uzavretých na burze cenných papierov.

K bodom 23 až 26

Obchodníci s cennými papiermi majú podľa § 71h ods. (2) návrhu novely možnosť viesť samostatnú evidenciu údajov o cenných papieroch. Podľa zákona je táto evidencia vedená plne v kompetencii obchodníkov s cennými papiermi, t.j. nie je žiadnym spôsobom prepojená s evidenciou cenných papierov vedenou v registri emitentov, ktorý vedie CDCP. Z toho dôvodu je potrebné aby mali obchodníci s cennými papiermi, ktorí budú viesť evidenciu podľa § 71h ods. (2) rovnaké povinnosti vo vzťahu k pozastaveniu práva nakladať, ako členovia a CDCP.

K bodu 27

Upresňuje sa úprava vzťahu komitent-komisionár v prípade komisionárskych zmlúv medzi klientom a obchodníkom s cennými papiermi pri nakladaní s finančnými nástrojmi klienta v prípade poskytovania investičných služieb, najmä v nadväznosti na novú úpravu vedľajších investičných služieb súvisiacich s držaním finančných nástrojov.

K bodom 28 a 29

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v nadväznosti na novú úpravu vedľajších investičných služieb súvisiacich s držaním finančných nástrojov sa rozširuje aplikácia ustanovení niektorých zmlúv doteraz aplikovateľných len na listinné cenné papiere (o úschove a uložení) aj na zmluvy o zaknihovaných cenných papieroch.

Ustanovením § 44a ods. 2 sa oproti pôvodnému zneniu (§ 37a) rozširuje úprava ďalších typov zmlúv (najmä zmluva o úschove cenných papierov, zmluva o správe cenných papierov a zmluva o uložení cenných papierov) tak, aby sa primerane vzťahovali nielen na cenné papiere, ale aj na iné finančné nástroje ako sú cenné papiere.

K bodom 30 až 33

Úpravy v registrácii záložných práv vyvolané rozšírením možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi. CDCP môže zriaďovať účty pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú záujem viesť evidenciu podľa § 71h zákona. Znenie umožňuje záložcovi alebo záložnému veriteľovi prísť a podať príkaz obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu podľa § 71h (má údaje o cenných papieroch, ktoré sú predmetom záložného práva vedené v tejto evidencii zriadenej podľa § 71h).

K bodu 34

Úprava definície obchodníka s cennými papiermi v nadväznosti na definíciu v čl. 4 smernice MIFID.

K bodu 35

V súlade s čl. 2 smernice MIFID sa rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu poskytovať investičné služby klientom a vykonávať investičné činnosti bez povolenia Národnej banky Slovenska. Doteraz platná výnimka pre centrálnu banku a pre subjekty zaoberajúcimi sa správou štátneho dlhu sa rozširuje najmä o osoby poskytujúce služby len v rámci skupiny (pre materské a dcérske spoločnosti), osoby príležitostne poskytujúce investičnú službu v rámci ich profesionálnej činnosti (napr. daňový poradcovia, advokáti) ak právne predpisy alebo etický kódex ich povolania nevylučujú poskytovanie tejto služby a osoby, ktorých hlavná činnosť pozostáva z obchodovania na vlastný účet v oblasti komodít alebo komoditných derivátov. Niektoré výnimky, napr. pre osoby poskytujúce investičné služby pozostávajúce len zo správy systémov spoluúčasti zamestnancov, sú v prípade podnikov so sídlom v SR po zrušení inštitútu zamestnaneckých akcií len málo využiteľné. Zákon však musí byť v záujme konzistentnej implementácie smernice MIFID aplikovateľný aj na prípady s cezhraničným prvkom, napr. správu systémov spoluúčasti zamestnancov pobočkách zahraničných podnikov.

K bodu 36

Z dôvodu zjednotenia podmienok pre výkon činnosti s inými finančnými inštitúciami sa rozširuje možnosť obchodníka s cennými papiermi poskytovať aj iné činnosti ako investičné služby, a to o sprostredkovateľskú činnosť aj pre iné finančné inštitúcie.

K bodu 37

Vyplýva z nového delenia investičných služieb, činností a vedľajších služieb, čím bolo nahradené pôvodné delenie investičných služieb na hlavné a vedľajšie.

K bodu 38

Úprava podmienok udelenia povolenia na poskytovanie investičných služieb vyvolaná zmenami ustanovení o organizácií a riadení obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 39

Zmena vyplývajúca z implementácie článku 5(4) MIFID. Pôvodná podmienka výkonu podstatnej činnosti na území domovského členského štátu bola nahradená podmienkou ako v prípade správcovských spoločností podľa smernice UCITS – registrované sídlo a ústredie obchodníka s cennými papiermi sa musí nachádzať v jednom štáte, t.j. našom prípade v SR. Zákon ustanovuje, čo sa rozumie ústredím obdobne ako je to v prípade správcovských spoločností podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.

K bodu 40 a 41

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na terminologickú úpravu investičných služieb v § 6.

K bodu 42

V nadväznosti na zavedenie novej investičnej služby (organizovanie MTF) sa upravuje rozsah dokumentov, ktoré sú prílohou žiadosti o povolenie na poskytovanie investičných služieb.

K bodu 43

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na terminologickú úpravu investičných služieb a stanovenie lehoty, do ktorej musí Národná banka Slovenska rozhodnúť o žiadosti o povolenie na poskytovanie investičných služieb vyplýva z článku 7 MIFID. Táto lehota je stanovená na 6 mesiacov, rovnako ako v prípade iných finančných inštitúcií.

K bodom 44 a 45

Z dôvodu priblížiť, resp. zjednotiť povoľovacie konania vedené Národnou bankou Slovenska voči bankám a obchodníkom s cennými papiermi sa navrhuje zaviesť „dvojkolové“ konanie aj pri obchodníkoch. To znamená najskôr „právoplatné povolenie“ a po preukázaní „pripravenosti“ na výkon povolených investičných činností na základe písomného oznámenia sa môže začať skutočný výkon činností. Podľa terajšieho znenia sa na udelenie povolenia musí preukázať (okrem iného) „technická a organizačná pripravenosť na výkon povolených činností“, čo sa dá vo fáze povoľovacej činnosti len veľmi ťažko overiť. Preto sa na návrh Národnej banky Slovenska navrhuje prevziať už praxou overená a veľmi efektívna a osvedčená právna úprava povoľovacieho konania pre banky.

K bodu 46

Dopĺňa sa podmienka ekvivalentnosti pri udeľovaní povolenia na zriadenie pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi z nečlenského štátu v SR, aby sa predišlo tzv. regulačnej arbitráži a možnej diskriminácií tuzemských subjektov a subjetkov EÚ z dôvodu menej prísnych podmienok upravujúcich podnikanie týchto subjektov v danom nečlenskom štáte. Podmienka ekvivalentnosti sa posudzuje vo vzťahu k dodržiavaniu podmienok výkonu činnosti, najmä organizácii a riadení obchodníka s cennými papiermi (napr. existencia systému vnútornej kontrly, riadenia rizík a vnútorného auditu) a primeranosti vlastných zdrojov.

K bodu 47

Rovnako ako v prípade tuzemského obchodníka s cennými papiermi sa upravuje rozsah dokumentov, ktoré sú prílohou žiadosti o povolenie na poskytovanie investičných služieb v prípade pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi v nadväznosti na zavedenie novej investičnej služby (organizovanie MTF).

K bodom 48 a 49

Obdobná úprava povoľovacieho konania pre pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi ako sa navrhuje zaviesť v prípade tuzemských obchodníkov s cennými papiermi podľa § 55. Doterajší text odseku 5 nie je potrebný vzhľadom na zmenu vyvolanú novou úpravou oprávnenia na poskytovanie investičných služieb bankami (§ 79a).

K bodu 50

Za účelom implementácie čl. 15 MIFID sa dopĺňajú oprávnenia Národnej banky pozastaviť konanie o udelení povolenia na poskytovanie investičných služieb alebo konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie podielu podľa § 70 ods. 1 písm. a), ak by sa udelením povolenia alebo predchádzajúceho súhlasu obchodník s cennými papiermi stal dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti z takého nečlenského štátu, ktorý podľa názoru Európskej komisie neposkytuje efektívny prístup na trh obchodníkom s cennými papiermi z členských štátov EÚ. Takéto opatrenia sú členské štáty povinné zaviesť na základe rozhodnutia Európskej komisie a mali by trvať spravidla 3 mesiace s možnosťou ich predĺženia podľa výsledkov rokovaní Európskej komisie s príslušným nečlenským štátom.

K bodu 51

V súlade s čl. 6(3) MIFID sa upresňuje rozsah platnosti povolenia na poskytovanie investičných služieb.

K bodu 52

Upresnenie oznamovacích povinností obchodníka s cennými papiermi voči Národnej banke Slovenska vo vzťahu k zmenám v podmienkach za ktorých mu bolo udelené za účelom implementácie čl. 9(2) a 16(2) smernice MIFID.

K bodom 53 a 54

Na účely naplnenia požiadavky čl. 11 MIFID, ktorý vyžaduje aby obchodník s cennými papiermi nemohol začať činnosť pred tým, ako sa stane členom garančnej schémy, ustanovuje sa ako ďalší dôvod na zánik povolenia na poskytovanie investičných služieb neuhradenie vstupného príspevku do Garančného fondu investícií v lehote podľa § 85 ods. 1.

K bodu 55

Rozširuje sa oprávnenie sprostredkovateľa investičných služieb na poskytovanie investičného poradenstva vo vzťahu k finančným nástrojom vo vzťahu ku ktorým vykonáva sprostredkovanie. Úprava je v súlade s čl. 3 smernice MIFID.

K bodu 56

Na základe skúseností pri výkone dohľadu sa upresňuje rozsah predkladaných dokumentov v prípade právnickej osoby, ktorá je už založená, avšak nebola ešte zapísaná do obchodného registra tak, ako je to v prípade udeľovania povolení na v oblasti sprostredkovania poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z.

K bodu 57

Vzhľadom na ešte nie dostatočnú ponuku vhodných poistných produktov sa navrhuje obdobne ako v prípade sprostredkovania poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z. možnosť nahradiť podmienku poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti sprostredkovateľa investičných služieb prevzatím zodpovednosti osoby, pre ktorú sa sprostredkovanie vykonáva (t.j. obchodníkom s cennými papiermi, bankou alebo správcovskou spoločnosťou).

K bodu 58

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 59

Ustanovila sa povinnosť v zákonom stanovenej lehote 30 dní, nakoľko lehota 10 dní ako v prípade obchodníka s cennými papiermi by bola príliš krátka) odo dňa právoplatnosti povolenia podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených činností do obchodného registra na základe povolenia na poskytovanie činností sprostredkovateľa investičných služieb (alebo jeho zmeny) a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra v zákonom stanovenej lehote (30 dní) od vykonania zápisu.

K bodu 60

Navrhuje sa využiť možnosť v súlade s čl. 23 MIFID umožniť obchodníkom s cennými papiermi využívať viazaných agentov za účelom propagácie ich investičných alebo vedľajších služieb a pre príjem a postupovanie pokynov od klienta v súvislosti s investičnými službami alebo finančnými nástrojmi. Na rozdiel od sprostredkovateľa investičných služieb môže viazaný agent vykonávať činnosť len pre jedného obchodníka s cennými papiermi, tým však nie je obmedzená možnosť poskytovať služby pre iné finančné inštitúcie na základe osobitných zákonov (napr. sprostredkovanie v poisťovníctve).

MIFID vyžaduje aby členské štáty zaviedli verejne prístupný register viazaných agentov pôsobiacich v prospech obchodníkov s cennými papiermi, pre ktoré sú domovským členským štátom. Keďže inštitút viazaného agenta je obdobou inštitútu výlučného sprostredkovateľa v poisťovníctve, bol zvolený obdobný spôsob vedenia registra viazaných agentov ako bol ustanovený podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a zaistenia.

K bodu 61

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu viazaného agenta.

K bodu 62

K § 63

Obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte EÚ, môže na základe povolenia udeleného orgánom štátu, v ktorom má sídlo poskytovať investičné služby aj v ostatných členských štátoch (v rozsahu svojho povolenia a po splnení určitých podmienok) na základe práva slobodného poskytovania služieb prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky (tzv. európsky pas).

Preto sa v súlade s čl. 31 a 32 MIFID upravujú postupy, za ktorých môže slovenský obchodník s cennými papiermi poskytovať investičné služby v hostiteľských štátoch EÚ bez ďalšieho povolenia (§ 64 a § 66) a recipročne, postupy, za ktorých môže zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte EÚ poskytovať investičné služby na území SR (§ 65 a § 67). Na tento účel je potrebné v § 63 zadefinovať pojem hostiteľského a domovského členského štátu podľa čl. 4(1) bod 21 MIFID.

K § 64

Upravuje sa postup v prípade ak SR je domovským členským štátom obchodníka s cennými papiermi, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v hostiteľskom členskom štáte bez zriadenia prostredníctvom pobočky.

Oproti doterajšej úprave sa upresňuje lehota, v ktorej môže začať obchodník s cennými papiermi činnosť v hostiteľskom členskom štáte, zjednodušuje sa postup hlásenia zmien v notifikovaných údajov, ktoré sa už nemusia hlásiť orgánu hostiteľského členského štátu, ale len Národnej banke Slovenska a upravujú sa postupy, ak obchodník s cennými papiermi plánuje v hostiteľskom členskom štáte využívať viazaných agentov.

K § 65

Upravuje sa postup v prípade ak SR je hostiteľským členským štátom pre obchodníka s cennými papiermi z iného členského štátu, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v SR bez zriadenia pobočky.

K § 66

Upravuje sa postup v prípade ak SR je domovským členským štátom obchodníka s cennými papiermi, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v hostiteľskom členskom štáte prostredníctvom zriadenia pobočky.

V súlade s čl. 32(7) odsek 6 upravuje vzťahy a rozdelenie kompetencií Národnej banky a orgánov dohľadu hostiteľských členských štátov pri výkone dohľadu nad slovenskými obchodníkmi s cennými papiermi pôsobiacimi v hostiteľských členských štátoch EÚ. Okrem ustanovení týkajúcich sa povinností vo vzťahu ku klientom a integrity a transparentnosti trhu, pri ktorých je za dohľad nad pobočkou zodpovedný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, zostáva Národná banka Slovenska zodpovedná za dohľad na organizáciou a riadením a obozretnosťou podnikania obchodníka s cennými papiermi aj pri výkone jeho činnosti v hostiteľskom členskom štáte.

K § 67

Upravuje sa postup v prípade ak SR je hostiteľským členským štátom obchodníka s cennými papiermi, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v SR bez zriadenia pobočky.

Recipročne oproti § 66 ods. 6 odsek 3 upravuje vzťahy a rozdelenie kompetencií Národnej banky a orgánov dohľadu domovských členských štátov pri výkone dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi z členských štátov EÚ pôsobiacimi v SR.

V odseku 4 je zapracované ustanovenie § 61(2) MIFID, ktoré umožňuje členským štátom vyžadovať od pobočiek obchodníkov s cennými papiermi z iných členských štátov informácie potrebné na výkon dohľadu, a to na nediskriminačnom základe vo vzťahu k domácim obchodníkom s cennými papiermi.

K § 68

V súlade s čl. 62 MIFID sa upravujú postupy orgánov dohľadu pri zistení porušenia právnych predpisov zahraničnými obchodníkmi s cennými papiermi z iných členských štátov pri výkone ich činnosti v SR a recipročne pri porušovaní právnych predpisov hostiteľského členského štátu obchodníkmi s cennými papiermi pôsobiacimi v hostiteľskom členskom štáte na základe práva poskytovať služby.

K § 69

Vzhľadom na znenie čl.15(4) MIFID sa upresňuje sa informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči Európskej komisii. vo vzťahu ku konaniam, ktorých výsledkom by bol vznik takého obchodníka s cennými papiermi, ktorý by bol dcérskou spoločnosťou osoby so sídlom v nečlenskom štáte.

V súlade s čl. 48(1) a 56(1) MIFID sa zavádza nová informačná povinnosť voči Európskej komisii týkajúca sa určenia príslušného orgánu zodpovedného za dohľad na právnymi predpismi prijatými podľa MIFID a určenia kontaktného miesta pre účely výmeny informácií s príslušnými orgánmi iných členských štátov. Príslušnosť Národnej banky Slovenska vyplýva z tohto zákon a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 63

Upravujú sa limity majetkovej účasti na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi, ktorých prekročenie je podmienené predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. V súlade s čl. 10(3) MIFID sa vypúšťajú limity 10% a 66%.

K bodu 64

Ustanovuje sa povinnosť konzultácie Národnej banky Slovenska s dotknutými orgánmi dohľadu členských štátov. Čl. 10(4) MIFID vyžaduje vykonať takú konzultáciu v prípade konania o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. a) ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi je finančná inštitúcia z iného členského štátu alebo osoba ovládajúca takúto finančnú inštitúciu. Na predmet konzultácie sa vzťahuje § 58.

K bodu 65

MIFID oproti pôvodnej smernici ISD podstatne sprísňuje požiadavky na organizáciu a riadenie obchodníka s cennými papiermi. O dôraze, ktorý kladie EÚ na úpravu organizačných požiadaviek, ako jednu z podmienok na činnosť obchodníka s cennými papiermi, svedčí aj skutočnosť, že na ich úpravu v čl. 13 MIFID nadväzuje celá II. kapitola implementačnej smernice. Implementácia týchto ustanovení si preto vyžiadala podstatné rozšírenia a zmeny doterajšej úpravy obsiahnutej v § 71. Nové znenie § 71 upravuje všeobecné požiadavky na organizáciu obchodníka s cennými papiermi podľa čl. 5 implementačnej smernice a následne § 71a až 71o upravujú konkrétne organizačné požiadavky.

K bodu 66

K § 71a

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 6 implementačnej smernice sa nahrádza doterajší systém vnútornej kontroly obchodníka s cennými papiermi štandardnou funkciou dodržiavania (compliance), ktorej úlohou je monitorovanie a pravidelné hodnotenie opatrení a postupov prijatých obchodníkom s cennými papiermi z pohľadu dodržiavania právnych predpisov obchodníkom s cennými papiermi a uľahčenie výkonu dohľadu. Okrem kontrolnej funkcie je funkciou dodržiavania na rozdiel od doterajšej úpravy vnútornej kontroly aj poskytovanie poradenstva a pomoci zodpovedným osobám pri dodržiavaní povinností obchodníka s cennými papiermi, t.j. preventívna činnosť. Ustanovením odseku 4 je kladený dôraz na materiálne zabezpečenie podmienok výkonu dodržiavania a aby spôsobom odmeňovania osôb vykonávajúcich funkciu dodržiavania nebola ohrozená ich objektivita.

K § 71b

V súlade s čl. 13(5) MIFID a čl. 7 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi zaviesť systém riadenia rizík, a to v obdobnom rozsahu ako v prípade bánk. Ustanovením odseku 4 je zdôraznená previazanosť uvedenej úpravy s bankovou legislatívou, ktorá je podporená aj deklaráciou Európskeho výboru pre cenné papiere z 26.6.2006, ktorá upozorňuje na nutnosť koordinovanej implementácie MIFID a smernice č.2006/49/ES o kapitálovej primeranosti.

K § 71c

V súlade s čl. 13(5) MIFID a čl. 8 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi zaviesť funkciu vnútorného auditu. Takisto ide o inštitút uplatňovaný v bankovom sektore.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitúty zavedené v § 71a až 71c vychádzajú zo skúseností získaných pri regulácií bankového sektora, t.j. podstatne väčších finančných inštitúcií, je potrebné zohľadniť ich primeranosť k povahe, rozsahu a komplexnosti činností obchodníka s cennými papiermi. Národná banka je preto oprávnená posúdiť kritériá primeranosť k a komplexnosti činností podľa konkrétnej individuálnej situácie obchodníka s cennými papiermi. V záujme precizovania právnej úpravy a vzhľadom na očakávané usmernenia vydané na úrovni 3 Lamfalussyho procesu v rámci Výboru európskych regulátorov (CESR) sa umožňuje Národnej banke Slovenska v budúcnosti precizovať uvedené kritériá formou opatrenia.

K § 71d

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 9 implementačnej smernice sa určuje povinnosť v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť členov vrcholového manažmentu (predstavenstvo, vedúci pracovníci) obchodníka s cennými papiermi za plnenie povinností uložených týmto alebo osobitným zákonom.

Odsekom 3 sa ustanovuje povinnosť osôb zodpovedných za výkon funkcie dodržiavania, riadenia rizík a vnútorný audit podávať pravidelné správy o ich zisteniach vrcholovému manažmentu.

K § 71e

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 10 implementačnej smernice sa ustanovujú povinnosti obchodníka s cennými papiermi za účelom efektívneho a rýchleho vybavovania sťažností jeho klientov.

K § 71f

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 11 a 12 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi prijať organizačné opatrenia s cieľom zamedziť vykonávaniu transakcií osobami s určitým vzťahom k obchodníkovi s cennými papiermi (akcionári, členovia jeho orgánov, zamestnanci, viazaní agenti ap.), ktoré by viedli k možnému konfliktu záujmov alebo zneužitiu dôverných informácií. Obchodník s cennými papiermi musí najmä zabezpečiť oboznámenie príslušných osôb s obmedzenia osobných transakcií a vytvoriť mechanizmy na získavanie informácií a vedenie záznamov o osobných transakciách.

K § 71g

V súlade s čl. 13(5) MIFID a čl. 13 až 15 implementačnej smernice sa upravujú podmienky, za ktorých môže obchodník s cennými papiermi zveriť výkon niektorých činností tretej osobe (delegovanie), s cieľom predísť zvýšeniu jeho prevádzkového rizika ako aj ohrozeniu efektívnosti výkonu dohľadu. Odsek 4 zvýrazňuje princíp, že delegovaním činností sa obchodník s cennými papiermi nezbavuje zodpovednosti za plnenie podmienok jeho činnosti ani za záväzky voči klientom. Odsek 5 v súlade so zaužívanými štandardami na vyspelých finančných trhoch ustanovuje základné podmienky delegovania obdobným spôsobom ako v prípade správcovských spoločností podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní alebo dôchodkových správcovských spoločností podľa zákona č. 43/2004 Z. z. V prípade delegovania činností subjektom z nečlenských štátov ustanovuje zákon dodatočné podmienky týkajúce sa výkonu dohľadu a spolupráce príslušných orgánov.

K § 71h

V súlade s čl. 13(7) a (8) MIFID a čl. 16 implementačnej smernice sa ustanovujú organizačné požiadavky, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný zaviesť v záujme ochrany klientských aktív pred ich zneužitím, najmä povinnosť oddeľovať vlastné aktíva od majetku klientov a viesť príslušné záznamy a účty aby bolo možné kedykoľvek identifikovať aktíva držané pre jedného klienta od aktív iného klienta a od vlastných aktív obchodníka s cennými papiermi.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné nástroje pre klientov sa budú nakupovať a spravovať aj na zahraničných trhoch, uvedené opatrenia musia byť takého charakteru, aby reagovali aj na odlišnosti v úrovni ochrany klientského majetku - napríklad nie vo všetkých jurisdikciách existuje obdobné ustanovenia ako § 159 ods. 2, ktoré chráni majetok klienta aj v prípade konaní spojených s insolventnosťou obchodníka s cennými papiermi. V takom prípade musí obchodník s cennými papiermi prijať dodatočné opatrenia alebo upustiť od poskytovania služieb na danom trhu.

K § 71i

V súlade s čl. 13(7) MIFID a čl. 17 implementačnej smernice sa upresňujú podmienky, za ktorých môže obchodník s cennými papiermi uložiť finančné nástroje svojich klientov na účty otvorené u tretej strany (napríklad u zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo u iného sprostredkovateľa s príslušným oprávnením v danom štáte). Bez takejto možnosti by sa značne skomplikovala možnosť vykonávať operácie v zahraničí so zahraničnými finančnými nástrojmi pre klientov, pričom by klienti boli nútení využívať podstatne drahšie služby zahraničných subjektov etablovaných na danom trhu.

Odsek 3 obsahuje v záujme ochrany najmä retailových klientov obmedzenia v prípade uloženia finančných nástrojov v nečlenskom štáte, najmä v prípade právne predpisy iného tohto štátu dostatočne neupravujú problematiku vedenia klientských aktív.

K § 71j

V súlade s čl. 13(7) MIFID a čl. 18 implementačnej smernice sa upravuje nakladanie s peňažnými prostriedkami, ktoré obchodník s cennými papiermi prijal od klienta za účelom vykonania investičnej služby, najmä prípustné spôsoby ich uloženia (bankový účet alebo fond peňažného trhu). Odseky 3 a 4 ustanovujú podmienky, za ktorých sa považuje fond peňažného trhu za kvalifikovaný na uloženie peňažných prostriedkov klienta.

K § 71k

V súlade s čl. 13(7) MIFID a čl. 19 implementačnej smernice sa v záujme ochrany klientov ustanovujú podmienky, za ktorých môže obchodník s cennými papiermi uzatvárať dohody o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov týkajúcich sa finančných nástrojov držaných pre klienta. Transakciou spočívajúcou vo financovaní cenných papierov sa rozumie pôžička alebo výpožička akcií alebo iných finančných nástrojov, repo obchod alebo obrátený repo obchod, alebo buy/sell back transakcie. Obmedzujú sa najmä transakcie s finančnými nástrojmi klientov na súhrnných (omnibus) účtoch.

K § 71l

V súlade s čl. 13(3) a 18 MIFID a čl. 21 implementačnej smernice sa ustanovujú opatrenia za účelom identifikácie vzájomného konfliktu záujmov medzi obchodníkmi s cennými papiermi, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami a viazanými agentmi alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi ich klientmi.

Odsek 2 ustanovuje kritériá, z ktorých by mal pri identifikácií konfliktu záujmov vychádzať obchodník s cennými papiermi. Ide najmä o potenciálnu finančnú motiváciu vedúcu k uprednostneniu vlastného záujmu pred záujmom klienta alebo motivácia smerujúca k uprednostňovaniu jedného klienta, na úkor iného, t.j. k nerovnakému zaobchádzaniu s klientmi.

Z povahy niektorých finančných služieb vyplýva, že nie je možné vylúčiť vznik konfliktu záujmu. Samotný stret záujmov nemusí viesť k neposkytnutiu služby, ak je klient oboznámený s touto skutočnosťou a s povahou a zdrojmi konfliktu záujmov, a ak sú prijaté opatrenia na uprednostnenie záujmov klienta (ak ide o stret so záujmami obchodníka s cennými papiermi) alebo ak je zaistené rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi (v prípade ak ide o stret záujmov klientov).

K § 71m

V súlade s čl. 13(3) a 18(1) MIFID a čl. 22 implementačnej smernice sa ustanovujú organizačné požiadavky, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný zaviesť za účelom predchádzaniu konfliktu záujmov pri poskytovaní investičných služieb v záujme obmedzenia rizika poškodenia klienta. Tieto organizačné požiadavky zahŕňajú najmä kontrola informačných tokov u obchodníka s cennými papiermi, kontrola osôb ktoré prichádzajú do styku s klientom a spôsob odmeňovania nemotivujúci vykonávanie činností, ktoré sú vo vzájomnom konflikte.

K § 71n

V súlade s čl. 13(6) MIFID a čl. 23 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi viesť záznamy o prípadoch, v rámci ktorej došlo k vzniku konfliktu záujmov znamenajúcemu riziko poškodenia záujmov klienta, ako aj o možnosti jeho vzniku v prípade služby, ktorej poskytovanie ešte nebolo ukončené.

K § 71o

V súlade s čl. 13(3) MIFID a čl. 24 a 25 implementačnej smernice sa osobitne upravujú postupy na predchádzanie konfliktom záujmov v prípade vykonávania investičného prieskumu obchodníkom s cennými papiermi. Obmedzujú sa najmä osobné transakcie finančných analytikov pracujúcich pre obchodníka s cennými papiermi v súvislosti s prípravou investičných odporúčaní.

K bodu 67

Z dôvodu že ide o plnú harmonizáciu smernice MIFID a jej implementačnej smernice, bolo vypustené ustanovenie § 72 upravujúce zodpovednosť členov predstavenstva nad rámec všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka. Opodstatnenie 72 bolo prehodnotené z pohľadu splnenia kritérií čl. 4(1) implementačnej smernice, ktorá v čl. 4 vyžaduje, aby opatrenie nad rámec smernice bolo „mimoriadne potrebné“ s ohľadom na štruktúru trhu.

K bodu 68

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 69

Legislatívno – technická úprava, ktorá vychádza zo skutočnosti, že tieto ustanovenia sa nachádzajú v platnom znení zákona a je potrebné ich zachovať.

K bodu 70

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 71

Posilnenie ochrany a zabezpečenie informovanosti klienta v súvislosti s uskutočňovanými obchodmi je jedným z kľúčových cieľov MIFID. Obdobne ako v prípade požiadaviek na organizáciu obchodníka s cennými papiermi na úpravu ochrany klientov v čl. 19 až 22 MIFID nadväzuje podrobná úprava v III. kapitole implementačnej smernice. Implementácia týchto ustanovení si preto vyžiadala podstatné úpravy, rozšírenia a zmeny doterajšej úpravy obsiahnutej v § 73 doplnením nových § 73b až 73u.

K § 73b

V súlade s čl. 19(1) MIFID sa ustanovujú všeobecné zásady vzťahu obchodníka s cennými papiermi ku klientom – zásadu poctivého obchodného styku a konania s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme svojich klientov. Ustanovením odseku 2 sa implementuje čl. 26 implementačnej smernice upravujúci druhy a formy poplatkov a provízií a požiadavky na ich transparentnosť v súvislosti s poskytovaním investičných služieb.

K § 73c

V súlade s čl. 19(2) MIFID a čl. 27 a 29(7) a (8) implementačnej smernice sa upravujú podmienky marketingovej komunikácie obchodníka s cennými papiermi jeho klientmi alebo potenciálnymi klientmi tak, aby klientom boli zrozumiteľným spôsobom poskytované vyvážené informácie o poskytovaných službách, vrátane upozornenia na možné riziká. Osobitne sa v odsekoch 4 až 7 upravujú podmienky, ak marketingová komunikácia obsahuje údaje o výkonnosti ponúkaného finančného nástroja v minulosti. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú len na retailových klientov, ktorí nie sú tak rezistentní voči nekalým marketingovým praktikám ako profesionálni investori a ani nedisponujú takými kapacitami na posúdenie ponúkaných služieb.

K § 73d

V súlade s čl. 19(3) MIFID a čl. 29 až 33 implementačnej smernice sa upravujú informačné požiadavky obchodníka s cennými papiermi voči klientom pred poskytnutím investičnej služby. Tieto informácie musia byť klientovi sprístupnené v dostatočnom časovom predstihu potrebnom na ich riadne posúdenie. V prípade použitia prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnutie príslušných informácií v časovom predstihu, uplatní sa postup v súlade so zákonom č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Obdobne ako v prípade marketingovej komunikácie sa uvedené ustanovenia v prevažnej miere aplikujú len na retailových klientov, s výnimkou informácií o ochrane klientského majetku v jurisdikcii nečlenského štátu a o záložných právach voči finančným nástrojom klienta, ktoré sa poskytujú aj profesionálnym klientom.

Vzhľadom na rozsiahlosť úpravy informačných požiadaviek podľa čl. 30 až 33 implementačnej smernice, ktoré podrobne upresňujú položky uvedené v odseku 1, navrhuje sa ich implementácia formou opatrenia Náronej banky Slovenska, s výnimkou čl. 32(5) až(7).

K § 73e

V súlade s čl. 19(3) MIFID a čl. 28 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi informovať klienta pred poskytnutím služby, či ho pokladá za neprofesionálneho alebo profesionálneho klienta alebo za oprávnenú protistranu podľa § 73u. Obchodník s cennými papiermi je oprávnený na základe žiadosti klienta alebo oprávnenej protistrany zmeniť jeho zaradenie.

K § 73f

V súlade s čl. 19(4) MIFID a čl. 36 implementačnej smernice sa pri poskytovaní investičného poradenstva alebo riadení portfólia vyžaduje, aby obchodník s cennými papiermi získal od klienta informácie potrebné na to, aby mohol poskytovať uvedené investičné služby s ohľadom na úroveň znalostí a skúseností príslušného klienta. Tieto informácie sa týkajú najmä účelu, časového horizontu investície a rizikového profilu daného investora, ako aj jeho informačnej situácie a príjmov. Bez zistenia týchto údajov nesmie obchodník s cennými papiermi odporučiť klientovi príslušnú službu, čo však nevylučuje jej poskytnutie v prípade ak to klient výslovne požaduje. V prípade profesionálneho klienta platí prezumpcia, že má potrebnú úroveň skúseností a znalostí a je schopný niesť investičné riziko zodpovedajúce jeho investičným cieľom.

K § 73g

V súlade s čl. 19(5) MIFID a čl. 37 a 38 implementačnej smernice sa upravuje rozsah informácií, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný získať od klienta pri poskytovaní iných investičných služieb ako sú uvedené v § 73e v prípade riadenia portfólia a investičného poradenstva. Vzhľadom na jednoduchší charakter zostávajúcich investičných služieb (napr. kúpa, predaj, úschova alebo správa finančných nástrojov) ich rozsah nie ja tak široký (nie sú zahrnuté údaje o finančnej situácii klienta), pretože nie je potrebné tak podrobné skúmanie schopnosti niesť investičné riziká ako v prípade komplexnejších služieb.

K § 73h

V súlade s čl. 19(6) MIFID a čl. 39 implementačnej smernice sa ustanovuje výnimka z povinnosti obchodníka s cennými papiermi získavať od klienta informácie podľa §73f pri poskytovaní investičnej služby spočívajúcej v prijímaní a postupovaní pokynov týkajúcich sa niektorých druhov finančných nástrojov (akcie, dlhopisy, nástroje peňažného trhu, podielové listy a iné finančné nástroje nekomplexnej povahy), pričom odsek 2 ustanovuje kritériá pre posúdenie nekomplexnosti finančného nástroja na tieto účely.

K § 73i

V súlade s čl. 19(7) MIFID a čl. 39 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi vyhotoviť záznam obsahujúci dokumenty dohodnuté medzi s klientom upravujúce vzájomné práva a povinnosti a podmienky, za ktorých obchodník s cennými papiermi poskytuje klientovi služby.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi uzavrieť s klientom rámcovú zmluvu v písomnej podobe alebo na inom trvalom médiu, v ktorej budú stanovené základné práva a povinnosti obchodníka s cennými papiermi a klienta. Aby sa predišlo otváraniu existujúcich zmluvných vzťahov (tzv. reparpering), vzťahuje sa uvedená povinnosť len na nových klientov obchodníka s cennými papiermi.

K § 73j

V súlade s čl. 19(8) MIFID a čl. 40 implementačnej smernice upravuje oznamovaciu povinnosť obchodníka s cennými papiermi bezodkladne po vykonaní pokynu klienta poskytnúť mu na trvanlivom médiu základné informácie týkajúce sa vykonania daného pokynu, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na pokyny v súvislosti s riadením portfólia, kde sa uplatňuje iný typ informačnej povinnosti (§ 73j). Náležitosti tohto oznámenia ustanovuje odsek 5. V prípade pokynov týkajúcich sa podielových listov otvorených podielových fondov je možné za podmienok podľa odseku 4 vykonať oznámenie v súhrnnej podobe raz za pol roka.

K § 73k

V súlade s čl. 19(8) MIFID a čl. 41 a 42 implementačnej smernice sa upravuje oznamovacia povinnosť obchodníka s cennými papiermi pri riadení portfólia formou pravidelných výpisov s periodicitou 6 mesiacov obsahujúcou údaje podľa odseku 2. Uvedená periodicita sa môže na žiadosť klienta znížiť na 3 mesiace alebo zvýšiť na 12 mesiacov, ak sa s klientom dohodne mu bude bezodkladne poskytovať základné informácie o každom obchode vykonanom v rámci jeho portfólia. V prípade portfólií obsahujúce otvorené rizikové pozície je obchodník s cennými papiermi povinný bezodkladne hlásiť klientovi prekročenie vopred dohodnutého limitu strát.

K § 73l

V súlade s čl. 19(8) MIFID a čl. 43 implementačnej smernice sa ustanovuje oznamovacia povinnosť obchodníka s cennými papiermi poskytovať klientovi v ročných intervaloch výpis podrobné informácie o všetkých finančných nástrojoch alebo peňažných prostriedkoch klienta ktoré obchodníka s cennými papiermi drží pre klienta, vrátane údajov o ich použití v transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov. Odsek 5 umožňuje spojiť tento výpis so správou o riadení portfólia podľa § 73j.

K § 73m

V súlade s čl. 19(9) MIFID sa odstraňuje prípadná duplicita v plnení obdobných ustanovení zameraných na ochranu investora podľa iných právnych predpisov v prípade komplexných finančných produktov, t.j. produktov zložených z viacerých druhov služieb podliehajúcich rôznym právnym predpisom. (napríklad ak je poskytnutie investičnej služby spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

K § 73n

V súlade s čl. 20 MIFID sa upravuje situácia, ak obchodník s cennými papiermi poskytne investičnú službu prostredníctvom iného obchodníka s cennými papiermi. Ustanovením sa vylučuje prípadná duplicitná povinnosť vykonať skúmanie informácií o klientovi oboma obchodníkmi s cennými papiermi, pričom zostáva zachovaná zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi postupujúceho inštrukciu klienta.

K § 73o

V súlade s čl. 21(1) MIFID a čl. 44 implementačnej smernice sa zavádza povinnosť obchodníka s cennými papiermi získať pri vykonávaní pokynov najlepší možný výsledok pre svojich klientov (tzv. pravidlo „best execution“). Pri posudzovaní plnenia splnenia tejto povinnosti sa zohľadňuje viacero faktorov, ako cena, náklady a rýchlosť vykonania pokynu. Odsek 2 určuje kritériá, ktoré musí obchodník s cennými papiermi zohľadniť pri určovaní relatívnej dôležitosť týchto faktorov. Ak klient výslovne trvá na vykonaní pokynu podľa jeho konkrétnej inštrukcie, aj napriek skutočnosti že iným postupom by bolo možné dosiahnuť pre neho lepší výsledok, platí že obchodník s cennými papiermi neporušil pravidlo „best execution“.

K § 73p

V súlade s čl. 21(2) MIFID a čl. 46 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi zaviesť, uplatňovať a pravidelne aktualizovať stratégiu vykonávania pokynov (best execution policy) za účelom plnenia jeho povinností získať najlepší výsledok pre klienta pri vykonávaní jeho pokynov. Obchodník s cennými papiermi je pred poskytnutím investičnej služby poskytnúť klientovi informácie o svojej stratégii vykonávania pokynov a získať predchádzajúci jeho súhlas s touto stratégiou. Súčasne je povinný upozorniť klienta, že jeho prípadné konkrétne inštrukcie môžu brániť tomu, aby bolo možné postupovať v súlade s jeho stratégiou vykonávania pokynov.

V prípade finančných nástrojov obchodovaných na regulovanom trhu alebo MTF môže obchodník s cennými papiermi vykonať pokyny klienta mimo regulovaného trhu alebo MTF len ak získal predchádzajúci výslovný súhlas klienta s takým spôsobom vykonania pokynu a ak je to v súlade s jeho stratégiou vykonávania pokynov.

K § 73r

V súlade s čl. 19(1) MIFID a čl. 45 implementačnej smernice sa upravuje povinnosť konať v najlepšom záujme klientov obchodníka s cennými papiermi v prípade investičných služieb riadenia portfólia a postupovania pokynov, pričom sa uplatňujú obdobné postupy ako v prípade stratégie vykonávania pokynov na účet klientov podľa § 73p.

K § 73s

V súlade s čl. 22(2) MIFID a čl. 47 až 49 implementačnej smernice sa upravujú pravidlá nakladania s pokynmi klientov v rámci investičnej služby vykonávanie pokynov na účet klientov. Porovnateľné pokyny sa musia vykonávať bez zbytočného odkladu (s výnimkou prípadu ak to neumožňujú podmienky na trhu) a v poradí podľa času ich prijatia obchodníkom s cennými papiermi.

Odseky 4 až 6 ustanovujú pravidlá, za ktorých je možné spájať pokyny viacerých klientov, prípadne pokyny klienta s obchodmi na vlastný účet obchodníka s cennými papiermi.

K § 73t

V súlade s čl. 22 MIFID sa v záujme zvýšenia transparentnosti trhu ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi zverejňovať limitované pokyny klientov, ktoré sa nepodarilo vykonať podľa prevládajúcich trhových podmienok, ak klient výslovne nevydá iné inštrukcie. Toto zverejnenie sa vykoná spôsobom, ktorý umožňuje ľahký prístup pre ostatných účastníkov trhu, podľa ustanovení implementačného nariadenia EK.

K § 73u

V súlade s čl. 24 MIFID a čl. 50 implementačnej smernice sa umožňuje obchodníkovi s cennými papiermi pri vykonávaní pokynov na účet klientov, obchodovaní na vlastný účet alebo prijímaní a postúpení pokynov uzavierať obchody s oprávnenými protistranami bez povinnosti dodržiavať ustanovenia týkajúce sa ochrany klientov podľa § 73 až 73s. Za oprávnené protistrany sa pokladajú dve kategórie subjektov – tie ktorým tento štatút vyplýva priamo zo zákona (finančné inštitúcie, štátne inštitúcie, centrálne banky a medzinárodné finančné inštitúcie) a tie, ktoré boli do tejto kategórie zaradená na svoju žiadosť. Obdobne ako v prípade profesionálnych investorov môže oprávnená protistrana žiadať od obchodníka s cennými papiermi rovnaké zaobchádzanie, ako je poskytované retailovým klientom, a to všeobecne alebo len vo vzťahu k určitým transakciám.

K § 73v

V súlade s čl. 3 implementačnej smernice sa upravujú podmienky poskytovania informácií na inom trvanlivom médiu ako je papier. V praxi ide predovšetkým o internetové stránky obchodníkov s cennými papiermi, prípadne počítačové médiá (CD, DVD disky), pričom s takouto formu poskytnutia informácií musí klient súhlasiť. Odsek 2 ustanovuje dodatočné podmienky poskytovania informácií formou internetovej stránky.

K bodom 72 až 74

Legislatívno – technické úpravy.

K bodom 75 a 76

Harmonizujú sa ustanovenia týkajúce sa vedenia denníka o pokynoch klientov a ďalšej obchodnej dokumentácie obchodníka s cennými papiermi s požiadavkami čl. 13(6) a čl. 51 implementačnej smernice. Upravuje sa najmä lehota vedenia záznamov na dobu 5 rokov, najmenej však na dobu trvania vzťahu s klientom a v záujme zefektívnenia výkonu dohľadu sa upresňujú požiadavky na spôsob vedenia obchodnej dokumentácie obchodníka s cennými papiermi a posilňujú sa oprávnenia Národnej banky Slovenska.

K bodom 77 a 78

V súlade čl. 20 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť externého audítora obchodníka s cennými papiermi predkladať v ročnej periodicite Národnej banke Slovenska správy o preskúmaní primeranosti organizačných opatrení obchodníka s cennými papiermi prijatými za účelom ochrany finančných nástrojov a peňažných prostriedkov klienta.

K bodu 79

Zosúlaďuje sa ustanovenie oznamovacej povinnosti obchodníka s cennými papiermi o obchodoch s finančnými nástrojmi prijatými k obchodovaniu na regulovanom trhu s požiadavkami čl. 25 MIFID. Oproti doterajšej úprave sa rozširuje oznamovacia povinnosť na všetky obchody bez ohľadu či ich obchodník uzavrel na regulovanom trhu alebo mimo neho a upresňujú sa údaje uvádzané v oznámení, pričom ich detailná úprava je upravená v čl. 13 implementačného nariadenia. Súčasne sa však zjednodušuje situácia pre obchodníka s cennými papiermi tým, že sa umožňuje plniť oznamovacie povinnosti prostredníctvom regulovaného trhu, alebo iným oznamovacím systémom schváleným Národnou bankou Slovenska v súlade s čl. 12 implementačného nariadenia. Odsek 5 upravuje oznamovacie povinnosti v prípade pobočiek obchodníkov s cennými papiermi z členských štátov pôsobiacimi na základe systému jednotného povolenia.

K bodu 80

K § 78a

Upravujú sa podmienky pôsobenia nového inštitútu na slovenskom finančnom trhu – systematického internalizátora podľa čl. 27 MIFID. Systematickým internalizátorom je obchodník s cennými papiermi, ktorý na organizovanom, opakovanom a systematickom základe obchoduje na vlastný účet vykonávaním pokynov klienta mimo regulovaného trhu alebo MTF.

V záujme posilnenia transparentnosti trhu sa ustanovuje povinnosť systematickým internalizátorom zverejňovať záväzné aktuálne kotácie na nákup alebo predaj akcií. Uvedené povinnosti sa však vzťahujú len na systematických internalizátorov, ktorí obchodujú len s objemami nad štandardnou trhovou veľkosťou definovanou v implementačnom nariadení, ktoré upravuje aj podrobnosti o spôsobe zverejňovania kotácií. Systematický internalizátor má v prípade prijatia pokynu od klienta povinnosť vykonať pokyn pri kótovanej cene v čase pokynu. V prípade profesionálnych klientov však odsek 9 umožňuje vykonanie pokynu aj za odlišnú cenu za podmienok upravených v implementačnom nariadení. Odsek 10 upravuje situáciu, ak systematický internalizátor prijme pokyn klienta s objemom väčším ako je kótovaný objem. V takom prípade môže vykonať aj tú časť pokynu, ktorá presahuje kótovaný objem ale len za podmienky že ju vykoná za kótovanú cenu (ak neplatí výnimka podľa odsekov 8 a 9). Odseky 12 a 13 upravujú kritériá, na základe ktorých môže systematický internalizátor obmedziť prístup klientov ku svojim kotáciám.

K § 78b

Ustanovuje sa požiadavka transparentnosti na vo vzťahu k obchodom s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu, ktoré boli uzavreté mimo regulovaného trhu alebo MTF. Ustanovenie nahrádza doterajšiu oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k OTC obchodom podľa § 111 štandardnou požiadavkou transparentnosti podľa čl. 28 MIFID. Spôsob a rozsah zverejňovaných údajov upravuje implementačné nariadenie.

K bodu 81

V súlade s čl. 10 smernice MIFID sa dopĺňa oznamovacia povinnosť aj v prípade zníženia podielu v obchodníkovi s cennými papiermi pod hranice uvedené v § 70 ods. 1 písm. a).

K bodu 82

Vzhľadom na požiadavku MIFID (čl. 1(2), recitál 18) sa mení doterajšia filozofia oprávnenia poskytovania investičných služieb bankami, podľa ktorej sa aj pre banky vyžadovalo povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa zákona o cenných papieroch. Podľa navrhovanej úpravy bude oprávnenie na poskytovanie investičných služieb bankami súčasťou bankového povolenia, t.j. banka v prípade záujmu o poskytovanie investičných služieb požiada Národnú banku o rozšírenie bankového povolenia. Pretože niektoré ustanovenia MIFID sa prekrývajú s ustanoveniami bankovej smernice 2000/12/ES, uplatňujú sa na banky pri výkone investičných služieb a činností len niektoré ustanovenia MIFID, je uvedenú legislatívnu konštrukciu zohľadniť aj v zákonnej úprave poskytovania investičných služieb presným vymedzením ustanovení, ktoré sa vzťahujú na banky (a pobočky zahraničných bánk) pri poskytovaní investičných služieb. Takisto je potrebné v súvislosti s novými povinnosťami obchodníkov s cennými papiermi upraviť, ktoré ustanovenia sa vyžadujú aj na pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi z tretích štátov, t.j. nečlenských štátov EÚ.

K bodu 83

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou definícií investičných služieb a činností (§ 6).

K bodu 84

Ustanovuje sa ďalšia podmienka na začatie poskytovania investičných služieb uhradenie vstupného príspevku do Garančného fondu investícií. Spolu s úpravou v § 60 ide o naplnenie požiadavky čl. 11 MIFID, ktorý vyžaduje aby obchodník s cennými papiermi nemohol začať činnosť pred tým, ako sa stane členom garančnej schémy.

K bodom 85 a 86

Ide o zjednotenie podmienok výkonu činnosti členov orgánov Fondu ochrany vkladov a Garančného fondu investícií.

K bodu 87

Navrhovaná úprava vyplýva z návrhu, aby CDCP mohol viesť aj register krátkodobých cenných papierov a evidenciu podielových listov otvorených podielových fondov.

K bodom 88 až 90

Rozšírenie činností centrálneho depozitára vyvolané potrebou riešiť vyrovnanie obchodov aj na MTF zavedenom v čl. II, ako aj v súvislosti s rozšírením možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 91

Novo vložené písmeno f) súvisí s novou úpravou týkajúcou sa vloženým § 105b o technickom účte. Novo vložené písmená g) a h) súvisia s rozšírením činnosti CDCP o možnosť zriaďovať a viesť účty majiteľa a držiteľské účty pre ďalšie okruhy osôb (úpravy v § 105 a 105a).

K bodom 92 až 94

Legislatívno - technická úprava vyvolaná umožnením viesť držiteľské účty aj pre obchodníkov s cennými papiermi. Preto sa prevádzkový poriadok CDCP stáva záväzný aj pre tieto subjekty.

K bodu 95

Upravujú podmienky členstva obchodníkov s cennými papiermi z iných členských štátov v centrálnom depozitári. Čl. 34 MIFID neumožňuje vyžadovať ako podmienku členstva v systémoch zúčtovania a vyrovnania v inom členskom štáte etablovanie sa obchodníka s cennými papiermi v danom členskom štáte napr. formou pobočky.

K bodom 96 a 97

Legislatívno - technická úprava vyvolaná umožnením viesť držiteľské účty aj obchodníkom s cennými papiermi, ktorí sú členmi CDCP alebo aj pre nečlenov.

K bodu 98

Rozširuje s a možnosť CDCP zradiť účet majiteľa na úrovni CDCP priamo na základe žiadosti majiteľa cenného paiera, vrátane CDCP.Uvedeným ustanovením sa zrovnoprávňujú centrálni depozitári pokiaľ ide o možnosť evidovania zaknihovaných cenných papierov Patriacich do ich majetku. Úprava okrem toho výrazne zjednoduší postup pri zriaďovaní účto´v majiteľov na úrovni CDCP, napr. pre majiteľov cenných papierov, ktorímajú svoje cenné papiere doposiaľ evidované na účtoch majiteľov v tzv. Starej evidencii podľa § 164. Súčasne vytvorí priestor pre majiteľov niektorých prakticky bezcenných cenných apierov , u kotrých neexistuje možnosť ich odpredaja na trhu previesť cenné paiere na CDCP a umožniť tak zrušenie účtu u majiteľa pre tieto osoby, ktroé nemajú záujmem ďalej pôsobiť na kapitálovom trhu a súčasne im týmto spôsobom umožnoť osobodiť sa od povinnosti uhrádzať poplatok za vedenie účtu DCCP.

K bodom 99 až 101

Definícia držiteľského účtu je novo definovaná, nakoľko sa rozšíril okruh subjektov, ktorým bude umožnené viesť tento účet. Zákon taxatívne vymenováva subjekty spôsobilé mať držiteľský účet a ustanovuje podmienku pre tieto subjekty mať povolenie na výkon vedľajšej služby držiteľskej správy.

Navrhovanými úpravami sa rozširuje možnosť vedenia držiteľských účtov aj pre členov centrálneho depozitára, ktorí sú obchodníkmi s cennými papiermi oprávnenými vykonávať vedľajšie investičné služby súvisiace s držaním cenných papierov klientov (doteraz mali túto možnosť len centrálni depozitári) a súčasne sa upravuje sa rozsah údajov evidovaných na držiteľskom účte.

Údaje o konečných majiteľoch cenných papierov budú evidované v internej evidencii obchodníka cennými papiermi, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 71h ods. 2. Pre konečných majiteľov cenných papierov zostávajú v platnosti všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníctva cenných papierov, vrátane informačných povinností pri nadobudnutí veľkých podielov na emitentoch akcií prijatých k obchodovaniu na regulovanom trhu..

K bodom 102 a 103

Zákon zavádza úplne nový typ účtu, a to technický účet. Potreba technického účtu je daná nutnosťou doriešiť zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi na báze dodania proti zaplateniu (delivery vs payment).

Hlavnou úlohou zúčtovacích systémov je ich bezpečnosť, z hľadiska užívateľov je úroveň risk manažmentu jedna z ich základných podmienok pre využívanie týchto systémov. Na úrovni rôznych európskych federácii existuje vypracovaných niekoľko odporúčaní na minimalizáciu rizík, ktorých sa pri procesoch spojených so zúčtovaním a vyrovnaním vyskytuje niekoľko a je možné ich rozdeliť zhruba do 4 skupín: riziko vyrovnania, riziko prevádzkové, riziko právne a riziko účastníka. Riziko vyrovnania nesie v sebe dve podskupiny kreditné riziko a riziko likvidity, ktoré v prípade viacerých účastníkov môže prerásť do systémového rizika.

Kreditné riziko vypláva z neistoty, či protistrana bude môcť alebo či bude ochotná splniť svoje zmluvné podmienky. Jednou z metód na elimináciu kreditného rizika je zabezpečenie procesov vyrovnania tak, že prebieha na báze „dodanie proti zaplateniu“.

Pri nedostatku finančných prostriedkov je teoreticky možné využiť existujúci garančný fond ale má to zmysel len vtedy ak cenné papiere, za ktoré účastník vyrovnania dostane zaplatené, budú odpísané z jeho účtu, lebo ich zotrvanie na účte nemá opodstatnenie. Na druhej strane, obchodované cenné papiere by nemali byť pripísané na účet dlžníka, lebo ten najprv musí vyrovnať svoje záväzky voči garančnému fondu až potom mu vznikne vlastnícke právo k cenných papierom. Pokiaľ za cenné papiere nezaplatí, nemali by byť tieto cenné papiere pripísané na jeho účet, ale mali by byť prevedené na neutrálnu pôdu – napr. pod správu CDCP, ktorý ako jediný subjekt je zo zákona oprávnený vykonávať činnosti spojené so zúčtovaním a vyrovnaním obchodov s cennými papiermi a investičnými nástrojmi.

K bodom 104 až 107

Vypustením odsekov 6 a 7 z § 107 má logický podklad v tom, že výpis z registra emitentov tak, ako ho upravoval o doterajšie znenie už nemá opodstatnenie . Výpisom z registra emitenta je súbor údajov o emitentovi a emisiách, ktorý neobsahuje zoznam majiteľov cenných papierov.

Doterajšia dikcia zákona umožňovala emitentom požiadať o výpis z registra emitenta alebo zoznam majiteľov cenných papierov len za okolností taxatívne vymedzených zákonom. Tieto možnosti však boli pre účely praxe nedostačujúce. Aby sa umožnilo požiadať o predmetné údaje kedykoľvek, vypustili sa zákonom taxatívne vymedzené účely. (z § 107 ods. 13).

Pre účely vyššej transparentnosti kapitálového trhu zákon umožňuje poskytnúť zoznam majiteľov cenných papierov, ktorí majú viac ako 5 % z danej emisie prijatej na kótovaný trh s obmedzujúcou podmienkou, že v prípade fyzických osôb zoznam neobsahuje rodné číslo.

K bodom 108 a 109

Ustanovenia o utajovaných skutočnostiach boli upravené v nadväznosti na súvisiace ustanovenia o držiteľských účtoch a evidencii u obchodníka s cennými papiermi podľa § 71h.

K bodu 110

Ide o nápravu chybnej zmeny v § 110, ktorá vznikla nechceným vypustením pôvodného písmena a), v § 110 ods. 1 pri predchádzajúcej novele zákona č. 566/2001 Z. z. , čím došlo k posunutiu jednotlivých písmen (subjektov), ktorým je centrálny depozitár povinný podať informáciu o utajovaných skutočnostiach.

K bodom 111 až 113

Úprava vyvolaná navrhovaným znením § 78b. Pôvodné informačné povinnosti by boli duplicitné s povinnosťami podľa § 78.

K bodu 114

§ 113 sa vypúšťa z dôvodu presunu oznamovacích povinností pri nadobudnutí podielov na akciách emitenta prijatého na regulovanom trhu do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.

K bodu 115 až 117

Navrhovaná zmena má za cieľ spresniť právnu úpravu inštitútu výkupu akcií, v médiách označovaného ako vyvlastňovanie menšinových akcionárov. Upresnenia sa týkajú najmä súdneho nahradeniu vôle povinných osôb a súdneho preskúmaniu primeranosti ceny.

Pôvodná úprava čiastočne preberala úpravu Obchodného zákonníka (§ 218i), podľa ktorej sa pri splynutí alebo zlúčení akciovej spoločnosti môže akcionár domáhať na súde vyrovnania, ak výmenný pomer akcií spolu s prípadnými doplatkami v peniazoch určený zmluvou nie je primeraný. Úprava, ktorá však bola použitá v zákone o cenných papieroch, sa na základe dôkladnejšieho preskúmania nejaví pre tento účel ako vhodná, nakoľko je vo viacerých otázkach nejasná.

V odseku 4 sa dopĺňa veta, ktorá ukladá navrhovateľovi, aby v návrhu zmluvy uviedol výhradu vlastníctva, podstata ktorej spočíva v nadobudnutí vlastníckeho práva k akciám až po zaplatení ceny akcií. Je to náležitosť zmluvy, bez ktorej Národná banka nemôže udeliť súhlas s výkupom akcií.

Navrhovaná právna úprava ďalej garantuje, že v prípade pasivity menšinového akcionára, prípadne vyjadrenia jeho nesúhlasu, bude môcť majoritný akcionár privodiť súdne konanie o žalobe na nahradenie prejavu vôle (§161 ods. 3 OSP). Právoplatný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle nahrádza vôľu menšinových akcionárov uzavrieť zmluvu o kúpe akcií. Súd vo výroku rozsudku musí pojať znenie príslušnej zmluvy, alebo v ňom musí byť odkaz na obsah pripojenej zmluvy, ktorá tvorí jeho súčasť. Keďže sa dá očakávať pasivita menšinových akcionárov (neochota podpísať zmluvu o kúpe akcií), pri obdržaní návrhu v záujme jednotného postupu a procesnej ekonomiky je najúčelnejším spoločné súdne konanie. V prípade sporu s väčším počtom minoritných akcionárov sa javí vhodnejším výrok rozsudku o nahradení prejavu vôle uzavrieť zmluvy, na ktoré súd poukáže vo výroku rozsudku, a ktoré sa stanú súčasťou rozsudku. Spravidla by išlo o nasledovný výrok rozsudku súdu: “súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú kúpne zmluvy so žalobcom ako kupujúcim o predaji akcií .... (označenie akcií) za cenu .... Sk za akciu, v zneniach predložených žalobcom, ktoré tvoria súčasť rozsudku.“.

Navrhovaná právna úprava znamená zákonný prelom do zásady, že súd nemôže zasahovať do znenia navrhovanej zmluvy (Zborník IV, str. 381). Rešpektujúc práva menšinových akcionárov na zabezpečenie primeranej ceny za odpredané akcie, navrhovaná právna úprava upravuje spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi navrhovanej zmluvy a zároveň účastníkmi konania. Má teda predstavovať právny predpis, z ktorého vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi súdneho konania. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť, aby takýto právny vzťah nemohol vzniknúť priamo v súdnom konaní. Podstata tejto regulácie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania spočíva v zákonnom navýšení navrhovanej kúpnej ceny, a to v záujme ochrany menšinových akcionárov, a zabezpečenia ich primeraného uspokojenia za akcie, a to podľa podmienok v čase súdneho rozhodovania (§154 ods. 1 OSP). V skutočnosti však nejde o porušenie zásady „zákazu zmeny navrhovanej zmluvy“, pretože ešte pred rozhodnutím súdu dochádza k modifikácii žalobného návrhu zo zákona (ex offo), a žalobca je tento zásah povinný strpieť, a v konečnom dôsledku je navýšenie navrhovanej protihodnoty vyjadrením jeho zákonnej povinnosti (povinnosť ponúknuť ako náhradu primeranú cenu, ktorá má odrážať všeobecnú hodnotu akcií). Iba takýmto spôsobom je možné privodiť nie len ochranu väčšinovému akcionárovi, tým že právoplatný rozsudok nahradí súhlas menšinových akcionárov so zmluvou, ale zároveň aj ochranu menšinovým akcionárom zaručením primeranej ceny za scudzované akcie.

Tým, že zo zákona dochádza k zmene navrhovanej výšky protiplnenia, nie je dotknuté právo navrhovateľa meniť žalobný návrh. Ak by súd rozhodol o žalobe bez toho, aby pripustil zmenu žaloby, a vychádzal by bez ďalšieho zo zistenej hodnoty protiplnenia v súdnom konaní, v prípadnom odvolacom konaní by nešlo o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3). Dikcia ustanovenia odseku 13 „navrhovaná hodnota ... sa mení na zistenú hodnotu...“ umožňuje súdu postupovať v procese ako pri zmenenom návrhu.

Zákonný zásah do autonómnej vôle navrhovateľa (dominus litis), pokiaľ ide o navýšenie hodnoty protiplnenia, môže zvrátiť navrhovateľ späťvzatím žaloby (§96 OSP), resp. dohodou s menšinovými akcionármi podľa odseku 10.

Príslušným na rozhodovanie podľa tohto paragrafu bude všeobecný súd niektorého zo žalovaných menšinových akcionárov (§11 ods. 2 OSP). Lehoty podľa tohto zákona sú lehotami hmotnoprávnymi a ich počítanie je upravené v § 122 Občianskeho zákonníka. Lehota v odseku 9 je prekluzívna. Ak navrhovateľ nestihne podať žalobu, musel by znovu vyhlásiť ponuku na prevzatie, aby mohol uplatniť právo výkupu podľa tohto paragrafu.

Na žiadosť menšinových akcionárov je navrhovateľ povinný sprístupniť znalecký posudok (ak existuje), na základe ktorého mu Národná banka Slovenska dala súhlas s právom výkupu.

Ak sa účastníci konania dohodnú na výške protiplnenia, a uzavrú nové zmluvy, niet dôvodu aby pokračovalo súdne konanie, a v takom prípade súd na základe späťvzatia žaloby navrhovateľom konanie zastaví.

Ak ktorýkoľvek z menšinových akcionárov (povinných osôb) s navrhovanou výškou protiplnenia nesúhlasí, k zisteniu všeobecnej hodnoty akcií môžu poslúžiť všetky dôkazné prostriedky (§ 125 OSP), je však zrejmé, že pri hodnotení dôkazov bude mať pravdepodobne najväčšiu váhu nový súdnoznalecký posudok, náklady ktorého preddavkovo platí navrhovateľ (t.j. väčšinový akcionár). Týmto nijako nie sú dotknuté práva tej ktorej procesnej strany na náhradu trov konania (§137 OSP) podľa ustanovení § 142 a nasl. OSP.

Pokiaľ z právneho vzťahu účastníkov konania nebude vyplývať čas plnenia, čas plnenia vyplýva z ustanovenia §563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník (väčšinový akcionár) je povinný splniť do jedného dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ (vytesnený menšinový akcionár) požiadal.

Rozsudok o nahradení prejavu vôle je vykonateľný dňom právoplatnosti, pričom odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podľa 4. časti OSP.

Ak navrhovateľ nesplní svoju povinnosť zaplatiť primerané protiplnenie určené súdom včas, menšinoví akcionári majú možnosť domáhať sa samostatným návrhom na súde sankcie v podobe úrokov z omeškania.

K bodom 118 a 119

Úpravy vyvolané presunom informačných povinností emitentov a oznamovacích povinností týkajúcich sa kótovaných spoločností do zákona o burze cenných papierov. V nadväznosti na to sa rieši úprava informačných povinností vyhlasovateľov ponuky majetkových hodnôt, ktorá bola pôvodne riešená odkazom na ustanovenia týkajúce sa emitentov cenných papierov. Vzhľadom na to, že požiadavky zavedené smernicou č. 109/2004/ES o transparentnosti na emitentov cenných papierov (napr. používanie IAS) by boli vo vzťahu k vyhlasovateľom ponuky majetkových hodnôt neprimerané, ponecháva sa ich informačná povinnosť v rovnakom rozsahu ako podľa doterajších predpisov.

K bodu 120

Výnimky z porušenia mlčanlivosti sa okrem už uvedených subjektov vzťahujú aj na oznamovanie údajov Slovenskej informačnej službe.

K bodom 121 až 125

V súlade s čl. 56 a 58 MIFID sa ustanovujú špecifické požiadavky na spoluprácu Národnej banky Slovenska a výmenu informácií s orgánmi dohľadu iných členských štátov v rámci dohľadu nad ustanoveniami prijatými v rámci implementácie MIFID.

K bodom 126 a 127

V súvislosti s požiadavkou čl. 50 na konvergenciu oprávnení orgánov dohľadov členských štátov sa ustanovujú ďalšie oprávnenia Národnej banky Slovenska. Úpravou odseku 2 sa upresňuje, aby bolo zrejmé, že sa vzťahuje aj na sprístupnenia existujúcich záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi obchodníka s cennými papiermi. Uvedené ustanovenie však nezakladá povinnosť vytvárania záznamov telefonických rozhovorov s klientami a uplatňuje sa, len ak ich obchodník s cennými papiermi v súlade s príslušnými právnymi predpismi vedie. Rovnaká požiadavka už bola zavedená aj v prípade iných finančných inštitúcií (napr. § 42 ods. 9 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve).

Novým odsekom 3 sa dopĺňa oprávnenie Národnej banky Slovenska zverejniť údaje, doklady a informácie, ak si túto povinnosť nesplnila osoba, ktorej to ukladal zákon (napr. zverejnenie správy o hospodárení, nadobudnutie určitého podielu na emitentovi prijatom na obchodovanie na regulovanom trhu).

K bodom 128 až 131

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 55.

K bodu 132

Predĺženie lehoty na začatie činnosti obchodníka s cennými papiermi, po márnom uplynutí ktorej je Národná banka Slovenska povinná odňať povolenie, v súlade s čl. 8 MIFID.

K bodu 133

V súlade s čl. 51 implementačnej smernice sa zavádza povinnosť uchovávania záznamov v rozsahu podľa § 75 aj pre osobu, ktorá stratila oprávnenie poskytovať investičné služby.

K bodu 134

Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v § 105 ods. 2 a vytvára priestor na riešenie tzv. starej evidencie centrálneho depozitára, v ktorej sú evidované prevažne cenné papiere z kupónovej privatizácie. Doterajšie obmedzenia spojené s vedením týchto účtov (nemožnosť pripisovať nové cenné papiere) spôsobovali majiteľom cenných papierov problémy v prípade dedičských konaní, darovania a obchodovaní na kapitálovom trhu. Navrhovanou úpravou sa odstránia doterajšie obmedzenia spojené s predmetnými účtami a umožní sa ich využívanie pre všetky úkony spojené s nakladaním s cennými papiermi.

K bodom 135 a 136

Legislatívno – technické úpravy.

K bodu 137

K § 173g

Nakoľko zmeny v zákone si vyžadujú zásah do programového vybavenia a systémov CDCP, je potrebný určitý čas, v tomto prípade 6 mesiacov.

K § 173h

Úprava prechodného obdobia vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi zohľadňuje požiadavky podľa čl. 71 MIFID.

K bodu 138

Terminologická zmena vyvolaná nahradením pôvodného pojmu „investičné nástroje“ podľa zrušenej smernice č. 92/22/ES (ISD) pojmom „finančné nástroje“ podľa smernice 2004/39/ES (MIFID).

K bodu 139

Legislatívno –technická úprava vyplývajúca z nových Legislatívnych pravidiel vlády SR.

K bodu 140

Úpravy transpozičnej prílohy v súvislosti s novo implementovanými smernicami a požiadavkami na ich označovanie.

K čl. II

V záujme posilnenia právnej istoty emitentov dlhopisov sa rieši vzťah emisných podmienok k prospektu cenného papiera. Vzhľadom na skutočnosť, že obsahové náležitosti oboch dokumentov sa prekrývajú, navrhuje sa v záujme odbúrania nadbytočnej administratívy zaťažujúcej emitentov, aby v prípade dlhopisov vydávaných na základe verejnej ponuky cenných papierov plnil úlohu emisných podmienok prospekt cenného papiera.

K čl. III

Vzhľadom na novo navrhnuté znenie § 5, § 6a §54 ods. 3 zákona o cenných papieroch sa úprava o finančných derivátoch v Devízovom zákone stala bezpredmetnou.

K čl. IV

K bodu 1

Rozšírenie zoznamu bankových činností v súlade s čl. 68 MIFID (novelizácia bankovej smernice 2000/12/ES) o investičné služby.

K bodom 2 až 4

Úpravy vyvolané zmenou doterajšej filozofie oprávnenia poskytovania investičných služieb bankami, podľa ktorej sa aj pre banky vyžadovalo povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa zákona o cenných papieroch. Vzhľadom na požiadavku MIFID (čl. 1(2), čl. 68 a recitál 18) sa zmenili príslušné ustanovenia zákona (§ 79), na čo je potrebné reagovať v ustanoveniach zákona o bankách týkajúcich sa udeľovania bankového povolenia (§ 7) ako aj v prípade povolenia pre pobočky zahraničných bánk (§ 8). Podľa navrhovanej úpravy bude oprávnenie na poskytovanie investičných služieb bankami súčasťou bankového povolenia.

K čl. V

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava a upresnenie predmetu úpravy zákona v súvislosti s novou úpravou ustanovení týkajúcich sa regulovaného trhu.

K bodu 2

Rozšírenie predmetu činnosti burzy je potrebné v súvislosti so zavedením podmienečného obchodovania s cenným papierom v § 28 a umožnením organizovania MTF (viacstranná obchodná platforma) ako alternatívy k tradičným regulovaným trhom pre finančné nástroje.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky povolenie.

K bodu 4

Terminologická zmena súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF podľa § 39a.

K bodu 5

Zámerom ustanovení je vytvoriť legislatívne prostredie, ktoré vytvorí pre burzu a pre CDCP efektívnejšie podmienky pre zabezpečenie činností potrebných na výkon hlavného predmetu podnikania bez potreby vstupovať do dodávateľsko-odberateľských vzťahov s inými subjektami tak, že tieto činnosti sa zabezpečia z kapacitných zdrojov týchto subjektov.

K bodu 6

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s rozšírením počtu výnimiek zo zákazu činnosti vykonávanej burzou pre iné osoby.

K bodu 7

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaného trhu a novo definovaným predmetom úpravy zákona.

K bodu 8

V nadväznosti na čl. 42(6) MIFID sa upresňujú notifikačné postupy v prípade cezhraničného pôsobenia regulovaných trhov v rámci EÚ.

K bodu 9

Definuje regulovaný trh v súlade s čl. 4(1) bod 14 MIFID ako systém organizovaný organizátorom regulovaného trhu za účelom spájania ponuky a dopytu finančných nástrojov v súlade s pevne stanovenými pravidlami, ktorý funguje pravidelne a na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Uvedená definícia nahrádza pôvodnú definíciu organizovaného verejného trhu, pričom sa zvýrazňuje že organizovanie regulovaného trhu musí mať znaky systematickej a pravidelnej činnosti. Organizátorom regulovaného trhu v SR je burza cenných papierov.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novou úpravou ustanovení týkajúcich sa regulovaného trhu.

K bodu 11

Doplnenie definície domovského a hostiteľského členského štátu regulovaného trhu podľa čl. 4(1) bod 20 MIFID si vyžiadalo doplnenie ustanovení týkajúceho sa cezhraničného pôsobenia regulovaných trhov v rámci EÚ ako aj riešenie možnosti vzdialeného prístupu na tieto trhy.

Definícia dlhových cenných papierov, emitenta, centrálnej protistrany, domovského členského štátu emitenta a hostiteľského členského štátu emitenta bola doplnená podľa čl.2(1)(b) smernice č. 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (ďalej len „smernica o transparentnosti“).

K bodu 12

Podľa čl. 5(2) MIFID sa vyžaduje, aby organizátor regulovaného trhu, ktorý plánuje organizovať aj MTF, pred začatím tejto činnosti spĺňal obdobné požiadavky ako obchodník s cennými papiermi organizujúci MTF (odborná spôsobilosť vrcholového manažmentu, kapitálová primeranosť, požiadavky na akcionárov s kvalifikovanou účasťou a organizačné požiadavky). S výnimkou požiadaviek na organizáciu a riadenie (kde by sa mali primerane použiť ustanovenia zákona o cenných papieroch), však väčšina týchto požiadaviek je už upravená v zákone o burze cenných papierov obdobne ako v prípade obchodníkov s cennými papiermi a mali by sa pokladať za splnené už v rámci skúmania podmienok pre organizovanie regulovaného trhu. Uvedený spôsob implementácie odporučila členským štátom Európska komisia v snahe zmierniť určitú nekonzistentnosť ustanovenia čl. 5 MIFID voči organizátorom regulovaných trhov.

K bodu 13

Rozširujú sa náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť burzy o údaj, aký regulovaný trh plánuje burza organizovať a či plánuje organizovať aj MTF.

K bodu 14

Národná banka Slovenska vydáva zo všeobecne záväzných právnych predpisov opatrenia, preto sa upresnenie o tejto skutočnosti premieta a zjednocuje v legislatíve upravujúcej finančný trh.

K bodu 15

Presúva sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznamovať Európskej komisii zoznam regulovaných trhov v SR zo zákona č.594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, ktorý nie je vhodným miestom na určovanie tejto povinnosti zo systematického hľadiska.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 17

Novo vložené ustanovenia riešia situáciu, kedy predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska bol udelený, ale osoba nebola zvolená alebo vymenovaná do funkcie. Zákon ustanovuje lehotu 6 mesiacov, v rámci ktorej musí dôjsť k obsadeniu funkcie, inak predchádzajúci súhlas zaniká.

Obdobne zákon rieši situáciu v prípade prekročenia alebo nadobudnutia podielov na základnom imaní burzy alebo na hlasovacích právach, pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení burzy alebo v prípade nadobudnutia majetkového podielu burzou na základnom imaní právnickej osoby väčšom ako 33% - v tomto prípade Národná banka Slovenska určí lehotu pre vykonanie potrebného úkonu (nie kratšiu ako 3 mesiace a nie dlhšiu ako 1 rok, v prípade potreby ochrany investorov môže určiť aj inú lehotu). Nevykonanie úkonu v určenej lehote má za následok zánik predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 18

Ustanovuje sa oprávnenia predstavenstva burzy presunúť rozhodovaciu právomoc v prípade podmienečného prijatia cenného papiera na trhy burzy (navrhovaný § 28) na generálneho riaditeľa z dôvodu potreby flexibilného rozhodovania v tomto prípade vzhľadom na charakter podmienečného obchodovania.

K bodu 19

V súlade s čl. 26 a 43 MIFID sa rozširujú oprávnenia útvaru inšpekcie burzových obchodov aj na obchody uzavreté na MTF.

K bodom 20 a 21

Rozširujú sa požiadavky na organizáciu a riadenie burzy v súlade s čl. 39 a čl. 42(7) MIFID. Nové opatrenia sa týkajú zvládania konfliktov záujmov a riadenia rizík, vrátane rizika narušenia funkcionality obchodného systému.

K bodom 22 a 23

Doplnenie nových oznamovacích povinností burzy voči Národnej banke Slovenska v súlade s čl. 42(7) MIFID (nahlasovanie zoznamu členov burzy) a čl. 38(2) MIFID (oznamovanie prekročenia alebo zníženia určitých podielov na základnom imaní burzy).

K bodu 24

Doplnenie náležitostí burzových pravidiel vyvolané navrhovaným zavedením podmienečného obchodovania s cenným papierom v § 28.

K bodu 25

Za účelom implementácie čl. 14 MIFID sa zavádza inštitút pravidiel MTF. Ide o obdobný inštitút ako burzové pravidlá v prípade regulovaného trhu, vrátane postupov jeho schvaľovania Národnou bankou Slovenska. Pravidlá MTF by mali podrobne upraviť podmienky obchodovania na MTF, vrátane postupu uzatvárania obchodov.

K bodu 26

Úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF podľa § 39a.

K bodom 27 a 28

V súlade s čl. 33 a 42 MIFID sa upravujú podmienky na udelenie členstva na burze. Na rozdiel od doterajšej úpravy výpočet osôb oprávnených na členstvo na burze nie je taxatívny ale určujú sa len rámcové podmienky, ktoré burza upresní v burzových pravidlách, pričom sa vymedzujú 2 kategórie osôb (obchodník s cennými papiermi a banky), ktoré sú v zásade kvalifikované na členstvo na burze podľa rozsahu povolenej činnosti a iné osoby (vrátane fyzických), kde je možné a aj potrebné vyžadovať splnenie dodatočných kritérií.

K bodu 29

V súlade s čl. 42(5) a 42(6) sa umožňuje okrem priameho aj vzdialené členstvo (remote access) na burze a upravujú sa oznamovacie podmienky po splnení ktorých burza môže poskytovať potrebné technické vybavenia za účelom zriadenia vzdialeného prístupu pre svojich členov v inom členskom štáte.

K bodu 30

Upresňuje sa aplikácia pravidiel činnosti vo vzťahu ku klientom. Tieto pravidlá sa v zmysle čl. 42(4) pri obchodoch na regulovanom trhu uplatňujú len voči klientom členov daného trhu, ale nie priamo medzi členmi.

K bodu 31 a 32

Úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF podľa § 39a.

K bodu 33

Požiadavky na transparentnosť obchodovania na regulovaných trhoch a MTF sú jednou z kľúčových súčastí MIFID. V súlade s čl. 44 a 45 (transparentnosť obchodovania na regulovaných trhoch) a čl. 29 a 30 (transparentnosť obchodovania na MTF) sa ustanovujú požiadavky tak na pred obchodnú transparentnosť (zverejňovanie záväzných kotácií v obchodných systémoch) ako aj transparentnosť po uzavretí obchodu (zverejňovanie dosiahnutých kurzov a objemov obchodov), a to čo možno najbližšie k reálnemu času a za primeraných obchodných podmienok. Podrobné podmienky a spôsob zverejňovania uvedených údajov, vrátane výnimiek a možného odkladu zverejnenia informácií upravuje implementačné nariadenie.

Aj keď MIFID vyžaduje aplikáciu uvedených ustanovení o transparentnosti len vo vzťahu k akciám prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, členský štát môže rozšíriť aplikáciu týchto ustanovení aj na iné finančné nástroje (recitál 46 MIFID). Na základe konzultácií s účastníkmi trhu sa navrhuje uplatnenie týchto ustanovení aj na dlhopisy.

Vzhľadom na novú úpravu tejto problematiky podľa pravidiel MIFID v § 22a je potrebné vypustiť doterajšiu úpravu transparentnosti obchodovania v § 22 ods. 3 až 7.

K bodu 34

V súlade s čl. 34 MIFID sa umožňuje burze uzatvárať dohody s centrálnou protistranou alebo clearingovým ústavom a systémom vyrovnania z iného štátu, ak je to potrebné na zabezpečenie zúčtovania alebo vyrovnania obchodov uzavretých na ňou organizovanom trhu, t.j. predovšetkým v prípade organizovania obchodov so zahraničnými finančnými nástrojmi. Odsek 4 po splnení určitých podmienok (ak je to technicky možné a v záujme riadneho fungovania trhu) dáva právo výberu systému vyrovnania aj samotným členom burzy. Odsek 5 umožňuje prevádzkovateľovi centrálnej protistrany alebo systému zúčtovania a vyrovnania odmietnuť prístup k službe na základe primeraných obchodných dôvodov.

K bodu 35

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 36

Legislatívno- technická úprava súvisiaca s novým znením § 37 a presunom niektorých ustanovení, čím vznikla potreba upraviť vnútorné odkazy.

K bodu 37

Upresnenie podmienok za ktorých môže burza prijať na obchodovanie derivátové nástroje v súlade s čl. 40(2) MIFID (zabezpečenie riadneho vyrovnania obchodov s týmito nástrojmi).

K bodu 38

Terminologická úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF.

K bodu 39

Žiadosť o prijatie na trh burzy pri podmienečnom obchodovaní bude podaná v čase pred začatím upisovania cenných papierov, keď konečný počet cenných papierov a ich cena ešte nebudú známe. Preto je potrebné umožniť ich dodatočné predloženie.

K bodu 40

V súlade s čl. 40(5) MIFID sa upresňuje situácia, ak bol cenné papier prijatý na regulovanom trhu bez súhlasu emitenta z pohľadu plnenia informačných povinností (podľa smernice č. 109/2004/ES platí zásada, že tieto povinnosti plní osoba, ktorá žiadala o prijatie na regulovaný trh Oproti doterajšej úprave sa obmedzuje právo veta emitenta voči prijatiu na regulovaný trh na prípad, ak cenný papier ešte nie je obchodovaný na žiadnom regulovanom trhu, t.j. na prvé prijatie.

K bodu 41

Zo skúseností organizátorov trhu vyplýva, že určitá garancia prijatia cenného papiera na trh burzy po úspešnom úpise motivuje investorov. Navrhuje sa preto zaviesť možnosť podmienečného prijatia cenných papierov na burzu (rozhodnutie o prijatí s odkladacími podmienkami) po schválení prospektu cenného papiera.

V nadväznosti na podmienečné prijatie sa taktiež navrhuje umožniť podmienečné obchodovanie s úspešne upísanými cennými papiermi už počas lehoty, ktorá je nevyhnutná na zápis do Obchodného registra a na zaregistrovanie emisie na účty prvých majiteľov v centrálnom depozitári, pretože vtedy je najväčší záujem o obchodovanie s novo vydanou emisiou.

K bodom 42 a 43

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 44

Zavedenie možnosti viesť držiteľské účty pre všetkých obchodníkov s cennými papiermi a vedenie evidencie u obchodníkov s cennými papiermi má za následok, že emitent už nemôže zabezpečiť vedenie zoznamu akcionárov pri akciách na meno. Preto sa táto povinnosť, resp. podmienka pre prijatie akcií na regulovaný trh burzy vypúšťa.

K bodu 45

Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky prijatia finančných nástrojov na regulovaný trh sú upravené aj v implementačnom nariadení, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť aj v poznámke pod čiarou.

K bodu 46

Novým spôsobom sa ustanovuje obsah ročnej a polročnej finančnej správy v súlade s čl. 4 a 5 smernice o transparentnosti. Tieto informačné povinnosti emitentov sa presúvajú zo zákona o cenných papieroch (§ 130) do zákona o burze cenných papierov z dôvodu, že tento zákon vo väčšej miere upravuje práva a povinnosti emitentov cenných papierov. V súčasnosti platná právna úprava pre oblasť uplatňovania medzinárodných účtovných noriem už pripravila cestu na zbližovanie noriem finančného vykazovania v Európskej únii pre emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu a pre tých, ktorí sú povinní zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.

Súčasťou ročnej a polročnej finančnej správy musí byť aj výročná správa a priebežná správa (v doterajšej právnej úprave označované ako správa o finančnej situácii). Novou súčasťou finančných správ (ročných aj polročných) je vyhlásenie osôb zodpovedných v rámci emitenta.

Okrem finančných správ bude emitent povinný vypracovávať aj predbežné vyhlásenie, a to za účelom včasného a spoľahlivého informovania o hospodárskych výsledkoch emitenta. Emitenti, ktorí už zverejňujú štvrťročné finančné správy, nie sú povinní vypracovávať predbežné vyhlásenie.

Nakoľko sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2007, emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu sú povinní vypracovávať predmetný rámec vykazovania (ročnú, polročnú finančnú správu a predbežné vyhlásenie) už za rok 2006.

Finančné správy a predbežné vyhlásenie sú v zmysle smernice o transparentnosti regulovanými informáciami.

K bodu 47

Smernica o transparentnosti v čl. 8 ustanovuje výnimky, t.j. zbavuje enumeratívne vymedzenú skupinu emitentov povinnosti vypracovávať ročnú a polročnú finančnú správu, ako aj predbežné vyhlásenie, čo je premietnuté v § 37a.

§ 37b v súlade s čl. 16 smernice o transparentnosti ustanovuje povinnosť pre emitentov akcií a emitentov cenných papierov iných ako akcie zverejňovať zmeny práv spojených s akciami. Zároveň sa ukladá povinnosť emitentovi oznámiť zmenu stanov alebo zakladateľskej listiny orgánu dohľadu a burze, pričom zákon ukladá aj lehotu na vykonanie oznámenia. Zmena zakladateľskej listiny alebo stanov podľa čl. 19(1) smernice o transparentnosti nepatrí do rámca regulovaných informácií.

Emitentovi akcií a emitentovi dlhových cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu sa ukladá povinnosť zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými akcionármi alebo držiteľmi dlhopisov, ktorí sú v rovnakom postavení. Prostriedky a informácie umožňujúce výkon práv akcionárov alebo držiteľov dlhopisov musia byť úplné, musia byť k dispozícii v domovskom členskom štáte, nesmie sa im brániť vo výkone práv prostredníctvom splnomocnenca v súlade s príslušným právnym poriadkom. Táto povinnosť vyplýva z čl. 17 smernice o transparentnosti a musí byť transponovaná aj napriek skutočnosti, že tieto ustanovenia sa plánujú vypustiť prijatím novej smernice o hlasovacích právach akcionárov.

K bodu 48

V súlade s čl. 41(1) MIFID sa dopĺňa výnimka z povinnosti burzy pozastaviť obchodovanie s cenným papierom, a to v prípade ak by pozastavenie nebolo v záujme účastníkov trhu, t.j. v prípade hrozby závažného poškodenie záujmov investorov alebo ohrozenia riadneho fungovania trhu.

K bodu 49

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 50

Úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF.

K bodu 51

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 52

K § 39a

V súlade s pravidlami MIFID sa umožňuje sa burze a obchodníkovi s cennými papiermi organizovať aj neregulovaný trh MTF (viacstranná obchodná platforma) ako alternatíva k tradičným regulovaným trhom pre finančné nástroje. Finančné nástroje obchodované na uvedenom trhu nepodliehajú tak prísnym pravidlám ako platia v prípade regulovaného trhu (kótovaný trh a regulovaný voľný trh).

MTF sa definuje v súlade s čl. 4(2) bod 15 MIFID ako systém organizovaný organizátorom regulovaného trhu obchodníkom s cennými papiermi za účelom spájania ponuky a dopytu finančných nástrojov v súlade s pevne stanovenými pravidlami. Na rozdiel od definície regulovaného trhu sa nezvýrazňuje znak systematickosti a pravidelnosti uvedenej činnosti.

Vznikom MTF sa umožní prístup na organizovaný trh aj emitentom, ktorí z dôvodu nedostatočných skúseností, kapitálového vybavenia a finančnej histórie nevyhovujú pravidlám na prijatie na regulovaný trh a plnenie informačných povinností stanoveným v zmysle direktívy EÚ č.2001/34/ES, ktoré sú primárne určené pre emitentov s ambíciou pôsobiť na cezhraničnej báze v rámci EÚ. Navrhované zavedenie MTF by malo motivovať aj skupinu emitentov, ktorých od získavania zdrojov financovania na kapitálovom trhu odrádzali kritériá na prijatie na regulovaný trh, ktoré v plnej miere nezodpovedajú súčasnému stupňu rozvoja slovenského kapitálového trhu. Segment trhu určený primárne pre emitentov pôsobiacich v lokálnom meradle je zavedený aj iných štátoch EÚ s obdobnou štruktúrou trhu (napr. Rakúsko, ČR). Možno predpokladať, že vznikom MTF sa nadviaže na pozitívne skúsenosti z fungovania inštitútu neregulovaného trhu v SR (RM-Systém Slovakia) v období do roku 2002.

K § 39b

Obdobne ako v prípade regulovaných trhov vyžaduje MIFID (čl. 31(5) až (6)) umožnenie prístupu nielen priamym účastníkom ale aj vzdialeným účastníkom z iných členských štátov formou diaľkového prístupu s využitím technického zariadenia, ktoré organizátor MTF bude poskytovať na území iných štátov. Mechanizmus notifikácie voči orgánom dohľadu je rovnaký ak v prípade regulovaných trhov.

K bodu 53

K § 41

Ustanovenia § 41 a nasl. premietajú tie ustanovenia smernice o transparentnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť informovanie verejnosti a investorov o hlasovacích právach, resp. hlasovacej štruktúre a zabezpečiť tak transparentnosť v pohyboch kapitálu. Ustanovujú povinnosť pre majiteľov cenných papierov nahlasovať emitentovi zmeny významných podielov na hlasovacích právach, pričom nahlasovanie sa odvíja od limitov, ktoré sú explicitne ustanovené, resp., aj prípady, kedy nie sú limity dosiahnuté alebo prekročené, ale znamenajú zmenu rozloženia hlasovacích práv. Oproti doterajšej právnej úprave sa výška limitov mení.

Okrem akcionárov (majiteľov cenných papierov) v súlade s čl. 10 smernice o transparentnosti sú povinné nahlasovať zmenu v hlasovacích právach aj fyzické a právnické osoby, ak tieto osoby nadobúdajú, prevádzajú na inú osobu alebo vykonávajú hlasovacie práva k akciám (§ 41 ods. 12). Ide napr. o prípady, kedy fyzická alebo právnická osoba uzavrie zmluvu s treťou stranou, ktorá vlastní hlasovacie práva, o dočasnom prevode týchto práv na túto osobu (§ 41 ods. 12 písm. b), poskytnutie cenných papierov ako zábezpeky, pričom prijímateľ zábezpeky bude vykonávať hlasovacie práva k týmto akciám (písm. c), alebo výkon hlasovacích práv k depozitovaným (uloženým) akciám, pričom prijímateľ depozitu môže vykonávať hlasovacie práva podľa svojho uváženia (písm. f).

Od povinnosti nahlasovať významné podiely na hlasovacích právach je oslobodený tvorca trhu (pre limit 5%) ako aj akcie nadobudnuté výhradne za účelom zúčtovania a vysporiadania v obvyklom krátkom čase (3 obchodné dni po transakcii) a to z dôvodu, aby sa predišlo nadmernej záťaži určitých účastníkov trhu.

Ďalšia výnimka nahlasovania významných podielov na hlasovacích právach sa týka akcií, ktoré sú poskytované členom alebo sú poskytnuté členmi ESCB pri menových operáciách a to za predpokladu, že hlasovacie práva spojené s týmito akciami sa nevykonávajú.

K § 42

§ 42 ustanovuje režim pre navýšenie resp. nenavýšenie podielov na hlasovacích právach materskej spoločnosti správcovskej spoločnosti a materskej spoločnosti obchodníka s cennými papiermi a to v závislosti od toho, či dcérska spoločnosť môže hlasovacie práva vykonávať samostatne bez akýchkoľvek priamych pokynov od materskej spoločnosti (priame pokyny pre výkon hlasovacích práv dcérskej spoločnosti v konkrétnych prípadoch), ako aj nepriamych pokynov (všeobecné alebo konkrétne pokyny, ktoré obmedzujú, alebo limitujú výkon hlasovacích práv dcérskej spoločnosti konať podľa vlastného uváženia).

K § 43 až 45

Okrem akcií sa oznamovacie povinnosti významných podielov vzťahujú aj na finančné nástroje (§ 43).

§ 44 ustanovuje povinnosť nahlasovať zmeny významných podielov na hlasovacích právach aj pre samotného emitenta, a to pre limity 5% a 10%.

§ 45 ustanovuje režim posunu informácií medzi osobami povinnými voči emitentovi a režim posunu informácií od emitenta smerom k Národnej banke Slovenska, ako kompetentnému orgánu emitenta. Osoba povinná oznamovať predmetné informácie emitentovi, je povinná v súlade s čl. 19(3) smernice o transparentnosti súbežne tieto informácie oznámiť aj Národnej banke Slovenska.

§ 45 ods. 2 zavádza definíciu regulovanej informácie. Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré informácie sa považujú za regulované informácie. Pravidlo pre rozlíšenie, či tá ktorá informácia je alebo nie je regulovanou informáciou, a teda či patrí pod režim povinností vzťahujúcich sa na tieto informácie, spočíva v tom, že musí ísť o informáciu, ktorú je povinný zverejniť emitent. Prípady, kedy sa informácie presúvajú od povinných osôb na emitenta (a Národnú banku Slovenska), nie sú regulovanými informáciami.

K § 46

Smernica o transparentnosti je založená na princípe zjednodušenia a čo najširšieho prístupu verejnosti a investorov k regulovaným informáciám, čomu zodpovedajú ustanovenia o jazykoch, v ktorých sa regulované informácie zverejňujú. Regulované informácie sa zverejňujú buď v jazyku uznanom príslušným orgánom domovského členského štátu, alebo v jazyku obvyklom v oblasti medzinárodných financií. Zavedenie uvedeného jazykového režimu zverejňovania má za cieľ zbaviť emitenta povinnosti prekladať regulované informácie do všetkých príslušných jazykov. Rovnako osoby povinné odovzdávať informácie emitentovi majú možnosť predkladať ich v jazyku obvyklom v oblasti medzinárodných financií, čo je aj nástrojom na prilákanie investorov z iných členských krajín.

§ 46 ods. 7 a 8 zavádzajú definície domovského a hostiteľského členského štátu emitenta a to spôsobom, podľa ktorého má emitent možnosť voľby domovského členského štátu (okrem dlhopisov s menovitou hodnotou nižšou ako 1000 EUR) podľa sídla alebo regulovaného trhu, kde sú jeho cenné papiere prijaté na obchodovanie. Hostiteľským členským štátom je nadväzne ten členský štát, kde sú cenné papiere emitenta prijaté na obchodovanie, ak tento štát nie je domovským členským štátom.

K § 47

§ 47 ustanovuje minimálne požiadavky kladené na zverejňovanie regulovaných informácií v súlade s čl. 21 smernice o transparentnosti. Predmetné ustanovenie ukladá povinnosť emitentom odovzdávať regulované informácie médiám, ktoré majú tieto informácie zverejniť v plnom a nezmenenom znení. V prípade informácií, ktoré patria pod rámec finančného vykazovania (ročná a polročná finančná správa a predbežné vyhlásenie vedenia), sa oznamovacia povinnosť považuje za splnenú, ak sa oznámenie odovzdá centrálnemu mechanizmu pre archivovanie informácií a médiám spolu s uvedením webovej stránky, na ktorej je táto informácia zverejnená.

Zákon zakazuje účtovať investorom poplatky za predmetné informácie, čím sa zamedzuje, aby sa tieto informácie mohli predávať investorom.

K § 48

Smernica o transparentnosti zaviedla povinnosť zriadiť aspoň jednu centrálnu evidenciu regulovaných informácií v každom členskom štáte. V podmienkach SR je Národná banka Slovenska inštitúciou, ktorá bude viesť uvedenú evidenciu. Podľa čl. 24(2) smernice o transparentnosti, môže Národná banka Slovenska uvedenú úlohu delegovať (poveriť po udelení jej predchádzajúceho súhlasu), čo ustanovuje odsek 3.

K § 49

Ustanovenia obsahujú režim pre tretie krajiny, pričom Národná banka Slovenska môže v prípade, že považuje režim tretej krajiny v záležitostiach upravených smernicou o transparentnosti za rovnocenný, oslobodiť emitentov od povinností uložených touto smernicou. Pre účely precizovania obsahu rovnocenných požiadaviek zákon splnomocňuje Národnú banku Slovenska vydať všeobecne záväzný právny predpis.

K bodu 54

Povinnosť, ktorá sa ukladá Národnej banke Slovenska za účelom uľahčenia prístupu verejnosti k zverejňovaným informáciám zo strany emitenta a spolupráce medzi orgánmi dohľadu členských štátov, obdobne ako je tomu v prípade obchodníkov s cennými papiermi, kde sa v súlade s čl. 62 MIFID upravujú postupy orgánov dohľadu pri zistení porušenia právnych predpisov zahraničnými regulovanými trhmi alebo MTF z iných členských štátov pri výkone ich činnosti v SR a recipročne pri porušovaní právnych predpisov hostiteľského členského štátu slovenskými regulovanými trhmi alebo MTF pôsobiacimi v hostiteľskom členskom štáte.

K bodu 55

Obdobne ako v prípade obchodníkov s cennými papiermi sa v súlade s čl. 62 MIFID upravujú postupy orgánov dohľadu pri zistení porušenia právnych predpisov zahraničnými regulovanými trhmi alebo MTF z iných členských štátov pri výkone ich činnosti v SR a recipročne pri porušovaní právnych predpisov hostiteľského členského štátu slovenskými regulovanými trhmi alebo MTF pôsobiacimi v hostiteľskom členskom štáte.

K bodom 56 až 58

Zmeny v oprávneniach Národnej banky týkajúcich sa pozastavenia a rušenia obchodovania s finančnými nástrojmi v súvislosti so zavedením MTF a za účelom implementácie s čl. 41 MIFID, ktorý vyžaduje výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu členských štátov zbytočného o prijatých opatreniach v súvislosti s obchodovaním s finančnými nástrojmi.

K bodom 59 a 61

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 60

Zosúlaďuje sa režim s čl. 36(5) (a) smernice MIFID, podľa ktorej príslušný orgán odoberie povolenie regulovanému trhu, ak tento (v podmienkach SR burza) do 12 mesiacov od právoplatnosti povolenia nezačne vykonávať činnosti uvedené v tomto povolení.

K bodu 62

K § 68c

Úprava prechodného obdobia vo vzťahu k emitentovi so sídlom v nečlenskom štáte zohľadňujúca požiadavku čl. 23(2) smernice o transparentnosti a vo vzťahu k akcionárom, ktorí do 20. marca 2007 už podali oznámenie obsahujúce rovnocenné informácie podľa § 41 ods. 1 až 7 a § 43.

Ustanovuje sa povinnosť pre akcionárov podať do ustanovenej lehoty oznámenie o podieloch na hlasovacích právach a základnom imaní s výnimkou tých akcionárov, ktorí oznámenie podali do zákonom ustanoveného dátumu, ak toto oznámenie obsahuje rovnocenné údaje.

Novo vložené ustanovenie (odsek 4) rieši situáciu, kedy akcionár prestane spĺňať zákonom ustanovené podmienky. Odobratie hlasovacích práv je logickým vyústením tejto situácie.

K § 68d

Odsek 1 obsahuje úpravu prechodného obdobia vo vzťahu k regulovaným trhom zohľadňuje požiadavky čl. 71 MIFID.

Odsek 2 ustanovuje výnimku z povinnosti predkladať polročné finančné správy pre emitentov dlhových cenných papierov sa vzťahuje na emitentov, ktorí existovali k 1. augustu 2005 a tieto dlhopisy sú zaručené domovským členským štátom emitenta.

K bodu 63

Nové znenie prílohy vzhľadom na transponované smernice.

K čl. VI

K bodu 1

K § 2 ods. 1

Legislatívno – technická úprava.

K bodom 2 a 4

Zmeny vyvolané novou úpravou činnosti obchodníka s cennými papiermi v zákone o cenných papieroch je potrebné zohľadniť aj v prípade správcovských spoločností poskytujúcich niektoré investičné služby podľa § 3 ods. 3.

K bodu 3

K § 6 ods. 8

Navrhovaná úprava stanovuje presný počet zamestnancov zodpovedných za odborné činnosti podľa zákona o kolektívnom investovaní.

K bodom 5 a 6

K § 16 ods. 1, § 16 ods. 4

Sprísňujú sa ustanovenia zamedzujúce konfliktu záujmov.

K bodom 7 a 8

K § 17 ods. 2 a 3

Vzhľadom na to, že správcovská spoločnosť, ktorá je akcionárom inej správcovskej spoločnosti, má prístup k informáciám obchodného charakteru tejto inej správcovskej spoločnosti ako aj skutočnosť, že od účinnosti zákona č. 213/2006 Z. z. sa ustanovil typ fondu, do ktorého je možné nadobúdať aj iné aktíva ako cenné papiere, nástroje peňažného trhu a deriváty je potrebné doplniť ustanovenie § 17.

K bodu 9

K § 40a

Obdobne ako v prípade evidencie zaknihovaných cenných papierov vedenej centrálnym depozitárom a jeho členmi sa aj v prípade samostatnej evidencie zaknihovaných podielových listov zavádza obdoba držiteľských účtov, na ktorých sú evidované podielové listy držané obchodníkom s cennými papiermi pre svojich klientov.

K bodom 10 až 12

K § 50 ods. 1, § 50 ods. 2, § 50 ods. 6

Navrhovaným znením sa plne preberá čl. 25 smernice 85/611/EEC v zmysle výkladu, že sa správcovskej spoločnosti nezakazuje založiť dcérsku spoločnosť, ktorá by bola obmedzená pri výkone svojej činnosti v SR v porovnaní s rozsahom činností akým môže vykonávať v zahraničí. Zároveň sa určujú pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika pre otvorený podielový fond spravovaný takouto dcérskou spoločnosťou. Do § 50 sa dopĺňa nový odsek, ktorý definuje pojem „vystupovať v prepojení s akýmikoľvek fondmi“ s cieľom odlíšiť situácie vytvárajúce konflikt záujmov od situácie, pri ktorej ku konfliktu záujmov nedochádza.

K bodu 13

K § 61 ods. 2

Stanovujú sa podmienky vyžadované na preklady dokumentov, ktoré je povinný predkladať európsky fond Národnej banke Slovenska.

K bodu 14

K § 61 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa legislatívne spresňuje okamih kedy môže európsky fond začať verejne ponúkať svoje cenné papiere.

K bodu 15

K § 69 ods. 4

V záujme umožnenia investovania do majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností sa ruší akýkoľvek limit výšky aktuálnej ceny podielového listu pre investorov.

K bodu 16

K § 70 ods. 2 písm. c)

K preukázaniu splnenia podmienky na priemernú čistú hodnotu majetku v otvorených podielových fondoch spravovaných správcovskou spoločnosťou sa bude posudzovať čistá hodnota majetku v otvorených podielových fondoch spravovaných príslušnou správcovskou spoločnosťou ako aj jej akcionárov, ktorí sú správcovskými spoločnosťami.

K bodu 17

K § 73 ods. 8

Zmeny v pravidlách obmedzenia a rozloženia rizika pre špeciálny podielový fond nehnuteľností.

K bodom 18 až 21

K § 73a ods. 2 a § 73a ods. 3, § 73e ods. 1, ods. 2 ods. 3

Príkladmo sa vymedzuje okruh nehnuteľností do ktorých musí byť investovaný majetok v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností za podmienky, že sa nezmení zameranie a ciele stanovenej investičnej stratégie. Zmenou predmetu podnikania realitnej spoločnosti sa sleduje umožniť jeho zapísanie do obchodného registra.

K bodom 22 a 23

K § 73f ods. 2 , § 73f ods. 7

Ruší sa obmedzenie pre realitnú spoločnosť do ktorej majetkovej účasti plánuje správcovská spoločnosť investovať majetok v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a umožňuje sa nadobudnúť do majetku špeciálneho podielového fondu nehnuteľností aj upísané akcie novo vznikajúcej realitnej spoločnosti nemajúcej v majetku žiadnu nehnuteľnosť.

K bodu 24

K § 73g ods. 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 25

K § 73g ods. 5

Na preukazovanie aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti sa nebude požadovať hodnota nehnuteľnosti stanovená v znaleckom posudku nie staršom ako 3 mesiace.

K bodu 26

K § 73j ods. 3

Zvyšuje sa objem všetkých pôžičiek, ktoré možno poskytnúť z majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností.

K bodu 27

K § 83 ods. 2

Zmena podmienok vyžadovaných pre úschovu listinných cenných papierov, ktoré sú súčasťou majetku v podielovom fonde.

K bodu 28

K § 95 ods. 3

Povinnosť predkladať informácie podľa § 95 ods. 1 a údaje o ocenení majetku v otvorenom podielovom fonde sa rozširuje na všetky typy podielových fondov z dôvodu zosúladenia s návrhom opatrenia o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami.

K bodu 29

K § 96 ods. 6

Návrh zosúlaďuje termíny na predkladanie informácií na štatistické spracovanie predkladaných NBS z nasledovných dôvodov:

- priebežná účtovná závierka slúži ako základný materiál pre účely dohľadu, ktorý má poskytovať verné a pravdivé informácie o finančnej situácií správcovskej spoločnosti. Hlásenie o primeranosti vlastných zdrojov správcovskej spoločnosti je správcovská spoločnosť povinná predložiť NBS najneskôr do 22 dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka v zmysle § 96 ods. 7 ZKI. Z hľadiska dohľadu nie sú v tejto lehote k dispozícií údaje, na základe ktorých je možné preveriť správnosť údajov. Tie sú súčasťou priebežnej účtovnej závierky správcovskej spoločnosti za príslušný kalendárny štvrťrok.

-návrh opatrenia NBS o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami na štatistické účely a účely dohľadu, ktorý NBS vydá podľa § 35 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tiež ustanovuje povinnosť zasielať výkaz o výnosoch a nákladoch a výkaz o aktívach a pasívach za správcovskú spoločnosť a za ňou spravované podielové fondy (výkazy vychádzajú z predbežných údajov účtovnej závierky) v kratšej lehote ako ZKI, a to do 25 kalendárnych dní odo dňa, ku ktorému sa vypracovávajú. Aby správcovská spoločnosť nemusela predkladať tieto výkazy v lehote ustanovenej opatrením a zároveň v ďalšom termíne v zmysle ZKI, tzn. do 2 mesiacov po skončení kalendárneho štvrťroka, novela zosúlaďuje lehotu na predkladanie účtovnej závierky a termín zasielania údajov o výške počiatočného kapitálu a vlastných zdrojov podľa § 96 ods. 7.

K bodom 30 a 31

K poznámke č. 73, § 97

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 32

K § 114 ods. 3

Legislatívno – technická úprava vyvolaná presunom uvedeného ustanovenia do § 5 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papieroch.

K bodu 33 a 34

Národná banka Slovenska vydáva zo všeobecne záväzných právnych predpisov opatrenia, preto sa upresnenie o tejto skutočnosti premieta a zjednocuje v legislatíve upravujúcej finančný trh.

K bodom 35

K § 116 ods. 2 písm. b

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na pripravované opatrenie Európskej komisie k UCITS (schválenie sa predpokladá v decembri 2006).

K bodu 36

Zmena transpozičnej prílohy vyplývajúca z implementácie smernice o transparentnosti a implementačnou smernicou k smernici MIFID.

K bodom 37 a 38

Príloha č. 4 bod 7 a príloha č. 5 bod 2

Legislatívno – technická úprava odstraňujúca nepresnosť v označení účtovného roka pri predkladaní správ o hospodárení správcovskej spoločnosti.

K čl. VII

Vzhľadom na rozsah zmien navrhuje sa vydať úplné znenie zákona o cenných papieroch v zbierke zákonov.

K čl. VIII

Účinnosť častí zákona týkajúcich implementácie MIFID a implementačnej smernice sa navrhuje od 1. novembra 2007. Ustanovenia implementujúce smernicu o transparentnosti a súvisiacu implementačnú smernicu majú navrhovanú účinnosť 1. mája 2007. Časti zákona, ktoré sa týkajú držiteľských účtov majú navrhovanú účinnosť 1. novembra 2007.

V Bratislave 10. januára 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 209/2007, dátum vydania: 01.05.2007

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť z 15. decembra 2004 (ďalej len „smernica o transparentnosti“) a smernicu č. 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi z 21. apríla 2004 (ďalej len „smernica MiFID“). Uvedené smernice sú súčasťou Akčného plánu pre finančné služby (FSAP), ktorého cieľom je vybudovanie jednotného finančného trhu EÚ.

Uvedené smernice sú prijaté v rámci tzv. Lamfalussyho procesu, ktorým sa v EÚ zaviedol nový postup prijímania legislatívnych opatrení v oblasti finančného trhu. Tento postup je založený na postupnom vydávaní implementačných opatrení, ktoré smernice vykonávajú. Komisia k uvedeným smerniciam prijala opatrenia (ďalej len „implementačné smernice“), ktoré sú v návrhu zákona zapracované, a to:

-smernica stanovujúca podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice o transparentnosti, v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu zo 17.11.2006,

-smernica, ktorou sa vykonáva smernica MiFID, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice z 10.8.2006.

Vzhľadom na dátumy prijatia implementačných smerníc nebolo možné návrh zákona predložiť do legislatívneho procesu skôr.

Nariadenie Komisie, ktorým sa vykonáva smernica MiFID, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice bude po účinnosti záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V súvislosti so smernicou o transparentnosti návrh zákona predovšetkým

◊stanovuje základné princípy harmonizácie požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s vlastníctvom akcií, dlhových cenných papierov alebo hlasovacích práv,

◊stanovuje minimálne požiadavky na šírenie informácií, ktoré emitent alebo osoba, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu bez súhlasu emitenta, musí zverejniť a ktoré musia investorom zaistiť rovnaký prístup k regulovaným informáciám, bez ohľadu na sídlo emitenta,

◊rozširuje obsah zverejňovaných ročných a polročných správ o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu,

◊stanovuje informačné požiadavky na emitentov, ktorých akcie alebo dlhové cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu,

◊odstraňuje prekážky pri prijímaní cenných papierov na regulované trhy členských štátov,

◊zavádza centrálne archivovanie regulovaných informácií v Národnej banke Slovenska (prípadne iného subjektu) a medzi orgánmi dohľadu členských štátov,

Návrh zákona posilňuje dôveru investorov umožnením informovaného hodnotenia podnikateľských výsledkov a aktív emitentov cenných papierov zverejňovaním ich presných, úplných a včasných informácií. Oproti súčasnej úprave návrh zákona rozširuje

-povinnosť emitenta cenného papiera vydaného na základe verejnej ponuky alebo emitenta, ktorého cenný papier bol prijatý na obchodovanie na trhu burzy cenných papierov zverejňovať ročné a polročné správy na všetkých emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

-povinnosť právnických osôb alebo fyzických osôb pri oznamovaní podielov na hlasovacích právach spojených s akciami emitentov kótovaných akcií na akcie emitentov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a sú s nimi spojené hlasovacie práva,

-počet prípadov alebo ich kombinácií, v ktorých sa do podielu na hlasovacích právach právnických osôb alebo fyzických osôb zahŕňajú hlasovacie práva v rozsahu, v akom sú oprávnené tieto práva nadobúdať alebo prevádzať na inú osobu,

-povinnosť emitenta vypracovávať účtovnú závierku v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami IFRS namiesto doteraz používanej národnej legislatívy (povinnosť používať medzinárodné účtovné štandardy IFRS sa v súčasnosti vzťahuje len na konsolidované účtovné závierky).

Smernica MiFID bude implementovaná do zákona v časti týkajúcej sa cenných papierov a zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v časti týkajúcej sa regulovaného trhu. Návrh zákona predovšetkým

◊upravuje právny rámec regulácie pre finančné trhy, podmienky vykonávania investičných služieb, vedľajších služieb a investičných činností obchodníkov s cennými papiermi reagujúc na vývoj na finančných trhoch v EÚ,

◊stanovuje požiadavky na oznamovanie transakcií s finančnými nástrojmi, požiadavky na transparentnosť v súvislosti s transakciami s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu,

◊sprísňuje pravidlá pre činnosť systému určujúcom organizačné požiadavky pre obchodníkov s cennými papiermi poskytujúcimi investičné služby, vedľajšie služby a investičné činnosti,

◊stanovuje požiadavky na oznamovanie a priehľadnosť transakcií s finančnými nástrojmi, na pravidlá, ktorými sa usmerňuje oznamovanie transakcií, vedenia záznamov obchodníkmi s cennými papiermi a organizátormi trhu, na zhromažďovanie údajov od všetkých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí v spoločnostiach s cezhraničnou pôsobnosťou podliehajú rozdielnym povinnostiam týkajúcim sa oznamovania,

◊podporuje integráciu trhu a cezhraničné poskytovanie investičných služieb a vedľajších služieb uľahčujúcich konsolidáciu jednotného trhu,

◊maximalizuje podiel údajov zhromaždených príslušným orgánom, ktoré možno zdieľať s inými príslušnými orgánmi,

◊zahŕňa medzi finančné nástroje určité deriváty komodít a iné nástroje, ktoré sú vytvorené a obchodované takým spôsobom, že sú podľa regulačných aspektov porovnateľné s tradičnými finančnými nástrojmi,

◊prispôsobuje opatrenia na ochranu investorov špecifikám každej kategórie investorov (drobní klienti, profesionáli a protistrany),

◊zrušuje technické a právne obmedzenia týkajúce sa prístupu na regulované trhy bez ohľadu na spôsob, akým sú v súčasnosti organizované transakcie v členských štátoch.

V roku 2006 MF SR vypracovalo „Analýzu mapujúcu hlavné prekážky rozvoja kapitálového trhu a efektívneho prístupu slovenských firiem ku kapitálovému trhu“. V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) zo dňa 31.7. 2006 sa vláda SR v záujme zlepšenia podnikateľského prostredia a prístupu malých inovatívnych firiem a stredne veľkých podnikov ku kapitálu prostredníctvom nových emisií akcií a dlhopisov zaviazala dokončiť transformáciu a zmeny vo fungovaní inštitúcií finančného trhu. V nadväznosti na uvedené predkladaný návrh zákona okrem iného zavádza možnosť vedenia držiteľských účtov (tzv. nominee concept) aj pre obchodníkov s cennými papiermi, čím rozširuje pôvodný okruh právnických osôb, kedy držiteľský účet bolo možné viesť len pre zahraničný centrálny depozitár (resp. zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti).

Na príprave zákona sa dlhodobo podieľali 2 pracovné skupiny v gescii MF SR, a to pracovná skupina zriadená na účely transpozície smernice MiFID a smernice o transparentnosti a pracovná skupina na účely posúdenia možnosti zmeny systému evidencie účtov majiteľa. Zastúpenie v uvedených pracovných skupinách mali Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Národná banka Slovenska, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Burza cenných papierov v Bratislave, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Asociácia bánk a Asociácia obchodníkov s cennými papiermi.

Pri spracovaní predkladaného návrhu zákona boli využité najmä skúsenosti a poznatky Národnej banky Slovenska, Burzy cenných papierov v Bratislave, Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. a účastníkov trhu. Návrhom zákona boli vyvolané aj novely zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, životné prostredie, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predložený tiež v súlade s článkami 69 a 70 Európskej dohody zo 4.10.1993 o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 644/2006, dátum vydania: 19.12.2006

26

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V najširšom kontexte je hlavnou úlohou novej právnej úpravy zdokonaliť kritériá obozretnosti pre banky a ďalšie inštitúcie podnikajúce na jednotnom finančnom trhu v EÚ, pretože tento trh bude kľúčovým faktorom pri presadzovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Doteraz platné pravidlá vychádzajúce z dohody Bazilejského výboru pre bankový dohľad z roku 1988 (Bazilej I) významne prispeli k vytvoreniu jednotného finančného trhu a vysokých kritérií obozretnosti, upravených do dnešnej podoby v smernici 2000/12/ES z 20. 3. 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a v smernici 93/6/EHS z 15. 3. 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. Tieto sú v plnej miere prenesené do súčasného znenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a príslušných opatrení Národnej banky Slovenska a v oblasti regulácie kapitálovej primeranosti obchodníkov s cennými papiermi aj do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“) a príslušných vyhlášok Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Napriek tomu sa v priebehu účinnosti platnej právnej úpravy objavili aj jej nedostatky. Hrubé odhady kreditného rizika predstavujú len približné a preto nedostatočné meranie rizika. Nie je tiež umožnené primerané uznanie spôsobov zmierňovania rizika. Niektoré riziká vrátane operačného rizika nie sú predmetom žiadnych požiadaviek na vlastné zdroje a nie je hodnotený skutočný rizikový profil banky resp. obchodníka s cennými papiermi z pohľadu primeranosti vlastných zdrojov. Zvyšujú sa požiadavky na spoluprácu orgánov dohľadu z dôvodu rastúceho cezhraničného trhu pôsobením finančných zoskupení presahujúcich územia jednotlivých štátov. Súčasná právna úprava tiež nevyžaduje poskytovanie spoľahlivých informácií pre účastníkov trhu a celému regulačnému rámcu chýba flexibilita potrebná na udržanie kroku s rýchlym rozvojom finančných trhov a postupov riadenia rizík.

Hlavným cieľom novely zákona o bankách (spolu s nadväzujúcimi opatreniami NBS) a zákona o cenných papieroch je, aby požiadavky na vlastné zdroje zodpovedali skutočným rizikám, ktorým sú banky a ďalšie inštitúcie vystavené a aby skupiny poskytujúce finančné služby vo viac ako jednom štáte nepodliehali neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z viacerých úrovní právnej regulácie a dohľadu. Novelizované pravidlá obozretného podnikania tiež smerujú k posilneniu rizikovej citlivosti, zohľadňujú zníženie rizík vyplývajúce z kontextu, v rámci ktorého vznikli jednotlivé expozície (pohľadávky, aktíva) a zohľadňujú významné pokroky v postupoch merania a riadenia rizík, čo umožní reagovať na inovácie na trhu a prispeje k tomu, aby finančné služby EÚ boli aj naďalej účinné a konkurencieschopné. Z tých istých dôvodov boli tiež spresnené ustanovenia upravujúce vedenie obchodnej knihy a zavedené ustanovenia o zaobchádzaní s úverovými derivátmi a ďalšími finančnými nástrojmi.

Do uvedenej novely zákona o bankách a zákona o cenných papieroch sú v plnej miere transponované prislúchajúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, ktorá implementuje Novú Bazilejskú dohodu o kapitáli (Bazilej II) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. Vyššie uvedené regulačné ciele boli overené kvantitatívnou dopadovou štúdiou, ktorej záverom bolo, že nové pravidlá vo všeobecnosti znížia požiadavky na vlastné zdroje bánk EÚ asi o 5 % v porovnaní so súčasnými hodnotami.

Okrem vyššie uvedených smerníc Európskeho parlamentu a Rady návrh v časti týkajúcej sa zákona o zákona o cenných papieroch obsahuje aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie z 21. apríla 2004 (ďalej len „smernica o ponukách na prevzatie“). V súvislosti s transpozíciou smernice o ponukách na prevzatie nová úprava ponúk na prevzatie sa navrhujú v súčasnej právnej úprave tieto zmeny:

a) ustanovenia o ponukách na prevzatie sa vzťahujú len na akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, obchodované na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo inom členskom štáte,

b) ustanovenia o ponukách na prevzatie sa okrem kótovaných akcií vzťahujú aj na akcie obchodované na voľnom trhu regulovaného trhu,

c) povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie navrhovateľovi alebo osobe konajúcej s nim v zhode vzniká, keď prekročia kontrolný podiel, ktorým sa rozumie 33 % podiel na hlasovacích právach všetkých akcií jednej spoločnosti,

d) ponuka na prevzatie môže byť realizovaná len prostredníctvom organizátora regulovaného trhu,

e) protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané cene akcií cieľovej spoločnosti; protiplnenie nesmie byť nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom,

f) lehota na prijatie ponuky na prevzatie sa predlžuje na 30 až 70 kalendárnych dní,

g) upravuje spoluprácu medzi orgánmi dohľadu členských štátov pri dohľade nad ponukami na prevzatie, ak sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch,

h) posilňuje ochranu majiteľov cenných papierov, najmä s menšinovým podielom po nadobudnutí kontroly nad ich spoločnosťou,

i) upravuje podmienky za akých možno využiť právo výkupu (squeeze out) a právo na odkúpenie (sell out).

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania štátneho príspevku na hypotekárne úvery v sume 50 mil. Sk v roku 2007, 100 mil. Sk v roku 2008 a 150 mil. Sk na rok 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárnom:

v čl. 3 ods. 1 písm. h), čl. 4 ods. 1, čl. 14 ods. 2, čl. 48 až 60 Zmluvy o založení ES,

Sekundárnom:

v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 02, s. 43),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 02, s. 311),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí, vykonávaní a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 03, s. 343 )

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 4, s. 15),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 04, s. 24),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES / kapitola 10, zväzok 03, s. 89),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES / kapitola 06, zväzok 04, s. 340),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 04, s. 367),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 356),

v smernici Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 348),

v smernici Komisie 2003/125/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o správne poskytovanie investičných odporúčaní a zverejňovanie konfliktu záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 351),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 17 / zväzok 02, s. 20),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 07, s. 263),

v smernici Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 07, s. 413),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004),

v nariadení Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22.decembra 2003 implementujúceho smernicu 2003/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o výnimkách pre programy spätného výkupu a pre stabilizáciu finančných nástrojov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 342).

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177 z 30. 06.2006),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177 z 30.06.2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 464/98, Westdeutsche Landesbank Girozentrale v. Friedrich Stefan, rok 2001, Zb. roz. ESD (I-173),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 384/93, Alpine Investments v. Minister van Financiën, rok 1995, Zb. roz. ESD (I-1141),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 356/00, Antonio Testa, Lido Lazzeri v. Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), rok 2002, Zb. roz. ESD (I-10 797),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 417/97, Európska komisia v. Luxemburské veľkovojvodstvo, rok 1999, Zb. roz. ESD (I-3247).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.

b) Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä podľa Aktu o podmienkach pristúpenia nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobie.

c) Bezpredmetné.

d) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1993/22/ES, 2001/34/ES, 2003/6ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES a 2004/109/ES.

Do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1993/6/EHS, 1993/22/ES, 2001/34/ES, 2003/6ES a 2002/87/ES.

Do zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 2002/87/ES a 2003/71/ES.

Do zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2002/47/ES a do zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2002/87/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

čiastočný.

6. Gestor:

Ministerstvo financií SR.

Spolupracujúci rezort:

Národná banka Slovenska.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania štátneho príspevku na hypotekárne úvery v sume 50 mil. Sk v roku 2007, 100 mil. Sk v roku 2008 a 150 mil. Sk na rok 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5. Analýza vplyvu na podnikateľské prostredie

Prijatím predloženého návrhu zákona sa predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu prijatia ustanovení § 85a a 85b, na základe ktorých sa navrhuje poskytovať štátny príspevok pre mladých za podmienky podpory zo strany hypotekárnych bánk.

Osobitná časť

K ustanoveniam článku I

K bodu 1

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ustanovil pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom. V texte zákona o bankách z toho dôvodu ďalej stráca zmysel používanie označenia „bankový dohľad“. Z dôvodu zriadenia integrovaného dohľadu nad činnosťou všetkých osôb na finančnom trhu bolo nutné nahradiť označenie bankový dohľad dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska, čo je aj v súlade so znením zákona č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 2

S rozvojom výkonu finančných činností a poskytovania finančných služieb, iných ako sú prijímanie vkladov a poskytovanie pôžičiek a úverov, domácimi i zahraničnými subjektmi, ktorým nebolo udelené bankové povolenie, stúpa riziko zámeny týchto subjektov s bankami v dôsledku používania rôznych alternatív, resp. obmien slov “banka” a “sporiteľňa” najmä v obchodných názvoch týchto subjektov.

Účelom zmeny ustanovenia § 4 je zabrániť možnosti zámeny a odstrániť pochybnosti pri tvorbe obchodného mena osoby, ktorej nebolo udelené bankové povolenie v súvislosti so začiatkom jej činnosti ako aj pri následnom posudzovaní sporného obchodného mena takejto osoby.

K bodu 3

V § 5 sa dopĺňa definícia úverovej inštitúcie a zahraničnej úverovej inštitúcie, čo sprehľadní povinnosti týkajúce bánk a inštitúcií elektronických peňazí (zahraničných bánk a zahraničných inštitúcií elektronických peňazí) v rovnakej miere a nebezpečí, aby sa povinnosti týchto osôb vykonávali v súlade so smernicou 2006/48/ES. Pojem úverovej inštitúcie sa preberá konkrétne z článku 4 ods. 1 uvedenej smernice. Toto doplnenie tiež zabezpečí terminologické vyváženie s úpravami v ostatných členských štátoch najmä pre prípady koordinovaného postupu viacerých orgánov dohľadu pri vykonávaní dohliadok.

Z legislatívnych dôvodov sa navrhuje do § 5 presunúť z existujúceho textu aj definíciu nakladania s vkladom.

K bodu 4

Z dôvodu výraznej úpravy ôsmej časti o dohľade na konsolidovanom základe, nie je naďalej v zákone o bankách potrebné hovoriť o subkonsolidovaných celkoch a o vykonávaní dohľadu na subkonsolidovanom základe. Pravidlá ustanovené pre dohľad na konsolidovanom základe sú zhodné s pravidlami, ktoré sa majú uplatňovať aj na subkonsolidovanej úrovni, teda pre také konsolidované celky, ktoré sú sami súčasťou väčších konsolidovaných celkov. Z tohto dôvodu nie je účelné naďalej hovoriť o subkonsolidovaných celkoch.

K bodu 5

Rozširuje sa predmet dohľadu tým, že sa kladie väčší dôraz na riadenie rizík v bankách a v pobočkách zahraničných bánk a dostatočné krytie rizík, ktorým je banka vystavená, vlastnými zdrojmi financovania banky. Podrobnejšie sa preto vymedzuje predmet dohľadu a základné úlohy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu. Na základe tohto ustanovenia sa posilňuje predovšetkým možnosť Národnej banky Slovenska nepriamo vstupovať do procesov riadenia banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré ovplyvňujú jej rizikový profil.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Odôvodnenie rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou je zabezpečený súlad s požiadavkou smernice 2006/48/ES, aby príslušné orgány dohľadu používali dôverné informácie na ustanovené účely. Dôverné informácie môže orgán dohľadu zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý mu tieto informácie poskytol. Ustanovuje sa okruh informácií, ktoré si orgán dohľadu môže vymieňať s orgánmi dohľadu iných členských štátov.

K bodu 10

V súlade s článkom 144 smernice 2006/48/ES navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah informácií, ktoré Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke. Uvedenou požiadavkou kladenou na orgán dohľadu sa zabezpečuje transparentnosť vykonávaného dohľadu.

K bodu 11

V tomto ustanovení ide o zmenu formulácie vyplývajúcu z transponovanej smernice 2006/48/ES, predovšetkým z jej článku 75. Z praktických dôvodov je ďalej rozumné používať pojem „požiadavky na vlastné zdroje“. Nedá sa hovoriť o plnom nahradení doteraz používaného pojmu primeranosti vlastných zdrojov, keďže podľa doterajšej úpravy nebolo možné uložiť banke doplniť vlastné zdroje podľa § 50, teda nápravným opatrením.

K bodu 12

Ide o zosúladenie s definíciou kvalifikovaného podielu podľa článku 4 ods. 11 smernice 2006/48/ES.

K bodu 13

Skúsenosť pri posudzovaní odbornej spôsobilosti osôb, ktoré sa majú stať členmi predstavenstva banky, členmi dozornej rady banky, prokuristom, vedúcim pobočky zahraničnej banky, zástupcom vedúceho pobočky zahraničnej banky, vedúcim zamestnancom a vedúcim útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky si vyžaduje určenie podrobností pre ustanovenie ako možno preukázať odbornú spôsobilosť týchto osôb. Tieto pravidlá sa navrhujú upraviť vykonávacím predpisom.

K bodu 14

Definícia kontroly je z hľadiska dohľadu kľúčovou definíciou. Navrhovanou úpravou sa dosiahne presnejšie prijatie článku 4 ods. 12 a 13 smernice 2006/48/ES, ktorými sa vo väzbe na smernicu 83/349/EHS upravuje pojem materskej a dcérskej spoločnosti a vzťah medzi nimi, ktorý je kontrolou. Spresnenie definície kontroly zabezpečí napríklad lepší výklad ustanovení týkajúcich sa dohľadu na konsolidovanom základe alebo doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanou úpravou v § 7 ods. 14 podľa bodu 13.

K bodom 16 a 17

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodom 18 a 19

Na základe požiadaviek smernice 2006/48/ES je potrebné príslušné informácie podľa § 19 zasielať okrem Európskej komisii aj Európskemu výboru pre bankovníctvo.

K bodu 20

Navrhovanou zmenou v úvodnej vete § 23 ods. 1 a 2 sa zabezpečí prijatie článku 22 smernice 2006/48/ES, ktorý vyžaduje ustanovenie pravidiel vedúcich k vybudovaniu účinného systému riadenia rizík a jeho následného využívania. Východiskom je samotná organizácia a riadenie banky, na úrovni ktorého je žiaduce predchádzať konfliktu záujmov aj pre oblasť riadenia rizík.

Vo väzbe na článok 22 smernice 2006/48/ES oproti súčasnej právnej úprave ustanovenie § 23 ods. 3 podrobnejšie upravuje povinnosti, ktoré banka musí plniť v rámci systému vnútornej kontroly, ktorého súčasťou je útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, zodpovednosť tohto útvaru a jeho začlenenie do organizačnej štruktúry banky vrátane povinnosti upraviť uvedený systém vnútorným predpisom. Dôvodom je hlavne obmedzenie operačného rizika.

V § 23 ods. 4 sa pojem „zásady obozretného podnikania“ nahrádza jednotlivými pravidlami obozretného podnikania (plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti), pretože zásady obozretného podnikania nie sú zakotvené v žiadnom relevantnom prameni, či už normatívnom alebo nenormatívnom, a preto sú nepoužiteľné v danom kontexte ustanovenia upravujúceho predmet činnosti útvaru vnútornej kontroly.

Navrhuje sa tiež povinnosť banky dodržiavať organizačnú štruktúru, ktorú si upraví vo vlastných stanovách a podľa platných právnych predpisov (§ 23 ods. 5).

Novela zákona o bankách precíznejšie upravuje činnosti spojené s identifikáciou, sledovaním, meraním a zmierňovaním rizík, k čomu je nutné riziká vymedziť. Definície základných rizík sú preto obsiahnuté v ustanovení § 23 ods. 6. Z toho istého dôvodu je tu aj vymedzenie pojmu riadenie rizík a systému riadenia rizík. Podľa článku 123 smernice 2006/48/ES je banka povinná zaviesť aj vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, k čomu je tiež potrebná definícia. Ostatné definície podľa písmen e) až h) rovnako súvisia s transpozíciou smernice 2006/48/ES pre oblasť výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje kreditného rizika, ako je uvedené ďalej.

Splnomocňujúce ustanovenie podľa § 23 ods. 9 určuje predmet úpravy opatrenia NBS týkajúci sa predovšetkým vykonania zákonných ustanovení o systéme vnútornej kontroly a náplne činnosti útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava. Vypúšťa sa poznámka pod čiarou k neexistujúcemu odkazu 26.

K bodu 22

V tomto ustanovení sú rozšírené povinnosti členov štatutárneho orgánu tak, ako to vyžaduje článok 22 smernice 2006/48/ES.

K bodu 23

Platí to isté odôvodnenie ako k bodu 11 .

K bodu 24

V § 27 ods. 1 sa slovo "zmierňuje" nahrádza slovom "minimalizuje", pretože obsahovo je bližšie ustanoveniam, ktoré v smernici 2006/48/ES upravujú postupy na zmierňovanie rizík a sú upravené v osobitných častiach tohto zákona a opatreniach NBS.

Nová právna úprava kladie väčší dôraz na riadenie rizík, ktorým je banka vystavená pri výkone bankových činností. Z toho dôvodu je aj v § 27 ods. 2 podrobnejšie upravené, z čoho pozostáva systém riadenia rizík, ako aj povinnosť tento systém priebežne upravovať vzhľadom na meniace sa ekonomické prostredie. S tým úzko súvisí aj povinnosť banky v § 27 ods. 3 mať vlastný systém hodnotenia primeranosti ekonomického kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená a stanovenie zložiek tohto systému.

V ďalšom texte ide len o presun niektorých ustanovení do § 27, pretože z hľadiska systematického členenia po rozsiahlej novele § 30 a § 31 je vhodné § 32 a § 33 vypustiť resp. nahradiť vecne príslušnými ustanoveniami a časť ich obsahu preniesť do navrhovaných odsekov 4 až 14 a v tej súvislosti upraviť aj príslušné splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích predpisov.

K bodom 25 až 28

Navrhovaná úprava dopĺňa možnosť banky so sídlom na území Slovenskej republiky nadobudnúť podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo zahraničnej finančnej inštitúcie pod podmienkou, že na nadobudnutie takéhoto podielu vydá predchádzajúci súhlas Národná banka Slovenska.

K bodu 29

Nové znenie § 30 ustanovuje rámcovo povinnosť vypočítavať a sledovať vlastné zdroje (na individuálnom základe podľa odseku 1, na konsolidovanom základe podľa odseku 2) novým spôsobom osobitne na jednotlivé druhy rizík s umožnením rôznych prístupov pri odhade ich hodnôt (požiadaviek na vlastné zdroje), ktoré sú predmetom nasledujúcich ustanovení. Základná štruktúra vlastných zdrojov je ustanovená v odseku 3 a splnomocňovacie ustanovenie na výpočet vlastných zdrojov podľa podzákonného predpisu je uvedené v odseku 8.

Obsahom tohto bodu je aj úroveň uplatňovania určitých požiadaviek na vlastné zdroje v konkrétnych situáciách, t.j. buď na individuálnom alebo konsolidovanom základe. V niektorých prípadoch je účelné umožniť vzájomnú konsolidáciu údajov, ak je banka súčasťou vymedzenej skupiny. Uvádza sa aj vzťah výpočtu vlastných zdrojov k právnym predpisom upravujúcim účtovníctvo.

Nové ustanovenia v § 31 nahrádzajú doteraz existujúce požiadavky na primeranosť vlastných zdrojov pre kreditné riziko a zavádzajú dve metódy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, a to štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov. Podrobnosti týchto výpočtov určí vykonávací právny predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 5.

V § 32 sú ustanovené základné povinnosti pri používaní štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko. Pri tomto prístupe sa rizikové váhy určia zaradením aktív a podsúvahových položiek do vymedzeného množstva rizikových kategórií. Keďže účelom bolo zvýšiť rizikovú citlivosť, zvýšil sa počet tried expozícií a rizikových kategórií. Na priradenie rizikových váh sa povoľuje použitie ratingových agentúr v rámci externého ratingu. Podrobnosti používania štandardizovaného prístupu určí vykonávací predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 11.

Prístup interných ratingov upravený v základnom rámci v § 33 bankám dovoľuje, aby použili vlastné odhady základných rizikových parametrov ich rôznych expozícií kreditného rizika pre predpísaný výpočet. Prístup interných ratingov môže byť základný alebo rozšírený. Základný prístup bankám povoľuje použiť vlastné odhady pravdepodobnosti zlyhania, pričom použijú predpísané hodnoty pre ostatné zložky rizika. Podľa rozšíreného prístupu môžu banky použiť vlastné odhady strát v prípade zlyhania a ich expozície v momente zlyhania. Banky tiež môžu pri odhade hodnôt rizikových parametrov použiť združené údaje, čo umožní menším bankám uplatniť na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje rizikovo citlivejší prístup.

Navrhovaná právna úprava umožňuje bankám flexibilitu pri prechode na prístup interných ratingov a to v rámci primeraného času alebo jeho čiastočného použitia pre určité triedy expozícií. Je to aj z toho dôvodu, že striktná požiadavka vypracovania ratingového systému pre určité zmluvné strany by bola pre malé banky veľkou záťažou. Podrobnosti používania prístupu interných ratingov ustanoví vykonávací predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 25.

K bodu 30

Zmierňovanie kreditného rizika podľa § 33a sa zohľadňuje pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účel výpočtu požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika alebo ako príslušné výšky očakávaných strát na účel výpočtu vlastných zdrojov. Ide v podstate o uznanie rôznych foriem zabezpečenia pohľadávok požičiavajúcej banky za predpokladu splnenia predpísaných požiadaviek, ktoré sa týkajú majetku (financované zabezpečovanie) alebo osôb (nefinancované zabezpečenie), prípadne samotných dohôd. Základné požiadavky na majetok, osoby alebo dohody o zabezpečení sú ustanovené v odsekoch 2 až 5. Z dôvodu väčšej právnej istoty je nutné tieto všeobecné požiadavky spresniť, preto podrobnosti a výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika budú ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 8 v opatrení NBS.

Sekuritizované pozície podliehajú osobitnej úprave v ustanoveniach § 33b. Na určenie ich rizikovej váhy môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná. Ustanovené sú tu základné požiadavky, podrobnosti a výpočet rizikovo vážených pozícií na tento účel bude v opatrení NBS.

Ustanovenia § 33c až § 33d upravujú požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie ďalších druhov rizík, a to rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, devízového

rizika a komoditného rizika vyplývajúceho z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj obchodnej knihe a operačného rizika ako aj použitie vlastného modelu pre výpočet trhového rizika. Hlavným spoločným dôvodom je aj pri týchto ustanoveniach zaviesť rizikovo citlivejší prístup pri výpočtoch požiadaviek na vlastné zdroje a dať bankám možnosť (pri dodržaní ustanovených podmienok) použiť rôzne metodiky, od jednoduchej až po sofistikovanejšie. Hlavným prínosom v tejto oblasti výpočtu rizík podľa navrhovanej úpravy pre banky je zapracovanie základných požiadaviek na vlastný model pre výpočet trhového rizika priamo do návrhu zákona. Vykonávacím predpisom vydaným NBS sa teraz ďalej upravia len podrobnosti o požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré vypočíta vlastný model pre trhové riziko.

Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že zavádzaná technológia výpočtu hodnoty trhového rizika vlastným modelom nie je pre osoby pôsobiace na finančnom trhu nová a navrhovanou úpravou sa má docieliť rovnovážny stav s metódami, ktoré sa v súčasnosti dajú v danej oblasti využiť a taktiež sa vychádza v ústrety legislatívnej praxi, ktorá nedáva prednosť ustanovovať uvedené pravidlá výlučne vykonávacím predpisom, ako platí v súčasnosti (viď opatrenie NBS č. 4/2004).

Navrhovanou úpravou sa zavádza aj úplne nová povinnosť vypočítavať príslušné požiadavky na vlastné zdroje pokrytia operačného rizika predmetnej inštitúcie.

Pri právnej úprave pravidiel obmedzenia majetkovej angažovanosti banky (§ 33e) nedochádza k závažným zmenám. Podstatnou zmenou je len navrhované ustanovenie § 33e ods. 4, podľa ktorého majú banky možnosť pri dodržaní ustanovených podmienok prekročiť doteraz platné limity majetkovej angažovanosti. Uvedeným ustanovením sa vychádza v ústrety doteraz platnej úprave výpočtu majetkovej angažovanosti porovnateľného subjektu finančného trhu, ktorým je obchodník s cennými papiermi ale rovnako aj zahraničným úpravám v danej oblasti. Návrh nie je samoúčelný a zabezpečuje harmonizáciu pravidiel obmedzovania majetkových angažovaností banky a obchodníka s cennými papiermi na celoeurópskej úrovni. Návrh ďalej zabezpečí, aby v prípade povoleného prekročenia daných limitov banka bola povinná túto skutočnosť zohľadniť pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje, ktorý sa ustanoví opatrením NBS.

§ 33f predstavuje úplne nové pravidlo umožňujúce konať NBS v prípade poklesu ekonomickej hodnoty banky pod stanovenú hranicu vlastných zdrojov pri opatrením NBS vymedzenom úrokovom šoku. Týmto sa ustanovuje nový druh stresového testovania banky. Cieľom navrhovanej úpravy je predovšetkým podchytiť vývoj úrokového rizika bankovej knihy banky, ktorého limity orgán dohľadu zatiaľ neustanovuje. Nový paragraf je teda dočasným nástrojom regulácie úrokového rizika banky, na ktoré inak banka nie je povinná vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje podľa ostatných ustanovení zákona. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že na základe porušenia ustanoveného pravidla Národná banka Slovenska vydá opatrenie na nápravu.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32

V porovnaní z doteraz platnou právnou úpravou je uverejňovanie informácií bankami upravené podrobnejšie. Dôvodom je skutočnosť, že uverejňovanie potrebných informácií prispieva k väčšej spoľahlivosti a stabilite finančného systému, udržiava rovnosť príležitostí v hospodárskej súťaži a rešpektuje citlivosť niektorých informácií.

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanovia podrobnosti týkajúce sa povinnosti uverejňovať informácie podľa tohto ustanovenia

K bodu 33

Zmeny v ustanoveniach § 39 vychádzajú z ustanovení smernice 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií, predovšetkým z článku 11 a prílohy VII danej smernice. Ide tu hlavne o precíznejšie vymedzenie obchodnej knihy s cieľom posilniť istotu požiadaviek na vlastné zdroje a tiež s cieľom obmedziť možné špekulatívne presuny medzi bankovou knihou a obchodnou knihou smerujúce k obchádzaniu požiadaviek na vlastné zdroje.

Je potrebné zdôrazniť, že vedenie obchodnej knihy banky je jednou zo základných povinností banky pre oblasť vedenia obchodnej dokumentácie súvisiacej s vykonávaním obchodov na finančných trhoch podľa príslušného povolenia Národnej banky Slovenska. Obchodná kniha je osobitnou evidenciou, ktorou sa má preukazovať výkon uvedenej činnosti a slúži aj na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených týmto zákonom. Zvlášť je dôležité sledovať obraty obchodnej knihy na dennej báze, keďže obchody na finančných trhoch sa uskutočňujú a prebiehajú prakticky nepretržite, z čoho vyplývajú riziká, ktoré je potrebné sledovať rovnako na dennej báze. Rozhodujúcimi sa v tejto súvislosti stávajú aj metódy oceňovania pozícií banky zaznamenanými v obchodnej knihe na určenie verného obrazu rizika, ktoré banka dennodenne podstupuje pri výkone svojich obchodov na finančných trhoch. Podrobnosti o oceňovaní pozícií obchodnej knihy sa tiež ustanovia opatrením, ktoré vydá NBS.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava. Neexistujúci odkaz 40a sa nahrádza správnym odkazom 40.

K bodu 35

Pretože narastá cezhraničné podnikanie v rámci EÚ a zaznamenávajú sa rastúce trendy smerom k centralizácii riadenia rizika v cezhraničných skupinách, je nutné zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi národnými orgánmi dohľadu v EÚ. Z toho dôvodu sa posilňuje funkcia konsolidujúceho orgánu dohľadu, z čoho vyplýva aj nutnosť precíznejšie upraviť postavenie a pôsobnosť Národnej banky Slovenska.

Prepracované znenie § 44 až 49 terminologicky a vecne precizujú výkon dohľadu na konsolidovanom základe. Návrh generalizuje používanie pojmu konsolidovaného celku tak, aby ďalej nebolo nutné pojmovo rozlišovať jednotlivé druhy konsolidovaných celkov z hľadiska osoby, ktorá sa nachádza na jeho čele (banka, finančná inštitúcia, iná osoba) a z hľadiska skutočnosti, že konsolidovaný celok môže byť sám súčasťou širšieho konsolidovaného celku (subkonsolidovaná úroveň). Ruší sa používanie pojmu „ovládania“ v súvislosti s definovaním konsolidovaných celkov a vykonávaním dohľadu nad nimi. Tento sa nahrádza jednoznačnejším vyjadrením vzťahov medzi členmi konsolidovaných celkov, a to kontrolou a majetkovou účasťou.

K bodu 36

Ostatné zmeny v právnej úprave dohľadu nad finančnými konglomerátmi (deviata časť) vychádzajú hlavne z nutnosti harmonizácie textu s navrhovanými úpravami v ôsmej časti. Predovšetkým ide o používanie pojmu „ovládania“ len na účel identifikácie finančných konglomerátov, na rozdiel od doterajšej úpravy, podľa ktorej sa pojem „ovládania“ využíva aj pre účel identifikácie konsolidovaných celkov. Z tohto dôvodu sa definícia presúva z ôsmej časti do deviatej a tomu sa text upravuje aj legislatívne.

K bodu 37

Odôvodnenie súvisí s bodom 36.

K bodom 38 a 39

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 40

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 36.

K bodu 41

Rozšírenie a precizovanie pravidiel obozretného podnikania bánk si vyžaduje aj doplnenie ustanovení § 50 ods. 1 upravujúcich opatrenia na nápravu, ktoré v rámci svojich právomocí môže uložiť Národná banka Slovenska. Navrhovaná úprava súvisí s transpozíciou článku 136 smernice 2006/48/ES, podľa ktorého orgán dohľadu uloží opatrenia na nápravu s cieľom zabezpečiť v bankách udržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov a správne postupy riadenia banky a riadenia rizík.

K bodu 42

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodom 43 až 46

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 41.

K bodu 47

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 48

Na základe rozšírenia znenia uvedeného v § 50 ods. 11 sa Národnej banke Slovenska v prípade zistených nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky umožňuje uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, ktoré sú nutné na preverenie, či zistené nedostatky sú odstránené.

K bodu 49

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 50

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 51

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava. Ide o zosúladenie lehôt uvedených v § 63 ods. 1 písm. c).

K bodom 53 a 54

Doplnením nových ustanovení § 85a 85b sa zavádza nový zvýhodnený produkt pre mladých, tzv. hypotekárny úver pre mladých, ktorý je podporený poskytovaním tzv. štátneho príspevku pre mladých zo štátneho rozpočtu na hypotekárne úvery, ktorým sa zníži výška úrokovej sadzby určená v zmluve o hypotekárnom úvere. Navrhuje sa, aby bolo poskytnutie tohto štátneho príspevku podmienené podporou hypotekárnej banky v dĺžke piatich rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru vo forme zníženia úrokovej sadzby určenej v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako ju zníži štát, najviac však do výšky 1%, odloženia splátky istiny hypotekárneho úveru a umožnenia mimoriadnej splátky bez poplatku.

Navrhuje sa, aby takáto podpora bola určená mladým ľuďom vo veku od 18 do 35 rokov veku, pričom sa navrhuje, že ak by boli poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, musí túto podmienku veku spĺňať ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere každá z týchto osôb. Zároveň musí táto osoba (osoby) spĺňať aj ďalšiu podmienku, ktorou je maximálny hrubý príjem.

Úpravou sa zároveň garantuje, že podmienky poskytnutia hypotekárneho úveru, t.j. štátna podpora a podpora zo strany hypotekárnej banky platia po dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru.

Navrhovanou úpravou sa ustanovujú dôvody zániku štátneho príspevku pre mladých, v rámci ktorých sa bližšie špecifikuje blízka osoba, na ktorú môže byť prevedený záväzok z hypotekárneho úveru so štátnym príspevkom bez toho, aby tento štátny príspevok zanikol. Navrhuje, aby zodpovednosť za pravdivosť údajov o dovŕšení veku a požadovanom príjme neniesla hypotekárna banka.

K bodu 55

Návrhom sa rieši vzťah medzi zákonom č. 266/2005 Z. z. o finančných službách na diaľku a § 89 zákona o bankách.

Doterajšia úprava § 89 ods. 4 sa dopĺňa o ďalšiu z činností bánk a pobočiek zahraničných bánk, pri ktorých klient nie je povinný preukazovať svoju totožnosť, a to pri využívaní bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytovaných finančných službách na diaľku.

K bodu 56

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje text s ostatnými právnymi predpismi, predovšetkým so zákonom o Policajnom zbore. Je to legislatívno-technická úprava.

K bodu 57

Legislatívno-technická úprava v snahe predísť výkladovým problémom s § 92 ods. 1.

K bodu 58

Upresňujúca úprava § 92 ods. 4 na základe pripomienky Inštitútu pre aproximáciu práva.

K bodu 59

Nové znenie rozširuje okruh osôb, ktorým môžu byť poskytnuté údaje tvoriace predmet bankového tajomstva na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, a to v súvislosti so zánikom spoločnosti bez likvidácie, t. j. zlúčením alebo splynutím (zánik bez likvidácie ďalej len “premena spoločnosti”). Proces premeny spoločnosti vyžaduje uskutočniť celý rad krokov, ktoré sú kogentne regulované všeobecne záväznými právnymi predpismi a to najmä

Obchodným zákonníkom, zákonom o bankách, zákonom o cenných papieroch a zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a pod.

Samotné právne účinky premeny spoločnosti nastávajú až konštitutívnym zápisom v obchodnom registri. Po vykonaní tohto zápisu v závislosti od druhu premeny spoločnosť zaniká alebo vzniká nová spoločnosť, pričom nástupnícka spoločnosť preberá na seba všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti. Ku dňu zápisu premeny spoločnosti majú byť vykonané právne kroky premeny spoločnosti aj všetky organizačné a technické predpoklady fungovania nástupníckej spoločnosti.

Úpravou sprístupnenia informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva osobe, s ktorou má dôjsť k premene spoločnosti je docieliť, aby aj banky ako nástupnícke spoločnosti mohli byť ku dňu právnych účinkov premeny pripravené vykonávať svoje činnosti aj po technickej stránke a to najmä s požiadavkou na jednotnosť informačného systému. Pri doterajšej právnej úprave nie je možné uvedenú požiadavku zabezpečiť. V súvislosti s premenou spoločnosti sa vyžaduje proces migrácie dát z informačného systému zanikajúcej banky do systému nástupníckej banky a s tým súvisí aj problematika nastavenia parametrov informačných systémov, čo vzhľadom na súčasnú právnu úpravu nie je možné realizovať.

K bodu 60

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 61

Uvedená požiadavka na zmenu doby dĺžky uchovávania videozáznamov a audiozáznamov sa navrhuje najmä z dôvodu predchádzania, minimalizovania a následného odhaľovania trestnej činnosti, ako aj na účely súdneho konania, konania o priestupkoch atď.

K bodu 62

V súvislosti s možnosťou bánk používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pokrytia kreditného rizika prístup interných ratingov, ktorý je predmetom schválenia Národnou bankou Slovenska, je potrebné zo strany orgánu dohľadu posúdiť aj nevyhnutnosť zberu tých osobných údajov klientov, ktoré by inak mohli byť predmetom ochrany osobných údajov podľa osobitného zákona. Týmto ale Národná banka Slovenska na seba nepreberá zodpovednosť za posúdenie toho, či sa na daný zbieraný údaj o klientovi nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona, ktorú inak má Úrad pre ochranu osobných údajov.

K bodu 63

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v pravidlách obozretného podnikania Európska komisia umožňuje orgánom dohľadu ustanoviť prechodné obdobia na postupné zavádzanie metodológie súvisiacej s prísnejším režimom.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava na základe pripomienky Inštitútu pre aproximáciu práva.

K bodu 65

Nahrádza sa doterajšia transpozičná príloha.

K ustanoveniam článku II

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava v súvislosti s vytvorením integrovaného dohľadu nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z., na základe ktorého sekundárnu legislatívu pre oblasť finančného trhu vydáva Národná banka Slovenska.

K bodu 2

V súlade s čl. 4 smernice 2006/48/ES sa upravuje definícia kontroly.

K bodu 3

V súvislosti s povolením na poskytovanie investičných služieb pre obchodníkov s cennými papiermi sa v súlade s čl. 7 a 8 smernice 2006/49/ES zavádza alternatívne splnenie požiadavky minimálnej výšky základného imania. Obchodníci s cennými papiermi, ktorí budú poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a nebudú pri poskytovaní investičných služieb oprávnení nakladať s peňažnými prostriedkami alebo investičnými nástrojmi klienta sa budú môcť rozhodnúť, či ich minimálna výška základného imania bude 2 500 000 Sk alebo si túto povinnosť splnia poistením pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti alebo kombináciou počiatočného kapitálu a poistenia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na ich žiadosť. Požiadavka na minimálnu výšku základného imania bude však rozdielna, ak obchodník s cennými papiermi bude vykonávať aj sprostredkovanie v poisťovníctve v súlade so zákonom č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia. V takomto prípade sa budú na obchodníka vzťahovať len dodatočné požiadavky na základné imanie 25 000 EUR alebo na poistenie vo výške 500 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo ich kombinácia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na žiadosť obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 4

V súlade so smernicou 2006/49/ES sa upravujú požiadavky na kapitálovú primeranosť obchodníka s cennými papiermi na základe, ktorých bude obchodník s cennými papiermi povinný nepretržite vypočítavať a monitorovať hodnotu svojich vlastných zdrojov. Úprava kapitálovej primeranosti obchodníka s cennými papiermi je s určitými výnimkami uvedenými smernici 2006/49/ES rovnaká ako v prípade bánk, čo návrh zákona aj zohľadňuje.

V prípade, ak dôjde k zlúčeniu dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi, vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi ktorý vznikol zlúčením, nemusia dosahovať úroveň základného imania podľa § 54 počas lehoty určenej v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. e). Počas tejto lehoty, vlastné zdroje tohto obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod súčet vlastných zdrojov zlučovaných obchodníkov s cennými papiermi v čase zlúčenia. Obchodník s cennými papiermi bude povinný nepretržite dodržiavať minimálne požiadavky na vlastné zdroje.

V súvislosti s požiadavkou udržiavať výšku vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi Národná banka Slovenska bude môcť upraviť túto požiadavku v prípade významnej zmeny v obchodnej činnosti obchodníka s cennými papiermi za posledný rok. Zároveň sa Národná banka Slovenska sa splnomocňuje na vydanie opatrenia, ktoré bližšie ustanoví položky týkajúce sa vlastných zdrojov. Medzi ďalšie kompetencie Národnej banky bude patriť aj vydávanie predchádzajúcich súhlasov v súvislosti s požiadavkami na vlastné zdroje.

K bodu 5

K § 74a

Obchodníkom s cennými papiermi, ktorí sú súčasťou konsolidovaného celku alebo finančnej holdingovej spoločnosti sa ustanovujú povinnosti v súlade so smernicou 2006/48/ES. Zároveň sa splnomocňuje Národná banka Slovenska na vydanie opatrenia, ktorým sa predovšetkým ustanoví rozsah a spôsob dodržiavania povinností materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte na konsolidovanom základe, ako aj metódy konsolidácie údajov na tento účel; rozsah a spôsob dodržiavania povinností obchodníka s cennými papiermi kontrolovaného materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte majetkovú účasť na konsolidovanom základe tejto finančnej holdingovej spoločnosti, ako aj metódy konsolidácie údajov na tento účel.

K § 74b

Upravujú sa definície majetkovej angažovanosti ako aj veľkej majetkovej angažovanosti. Súčasne sa upravujú aj limity týchto angažovaností, ktoré je obchodník s cennými papiermi dodržiavať. Súčet veľkých majetkových angažovaností obchodníka s cennými papiermi nesmie prekročiť 800 % jeho vlastných zdrojov. V prípade prekročenia je obchodník s cennými papiermi túto skutočnosť oznámiť Národnej banke Slovenska. Podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti ustanoví opatrením Národná banka Slovenska.

K § 74c

Za účelom implementácie čl. 34 smernice 2006/49 sa v rámci ustanovení o organizácii a riadení obchodníka s cennými papiermi ukladá nová povinnosť, vypracovať a dodržiavať stratégiu a systém priebežného hodnotenia a udržiavania výšky, druhov a rozloženia ekonomického kapitálu, ktorý považuje daný obchodník za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavený.

K bodu 6

V súlade s čl. 11 smernice 2006/49/ES sa ukladá obchodníkovi s cennými papiermi nová povinnosť vedenia a riadenia obchodnej knihy v rovnakom rozsahu ako babky.. Požiadavky na riadenie obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať je obchodník s cennými papiermi povinný ustanoviť vo svojom vnútornom predpise.

K bodom 7 až 9

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 10

K § 114

V tomto paragrafe sú definované pojmy a všeobecné zásady týkajúce sa ponúk na prevzatie. V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice o ponukách na prevzatie sa ponukou na prevzatie rozumie verejný návrh na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je adresovaný akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne, ak má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo ak môže mať za následok získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou. Ponuku na prevzatie možno urobiť iba na cenné papiere, s ktorými je spojené hlasovacie právo, t.j. na akcie, dočasné listy a iné majetkové cenné papiere s ktorými je spojené hlasovacie právo obchodované na regulovanom trhu (čl. 2 ods. 1 písm. e) smernice o ponukách na prevzatie. V súlade s čl. 3 ods. 1 písm. e) smernice o ponukách na prevzatie, ktorý upravuje všeobecné zásady ponúk na prevzatie, navrhovateľ môže ponuku na prevzatie vyhlásiť vtedy, ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na vyplatenie. Navrhovateľ, ktorý nie je obchodníkom s cennými papiermi, je povinný poveriť obstaraním nadobudnutia akcií na základe ponuky na prevzatie obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Tým sa zabezpečí, že ponuka na prevzatie bude realizovaná prostredníctvom organizátora regulovaného trhu a bude transparentná. Definujú sa osoby konajúce v zhode.

K § 115

V súlade s článkom 6 smernice o ponukách na prevzatie fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie, čiže rozhodnutie o tom, že sa verejne zaviaže kúpiť určité akcie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie podľa § 118g, čiže povinnosť zaviazať sa na kúpu všetkých akcií spoločnosti, bezodkladne oznámi túto skutočnosť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch, ktorých boli majetkové cenné papiere cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti informuje o ponuke na prevzatie dozornú radu a zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov.

K § 116

Návrh ponuky na prevzatie podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska. Do 10 pracovných dní odo dňa tohto zverejnenia oznámenia je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný návrh ponuky na prevzatie, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2. Okrem základných formálnych náležitostí musí návrh ponuky na prevzatie obsahovať:

lehotu platnosti ponuky na prevzatie, ktorá musí byť v rozmedzí od 30 do 70 kalendárnych dní,

určenie počtu akcií, ktoré sa navrhovateľ zaviaže nadobudnúť, namiesto presného určenia počtu sa môže uviesť minimálny alebo maximálny počet,

určenie ceny, za ktorú sa navrhovateľ zaväzuje akcie nadobúdať,

zdroje a spôsob financovania, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ bude schopný plniť záväzky, ktoré mu môžu z ponuky na prevzatie vyplynúť,

spôsob, akým možno prijať ponuku na prevzatie, vrátane postupu a spôsobu uzatvorenia zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, spôsobu, podmienok a postupu pri platení kúpnej ceny alebo realizácii výmeny cenných papierov,

zámery navrhovateľa týkajúce sa budúcej činnosti spoločnosti, jej zamestnancov a členov jej orgánov,

právo štátu, ktorým sa budú riadiť zmluvy uzatvorené v súvislosti s ponukou na prevzatie medzi navrhovateľom a akcionármi cieľovej spoločnosti a ktoré súdy sú príslušné na riešenie sporov z ponuky na prevzatie.

Ponuka na prevzatie nesmie byť zverejnená pred schválením Národnou bankou Slovenska.

K § 117

Národná banka Slovenska do 10 pracovných dní od doručenia návrhu ponuky na prevzatie ponuku, ktorá nie je v súlade so zákonom, zakáže alebo do 5 pracovných dní uloží navrhovateľovi doplniť údaje. Ponuku na prevzatie možno vyhlásiť až po schválení Národnou bankou Slovenska. Zamietnutím návrhu na ponuku na prevzatie nezaniká povinnosť vykonať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118g.

K § 118

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o ponukách na prevzatie schválenú ponuku na prevzatie navrhovateľ doručí predstavenstvu cieľovej spoločnosti a následne zverejní v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch, ktorých boli majetkové cenné papiere cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti a navrhovateľ informujú o schválení ponuky na prevzatie zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov. Po vyhlásení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne stav jeho podielu v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji ponuky, najmä počet a menovitú hodnotu akcií ponúknutých v rámci ponuky.

K bodu 11

K § 118a

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci odvolania a zmien ponúk na prevzatie. Ponuku na prevzatie možno odvolať len za dvoch predpokladov. Ak je v nej výslovne uvedená možnosť odvolania a ak ešte nebola prijatá prvým záujemcom. V ostatných prípadoch možno ponuku na prevzatie odvolať, len ak bola uskutočnená konkurenčná ponuka na prevzatie podľa § 118e.

Zákon umožňuje zmeniť obsah ponuky na prevzatie a to aj opakovane, ak je to v nej výslovne uvedené v prípade, že je táto zmena pre záujemcov výhodnejšia a vzťahuje sa aj na akcionárov, ktorí prijali ponuku na prevzatie pred zmenou.

Odvolanie a zmena ponuky podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska a po schválení sa musia zverejniť. Ak navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom po uverejnení ponuky na prevzatie a pred uplynutím lehoty jej platnosti nadobudne akcie cieľovej spoločnosti za cenu vyššiu, ako je ponúkaná v schválenej ponuke na prevzatie, navrhovateľ je povinný zvýšiť ponúkanú cenu tak, aby nebola nižšia ako najvyššia cena, ktorú zaplatil za nadobudnutie akcií cieľovej spoločnosti.

K § 118b

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci zverejnenia výsledkov ponúk na prevzatie. Ak bol pri čiastočnej ponuke na prevzatie prekročený určený počet akcií, uzatvorená zmluva sa mení v počte akcií, ktorých sa týka. Osoby, ktoré ponuku na prevzatie prijali, sa uspokoja pomerne v závislosti od celkového počtu akcií, ktoré sú predmetom prijatých ponúk na prevzatie. Navrhovateľ je povinný týmto osobám oznámiť pomerné uspokojenie a jeho výšku do jedného mesiaca od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie. Ak navrhovateľ pri čiastočnej ponuke na prevzatie neoznámi osobám, ktoré ju prijali, výšku pomerného uspokojenia v mesačnej lehote platí, že zmluva bola uzatvorená v plnom rozsahu prijatých ponúk na prevzatie. Po splnení oznamovacích povinností voči osobám, ktoré prijali ponuku na prevzatie alebo po uplynutí mesačnej lehoty navrhovateľ zverejní súhrnné oznámenie o výsledkoch ponuky na prevzatie a zašle ho cieľovej spoločnosti.

K § 118c

Ten kto uzavrel zmluvu v dôsledku prijatia ponuky, môže odstúpiť len do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, ak pravidlá organizátora regulovaného trhu neurčujú inak. Odvolanie prijatia ponuky sa musí podať písomnou formou. V prípade čiastočnej ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť do desiatich dní od doručenia oznámenia pomerného uspokojenia a jeho výšky.

K § 118d

V súlade s článkom 9 smernice o ponukách na prevzatie, ak je zverejnená ponuka na prevzatie, orgány cieľovej spoločnosti nesmú prijímať žiadne opatrenia a úkony, s výnimkou rokovania o výhodnejších podmienkach ponuky na prevzatie a vyvolania konkurenčnej ponuky na prevzatie, ktoré sú spôsobilé zabrániť akcionárom cieľovej spoločnosti v možnosti prijať so znalosťou veci slobodné rozhodnutie o ponuke na prevzatie;

Orgánom cieľovej spoločnosti sa zakazuje rozhodnúť v čase platnosti ponuky na prevzatie najmä o zvýšení základného imania, o vydaní dlhopisov spojených s prednostným právom na upísanie akcií, o kúpe vlastných akcií, prípadne uskutočňovať právne úkony, v dôsledku ktorých sa podstatne zmenia majetkové pomery cieľovej spoločnosti.

Zámer týchto ustanovení je ochrana investora, ktorý chce majetkovo vstúpiť do spoločnosti. Predstavenstvu cieľovej spoločnosti sa znemožňuje vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby zabránilo alebo obmedzovalo vstup takejto osoby do spoločnosti.

Orgány cieľovej spoločnosti sú povinné v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia ponuky na prevzatie vypracovať spoločné stanovisko k ponuke na prevzatie (najmä či je v súlade so záujmami akcionárov, zamestnancov a veriteľov spoločnosti, k dôsledkom, ktoré prinesie realizácia ponuky na prevzatie vo vzťahu k záujmom cieľovej spoločnosti, záujmom jej akcionárov, veriteľov a osobitne zamestnancov a k strategickým plánom navrhovateľa týkajúcim sa cieľovej spoločnosti a ich predpokladanému dopadu na zamestnanosť a lokalizáciu výkonu podnikateľských činností cieľovej spoločnosti). So stanoviskom by mali byť oboznámení zástupcovia zamestnancov, resp. zamestnanci a musí byť zaslané Národnej banke Slovenska a musí sa zverejniť.

K § 118e

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci konkurenčných ponúk na prevzatie. Tento paragraf upravuje režim, ak sú akcie jednej spoločnosti predmetom viacerých ponúk na prevzatie. Takéto ponuky sa nazývajú konkurenčnými ponukami. Aby nedochádzalo k rôznym manipuláciám, znemožňuje sa vykonávať konkurenčnú ponuku osobám konajúcim v zhode s navrhovateľom.

Keďže vyhlásením konkurenčnej ponuky na prevzatie sa menia celkové podmienky, navrhovateľ pôvodnej ponuky môže predĺžiť jej lehotu alebo ju ponuku odvolať. Takisto majitelia akcií, ktorí prijali pôvodnú ponuku na prevzatie môžu do uplynutia lehoty jej platnosti, v prípade vyhlásenia konkurenčnej ponuky na prevzatie, prijatie ponuky na prevzatie odvolať a nemôžu byť za to sankcionovaní.

K § 118f

V súlade s článkom 4 smernice o ponukách na prevzatie, návrh ponuky na prevzatie schválený podľa tohto zákona platí v každom členskom štáte, v ktorom sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ďalšie schválenie orgánom dohľadu tohto členského štátu sa nevyžaduje.

K § 118g

V súlade s článkom 5 smernice o ponukách na prevzatie v záujme ochrany minoritných akcionárov zákon ustanovuje každej osobe alebo osobám konajúcim v zhode, ktoré dosiahnu alebo presiahnu 33 % podiel na hlasovacích právach spojených s akciami jednej akciovej spoločnosti (okrem prípadov uvedených v odseku 3 tohto paragrafu), povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie celej akciovej spoločnosti. Ak k nadobudnutiu alebo prekročeniu kontrolného podielu zakladajúceho povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie došlo konaním v zhode, majú túto povinnosť všetky osoby konajúce v zhode; povinnosť je splnená, ak ponuku na prevzatie vyhlási ktorákoľvek z nich.

V súlade s článkom 5 ods. 5 smernice o ponukách na prevzatie môže navrhovateľ ponúknuť ako protiplnenie hotovosť. cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Pri povinnej ponuke na prevzatie sa pri určovaní nákupnej ceny akcií vychádza zo znaleckého posudku, pričom cena nesmie byť nižšia ako navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s ním zaplatila za akcie cieľovej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie. Povinnú ponuku na prevzatie nie je možné odvolať.

Do zverejnenia ponuky na prevzatie nesmie osoba povinná uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie vykonávať hlasovacie práva spojené s akciami, ktoré presahujú 33 % kontrolný podiel.

K § 118h

V súlade s článkom 11 smernice o ponukách na prevzatie môže valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti rozhodnúť o tom, že od zverejnenia ponuky na prevzatie do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie sú voči navrhovateľovi pre prevody v rámci ponuky na prevzatie neúčinné akékoľvek obmedzenia prevoditeľnosti týkajúce sa akcií cieľovej spoločnosti a pri rozhodovaní valného zhromaždenia cieľovej spoločnosti o opatreniach a úkonoch podľa § 118d ods. 1 sa na účely určenia počtu hlasovacích práv na tomto valnom zhromaždení stávajú neúčinnými akékoľvek obmedzenia hlasovacích práv. Toto rozhodnutie nemôže valné zhromaždenie odvolať v čase od uverejnenia oznámenia do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie.

Ak navrhovateľ po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po oznámení pomerného uspokojenia u čiastočnej ponuky na prevzatie, vlastní akcie cieľovej spoločnosti, s ktorými je spojených najmenej 75 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami tejto spoločnosti, stávajú sa na valnom zhromaždení, ktoré navrhovateľ zvolá za účelom zmeny stanov cieľovej spoločnosti alebo voľby a odvolania členov orgánov cieľovej spoločnosti po uverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po uplynutí zákon nej lehoty na oznámenie pomerného uspokojenia u čiastočnej ponuky na prevzatie, neúčinnými všetky

obmedzenia prevoditeľnosti akcií podľa § 173f ods. 5,

obmedzenia hlasovacích práv podľa § 173f ods. 6,

osobitné práva spojené s akciami cieľovej spoločnosti vyplývajúce z jej stanov, ktoré spočívajú v práve voliť alebo odvolávať členov orgánov cieľovej spoločnosti.

Majitelia akcií, ktorí utrpeli straty v dôsledku zrušenia práv majú nárok na primeranú náhradu.

K § 118i

V súlade s článkom 15 smernice o ponukách na prevzatie navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného

imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahovala ponuka na prevzatie, môže požadovať od majiteľov zostávajúcich akcií, aby mu predali svoje akcie. Toto neplatí, ak ponuka na prevzatie bola čiastočná alebo podmienená. Právo výkupu môže navrhovateľ uplatniť v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie. Po uplynutí tejto lehoty mu toto právo zaniká. Navrhovateľ môže ponúknuť ako protiplnenie hotovosť. cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Ak menšinový akcionár návrh na odkúpenie akcií neprijme, môže sa navrhovateľ svojho práva domáhať na súde. Rovnako menšinový akcionár môže požiadať súd o preskúmanie primeranosti ponúkaného plnenia.

Účelom inštitútu práva výkupu (squeeze-out) je reagovať na prípady kedy v akciovej spoločnosti dôjde k takej zmene pomerov, pri ktorej sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra zmení v koncentrovanú. Sústredením podstatnej časti podielov v rukách majoritného akcionára dochádza k strate funkčnosti vnútorných mechanizmov akciovej spoločnosti. Nutnosť zvolávania valného zhromaždenia, informačné povinnosti a iné požiadavky kladené zákonom na akciové spoločnosti, sa pre efektívne fungovanie spoločnosti stávajú nefunkčnou záťažou, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k stratám týkajúcich sa všetkých akcionárov bez rozdielu.

Situácia, ktorá môže nastať sa nezlučuje so zmyslom existencie akciovej spoločnosti, ani s oprávnenými očakávaniami všetkých investorov. Z týchto dôvodov umožňuje väčšina právnych poriadkov väčšiny členských štátov EÚ reštrukturalizáciu spoločnosti z „verejnej“ na „súkromnú“ formou inštitútu práva výkupu, ako opatrenie z ktorého majú prospech majoritní aj minoritní akcionári. Aj keď bol inštitút práva výkupu v niektorých týchto štátoch pri jeho zavedení rozporovaný z hľadiska súladu s ústavnými princípmi, vždy súdy dospeli k záveru, že tento inštitút nie je v rozpore s ústavami daných štátov (napr. rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z 7.8.1962, sp. Zn. 1 BvL 16/60 vo veci Feldmuehle).

Rovnako treba poukázať na skutočnosť, že doteraz nebol Európskym súdnym dvorom spochybnený čl. 15 smernice č.2004/25/ES, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zaviesť inštitút práva výkupu z hľadiska možného rozporu s Protokolom č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý obsahuje obdobnú dikciu ako článok 20 ústavy SR.

Záujem investora investujúceho do akciovej spoločnosti je maximalizovanie výnosu zo svojej investície prostredníctvom majetkovej účasti a nielen samotná účasť v spoločnosti. Možnosť minoritného investora ovplyvniť výnos z investície v prípade, kedy je spoločnosť ovládaná majoritným akcionárom disponujúcim 95 % podielom na hlasovacích právach, je iba teoretická. Záujem na efektívnejšom fungovaní spoločnosti možno všeobecne považovať za dôležitejší ako záujem minoritných akcionárov zotrvávať v spoločnosti bez možnosti reálne ovplyvniť chod spoločnosti a s malou nádejou na efektívne zhodnotenie účasti v budúcnosti. Minoritný akcionár môže získanú kompenzáciu za svoje akcie obratom investovať na kapitálovom trhu do spoločností, ktorých akcionárska štruktúra nebude takto koncentrovaná.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že môže dochádzať k tomu, že minoritní akcionári (držiaci symbolické podiely v spoločnosti, ktoré predstavujú niekoľko kusov akcií z emisií o desiatkach či stovkách tisíc kusov) využívajú práva minoritných akcionárov za účelom získania výhod, ktoré sú v zjavnom nepomere voči ich účasti na kapitálovej spoločnosti, spôsobom ohrozujúcimi zámery majoritného akcionára i spoločnosť samotnú. Väčšinou ide o situácie kedy záujmy minoritných akcionárov nespočívajú v dlhodobom vlastnení akcií a činnosti spoločnosti ale skôr vo vyvíjaní tlaku na majoritného akcionára. Majoritný akcionár, ktorý vložil prostriedky do spoločnosti v takom rozsahu, že jej prípadný hospodársky neúspech by znamenal kvantitatívne významný zásah do jeho majetkových práv má naopak enormný záujem na bezproblémovom a efektívnom fungovaní spoločnosti.

Neexistencia právneho rámca v SR v tejto oblasti viedla k využívaniu netradičných riešení, ako je napríklad zmena právnej formy z akciovej spoločnosti na družstvo a s tým vznikajúcou povinnosťou doplatiť rozdiel medzi hodnotou stanoveného členského vkladu v družstve a výškou splateného členského vkladu. V prípade neuhradenia doplatku hodnoty členského vkladu zanikne členstvo v družstve vylúčením a členovi družstva vznikne nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Podstatnej časti doterajších menšinových akcionárov (už členom družstva) tak zmenou právnej formy vznikne povinnosť, pod následkom vylúčenia z družstva doplatiť sumu, ktorú však zrejme nebudú schopní uhradiť. V praxi tak nastane situácia, že sa podstatne zníži počet členov družstva ako dôsledok vylúčenia členov družstva za neuhradenie peňažnej sumy do výšky stanoveného členského vkladu. Zámer sledovaný zmenou právnej formy, ktorý nastáva v tomto prípade je obdobný ako dôsledky, ktoré nastávajú v prípade uplatnenia inštitútu squeeze-out podľa smernice o ponukách na prevzatie, pričom však tento proces nie je primerane regulovaný a dohliadaný a nie je garantované primerané odškodnenie minoritných akcionárov

K § 118j

V súlade s článkom 16 smernice o ponukách na prevzatie podobne ako v § 118i platí, že, ak navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahovala ponuka na prevzatie, môže si menšinový akcionár v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie uplatniť právo na odkúpenie, t.j. požiadať navrhovateľa, aby od neho odkúpil jeho akcie. Navrhovateľ je povinný odkúpiť tieto akcie za primeranú cenu. Navrhovateľ môže ponúknuť ako protiplnenie hotovosť, cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Ak navrhovateľ návrh na odkúpenie akcií neprijme, môže sa menšinový akcionár svojho práva domáhať na súde. Rovnako navrhovateľ môže požiadať súd o preskúmanie primeranosti požadovaného plnenia.

K § 118k

Národná banka môže v prípade potreby vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý podrobnejšie definuje náležitosti návrhu ponuky na prevzatie a o podmienky, za ktorých sa ponuka na prevzatie uskutočňuje.

K § 118l

Pokiaľ ide o otázky obchodného práva, rozhodné právo sa vždy riadi sídlom cieľovej spoločnosti, a to aj v prípade, ak akcie cieľovej spoločnosti nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte sídla spoločnosti a, ak v tomto prípade vykonáva nad obchodno-právnymi vecami dohľad vždy orgán dohľadu štátu sídla cieľovej spoločnosti.

V otázkach súvisiacich s konaním o ponuke na prevzatie sa rozhodné právo určí ako právo štátu, v ktorom sa nachádza orgán dohľadu – to môže byť pri zhode štátu sídla cieľovej spoločnosti a štátu prijatia jej cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu buď jeden a ten istý orgán pre všetky záležitosti, alebo orgán dohľadu iného štátu, ako je orgán dohľadu, ktorý vykonáva dohľad v obchodno-právnych veciach. Príslušnosť orgánu dohľadu je riešená v samostatnom paragrafe (§ 135c ods. 2 až 6).

K bodu 12

Obdobne ako v prípade dohľadu nad bankami sa upravujú postupy výmeny informácií na účely dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 13

V súlade s článkom 4 smernice o ponukách na prevzatie upravuje § 135c spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov a stanovuje prípady, v ktorých nad ponukou na prevzatie vykonáva dohľad Národná banka Slovenska a v ktorých vykonáva dohľad príslušný orgán dohľadu iného členského štátu.

K bodom 9 až 13

Legislatívno – technická úprava v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. na základe ktorého sekundárnu legislatívu pre oblasť finančného trhu vydáva Národná banka Slovenska.

K bodu 14

V súlade so smernicou 2006/48/ES a 2006/49/ES sa upravuje definícia dohľadu na konsolidovanom základe ako aj definícia konsolidovaného celku. Zároveň sa ustanovujú povinnosti Národnej banke Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe. Za týmto účelom sa v súlade s čl. 4 smernice č. 2006/48/ES v nadväznosti na čl. 2 smernice č. 2006/49/ES dopĺňajú definície pojmov materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti, materského obchodníka s cennými papiermi v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodom 15 až 19

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 20

Z hľadiska legislatívno - technických úprav sa presúvajú definície ovládania a regulovanej osoby z pôvodného § 138 do §143b.

K bodu 21

Rozšírenie a precizovanie pravidiel obozretného podnikania obchodníkov s cennými papiermi si vyžaduje aj doplnenie ustanovení § 144 upravujúcich opatrenia na nápravu, ktoré v rámci svojich právomocí môže uložiť Národná banka Slovenska.

K bodu 22

Ide o úpravu sankčných ustanovení, ktoré sa rozširujú aj na navrhovateľa ponuky na prevzatie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

K bodu 23 až 27

Legislatívno – technické úpravy vyvolané novou úpravou výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje.

K bodu 28

Úprava vyvolaná novou úpravou ponúk na prevzatie.

K bodu 29

Úprava prechodného obdobia do 31.12.2010 vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby a investičné činnosti len vo vzťahu k opciám, futures, swapom a iným derivátovým nástrojom vzťahujúcim sa na komodity a k derivátovým nástrojom pre presun úverového rizika. Súčasne sa upravuje prechodné obdobie aj vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi ktorého celkové pozície v obchodnej knihe nepresahujú 50 miliónov EUR, a ktorého priemerný počet zamestnancov v priebehu finančného roku neprekročí 100, môže nahradiť do 31.12.2011 požiadavku na vlastné zdroje nižšou hodnotou.

Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje možnosť prekročenia limitov majetkovej angažovanosti nemusí do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje do 31.12.2010 zohľadniť prekročenia týchto limitov len ak sú splnené určité podmienky.

Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15%, ak príslušný ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50% z celkových ukazovateľov pre všetky obchodné línie vypočítaných v súlade s § 74 ods. 9 až 11 a osobitným predpisom, a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.

K bodu 30

Zrušujú sa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 558/2002 Z. z., č. 559/2002 Z. z. a č. 631/2002 Z. z. z dôvodu ich nahradenia Opatreniami Národnej banky Slovenska.

K bodom 31 a 32

Legislatívno – technická úprava transpozičnej prílohy v nadväznosti na novú úpravu primeranosti vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi.

K ustanoveniam článku III

Navrhuje sa zrušiť vyhláška MF SR č. 64/2005 Z. z. o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska vypracovala podľa § 34 ods. 7 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve opatrenie, na základe ktorého sa majú predkladať aj údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie v rozsahu, ktorý postačuje aj z hľadiska pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K ustanoveniam článku IV

V zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhujú úpravy súvisiace s oprávnením Národnej banky Slovenska uznávať ratingové agentúry podľa § 32 zákona o bankách a viesť zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 6 ods. 16 zákona o bankách.

K ustanoveniam článku V

Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje upraviť v nadväznosti na vytvorenie integrovaného dohľadu nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z. a prechod kompetencií z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska.

K ustanoveniam článku VI

Navrhuje sa vydať úplné znenie zákona o bankách a úplné znenie zákona o cenných papieroch.

K ustanoveniam článku VII

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2007.

Vyhlášky MF SR podľa § 174a (čl. II) je možné vzhľadom na prechodné ustanovenia podľa § 173f (čl. II) zrušiť až k 1. januáru 2008.

Zrušenie vyhlášky MF SR č. 64/2005 Z. z. (čl. III) sa navrhuje k 30. decembru 2006 z toho dôvodu, že opatrenie Národnej banky Slovenska vypracované podľa § 34 ods. 7 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve má nadobudnúť účinnosť 30. decembra 2006.

Bratislava 28. septembra 2006

Róbert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k

minister financií Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore