Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1
Ide o doplnenie a sprehľadnenie znenia ustanovenia upravujúceho cieľ zákona, pričom je zvýraznený cieľ zákona spočívajúci v  zabránení významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Slovenskej republiky.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia za účelom spresnenia definície riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorá je významnou súčasťou riešenia krízovej situácie vybraných inštitúcií upravenej týmto zákonom.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu ustanovenia zákona.

K bodu 4
Ide o spresnenie znenia a zosúladenie ustanovenia vo vzťahu k definícii rezolučného orgánu na úrovni skupiny.

K bodu 5
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia definície orgánu dohľadu na úrovni skupiny v súlade so znením článku 4 odsek 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

K bodu 6 až 8
Návrhom znenia sa spresňujú definície „nástrojov vlastníctva“, „iných nástrojov vlastníctva a „príslušného kapitálového nástroja“ pre potreby zákona a jeho aplikácie v praxi.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie znenia ustanovenia a spresnenie definície kritickej funkcie vybranej inštitúcie vo vzťahu k iným členským štátom.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena poznámok pod čiarou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie textu zákona doplnením definícií pojmov „osoby v skupine“, „ vybranej inštitúcie tretej krajiny“, „mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, „hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a „zabezpečeného záväzku“ v nadväznosti na článok 2 odsek 1 body 31, 86, 28, 36 a 67 smernice.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú zmenu – precizuje sa okruh úloh zamestnancov v osobitnom organizačnom útvare Národnej banky Slovenska. Jednoznačne sa stanovuje, že zamestnanci vykonávajúci úlohy podľa § 3 ods. 2 zákona sú oprávnení vykonávať úkony potrebné v konaní vedenom pred radou a zavádza sa legislatívna skratka „určený zamestnanec“.

K bodu 13
Ide o vecnú zmenu – spresnenie požiadaviek na osobu, ktorá je členom rady a do ktorého riadiacej pôsobnosti spadá osobitný organizačný útvar riešenia krízových situácií Národnej banky Slovenska. Zároveň sa rozširuje okruh členov rady o riaditeľa Štátnej pokladnice, nakoľko súčinnosť Štátnej pokladnice a jej spolurozhodovanie je pre riešenie krízových situácií je pre ich úspešné zvládnutie nevyhnutná.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie označenia subjektu, ktorý dohľad vykonáva.

K bodu 15
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu odborných a iných kritérií, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá je členom rady.

K bodu 16
Ide o vecnú zmenu – rozšírenie rozsahu dôvodov pre zánik členstva v rade.

K bodu 17
Návrh má legislatívno-technický charakter, pričom spresňuje znenie a odstraňuje duplicity znenia zákona.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s doplnením nových § 6a a 6b.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s premiestnením tohto ustanovenia v pôvodne duplicitnom výskyte v § 33 odsek 2 a § 52 odsek 3 zákona.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie postavenia predsedu rady.

K bodu 21
Ide o vecnú zmenu – nadväzujúcu na zmenu v § 6, doplnenie § 6a až § 6i vyplýva z potreby sprehľadnenia konania a rozhodovania rady v pléne ako aj prostredníctvom jej členov a sprehľadnenia právomocí jednotlivých členov. Navrhované znenie spresňuje okruh individuálnych rozhodnutí, ktoré bude rada vydávať ako orgán verejnej moci v konaní v prvom stupni v pléne a prostredníctvom výkonného člena rady. 
Novelu sa zavádza druhý stupeň konania v rámci rady, a to vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje výkonný člen rady (rozhodnutia mimo rezolučného konania podľa štvrtej časti) s výnimkou rozhodnutia o vylúčení z konania alebo zamietnutí námietky zaujatosti proti určenému zamestnancovi a prizvanej osobe podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na konanie a rozhodovanie v druhom stupni o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je príslušná rada v pléne. Rozklad nemá odkladný účinok.

Vzhľadom na pripravovaný nový Správny súdny poriadok sa z textu zákona vypúšťajú ustanovenia ustanovujúce Najvyšší súd Slovenskej republiky za odvolací orgán rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam rady v rezolučnom konaní. Orgán druhého stupňa v rezolučnom konaní sa upravuje všeobecnejšie (pravdepodobne s účinnosťou od 1. júla 2015 to bude Krajský súd Bratislava) a bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti všetkých prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne. Všeobecná správna žaloba proti prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne nemá odkladný účinok okrem rozhodnutia o uložení pokuty.
Na konanie a rozhodovanie rady sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vzťah zákona k zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa teda dá charakterizovať ako „lex specialis“ k „lex generalis“, ustanovenia zákona budú mať prednosť pred úpravou podľa zákona č.  747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh spresňuje a dopĺňa ochranu práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere a ich oprávnených záujmov. Rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku, ktoré zruší alebo zmení rozhodnutie rady nebude mať vplyv na platnosť a účinnosť prevodu vlastníctva, ak tretia osoba nadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu na základe alebo v súvislosti so zrušeným alebo zmeneným rozhodnutím v dobrej viere.

Ustanovenie § 6g oprávňuje radu na zabezpečenie výkonu rozhodnutí a podávanie návrhov na vykonanie rozhodnutia súdnym exekútorom s výnimkou výkonu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 98 zákona a vymáhaním príspevkov podľa dvanástej časti zákona, ktoré v rámci správy zabezpečuje Fond ochrany vkladov. 
Navrhované znenie jednoznačne stanovuje, že o proteste prokurátora proti rozhodnutiu rady bude rozhodovať rada v pléne.
Vzhľadom na požiadavku na rýchlosť rezolučného konania je účelné, aby odchylne od úpravy rozhodovania o námietke zaujatosti podľa §14 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov   rada v pléne rozhodla o námietke zaujatosti podanej proti jej členovi bezodkladne.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia ustanovenia vo vzťahu k dotknutým osobám a trvaniu povinnosti mlčanlivosti aj po skončení výkonu funkcie.

K bodu 23
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. b) smernice.

K bodu 24
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. i) smernice.

K bodu 26
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 27
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 84 odsek 1 písm. l) smernice.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie nadbytočnosti.

K bodu 29
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia § 10 a 11 a odstránenie duplicity pre výskyt ustanovení predmetného článku v § 9 odsek 1 písm. a) a § 40 zákona.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov v súlade s používaním pojmu „riadiaci orgán“ ako štatutárny orgán a dozorná rada aj v iných právnych predpisoch (napr. zákon o bankách), zmena pojmu v súlade s používaním pojmu „akcie a iné nástroje vlastníctva“.

K bodu 31
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 64 odsek 1 písm. a) a d) smernice.

K bodu 33 až 35
Návrh sprehľadňuje a upravuje znenie zákona a mení pojmy v súlade s používaním pojmov v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 36 až 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k právomociam rady.

K bodu 39
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 65 odsek 1 smernice a zosúladenie znenia so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 40 až 44
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 66 smernice.

K bodu 45
Návrh spresňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k rezolučnému orgánu tretej krajiny.

K bodu 46
Návrh spresňuje právomoci rady pri medzinárodnej spolupráci pri riešení krízových situácií.

K bodu 47
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície článku 93 a 97 smernice, na základe ktorého môže Slovenská republika uzavrieť dohodu o spolupráci s treťou krajinou na účely riešenia krízových situácií a podmienky za ktorých sa môže táto dohoda uzavrieť.

K bodu 48, 49 a51 a 52
Návrh bodov ustaľuje znenie zákona vo vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 50
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre spoločné  rozhodovanie orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „spoločná dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „spoločné rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie, legislatívno-technickú a vecnú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice, ktorou sa zabezpečuje, aby orgány poverené riešením krízovej situácie obmedzili rozsah a v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

K bodu 54
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre dosiahnutie spoločného  rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 55
Návrh spresňuje použitie pojmu materskej spoločnosti v predmetnom ustanovení zákona.

K bodu 56
Ustanovenie spresňuje podmienky na posúdenie krízovej situácie ako riešiteľnej pre potreby posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny.

K bodu 57 až 60
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona v o vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 61
Ide o legislatívno-technickú zmenu vzťahu k iným častiam zákona, iným všeobecne záväzným právnym predpisom, odvolaním sa proti rozhodnutiu rady a odkladného účinku odvolanie. Tieto vzťahy sú návrhom zákona riešené samostatne v znení jednotlivých ustanovení a preto nie je potrebná ich všeobecná úprava v odseku 10.

K bodu 62
Ide vecné a legislatívno-technické spresnenie znenia ustanovenia § 30 ods. 1 zákona.

K bodom 63 až 68
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 45 smernice.

K bodom 69 až 71
Návrh ustanovení upravuje znenie transpozície článku 45 odsek 12 písm. g) smernice.

K bodu 72
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu a spresnenie definície verejného záujmu v nadväznosti na návrh zmeny ustanovení § 77 až 78b zákona.

K bodu 73
Spresnenie znenia a zmena pojmov v súvislosti so zmenenou definíciou pojmu „nástroje vlastníctva“.

K bodu 74
Návrh odstraňuje duplicitu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 zákona.

K bodu 75
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 76
Návrh zákona upravuje znenie transpozície článku 32 odsek 1 písm. b) smernice .

K bodu 77
Návrh znenia upravuje ustanovenie v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 34 odsek 4 zákona.

K bodom 78 až 80
Návrh spresňuje hodnotenie splnenia podmienok rezolučného konania.

K bodu 81 a 82
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu za účelom zvýšenia efektivity rezolučného konania v súlade s cieľmi zákona.

K bodu 83
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s doplnením nového § 6d a spresnenie znenia.

K bodom 84 až 87
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6f.

K bodu 88
Návrh ustanovuje procesnoprávnu možnosť osoby, ktorá o sebe tvrdí, že má byť účastníkom rezolučného konania, na napadnutie rozhodnutia rady o odmietnutí návrhu na začatie rezolučného konania.

K bodu 89
Ide o vecnú zmenu, ktorou sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa doručuje rozhodnutie o zloženie rady o zástupcu štátnej pokladnice. 

K bodu 90
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 91
Návrh spresňuje znenie transpozície článku 87 odsek 1 smernice, v dôsledku ktorého sa ustanovujú rade zásady rozhodovania s možným vplyvom na viac ako jeden členský štát a v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje prerokovanie s príslušným orgánom pred prijatím rozhodnutia.

K bodu 92
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k riešeniu krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny, riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oceňovania pre potreby rezolučného konania. Dôslednejšie sa ustanovuje postup pri riešení krízových situácií ako napr. spoluprácu s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, informačné povinnosti medzi príslušnými rezolučnými orgánmi, podmienky programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny ako aj postup pre prípad, ak rada nesúhlasí s programom, ktorý navrhol iný orgán pre riešenie krízových situácií. 

K bodom  93 a 94
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie pre nadbytočnosť vzhľadom na právnu úpravu v § 5 odsek 7,  38 odsek 1, 41 odsek 1 a 70 odsek 1 písm. b). Spresnenie znenia v súvislosti s vypustením pôvodných odsekov 1 až 3.

K bodu 95
Ide o legislatívno-technickú spresnenie znenia vzhľadom k ukladaniu opatrení radou vo forme rozhodnutí.

K bodom 96 až 98
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenami navrhovanými v § 52.

K bodu 99
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona tak, aby boli pre radu zabezpečené financovanie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou najmä rozhodnutí o uložení opatrení v rezolučnom konaní, a to až do momentu ich vymoženia od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

K bodu 100
Jedná sa o legislatívno-technickú zmenu presunom ustanovení § 52 ods. 8  do navrhovaného znenia § 73 za účelom zjednotenia podmienok pre uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov v ustanoveniach § 72 až 75, ktoré upravujú podmienky a postup predchádzajúci vykonaniu a postup uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení.

K bodu 101
Navrhované znenie sprehľadňuje úpravu opatrenia prevodu majetku a to najmä vo vzťahu k okruhu osôb, ktorých súhlas sa na prevod nevyžaduje. Dopĺňa sa povinnosť nadobúdateľa požiadať orgán dohľadu o udelenie povolenia na výkon činnosti, ak takéto povolenie nemá. V súvislosti s podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti a vydaním rozhodnutia orgánu dohľadu sa upravuje postup, tak aby rozhodnutie o uložení opatrenie o prevode majetku nebolo zmarené, pokiaľ si situácia nevyžiada spätný prevod. Návrh zároveň upravuje použitie pojmov, spresnenie znenia a odkazov na súvisiace ustanovenia zákona.

K bodom 102 a 103
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 39 ods. 2 smernice, ktorý odkazuje na osobitný predpis umožňujúci oddialiť povinnosť zverejnenia ponuky na trhu a rovnako nedáva možnosť rozhodnutia inštitúcie zverejniť alebo nezverejniť takúto ponuku.

K bodu 104
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia použitia opatrenia preklenovacej inštitúcie tak, aby rada nebola povinná rozhodnúť o prevode vlastníctva nástrojov vlastníctva výhradne len na preklenovaciu inštitúciu.

K bodu 105
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia § 55 ods. 5.

K bodu 106 až 111
Ide o legislatívno-technickú zmenu zmenou a spresnením pojmov.

K bodu 112
Ide o spresnenie znenia a rozšírenie pôsobnosti rady aj na určenie osôb, ich zodpovednosti a odmeňovania v dozornej rade preklenovacej inštitúcie.

K bodu 113
Návrh ustanovenia spresňuje jeho znenie vo vzťahu k použitiu pojmu „predaj“.

K bodu 114
Návrh spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia odseku 7.

K bodu 115
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov v ustanovení zákona

K bodu 116
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia na účely súladu s pojmoslovím používaným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 117
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v zákone.

K bodu 118
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie a úpravy prechodu práv a povinností na preklenovaciu inštitúciu.

K bodom 119 až 123
Návrh zákona mení použitie pojmov a spresňuje znenie zákona na účely súladu so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 124
Návrh spresňuje znenie ustanovenia § 57 ods. 7 a 8.

K bodom 125 a 126
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 42 odsek 7 smernice. Zmena pojmov.
K bodu 127
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu správcu aktív a úpravy prechodu práv a povinností na správcu aktív.

K bodom 128 až 131
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu použitia pojmov.

K bodu 132
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 1 a článkom 44 smernice.

K bodom 133 až 135
Návrh legislatívno-technicky upravuje a spresňuje použité pojmy.

K bodom 136 a 137
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 6 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodu 138
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odseku 7 a odseku 8 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodom 139 a 140
Legislatívno-technická úprava znenia zákona.

K bodom 141 až 145
Ide o spresnenie ustanovení a úpravu textu a použitých pojmov.

K bodu 146
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia zákona spresnením terminológie v zmysle osobitných predpisov.

K bodom 147 a 148
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodu 149
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodom 150 až 1520
Návrh upravuje a spresňuje transpozíciu článku 48 odseku 1 písm. e) a odseku 5 smernice.

K bodom 153 až 157
Návrh upravuje a spresňuje použitie pojmov vzhľadom na znenie smernice a v nadväznosti na zmeny navrhované v § 12 zákona.

K bodom 158 až 161
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov a spresnenie znenia ustanovení zákona.

K bodom 162 a 163
Návrh úpravy znenia spresňuje transpozíciu článku 52 odsek 8 a 11 smernice.

K bodu 164
Návrh zmeny ustanovenia spresňuje znenie § 67 ods. 2 písm. d).

K bodu 165 až 170
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článkov 53, 54 a 55 smernice.

K bodu 171
Návrhom ustanovenia sa upravuje znenie § 70 odsekov 1 až 3, pričom sa znenie sprehľadňuje.

K bodom 172 a 173
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia aj v súvislosti s novo navrhovaným znením § 70a.

K bodu 174
Návrh nového ustanovenia sprehľadňuje transpozíciu článku 59 a článkov 61 a 62 smernice.

K bodu  175 až 178
Návrh zmeny ustanovení § 71 spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k postupu pri odpísaní a konverzií kapitálových nástrojov.

K bodu 179
Navrhovaná zmena ustanovení § 72 až 75 má za cieľ legislatívno-technickú úpravu textu pôvodných ustanovení a ich zosúladenie s navrhovanou novelou zákona č. 276/2009 Z.z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 72 sa uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení obmedzuje na prípady systémovej krízy ako situácie, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančný trh a stabilitu Slovenskej republiky a preventívne uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení môže pomôcť vybranej inštitúcií preklenúť krízovú situáciu a tak zabrániť je rozšíreniu do finančného systému, kedy by náklady na jej zmiernenie výrazne presiahli hodnotu pomoci poskytnutej prostredníctvom vládnych stabilizačných opatrení.

Právomoc rady uplatniť vládne stabilizačné opatrenia je previazaná s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc a sú precizované podmienky pre možnosť vykonania vládnych stabilizačných opatrení a postup schvaľovania opatrení verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctva. Ministerstvo má vedúcu úlohu v procese prípravy a schvaľovania opatrení a pri komunikácií s Európskou komisiou, ktorej schválenie poskytnutia štátnej podpory je podmienkou na schválenie vykonania opatrení vládou Slovenskej republiky. Novelizácia posilňuje postavenie vlády Slovenskej republiky pri rozhodovaní o uplatnení opatrení, ktoré môžu mať závažný dopad na verejné financie a prostriedky občanov.

Ustanovenie § 73 precizuje podmienky uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení. Ich uplatnenie musí byť vo verejnom záujme na predchádzaní a riešenie krízových situácií v súlade s týmto zákonom a v súlade s Európskym rámcom pre štátnu pomoc. Zjednocuje sa znenie povinnosti pre akcionárov a ostatných podriadených veriteľov podieľať sa na znášaní strát vybranej inštitúcie, pričom táto povinnosť musí byť splnená pred uplatnením vládnych stabilizačných opatrení. Zároveň je ustanovená povinnosť rady v procese prípravy žiadosti o uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení skúmať možnosť uplatnenia a vykonateľnosti iných opatrení na riešenie krízových situácií podľa tohto zákona a požiadať o ich uplatnenie len v prípade ak iné opatrenia nie je možné použiť alebo už použité boli, avšak toto ich použitie neviedlo k vyriešeniu krízovej situácie.

Nasledujúce § 74 a 75 upravujú opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctve. Obe sú previazané s postupom pre schvaľovanie stabilizačnej pomoci podľa zákona č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a potrebu ich schválenia Európskou komisiou pre ich uplatnením. Zároveň je zdôraznená ich dočasnosť tak, aby keď odpadnú dôvody, ktoré viedli k ich uplatneniu a teda najmä sa obnoví fungovanie vybranej inštitúcie a jej schopnosť zabezpečenia primeranosti kapitálových zdrojov a zdrojov likvidity, mohol štát odpredať kapitálové nástroje alebo vlastnícky podiel na vybranej inštitúcií a tým ukončiť riešenie krízovej situácie pri zachovaní finančnej stability a pokračovaní kritických funkcií vybranej inštitúcií.

K bodom 180 až 183
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia oceňovania rozdielneho zaobchádzania pre ochranu účastníkov rezolučného konania a posilnenie ich postavenia, najmä vzhľadom na možnú náhradu vzniknutej škody.

K bodu 184
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 185
Návrh dopĺňa procesnú formu ochrany a uplatnenia práva akcionárov a veriteľov na náhradu prípadnej vyššej straty, ktorú by mohli utrpieť v dôsledku rozhodnutia o odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov alebo rozhodnutia o uložení opatrenia zasahujúceho do vlastníctva vlastníkov nástrojov alebo práv veriteľov vybranej inštitúcie. Nevyhnutnou súčasťou uvedených rozhodnutí bude výzva na podanie prihlášky na vyplatenie náhrad vyplývajúcich z ocenenia rozdielneho zaobchádzania podľa § 77 zákona.  O priznaní náhrady vyplývajúcej z ocenenia rozdielneho zaobchádzania rozhoduje rada formou individuálneho správneho aktu – rozhodnutia. Výroková časť rozhodnutia musí okrem náležitostí podľa § 27 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom aj výšku náhrady, osobu oprávnenú na prijatie náhrady a osobu povinnú na vyplatenie náhrady.

K bodu 186
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 187
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodom 188 až 194
Legislatívno-technická úprava textu zákona za účelom sprehľadnenia a zjednotenia s inými ustanoveniami zákona.

K bodu 195
Návrh doplnenia a spresnenia úpravy znenia zákona.

K bodu 196
Navrhované znenie vyplýva z potreby oddelenia správy jednotlivých foriem príspevkov, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné uhrádzať na financovanie riešenia krízových situácií. 
Navrhovanou zmenou sa precizuje definícia ročného príspevku. Systematicky sa z § 89 odseku 2 vypúšťa spôsob úhrady ročného príspevku a presúva sa do ustanovenia § 88 a dopĺňa sa formy úhrady mimoriadneho príspevku v hotovosti v eurách.
Úpravou predmetného paragrafu sa zasahuje do výpočtu výšky ročného príspevku, tak že chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu do tohto výpočtu nevstupuje.

K bodu 197
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a o zosúladenie odkazu  pod čiarou s osobitným predpisom upravujúcim výšku sankcie, ak príspevky nebudú uhradené včas a riadne,  t. j.  čl. 13 Delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

K bodu 198
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou navrhnutou v § 90 odsek 3 zákona.

K bodu 199
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu. Do § 91 sa systematicky presúva upravené znenie problematiky prostriedkov riešenia krízových situácií pôvodne uvedených v § 93. Pôvodné znenie § 91 sa presúva do § 92 a upravuje sa najmä v súvislosti s potrebou špecifikácie kompetencií a obsahu výkonu správy národného fondu. Podľa § 89 odsek 3 zákona môže rada určiť, že ročný príspevok do národného fondu môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 odsek 5 (ďalej len „neodvolateľný platobný záväzok“). Ak by rada alebo Jednotná rada podľa čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 rozhodla, že ročné príspevky je možné uhrádzať neodvolateľnými platobnými záväzkami, bude potrebné zabezpečiť ich správu, ktorá si  vyžaduje zvýšené nároky na personálne a finančné zdroje. S ohľadom na komplikovanosť problematiky spravovania neodvolateľných platobných záväzkov sa vytvára potreba zabezpečenia priestoru na výkon správy prostriedkov fondu aj inými subjektmi ako Fondom ochrany vkladov. Nové znenie umožňuje rade zveriť výkon aj len časti činností súvisiacich so správou prostriedkov zábezpeky inému subjektu.
Pôvodné znenie § 92 sa vypúšťa nakoľko prevod peňažných prostriedkov národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného čl. 67 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je premetom IGA.
Nové znenie § 93 spresňuje znenie v súvislosti s doplnením nového § 6g a úpravy vykonateľnosti radou určených príspevkov.

K bodom 200 až 210
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodom 211 až 213
Návrh zavádza nový druh sankcie obmedzením alebo pozastavením výkonu niektorej činnosti, služby alebo obchodu v prípade zistenia porušení zákona, nakoľko je vhodné, aby takéto oprávnenia v prípade porušenia zákona mala aj rada. Národná banka Slovenska naďalej disponuje takýmto nástrojom v prípade porušenia predpisov, ktorých dodržiavanie kontroluje ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 214
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanou zmenou upraviť toto znenie v § 98 odsek 10 zákona.

K bodu 215
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 216
Ide o legislatívno-technickú zmenu – sprehľadnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6g.

K bodu 217 až 219
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – úprava spoločných a zavedenie prechodných ustanovení.

K bodu 220
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona a pôvodne používaný pojem „príjemca“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „nadobúdateľ“ v príslušných ustanoveniach zákona.


Čl. II

K bodom 1 až 6
Ide o legislatívno-technickú zmenu - v súvislosti s novelizáciou zákona o bankách sa mení aj režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa právny režim elektronickej komunikácie zjednocuje tak v § 34 ods. 13, ako aj v § 95 ods. 2 a v nadväzujúcom § 96 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa zjednocuje pojem dohody, ktorá upraví podmienky elektronickej komunikácie medzi súdnymi exekútormi a bankami a pobočkami zahraničných bánk. Právna úprava bude tak definovať zákonnú povinnosť prioritnej elektronickej komunikácie tak pre súdnych exekútorov, ako i pre banky a pobočky zahraničných bánk. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk. Režim doručovania v listinnej podobe bude zachovaný do 1. augusta 2016, resp. do dátumu, kedy bude z osobitných predpisov vyplývať povinnosť komunikovať prostredníctvom dátových schránok.

Dohoda medzi komorou exekútorov a záujmovým združením bánk, ktorá rieši oba prípady elektronickej komunikácie, bude ponímať iný formálny štatút, pokiaľ ide o jej uzavretie, keďže v navrhovanom znení sa upúšťa od režimu § 213 ods. 3 tretia veta a uzavretie dohody bude vyhradené prezídiu komory. V tejto súvislosti sa v § 214 dopĺňa odsek 7, ktorý zaväzuje komoru po schválení dohody týkajúcej sa práv a povinností exekútorov zo strany prezídia komory, povinnosťou poskytnúť túto každému exekútorovi. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje záujem na informovanosti exekútorov, keďže tak, ako je tomu v prípade dohody o elektronickej komunikácii, bude jej realizácia spočívať práve vo sfére výkonu exekučnej činnosti jednotlivými exekútormi.

Pokiaľ ide o dohodu o elektronickej komunikácii, táto bude obsahovať najmä technické riešenia, podmienky elektronickej komunikácie, rámcové záväzky plynúce z realizácie režimu elektronickej komunikácie a podobne. V súvislosti so zákonným režimom je potrebné ešte doplniť, že dohoda bude upravovať podmienky a podrobnosti elektronickej komunikácie, samotná povinnosť elektronicky komunikovať však bude plynúť z Exekučného poriadku.

V rámci zachovania právnej istoty a reálnosti realizácie elektronickej komunikácie sa pre exekútorov zavádza prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli plnohodnotne elektronicky komunikovať najneskôr 1. augusta 2016, a rovnako sa výslovne ustanovuje, že doposiaľ uzavretá dohoda podľa § 34 ods. 13 je dohodou podľa tohto zákona, podliehajúcou režimu vzniku, resp. zmien a doplnení podľa ustanovení tohto zákona.

Čl. III

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením definície pojmu „skupina“ na účely ustanovení upravujúcich ozdravné plány a vnútroskupinovú finančnú podporu.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením pojmu „zahraničná banka“ do ustanovenia § 7 ods. 15 písmena b) až d) sa zabezpečí, že dôveryhodnosť stanovených osôb sa bude posudzovať aj vo väzbe na ich pôsobenia v tomto subjekte.  

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 15. Doplnením druhej vety do § 7 ods. 16 zákona o bankách sa pri posudzovaní dôveryhodnosti príslušných osôb bude zohľadňovať, či napr. spoločnosť vstúpila do likvidácie dobrovoľne t.j. bez finančných problémov z dôvodu, že sa sama rozhodla ukončiť činnosť. Obdobne sa bude posudzovať aj odobratie povolenia, keďže z praxe vyplynulo, že odobratie povolenia môže byť v iných krajinách vnímané ako dobrovoľné ukončenie činnosti na základe žiadosti t.j. ekvivalent žiadosti o vrátanie povolenia napr. na základe zákona o bankách.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – z dôvodu jednoznačnosti výkladu ustanovenia a jeho aplikácie sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na voľbu resp. ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 4 zákona o bankách sa vyžaduje pre každú voľbu (ustanovenie do funkcie), či už prvotnú alebo nasledujúcu po skončení funkčného obdobia. Súčasne sa do ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o bankách dopĺňa povinnosť pre banky písomne informovať Národnú banku Slovenska o dni vzniku a dni zániku funkcie člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady. Taktiež sa navrhuje upraviť odsek 5 tak,  aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 5 zákona o bankách sa vyžaduje pre každé ustanovenie do predmetnej funkcie, či už prvotné alebo nasledujúce po skončení funkčného obdobia.

K bodu 5
Ide o technicko-vecnú zmenu - do § 23a ods. 1 zákona o bankách sa navrhujú doplniť nové písmená, v ktorých sa uvádzajú osoby, na ktoré sa majú ustanovenia o odmeňovaní aplikovať. Okrem iného sú to aj osoby podľa Nariadenia EK. V dôsledku doplnenia týchto písmen sa rozšíril okruh osôb, na ktoré sa majú aplikovať zásady odmeňovania. S odsekom 1 je spojený odsek 2, ktorý člení typ odmeny na zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny a pohyblivú zložku celkovej odmeny. Zaručená zložka odmeny sa v závislosti od typu osoby, ktorej sa vypláca člení na mzdu a odmenu. Mzda je určená zamestnancom a odmena členom štatutárneho orgánu a dozornej rady. V odseku 2 sa teda navrhuje zohľadniť rozšírený okruh osôb, v dôsledku čoho v odseku 2 je potrebné doplniť, aký typ zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny sa vypláca osobám, ktorý boli doplnený do odseku 1 (s výnimkou členov dozornej rady).

K bodu 6
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES  sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovanie vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014 vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil banky.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu  – v spojitosti s doplnením § 23a ods. 1. písm. a).

K bodu 8
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23a odseku 6, ktorá vyplýva z transpozície článku 93 smernice 2013/36/EÚ. Touto zmenou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 1 písm. e) ktorá vyplýva z ustanovenia článku 94 ods. l) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou. Navrhovanou zmenou sa dosiahne to, že pohyblivá zložka odmeňovania bude tvorená zo zložiek uvedených v § 23b ods. 1 a v spojení s ustanovením § 23b ods. 5 bude musieť byť poskytovaná aj vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov, a to vo výške 50% sumu pohyblivej zložky celkovej odmeny. Vzhľadom aktuálne podmienky na finančnom trhu (neexistencia potrebných cenných papierov alebo finančných nástrojov) nebude uplatnenie tejto požiadavky pre dotknuté subjekty jednoduché.

K bodu 10
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ a ktorou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 12
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia  § 23d odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 13
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 1 smernice v spojení s článkom 74 nariadenia CRD IV. Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje, že je na samotnej ECB, akú formu ozdravných plánov zvolí v prípade ňou dohliadaných subjektov. Súčasne sa do ustanovenia dopĺňa, že takéto ozdravné plány sú súčasťou systému riadenia banky.

K bodu 14 až 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 20
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 2 smernice. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 21
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať do kedy po schválení ozdravného plánu je banka povinná predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33p odsek 1 zákona o bankách.

K bodu 23
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade jej stále dáva dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodom 24 a 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodom 26 a 27
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 1 odsek 2 bod 85 smernice. Pomocou tejto úpravy sa špecifikuje lehota, v akej banka predkladá skupinový ozdravný plán Národnej banke Slovenska na posúdenie.

K bodu 28
Ide o vecnú zmenu – vzhľadom k tomu, že Národná banka Slovenska v tomto prípade vystupuje ako orgán dohľadu na konsolidovanom základe a skupinový ozdravný plán sa predkladá orgánu dohľadu iného členského štátu, jedná sa o orgán dohľadu príslušný pre dohľad nad zahraničnou bankou t.j. subjektom, ktorý nemá sídlo na území Slovenska.

K bodu 29
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania skupinových ozdravných plánov.

K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách. Zmena pojmu v súlade s transpozíciou pojmu „collateral“  do zákona v podobe pojmu „zábezpeka“.

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 35
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 7 smernice. Podľa súčasnej formulácie tohto ustanovenia by k ustanoveniu hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory nemalo dôjsť skôr ako v čase jej poskytnutia. Hodnota protiplnenia musí byť však stanovená už v zmluve a jej uzavretie predchádza poskytnutiu takejto podpory, preto by hodnota protiplnenia mala byť v čase poskytnutia už známa. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie upravuje tak, že hodnota protiplnenia nie je ešte ustanovená v čase keď sa ešte len rozhoduje o poskytnutí skupinovej podpory.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 37
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 5 smernice.

K bodu 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 20 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania návrhov zmlúv o skupinovej podpore.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 41
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33u zákona o bankách.

K bodu 42
Ide o vecnú zmenu – navrhované znenie § 37 ods. 4 dopĺňa povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, vrátane bánk a ich pobočiek, ktoré sa nezúčastňujú na systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike. Legislatívnym odkazom sa definuje obsah povinností, ktorý bude stanovený výlučne zákonom o ochrane vkladov ako osobitným predpisom. Zároveň sa odstraňuje pôvodná posledná veta, pretože táto je plnohodnotne nahradená informačnými povinnosťami v zmysle návrhu novely zákona o ochrane vkladov.

K bodu 43
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. d) smernice.

K bodu 44
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. a) a b) smernice. Úprava danej problematiky sa novelou zákona o úveroch na bývanie presúva do nového § 65a zákona o bankách.

K bodu 45
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. e) smernice.

K bodu 46
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v novom § 65a a navrhovanej novelou zákona o úveroch na bývanie.

K bodu 47
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 smernice.

K bodu 48
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť a zamedzenie konfliktu záujmov členov štatutárneho orgánu správcu, ktorým je právnická osoba. 

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť správcu.

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – na spoločníkov alebo akcionárov správcu, ktorý je právnickou osobou, na štatutárny orgánom, členov štatutárneho orgánu, členov dozorného orgánu tejto právnickej osoby a zamestnancov tejto právnickej osoby, prostredníctvom ktorých správca vykonáva nútenú správu sa vzťahujú obmedzenia ako pri fyzickej osobe správcovi v nadväznosti na zabránenie konfliktu záujmov voči banke, v ktorej správca vykonáva nútenú správu. 

K bodu 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia, keďže výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, ak je zástupca správcu fyzickou osobou.

K bodu 51
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 2 smernice.

K bodu 52
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 5 smernice.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 1 smernice.

K bodu 54
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu procesu zavádzania nútenej správy nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku. 

K bodu 55
Ide o vecnú zmenu – navrhovanou úpravou sa mení režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk.

K bodu 56 a 57
Ide o vecnú zmenu – navrhnutou úpravou sa dopĺňa zákon novým písmenom u) do § 91 ods. 4 a zároveň sa dopĺňa § 91 ods. 6.zákona o bankách tak, aby banky a pobočky zahraničných banky mali povinnosť poskytovať informácie (údaje), ktoré sú predmetom bankového tajomstva Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri ochrane hospodárskej súťaže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (teda zákona č. 136/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa nariadenia ES/EÚ o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže (teda nariadenia ES č. 1/2003 v platnom znení).

K bodu 58
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície v spojitosti s prevzatím obozretného dohľadu  Európskou centrálnou bankou v rámci Jednotného mechanizmu dohľadu, pričom jednou z nich je aj posudzovanie vhodnosti členov manažmentu banky. Hoci v zmysle príslušnej európskej legislatívy sa žiadosť o prechádzajúci súhlas na voľbu stanovených osôb predkladá národnému orgánu dohľadu, v tomto prípade Národnej banke Slovenska, ktorá žiadosť posúdi v zmysle vnútroštátnych požiadaviek, konečné rozhodnutie prijíma Európska centrálna banka. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a na nevyhnutnú vzájomnú spoluprácu medzi Európsku centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska, celý proces posúdenia vhodnosti člena manažmentu banky tak vyžaduje dlhšie časové obdobie, preto sa v ustanovení navrhuje predĺžiť lehotu na rozhodnutie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 zákona o dohľade o jeden mesiac, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia bude dva mesiace od doručenia úplnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o udelení súhlasu na zmenu stanov zostáva nezmenená.

Čl. IV

K bodu 1
Podľa článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania, vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014, vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice, na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s doplnením § 71da ods. 1.

K bodu 3
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 71db odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 4
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 71db odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 5
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia § 71dd odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 6 až 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na bod 38, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 16
Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 5 odsek 2 smernice.

K bodu 17
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať dokedy po schválení ozdravného plánu je obchodník s cennými papiermi povinný predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.

K bodom 18 a 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v  § 71 dg odsek 1 zákona o cenných papieroch.

K bodu 22
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade, ktorá má tak dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodu 23 až 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodu 26 až 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup pri schvaľovaní skupinových ozdravných plánov.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 30, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29, a bod 31, ktorým sa vypúšťa § 144a.

K bodu 37 a 38
Vypustením ustanovení dochádza k predchádzaniu neurčitosti týchto ustanovení a aj v záujme správnej systematiky vo veci správneho zaradenia opatrení včasnej intervencie, ktoré majú slúžiť na predchádzanie aj riešenie krízových situácií bánk (úverových inštitúcií) ako vybraných finančných inštitúcií, keďže – aj vzhľadom na reguláciu riešenia krízových situácií na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 39/2015 Z. z. – sa opatrenia včasnej intervencie majú uplatňovať pri dôvodne hroziacom porušení, kým za vzniknuté a zistené porušenie sa uplatňujú sankcie upravené v § 144 a nasl. zákona o cenných papieroch.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia. 

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.



Čl. V

K bodu 1
Podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vybrané inštitúcie povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií uhrádzaním príspevku do Národného fondu na financovanie účinného ukladania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí Rady. Príspevok uhrádzaný peňažnou formou nie je s účinnosťou od 1.1.2015 považovaný za daňový výdavok podľa zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Keďže novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa umožňuje uhradiť ročný príspevok aj formou neodvolateľného platobného záväzku, pričom na tento účel sa príspevky osobitne uhrádzajú do peňažného fondu, nebude príspevok do Národného fondu bez ohľadu na formu jeho splatenia daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov.

Čl. VI

K bodu 1
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu o radu, právomoc ktorej vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovuje § 24 odsek 2 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. VII

K bodu 1
V návrhu zákona sa zavádza pojem „odborný garant“, ktorý svojou podstatou nahrádza v zákone používaný pojem „vedúci zamestnanec“. Účelom navrhovanej zmeny je jednoznačne a presne vymedziť osobu zodpovednú za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva takým spôsobom, aby sa eliminovala doterajšia výkladová nejednoznačnosť a právna neistota pri používaní pojmu „vedúci zamestnanec“ na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento termín často krát vytvára mylný dojem, že ide o pozíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), čím môžu vznikať závažné výkladové a aplikačné problémy, preto je potrebné jednoznačne ustanoviť možný právny vzťah medzi osobou zodpovednou za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva a finančným agentom alebo finančným poradcom tak, aby nedochádzalo k jeho mylnej interpretácii v súvislosti so znením ďalších právnych predpisov.
Všetky povinnosti vyplývajúce pre odborného garanta voči Národnej banke Slovenska aj voči finančným agentom a finančným poradcom však zostávajú zachované.

K bodu 2
Vzhľadom na vymedzenie pojmu odborného garanta v bode 1 návrhu zákona, je potrebné vypustiť jeho definíciu v uvedenom ustanovení zákona, nakoľko by sa jednalo o duplicitné zadefinovanie odborného garanta v dvoch ustanoveniach zákona.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou pojmu „vedúci zamestnanec“ na „odborný garant“ upravenú v bode 1.


Čl. VIII

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – zákon stráca charakter schémy štátnej pomoci a nadobúda charakter legislatívneho zakotvenia procesu poskytovania individuálnej štátnej pomoci banke, ktorá sa vplyvom finančnej krízy alebo inej krízovej situácie ocitla v situácií, kedy nie je možné zabezpečiť jej stabilizáciu bez rizika rozšírenia negatívnych dopadov na iné finančné inštitúcie a finančný trh bez uplatnenia stabilizačnej pomoci v súlade s týmto zákonom.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena znenia § 1 ods. 1 písm. a) zákona premieta do znenia zákona súčasné obdobie, kedy doznievajú negatívne vplyvy globálnej finančnej krízy, ale nie je možné vylúčiť ani vznik nových globálnych, ale aj lokálnych finančných kríz a je potrebné zabezpečiť možnosť využitia postupu stanoveného týmto zákonom aj na riešenie možných budúcich situácií bez obmedzovania na vplyvy doznievajúcej globálnej krízy. Zároveň znenie odzrkadľuje a prepája zákon s novou úpravou riešenia krízových situácií. Predmetný bod zavádza nové pojmy „finančná kríza“ a krízová situácia. Finančnou krízou rozumieme takú situáciu, pri ktorej dochádza k systémovému zlyhaniu ekonomiky s priamym dopadom na stabilitu finančných trhov, zatiaľ čo pod pojmom krízová situácia je chápaná situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 32 zákona č. 371/2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu – jedná sa o spresnenie a aktualizáciu textu a odkazov v texte zákona v súlade so súčasným stavom právnych predpisov.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie zavádza novú formu stabilizačnej pomoci v súlade so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky. Dočasné verejné vlastníctvo je rozšírením a doplnením foriem stabilizačnej pomoci a zároveň efektívne dopĺňa rámec zákona ako aj rámec pre riešenie krízových situácií.

K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanými zmenami ustanovenia § 2 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky, o ktorú môže požiadať Rada pre riešenie krízových situácií podľa uvedeného zákona.

K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnenie upravuje počet žiadostí a subjekty, ktorým je zasielaná žiadosť o stabilizačnú pomoc v súlade so zapracovaním Európskej Komisie do procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť uskutočniť opatrenia na doplnenie kapitálu a opatrenie kapitalizácie pred podaním žiadosti o stabilizačnú pomoc. Tieto sú podmienkou na schválenie stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie a vlády SR. Ustanovenie rovnako prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky podľa uvedeného zákona.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť vypracovania plánu na doplnenie kapitálu v súlade s požiadavkami na schválenie stabilizačnej pomoci v súlade s rámcom Európskej Únie pre štátnu pomoc - Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci najmä vo vzťahu k posúdeniu vykonateľnosti plánu na doplnenie kapitálu a vypracovaniu analýzy dôvodov vzniku nedostatku kapitálu banky.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa zavedenie nového prvku s procese schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 16
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa úpravu procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vo vzťahu k povinnosti schvaľovania stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia zákona a novelizáciu znenia pri odkaze na rámec Európskej Únie pre štátnu pomoc vo forme Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorých Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci. Navrhované ustanovenia prepájajú znenie zákona so znením zákona č. 371/2014 Z.z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje pravidlá pre odpis a kapitalizáciu. Zároveň sa umožňuje s predchádzajúcim súhlasom Európskej Komisie odklon od povinností odpisu dlhu a kapitalizácie v prípadoch stanovených zákonom, ak by najmä vykonanie kapitalizácie bolo v neúčelné alebo by mohlo ohroziť finančnú stabilitu banky, ktorej sa má stabilizačná pomoc poskytnúť.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 23
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena upravuje povinnosť vyplývajúcu z Oznámenia o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorej Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 24
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), ktoré Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu –  v súvislosti s navrhovanými úpravami § 2 ods. 1.

K bodu 26
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 27
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh úpravy zohľadňuje doplnenie rozsahu nástrojov stabilizačnej pomoci v § 2 ods. 1, kedy je potrebné v Zmluve o stabilizačnej pomoci špecifikovať finančné nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo vlastnícky podiel v banke a to v záujme ochrany záujmov štátu a verejných prostriedkov, ktoré sa na poskytnutie stabilizačnej pomoci môžu použiť.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v súvislosti so zavedením povinnosti vytvárania plánu doplnenia kapitálu a možnosti prevodu vlastníckeho podielu v banke pri poskytnutí stabilizačnej pomoci podľa nových ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) sa plán doplnenia kapitálu a zmluva, ktorou sa prevádza vlastníci podiel v banke navrhujú ustanoviť ako príloha k Zmluve o stabilizačnej pomoci.

K bodu 29
Ide o vecnú zmenu – ruší sa povinnosť informovať o stabilizačnej pomoci Európsku Komisiu a potreba predkladania pravidelných správ o prehodnotení opodstatnenosti schémy štátnej pomoci, nakoľko zaniká štatút schémy štátnej pomoci. 


K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 31

Ide o vecnú zmenu – časové ohraničenie možnosti uzavrieť zmluvu o stabilizačnej pomoci sa navrhuje zo zákona vypustiť, aby sa tým vytvorila možnosť uplatniť rámec stabilizačnej pomoci pre banky aj pre prípad budúcich finančných kríz a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. IX

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely je vrátiť zákon o osobitnom odvode do pôvodného stavu pred novelou z 23. apríla 2015.

K bodu 1
Novým odsekom 6 v § 4 sa upravuje spätné vrátenie použitých prostriedkov od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu do štátnych finančných aktív osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk (ďalej len „osobitný odvod“).

K bodu 2
Novým § 10 sa navrhuje, že od účinnosti predmetnej novely, tzn. od 1 júla 2016 nebudú môcť byť štátne finančné aktíva použité na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu a ruší sa možnosť vydať na tento účel nariadenie vlády SR.

Čl. X

K bodu 1
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodu 2
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodom 3 a 4
Nakoľko Európska komisia plánuje tento rok revidovať dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia, je potrebné v zákone o poisťovníctve stanoviť, že tento zákon sa uplatňuje na vykonávanie neživotného poistenia zahraničnými poisťovňami so sídlom v  Švajčiarskej konfederácií na území Slovenskej republiky a poisťovňami so sídlom v Slovenskej republike na území Švajčiarskej konfederácie len, ak predmetná dohoda nestanovuje inak.

K bodu 5
Zákon a ani súvisiace nariadenia neobsahujú vymedzenie obsahu koncepcie investičnej politiky. Nakoľko by uvedená skutočnosť mohla v aplikačnej praxi spôsobovať obsahovo nevyrovnané informovanie klientov poisťovní a problémy pri výkone dohľadu nad spĺňaním uvedenej povinnosti, navrhuje sa doplnenie základných požiadaviek na obsah predmetnej koncepcie.

K bodu 6
Navrhuje sa do okruhu existujúcich subjektov (Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo), ktorým sa poskytne informácia na účely vykonávania bezpečnostných previerok, doplniť aj Národný bezpečnostný úrad. Uvedené je potrebné na základe potreby odôvodnenej v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý v zákone odkazuje poznámka pod čiarou k odkazu 38.

K bodu 7
Odhaduje sa, že neodhalené poisťovacie podvody sa celosvetovo  pohybujú v rozsahu až 20 až 30 % celkového predpísaného poistného. Každý poisťovací podvod (t.j. každé neoprávnene vyplatené poistné plnenie) priamo ovplyvňuje ostatných poistených, nakoľko znižuje finančnú rezervu na výplatu oprávnených nárokov a tým vzniká potreba zvyšovania poistného, čo je v priamom protiklade so záujmami klientov.
Z uvedeného dôvodu sa s cieľom ochrany klientov a prevencie pred poisťovacími podvodmi stanovuje, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje okrem iného aj výmena a zdieľanie vybraných informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu a pobočkami zahraničných zaisťovní.

K bodu 8
V nadväznosti na bod 7 novely sa za účelom výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach stanovuje možnosť vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach. Možnosť vytvoriť register sa stanovuje poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré jeho prevádzkovanie zveria tretej osobe. Treťou osobou môže byť napr. Slovenská asociácia poisťovní. Stanovuje sa rozsah údajov vedených v registri poistných udalostí. Zároveň sa stanovujú požiadavky na ochranu týchto údajov, ich poskytnutie tretím osobám a ich uchovávanie. Za účelom ochrany klientov poisťovní, pobočiek poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní sa stanovuje ich právo požiadať o poskytnutie zoznamu údajov, ktoré sú o nich v registri vedené a právo podať sťažnosť proti zápisu v registri.    

K bodu 9
Rozširuje sa rozsah údajov poskytovaných klientmi a ich zástupcami o doklady a údaje preukazujúce zdravotný stav za účelom zistenia rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

K bodu 10
Stanovuje sa, že na účely výpočtu priemeru z podielov, kedy sú činnosti vo finančnom sektore významné a na meranie najmenšieho finančného sektora a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.

K bodu 11
Je potrebné stanoviť, že na poisťovne v osobitnom režime sa vzťahujú aj požiadavky ustanovené v § 31 (Konflikt záujmov) a § 32 (Vybavovanie sťažností) a naopak, nevzťahuje sa na ne požiadavka § 75 (Oznamovacia povinnosť), nakoľko poisťovňa v osobitnom režime nemôže vykonávať poisťovaciu činnosť mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 12
Navrhované znenie postihuje povahu záväzkov, ktoré kryjú technické rezervy.

K bodu 13
V § 178 ods. 1 sú ustanovené kategórie aktív do ktorých je poisťovňa, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim a Slovenská kancelária poisťovateľov oprávnená umiestniť prostriedky technických rezerv. Položky v písmenách s) a t) do tejto kategorizácie nepatria, nakoľko vzhľadom na svoju povahu do nich nie je možné umiestniť prostriedky technických rezerv. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ich vypustenie. 

K bodu 14
Nakoľko pre efektívny výkon dohľadu na diaľku nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska disponovala overenou kópiou platných stanov, navrhuje sa úprava uvedeného ustanovenia.

K bodu 15
Navrhuje sa doplnenie povinnosti poisťovní predložiť výkazy, hlásenia, prehľady a iné správy o skutočnostiach, ktoré nastali do 31. decembra 2015 ako aj správy o činnosti za rok 2015, nakoľko v prípade absencie predmetného ustanovenia, by z dôvodu straty účinnosti predmetných podzákonných právnych predpisov, neboli poisťovne povinné vykázať Národnej banke Slovenska údaje za kalendárny rok 2015.

K bodu 16
V súvislosti s bodmi 3 a 4 návrhu zákona sa dopĺňa príloha č. 2 zákona o poisťovníctve o smernicu Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia.

Čl. XI

Týmto článkom bolo doplnené splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplného znenia zákona v zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Čl. XII

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2016.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert  F i c o, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Hlavným dôvodom návrhu zákona je najmä legislatívno-technické upravenie textu zákona č. 371/2014 Z. z. v súlade s vývojom stále prebiehajúceho transpozičného procesu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „smernica“) v niektorých členských štátoch Európskej únie a s tým súvisiacimi diskusiami k výkladu a uplatňovaniu ustanovení smernice zo strany Európskej komisie a Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom (ďalej len „EBA“).
Návrhom zákona sa upravujú aj niektoré iné zákony upravujúce oblasť finančného trhu, najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 213/2014 Z. z. a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 117/2015 Z. z., v ktorých sa upravujú ustanovenia spojené s riešením krízových situácií a to predovšetkým ustanovenia o procesoch a úkonoch predchádzajúcich a slúžiacich ako prevencia vzniku krízových situácií bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

Navrhovaná novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia len s potrebou technickej úpravy niektorých vzťahov súvisiacich s riešením krízových situácií.

Návrh zákona novelizuje aj zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zapracovaním znenia Oznámenia Európskej komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (Oznámenie o bankovníctve) z augusta 2013 pre potreby účinného uplatňovania vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75 zákona.

Obsahom návrhu zákona je aj zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 233/2012 Z. z. a zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa upravuje účel použitia osobitného odvodu a návratnosť zdrojov v prípade ich použitia.

Navrhované úpravy znenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia s potrebou spresnenia znenia textu uvedeného zákona vo vzťahu k zaužívaným pojmom pracovného práva. Novelizácia zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s potrebou spresnenia znenia vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach za účelom je prevencie najmä poistných podvodov a ochrany osobných údajov poistníkov vedených v tomto zozname.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa navrhuje doplniť z dôvodu umožnenia elektronickej komunikácie exekútorov s bankami pre potreby exekučného konania.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dlhodobej stability finančného sektora Slovenskej republiky ako súčasti finančného trhu Európskej únie. Podnetmi a dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona boli najmä diskusie s účastníkmi slovenského finančného trhu po zavedení zákona do slovenského právneho poriadku a výsledky expertných diskusií a verejných konzultácií s Európskou komisiou a EBA k výkladu a uplatňovaniu niektorých ustanovení smernice a  k sekundárnej legislatíve Európskej komisie a EBA. Európska komisia a EBA zároveň v priebehu roka 2014 a v roku 2015 vypracovali delegované a vykonávacie akty, technických štandardy a usmernenia, ktorými sa podrobnejšie upravujú jednotlivé opatrenia vyplývajúce zo smernice BRRD.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska považujú za nevyhnutné zabezpečiť úpravu zákona č. 371/2014 Z. z. tak, aby ustanovoval plnohodnotný právny rámec pre riešenie krízových situácií s prihliadnutím na diskusie s účastníkmi finančného trhu a najnovšie výsledky práce Európskej komisie a EBA. Docieli sa tým efektívne riešenie potenciálnych krízových situácií na finančnom trhu a bezproblémové a promptné uplatnenie jednotlivých opatrení v súlade so zákonom a európskym právnym rámcom pre riešenie krízových situácií.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie a podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona prispeje k informatizácií verejnej správy zavedením automatizovaného poskytovania informácií o činnosti Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada“) prostredníctvom jej novozriadeného webového sídla.

Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou  o návrhu právnych predpisov. Návrh zákona bude oznámený aj Európskej komisií v súlade s pravidlami stanovenými pre štátnu pomoc z dôvodu zrušenia schémy štátnej pomoci stanovenej zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2016 z dôvodu zosúladenia nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene                            a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení FNM efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko-právnych a obchodných rizík.
 
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Vznikol dňa 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva FNM svoju činnosť na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“), ktorý FNM definuje ako „právnickú osobou zriadenú osobitným zákonom, zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme“ (§ 27 ods. 1). Hlavným poslaním FNM je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie. Táto základná úloha FNM v čase jeho vzniku vyplývala z realizácie reformy ekonomiky spočívajúcej v zmene plánovaného hospodárstva založeného na princípe jednotného socialistického vlastníctva na trhovú ekonomiku založenú na pluralite vlastníctva a voľnej hospodárskej súťaže. Medzi hlavné činnosti FNM popri realizácii procesu privatizácie patrí najmä činnosť v oblasti uspokojovania reštitučných nárokov a v oblasti bezodplatného prevodu cenných papierov na FNM.
 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. mája 2012 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Na základe schváleného programového vyhlásenia rozhodla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. júna 2012 o ukončení prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností a zároveň rozhodla nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností.
 
FNM prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie a podstatnú časť predmetu činnosti FNM tvorí v súčasnosti správa majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie FNM. Úlohy a kompetencie FNM vo vzťahu k prípadnému budúcemu prevodu majetku štátu sa navrhuje presunúť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“).
 
Zároveň sa navrhuje, aby všetky práva a povinnosti, vrátane pasív a aktív FNM vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorých účastníkom bude FNM do 31.12.2015 sa presunuli na štát v zastúpení MH SR. Obdobný model zrušenia FNM s právnym nástupníctvom štátu bol zvolený aj v Českej republike, kde došlo k zrušeniu Fondu národného majetku Českej republiky a k prechodu všetkých práv a povinností ako aj aktív a pasív na Ministerstvo financií Českej republiky. Z dôvodu zákonného prechodu všetkých práv a povinností na štát bude MH SR ďalej pokračovať v postupnom vysporiadaní záväzkov a ostatných činností FNM, ktoré nebude možné počas doterajšieho postupného utlmovania činnosti  FNM do 31.12.2015 ukončiť. Pôjde predovšetkým o činnosti súvisiace s výkonom práv akcionára v spoločnostiach s majetkovou účasťou FNM, činnosti spojené so splácaním dlhopisov FNM, sledovanie, spravovanie                              a vymáhanie pohľadávok FNM, vysporiadavanie záväzkov zo súdnych sporov.
 
Návrh zákona predpokladá nevyhnutnú úpravu zákona o prevode majetku, ktorá bude reagovať na zrušenie FNM a na prechod kompetencií a úloh FNM v oblasti privatizácie na MH SR.
 
V potrebnom rozsahu sa navrhuje vykonať novelizácia nasledovných súvisiacich právnych predpisov, v ktorých je nevyhnutné z dôvodu zrušenia FNM vykonať potrebné úpravy:
- zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
- zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 564/2003 Z. z.;
- zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
- zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
 
Potreba zmeny ďalších zákonov, ktorá by sa týkala len vypustenia označenia FNM, je eliminovaná prechodnými ustanoveniami v čl. I návrhu zákona.
 
Návrh zákona sa predkladá v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého                    o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi                           a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
 
 

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Čl. I  
 
K § 1
 
Návrh zákona explicitne zrušuje FNM zriadený podľa doterajších predpisov. Tento postup je                    v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
K § 2
 
Právnym nástupcom sa stáva štát v zastúpení MH SR k 1. januáru 2016. Štát v zastúpení MH SR, ako generálny právny nástupca fondu, vstupuje dňom 1. januára 2016 v zásade do všetkých práv a povinností FNM, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol FNM účastníkom. Majetok, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzky FNM prechádzajú k tomuto istému dátumu na štát v zastúpení MH SR

K § 3

Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov FNM na MH SR, vrátane povinnosti MH SR uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z tohto prechodu.

K § 4

Ustanovenie upravuje:
- zákonný prechod záväzkov FNM vyplývajúcich z ručenia FNM za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa doterajších predpisov v rozsahu a za podmienok, podľa ktorých ručil za tieto záväzky FNM;
- z dôvodu právnej istoty sa nad rámec všeobecného ustanovenia § 2 návrhu zákona o generálnej sukcesii MH SR navrhuje explicitné zákonné ustanovenie, podľa ktorého záväzky FNM vyplývajúce z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov schválených do zániku FNM podľa doterajších predpisov, ktoré neboli vysporiadané do 31. decembra 2015, prechádzajú na  MH SR;
- povinnosť MH SR predložiť na rokovanie vlády a po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu FNM a účtovnú závierku FNM za rok 2015;
- zákonný prechod práv a povinností FNM pri správe registratúry pochádzajúcej z činnosti FNM, ktorej neuplynuli lehoty uloženia do 1. januára 2016;
- povinnosť MH SR do 31. januára 2016 podať návrh na výmaz FNM z obchodného registra;
- povinnosť MH SR podať do 31. januára 2016 žiadosť o zápis zmeny majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov, ktoré nadobudlo prechodom z fondu, do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 18 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                  o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje osobitná výnimka na možnosť centrálneho depozitára a MH SR si dohodnúť individuálnu výšku poplatkov resp. odplaty za úkony vykonávané centrálnym depozitárom v súvislosti so zrušením FNM, t.j. úkony spojené s prepisom a zmenou majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov;
- povinnosť MH SR podať na príslušnom okresnom úrade žiadosť o zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností do 31. marca 2016 k právam nehnuteľnostiam, ktoré prešli na MH SR z FNM podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- z dôvodu právnej istoty sa formuluje pravidlo, že MH SR bude plniť úlohu zriaďovateľa alebo zakladateľa právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom bol do 31. decembra 2015 fond.


K § 5

Z dôvodu vyhnutia sa potrebe priamych noviel vo viacerých právnych predpisoch len z dôvodu vypustenia označenia subjektu – FNM – navrhuje sa upraviť rad prechodných ustanovení, v zmysle ktorých sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení pod slovami "Fond národného majetku Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
 
Čl. II
 
K bodom 1 až 3

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v čl. IV návrhu zákona sa navrhuje, aby sa po zrušení FNM finančná náhrada už neposkytovala v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu, ale v celom rozsahu sa bude poskytovať už len v hotovosti.
Pretože celá finančná náhrada sa bude poskytovať v hotovosti, stratí opodstatnenie aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1991 Zb. o výške finančnej náhrady vyplatenej v hotovosti pri mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré ustanovuje maximálnu výšku finančnej náhrady vyplácanej v hotovosti, a preto sa navrhuje ho zrušiť. Výška finančnej náhrady bude aj naďalej stanovená podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností platných ku dňu účinnosti zákona                        o mimosúdnych rehabilitáciách.
 
Čl. III
 
K bodu 1
 
FNM alebo Slovenský pozemkový fond poskytujú náhradu povinným osobám, ktoré vydali majetok podľa osobitných reštitučných predpisov oprávneným osobám. Táto náhrada nie je samotnou reštitučnou náhradou ale ide o náhrady osobám, ktoré vydali majetok na účely reštitúcie. Navrhuje sa, aby táto úloha FNM prešla v plnom rozsahu na MH SR, ktoré tak bude spolu so Slovenským pozemkovým fondom, subjektom poskytujúcim náhradu.  
 
K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti.  

K bodu 3
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky pre MH SR v bode 1.

K bodu 4
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením eura.
 
K bodu 5
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „projekt o prevode majetku“.
 
K bodom 6 a 7
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením nového § 10b.
 
K bodu 8
 
Vzhľadom na vypustenie ustanovení § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku, navrhuje sa doplnenie nového § 10b, ktorý upravuje primárne podmienky zmeny a zrušenia rozhodnutí o prevode majetku a projektov o prevode majetku. Zaradenie § 10b do druhej časti (Rozhodnutia o prevode majetku a projekty o prevode majetku) je vhodné aj z hľadiska systematiky zákona o prevode majetku, nakoľko úprava navrhovaného § 10b sa z vecného hľadiska priamo týka druhej časti zákona.
 
K bodu 9
 
Podľa doterajšej úpravy prechádzal privatizovaný majetok do vlastníctva fondu uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku v súlade s privatizačným rozhodnutím. Nakoľko úlohy a činnosť FNM prechádza na MH SR, ktorý je správcom majetku štátu, nemôže dochádzať k zmene vlastníctva prevádzaného majetku alebo majetkových účastí ale len k zmene správy tohto prevádzaného majetku alebo majetkových účastí. Navyše sa dopĺňa  nový odsek pre prípad, ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu.
 
K bodu 10
Navrhuje sa úprava vo vzťahu k § 8 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií SR, a preto aj výnosy z predaja majetku by mali byť príjmom štátnych finančných aktív.

K bodu 11
 
Vzhľadom na vypustenie § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť účelové určenie použitia prevádzaného majetku v správe MH SR v § 12. Vzhľadom na to, že prevádzaný majetok zostáva vo vlastníctve štátu, je vhodné formulovať ustanovenie, v zmysle ktorého sa na správu a nakladanie s týmto majetkom nepoužije zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ale výlučne ustanovenia zákona o prevode majetku.
 
Taxatívnym výpočtom sa určujú spôsoby použitia prevádzaného majetku. Tento môže byť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku použitý na určité spôsoby prevodu majetku - písm. a) až h). Navrhovaná úprava vychádza z doterajších spôsobov použitia prevádzaného majetku FNM upravených doposiaľ zákonom o prevode majetku a ďalej formuluje spôsoby použitia majetku na základe osobitného rozhodnutia vlády. Ide o predpokladané spôsoby alebo účely použitia prevádzaného majetku v súlade s verejným záujmom, resp. finančnými záujmami štátu.
 
Vzhľadom na vypustenie § 29 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť ustanovenia o právnych úkonoch MH SR pri správe prevádzaného majetku v § 13, ktorý bude systematicky zaradený v tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku. Rovnako ako doposiaľ vo vzťahu k FNM aj vo vzťahu k MH SR sa navrhuje upraviť exemplifikatívny výpočet zmlúv a iných právnych úkonov, ktoré môže uskutočniť MH SR podľa príslušného rozhodnutia o prevode majetku.
 
V prípadoch trvalej majetkovej účasti štátu v obchodnej spoločnosti vykonáva MH SR práva akcionára v akciových spoločnostiach, prípadne práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.
 
V prípadoch, kedy bude prevádzaný majetok majetkom, ktorého vlastnícke právo pôvodného vlastníka bolo odňaté spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, MH SR uspokojí nároky týchto oprávnených osôb. Tieto nároky vysporiada podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím                       o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. MH SR vysporiada tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.
 
MH SR môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom prevádzaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby.
 


K bodom 12 a 13
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „prevod majetku“.
 
K bodom 14 až 17
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením eura.
 
K bodu 18
 
Navrhuje sa, aby sa na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zo strany MH SR vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.
 
K bodom 19 až 21
 
Navrhuje sa vypustiť názov štvrtej časti (Prevod majetku s použitím investičných kupónov) zákona o prevode majetku a zároveň § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti. Nakoľko sa už neplánuje žiadna privatizácia v rozsahu ako tomu bolo v súvislosti s celospoločenskými zmenami v deväťdesiatych rokoch, a nakoľko už dnešné možnosti predaja akcií (cenných papierov) prostredníctvom kapitálových trhov robia prevod majetku formou tzv. kupónovej privatizácie značne neefektívnym a neúčelným, navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení bez náhrady.  
 
Zákon o prevode majetku umožňuje realizovať predaj akcií novým postupom prevodu majetku  formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. Initial Public Offering (IPO). Proces IPO je špecifickým druhom predaja akcií; ide o prísne regulovaný proces, ktorý má svoje pravidlá stanovené jednak osobitnou právnou úpravou zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a pravidlami kapitálového trhu (vrátane legislatívy EU), predovšetkým burzovými podmienkami a pravidlami jednotlivých búrz cenných papierov. Z tohto pohľadu ustanovenia zákona o prevode majetku týkajúce sa tzv. kupónovej privatizácie, ktorá mala význam v čase neexistujúceho kapitálového trhu, nie sú účelné a možno ich považovať za obsolentné.
 
Vysporiadanie záväzkov FNM vyplývajúcich z dlhopisov vydaných FNM a kupónových knižiek, resp. investičných kupónov, upravuje prechodné ustanovenie § 47k.
 
V bode 20 súvisí zmena so zavedením eura.

V bode 21 sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie, v zmysle ktorého vláda ustanoví nariadením podrobnosti o kupónovej knižke ako aj podrobnosti pri nákladní s dlhopisom FNM.
 
Nakoľko sa na základe čl. I, § 2 návrhu zákona zrušuje FNM, vypúšťajú sa bez náhrady ustanovenia zákona o prevode majetku upravujúce postavenie a činnosť FNM, jeho orgány, ich zloženie a pôsobnosť spôsob nakladania s majetkom FNM, právne úkony vykonávané FNM. 
 
K bodu 22
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR.
 
K bodu 23  
 
Z dôvodu zániku FNM je potrebné upraviť lehotu povinnosti určenej FNM do dátumu jeho existencie uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.  Po 1. januári 2016 nebude už možné uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.
 
K bodu 24
 
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia k dlhopisom fondu a zároveň k reštitučným nárokom.
 
Z dôvodu zrušenia ustanovení štvrtej časti Zákona o prevode majetku upravujúcich proces tzv. kupónovej privatizácie je nevyhnutné vysporiadať sa s dlhopismi vydaných FNM podľa doterajších predpisov.

Dlhopis fondu je podľa doterajších predpisov zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu bol určený vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje zákon o dlhopisoch. Menovitá hodnota, výnos dlhopisu a splatnosť týchto dlhopisov zostáva zachovaná. MH SR bude zo zákona ručiť za splatenie týchto dlhopisov.
 
Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu je MH SR povinné splatiť jeho majiteľovi najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však navrhuje obmedziť možnosť úhrady menovitej hodnoty a výnosy dlhopisov na obdobie jedného roka od 1. januára 2016. Po uplynutí tejto lehoty dôjde zo zákona k zániku nevyplatených dlhopisov. Uplynutie lehoty tak bude inou právnou skutočnosťou, s ktorou je možné aj v zmysle § 14 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov spájať zánik cenného papiera podľa osobitného predpisu.
 
Z dôvodu nastavenia určitých ústavno-právnych garancií nie je vhodné formulovať jednoročné obdobie ako lehotu bez možnosti jej prerušenia z určitých objektívnych dôvodov. Plynutie lehoty bude preto zo zákona prerušené, ak nastane skutočnosť podľa § 47k ods. 6 Zákona o prevode majetku a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty. Prerušenie plynutia lehoty spôsobuje:
a) začatie konania o dedičstve podľa osobitného predpisu, alebo pokračovanie v konaní o dedičstve začatom pred 1. januárom 2016, v ktorom bol do súpisu aktív a pasív zaradený aj dlhopis fondu,
b) uplatnenie práva z dlhopisu fondu na súde alebo u iného príslušného orgánu alebo pokračovanie v konaní začatom pred 1. januárom 2016.
 
Prechodné ustanovenia čl. III, § 47l návrhu zákona sa týkajú reštitučných nárokov, ktorých samotných nárok a výška už boli potvrdené príslušným ústredným orgánom a ktoré majú byť podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov uhradené nie v hotovosti ale formou zmenky FNM. Za splatenie zmenky vystavenej FNM do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb podľa citovaného zákona ručí MH SR.
 
Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojovaniu tých reštitučných nárokov, ktoré oprávnená osoba uplatnila podľa § 47 zákona o prevode majetku na MH SR a FNM tento nárok nevysporiadal do 31. decembra 2015. V takom prípade o týchto nárokoch rozhodne MH SR. Ide o nároky v prípadoch, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.                        o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch vzniká oprávneným osobám nárok, ktorého spôsob vysporiadania určilo rozhodnutie o privatizácii podľa doterajších predpisov.
 
K bodu 25
 
Navrhuje sa zrušiť (vypustiť) medzičasom už zastarané a obsolentné (neaktuálne) osobitné články novelizačných zákonov (č. 544/1992 Zb., č. 60/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z.), ktoré                      v predmetných (zrušovaných) osobitných článkoch obsahujú už obsolentné ustanovenia k zákonu č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Pritom navrhnutá úprava o zrušení (vypustení) zastaraných a obsolentných ustanovení                             z legislatívno-technického hľadiska rešpektuje aktuálne legislatívne pravidlá, ktoré boli nedávno uplatnené napríklad v ustanovení čl. III bodu 3 zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bola vypustená (zrušená) jedenásta časť (časť o dani z motorových vozidiel) zo zákona č. 582/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia § 46 zákona o prevode majetku je nevyhnutné formulovať aj zrušovacie ustanovenie, ktorým bude zrušené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 134/1994 Z. z. zo 14. mája 1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 až 30

Legislatívno-technická úprava označenia procesu prevodu majetku štátu, v zmysle ktorej sa v celom texte zákona o prevode majetku nahradí slovo „privatizácia“ a ďalšie s tým súvisiace označenia, slovami „prevod majetku“ v príslušnom tvare.

K bodu 31

V celej tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku sa nahrádza slovo „fond“ vo všetkých tvaroch slovom „ministerstvo“ v príslušnom tvare vzhľadom na prechod úloh a činnosti FNM v oblasti privatizácie na MH SR.

 
Čl. IV
 
K bodu 1
 
V zákone č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Kompetenciu rozhodovať o nárokoch oprávnených osôb, ktorým vznikol nárok na vysporiadanie z dôvodu, že k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku došlo spôsobom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov                     (t.j. postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva) vykonáva MH SR alebo vláda a to v súlade s § 47 zákona o prevode majetku v rámci schvaľovania projektu o prevode majetku alebo projektu o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb.
 
K bodu 2
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom FNM a prechodom kompetencie rozhodovať o nárokoch podľa zákona č. 319/1991 Zb. z FNM na MH SR.
 
K bodom 3 a 4

Súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2016 určuje, že ak príslušný ústredný orgán potvrdil nárok na vydanie cenných papierov a postúpil vec na ďalšie opatrenie FNM do 31. decembra 2015 a FNM neposkytol náhradu oprávnenej osobe do 31. decembra 2015. MH SR je povinné postúpiť všetku dokumentáciu súvisiacu s takýmito konaniami na MF SR do 31. januára 2016, s výnimkou prípadu, ak je príslušným ústredným orgánom na poskytnutie finančnej náhrady MH SR.
Odsek 1 súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 6

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom obvodných úradov.
 


Čl. V

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. VI
 
K bodom 1 a 2
 
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov upravuje výšku náhrady poskytovanej FNM povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku podľa § 3 ods. 3 zákona o prevode majetku štátu. Kompetencia uspokojovať tento osobitný druh reštitučných nárokov prechádza na MH SR. Z toho dôvodu sa navrhuje vykonať legislatívno-technická úprava, ktorou bude odkaz na FNM nahradený odkazom na MH SR v celom texte zákona.
 
K bodu 3
 
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojeniu náhrad uplatnených povinnou osobou na FNM do 31. decembra 2015, o ktorých FNM do daného dátumu nerozhodol, resp. ktoré neboli uspokojené finančnou náhradou zo strany FNM. O týchto nárokoch bude po zániku FNM rozhodovať MH SR. Nakoľko sa priamou úpravou čl. V návrhu zákona žiadnym spôsobom nemení procesný postup uplatnenia a rozhodovania o náhradách, nenavrhuje sa úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k uplatneniu pravidiel podľa doterajších procesných úprav.


Čl. VII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

 
Čl. VIII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. IX

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. X

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XI
 
K bodom 1 až 4
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 

Čl. XII

K bodom 1 až 15

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
Čl. XIV

K bodom 1 až 4

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XV
 
K bodom 1 až 3
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
K bodu 4
 
Nakoľko kompetencie FNM vo vzťahu k prevodu majetku, prechádzajú na MH SR, navrhuje sa legislatívno-technická úprava ustanovenia § 19 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je MH SR, ak koná podľa zákona o prevode majetku.
 



K bodu 5

Navrhuje sa doplniť výnimku pre MH SR, že môže pri vysporiadaní záväzkov z činnosti FNM, môže ručiť za zaplatenie zmenky.


 Čl. XVI
 
V § 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov Environmentálneho fondu vypustiť príspevky poskytované doposiaľ z FNM na podmienok § 32 ods. 3 zákona o prevode majetku.
 

Čl. XVII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XVIII

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XIX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.



Čl. XXI
 
V§ 8 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov tohto fondu vypustiť prostriedky poskytované doposiaľ z FNM.
 
Čl. XXII
 
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
 
V Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

K Automatickej výmene informácií vo vzťahu k rezidentom členských štátov a rezidentom štátov, ktoré sú zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy
Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je implementačným zákonom k smernici Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (ďalej len „smernica“). Zákon predstavuje právnu platformu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu. Zároveň slúži aj na výmenu informácií medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom zmluvného štátu Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (v znení Protokolu, ktorým sa mení Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júna 2011) (ďalej len „Dohovor“), uverejneného v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 461/2013 Z. z. a s ktorým je takáto výmena upravená samostatnou dohodou, ktorou je napríklad Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov, ku ktorej sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripojilo podpisom podpredsedu vlády a ministra financií 29. októbra 2014 v Berlíne na zasadnutí Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií pre daňové účely.

V posledných rokoch značne narástli problémy spôsobené cezhraničnými daňovými podvodmi a daňovými únikmi.  Tieto problémy sa objavujú v takom rozsahu, že sa stali stredobodom pozornosti v členských štátoch Európskej Únie (ďalej len „EÚ“) a aj v ostatných štátoch. Nenahlásené a nezdanené príjmy výrazne znižujú daňové príjmy jednotlivých štátov. Z toho dôvodu je potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Automatická výmena informácií predstavuje v tejto súvislosti významný nástroj boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Európska komisia (ďalej len „EK“) vo svojom Akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom zo 6. decembra 2012 vyzdvihla potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti.

Automatická výmena informácií ako prostriedok boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom bola predmetom diskusie aj na medzinárodnej úrovni  na stretnutiach štátov G20 a G8. V nadväznosti na bilaterálne rokovania medzi Spojenými štátmi americkými (ďalej len „Spojené štáty“) a mnohými inými krajinami vrátane všetkých členských štátov EÚ o dohodách o automatickej výmene informácií na účely vykonania zákona Spojených štátov amerických o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – „FATCA“) skupina G20 poverila Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nadviazať na tieto dohody a vypracovať jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti.

Európska rada požiadala 22. mája 2013 o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Európska rada privítala aj prebiehajúce úsilie skupiny G20, G8 a OECD o vytvorenie globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti.

OECD uverejnila vo februári 2014 hlavné prvky globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti, a to modelovú dohodu medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania. Tento bol následne schválený ministrami financií skupiny G20 a guvernérmi centrálnych bánk. Rada OECD uverejnila v júli 2014 úplný globálny štandard vrátane jeho zostávajúcich prvkov, a to komentárov týkajúcich sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ako aj modalít v rámci informačných technológií na vykonávanie globálneho štandardu. Celý balík týkajúci sa globálneho štandardu schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk v septembri 2014.

V zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) je ustanovená povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi. Automaticky vymieňané informácie sa týkajú určitých kategórií príjmov a majetku, ktoré vlastnia daňovníci v iných členských štátoch EÚ, ako je štát ich bydliska. Vzhľadom na možnosti daňovníkov investovať do širokého spektra finančných produktov v zahraničí sa rozsah informácií vymieňaných na základe zákona o medzinárodnej spolupráci ukazuje ako nepostačujúci.  Na účinný boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je teda potrebné rozšíriť vymieňané kategórie príjmov a majetku a prehĺbiť proces identifikácie daňovníkov dosahujúcich tento príjem a majetok.

Prijatím spoločného predpisu na úrovni EÚ upravujúceho automatickú výmenu o finančných účtoch sa predíde uzatváraniu paralelných a nekoordinovaných dohôd  medzi členskými štátmi, ktoré by mohli viesť k narušeniu hladkého fungovania vnútorného trhu.

Predkladaným zákonom, ktorý implementuje smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku, sa zabezpečuje jednotný a komplexný prístup platný pre celú EÚ v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu, čo povedie k účinnému boju proti daňovým únikom. Zákon bude rovnako slúžiť ako právny základ automatickej výmeny medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uzavreli špecifickú multilaterálnu alebo bilaterálnu dohodu a zároveň existuje obojstranný záujem na vykonávaní takejto výmeny. Automatická výmena informácií o finančných účtoch môže rovnako prebiehať aj na základe zmluvy uzavretej medzi EÚ a tretím štátom.

S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol rozšírený rozsah automatickej výmeny informácií v rámci EÚ v súlade s medzinárodným vývojom. Aby sa dosiahol tento cieľ, Slovenská republika bude od svojich finančných inštitúcií vyžadovať zavedenie pravidiel oznamovania a preverovania, ktoré sú v plnom súlade s pravidlami stanovenými v spoločnom štandarde oznamovania, ktorý vypracovala OECD.

Kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a finančných účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Zároveň niektoré finančné inštitúcie a finančné účty, v súvislosti s ktorými existuje nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, sa vyjmú z oznamovacej povinnosti a z povinnosti vymieňať informácie.

Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na finančnom účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa predišlo situáciám, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k daňovým únikom. Preto spracúvanie informácií podľa tohto zákona je nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov EÚ umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a zabrániť daňovým únikom v cezhraničných transakciách.

Údaje v súlade s týmto zákonom sa spracúvajú 10 rokov.

V prípade nejasností pri ukladaní povinností oznamujúcim finančným inštitúciám sa budú v prípade potreby používať komentáre týkajúce sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ktoré vypracovala OECD. Tieto komentáre budú slúžiť ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov EÚ. V opatreniach EÚ v tejto oblasti by sa naďalej mal osobitne zohľadňovať budúci vývoj na úrovni OECD.
   

K automatickej výmena informácií v nadväznosti na dohodu FATCA

Návrh zákona zároveň zabezpečuje vykonávanie Dohody medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými (ďalej len „Spojené štáty“) na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona o dodržiavaní daňových predpisov v súvislosti so zahraničnými účtami FATCA (ďalej len „dohoda FATCA“) medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi. Zákon vytvára legislatívne podmienky pre vykonanie dohody FATCA, ktorá je reakciou na právne predpisy Spojených štátov všeobecne známe ako Foreign Account Tax Compliance Act. Práve uvedená legislatíva Spojených štátov vytvorila základ pre ďalší globálny vývoj v tejto oblasti. Dohoda FATCA upravuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na daňové účely a radí sa medzi nástroje na účinnejší boj proti daňovým podvodom v medzinárodnom meradle.

Účelom navrhovaného zákona je predovšetkým umožniť Slovenskej republike naplniť medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikácie dohody FATCA, čo v praxi znamená poskytovať Spojeným štátom informácie o účtoch určených amerických osôb vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky prostredníctvom automatickej výmeny informácií. Tento zákon v čo možno najväčšej miere používa odkazy na podrobné ustanovenia dohody FATCA.


K spoločným, prechodným a záverečným ustanoveniam

Zákon nie je adresovaný širokej verejnosti.  Je adresovaný predovšetkým finančným inštitúciám v Slovenskej republike, ktoré predstavujú odbornú informovanú verejnosť.

V prípade, ak tento zákon neustanoví inak, bude sa postupovať podľa zákona o medzinárodnej spolupráci a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý sa bude aplikovať aj pri vykonávaní kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona vrátane riešenia prípadných nezrovnalostí a chýb v oznamovaných informáciách.

Predmet úpravy navrhovaného zákona súvisí aj so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a týka sa príslušných sektorových zákonov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, investičných fondov a pod.














Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh ZÁKON z........ 2015 o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK:   

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
 
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x


 
A.3. Poznámky
S implementáciou globálneho štandardu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch budú v praxi spojené výdavky. Predbežne sa v prvom roku implementácie očakáva najväčší vplyv na rozpočet verejnej správy z titulu obstarania informačného systému na zabezpečenie príslušnej automatickej výmeny informácií vo výške 8.450.000 eur. Uvedený systém sa bude využívať na zabezpečenie celej automatickej výmeny informácií, ktorá sa bude vykonávať na základe predkladaného zákona, ktorý zlučuje viaceré právne platformy slúžiace na automatickú výmenu informácií. Medzi členskými štátmi Európskej únie je to smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra, ktorou sa mení smernica Rady 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní. Medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických je to Dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona o dodržiavaní daňových predpisov v súvislosti so zahraničnými účtami FATCA. Medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a inými štátmi je to Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov, prípadne iná obdobná dohoda. Výdavky na uvedený účel, vrátane zvýšenia počtu zamestnancov budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.

V závislosti od využívania automaticky prijatých informácií sa predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať (až v neskoršom období od r. 2018), keďže k prvej recipročnej výmene informácií dôjde v roku 2017. Z hľadiska ekonomickej klasifikácie pôjde o príjmy z dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku.

 A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť




z toho:




- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu




Výdavky verejnej správy celkom
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
v tom: MF SR/program 072 – Výber daní a cla
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
z toho:




- vplyv na ŠR
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
+4
+4
+4
+4
- z toho vplyv na ŠR
+4
+4
+4
+4
Financovanie zabezpečené v rozpočte
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
v tom: MF SR/program 072 – Výber daní a cla
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912





 
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
  z toho vplyv na ŠR
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
  financovanie zabezpečené v rozpočte
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
  ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0





 Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky na uvedený účel, vrátane zvýšenia počtu zamestnancov, budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.





Tabuľka č. 4
 Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Poznámka
2015
2016
2017
2018

Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0







1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie   

                                                                                                                                                                                                                                          
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Bežné výdavky (600)
+915.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
+14.700
+14.700
+14.700
+14.700

  Tovary a služby (630)2
+855.212
+1.700.212
+1.700.212
+1.700.212

  Bežné transfery (640)2
+4.000
+4.000
+4.000
+4.000
Ročný príspevok koordinačnému sekretariátu OECD
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0




Kapitálové výdavky (700)
+8.450.000
0
0
0

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
+8.450.000
0
0
0

  Kapitálové transfery (720)2
0




Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)





Dopad na výdavky verejnej správy celkom
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
  z toho výdavky na ŠR
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
   Bežné výdavky (600)
+915.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
    Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000
 
    Kapitálové výdavky (700)
+8.450.000
0
0
0

    Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 






2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
 Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Počet zamestnancov celkom*,**
+4
+4
+4
+4

   z toho vplyv na ŠR
+4
+4
+4
+4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
+1.000
+1.000
+1.000
+1.000

   z toho vplyv na ŠR
+1.000
+1.000
+1.000
+1.000

Osobné výdavky celkom (v eurách)
+56.700
+56.700
+56.700
+56.700

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000

   z toho vplyv na ŠR
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
+14.700
+14.700
+14.700
+14.700

   z toho vplyv na ŠR
+14.700
+14.700
+14.700
+14.700


 
 
 
 
 
** Zmena vždy proti predchádzajúcemu roku
Poznámky:
 
 
 
 
 
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
 
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje  34,95 %,  pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci  35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
 
 
 








* počet zamestnancov,  mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
















Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
Budovanie základných pilierov informatizácie
 
Obsah
 
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zverejňovaním zoznamu zmluvných štátov na webovom sídle ministerstva a formátu a štruktúry oznámenia na webovom sídle Finančného riaditeľstva sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
NIE
Ľudia
 
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
NIE
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
NIE
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
NIE
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
NIE
Infraštruktúra
 
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
NIE
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
NIE
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
NIE.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
NIE
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
NIE
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
NIE
Riadenie procesu informatizácie
 
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
NIE
Financovanie procesu informatizácie
 
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
NIE
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
 
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
NIE




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2.    Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.    Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo  (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.    legislatívne akty:
-    smernica Rady 2014/107/EÚ z  9. decembra 2014 , ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014).

b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice 2014/107/EÚ je stanovená  do 31.12.2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/107/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola určená do 15.9. 2015.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)    Smernica 2014/107/ES bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 122/ 2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do návrhu vyhlášky MF SR o podrobnostiach preverovania finančných účtov.
5.     Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.     Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1:

Predmetom zákona je úprava postupov uvedených v písm. a) a b) a na ne nadväzujúcich inštitútov, ktoré možno súhrnne označiť ako automatickú výmenu informácií. Pojem automatická výmena informácií v písm. a) v bodoch 1. až 4. zahŕňa získavanie informácií o účtoch vedených oznamujúcimi finančnými inštitúciami, oznamovanie týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následné zasielanie príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Rovnako zahŕňa aj prijímanie informácií o účtoch daňových rezidentov Slovenskej republiky vedených zahraničnými finančnými inštitúciami príslušným orgánom Slovenskej republiky, od príslušného orgánu členského štátu alebo od príslušného orgánu zmluvného štátu. Zákon teda upravuje vzájomné automatické odovzdávanie informácií o účtoch. Predpokladom výmeny a zasielania zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky je získanie informácií zo strany  finančných inštitúcií v Slovenskej republike a ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

V písm. a) bod 1. zákon upravuje získavanie informácií o účtoch daňových rezidentov členských štátov EÚ a daňových rezidentov zmluvných štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.  Nie všetky štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa do dnešného dňa zaviazali podieľať sa na automatickej výmene informácií o finančných účtoch. Zahrnutie všetkých zmluvných štátov Dohovoru má zabezpečiť, aby finančná inštitúcia mala v budúcnosti, keď sa ďalší zmluvný štát Dohovoru pripojí k Multilaterálnej dohode príslušných orgánov o automatickej výmene informácií o finančných účtoch (ďalej len „MCAA“) alebo uzavrie inú obdobnú dohodu, k dispozícií všetky potrebné údaje o osobách, ktoré majú v oznamujúcich finančných inštitúciách vedené účty. Takáto úprava napomôže finančným inštitúciám znížiť záťaž z dôvodu, že je jednoduchšie zbierať všetky potrebné údaje už v okamihu otvorenia účtu, ako až v čase po jeho otvorení. Pojem rezident zmluvnej strany medzinárodnej dohody (Dohovor) je odlišný od pojmu rezident zmluvného štátu (Dohovor a zároveň MCAA), pričom zmluvný štát je definovaný v návrhu zákona v § 2 písm. b) a zahŕňa užší rozsah rezidentov zúčastňujúcich sa štátov v porovnaní s rezidentmi zmluvnej strany medzinárodnej dohody.

V písm. a) bod 2 zákon upravuje zasielanie informácií príslušnému orgánu členského štátu a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Predmetom oznamovania nebudú informácie o všetkých rezidentoch získané podľa bodu 1. Predmetom výmenu budú iba informácie o rezidentoch členských štátov, ako aj rezidentoch zmluvných štátov, čo označuje rezidentov, ktorí sú zo štátov zúčastňujúcich sa na Dohovore, ako aj na MCAA, prípadne inej obdobne medzinárodnej zmluve uzavretej na bilaterálnej úrovni.

Informácie získané od oznamujúcej finančnej inštitúcie príslušný orgán Slovenskej republiky zasiela v súlade s  písm. a) bod 2. príslušnému orgánu členského štátu alebo zmluvnému štátu. Zasielané informácie sú údajmi o daňových rezidentoch členských štátov a zmluvných štátov, ktorí majú vo finančných inštitúciách na území Slovenskej republiky vedené finančné účty podliehajúce oznamovaniu. Podľa písm. a) bod 3. má príslušný orgán Slovenskej republiky oprávnenie prijímať informácie, ktoré zahraničný príslušný orgán dostane od zahraničnej finančnej inštitúcie o slovenských daňových rezidentoch, ktorí majú finančné účty v zahraničných finančných inštitúciách.

Predmetom úpravy zákona stanoveným v písm. b) je umožniť Slovenskej republike naplniť medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikácie dohody FATCA a plnenie príslušných povinností vo väzbe na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch so Spojenými štátmi. Predpokladom výmeny informácií je získavanie informácií podľa medzinárodnej zmluvy slovenskými finančnými inštitúciami, ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky a recipročná výmena takýchto informácií medzi príslušnými orgánmi.


V ustanovení sa vymedzuje ďalej používaný pojem dohoda FATCA. Stanovuje sa predmet úpravy zákona v nadväznosti na dohodu medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona FATCA vrátane jej príloh, ktoré podľa článku 9 dohody FATCA tvoria neoddeliteľnú súčasť medzinárodnej zmluvy, pričom toto ustanovenie upravuje:

V písm. b) bode 1. sú upravené povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií vo vzťahu k získavaniu informácií o finančných účtoch oznamovaných Spojeným štátom a oznamovaniu týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je príslušný orgán Slovenskej republiky.

Pojem finančný účet nadväzuje na vymedzenie finančného účtu v dohode FATCA (článok 1 ods.1 písm. s) dohody FATCA). Pojem daňový rezident je definovaný v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov SR pod číslom 74/1994), bližšie v jej článku 1 v nadväznosti na článok 4.

Písm. b) bod 2. zákona stanovuje zasielanie informácií prijatých príslušným orgánom Slovenskej republiky na základe splnenia oznamovacej povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií príslušnému orgánu Spojených štátov. V písm. b) bode 3. sa upravuje prijímanie informácií od príslušného orgánu Spojených štátov finančným riaditeľstvom podľa medzinárodnej zmluvy o finančných účtoch rezidentov Slovenskej republiky.

Okrem povinností finančných inštitúcií súvisiacich so získavaním a oznamovaním informácií finančnému riaditeľstvu zákon upravuje aj zasielanie informácií o finančných účtoch do Spojených štátov a prijímanie informácií o finančných účtoch oznamovaných Slovenskej republike zo Spojených štátov. Príslušný orgán Slovenskej republiky má podľa tohto zákona oprávnenie prijímať takéto informácie od príslušného orgánu Spojených štátov. Upravuje sa nielen poskytovanie údajov o finančných účtoch oznamovaných Spojeným štátom, ale recipročne sa vzťahuje aj na prijímanie informácií o účtoch oznamovaných Slovenskej republike.

Písm. b) v bode 4. zahŕňa do predmetu úpravy aj povinnosti súvisiace s platbami tzv. nezúčastneným finančným inštitúciám.


Automatická výmena informácií vo vzťahu k rezidentom členských štátov a rezidentom štátov, ktoré sú zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy

K § 2:

Pojem automatická výmena informácií je v písm. a) definovaný ako systematické oznamovanie vopred určených informácií o daňových rezidentoch členských štátov EÚ a zmluvných štátov príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu.

Zmluvný štát podľa písm. b) je definovaný ako štát (príp. jurisdikcia), ktorý je v prvom rade zmluvnou stranou Dohovoru a v druhom rade je štátom, ktorý sa zaviazal prostredníctvom MCAA automaticky vymieňať informácie o finančných účtoch. Medzi zmluvnými štátmi sa môžu vyskytnúť aj nerecipročné jurisdikcie, ktoré nebudú mať záujem na automatickom prijímaní informácií o svojich vlastných daňovníkoch, ale informácie o zahraničných daňových rezidentoch budú každoročne zasielať. Ministerstvo financií Slovenskej republiky si po implementácií legislatívy umožňujúcej automatickú výmenu informácií o finančných účtoch vyberie, s ktorými štátmi zúčastňujúcimi sa na MCAA chce informácie vymieňať. V prípade, ak si aj príslušný orgán zmluvného štátu vyberie Slovenskú republiku ako štát, s ktorým chce informácie vymieňať, môže sa takýto zmluvný štát považovať za zmluvný štát na účely tohto zákona. Medzi zmluvné štáty zaraďujeme aj štáty, s ktorými má EÚ uzavretú dohodu, podľa ktorej uvedená jurisdikcia bude poskytovať informácie uvedené v tomto zákone, a ktorá je identifikovaná v zozname uverejnenom EK. Automatická výmena informácií bude vždy prebiehať na bilaterálnej úrovni. Ministerstvo financií SR pre účely tohto zákona zverejní na svojom webovom sídle zoznam štátov a jurisdikcií, s ktorými príslušný orgán Slovenskej republiky automaticky vymieňame informácie o finančných účtoch.

Príslušným orgánom Slovenskej republiky je podľa písm. c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré môže na základe delegácie kompetencií určiť na vykonávanie automatickej výmeny informácií o finančných účtoch aj iný orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva.  

Držiteľom účtu je podľa písm. d) osoba, ktorá je uvedená ako držiteľ finančného účtu. Držiteľom účtu môže byť aj daňovo transparentný subjekt, ktorým môže byť napríklad aj zverenecký fond, v tomto prípade je zverenecký fond držiteľom účtu, čo presnejšie odzrkadľuje jeho postavenie v porovnaní s pojmom majiteľ alebo príjemca finančného aktíva. Rovnaká situácia je v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je držiteľom účtu namiesto jednotlivých spoločníkov v tejto spoločnosti. Za držiteľa účtu sa nepovažuje osoba, ktorá drží účet v prospech inej osoby ako správca, zákonný opatrovník alebo finančný poradca tejto osoby - za držiteľa účtu sa považuje osoba, v prospech ktorej sa tento účet drží.  Na tieto účely môže finančná inštitúcia využiť záznamy, ktoré získala v súvislosti s postupmi stanovenými pre predchádzanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu podľa osobitného zákona č. 297/2008 Z. z. ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto záznamy by mali obsahovať údaje, v prospech ktorej osoby je účet držaný. Pokiaľ je účet držaný viacerými osobami, každá z nich sa považuje za samostatného držiteľa pre účely stanovenia, či účet podlieha oznamovaniu. Účet je oznamovaným účtom, ak je jeden z držiteľov účtu osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo pasívny NFS s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami. V prípade, ak je jeden účet držaný viacerými osobami podliehajúcimi oznamovaniu, celý zostatok účtu je pripísaný každej takejto osobe v plnej výške.

V prípade poistnej zmluvy a anuitnej zmluvy je držiteľom účtu osoba, ktorá má právo na odkupnú hodnotu alebo môže zmeniť príjemcu plnenia zo zmluvy. Ak nie je možné stanoviť držiteľa účtu ani na základe tohto kritéria, za držiteľa účtu sa považuje osoba, ktorá je menovaná ako vlastník zmluvy a osoba, ktorá má právny nárok na výplatu za dodržania podmienok stanovených zmluvou. V prípade splatnosti zmluvy je každá osoba, ktorá má nárok na plnenie zo zmluvy, držiteľom účtu.

Písm. f) označuje subjekt ako akúkoľvek inú osobu ako fyzickú osobu. Zahŕňa teda akékoľvek právne usporiadanie majetku alebo osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu a právnickú osobu z pohľadu slovenského práva a práva členských štátov a zmluvných štátov.

Prepojeným subjektom je v súlade s písm. g) buď subjekt, ktorý riadi druhý subjekt, alebo sú to dva subjekty, ktoré sú pod spoločnou kontrolou. Kontrolou je priame alebo nepriame vlastníctvo 50 % hlasovacích práv alebo majetku v inom subjekte.

Písm. h) stanovuje definíciu daňového identifikačného čísla, ktorým je daňové identifikačné číslo alebo číslo slúžiace na daňové účely vydané v členskom štáte alebo v zmluvnom štáte rezidentovi tohto členského štátu alebo zmluvného štátu.

Ako písomné dôkazy môžu byť podľa písm. i) použité viaceré dokumenty. Oznamujúca finančná inštitúcia sa môže spoliehať na písomné dôkazy, pokiaľ nevie alebo nemá dôvod domnievať sa, že uvedená adresa daňovej rezidencie je nesprávna. Príkladom takýchto písomných dôkazov je potvrdenie o rezidencii na daňové účely vydané v štáte rezidencie daňovníka. Ďalšími takýmito písomnými dôkazmi môžu byť v prípade fyzickej osoby akýkoľvek úradne vydaný identifikačný doklad a v prípade subjektu je obdobným identifikátorom adresa zapísaného sídla alebo štát podľa práva, ktorého bol subjekt založený. 



K § 3:

Definuje finančné inštitúcie, ktoré sú oznamujúcimi finančnými inštitúciami. Finančná inštitúcia je podľa ods. 1 oznamujúcou finančnou inštitúciou za predpokladu, že je rezidentom na území Slovenskej republiky a nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Z definície oznamujúcej finančnej inštitúcie sú vylúčené všetky pobočky finančných inštitúcií, ktoré sú situované mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ je finančná inštitúcia daňovo transparentná, je daňovým rezidentom na území toho štátu podľa práva ktorého bola založená, kde má miesto skutočného vedenia alebo v mieste, kde podlieha finančnému dohľadu. V prípade, ak je finančná inštitúcia daňovým rezidentom v dvoch alebo viacerých štátoch, vyžaduje sa aby vykonávala oznamovanie v štáte, v ktorom sú vedené finančné účty. Rozoznávame štyri druhy oznamujúcich finančných inštitúcií: inštitúcia úschovy a  správy finančných aktív, vkladová inštitúcia, investičný subjekt a špecifikovaná poisťovacia spoločnosť.

Ods. 2 bližšie definuje oznamujúce finančné inštitúcie. Inštitúcia úschovy a  správy aktív podľa písm. a) je subjekt, ktorého podstatnú časť podnikania tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Ďalej je stanovené kritérium, aby subjektu z výkonu držby finančných aktív na účet iných osôb plynulo dvadsať a viac percent hrubých príjmov. Následne možno takýto subjekt považovať za taký, ktorého podstatnú časť podnikania tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt musí tento príjem dosiahnuť počas kratšieho z týchto období: trojročného obdobia, ktoré sa končí buď 31. decembrom alebo posledným dňom hospodárskeho roka, alebo obdobia, počas ktorého subjekt existoval. Príjem, ktorý takýto subjekt dosahuje, predstavujú poplatky za úschovu, držanie účtu, za prevod, poplatky a provízie za nakladanie s cennými papiermi, ktoré má v úschove a iné. Takouto finančnou inštitúciou je najmä banka zabezpečujúca správu cenných papierov (custodian bank), broker, Centrálny depozitár cenných papierov SR a burza cenných papierov.

Vkladovou inštitúciou je v súlade s písm. b) inštitúcia, ktorá prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo iného podobného odvetvia (napríklad v oblasti stavebného sporenia). Subjekt sa venuje podnikaniu v oblasti bankovníctva alebo v podobnej oblasti, ak prijíma vklady alebo podobné investície do fondov a pravidelne vykonáva jednu alebo viacero činností, ktorými sú poskytovanie pôžičiek a úverov, predlžovanie úverov, poskytovanie akreditívu, vykonávanie devízových transakcií alebo poskytovanie finančného lízingu. Medzi tieto inštitúcie zaraďujeme najmä banky, pobočky zahraničných bánk a stavebné sporiteľne.

Investičným subjektom je subjekt, ktorý primárne ako podnikateľskú činnosť vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v písm. c)  v bode 1a. až 1c, ktorými sú napríklad obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu, s devízovými hodnotami, s prevoditeľnými cennými papiermi, vykonáva správu portfólia, alebo iným spôsobom riadi finančné aktíva v mene iných osôb. Ďalej to môže byť subjekt, ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt priamo alebo nepriamo riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom. Investičným subjektom rozumieme najmä obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, subjekt kolektívneho investovania, finančného agenta, finančného poradcu alebo viazaného investičného agenta. Tento pojem sa vykladá v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF).

Špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou rozumieme podľa písm. d) subjekt, ktorý je poisťovacím subjektom regulovaným právom Slovenskej republiky alebo subjekt, ktorého hrubý príjem pochádzajúci z poisťovacej a zaisťovacej činnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahuje 50% hrubých príjmov za toto obdobie. Rovnako je to subjekt, ktorého úhrnná hodnota aktív pochádzajúca z činnosti poistenia a zaistenia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahuje 50% hrubých príjmov. Takýmto subjektom je najmä poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a  pobočka zahraničnej zaisťovne.

Pojem finančné aktívum  stanovený v ods. 3 na účely ods.2 zahŕňa najmä cenný papier, podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap, poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu alebo akýkoľvek podiel vo forme cenných papierov, podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve.


K § 4:

Paragraf ustanovuje, ktoré finančné inštitúcie sú neoznamujúce finančné inštitúcie. Medzi tieto zaraďujeme verejný orgán, medzinárodné organizácie, Národnú banku Slovenska, avšak iba pokiaľ nevykonávajú činnosti, ktoré sú obdobné s podnikateľskými činnosťami vkladových inštitúcií, inštitúcií úschovy a  správy finančných aktív a špecifikovaných poisťovacích spoločností. V prípade, ak jeden z vyššie menovaných subjektov koná nad rámec svojej pôsobnosti a napríklad sprostredkováva platbu tretej osobe, už nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Neoznamujúcimi finančnými inštitúciami sú aj vyňaté subjekty kolektívneho investovania alebo zverenecké fondy, ak sú správcovia takýchto fondov oznamujúcimi finančnými inštitúciami.

Na účely ods. 1 písm. a) je podľa ods. 2 verejným orgánom akýkoľvek subjekt, ktorým je štátny orgán, orgán územnej samosprávy alebo agentúra vytvorenú na plnenie osobitných úloh verejnej správy. Tento pojem zahŕňa subjekty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Slovenskej republiky, jej podriadenými subjektmi a zo žiadnej časti príjmov nemá prospech súkromná osoba. Príjem sa nepovažuje za plynúci súkromnej osobe, ak je takáto osoba určeným príjemcom vládneho programu vykonávaného v súvislosti s verejným blahom. Za takýto subjekt možno v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom považovať najmä obec, vyšší územný celok, Štátnu pokladnicu, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a.s., Sociálnu poisťovňu a rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu  zriadenú na plnenie úloh štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov. Tieto subjekty sú neoznamujúce finančné inštitúcie v súvislosti s aktivitami, ktoré nie sú podnikateľskou činnosťou.

Pod pojmom medzinárodná organizácia sa rozumie akákoľvek medzinárodná organizácia, jej agentúra alebo pomocný orgán. Medzinárodná organizácia musí mať na území Slovenskej republiky zriadené sídlo organizácie. Ďalej, z jej príjmov nesmú mať prospech žiadne súkromné osoby.


Na účely ods. 1 písm. b) je neoznamujúcou finančnou inštitúciou aj dôchodkový fond so širokou účasťou, dôchodkový fond s úzkou účasťou, dôchodkový fond verejného orgánu, medzinárodnej organizácie alebo Národnej banky Slovenska alebo kvalifikovaný vydavateľ kreditných kariet.

Dôchodkovým fondom so širokou účasťou je fond, ktorý bol zriadený za účelom poskytovania dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok určeným príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými týmito zamestnancami a predstavujú odplatu za poskytnuté služby za predpokladu, že sú splnené všetky kritéria v písmene e) bode 1. a 2. a súčasne aspoň jedno z kritérií v bode 3.
Dôchodkový fond s úzkou účasťou je fond, ktorý bol zriadený za účelom poskytovania dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok určeným príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými týmito zamestnancami na splnenia podmienok stanovených v písm. f) v  bode 1. až 5 tohto paragrafu. 

Dôchodkový fond verejného orgánu označuje fond zriadený vládou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou organizáciou, ktorý poskytuje dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými takýmito zamestnancami, alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté verejnému orgánu.
Neoznamujúcou finančnou inštitúciou je aj iný subjekt, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky, a má podobné charakteristiky ako subjekty uvedené v písm. a) v bode 1. a bode 2. Slovenská republika je povinná nahlásiť EK tieto finančné inštitúcie do 31. júla 2015Podľa § 22 ods. 9 bude zoznam neoznamujúcich finančných inštitúcií po vyhodnotení EK zverejnený vo Finančnom spravodajcovi. 

Kvalifikovaný vydavateľ kreditných kariet je finančnou inštitúciou výlučne z toho dôvodu, že je vydavateľom kreditných kariet a prijíma vklady klientov len z dôvodu uskutočnenia platby prevyšujúcej zostatok na účte a tento preplatok sa klientovi bezodkladne nevráti.

Vyňatý subjekt kolektívneho investovania na účely ods. 1 písm. d) označuje investičný subjekt, ktorý je regulovaným subjektom kolektívneho investovania a všetky jeho podiely vlastní jedna alebo viaceré fyzické osoby alebo subjekty, alebo sú držané prostredníctvom fyzických osôb alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Subjekt sa považuje za vyňatý, ak už emitoval akcie na doručiteľa, avšak po 31. decembri 2015 neemituje žiadne akcie na doručiteľa, všetky takéto akcie stiahol, vykonáva postupy preverovania a oznamovania, pokiaľ ide o redemáciu a inú platbu vo vzťahu k takýmto akciám, a zaviedol postupy, cieľom ktorých je zabezpečiť splatnosť alebo stiahnutie týchto akcií čo najskôr, avšak najneskôr pred 1. januárom 2018. Takouto finančnou inštitúciou je najmä banka, platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí.

K § 5:

Finančný účet je podľa ods. 1 účet, ktorý vedie finančná inštitúcia a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet, majetkový alebo dlhový podiel v investičnom subjekte, poistnú zmluvu a anuitnú zmluvu. Tento pojem nezahŕňa účet, ktorý je vylúčeným účtom.

Pojem vkladový účet stanovený v ods. 2 na účely ods. 1 zahŕňa akýkoľvek účet, ktorý je napríklad podnikateľským účtom, bežným účtom, sporiacim účtom, účtom doloženým vkladovým certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným obdobným nástrojom, ktorý je využívaný v rámci bankového segmentu. Účet založený vkladnou knižkou bude spravidla vkladovým účtom. Bežný účet sa spravuje v súlade s ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Vkladový účet sa spravuje podľa § 716 Obchodného zákonníka. Úprava vkladných knižiek je predmetom úpravy Občianskeho zákonníka.

Podľa ods. 2 písm. b) správcovský účet je účet iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva ktorý bol zriadený za účelom správy finančných aktív iných osôb. Správcovský účet je spravidla vedený finančnou inštitúciou, ak finančná inštitúcia dohliada na uchovávanie aktív na finančnom účte.

Majetkový alebo dlhový podiel v investičnom subjekte v súlade s ods. 1 písm. a) nezahŕňa podiel v investičnom subjekte, ktorý je investičným subjektom len z toho dôvodu, že poskytuje klientovi investičné poradenstvo. Takýto majetkový alebo dlhový podiel predstavuje podiel v subjekte, ktorý je profesionálne spravovaným investičným subjektom alebo subjektom, ktorý predstavuje akýkoľvek kolektívny investičný nástroj založený s investičnou stratégiou na investovanie, reinvestovanie a obchodovanie s finančnými aktívami. Majetkový alebo dlhový podiel, ktorý je iný, ako ten stanovený v ods. 1 písm. b) je taký, ktorý vznikol s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa tohto zákona.

Podľa ods. 2 písm. c) majetkovým podielom v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership), ktorá je finančnou inštitúciou sa rozumie podiel na imaní spoločnosti alebo na zisku spoločnosti. V prípade, ak je majetkový podiel v investičnom subjekte držaný prostredníctvom správcovskej inštitúcie, potom za oznamovanie je zodpovedná správcovská inštitúcia.

Poistnou zmluvou podľa ods. 2 písm. d) je zmluva uzavretá podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane

náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Anuitnou zmluvou sa zakladá poistníkovi na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa ods. 2 písm. f)  bodu 1. je odkupnou hodnotou vyššia z nasledovných súm: suma, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení alebo suma, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy. Odkupnou hodnotou nie je suma podľa ods. 2 písm. f) bod 2.

Vylúčeným účtom je podľa ods. 3 dôchodkový účet, daňovo zvýhodnený nedôchodkový účet, účet založený za účelom životného poistenia, účet vedený z dôvodu pozostalosti, vinkulovaný alebo viazaný účet, vkladový účet z dôvodu nevrátených preplatkov a nízko rizikové účty za splnenia podmienok stanovených zákonom.

Dôchodkový účet je podľa ods. 3 písm. a) vyňatým účtom za predpokladu, že spĺňa všetky požiadavky stanovené v bodoch 1. až 5.

Účet podľa ods. 3 písm. b), ktorý nie je dôchodkovým účtom, spĺňa kritéria pre to, aby bol vyňatým účtom stanovené v bodoch 1. až 4.

Zmluvy o životnom poistení podľa ods. 3 písm. c), ktoré sa ukončia pred deväťdesiatym rokom života sú vylúčeným účtom za predpokladu, že spĺňajú všetky podmienky stanovené v bodoch 1. až 4.

Účet vedený z dôvodu pozostalosti podľa ods. 3 písm. d) je takisto vyňatým účtom, ak obsahuje kópiu úmrtného listu alebo závetu.

Ods. 3 písm. e)  v bodoch 1. až 4.stanuje rôzne typy účtov, ktoré sú vyňatými účtami z dôvodu, že boli zriadené v súvislosti s jednou z uvedených skutočností.

Podľa ods. 3 písm. f) v prípade, ak finančná inštitúcia nie je kvalifikovaným vydavateľom kreditných kariet podľa § 4 ods. 3 písm. d), môže viesť vyňatý účet, ktorý je zriadený v súvislosti s vedením kreditnej karty alebo iného revolvingového finančného nástroja.

Podľa ods. 3 písm. g) je vylúčeným účtom aj iný účet, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky a má podobné charakteristiky ako ktorýkoľvek z účtov podľa písm. a) až f). Podľa § 22 ods. 9 bude zoznam vylúčených finančných účtov  po vyhodnotení EK zverejnený vo Finančnom spravodajcovi.  

Existujúcim účtom podľa ods. 4 je účet vedený finančnou inštitúciou k 31. decembru 2015 alebo finančný účet držiteľa bez ohľadu na dátum otvorenia účtu, ktorý si otvorí držiteľ účtu, ktorý má vo finančnej inštitúcií alebo prepojenom subjekte už otvorený existujúci finančný účet podľa bodu 1.  Oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na čestné vyhlásenie a listinné dôkazy, ak je jej známe, že sú nesprávne. Za existujúci účet možno ďalej považovať aj účet, na ktorý možno uplatniť postupy stanovené pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ktoré boli už vykonané v súvislosti s existujúcim účtom podľa bodu 1. Účet možno považovať za existujúci, ak v súvislosti s jeho otvorením nie je potrebné žiadať ďalšie dodatočné alebo zmenené údaje než tie, ktoré má už finančná inštitúcia k dispozícií a vyhovujú požiadavkám podľa tohto zákona. Podrobnejšie kritériá na klasifikáciu účtu ako existujúceho účtu budú stanovené vo všeobecne záväznom predpise.

Ďalej sú stanovené definície nového účtu fyzickej osoby a nového účtu subjektu.



K § 6:

Účet podliehajúci oznamovaniu je podľa ods. 1 účet vedený finančnou inštitúciou, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými osobami podliehajúcimi oznamovaniu za predpokladu, že boli ako také identifikované podľa pravidiel stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 7 ods. 2.

Osoba podliehajúca oznamovaniu je podľa ods. 2 písm. a) osoba z členského štátu alebo zmluvného štátu, ktorá je iná ako osoby vymenované v bodoch 1. až 7.

Pojem ovládajúca osoba  podľa ods. 2 písm. b) označuje fyzickú osobu, ktorá vykonáva faktickú kontrolu nad subjektom. Nakoľko sa jedná o osoby, ktoré sú daňovými rezidentmi iných členských štátov alebo zmluvných štátov, môže ísť aj o osoby, ktoré sú zriaďovateľom, správcom, poručníkom, oprávnenou osobou alebo triedou príjemcov v prípade zvereneckého fondu založeného podľa práva iného členského štátu alebo iného zmluvného štátu. Pojem ovládajúca osoba je potrebné vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF).

Nefinančný subjekt (ďalej len „NFS“) v ods. 2 písm. c) označuje subjekt iný ako finančná inštitúcia, ktorý môže byť pasívnym NFS a aktívnym NFS.

Pojem pasívny NFS je definovaný v ods. 2 písm. c) bode 1. negatívne – je to taký finančný subjekt, ktorý nie je aktívnym NFS alebo investičným subjektom, ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať obchodovaniu s finančnými aktívami (§ 3 písm. f) bod 2. zákona) a ktorý nie finančnou inštitúciou.

NFS je aktívnym NFS v prípade, ak spĺňa akékoľvek kritérium stanovené v ods. 2 písm. c) bod 2 podbodoch 2a. až 2h. NFS je podľa podbodu 2a.  aktívnym NFS z dôvodu, že menej ako 50%  príjmov sú pasívne príjmy a menej ako 50% aktív sú také aktíva, ktoré vytvárajú pasívny príjem. Podľa podbodu 2b. sa s akciami aktívneho NFS obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi alebo ide o subjekt, ktorý je prepojeným subjektom. Aktívnym NFS je podľa  2c. aj subjekt, ktorý je verejným orgánom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou, alebo subjekt úplne vlastnený jedným alebo viacerými z uvedených subjektov. NFS je považovaný za aktívny v súlade s 2d. ak všetky podstatné činnosti NFS spočívajú v držbe emitovaných akcií alebo v poskytovaní služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú inou podnikateľskou činnosťou, ako je činnosť finančných inštitúcií za predpokladu, že subjekt sa nestane takýmto aktívnym NFS z dôvodu, že je investičným fondom. Rovnako možno medzi aktívne NFS zaradiť aj tzv. start-upy za podmienok stanovených 2e. Ďalším takýmto subjektom je podľa 2f.  aj NFS, ktorý je v procese likvidácie alebo sa reorganizuje s účelom znovu začať prevádzkovať iné činnosti, ako sú činnosti finančnej inštitúcie. Rovnako takýmto subjektom je v súlade s 2e. aj subjekt, ktorý sa zaoberá finančnými a zaisťovacími transakciami s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami a neposkytuje financovanie alebo zaisťovanie inému subjektu, ako je prepojený subjekt. NFS podľa bodu 8. sú  subjekty ako nadácie (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v znení neskorších predpisov), záujmové združenia osôb (§ 20f až § 20j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Podľa ods. 3 osoba z členského štátu alebo osoba zo zmluvného štátu je osoba, ktorá sa považuje za daňového rezidenta tohto iného štátu podľa daňovej legislatívy tohto iného členského alebo zmluvného štátu. V prípade, ak ide o subjekt, ktorý je transparentný na daňové účely, považuje sa za rezidenta toho štátu, kde sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia.




K § 7:
 
Predpokladom zaslania informácií o účtoch daňovníkov príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následného poskytnutia príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu je zistenie ich existencie. Za týmto účelom je oznamujúca slovenská finančná inštitúcia povinná vykonať preverovanie podľa pravidiel stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise. V rámci plnenia týchto povinností oznamujúca slovenská finančná inštitúcia primárne preveruje, či vedie oznamovaný finančný účet.

Podľa ods. 2 podrobnosti o požiadavkách oznamovania a o požiadavkách preverovania, postupoch preverovania pri existujúcich účtoch fyzických osôb a existujúcich účtoch subjektov, postupoch preverovania pri nových účtoch fyzických osôb a nových účtoch subjektov a osobitné pravidlá týkajúce sa preverovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR.

K § 8:

Predmetom získavania údajov sú údaje o držiteľovi oznamovaného finančného účtu, resp. o ovládajúcich osobách. Údaje, ktoré sú predmetom plnenia tejto povinnosti, sú stanovené v odseku 2 a týkajú sa držiteľa účtu – fyzickej osoby alebo iného subjektu, ktorý je daňovým rezidentom členského alebo zmluvného štátu.

U fyzickej osoby, ktorá je držiteľom účtu a osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo ovládajúcou osobou sa zisťuje jej meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, pokiaľ bolo pridelené, dátum narodenia a miesto narodenia. Pri subjekte sa zisťuje jeho obchodné meno alebo názov, adresa sídla a daňové identifikačné číslo, pokiaľ bolo pridelené. Pri všetkých subjektoch sa zisťuje miesto daňovej rezidencie.

Tieto údaje sa zisťujú aj o subjekte alebo entite bez právnej subjektivity, ktorá nie je zahraničnou osobou, ale je kontrolovaná osobou, ktorá je zahraničným daňovníkom. Údaje sa získavajú  o všetkých ovládajúcich osobách, ak je ich viac.

K § 9:

Predmetom oznamovacej povinnosti oznamujúcej slovenskej finančnej inštitúcie sú tri okruhy údajov. Prvý okruh tvoria identifikačné údaje finančnej inštitúcie, ktorá si plní oznamovaciu povinnosť. Medzi ne patrí názov alebo obchodné meno oznamujúcej slovenskej finančnej inštitúcie, IČO a jej daňové identifikačné číslo. Druhý okruh predstavujú údaje o držiteľovi oznamovaného účtu stanovené v § 8 ods. 2  zákona a bližšie špecifikované k jednotlivým typom účtov vo všeobecne záväznom právnom predpise. Tretím okruhom údajov je číslo účtu alebo jeho funkčný ekvivalent a zostatok na účte alebo hodnota účtu. Oznamuje sa zostatok alebo hodnota účtu buď ku koncu kalendárneho roka alebo ku koncu iného primeraného oznamovacieho obdobia. Iné primerané oznamovacie obdobie je napr. obdobie medzi posledným výročím zmluvy a predchádzajúcim výročím zmluvy (napríklad v prípade poistných zmlúv) alebo hospodársky rok. V prípade, ak bol účet v priebehu roka zrušený, oznamuje sa informácia o jeho zrušení.

Oznamujúca slovenská finančná inštitúcia je povinná príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámiť aj skutočnosť, že v období, za ktoré sa oznamovacia povinnosť plní, nezistila žiaden oznamovaný účet. Oznamovacia povinnosť podľa tohto odseku sa plní rovnakým spôsobom a v rovnakých termínoch ako oznamovacia povinnosť ohľadom údajov uvedených v odseku 1.

Podľa odseku 3 oznamujúca slovenská finančná inštitúcia je povinná splniť oznamovaciu povinnosť do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý hlásené údaje zisťovala. Napríklad údaje zisťované za rok 2016 je finančná inštitúcia povinná odovzdať príslušnému orgánu Slovenskej republiky do 30. júna 2017.

Automatická výmena informácií v nadväznosti na dohodu FATCA

K § 10:

Dohoda FATCA upravuje práva a povinnosti zmluvných strán, ktorými sú Slovenská republika a Spojené štáty viazané. Tieto pravidlá sú vo vzťahu k zmluvným stranám samo-vykonateľné a aj vzhľadom na možné úpravy dohody FATCA do budúcnosti nie je žiaduce a potrebné ich duplikované vymedzenie zákonom. Medzi takéto ustanovenia je možné zaradiť napr. článok 1 ods. 1 dohody FATCA, ktorý obsahuje vymedzenie pojmov na účely dohody FATCA. Príslušná časť tohto zákona preto vymedzenie pojmov neobsahuje a používa pojmy vymedzené priamo v dohode FATCA. Účelom paragrafu je stanoviť, že pojmy použité v dohode FATCA sa uplatnia pre ustanovenia tejto časti zákona v zmysle významu, aký majú v dohode FATCA.

K § 11:

Podľa ods. 1 sú slovenské oznamujúce finančné inštitúcie podľa dohody FATCA povinné registrovať sa pre účely FATCA (článok 4 ods. 1 písm. c) dohody FATCA, ktorý upravuje zaobchádzanie so slovenskými oznamujúcimi finančnými inštitúciami). Registrácia prebieha cez registračný systém Úradu pre daňovú správu Spojených štátov - IRS, ktorý je umiestnený na webovom sídle IRS. V rámci registrácie pridelí IRS finančnej inštitúcii Global Intermediary Identification Number (GIIN), teda špeciálne číslo pre identifikáciu finančnej inštitúcie na účely FATCA. Toto identifikačné číslo bude finančná inštitúcia uvádzať aj pri plnení oznamovacej povinnosti v Slovenskej republike.

Hoci dohoda FATCA používa pojem "registrácia na účely FATCA", nejde o registráciu podľa § 67 daňového poriadku. Ustanovenie neukladá finančnej inštitúcii registračnú povinnosť k jednotlivým druhom daní. Zákon v záujme väčšej jasnosti pojem „registrácia“ nepoužíva, namiesto toho ustanovuje povinnosť získať identifikačné číslo formou požiadania IRS o jeho pridelenie.

Povinnosť požiadať o pridelenie identifikačného čísla GIIN je stanovená slovenským oznamujúcim finančným inštitúciám.  Povinnosť požiadať o pridelenie GIIN vzniká aj slovenským neoznamujúcim finančným inštitúciám, a to v nadväznosti na § 22 ods. 5 tohto zákona. Od dňa, kedy slovenská neoznamujúca finančná inštitúcia začne viesť účet, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom oznamovaný, stane sa z nej oznamujúca slovenská finančná inštitúcia, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti stanovené týmto zákonom a medzinárodnou zmluvou.

Slovenská oznamujúca a neoznamujúca finančná inštitúcia požiada o pridelenie identifikačného čísla tak, aby ho získala najneskôr do dňa predchádzajúceho dňu, ku ktorému má podať finančnému riaditeľstvu oznámenie. Slovenská oznamujúca a neoznamujúca finančná inštitúcia oznámi pridelené identifikačné číslo finančnému riaditeľstvu do 15 dní od jeho pridelenia alebo do 15 dní odo dňa účinnosti tohto zákona v prípade, ak slovenská oznamujúca alebo neoznamujúca finančná inštitúcia požiadala príslušný orgán Spojených štátov o pridelenie identifikačného čísla už pred nadobudnutím účinnosti tejto časti zákona.

Zákon špeciálne neupravuje spôsob, akým má finančná inštitúcia oznámiť pridelené GIIN, uplatní sa preto všeobecná právna úprava stanovená v daňovom poriadku.

K § 12:

Z dôvodu identifikácie oznamovaného účtu alebo účtu, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia, zákon stanovuje vykonanie preverovania (due dilligence). V rámci plnenia tejto povinnosti finančná inštitúcia preveruje, či vedie účet oznamovaný Spojeným štátom (podľa článku 1 ods. 1 písm. cc) dohody FATCA). Ak dôjde k záveru, že takýto účet vedie, zisťuje všetky údaje podľa § 13 tohto zákona k takému účtu, ktoré sú predmetom oznamovacej povinnosti vo väzbe na dohodu FATCA.

Finančná inštitúcia taktiež preveruje, či nevedie účet, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia (podľa článku 1 ods. 1 písm. r) dohody FATCA). Ak finančná inštitúcia na základe plnenia tejto povinnosti dôjde k záveru, že vedie účet nezúčastnenej finančnej inštitúcie, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Pri plnení povinnosti preverovania je finančná inštitúcia povinná postupovať podľa postupov, ktoré sú vymedzené v prílohe 1 dohody FATCA (tzv. postupy due diligence). Je preto potrebné, aby finančné inštitúcie nastavili svoje informačné systémy tak, aby boli v súlade s postupmi due dilligence.

Návrh tejto časti zákona zároveň umožňuje, aby finančné inštitúcie použili aj postupy, ktoré stanovuje vykonávacie nariadenie k zákonu Spojených štátov FATCA, v nadväznosti na prílohu I (bod I písm. C) dohody FATCA.
 
Osobitná lehota na vykonanie povinnosti preverovania nie je stanovená. Finančná inštitúcia by mala súvisiace úkony zabezpečiť do lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti stanovenej v § 14 ods. 4 tohto zákona.

K § 13:

Predmetom povinnosti získavať informácie sú údaje o určenej americkej osobe (podľa článku 1 ods. 1 písm. ff) dohody FATCA), príp. o neamerických osobách ovládajúcich neamerický subjekt (entitu), ktoré sú špecifikovanou americkou osobou. Údaje, ktoré sú predmetom povinnosti získavať informácie, sa týkajú držiteľa oznamovaného amerického účtu. Ide o údaje stanovené v článku 2 ods. 2 v bode 1 dohody FATCA.

K § 14:

Predmetom oznamovacej povinnosti finančných inštitúcií je niekoľko druhov údajov. Uvedené ustanovenie nadväzuje priamo na článok 2 ods. 2 písm. a) dohody FATCA.

Prvú skupinu údajov predstavujú identifikačné údaje finančných inštitúcií, ktoré plnia oznamovaciu povinnosť. Sem patrí názov alebo označenie finančnej inštitúcie a jej daňové identifikačné číslo. Zároveň sa uvedie identifikačné číslo (GIIN) pridelené finančnej inštitúcii zo strany IRS na účely dohody FATCA podľa § 11 tohto zákona, meno a priezvisko alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie.

Ďalej sú to údaje o oznamovanom účte, údaje o jeho držiteľovi alebo jeho ovládajúcej osobe, ktoré finančná inštitúcia zistila v rámci plnenia povinnosti získavať údaje podľa § 13 tohto zákona, zostatok peňažných prostriedkov na oznamovanom účte alebo jeho hodnotu a ďalšie údaje podľa článku 2 ods. 2 písm. a) dohody FATCA.

Ustanovenie takisto upravuje aj povinnosť slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcie oznámiť finančnému riaditeľstvu, že v období, za ktoré sa oznamovacia povinnosť plní, nezistila žiadny účet oznamovaný Spojeným štátom.

Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá v kalendárnom roku vedie účet, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Lehota na splnenie povinnosti podať oznámenie je do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa plní oznamovacia povinnosť. Túto lehotu nie je možné predĺžiť, keďže následne príslušnému orgánu Slovenskej republiky je stanovená lehota na zaslanie informácií príslušnému orgánu Spojených štátov do 30. septembra.


K § 15:

Ustanovenie upravuje osobitný okruh povinností slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií, ktoré sa vzťahujú k platbám vykonaným nezúčastňujúcim sa finančným inštitúciám. Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá sprostredkováva alebo poukazuje platbu nezúčastnenej finančnej inštitúcii (definícia je obsiahnutá v článku 1 ods. 1 písm. r) dohody FATCA), je povinná splniť jednu z dvoch povinností. Zákon nadväzuje na povinnosti finančných inštitúcií vymedzené v dohode FATCA v článku 4 ods. 1 písm. d) a e).

Slovenské finančné inštitúcie, ktoré nie sú k zrážaniu z platieb zo zdroja v Spojených štátoch zaviazané samostatnou dohodou, sú povinné poskytnúť údaje potrebné pre zrazenie sumy zodpovedajúcej dani Spojených štátov (najmä údaje, pomocou ktorých možno identifikovať platbu poukázanú nezúčastňujúcej sa finančnej inštitúcii, jej skutočného príjemcu a pod.). Tieto informácie je slovenská oznamujúca finančná inštitúcia povinná poskytnúť tomu, od koho platbu prijala.

Ak sú slovenské oznamujúce finančné inštitúcie povinné na základe samostatnej dohody uzatvorenej s IRS, zraziť sumu zodpovedajúcu dani Spojených štátov (30% z každej platby zo zdroja na území Spojených štátov), zašlú ju do Spojených štátov. Suma zodpovedajúca dani nebude odvádzaná daňovému úradu ani inému orgánu finančnej správy v SR, ale priamo na účet určený IRS podľa dohody s finančnou inštitúciou. Očakáva sa, že povinnosť zrážať daň bude v Slovenskej republike plniť len obmedzený počet finančných inštitúcií.

Toto ustanovenie neukladá špecifickú sankciu za neplnenie povinností súvisiacich s platbami nezúčastňujúcim sa finančným inštitúciám. Sankcia však vyplýva priamo z dohody FATCA, kde finančné inštitúcie, ktoré nesplnia vyššie uvedené povinnosti, budú označené ako nezúčastňujúce sa finančné inštitúcie.


Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 16:

Právnymi predpismi, ktoré sa subsidiárne uplatňujú na postupy podľa tohto zákona, sú zákon o medzinárodnej spolupráci a daňový poriadok. Postupy podľa zákona sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria postupy v oblasti získavania informácií o účtoch zo strany finančných inštitúcií a ich oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Práva a povinnosti sú v týchto prípadoch stanovené finančnej inštitúcii, ktorá ich plní voči finančnému riaditeľstvu. Uvedené postupy sa v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, realizujú na základe všeobecného predpisu pre správu daní - daňového poriadku.  Druhú skupinu postupov predstavujú postupy spojené so zasielaním informácií o účtoch príslušnému orgánu členského štátu, príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov a prijímanie informácií príslušným orgánom Slovenskej republiky od príslušného orgánu členského štátu, príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov. Na tieto postupy sa použije zákon o medzinárodnej pomoci a daňový poriadok v prípade, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.


K § 17:

Držiteľ účtu alebo ovládajúca osoba je povinná poskytnúť oznamujúcej finančnej inštitúcií a slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcii potrebnú súčinnosť v záujme plnenia povinností preverovania a získavania údajov.

K § 18:

Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia doručuje oznámenie elektronickými prostriedkami, pričom podrobnosti o doručovaní stanovuje daňový poriadok v § 33 ods. 4. Formát a štruktúru oznámenia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

K § 19:

Oznamujúca finančná inštitúcia, slovenská oznamujúca finančná inštitúcia a príslušný orgán Slovenskej republiky sa považujú za prevádzkovateľov údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Na prevádzkovateľov údajov sa vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov.

Podľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov možno spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanoví zákon.

Oznamujúca finančná inštitúcia a  slovenská oznamujúca finančná inštitúcia uchovávajú údaje podľa § 8 a  §  13 10 rokov odo dňa, keď sa tieto údaje podľa § 9 a  §14 oznámili.

K § 20:

Príslušný orgán Slovenskej republiky po prijatí oznámenia od finančných inštitúcií na základe splnenia oznamovacej povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií podľa § 9 a § 14 tohto zákona a prípadnom odstránení nedostatkov podania, následne zasiela informácie príslušnému orgánu EÚ, príslušnému orgánu zmluvného štátu alebo príslušnému orgánu Spojených štátov.

Zákon upravuje lehotu, v ktorej je príslušný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať informácie príslušnému orgánu členského štátu, zmluvného štátu alebo príslušnému orgánu Spojených štátov - a to do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý údaje finančné inštitúcie zisťovali požadované údaje.

K § 21:

Ustanovenie upravuje právomoc príslušného orgánu Slovenskej republiky prijímať informácie o finančných účtoch slovenských rezidentov od príslušného orgánu členského štátu , príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov amerických.

K § 22:

Oznamujúcim finančným inštitúciám podľa tohto zákona a medzinárodnej zmluvy, držiteľom účtov a ovládajúcim osobám sa zakazuje prijímať postupy, ktorých cieľom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a preverovania podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Pre účely plnenia povinností podľa tohto zákona je oznamujúca finančná inštitúcia a oznamujúca slovenská finančná inštitúcia povinná viesť záznamy o jednotlivých krokoch týkajúcich sa oznamovania a preverovania podľa zákona, medzinárodnej zmluvy a všeobecne záväzného právneho predpisu a o dôkazoch, na ktoré sa pri vykonávaní jednotlivých krokov a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov. Tieto záznamy a písomné dôkazy je povinná uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa tieto údaje podľa § 9 a  §14 oznámili

Oznamovacia povinnosť sa môže za podmienok stanovených v § 22 ods. 4 a 5 vzťahovať aj na neoznamujúce finančné inštitúcie a neoznamujúce slovenské finančné inštitúcie. Môže sa tak stať v dvoch prípadoch a to vtedy, keď neoznamujúce finančné inštitúcie alebo neoznamujúca slovenská finančná inštitúcia začne vykonávať podnikateľskú finančnú činnosť, ktorá je obdobná s podnikateľskou činnosťou, ktorú vykonávajú oznamujúce finančné inštitúcie alebo oznamujúce slovenské finančné inštitúcie. Tieto finančné inštitúcie sú následne povinné, ako ostatné oznamujúce  finančné inštitúcie  a slovenské oznamujúce finančné inštitúcie vykonávať aj preverovanie, ale len pre okruh činností, pre ktoré sú považované za oznamujúce. Druhý prípad je taký, ak neoznamujúce finančné inštitúcie alebo neoznamujúce slovenské finančné inštitúcie, ktoré pri výkone svojej činnosti zistia, že vedú oznamovaný účet a v tomto prípade sú povinné splniť oznamovaciu povinnosť, bez toho, aby priebežne museli preverovať alebo získavať údaje.
 
Kontrolu dodržiavania povinností podľa tohto zákona vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo daňový úrad, pričom sa riadi podľa postupov stanovených v daňovom poriadku.

Automatická výmena informácií medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu podľa tohto zákona má prednosť pred výmenou informácií podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o medzinárodnej spolupráci a podľa  § 49a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný k poslednému dňu kalendárneho roka alebo poslednému dňu iného primeraného oznamovacieho obdobia.

V súlade s ods. 9 ministerstvo zverejní vo Finančnom spravodajcovi zoznam neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených finančných účtov, ktoré boli oznámené.

K § 23:

V prípade, ak oznamujúce finančné inštitúcie nebudú dodržiavať pravidlá oznamovania a  preverovania stanovené týmto zákonom a špecifikované vo všeobecne záväznom právnom predpise, daňový úrad im uloží pokutu až do výšky 10 000 eur, a to aj opakovane.


K § 24:

Podľa ods. 1 oznamujúce finančné inštitúcie vykonajú prvýkrát oznamovanie za obdobie kalendárneho roka 2016 s tým, že príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámia relevantné informácie v termíne do 30. júna 2017.

Vo vzťahu k skôr existujúcim účtom (účtom vedeným k 31. decembru 2015) nie je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zisťovať a oznamovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky daňové identifikačné alebo iné obdobné identifikačné číslo držiteľa účtu a dátum narodenia, ak jej takéto informácie nie sú známe. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s takýmito účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa takéto účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo alebo iné obdobné identifikačné číslo a dátum narodenia. V súvislosti s oznamovaným finančným účtom, ktorý existoval k 31.12 2015, oznamujúca finančná inštitúcia nie je povinná oznamovať miesto narodenia, ak jej tento údaj nie je známy.

Ustanovenie upravuje osobitnú oznamovaciu povinnosť pre slovenské oznamujúce finančné inštitúcie v prechodnom období. Povinnosť sa týka nezúčastnených finančných inštitúcií, pričom slovenská oznamujúca finančná inštitúcia v rámci plnenia oznamovacej povinnosti a nasledujúcich povinností podľa zákona je povinná oznámiť finančnému riaditeľstvu názov nezúčastnenej finančné inštitúcie a súhrnnú výšku platieb, ktoré jej v danom kalendárnom roku poukázala alebo sprostredkovala. Táto oznamovacia povinnosť sa plní osobitne za kalendárny rok 2015 v rámci oznamovacej povinnosti v roku 2016 a za kalendárny rok 2016 v rámci oznamovacej povinnosti v roku 2017.

Ďalej toto ustanovenie upravuje situáciu pri už existujúcich finančných účtoch. Existujúci finančný účet je podľa dohody FATCA taký finančný účet, ktorý je vedený finančnou inštitúciou k 30. júnu 2014. Toto ustanovenie stanovuje, že slovenská oznamujúca finančná inštitúcia nie je pri už existujúcich finančných účtoch povinná zisťovať a oznamovať federálne daňové identifikačné číslo Spojených štátov (tzv. U.S. TIN) alebo iné identifikačné číslo používané na daňové účely. Ak však finančná inštitúcia tieto údaje pozná, je povinná ich oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote stanovenej v § 17 ods. 4 tohto zákona. Inak je finančná inštitúcia povinná oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky dátum narodenia (ak ho pozná). Skutočnosť, či sú údaje finančnej inštitúcii známe, sa posudzuje podľa toho, či ich vedie vo svojich záznamoch. Lehota, v ktorej nie je finančná inštitúcia pri už existujúcich finančných účtoch povinná vyššie uvedené údaje získavať a oznamovať, uplynie podľa dohody FATCA 31. decembra 2016 (väzba na § 19 ods. 4).


K § 25:

Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preberá smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní.




Čl. II

K bodu 1.:
Odkaz na prahovú hodnotu bol v čl. 8 ods. 3 smernice 2011/16/EÚ odstránený, keďže sa v praxi ukázalo, že nie je možné takúto prahovú hodnotu skutočne uplatňovať.

K bodu 2.:
Tento bod obsahuje úpravu nadpisu pod § 19, ktorý bude znieť „Praktické opatrenia“, nakoľko súčasný nadpis po doplnení navrhovaného znenia v bode 5. by neodrážal povahu tohto ustanovenia. Predmetom úpravy tohto § už nebudú iba otázky nákladov, ale bude zavedené nové ustanovenie, ktoré je zamerané na ochranu osobných údajov osoby, o ktorej sa informácie vymieňajú.

K bodu 3.:
Členské štáty EÚ sú povinné v súlade článkom 21 ods. 2 smernice 2011/16/EÚ v znení smernice Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 zabezpečiť bezpečnosť svojich systémov. V prípade ak dôjde k narušeniu bezpečnosti týchto systémov, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť ochranu osobných údajov alebo súkromia, príslušný orgán  zabezpečí, aby každú osobu podliehajúcu oznamovaniu upovedomil o narušení bezpečnosti v súvislosti s jej údajmi.

K bodu 4.:
Z dôvodu zachovania konzistentnosti pojmov používaných v navrhovanom zákone a pojmov použitých v zákone o medzinárodnej spolupráci sa navrhuje nahradiť slova „pravidelná“ slovom „automatická“ v celom texte zákona. Pojem automatická výmena informácií lepšie vystihuje skutočnosť, že výmena sa uskutočňuje vo vopred stanovených časových intervaloch o vopred stanovených kategóriách informácií a bez predchádzajúcej žiadosti zainteresovaného príslušného orgánu, teda automaticky.

Čl. III

Ustanovenie novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za porušenie bankového tajomstva sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. IV

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. V

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. VI

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa

nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. VII

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona. 

Čl. VIII

Tento článok obsahuje ustanovenia ohľadne nadobudnutia platnosti tohto zákona.


Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26.augusta 2015.




Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky