Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 564/2004 účinný od 01.01.2023 do 18.04.2023

Platnosť od: 26.10.2004
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 18.04.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Rozpočtové právo, Územná samospráva, Dane z príjmu
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD2DS10EUPP5ČL0

Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 564/2004 účinný od 01.01.2023 do 18.04.2023
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 564/2004 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 496/2022

Legislatívny proces k zákonu 496/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 496/2022, dátum vydania: 23.12.2022

Všeobecná časť

Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa implementuje článok 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o pravidlo o obmedzení úrokových nákladov.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý obsahuje viaceré opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom, pričom predmetom návrhu zákona je aj zavedenie nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov zacieleného proti praktikám, ktoré na umelé znižovanie základu dane z príjmov využívajú nadmerné dlhové financovanie. Navrhované opatrenie vyplýva z povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2016/1164.

Návrh zákona ďalej obsahuje spresnenie a doplnenie pravidiel transferového oceňovania. Ide najmä o úpravu a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby, spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav), doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní, doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR, ako aj doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.

V návrhu zákona sa dopĺňa postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.

Návrh zákona obsahuje aj možnosť vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) v nadväznosti na započítanie príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr. rodičov) do úhrnu príjmov pre účely uplatnenia tohto daňového bonusu.

Návrhom zákona sa od 1. januára 2023 mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle.

Predpokladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa navrhuje úprava registrácie z úradnej moci, vzhľadom na nedostatočnú kvalitu dát zdrojového

2

registra tak, že od 1.1.2023 sa budú registrovať z úradnej moci daňové subjekty, ktoré do tohto registra zapísané z obchodného a živnostenského registra a z ostatných registrov, podľa oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

Ďalej sa pri ukladaní pokút zavádza systém tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

Tiež sa navrhuje skrátiť lehotu na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku tak, že úrok bude možné uložiť do jedného roka od konca roka, v ktorom bol nedoplatok uhradený. Navrhuje zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyvy na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje s dostatočne dlhou legisvakanciou.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2023 okrem čl. I bodov 10, 12, 28 a §52zzr v bode 40 a čl. II bodov 8 a 9 a § 165o v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

Termín začiatku a ukončenia PPK

21. 6. 2022 – 29. 6. 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

K novele zákona o dani z príjmov:

Zavedením nového pravidla o obmedzení úrokových nákladov s účinnosťou od 1. januára 2024 podľa článku 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ATAD) dochádza k zavŕšeniu transpozície smernice do slovenských právnych predpisov. Podstatou pravidla je zamedzenie erózii základu dane na vnútornom trhu a presunu zisku do zahraničia u najväčších daňovníkov cez obmedzenie nadmerne vysokých úrokových platieb, resp. obdobných nákladov (limit pre uplatnenie pravidla nad 3 mil. eur čistých úrokových nákladov).

V návrhu zákona ďalej dochádza k spresneniu a doplneniu nových pravidiel transferového oceňovania, vrátane doplnenia odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Zavedením bezpečného prístavu pri posudzovaní významnej kontrolovanej transakcie a bezpečného prístavu pri uplatňovaní pravidla o obmedzení úrokových nákladov sa významne znižuje administratívna záťaž malých a stredných podnikateľov.

Po prijatí nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 17-Poistné zmluvy, ktorý nahrádza dočasný IFRS 4-Poistné zmluvy, je nevyhnutné zmeniť aj súvisiace ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zahrnovanie technických rezerv vytváraných v poisťovníctve do daňových výdavkov. V dôsledku uvedenej zmeny môže dôjsť u dotknutých daňovníkov k zjednodušeniu zisťovania základu dane.

K novele Daňového poriadku:

Pokutu za porušenie povinností nepeňažnej povahy musí správca dane vždy uložiť, nie je možnosť v prípade „prvého porušenia“ upustiť od uloženia pokuty.

Úrok z omeškania pri oneskorenej úhrade je možné vyrubiť päť rokov od konca roka, v ktorom bola povinnosť daň uhradiť.

4

3.Ciele a výsledný stav

K novele zákona o dani z príjmov:

▪V návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa pravidiel transferového oceňovania, a to najmä:

-úprava a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby,

-spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav),

-doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní,

-doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR,

-doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.

▪Transpozíciou smernice do vnútroštátneho zákona dochádza k obmedzeniu čistých úrokových nákladov u právnických osôb s cieľom zabrániť umelému znižovaniu základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom dlhového financovania.

▪V novele zákona sa dopĺňa postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.

▪Novelou zákona sa od 1. 1. 2023 sa mení spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapísaných do obchodného registra a živnostenského registra a podľa oznámenia finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle.

K novele Daňového poriadku:

▪Zavádza sa „druhá šanca“ pri ukladaní pokút. Navrhuje sa, aby pri prvom zistení porušenia, správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuložil, ale aby vyzval na splnenie povinnosti a aby zároveň upozornil daňový subjekt, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

▪Skracuje sa lehota na vyrubenie úroku z omeškania pri úhrade nedoplatku v plnej výške. Navrhuje sa, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania do jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná úprava v zákone o dani z príjmov sa dotkne právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov a všetkých fyzických osôb, ktoré majú nárok na uplatnenie daňového bonusu.

Navrhovaná úprava v daňovom poriadku sa dotkne všetkých daňových subjektov.

5.Alternatívne riešenia

Daň z príjmov

Nulový variant – pravidlo o obmedzení úrokových nákladov

Nezavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov do zákona o dani z príjmov by viedlo k začatiu konania Komisie o porušení z dôvodu neimplementácie prijatej smernice EÚ (infringement procedure) s následnými sankciami voči SR.

Nulový variant – bezpečný prístav

5

Zavedenie bezpečného prístavu pri posudzovaní významnej kontrolovanej transakcie bola dlhodobá požiadavka zo strany podnikateľských subjektov za účelom zníženia administratívnej záťaže podnikateľov, ktorí sú závislými osobami.

Nulový variant – tvorba rezerv v poisťovniach

Poisťovniam vzniká povinnosť vytvárať rezervy novým spôsobom podľa štandardu IFRS 17, a preto je nevyhnuté zosúladiť tento spôsob vykazovania aj s príslušnými ustanoveniami v zákone o dani z príjmov.

Nulový variant možnosť uplatnenia vyššej sumy daňového bonusu na vyživované dieťa (deti)

Zavedením možnosti zápočtu príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr,. rodičov) do úhrnu príjmov na účely uplatnenia daňového bonusu sa umožní uplatnenie daňového bonusu vo vyššej sume u daňovníkov, ktorým ich vlastný príjem (čiastkový základ dane) nepostačuje na uplatnenie daňového bonusu v plnej výške.

Správa daní

Nulový variant - pokuty

V súčasnosti je správca dane povinný vyrubiť pokutu pri každom porušení (aj pri prvom). Ak má mať pokuta aj výchovný charakter, navrhuje sa pri prvom porušení pokutu neuložiť, ale vyzvať daňový subjekt na dodatočné splnenie povinnosti, alebo ak bola povinnosť splnená, oneskorene upozorniť, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

Zavedením „druhej šance“ sa splní úloha z programového vyhlásenia vlády, ako aj požiadavky daňových subjektov.

Nulový variant – skrátenie lehoty na vyrubenie úroku z omeškania

Úrok z omeškania je možné vyrubiť v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom bola povinnosť uhradiť daň, preddavok na daň, a to aj v prípade, že nedoplatok bol uhradený v plnej výške v prvom roku. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby bol úrok z omeškania vyrubený do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola suma nedoplatku uhradená. Skoršie vyrubenie úroku z omeškania bude zároveň pôsobiť preventívne, aby daňové subjekty platili daňové povinnosti včas.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

V predkladanom návrhu zákona sa pristupuje k dobrovoľnej transpozícii niektorých ustanovení článku 4 smernice Rady 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Ide najmä o:

- § 17k ods. 2 zákona, kde sa v súlade s článkom 4 ods. 3 písm. a) smernice daňovníkom priznáva právo odpočítať presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky do výšky 3 000 000 EUR,

- § 17k ods. 8, kde sa v súlade s článkom 4 ods. 7 smernice vylučujú určené finančné inštitúcie z rozsahu pôsobnosti úpravy.

Predkladaným návrhom sa nezavádza prísnejšia úprava ako je právna úprava smernice, pričom je v súlade s možnosťou, ktorú záväzný právny akt pripúšťa a je v prospech daňových subjektov (najmä z hľadiska zníženia administratívnej záťaže).

8.Preskúmanie účelnosti

6

Preskúmanie účelnosti v súvislosti so zavedením pravidla o obmedzení úrokových nákladov je bezpredmetné, pretože SR má povinnosť implementovať smernice EÚ.

Ďalšie predkladané opatrenia [zjednodušenie vykazovania technických rezerv u poisťovní, spresnenie a úprava pravidiel transferového oceňovania, automatická registrácia na daň z príjmov pre FO a PO s povinnosťou registrácie v ŽR a OR, zavedenie možnosti uplatnenia vyššej sumy daňového bonusu na vyživovanie dieťa (deti)] jednoznačne v prospech daňovníkov, ich účelnosť je aj bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania zrejmá a preukázateľná.

Cieľom navrhovaných opatrení je predovšetkým odstrániť časť nákladov podnikateľského prostredia na základe podnetov, ktoré boli identifikované ako problémové.

V daňovom poriadku navrhnuté zmeny - zavedenie „druhej šance“ pri pokutách, ako aj skoršie vyrubenie úroku z omeškania, sú v prospech daňových subjektov a ich účelnosť je evidentná

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

K novele zákona o dani z príjmov:

Úprava a spresnenie pravidiel transferového oceňovania v návrhu zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko dochádza k zníženiu administratívnej náročnosti a zvýšeniu právnej istoty daňovníkov.

Zavedením pravidla o obmedzení úrokových nákladov sa zamedzí proti praktikám cieleným na umelé znižovanie základu dane z príjmov prostredníctvom dlhového financovania, čo bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Legislatívna úprava vykazovania technických rezerv v poisťovníctve premietnutá do návrhu zákona v nadväznosti na nový medzinárodný štandard finančného výkazníctva IFRS 17 zníži administratívnu náročnosť pre poisťovne.

Novelou zákona sa zavádza zjednodušenie spôsobu registrácie podnikateľských subjektov a verejnej správy, ide o antibyrokratické opatrenie.

Legislatívna úprava týkajúca sa oblasti uplatňovania daňového bonusu nebola predmetom predbežného pripomienkového konania.

11.Kontakt na spracovateľa

7

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

michaela.vidova@mfsr.sk, tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Pri vypracovaní doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR z Registra účtovných závierok

https://registeruz.sk/cruzpublic/domain/accountin

 

gentity/simplesearch

), z dostupných zdrojov Ministerstva financií Slovenskej republiky

a analýz Inštitútu finančnej politiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 131/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča doplniť v Doložke vybraných vplyvov časť 5. „Alternatívne riešenia“, resp. minimálne nulový variant, t.j. analýzu súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy alebo nelegislatívneho materiálu resp. z dôvodu ich neprijatia. V prípade, kedy nie je možné realizovať nulový variant, slúži tento nulový variant ako báza, ku ktorej sa môžu porovnávať ostatné alternatívy.

Komisia odporúča doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané. Cieľom prieskumu je overiť, či riešenie problému, ktoré bolo prijaté, plní svoj účel a či bol uvedený problém odstránený.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Komisia žiada o vykonanie úpravy v Kalkulačke nákladov a následne v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. V stĺpci „D Administratívne náklady“ musí predkladateľ vyplniť len jednu z alternatív a to buď expertný odhad alebo štandardnú časovú náročnosť pri všetkých uvedených reguláciách.

Komisia žiada o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4 Iné vplyvy. V návrhu materiálu sa upravuje postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o úpravu zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam. Vplyv súvisiaci s touto zmenou je potrebné uviesť v časti 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie. Do tejto časti je rovnako potrebné uviesť vplyvy súvisiace so skrátením lehoty na vyrubenie úroku z omeškania, zavedením inštitútu „druhej šance“ a zvýšením dolnej hranice pokút.

Komisia žiada o vyznačenie aj negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. „Vybrané vplyvy materiálu“. Návrh materiálu zavádza pravidlo o obmedzení úrokových nákladov a zvyšuje dolnú hranicu pokút, ide o negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

8

Komisia žiada doplniť negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie do Kalkulačky nákladov a následne ich premietnuť do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. V návrhu materiálu sa zavádza pravidlo o obmedzení úrokových nákladov u právnických osôb. Tento vplyv je potrebné kvantifikovať v Kalkulačke nákladov v stĺpci „A Dane, odvody, clá a poplatky“. Komisia odporúča predkladateľovi využiť pri kvantifikácii údaje z Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy. Zároveň je potrebné kvantifikovať administratívnu povinnosť týkajúcu sa novej dokumentačnej povinnosti vyplývajúcej z § 17 ods. Vlastného materiálu.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie spolu s Kalkulačkou nákladov. Novelou zákona sa zavádza zjednodušenie spôsobu registrácie podnikateľských subjektov úpravou § 49a ods. 2. Tento pozitívny vplyv je potrebné kvantifikovať v Kalkulačke nákladov a následne premietnuť do Analýzy vplyvov. Zároveň sa § 49a dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré predstavujú negatívny vplyv v podobe oznamovacej povinnosti, ktorú je potrebné rovnako kvantifikovať.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov predložený návrh negatívne, rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú, okrem negatívnych vplyvov v roku 2022 v sume 126 084 eur, kvantifikované aj pozitívne vplyvy v roku 2024 v sume 4 057 000 eur a v roku 2025 v sume 6 088 000 eur. Uvedené je potrebné zohľadniť v doložke vybraných vplyvov, t. j. v bode 9. označiť aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Predkladateľ musí dopracovať analýzu vplyvov v časti 6.1., kde je nutné uviesť aj názov a kód upravovanej služby a zosúladiť body 6.4.1. 6.4.3.. Pokiaľ sa konanie nevedie bod 6.4.1. ako sa môže konanie viesť elektronicky? Vyznačenie si navzájom odporuje.

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Doložka vybraných vplyvov bola v zmysle pripomienky upravená.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Doložka vybraných vplyvov bola v zmysle jednotlivých pripomienok upravená (s výnimkou pripomienky týkajúcej sa zavedenia automatickej registrácie, ktorá nebude mať negatívny vplyv na daňovníkov v podobe ďalšej oznamovacej povinnosti).

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Doložka vybraných vplyvov bola dopracovaná v zmysle pripomienky.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Po prehodnotení zákonmi navrhovaných opatrení, predkladateľ dospel k názoru, že tieto nemajú vplyv na informatizáciu spoločnosti. Z uvedeného dôvodu bola analýza vplyvu na informatizáciu vypustená.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

9

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

10

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

z toho:

- vplyv na ŠR

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

Rozpočtové prostriedky

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

v tom (112) daň z príjmov právnických osôb

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

z toho: zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

0

0

4 057 000

6 088 000

z toho: prvotná implementácia IFRS 17

0

23 152 500

26 460 000

16 537 500

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

126 084

389 343

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

126 084

389 343

0

0

Rozpočtové prostriedky

126 084

389 343

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (org. FR SR)

126 084

389 343

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

126 084

389 343

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

11

Rozpočtovo nekrytý vplyv (+) / úspora (-)

0

-22 763 157

-30 517 000

-22 625 500

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá v roku 2022 negatívny vplyv na rozpočet súvisiaci s úpravou informačných systémov finančnej správy vo výške 126 084 eur s DPH. Na rok 2022 má kapitola MF SR zabezpečené finančné prostriedky v sume 126 084 eur na úpravu informačného systému [Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD)]. Výdavky na úpravu informačného systému [Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD)] na rok 2023 v sume 389 343 eur s DPH budú predmetom riešenia v rámci procesu spracovania návrhu rozpočtu verejnej správy pre kapitolu Ministerstva financií Slovenskej republiky na roky 2023 – 2025.

Vzhľadom na metodické zjednodušenie pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy sa už pri pôvodnom návrhu uvažovalo s obmedzením výšky daňového bonusu do percenta základu dane na úrovni rodiny. Súčasný návrh tak neprináša dodatočné náklady nad rámec pôvodných rozpočtových vplyvov, t.j. vplyvy na rozpočet verejnej správy boli zapracované do návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sú súčasťou makroekonomickej a daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky prezentovanej v júni 2022.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

K novele zákona o dani z príjmov

Zámerom návrhu zákona je

A.zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov zacieleného proti praktikám, ktoré na umelé znižovanie základu dane z príjmov využívajú nadmerné dlhové financovanie,

B.zavedenie možnosti vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) z dôvodu započítania príjmov (čiastkových základov dane) obidvoch oprávnených osôb (napr. obidvoch rodičov) do úhrnu príjmov pre účely daňového bonusu,

C.implementácia nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 17 a s ním spojená úprava základu dane v súvislosti s prvotným uplatnením tohto medzinárodného štandardu,

D.zavedenie možnosti daňového odpisu pohľadávok pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii a zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov v nadväznosti na zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K novele daňového poriadku

Zámerom návrhu zákona je

E.zavedenie systému tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia pri prvom porušení neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta,

F.skrátenie lehoty na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku.

12

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Odhadovaný počet rodín, ktoré požiadajú o doplatok daňového bonusu za daný rok

0

26 803

24 404

22 256

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2022 na úrovni 126 084 eur a pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 22 763 157 v roku 2022, 30 517 000 eur v roku 2024 a 22 625 500 eur v roku 2025.

Kvantifikácia príjmov

K zákonu o dani z príjmov

A.zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

Opatrenie sa dotkne približne 20 subjektov ročne (0,008% z počtu firiem, ktoré spadajú pod DPPO) s priemerným vplyvom na subjekt 237 tis. eur. Akruálny profil fiškálneho vplyvu návrhu vychádza z historických prepočtov. Predpokladá sa mierny nárast daňových príjmov, ktorý je spojený s novými úvermi keďže ide o statický prepočet, nepočíta sa s dynamickými efektmi v podobe zmeny správania sa subjektov. Na výpočet fiškálneho vplyvu boli použité údaje z účtovných závierok, ktoré obsahujú údaje potrebné na výpočet čistých úrokových nákladov a údaje z daňových priznaní.

B.zavedenie možnosti vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa (deti)

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo zo

•zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR (SILC) 2020

•Makroekonomickej prognózy IFP z júna 2022

C.Prvotné uplatnenie medzinárodného štandardu pre finančné výkazníctvo – IFRS 17

Kvantifikácia vychádza z informácii, ktoré boli poskytnuté Slovenskou asociáciou poisťovní. Pri výpočte sa uvažovalo o rozložení vplyvu do 3 rokov, ako to umožňuje aj zmena zákona.

Opatrenia D až F z dôvodu neexistencie vhodných dát nie je možné kvantifikovať.

13

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách) - akruál

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

DPPO (112)

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

z toho: zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

0

0

4 057 000

6 088 000

z toho: prvotná implementácia IFRS 17

0

23 152 500

26 460 000

16 537 500

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

23 152 500

30 517 000

22 625 500

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách) - cash

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

34 728 750

34 199 250

DPPO (112)

0

0

34 728 750

34 199 250

z toho: zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov

0

0

0

6 085 500

z toho: prvotná implementácia IFRS 17

0

0

34 728 750

28 113 750

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Neočakáva sa nárast cash príjmov v roku 2023 a to z dôvodu, že ide o daň z príjmov právnických osôb, kde sa hotovostne vplyv prvýkrát prejaví v roku 2024, kde bude podané daňové priznanie za rok 2023 a subjekt zaplatí vyrovnanie dane. Následne sa mu upraví preddavková povinnosť, ktorá už bude obsahovať aj uvedenú legislatívnu zmenu.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

34 728 750

34 199 250

14

Tabuľka č. 4

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

126 084

389 343

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

126 084

389 343

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

126 084

389 343

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

126 084

389 343

0

0

15

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ:

Ministerstvo financií SR

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

4 057 000

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

3 838 727

Spolu = A+B+C+D

4 057 000

3 838 727

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

3 838 727

16

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií:

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

Doplnenie pravidiel pre zisťovanie základu dane stálej prevádzkarne nerezidenta na území SR

595/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1 písm. d) a e)

SK

01.01.23

stále prevádzkarne nerezidentov na území SR

80

N

246

19 647

Out (znižuje náklady)

2

Doplnenie pravidiel transferového oceňovania (bezpečný prístav)

595/2003 Z. z.

§ 17 ods. 5 písm. a)

SK

01.01.23

podnikateľské subjekty

120 000

N

31

3 683 813

Out (znižuje náklady)

3

Vykazovanie technických rezerv v poisťovníctve

595/2003 Z. z.

§ 20 ods. 8

SK

01.01.23

poisťovne

28

-

491

13 753

Out (znižuje náklady)

4

Automatická registrácia na daň z príjmov

595/2003 Z. z.

§ 49a

SK

01.01.23

FO a PO s povinnosťou registrácie v ŽR a OR

95 000

N

1

121 515

Out (znižuje náklady)

5

Obmedzenie úrokových nákladov u PO

595/2003 Z. z.

§ 17k

SK

01.01.24

PO podnikateľské subjekty

20

-

202 850

4 057 000

In (zvyšuje náklady)

6.

Zavedenie tzv. „druhej šance“ pri pokutách

563/2009 Z. z.

§ 155

SK

01.01.24

Daňové subjekty

Daňové subjekty, ktoré porušia zákon

-

-

Out

(znižuje náklady)

17

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

K novele zákona o dani z príjmov:

•doplnenie pravidiel pre zisťovanie základu dane stálej prevádzkarne nerezidenta na území SR údaj o počte nerezidentských stálych prevádzkarní umiestnených na území SR bol čerpaný z údajov FR SR, následne expertný odhad počtu tých stálych prevádzkarní, ktoré môžu využiť zvýhodnený spôsob zisťovania základu dane,

•doplnenie pravidiel transferového oceňovania (bezpečný prístav) údaj o počte daňovníkov, ktorí povinní uplatňovať pravidlá transferového oceňovania bol čerpaný taktiež z údajov FR SR a následne expertný odhad počtu tých daňovníkov, ktorých by sa bezpečný prístav v navrhovanom rozsahu mal týkať,

•vykazovanie technických rezerv v poisťovníctve údaj o počte poisťovní, pobočiek poisťovní a zaisťovní bol čerpaný z údajov SLASPO, následne expertný odhad úspory administratívnych nákladov pri zisťovaní základu dane na mesačnej báze z podkladov SLASPO,

•doplnenie pravidiel pre automatickú registráciu na daň z príjmov údaj o počte subjektov, ktorí budú podliehať automatickej registrácii bol čerpaný z údajov FR SR na základe priemeru za predchádzajúce trojročné obdobie subjektov, ktorým na základe týchto zápisov vznikla povinnosť registrácie,

•zavedenie pravidla o obmedzení úrokových nákladov u PO údaj o počte dotknutých subjektov, ktoré budú podliehať tomuto pravidlu, bol čerpaný IFP z analýzy údajov v registri účtovných závierok.

K novele Daňového poriadku:

•úprava druhej šance pri sankciách nakoľko sankcie sa ukladajú za porušenie ustanovení zákona, nie je možné stanoviť počty daňových subjektov, ktorých sa úprava dotkne, nakoľko nemožno predvídať správanie daňových subjektov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

3.2.1 K novele zákona o dani z príjmov:

Konzultácie k novele zákona prebehli online formou, a to v období od 16. marca 2022 do 11. apríla 2022.

Konzultácií sa zúčastnili:

Slovenská komora daňových poradcov (SKDP)

Slovenská asociácia finančníkov (SAF)

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD)

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ)

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ)

Klub 500

Slovenské elektrárne, a. s. (SE)

Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP)

Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO)

Slovenská asociácia správcovských spoločností (SASS)

18

Dotknuté subjekty boli oslovené emailovou formou. V rámci konzultácií oslovené subjekty vzniesli predovšetkým pripomienky k čo najširšiemu uplatneniu výnimiek z pravidla o obmedzení nákladových úrokov, ktoré umožňuje smernica ATAD, ale aj pripomienky nad rámec predbežnej informácie k novele zákona (pozri prehľad v prílohe).

Číslo

Pripomienky k transpozícii pravidla o obmedzení nákladových úrokov (ATAD)

Subjekt

1.

DE MINIMIS pravidlo:

- V súlade s čl. 4 smernice ATAD zakomponovať tieto pravidlá do pravidiel v SR v čo najvyššej možnej miere [napr. v bode 3 - max. suma 3 mil. EUR presahujúcich nákladov na prijaté úvery a pôžičky (čisté úrokové náklady), ktorú je možné odpočítať bez obmedzenia],

- príkladom pre transpozíciu pravidiel smernice ATAD do slovenskej legislatívy by mohla byť ČR, ktorá momentálne uplatňuje pravidlo de minimis vo výške 80 mil. CZK (3 mil. EUR), výnimku pre finančné inštitúcie a možnosť uplatnenia neuznaných úrokových nákladov v budúcich zdaňovacích obdobiach.

SKDP, APZD, ZAP, RUZ, SŽZ, SAF, Klub 500

Ponechať pravidlá o obmedzení nákladových úrokov iba pre závislé

spoločnosti

2.

- v súlade s čl. 4 bod 3 smernice ATAD, ponechať len súčasný koncept závislých osôb.

SKDP, APZD, ZAP, RUZ, SŽZ, SE, SAF, Klub 500

Vylúčiť úroky z úverových zmlúv uzavretých pred 17. júnom 2016

- v súlade s čl. 4 bod 4 smernice ATAD,

3.

- alternatívne úroky plynúce po nadobudnutí účinnosti transpozície smernice ATAD.

SKDP, Klub 500

Projekty verejnej infraštruktúry

SKDP, Klub 500,

- v súlade s čl. 4 bod 4 smernice ATAD vylúčiť z pravidiel úroky z úverov na dlhodobé projekty verejnej infraštruktúry,

- otázka definície projektov verejnej infraštruktúry v podmienkach SR,

- rozsiahle investície vo verejnom záujme budovanie 3. a 4. bloku Mochovce,

4.

- zavedenie výnimky na investície tohto druhu.

Podniky konsolidovaného celku

5.

- v súlade s čl. 4 bod 5 smernice ATAD uznať úrokové náklady na základe kritéria pomeru vlastného imania k majetku alebo skupinového EBITDA testu.

SKDP, RUZ, SAF

Prenos neuznaných nákladov na prijaté úvery a pôžičky, nevyužitá

úroková kapacita

6.

- v súlade s čl. 4 bod 6 smernice prenos časti daňovo neuznaných úrokových nákladov do budúcich období, prípadne možnosť ich spätného uznania v predchádzajúcich obdobiach.

SKDP, APZD, ZAP, RUZ, SE, SAF, Klub 500

Výnimka pre finančné inštitúcie

- v súlade s čl. 4 bod 7 smernice ATAD vylúčiť z pravidiel finančné podniky, pri ktorých ani v súčasnosti nie pravidlá nízkej kapitalizácie uplatňované,

7.

- otázka ich definície v zmysle smernice ATAD.

SKDP

8.

Ponechať v súčasnosti platné pravidlá nízkej kapitalizácie v § 21a

ZDP

SAF

Nad rámec konzultácie k zákonu o dani z príjmov

19

Implementácia medzinárodného účtovného štandardu IFRS 17

u poisťovní – technické rezervy v poisťovníctve

- implementácia IFRS 17 už do pripravovanej novely,

- úprava tvorby technických rezerv,

- vypracovanie metodického pokynu (FR SR, MF SR),

9.

- jednoduchá úprava hospodárskeho výsledku vykázaného v súlade s IFRS na daňový základ.

SLASPO

Transferová dokumentácia

- zrušiť povinnosť viesť transferovú dokumentáciu pre tuzemské závislé osoby,

10.

- úprava administratívnej záťaže prostredníctvom transpozície smernice OECD o transferovom oceňovaní.

SAF

Zjednotiť zdaňovanie investičných nástrojov

- oslobodiť od dane z príjmov redemáciu podielových listov,

- do § 9 zaradiť podielové listy, časový test 3 roky pre oslobodenie príjmov z predaja (redemácie) podielových listov,

- uplatniť zrážkovú daň aj na príjmy z redemácií podielových listov zo zahraničných správcovských spoločností (napr. z belgických fondov),

11.

- SASS navrhla zriadiť pracovnú skupinu zloženú z členov viacerých organizácií a združení, ktorá by pracovala na úprave problematiky zdaňovania ETF fondov.

SASS

12.

Zrušiť limitáciu odpisov do výšky príjmov (výnosov) z prenájmu v §

19 ods. 3 písm. a ZDP

SŽZ

Zrýchlenie zahrnovania tvorby OP k nepremlčaným pohľadávkam

do DV

- zrušiť limit 1 080 dní,

13.

- zahrnutie OP do výšky 100 % do DV po uplynutí 720 dní od splatnosti pohľadávky.

SŽZ

Zavedenie daňovo-odvodového zvýhodnenia v súvislosti so situáciou

na Ukrajine

14.

- zahrnovanie darov na humanitárne účely do daňových výdavkov.

SŽZ

Stravovanie zamestnancov:

- súčasná úprava negatívny vplyv na zamestnancov aj zamestnávateľov, na kantíny vo väčších spoločnostiach, v ktorých sa hodnota stravy kalkuluje z počtu stravníkov. Náklad netvorí iba cena jedla, ale aj doprava jedla do kantíny a pod., ktoré predražujú stravu. Cieľom je pozitívne ovplyvniť stravovanie svojich zamestnancov,

- zvýhodniť kantíny pred poskytovaním stravných lístkov alebo finančného príspevku,

- zmena § 19 všetky náklady vynaložené na zabezpečenie stravovania zamestnancov zahrnovať do daňových výdavkov,

15.

- MH SR – súhlasí s doplnením návrhu do balíčka 3.

APZD, ZAP, SŽZ

Príspevok na dopravu:

16.

- súčasná výška príspevku 60 eur sa javí ako nedostatočná pri aktuálnom náraste cien,

APZD, ZAP, SŽZ

20

- požiadavka na zvýšenie príspevku na dopravu z aktuálnych 60 eur na 120 eur,

- podpora bezemisnej a nízkoemisnej dopravy.

Príspevok a ubytovanie:

- požiadavka na zvýšenie príspevku na ubytovanie zo súčasných 100 eur na 200 eur, v úhrnnej sume najviac 450 eur mesačne,

17.

-zjednotiť postup s okolitými štátmi.

APZD, ZAP, SŽZ

Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie:

- oslobodenie od zdravotných odvodov,

18.

- zvýšiť maximálnu hranicu príspevkov považovaných za daňovo uznateľné výdavky (náklady) zamestnávateľa z pôvodných 6 % na 15 % (motivácia zamestnávateľov prispievať zamestnancom na DDS).

APZD, ZAP, SŽZ

13. a 14. mzda:

19.

- požiadavka na opätovné daňové a odvodové oslobodenie do výšky priemernej mzdy zamestnanca. V súčasnosti 13. a 14. mzda funguje ako benefit. Nezrušenie oslobodenia od 01.01.2021 viedlo zamestnávateľov k prehodnoteniu výšky týchto miezd, resp. k ich zrušeniu.

APZD, ZAP, SŽZ

Nadštandardné zdravotná starostlivosť:

- požiadavka oslobodiť od dane a odvodov všeobecne, nielen hradených zo sociálneho fondu,

20.

- požadujú vyňať z predmetu dane náklady za akúkoľvek zdravotnú starostlivosť (ide o zvyšovanie zdravotnej úrovne ako prevenciu civilizačných chorôb).

APZD, ZAP, SŽZ

Veda a výskum:

- zaviesť možnosť paušálnych výdavkov (nákladov) súvisiacich s realizáciou projektu výskumu a vývoja len z časti dôvodom je vysoká administratívna záťaž,

21.

- podpora zamestnávania mladých výskumno-vývojových pracovníkov do 35 r. formou superodpočtu vo výške 250 % mzdových nákladov.

APZD, ZAP, SŽZ

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Bez vplyvu na konkurencieschopnosť a produktivitu.

Konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

K novele zákona o dani z príjmov:

Úprava a spresnenie pravidiel transferového oceňovania v návrhu zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko dochádza k zníženiu administratívnej náročnosti a zvýšeniu právnej istoty daňovníkov.

21

Zavedením pravidla o obmedzení úrokových nákladov sa zamedzí proti praktikám cieleným na umelé znižovanie základu dane z príjmov prostredníctvom dlhového financovania, čo bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.

Legislatívna úprava vykazovania technických rezerv v poisťovníctve premietnutá do návrhu zákona v nadväznosti na nový medzinárodný štandard finančného výkazníctva IFRS 17 zníži administratívnu náročnosť vykazovania pre poisťovne.

Navrhované opatrenie dopĺňa situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o implementáciu smerníc EÚ, ktoré riešia hroziaci úpadok v preventívnom konaní prostredníctvom súboru reštrukturalizačných opatrení. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Ide o zosúladenie pravidiel v prípade preventívnej reštrukturalizácie so súčasnými pravidlami pre reštrukturalizáciu.

Novelou zákona sa zavádza zjednodušenie spôsobu registrácie podnikateľských subjektov a verejnej správy, ide o antibyrokratické opatrenie.

K novele Daňového poriadku:

Zavádza sa systém tzv. „druhej šance“, čo znamená, že daňový úrad a colný úrad pri prvom zistení porušenia zákona pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene, upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom porušení mu bude uložená pokuta. Porušenie bude posudzované podľa skutkovej podstaty správneho deliktu a to osobitne voči daňovým úradom a colným úradom.

Skracuje sa prekluzívna lehota na vyrubenie úroku z omeškania v prípade úplnej úhrady nedoplatku.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Navrhované opatrenie upravuje spôsob „dopočítania“ sumy daňového bonusu tak, že pri uplatnení nároku a výpočte sumy daňového bonusu na dieťa (deti) za celé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), pri podaní daňového priznania môže daňovník zohľadniť aj príjem, resp. čiastkový základ dane z príjmu, dosiahnutý u ďalšej osoby oprávnenej na uplatnenie nároku na daňový bonus (napr. druhého z rodičov).

Navrhovaným spôsobom si môže daňovník po skončení zdaňovacieho obdobia podaním daňového priznania, uplatniť vyššiu sumu daňového bonusu na dieťa (maximálne 100 eur, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov a maximálne 50 eur, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku), v porovnaní so sumou daňového bonusu, na akú by mal nárok, ak by pri jej

22

výpočte vychádzal z percentuálneho limitu čiastkového základu dane len jednej posudzovanej osoby.

Navrhovaným opatrením ide o zvýšenie čistého disponibilného príjmu domácností rodín s vyživovanými deťmi.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Domácnosť, ktorú tvorí rodina, kde sú dve oprávnené osoby na poberanie daňového bonusu v zmysle platnej legislatívy, t.j. obidve oprávnené osoby žijú v domácnosti s vyživovaným dieťaťom (deťmi), na ktoré je uplatňovaný daňový bonus.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Odhadovaný počet rodín, ktoré požiadajú o doplatok daňového bonusu za rok 2023 je 26 803, za rok 2024 je 24 404 a za rok 2025 je to 22 256 rodín. Nakoľko sa nedá odhadnúť výška dosiahnutého príjmu, resp. čiastkového základu dane z príjmu zo závislej činnosti a z podnikania resp. samostatnej zárobkovej činnosti v rodine (spoločne za obidve posudzované oprávnené osoby), nie je možné posúdiť a kvantifikovať finančný vplyv na rodinu a rodinné prostredie. S určitosťou však pôjde o pozitívny vplyv na disponibilný príjem v rodinách s deťmi.

Pri odhadoch sa vychádzalo zo Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR (SILC) 2020, ktorý obsahuje údaje o príjme aj rodinných väzbách.

Nároky na daňový bonus boli pripravené v mikrosimulačnom modely EUROMOD, ktorý je verejne dostupný.

Vplyv predstavuje rozdiel medzi nárokom na daňový bonus pri použití príjmu oboch rodičov a pri použití príjmu iba tzv. hlavy rodiny.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Predmetné opatrenie môže mať pozitívny vplyv aj na príjmy domácností v riziku chudoby, no nakoľko jednou z hlavných podmienok uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa u daňovníka je dosahovanie príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania) a/ alebo príjmov z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti), nepredpokladá sa, že tento vplyv bude u tejto skupiny ľudí významný.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

23

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

Bez vplyvu.

24

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

25

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

26

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

k novele zákona o dani z príjmov

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

ks_338995

ks_338997

ks_339000

ks_339001

ks_339002

ks_339003

Registrovanie subjektu k dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty a dani z poistenia

Podávanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby

Podávanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Podávanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby zamestnanca (typ A)

Podávanie daňového priznania k

4

27

sluzba_egov_1922

sluzba_egov_1927

sluzba_egov_1930

sluzba_egov_1932

sluzba_egov_1937

sluzba_egov_1939

sluzba_egov_1940

dani z príjmov fyzickej osoby SZČO (typ B)

Poskytovanie informácii o saldokonte fyzickej osoby

Registrovanie subjektu k dani

Podávanie daňových priznaní právnickej osoby

Používanie osobného účtu právnickej osoby (saldokonto)

Podávanie daňových priznaní

Platenie daní a poplatkovv

Podávanie žiadostí a podaní pre Finančnú správu

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

B

isvs_7213

isvs_7714

Portál Finančnej správy (PFS)

Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)

Nie

Nie

28

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov

Rozšírenie tlačiva na automatické uplatnenie korešpondujúcej úpravy základu dane aj v situácii závislej osoby – stálej prevádzkarne

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto

Áno

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov automatickým preberaním údajov zo zdrojových registrov.

29

údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov automatickým preberaním údajov zo zdrojových registrov.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu.

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Bez vplyvu.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Bez vplyvu.

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Bez vplyvu.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Bez vplyvu.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Bez vplyvu.

30

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má preložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Bez vplyvu.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Bez vplyvu.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Bez vplyvu.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Bez vplyvu.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

Bez vplyvu.

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Bez vplyvu.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

31

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Vzhľadom na platné znenie zákona o dani z príjmov, na účel uplatnenia nároku na daňový bonus sa za vyživované dieťa daňovníka považuje vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov.

Dá sa predpokladať, že možnosť uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa druhého z manželov môže aj vzhľadom na navrhovanú legislatívnu úpravu, t. j. posudzovanie čiastkového základu dane spoločne u oboch daňovníkov čím sa dosiahne vyššia suma daňového bonusu na dieťa a teda vyšší príjem rodiny, pozitívne vplývať na uzatváranie manželstiev.

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Bez vplyvu.

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Bez vplyvu.

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Bez vplyvu.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Áno. Navrhované opatrenie upravuje spôsob „dopočítania“ sumy daňového bonusu tak, že pri uplatnení nároku a výpočte sumy daňového bonusu na dieťa (deti) za kalendárny rok, daňovník môže zohľadniť aj príjem, resp. čiastkový základ dane z príjmu za zdaňovacie obdobie dosiahnutý u ďalšej osoby (napr. druhého z rodičov) oprávnenej na uplatnenie nároku na daňový bonus. Z titulu možného spoločného posudzovania čiastkového základu dane u daňovníka a ďalšej osoby oprávnenej na uplatnenie nároku na daňový bonus môže s účinnosťou od 1. januára 2023 výpočtom dôjsť k uplatneniu vyššej sumy daňového bonusu na dieťa (maximálne 100 eur, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov a maximálne 50 eur, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku), čím sa zvýši čistý disponibilný príjem rodín.

Takáto legislatívna úprava sa prejaví pozitívne predovšetkým pri viacdetných rodinách.

Odhadovaný počet rodín, ktoré požiadajú o doplatok daňového bonusu za rok 2023 je 26 803, za rok 2024 je 24 404 a za rok 2025 je to 22 256 rodín. Nakoľko sa nedá odhadnúť výška dosiahnutého príjmu, resp. čiastkového základu dane z príjmu zo závislej činnosti a z podnikania resp. samostatnej zárobkovej činnosti v rodine (t.j. za obidve posudzované oprávnené osoby), nie je možné posúdiť a kvantifikovať finančný vplyv na rodinu a rodinné prostredie. S určitosťou však pôjde o pozitívny vplyv na disponibilný príjem v rodinách.

32

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. L 193, 19.7.2016) v znení smernice Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017 (Ú. V. L 144, 7.6.2017), v platnom znení, gestor: MF SR.

- je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 53/13 a C - 80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 56 ZFEÚ bráni právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú pracovníkov zamestnaných a pridelených agentúrami dočasného zamestnávania usadenými v druhom členskom štáte, ale podnikajú v prvom členskom štáte prostredníctvom pobočky, povinné vykonať zrážku preddavku na daň z príjmov splatnú uvedenými pracovníkmi a uhradiť ju prvému uvedenému členskému štátu, hoci istú povinnosť nemajú spoločnosti usadené v prvom členskom štáte, ktoré využívajú služby agentúr dočasného zamestnávania, ktoré sú usadené v tom istom členskom štáte.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 650/16, A/S Bevola, Jens W. Trock ApS proti Skatteministeriet, [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť spoločnosti rezidenta, ktorá si nezvolila režim medzinárodného spoločného zdaňovania, ako je ten vo veci samej, odpočítať straty, ktoré vznikli jej stálej prevádzkarni nachádzajúcej sa v inom členskom štáte, od svojho zdaniteľného príjmu, napriek tomu, že jednak táto spoločnosť vyčerpala všetky možnosti odpočítania týchto strát, ktoré jej poskytuje právo členského štátu, v ktorom sa daná prevádzkareň nachádza, a jednak prestala dostávať od tejto prevádzkarne akýkoľvek príjem, takže neexistuje žiadna možnosť, aby dané straty mohli byť zohľadnené v členskom štáte sídla prevádzkarne, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 398/16 a C - 399/16, X BV, X NV proti Staatssecretaris van Financiën, [2018].

Výrok rozhodnutia:

33

1.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nemôže odpočítať úroky z úveru poskytnutého spriaznenou spoločnosťou s cieľom financovania kapitálového vkladu do dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, hoci, keby bola dcérska spoločnosť usadená v tom istom členskom štáte, materská spoločnosť by mohla mať nárok na toto odpočítanie tak, že by s ňou vytvorila integrovanú daňovú jednotku.

2.Články 49 a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej materská spoločnosť usadená v členskom štáte nie je oprávnená odpočítať od svojho celkového zisku stratu vyplývajúcu zo zmeny výmenného kurzu, v súvislosti s hodnotou jej podielov v dcérskej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, keď podľa tejto istej právnej úpravy nepodlieha dani symetricky zisk vyplývajúci z týchto zmien.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 405/18 AURES Holdings a. s. proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2020].

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že spoločnosť založená podľa práva jedného členského štátu, ktorá premiestňuje miesto svojho skutočného vedenia do iného členského štátu bez toho, aby toto premiestnenie malo vplyv na jej postavenie ako spoločnosti založenej podľa práva prvého členského štátu, sa môže odvolávať na tento článok s cieľom napadnúť rozhodnutie, ktorým jej bol v druhom členskom štáte odmietnutý prevod strát, ktoré predchádzali tomuto premiestneniu.

2.Článok 49 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá vylučuje možnosť, aby spoločnosť, ktorá premiestnila miesto svojho skutočného vedenia, a tým aj svoju daňovú rezidenciu do tohto členského štátu, uplatnila daňovú stratu vzniknutú pred týmto premiestnením v inom členskom štáte, v ktorom si táto spoločnosť ponecháva svoje sídlo.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 31.12.2018 a u článku 4 je lehota na prebratie stanovená najneskôr do 1.1.2024.

Slovenská republika pri prevzatí článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164 využila výnimku podľa čl. 11 ods. 6 smernice, na základe ktorej si ponechala v účinnosti ustanovenia § 21a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov do konca roka 2023. Pravidlá uvedené v §21a splnili podmienku stanovenú v článku 11 ods. 6 cit. smernice a boli zo strany EK vyhodnotené ako rovnako účinné ako pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov stanovené v cit. smernici. Od 1.1.2024 však budú všetky členské štáty EÚ povinné uplatňovať pravidlá článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164, a preto SR pristupuje k transpozícii článku 4 cit. smernice doplnením nového ustanovenia § 17k zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2017/952 bola stanovená do 31.12.2019 okrem čl. 2 ods. 3, u ktorého je lehota na prebratie stanovená do 31.12.2021. Niektoré ustanovenia článku 4 smernice (EÚ) 2016/1164 boli zmenené smernicou (EÚ) 2017/952 v čase, keď SR uplatňovala výnimku podľa čl. 11 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/1164, preto sa aktuálne smernica (EÚ) 2016/1164 notifikuje v znení smernice (EÚ) 2017/952.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

34

c)Smernica (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení znení neskorších predpisov, do zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2017/952 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

35

B. Osobitná časť

Čl. I Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K bodu 1 - § 2 písm. o)

Znenie § 2 písm. o) ZDP sa dopĺňa o spočítavanie podielov blízkych osôb na účely určenia ekonomického prepojenia. Ide o situácie, ak napríklad manžel podiel 100% v spoločnosti A, 15% v spoločnosti B a manželka podiel 15% v spoločnosti B. Podľa doterajšieho znenia ustanovenia spoločnosti A a B neboli prepojené, na základe nového ustanovenia sa považujú za prepojené spoločnosti.

K bodu 2 - § 2 písm. r)

Znenie § 2 písm. r) sa upravuje vzhľadom na definíciu zahraničnej závislej osoby, pričom pojem zahraničnej závislej osoby nie je ďalej použitý v ZDP. Vzhľadom na uvedené, navrhované znenie definuje ekonomické prepojenie v prípade stálych prevádzkarní, ktoré absentuje v aktuálnom znení ZDP.

K bodu 3 - § 2 písm. ab)

Do ustanovenia sa dopĺňa negatívne vymedzenie kontrolovanej transakcie. Za kontrolovanú transakciu sa všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy spadajú pod § 5 ZDP, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom. Zároveň sa ustanovenie technicky upravuje v nadväznosti na zmenu § 2 písm. r), pričom za kontrolovanú transakciu sa naďalej považuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.

K bodom 4 a 5 - § 17 ods. 1 písmeno d) a e)

Zmena ustanovenia § 17 ods. 1 písm. d) a e) umožňuje zahraničným daňovníkom, ktorí podnikajú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby pri určení základu dane tejto stálej prevádzkarne vychádzali z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi priraditeľnými stálej prevádzkarni. Príslušné výnosy a náklady by boli zistené z účtovnej alebo inej obdobnej evidencie zahraničného daňovníka.

Uvedená zmena prispeje k zlepšeniu postavenia daňovníkov, ktorí majú na území SR stálu prevádzkareň, avšak nie povinní viesť účtovníctvo podľa slovenských účtovných predpisov. Ide o daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť zaregistrovať organizačnú zložku v obchodnom registri, pretože napríklad podnikajú na území SR dočasne v súvislosti so stavebnými alebo montážnymi projektmi, alebo inými projektmi dočasného charakteru. Pre týchto daňovníkov existujú dve možnosti:

a)viesť účtovníctvo podľa slovenských predpisov dobrovoľne,

b)vykazovať základ dane na základe rozdielu medzi príjmami a výdavkami, pričom však účtovníctvo zahraničného daňovníka (u právnickej osoby) je spravidla nastavené na vykazovanie výnosov a nákladov. Obe možnosti predstavujú pre takýchto daňovníkov

dodatočnú administratívnu záťaž.

Celkovo tak súčasná úprava komplikuje podnikanie na území v SR prostredníctvom stálej prevádzkarne a vytvára neopodstatnený rozdiel medzi tuzemskými daňovníkmi (napríklad dcérskymi spoločnosťami zahraničných spoločností) a stálymi prevádzkarňami zahraničných daňovníkov.

36

Pri zisťovaní základu dane u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu sa postupovať podľa zahraničnej evidencie daňovníka. Vo väčšine prípadov sa predpokladá akruálny princíp, t. j. rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Na hotovostnom princípe budú základ dane vykazovať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevedú účtovníctvo na akruálnom princípe.

K bodu 6 - § 17 ods. 5

Uvedenou úpravou § 17 ods. 5 sa spresňujú pravidlá pri úprave základu dane v prípade nedodržania princípu nezávislého vzťahu a pravidlá pri úprave zahrnovania nákladov vynaložených inou závislou osobou do základu dane daňovníka. Rozdelením ustanovenia do dvoch samostatných bodov sa odstránia problémy pri daňových kontrolách, napríklad zámena významu týchto dvoch pravidiel, nejednoznačné označenie titulu dorubenia dodatočnej dane pri službách prijatých od závislých osôb a pod.

Uvedenou úpravou § 17 ods. 5 sa ďalej dopĺňa definícia významnej kontrolovanej transakcie (alebo skupiny kontrolovaných transakcií), za ktorú sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého ani jedna závislá osoba nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), ani daňový výdavok v príslušnom zdaňovacom období v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur (to neplatí, ak ide o úver alebo pôžičku s istinou nad 50 000 eur). Pod skupinou kontrolovaných transakcií sa rozumie viacero kontrolovaných transakcií, ktoré rovnakého druhu a uzatvorené za porovnateľných podmienok, vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík.

Účelom tejto úpravy je zníženie administratívnej záťaže malých podnikateľov pri transakciách s nízkou hodnotou.

V prípadoch zahrnovania nákladov vynaložených inou osobou v prospech daňovníka do základu dane je potrebné znenie ustanovenia zosúladiť s metodikou uvedenou v kapitole VII Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (ďalej len „Smernica OECD“), ktorá bola aktualizovaná v roku 2017.

Pre lepšie objasnenie uvedeného ustanovenia uvádzame nasledovné príklady:

Príklad 1:

Daňovník má so závislou osobou uzatvorenú dohodu o poskytnutí poradenských služieb, v rámci ktorej mu závislá osoba poskytuje poradenské služby. V príslušnom zdaňovacom období daňovník zaúčtoval v nákladoch sumu 20 000 eur, avšak reálne uhradil len 5 000 eur. V zmysle § 19 ods. 19 zákona výdavky na poradenské služby sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

Za významnú kontrolovanú transakciu sa nepovažuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na základe ktorého v príslušnom zdaňovacom období ani jedna zo závislých osôb nedosiahne zdaniteľný príjem (výnos), alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur. Táto dohoda o poskytnutí poradenských služieb bude významnou kontrolovanou transakciou, pretože poskytovateľ poradenských služieb dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos v hodnote 20 000 eur.

Príklad 2:

Daňovník od závislej osoby kúpi montovanú budovu za 108 000 eur. Táto budova sa daňovo odpisuje v 4. odpisovej skupine počas 12 rokov. Ročný daňový odpis na strane daňovníka je 9 000 eur. Táto transakcia bude významnou kontrolovanou transakciou v roku nákupu/predaja budovy, pretože predávajúci dosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný výnos z tejto transakcie v hodnote 108 000 eur. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď daňovník uplatní ročný daňový odpis v hodnote 9 000 eur, sa táto transakcia nebude považovať za významnú kontrolovanú transakciu.

37

K bodu 7 - § 17 ods. 6

Do odseku 6 sa dopĺňa nárok na korešpondujúcu úpravu základu dane v prípadoch, keď primárna úprava je vykonaná v slovenskej právnickej osobe a protistranou transakcie je slovenská stála prevádzkareň nerezidenta.

K bodu 8 - § 17 ods. 7

Ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP sa upravuje vzhľadom na potrebu zosúladenia znenia s aktuálnou metodikou Smernice OECD pri stanovení základu dane stálej prevádzkarne. Doterajšie znenie neprešlo zásadnými zmenami od pôvodnej verzie ZDP z roku 2004. Naopak, v rámci OECD bola v roku 2010 vydaná správa o zdaňovaní stálych prevádzkarní. Súčasná metodika OECD je striktne založená na princípe nezávislého vzťahu. Tento princíp je síce zakotvený v prvej vete § 17 ods. 7 ZDP, avšak ďalšie ustanovenia v tomto odseku uvádzajú postupnosť metód, ktoré nie vo všetkých prípadoch v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Účelom navrhovaných zmien je spresnenie znenia zákona, zosúladenie zákona s metodikou OECD, a to vrátane posudzovania výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov). Okrem toho návrh zabezpečuje používanie rovnakých pojmov a spresňuje dokumentačnú povinnosť týkajúcu sa určenia základu dane stálej prevádzkarne. Návrh zákona upravuje postup zahrnutia príjmov (výnosov) a výdavkov (nákladov), ktoré sú vykázané po zániku stálej prevádzkarne, do základu dane.

Akákoľvek odchýlka od zaužívaného spôsobu vykazovania základu dane stálej prevádzkarne v iných štátoch vytvára priestor pre dvojité zdanenie a následné daňové spory so štátmi, v ktorých príslušní daňovníci rezidenti. Uvedená úprava prispieva aj k zlepšeniu efektivity riešenia cezhraničných daňových sporov.

Úpravy v bodoch 7 a 8 nemajú vplyv na doterajší prístup SR k článku 7 (Zisky podnikov) Modelovej zmluvy OECD a príslušnú výhradu SR.

Naďalej pre účely stanovenia základu dane stálej prevádzkarne v SR nie je možné zahrnúť ziskovú prirážku k vlastným nákladom na vedenie a všeobecným správnym výdavkom (nákladom), ani úroky alebo licenčné poplatky účtované zriaďovateľom voči stálej prevádzkarni s výnimkou priradenia príslušnej časti úrokov alebo licenčných poplatkov, ktoré zriaďovateľ uhrádza inej osobe.

O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Nejde o novú dokumentačnú povinnosť, iba o špecifikáciu pre stálu prevádzkareň ako podmnožinu závislých osôb vzhľadom na osobitosti úpravy základu dane stálej prevádzkarne (napr. alokácia voľného kapitálu, vzťahy so zriaďovateľom atď.).

K bodu 9 - § 17 ods. 8 písm. a) a § 17 ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 19 ods. 2 písm. h) zákona.

K bodu 10 - § 17 ods. 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na zavedenie pravidiel obmedzenia čistých úrokových nákladov v § 17k.

K bodu 11 – § 17h ods. 4, § 18 ods. 1 a 11, § 18a ods. 1 a 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá nadväzuje na úpravu v § 17 ods. 5.

38

K bodu 12 - § 17k

V § 17k sa do ZDP transponuje článok 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „smernica ATAD“) a ktorého účelom je obmedzenie čistých úrokových nákladov u právnických osôb s cieľom zabrániť umelému znižovaniu základu dane z príjmov právnických osôb prostredníctvom dlhového financovania. Do konca roku 2023 sa v SR uplatňuje výnimka podľa čl. 11 ods. 6 smernice ATAD, na základe ktorej sa limitácia úrokových nákladov podľa § 21a týka výlučne závislých osôb. S účinnosťou od 1.1.2024 sa zavádza nové pravidlo o limitácii čistých úrokových nákladov, ktoré sa bude uplatňovať prednostne pred pravidlami podľa § 21a.

Podľa ods. 1 sa pravidlo o obmedzení zahrnovania čistých úrokových nákladov do základu dane v § 17k uplatňuje u právnických osôb so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) alebo právnických osôb, ktorými sú daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí majú na území SR zriadenú stálu prevádzkareň 16 ods. 2 ZDP). Daňovníci, na ktorých sa nové pravidlo nevzťahuje, sú vymedzení v odseku 8. Limitácia čistých úrokových nákladov sa neuplatní u daňovníkov, u ktorých suma čistých úrokových nákladov nepresiahne čiastku 3 000 000 eur vrátane (tzv. bezpečný prístav). Ak čisté úrokové náklady záporné, t. j. zdaniteľné úrokové výnosy sú vyššie ako daňovo uznateľné úrokové náklady, potom daňovník nepostupuje podľa § 17k a všetky úrokové náklady daňovými výdavkami, ak nepríde k ich obmedzeniu podľa § 21a.

Spôsob výpočtu sumy úrokových nákladov podliehajúcich limitácii je vymedzený v ods. 2. Daňovník, na ktorého sa nevzťahuje výnimka z dôvodu bezpečného prístavu, je povinný zvýšiť základ dane o úroky, ktoré presiahnu 30 % hodnoty ukazovateľa tzv. daňová EBITDA (EBITDA = zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi), ktorý vychádza z daňových položiek. Všeobecne používaný ukazovateľ EBITDA vychádza z účtovných položiek na rozdiel od EBITDA podľa článku 4 smernice ATAD, ktorý sa použije pre účely limitácie úrokových nákladov a ktorý vychádza z daňových položiek.

Pre účely limitácie nákladových úrokov sa ukazovateľ daňový EBITDA za príslušné zdaňovacie obdobie vypočíta ako súčet:

-jednotlivých druhov základov dane uvedených v odseku 6 (pred vykonaním úpravy podľa pravidla o obmedzení úrokových nákladov),

-čistých úrokových nákladov a

-daňových odpisov majetku.

V odseku 3 je uvedený spôsob výpočtu čistých úrokových nákladov, ktoré sa vypočítajú ako kladný rozdiel medzi úrokovými nákladmi (napríklad účet 562, 563, 566, 568), ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami a zdaniteľnými výnosmi (napríklad účet 662, 663, 666, 668), ktoré dlžník zaúčtované v účtovníctve alebo ich vykazuje podľa IFRS. Do výpočtu čistých úrokových nákladov zahrnuté len zdaniteľné úrokové príjmy, tzn. do výpočtu čistých úrokových nákladov nevstupujú príjmy, ktoré od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.

Jednotlivé druhy výdavkov (nákladov) za prijaté úvery a pôžičky u dlžníka vymedzuje ods. 4. Na rozdiel od § 21a sa do čistých úrokových nákladov započítavajú aj úroky, ktoré súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku (tzv. kapitalizované úroky). Daňovník pri vyčíslení úrokových nákladov postupuje v súlade s princípom vecnej a časovej súvislosti, tzn. do výpočtu úrokových nákladov sa zahrnujú všetky finančné náklady a príjmy, ktoré v príslušnom zdaňovacom období ovplyvňujú základ dane.

Pre výpočet čistých úrokových nákladov v odseku 5 zadefinované úrokové výnosy a iné príjmy obdobného ekonomického charakteru, ktoré vznikajú u daňovníka, ktorý je veriteľom.

39

Úrokový náklad u dlžníka na jednej strane predstavuje u veriteľa na druhej strane úrokový výnos. Do výpočtu čistých úrokových nákladov vstupujú všetky zdaniteľné príjmy z úrokových výnosov, ktoré ovplyvňujú základ dane v príslušnom zdaňovacom období, tzn. nevstupujú tam príjmy, ktoré sú od dane oslobodené alebo príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.

Pod príjmami rovnocennými úrokovým výnosom sa rozumejú príjmy (výnosy), ktorých podstata spĺňa charakteristiky úrokového príjmu. Medzi takéto príjmy možno zaradiť pomyselné úroky z alternatívnych spôsobov dlhového financovania alebo príjmy z rôznych úverových finančných nástrojov (napríklad islamské financovanie, ktoré zakazuje úrok a nahrádza ho inou formou platby), atď.

V odseku 6 uvedené jednotlivé druhy základov dane, ktoré vstupujú do súhrnu základov dane pre výpočet daňového EBITDA na účely limitácie úrokových nákladov:

-základ dane zistený podľa § 17 29 znížený o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí (riadok 400 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby),

-základ dane pre účely zdanenia pri odchode (exit tax) - § 17f

-osobitný základ dane z podielu na zisku (dividendy) - § 51e

-základ dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a vybratím dane je splnená daňová povinnosť.

Ak úhrn jednotlivých základov dane pre výpočet EBITDA pre účely limitácie nákladových úrokov napríklad vplyvom záporného hospodárskeho výsledku nedosiahne kladnú hodnotu, pre účely limitácie úrokových nákladov sa základ dane zvýši o sumu čistých úrokových nákladov, ktorá prevyšuje hodnotu 3 000 000 eur podľa odseku 2.

Odsek 7 upravuje prenos nevyčerpanej úrokovej kapacity do nasledujúcich zdaňovacích období. Zámerom tohto ustanovenia je podporiť daňovníkov, ktorí si dlhovým financovaním umelo neznižujú základ dane, aby si mali možnosť v nasledujúcich obdobiach uplatniť neuznané úrokové náklady. Daňovník si môže odpočítať vylúčené neuplatnené čisté úrokové náklady najviac v piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach po prvom zdaňovacom období, v ktorom si úroky nemohol uplatniť ako daňový výdavok. Zároveň platí, že aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach musí byť dodržaná podmienka, že celková suma čistých úrokových nákladov nepresiahne limit vypočítaný podľa odseku 2.

V odseku 8 taxatívne vymenované výnimky, na ktoré sa nevzťahuje pravidlo o obmedzení nákladových úrokov. Ide predovšetkým finančné inštitúcie, ktorých podnikateľská činnosť sa špecificky zameriava na dlhové financovanie. Okrem finančných inštitúcií pod výnimku z nového pravidla spadajú aj dlžníci, ktorí právnickými osobami a ktorých závislými osobami sú výlučne fyzické osoby.

Podľa odsekov 9 a 10 spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a rovnako aj komplementár komanditnej spoločnosti, ktorý je právnickou osobou, daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pri výpočte EBITDA pre účely limitácie nákladových úrokov vylúči zo svojho úhrnu základov dane časť základu dane (daňovej straty), ktorá je súčasťou základu dane (daňovej straty) týchto osobných spoločností.

K bodu 13 - § 18 ods. 1

Navrhovanou zmenou sa v záujme právnej istoty pri určovaní základu dane podľa § 17 ods. 5 do zákona dopĺňa použitie metodiky OECD o transferovom oceňovaní, t. j. Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní („Transfer Pricing Guidelines for Multinational Enterprises and Tax Administrations“), ktorá sa všeobecne využíva ako výkladová pomôcka v oblasti transferového oceňovania. Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 10. júna 1997 uznesením č. 428 súhlasila s prijatím Odporúčania Rady OECD pre vymedzenie ocenenia transferu medzi prepojenými spoločnosťami z 13. júla 1995 - C(95)126/Final. Navrhovaná úprava nemá zámer vytvoriť zo

40

smernice OECD priamo záväzný prameň práva v SR, čo vyplýva priamo z jej charakteru, nakoľko nepredstavuje normatívny text. Na účely oboznámenia sa s obsahom tejto smernice bude príslušný hypertextový odkaz dostupný na webovom sídle ministerstva financií.

Do ustanovenia sa zároveň z dôvodu právnej istoty dopĺňa postup správcu dane v situáciách, kedy ceny použité daňovým subjektom v transakcii so závislou osobou nezodpovedajú princípu nezávislého vzťahu podľa §17 ods. 5 písm. a), zvlášť keď ceny zodpovedajúce princípu nezávislého vzťahu sa zisťujú ako interval pozorovaných nezávislých hodnôt a hodnota použitá daňovým subjektom je mimo nezávislého intervalu. Pokiaľ daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty.

K bodom 14 až 18 - § 18 ods. 2 a 3

V § 18 ods. 2 písm. c) ZDP ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou definície v § 17 ods. 5 ZDP, v rámci ktorej sa pojem „obchodný vzťah“ nahradil pojmom „právny vzťah alebo iný obdobný vzťah“.

Ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 ZDP sa upravujú vzhľadom na potrebu zosúladenia znenia s aktuálnou metodikou Smernice OECD. V § 18 ods. 2 písm. b) a c) sa uvedené pojmy nahrádzajú novými, z dôvodu vhodnejšieho odlišovania metódy následného predaja a metódy zvýšených nákladov od metódy čistého obchodného rozpätia podľa § 18 ods. 3 písm. b) ZDP.

K bodu 19 - § 18 ods. 5

Za účelom odstránenia problémov pri vydávaní rozhodnutí o bilaterálnych a multilaterálnych odsúhlaseniach použitia metódy ocenenia, v prípade, ak sa príslušné orgány dohodli na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia pred podaním žiadosti (tzv. „rollback“) sa dopĺňa možnosť vydať rozhodnutie aj na viac ako päť zdaňovacích období.

K bodu 20 - § 18 ods. 11

Za účelom odstránenia pretrvávajúcich problémov, ktoré v praxi spôsobuje aktuálne znenie § 18 ods. 11 ZDP sa mení postup predkladania dokumentácie, a to tak, aby bolo možné dokumentáciu najprv predložiť v cudzom jazyku a následne, ak by správca dane požadoval dokumentáciu aj v štátnom jazyku, tak možnosť vyzvať daňovníka a ten by bol povinný v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť dokumentáciu v štátnom jazyku.

Uvedenou zmenou sa vyrieši problém pri predkladaní dokumentácie ako na strane daňovníka tak aj na strane správcu dane, alebo finančného riaditeľstva.

Zároveň sa vypúšťa slovné spojenie „v odôvodnených prípadoch“. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo vydáva výzvu na predloženie dokumentácie na základe vlastnej úvahy, spravidla po predbežnom vyhodnotení miery rizika nesprávneho nastavenia transferových cien u daňového subjektu.

K bodu 21 - § 19 ods. 2 písm. h) siedmy bod

Do ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje situácie tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, sa dopĺňa situácia zániku pohľadávky v dôsledku jej odpustenia pri tzv. preventívnej reštrukturalizácii podľa zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetom zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý upravuje inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie a ktorý je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. L 172,

41

26.6.2019), je riešiť hroziaci úpadok v preventívnom konaní prostredníctvom súboru reštrukturalizačných opatrení. Jedným z reštrukturalizačných opatrení je aj odpustenie, resp. čiastočné odpustenie záväzku (pohľadávky). Preventívna reštrukturalizácia spočíva na aktívnom jednaní dlžníka, ktorý podáva návrh na jej začatie. Úlohou je vypracovať plán, ktorý obsahuje reštrukturalizačné opatrenia, a v rámci nich môže obsahovať aj odpustenie záväzku dlžníka. Takéto odpustenie záväzku v preventívnej reštrukturalizácii je u veriteľa porovnateľné s ostatnými situáciami odpisu pohľadávky uvedenými v ostatných bodoch v § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Preto pohľadávka bude v rozsahu, v akom je záväzok (dlh) podľa potvrdeného plánu odpustený, u veriteľa daňovým výdavkom. Na strane dlžníka sa bude naďalej postupovať štandardne, ako zákon o dani z príjmov pri odpise záväzku predpokladá (buď ako súčasť výsledku hospodárenia alebo uplatnením § 17 ods. 32).

K bodom 22 a 24 až 26 - § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 11, 12 a 24

Do ustanovenia § 20 sa v ods. 2 písm. c) a ods. 24 dopĺňa možnosť zahrnovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkovi v preventívnom reštrukturalizačnom konaní do daňových výdavkov, a to obdobne, ako je tomu v prípade pohľadávok voči dlžníkovi v tzv. klasickej (úpadkovej) reštrukturalizácii. V ustanovení § 20 odsekoch 11 a 12 boli vykonané nadväzujúce úpravy.

K bodu 23 - § 20 ods. 8

V nadväznosti na prijatie nového medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS 17) – Poistné zmluvy, ktorý nahrádza dočasný IFRS 4 Poistné zmluvy sa navrhuje úprava znenia § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorý doteraz upravuje zahrnovanie technických rezerv vytváraných v poisťovníctve do daňových výdavkov. Doterajší daňový režim v § 20 ods. 8 nadväzoval aj na účtovnú tvorbu technických rezerv a ich zúčtovanie, t. j. rozpustenie alebo použitie s tým, že zákon o dani z príjmov limitoval iba výšku takto vykázaných technických rezerv a pri ich rozpustení alebo použití podľa toho, ako boli vykázané podľa IFRS v účtovníctve upravoval vplyv na základ dane. Zákon o dani z príjmov však neupravoval spôsob a výpočet ich tvorby uvedené vychádzalo zo zákona o poisťovníctve. IFRS 17 oproti IFRS 4 upravuje celkový prístup vykazovania poistných zmlúv. Vykazovanie spočíva predovšetkým v naviazaní vybraných položiek na diskontované cash-flow. Menia sa zložky vstupujúce do výpočtu záväzkov, ak aj finančné a iné riziká brané do úvahy pri ich výpočte a mení sa ich celkové vykazovanie. Podľa IFRS 17 nevykazuje poisťovňa technické rezervy ako budúce očakávané odhadované záväzky. Poisťovňa bude vykazovať záväzky z poistných zmlúv priebežne počas trvania poistnej zmluvy diskontovaním cash-flow na súčasnú hodnotu. Vzhľadom k tomu, že poisťovne uplatnením IFRS 17 nebudú vykazovať technické rezervy, t. j. budúce odhadované záväzky, ale vykážu záväzky na základe diskontovaného cash-flow, takto vykázané náklady nespĺňajú definíciu rezervy, a tak ako iné záväzky, budú daňovým výdavkom v súlade s účtovníctvom. Zároveň ide o zjednodušenie zisťovania základu prostredníctvom odstraňovania rozdielov medzi účtovným a daňovým posúdením nákladov a výnosov. Prijatím tejto úpravy v oblasti vykazovania záväzkov z poistných zmlúv, ostávajú ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov nedotknuté, napr. ustanovenia týkajúce sa opravných položiek k pohľadávkam, odpisu pohľadávok, úprav základu dane pri neuhradených záväzkoch a pod. Pri prvotnom uplatnení štandardov z dôvodu zmeny účtovnej metódy, ktorou je aj zmena vo vykazovaní poistných zmlúv, zmeny vykázané vo vlastnom imaní, ktoré by mali vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky sa zahrnú do základu dane v súlade s navrhovaným prechodným ustanovením § 52zzn ods. 1 a zároveň sa pri prvotnom uplatnení štandardu z dôvodu zmeny účtovnej metódy neuplatní postup podľa prvej vety § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

42

K bodom 27 a 28 - § 21a ods. 1 a 4

V § 21a ods. 1 sa v nadväznosti na zavedenie § 17k v nadväznosti na aplikačnú prax spresňuje, že § 21a sa neaplikuje ani na úrokové náklady kapitalizované do majetku v ocenení vlastnými nákladmi. V novom odseku 4 sa odstraňuje kolízia uplatnenia § 17k a § 21a tak, že pri zisťovaní základu dane sa prednostne skúma aplikovateľnosť § 17k a ak daňovník zvýši základ dane podľa § 17k, následne sa už neuplatní § 21a.

K bodom 29 až 31 - § 32 ods. 6 a § 33 ods. 9, 11 a 12

Navrhovanou úpravou sa umožní oprávnenej osobe douplatňovať celý nárok na daňový bonus na vyživované dieťa (deti) v prípade, ak jej nepostačuje základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celej výšky daňového bonusu stanovenej v odseku 1 písm. a) a b). Táto oprávnená osoba si pre účely uplatnenia daňového bonusu môže sčítavať svoj základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn spolu so základom dane (čiastkovým základom dane) druhou osobou, ktorá žije v domácnosti s vyživovaným dieťaťom, pričom toto navýšenie vykoná sama výlučne cez daňové priznanie. Ak druhá oprávnená osoba, ktorej základ dane (čiastkový základ dane) sa pripočítať k základu dane (čiastkového základu dane) oprávnenej osoby, ktorá si uplatňuje daňový bonus, spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu len časť zdaňovacieho obdobia, je možné pripočítať u oprávnenej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na daňový bonus len pomernú časť základu dane druhej oprávnenej osoby zodpovedajúcu pomernej časti pripadajúcej k počtu mesiacov, na začiatku ktorých táto druhá oprávnená osoby splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.

V navrhovanej úprave odseku 11 sa uvádza postup výpočtu v prípadoch, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia sa mení počet vyživovaných deti pre účely uplatnenia daňového bonusu.

V odseku 12 sa navrhuje spresnenie prípadov, keď daňovníkovi (zamestnancovi) zamestnávateľ v priebehu roka priznal vyšší nárok na daňový bonus ako mu vyšiel po skončení zdaňovacieho obdobia pri vykonanom ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania, podľa ktorého sa nárok na už priznaný daňový bonus nestráca.

K bodu 32 - § 43 ods. 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 33 - § 49 ods. 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 34 až 36 - § 49a ods. 1, 2, 12 a 13

Upravuje sa spôsob registrácie daňovníkov na daň z príjmov. Od 1. 1. 2023 bude správca dane registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a to tie, ktoré boli, resp. budú exportované do tohto registra zo zdrojových registrov, ktorými obchodný register a živnostenský register. Správca dane bude registrovať daňovníkov na daň z príjmov z úradnej moci na základe údajov zapísaných do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z iných registrov ako je obchodný register a živnostenský register na základe oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

K bodu 37 - § 52zzn ods. 1

Úpravou dochádza k spresneniu ustanovenia v nadväznosti na doplnenie nových odsekov 15 a 16. Ide o legislatívno-technické spresneniu z dôvodu výpočtu daňového bonusu, ak sa v priebehu roku mení počet vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, ktoré sa

43

bude vykonávať pri ročnom zúčtovaní v roku 2023 za zdaňovacie obdobie 2022 a pri podaní daňovom priznaní podávanom v roku 2023 za zdaňovacie obdobie 2022.

K bodu 38 - § 52zzn ods. 15 a 16

Uvedenou úpravou dochádza k spresneniu schváleného výpočtu daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní za rok 2022, ktoré sa bude vykonávať v roku 2023 alebo pri daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2022, ktoré sa bude podávať v roku 2023.

Príklad

Zamestnanec poberal príjmy zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa v mesiacoch január a február, ktorý mu uplatnil daňový bonus na tri deti vo veku do 6 rokov v sume 141,42 € mesačne (47,14 € x 3 deti). V mesiacoch marec až júl bol zamestnanec nezamestnaný, ale od augusta začal poberať príjmy zo závislej činnosti od nového zamestnávateľa. V septembri sa zamestnanec oženil, a od októbra si začal uplatňovať nárok na daňový bonus aj na manželkine dve deti vo veku nad 15 rokov. Zamestnanec, pri uplatnení daňového bonusu u nového zamestnávateľa, vo vyhlásení podľa § 36 ods. 6 ZDP uviedol aj skutočnosť, že závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP vykonával aj v prvom polroku 2022. Zamestnávatelia v priebehu roka vyplatil zamestnancovi daňový bonus (pozri tabuľku č. 1). V akej sume zamestnanec nárok na daňový bonus za celý rok 2022, ak nemá iné príjmy podľa § 5 ani príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP?

Tabuľka č. 1 Uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia a súhrnné údaje za celý rok

Január

Február

August

September

Október

November

December

Spolu

Príjem zo ZČ

600 €

600 €

780 €

780 €

650 €

650 €

1600 €

5 660 €

ČZD

519,60 €

519,6 €

675,48€

675,48 €

562,90 €

562,90 €

1385,60 €

4 901,56 €

Preddavok na daň

26,22 €

26,22 €

55,84 €

55,84 €

34,45 €

34,45 €

190,76 €

371,32 €

do 30.06.

141,42 € 1)

141,42 € 1)

141,42 € 1)

141,42 € 1)

188,56 €2)

188,562)

188,562)

Duma DB

od 01.07.

210 €, max. 34% z ČZD, čo je 229,6 €

290 €, max. 48% z ČZD, čo je 270,19 €

290 €, max. 48% z ČZD, čo je 665,09 €

Priznaný DB

141,42 € 1)

141,42 € 1)

210 € 1)

210 € 1)

270,19 €2)

270,19 €2)

290 €3)

1533,22 €

1) 141,42 € = suma daňového bonusu na dieťa do 6 r. veku 47,14 € x tri deti, podľa § 33 ZDP

2) 188,56 = suma daňového bonusu na dieťa do 6 r. veku 47,14 x tri deti + 23,57 x 2 deti, podľa § 33 ZDP

3) 290 = suma daňového bonusu na dieťa do 15 r. veku 70 x tri deti a dieťa nad 15 r. veku 40 x 2 deti podľa § 52zzn ZDP

Tabuľka č. 2 Výpočet daňového bonusu za celé zdaňovacie obdobie 2022 v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní

Mesiace

Výpočet daňového bonusu

Nárok na DB

1 – 6

848,52 €

3 deti x 6 mesiacov x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 6 rokov 47,14 € platná do 30.06.2022

848,52 €

7 - 9

424,26 €

3 deti x 3 mesiace x suma daňového bonusu na vyživované dieťa vo veku do 6 rokov 47,14 € platná do 30.06.2022 alebo

44

416,64 €

3 deti x 3 mesiace x suma daňového bonusu na vyživované dieťa o veku do 15 rokov 70 € (630) platná od 01.07.2022, max. do výšky 34 % z ½ základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 ZDP*

(4 901,56 € / 2 = 2 450,78 €; 2 450,78 * 34 % = 833,27 €; 833,27 € / 6 mesiacov = 138,88 €; 138,33 € x 3 mesiace = 416,64 €).

10 - 12

565,68 €

5 detí x 3 mesiace x suma daňového bonusu na tri vyživované deti vo veku do 6 rokov 47,14 € a dve vyživované deti vo veku nad 15 rokov 23,57 € platná do 30.06.2022 alebo

588,18 €

5 detí x 3 mesiace x suma daňového bonusu na tri vyživované deti vo veku do 15 rokov 70 € a dve vyživované deti vo veku nad 15 rokov 40 € platná od 01.07.2022,čo je 870 €, max. do výšky 48 % z ½ ČZD*

(4 901,56 € / 2 = 2 450,78 €; 2 450,78 € * 48 % = 1 176,37 €; 1 176,37 € / 6 mesiacov = 196,06 €; 196,06 € x 3 mesiace = 588,18 €).

7-12

Porovnanie

989,94€ (424,26€ + 565,68 €) podľa znenia platného do 30.6.2022

1004,82 € (416,64 € + 588,18 €) podľa znenia platného od 1.7.2022

Nárok na daňový bonus za rok 2022

1 853,34 €

DB vyplatený zamestnávateľom v priebehu roka

1 533,22 €

DB na vyplatenie (1 853,34 € - 1 533,22 €)

320,12 €

*suma daňového bonusu sa vypočíta pomernou časťou, a to pripadajúcou na tri mesiace

K bodu 39 - §52zzo ods. 2

Ide o legislatívno-technické spresnenie z dôvodu právnej istoty, podľa ktorej k valorizácii súm daňového bonusu pre príslušné vekové kategórie deti nebude dochádzať.

K bodu 40 - § 52zzp a §52zzr

§ 52zzp – Prechodné ustanovenia účinné od 1. 1. 2023

V odseku 1 sa navrhuje zahrnúť úpravu základu dane vyplývajúcu z implementácie IFRS 9 a 17 poisťovňami počas troch zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1. 1. 2023.

Podľa odseku 2 bude možné prvýkrát uplatniť sčítanie základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 5 alebo základov dane (čiastkových základov dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnom na účely uplatnenia daňového bonusu pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023.

§ 52zzr – Prechodné ustanovenie účinné od 1. 1. 2024

Nové pravidlo pre obmedzenie čistých úrokových nákladov sa bude po prvýkrát aplikovať až na čisté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, t. j. limitácii nebudú podliehať čisté úrokové náklady plynúce zo zmlúv uzatvorených najneskôr 31. decembra 2023, resp. dodatkov k týmto zmluvám uzatvorených najneskôr 31. decembra 2023.

45

Čl. II Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 3 - § 1 a § 52

Nadväzne na to, že zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov bol zrušený, vypúšťa sa z rozsahu pôsobnosti daňového poriadku a zároveň finančné riaditeľstvo nebude zverejňovať zoznam vybraných finančných inštitúcií.

K bodu 2 - § 47 písm. k)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s elektronickým doručovaní písomností a tiež s úpravou § 32 a 33 v novele zákona o e-Governmente.

K bodu 4 - § 60 ods. 6

Do ustanovenia námietke sa dopĺňa, že námietku zaujatosti nie je možné podať ani voči starostovi obce, tak ako je to v prípade riaditeľa daňového úradu alebo colného úradu. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť funkčnosť správcu dane v prípade špekulatívneho a účelového využívania inštitútu námietky zaujatosti.

K bodu 5 - § 67 ods. 11

Nakoľko v registri právnických osôb podnikateľov a orgánov verejnej moci (RPO) nie je informácia, kedy bol údaj do registra zapísaný, spresňuje sa ustanovenie tak, že správca dane zaregistruje daňový subjekt, keď prevezme údaje z tohto registra. Údaje sa preberajú na dennej báze a tento údaj je možné dohľadať. Vypúšťa sa registrácia na základe podaných daňových priznaní.

K bodu 6 - § 68 ods. 4 písm. c)

Nadväzne na nový § 157b o účinnej ľútosti, sa navrhuje ďalší spôsob vyrubenia dane.

K bodu 7 - § 148 ods. 3

Navrhuje sa zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie, a to tak, že rozhodnutie sa bezodkladne doručí Policajnému zboru, pričom sa nemusí čakať na jeho právoplatnosť.

K bodu 8 - § 155 ods. 4

Ustanovuje sa, aby pri prvom zistení porušenia, daňový úrad a colný úrad pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuložil, ale aby upozornil na splnenie povinnosti, a ak bola povinnosť splnená oneskorene, aby upozornil daňový subjekt, že pri ďalšom porušení mu bude uložená pokuta. Porušenie bude posudzované podľa skutkovej podstaty správneho deliktu a to osobitne daňovým úradom a colným úradom.

Príklad

Skutková podstata – oneskorené podanie DP.

Daňový subjekt podá oneskorene daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, pokuta mu uložená nebude. Následne oneskorene podá aj daňové priznanie k dani z príjmov, daňový úrad už pokutu uloží. Tento daňový subjekt taktiež podá oneskorene DP k spotrebnej dani z liehu, colný úrad pokutu neuloží.

46

K bodu 9 - § 156 ods. 8

Navrhuje sa, aby sa v prípade oneskorenej platby dane, preddavku na daň, splátky dane, sumy na zabezpečenie dane alebo pri oneskorenom odvedení vybraného preddavku na daň alebo zrazenej dane, úrok z omeškania vyrubil do jedného roka od konca roka, v ktorom došlo k úplnej úhrade tejto sumy. Prekluzívna lehota piatich rokov sa uplatní rovnako v prípade, ak by k úhrade došlo v piatom roku od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou; v takomto prípade je potrebné úrok vyrubiť do konca tohto roka.

Ak úhrade nedošlo vôbec, alebo v prípade čiastočnej úhrady sa úrok tak ako doteraz počíta za štyri roky omeškania a vyrubiť ho možno najneskôr v lehote päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k omeškaniu s platbou.

K bodu 10 - § 157b

Navrhovanou úpravou sa umožní, aby v prípade účinnej ľútosti, pri daňových trestných činoch, ktoré vymenované v Trestnom zákone, bolo možné vyrubiť daň jej zaplatením, a to aj po prekluzívnej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby táto daň bola splatná v deň jej úhrady.

K bodu 11 - § 165n a § 165o

§ 165n

Nadväzne na úpravu registračného konania sa ustanovuje, že prechodné ustanovenie k registrácii účinnej od 1. januára 2021, sa od 1. januára 2023 neuplatnia.

§ 165o

Podľa navrhovanej úpravy ukladania sankcií, tzv. „druhá šanca“, bude správca dane postupovať, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala po 31. decembri 2023. To znamená, že ak daňový subjekt podá v roku 2024 daňové priznanie oneskorene, správca dane neuloží za toto porušenie pokutu, ale upozorní daňový subjekt, že pri ďalšom podaní daňového priznania oneskorene, už pokuta uložená bude.

Nadväzne na úpravu lehoty na vyrubenie úroku z omeškania sa ustanovuje, že úrok z omeškania za oneskorené zaplatenie, ak k úplnej úhrade nedoplatku došlo do 31.decembra 2023, je potrebné vyrubiť najneskôr do 31. decembra 2024. To znamená, že ak úplnej úhrade nedoplatku došlo napr. 10. mája 2023, úrok z omeškania je potrebné vyrubiť najneskôr do 31.12.2024.

Čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. 1. 2023, okrem čl. I bodov 10, 12, 28 a § 52zzo v bode 40 a čl. II bodov 8 a 9 a § 165o v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. 1. 2024.

V Bratislave dňa 25. augusta 2022

Eduard Heger, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

47

Igor Matovič, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 564/2004, dátum vydania: 26.10.2004

1

9

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súlade s programovým vyhlásením vlády ministerstvo financií v súčasnosti pripravuje nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov, ktorého podstatou je posilniť daňové príjmy obcí a stanoviť daňové príjmy vyšších územných celkov. Fiškálna decentralizácia nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky podľa zákona č. 416/2001 Z. z.. Podľa tohto zákona kompetencie prechádzali na územnú samosprávu postupne od 1. januára 2002 do 1. januára 2004. K tomuto dátumu bola ukončená I. etapa decentralizácie verejnej správy.

Nový systém financovania posilní samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi. Podstatou tohto procesu je prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Konkrétne u vyšších územných celkov sa zo štátneho rozpočtu v roku 2002 poskytovali účelové dotácie, v roku 2003 sa v rámci dotácie na kapitálové výdavky ich rozdelenie určilo len ako orientačný ukazovateľ a v roku 2004 sa vyšším územným celkom poskytla globálna (neúčelová) dotácia v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky, ktorej rozdelenie podľa vlastných priorít je v pôsobnosti orgánov vyšších územných celkov. Od roku 2005 o rozdelení a použití finančných prostriedkov zo zdrojov z podielovej dane a z výnosu cestnej dane bude regionálna samospráva rozhodovať samostatne.

Nový systém financovania prispeje tiež k stabilizácii príjmov územnej samosprávy na dlhšie časové obdobie, keďže doteraz sa podiel obcí na výnose republikových daní určoval každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Cieľom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu uvedených zámerov fiškálnej decentralizácie a súčasne zabezpečiť jej transparentnosť a spravodlivosť.

Fiškálna decentralizácia sa bude týkať financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov tak, ako sú definované v rámci platného právneho stavu. Kompetencie, ktoré obce a vyššie územné celky vykonávajú v režime preneseného výkonu štátnej správy, budú naďalej financované dotáciami zo štátneho rozpočtu prostredníctvom príslušnej rozpočtovej kapitoly.

V nadväznosti na uvedené, ministerstvo vypracovalo príslušné právne normy. Ide predovšetkým o zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Účinnosť týchto zákonov, ako aj uplatnenie nového systému financovania územnej samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2005.

Pri vypracovaní návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov a zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo postupovalo nasledovne:

1.analýza originálnych a prenesených kompetencií v súčasnom právnom stave, t.j. zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalšie zákony schválené po nadobudnutí účinnosti zákona č. 416/2001 Z. z., v ktorých sa stanovili kompetencie obciam a vyšším územným celkom, ako originálne, resp. presunuté kompetencie.

2.určenie okruhu kompetencií územnej samosprávy, ktorých financovanie je navrhované prostredníctvom nového systému a ich kvantifikácia.

Fiškálnou decentralizáciou podľa tohto zákona ministerstvo navrhuje riešiť samosprávne kompetencie obcí a vyšších územných celkov, ktoré boli v rokoch 2003 a 2004 v zásade financované prostredníctvom transferov z rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Pri kvantifikácii objemu finančných prostriedkov ministerstvo financií vychádzalo z číselných údajov schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004.

Predmetom fiškálnej decentralizácie, a tým aj základnej kvantifikácie pre potreby zdrojového krytia originálnych kompetencií prostredníctvom podielovej dane, nie sú niektoré špecifické položky z rozpočtovej kapitoly SFV, ktoré majú individuálny charakter, ako je napríklad financovanie výstavby mostu Košická v Bratislave. Na druhej strane sú predmetom decentralizácie aj niektoré položky, ktoré sú v roku 2004 rozpočtované v iných kapitolách ako je SFV. Ide napríklad o financovanie výkonu správy ciest II. a III. triedy z rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR. Podrobný rozbor kvantifikácie je uvedený v ďalšej časti.

Základom kvantifikácie je platný zákon o štátnom rozpočte na rok 2004. Nadväzne ministerstvo aktualizovalo tieto údaje na podmienky rokov 2005 až 2007, najmä vzhľadom na očakávaný rast cien v budúcich rokoch. Výsledkom je základňa uvedená v nasledujúcej tabuľke.

2004200520062007Základňa pre fiškálnu decentralizáciu v mld. Sk32,833,634,435,2

Tieto čísla vychádzajú z rozpočtu kapitoly SFV uvedeného vo východiskách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, pričom sú oproti východiskám zvýšené o sumu 1,1 mld. Sk, ktorá predstavuje zvýšenie výnosu dane z nehnuteľností v súvislosti s novou legislatívou. Ak by sa fiškálna decentralizácia od 1.1.2005 nerealizovala, financovanie originálnych kompetencií by sa naďalej zabezpečovalo vo vyššie uvedenom rozsahu.

3.stanovenie druhu dane, ktorej výnos bude smerovaný do rozpočtov územnej samosprávy.

Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní, ktoré boli určené každoročne v zákone o štátnom rozpočte na nasledujúci rok s určením absolútnej hodnoty podielu z celkového výnosu (daň z príjmu fyzických osôb) alebo určením podielu na celkovom výbere príslušnej dane (daň z príjmov právnických osôb, cestná daň) zákon určuje ako podielovú daň, daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prvý dôvod pre návrh dane z príjmov fyzických osôb je očakávaný dynamický rast výnosov tejto dane v najbližších rokoch, ale aj v strednodobom horizonte, čo je z pohľadu zvyšovania objemu zdrojov pre územnú samosprávu výhodné. Aktuálne makroekonomické predpoklady, na ktorých je postavený návrh východísk rozpočtu verejnej správy pre roky 2005 až 2007, sú nasledovné:

UkazovateľRok200520062007Priemerný rast mesačnej mzdy v %7,15,85,6Priemerný rast zamestnanosti v %0,70,71,0Výnos dane v mld. Sk30,632,835,3Rast výnosu dane v %12,97,27,6Priemerná celková inflácia v %4,02,92,5Priemerný rast cien priemyselných výrobcov v %2,62,22,0

Daň z príjmov fyzických osôb ministerstvo navrhuje taktiež z dôvodu relatívne najrovnomernejšieho výberu zo všetkých daní počas kalendárneho roka, čo má z pohľadu zostavenia finančného plánu a zabezpečenia plynulého vytvárania zdrojov samosprávy vysokú prioritu.

4.určenie podielov v nadväznosti na vykonanú kvantifikáciu.

Návrh zákona stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou sa delí medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch. Zostávajúce percentá predstavujú rezervu na ďalšie prepočty a aktualizáciu údajovej základne tak, aby bolo garantované finančné zabezpečenie okruhu vybraných kompetencií v cenách roku 2005.

5.kritériá, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane ustanoví vláda osobitným nariadením.

6.návrh zákona v § 5 súčasne rieši aj plynulý prechod z doterajšieho systému financovania originálnych kompetencií územnej samosprávy na nový model pri vytvorení podmienok na zdrojové zabezpečenie v mesiaci január 2005 za účelom eliminácie nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebných služieb občanom.

7.vzhľadom na to, že zákon mení systém zabezpečenia finančných zdrojov na originálne kompetencie, bolo potrebné novelizovať zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Uvedené návrhy na novelizáciu príslušných paragrafov riešia články II, III a IV návrhu zákona.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 597/2003 Z. z., bude potrebné, aby Ministerstvo školstva SR vypracovalo návrh na zmenu príslušných ustanovení Nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na školy a školské zariadenia.

Kvantifikácia základne pre financovanie kompetencií určených na fiškálnu decentralizáciu

(na základe platného zákona o štátnom rozpočte na rok 2004)

Na financovanie originálnych kompetencií územnej samosprávy, ktoré sa stanú predmetom fiškálnej decentralizácie je v štátnom rozpočte na rok 2004 vyčlenených 32 779,0 mld. Sk.

1.Obce:

Základňa predstavuje 22 312,8 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV9 531,9 mil. Sk

-samosprávne funkcie 611,0 mil. Sk

-školstvo7 155,0 mil. Sk

-doprava1 765,9 mil. Sk.

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol1 462,9 mil. Sk

-MPSVaR SR - opatrovateľská služba 987,5 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 184,2 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 153,0 mil. Sk

-VPS - valorizácia platov v školstve 138,2 mil. Sk

c) zdroje podielových daní11 318,0 mil. Sk

Podielové dane podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v sume 11 173,0 mil. Sk boli v upravenej základni roku 2004 zvýšené o 145,0 mil. Sk, čo predstavuje dopočet 1/3 sumy výpadku miestneho poplatku z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov; 2/3 výpadku v sume 290,0 mil. Sk boli riešené v schválenom štátnom rozpočte na rok 2004.

Vzhľadom na špecifický, individuálny charakter neboli do tejto bilancie zahrnuté niektoré transfery z kapitoly SFV. Ide o tieto položky:

a) výstavba Mosta Košická 625,0 mil. Sk

b) zdravotníctvo 50,8 mil. Sk

c) kultúra 54,1 mil. Sk

d) sociálne zabezpečenie – domovy dôchodcov 545,8 mil. Sk.

Tieto kompetencie budú v roku 2005 financované prostredníctvom kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, resp. vecne príslušnej rozpočtovej kapitoly. V oblasti sociálneho zabezpečenia ide o prechodné riešenie do prijatia zmeny spôsobu financovania domovov dôchodcov v pôsobnosti obcí a miest. Cieľovo sa aj s touto kompetenciou počíta na prefinancovanie prostredníctvom daňových príjmov.

2.Vyššie územné celky:

Základňa pre transformáciu na daňové príjmy predstavuje 10 466,2 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV8 071,1 mil. Sk

-samosprávne funkcie – úrady VÚC 601,4 mil. Sk

-školstvo2 045,4 mil. Sk

-doprava1 025,5 mil. Sk

-kultúra1 023,4 mil. Sk

-sociálne veci3 375,4 mil. Sk

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol2 395,1 mil. Sk

-MDPaT SR – samosprávne pôsobnosti pre cesty II. a III. triedy2 143,4 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 44,7 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 116,4 mil. Sk

-VPS – valorizácia platov 90,6 mil. Sk

Obdobne ako u obcí neboli do tejto bilancie zahrnuté transfery z kapitoly SFV na zdravotníctvo v sume 343,5 mil. Sk a bola odpočítaná suma 350,0 mil. Sk súvisiaca s nesystémovým navýšením transferov na sociálne veci počas schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2004 v Národnej rade SR na základe poslaneckého pozmeňovacieho návrhu.

Úprava východiskovej základne roku 2004:Pri medziročnom porovnaní zdrojov kapitoly SFV je potrebné okrem presunu vybraných dotácií do kapitoly Všeobecná pokladničná správa zohľadniť aj niektoré ďalšie skutočnosti. Ide najmä o úpravu základne roku 2004, a to:

u obcí

◊zvýšenie o 154,0 mil. Sk o dotáciu na mestskú verejnú dopravu presunutú z rozpočtu VÚC do rozpočtu obcí,

◊na úseku samosprávnych pôsobností na úseku školstva je základňa zvýšená o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole Ministerstva školstva SR (184,2 mil. Sk) a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov vrátane odvodov (138,2 mil. Sk); základňa kapitálových výdavkov je zvýšená o presun kapitálových výdavkov z kapitoly MŠ SR v sume (153,0 mil. Sk),

◊presun dotácií na úseku sociálneho zabezpečenia na opatrovateľskú službu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšenú o 5 mesačnú valorizáciu platov a odvodov do rozpočtov obcí v sume 987,5 mil. Sk,

◊transfer na samosprávne funkcie – bývalé podielové dane zvýšené o 145,0 mil. Sk, ako dopočet 1/3 zmien (v rozpočte na rok 2004 boli premietnuté v rozsahu 2/3 – výpadok príjmov z miestneho poplatku z predaja alkoholu a tabaku).

u vyšších územných celkov

◊zníženie dotácie na dopravu na zabezpečenie pravidelnej verejnej autobusovej dopravy o 154,0 mil. Sk na mestskú verejnú dopravu do rozpočtu obcí,

◊samosprávne pôsobnosti na úseku školstva upravené o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole MŠ SR (44,7 mil. Sk), valorizácia platov vrátane odvodov 32,1 mil. Sk a upravená základňa kapitálových výdavkov o presun z kapitoly MŠ SR (116,4 mil. Sk),

◊u VÚC na úseku sociálneho zabezpečenia zníženie dotácií na bežné výdavky o 350,0 mil. Sk a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov a odvodov (58,5 mil. Sk).

Zdroje určené na financovanie kompetencií po fiškálnej decentralizácii

Východiskovým bodom pri kvantifikácii zdrojov bol rok 2005, kedy je návrh fiškálnej decentralizácie neutrálny vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a v priemere aj k rozpočtom samospráv.

Okrem finančných zdrojov, ktorými budú územné samosprávy disponovať na základe nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, rozhodujúca časť zvýšených daňových príjmov bude do rozpočtov obcí a VÚC plynúť podľa zákona o rozpočtovom určení dane z príjmov.

1. Obce: 22 807,0 mil. Sk-daň z nehnuteľností 1 100,0 mil. Sk

-daň z príjmov fyzických osôb 21 707,0 mil. Sk

Uvedené zdroje z dane z nehnuteľností predstavujú navýšenie oproti súčasnému stavu v nadväznosti na pripravovanú novú legislatívnu úpravu. Navrhuje sa výrazné posilnenie kompetencií obcí pri rozhodovaní o sadzbách tejto dane, pričom sa predpokladá, že možnosť zvýšeného výnosu využijú predovšetkým väčšie mestá aj na zabezpečenie financovania mestskej verejnej dopravy.

2 . Vyššie územné celky:10 753,0 mil. Sk -daň z motorových vozidiel 2 500,0 mil. Sk

-daň z príjmov platenej fyzickými osobami 8 253,0 mil. Sk

V nadväznosti na uvedenú kvantifikáciu, pri prognózovanom objeme výnosu dane z príjmov fyzických osôb rozdelenie výnosu je nasledovné:

-celkový výnos dane30 600,0 mil. Sk

z toho: obce 70,9 %, t.j.21 707,0 mil. Sk

vyššie územné celky 27,0 %, t.j. 8 253,0 mil. Sk

rezerva 2,1 %, t.j. 640,0 mil. Sk

o o o

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve sa predkladá v súlade s úlohou uvedenou v bode B.1. uznesenia vlády SR č. 370 zo 14. mája 2003 k návrhu projektu decentralizácie verejnej správy v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.

Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Nemá dopady na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a nesúvisí ani s bojom s terorizmom.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 13. mája 2004.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je uvedený v návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR za rok 2004 na mesiac apríl.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

c)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom nato, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

V texte paragrafu je definovaný samotný účel zákona, ktorý v nadväznosti na príslušnú legislatívu určuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania dane z príjmov, (okrem dane z príjmov vyberanej zrážkou), ktorej celoštátny výnos je predmetom rozdelenia medzi subjekty územnej samosprávy podľa stanoveného podielu.

Zákon nedefinuje daňové príjmy územných samospráv ako celku, vzhľadom na to, že sú predmetom iných zákonov upravujúcich daňové povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

K § 2 a § 3:

V nadväznosti na § 1 zákon určuje, že 100 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, vybranej daňovými úradmi v príslušnom rozpočtovom roku je predmetom delenia medzi obce, vyššie územné celky a štát v pomere 70,9 : 27,0 : 2,1. Objem finančných prostriedkov zodpovedajúci výške 2,1 % predstavuje rezervu na garanciu financovania okruhu vybraných kompetencií pri objektívnych vplyvoch nezávislých na činnosti územnej samosprávy.

K § 4:

Zákon splnomocňuje vládu SR na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritéria, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Súčasne zákon v odseku 1 určuje povinnosť prerokovania ďalších zmien a doplnkov zákona a nariadenia vlády s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

V odseku 2 a 3 zákon určuje povinnosť vykonať daňovým úradom výpočet príslušného podielu skutočného výnosu dane pre obce a vyššie územné celky vo svojej územnej pôsobnosti a poukázanie na ich účet. Súčasne v odseku 3 zákon upravuje aj vzťah vybraných daňových úradov k samosprávnym krajom pri realizácii tohto zákona.

Daňové úrady budú realizovať samotný výkon výpočtu a poukazovania výnosu dane na základe štatistických údajov, ktoré poskytne Štatistický úrad SR Ministerstvu financií SR, daňovým úradom prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR a republikovým združeniam obcí a vyšším územným celkom. Na základe zákona budú východiskové štatistické údaje s platnosťou na nasledujúci kalendárny rok zverejnené Štatistickým úradom v termíne do 15. augusta predchádzajúceho roka. Súčasne sa určuje povinnosť súčinnosti všetkým subjektom verejnej správy pri poskytovaní potrebných štatistických údajov. Úlohy, ktoré týmto orgánom vyplynú v súvislosti s plnením určenej úlohy, budú zabezpečovať v rámci ich schváleného rozpočtu.

Zákon určuje termín daňovým úradom vykonať rozdelenie výnosu dane a jej poukazovanie obciam a vyšším územným celkom do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.

Súčasne v odseku 7 je uvedená povinnosť daňovým úradom vykonať s obcami a vyššími územnými celkami vyrovnanie nedoplatkov resp. preplatkov za kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho roka.

K § 5:

Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a vyšších územných celkov na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január 2005. Zákon rieši toto prechodné obdobie poskytnutím preddavku obciam a vyšším územným celkom na výnos dane vo výške jednej dvanástiny rozpočtovaného výnosu na rok 2005.

Súčasne sa určuje daňovým úradom a územnej samospráve povinnosť vzájomne vyporiadať uvedené preddavky do 31. marca 2005.

K Čl. II

K bodu 1 a 2:

Z platného znenia § 10 sa vypúšťajú pre krajské školské úrady ustanovenia o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky a to z dôvodu, že zriaďovanie materských škôl je v originálnej pôsobnosti obcí.

K bodu 3 a 4:

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k bodom 1 a 2.

K Čl. III

K bodu 1:

Financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (verejné základné umelecké školy), v roku 2004 je zabezpečované z prostriedkov štátneho rozpočtu, napriek tomu, že sa jedná o originálne kompetencie územnej samosprávy. Pretože štát bude zabezpečovať naďalej len financovanie súkromných a cirkevných ZUŠ (neštátne ZUŠ) v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z., v poznámke pod čiarou k odkazu 3 bola vypustená časť týkajúca sa definície verejných základných umeleckých škôl podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

K bodu 2, 6:

V nadväznosti na vypustenie písmena a) v § 10 odsek 5 zákona č. 596/2003 Z. z. podľa bodu 1 článku II zákona, je potrebné legislatívne upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 6.

K bodu 3:

Zo zákona sa vypúšťa financovanie verejných základných umeleckých škôl (ZUŠ) z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K bodu 4:

Vzhľadom na zrušenie financovania verejných ZUŠ odvolávka na financovanie neštátnych ZUŠ rovnako ako u verejných ZUŠ nemá opodstatnenie.

K bodu 5:

Okrem ZUŠ aj ďalšie originálne kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, ktorých financovanie do roku 2004 bolo zabezpečované v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, budú od roku 2005 financované výnosom podielovej dane. Vzhľadom na to, že v zákone č. 597/2003 Z. z. sú viaceré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú všeobecne na „školské zariadenia“ zaradené do siete, teda aj na „verejné školské zariadenia“, ktoré zákon č. 597/2003 Z. z. definuje v § 1 odsek 6 ako školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, bolo potrebné komplexne riešiť vyňatie zo zákona zmenu financovania týchto zariadení prostredníctvom zapojenia podielovej dane.

K bodu 7:

Doplnením textu odseku 7 paragrafu 1 bolo potrebné jednoznačne zadefinovať vzťah zákona ku školským zariadeniam v pôsobnosti územnej samosprávy v prípade, ak ide o prenesený výkon štátnej správy.

K bodu 8, 9, 10 a 11:

Nadväzuje na zdôvodnenie uvedené k bodom 1 a3.

K bodu 12:

Vzhľadom na absenciu ustanovenia týkajúceho sa rozpočtovania kapitálových výdavkov na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v kapitole MŠ SR, bolo potrebné v tomto smere zákon doplniť.

K bodu 13, 14 a 17:

V zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. štát nezabezpečuje financovanie kapitálových výdavkov na školstvo, ktoré sú originálnou kompetenciou územnej samosprávy. Nie je preto opodstatnené direktívne určovať územnej samospráve normatívy na tieto výdavky. Rozhodnutie o disponovaní s prostriedkami získanými z výnosu podielovej dane je plne v kompetencii obce resp. vyššieho územného celku.

K bodu 15:

Vzhľadom na zmenu systému financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov pri financovaní verejných ZUŠ a verejných školských zariadení bolo potrebné novelizovať paragraf 5 zákona.

K bodu 16, 18, 19 a 20:

Nadväzuje na body 1 a 3 článku.

K bodu 21:

Vzhľadom na to, že prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa nebudú od roku 2005 zabezpečovať zdroje na výkon samosprávnych pôsobností v oblasti školstva, v odseku 3 navrhujeme vypustiť Ministerstvo financií SR.

K Čl. IV

K bodu 1:

Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na poskytovanie opatrovateľskej služby sa poskytnú obci nadväzne na fiškálnu decentralizáciu prostredníctvom podielovej dane. Z uvedeného dôvodu, nebudú finančné prostriedky od roku 2005 rozpočtované v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 2:

V súvislosti s pôsobnosťou obce ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov – uzatvárať zmluvu o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb subjektami, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb inými právnickými osobami, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú starostlivosť podľa osobitných predpisov – sa vypúšťa poskytovanie finančných prostriedkov na takto uzavreté zmluvy zo štátneho rozpočtu.

K bodu 3, 4 a 5:

Poskytovanie finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálno-právnej ochrany zo strany príslušného samosprávneho kraja v rámci sociálnej pomoci je právne kvalifikované ako výkon samosprávnej pôsobnosti vyššieho územného celku. V nadväznosti na fiškálnu decentralizáciu nebude dôvodné zasahovanie do výkonu tejto samosprávnej pôsobnosti zákonom o sociálnej pomoci pokiaľ ide o ustanovenie minimálnej výšky finančného príspevku, ktorú boli doposiaľ viazané samosprávne kraje pri koncipovaní všeobecne záväzných nariadení. Decentralizačná dotácia poskytovaná na výkon tejto pôsobnosti zo strany štátu bude nahradená podielovou daňou, čo predpokladá aj väčšiu slobodu rozhodovania pri smerovaní získaných finančných prostriedkov, ktorú nie je odôvodnené obmedzovať zákonom. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa právna úprava v § 86 vrátane prílohy č. 14 k zákonu o sociálnej pomoci, ktorá ustanovovala minimálne výšky finančného príspevku.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore