Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2015 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov

15

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Daň z motorových vozidiel je v súčasnosti upravená v jedenástej časti zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon') ako fakultatívna miestna daň , ktorú môžu na svojom území zaviesť vyššie územné celky všeobecne záväzným nariadením, v ktorom určia pre svoje územie aj sadzby dane, úľavy a oslobodenia od dane.

Predmetom dane je motorové a prípojné vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie. Základ dane sa odvíja od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlo a počtu náprav a hmotnosti pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím je kalend árny rok s výnimkami uplatnenými pre tých daňovníkov, ktorí sa v priebehu zdaňovacieho obdobia zrušujú s likvidáciou, bez likvidácie, na základe vyhláseného konkurzu, na základe ukonč enia podnikania alebo zomrú. Správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad, ktorý je miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla. Daňový úrad v sídle kraja (vyššieho územné ho celku) výnos dane z motorových vozidiel poukazuje príslušnému vyššiemu územnému celku.

Poznatky z doterajšej aplikácie ustanovení zákona v praxi poukazujú na nejednotný prístup vyšších územných celkov najmä pri určovaní sadzieb dane a oslobodení, čo má vytvárať v rá mci Slovenskej republiky rozdielne podmienky pre rozvoj podnikateľského prostredia a nerovnaké zaťaženie podnikateľov touto daňou. Tým, že vyššie územné celky zákonnú možnosť na zníženie dane pre ekologické vozidlá využívajú v nepatrnej miere alebo nevyužívajú vôbec, zaniká zo strany podnikateľov záujem o zvyšovanie investícií do modernejších a ekologickejších vozidiel.

Predložený návrh zákona reaguje na uvedené poznatky a v záujme odstránenia existujúcich disproporcií vyníma zdaňovanie motorových vozidiel z fakultatívnych miestnych daní a zavádza túto daň ako štátnu, upravenú novým samostatným zákonom. Základn é atribúty zdaňovania motorových vozidiel, ako je predmet dane, daňovník, zdaňovacie obdobie, základ dane, platenie preddavkov a správa dane, sa podľa predmetného návrhu zachovávajú. Jednotne sa upravujú sadzby dane, oslobodenia, zvýšenia a zníženia sadzieb daní, ktoré budú platné v rámci celej Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými z ákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s úpravou v práve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 91 až 97 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesový ch vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17.júna 1999 o poplatkoch za použí vanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 7/zv.4) v platnom znení,

-smernica Rady 1992/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi člensk ými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januá ra 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C -18/08, Foselev SudSARL v. Administration des douanes et droits indirects, [2008].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunik ácií Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy xx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochá dza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

Daň z motorových vozidiel bude pr íjmom štátneho rozpočtu a v príjmoch vyšších územných celkov bude kompenzovaná úpravou podielu na dani z príjmov fyzických osôb.

A.3. Poznámky

Vyňatie zdaňovania motorový ch a prípojných vozidiel z fakultatívnych miestnych daní v kompetencii vyšších územných celkov a vypracovanie nového zákona so samotným zdaňovaním z úrovne štátu predpokladá, ž e tento nebude mať negatívny vplyv na financie VÚC. Odôvodnením je vykrytie možného výpadku verejných financií zo štátneho rozpočtu prostredníctvom navýšenia stávajúceho percenta podielových daní . Zvýšenie percenta podielových daní bude mať naopak pozitívny vplyv na príjmy VÚC v ďalších rokoch a to vzhľadom na progresívnejšiu daňovú základňu v porovnaní s daňou z motorový ch vozidiel.

Možno očakávať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie pre tie vozidlá, ktoré nie sú staršie ako 108 kalendárnych mesiacov, zavedení m odstupňovaného zvýhodnenia zníženia ročnej sadzby dane v závislosti od mesiaca evidencie vozidla (emisné limity EURO). Naopak negatívny dopad možno očakávať u tých vozidiel, ktoré sú staršie ako 144 kalendárnych mesiacov zavedením zvýšenia ročnej sadzby dane. Zvýhodnenie vozidiel počas prvých 108 kalendárnych mesiacov, počnúc mesiacom prvej evidencie vozidla, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a bude vytvárať istý tlak na obmenu vozového parku.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpoč et verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Rozpočet verejnej správy (v eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom -19 934 000-19 905 000-19 887 000Štátny rozpočet (VPS) – daň z motorových vozidiel 129 760 000133 754 000138 042 000Štátny rozpočet (VPS) – DPFO -150 314 000-159 675 000-170 967 000Obce VÚC – daň z motorových vozidiel -149 694 000-153 659 000-157 929 000VÚC – DPFO 150 314 000159 675 000170 967 000Sociálna poisťovňa Zdravotné poisťovne z toho: - vplyv na ŠR -20 554 000-25 921 000-32 925 000 - vplyv na územnú samosprávu 620 0006 016 00013 038 000Výdavky verejnej správy celkom Štátny rozpočet Obce VÚC Sociálna poisťovňa Zdravotné poisťovne z toho: - vplyv na ŠR - vplyv na územnú samosprávu Tabuľka č. 2

Rozpočet verejnej správy (v eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA 95)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom -20 110 000-20 089 723-20 071 358Štátny rozpočet (VPS) – daň z motorových vozidiel 130 909 000134 995 277139 323 642Štátny rozpočet (VPS) – DPFO -150 314 000-159 675 000-170 967 000Obce VÚC – daň z motorových vozidiel -151 019 000-155 085 000-159 395 000VÚC – DPFO 150 314 000159 675 000170 967 000Sociálna poisťovňa Zdravotné poisťovne z toho: - vplyv na ŠR -19 405 000-24 679 723-31 643 358 - vplyv na územnú samosprávu -705 0004 590 00011 572 000Výdavky verejnej správy celkom Štátny rozpočet Obce VÚC Sociálna poisťovňa Zdravotné poisťovne z toho: - vplyv na ŠR - vplyv na územnú samosprávu

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 3

Financovanie (v eur)Vplyv na rozpoč et verejnej správy (cash)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky) -19 934 000-19 905 000-19 887 000z toho - vplyv na ŠR -20 554 000-25 921 000-32 925 000 - vplyv na VÚC 620 0006 016 00013 038 000financovanie zabezpečené v rozpočte ostatné zdroje financovania Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora * 19 934 00019 905 00019 887 000* úspora má znamienko (-) Tabuľka č. 4

Financovanie (v eur)Vplyv na rozpoč et verejnej správy (ESA95)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky) -20 110 000-20 089 723-20 071 358z toho - vplyv na ŠR -19 405 000-24 679 723-31 643 358 - vplyv na VÚC -705 0004 590 00011 572 000financovanie zabezpečené v rozpočte ostatné zdroje financovania Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora * 20 110 00020 089 72320 071 358* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku pr íjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Krytie dopadu bude riešené v ďalšom procese prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 v nadväznosti na aktualizáciu prognózy daňových a odvodových príjmov.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

Návrh nového zákona o dani z motorových vozidiel:

- stanovuje ročné sadzby daní na úrovni súčasne platných ročných sadzieb daní VÚC Banská Bystrica, čo v prevažnej väčšine zodpovedá najnižšej sadzbe dane v rámci krajov

- zavádza nový ekologický prvok v zdaňovaní motorových vozidiel na základe veku vozidla.

Z uvedeného dôvodu dochádza k zavedeniu odstupňovaných percentuálnych zliav z ročných sadzieb daní po dobu 9 rokov. Veľkosť jednotlivých zliav:

o25% počas prvý ch troch rokov (vrátane) od dátumu prvej evidencie vozidla,

o20% pre vozidlá nad tri roky až do šiestich rokov (vrátane) od dátumu prvej evidencie vozidla,

o15% pre vozidlá nad šesť rokov až do deviatich rokov od dátumu prvej evidencie vozidla,

- ekologickosť sa prejavuje aj v zavedení zvýšenia ročných sadzieb daní pre vozidlá, ktoré sú staršie ako 12 rokov

o10% pre vozidlá nad dvan ásť rokov až do trinásť rokov (vrátane) od dátumu prvej evidencie vozidla,

o20% pre vozidlá nad trinásť rokov od dátumu prvej evidencie vozidla,

- zavádza zdanenie motocyklov určen ých na podnikateľské účely,

- zavádza možnosť zda nenia jazdnej súpravy nižšou sadzbou dane len pre jednu návesovú jazdnú súpravu iba raz,

- zavádza ďalšie zníženia ročných sadzieb daní pre hybridné motorové alebo hybridné elektrické vozidlá, vozidlá s pohonom CNG, LNG a vodík.

2.3.1. Popis návrhu:

Daň z motorových vozidiel bude príjmom štátneho rozpočtu a výpadok príjmov vyšších územný ch celkov bude kompenzovaný úpravou podielu na dani z príjmov fyzických osôb, ktorá vzhľadom na rýchlejší rast základne prináša pozitívny vplyv na príjmy VÚC v ďalších rokoch.

2.3.2. Charakteristika návrhu pod ľa bodu 2.3.2. Metodiky :

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (zavedená jednotná ročná sadzba dane a rovnaké uplatnenie znížení a zvýšení sadzieb daní a oslobodení od dane, zdanenie špeci álnych vozidiel)

2.3.3. Predpoklady vý voja objemu aktivít:

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predpoklad kompenzácie príjmov vyšších územných celkov vychádza z aktuálnej prognózy daňových príjmov VS na roky 2015 - 2017. Na základe odhadovaného výnosu dane z motorových vozidiel sa v roku 2015 predpokladá výnos VÚC na úrovni približ ne 150 mil. eur. Za účelom kompenzácie výpadku rozpočtovaných príjmov VÚC na dani z motorových vozidiel bude potrebné upraviť podiel VÚC na dani z príjmov fyzických osôb zo súčasnej ú rovne 21,9% na 29,2%.

Kvantifikácia vplyvov vychádza z údajov databázy vozidiel Policajného zboru SR registrovaných na právnické organizá cie a fyzické osoby - podnikateľov. Konečný vplyv nezohľadňuje rozdielne sadzby pre ekologické vozidlá (EURO3, EURO4, EURO5, EURO6) a možnosť uplatnenia zníženej sadzby dane pre jazdné súpravy.

Pri zákonnom nastavení jednotn ých sadzieb daní na úroveň súčasne platných ročných sadzieb daní Banskobystrického kraja a pri zavedení zákonnej možnosti zníženia sadzieb daní o 25, 20 a 15 % a zvýšenia sadzieb daní o 10 a 20 % v závislosti od roku prvej evidencie vozidla predstavuje pokles výnosu dane na rok 2015 v rozsahu 20,11 mil. eur. Výsledný vplyv zohľadňuje počet mesiacov, ktoré je vozidlo v užívaní od jeho prvej evidencie. Celková kvantifikácia poklesu výnosu prezentovaná v tabuľke č. 1. uvádza aj roky 2016 a 2017.

Príloha č. 2

Tabuľka č. 5

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)poznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)1 -19 934 000-19 905 000-19 887 000 z toho - na ŠR -20 554 000-25 921 000-32 925 000 - VÚC 620 0006 016 00013 038 000Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Daňové príjmy (100)1 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom -19 934 000-19 905 000-19 887 000

Tabuľka č. 6

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA 95)poznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)1 -20 110 000-20 089 723-20 071 358 z toho - na ŠR -19 405 000-24 679 723-31 643 358 - VÚC -705 0004 590 00011 572 000Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Daňové príjmy (100)1 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom -20 110 000-20 089 723-20 071 358

3. Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Príloha č. 3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Podnikateľské subjekty, ktoré využívajú motorové vozidlá na podnikanie. Dochádza k zavedeniu odstupňovaných percentuálnych zliav z ročných sadzieb daní po dobu 9 rokov. Používanie vozidiel starš ích ako 12 je zaťažené zvýšenou ročnou sadzbou dane. Zároveň sa zavádza zdaňovanie motorových vozidiel kategórie L určených na podnikateľské účely a možnosť zdanenia jazdnej súpravy niž šou sadzbou dane len pre jednu návesovú jazdnú súpravu iba raz.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pozitívny dopad: na podnikateľov, ktorí používajú na podnikanie ekologické vozidlá, hybridné motorové alebo hybridné elektrické vozidlá, vozidlá s pohonom CNG, LNG vodík a vozidlá mladš ie ako 9 rokov, a to vo forme 50 % zníženia sadzby dane pre hybridné motorové alebo hybridné elektrické vozidlá, vozidlá s pohonom CNG, LNG a vodík a zníženie 25% z ročnej sadzby dane počas prvý ch troch rokov od dátumu prvej evidencie vozidla, 20% pre vozidlá nad tri roky do šiestich rokov a 15% pre vozidlá od šesť do deväť rokov od prvej evidencie vozidla.

Negatívny dopad: na podnikateľov, ktorí na podnikanie používajú staršie vozidlá. Zvýšenie ročnej sadzby dane o 10% pre vozidlá staršie ako 12 rokov a zvýšenie ročnej sadzby dane o 20% pre vozidlá nad 13 rokov od prvej evidencie vozidla. 3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou n ávrhu?

Nepredpokladá sa.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Neovplyvní fungovanie podnikateľských subjektov.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Nie je možné presne určiť.

II. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zá kona. Podľa predloženého návrhu zákona budú zdaňované kategórie vozidiel L (motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky), kategórie vozidiel M (vozidlá určené na prepravu osôb), kateg órie vozidiel N (vozidlá určené na dopravu nákladov) a kategórie vozidiel O (prípojné vozidlá).

K § 2

Vymedzuje sa predmet dane, ktorý m je vozidlo evidované v Slovenskej republike a používané na podnikanie, ktorého definíciu upravuje Obchodný zákonník ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastn ú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na inú samostatne zárobkovú činnosť v zdaňovacom období.

Súčasne sa negatívne vymedzuje predmet dane, ktorým je vozidlo používané na skúšobné účely a má pridelené zvláštne evidenčné číslo a špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykon ávanie špeciálnych činností.

K § 3

Upravuje sa definícia daňovn íka, ktorým je v zásade okrem držiteľa zapísaného v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II aj užívateľ vozidla a aj zamestnávateľ. Nový zákon už nerozliš uje tuzemského a zahraničného daňovníka. Organizačná zložka sa už podľa navrhovaného znenia nepovažuje za samostatného daňovníka.

K § 4

V navrhovanom ustanovení sú taxatívne vymedzené tie vozidlá, ktoré sú oslobodené od dane, pričom toto oslobodenie daňovník uplatňuje v daňovom priznaní, okrem oslobodenia vzťahujúceho sa na vozidlá diplomatických misií a konzul árnych úradov.

K § 5

Predmetným ustanovení m sa vymedzuje základ dane samostatne pre vozidlo, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina (elektromobil) a to v závislosti od výkonu motora v kW, a zároveň sa zavádza základ dane pre osobné vozidlo na zá klade zdvihového objemu valcov motora v cm3 a pre úžitkové vozidlo a autobus podľa počtu náprav a hmotnosti vozidla. Na účely dane z motorových vozidiel sa súčasne zavádza pojem osobné vozidlo a úžitkové vozidlo a definuje sa celková hmotnosť jazdných súprav.

K § 6

Podľa navrhovaného ustanovenia sa ročné sadzby dane upravujú v prílohe č. 1 jednotne pre celé územie Slovenskej republiky. Spresňuje sa spôsob zníženia sadzby pre vozidlo používané v rámci ná vesovej jazdnej súpravy.

K § 7

Určuje sa zníženie ročn ých sadzieb dane odstupňované v závislosti od mesiaca prvej evidencie vozidla (vrátane tohto mesiaca), ktorý zohľadňuje ekologické kritériá, najviac po dobu 108 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí tejto doby sa navrhuje vozidlá zdaniť 'základnou' ročnou sadzbou uvedenou v prílohe zákona najviac po dobu 36 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí celkovej doby 144 kalendárnych mesiacov počnú c mesiacom prvej evidencie vozidla sa navrhuje zvýšiť ročné sadzby dane uvedené v prílohe tohto zákona o 10 % po dobu 12 kalendárnych mesiacov a o 20 % pre vozidlá staršie ako 156 kalendárnych mesiacov. V prí pade hybridných motorových vozidiel alebo hybridných elektrických vozidiel, motorových vozidiel s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo na vodíkový pohon sa navrhuje zníži ť ročnú sadzbu dane alebo upravenú ročnú sadzbu dane o 50 %. Ustanovuje sa aj daňové zvýhodnenie pre vozidlá používané v rámci kombinovanej dopravy.

K § 8

V navrhovanom ustanovení sa definuje kombinovaná doprava a precizuje sa povinnosť daňovníka preukázať na účely zníženia ročnej sadzby dane použitie vozidla v rámci kombinovanej dopravy.

K § 9

Navrhuje sa upraviť vznik daň ovej povinnosti na prvý deň mesiaca, v ktorom sa vozidlo stalo predmetom dane okrem použitia vozidla právnym nástupcom daňovníka, ktorý bol zrušený bez likvidácie ako aj v prípade zmeny daňovníka k jedné mu predmetu dane v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Zánik daňovej povinnosti sa navrhuje viazať k poslednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k vyradeniu alebo dočasnému vyradeniu vozidla z evidencie vozidiel, ukonč eniu alebo prerušeniu podnikania, zániku daňovníka bez likvidácie, zmene držiteľa vozidla alebo ukončeniu použitia vozidla, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla, bola zru šená alebo nepoužíva vozidlo na podnikanie. V súvislosti s precizovaním vzniku a zániku daňovej povinnosti sa osobitne uvádza posúdenie vzniku a zániku daňovej povinnosti v prípade zmeny daňovní ka pri tom istom vozidle počas zdaňovacieho obdobia. Pôvodnému daňovníkovi zanikne daňová povinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k zmene daňovníka a novému daňovníkovi daňová povinnos ť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k uvedenej zmene došlo, čím sa zamedzí duplicitnému zdaneniu toho istého vozidla v jednom mesiaci. Zavádza sa oznamovacia povinnosť daňovníka v súvislosti s oznámením skutočnosti, že sa vozidlo nestalo v zdaňovacom období predmetom dane a ani o tomto vozidle nebolo účtované. Lehota na oznámenie tejto skutočnosti je do 31. januára po uplynutí zdaň ovacieho obdobia.

K § 10

V navrhovanom ustanovení sa ustanovuje zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok s výnimkou u tých daňovníkov, ktorí sa zrušujú bez likvidácie, s likvidáciou, vstúpili do konkurzu, ukonč ili podnikanie resp. zomreli. Ustanovuje sa povinnosť podať daňové priznanie do konca januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia správcovi dane. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. pre fyzickú osobu podľa jej trvalého pobytu a pre právnickú osobu podľa jej sí dla. Ustanovuje sa povinnosť vyplniť v daňovom priznaní aj identifikačné údaje daňovníka.

K § 11

Vymedzuje sa pojem preddavku na da ň ako povinnej platby počas zdaňovacieho obdobia. Upravuje sa definícia a výpočet predpokladanej dane vzťahujúcej sa na vozidlá, ktoré sú predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia. Súč asne sa určuje výška predpokladanej dane, ktorá zakladá povinnosť platenia preddavkov na daň. Preddavky na daň sa platia štvrťročne a to v prípade, ak predpokladaná daň je v rozmedzí od 700 eur do 8 300 eur alebo mesačne, ak predpokladaná daň je vyššia ako 8 300 eur. Zároveň sa ustanovuje termín na zaplatenie dane, ktorý je zhodný s termínom podania daňového priznania. V záujme zabezpečenia jednotné ho výkladu sa navrhuje spresniť, kedy daňovník preddavky na daň z motorových vozidiel neplatí. Povinnosť platiť preddavky môže zmeniť správca dane sám alebo na základe žiadosti daňovníka. Povinnosť platiť preddavky na daň zaniká daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, s likvidáciou, vstúpil do konkurzu, ukončil podnikanie resp. zomrel, a to od povinnej platby preddavku splatného po dni, v ktorom doš lo k tejto rozhodujúcej skutočnosti. Výpočet pomernej časti dane nadväzne na skutočnosť, že v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla a zanikla daňová povinnosť sa viaže k počtu mesiacov, v ktorý ch vozidlo bolo predmetom dane. Pre vozidlá používané mimo výkonu vo verejnom záujme sa pomerná časť dane vypočítava ako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny ročnej sadzby dane a počtu dní, v ktor ých sa vozidlo použilo na podnikanie. Ustanovuje sa povinnosť doplatiť rozdiel dane v prípade zaplatenia preddavkov v nižšej sume ako je následne vypočítaná daň za zdaňovacie obdobie, naopak v prípade, ak boli preddavky zaplatené vo vyššej sume ako je vypočítaná daň, vzniknutý preplatok sa použije podľa daňového poriadku.

K § 12

V predmetnom ustanovení sa upravuje prednosť medzinárodnej zmluvy pred ustanoveniami predmetného zákona.

K § 13

Ustanovuje sa zaokrúhľ ovanie dane a preddavkov na daň a to na eurocenty nadol.

K § 14

V predmetnom zá kone sa osobitne vymedzuje výkon správy dane a použitie daňového poriadku na správu dane.

K § 15

V tomto ustanovení sa preberaj ú právne akty Európskej únie.

K § 16

Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015, ak daňová povinnosť a oznamovacia povinnosť vznikne do 31. decembra 2014. Súčasne sa navrhuje od 1. januára 2015 úprava postupu výkonu správy dane na zdaň ovacie obdobia, ktoré skončili najneskôr do 31. decembra 2014. Upravuje sa aj rozpočtové určenie výnosu dane z motorových vozidiel týkajúcich sa obdobia počnúc decembrom 2014; daňové úrady odvedú preddavok na daň, daň vrátane pokuty a úroku z omeškania vyšším územným celkov poslednýkrát za mesiac november 2014.

Èl. II

K bodu 1

V § 3 sa upravuje podiel VÚC na výnose dane z príjmov fyzických od roku 2015 z dôvodu navrhovanej zmeny rozpočtového určenia dane z motorový ch vozidiel. Technicky sa jedná o kompenzáciu výpadku príjmov z dane z motorových vozidiel z vyššie uvedených dôvodov prostredníctvom zodpovedajúceho navýšenia podielu DPFO.

K bodu 2

Uvedený § predstavuje prechodné ustanovenie pre zabezpečenie plynulého nábehu na novostanovené % pre VÚC. Upresňuje termín kedy sa uvedená zmena prvýkrát uplatní pri výpočte prevodu podielu VÚC na vý nose tejto dane.

Èl. III

K bodom 1 až 11

Ustanovenia o zdaňovaní motorových vozidiel upravených v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa vypúš ťajú nadväzne na predkladaný nový zákon. Súčasne sa upravuje prechodné ustanovenie viažuce sa k smerovaniu výnosu dane z motorových vozidiel.

Èl. IV

V súvislosti s navrhovaným zákonom o dani z motorových vozidiel sa upravuje aj ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Èl. V

Nadväzne na nový zákon o dani z motorových vozidiel sa upravujú v procesnom predpise poznámky pod čiarou, ktoré sa týkajú tohto zákona. Navrhovanou úpravou sa spresňuje platné znenie ustanovenia, podľa ktorého môže daňovú kontrolu u daňového subjektu vykonať ktorýkoľvek správca dane.

Èl. VI

Upravuje sa účinnosť zá kona.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2014.

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný z vlastnej iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu je pokračovať v

- konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií,

- koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to hlavne definovaním okruhu daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen leg álnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na zneužívanie zahrnovania do základu dane osobnej spotreby daňovníka, resp. jej časti v neprimeranej výške.

Navrhované úpravy sú zamerané na

1.Konsolidáciu verejných financií

·zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je:

- rozšírenie počtu odpisových skupí n zo 4 na 6; zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,

- limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 EUR ,

- redukcia možnosti použitia zrýchlenej metó dy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,

- zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne (§ 27) alebo zrý chlene (§ 28),

·zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné),

·transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby.

2.Posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti

·spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi vo forme nepeňažného plnenia; zamestnávateľ má možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, t. j. ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľ nav ýši aj o výšku sociálneho a zdravotného poistenia tak, aby daň a odvody boli zrazené a odvedené v rovnakej výške ako z peňažných príjmov),

·vyňatie náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby,

·zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;

·zjednodušenie výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb,

·u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj

- úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do v ýdavkov na obstaranie nehnuteľnosti,

-úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve,

·zadefinovanie primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávan ý majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov; v tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov.

3.Podpora podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný v ýskum a vývoj

·podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške

-25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vý voj,

-25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,

-25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

V Èl. II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na vylepšenie funkcionality Registra účtovných závierok a jej cieľom je znížiť počet nesprávnych a neúplných podaní. Prináša legislat ívny základ na rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké, tak ako to požaduje nová smernica. Návrh zákona ustanovuje prevádzkovateľa registra a prenáša na neho časť úloh sprá vcu registra. Ïalšie navrhované zmeny umožnia finančnej správe a daňovým úradom lepšie kontrolovať dokumenty na vstupe a operatívnejšie reagovať na chybné doručenia a rozširuje sa počet miest, kde účtovné jednotky môžu požiadať o kópiu uloženého dokumentu alebo jeho časti o jednotné kontaktné miesta.

V Èl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava jeho znenia v ustanovení, v ktorom sa stanovuje percentuálny podiel obcí na vý nose dane z príjmu fyzických osôb, ako aj doplnenie nového ustanovenia, v ktorom sa jasne stanovuje termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát použije. Uvedená úprava podielu obcí vyplynula z rokovaní medzi vládou a zá stupcami obcí v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.

V Èl. V, VI a VII sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje zavedenie novej formy registrač nej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom. Ïalej sa navrhuje rozšíriť zoznam služieb, na ktor é sa bude vzťahovať povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice. Cieľom týchto zmien je zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, a tým dosiahnuť vyšší výber daní. Zároveň sa navrhuje, aby certifikáciu elektronick ých registračných pokladníc nevykonávali podnikateľské subjekty, ale Colný úrad Bratislava, ktorý túto činnosť bude poskytovať bezodplatne. Pre daňové úrady a colné úrady sa navrhuje ustanoviť možnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

V Èl. VIII sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup orgá nu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom 'Eurojackpot', čím sa umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu. V súčasnosti sa t áto lotéria prevádzkuje vo viacerých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a tým umožňuje vytváranie výhernej istiny zloženej z prostriedkov zúčastnených lotériových sp oločností. Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardný ch hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodn ôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

Návrh zákona ako celok má pozitívny vplyv na štátny rozpoč et, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona v čl. II a III má nepatrný vplyv na rozdelenie rozpočtu verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

X4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom0265 270297 223296 886Štátny rozpočet 0207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa0207 843216 180215 970Obce058 89376 881 77 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa001 0411 242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000 VÚC0000 Sociálna poisťovňa0 000zdravotné poisťovne0 000

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom031 168502 031306 540Štátny rozpočet 0-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa0-26 259420 988225 624Obce058 893 76 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa0010411242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0000Zdravotné poisťovne 00002.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-600265 270297 223296 886z toho vplyv na ŠR-600207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa-600207 843216 180215 970Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 6811 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-265 270-297 223-296 886* úspora má znamienko (-)

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-60031 168502 031306 540z toho vplyv na ŠR-600-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa-600-26 259420 988225 624Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-31 168-502 031-306 540* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.

D.Ponechanie zrýchlenej metódy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

E.Zjednotenie odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančné ho prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojen é obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku.

I.Zmena spôsobu zahrnovania paušálnej náhrady nákladov spojený ch s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

J.Zavedenie nového typu daňového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktor í vykonávajú výskum a vývoj.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

L.Možnosť uplatnenia úhrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypoteká rnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovní k platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registra čnej pokladnici.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spolo čností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO z 65,4 % na 68,5 %

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 264,7 mil. eur v roku 2015, 297,2 mil. eur v roku 2016 a vo výške 296,9 mil. eur v roku 2017.

Kvantifikácia príjmov

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu a skutočnosti, že uvedená možnosť zvyšuje náklady práce zamestnávate ľov MF SR nepredpokladá dodatočný vplyv uvedeného opatrenia na daňové príjmy VS.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Kvantifikácia vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivý ch odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní (CBT corporate tax ranking, Oxford University). Dodatočným predpokladom je podiel administratívnych budov na celkovom počte budov v rámci odpisovej skupiny s dobou odpisovania do 20 rokov. Odhadovaný vplyv zavedenia novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov predstavuje približne 70 mil. eur.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.Vyčíslenie vplyvu je založené na údajoch o distribúcii automobilov využívan ých na podnikateľské účely za rok 2012 podľa ich ceny. Podľa uvedených údajov tvorí podiel automobilov s obstarávacou cenou vyššou než 48 000 eur 12,5% z celkového počtu automobilov používaný ch na podnikateľské účely. Vplyv limitovania vstupnej ceny an uvedenej úrovni sa odhaduje vo výške približne 2,5 mil. eur.

D.Ponechanie zrýchlenej metó dy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

Kvantifikácia je založen á na rozdieloch medzi technikou rovnomerného a zrýchleného odpisovania, pri nastavení parametrov podľa novely zákona. Výpočet vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitá lu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivých odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní a expertnom odhade MF SR. MF SR odhaduje akruá lny vplyv uvedeného opatrenia vo výške 29 mil. eur v prvom roku.

E.Zjednotenie odpisovania hmotn ého majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Kvantifikácia je založená na rozdieloch medzi spô sobom odpisovania formou finančného prenájmu a štandardnými formami odpisovania, pri prijatí dodatočných predpokladov o podiele leasingového odpisovania. Výpočet využíva ročné údaje ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovanej pre roky 2015 – 2017. Zjednotenie odpisovania je spojené s odhadovaným pozitívnym vplyvom na verejné financie vo výške 18 mil. eur.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platite ľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

Kvantifikácia vychádza z individuálnych daňový ch priznaní za rok 2012 s využitím údajov o základe dane a výnosoch jednotlivých daňovníkov. Vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje na úrovni 1 mil. eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných individu álnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012. Využíva údaje o výške úrokov z úverov a pôžičiek pri transakciách zahraničných závislých osôb a údaje o EBITDA (zisku p red uplatnením daní, odpisov a úrokov) z individuálnych výkazov ziskov a strát. Na základe týchto predpokladov sa očakáva pozitívny vplyv zavedenia pravidiel nízkej kapitalizácie vo výške približ ne 63 mil. eur v roku 2015.

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotné ho a nehmotného majetku.

Výpočet je založený na využití individuálnych daňových priznaní DPH za rok 2013, konkrétne údajov o podiele outputov firiem podliehajúcich DPH na celkovom outpute. Podiel odpisov v rámci jednotlivých odpisov ých skupín bol stanovený expertným odhadom s využitím údajov medzinárodného porovnania odpisových skupín. Pozitívny vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje v roku 2015 približne na úrovni 40 mil. eur.

I.Zmena spôsobu zahrnovania pau šálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 o zaplatených pokutách a penále. Odhadovaný pozitívny vplyv uvedeného opatrenia je na ú rovni 9 mil. eur.

J.Zavedenie nového typu daň ového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj.

Výpočet je založený na súčasnej ú rovni uplatňovania domácich výdavkov na výskum a vývoj indexovanej do rokov 2015 - 2017 na základe dostupných údajov Eurostatu za Slovenskú republiku. Zavedenie daňového zvýhodnenie je spojené s odhadovaným v ýpadkom daňových príjmov vo výške 24 mil. eur.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

Vplyv zosúladenia valorizácie daňového bonusu s nezdaniteľnou časťou základu dane bol kvantifikovaný na základe údajov o vekovom rozložení populácie zverejňovanej Eurostatom a údajmi o zamestnanosti publikovanými ŠÚ SR. Administratívne zjednoduš enie uplatňovania jednej sumy daňového bonusu počas celého zdaňovacieho obdobia je spojené s pozitívnym vplyvom na úrovni 2 mil. eur.

L.Možnosť uplatnenia ú hrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom druž stve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

Kvantifikácia možnosti uplatnia úhrady za prevod č lenských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve za daňové výdavky vychádzala z údajov ŠÚ SR o Sčítaní obyvateľov, domov a bytov na základe ktorej bol identifikovaný poč et družstevných bytov. Následne z údajov vybraných bytových družstiev bol identifikovaný poplatok za prevod členských práv a počet ročne odkúpených, resp. prevedených družstevných bytov a ná sledne aplikovaný na celkový počet družstevných bytov. Uvedené úprava zákona je spojená s marginálnym negatívnym vplyvom na úrovni 0,1 mil. eur.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré maj ú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

Pri kvantifikácií úpravy výpoč tu preddavkov sa vychádzalo z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní fyzických osôb typu B a ich indexácie na súčasnú úroveň. Uvedená zmena platenia preddavkov nemá vplyv na akru álny výnos dane.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici.

Kvantifikácia vplyvu rozšírenia povinnosti používať ERP na výnos DPH a DPPO vychádza z nasledujúcich predpokladov:

·Zavedenie ERP v jednotlivých odvetviach prispeje k zníženiu daňovej medzery na DPH o 10% (Sektorová daňová medzera bola odhadnutá IFP v spolupráci s MMF)

·V prípade vybraných sektorov s menším počtom transakcií a vyššími sumami napr. slu žby architektov, sa očakáva zníženie daňovej medzery o 5%. Nižší odhad vychádza aj z predpokladu, že užívatelia služieb týchto sektorov nebudú mať povinnosť predkladať pokladničný doklad (alebo potvrdenie o zaplatení) v prípade administratívnych úkonov spojených s dodanou službou (napr. stavebné povolenie)

·Dodatočný prínos na DPPO vychádza z odhadu z očakávaných výnosov na DPH. Odhadnutý bol ako násobok podielu DPPO na DPH a očakávaného výnosu na DPH zo zavedenia ERP

·V prípade zavedenia ERP pre ambulantných všeobecných lekárov, špecialistov, zubá rov sa vychádzalo z rozdielov reportovaných relevantnými ambulanciami a výdavkami domácností na tieto služby. Za zdravotné služby bol v roku 2011 rozdiel medzi výdavkami domácností (podľa ŠÚ SR) a priznan ými tržbami relevantných ambulancií (podľa údajov Ministerstva zdravotníctva) približne 214 mil. eur.

Odhadovaný pozitívny vplyv z rozšírenia povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici sa za predpokladu celoročnej účinnosti odhaduje na ú rovni 72 mil. eur.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

Kvantifikácia vplyvu vychádza z údajov farmaceutických spoločností o peňažnom a nepeňažnom plnení za roky 2011 – 2013 so zohľadnením skutočnosti č asti oslobodených príjmov (registračný poplatok pri vzdelávaní a pod.). Na základe týchto údajov MF SR odhaduje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške približne 5 mil. eur.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO

Kvantifikácia vplyvu vychádza z odhadu daňových príjmov schválených Výborom pre daňové prognózy, kde sa v roku 2015 predpokladal podiel obcí na výnose DPFO vo v ýške 65,4 %, ktorý bol následne prepočítaný na úroveň 68,5 %. Uvedená úprava nemá vplyv na akruálny výnos daní verejnej správy, ovplyvňuje len štruktúru daňových príjmov v prospech obcí na úkor štátneho rozpočtu. Zvýšenie podielu prinesie obciam dodatočné hotovostné príjmy v roku 2015 na úrovni 63 mil. eur.

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že vklady do novej atraktívnejšej hry na základe realizovaného prieskumu budú na úrovni 0,26 mil. eur za týždeň . Predpoklad zmeny atraktívnosti iných hier v prospech Eurojackpotu je zvolený na základe údajov o vývoji vkladov za roky 2013 a 2014, kedy došlo v 43. Týždni roku 2013 k zvýšeniu atraktívnosti lotérie Euromili óny. Od 43. týždňa roku 2013 až po súčasnosť bolo v porovnaní s obdobím prvých 42 týždňov roka 2013 zaznamenané zvýšenie priemerného vkladu do Euromiliónov. V rovnakom období však doš lo k zníženiu priemerných vkladov do ostatných lotériových hier. Èistý pozitívny vplyv zmien v atraktivite Euromiliónov na základe týchto údajov bol v danom období len na úrovni cca 30% zvýšený ch vkladov do Euromiliónov. Uvedené percento sa použilo aj na určenie zmeny atraktívnosti iných hier po zavedení Eurojackpotu. Spustenie lotérie sa očakáva v priebehu roka 2015.

Kvantifikácia výdavkov

V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov boli kvantifikované náklady na zapracovanie nových a novelizovaných dokumentov podávaných elektronicky a písomne v dotknutých informačných systé moch. Odhad finančných vplyvov na jednotlivé IS FS SR v roku 2014 predstavuje spolu 0,6 mil. eur.

Nepatrné zníženie výdavkov a príjmov v kapitole MF SR vznikne zavedením možnosti vydávania opisov dokladov z Registra účtovných závierok na Jednotných kontaktných miestach. V rovnakej miere nastane zvýš enie výdavkov a príjmov v kapitole MV SR na okresných úradoch, ktoré budú Jednotnými kontaktnými miestami.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201520162017100Daňové príjmy207 437215 322215 081110Dane z prí jmov a kapitálového majetku172 428168 643168 402111Daň z príjmov fyzickej osoby-50 871-71 564-71 359112Daň z príjmov prá vnickej osoby218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy01 0411 242150Poistné01 0411 242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy264 864296 365295 997110Dane z príjmov a kapitálového majetku229 855248 205247 551111Daň z príjmov fyzickej osoby6 5567 9987 790112Daň z príjmov právnických osôb218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008Odvody z hazardných hier406858889

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (cash) 201520162017100Daňové príjmy-26 665420 130224 735110Dane z príjmov a kapitálového majetku-58 757373 451178 056111Daň z príjmov fyzickej osoby-63 962-65 780-71 140112Daň z príjmov právnickej osoby0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (cash) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚ C - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (cash) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy010411242150Poistné010411242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 201520162017100Daňové príjmy30 762501 173305 651110Dane z príjmov a kapitálové ho majetku-1 330453 013257 205111Daň z príjmov fyzickej osoby-6 53513 7828 009112Daň z príjmov právnických osôb0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Kvantifikácia výdavkov

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnení:

·Zamestnávatelia - všetci

·SZÈO – všetky

·Právnické osoby – všetky

Návrhom zákona o používaní registračnej o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú:

·ovplyvnené podnikateľské subjekty, na ktoré sa od účinnosti zákona bude vzťahovať povinnosť používať virtu álnu registračnú pokladnicu, resp. elektronickú registračnú pokladnicu - počet týchto subjektov nie je možné odhadnúť, pretože niektorí podnikatelia už dnes na báze dobrovoľnosti elektronické registračné pokladnice používajú.

·pozitívne ovplyvnení výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori elektronických registračných pokladníc z dô vodu, že Colný úrad Bratislava, ktorý bude vykonávať certifikáciu, bude túto činnosť vykonávať bezodplatne.

Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre malý podnik (97% vrátane mikro účtovných jednotiek).

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:

·Daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku zavedenia nového typu daňové ho zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet.

·Daňové zaťaženie PO a SZÈO sa zvýši v dôsledku:

-spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov sú visiacich s používaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom,

-použitia metódy zrýchleného odpisovania iba na 2 a 3 odpisovú skupinu,

-zavedením pravidiel nízkej kapitalizácie,

-obmedzenia uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

Návrh zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice predpokladá tieto dopady:

·Zavedením používania virtuálnej registračnej pokladnice bude mať pozitívny prínos pre:

-výkon kontrol vykonávaných zamestnancami finančnej správy, t. j. s prihliadnutím na on-line prepojenie so systémami finančnej správy sa výkon kontrol uľahčí a zjednoduš í, čím sa dosiahne vyšší počet odhalených podvodov,

-podnikateľské prostredie, pretože umožňuje prehľadnejšiu evidenciu a zároveň používanie virtuálnej registračnej pokladnice pri taxatívne vymenovaných službách je poskytované zo strany štátu bezplatne, a preto jej obstaranie a používanie bude efektívnejšie.

-zákazníkov, ktorí pri platbách dostanú od podnikateľov relevantné pokladničné doklady, ktoré budú môcť uplatniť aj v rámci národnej bločkovej lotérie.

·Pre podnikateľov vzniknú náklady:

-na obstaranie koncového zariadenia,

-z potreby pripojenia na internet,

-na zakúpenie elektronickej registračnej pokladnice.

·Celkový počet podnikateľov na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť používať registračnú pokladnicu nie je možné určiť, pretože niektorí podnikatelia sú u ž koncovými zariadeniami, pripojením na internet resp. aj elektronickými registračnými pokladnicami vybavení.

·Z dôvodu, že na trhu sú k dispozícii rôzne typy registračných pokladníc, počítačov, tlačiarní v r ôznych cenových reláciách a nedá sa odhadnúť aký typ v akej cene si podnikateľ vyberie, nie je možné určiť ani celkový rozsah finančných nákladov na tieto elektronické zariadenia.

Návrh zákona o účtovníctve bude mať pozitívny vplyv z dôvodu zníženia administratívnych nákladov súvisiacich s rozsahom vykazovaných údajov v poznámkach pre malé podniky.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Očakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov, ako napr. pri:

-zavedení pravidiel ní zkej kapitalizácie,

-použití princípov transferového oceňovania aj na tuzemských závislých osôb

-uplatňovaní odpisov z osobných automobilov zo vstupnou cenou 48 000 eur a viac

-zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných lekárom a poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.

Vo vzťahu k zavedeniu používania virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom, konsolidácia verejných financií a definovanie tých daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen legálnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na jej zneužívanie prostredníctvom zahrnovania výdavkov do základu dane v neprimeranej výške, resp. prostredníctvom zahrnovania časti osobnej spotreby daňovníkov do základu dane.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona bude mať:

- pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov, fyzických osôb v prípade dosiahnutia pr íjmu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti je možné uplatniť do daňových výdavkov:

- úhradu za prevod členských práv a povinností spojených v členstvom v bytovom družstve

- úroky z hypotekárneho alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti,

-negatívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti so zdanením náhrady nemajetkovej újmy vyplácanej podľa Občianskeho zákonníkaKvantifikujte:

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnený ch predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti s možnosťou uplatnenia obstarávacej ceny zásob potravín bezodplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska, čím sa zabezpečuje potravinová pomoc najodkázanejším skupinám obyvateľstva. 4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Návrh zákona bude mať pozitívn y vplyv na občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorý ukončili príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi v súvislosti s možnosťou odpoč tu výdavkov na výskum a vývoj.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne prá vo:

-čl. 4 ods. 2 písm. a), čl. 50, čl. 110 až 112, čl. 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoloč enstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dc érskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich spr ávach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa č inností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),

-smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných z ávierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

-smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finanč nej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhé ho odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 1 0. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kr áľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a in í, [2002],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft fü r Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je do 20. júla 2015.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2013/34/EÚ stanovená do 31. marca 2015.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:

-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovn íctve v znení neskorších predpisov,

-opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určený ch z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorý m sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní , označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014 -74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č.MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej úč tovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatren í v znení neskorších predpisov,

-návrh u opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadan í a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch úč tovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,

-návrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cenn ými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do zá kona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do nariadenia vlády č. 453/2002 Z.z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Èl. I návrhu zákona (novela zákona č. 595/2003 Z.z.) so smernicami, ktoré sa týkajú oblasti daní je úplne zlučiteľný.

Èl. III návrhu zákona (novela zákona č. 431/2002 Z.z.) so smernicou 2013/34/EÚ je čiastočne zlučiteľný, s ostatnými smernicami z oblasti účtovníctva je ú plne zlučiteľný.

Èl. V návrhu zákona (novela zákona č. 289/2008 Z.z.) so smernicou 98/34/ES je úplne zlučiteľný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 37 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6

Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných vý davkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzen ý v navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dop ĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. Podľ a tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňova ť len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom.

Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na s úkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Zároveň stále platí základná zásada pre mož nosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udrž anie zdaniteľných príjmov.

Príklad 1:

Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur, ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 mož no uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny, a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:

4 000 / 4 x 80 % = 800 eur

Tabuľka (v eur):

rokúčtovný/daňový odpiskrátenie daňový ch odpisov podľa §19 ods. 2 písm. t)úprava základu dane podľa §17 ods. 220151 00080020020161 00080020020171 000800 20020181 000800 200spolu4 0003200800

K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)

Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktor ých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahàňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku, bez oh ľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančn ého prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prená jmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona. Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.

K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 7, 32, 75 až 77 a 87 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod, § 35 ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 7

Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávate ľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu zamestnanca k zamestn ávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zá jazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.

1. metóda

Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade pe ňažného plnenia; nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daň ovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej č asti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových n ákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.

Príklad 2:

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných prí spevkov na SP za zamestnanca (zjednoduš ene)

13,4 % z 2 400 = 321,60 eur

Výpočet preddavku na daň19 % x (2 400 – 321,60) = 394,89 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň 2 400 – 321,60 – 394,89 = 1 683,51 eura

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa (zjednoduš ene)

35,2 % z 2 400 = 844,80 eur

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 + 844,80 = 3 244,80 eura

2. metóda

S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:

a)najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

b)pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaň ovacie obdobie.

Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.

Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu navýšeného nepeňažného prí jmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-n ásobku platného životného minima.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona zamestnávateľ najprv vypočí ta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona] podľa prílohy č. 7 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-ná sobku PŽM x (1 - SD1)

kde

P je plnenie rozhodujú ce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvé ho bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušné ho zdaňovacieho obdobia.

a)176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,

b)1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura

(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,

c)pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.

Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí zá klad dane, je hodnota nižšia alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona (19 %).

Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093, potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o 19 % a zvyš nú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia (2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona.

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažné ho plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = NP / (1 - SD1)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znen í neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

Príklad 3:

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej č innosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 3 425,53 = 459,02 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 =554,5207

(ÈZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995

preddavok na daň = 566,51 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 425,53 – 459,02 – 566,51 = 2 400,00 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodu šene)

35,2 % z 3 425,53 = 1 205,78 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78 = 4 631,31 eura

Príklad 4:

Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.

V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]

S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ÈNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného poistného, ktoré je povinný plati ť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 je 552,08 eur)

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely v ýpočtu NNP je možné navýšiť ÈNP o povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné z peňažné ho príjmu 134,00 eur.)

NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokr úhľovanie § 47 ods.1 zákona)

úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura

vymeriavací základ = 4 120 eur

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 4 120,00 = 552,08 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 = 554,5207

(ÈZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495

preddavok na daň = 783,01 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 384,59 – 418,08 – 566,51 = 2 400,00 eura

Èistý netto peňažný príjem1 000 – (783,01 – 566,51) – 134 = 649,50 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodušene)

35,2 % z 4 120 = 1 450,24 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura

Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.

Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategó rie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).

Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona], na nepeňažné plnenie poskytnuté od býval ého zamestnávateľa poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovàšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo prá vo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) zákona].

Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj vypočítaná suma navýšenia o povinné poistn é zrazené zamestnancovi a odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia. V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.

K bodom 8 a 39 - § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)

Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoloční kov alebo k.s. za svojich komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov dosahuj úcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.

K bodom 9, 11, 14, 16, 28, 50, 81, 82 a 84 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 pí sm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3

Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotn íckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotní ckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka 'držiteľ' pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom.

Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide

-o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

-o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Spôsob zdanenia uvedených pr íjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 z ákona, ak pôjde

-o peňažné plnenie, platiteľom dane je dr žiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona,

-o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažné ho plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijat é a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom v zákone.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľn ého príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumá ciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť sprá vcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchý lky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľný ch podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na té my z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preuká zanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania č innosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotní ckej praxe [§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.

Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľ a § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom predn áškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľ a osobitného predpisu je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.

K bodu 10 a 15 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná pod ľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K bodu 12 - § 8 ods. 5 písm. f)

Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za preukázateľne vynaložený vý davok na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺ ňa písmeno f) o druhý bod, podľa ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnute ľnosti okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Uvedená mož nosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou.

K bodu 13 - § 8 ods. 7

Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručení m obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zá kona zistenej v čase nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. c)

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služ by poskytované na našom území.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. g)

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona nahrádza novým znením, ktoré upravuje zahrnovanie tzv. zmaren ých investícií do základu dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne poč as 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.

K bodom 19, 20 a 21 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy z ákladu dane tuzemských závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.

K bodom 22 a 23 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.

K bodu 25 – poznámka pod čiarou k odkazu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 24, 26 a 43 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4

Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nov ého znenia § 17 ods. 19 zákona.

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.

Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia zahrnujú do zá kladu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.

Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich zahrnovania do základu dane do výš ky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považ uje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaň ovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské a právne služby.

V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť dlhš iu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.

K bodu 27 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho ná jmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktor é by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.

K bodu 29 - § 17 ods. 33

Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona úč innom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33 písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku. Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prená jme a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období poč as dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahàňa.

K bodu 30 - § 17 ods. 34 až 36

K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zav ádza sa obmedzenie ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaň ovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutoč ne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov (resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako ú hrn limitovaných odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.

Príklad 5:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

Tabuľka (v eur):

rokZDskutočne uplatnený daňový odpis z OC

(60 000 / 4)odpis z LVC

(48 000 / 4)ak ZD

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

7

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol 1. m ája 2004 účinnosť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý vychádza z právnych predpisov Európskych spoločenstiev upravujúcich uplatňovanie tejto dane. Ide predovšetkým o sekundá rnu legislatívu Európskych spoločenstiev, konkrétne smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení jej zmien a doplnkov, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplat ňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

Zámerom novely zákona o DPH je prebrať do slovenskej právnej úpravy čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Uveden á smernica stanovila ako všeobecné pravidlo miesta poskytnutia služieb nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ zriadené sídlo, prípadne prevádzkareň. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutoč nej spotreby sa pri určitých typoch služieb uplatňuje osobitná výnimka z tohto pravidla. Jedna z takýchto výnimiek sa vzťahuje na poskytovanie telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb. Ak sa tieto služby budú poskytovať nezdaniteľným osobám, od 1. januára 2015 bude miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Novelou zákona o DPH sa v tejto súvislosti rozširuje vecná a personálna pôsobnosť osobitnej úpravy nazvanej odbornou verejnosťou ako tzv. mini one-stop-shop. Kým v súčasnosti sa táto úprava využíva vý hradne len pre elektronické služby poskytované poskytovateľmi neusadenými na území Európskej únie, pretváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny vyústili do potreby od 1. janu ára 2015 rozšíriť jej použitie aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania. Z hľadiska personálnej pôsobnosti bude využívanie tejto úpravy rozšírené aj pre poskytovateľov usadených na území Európskej únie, nie však v členskom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb (tzv. členský štát spotreby).

Využívanie tejto úpravy nie je povinné, ale dobrovoľné. Ak si ju však poskytovateľ zvolí, je povinný uplatniť ju na všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televí zneho vysielania a elektronické služby, ktoré na území Európskej únie poskytuje. Najväčšou výhodou využívania tejto úpravy je zbavenie sa administratívnej záťaže v podobe povinnosti poskytovateľa t ýchto služieb registrovať sa v každom členskom štáte spotreby. To znamená, že poskytovatelia usadení aj neusadení na území Európskej únie, ktorí budú poskytovať telekomunikačné služby, slu žby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby zákazníkom na území Európskej únie, sa nebudú musieť komplikovane registrovať pre daň z pridanej hodnoty vo všetkých členských št átoch, kde sú usadení ich zákazníci a kde je miesto dodania týchto služieb. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia poskytovatelia využívajú ci túto úpravu prostredníctvom jedného daňového priznania podaného cez elektronický portál v členskom štáte, kde sa identifikujú pre využívanie tejto úpravy (tzv. členský štát identifikácie).

Daňové priznanie sa bude podávať štvrťročne v členskom štáte identifikácie elektronickými prostriedkami, pričom s jeho podaním bude spojená aj povinnosť uhradiť splatnú daň. Èlenský št át identifikácie odošle elektronickými prostriedkami daňové priznanie spolu s uhradenou sumou dane tomu členskému štátu spotreby, ktorému táto daň patrí.

Niektoré pravidlá využívania tejto úpravy sa líšia v závislosti od toho, či poskytovateľ týchto služieb je zdaniteľnou osobou usadenou v Európskej únii, to znamená, že má v niektorom z člensk ých štátov sídlo alebo prevádzkareň (úprava pre osoby usadené v EÚ), alebo je považovaný za zdaniteľnú osobu neusadenú na území Európskej únie, pretože nemá v žiadnom z členských š tátov sídlo alebo prevádzkareň (úprava pre osoby neusadené v EÚ).

Kým napríklad proces podávania daňových priznaní, úhrady splatnej dane, vedenia a uchovávania záznamov je pre obidve úpravy zhodný, proces registrácie, vrátane prideľovania identifikačných čí sel, a postupy vrátenia dane uplatnenej pri nákupe tovarov a služieb súvisiacich s uplatňovaním týchto úprav sú pre úpravu pre osoby usadené v EÚ a úpravu pre osoby neusadené v EÚ odlišné.

Rozdiely vyplývajú najmä z toho, že úprava pre osoby usadené v EÚ je určená pre tých poskytovateľov telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služ ieb, ktorí majú v niektorom z členských štátov Európskej únie sídlo, prípadne prevádzkareň. Títo poskytovatelia si musia zvoliť povinne za členský štát identifikácie ten štát, v ktorom maj ú sídlo. Ak však sídlo na území Európskej únie nemajú, ale napríklad majú na území viacerých členských štátov prevádzkarne, môžu si za členský štát identifikácie zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom majú prevádzkareň. Èlenský štát nemusí takéhoto poskytovateľa identifikovať nanovo, ale použije identifikačné číslo pre daň, ktoré mu už predtý m pridelil. Hoci sa uvádza, že ak sa poskytovateľ rozhodne využívať túto úpravu, je povinný do nej zahrnúť všetky telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré zákazníkom na území Európskej únie poskytne, úprava pre osoby usadené v EÚ poskytovateľovi neumožňuje využiť ju v tých členských štátoch, v ktorých má sí dlo alebo prevádzkareň a ktoré sú zároveň členským štátom spotreby. To znamená, že ak poskytovateľ, ktorého členským štátom identifikácie je tuzemsko, pretože tu má sí dlo svojej ekonomickej činnosti, poskytne telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám v tuzemsku, zahrnie ich do riadneho daňové ho priznania, ktoré podáva v tuzemsku.

Na druhej strane úprava pre osoby neusadené v EÚ prikazuje členským štátom takýchto poskytovateľov identifikovať pridelením osobitného čísla. Keďže na území Európskej únie nie sú usadení , pretože tu nemajú sídlo alebo prevádzkareň, do daňového priznania, podaného v členskom štáte identifikácie, zahrnú poskytnutie všetkých elektronických služieb, telekomunikačných služieb a slu žieb rozhlasového a televízneho vysielania na území Európskej únie, vrátane členského štátu identifikácie.

Kým poskytovatelia v rámci úpravy pre osoby usadené v EÚ postupujú pri žiadostiach o vrátenie dane z tovarov a služieb dodaných v členskom štáte spotreby cez tzv. refundačný mechanizmus vrá tenia dane pre osoby z iných členských štátov, poskytovatelia v rámci úpravy pre osoby neusadené v EÚ tak robia cez existujúci systém vrátenia dane pre osoby z tretích štátov.

Novela zákona o DPH stanovuje základné pravidlá využívania úpravy pre osoby usadené v EÚ a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, tak ako je uvedené v čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. Podrobné postupy pre využívanie oboch úprav sú uvedené v súvisiacich právnych predpisoch, ktorými sú:

- nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie),

- nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám,

- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdanite ľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám.

Účinnosť novely zákona o DPH sa navrhuje od 1. januára 2015, s vý nimkou ustanovenia upravujúceho obdobie, za ktoré sa podáva súhrnný výkaz, a s výnimkou ustanovení upravujúcich prijímanie žiadostí a vydávanie povolení pre využívanie úpravy pre osoby usadené v E Ú a úpravy pre osoby neusadené v EÚ, ktoré musia byť účinné od 1. októbra 2014.

Podľa platného znenia zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice môže domácemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad a zahraničnému podnikateľovi môže prideliť daňový k ód elektronickej registračnej pokladnice ktorýkoľvek daňový úrad. V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa novelou zá kona o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje, aby daňový kód elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad. Zároveň sa z technicko-organizačných dô vodov navrhuje, aby sa pokuty ukladali na mieste alebo v lehote do piatich pracovných dní. Pri zistení porušenia povinností sa bude vyhotovovať zápisnica z miestneho zisťovania.

Navrhovanou novelou daňového poriadku sa z dôvodu zabezpečenia flexibility daňovej kontroly navrhuje, aby správca dane počas daňovej kontroly mohol vyhotoviť čiastkový protokol, na základe ktorého by napr. vrá til preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred ukončením daňovej kontroly. S cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie sa navrhuje skrátiť sledované obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, z dvanásť mesiacov na šesť mesiacov.

Navrhovanými novelami zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa transponuje smernica Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES, a spresňujú sa niektoré ustanovenia upravujúce objednávanie a používanie kontrolných známok odberateľom kontrolných známok.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyš ších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: od do

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačn ého zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpo čet verejnej správy (v mil. eur)2014201520162017Prí jmy verejnej správy celkom0000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy zvlášť VPS0000z toho: - vplyv na ŠR VPS0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom1 000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR, program 072 Výber daní a cla

1000z toho: - vplyv na ŠR 1000 - vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každ ý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR, program 072 Výber daní a cla

1000 Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + v ýdavky)1000 z toho vplyv na ŠR1000 financovanie zabezpečené v rozpočte1000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Na implementáciu osobitnej úpravy uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby finančná správa počíta s jednorazovými finančnými výdavkami v roku 2014 v rozsahu cca 1 mil. eur, ktoré budú uhradené z jej rozpočtu.

Cieľom novely zákona o DPH je povinná transpozícia čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služ ieb. Kým v súčasnosti je všeobecným pravidlom miesta dodania služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám miesto, kde má poskytovateľ sí dlo alebo prevádzkareň, s účinnosťou od 1. januára 2015 sa za miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám bude považovať miesto, kde m á nezdaniteľná osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Zmenu miesta dodania týchto služieb z pohľadu vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľ ko, ak boli doteraz uvedené služby zdaňované v mieste, kde mal sídlo poskytovateľ, a ak toto miesto bolo mimo tuzemska, tak vlastne nie sú k dispozícii žiadne údaje o rozsahu ich využívania nezdaniteľný mi osobami z tuzemska. Na základe uvedené je možné predpokladať, že vplyv navrhovanej zmeny bude mierne pozitívny vo vzťahu k zdaňovaniu predmetných služieb. Na implementáciu úpravy mini one-stop-shopu finančn á správa počíta s jednorazovými finančnými výdavkami v roku 2014 v rozsahu cca 1 mil. eur, ktoré budú uhradené z jej rozpočtu.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH preberá do slovenskej právnej úpravy č l. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb. S cieľom dosiahnuť zdanenie v mieste skutočnej spotreby pri poskytovaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám, bude od 1. januára 2015 miestom ich dodania miesto, kde má nezdaniteľná osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Novelou sa rozširuje vecná a personálna pôsobnosť osobitnej úpravy nazvanej odbornou verejnosťou ako tzv. mini one-stop-shop. Doteraz sa táto úprava využí vala len pre elektronické služby poskytované osobami neusadenými na území Európskej únie. Pretváranie vnútorného trhu, globalizácia, deregulácia a technologické zmeny vyústili do potreby rozšíriť jej použitie aj na telekomunikačné služby a služby rozhlasového a televízneho vysielania. Z hľadiska personálnej pôsobnosti bude využívanie tejto úpravy rozšírené aj pre poskytovateľov usadených na území Európskej únie, nie však v členskom štáte, kde je miesto dodania týchto služieb (tzv. členský štát spotreby).

Operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, sa významne zníži administratívna záťaž tým, že sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľný m osobám. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto úpravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronický mi prostriedkami s následným uhradením splatnej dane. Zníženie administratívnej záťaže prispeje k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto d ôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4 Vplyv na rozpoč et verejnej správy – príjmy sa nepredkladá.

Tabuľka č. 5

Výdavky (v mil. eur)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600)0000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 1000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)21000 Nákup pozemkov a nehmotných aktív (711)1000 - softvéru (711 003)1000 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom1000 z toho výdavky na ŠR1000 Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) 1 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 21

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Navrhovaná úprava sa bude týkať platiteľov dane, ktorí sú identifikovaný pre daň v tuzemsku a rozhodnú sa dobrovoľne, že budú dodávať telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielanie a elektronické služby pre nezdaniteľné osoby v iných člensk ých štátoch tzv. systémom mini one-stop-shop (jedno kontaktné miesto). Takáto úprava sa môže týkať aj zdaniteľných osôb neusadených v EÚ, ktoré sa na účely mini one-stop-shopu rozhodnú registrovať v tuzemsku.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Operátorom, ktorí sa rozhodnú využiť túto dobrovoľnú úpravu, sa vý znamne zníži administratívna záťaž tým, že sa nebudú musieť registrovať pre daň z pridanej hodnoty v každom členskom štáte, kde došlo k poskytnutiu telekomunikačných služieb, služ ieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám. Svoju povinnosť priznať a uhradiť daň si splnia v tom členskom štáte, v ktorom sa pre využívanie tejto ú pravy identifikujú, a to podaním jedného daňového priznania elektronickými prostriedkami s následným uhradením splatnej dane. Tento očakávaný pozitívny dopad na náklady však nie je možné kvantifikovať .3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať významné zníženie administratívnych nákladov, ktoré však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú d ôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Operátorom, ktorí budú túto dobrovoľnú úpravu poskytovať z tuzemska, odpadne povinnosť registrácií v každom členskom štáte, kde tieto služby poskytujú. Všetky poskytnuté služby a vzniknuté daňové povinnosti budú vykazovať len v jednom daňovom priznaní podanom elektronickými prostriedkami v tuzemsku. Rovnako aj úhradu dane, ktorá prislúcha členskému štátu spotreby, si splnia v tuzemsku.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Vplyvom zavedenia uvedenej dobrovoľnej úpravy sa očakáva zjednodušenie plnenia daň ových povinností platiteľov dane. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Novelou zákona o DPH zavedená ú prava mini one-stop-shopu bude znamenať rozšírenie už používaných informačných systémov finančnej správy súvisiacich s elektronickou registráciu, s elektronickým podávaním daňového priznania (š tvrťročne). Osoby identifikované v tuzemsku pre uvedenú úpravu budú povinné viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnili osobitnú úpravu, tak, aby ich mohli na požiadanie elektronický mi prostriedkami predložiť DÚ Bratislava a správcovi dane v členskom štáte spotreby.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Dobrovoľná úprava – schéma MOSS je nová elektronická služba, od ktorej sa očakáva významné zníženie administratívnej záťaže subjektov tým, že sa budú môc ť registrovať iba v jednom členskom štáte EÚ pre DPH, namiesto všetkých členských štátov, kde došlo k poskytnutiu služieb definovaných smernicou 2008/8/ES.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné náklady súvisiace s implementáciou ú pravy mini one-stop-shopu. Na implementáciu tejto úpravy finančná správa počíta s finančnými prostriedkami v rozsahu cca 1 mil. eur.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, - čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

smernica Rady 2013/61/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o najvzdialenejšie francúzske regióny, a najmä Mayotte (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013).

2.nelegislatívne akty

- nariadenie Rady (EÚ) č . 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č . 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblast i dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2.2012) v platnom znení, - vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 815/2012 z 13. septembra 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľn ým osobám (Ú. v. EÚ L 249 14. 9. 2012), - rozhodnutie Európskej rady z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (2012/419/EÚ) (Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012).

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- čl. 5 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa men í a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008), - smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú.v. EÚ L 9, 14.1.2009) v platnom znení, - smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, - nariade nie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení. b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdne ho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie čl. 5 smernice 2008/8/ES bola stanovená do 1.1. 2015. Lehota na prebratie smernice 2013/61/EÚ bola stanovená do 1.1. 2014.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovani e tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie čl. 5 smernice 2008/8/ES, bola určená do 30.9. 2014. Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2013/61/EÚ, nebola zatiaľ určená.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 2008/8/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pr idanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (K § 4 ods. 3)

Odstraňuje sa nezrovnalosť v odseku 3 spresnením odkazu na ú pravu v odseku 1 alebo 2.

K bodom 2 a 3 (K § 16 ods. 14 a 15 a k § 16 ods. 17)

Prostredníctvom odseku 14 sa transponuje do zákona člá nok 58 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len 'smernica o DPH').

Od 1. januára 2015 sa mení určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby. Zmenou oproti súčasnej právnej úprave je to, že miestom dodania uvedených služieb, ktoré poskytuje zdaniteľná osoba usadená v ktoromkoľvek členskom štáte nezdaniteľnej osobe, už nebude člensk ý štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo prevádzkareň (§ 15 ods. 2 zákona), ale miestom dodania bude miesto (štát), v ktorom má príjemca služby, nezdaniteľná osoba, sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, t.j. miesto, kde je usadený zákazník. Takto určené miesto dodania uvedených služieb platí podľa súčasného znenia § 16 ods. 14 a 15 len pre situá cie, ak tieto služby nezdaniteľným osobám poskytuje zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v Európskej únii.

Novým znením odseku 14 sa zjednocuje pravidlo určenia miesta dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb pre nezdaniteľné osoby.

Z dôvodu, že od 1. januára 2015 bude pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb nezdaniteľným osobám platiť len jedno pravidlo urč enia miesta dodania uvedených služieb pre nezdaniteľné osoby podľa odseku 14, vypúšťajú sa z odseku 17 písmená h) až j), v ktorých sa podľa súčasnej platnej právnej ú pravy osobitne upravuje miesto dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám, ktoré majú sídlo, bydlisko prípadne sa prevažne zdržiavajú mimo EÚ.

K bodom 4 a 5 (K § 16 ods. 18 a 19)

Definovanie telekomunikačných služieb a elektronických slu žieb na účely nového znenia odseku 14 ostáva zachované.

K bodu 6 (K § 49 ods. 10)

Navrhované ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej úpravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických slu žieb nezdaniteľným osobám v štáte spotreby, ktorým je tuzemsko (uplatňovanie osobitnej úpravy je bližšie vysvetlené k bodu 10 - § 68b).

Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane alebo odpočítanie dane zdaniteľnej osoby, ktorá je usadená v niektorom z členských štátov EÚ a v tomto členskom štáte sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy (v zmysle pravidiel, ktoré vyplývajú z § 68b zákona účinného od 1. januára 2015). Ak táto zdaniteľná osoba bude dodávať nezdaniteľným osobám so sí dlo alebo bydliskom v tuzemsku telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby, v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude priznávať DPH, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných nezdaniteľnej osobe so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku.

Podľa navrhovaného ustanovenia ak uvedená zdaniteľná osoba bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku, prednostne si bude žiadať vrátanie DPH podľa § 55a až 55e zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uvedených služieb. Avšak pokiaľ by táto zdaniteľná osoba bola registrovaná podľ a § 5 alebo § 6 zákona z dôvodu, že vykonáva na území SR činnosť, z ktorej je povinná odviesť DPH, uplatní si z prijatých plnení, ktoré súvisia s dodaním služieb podliehajúcich osobitnej ú prave, odpočítanie dane prostredníctvom riadneho daňového priznania podaného podľa § 78 zákona.

K bodu 7 (K § 56 ods. 4)

Doplnené ustanovenie súvisí s uplatňovaním osobitnej ú pravy tzv. jedného kontaktného miesta pre registráciu a plnenie si daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služ ieb nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v EÚ.

V § 56 sa upravuje vrátenie dane osobám, ktoré sú usadené mimo EÚ. Doplnené ustanovenie sa týka zdaniteľnej osoby, ktorá nie je usadená a ani registrovaná pre DPH v EÚ, a ktorá sa rozhodne identifikova ť pre uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom z členských štátov EÚ, a táto zdaniteľná osoba bude poskytovať uvedené služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Tá to zdaniteľná osoba v osobitnom daňovom priznaní v členskom štáte identifikácie bude len priznávať DPH na výstupe, ktorú uplatní k cene uvedených služieb dodaných zákazníkom so sí dlom alebo bydliskom v tuzemsku. Navrhované ustanovenie upravuje právo na vrátenie dane tejto zdaniteľnej osoby, ktorá bude mať v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy nákupy tovarov alebo služieb v tuzemsku. Zdaniteľnej osobe sa priznáva právo požiadať o vrátanie DPH podľa § 56 až 58 zákona bez ohľadu na to, že v tuzemsku vykonávala resp. vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní uveden ých služieb. Splnenie podmienky reciprocity sa na účely vrátenia dane súvisiacej s nákupmi tovarov a služieb použitých v súvislosti s dodaním telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a telev ízneho vysielania a elektronických služieb nevyžaduje.

K bodu 8 (K § 65 ods. 1)

Do osobitnej úpravy uplatňovania dane pre cestovné kancelá rie a cestovné agentúry sa transponuje čl. 307 smernice o DPH.

K bodu 9 ( K § 68)

Prostredníctvom tohto ustanovenia je do zákona transponovaný č lánok 358 smernice o DPH. Ustanovením sa vymedzujú pojmy na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a a § 68b.

Osobitná úprava je ustanovená zvlášť pre zdaniteľné osoby, ktoré nie sú usadené v EÚ (§ 68a), a zvlášť pre zdaniteľné osoby usadené v EÚ (§ 68b), ak tieto zdaniteľné osoby dodávaj ú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby nezdaniteľným osobám s miestom dodania v inom členskom štáte (v členskom štáte spotreby). Vzhľ adom na to, že miestom dodania uvedených služieb nezdaniteľným osobám je štát, kde má zákazník svoje sídlo alebo bydlisko, bez zavedenia tejto zjednodušenej úpravy by sa musel každý poskytovateľ služ by registrovať v členskom štáte, kde je miesto dodania služieb, t.j. v štáte zákazníka, nakoľko na zákazníka, ktorý nie je zdaniteľnou osobou, nie je možné preniesť daňovú povinnosť. Osobitn á úprava je dobrovoľná a umožňuje zdaniteľnej osobe, aby DPH zo služieb poskytovaných nezdaniteľným osobám v iných členských štátoch bola priznaná v osobitnom daňovom priznaní, ktoré bude t áto zdaniteľná osoba podávať elektronicky v členskom štáte identifikácie a zároveň ju bude v tomto členskom štáte aj platiť.

K bodu 10 (K § 68a, 68b a 68c)

Ustanovenie § 68a upravuje osobitný režim zdaň ovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá nemá na území Slovenskej republiky a ani v inej č lenskej krajine EÚ sídlo, prevádzkareň a ani nie je identifikovaná pre DPH v žiadnom z členských štátov a ktorá si za členský štát identifikácie zvolí Slovenskú republiku. V podstate ide o roz šírenie súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 68 zákona (účinnej do konca roka 2014), ktorá sa môže v súčasnosti uplatňovať len na elektronicky dodávané služby nezdaniteľným osobá m. Ak sa podnikateľ z tretieho štátu rozhodne pre identifikáciu v tuzemsku, bude povinný odviesť daň v Slovenskej republike zo všetkých dodávaných služieb v EÚ, ktoré sú dodávané nezdaniteľný m osobám.

Ustanovenia § 68b upravujú osobitný režim zdaňovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb poskytovaných zdaniteľnou osobou, ktorá má na ú zemí Slovenskej republiky sídlo, pričom Slovenská republika sa stáva jej členským štátom identifikácie, ak sa rozhodne túto osobitnú úpravu uplatňovať. Ak zdaniteľná osoba nemá v žiadnom č lenskom štáte EÚ sídlo, ale má na území viacerých členských štátov EÚ, vrátane Slovenskej republiky, prevádzkareň, takáto osoba si za členský štát identifikácie môže zvoliť hociktorý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, vrátane Slovenskej republiky; práve na túto zdaniteľnú osobu sa vzťahuje povinnosť uplatňovať osobitný režim zdaň ovania po dobu 2 rokov nasledujúcich po roku, odkedy ho začala uplatňovať, pokiaľ sa rozhodne identifikovať pre uplatňovanie osobitnej úpravy.

Keďže § 68b je určený pre zdaniteľné osoby so sídlom alebo prevádzkarňou v tuzemsku, budú tieto osoby pri jeho uplatňovaní používať identifikačné čísla pre daň pridelené v tuzemsku.

Do osobitného daňového priznania zahàňa zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v tuzemsku všetky dodávky telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televí zneho vysielania a elektronických služieb poskytnutých nezdaniteľným osobám v členských štátoch spotreby, v ktorých táto osoba nemá prevádzkareň a zároveň dodávky týchto služieb poskytnuté z prevádzkarní v iných členských štátoch spotreby, s výnimkou tuzemska (napr. zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v SR, ktorá poskytuje tieto služby v Maďarsku, a zárove ň má prevádzkareň v Èeskej republike, ktorá poskytuje tieto služby do Poľska, zahàňa do osobitného daňového priznania dodávky v Maďarsku a dodávky z prevádzkarne v Èeskej republike do Poľ ska). Ak je miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb tuzemsko, zdaniteľná osoba ich do osobitného daňového priznania nezahàň a, ale zahrnie ich do riadneho daňového priznania podávaného podľa § 78 zákona.

Zdaniteľná osoba podáva žiadosť o vrátenie dane z tovarov a služieb nadobudnutých v členských štátoch spotreby v súvislosti s využívaním tohto osobitného režimu zdaňovania podľa § 55f a § 55g zákona. Žiadosť o vrátenie DPH z nákupov tovarov a služieb v členskom štáte spotreby nepodáva, ak v členskom štáte spotreby zároveň popri uplatňovaní osobitného režimu zdaň ovania dodáva tovary a služby, v súvislosti s ktorými je v členskom štáte spotreby registrovaná pre daň. V takom prípade odpočítanie dane uplatňuje cez daňové priznanie podané v členskom štá te spotreby (napr. ak zdaniteľná osoba identifikovaná pre osobitný režim zdaňovania v SR, poskytuje v Èeskej republike elektronické služby a zároveň dodáva stavby pre nezdaniteľné osoby, v súvislosti s ktorými je v ÈR identifikovaná pre daň, uplatňuje odpočítanie dane cez daňové priznanie podané v Èeskej republike).

V § 68c sa ustanovuje použitie právnych predpisov pri správe dane týkajúcej sa osobitnej úpravy, a to osobitne vo vzťahu, ak je Slovenská republika členským štátom identifikácie, a osobitne, ak je Slovenská republika členským štátom spotreby. Pokiaľ ide o uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a, Slovenská republika môže byť v pozícii členského štátu identifikácie, ale zároveň aj v pozí cii členského štátu spotreby, t.j. ak zdaniteľná osoba usadená mimo EÚ bude dodávať vybrané služby nezdaniteľným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte a zároveň aj v SR pr íp. len v SR.

Pokiaľ bude Slovenská republika v pozícii členského štátu identifikácie, prevažná časť kompetencií v súvislosti so správou dane prechádza na členský štát spotreby, čo vyplýva z vykoná vacieho nariadenia Rady č. 967/2012. Z tohto dôvodu sa pri správe daní uplatnia predovšetkým predpisy členského štátu spotreby.

Pokiaľ Slovenská republika bude v pozícii členského štátu spotreby, na správu dane sa použije predovšetkým Daňový poriadok, ak z nariadenia Rady č. 967/2012 nebude vyplývať inak.

K bodu 11 (K § 69a ods. 6)

Zosúlaďuje sa lehota na podávanie súhrnného výkazu pod ľa tohto ustanovenia s lehotou ustanovenou v § 80 ods. 9 zákona.

K bodu 12 (K § 78a ods. 1)

Navrhuje sa vypustiť zo zákona povinnosť predkladať kontrolný výkaz v rovnaký deň ako je podané daňové priznanie, ak je daňové priznanie podané skôr ako 25. deň po skončení zdaň ovacieho obdobia. Vypustením druhej vety sa podanie kontrolného výkazu nebude viazať na deň podania daňového priznania. Kontrolný výkaz platiteľ dane bude povinný podať najneskôr do 25 dní po skončení zda ňovacieho obdobia.

K bodu 13 a 14 (K § 79 ods. 6 a 7)

Navrhovaným doplnením v § 79 zákona sa umožňuje vrá tenie tzv. časti nadmerného odpočtu dane pred skončením kontroly oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu. V odseku 7 sa ustanovuje lehota na vrátenie časti nadmerného odpočtu. Èasť nadmerného odpoč tu sa vráti na základe čiastkového protokolu o kontrole. Inštitút čiastkového protokolu o kontrole je zavedený v § 47a novely zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku (predpokladá sa účinnosť 1. januára 2015). Po skončení kontroly nadmerného odpočtu sa vráti rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a časťou nadmerného odpočtu vráteného na základe čiastkov ého protokolu.

Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu najmä v takom prípade, ak v priebehu kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene, avšak ostávajúcu časť nadmerné ho odpočtu musí ešte preverovať napr. dožiadaním informácií z iného členského štátu a z tohto dôvodu zatiaľ nie je možné skončiť kontrolu.

K bodu 15 (K § 80 ods. 2)

Zmenou maximálneho limitu zo 100 000 eur na 50 000 eur pre použ itie výnimky zo stanoveného základného obdobia na podávanie súhrnného výkazu sa § 80 ods. 2 zákona zosúlaďuje s článkom 263 ods. 1a smernice o DPH. Zákon v súčasnom znení povoľuje limit pre pod ávanie súhrnného výkazu štvrťročne 100 000 eur.

Podľa článku 263 ods. 1a smernice o DPH členské štáty môžu povoliť podávať súhrnný výkaz štvrťročne, pokiaľ celková hodnota bez DPH tovarov dodaných za štvrťrok nepresiahne v danom štvrťroku a ani v žiadnom z predchádzajúcich štyroch štvrťrokoch sumu 50 000 eur.

K bodu 16 (K § 85kc)

Podľa znenia odseku 1 zdaniteľná osoba z tretieho štá tu, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa v súčasnosti platného znenia § 68 zákona, sa s účinnosťou od 1. januára 2015 bude považovať za osobu identifikovanú podľa § 68a účinného od 1. januára 2015, t.j. bude naďalej pokračovať v uplatnení pravidiel jedného kontaktného miesta.

Prechodné ustanovenia odseku 2 a 3 umožňujú zdaniteľným osobám, ktoré chcú používať osobitnú úpravu jedného kontaktného miesta podľa § 68a a § 68b od 1. januára 2015, aby podali ozná menie spolu s požadovanými údajmi do konca roka 2014.

K článku II

K bodu 1 (K § 2 ods. 1)

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady 2013/61/E Ú, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES sa znenie ustanovenia upravuje tak, že sa daňové právne predpisy Európskej únie neuplatňujú aj na územie Mayotte.

K bodu 2 (K § 9 ods. 6)

Ustanovenie sa upravuje tak, aby počet objednávaných kontrolný ch známok pri všetkých tabakových výrobkoch nebol nižší ako 500 kusov.

K bodom 3 a 4 (K § 41 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zaviesť sankciu pre odberateľa kontrolných zná mok, ktorý odobral a nepoužil kontrolné známky v lehote 10 mesiacov odo dňa ich prevzatia.

K bodu 5 (K § 41a ods. 2)

Ustanovenie sa legislatívno-technicky upravuje.

K bodu 6 (K prílohe č. 1)

V nadväznosti na úpravu k bodu 1, sa dopĺňa zoznam preberan ých právne záväzných aktov Európskej únie uvedený v prílohe č. 1 zákona o novú smernicu Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES.

K článku III

K bodu 1 (K § 7 ods. 3)

Podľa súčasného právneho stavu môže domá cemu podnikateľovi prideliť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice len miestne príslušný daňový úrad a zahraničnému podnikateľovi môže prideliť daňový kód elektronickej registrač nej pokladnice ktorýkoľvek daňový úrad. V záujme operatívnejšej registrácie elektronickej registračnej pokladnice u domácich a aj zahraničných podnikateľov sa navrhuje, aby daňový kó d elektronickej registračnej pokladnice mohol prideliť ktorýkoľvek daňový úrad.

K bodu 2 (§ 16b ods. 3)

S prihliadnutím na technicko-organizačné problémy, ktoré sa vyskytli pri ukladaní pokuty na mieste rozhodnutím (napr. nie je zabezpečený externý prístup do informačného systému FS, nedostatočný počet tlačiarní a notebookov) sa navrhuje, aby sa v odôvodnený ch prípadoch mohla uložiť pokuta nielen na mieste, ale aj v lehote do piatich pracovných dní od zistenia správneho deliktu.

K bodu 3 (K § 16b ods. 4)

Pokuty sa navrhuje ukladať na základe zistení uvedených v z ápisnici o miestnom zisťovaní, ktorej náležitosti upravuje § 19 daňového poriadku. V nadväznosti na túto skutočnosť sa navrhuje vypustiť slová 'o ústnom pojednávaní' a rozšíriť pozná mku pod čiarou k odkazu 18b o ustanovenie § 37 ods. 4 daňového poriadku.

K článku IV

K bodu 1 (K § 47a)

Navrhuje sa, aby počas daňovej kontroly mohol byť vyhotovený čiastkový protokol, na základe ktorého by bolo možné, napr. priznať a vrátiť preverenú časť z vykázaného nadmerného odpočtu v čase, keď daňová kontrole ešte nie je ukončená.

K bodom 2 a 5 (K § 50 ods. 6, § 55 ods. 2 a 12, § 55 ods. 6 a 7)

Navrhuje sa ustanoviť presné poradenie nedoplatkov, resp. pohľad ávok, na ktoré bude nesprávne označená platba použitá. Nadväzne na to bolo potrebné upraviť ustanovenia, ktoré na uvedené ustanovenia odkazujú.

K bodom 3 a 4 (K § 52 ods. 6 a 7)

Z dôvodu jednoznačnejšieho a operatívnejš ieho overovania platiteľov dane z pridanej hodnoty uverejnených zozname sa navrhuje v zozname zverejňovať aj IÈO, ak bolo platiteľovi pridelené. Zároveň sa navrhuje skrátiť obdobie, v ktorom je platiteľ dane z pridanej hodnoty v zozname zverejnený, a to z 12 mesiacov na 6 mesiacov.

K bodu 6 (K § 165d)

K novej úprave § 52 ods. 7 sa navrhuje prechodné ustanovenie tak, aby sa nová právna úprava vzťahovala aj na platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí už sú zverejnení v zozname. Zároveň sa navrhuje, aby tí platitelia dane, ktorí splnili novonavrhnuté podmienky výmazu do 31.12.2014, boli zo zoznamu vymazaní do 31. januára 2015.

K článku V

K bodu 1 (K § 2 ods. 1)

V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti smernice Rady 2013/61/E Ú, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES sa znenie ustanovenia upravuje tak, že sa daňové právne predpisy Európskej únie neuplatňujú aj na územie Mayotte.

K bodu 2 (K § 53 ods. 6)

Ustanovenie sa upravuje tak, aby bolo zrejmé, že odberateľ kontrolných známok, ktorým je dovozca spotrebiteľských balení alebo príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1 zákona, môže objednať minimálne 500 kusov kontrolných známok alebo ich násobok, prič om správca dane pri schvaľovaní objednávky vždy musí zohľadniť výšku zloženej zábezpeky na daň, ktorú zložil dovozca spotrebiteľských balení alebo príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1.

K bodom 3 a 4 (K § 53 ods. 19 písm. d/ a § 53 ods. 20 písm. e/)

Ustanovuje sa limit na množstvo kontrolných známok, ktoré boli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepovanie kontrolných známok, pričom za preukázané použitie kontrolných známok zničených v tomto technologickom zariadení bude možn é považovať iba množstvo pripadajúce na túto stanovenú stratu. Zároveň sa navrhuje v tejto súvislosti ustanoviť, aby odberateľ kontrolných zámok v evidencii, ktorú je povinný viesť podľa § 53 ods. 20, v prípade kontrolných známok nenávratne zničených v technologickom zariadení uvádzal iba ich počet.

K bodu 5 (K § 53 ods. 22 a 23)

Ustanovenie § 53 zákona sa dopĺňa o povinnosť odberateľ a kontrolných známok zaslať jednorazovo finančnému riaditeľstvu zoznam s údajmi o všetkých spotrebiteľských baleniach, ktoré uvádza do daňového voľného obehu, t. j. zoznam všetkých spotrebiteľ ských balení tvoriacich jeho portfólio. Súčasťou zoznamu môže byť aj vizualizácia spotrebiteľského balenia. Povinnosť zaslať zoznam spotrebiteľských balení liehu je iba jednorazová, a odberateľ kontrolných známok ho poskytne pred prvou žiadosťou o vydanie kontrolných známok. Následne bude odberateľ kontrolných známok povinný iba oznámiť zmenu v týchto údajoch, napríklad ak doplní portfó lio o nový sortiment. Údaje zaslané odberateľom kontrolných známok budú využívané v rámci jednotného aplikačného programového vybavenia a budú použité aj na účely overenia správnosti ozna čenia spotrebiteľských balení, ako správcom dane, tak aj verejnosťou.

K bodom 6 a 7 (K § 70 ods. 1 a 2)

Navrhuje sa zaviesť sankciu pre odberateľa kontrolných zná mok, ktorý odobral a nepoužil kontrolné známky v lehote 10 mesiacov odo dňa ich prevzatia, a súčasne pre odberateľa kontrolných známok, ktorý prekročil povolené množstvo nenávratne zničených kontroln ých známok vložených do technologického zariadenia.

K bodu 8 (K prílohe č. 2)

V nadväznosti na úpravu k bodu 1, sa dopĺňa zoznam preberan ých právne záväzných aktov Európskej únie uvedený v prílohe č. 2 zákona o novú smernicu Rady 2013/61/EÚ, ktorou sa mení územná pôsobnosť smernice Rady 2008/118/ES.

K článku VI

Účinnosť novely zákona o DPH sa navrhuje od 1. januára 2015 okrem bodov 15 a 16 (§ 80 ods. 2 a § 85kc - prechodné ustanovenia na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dop ĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televí zneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám), pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. októbra 2014.

Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Účinnosť novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje od 1. októbra 2014 okrem bodu 1, u ktorého sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.

Účinnosť novely Daňového poriadku sa navrhuje od 1. januára 2015.

Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických n ápojov sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Schválené na 103. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu