Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 555/2005 účinný od 10.03.2020 do 24.04.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1/2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.všeobecná časť

I.

Problematika energetickej hospodárnosti budov bola do slovenského práva zavedená zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ako transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES (Ú. v. ES L 1, 04. 01. 2003) s účinnosťou od 1. januára 2006. Základným cieľom vzniku európskej politiky energetickej hospodárnosti budov bolo zistenie, že budovy zodpovedajú až za 40 % celkovej spotreby energie v Európskej únii a že táto spotreba je založená prevažne na spaľovaní zemného plynu, ropných produktov a tuhých palív (uhlia a dreva), čo je príčinou veľkého objemu emisií skleníkových plynov. Z tejto smernice vyplynula požiadavka znížiť spotrebu energie do roku 2020 o 20 % a uprednostňovať v nových budovách a v existujúcich budovách pri ich významnej obnove dodávanie energie potrebnej na užívanie takejto budovy z obnoviteľných zdrojov. Táto smernica bola najprv zmenená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 (Ú. v. L 311, 21. 11. 2008) a následne zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (Ú. v. L 153, 18. 06. 2010) s ambicióznejšími cieľmi. To sa premietlo aj do zákona č. 555/2005 Z. z. niekoľkými novelizáciami.

II.

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 (Ú. v. L 156, 19. 06. 2018, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2010/31/EÚ). Jej základným cieľom je vytvoriť v Európskej únii udržateľný, konkurencieschopný a bezpečný energetický systém založený na ďalšom znižovaní emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a s cieľom dosiahnuť do roku 2050 zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s rokom 1990.

Na dosiahnutie tohto cieľa smernica obsahuje opatrenia pre členské štáty a pre investorov v stavebníctve a v energetike zamerané na to, aby sa energetický systém do roku 2050 dosiahol dlhodobý cieľ energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu všetkých bytových a nebytových budov, verejných i súkromných, pretože užívanie budov spôsobuje až 36 % všetkých emisií CO2 v Európskej únii. Od členských štátov sa požaduje, aby sa trvalo usilovali o rovnováhu medzi dekarbonizáciou dodávok energie do budov a znížením konečnej spotreby energie

2/2

v budovách. Toto úsilie členských štátov do roku 2050 má byť podľa smernice podporené konkrétnymi opatreniami a stanovenými orientačnými míľnikmi na roky 2030, 2040 a 2050.

Z uvedeného komplexného cieľa Európskej únie sa navrhovaný zákon týka cieľov a opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov – bytových budov i nebytových budov bez ohľadu na ich vlastníkov. Energetickou hospodárnosťou budov sa rozumie celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie budovy, na prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie budovy a na zabudované osvetlenie budovy.

Požadované opatrenia sa týkajú nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove, ktoré by mali byť budovami s takmer nulovou potrebou energie. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa smernica 2018/844/EÚ zavádza programový dokument „Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov“, ktorý určuje politiky a činnosti na roky 2020 až 2050. Navrhovaná novela preberá ustanovenia tejto smernice a ustanovuje zodpovednosť a úlohy na jej realizáciu. Základná zodpovednosť za vytvorenie a uskutočňovanie dlhodobej stratégie obnovy fondu budov sa navrhuje zveriť Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré už doteraz v tejto problematike pôsobí a vypracovalo a postupne realizuje národný plán, ktorý požadovala smernica 2010/31/EÚ.

III.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje v súlade s transpozíciou do príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky k dátumu 10. marca 2020.

1/4

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

Ide o transpozíciu bodu 1a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156/75, 19. 06. 2018) (ďalej len „smernica 2018/844/EÚ“) obsahujúcu definíciu, ktorou sa nahrádza definícia zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153/13, 18. 6. 2010). Obsahovo nová definícia zahŕňa do technických systémov budovy aj systém automatizácie a riadenia budovy, zdroj výroby elektriny na mieste a systém využívajúci energiu z obnoviteľných zdrojov. Dôvodom je, že smernica 2018/844/EÚ tieto systémy už považuje za štandardné vybavenie nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove v horizonte najbližších rokov (už do roku 2030).

K bodu 2:

Ustanovením sa rozširujú opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vypracovaním dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a vkladá sa do zákona nová definícia, ktorá je transpozíciou bodu 1b smernice 2018/844/EÚ. Systém automatizácie a riadenia prevádzky budovy má byť štandardom pre nové budovy a existujúce budovy po ich významnej obnove. Cieľom je dosiahnuť celoplošne vyššiu energetickú hospodárnosť budov a celkovo nižšie emisie skleníkových plynov.

K bodu 3:

V tomto bode sa preberajú definície, ktoré sa týkajú spôsobov obnovy existujúcich budov a ich technických systémov. Definície nadväzujú na obsah dlhodobej stratégie obnovy budov (bod 10), ktorá patrí medzi úlohy Ministerstva dopravy a výstavby SR (ďalej len „ministerstvo“).

K bodu 4:

Technické predpisy a technické normy používajú jednotný pojem „teplá voda“, preto sa navrhuje so zákona vypustiť nepoužívaný prívlastok.

K bodu 5:

Doplnením ustanovenia ide o spresnenie predmetu výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov vzhľadom na základnú požiadavku smernice 2018/844/EÚ zavádzať do budov vysokoúčinné alternatívne systémy (bod 7).

K bodu 6:

Ide o formulačné spresnenie. Technické normy nie sú právnym aktom s konštitutívnymi účinkami, a preto nemôžu určovať požiadavky, ako je to uvedené v terajšom ustanovení zákona. Technické normy však obsahujú požiadavky, podstatné vlastnosti a parametre potrebné na výpočet a posúdenie energetickej hospodárnosti budovy.

2/4

K bodu 7:

Navrhované doplnenie § 4 o nový odsek 3 zákona je prevzatím bodu 4 smernice 2018/844/EÚ. Cieľom je, aby sa v budove neriešila iba technická a konštrukčná stránka vedúca k úspore energie, ale aj prínos ovplyvňujúci vnútorné prostredie budovy, bezpečnosť v prípade požiaru a seizmické riziká, ak v mieste budovy prichádzajú do úvahy.

K bodu 8:

Spresňuje sa povinnosť projektanta v nadväznosti na požiadavky smernice 2018/844/EÚ uvedené v novo navrhovanom odseku 3.

K bodu 9:

Vypúšťa sa text, ktorý sa novými požiadavkami a cieľmi podľa smernice 2018/844/EÚ stal nepoužívaným. Dôvodom je, že na znížení primárnej energie sa podieľajú všetky navrhované opatrenia týkajúce sa stavebných konštrukcií a technických systémov spolu s využitím obnoviteľných zdrojov. Zníženie primárnej energie rieši stratégia obnovy (bod 10).

K bodu 10:

Ustanovením nového § 4c sa do zákona preberá bod 2 smernice 2018/844/EÚ (nový článok 2a), ktorým sa zavádza povinnosť členských štátov určiť dlhodobú stratégiu obnovy fondu všetkých budov, bytových i nebytových, ako aj verejných a súkromných. Stratégia sa bude plniť až do roku 2050.

K bodu 11:

Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že v súčasnosti už existuje samostatná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti samostatnej časti budovy, ktorá v čase prijímania zákona neexistovala. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné použiť náhradné riešenie (porovnaním).

K bodu 12:

Úprava je výsledkom praxe štátneho dozorného orgánu (Slovenskej obchodnej inšpekcie). Teraz platné ustanovenie nepožaduje od vlastníka budovy, aby povinnosť vystaviť energetický štítok trvala po celý čas jeho platnosti. Stávalo sa, že vlastník budovy vystavil energetický štítok len na pár dní, čím formálne splnil zákonnú požiadavku, ale jej splnenie sa minulo požadovanej trvalej informovanosti obyvateľov a návštevníkov budovy.

K bodu 13:

Úprava je výsledkom praxe štátneho dozorného orgánu. Povinnosť „zverejňovať“ je v súčasnosti sústredená len na reklamu v komerčnom médiu. To sa dá ľahko obísť, a preto sa navrhuje obmedzenie na reklamu v komerčnom médiu vypustiť. Úpravou sa dosiahne, aby sa povinnosť vzťahovala na každé zverejnenie ponuky predaja alebo prenájmu budovy vlastníkom budovy, vrátane zverejnenia cez realitnú kanceláriu.

K bodu 14:

Ide o formulačnú úpravu súvisiacu s novou požiadavkou smernice 2018/844/EÚ na systém automatizácie a riadenia budovy (definícia v bode 2).

K bodu 15:

Nové odseky 7 až 9 sú transpozíciou bodu 5 smernice 2018/844/EÚ (článok 8 bod 1). Požiadavky smernice na technické systémy budov a na elektromobilitu sa vzťahujú na štát (ministerstvo), ako aj na vlastníkov budov. V tomto bode sa zákon dopĺňa o nové povinnosti vlastníkov budov.

3/4

K bodu 16:

V tomto bode ide o doplnenie zákona o nový § 8a, ktorým sa preberajú požiadavky bodu 5 smernice 2018/844/EÚ (článok 8 body 2 až 7). Povinnosť za naplnenie obsahu požiadaviek patrí ministerstvu v riadiacej, metodickej a normatívnej činnosti (§ 9), ako aj stavebníkom a projektantom nových budov a vlastníkom existujúcich budov (nabíjacie stanice). Úlohy sú aktuálne už v súčasnosti vzhľadom na stúpajúcu tendenciu používania vozidiel na elektrický alebo hybridný pohon.

K bodu 17:

Doplnenie slov je vyjadrením novej povinnosti ministerstva vypracovať a predložiť vláde SR aj dlhodobú stratégiu obnovy (bod 10, nový § 4c).

K bodu 18:

Nová notifikačná úloha ministerstva vyplýva z bodu 2 smernice 2018/844/EÚ (nový článok 2a bod 5). Verejnú konzultáciu k dlhodobej stratégii obnovy uskutoční ministerstvo so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasti občianskej spoločnosti a širokej verejnosti štandardizovaným spôsobom. V zmysle pravidiel pre prípravu materiálov na rokovanie vlády SR bude súčasťou prípravy aj prerokovanie so všetkými rezortmi a dotknutými subjektami, ako aj s verejnosťou. Okrem uvedeného ministerstvo plánuje vytvoriť medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude spolupodieľať na tvorbe dlhodobej stratégii obnovy. Informácia o procese prípravy bude zverejnená aj na webovom sídle ministerstva.

K bodu 19:

Nové odseky 5 až 7 upravujú nové úlohy ministerstva, ktoré sú transpozíciou bodu 5 smernice 2018/844/EÚ (článok 8 bod 1 ods. 1 a 2 a bod 7).

K bodu 20:

Ide o formulačné úpravy, ktorými sa text zosúlaďuje so

zákonom Slovenskej národnej

rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

v znení neskorších predpisov. Podpisy a listiny sa osvedčujú a nie overujú. Rovnako sa prihliada aj na zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov.

K bodu 21:

Ide o gramatickú úpravu. Výzva nemá konštitutívne účinky, a preto je vhodné použiť výraz „uvedený“.

K bodu 22:

Upravuje sa ustanovenie o sankcii za neplnenie povinnosti vlastníka budovy vzhľadom na jej úpravu v bode 13 (§ 8 ods. 5). Ide len o textové zjednodušenie bez zmeny obsahu.

K bodu 23:

V nadväznosti na úpravu povinnosti vlastníka budovy zverejňovať v rámci ponuky predaja alebo prenájmu budovy aj ukazovateľ integrovanej energetickej hospodárnosti sa takáto povinnosť rozširuje aj na zverejňovanie prostredníctvom realitnej spoločnosti alebo iným spôsobom zverejnenej ponuky. Cieľom je predchádzať zamlčovaniu podstatných údajov o budove pri ich predaji novým nadobúdateľom alebo pri nájme novým nájomcom.

4/4

K bodu 24:

Ustanovením sa spresňuje procesné ustanovenie týkajúce sa lehoty na postih za správne delikty. Lehota postihu je teraz ustanovená len na postih toho, kto vypracoval energetický certifikát (odsek 1). Na postih ostatných osôb (odseky 2 a 3) lehota v zákone chýba.

K bodu 25:

Vlastník budovy je povinný s prenájmom budovy odovzdať nájomcovi kópiu energetického certifikátu (§ 8 ods. 2), ale za priestupok sa považuje, ak kópia nie je osvedčená. Vypustením slova sa odstraňuje nesúlad dvoch ustanovení zákona.

K bodu 26:

Ide o úpravu textu v nadväznosti na úpravu v bode 13 (nové znenie § 8 ods. 5). Ustanovenie o sankciách musí zodpovedať ustanoveniu o povinnosti.

K bodu 27:

V súvislosti so zmenou definície v bode 1 je potrebné zmenu legislatívnej skratky vyjadriť vo všetkých ustanoveniach zákona.

K bodu 28:

Príloha sa dopĺňa o transponovanú smernicu.

K Čl. II:

Dátum účinnosti sa navrhuje v nadväznosti na požiadavku smernice 2018/844/EÚ.

Bratislava 4. júna 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Arpád Érsek, v. r.

minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

II

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.

Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.

Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.

III

Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,

◊určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.

Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.

V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:

Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah

1.autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,

2.skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.

Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.

Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.

Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.

V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).

Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.

V

(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)

1.Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.

Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.

4.Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.

Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.

Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy.

Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2.

Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie).

Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

K § 2: Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah.

Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy.

V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice).

Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú obce podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V týchto budovách nemožno vykonávať také stavebné úpravy, ktoré by síce zvýšili ich energetickú hospodárnosť avšak na úkor zachovania ich pamiatkového charakteru.

Ďalej sa vynímajú všetky staré budovy spred roku 1947, pretože charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti natoľko odchylná od súčasných technických noriem, že ich prípadná obnova s cieľom dosiahnuť energetickú hospodárnosť niektorej energetickej triedy podľa súčasných technických noriem by bola buď nemožná, alebo možná len s neprimerane vysokými nákladmi. Nebola by tak dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.

Od roku 1947 sa na území SR začali realizovať hromadné formy výstavby bytových domov spojených s unifikačnými zásadami, ktoré boli východiskom pre neskoršiu hromadnú typizáciu budov. Toto opatrenie sa dotýka len 8 – 10 % bytových domov, kde by sa nevykonávala energetická certifikácia.

K § 3: V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia.

Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G).

Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod.

Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 až 6) a zistený výsledok sa bude porovnávať s jednotnými referenčnými číselnými ukazovateľmi určenými pre jednotlivé energetické triedy a kategórie budov (odsek 7). Európska komisia určila na tento účel vypracovať nové, resp. novelizovať existujúce technické normy, ktorých bude (resp. viaceré už sú) spolu 57. Vychádza sa z noriem EN 832 a EN ISO 13 790 (v sústave slovenských technických noriem ide o STN EN 832 a STN EN ISO 13 790).

Toto riešenie umožní porovnateľnosť výsledkov nielen vnútroštátne, ale aj v rámci Európskych spoločenstiev. To môže mať pozitívny vplyv na celoplošné opatrenia zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov (napr. na prijatie a realizáciu podporných programov na zatepľovanie existujúcich budov, na zavádzanie nových stavebných výrobkov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, na rozšírenie využívania alternatívnych zdrojov energie), ako aj na trh s budovami, napr. na objektivizovanie trhových cien budov aj podľa kritéria energetickej hospodárnosti (zatriedenia budovy do energetickej triedy), a tým transparentnejší trh s budovami a s bytmi v nich.

Kategorizácia budov (odsek 5) je prevzatá z prílohy k smernici.

Vetranie, klimatizácia a zabudované osvetlenie sú v obytných budovách z hľadiska celkovej potreby energie a možných nápravných opatrení v porovnaní s potrebou energie na vykurovanie a ohrev teplej vody a možnými úpravami natoľko zanedbateľné, že nie je efektívne ich ani zisťovať (odsek 6).

K § 4: Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode.

Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú).

Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších návrhov na novú budovu, resp. na významnú obnovu existujúcej budovy najmä z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice 2002/91/ES, aby sa ešte pred začatím stavby (ak je ňou veľká budova) zvážila možnosť využitia miestnych podmienok na získanie energie z existujúceho zdroja (napr. na vykurovanie a na dodávku teplej vody zo zdroja s kombinovanou výrobou elektriny a tepla alebo z blokovej kotolne), alebo využitia miestnych možností obnoviteľných zdrojov energie (napr. slnečnej alebo veternej energie) alebo získanie energie zo vzduchu, z vody alebo zo zeme použitím tzv. tepelného čerpadla. Takéto posúdenie bude povinnou náležitosťou technickej správy projektovej dokumentácie v konaniach podľa stavebného zákona.

Príslušnú časť projektovej dokumentácie (odsek 1 a 2) bude oprávnená vyhotovovať len tzv. oprávnená osoba podľa § 45 stavebného zákona, pretože ide o tzv. vybranú činnosť vo výstavbe.

K § 5: Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom.

Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody, efektívnosť spotreby elektrickej energie, atď.) a pod., ale aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Smernica predpokladá, že energetický certifikát nebude len vynúteným administratívnym opatrením, ale, že bude skutočným prínosom pre vlastníka budovy v zistení skutočného stavu budovy v podobe navrhovaných opatrení, ako aj pre prípad predaja alebo prenájmu budovy. Nepochybne budovy zatriedené do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, než budovy s nadmernou spotrebou energie. Možno očakávať, že aj realizácia navrhovaných opatrení podľa energetického certifikátu by v konečnom efekte mala priniesť vlastníkovi budovy takú úsporu energie, že jej finančný efekt v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryje vstupné náklady.

Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica síce pripúšťa aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch; tá je však jednak dobrovoľná a jednak úplne závislá na energetickej certifikácii celej budovy. Bez energetickej certifikácie celej budovy totiž nie je možné vykonať energetickú certifikáciu jednotlivého bytu, alebo niektorej inej časti budovy, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt, t.j., nemožno zatepliť obvodový plášť budovy len pre jeden byt alebo zatepliť strechu budovy len pre jeden byt. Aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Okrem toho energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje jeho poloha, poschodie, veľkosť, počet okien a pod.

K § 6: Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona.

Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové.

Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu.

Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

K § 7: Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška.

Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES).

V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať len tzv. energetický štítok budovy. Takáto povinnosť už existuje pri uvádzaní na trh elektrospotrebičov z oblasti tzv. bielej techniky.

V záujme dosiahnutia objektivity energetickej certifikácie vylučuje sa stret záujmov, ktorý by mohol vyplývať z toho, že jedna a tá istá osoba by projektovala budovu i vykonávala jej energetickú certifikáciu. Obsah energetickej certifikácie je totiž založený predovšetkým na porovnaní projektovaných parametrov energetickej potreby budovy so skutočne zistenými.

K § 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povinnosti obstarať energetický certifikát, ktorá im vyplýva z § 5 ods. 2.

Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

K § 9: V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem.

V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom.

V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

K § 10: V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov.

Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.

Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

K § 12: Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

K § 13 Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách.

Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

K § 14: Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu.

Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie.

Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

K § 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.

Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo transformáciu doterajších živnostníkov v oblasti energetického auditu budov, ktorý nemá zákonný podklad.

K čl. III: Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia.

V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5.

V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu.

V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

K čl. IV: Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

K čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. januára 2006 (článok 15 bod 1 smernice).

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu