Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 555/2005 účinný od 01.05.2019 do 09.03.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V súlade so zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou od 1. januára 2015 poskytuje vlastníkom rodinných domov podpora vo forme príspevku na zateplenie rodinného domu, a to za účelom zlepšenia energetickej hospodárnosti rodinného domu uskutočnením stavebných úprav, ktorými sa vykoná zásah do obalových konštrukcií budovy zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa, vnútorných deliacich konštrukcií medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a výmenou pôvodných otvorových konštrukcií.

Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 až 2020 zaviazala pokračovať v programe zatepľovania stavieb s tým, že bude administratívne zjednodušený. Taktiež sa zaviazala zaviesť podporu pre budovy s takmer nulovou potrebou energie pre urýchlenie znižovania energetickej náročnosti budov a zvyšovanie počtu nových budov s takmer nulovou potrebou energie.

V súlade s plnením opatrení a postupov Národného plánu zameraného na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie všetky nové budovy musia od 31. decembra 2020 dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Takmer nulovú potrebu energie budovy je možné dosiahnuť efektívnou a kvalitnou tepelnou ochranou budovy a vo vysokej miere energiou získanou z obnoviteľných zdrojov energie nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.

Pre motiváciu vlastníkov rodinných domov k výstavbe rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie a pre postupné zintenzívnenie výstavby takýchto rodinných domov sa navrhuje doplniť nový účel poskytovania príspevku pre rodinné domy, a to príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Súčasťou návrhu je aj zníženie počtu požadovaných príloh k žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu ako aj úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy, nakoľko financovanie bude zabezpečené v rámci existujúceho Programu rozvoja bývania Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie a má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy. Taktiež nemá vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

10/2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

10/2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

11/2018

2.Definovanie problému

Pre realizáciu a zintenzívnenie obnovy rodinných domov sa navrhuje administratívne zjednodušiť poskytovanie príspevku na zateplenie rodinných domov, a to znížením počtu požadovaných príloh k žiadosti o poskytnutie príspevku. V súlade s plnením opatrení a postupov Národného plánu zameraného na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie všetky nové budovy musia od 31. decembra 2020 dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Pre motiváciu vlastníkov rodinných domov k výstavbe rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie a pre postupné zintenzívnenie výstavby takýchto rodinných domov sa navrhuje doplniť nový účel poskytovania príspevku pre rodinné domy, a to príspevok na nový rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Návrh obsahuje taktiež úpravy a doplnenia vyplývajúce z aplikačnej praxe.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Zníženie počtu požadovaných príloh k žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu má motivovať vlastníkov rodinných domov k ich obnove, a teda zvýšeniu počtu podporených rodinných domov. Uskutočnením stavebných úprav rodinného domu sa zlepšia tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií budovy, zníži sa potreba energie, znížia sa výdavky domácností na energie a taktiež sa predĺži životnosť budovy. V súvislosti so zavedením príspevku na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie možno očakávať zvýšenie počtu takýchto rodinných domov, čo bude mať taktiež pozitívny vplyv na výdavky domácností na energie ako aj na životné a podnikateľské prostredie.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Vlastníci rodinných domov, podnikateľské subjekty v oblasti stavebníctva

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Žiadne

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Zrušenie vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.342/2015 Z. z. o podrobnostiach o výške príspevku na zateplenie rodinného domu a o náležitostiach žiadosti o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu v znení vyhlášky č. 145/2017 Z. z.

Súčasne však bude spracovaný návrh novej vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, o podrobnostiach o výške príspevku a o náležitostiach žiadosti o poskytnutie príspevku.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Žiadna

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

3

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Schválením predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a úpravy jeho vykonávacieho predpisu nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy. Financovanie bude realizované v rámci programu 017 Program rozvoja bývania, podprogram 01701 Výstavba a obnova bytového fondu a v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy predkladateľa na príslušný rozpočtový rok.

Predložený návrh má len sekundárny pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti stavebníctva, nakoľko sa môžu zapojiť do procesu prípravy a realizácie zatepľovania rodinných domov ako aj výstavby rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie.

11.Kontakt na spracovateľa

MDV SR – Ing. Žemberová,02/594 94 573, zuzana.zemberova@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MDV SR

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

STANOVISKO KOMISIE (PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

I. Úvod:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky dňa 1. októbra 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky; pozitívno-negatívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na životné prostredie.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania::

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať doložku vybraných vplyvov o časť „5.Alternatívne riešenia“, t. j. aké iné možnosti boli pri návrhu regulácie zvažované, doplnenie nultého variantu, a pod. podľa náležitostí Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov a tiež o časť „12. Zdroje“, teda o zdroje, ktoré predkladateľ využil v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Zabezpečenie súladu s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov a

4

náležitosťami doložky vybraných vplyvov.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že materiál má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. V tejto súvislosti Komisia žiada predkladateľa buď o ich kvantitatívne vyjadrenie v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a zadefinovanie podnikateľských subjektov, ktorých sa regulácia dotkne včítane ich počtu, alebo tieto nepriame pozitívne vplyvy uviesť do časti 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov. V súvislosti s alternatívou uvedenia vplyvov do časti 10.Poznámky je potrebné vypustiť analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie a v doložke vybraných vplyvov zaškrtnúť políčko „žiadne“ vplyvy.

Odôvodnenie: Predložená analýza vplyvov na podnikateľské prostredie vo všetkých svojich bodoch, okrem bodu 3.1, uvádza, že k vplyvom nedochádza. V bode 3.1 je uvedené „Do procesu prípravy a realizácie zatepľovania rodinných domov ako aj výstavby rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie sa môžu zapojiť predovšetkým MSP, a to v oblasti projektovej prípravy ako aj samotnej realizácie.“. Absentuje však konkretizácia týchto podnikateľských subjektov a ich počet. Z uvedenej formulácie a aj zo samotného obsahu materiálu, ktorý je zameraný z hľadiska vplyvov najmä na občanov a uľahčenie podmienok dotácie pre rodinné domy možno dedukovať, že ide o vplyv nepriamy spojený s príspevkom a uľahčením formalít jeho získania a dokladovania na rodinný dom a teda s očakávaním zvýšenej aktivity stavebného sektora, ako realizátora. Stavebné firmy sú podľa názoru Komisie len sekundárne dotknuté, pretože príjemcom výhod je občan.

K analýze sociálnych vplyvov

V bode 4.1 v časti týkajúcej sa kvantifikácie Komisia odporúča doplniť aj výšku príspevku na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie.

V bode 4.2 Komisia odporúča zhodnotiť predložené návrhy, ktoré administratívne zjednodušujú procesy v rámci programu zatepľovania stavieb a týkajú sa domácností.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

MDV SR uplatnené pripomienky Komisie v stanovisku zapracovalo do návrhu materiálu. Zavedenie príspevku na nový rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie je rozšírením existujúcej podpory, a preto neboli spracovávané alternatívne riešenia.

5

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

V súvislosti s poskytovaním príspevku na zateplenie rodinných domov a so zavedením príspevku na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie návrh motivuje vlastníkov rodinných domov k obnove a výstavbe rodinných domov k realizácii opatrení súvisiacich so zlepšením tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií rodinného domu pri zatepľovaní a realizáciou výstavby rodinných domov s vysokou energetickou hospodárnosťou sa zníži spotreba energie domácností, s čím súvisí zníženie výdavkov domácností na energie.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Domácnosti v rodinných domoch.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Pre zabezpečenie úspor energie musí domácnosť vynaložiť finančné zdroje na zateplenie rodinného domu ako aj na výstavbu rodinného domu s takmer nulovou potrebou energie už v procese príprav (projektová dokumentácia stavby vrátane projektového energetického hodnotenia) ako aj v procese realizácie projektu (stavebné práce a materiál).

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Domácnosti v rodinných domoch.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Zlepšením energetickej hospodárnosti rodinného domu v závislosti na kvalite a rozsahu realizácie zateplenia a výstavbou rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie môžu výdavky domácností na energie poklesnúť až o 50 %. Súčasne poskytnutím príspevku vo výške 8 000 eur sa domácnosti znížia stavebné náklady na výstavbu rodinného domu s takmer nulovou potrebou.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Zateplenie rodinného domu si vyžaduje výdavky, ktoré vo vzťahu k veľkosti rodinného domu, kvalite a rozsahu zateplenia môžu predstavovať výdavky domácnosti vo výške cca 15 až 20 tis. eur. Na výstavbu rodinného domu s takmer nulovou potrebou energie so zastavanou plochou max. 200 m2 možno predpokladať výdavky domácnosti na stavbu vo výške cca 160 tis. eur.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vzhľadom na objem predpokladaných výdavkov zo štátneho rozpočtu zavedenie príspevku na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie môže ovplyvniť cca 200 domácností v rodinných domoch ročne.

6

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Pri zatepľovaní rodinných domov má pre domácnosti zabezpečenie zhotoviteľov – stavebných spoločností, resp. živnostníkov, ktorí majú vydanú licenciu na zabudovanie tepelnoizolačného systému a na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavieb, nedostatočné regionálne pokrytie.

Vypustením požiadavky na predloženie správy (licencie) z inšpekcie vydanej akreditovaným inšpekčným orgánom sa domácnostiam zjednoduší proces výberu a zabezpečenia zhotoviteľa – stavebnej spoločnosti, resp. živnostníkov pre realizáciu zateplenia rodinného domu, tak ako je tomu pri novej výstavbe rodinných domov.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo

7

nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

8

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrhom sa predpokladá zvýšenie pracovných príležitostí pre malých a stredných podnikateľov, remeselníkov najmä v oblasti stavebníctva, a to aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

9

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Predloženým návrhom možno realizáciou zateplenia rodinných domov očakávať zníženie výdavkov domácností na energie, a teda zníženie spotreby energie domácnosťami, ktorá bude mať dlhodobo pozitívny vplyv na ovzdušie znížením emisií.

V súvislosti s výstavbou rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie realizáciou kvalitnejšieho návrhu obalových konštrukcií rodinného domu a využitím obnoviteľných zdrojov energie možno predpokladať využitie solárnych a vnútorných ziskov. Taktiež predpokladané zníženie primárnej energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej úžitkovej vody a osvetlenie približne o 50 % má priamy vplyv na zníženie emisií CO2, ako aj znečisťujúcich látok. Využívaním energie z obnoviteľných zdrojov energie nachádzajúcich sa v rodinnom dome alebo v jeho blízkosti by sa malo dosiahnuť najmenej 50 %-né zníženie primárnej energie.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Návrh nemá vplyv na chránené územia.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Návrh nemá vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Žiadne.

10

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon z .....2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

čl. 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30.3. 2010)

b)v sekundárnom práve,

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018),

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18. 6. 2010),

-Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012, ktorým sa dopĺňa Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov vytvorením rámca porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov. (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012)

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Problematika návrhu zákona nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie obsiahnutá.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018

do 10. marca 2020

Novela zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou sa transponuje táto smernica je zaradená do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2019 v mesiaci máj

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010

do 9. júla 2012

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy

11

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

bezpredmetné

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

-zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozsah prebratia čiastočný,

-zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov – rozsah prebratia čiastočný,

-zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozsah prebratia úplný,

-zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozsah prebratia čiastočný,

-zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozsah prebratia čiastočný.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-úplne

12

Dôvodová správa

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1:

Z Národného plánu zameraného na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie vyplýva, že po 31. decembri 2020 všetky nové budovy majú dosiahnuť úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie. Pre zintenzívnenie výstavby rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie sa navrhuje zaviesť nový účel poskytovania príspevku pre rodinné domy, a to príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie, ktorý má motivovať vlastníkov rodinných domov k výstavbe takýchto rodinných domov.

K bodu 2 až 4:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5:

V nadväznosti na rozsah legislatívno-technických úprav sa v § 9c odsek 3 uvádza v plnom znení.

K bodu 6:

Pri navrhovaní zateplenia rodinného domu môže nastať prípad, keď je tepelnoizolačný systém realizovaný aj na stavebných konštrukciách, ktoré sa zhotovujú ako nové, a to ako prístavba (vstupu, zádveria, schodiska a pod.) alebo nadstavba rodinného domu (v súvislosti s realizáciou novej strešnej konštrukcie a pod.), pričom sa do týchto konštrukcií osádzajú aj nové otvorové konštrukcie. Tepelnoizolačný systém na týchto novozhotovovaných konštrukciách je z funkčného hľadiska realizovaný v rámci jednej etapy a technicky nadväzuje na zateplenie pôvodnej časti rodinného domu. Navrhuje sa preto do oprávnených nákladov započítať aj náklady súvisiace s realizáciou tepelnoizolačného systému na týchto novozhotovovaných stavebných konštrukciách a výplňami otvorov v týchto konštrukciách.

Pre určenie výšky príspevku sú nastavené dva parametre, a to podiel z oprávnených nákladov a veľkosť teplovýmenných plôch stavebných konštrukcií pôvodného rodinného domu, ktoré sú predmetom zateplenia. Aj keď sa zvýšia oprávnené náklady, druhý z parametrov (t.j. veľkosť teplovýmennej plochy stavebnej konštrukcie) pre výpočet výšky príspevku vychádza len z pôvodných stavebných konštrukcií rodinného domu pred realizáciou zateplenia, čím sa koriguje výška príspevku.

K bodu 7:

V súvislosti s bodom 1 sa navrhuje doplniť nový účel poskytovania príspevku na rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie.

Podpora smeruje na nové rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie, realizácia ktorých si vyžaduje vyššiu finančnú záťaž pre vlastníkov. Podpora sa navrhuje poskytnúť v jednotnej výške na už zrealizovaný a skolaudovaný rodinný dom, ktorého vlastník preukáže dosiahnutie požadovaných parametrov nastavených pre rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie.

K bodu 8:

Doplnenie uvedeného ustanovenia spresňuje, že v prípade podania žiadosti o príspevok žiadateľ predkladá úradne overený písomný súhlas všetkých spoluvlastníkov s podaním žiadosti o príspevok.

13

K bodu 9 a 10:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 11:

V súvislosti s bodom 6 sa navrhovanou úpravou ustanovenia pri poskytovaní príspevku na zateplenie rodinného domu spresňujú požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti novozhotovovaných stavebných konštrukcií rodinného domu preukázaním hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií podľa slovenskej technickej normy.

K bodu 12:

Projektová dokumentácia zateplenia rodinného domu má byť z hľadiska energetickej hospodárnosti spracovaná v súlade s tepelnotechnickými požiadavkami na stavebné konštrukcie, ktoré tvoria obálku budovy s dodržaním platných technickým noriem. Splnenie hygienického kritéria je jednou z týchto požiadaviek, ktorú má projektant povinnosť splniť pri projektovaní každej obnovy rodinného domu. Nakoľko pri neobnovovaných a nevymieňaných konštrukciách je jednou z podmienok pre poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu splnenie aspoň maximálnej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií podľa slovenskej technickej normy (t. j. minimálne požadovaná hodnota pre stavebné konštrukcie, ktoré sa neobnovujú; všetky ostatné stavebné konštrukcie majú automaticky lepšie tepelnotechnické vlastnosti), tak splnenie tejto podmienky zabezpečuje zároveň splnenie hygienického kritéria na týchto stavebných konštrukciách. Tým, že sa požaduje splnenie týchto maximálnych hodnôt súčiniteľa prechodu tepla stavebných konštrukcií je preukázanie splnenia hygienického kritéria a samostatné uvedenie tejto podmienky duplicitné.

Požadovaním spracovania projektovej dokumentácie vrátane projektového energetického hodnotenia a dokladu, že zateplenie rodinného domu bolo uskutočnené systémom na vonkajšiu tepelnú ochranu stien, na ktorý vydal vyhlásenie o parametroch výrobca systému, sa v prípade rodinných domov zabezpečí dodržanie požadovaných technických parametrov na stavby. Preto sa navrhujú vypustiť požiadavky na predloženie správy (licencie) z inšpekcie vydanej akreditovaným inšpekčným orgánom na tepelnoizolačný systém pre zhotoviteľa a na predloženie licencie zhotoviteľa na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavby. Súčasne preukázanie splnenia týchto podmienok sa nevyžaduje ani pri novej výstavbe rodinných domov.

Navrhovaná úprava reflektuje súčasný stav pri zabezpečení realizácie zateplenia rodinného domu zhotoviteľmi – stavebnými spoločnosťami. Z dostupných informácií zverejnených akreditovanými inšpekčnými orgánmi podľa miesta pôsobnosti stavebných spoločností, ktoré majú vydanú licenciu, nie je zabezpečené dostatočné celoplošné pokrytie takýchto zhotoviteľov v jednotlivých regiónoch na Slovensku, najmä v prípade vydaných licencií na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií do stavieb.

K bodu 13:

Ustanovenie spresňuje podmienku poskytnutia príspevku, že v prípade, ak sa obvodový plášť rodinného domu zatepľuje uceleným tepelnoizolačným systémom, tak na tento systém musel vydať výrobca systému vyhlásenie o parametroch.

K bodu 14:

Ustanovenie spresňuje, že do oprávnených nákladov môžu byť zahrnuté súvisiace práce a materiál (napr. osadenie kotla, bleskozvodov), ak ich realizácia bola začatá po 31. decembri 2014. V prípade poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu, príspevku na rodinný dom alebo podpory na zateplenie rodinného domu zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa vylučuje opätovné poskytnutie

14

podpory. Z dôvodu zavedenia nového príspevku dotknuté ustanovenie špecifikuje typ príspevku, ktorý možno poskytnúť, ak žiadosť obsahuje predpísané náležitosti.

K bodu 15:

Navrhované ustanovenie upravuje, že v súvislosti s overovaním podmienok poskytnutia príspevku na zateplenie rodinného domu si ministerstvo niektoré podmienky overuje z verejne dostupných registrov alebo z centrálnej evidencie energetických certifikátov vedenej ministerstvom (napr. splnenie tepelnotechnických požiadaviek stavebných konštrukcií, limit celkovej podlahovej plochy rodinného domu).

K bodu 16:

Z dôvodu zvýšenia počtu rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie sa navrhuje zaviesť nový účel poskytovania príspevku, a to príspevok na nový rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie. Cieľom je motivovať vlastníkov rodinných domov k výstavbe takýchto domov aj napriek vysokým obstarávacím nákladom hradených buď z vlastných zdrojov alebo formou úveru. Príspevok možno poskytnúť, ak rodinný dom nepresahuje maximálnu určenú plochu a má vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie po 31. decembri 2014 a jeho obalové stavebné konštrukcie spĺňajú požiadavky na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie.

K bodu 17 a 18:

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedené legislatívne skratky „žiadosť“ a „žiadosť o príspevok“.

K bodu 19 až 21:

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zavedenia nového typu príspevku. V nadväznosti na rozsah týchto zmien sa v § 9f odsek 6 a odsek 9 uvádzajú v plnom znení.

K bodu 22:

Podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES s účinnosťou od 25. mája 2018 rodné číslo už viac nespadá do osobitnej kategórie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje výnimka zo zákazu spracovania. Vzhľadom na uvedené a potrebu rýchlejšieho kontaktu so žiadateľom sa namiesto rodného čísla alebo iného identifikačného údaju bude uvádzať v žiadosti o príspevok na zateplenie rodinného domu e-mailová adresa a telefonický kontakt.

K bodu 23 a 24:

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedené legislatívne skratky „žiadosť“ a „žiadosť o príspevok“..

K bodu 25:

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zavedenia nového typu príspevku.

K bodu 26:

Legislatívno-technická úprava.

15

Čl. II

Ustanovenie upravuje účinnosť zákona.

Bratislava 9. januára 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Árpád Érsek v. r.

minister dopravy a výstavby

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

II

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.

Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.

Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.

III

Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,

◊určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.

Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.

V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:

Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah

1.autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,

2.skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.

Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.

Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.

Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.

V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).

Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.

V

(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)

1.Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.

Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.

4.Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.

Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.

Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy.

Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2.

Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie).

Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

K § 2: Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah.

Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy.

V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice).

Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú obce podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V týchto budovách nemožno vykonávať také stavebné úpravy, ktoré by síce zvýšili ich energetickú hospodárnosť avšak na úkor zachovania ich pamiatkového charakteru.

Ďalej sa vynímajú všetky staré budovy spred roku 1947, pretože charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti natoľko odchylná od súčasných technických noriem, že ich prípadná obnova s cieľom dosiahnuť energetickú hospodárnosť niektorej energetickej triedy podľa súčasných technických noriem by bola buď nemožná, alebo možná len s neprimerane vysokými nákladmi. Nebola by tak dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.

Od roku 1947 sa na území SR začali realizovať hromadné formy výstavby bytových domov spojených s unifikačnými zásadami, ktoré boli východiskom pre neskoršiu hromadnú typizáciu budov. Toto opatrenie sa dotýka len 8 – 10 % bytových domov, kde by sa nevykonávala energetická certifikácia.

K § 3: V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia.

Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G).

Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod.

Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 až 6) a zistený výsledok sa bude porovnávať s jednotnými referenčnými číselnými ukazovateľmi určenými pre jednotlivé energetické triedy a kategórie budov (odsek 7). Európska komisia určila na tento účel vypracovať nové, resp. novelizovať existujúce technické normy, ktorých bude (resp. viaceré už sú) spolu 57. Vychádza sa z noriem EN 832 a EN ISO 13 790 (v sústave slovenských technických noriem ide o STN EN 832 a STN EN ISO 13 790).

Toto riešenie umožní porovnateľnosť výsledkov nielen vnútroštátne, ale aj v rámci Európskych spoločenstiev. To môže mať pozitívny vplyv na celoplošné opatrenia zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov (napr. na prijatie a realizáciu podporných programov na zatepľovanie existujúcich budov, na zavádzanie nových stavebných výrobkov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, na rozšírenie využívania alternatívnych zdrojov energie), ako aj na trh s budovami, napr. na objektivizovanie trhových cien budov aj podľa kritéria energetickej hospodárnosti (zatriedenia budovy do energetickej triedy), a tým transparentnejší trh s budovami a s bytmi v nich.

Kategorizácia budov (odsek 5) je prevzatá z prílohy k smernici.

Vetranie, klimatizácia a zabudované osvetlenie sú v obytných budovách z hľadiska celkovej potreby energie a možných nápravných opatrení v porovnaní s potrebou energie na vykurovanie a ohrev teplej vody a možnými úpravami natoľko zanedbateľné, že nie je efektívne ich ani zisťovať (odsek 6).

K § 4: Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode.

Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú).

Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších návrhov na novú budovu, resp. na významnú obnovu existujúcej budovy najmä z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice 2002/91/ES, aby sa ešte pred začatím stavby (ak je ňou veľká budova) zvážila možnosť využitia miestnych podmienok na získanie energie z existujúceho zdroja (napr. na vykurovanie a na dodávku teplej vody zo zdroja s kombinovanou výrobou elektriny a tepla alebo z blokovej kotolne), alebo využitia miestnych možností obnoviteľných zdrojov energie (napr. slnečnej alebo veternej energie) alebo získanie energie zo vzduchu, z vody alebo zo zeme použitím tzv. tepelného čerpadla. Takéto posúdenie bude povinnou náležitosťou technickej správy projektovej dokumentácie v konaniach podľa stavebného zákona.

Príslušnú časť projektovej dokumentácie (odsek 1 a 2) bude oprávnená vyhotovovať len tzv. oprávnená osoba podľa § 45 stavebného zákona, pretože ide o tzv. vybranú činnosť vo výstavbe.

K § 5: Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom.

Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody, efektívnosť spotreby elektrickej energie, atď.) a pod., ale aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Smernica predpokladá, že energetický certifikát nebude len vynúteným administratívnym opatrením, ale, že bude skutočným prínosom pre vlastníka budovy v zistení skutočného stavu budovy v podobe navrhovaných opatrení, ako aj pre prípad predaja alebo prenájmu budovy. Nepochybne budovy zatriedené do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, než budovy s nadmernou spotrebou energie. Možno očakávať, že aj realizácia navrhovaných opatrení podľa energetického certifikátu by v konečnom efekte mala priniesť vlastníkovi budovy takú úsporu energie, že jej finančný efekt v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryje vstupné náklady.

Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica síce pripúšťa aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch; tá je však jednak dobrovoľná a jednak úplne závislá na energetickej certifikácii celej budovy. Bez energetickej certifikácie celej budovy totiž nie je možné vykonať energetickú certifikáciu jednotlivého bytu, alebo niektorej inej časti budovy, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt, t.j., nemožno zatepliť obvodový plášť budovy len pre jeden byt alebo zatepliť strechu budovy len pre jeden byt. Aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Okrem toho energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje jeho poloha, poschodie, veľkosť, počet okien a pod.

K § 6: Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona.

Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové.

Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu.

Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

K § 7: Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška.

Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES).

V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať len tzv. energetický štítok budovy. Takáto povinnosť už existuje pri uvádzaní na trh elektrospotrebičov z oblasti tzv. bielej techniky.

V záujme dosiahnutia objektivity energetickej certifikácie vylučuje sa stret záujmov, ktorý by mohol vyplývať z toho, že jedna a tá istá osoba by projektovala budovu i vykonávala jej energetickú certifikáciu. Obsah energetickej certifikácie je totiž založený predovšetkým na porovnaní projektovaných parametrov energetickej potreby budovy so skutočne zistenými.

K § 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povinnosti obstarať energetický certifikát, ktorá im vyplýva z § 5 ods. 2.

Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

K § 9: V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem.

V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom.

V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

K § 10: V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov.

Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.

Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

K § 12: Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

K § 13 Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách.

Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

K § 14: Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu.

Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie.

Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

K § 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.

Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo transformáciu doterajších živnostníkov v oblasti energetického auditu budov, ktorý nemá zákonný podklad.

K čl. III: Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia.

V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5.

V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu.

V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

K čl. IV: Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

K čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. januára 2006 (článok 15 bod 1 smernice).

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu