Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony 554/2004 účinný od 01.01.2005 do 30.11.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony

- 1 -

D ô v o d o v á◊ ◊s p r á v a

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) je zapracovanie smernice 2002/87/ES Európskeho parlamentu a ,Rady o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (ďalej aj „smernica“).

Touto smernicou prijatou v dôsledku vývoja smerujúceho k vzniku finančných skupín poskytujúcich služby v rôznych podsektoroch finančného sektora, Európska únia upravila podmienky výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi.

Niektoré z finančných konglomerátov patria medzi najväčšie finančné skupiny, pôsobiace na finančných trhoch, ktoré poskytujú služby globálne. Ak by sa finančné konglomeráty a najmä banky a inštitúcie elektronických peňazí (spoločne označené ako úverové ústavy), poisťovne a obchodníci s cennými papiermi a správcovské spoločnosti, ako súčasti finančných konglomerátov, dostali do hospodárskych ťažkostí, tieto by mohli mať nielen negatívny vplyv na individuálnych vkladateľov, majiteľov poistiek a investorov, ale mohli by vážne destabilizovať celý finančný systém. V porovnaní s dohľadom nad obozretným podnikaním úverových ústavov, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi na individuálnom základe a dohľadom na konsolidovanom základe ide teda o celoskupinový, tzv. doplňujúci dohľad nad obozretným podnikaním tých podnikateľských subjektov z jednotlivých finančných podsektorov, ktoré sú súčasťou finančných konglomerátov. Doplňujúci dohľad sa týka platobnej schopnosti a koncentrácie rizík na úrovni finančného konglomerátu, vnútroskupinových obchodov, vnútorných postupov riadenia rizík na úrovni konglomerátu a primeraného a vhodného charakteru riadenia konglomerátu.

Na to, aby doplňujúci dohľad nad úverovými ústavmi, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi vo finančnom konglomeráte bol účinný, musí sa uplatňovať voči tým finančným konglomerátom, ktorých medzisektorové finančné činnosti sú významné. K tomu dochádza, ak sa naplnia určené limity, bez ohľadu na štruktúru samotných činností. Doplňujúci dohľad sa vzťahuje na finančné činnosti upravené v legislatíve týkajúcej sa príslušného finančného podsektora (bankovníctvo, investičné služby, poisťovníctvo) a vzťahuje sa na osoby, ktoré sa významne angažujú v uvedených činnostiach, vrátane správcovských spoločností zaoberajúcich sa správou investičného majetku. Požiadavky na riadenie finančného konglomerátu, najmä ak ide o zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť smerujú k zohľadneniu právnej štruktúry konglomerátu namiesto riadenia konglomerátu podľa odvetvia podnikateľskej činnosti.

Pre všetky finančné konglomeráty, na ktoré sa vzťahuje doplňujúci dohľad, musí byť vymenovaný koordinátor spomedzi príslušných dohliadacích orgánov. Úlohy a oprávnenia koordinátora nesmú mať negatívny vplyv na úlohy a povinnosti ostatných dohliadacích orgánov, upravené v sektorových predpisoch. Koordinátor a dohliadacie orgány musia mať prístup k informáciám potrebným na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré získavajú od dohliadaných osôb, členov finančného konglomerátu, prípadne od iných dohliadacích orgánov. Medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad úverovými ústavmi, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi (patriacimi do toho istého finančného konglomerátu) musí byť dostatočná spolupráca vrátane mechanizmov operatívnej spolupráce.

V tejto súvislosti sa zákon o bankách doplňuje o ustanovenia o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi, vykonávanom Národnou bankou Slovenska.

Navrhovanou novelou zákona o bankách sa ustanovuje, čo sa rozumie finančným konglomerátom, podmienky, kedy doplňujúci dohľad vykonáva Národná banka Slovenska, limity na identifikáciu finančného konglomerátu a požiadavky zabezpečujúce bezpečné podnikanie na úrovni finančného konglomerátu, ktorého súčasťou sú banky alebo inštitúcie elektronických peňazí. Ďalej sa doplňujú do zákona o bankách ustanovenia o spolupráci Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu zodpovednými za dohľad nad ďalšími osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

Novela transponuje do slovenského právneho poriadku inštitúty finančná holdingová inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ako aj ich definície a obsah.

Úverové ústavy, poisťovne a obchodníci s cennými papiermi, ktorých sídlo sa nachádza v Európskej únii, môžu byť súčasťou finančného konglomerátu, ktorého sídlo sa nachádza mimo spoločenstva. Na tieto regulované osoby sa vzťahuje rovnocenný režim doplňujúceho dohľadu, primeraný doplňujúcemu dohľadu nad osobami so sídlom v Európskej únii. Na uvedený účel je potrebná výmena informácií s dohliadacími orgánmi tretích štátov o všetkých skutočnostiach dôležitých pre výkon doplňujúceho dohľadu. Existenciu rovnocenných režimov doplňujúceho dohľadu možno predpokladať len vtedy, ak sa orgány dohľadu tretích štátov zaviažu, že budú spolupracovať s orgánmi doplňujúceho dohľadu spoločenstva pokiaľ ide o účel a spôsoby výkonu doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami finančného konglomerátu.

Predmetným návrhom novely zákona sa zároveň v čl. II upravuje aj zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov tak, že na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách upravujúce doplňujúci dohľad.

Predložený návrh novely zákona o bankách je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.

Obsah predloženého návrhu zákona nie je v rozpore s právnymi predpismi, ktoré platia v Európskej únii pre oblasť bankovníctva.

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť návrhu zákona č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1.Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení – bankové právo, finančné služby.

Podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire z roku 2001 návrh

zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva Kapitola 3 – Slobodné

poskytovanie služieb a taktiež je prioritou aj podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej

a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskeho spoločenstva (Biela

kniha) v sekcii 13 – finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole č. 3 – Slobodné

poskytovanie služieb.

Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 a termín jeho predloženia bol pôvodne stanovený na apríl 2004.

b)Z negociačných pozícií kapitoly č. 3 vyplýva potreba transponovať smernicu č.◊2002/87/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v Zmluve o založení Európskych spoločenstiev – čl. 3 ods. 1 písm. h), čl. 4 ods. 1, čl. 14 ods. 2, čl. 43, čl. 44 ods. 1 písm. f), čl. 48, čl. 50, čl. 51 ods. 2, čl. 56 až 60,

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií (OJ L 126 z 26. 5. 2000),

–v smernici 2000/28/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/12 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií (OJ L 275 z 27. 10. 2000),

–v smernici 2000/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o zakladaní, podnikaní a o kontrole podnikania inštitúcií zaoberajúcich sa elektronickými peniazmi (OJ L 275 z 27. 10. 2000),

–v smernici Rady 93/6 o kapitálovej primeranosti investičných firiem a úverových inštitúcií (zmenená smernicou 98/31/ES Európskeho parlamentu a Rady a smernicou 98/33/ES Európskeho parlamentu a Rady) (OJ L 141 z 11. 6. 1993),

–v smernici 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov (OJ L 125 z 5. 5. 2001),

–v smernici 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES (OJ L 35) z 11. 2. 2003).

c)je upravená v práve Európskej únie,

–v Zmluve o Európskej únii - čl. 2.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony

- 1 -

Osobitná časť

K bodom 1 až 3

Činnosti uvedené v § 2 ods. 2 písm. c), d) a k) zákona o bankách sa zosúlaďujú s činnosťami uvedenými v zákone o cenných papieroch.

K bodu 4

Ustanovenie § 2 ods. 4 sa upresňuje vo vzťahu k zahraničným bankám so sídlom v členskom štáte Európskej únie, na ktoré sa vzťahujú výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie uvedené v § 11 až 20 zákona o bankách.

K bodu 5

Účelom zmeny navrhovanej v § 2 ods. 8 je v súlade s právom Európskej únie vytvoriť rovnaké podmienky v oblasti povoľovania vzniku nových bankových subjektov (pobočiek zahraničných bank), výkonu bankových činností na základe jednotného bankového povolenia ako aj v oblasti výkonu bankového dohľadu aj vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi Európskej únie, ale sú členmi európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Nórsko a Lichtenštajnsko).

K bodu 6

Zmena navrhovaná v § 6 ods. 1 upravuje rozšírenie výkonu bankového dohľadu, resp. predmetu výkonu bankového dohľadu aj o tzv. doplňujúci dohľad nad osobami, ktoré sú súčasťou finančných konglomerátov a nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 7

Nové odseky 4 a 5 v § 6 vymedzujú jednak vzťah troch typov dohľadov vykonávaných Národnou bankou Slovenska ako aj okruh osôb, nad ktorými Národná banka Slovenska v rámci týchto dohľadov nevykonáva dohľad na individuálnom základe, dohľad na konsolidovanom základe a ani dohľad v rámci doplňujúceho dohľadu.

K bodu 8

Účelom zmeny v § 6 ods. 7 je vytvoriť legislatívne podmienky na výkon dohľadu dohliadacími orgánmi z členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, zodpovedajúce európskemu právu (najmä smerniciam č. 2000/12/ES, 2001/24/ES a 2002/87/ES) a zosúladiť toto ustanovenie s novou úpravou v deviatej časti zákona.

K bodu 9

Ustanovenia nového odseku 8 v § 7 sú transpozíciou tých ustanovení smernice č. 2002/87/ES, ktorými došlo k ďalšej novelizácii základnej bankovej smernice č. 2000/12/ES. Tieto zmeny odrážajú legislatívnu úpravu finančných konglomerátov a vyjadrujú povinnosť úzkej spolupráce dohliadacích orgánov členských štátov pri licencovaní bankových subjektov, a to nielen ak ide o orgány bankového dohľadu navzájom, ale aj o orgány dohliadajúce nad ostatnými podnikateľskými subjektmi finančného sektora.

K bodu 10

Zmena v § 7 odseku 15 písmene f), rovnako ako zmena v bode 6, spresňuje daný pojem a tým aj úpravu predmetnej problematiky.

K bodu 11

Pojem „kontrola“ v § 7 ods. 19 písm. a) bolo potrebné spresniť tak, že do podielu 50 % sa zarátava nielen jednotlivý podiel, ale aj súčet viacerých podielov. Súčasne sa vypúšťa z pojmu kontrola 20-percentný podiel na základnom imaní pre účely dohľadu na konsolidovanom základe. Toto kritérium bude definované ako „majetková účasť“ podľa § 44 ods. 5 písm. m).

K bodu 12

V nadväznosti na obsah úpravy v § 7 odseku 8 sa v § 7a odsekoch 1 a 2 určuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať okolnosti súvisiace s podmienkami udelenia bankového povolenia s príslušným orgánom dohľadu členského štátu v závislosti od majetkových a kontrolných väzieb iných osôb voči žiadateľovi, sídliacich na území iného členského štátu.

V nadväznosti na novú úpravu v ôsmej a deviatej časti zákona je účelom nového § 7a (ods. 3 a 4), úprava podmienok, za ktorých možno udeliť bankové povolenie v prípade, ak právoplatnosťou tohto povolenia sa banka stane súčasťou finančného konsolidovaného celku, ktorý riadi finančná holdingová inštitúcia alebo súčasťou finančného konglomerátu, ktorý riadi zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

K bodu 13

Podľa navrhovaných zmien v § 13 ods. 1 až 3 sa má v zákone o bankách jednoznačne vyjadriť, že pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska o zriadení pobočky banky v zahraničí ide o konanie podľa § 94 až 114 a že príslušná banka môže proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska podať rozklad. Takéto rozhodnutie je tiež preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

K bodu 14

Do § 23 sa navrhuje doplniť nové splnomocnenie na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorým by sa ustanovovali podrobnosti o systéme a postupoch vnútornej kontroly a o systéme riadenia rizík a zásadách obozretného podnikania.

K bodu 15

V záujme odstránenia výkladových problémov sa navrhuje použiť pojem „obdobne“ namiesto pojmu „primerane“.

K bodu 16

Účelom nových odsekov 15 až 17 v § 28 je obdobne ako pri udeľovaní bankového povolenia (§ 7a) upraviť podmienky aj pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu NBS v nadväznosti na doplnenia v ôsmej a deviatej časti zákona, ak v dôsledku tohto súhlasu a následne nadobudnutia podielu na základnom imaní banky nadobúdateľom sa banka stane súčasťou finančného konsolidovaného celku, ktorý riadi finančná holdingová inštitúcia alebo súčasťou finančného konglomerátu, ktorý riadi zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

V odseku 17 je upravená povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať okolnosti súvisiace s podmienkami udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke s príslušným orgánom dohľadu členského štátu v závislosti od existujúcich majetkových a kontrolných väzieb iných osôb voči žiadateľovi, ktoré sídlia na území iného členského štátu.

K bodu 17

V § 30 ods. 2 je potrebné pojem „kontrola“ nahradiť novým pojmom „ovládanie“, ktorý je zavedený v § 44 ods. 5 písm. l).

K bodu 18

Navrhuje sa spresniť v § 30 ods. 3, že pobočky zahraničnej banky sú povinné vykonávať okrem výpočtov rizík aj výpočty rizikovo vážených aktív rovnako ako banky.

Ďalej sa navrhuje, aby súhlas Národnej banky Slovenska udelený na použitie vlastných modelov banky bol potrebný aj na zmenu týchto vlastných modelov.

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 30 ods. 3 tak, aby z neho jednoznačne vplývalo, že žiadosť o súhlas na používanie vlastných modelov predkladá Národnej banke Slovenska za pobočku zahraničnej banky zahraničná banka, ktorá ju zriadila.

K bodu 19

Navrhuje sa doplniť splnomocnenie tak, aby sa opatrenie Národnej banky Slovenska mohlo vzťahovať aj na konsolidované celky a subkonsolidované celky.

K bodu 20

V § 31 ods. 1 písm. a) sa spresňuje znenie v záujme zrozumiteľnosti a predídenia výkladovým problémom.

K bodu 21

V § 31 ods. 3 je potrebné pojem „kontrola“ nahradiť novým pojmom „ovládanie“, ktorý je zavedený v § 44 ods. 5 písm. l).

K bodu 22

Upresňuje sa definícia skupiny hospodársky spojených osôb.

K bodu 23

Navrhuje sa spresniť ustanovenie § 37 ods. 4 písm. a) tak, aby banky nemuseli uverejňovať údaje o všetkých akcionároch, ale iba o niektorých akcionároch v rozsahu ustanovenom v opatrení Národnej banky Slovenska vydanom podľa § 37 ods. 10.

K bodu 24

Navrhuje sa ustanoviť, že povinnosti podľa § 39 ods. 7 a § 41 ods. 4 budú mať nielen banky, ale aj pobočky zahraničných bánk.

K bodu 25

V § 39 ods. 9 a 10 je potrebné pojem „kontrola“ nahradiť novým pojmom „ovládanie“, ktorý je zavedený v § 44 ods. 5 písm. l).

K bodu 26

Navrhuje sa ustanoviť, že povinnosti podľa § 41 ods. 4 budú mať nielen banky, ale aj pobočky zahraničných bánk.

K bodu 27

Nové ustanovenie § 44 vymedzuje presnejšie účel, predmet a rozsah bankového dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného Národnou bankou Slovenska ako aj spresňuje súvisiace pojmy v nadväznosti na transponovanie smernice č. 2000/12/ES v znení smernice č. 2002/87/ES. Ustanovenie definuje na účel dohľadu na konsolidovanom základe nové pojmy v slovenskom právnom poriadku - „finančná holdingová inštitúcia“, „holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ a „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť. § 45 až 49 upravujú problematiku dohľadu na konsolidovanom základe v nadväznosti na nové pojmy používané v súvislosti so zavedením doplňujúceho dohľadu.

Ustanovenie § 46 novo upravuje tiež povinnosť Národnej banky Slovenska zahrnúť do konsolidovaného dohľadu aj tie subjekty (banky alebo finančné inštitúcie), ovládajúca finančný konsolidovaný celok, ktoré by inak nepodliehali obdobnému dohľadu.

K bodu 28

K § 49a

Ustanovenie upravuje v súlade so smernicou 2002/87/ES novú formu celoskupinového dohľadu a vymedzuje predmet a účel tohto dohľadu a okruh finančných konglomerátov, ktorých sa doplňujúci dohľad týka. Súčasne určuje, že táto forma dohľadu nenahradzuje doterajšie formy bankového dohľadu - dohľad na individuálnom základe a dohľad na konsolidovanom základe, ale vykonáva sa popri nich.

K § 49b

Ustanovenie upravuje na účely výkonu doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi základné pojmy “finančný konglomerát”, “finančný sektor”, “zmiešaná finančná spoločnosť”, “skupina” a “regulovaná osoba” ako aj ich definície, resp. obsah.

K § 49c

Spomedzi príslušných dohliadacích orgánov v zmysle smernice EÚ o doplňujúcom dohľade vykonáva niektorý úlohu tzv. koordinátora. Ustanovenie určuje, v ktorých situáciách túto úlohu plní Národná banka Slovenska, čím zároveň aj upravuje jej pôsobnosť vo vzťahu k príslušným finančným konglomerátom a regulovaným osobám v rámci týchto konglomerátov. Druhý a tretí odsek upravujú možné výnimky zo zákonom určeného postupu, a to v podobe rozšírenia (prevzatie výkonu doplňujúceho dohľadu) alebo zúženia (prenechanie výkonu dohľadu) tejto novej pôsobnosti Národnej banky Slovenska. Výnimky závisia od konkrétnych situácií, t. j. štruktúry finančného konglomerátu a sú založené na dohode NBS s Úradom pre finančný trh ako orgánom vystupujúcim v úlohe koordinátora vo vzťahu k iným finančným konglomerátom, vymedzeným osobitnými zákonmi (zákon o cenných papieroch a investičných službách a zákon o poisťovníctve).

K § 49d

Základom pre výkon doplňujúceho dohľadu je identifikácia tých finančných konglomerátov, ktoré majú podliehať doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Kritériá pre takýto “výber” sú určené v § 49e zákona. Národná banka Slovenska postupuje pri tejto identifikácii v súčinnosti s Úradom pre finančný trh a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov Európskej únie, vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami, ktoré sú súčasťou príslušných finančných konglomerátov a samotnými finančnými konglomerátmi. Ustanovenie upravuje aj postup pri určovaní (identifikácii), že konkrétny finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

K § 49e

Ustanovenie obsahuje základné kritériá pre identifikáciu príslušných konglomerátov, t. j. určenie, že konkrétny finančný konglomerát splňuje zákonom určené podmienky pre jeho zaradenie do doplňujúceho dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska.

Kritériá, kedy sa činnosti považujú za sústredené vo finančnom sektore a kedy sú činnosti vo finančných sektoroch významné, sú založené na matematických vzťahoch. Ide o podiely celkových aktív finančných sektorov a celkových aktív vymedzených osôb, pričom výsledná hodnota týchto podielov je meraná limitom 40 %, resp. 10 %. Uvedené nástroje a limity boli transponované zo smernice 2002/87/ES o finančných konglomerátoch.

Ustanovenie odseku 5 oprávňuje NBS v určitých prípadoch rozhodnúť po dohode s ÚFT a príslušným orgánom dohľadu členského štátu, že skupina nie je finančným konglomerátom pre účely doplňujúceho dohľadu, ak výkon tohto dohľadu by nebol vhodný z hľadiska samotného účelu tohto dohľadu.

K § 49f

Ustanovenia odsekov 1 a 2 upravujú povinnosť banky a inštitúcie elektronických peňazí (t. j. úverových ústavov v zmysle základnej bankovej smernice EÚ), ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, dodržiavať požiadavky týkajúce sa dostatočnej výšky vlastných zdrojov, nevystavenia sa nepovolenej koncentrácii rizík finančného konglomerátu, sledovania významných vnútroskupinových obchodov vo finančnom konglomeráte, zabezpečenia systému riadenia rizík a systému vnútornej kontroly a poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska. Tieto požiadavky sú podrobnejšie upravené v § 49g až 49k.

V § 49g až 49j sú určené povinnosti banky a inštitúcie elektronických peňazí, pričom v tomto ustanovení sú taxatívne uvedené podmienky, kedy sú banky povinné dodržiavať povinnosti uvedené vo vyššie uvedených ustanoveniach. Taktiež je určený postup v situácii, ak vymedzené regulované osoby majú sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ.

K § 49g

Zmyslom týchto ustanovení je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V zákone je stanovená základná povinnosť pre banky a inštitúcie elektronických peňazí zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu určí opatrenie Národnej banky Slovenska.

K § 49h

Obmedzenie koncentrácie rizík na individuálnom základe bolo doteraz právne upravené v zákone o bankách najmä v ustanoveniach o majetkovej angažovanosti. V podmienkach finančných konglomerátov, keďže ide o veľké finančné skupiny, by nadmerná koncentrácia rizík mohla spôsobiť problémy v celom finančnom systéme. Preto účelom týchto ustanovení je obmedziť koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu. Zákon určuje povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Podľa toho, ktorá osoba kontroluje finančný konglomerát, vzťahujú sa na koncentráciu rizík príslušné ustanovenia § 31 až § 33 zákona o bankách. Podrobnosti o majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu, bankového sektora a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti určí opatrenie NBS.

K § 49i

Vykonávanie určitých obchodov medzi osobami vo finančnom konglomeráte prináša zvýšené riziko aj pre finančný konglomerát ako celok. Preto je v týchto ustanoveniach uložená povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch vo finančnom konglomeráte. Podrobnosti ustanoví opatrenie Národnej banky Slovenska.

K § 49j

V rámci dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi je potrebné v určitej miere regulovať aj vnútorné riadenie a postupy voči osobám tvoriacim finančný konglomerát. Upravuje sa preto povinnosť bánk a inštitúcií elektronických peňazí vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, vrátane predpísaných náležitostí týchto systémov.

K § 49k

Systém získavania a poskytovania informácií, upravený v tomto ustanovení, slúži na sledovanie všetkých dôležitých ukazovateľov týkajúcich sa činnosti a finančného stavu finančného konglomerátu ako aj regulovaných osôb, ktoré sú jeho súčasťou a na vzájomnú spoluprácu a koordináciu výkonu doplňujúcich dohľadov príslušných dohliadacích orgánov.

V týchto ustanoveniach je ucelene uvedená pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad osobami vo finančnom konglomeráte vrátane spolupráce s inými príslušnými dohliadacími orgánmi.

K § 49l

Ustanovenie ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone doplňujúceho dohľadu s úradom a príslušnými dohliadacími orgánmi členských štátov, a to aj v situácii, ak plnia funkciu koordinátorov voči iným finančným konglomerátom, než sú tie, voči ktorým je koordinátorom Národná banka Slovenska a poskytovať si potrebné informácie. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 49m

Vychádzajúc zo smernica 2002/87/ES úprava umožňuje, aby nielen orgány zodpovedné za výkon doplňujúceho dohľadu ale aj osoby zahrnuté do tohto doplňujúceho dohľadu, bez ohľadu na to, či sú regulovanými osobami v zmysle § 49b písm. e), mohli si vymieňať informácie významné z hľadiska doplňujúceho dohľadu. Rozsah týchto informácií je určený ustanoveniami § 49g až § 49j zákona o bankách.

K § 49n

Ustanovenie vytvára podmienky pre overovanie informácií poskytnutých podľa § 49m príslušným orgánom dohľadu členských štátov zodpovedným za dohľad nad regulovanými osobami a finančnými konglomerátmi.

K § 49o

Úprava povinnosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má vo finančnom konglomeráte postavenie upravené v § 49c, týkajúca sa vypracúvania a poskytovania určených výkazov, hlásení a iných správ Národnej banke Slovenska slúži na zabezpečenie toku informácií potrebných pre Národnú banku Slovenska pre výkon doplňujúceho dohľadu.

K bodu 29

Navrhuje sa upraviť § 50 ods. 1 tak, aby Národná banka Slovenska mohla ukladať sankcie aj na porušenie právne záväzných aktov ES a EÚ vzťahujúcich sa na bankovú činnosť. Zároveň sa navrhuje úprava dolnej hranice rozpätia pokuty, ktorú môže Národná banka Slovenska uložiť banke a pobočke zahraničnej banky a rozširujú sa kritéria hodnotenia zistených nedostatkov, na základe ktorých sa bude Národná banka Slovenska rozhodovať pri stanovovaní výšky uloženej pokuty.

K bodu 30

Zmena ustanovenia § 50 ods. 2 upravuje zaradenie určených fyzických osôb medzi tie, ktorým NBS môže podľa platnej úpravy uložiť pokutu a tiež určuje výška možnej pokuty. Doplnenia tohto ustanovenia boli potrebné nielen v záujme umožnenia postihu, ale najmä zabezpečenia vynútiteľnosti splnenia niektorých povinností súvisiacich s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe a doplňujúceho dohľadu.

K bodu 31

Doplnenie ustanovenia § 50 ods. 10 rovnako ako platné znenie zákona v súvislosti s inými prípadmi, určuje objektívnu lehotu a subjektívnu lehotu Národnej banke Slovenska na uloženie pokuty zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, v nadväznosti na úpravu možnosti uloženia tejto pokuty podľa nového § 51a.

K bodu 32

Upresňuje sa § 51 ods. 1 v nadväznosti na vypustenie legislatívnej skratky „konsolidovaný celok“. Zároveň sa navrhuje úprava dolnej hranice rozpätia pokuty, ktorú môže Národná banka Slovenska uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe a rozširujú sa kritéria hodnotenia zistených nedostatkov, na základe ktorých sa bude Národná banka Slovenska rozhodovať pri stanovovaní výšky uloženej pokuty.

K bodu 33

Ustanovenie § 51a súvisí s novou úpravou v § 6 ods. 1. Vytvára oprávnenie Národnej banky Slovenska uložiť pokutu zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad a pokutu zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá kontroluje takýto finančný konglomerát, ako aj sankciu akejkoľvek osobe pôsobiacej v rámci finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva dohľad.

K bodu 34

Navrhovaným doplnením § 68 sa rozširuje účel, na ktorý bude možno poskytnúť hypotekárny úver. Hypotekárny úver bude možno poskytnúť aj na splatenie už poskytnutého hypotekárneho úveru použitého na doteraz možné účely a ktorý je úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze.

K bodu 35

Upravuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 66b a navrhuje sa možnosť zabezpečiť hypotekárny úver a komunálny úver poskytnutý hypotekárnou bankou aj takou nehnuteľnosťou, na ktorú sa vzťahuje záložné právo zriadené na zabezpečenie iného hypotekárneho úveru a komunálneho úveru poskytnutého tou istou hypotekárnou bankou za predpokladu splnenia podmienok § 72.

K bodu 36

Úprava súvisí s bodom 34.

K bodu 37

Zánik nároku na štátny príspevok v prípade písm. b) § 85 ods. 4 je od začiatku lehoty splatnosti určenej v zmluve o hypotekárnom úvere, pričom k porušeniu podmienok môže dôjsť aj počas tejto lehoty. V navrhovanom odseku 6 sa dáva povinnosť poberateľovi hypotekárneho úveru vrátiť poskytnutý štátny príspevok z dôvodu porušenia základných podmienok na uzatváranie zmlúv o hypotekárnom úvere a poskytovanie štátneho príspevku. Zodpovednosť za vrátenie štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie štátneho príspevku je doteraz daná v § 86 ods. 5 písm. c) len hypotekárnej banke.

K bodu 38

Zmena sa navrhuje vzhľadom na navrhovanú úpravu finančných vzťahov v rámci plánovania a rozpočtovania finančných prostriedkov určených na podporu výstavby a zlepšenie kvality bývania. Kompetencia poskytovania a zúčtovania štátneho príspevku k hypotekárnym úverom prechádza na kapitolu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

K bodu 39

Navrhovaným doplnením §◊87 nového odseku◊8 sa vytvoria predpoklady pre poskytovanie údajov Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR o účele poskytnutia takých hypotekárnych úverov, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok alebo na ktoré sa poskytuje štátny príspevok. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR bude potrebovať takéto údaje na účely plnenia úloh súvisiacich s poskytovaním štátneho príspevku na hypotekárne úvery.

K bodu 40

Navrhnutá úprava §◊89 odseku◊3 vychádza z obsahu Smernice 2001/97/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. decembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 91/308/EHS o ochrane finančného systému pred využívaním na účely prania špinavých peňazí (ďalej len “smernica”). Podľa Článku 3 odseku 9 smernice na inštitúcie a osoby podliehajúce smernici sa nevzťahujú požiadavky identifikácie stanovené v tomto článku, ak je klient úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, na ktorú sa vzťahuje táto smernica alebo úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou so sídlom v tretej krajine, ktorá podľa názoru príslušného členského štátu ukladá rovnocenné požiadavky ako sú požiadavky stanovené v smernici. Vychádzajúc z citovanej úpravy smernice a súčasne zo skutočnosti, že 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, počnúc uvedeným dňom nebude možné v danej súvislosti priznávať úverovej inštitúcii a finančnej inštitúcii so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru nevýhodnejšie postavenie ako majú obdobné subjekty so sídlom v Slovenskej republike (ktoré sú taxatívne vymenované vo štvrtej vete doterajšieho ustanovenia §◊89 ods.◊3 zákona o bankách).

K bodu 41

V odstránenia výkladových problémov pri aplikácii doterajšieho znenia § 91 ods. 4 písm. g) sa (na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) navrhuje zmena a spresnenie znenia § 91 ods. 4 písm. g).

K bodu 42

V § 91 ods. 4 písm. j) sa legislatívnotechnicky upravuje znenie v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky v § 45 ods. 2.

K bodu 43

Navrhovaným doplnením §◊91 odseku◊4 o nové písmená◊m) a◊n) dochádza k zaradeniu Úradu na ochranu osobných údajov a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky medzi inštitúcie, ktoré sú pri plnení svojich (zákonom určených) úloh oprávnené vyžadovať od bánk a pobočiek zahraničných bánk informácie chránené bankových tajomstvom. Inak by tieto inštitúcie nemohli plnohodnotne plniť všetky svoje úlohy podľa zákona NR SR č.◊39/1993◊Z.◊z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR, respektíve v prípade Úradu na ochranu osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K bodom 44 a 45

V navrhovanou úpravou §◊91 ods.◊8 a novým znením poznámok pod čiarou k odkazom◊86a a 86c sa odstraňuje legislatívna nepresnosť, ktorá sa do zákona o bankách dostala pri jeho novelizácii v rámci zákona č.◊215/2004◊Z.◊z. o ochrane utajovaných skutočností. Zákonom o ochrane utajovaných skutočností bola do zákona o bankách ◊do §◊91 odseku◊4 nového písmena◊l)◊ nesprávne doplnená poznámka pod čiarou k odkazu◊86a, napriek tomu, že obsahovo úplne inú poznámku pod čiarou k odkazu◊86a už obsahoval §◊91 odsek◊8 zákona o bankách.

Navrhovaným doplnením §◊93a o nový odsek◊7 sa upravujú pravidlá monitorovania priestorov bankových subjektov pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu a pravidlá využívania a likvidácie takýchto záznamov, a to v nadväznosti na ustanovenia §◊10 ods.◊7 a §◊13 ods.◊7 zákona č.◊428/2002◊Z.◊z. o ochrane osobných údajov.

K bodu 46

Z dôvodu zjednotenia s ostatnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi sa v § 114a legislatívnotechnicky upravuje transpozičné ustanovenie.

K bodu 47

Navrhovaná zmena § 122b ods. 6 súvisí so stanoviskom Úradu na ochranu osobných údajov zaslaným ministrovi financií, podľa ktorého platné znenie § 122b ods. 6 nespĺňa požiadavky na ochranu osobných údajov.

K bodu 48

V § 122c sa v záujme jednoznačnosti výkladu zákona upravuje v rámci prechodných ustanovení, kedy a za ktoré účtovné obdobie sa začne vykonávať doplňujúci dohľad.

K bodu 49

Vzhľadom na to, že hlavným cieľom predloženej novely zákona o bankách je zapracovanie predmetnej smernice EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, bolo potrebné upraviť aj prílohu k zákonu upravujúcu zoznam preberaných smerníc. Zároveň sa znenie tejto transpozičnej prílohy legislatívnotechnicky zjednocuje s ostatnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K článku II

K bodu 1

Vzhľadom na to, že Európska centrálna banka vyhlasuje kurzy mien až o 14,00 hod. každého dňa, je technický problém prepočítavať sumy osobitne regulovaných prevodov kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod. Preto sa navrhuje, aby pri prepočtoch sa používal kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň predchádzajúci dňu účinnosti prevodného príkazu.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby inštitúcie elektronických peňazí mohli mať uložené povinné minimálne rezervy aj priamo na svojom účte v Národnej banke Slovenska a nielen prostredníctvom účtov bánk.

K bodu 3

Zmena navrhnutá v § 21b ods. 11 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadväzuje na novelizáciu zákona o bankách, ktorá sa týka výkonu doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi a vyplýva zo smernice č. 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. Úverovými ústavmi sú v zmysle základnej bankovej smernice č. 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových ústavov v znení neskorších zmien okrem bánk aj inštitúcie elektronických peňazí. Vzhľadom na to, že inštitúcie elektronických peňazí upravuje zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bolo potrebné vo vzťahu k novej úprave doplňujúceho dohľadu nad osobami v rámci finančného konglomerátu podľa zákona o bankách upraviť aj zákon o platobnom styku tak, že na inštitúcie elektronických peňazí sa vzťahujú ustanovenia o doplňujúcom dohľade rovnako ako na banky.

K bodom 4 a 5

Upravujú sa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. f), § 40 ods. 2 písm. e) a § 50 ods. 2 písm. b) vzhľadom na to, že podniky pomocných bankových služieb nemôžu vykonávať platobný styk, ale iba činnosti uvedené v § 25 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

K bodom 6 a 7

Z dôvodu zjednotenia s ostatnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi sa legislatívnotechnicky upravuje transpozičné ustanovenie a transpozičná príloha..

K článku III

Navrhnutými úpravami zákona o ochrane vkladov sa reaguje jednak na navrhované úpravy zákona o bankách [doplnením bodu 6 do § 3 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane vkladov], ako aj na nový zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení [doplnením ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c) bodu 1 zákona o ochrane vkladov] a na nový zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní [úpravou poznámok pod čiarou k odkazom 5g, 5l a 7c].

Zároveň sa navrhuje upraviť znenie § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o ochrane vkladov a doplniť nový odsek 4 do § 26 tak, aby sa zjednodušilo rozlišovanie a zisťovanie tých právnických osôb, ktorých vklady sú vylúčené zo systému ochrany vkladov podľa § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona o ochrane vkladov. Pritom sa vkladateľom, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, ukladá zákonná povinnosť písomne oznamovať skutočnosti,

ktoré sú týmto vkladateľom známe, pričom sú rozhodujúce pre rozlišovanie zákonom chránených vkladov a zákonom nechránených vkladov (teda ukladá sa písomné oznamovanie existencie alebo neexistenciu povinnosti vkladateľa dať si urobiť audit účtovnej závierky). Bez uloženia navrhovanej povinnosti vkladateľom, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, by banky mohli potrebné informácie (skutočnosti) zisťovať len administratívne mimoriadne komplikovaným spôsobom a postupom. Výnimkou z tejto oznamovacej povinnosti majú akciové spoločnosti preto, lebo všetky akciové spoločnosti majú priamo zo zákona (bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu alebo iné skutočnosti) povinnosť dať si overiť účtovnú závierku audítorom. V rámci navrhovaného § 3 ods. 3 písm. c) nového bodu 3b a § 26 nového odseku 4 sa tiež upravuje vylúčenie vkladov zo zákonnej ochrany pre prípad, že vkladatelia, ktorí sú obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, si nesplnia navrhovanú zákonnú oznamovaciu povinnosť. Týmto sa zabezpečí úplne jednoznačné eliminovanie pochybností v bankovej praxi o tom, či vklad patrí alebo nepatrí medzi zákonom chránené vklady v prípade, ak jeho vkladateľ (obchodná spoločnosť alebo družstvo), neoznámi banke, či musí alebo nemusí mať svoju účtovnú závierku overenú audítorom. Zároveň sa z dôvodu zjednotenia s ostatnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi legislatívnotechnicky dopĺňa transpozičné ustanovenie a transpozičná príloha.

K článku IV

Navrhnutými úpravami Devízového zákona (zákona NR SR č.◊202/1995◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov) sa v rámci bodu◊3 spresňuje okruh ohlasovaných skutočností, ktoré podliehajú devízovej ohlasovacej povinnosti tak, aby okruh týchto skutočností bol celkom jednoznačne zrejmý predovšetkým vo vzťahu k organizačným zložkám cudzozemcov v tuzemsku vrátane organizačných zložiek takých cudzozemcov, ktorí tvoria súčasť finančných konglomerátov. Súčasne sa v rámci bodu◊4 spresňujú povinnosti devízových miest (predovšetkým bánk a pobočiek zahraničných bánk) v oblasti vykonávania cezhraničných (devízových) prevodov peňažných prostriedkov. Okrem toho sa v rámci bodov◊1 a◊2 spresňujú všeobecné podmienky, ktoré musia splniť žiadatelia o devízovú licenciu.

Bodmi 5 a 6 sa odstraňujú chyby v Devízovom zákone, ktoré zostali po jeho ostatnej novele (vykonanej zákonom č.◊602/2003◊Z.◊z. účinným od 1.◊1.◊2004) tým, že sa zmeny nepremietli do všetkých súvisiacich ustanovení. V bodoch 7 a 8 sa z dôvodu zjednotenia s ostatnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi legislatívnotechnicky upravuje transpozičné ustanovenie a transpozičné prílohy.

K článku V

Vzhľadom na veľký rozsah úprav zákona o bankách navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia zákona o bankách.

K článku VI

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a zároveň vzhľadom na dôležitosť navrhovaných legislatívnych úprav sa termín nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu novely zákona o bankách navrhuje na 1.◊január 2005.

Bratislava 16. júna 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu