Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.06.2006 do 30.06.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) upravuje práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

Účelom vládneho návrhu zákona je zjednodušiť režim štátnej služby a zmierniť administratívnu náročnosť celého procesu, najmä zjednodušením konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, zrušením systemizácie, registra štátnych zamestnancov a kvalifikačnej skúšky, presunutím vykonávania výberových konaní, riadenia vzdelávania v štátnej službe, určovania kritérií pre služobné hodnotenia a uchovávania osobných spisov štátnych zamestnancov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru na služobné úrady. V súvislosti s navrhovanými zmenami sa upravuje aj pôsobnosť Úradu pre štátnu službu.

Ďalej sa navrhuje novo upraviť služobné hodnotenia, umožniť štátnemu zamestnancovi vykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá nie je zhodná s predmetom výkonu jeho štátnej služby, funkciu predstaveného obsadiť aj trvalým preložením iného predstaveného v tom istom služobnom úrade.

Okrem už uvedených zmien sa navrhuje odstrániť legislatívne nedostatky, ktoré sa stali zrejmými pri praktickom uplatňovaní zákona o štátnej službe.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu ani zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a ani na tvorbu štátnozamestnaneckých miest. Vládny návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcii a nebude zakladať nároky na pracovné sily a na organizačné zabezpečenie. Z uvádzaných dôvodov sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie nevyhotovuje.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 16. novembra 2005 berie na vedomie konštatovanie, že predložený návrh zákona nebude mať dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu ani zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nemá dopad na zamestnanosť a ani na tvorbu štátnozamestnaneckých miest.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Navrhovaná právna úprava nie je predmetom úpravy medzinárodných zmlúv alebo iných medzinárodných dokumentov.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na praktické uplatňovanie zákona o štátnej službe je nevyhnutné v § 1 ods. 2 nahradiť pojem „politická nezávislosť“ pojmom „politická neutralita“, ktorý presnejšie vymedzuje žiadaný princíp, na ktorom je budovaná štátna služba.

K bodu 2

V ustanovení § 2 ods. 8 písm. a) sa navrhuje rozšíriť taxatívny výpočet funkcií, na ktoré sa nevzťahuje tento zákon. Zákonom č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov sa ustanovuje napríklad pôsobnosť verejného ochrancu práv, jeho postavenie, odmeňovanie a ďalšie náležitosti. Okrem uvedeného je podľa § 10 ods. 6 vedúcim služobného úradu vedúci kancelárie verejného ochrancu práv. To znamená, že sa na verejného ochrancu práv nevzťahuje zákon o štátnej službe ani v dôsledku personálnej únie.

K bodom 3, 27, 32, 79

V ustanoveniach § 3 ods. 1, § 14 ods. 1 a 11 a § 40 ods. 1 písm. a) sa navrhuje vykonať legislatívne úpravy na zosúladenie § 3 s ustanovením § 14, podľa ktorého môže byť do štátnej služby za určitých podmienok prijatý aj občan členskej krajiny Európskej únie.

K bodu 4

Ustanovenie § 3 sa navrhuje rozšíriť v tom smere, aby sa tieto ustanovenia vzťahovali aj na občana členského štátu Európskej únie.

K bodu 5

V spojení s § 5 ods. 3, podľa ktorého sa fyzické osoby volené a odvolávané Národnou radou Slovenskej republiky alebo vymenúvané alebo odvolávané prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky stávajú štátnymi zamestnancami, sa navrhuje novým odsekom 5 v § 5 vymedziť obdobie výkonu politickej funkcie ako výkon verejnej funkcie.

K bodom 6 a 7

V ustanovení § 5 ods. 6 sa navrhujú vykonať legislatívno-technické úpravy pri taxatívnom výpočte ustanovení, ktoré sa vzťahujú na predstavených v politickej funkcii, a zároveň sa navrhuje vypustiť niektoré ustanovenia, ktoré sa na ich štátnozamestnanecký pomer nebudú vzťahovať. Ide o služobný posudok a rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby (§ 17). Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby sa bude vzťahovať len na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady. Zároveň sa v § 5 ods. 6 a 7 navrhuje ustanovenia najmä z dôvodu jednoznačnej právnej úpravy rozdeliť.

K bodom 8 až 15

Navrhuje sa upraviť pôsobnosť Úradu pre štátnu službu v súvislosti s navrhovaným zrušením systemizácie, presunutím vykonávania výberových konaní, riadenia vzdelávania v štátnej službe, určovania kritérií pre služobné hodnotenia a uchovávania osobných spisov štátnych zamestnancov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru na služobné úrady a zjednodušením konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

Pri pôsobnosti Úradu pre štátnu službu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. i) sa navrhuje ustanoviť odkaz právny predpis, podľa ktorého postupuje Úrad pre štátnu služby pri vykonávaní kontroly.

K bodom 16 a 191

Navrhuje sa zrušiť register štátnych zamestnancov (§ 6a a príloha č.5).

Podľa zákona register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje o štátnych zamestnancoch (ich zoznam je ustanovený v zákone). Služobné úrady sú povinné tieto údaje viesť a poskytovať ich Úradu pre štátnu službu. Register obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanovuje služobný predpis vydaný ÚŠS (úrad rozšíril zoznam osobných údajov, ktoré je potrebné o zamestnancoch poskytovať ÚŠS).

Register štátnych zamestnancov sa navrhuje zrušiť z nasledovných dôvodov:

-v zákone o štátnej službe nie je jednoznačne vymedzený zámer spracúvania osobných údajov, ktorý by sa viazal na určitú činnosť. Aj v pripravenej novele zákona (ÚŠS) je účel spracúvania údajov formulovaný vágne. ÚŠS doteraz jednoznačne nevyjasnil účel pre ktorý by mali služobné úrady poskytovať ÚŠS osobné údaje svojich zamestnancov,

-nie je jasné kto bude odberateľom informácií o štátnych zamestnancoch, ktoré ÚŠS získa,

-poskytovaním údajov ÚŠS by došlo k centralizácii osobných údajov za viac ako 43 tis. štátnych zamestnancov, čo by mohlo viesť k snahe o centralizáciu moci,

-register štátnych zamestnancov (personálny informačný systém) neprinesenie žiadne zefektívnenie práce užívateľov systému. Služobné úrady majú svoje personálne informačné systémy z ktorých môžu poskytnúť informácie za služobný úrad o štátnych zamestnancoch v takej podobe a v takom rozsahu ako je potrebné,

-register neprinesie žiadne finančné úspory, naopak spracúvanie a prenos údajov za 43 tis. štátnych zamestnancov si bude vyžadovať náklady zo štátneho rozpočtu (dobudovanie, resp. zakúpenie nových personálnych informačných systémov na jednotlivých služobných úradoch, náklady na vypracovanie a aktualizáciu bezpečnostného projektu na PIS na vedenie registra (UŠS), náklady na prevádzku PIS ÚŠS, atď.).

K bodu 17

V ustanovení § 7 ods. 1 písm. a) a v prílohe č. 3 sa navrhuje zosúladenie pojmu „ostatný ústredný orgán štátnej správy“ so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy.

K bodu 18

V § 7 ods. 1 písm. d) sa navrhuje možnosť v osobitnom predpise ustanoviť postavenie iného orgánu štátnej správy, ktorý súčasne nebude služobným úradom.

K bodu 19

V § 8 ods. 4 sa navrhuje vykonať legislatívno-technické úpravy.

K bodu 20

Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 je Úrad pre štátnu službu splnomocnený na vydanie služobného predpisu, ktorým sa určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok plní úlohy osobného úradu osobný úrad iného služobného úradu ako ten, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Keďže má ísť o špecifiká, ktoré sa v štátnej službe všeobecne nevyskytujú, je potrebné, aby boli iniciátorom vydania tohto služobného predpisu dotknuté služobné úrady.

K bodu 21

Navrhuje sa spresniť funkciu predstaveného z ozbrojených zložiek.

K bodu 22

Novelou zákona o štátnej službe č. 612/2004 Z. z. sa do ustanovenia § 10 ods. 2 doplnili slová „ak osobitný predpis neustanovuje inak“. Týmto zásahom sa vytvorila možnosť vymenovania vedúceho služobného úradu inou osobou ako vedúcim služobného úradu. V týchto prípadoch ide o vymenovanie vedúceho služobného úradu vládou Slovenskej republiky, čo je v zásadnom rozpore s princípmi, na ktorých bol budovaný zákon o štátnej službe, a preto sa navrhujú tieto ustanovenia zo zákona vypustiť vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 4d.

K bodu 23

Navrhuje sa postup pri vymenovaní vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy.

K bodu 24

Ustanovením sa upresňuje postup pri odvolaní vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy.

K bodu 25

V úvodnej vete odseku 12 v § 10 sa rozširuje postup služobného úradu pri odvolaní vedúceho služobného úradu, a to v prípade, ak príde k odvolaniu štatutárneho zástupcu ministrom, príde na základe ustanovenia § 10 ods. 10 aj k jeho odvolaniu ako vedúceho služobného úradu. Tomuto štátnemu zamestnancovi sa však nekončí štátnozamestnanecký pomer a služobný úrad bude pri ďalšom procese postupovať podľa navrhovaného ustanovenia. V ustanovení § 10 ods. 12 písm. b) ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou ustanovenia § 40 ods. 2.

K bodu 26

Navrhuje sa zrušiť systemizáciu (§ 12 a § 13).

Systemizáciou sa určuje počet štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v ich rámci v služobných úradoch alebo v skupinách služobných úradov, počet štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, počet štátnozamestnaneckých miest na ktoré sa vzťahuje osobný plat, počet štátnozamestnaneckých miest odborníkov plniacich úlohy pre člena a objem mzdových prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.

Systemizácia je jedným z prvkov zákona o štátnej službe, ktorý je už prekonaný. ÚŠS iba formálne vstupoval do procesu vypracovania systemizácie. Súčasná vláda (MF) má záujem motivovať správcov rozpočtových kapitol a služobné úrady v ich pôsobnosti, aby svoje úlohy plnili s nižším počtom zamestnancov, pri zachovaní objemu finančných prostriedkov na mzdy, pričom prvok systemizácie akoby „konzervoval“ počet štátnych zamestnancov. Systemizácia súčasne so sebou prináša zbytočnú administratívu - v jednotlivých rozpočtových kapitolách si v priebehu roka vyžaduje vykonávanie zmien – presunov (napr. mzdových prostriedkov medzi skupinami zamestnancov – štátna služba – verejná služba, atď.).

Uvedená problematika si vyžaduje novú právnu a vecnú úpravu (v zákone o rozpočtových pravidlách).

V súvislosti s navrhovaným vypustením systemizácie sa navrhuje vykonať aj potrebné legislatívnotechnické úpravy napr. v § 27 písm. h), § 33 ods. 1, § 46 ods. 2 písm. d), § 55 ods. 1, a súčasne novelizovať zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

K bodu 28

V súvislosti so zrušením disciplinárneho konania a prepustenia zo štátnej služby v dôsledku uloženia disciplinárneho opatrenia sa legislatívnotechnický upravuje ustanovenie § 14 ods. l písm. c).

K bodu 29

Ustanovuje sa nové znenie poznámky pod čiarou k odkazu 5c z dôvodu zrušenia pôvodnej právnej úpravy.

K bodu 30

Navrhuje sa ustanoviť tzv. nulovú toleranciu korupcie v štátnej službe (ekvivalent výkonu práce vo verejnom záujme).

V súvislosti s navrhovanou úpravou sa v § 165e ods. 5 ustanovuje povinnosť preukázať splnenie uvedeného predpokladu do 31 . decembra 2006, s tým, že za takéhoto štátneho zamestnanca môže služobný úrad požiadať o odpis z registra trestov podľa osobitného predpisu, ak s tým štátny zamestnanec súhlasí.

K bodom 31 a 32

Vzhľadom na úpravu prípravnej štátnej služby a jej skrátenie sa navrhuje, aby mohol osobitné kvalifikačné predpoklady podľa § 14 ods. 7 získať štátny zamestnanec vymenovaný v akomkoľvek druhu štátnej služby. V súvislosti s týmto návrhom sa upravuje aj druhá veta v ustanovení § 14 ods. 11.

K bodu 33

V § 14 ods. 12 sa zosúlaďujú pojmy používané v zákone o štátnej službe s pojmami používanými v iných právnych predpisoch.

K bodu 34

Navrhuje sa preniesť výberové konania na služobné úrady. Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad. Navrhuje sa osobitná úprava pre výberové konanie štátnych zamestnancov na súdoch.

K bodom 35 a 36

Zjednodušuje sa postup pri hromadnom výberovom konaní.

K bodu 37

Navrhuje sa, aby sa určovanie platu neriadilo správnym konaním. Rozhodnutie o zložení funkčného platu bude mať formu oznámenia o výške a zložení funkčného platu, ktoré sa odovzdá štátnemu zamestnancovi súčasne s rozhodnutím o vymenovaní.

Úpravou sa sleduje odstránenie vecných a právnych problémov pri schvaľovaní a podpisovaní platu. Súčasná právna úprava umožňuje rôzne výklady.

K bodu 38

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované zrušenie systemizácie.

K bodom 39 a 40

V § 16 ods. 3 sa navrhuje všetkým štátnym zamestnancom rovnako určovať funkciu podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávajú na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Preto sa navrhuje zrušiť osobitný spôsob určovania funkcie pre štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe ustanovený v § 16 ods. 5. Ďalej sa navrhuje vypustiť funkciu „okresný radca“ a „krajský radca“. Štátni zamestnanci sa budú zaraďovať do funkcie podľa najnáročnejšej činnosti charakterizovanej v prílohe č. 1.

K bodu 41

V rozhodnutí o vymenovaní do štátnej službe (§ 17) sa navrhuje doplniť ďalší údaj, ktorý sa uvedie v rozhodnutí a to deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

K bodu 42, 124

V celom texte zákona je potrebné zosúladiť používané pojmy „opis štátnozamestnaneckého miesta“ a „opis činností štátnozamestnaneckého miesta“, pričom sa navrhuje v spojení so štátnozamestnaneckým pomerom ustáliť pojem „opis činností štátnozamestnaneckého miesta“, ktorý ho bližšie špecifikuje.

K bodom 43 a 44

Prípravná štátna služba vymedzená v § 19 sa navrhuje zásadným spôsobom upraviť. Najmä sa navrhuje prípravnú štátnu službu skrátiť na tri mesiace, v rámci ktorých bude plynúť aj skúšobná lehota. Ak sa štátny zamestnanec v tejto lehote neosvedčí alebo štátny zamestnanec prehodnotí svoje rozhodnutie, je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu ako aj zo strany štátneho zamestnanca. V záujme stabilizácie štátnej služby sa v súvislosti so skrátením prípravnej štátnej služby navrhuje zrušiť kvalifikačnú skúšku (§ 20) pre tých štátnych zamestnancov, ktorí budú do prípravnej štátnej služby vymenovaní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Spolu s navrhovaným zrušením kvalifikačnej skúšky sa navrhuje zrušiť aj ustanovenia zákona upravujúce zriaďovanie kvalifikačných komisií, konkrétne § 22.

K bodom 45 a 46

V § 24b ods. 2 sa navrhuje vypustiť podmienky uvedené pod písmenami c) a e), ktoré musí štátny zamestnanec spĺňať na to, aby mohol predsedu Úradu pre štátnu službu požiadať o vykonanie nominačnej skúšky. Z doterajšieho znenia zákona nie je zrejmá skutočnosť, že ak štátny zamestnanec tieto podmienky spĺňa a preukáže ich hodnoverným spôsobom, nie je potrebné ich v ďalšom procese spochybňovať a akýmkoľvek spôsobom ich overovať, čo je však v zásadnom rozpore s účelom nominačnej skúšky. Preto boli tieto podmienky presunuté do ustanovení § 24c ako oblasti, ktoré sa v priebehu nominačnej skúšky overujú.

K bodu 47

Do ustanovenia § 24c ods. 5 sa dopĺňa mechanizmus určovania úspešných uchádzačov, ktorí budú vymenovaní do nominovanej štátnej služby, ktorá tvorí a bude tvoriť jadro štátnej služby.

K bodom 48 a 49

Do textu § 25 ods. 1 sa navrhuje doplniť štátneho zamestnanca vymenovaného do dočasnej štátnej služby podľa § 25 ods. 2 písm. c), ktorý v doterajšom výpočte absentoval.

Nové znenie písmena c) v § 25 ods. 2 sa uvádza predovšetkým z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy. Na tento účel bolo pôvodné znenie písmena c) rozdelené do bodov. Okrem toho sa dopĺňa možnosť zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

K bodom 50 a 51

V § 25 ods. 3 sa zohľadňuje existencia nominovanej štátnej služby v systéme zákona o štátnej službe.

K bodu 52

Navrhuje sa plynutie skúšobnej lehoty v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 4 zosúladiť s plynutím skúšobnej lehoty v prípravnej štátnej službe podľa § 19.

K bodu 53

V osobitných prípadoch a za splnenia zákonom ustanovených podmienok je možné opätovne vymenovať do štátnej služby uchádzača, ktorý už bol v dočasnej štátnej službe. Vzhľadom na to, že zo zákona o štátnej službe bol inštitút kvalifikačnej skúšky vypustený, navrhuje sa vypustenie aj z tohto ustanovenia.

K bodu 55

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava v dôsledku zrušenia disciplinárneho konania.

K bodu 56

V § 28 ods. 2 sa navrhuje doplniť postup služobných úradov aj pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preložením.

K bodu 57

Doplnením znenia § 28 ods. 3 o odkaz na ustanovenie § 53 sa presnejšie vymedzuje, ktoré povinnosti je povinný dodržiavať štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby.

K bodom 58 a 60

V § 29 ods. 1 sa navrhuje v spojení so štátnozamestnaneckým pomerom ustáliť pojem „opis činností štátnozamestnaneckého miesta“, ktorý ho bližšie špecifikuje. Tiež sa navrhuje z tohto ustanovenia vypustiť úpravu trvalého preloženia štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe vzhľadom na obsah úpravy odseku 1, t.j. dočasné preloženie. Právna úprava trvalého preloženia štátneho zamestnanca sa navrhuje umiestniť ako samostatné ustanovenie – odsek 6.

K bodu 59

Novým znením § 29 ods. 4 sa vytvára zákonný rámec na zaradenie štátneho zamestnanca na to isté miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak sa so štátnym zamestnancom nedohodne služobný úrad inak. Doterajšia právna úprava garantovala štátnemu zamestnancovi po uplynutí dočasného preloženia služobný úrad a odbor štátnej služby, ale nie napríklad funkciu.

Novým znením odseku 5 v tomto ustanovení sa navrhuje predovšetkým jeho rozdelenie do písmen z dôvodu prehľadnej právnej úpravy. Okrem toho sa dopĺňa nový zákonný dôvod trvalého preloženia štátneho zamestnanca, a to zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tom istom služobnom úrade. Vymedzenie zmeny pravidelného miesta výkonu štátnej služby len na účely dočasného preloženia sa ukázalo v praxi ako nepostačujúce.

K bodom 61 a 62

Navrhuje sa, aby funkciu predstaveného bolo možné obsadiť aj trvalým preložením iného predstaveného v tom istom služobnom úrade (§ 30 ods. 1).

Zákon v súčasnom znení neumožňuje motiváciu zamestnancov kariérnym postupom, prekážkou je ustanovenie zákona na základe ktorého možno miesta predstavených obsadzovať len na základe výsledkov výberového konania. Služobné úrady musia pružne reagovať na zmeny právnych predpisov a ďalšie zmeny, v dôsledku ktorých je potrebné zasahovať do organizačnej štruktúry, precizovať a dopĺňať opisy štátnozamestnaneckých miest a v niektorých prípadoch aj prispôsobovať používanú terminológiu terminológii EÚ.

K bodom 63 až 66

Vo vládnom návrhu zákona v § 30 sa navrhuje úprava vymenovania predstavených v niekoľkých smeroch. Rozširuje sa možnosť ministra vybrať si z úspešných uchádzačov na štátnozamestnanecké miesta predstavených, ktorí sú na čele miestnych orgánoch štátnej správy alebo iných orgánov štátnej správy. Do ustanovenia § 30 sa tiež navrhuje doplniť nový odsek 3, podľa ktorého sa ustanovuje pre predstavených na vyššie uvádzaných orgánoch povinnosť absolvovať výberové konanie na štátnozamestnanecké miesta predstavených tak, ako na ktorékoľvek iné štátnozamestnanecké miesto predstaveného.

V ustanoveniach § 30 ods. 6 a 7 sa navrhuje novo upraviť zastupovanie predstaveného v prípade jeho neprítomnosti alebo uvoľnenia miesta predstaveného.

Súčasne sa navrhuje v § 30 ods. 8, aby v prípade uvoľnenia štátnozamestnaneckého miesta predstaveného z dôvodu jeho nástupu na rodičovskú dovolenku, mohlo zastupovanie predstaveného presiahnuť šesť mesiacov v kalendárnom roku.

K bodom 67 a 68

Do ustanovenia § 31 ods. 1 sa dopĺňajú ďalšie dva dôvody odvolania predstaveného. Zavádza sa dôvod odvolania predstaveného, ak bol ministrom odvolaný z pozície štatutárneho zástupcu podľa osobitného predpisu, a tiež sa navrhuje, aby bol predstavený odvolaný z funkcie, ak bude uňho vykonaná zmena štátnozamestnaneckého pomeru a bude dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Ďalej sa navrhuje postup služobného úradu po odvolaní predstaveného, ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne na jeho zaradení na výkon štátnej služby.

K bodom 69 a 70

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením disciplinárneho konania.

K bodom 71 a 73

V § 34 ods. 1 sa navrhuje vypustenie pojmu „expert medzinárodnej inštitúcie“, vzhľadom na potrebu precíznejšej úpravy v novo navrhovanom odseku 5.

K bodu 72

Do § 34 sa odsekom 3 zavádza povinnosť štátneho zamestnanca preukazovať dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby potvrdením príslušnej inštitúcie.

K bodu 75

Novým odsekom 5 v § 35a sa ustanovuje mechanizmus zaraďovania štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto po skončení dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

K bodu 76

Do znenia § 38 ods. 2 sa navrhuje doplniť slovo „jednorazovú“ z dôvodu jednoznačnejšej právnej úpravy pri poskytovaní náhrad štátnemu zamestnancovi súvisiacich s trvalým preložením.

K bodu 77

V § 39 ods. 1 písm. a) sa navrhuje vykonať legislatívnu úpravu. V zákone je používaný pojem „odvolanie zo štátnozamestnaneckého pomeru“ a nie „odvolanie zo štátnozamestnaneckého miesta“.

K bodu 78

Vzhľadom na vypustenie disciplinárneho opatrenia prepustenie z prípravnej štátnej služby, je nevyhnutné vykonať aj legislatívne zmeny v ustanovení § 39 ods. 1 písm. b).

K bodu 80

V § 40 ods. 1 sa v písmene d) navrhuje ustanoviť dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom, čím sa zároveň zosúlaďuje toto ustanovenie so znením § 14 zákona o štátnej službe.

K bodu 81 a 130

V § 40 ods. 2 sa z úvodnej vety navrhuje vypustiť slová „prípravnej štátnej služby“. Dôvodom na vypustenie prípravnej štátnej služby z tohto ustanovenia je vymedzenie jej nového postavenia v režime štátnej služby. Jej trvanie bolo skrátené na tri mesiace, v rámci ktorých plynie aj skúšobná lehota. Ak sa teda štátny zamestnanec osvedčí v rámci skúšobnej lehoty, osvedčí sa zároveň aj v prípravnej štátnej službe.

V § 40 ods. 2 písm. a) sa vytvárajú rovnocenné podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaného vedúceho služobného úradu alebo predstaveného, a to buď z dôvodu, že služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak.

Navrhuje sa vzhľadom na zrušenie disciplinárneho konania skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním pre menej závažné alebo závažné porušenie služobnej disciplíny.

V súvislosti s navrhovanou úpravou je potrebné vykonať aj legislatívno-technickú úpravu v § 77 ods. 10.

K bodu 82

Vzhľadom na komplikovanú aplikáciu § 40 ods. 4 v praxi sa navrhuje, aby sa štátnozamestnanecký pomer skončil dňom uvedeným v rozhodnutí najskôr však dňom doručenia.

K bodu 83

V súvislosti s vypustením disciplinárneho konania a vzhľadom na dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 sa vypúšťa znenie odsek 5.

K bodu 84

V § 42 sa navrhujú vykonať formulačné úpravy tak, aby bolo zrejmé kedy ide o žiadosť štátneho zamestnanca o skočenie štátnozamestnaneckého pomeru a kedy o vydávanie rozhodnutia služobného úradu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

K bodu 85

V § 43 ods. 1 písm. a) sa navrhuje doterajšie znenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška vypustiť z dôvodu legislatívnych zmien vykonaných v § 19, 20 a 22. Avšak v nadväznosti na zmeny právnej úpravy pri získavaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoveného osobitným predpisom sa javí nevyhnutné doplniť zákonný dôvod na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca „neúspešným vykonaním alebo nevykonaním skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu.

K bodu 86

Navrhuje sa v ustanovení § 43 ods. 1 vykonať legislatívno-technické úpravy.

K bodu 87

V súvislosti so zosúladením ustanovení zákona o štátnej službe so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností sa v § 40 ods. 1 a § 43 ods. 1 navrhujú vykonať zmeny skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak štátny zamestnanec stratí oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

K bodu 88

Z poznatkov získaných praktickým uplatňovaním zákona o štátnej službe sa navrhuje § 45 vypustiť. V súvislosti s touto úpravou sa navrhuje v § 149 rozšíriť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré ustanovujú pracovný posudok.

K bodu 89

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie § 12.

K bodu 99

Navrhuje sa, aby uchovávanie osobných spisov štátnych zamestnancov po ukončení ich štátnozamestnaneckého pomeru patrilo do pôsobnosti služobného úradu.

K bodom 91 až 95

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa navrhuje upraviť v tom smere, že služobné hodnotenie podriadených štátnych zamestnancov bude vykonávať predstavený ako aj predstavený v politickej funkcii. Tiež sa ustanovuje, že sa budú hodnotiť len štátni zamestnanci v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe. Zo služobného hodnotenia sa teda vynímajú štátni zamestnanci vymenovaní do dočasnej štátnej služby podľa § 25 a štátni zamestnanci vymenovaní do prípravnej štátnej služby. Zároveň sa ustanovuje, že prípravná štátna služba a dočasná štátna služba podľa § 25 ods. 2 písm. c) bod 8 sa zahŕňa do služobného hodnotenia, či už štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe. Predmetné ustanovenie sa dopĺňa aj ustanovením, na základe ktorého bude služobný úrad, v ktorom vykonával štátny zamestnanec štátnu službu v hodnotenom období a prišlo u neho k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, povinný poskytovať podklady na služobné hodnotenie príslušnému služobnému úradu.

Súčasne sa navrhuje, aby kritéria služobného hodnotenia štátnych zamestnancov určoval služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

K bodu 96

V § 50 sa navrhuje precíznejšia úprava odseku 5.

K bodu 97

V § 52 ods. 1 písm. b) sa do taxatívneho výpočtu orgánov alebo úradov, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, navrhuje doplniť aj Kancelária verejného ochrancu práv. V tomto služobnom úrade sú štátni zamestnanci odmeňovaní podľa osobitného predpisu – podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.

K bodu 98

Vzhľadom na zjednodušenie konania vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhuje legislatívno-technická zmena.

K bodu 99

V § 53 ods. 1 písm. e) sa zosúlaďuje terminológia používaná v tomto zákone.

K bodu 100

Z ustanovenia § 53 ods. 2 písm. g) sa navrhujú vypustiť slová „a to ani po skončení štátnozamestnaneckého pomeru“, čím sa rešpektuje predmet úpravy tohto zákona, teda štátnozamestnanecké vzťahy ako verejnoprávne vzťahy štátneho zamestnanca k štátu.

K bodu 101

§ 53 ods. 2 sa navrhuje rozšíriť o nové povinnosti štátneho zamestnanca, a to neprijímať štátne vyznamenania iných krajín bez súhlasu služobného úradu a tiež štátny zamestnanec nesmie vedome šíriť a sprostredkovávať nepravdivé alebo pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce skutočnosti, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo predstavených alebo ostatných štátnych zamestnancov.

K bodom 102, 106, 107 a 108

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením disciplinárneho konania a ukladania disciplinárneho opatrenia.

K bodu 103

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zrušenie systemizácie.

K bodom 104 a 105

Navrhuje sa redukovať povinnosti štátnych zamestnancov na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významností.

K bodom 109 a 110

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením disciplinárneho konania.

K bodom 111 až 114

Obmedzenia štátneho zamestnanca v oblasti podnikania a vykonávania inej zárobkovej činnosti sa navrhujú zmierniť. Aj naďalej sa navrhuje ponechať zákaz podnikania a členstva v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Zo zákona sa ustanovuje aj výnimka z tohto členstva, a to v prípadoch, keď je štátny zamestnanec do takéhoto orgánu vyslaný vládou Slovenskej republiky alebo služobným úradom. Aj v týchto prípadoch však platí, že nemôže za toto členstvo poberať od príslušnej právnickej osoby odmenu alebo iný príjem.

Zmena sa navrhuje v možnosti vykonávania inej zárobkovej činnosti štátneho zamestnanca, ktorá nie je zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej služby. Naďalej sa však zachovávajú výnimky ustanovené v § 59 ods. 3.

Štátny zamestnanec je povinný služobnému úradu písomne oznámiť výšku príjmu z vykonávania činností, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol 50 000 Sk.

K bodom 115 a 167

Navrhuje sa zrušiť disciplinárne opatrenia a s tým súvisiacu úpravu konania.

Úprava disciplinárneho konania je zložitá, čo spôsobuje, že pri aplikácii ustanovení zákona dochádza k procesným a formálnym chybám pre ktoré sa disciplinárne konania stávajú často neúspešnými a neúčinnými. Procesne sa konanie vedie podľa zákona o správnom konaní čo má za následok zdĺhavosť v konaní aj v takých prípadoch, kde si situácia vyžaduje okamžité riešenie. Disciplinárne opatrenie neukladá predstavený – vedúci služobného úradu, ale komisia zložená zo štátnych zamestnancov, ktorí štátneho zamestnanca neriadia a prácu mu neprideľujú. Členovia disciplinárnych komisií sú zvyčajne odborníkmi pre inú oblasť a v tejto veľmi špecifickej oblasti nemajú dostatok odborných vedomostí a skúseností, čím tiež v niektorých prípadoch v konaní dochádza (neúmyselne) k chybám. Ukladanie disciplinárnych opatrení komisiou podľa nášho názoru v niektorých prípadoch vedie k prieťahom v konaní.

Súčasne sa navrhuje sa znížiť počet úkonov v správnom konaní končiacich rozhodnutím a ponechať v kompetencii vedúcich služobných úradov len rozhodovanie vo veciach vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa legislatívno-technicky vstupuje aj do ďalších ustanovení vládneho návrhu zákona, napr. § 27, písm. i), § 33 ods. 2 a 3, § 54 ods. 5., § 55 ods. 4. § 56 ods. 4, § 58 písm. b).

K bodom 116 a 118

V zákone o štátnej službe sa navrhuje vykonať úprava týkajúca sa predmetu úpravy kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Na ten účel sa vypúšťajú oblasti úpravy, napríklad skrátenie týždenného služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky atď. z jednotlivých ustanovení zákona o štátnej službe a vkladajú sa do spoločného ustanovenia § 119a.

K bodu 117

Rozširuje sa ustanovenie § 67 o možnosť rozšírenia určenia nepravidelného služobného času pre štátneho zamestnanca a taktiež možnosť skrátenia služobného času za podmienok ustanovených zákonom o štátnej službe.

K bodu 119

§ 72, ktorý upravuje poskytovanie plateného služobného voľna pre štátneho zamestnanca na prípravu a vykonanie kvalifikačnej skúšky, sa v súvislosti s vypustením kvalifikačnej skúšky navrhuje tiež vypustiť.

K bodu 120

V § 75 sa navrhuje precíznejšia úprava týkajúca sa poskytovania stravovania štátnym zamestnancom.

K bodu 121

Doplnením nového odseku 2 do § 75 sa zrovnoprávňuje postavenie štátneho zamestnanca a zamestnanca v pracovno-právnom vzťahu. Ustanovuje sa, že na účely stravovania sa za služobný čas považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny.

K bodom 122, 125,

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím pôsobnosti Úradu pre štátnu službu v oblasti riadenia vzdelávania štátnych zamestnancov a určovania druhov a foriem prehlbovania ich kvalifikácie na služobné úrady. Navrhuje sa, aby služobný úrad pri zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca uzatváral s ním dohodu o zvyšovaní kvalifikácie namiesto doterajšieho vydávania rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie.

K bodu 123

V § 77 ods. 3 sa navrhuje zmena v tom smere, že prehlbovanie kvalifikácie sa už ďalej nebude považovať za služobné voľno, ale za vykonávanie štátnej služby a v prípade zabezpečenia prehlbovania kvalifikácie štátnemu zamestnancovi sa mu poskytujú okrem iného (napríklad úhrada nákladov za školenie) náhrady podobne ako pri vyslaní na pracovnú cestu.

K bodom 126 až 129, 131

Ustanovenia § 77 ods. 5 až 13 sa navrhujú vyprecizovať a vytvoriť tak dostatočný právny rámec súvisiaci so zvyšovaním kvalifikácie štátnych zamestnancov.

K bodom 132 a 148

V súvislosti s úpravou prípravnej štátnej služby bol zrušený inštitút školiteľa štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe, tzv. čakateľa. Z uvedených dôvodov sa navrhuje vypustiť v § 78 ods. 1 písm. j) a § 90.

K bodu 133

V § 78 ods. 2 písm. a) ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zrušením systemizácie.

K bodom 135 a 139

V § 78 ods. 5, § 82 ods. 5 sa presnejšie vymedzuje právna úprava týkajúca sa postavenia predstaveného, ktorý je veľvyslancom.

K bodom 136 až 138 a 140

Z dôvodu jednotného uplatňovania zákona v praxi sa navrhuje ustanovenia § 82 ods. 1 doplniť o novú vetu, na základe ktorej sa jednoznačne ustanoví, že zvýšenie platovej tarify podľa § 159b ods. 2 patrí štátnemu zamestnancovi, ktorému bol k 1. januáru 2004 určený nový tarifný plat podľa prechodných ustanovení zákona.

Nové znenie § 82 ods. 4 obsahuje systém prepočtu zvýšenia platovej tarify podľa § 82 ods. 3 a zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2 pri zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov na základe § 105.

Vzhľadom na vyššie uvedené zmeny sa navrhuje nové znenie § 82 ods. 6. Ide o legislatívnu úpravu.

K bodom 141, 143, 144, 154 a 162

V § 83 ods. 1, § 85 ods. 1, § 85a ods. 1, § 100a, § 106 ods. 6 sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy.

K bodu 142

Zrušením odseku 2 v § 84 sa navrhuje vytvoriť rovnaké podmienky pri poskytovaní príplatku za zastupovanie predstaveného.

K bodu 145

Doplnením novej vety do ustanovenia § 85a ods. 3 sa reaguje na špecifiká pri vykonávaní štátnej služby v cudzine.

K bodu 146

Legislatívno-technická úprava v súvislostí so zjednodušením štátnozamestnaneckého konania.

K bodu 147

Zaradením nového odseku 5 do § 85a sa vytvára rovnaký postup pri prepočte jednotlivých zložiek platu štátneho zamestnanca a určovaní výslednej sumy.

K bodu 149

V § 94 ods. 1 písm. d) sa rozširuje možnosť poskytnutia odmeny štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok.

K bodu 150

Vypustením slov v § 96 ods. 3 sa zosúlaďujú pojmy a inštitúty používané v zákone o štátnej službe.

K bodu 151

V § 98 ods. 1 sa reaguje na legislatívno-technické zmeny vykonané v ustanovení § 78. Zároveň sa navrhuje presnejšie vymedzenie poskytovania platu štátnemu zamestnancovi pri dočasnom vyslaní na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

K bodu 152

Dočasné vyslanie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby do cudziny je najmä ohraničené dobou tohto vyslania, t.j. vyslanie musí byť dlhšie ako šesť mesiacov. Ak služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas kratší považuje sa toto vyslanie za zahraničnú pracovnú cestu, počas ktorej sa poskytujú štátnemu zamestnancovi zodpovedajúce náhrady. Z týchto dôvodov sa navrhuje v § 98 ods. 5 slová „pracovnú cestu“, ktorá sa vykonáva v rámci územia Slovenskej republiky, nahradiť slovami „zahraničnú pracovnú cestu“.

K bodu 153

Doplnením novej vety do ustanovenia § 100 ods. 2 sa vytvára rovnaký postup pri prepočte jednotlivých zložiek platu štátneho zamestnanca a určení výslednej sumy.

K bodu 155

V súvislosti so snahou odbremeniť vládu Slovenskej republiky od činností, ktoré nie sú úzko previazané s jej činnosťou ako orgánu výkonnej moci, sa navrhuje, aby predstavenému v politickej funkcii, ktorý dosiahol životné jubileum 50 rokov veku, navrhoval odmenu podľa § 94 ods. 1 písm. d) vedúci nadriadeného služobného úradu a ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, odmenu podľa citovaného ustanovenia navrhne predseda Úradu pre štátnu službu. V tomto smere sa navrhuje úprava § 102 ods. 1.

K bodu 156

Navrhuje sa upraviť znenie § 102 ods. 2 tak, aby sa predstavenému v politickej funkcii po odvolaní z funkcie poskytovala náhrada vo výške trojnásobku funkčného platu ustanoveného podľa § 78 ods. 2 písm. a). Tiež sa navrhuje, aby sa povinnosť vrátiť poskytnutú náhradu rozšírila aj na iné spôsoby vymenovania do štátnej služby alebo pokračovania vo výkone štátnej služby po uplynutí výkonu verejnej funkcie v súlade s § 5 ods. 4.

K bodu 157

V § 103 ods. 1 sa navrhuje spojka „alebo“, ktorá zo sebou prinášala použitie len jednej z ustanovených zvýšení platovej tarify, nahradiť spojkou „a“. Na základe tohto ustanovenia sa obidve zvýšenia platových taríf, to znamená zvýšenie podľa § 82 ods. 3 a podľa § 159b ods. 2 premietnu do tarifného platu štátneho zamestnanca.

K bodu 158

V § 103 ods. 2 a 3 sa navrhuje zosúladiť terminológiu používanú v zákone o štátnej službe.

K bodu 159

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednodušením konania vo veciach štátnozamestnaneckého vzťahu.

K bodu 160

Navrhuje sa vypustenie odseku 5 z ustanovenia § 103 z dôvodu jeho nadbytočnosti.

K bodu 161

Doplnením inštitútu „predčasného starobného dôchodku“ do ustanovenia § 105a sa vytvárajú rovnaké podmienky pre štátnych zamestnancov, ktorí prvý krát končia vykonávanie štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok a pre štátnych zamestnancov, ktorí nadobudli nárok na starobný dôchodok.

K bodu 163

V § 106a sa navrhujú rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, aj z dôvodov živelných udalostí.

K bodu 164

V zákone o štátnej službe sa v ustanoveniach ôsmej hlavy § 115 a 116 navrhujú vykonať zmeny, ktoré odstránia akékoľvek pochybnosti a nejednoznačné výklady príslušných ustanovení zákona súvisiace so zodpovednosťou štátneho zamestnanca za spôsobenú škodu a určovaním výšky jej náhrady. Vzhľadom na zmeny v týchto ustanoveniach sa v § 126 navrhuje do pôsobnosti vedúceho služobného úradu doplniť pôsobnosť vo veciach náhrady škody.

K bodu 165

V súvislosti so zjednodušením disciplinárneho konania, zrušením kvalifikačnej komisie, disciplinárnej komisie a systemizácie sa novo upravuje participácia zástupcov zamestnancov.

K bodu 166

Novým § 119a sa vytvára ucelená právna úprava týkajúca sa ustanovenia priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. V odseku 1 sa taxatívne vymenovávajú oblasti, v ktorých je možné dohodnúť priaznivejšie podmienky a ktoré vyplývajú z ustanovení tohto zákona. Zároveň sa vytvára odsekom 2 možnosť dohodnúť aj iné priaznivejšie podmienky pre štátnych zamestnancov, ktoré však vyplývajú z iných ustanovení právnych predpisov, napríklad zo zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 168 až 176

Navrhuje sa zjednodušiť konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa bude vzťahovať len na vznik, zmenu a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa zrušiť disciplinárne konanie a zriaďovanie disciplinárnej komisie. Ako odvolací orgán sa ustanovuje vedúci služobného úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviská poradnej odvolacej komisie.

K bodu 177

V § 144 ods. 2 sa navrhuje ustanoviť všeobecnú dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

K bodu 178

V § 149 sa navrhuje rozšíriť výpočet ustanovení Zákonníka práce o § 35, 84 a § 155 a tiež sa navrhuje uviesť len tie ustanovenia Zákonníka práce o škode spôsobenej zamestnancom a o jej náhrade, ktoré nie sú komplexne predmetom úpravy zákona o štátnej službe.

K bodu 179

V § 150 sa vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti so zrušením § 12.

K bodom 180 a 181

Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v § 159a, u ktorého sa uplatňuje výnimka zo splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa navrhuje presne vyšpecifikovať podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Taktiež sa navrhuje ustanoviť povinnosť štátnemu zamestnancovi každoročne preukazovať štúdium potvrdením príslušného vzdelávacieho zariadenia.

K bodu 182

Prechodným ustanovením § 165e sa upravuje spôsob vymenovania štátnych zamestnancov v prípravnej štátnej službe v čase nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy. Súčasne sa upravuje ukončenie disciplinárnych konaní v súvislostí so zrušením disciplinárneho opatrenia a disciplinárneho konania.

K bodu 183

Zrušovacím ustanovením § 168 sa navrhuje zrušiť výnos Úradu pre štátnu službu č. 382/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na prokuratúre a o jeho skončení.

K bodom 184

Navrhuje sa nové znenie charakteristík platových tried 5 až 11.

K bodom 185 až 187

V prílohe č. 3 sa navrhujú vykonať legislatívne úpravy.

K bodom 188 až 190

V súvislosti s praktickým uplatňovaním zákona o štátnej službe sa navrhuje vykonať zmeny v prílohe č. 4.

K čl. II a IV

Vzhľadom na to, že štátny zamestnanec ako predstavený vykonáva zároveň funkciu nadriadeného voči zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, je potrebné túto skutočnosť vyjadriť aj v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce, konkrétne v § 81 písm. a) Zákonníka práce.

V spojení s úpravou § 98 sa vykonávajú zmeny v Zákonníku práce ako aj v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

K čl. III

V súvislosti so zrušením systemizácie sa upravuje pôsobnosť vlády, pokiaľ ide o schvaľovanie limitov počtov štátnych zamestnancov.

K čl. V

Vzhľadom na rozsah navrhovaných úprav sa navrhuje, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona o štátnej službe.

K čl. VI

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. apríla 2006 okrem ustanovenia § 59 ods. 3, ktoré nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Bratislava 16. novembra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Iveta Radičová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu