Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2019 do 31.08.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) upravuje systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Príprave danej novely predchádzala analýza odmeňovania v oblasti výkonu práce vo verejnom záujme, ktorej cieľom bolo zistiť, či je súčasný systém odmeňovania vyhovujúci a aké sú jeho hlavné nedostatky. Zo záverov tejto analytickej činnosti vyplynulo, že tento systém je principiálne vhodný a použiteľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, no je potrebné eliminovať jeho hlavné nedostatky. Základný problém spočíva vo finančnom podhodnotení celého systému, čo sa prejavuje existenciou pomerne značného počtu platových taríf v jednotlivých stupniciach pod úrovňou minimálnej mzdy, pričom počet týchto platových taríf časom narastá. Uvedený problém bol spôsobený nárastom minimálnej mzdy v jednotlivých rokoch, čomu však neadekvátne reflektovala valorizácia vo verejnej službe. Ďalej je potrebné poukázať na ďalší dlhodobý systémový problém, ktorým je prílišná roztrieštenosť systému ako aj existencia viacerých osobitných stupníc platových taríf. V neposlednom rade nemožno opomenúť ani 32-ročné obmedzenie započítateľnej praxe, čím sa vytvára diskriminácia voči určitej skupine zamestnancov. Na uvedenom konštatovaní sa zhodla väčšina oslovených ústredných orgánov štátnej správy reprezentujúcich zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Cieľom novely zákona č. 553/2003 Z. z. je tieto vyššie uvedené problémy odstrániť, respektíve ich v čo možno najväčšej miere eliminovať.
Najvýznamnejšou zmenou zákona č. 553/2003 Z. z. je zvýšenie platových taríf na takú úroveň, aby boli odstránené diskrepancie medzi minimálnou mzdou a minimálnou výškou tarifného platu. V praxi síce boli prípady tarifných platov pod úrovňou minimálnej mzdy riešené doplatkom v zmysle zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, čím sa však stierali rozdiely medzi jednotlivými platovými triedami a platovými stupňami.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zmeny v systéme odmeňovania spočívajú aj v redukcii počtu platových tried. Základná stupnica platových tried pozostávala zo 14 platových tried. Tento počet je neúmerne vysoký, čo sa v mnohých prípadoch v praxi prejavovalo aj problémami pri zaraďovaní zamestnancov do konkrétnych platových tried. Novou právnou úpravou sa pristupuje k racionalizácii počtu platových tried na 11, čo sa dosiahlo zlúčením niektorých platových tried. Konkrétne ide o prvé dve platové triedy, ktoré sú zlúčené do novej prvej platovej triedy. Následne ďalšie dvojice doterajších platových tried (3. PT a 4. PT, 5. PT a 6. PT) sú zlúčené do novej druhej, respektíve tretej platovej triedy. Z doterajších prvých šiestich platových tried sa tak vytvorili tri platové triedy. Výber konkrétnych platových tried, ktoré sú predmetom zlúčenia bol zvolený z dôvodu rešpektovania kvalifikačných predpokladov.
Novým systémom odmeňovania neprichádza iba k úprave počtu platových tried, ale aj platových stupňov. V tomto prípade sa pridávajú nové platové stupne, čo súvisí s problémom 32-ročného obmedzenia započítanej praxe. V oblasti výkonu práce vo verejnom záujme pracuje nezanedbateľný počet zamestnancov, ktorí už dosiahli 32 rokov praxe, no ďalšia prax sa im už na účely započítavania nezohľadňuje, keďže sú zaradení v maximálnom možnom platovom stupni. Vzhľadom na uvedený problém sa pristúpilo k pridaniu nových platových stupňov, čím sa 32-ročné obmedzenie zvyšuje na 40 rokov, respektíve posledný platový stupeň je vyhradený pre zamestnancov, ktorí presiahli 40 rokov započítanej praxe.

Roztrieštenosť systému odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vyplývala z rozsiahleho počtu stupníc platových taríf. Nový systém tento počet do značnej miery redukuje. Základná stupnica platových taríf bude zahŕňať aj zamestnancov, ktorí boli doteraz odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov a rovnako aj zdravotníckych zamestnancov. Z dôvodu osobitnej právnej úpravy zostanú zachované platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov, ale príde k zlúčeniu odmeňovania výskumných, vývojových zamestnancov a učiteľov vysokých škôl do jednej stupnice platových taríf. Čo sa týka odmeňovania zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v zahraničí, na určenie ich tarifného platu sa bude vychádzať z uvedených stupníc platových taríf, ktoré budú vynásobené objektivizovaným platovým koeficientom bez nutnosti používania osobitných stupníc.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie, na informatizáciu a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Konkrétne vplyvy sú vyčíslené v analýze vplyvov pre jednotlivé oblasti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
Čl. 18 až 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Nediskriminácia a občianstvo Európskej únie), čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2.12.2000)- gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Úrad vlády SR
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)- gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Úrad vlády SR
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa priamo nedotýka predkladaného návrhu zákona.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Zákonník práce; zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon); zákon č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:  úplne

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky


☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2018


2.Definícia problému

Návrh zákona sa predkladá v súvislosti so zmenou odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Navrhuje sa zjednotenie troch stupníc platových taríf a vytvorenie jednotnej stupnice platových taríf a tiež zlúčenie platových tried 1 a 2, 3 a 4, 5 a 6, t. j. zníženie ich počtu zo 14 na 11. Navrhovaná stupnica ponecháva odstupňovanie vykonávaných pracovných činností podľa ich náročnosti, splnenia kvalifikačných predpokladov a dosiahnutej praxe. Počet súčasných 12 platových stupňov sa navrhuje zvýšiť na 14 platových stupňov. Za každý rok nadobudnutej praxe sa navrhuje zvýšenie 0,5 % platovej tarify 1. platového stupňa pri prechode do vyššieho platového stupňa. Pomer medzi najvyššou platovou tarifou 11. platovej triedy 1. platového stupňa a najnižšou platovou tarifou 1. platovej triedy 1. platového stupňa zodpovedá dvojnásobku, čím sa navrhuje zaviesť rovnomerný nominálny rozostup medzi najvyššími platovými tarifami a najnižšími platovými tarifami v rámci jednotlivých platových triedach príslušných platových stupňov. Súčasne sa navrhuje úprava odmeňovania zamestnancov s najmenej vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú činnosť, alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku. Títo zamestnanci budú odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl. Okrem toho za zvyšuje počet platových stupňov osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl z 12 na 14 a zároveň sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zvyšuje o 0,5 % od 17 rokov praxe do 40 rokov praxe z dôvodu zosúladenia odmeňovania za roky praxe.
Navrhovaný zákon sa týka cca 229 000 zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zredukovanie počtu jednotlivých tabuliek ustanovujúcich platové tarify zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a odstránenie diskrepancie medzi sumou niektorých platových taríf a výškou minimálnej mzdy.


4.Dotknuté subjekty

Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v kapitolách štátneho rozpočtu a v územnej samospráve.

5.Alternatívne riešenia

n/a

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

n/a


8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne

10.Poznámky
Zmena odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá vyplýva z predloženého návrhu zákona predstavuje finančný dopad na výdavky verejnej správy cca 255,5 mil. eur., z toho pre územnú samosprávu 130,7 mil. eur.

11.Kontakt na spracovateľa

gabriel.forgac@vlada.gov.sk

12.Zdroje

Finančný dopad súvisiaci so zmenou systému odmeňovania zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vychádza z podkladov Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR, Ministerstva financií SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

255 492 710

255 492 710

255 492 710
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR, vrátane VŠ
124 801 465
124 801 465
124 801 465
Rozpočtové prostriedky
124 801 465
124 801 465
124 801 465
EÚ zdroje
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
- vplyv na obce
92 973 061
92 973 061
92 973 061
- vplyv na vyššie územné celky
37 718 184
37 718 184
37 718 184

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

189 335 501

189 335 501

189 335 501
- vplyv na ŠR, vrátane VŠ
92 670 379
92 670 379
92 670 379
- vplyv na obce
68 767 057
68 767 057
68 767 057
- vplyv na vyššie územné celky
27 898 065
27 898 065
27 898 065

Financovanie zabezpečené v rozpočte

255 492 710

255 492 710

255 492 710
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Zmena odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá vyplýva z predloženého návrhu zákona predstavuje finančný dopad na výdavky verejnej správy cca 255,5 mil. eur.

2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh rieši zmenu systému odmeňovania zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zredukovať počet tabuliek upravujúcich jednotlivé platové tarify a taktiež zredukovať počet platových tried. Návrh zákona obsahuje aj zvýšenie počtu platových stupňov prezentujúcich počet rokov praxe zamestnanca a v neposlednom rade navýšenie platových taríf s cieľom odstrániť diskrepanciu medzi sumami niektorých platových taríf a výškou minimálnej mzdy. Legislatívna zmena sa týka cca 229 000 zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)


Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0


Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

poznámka
Bežné výdavky (600)
255 492 710
255 492 710
255 492 710

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
189 335 501
189 335 501
189 335 501
-Štátny rozpočet, vrátane VŠ
92 670 379
92 670 379
92 670 379
-Územná samospráva - obce
68 767 057
68 767 057
68 767 057
-Územná samospráva - VUC
27 898 065
27 898 065
27 898 065
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
66 157 209
66 157 209
66 157 209
-Štátny rozpočet, vrátane VŠ
32 131 086
32 131 086
32 131 086
-Územná samospráva - obce
24 206 004
24 206 004
24 206 004
-Územná samospráva - VUC
9 820 119
9 820 119
9 820 119
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
0
0
0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0


Dopad na výdavky verejnej správy celkom

255 492 710

255 492 710

255 492 710

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR





Osobné výdavky celkom (v eurách)

255 492 710

255 492 710

255 492 710


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
189 335 501
189 335 501
189 335 501

z toho vplyv na ŠR, vrátane VŠ
92 670 379
92 670 379
92 670 379

Poistné a príspevok do poisťovní (620)
66 157 209
66 157 209
66 157 209

z toho vplyv na ŠR, vrátane VŠ
32 131 086
32 131 086
32 131 086

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?


Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bude mať mimoriadne pozitívny vplyv na hospodárenie domácností zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú odmeňovaní podľa predmetného zákona. Pozitívny dopad na hospodárenie domácností týchto zamestnancov nastane v dôsledku zvýšenia jednotlivých platových taríf. Návrhom zákona sa odstraňuje dlhoročný problém s existenciou čoraz väčšieho počtu platových taríf pod úrovňou minimálnej mzdy. Platové tarify sa zvýšia všetkým zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa navrhnutej stupnice platových taríf, pričom pozitívny dopad na túto skupinu zamestnancov predstavuje aj navrhované zvýšenie počtu rokov započítavanej praxe zamestnanca nad rámec doterajšej právnej úpravy, t. j. z 32 na 40 rokov započítanej praxe zamestnanca.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. (cca 229 000 zamestnancov).
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.




Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony dôjde k zvýšeniu sumy všetkých platových taríf týkajúcich sa zamestnancov odmeňovaných podľa všeobecnej stupnice platových taríf. Uvedené sa netýka pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, vedecko-výskumných a taktiež vysokoškolských zamestnancov. Odmeňovanie tejto skupiny zamestnancov v kontexte zvýšenia príslušných platových taríf, ktoré sa ich týkajú, bude predmetom valorizácie v rámci kolektívneho vyjednávania.
Dotknutému okruhu zamestnancov v priemere narastie tarifný plat o 10 %.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 229 000 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z.


4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.


Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).


Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.




Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá vplyv na žiadnu zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.





4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?





Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá vplyv na rovnosť príležitostí a ani na rodovú rovnosť.



Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.




Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.





4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.












Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony, ktorým dochádza k zvýšeniu platových taríf týkajúcich sa zamestnancov odmeňovaných podľa všeobecnej stupnice platových taríf môže mať v budúcnosti pozitívny vplyv na dopyt po práci pri výkone práce vo verejnom záujme. Uvedené však nie je možné kvantifikovať.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).


Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá špecifické negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií, skupiny zamestnancov a ani živnostníkov.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.

Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1, 2 a 20
Pokiaľ ide o vysokoškolských učiteľov výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania schváleného vládou SR uznesením č. 302 z 27. júna 2018, štát žiadnym spôsobom neupravuje počet zamestnancov vysokých škôl, preto nie je daný s výnimkou garancie minimálneho štandardu odmeňovania dôvod pre striktnú reguláciu ich odmeňovania. Návrh reflektuje aj skutočnosť, že prostriedky štátneho rozpočtu sú len jedným z možných zdrojov financovania vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií., teda existenciu viaczdrojového financovania. Z dôvodu úpravy odmeňovanie predmetnej skupiny zamestnancov sa navrhuje vypustenie ustanovenia, ktoré vylučovalo limit osobného príplatku pre zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie.
K bodom 3, 6 až 9 a 26
Návrhom zákona sa navrhuje zníženie počtu platových tried. zo 14. na 11, a to zlúčením v rámci prvých šiestich platových tried do nových troch platových tried. Konkrétne sa navrhuje, aby nová prvá platová trieda zahŕňala pôvodné platové triedy 1 a 2. Platové triedy 3 a 4 sa navrhujú zlúčiť do novej druhej platovej triedy a rovnako sa navrhuje spojiť aj ďalšie dve platové triedy, 5 a 6. Zákon č. 553/2003 Z. z. vo viacerých ustanoveniach odkazuje na konkrétnu platovú triedu. V kontexte s redukciou počtu platových tried je potrebné na túto skutočnosť reflektovať, a to takým spôsobom, aby pôvodná platová trieda zodpovedala novej platovej triede.
Oproti doterajšej 6. platovej triede, ktorá ustanovovala len úplné stredné vzdelanie, mala výnimka so stredným vzdelaním a najmenej 5 rokov odbornej praxe opodstatnenie. Navrhovaná 2. platová trieda však ustanovuje kvalifikačný predpoklad už aj stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie, takže výnimka v § 3 ods. 6 a v § 5 ods. 10 zákona č. 553/2003 Z. z. má význam iba pre 3. platovú triedu.
K bodom 4 a 5
Zmenou systému odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje reálny nárast platov všetkých týchto zamestnancov. Ak by však v praxi nastal prípad, ktorý by nebolo možné vopred predpokladať, a na základe ktorého by mohol byť plat na nižšej úrovni, navrhuje sa zadefinovať novú platovú náležitosť, účelom ktorej je prípadný negatívny rozdiel vyrovnať.
K bodu 10
Doterajšia právna úprava obmedzovala započítavanie praxe hranicou 32 rokov, a to ustanovením 12 platových stupňov. Takýto systém je však v súčasnosti nevyhovujúci, keďže zamestnanec, ktorý dosiahol 32-ročnú prax bol zaradený do najvyššieho, 12. stupňa a získavaním ďalšej praxe už neprichádzalo k zvyšovaniu tarifného platu. Z tohto dôvodu sa navrhuje zvýšiť uvedené 32-ročné obmedzenie, pričom sa zvolila nová hranica 40 rokov čomu zodpovedá rozdelenie stupnice platových taríf do nových 14 platových stupňov. Posledný, 14. platový stupeň je určený pre zamestnancov, ktorí presiahli 40 rokov započítanej praxe.
K bodom 11 a 19
Zákon č. 553/2003 Z. z. upravuje v príslušných prílohách jednotlivé stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Rozdelenie týchto
stupníc bolo do značnej miery nesystémové, nakoľko okrem základnej stupnice platových taríf existovali ďalšie stupnice pre jednotlivé kategórie zamestnancov. Okrem toho každá takáto skupina zamestnancov mala ďalšiu osobitnú stupnicu pre prípady výkonu práce v zahraničí. Navrhuje sa, aby odmeňovanie vyplývajúce z novej právnej úpravy bolo založené na existencii základnej stupnice platových taríf, ktorá bude zahŕňať aj odmeňovanie zamestnancov, ktorí boli doteraz zaradení do osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov a rovnako aj odmeňovanie zdravotníckych zamestnancov. S touto otázkou úzko súvisia aj katalógy pracovných činností, ktoré sa budú meniť novelou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.
Okrem uvedeného sa navrhuje, aby z dôvodu osobitostí odmeňovania naďalej existovali platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov. Ďalšie skupiny zamestnancov, ktoré zahrňujú učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov, budú zlúčené do jednej tabuľky. V tejto súvislosti je potrebné odlíšiť pojem „umelecký pracovník vo verejnej vysokej škole a štátnej vysokej škole“ od pojmu „umelecký zamestnanec“. Na odmeňovanie umeleckých zamestnancov bola aplikovaná osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov a nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 553/2003 Z. z. bude táto skupina zamestnancov odmeňovaná podľa základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Na rozdiel od uvedeného boli umeleckí pracovníci vo verejnej vysokej škole a štátnej vysokej škole odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl, pričom na tejto skutočnosti sa nič nemení ani nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 553/2003 Z. z. V tomto prípade ide iba o terminologické zosúladenie so znením zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bez preraďovania určitej skupiny zamestnancov do inej stupnice platových taríf.
Zamestnanci vykonávajúci prácu v zahraničí už nebudú odmeňovaní podľa osobitných tabuliek, ale navrhuje sa aplikovať vyššie uvedené stupnice (základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov), ktorých tarify budú vynásobené objektivizovaným platovým koeficientom.
K bodom 12, 16 a 18
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou znenia § 7 zákona č. 553/2003 Z. z.
K bodom 13 a 32
Zákon č. 553/2003 Z. z. priamo v texte na viacerých miestach odkazuje v súvislosti s jednotlivými stupnicami platových taríf na príslušné prílohy. Z dôvodu zníženia počtu stupníc platových taríf a rovnako aj prislúchajúcich príloh sa navrhuje upraviť aj uvedené odkazy v texte zákona.
K bodu 14 a 15
Tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného, novelou zákona č. 553/2003 Z. z. prichádza k vylúčeniu osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov, ktorí budú odmeňovaní podľa základnej stupnice platových taríf. Rovnako sa bude podľa základnej stupnice platových taríf postupovať aj v prípade zdravotníckych zamestnancov. Navrhuje sa, aby boli zamestnanci, ktorí boli doteraz odmeňovaní podľa tejto osobitnej stupnice a taktiež
zdravotnícki zamestnanci platovo zvýhodnení formou navýšenia platovej tarify z dôvodu zohľadnenia osobitostí vykonávaných činností.
K bodu 17
Započítavanie praxe zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je založené na systéme platových stupňov. Doterajšia úprava rozlišovala 12 platových stupňov, pričom obmedzenie vyplývajúce z posledného platového stupňa bolo ustanovené na 32 rokov. Zamestnancom s praxou prevyšujúcou 32 rokov sa už tarifný plat viacej nezvyšoval. Z dôvodu zvyšujúceho sa veku odchodu do dôchodku sa navrhuje pridať ďalšie platové stupne. Nový systém odmeňovania tak bude rozoznávať 14 platových stupňov s novým obmedzením započítanej praxe na úrovni 40 rokov.
K bodom 21 až 25, 28 a 29
Príplatky, ktoré sú predmetom úpravy zákona č. 553/2003 Z. z. sa v niektorých prípadoch vypočítavajú ako určitý percentuálny podiel zo základu, ktorým je konkrétna platová trieda a konkrétny platový stupeň. S ohľadom na zmenu týkajúcu sa počtu platových tried a platových stupňov sa navrhuje pristúpiť k zmene percentuálneho podielu, a to za tým účelom, aby absolútna hodnota príplatkov zostala zachovaná.
Navrhuje sa, aby bolo možné zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných faktorov, ako tých, ktoré sú uvedené v odseku 2, a ktoré môžu mať negatívny vplyv na vykonávanie práce. V praxi pôjde napríklad o psychické faktory, ktoré môžu reálne ovplyvňovať prácu, ale ktoré neboli doteraz zahrnuté medzi dôvodmi na poskytnutie platovej kompenzácie. Na rozdiel od doteraz aplikovaných faktorov sa však novou právnou úpravou zavádza iba fakultatívna možnosť poskytnutia platovej kompenzácie. Predmetná úprava je tak z časti zosúladená so Zákonníkom práce.
K bodu 27
Navrhuje sa možnosť poskytnúť odmenu nielen pri dosiahnutí 50, ale aj 60 rokov veku. Ide o obdobnú úpravu ako v štátnozamestnaneckých vzťahoch.
K bodom 30 a 31
Objektivizovaný platový koeficient sa aplikuje pre určenie platu zamestnancov vykonávajúcich prácu v zahraničí. Doterajšia právna úprava vychádzala z osobitných stupníc platových taríf z roku 2014. V tomto období bola vykonaná valorizácia pevnou sumou (16 €), čo bol v princípe nesystémový krok v porovnaní s valorizáciou založenou na percentuálnom navýšení platov.
Zmenou systému odmeňovania už nebude potrebné používať osobitné „zmrazené“ stupnice platových taríf, ale navrhuje sa vychádzať zo základných stupníc a právna úprava objektivizovaného platového koeficientu je obdobná ako v zákone č. 553/2003 Z. z. účinnom ku dňu 31. december 2013.
K bodu 33
Technická zmena súvisiaca s prechodom pôsobnosti v oblasti výkonu práce vo verejnom záujme (zahŕňajúcu aj problematiku katalógov pracovných činností) z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na Úrad vlády SR.
K bodu 34
Prechodné ustanovenia predmetnej novely zákona č. 553/2003 Z. z. súvisia so zmenou označenia platových tried zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme z dôvodu zlúčenia niektorých platových tried.
Hlavným cieľom zmeny systému odmeňovania je zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak by však v praxi nastala situácia, na základe ktorej by prišlo k zníženiu tarifného platu, zákon uvedené rieši v prechodných ustanoveniach prostredníctvom rozdielu do sumy funkčného platu.
K bodu 35
Navrhuje sa zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme z dôvodu ustanovenia novej základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
K bodom 36 a 37
Zákon č. 553/2003 Z. z. upravuje charakteristiky pre každú platovú triedu, a to pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce v prílohe č. 1 a pre pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce v prílohe č. 2. S ohľadom na vyššie uvedené zlúčenie niektorých platových tried, je nevyhnutné upraviť aj tieto prílohy. Ide však o formálne zlúčenie príslušných charakteristík bez obsahového zásahu do charakteristík platových tried.
Ustanovujú sa nové stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktoré sú súčasťou zákona č. 553/2003 Z. z. vo forme príslušných príloh. Zároveň sa z vyššie uvedených dôvodov niektoré doteraz používané osobitné stupnice platových taríf rušia respektíve zlučujú. Vzhľadom na túto skutočnosť sa príslušné prílohy zákona č. 553/2003 Z. z. vypúšťajú.
K Čl. II
K bodom 1 a 2
Platné znenie zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odkazuje na zákon č. 553/2003 Z. z. v súvislosti so štipendiami študentov v doktorandskom študijnom programe len vo všeobecnosti. Tato skutočnosť sa preto navrhuje konkretizovať odkazom na príslušnú stupnicu platových taríf.
K Čl. III
K bodom 1 a 2
V nadväznosti na zmenu v systéme odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme navrhovanú v predloženom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby aj v prípade štátnych zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu došlo k zjednoteniu právnej úpravy odmeňovania týchto štátnych zamestnancov s právnou úpravou odmeňovania štátnych zamestnancov ustanovenou v zákone o štátnej službe. V tejto súvislosti sa navrhuje zjednotenie počtu platových tried a k nim patriacich funkcií vo vzťahu k štátnym zamestnancom vykonávajúcim zahraničnú službu, a teda prechod z 11 platových tried na 9 platových tried vypustením dvoch najnižších platových tried. Zároveň sa rovnako navrhuje, aby charakteristiku najnáročnejšej činnosti vykonávanej štátnym zamestnancom v zahraničnej
službe rovnako ako platové triedy a k nim prináležiace platové tarify ustanovoval zákon o štátnej službe ako právna úprava lex generalis vo vzťahu k zákonu o zahraničnej službe ako právnej úprave lex specialis.
Z dôvodu rozdielneho počtu platových tried a s tým súvisiaceho rozdielneho zaraďovania dočasne vyslaných štátnych zamestnancov do funkcií v porovnaní s ostatnými štátnymi zamestnancami sa navrhuje zosúladenie počtu platových tried z pôvodných 11 platových tried na 9 platových tried rovnakým spôsobom ako tieto platové triedy s účinnosťou od 1. júna 2017 ustanovuje zákon o štátnej službe, a to v podobe presunu právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov v zahraničnej službe zo zákona o zahraničnej službe do zákona o štátnej službe. Zároveň sa s účinnosťou od 1. januára 2019 navrhuje aktualizácia doposiaľ „zmrazených“ platových taríf prináležiacich jednotlivým platovým triedam pre dočasne vyslaných štátnych zamestnancov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. dochádza k zmene v systéme odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí okrem iného i v podobe aktualizácie osobitných zmrazených stupníc platových taríf vo vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Navrhovanou právnou úpravou sa docieli konzistentnosť a komplexnosť v právnej úprave odmeňovania u všetkých skupín štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere. Doterajšia rozdielna právna úprava v zákone o zahraničnej službe spočívajúca v rozdielnych platových tarifách, ktoré prislúchali k jednotlivým platovým triedam bola potrebná v dôsledku toho, že v minulosti došlo k nesystémovým valorizáciám platových taríf v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme, čo spôsobilo objektívnu nemožnosť výpočtu objektivizovaných platových koeficientov, prostredníctvom ktorých dochádza k určovaniu zahraničných platov vo vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme. Z uvedeného dôvodu v záujme vypočítateľnosti platových koeficientov bolo v minulosti nevyhnutné tzv. „zmraziť“ platové tarify v príslušných platových triedach pre príslušné funkcie v zákone o zahraničnej službe. Z dôvodu rozdielnych valorizácií platových taríf v štátnej službe a platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je nevyhnutné platový koeficient vypočítaný pre dočasne vyslaných štátnych zamestnancov objektivizovať. V súčasnosti pri výpočte objektivizovaných platových koeficientov pre výkon práce vo verejnom záujme sa vychádza z platových koeficientov pre štátnu službu súčinom s konštantou stanovenou pevným 12-miestnym číslom podľa § 23 zákona č. 553/2003 Z. z. (konštanta bola určená pomerom valorizácií platových taríf v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme za každé obdobie do 31.12.2013). Vzhľadom k tomu, že predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení s účinnosťou od 1. januára 2019 systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, osobitná právna úprava odmeňovania dočasne vyslaných štátnych zamestnancov v osobitnom predpise, ktorým je zákon o zahraničnej službe už nie je ďalej opodstatnená, nakoľko sa novelou zákona č. 553/2003 Z. z. navrhuje návrat k princípom právnej úpravy zahraničných funkčných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí, vrátane systému objektivizácie platového koeficientu, ktoré platili podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. Účinnosť zvýšených rozmrazených platových taríf dočasne vyslaných štátnych zamestnancov je nevyhnutné stanoviť od 1. januára 2019, tzn. k rovnakému dátumu kedy bude ustanovený nový systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a to z dôvodu vypočítateľnosti objektivizovaných platových koeficientov pre výkon práce vo verejnom záujme.
Vypustenie prílohy č. 1 zo zákona o zahraničnej službe upravujúcej charakteristiky najnáročnejších činností vykonávaných štátnymi zamestnancami v zahraničnej službe v
platovej triede 1. až 11. reflektuje návrh zmeny právnej úpravy odmeňovania týchto zamestnancov z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried a jej prechod do zákona o štátnej službe, ktorý má vo vzťahu k zákonu o zahraničnej službe postavenie lex generalis. Vypustenie prílohy č. 2 zo zákona o zahraničnej službe upravujúcej platové tarify pre príslušné platové triedy reflektuje návrh zmeny právnej úpravy odmeňovania týchto zamestnancov z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried a jej prechod do zákona o štátnej službe, ktorý má vo vzťahu k zákonu o zahraničnej službe postavenie lex generalis.“.
K Čl. IV
K bodom 1 až 4, 6, 10 a 14
Návrh je legislatívno-technickou úpravou reflektujúcou návrh na zmenu právnej úpravy zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúcej sa navrhovanej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov v zahraničnej službe v podobe zmeny platových tried a nim prináležiacich platových taríf z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried, ako aj prechodu úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu zo zákona o zahraničnej službe do zákona o štátnej službe.
K bodom 5, 7, 8, 12, 13 a 15
Vzhľadom na návrh úpravy sumy platovej tarify v 1. platovej triede sa navrhuje zmena percentuálneho podielu v prípade príplatkov a náhrad, ktorých základom pre výpočet percentuálneho podielu je platová tarifa v 1. platovej triede. Zmena percentuálneho podielu sa navrhuje tak, aby absolútna hodnota príplatkov zostala zachovaná. Navrhuje sa úprava sumy platovej tarify štátneho zamestnanca zaradeného do 1. platovej triedy a primerane k nej aj úprava sumy platovej tarify v 2. platovej triede. Dôvodom je skutočnosť, že súčasne aktuálna suma platovej tarify v 1. platovej triede (457,50 eur) je pod úrovňou minimálnej mzdy ustanovenej na rok 2018 (480 eur) a aj po zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov v rozsahu dohodnutom v rámci kolektívneho vyjednávania na rok 2019 bude naďalej pod úrovňou minimálnej mzdy predpokladanej na rok 2019 (520 eur).
V nadväznosti na akceptáciu návrhu na zmenu úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov v zahraničnej službe v podobe zmeny platových tried a k nim patriacich platových taríf z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried, ako aj prechodu úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu zo zákona o zahraničnej službe do zákona o štátnej službe sa navrhuje zmena percentuálneho podielu v prípade náhrady poskytnutej podľa § 146 ods. 1, ktorého základom pre výpočet percentuálneho podielu je platová tarifa v 1. v platovej triede, ktorej suma sa navrhovanou úpravou odmeňovania mení. Zmena percentuálneho podielu sa navrhuje tak, aby absolútna hodnota percentuálne určenej náhrady zostala zachovaná.
K bodom 9 a 11
Zosúladenie ustanovenia s úpravou, ktorá sa navrhuje v predkladanej novele zákona č. 553/2003 Z. z.
K bodu 16
V aplikačnej praxi sa doterajšia suma poskytovaná na kompetenčné vzdelávanie javí ako nepostačujúca, a preto sa navrhuje úprava výšky sumy na kompetenčné vzdelávanie na úroveň sumy poskytovanej na prehlbovanie kvalifikácie ustanovenej v predchádzajúcom zákone o štátnej službe a v praxi sa osvedčila.
K bodu 17
Ustanovujú sa platové tarify štátnych zamestnancov.
K Čl. V
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019.


Schválené vládou SR v Bratislave dňa 22. augusta 2018
Peter Pellegrini v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Kostolný v.r.
zástupca vedúceho
Úradu vlády Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu