Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2009 do 31.10.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

6

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vymedzenia zamestnávateľov, ktorí budú zákon uplatňovať.

K bodu 2

Navrhuje sa zrušiť možnosť voľby systé mu odmeňovania vo verejných vysokých školách.

K bodu 3

Do pôsobnosti zákona sa opä tovne zaraďujú umeleckí zamestnanci kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a v zriaďovateľ skej pôsobnosti samosprávy.

Z pôsobnosti zákona sa vypúšťa technik údržby lietadla.

K bodu 4

Vo väzbe na bod 2 a 3 sa vypúšťajú príslu šné ustanovenia.

K bodom 5 a 6

Navrhované znenie sa zosúlaďuje so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa upravuje citácia k odkazu v poznámke pod čiarou k odkazu 9.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysoký ch školách v znení neskorších predpisov sa do kvalifikačných predpokladov dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby sa kvalifikačné predpoklady ustanoven é v zákone a v katalógu pracovných činností, nevzťahovali na umeleckých zamestnancov v kultúrnych inštitúciách. Za umeleckého zamestnanca sa na účely tohto zákona považuje aj zamestnanec inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela. Takou ustanoviz ňou je napr. filharmónia v Košiciach, v Žiline.

K bodu 8

Nadväzne na doplnenie niektorých zložiek platu a tiež v súvislosti so zmenami v oblasti pracovnej pohotovosti navrhuje sa nové znenie § 4 odseky 1 až 4.

K bodu 9

Funkciu funkčného platu bude plniť aj osobný plat, ktorý zamestnávateľ môže priznať zamestnancovi podľa § 7a.

Upravuje sa určenie výkonnostného príplatku, ktorý tvorí súčasť funkčného platu. Vzhľadom na to, že suma výkonnostného príplatku môže byť v jednotlivých mesiacoch priznaná v rôznej v ýške, k funkčnému platu zamestnanca sa pripočíta priemerná mesačn á suma príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

K bodu 10

Upravuje sa zaradenie umelecké ho zamestnanca do platovej triedy. Návrh zákona umožňuje zaradiť umelecké ho zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti aj v prípade, keď nespĺňa kvalifikačné predpoklady ustanovené pre túto platovú triedu.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12

V rámci určitej liberalizácie regulovaného syst ému odmeňovania sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol určiť tarifný plat v rámci rozpätia platových taríf platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený. Okruh zamestnancov, u ktorých bude zamestnávateľ uplatňovať tento spôsob určenia tarifného platu, dohodne v podnikovej kolekt ívnej zmluve, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, okruh zamestnancov určí vo vnútornom predpise.

K bodu 13

Návrhom sa rozširuje okruh zamestnancov, ktorým sa tarifný plat bude určovať podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov, o zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti psychológov a sociálnej práce v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 14

Navrhuje sa tarifný plat umeleckých zamestnancov ur čovať podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov.

K bodu 15

Navrhuje sa zaokrúhľovanie príslu šnej zložky platu na 50 eurocentov nahor.

K bodu 16

Vybranému okruhu zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky a Správy zariadení Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí priamo plnia úlohy spojené s organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády, sa tarifný plat zvýši o 20 %. Ide o okruh špecifických činností, ktoré musia byť vykonávané nadštandartným spôsobom. Je to napr. zabezpečenie komplexných služieb v prípade zahraničných návštev najvyšších št átnych predstaviteľov aj pre návštevy Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky, technické zabezpečenie rokovaní vlády Slovenskej republiky, príprava, koordinácia a kontrola všetkých č inností súvisiacich s technickým a organizačným zabezpečením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 17

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 18

Navrhuje sa zaokrúhľovanie príslušnej zložky platu na 50 eurocentov nahor.

K bodu 19

V zákone sa navrhuje nový inštitú t, ktorým je osobný plat. Osobný plat, ako fakultatívnu zložku platu zamestnanca, môže zamestnávateľ priznať zamestnancovi namiesto funkčného platu na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca za vykoná vanie osobitne významných pracovných činností alebo za plnenie mimoriadne náročných pracovných úloh. Suma osobného platu nesmie byť nižš ia, ako suma funkčného platu, ktorý zamestnancovi patrí podľa tohto zákona. Osobný plat je možné zamestnancovi poskytovať dovtedy, pokiaľ trvajú dôvody, na základe ktorých mu bol priznaný. Sumu osobného platu môže zamestnávateľ upravovať v závislosti od úrovne kvality plnenia úloh.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa zaokrúhľovanie príslu šnej zložky platu na 50 eurocentov nahor.

K bodu 22

Upravujú sa podmienky na poskytovanie platovej kompenzácie za sť ažený výkon práce. Pri výkone rizikových prác, ktoré sú podľa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejné ho zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradené do 3. a 4. kategórie, zamestnancovi patrí kompenzácia v rámci ustanoveného percentuálneho rozpätia.

Okrem tejto nárokovej kompenzácie zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi platovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, t.j. v prípade, keď zamestnanec vykonáva rizikové práce zaradené do 2. kategórie.

Navrhuje sa zvýšiť spodné hranice percentu álneho rozpätia pre jednotlivé kategórie oproti rozpätiu, ktoré sa uplatňuje podľa s účasného znenia § 11 pri poskytovaní príplatku za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Aj napriek tejto zmene sa nepredpoklad á zvýšený finančný dopad na verejné financie. Platovú kompenzáciu možno zamestnancovi poskytovať len na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o zaradení rizikových prác do kategórií . Predpokladá sa, že u zamestnávateľov, u ktorých sa vykonávajú práce vo verejnom záujme, sa platová kompenzácia bude uplatňovať v užšom rozsahu ako je uplatňovaný súčasný príplatok. Horn é hranice percentuálneho rozpätia sa nezvyšujú.

K bodom 23 až 25

Navrhuje sa zaokrúhľovanie prí slušnej zložky platu na 50 eurocentov nahor.

K bodu 26

V zákone sa navrhuje, aby umelecký m zamestnancom a zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovné činností s prevahou fyzickej práce zamestnávateľ mohol poskytovať výkonnostný príplatok, ktorý je nenárokovou zložkou platu. Tento platový inštitút je možné uplatniť u zamestnancov s rôznym množstvom práce v jednotlivých mesiacoch. Zamestnávateľ tak môže mesač ne reagovať na túto zmenu.

Poskytovanie výkonnostného príplatku nevylučuje mo žnosť poskytovania osobného príplatku.

K bodu 27

V súvislosti s prechodom na euro sa spresňuje poskytovanie príplatku za prácu vo sviatok u zamestnanca, ktorý práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí.

K bodu 28

Navrhuje sa spôsob odmeňovania neaktívnej časti pracovnej pohotovosti, ktorá bola zamestnancovi nariadená na pracovisku. Pretože zamestnanec počas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku nepracuje, nie je možn é poskytovať mu príplatky za prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu, za prácu vo sviatok a plat a jeho zvýšenie za prácu nadčas. Èas, v ktorom priš lo k vykonávaniu práce je prácou nadčas

K bodu 29

V ustanovení sa navrhuje postup zamestnávateľ a pri odmeňovaní neaktívnej časti pracovnej pohotovosti, ktorá je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá mimo pracoviska. Zamestnancovi nepatrí náhrada za aktívnu časť pracovnej pohotovosti (čas, v ktorom prišlo k vykonávaniu práce); tak éto vykonávanie práce je prácou nadčas.

K bodu 30

Navrhuje sa úprava poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ zaradil do plánu vyrozumenia. Predmetná náhrada nie je súčasťou platu zamestnanca. Jej poskytovanie je zamestnávateľ povinný osobitne písomne oznámiť zamestnancovi.

K bodu 31

Vo väzbe na prechod na euro sa navrhuje nový spôsob určenia zahraničného funkčného platu zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva prácu v zahraničí dlhšie ako šesť mesiacov.

Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva prá ce vo verejnom záujme v zahraničí, patrí náhrada za čas čerpania dovolenky zo zahraničného funkčného platu. Ak zamestnanec, ktorý vykonáva prácu vo verejnom záujme v zahraničí, nevyčerp á základnú výmeru dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, za časť dovolenky, ktorá presahuje š tyri týždne základnej výmery dovolenky mu patrí náhrada zo zahraničného funkčného platu. Náhradu za nevyčerpanú dovolenku, ak skončí pracovný pomer, nie je možné poskytnúť zamestnancovi zo zahraničného funkčného platu.

Upravuje sa spôsob výpočtu objektivizovaného platové ho koeficientu, ktorý sa použije na výpočet zahraničného funkčného platu.

Podľa zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov možno zamestnanca, ktorý sa podieľ a na plnení úloh ozbrojených síl, vyslať s jeho súhlasom mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Navrhuje sa tak ýmto zamestnancom poskytovať zahraničný prí spevok obdobne ako profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaným mimo územia Slovenskej republiky na rovnaké účely. Upravuje sa aj čas, kedy zahraničný príspevok bude zamestnancovi patriť a pr ípady, za ktorých zahraničný príspevok patriť zamestnancovi nebude. Zamestnancovi, ktorému bude patriť zahraničný príspevok, bude patriť aj tarifný plat, príplatok za riadenie a osobný príplatok a nebude mu patriť plat pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví sumu zahraničného príspevku, kategórie operácie v zá vislosti od miery rizík, a ďalšie podrobnosti.

Poskytnutie zahraničného príspevku bude ma ť vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu len v prí pade, ak budú zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme vyslaní mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.

K bodu 32

Spôsob určenia platu rektorovi verejnej vysokej školy sa dá va do súladu so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

K bodu 33

Precizujú sa spoločné ustanovenia k odmeň ovaniu zamestnancov tak, aby v praxi pri ich aplikácii neboli problémy.

Tarifný plat, osobný plat, zvýšenie tarifn ého platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na kratš om pracovnom čase, zamestnancovi patria platové náležitosti v pomernej výške.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Ide o konštantu, ktorá zodpovedá priemernému počtu pracovný ch hodín za rok pripadajúcich na jeden mesiac v závislosti od dĺžky týždenného pracovného času zamestnanca. V prípade, keď sa pracovný čas skráti (napr. v kolektívnej zmluve vyššieho stup ňa), zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa, ako aj pri zmene príplatku poskytovaného v mesač nej sume.

K bodu 34

Do ustanovenia sa dopĺňa postup pri valorizácii platových taríf v prípade, ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stup ňa. Rozsah ich zvýšenia a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte. Týmto ustanovením sa má zabezpečiť valorizácia platových taríf aj v prípade, keď kolektívne vyjedná vanie nebude úspešné.

K bodu 35

Navrhuje sa zaokrúhľovanie platových taríf na 50 eurocentov nahor po ich valorizácii.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 37

Upravuje sa záruka zachovania platu umeleckého zamestnanca po jeho opätovnom zaradení do pôsobnosti zákona. Záruka sa poskytuje zamestnancovi až do vyrovnania súm funkčného platu a zisteného priemerného mesačného zárobku.

Podľa Koncepcie základného umeleckého vzdelávania na zabezpečenie kontinuity systému umeleckého vzdelá vania ..., ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 16. mája 2007, sa majú na učiteľov základných umeleckých škôl, učiteľov umeleckých predmetov na stredný ch odborných školách a konzervatóriách vzťahovať kvalifikačné predpoklady. V tomto smere bolo uložené podpredsedovi vlá dy Slovenskej republiky a ministrovi školstva a ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny v bode B.2. uznesenia vlády č. 431/2007 vykonať potrebné legislatívne kroky.

Podľa § 28 odsek 1 tohto zákona zvýšené stupnice platových taríf na príslušný kalendárny rok má vydať vlá da Slovenskej republiky nariadením vlády. Vzhľadom na to, že kolektívne vyjednávanie na účely uzatvorenia Kolektívnej zmluvy vyššieho stupň a na rok 2009 pre zamestnávateľov, ktorí postupujú podľa zákona o odmeňovaní, zatiaľ nebolo úspešné, nie je známe percento valorizácie, a preto sa ustanovenie § 28 ods. 1 tohto zákona uplatní až pri kolektívnom vyjednávaní na rok 2010. Stupnice platových taríf, ktoré sa uplatňujú v roku 2008, prepočítané na euro, budú tvoriť prílohy č. 1 až 4 tohto zákona..

K bodu 38

Navrhuje sa zrušiť nariadenie vlá dy Slovenskej republiky č. 630/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Stupnice platových taríf, ktoré sa budú uplatňovať od 1. januára 2009, budú v prílohe predkladaného zákona.

K bodu 39

V charakteristikách platových tried v 12. až 14. platovej triede sa v kvalifikačných predpokladoch dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K bodom 40 až 42

V súvislosti s prechodom na euro sa k zákonu pripájajú nové stupnice platových taríf - príloha č. 3, 4, 5 a 7, ktoré tvoria prílohy č. 1 až 4 tohto zákona. Pôvodn á príloha č. 7 zákona o odmeňovaní sa vypúšťa.

K čl. II

K bodu 1

Ustanovení m sa reaguje na zmenu v spôsobe odmeňovania zamestnancov vyslaných na výkon práce alebo výkon štátnej služby do zahraničia navrhovanú v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na zavedenie eura sa funkčný plat zamestnanca už nerozdeľuje na slovenskú menu a zahraničnú menu, ale funkčný plat určený v eurách sa prenásobí platovým koeficientom. Navrhuje sa, aby z ákladom pre tvorbu sociálneho fondu bol súhrn určených funkčných platov pred prepočtom platovým koeficientom.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby deň vý platy mzdy alebo platu zamestnancovi za príslušný mesiac bol posledným dňom, kedy je zamestnávateľ povinný tvoriť fond. Zároveň sa navrhuje sociálny fond za mesiac december tvoriť a použiť ešte v priebehu decembra, čím sa účtovné ročné obdobie zosúladí s kalendárnym obdobím roka, na ktoré sa plánuje tvorba a použitie sociálneho fondu. Navrhovaná úprava umožní zúčtovať tvorbu a použitie sociálneho fondu za rok 2008 ešte pred zavedením meny euro, pričom je potrebná aj vzhľadom na systém účtovania výdavkov v rozpočtových organizáciách podľa § 26 ods. 3 zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie rieš i postup pri prechode na menu euro. Navrhuje sa, aby zostatok sociálneho fondu zistený k 31. decembru 2008 v slovenských korunách zamestnávateľ prepočítal konverzným kurzom na menu euro a k 1. januáru 2009 úč tovne previedol ako počiatočný stav na účet sociálneho fondu vedený v mene euro.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

K Èl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

K čl. II

K bodu 1

Ustanovení m sa reaguje na zmenu v spôsobe odmeňovania zamestnancov vyslaných na výkon práce alebo výkon štátnej služby do zahraničia navrhovanú v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a v zákone, ktorým sa mení a dop ĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na zavedenie eura sa funkčný plat zamestnanca už nerozdeľuje na slovenskú menu a zahraničnú menu, ale funkčný plat určený v eurách sa prenásobí platovým koeficientom. Navrhuje sa, aby základom pre tvorbu sociálneho fondu bol súhrn ur čených funkčných platov pred prepočtom platovým koeficientom.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby deň výplaty mzdy alebo pla tu zamestnancovi za príslušný mesiac bol posledným dňom, kedy je zamestnávateľ povinný tvoriť fond. Zároveň sa navrhuje sociálny fond za mesiac december tvoriť a použiť ešte v priebehu decembra, čí m sa účtovné ročné obdobie zosúladí s kalendárnym obdobím roka, na ktoré sa plánuje tvorba a použitie sociálneho fondu. Navrhovaná úprava umožní zúčtovať tvorbu a použitie sociá lneho fondu za rok 2008 ešte pred zavedením meny euro, pričom je potrebná aj vzhľadom na systém účtovania výdavkov v rozpočtových organizáciách podľa § 26 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtov ých pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie rieš i postup pri prechode na menu euro. Navrhuje sa, aby zostatok sociálneho fondu zistený k 31. decembru 2008 v slovenských korunách zamestnávateľ prepočítal konverzným kurzom na menu euro a k 1. januáru 2009 úč tovne previedol ako počiatočný stav na účet sociálneho fondu vedený v mene euro.

K Èl. III

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

K Èl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'n ávrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Podľa bodu 3.2 Programového vyhlá senia vlády Slovenskej republiky sa mal vypracovať návrh nového zákona o štátnej službe a zákona o verejnej službe. V prvej etape sa však predkladá len návrh novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a novela z ákona č. 552/22003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme najmä z dôvodu, že predpokladané úpravy v návrhu nového zákona o verejnej slu žbe, ktoré mali byť navrhnuté vo väzbe na nový zákon o pedagogických zamestnancoch, sa pre posun legislatívnej prípravy zákona o pedagogický ch zamestnancoch nemohli realizovať (účinnosť zákona o pedagogických zamestnancoch sa navrhuje od 1. septembra 2009). Zároveň v etape prípravy návrhu nebol jednotný n ázor sociálnych partnerov, či zákon o verejnej službe má upravovať aj odmeň ovanie zdravotníckych zamestnancov zmluvných zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, obce a vyššie územné celky. Z tohto dôvodu bola v prvej etape pripravená novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a novela zákona č. 552/22003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ako osobitné právne predpisy. V druhej etape pripraví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so zainteresovaný mi rezortmi nový spoločný zákon pre verejnú službu, ktorý bude obsahovať špecifiká pre štátneho zamestnanca.

V predloženom návrhu sa upravuje zaokrú hľovanie pri prepočte zo slovenskej meny na menu euro, navrhujú sa niektoré nové inštitúty a upravuje sa znenie niektorých ustanovení. Návrhom sa rozširuje pôsobnosť tohto zákona aj na zamestnanca, ktorý je samostatným divadelným umelcom, divadelný umelcom v zbore, v orchestri alebo inom umeleckom zoskupení alebo ktorý je ďalším umeleckým zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý je zriadený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, obcou alebo vyšším územným celkom (ďalej len 'umelecký zamestnanec'). Vo väzbe na nový zákon o sociálnych službách a novelu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociá lnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby osobitná stupnica platových taríf v prílohe č. 4 zákona o odmeňovaní sa uplatňovala aj na zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné pracovné činnosti z oblasti sociálnej práce a psychológie v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrane d etí a o sociálnej kurately. Navrhuje sa, aby osobitná stupnica platových taríf v prílohe č. 4 zákona o odmeňovaní sa uplatňovala aj na určovanie tarifného platu umeleckých zamestnancov.

Navrhuje sa zvýšiť tarifný plat vybranému okruhu zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky a zamestnancov štátnej rozpočtovej organizácie zriadenej Úradom vlády Slovenskej republiky o 20 %.

V súvislosti s prechodom na euro sa navrhuje spôsob zaokr úhľovania jednotlivých zložiek platu. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa platové náležitosti zaokrúhľujú nahor, v prospech zamestnanca. Zložky platu, ktoré sa poskytujú v mesačných sumách, sa v súčasnosti zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Vzhľ adom na to sa navrhuje zaokrúhľovať tieto zložky platu na 50 eurocentov nahor.

Hodinová sadzba funkčného platu, ktorá je základňou na výpočet tzv. hodinových príplatkov, sa navrhuje zaokrúhľovať na štyri desatinné miesta nahor. Výsledná suma príplatku v závislosti od poč tu odpracovaných hodín sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Pomerné časti jednotlivých zložiek platu (napr. ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom na kratšom pracovnom čase, ak zamestnanec v mesiaci neodpracuje plný fond pracovného času) sa zaokrúhlia na najbližší eurocent nahor.

Vo väzbe na menu euro sa upravuje poskytovanie zahraničného funkčného platu a zahraničného príspevku.

K návrhu zákona sú pripojené stupnice platových taríf (príloha č. 3, 4, 5 a 7), v ktorých sú platové tarify v sumách v súč asnosti uplatňované podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 630/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme prepočítané konverzným kurzom na eurá. Pretože kolektívne vyjednávanie na účely uzatvorenia Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovan í na rok 2009 nie je ukončené a nie je známe percento, o ktoré sa zvýšia platové tarify, nebolo možné priložiť stupnice so zvýšenými platovými tarifami.

V súvislosti s navrhovanými zmenami v n ávrhu zákona (napr. § 23 – objektivizovaný platový koeficient, § 11 – platová kompenzácia za sťažený výkon práce) sa v článku II navrhuje novelizovať zá kon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorší ch predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Navrhované úpravy ustanovení, v ktorých sa upravuje mena v slovenských korunách na menu v eurách, sú spracované v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (generálny zákon).

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest, hospodárenie podnikateľskej sféry, obyvateľstvo, ani vplyv na životné prostredie. Navrhuje sa ustanoviť niektoré nové platové inštitúty (napr. osobitný spô sob určenia tarifného platu v rámci rozpätia platových taríf v príslušnej platovej triedy, osobný plat, výkonnostný príplatok), ktoré však majú fakultatívny charakter, preto nebudú mať vplyv na št átny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a na rozpočty obcí. Ich uplatňovanie v praxi pokryje zamestnávateľ z disponibilných zdrojov finančných prostriedkov. Dopady na verejné financie sú uve dené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorého stanovisko (list č. MF 22988/2008-411 zo dňa 6.8.2008) je súčasťou dôvodovej správy.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR – Slovakia je neodmysliteľnou súčasťou mediálnej oblasti na Slovensku. Plní nezastupiteľné úlohy v systéme získavania, zhromažďovania, šírenia a uchovávania informácií.

Predloženie návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (ďalej len 'tlačov á agentúra') vyplýva jednak z nutnosti nahradiť prekonanú právnu úpravu z roku 1992, ktorá bola prijatá v čase existencie Èesko-slovenskej tlačovej kancelá rie, predovšetkým však z potreby transformácie tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva.

Postavenie tlačovej agentúry v súčasnosti upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Z. z. o È esko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003 Z. z.. Zákon definuje tlačovú agentúru ako spravodajskú informačnú agentúru Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou a ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štá tny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tlačová agentúra sa zapisuje do obchodného registra; podnikateľskú činnosť vykonáva v rámci svojej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa tlač ovej agentúry menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje vo všeobecnosti zriaďovanie a hospodárenie príspevkových organizácií . Príspevková organizácia podľa tohto zákona je prá vnická osoba štátu, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami, a ktorá je na štátny rozpo čet zapojená príspevkom. Ako príspevková organizácia zo zákona tlačová agentúra nespĺňa v súčasnosti tento znak príspevkových organizácií, nakoľko príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov.

Pre tlačovú agentúru platia v súčasnosti finančné vzťahy určené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako zriaďovateľom zo zákona v rámci jeho rozpočtu. V súlade s povinnosťou podľa § 9 ods. 4 písm. f) vyššie cit. zákona (rozpísanie záväzných ukazovateľov kapitoly) Ministerstvo kultú ry Slovenskej republiky uzatvára s tlačovou agentúrou každoročne kontrakt o poskytnutí príspevku z rozpoč tovej kapitoly ministerstva na príslušný rok (ďalej len 'kontrakt'). Súčasťou kontraktu je súhrn hlavných úloh a činností, ktoré m á tlačová agentúra v príslušnom roku zabezpeč ovať. Ide o zabezpečenie poskytovania verejných služieb podľa zákona č. 81/1992 Zb. a ďalších právnych predpisov, a to poskytovaním domá ceho servisu, ekonomického servisu, medzinárodného servisu, regionálneho spravodajstva, exportného servisu, obrazového servisu, zvukového servisu a budovaním dokumentačných databáz prostredníctvom redakcie regioná lneho spravodajstva, obrazovej redakcie, medzinárodnej redakcie, exportnej redakcie, dokumentačnej redakcie, domácej redakcie, športovej redakcie, ekonomickej redakcie a TOP redakcie. Èinnosť a hospodárenie tlačovej agentúry dnes hodnotí a kontroluje mediálny výbor NR SR jeden krát štvrťročne, hoci právne má TASR status pr íspevkovej, a nie verejnoprávnej organizácie.

Podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Tlačová agentúra povinnou osobou, ktorá je povinná zabezpečovať informačný systém verejnej správy.

Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. verejným funkcionárom a je povinný dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona.

Ïalšie úlohy Tlačová agentúra Slovenskej republiky plní napr. podľa § 70 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti je tlačová agentúra riadnym č lenom reprezentatívnej Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA), ktorá združuje viac ako 30 národných tlačových agentúr. Podľa právneho postavenia ich možno rozdeliť do nasledujúcich foriem:

§štátna tlačová agentúra (Slovenská republika, Ruská federácia, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Alb ánsko, Srbsko),

§akciová spoločnosť s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko),

§akciová spoločnosť s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko),

§obchodná spoločnosť (Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Estónsko),

§verejnoprávna inštitúcia čiastočne zmluvnými vzťahmi napojená na štátny rozpočet

(Èesko, Chorvátsko, Maďarsko).

Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentú r. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom alebo, zachovajúc si v nich majoritu, transformoval ich na štátne akciové spoločnosti (Slovinsko, Poľsko), alebo na verejnoprávne inštitúcie (Èesko, Chorvátsko, Maďarsko).

Štát ako vlastník vystupuje v rozličnej miere aj v národných agentúrach Francúzska, Gré cka, Turecka, Španielska, Portugalska. V ďalších krajinách štát síce funguje iba ako klient agentúry, no býva prekvapujúco štedrý. Napríklad tlačovej agentúre Belga, fungujúcej ako obchodná spoločnosť, bol na základe zmluvy so štátom za rok 2005 od belgické ho štátu poskytnutý príspevok v prepočte viac ako 110 mili ónov korún. Je zrejmé, že v súčasnej dobe nemá zmysel kopírovať na Slovensku modely fungovania spravodajských informačných agentúr v zá padných demokraciách. Tieto agentúry v prevažnej miere zriaďovali sú kromné tlačové médiá už v 19. storočí a dodnes sú ich vlastníkmi. Inšpiráciou pre transformáciu tlačovej agentúry môžu byť predovšetkým skúsenosti zo susedných krajín V 4, Slovinska, či Chorvátska.

O transformácii tlačovej agentúry sa uvažuje viac či menej intenzívne už dlhé časové obdobie. Jej transform ácia na obchodnú spoločnosť sa nejaví ako vhodná, nakoľko jej hlavným účelom je poskytovanie služieb verejnosti. Niektoré činnosti, ktoré robia národnú tlačovú informačnú agentúru skutoč ne národnou, nie je možné zabezpečovať výhradne na komerčnej báze.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje právo na informácie. J e teda povinnosťou štátu vytvoriť primerané nástroje a inštitucionálne zabezpečenie tohto ústavného práva. Len využitím neštátnych informačných agentúr v krajine s malým počtom obyvateľov, ku ktorým patrí aj Slovenská republika, nie je možné zabezpečiť informačnú potrebu verejnosti a štátu. Informačná funkcia štátu spočíva jednak v povinnosti sprístupňovať informácie verejnosti, ako aj v získavaní relevantných informácií štátom za účelom efektívneho fungovania štátnej správy, prí p. samosprávy, a to aj vo vzťahu k zahraničiu. Národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý zaručí ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčn ú hodnotu informácie. Z tohto dôvodu sa v ná vrhu zákona ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry služba verejnosti v oblasti spravodajstva, pričom služba verejnosti zahàňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.

Súčasné právne postavenie tlačovej agentúry spôsobuje, že tla čová agentúra je terčom kritiky, nakoľko súčasná právna úprava nedostatočne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a zároveň vzbudzuje nedôveru a obavy z možného priameho vplyvu výkonnej moci na jej činnosť . Nedostatočné vymedzenie služby verejnosti poskytovanej tlačovou agentúrou vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005 však potvrdil legitímne postavenie tlačovej agentúry, ako aj jej činnosti a úlohy, na ktorých financovanie má legitímny nárok cez prí spevok zo štátneho rozpočtu.

Návrh nového zákona o Tlačovej agent úre Slovenskej republiky predpokladá niekoľko zásadných zmien. Ich hlavným cieľom je vytvori ť podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva a zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia tlačovej agentúry s cieľom zvýšiť jej nezávislosť a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných tlačových agentúr. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje transformácia tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitú ciu a prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe tlačovej agentúry, do jej vlastníctva. V návrhu sa definuje hlavná činnosť tlačovej agentúry, úprava podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry a úprava podmienok hospodárenia tlačovej agentúry. Vytvárajú sa podmienky na kreovanie správnej rady ako vrcholného orgánu tlačovej agentúry, ktorej štyroch členov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena volia zamestnanci tlačovej agent úry. Ïalej sa upravuje voľba generálneho riaditeľa správnou radou, vyčlenenie majetku tlačovej agentúry získaného z prostriedkov zo štátneho rozpočtu z výkonu rozhodnutia a exekúci í, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa rozdelia príjmy z podnikateľskej činnosti od ostatných príjmov tlačovej agentúry, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh tlačovej agentúry v zmysle tohto zákona.

Návrh zákona vych ádza z noriem vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií , Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štátom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporú čanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu).

Prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú ani negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia.

Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie

Predložený návrh zákona si vyžiada finančné požiadavky na štátny rozpočet vo výške 52,6 mil. Sk, čo predstavuje rovnaký dopad ako doterajší príspevok na činnosť Tlačovej agentú ry Slovenskej republiky – Slovakia ako príspevkovej organizácie zo zákona.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovan á právna úprava vytvára podmienky pre poskytovanie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, ako aj v oblasti trvalého prístupu k informáciám o veciach verejných a ku kultúrnemu bohatstvu zhromaždených informácií. Túto službu verejnosti bude poskytovať tlačová agentúra ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná inštitúcia.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovan á právna úprava nemá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá ani negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie

1.Predkladate ľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov n ávrhu právneho predpisu:

Zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)n ie je upravená v práve Európskych spoločenstiev;

b)je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlu čiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy. Návrh zákona upravuje postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len ' tlačová agentúra') ako verejnoprávnej, národnej, nezávislej, informačnej inštitúcie a jej hlavnú činnosť, postavenie a činnosť jej orgánov a podnikateľskú činnosť, hospodárenie a financovanie tla čovej agentúry.

K § 2

Ustanovenie upravuje postavenie tlačovej agentúry. Tlačová agentúra je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ktorá svoju činnosť vykonáva vo svojom mene, na vlastné náklady a zodpovednosť. Zakazuje sa previesť práva a povinnosti tlačovej agentúry súvisiace s jej hlavnou činnos ťou na inú osobu.

K § 3

Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je vyhľadávanie, spracovávanie a sprostredkovanie informácií iným m édiám a verejnosti prostredníctvom agentúrneho spravodajstva, najmä o spoločenskom, kultúrnom, hospodárskom, politickom a športovom dianí na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni, informácií o činnosti orgánov verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, spoločenských organizácií , informácií z oblasti školstva, vedy, výskumu, zdravotníctva, informácie o živote národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, o pôsobení a č innosti cirkví a náboženských spoločností, o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, ako aj informácie z ostatných sfér spoločenského života. Úlohou tlačovej agentúry je informovanie o udalostiach celosvetového významu, o dianí v Európe a udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovensku. Tlačová agentúra ako národná informačná agentúra plní niektoré osobitné ú lohy vo verejnom záujme, predovšetkým plní informačnú úlohu štátu vo vzťahu k občanovi vydávaním stanovísk ústavných činiteľov, najvyšších štátnych orgánov a iných org ánov verejnej moci. Ïalej vo verejnom záujme informuje o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie, vyhľadáva a spracová va informácie zo Slovenskej republiky pre zahraničie v cudzích jazykoch, zhromažďuje a sprístupňuje obrazové, zvukové a video databázy v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely. Na služby vo verejnom záujme bude tlačovej agentú re poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Tlačová agentúra ďalej zabezpečuje archív obrazového a zvukov ého spravodajstva, ochraňuje archivovaný materiál a sprístupňuje ho.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje možnosť podnikania pre tlačovú agentúru, s obmedzen ím jej podnikateľskej činnosti na aktivity súvisiace s predmetom jej hlavnej činnosti. Príkladom takejto podnikateľskej činnosti môže byť napríklad sprístup ňovanie obrazového archívu na komerčné účely za odplatu, predaj audiovizuálnych nosičov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že spôsob podnikania nesmie ohroziť poslanie a vykon ávanie hlavnej činnosti tlačovej agentúry. Prostriedky získané výkonom podnikateľskej činnosti použ ije tlačová agentúra na tvorbu rezervného fondu a na vykonávanie jej hlavnej činnosti.

Tlačová agentúra je oprávnená podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti, príp. založiť obchodnú spoločnosť, ak predmet podnikania tejto obchodnej spoločnosti súvisí s poslaním a hlavnou činnosťou tlačovej agentúry, a ak sa takouto majetkovou účasťou lepšie využije majetok tlačovej agent úry na plnenie jej úloh. Obmedzením v tomto oprávnení je zákaz zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti ako spoločník s ručením neobmedzeným a takéto spolo čnosti zakladať.

K § 5

Ustanovenie upravuje zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom tlačovej agentúry. Návrh definuje sú hrn majetkových hodnôt, určuje povinnosť zachovávať pri používaní prostriedkov maximálnu hospodárnosť a efektívnosť, ako aj povinnosť používať prostriedky na účely určené zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Finančné prostriedky a majetok tlačovej agentúry nie je možné použiť na financovanie politickej strany alebo hnutia a v prospech kandidáta na volenú funkciu. Obmedzuje sa možnosť použitia finančný ch prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré nie je možné použiť na podnikateľskú činnosť tlačovej agentúry. Ak bude podnikateľská činnosť tlačovej agentúry tri po sebe nasledujúce kalendá rne roky stratová, tlačová agentúra je povinná podnikateľskú činnnosť ukončiť a stratu uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti vedie tlačová agentúra oddelenú analytickú evidenciu v účtovní ctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte. Tlačová agentúra poskytuje svoje výkony odplatne, okrem služieb vo verejnom záujme, vymedzených v § 3, na ktoré štát prispieva zo štátneho rozpočtu. Tieto služ by bude tlačová agentúra poskytovať verejnosti bezodplatne.

V súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 21/00, v odôvodnení ktorého sa hovorí, 'že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom' majetok tlač ovej agentúry je vylúčený z exekúcií a výkonu rozhodnutí podľa osobitného predpisu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov sú z exekúcií a výkonu rozhodnutí vylúčené aj finančné prostriedky poskytnuté tlačovej agentúre zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Účtovná závierka tlač ovej agentúry musí byť overená audítorom a po prerokovaní a schválení správnou radou zverejnená v Obchodnom vestníku. Výročná správa musí byť prerokovaná a schválená správnou radou, následne predložená na prerokovanie národnej rade a zverejnená na internetovej stránke tlačovej agentúry. Výročná správa musí okrem povinných náležitostí obsahovať aj vyhodnotenie plnenia úloh tlač ovej agentúry vyplývajúcich z jej hlavnej činnosti a prehľad o výsledku hospodárenia hlavnej činnosti a podnikate ľskej činnosti tlačovej agentúry

K § 6

V návrhu sa ustanovujú zdroje financovania tlačovej agentúry a povinnosť tla čovej agentúry viesť finančné prostriedky na účtoch v Štátnej pokladnici alebo v banke v Slovenskej republike. Zavádza sa inštitút zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom zá ujme. Ide o zmluvu medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako správcom rozpočtovej kapitoly a tlačovou agentúrou, ktorá sa uzatvára na jeden až tri rozpočtové roky, a obsahuje najmä špecifikáciu sumy príspevku zo štátneho rozpočtu, spôsob jeho vyplatenia, predpokladanej sumy a štruktúry nákladov, typy výdavkov, ktoré je možné financovať z príspevku zo štátneho rozpočtu a rozsahu služieb poskytovaných vo verejnom záujme podľa § 3, ktoré budú predmetom agentúrneho spravodajstva alebo inej činnosti tlačovej agentúry.

K § 7

Ustanovenie upravuje tvorbu a použitie rezervného fondu. Rezervný fond sa tvorí zo zisku z hlavnej č innosti tlačovej agentúry po zdanení a zo zisku z podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry po zdanení. Rezervný fond sa používa na úhradu straty z hlavnej činnosti tlačovej agentúry, úhradu straty z podnikateľskej činnosti (pod podmienkou ukončenia tejto dlhodobo stratovej podnikateľskej činnosti).

K § 8

Vymedzujú sa orgány riadenia a kontroly tlačovej agentúry, správna rada a generálny riaditeľ. Nenavrhuje sa zriadenie dozornej rady ako osobitného orgánu pre kontrolu hospodárenia tlačovej agentúry. Vzhľadom na veľkosť tlačovej agentúry, rozpočet, s ktorým hospodári, a skúsenosti s fungovaní m dozorných rád v iných verejnoprávnych inštitúciách, by bolo vytvorenie osobitnej dozornej rady v tlačovej agentúre neefektívne. Jednou zo všeobecných zásad pre kontrolnú činnosť je požiadavka, aby prínos kontroly prevýšil náklady na ňu vynaložené. Pr ávomoci, ktoré v iných verejnoprávnych inš titúciách vykonáva dozorná rada, sa v tlač ovej agentúre zverujú správnej rade. Na kontrolu hospodárenia tlačovej agentúry sa taktiež vzťahujú osobitné predpisy, napr. zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z..

K § 9 - 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie správnej rady, ktorej úlohou je zabezpečovať a kontrolovať plnenie hlavných ú loh tlačovej agentúry, ako aj dohliadať na hospodárenie a nakladanie s majetkom tlačovej agentúry.

Správna rada má päť členov, z ktorých štyroch volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vý boru NR SR pre kultúru a médiá, a ktorí sú odborníci z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Za odborníka sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupň a, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v danej oblasti. Jedného člena správnej rady volia a odvolávajú zamestnanci tlačovej agentúry a je zamestnancom tlačovej agentúry.

Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie č lena správnej rady s funkciami v politických stranách a hnutiach, či iná aktívna angažovanosť v prospech politických strán. Zároveň je funkcia člena správnej rady nezlučiteľná s vymedzeným povolaní m a niektorými činnosťami v mediálnej oblasti. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen správnej rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať predsedu správnej rady. Funkcia čl ena správnej rady je nezastupiteľná verejná funkcia. Funkčné obdobie člena správnej rady je päť rokov, pričom možnosť opätovného zvolenia resp. vymenovania je obmedzená dvoma po sebe nasledujú cimi obdobiami. Mesačná odmena členov správnej rady sa stanovuje v sume priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä dohliadanie na dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh tlačovej agent úry, voľba a odvolanie generálneho riaditeľa a určovanie jeho odmien, schvaľovanie štatútu tlačovej agentúry, organizačného poriadku tlačovej agentúry a štatú tu redaktorov a spolupracovníkov tlačovej agentúry, schvaľovanie dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja tlačovej agentúry, schvaľovanie rozpočtu, účtovnej závierky a návrhu na použitie rezervn ého fondu, schvaľovanie výročnej správy, významných investičných zámerov a prevodu nepotrebného majetku, schvaľovanie zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme, kontrola hospodárenia a nakladania s majetkom tlač ovej agentúry a prerokúvanie sťažností a podnetov na činnosť tlačovej agentúry. V rámci tejto kontrolnej činnosti sa upravuje oprávnenie členov správnej rady nahliadať do všetkých účtovných, ekonomický ch, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením tlačovej agentúry a s nakladaním s majetkom tlačovej agentúry

K §13 až 16

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa, ktorému sa priznáva právo určovať svojho zástupcu z radov zamestnancov tlačovej agentúry. Zástupca plní úlohy generálneho riaditeľa v prípade jeho neprítomnosti. Ak sa uvoľní miesto generálneho riaditeľa, úlohy generálneho riaditeľa plní až do zvo lenia nového generálneho riaditeľa. Kandidát na funkciu generálneho riaditeľa musí mať najmenej päťročnú prax v oblasti riadenia. Mzda generálneho riaditeľa je dvojnásobok platu poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky. Generálneho riaditeľa volí správna rada verejným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov správnej rady na základe verejného vypočutia na päťro čné funkčné obdobie. Funkcia generálneho riaditeľa je z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov nezlučiteľná s inými funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami v mediá lnej oblasti. Zároveň je generálny riaditeľ verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcion árov v znen í zákona č. 545/2005 Z. z. a musí dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona.

Návrh upravuje spôsob skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa predovšetkým uplynutím funkčné ho obdobia, vzdaním sa funkcie a odvolaním z funkcie z taxatívne vymedzených dôvodov. Generálny riaditeľ rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa tlačovej agentúry, ktoré nie sú vyhradené do výlučnej pô sobnosti správnej rady, predovšetkým predkladá správnej rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja tlačovej agentúry, predkladá správnej rade na prerokovanie návrh rozpočtu a návrh účtovnej z ávierky, predkladá správnej rade výročnú správu o činnosti tlačovej agentúry a zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení na nápravu navrhnutý ch radou alebo príslušným kontrolným orgánom.

K § 17

Upravuje sa transformácia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia ako príspevkovej organizácie na tlačovú agentúru ako verejnoprávnu inštitúciu podľa tohto zákona. Majetok Slovenskej republiky, ktorý bude ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe Tlač ovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia, prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona bezodplatne do vlastníctva tlačovej agentúry, rovnako ako záväzky tlačovej agentúry súvisiace s majetkom a inými majetkov ými právami v správe Tlačovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia.

Vymedzuje sa lehota na predloženie návrhov kandidátov na členov správnej rady výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, lehota pre zamestnancov tlačovej agentúry na voľbu členov správnej rady a postup sprá vnej rady pri voľbe prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.

K § 18

Zrušuje sa doteraz platný zákon upravujúci postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky - Slovakia.

Èl. II a III

Navrhovanou novelizáciou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zosúlaďuje používaná terminológia s novým návrhom a zmenou zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa reaguje na skutočnosť, že tlačová agentúra prestáva byť príspevkovou organizáciou.

Èl. IV

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

Bratislava 28. mája 2008

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu